Page 20 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021
P. 20

1.3.3.1 Stručný prehľad najdôležitejších zákonov prijatých Národnou radou Slovenskej
              republiky v roku 2021


              PRÁVNY SYSTÉM, SÚDNICTVO, BEZPEČNOSŤ

                ZÁKON č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
                 republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok): Upravuje
                 a zjednocuje procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov
                 a súdnych exekútorov pred Najvyšším správnym súdom SR. O disciplinárnej zodpovednosti sudcov,
                 prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá NSS SR
                 v disciplinárnych senátoch. Zloženie disciplinárnych senátov je zákonom stanovené v pomere 3:2,
                 pričom  traja  sú  sudcovia  Najvyššieho  správneho  súdu  SR  a  dvaja  prísediaci,  ktorí  sú
                 z nesudcovského prostredia (prokurátori, súdni exekútori alebo notári či iné osoby z právnického
                 prostredia podľa toho, kto je disciplinárne obvineným). Zákon o disciplinárnom poriadku NSS SR
                 je rozdelený do piatich častí (všeobecné ustanovenia; úprava kreovania disciplinárnych senátov;
                 ustanovenia  o  samotnom  disciplinárnom  konaní;  osobitná  úprava  rozhodovania  o  dočasnom
                 pozastavení výkonu funkcie sudcu; spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia). Zákonom sa
                 menia mnohé predpisy, ktoré doteraz upravovali disciplinárnu právomoc voči uvedeným profesiám.

                Zákon č. 68/2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
                 poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Mení
                 spôsob deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
                 vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania
                 princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov a prenáša sa na súd, ktorý
                 v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
                 alebo  práva  zodpovedajúceho  vecnému  bremenu  vydržaním,  alebo  návrh  na  vydanie  takéhoto
                 rozhodnutia  zamietne,  ak  zistí,  že  neboli  splnené  hmotnoprávne  podmienky  vydržania
                 navrhovateľom.

                Zákon  č.  72/2021  Z.  z.,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa  zákon  č.  45/2011  Z.  z.  o  kritickej
                 infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
                 Zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej
                 podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas Ministerstva hospodárstva SR ako
                 ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry (KI) so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp.
                 zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda
                 SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje
                 bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby
                 na NS SR.
                Zákon č. 217/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných
                 činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa
                 mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
                 v  znení  neskorších  predpisov:  Mení  filozofiu  odškodňovania  obetí  násilných  trestných  činov.
                 Kľúčovú  zmenu  predstavuje  zavedenie  možnosti  obete  násilného  trestného  činu  požiadať
                 ministerstvo  o  odškodnenie  už  po  začatí  trestného  stíhania.  Rozširuje  sa  okruh  obetí  násilných
                 trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti,
                 a o obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného
                 zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. Zjednodušuje sa prístup obetí trestných činov
                 k odbornej pomoci prostredníctvom zriadenia intervenčných centier. Dochádza k predĺženiu doby
                 vykázania údajného páchateľa zo spoločného obydlia z desať na štrnásť dní.



                                                          18
   15   16   17   18   19   20   21   22   23   24   25