Page 60 - elektr. Výročná správa NR SR a K NR SR 2019.pdf v roku 2020

alternatívneho riešenia ohľadom tzv. írskej poistky a tiež o vnútropolitickú situáciu vo Veľkej
Británii v súvislosti s politickými krokmi britského premiéra Borisa Johnsona.

Okrem spomenutých rokovaní a diskusií o Brexite na pôde Výboru NR SR pre európske
záležitosti, uskutočnili členovia výboru v marci 2019 aj bilaterálnu návštevu Londýna, kde mali
možnosť diskutovať s predstaviteľmi parlamentu Spojeného kráľovstva ohľadom rôznych
aspektov Brexitu ako aj bilaterálnej slovensko-britskej spolupráce (viď. nižšie – kapitola
Zahraničnopolitické aktivity výboru).

Brexitu sa členovia výboru osobitne venovali aj na svojej schôdzi dňa 23. októbra 2019.
Informáciu o aktuálnom postupe v rokovaniach ako aj o dopadoch Brexitu pre SR členom
výboru predložil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska J. E. Andrew Garth. V rozprave dominovali najmä témy ako práva
pre slovenských občanov žijúcich a pracujúcich v Spojenom kráľovstve, vnútropolitická
situácia na britských ostrovoch a otázka Severného Írska. K téme Brexitu sa výbor napokon
vrátil aj v rámci rokovania o pozíciách SR na decembrový samit Európskej rady. Keďže samit
sa uskutočnil v deň, kedy sa vo Veľkej Británii konali parlamentné voľby, očakávalo sa
vyjadrenie lídrov k predbežným výsledkom. Štátny tajomník František Ružička v diskusii
s členmi výboru nekomentoval možné povolebné scenáre. Zdôraznil, že SR je za skoré
dokončenie ratifikačného procesu Dohody o vystúpení z EÚ v prípade jej schválenia
v britskom parlamente. Taktiež kládol dôraz na vzájomný obchod medzi Spojeným
kráľovstvom a kontinentálnou Európou a na ochranu početnej slovenskej komunity žijúcej
v Spojenom kráľovstve.

3.2.4 Zahraničné veci

V rámci agendy zahraničné veci sa poslanci osobitne zaoberali jednak agendou Rady
EÚ pre zahraničné veci a jednak samostatnými bodmi v súvislosti s aktuálnou
zahraničnopolitickou situáciou. Jedným z takýchto bodov bola krízová situácia vo Venezuele,
ktorou sa výbor zaoberal začiatkom februára. Diskusia na pôde výboru sa uskutočnila
v nadväznosti na spoločnú reakciu EÚ, ktorú zverejnila po krokoch opozičného lídra Juana
Guaida, ktorý sa vyhlásil za legitímneho prezidenta Venezuely, ako aj na politické vyhlásenia,
vyzývajúce Venezuelu k usporiadaniu slobodných a dôveryhodných prezidentských volieb
v súlade s ústavným poriadkom. Informáciu o aktuálnej situácii predložil členom výboru
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Minister Lajčák bol pozvaný aj na nadchádzajúcu marcovú schôdzu výboru, kde
informoval výbor o uplynulom rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci (18. marec 2019).
Hlavnými témami rokovania Rady boli Moldavsko, Čína a Jemen. Cieľom diskusie
o Moldavsku bolo zhodnotiť výsledky parlamentných volieb v súvislosti s nedostatkami so
zavedením zmiešaným volebným systémom. Ohľadom Číny ministri viedli strategickú diskusiu
o vzájomných vzťahoch medzi EÚ a Čínou aj v rámci príprav na spoločný samit EÚ - Čína.
Minister Lajčák tiež privítal oznámenie Európskej komisie k Číne, ktoré obsahuje iniciatívy
smerom k posilneniu partnerstva ako nevyhnutnú reakciu na zmeny čínskej politiky s cieľom
posilniť jednotu EÚ. Informoval aj o prípade Huawei v kontexte obáv a hrozieb ohľadom

58