Page 61 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

3.2.2 Všeobecné záležitosti

Otázky všeobecných záležitostí Európskej únie od nadobudnutia platnosti Lisabonskej
zmluvy podliehajú pod gesciu Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti (GAC). Členovia
Výboru NR SR pre európske záležitosti boli v sledovanom období pravidelne informovaní o témach
rokovaní Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti, rovnako ako o témach zasadnutí Európskej
rady a o návrhu stanovísk k týmto témam.
Štátny tajomník MZVaEZ SR Martin Klus na 36. schôdzi Výboru NR SR pre európske
záležitosti predložil 25. marca 2021 Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej
únii za rok 2020 a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok
2021 (tlač 461). Okrem toho podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Zita
Pleštinská predložila Správu o činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti za obdobie od 1.
januára 2020 do 28. februára 2021, ako aj informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej
únie a o predbežných stanoviskách predložených podľa § 58a ods. 8 rokovacieho poriadku.

Na 37. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá bola zvolaná podpredsedníčkou
Výboru NR SR pre európske záležitosti Zitou Pleštinskou a uskutočnila sa 26. apríla 2021, predložil
štátny tajomník MZVaEZ SR Martin Klus informáciu o rokovaní Rady Európskej únie pre
všeobecné záležitosti, ktoré sa uskutočnilo 20. apríla 2021 (ex post). Ministri v rámci každoročného
dialógu o právnom štáte diskutovali o vývoji v oblasti právneho štátu v piatich členských štátoch:
v Nemecku, Írsku, Grécku, Španielsku a vo Francúzsku. Diskusia vychádzala zo správ
publikovaných Komisiou a z jej zistení. Ministri sa venovali vzťahom medzi Európskou úniou
a Spojeným kráľovstvom, pričom sa primárne sústredili na implementáciu Dohody o vystúpení
a Protokolu o Írsku/Severnom Írsku, ako aj na ratifikáciu Dohody o obchode a spolupráci. Ministri
pre európske záležitosti tiež zhodnotili situáciu v EÚ v súvislosti s pandémiou COVID-19, pričom
sa venovali epidemiologickej situácii a cestovným obmedzeniam, ako aj očkovacím látkam
a prebiehajúcej práci na digitálnych zelených osvedčeniach. Právny rámec digitálneho zeleného
osvedčenia tvoria dva legislatívne návrhy. Prvý sa týka občanov Európskej únie a ich rodinných
príslušníkov, druhý sa zaoberá príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území
členských štátov alebo v nich majú oprávnený pobyt. Podľa týchto návrhov by malo byť možné
používať osvedčenie vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Rovnako sa zavedie aj na
Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a vo Švajčiarsku. Digitálne zelené osvedčenie bude tiež
otvorené voči iniciatívam, ktoré sa vyvíjajú inde vo svete.

Ministri pre európske záležitosti boli oboznámení aj s aktuálnym stavom v súvislosti
s rozširovaním Európskej únie a procesom stabilizácie a pridruženia. V rámci tejto témy SR trvala
na tom, že akékoľvek otvorené bilaterálne otázky medzi Bulharskom a Severným Macedónskom
budú riešené primárne v bilaterálnej rovine a nebude nimi zaťažovaný prístupový proces. Medzi
dôležité otázky v tejto oblasti patrí aj stav rokovaní o nariadení o nástroji IPA III, prebiehajúce
rokovania o uplatňovaní revidovanej metodiky rozširovania na Čiernu Horu a Srbsko
a organizovanie medzivládnych konferencií s kandidátskymi krajinami západného Balkánu. Pokiaľ
ide o západný Balkán, SR vo svojom stanovisku upozornila na to, že zdržania v prístupovom
procese môžu priniesť problémy vo vnútorných nastaveniach jednotlivých kandidátskych štátov.
Predsedníctvo Rady napokon informovalo ministrov pre európske záležitosti o súčasnom stave
Konferencie o budúcnosti Európy, a to v nadväznosti na prvé dve zasadnutia výkonnej rady
konferencie. Všetky snahy výkonnej rady smerujú k oficiálnemu otvoreniu konferencie na
formálnom podujatí v hybridnom formáte, ktoré by sa malo uskutočniť dňa 9. mája 2021 v budove
Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Toto podujatie bude podporené oficiálnymi podujatiami
v jednotlivých členských štátoch – v rámci SR to bude na úrovni troch najvyšších ústavných

59