Page 19 - Výročná správa Kancelárie NR SR

ktorý vykonáva funkciu poslanca a inú funkciu vo verejnej správe (napríklad funkciu
starostu), štatutára alebo člena štatutárneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie alebo
právnickej osoby zriadenej subjektom verejnej správy, dostával v plnej výške len plat
poslanca a za výkon každej ďalšej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy. Nová
právna úprava sa vzťahuje aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí
poberajú odmenu od samosprávnych krajov za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva a
sú zároveň starostami alebo primátormi. Títo poslanci zastupiteľstiev budú poberať
v plnej výške len plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca
zastupiteľstva najviac v sume minimálnej mzdy. Nová právna úprava sa nevzťahuje na
poslancov obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, vrátane poslancov
zastupiteľstiev mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj
mesta Košice, ktorí nepoberajú za výkon tejto funkcie mzdu alebo plat;

 zákon č. 338/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý ustanovuje neuplatňovanie zvýšenia platu ústavných činiteľov
podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. na rok 2016.
Uvedené sa súčasne vzťahuje aj na subjekty, ktorých platové pomery sú naviazané na
platové pomery poslanca. Výška ich platových pomerov sa navrhuje ponechať na úrovni
roka 2015. Na platové náležitosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ostatných sudcov Slovenskej republiky, na platy ktorých sú naviazané platy
prokurátorov, sa pozastavenie ich rastu v roku 2016 nevzťahuje;

 zákon č. 272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zriaďuje Register
právnických osôb (RPI), ktorý vytvára podmienky na plnenie globálneho cieľa
Operačného programu informatizácie spoločnosti, ktorým je efektívna verejná správa.
RPI umožní identifikáciu každej právnickej osoby a podnikateľa, ktorí prichádzajú do
styku s verejnou správou. Právne subjekty evidované v RPI budú jednoznačne
identifikované prostredníctvom identifikátora, ktorého generovanie zostáva
zodpovednosťou Štatistického úradu Slovenskej republiky;

 zákon č. 172/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov, ktorý upravuje generálnu kompetenciu tvorby a realizácie štátnej
politiky v oblasti ľudských práv a zveruje ju do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, a to vrátane doterajšej koordinačnej kompetencie, ktorú
vykonávalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky, ktorému zostáva zachovaná kompetencia poskytovania dotácií v oblasti
ľudských práv. Dôvodom presunu kompetencií medzi rezortmi je blížiace sa
predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej Únie;

15