Page 29 - Obsah

Výbor NR SR pre európske záležitosti sa na zahraničnopolitických aktivitách Národnej rady SR
5
podieľal okrem iného najmä prostredníctvom schvaľovania tzv. návrhov stanovísk Slovenskej
republiky pre členov vlády zastupujúcich Slovenskú republiku na zasadnutiach Európskej rady, Rady
EÚ pre zahraničné veci a Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Expertným zázemím Výboru NR SR pre
európske záležitosti bol do 1. februára 2011 Odbor pre európske záležitosti Kancelárie Národnej rady
SR. V dôsledku organizačnej zmeny v Kancelárii Národnej rady SR sa po tomto dátume Odbor pre
európske záležitosti premenoval a pôsobil ďalej ako Referát agendy EÚ Odboru zahraničných
vzťahov a agendy EÚ.

Ťažisko kontrolnej činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti bolo v roku 2011 už
tradične upriamené na Západný Balkán, resp. na tie krajiny regiónu, ktoré vo svojich
eurointegračných procesoch vykazovali mimoriadnu dynamiku. Išlo najmä o Chorvátsko a to pre jeho
úspešné uzavretie prístupových rokovaní a následný podpis prístupovej zmluvy, Čiernu Horu
vzhľadom na vystuppovanie domácich reformných procesov vedúcich k politickému rozhodnutiu
Európskej rady otvoriť s Čiernou Horou prístupové rokovania. V neposlednom rade sa sem začlenilo
aj Srbsko, ktoré vďaka obrovskému nasadeniu pri plnení kritérií EÚ a tiež kľúčovému prielomu v rámci
vedenia dialógu s Kosovom malo koncom roku 2011 takmer na dosah štatút kandidáta na vstup do
EÚ.
V kontexte tzv. arabskej jari diskusiám výboru dominovalo mapovanie aktuálneho diania
v južnom susedstve EÚ, v tomto ohľade bola pozornosť venovaná viacerým krajinám južného
a východného Stredozemia – napr. Líbyi, Sýrii a Jemenu. Pozornosť bola venovaná najmä tým
krajinám, ktorým SR aktívne pomáhala prostredníctvom odovzdávania našich vlastných
transformačných skúseností a ktoré zárovep stáli v tomto roku pred vážnymi vnútropolitickými
výzvami (napr. parlamentné voľby) – t.j. Egyptu a Tunisku. Konkrétne závery z diskusie boli
prenášané do debát o Európskej susedskej politike, resp. o nových cieľoch a nástrojoch revidovanej
Európskej susedskej politiky, kreovanej vo svetle mimoriadneho diania v južnom susedstve EÚ.
V tejto súvislosti bolo akcentované aj Partnerstvo pre demokratizáciu a zdieľanú prosperitu ako
ucelená komplexná stratégia EÚ v oblasti južného susedstva EÚ. Popri veľkom význame prikladanom
južnému krídlu Európskej susedskej politiky rezonovala v diskusiách výboru, najmä z pohľadu
zahraničnopolitických priorít SR, tiež nevyhnutnosť zaoberať sa aj jej východným krídlom – t.j.
Východným partnerstvom s cieľom usilovať o správnu vyváženosť v rámci tejto politiky EÚ. Agenda
ľudských práv - či už v krajinách južného susedstva (najmä vo vzťahu k prenasledovaniu niektorých
kresťanských komunít) alebo v niektorých krajinách Východného partnerstva (Ukrajina a Bielorusko)
- bola tiež pomerne pravidelným bodom debát výboru.

Kontext tzv. arabskej jari poukázal aj na významnú obsahovú prepojenosť s agendou
mierového procesu na Blízkom východe, čo viedlo k zvýšenej pozornosti výboru vo vzťahu k
medzinárodnopolitickým aktivitám bezprostredne vplývajúcim na revitalizáciu priamych mierových
rokovaní medzi Palestínčanmi a Izraelom. V neposlednom rade z pohľadu oficiálnej rozvojovej
pomoci SR a vo svetle aktuálneho diania na africkom kontinente sa výbor podrobnejšie zaoberal tiež
Sudánom a Južným Sudánom, kde novovzniknutý štát v polovici roku 2011 predstavoval, resp. stále

5
Prijatia zahraničných delegácií výborom, účasť výboru na rôznych medziparlamentných fórach (formát Vyšehradskej štvorky (tzv. V-4),
Konferencia výborov pre európske a komunitárne záležitosti členských štátov EÚ, kandidátskych krajín EÚ a Európskeho parlamentu (tzv.
COSAC) a pod.