Page 36 - NRSR_vyrocna_sprava.indd

Výročná správa Národnej rady Slovenskej republiky 2009

príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky; Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mar-
ca o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola
znečisťovania životného prostredia); Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca o viacjazyčnosti: devíza pre Eu-
rópu a spoločný záväzok; Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája o novej úlohe a kompetenciách Európskeho
parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy; Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája o vplyve Lisabonskej
zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie; Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája o
rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy a pod.

Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou boli júnové voľby do Európskeho parlamentu a následná slávnostná
ustanovujúca plenárna schôdza Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu, ktorá sa uskutočnila 14. júla.
Novým predsedom Európskeho parlamentu - prvým predsedom z bývalého východného bloku - sa na obdobie dva
a pol roka stal poľský europoslanec Jerzy Buzek. Ďalšími kľúčovými momentmi v 7. volebnom období boli okrem
formovania orgánov nového európskeho parlamentu aj formovanie novej Európskej komisie – od znovuzvolenia Por-
tugalca Josého Manuela Barrosa za predsedu Európskej komisie, cez nástup nášho bývalého stáleho zástupcu pri
EÚ Maroša Šefčoviča na miesto eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť až po jeho
nomináciu na eurokomisára v novom kolégiu Európskej komisie v období 2010 – 2014; ďalej zvolenie Hermana Van
Rompuya za prvého stáleho predsedu Európskej Rady, ktorý bude podľa Lisabonskej zmluvy vykonávať mandát dva
a pol roka; zriadenie Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu; uznesenie Európskeho parla-
mentu o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; prispôsobenie rokovacieho
poriadku Európskeho parlamentu Lisabonskej zmluve; viacročný program na roky 2010-2014 týkajúci sa priestoru
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (tzv. Štokholmský program); uznesenie Európskeho parlamentu o strategickom
dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka; a napokon
i nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009.

Za osobitnú zmienku stoja štyri správy spravodajcu Vladimíra Maňku, člena Výboru pre rozpočet: správa
o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010, správa o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu
na rozpočtový rok 2010, a dve správy o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010; ďalej
správa Miroslava Mikolášika, spravodajcu Výboru pre regionálny rozvoj, o vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fon-
doch v rokoch 2007 až 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch; ako
i správa europoslankyne Anny Záborskej, spravodajkyne Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, o integrovanom
prístupe k rovnosti mužov a žien, v rámci práce výborov a delegácií.

36