Page 123 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

Alexander Dubček po druhej svetovej vojne až do roku 1970 pôsobil ako funkcionár
komunistickej strany a na viacerých významných politických postoch v Česko-Slovensku.
Zastával funkciu 1. tajomníka ÚV KSS a následne v rokoch 1968 – 1969 ÚV KSČ, bol
dlhoročným poslancom Národného zhromaždenia, neskôr Federálneho zhromaždenia, a v rokoch
1964 – 1970 aj poslancom Slovenskej národnej rady. V roku 1969 bol krátko predsedom
Federálneho zhromaždenia a vzápätí veľvyslancom ČSSR v Tureckej republike. Jeho kariérny
postup dokresľujú okrem iného osvedčenie ministerstva vnútra o jeho nastúpení na post poslanca
NZ ako náhradníka za zatknutého Ladislava Novomeského, či osvedčenie o zvolení za poslanca
vo voľbách do NZ a SNR z roku 1964. Zaujímavosťou sú evidenčné kartičky poslanca Dubčeka,
keď je na oboch chyba v jeho dátume narodenia. Ďalším pozoruhodným archívnym dokumentom
je jeho list ako predsedu FZ ČSSR, kde žiada 1. tajomníka ÚV KSS, aby na uvoľnený post
v Predsedníctve FZ navrhol ženu, keďže v dovtedajšom 40-člennom predsedníctve boli iba štyri
ženy. Pútavé sú aj dokumenty z konca jeho politickej kariéry v tomto období, keď pôsobil na
MZV ČSSR a zastával post veľvyslanca v Tureckej republike.

Rok 1968 bol vrcholom jeho politickej kariéry a zároveň aj začiatkom jej konca. Nádej
do spoločnosti, ktorú priniesla tzv. Pražská jar, zastavili v auguste 1968 tanky štátov Varšavskej
zmluvy. Jedným z mála výdobytkov tohto reformného hnutia bolo prijatie ústavného zákona č.
143/1968 Zb. o československej federácii, pričom originál tejto „federálnej ústavy“ je vzácnym
archívnym dokumentom aj tejto výstavy. Na oficiálnom akte jej podpísania sa 30. októbra 1968
na Bratislavskom hrade zúčastnil aj prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček, ktorý následne
zasadil v areáli hradu jednu z troch tzv. líp federácie.

Alexander Dubček ako symbol obrodného procesu v 60. rokoch 20. storočia sa stal aj
jednou z hlavných tvárí Nežnej revolúcie v roku 1989. Predsedníctvo SNR ho oficiálne navrhlo
na post prezidenta ČSSR, prednosť však dostal český disident Václav Havel. Alexander Dubček
bol 28. decembra 1989 kooptovaný do Snemovne národov FZ ČSSR, stal sa jeho poslancom
a vzápätí aj predsedom. Po júnových voľbách v roku 1990 Dubčeka opätovne zvolili za
predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR a Václava Havla za prezidenta ČSFR.
Po nasledujúcich voľbách v júni 1992 sa Alexander Dubček stal poslancom Snemovne národov
FZ a bol zvolený aj do 20-členného predsedníctva FZ. Na poste predsedu FZ ČSFR ho
vystriedal Michal Kováč.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy schválilo 11. októbra 2001 nový
názov pre priestranstvo pred budovou NR SR – Námestie Alexandra Dubčeka. Za účasti
najvyšších ústavných činiteľov a poslancov NR SR sa 20. augusta 2002 pred budovou
parlamentu uskutočnilo slávnostné odhalenie bronzovej busty A. Dubčeka od akademickej
sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Celistvý pomník Alexandra Dubčeka s fontánou v podobe
lipového listu dotvorili architekti Ľudovít Jendreják a Peter Puškár.

Alexander Dubček sa veľkou mierou zaslúžil o to, že vo FZ ČSFR bol 23. apríla 1990
prijatý tzv. lex Štefánik. V októbri 1990 v budove vtedajšieho FZ slávnostne odhalil bustu
Milana Rastislava Štefánika i tabuľu s textom „M. R. Štefánik sa zaslúžil o vznik spoločného
štátu Čechov a Slovákov“. Osobnosť Dubčeka si poslanci NR SR 23. októbra 2008 uctili
podobne, prijali zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, tzv. lex Dubček. V zákone bol
zakotvený doposiaľ nerealizovaný zámer osadiť pamätnú tabuľu na námestí A. Dubčeka
s textom: Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a o ľudské
práva. Sté výročie Dubčekovho narodenia si slovenský parlament uctil prijatím vyhlásenia,

121