Page 15 - Obsah

Národná rada SR v roku 2011 schválila 3 ústavné zákony, a to novelu Ústavy SR, ktorú
predložil ústavnoprávny výbor, ďalej ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR
a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Stručný prehľad legislatívnej činnosti NR SR za rok 2011

predložených vládou SR 121

Počet schválených predložených poslancami NR SR 13

návrhov zákonov predložených výbormi NR SR 4

Spolu 138

Počet schválených ústavných zákonov 3

Počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní 16

Počet zákonov vrátených prezidentom SR (schválených) 21

Z celkového počtu schválených zákonov tvorili ústavné zákony 2,2%, zákony prerokované
v skrátenom legislatívnom konaní 11,6% z celkového počtu schválených zákonov a zákony vrátené
prezidentom (a opakovane schválené) tvorili 15,4% z celkového počtu schválených zákonov.
Posudzovať pomer schválených zákonov (138) k celkovému počtu predložených zákonov (253) nie je
celkom presné, pretože rad zákonov mohlo byť predložených koncom roka 2010 alebo 2011
a chválených až v nasledujúcom roku. Takýto ukazovateľ preto nemá dostatočnú a presnú
výpovednú hodnotu a neodporúčame ho pri hodnotení legislatívnej činnosti Národnej rady SR
používať.

1.3.2. Medzinárodné zmluvy, dohody a dohovory

Národná rada SR v roku 2011 vyslovila súhlas s 25 medzinárodnými zmluvami, dohodami
a dohovormi. Z nich 22 má prednosť pred zákonmi. V jednom prípade Národná rada SR vyslovila
nesúhlas, a to s Dodatkom k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou
Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom,
Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským
veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou,
Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a
Európskym finančným stabilizačným nástrojom.

Z hľadiska počtu subjektov spomedzi medzinárodných zmlúv, s ktorými Národná rada
Slovenskej republiky vyslovila súhlas v roku 2011, prevažovali bilaterálne medzinárodné zmluvy,
pričom väčšiu časť z nich tvorili medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, konkrétne
bilaterálne investičné dohody zamerané na vytváranie priaznivých ekonomických podmienok pre
rozvoj vzájomnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami.