Page 58 - elektr. Výročná správa NR SR a K NR SR 2019.pdf v roku 2020

výboru diskutovalo aj o obsadzovaní vrcholových pozícií v inštitúciách EÚ aj v súvislosti
s nomináciou Maroša Šefčoviča na post člena Európskej komisie.

O rokovaní júnového samitu boli
členovia výboru informovaní aj ex
post. Predseda vlády SR zároveň
členom výboru predložil stanoviská
SR na ďalší mimoriadny samit
Európskej rady, ktorý bol venovaný
téme obsadzovania vrcholových
pozícii v inštitúciách EÚ.

Výbor pre európske záležitosti rokoval aj o stanoviskách na októbrový samit Európskej
rady, ktorého program tvorili nasledovné témy: Viacročný finančný rámec na roky 2021 až
2027, inštitucionálny rámec EÚ, globálne klimatické zmeny, ofenzíva Turecka v Sýrii
(humanitárna kríza a nebezpečenstvo úniku väzňov Islamského štátu) a nelegálne aktivity
Turecka vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, Brexit a rozširovanie EÚ (otvorenie
prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré bolo zo strany
Francúzska a ďalších krajín EÚ zablokované).

Členovia výboru sa napokon zaoberali aj návrhom stanovísk SR na formálny
decembrový samit Európskej rady. Štátny tajomník František Ružička výbor informoval
o jednotlivých pozíciách SR k nasledovným témam samitu: otázka klimatickej zmeny
a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, návrh fínskeho predsedníctva ohľadom
Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 až 2027, vzťahy EÚ s Afrikou, záležitosti
Svetovej obchodnej organizácie (paralyzovanie mechanizmu na urovnávanie sporov)
a Konferencia o budúcnosti Európy.

3.2.2 Všeobecné záležitosti EÚ

Agendou Rady pre všeobecné záležitosti EÚ sa výbor osobitne zaoberal na svojej
septembrovej schôdzi. Členovia výboru schválili návrhy stanovísk SR k nadchádzajúcemu
zasadnutiu Rady, ktoré predložil štátny tajomník Lukáš Parízek a ktoré sa týkali Viacročného
finančného rámca na roky 2021 – 2027 (aktuálny stav rokovaní prezentovaný fínskym
predsedníctvom v Rade EÚ), zasadnutia októbrovej Európskej rady, dodržiavania zásad
právneho štátu v EÚ, odôvodneného návrhu na základe článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ - hodnoty
Únie v Maďarsku a napokon aktuálneho vývoja stavu právneho štátu v Poľsku. Diskusii na
pôde výboru dominovala aj téma Brexitu. V rámci agendy všeobecných záležitostí boli členovia
výboru informovaní aj o prioritách fínskeho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2019,
ktoré na pôde výboru prezentoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Fínskej
republiky Matti Anttonen. Program fínskeho predsedníctva vychádzal zo strategickej agendy
na roky 2019 – 2024 a sústreďoval sa na štyri hlavné priority: posilnenie spoločných hodnôt
a zásad právneho štátu; konkurencieschopnejšia a sociálne inkluzívnejšia EÚ; posilnenie

56