Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacia analýza  
2/2024  
Počty volebných obvodov  
v členských štátoch Európskej únie  
Peter Plenta  
Bratislava  
marec 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Legislatívna úprava počtu volebných obvodov v členských štátoch Európskej únie  
Anotácia  
Materiál sa venuje legislatívnej úprave počtu volebných obvodov v štátoch Európskej únie. Je  
zameraný na aspekty určenia počtu obvodov a rozdelenia mandátov medzi ne. Niektoré štáty  
majú prepočet hlasov na mandáty nastavený tak, aby zabezpečoval pomerný zisk mandátov,  
teda čo najpresnejšie reflektoval volebnú podporu jednotlivých strán a koalícií.  
Kľúčové slová  
volebný systém, volebné obvody, mandáty, pomernosť  
Legislation regarding of the number of electoral constituencies in the European Union  
member states  
Annotation  
The material discusses the legislative adjustment of constituencies in the European Union  
states. It focuses on determining the number and distribution of mandates. Several states have  
the conversion of votes to mandates set in such a way as to ensure a proportional gain of  
mandates, i.e. to reflect the electoral support of individual parties or coalitions as accurately  
as possible.  
Keywords  
electoral system, constituencies, mandates, proportionality  
Vypracoval:  
Peter Plenta, PhD., odbor Parlamentný inštitút  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Schválila:  
Materiál slúži pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie  
NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Materiál  
neprešiel jazykovou úpravou.  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Obsah  
4
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
1. Úvod  
Diskusia o počte volebných obvodov patrí medzi najdlhšie v slovenskej politiky. Trvá prakticky  
od parlamentných volieb v roku 1998, keď sa po prvý raz volili poslanci Národnej rady Slovenskej  
republiky v jednom volebnom obvode. Tak ako má jeden obvod určité nevýhody, má aj svoje  
výhody. Napríklad nedochádza k „skresľovaniu“ výsledkov, je teda zachovaná relatívne vysoká  
miera pomernosti pri prepočte voličských hlasov na mandáty. Súčasný volebný systém je občanom  
zrozumiteľný a má preto širokú mieru legitimity pri akceptovaní výsledkov volieb.  
Na druhej strane, v rámci Európskej únie ide o výnimku, keďže veľká väčšina štátov využívajúcich  
pomerný volebný systém, okrem Slovenska a Holandska, má viac volebných obvodov. Jeho  
hlavnou nevýhodou, v slovenských podmienkach, je zrejme pocit slabého zastúpenia viacerých  
častí Slovenska a nadmerného zastúpenia Bratislavy, respektíve západného Slovenska v širšom  
zmysle. Pomerne častým argumentom je aj idea „lepšieho reprezentovania občanov“ politikmi,  
ktorí by im mali byť „bližšie“, keďže by boli volení na regionálnom princípe.  
Táto štúdia sa bližšie pozrela na vytváranie volebných obvodov v členských štátoch EÚ  
s pomerným volebným systémom a na rozdeľovanie poslaneckých mandátov medzi ne. Zahrnuté  
sú aj štáty so zmiešaným volebným systémom, ktoré okrem jednomandátových obvodov majú časť  
poslancov volených na straníckych kandidátkach. Materiál je zameraný na legislatívnu úpravu  
a) počtu volebných obvodov, b) spôsobu ich vytvárania, c) ich veľkosti – priradenia počtu  
mandátov/poslancov jednotlivým obvodom. Štúdia vychádza z volebných zákonov jednotlivých  
štátov a zo širokého spektra sekundárnych zdrojov zameraných na volebné systémy.  
S ohľadom na rozsah, ale aj zložitosť tematiky, sa štúdia podrobnejšie nevenuje (s výnimkou Českej  
republiky ako nám „najbližšieho“ príkladu) dvom aspektom, ktoré sú pri prípadnej úprave  
smerom k vyššiemu počtu volebných obvodov nemenej dôležité. Uvediem ich však aspoň v rámci  
úvodu. Pri jednotlivých štátoch sa následne uvádza, ktoré časti volebnej legislatívy sa im venujú.  
Ide konkrétne o:  
a) prepočet hlasov na mandáty – pomernosť verzus zvýhodnenie veľkých strán  
Viac volebných obvodov, prípadne ich rozdielna veľkosť znamená typicky nepomerne viac  
mandátov pre najsilnejšie politické strany a, naopak, nepomerne slabšie zastúpenie menších strán.  
Je to aj jeden z najsilnejších argumentov proti ich zavedeniu. Na Slovensku využívaná metóda  
najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou prepočtu voličských hlasov na mandáty  
už teraz zvýhodňuje politické strany, ktoré získali vo voľbách vysoký podiel hlasov. Viac  
volebných obvodov, bez iných zmien, by tento dôsledok zvýraznilo, následne by veľké strany  
získali viac mandátov a menšie menej ako v súčasnosti. Presný dopad by závisel od výsledku  
volieb, ale aj počtu strán zastúpených v parlamente.  
Dobrým príkladom tejto skutočnosti je Česká republika so 14 volebnými obvodmi a v minulosti  
využívanou D'Hondtovou metódou, respektíve po novom Imperialiho kvótou, ktoré zvýhodňujú  
väčšie strany (hoci Imperialiho kvóta bola prijatá s cieľom vyššej pomernosti pri prepočte hlasov  
na mandáty). Prepočet hlasov na mandáty tak pomerne často prináša viacero paradoxných  
výsledkov. Príkladom sú parlamentné voľby v roku 2021, keď druhá strana v poradí získala  
o jeden poslanecký mandát viac, ako víťazná koalícia, napriek tomu, že tá získala o takmer 36 000  
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
voličských hlasov viac. Rovnako paradoxné v minulosti boli výsledky malých strán, ktoré  
v niektorých prípadoch získali výrazne menej mandátov, ako by im mohlo patriť na základe  
volebného výsledku. Stalo sa tak napríklad v roku 2006, kedy Strana zelených (SZ) napriek  
volebnému výsledku 6,29 % hlasov získala v 200-člennej Poslaneckej snemovni iba 6 mandátov.  
Na porovnanie, strana KDÚ-ČSL s volebným ziskom 7,22 % v tých istých voľbách získala až  
13 poslaneckých mandátov.  
Preto vo viacerých členských štátoch Európskej únie existujú pri systéme viacerých volebných  
obvodov mechanizmy na kompenzovanie týchto javov, respektíve na zachovanie pomernosti  
medzi počtom/podielom hlasov a počtom mandátov. Ich príkladmi môžu byť:  
1) metóda prepočítania voličských hlasov na mandáty: niektoré metódy „zvýhodňujú“ menšie  
politické strany (napríklad Sainte-Laguëova metóda a jej modifikácie sa vo všeobecnosti  
považuje za vhodnejšie na zachovanie pomernosti pri prepočte hlasov na mandáty);  
2) kompenzačné mandáty: najskôr sa prerozdeľuje len časť mandátov v parlamente, zvyšná časť sa  
rozdeľuje tak, aby „kompenzovala“ straty menších strán a vo výsledku mali v parlamente  
zastúpenie, ktoré zodpovedá ich volebnému výsledku (príkladom môže byť Švédsko či Dánsko);  
3) flexibilná veľkosť parlamentu/ počtu mandátov: „základná“ veľkosť parlamentu sa môže navýšiť  
o mandáty potrebné na dosiahnutie pomernosti v parlamente (príkladom sú Nemecko či Malta);  
4) rozdelenie mandátov politickým stranám na základe výsledku volieb najskôr na celoštátnej úrovni a až  
následné prerozdelenie mandátov poslancom z regiónov na základe výsledku danej politickej  
strany v jednotlivých volebných obvodoch;  
5) kombinácia vyššie spomenutých mechanizmov.  
b) sila preferenčného hlasovania  
Viaceré volebné obvody automaticky znamenajú, že zvolení poslanci zastupujú daný volebný  
obvod/región. Otázkou tak zostáva, aké silné by malo byť v tomto systéme preferenčné hlasovanie.  
Na jednej strane, silné preferenčné hlasovanie lepšie odráža vôľu voličov, na strane druhej, v realite  
často zvýhodňuje rôzne „celebrity“ na úkor miestnych osobností, alebo osôb s odborným  
potenciálom. Ako sa k tomu postavili v jednotlivých štátoch EÚ?  
1) počet preferenčných hlasov: väčšina štátov s viacerými volebnými obvodmi umožňuje preferenčné  
hlasovanie. Počet preferenčných hlasov sa pohybuje od 1 až po počet kandidátov, ktorých je možné  
zvoliť v jednotlivých volebných obvodoch. Niektoré štáty majú ešte zložitejšie systémy, ktoré  
umožňujú zoraďovať kandidátov podľa vôle voliča či dokonca dávať „záporné“ preferenčné hlasy.  
2) hranica potrebná na získanie prednostného mandátu: aj v tomto ohľade sa jednotlivé štáty  
výrazne odlišujú. V niektorých štátoch nie je nastavená žiadna hranica a kandidáti sú pre získanie  
mandátov zoradení na základe počtu preferenčných hlasov. Vo väčšine mnohých štátov je ale  
nastavená hranica, ktorá zodpovedá určitému percentu počtu hlasov pre danú stranu vo volebnom  
obvode, alebo je určená „absolútna“ hodnota podielu hlasov, až po ktorej prekonaní získa kandidát  
prednostný mandát.  
6
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
Viac informácií o počte preferenčných hlasov a podmienkach na získanie prednostných mandátov  
1.1 Situácia na Slovensku  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 150 poslancov  
Počet volebných obvodov: 1  
Veľkosť obvodov: 150 mandátov  
Volebná klauzula: 5 % (7 – 10 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: 4 preferenčné hlasy  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-  
Bischoffovou kvótou  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 7  
Slovensko je štátom s jedným volebným obvodom, v ktorom sa rozdeľuje 150 mandátov. Voliči  
majú možnosť ovplyvniť aj personálne zloženie parlamentu cez preferenčné hlasovanie, s ohľadom  
na jeho nastavenie sa tak deje predovšetkým v prípade politických strán či koalícií, ktoré majú nižší  
volebný výsledok.  
S ohľadom na definovanie volebného systému do Národnej rady Slovenskej republiky a počtu  
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ktorá stanovuje pomerný volebný systém  
a jeden volebný obvod.  
Čl. 74  
(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa  
zásad pomerného zastúpenia.  
(3) Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden  
volebný obvod.  
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov stanovuje:  
§ 44 Volebný obvod  
Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden  
volebný obvod.  
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva... v § 58 upravuje preferenčné hlasovanie a v § 66  
spôsob prideľovania poslaneckých mandátov politickým stranám na základe výsledkov  
parlamentných volieb.  
V súvislosti s diskusiou o možnostiach úpravy volebného systému na Slovensku odkazujeme na  
diskusiu z mája 2022 organizovanú Parlamentným inštitútom s názvom Potrebuje Slovensko zmenu  
volebného systému?. Prepis obsahuje hlavné argumenty pozvaných diskutérov v prospech či  
neprospech zavedenia viacerých volebných obvodov na Slovensku. Diskusia sa dotkla aj témy  
zmiešaných volebných obvodov.  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Štáty s pomerným volebným systémom  
2.1 BELGICKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 150 poslancov  
Počet volebných obvodov: 11  
Veľkosť obvodov: 4 – 24 mandátov  
Volebná klauzula: 5 % (platí pre jednotlivé časti federácie – Flámsko, Valónsko a Brusel)  
Preferenčné hlasovanie: maximálny počet preferenčných hlasov sa rovná počtu kandidátov danej  
politickej strany vo volebnom obvode  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 12  
Belgicko (ako federálny štát) má celkovo 11 volebných obvodov, v ktorých sa volia 4 – 24 poslanci  
na základe počtu obyvateľov. Veľkosť parlamentu a veľkosť obvodov určuje článok 63 belgickej  
ústavy. Počet mandátov v jednotlivých volebných obvodoch je určený počtom obyvateľov  
vydelených počtom mandátov (150). Zvyšné mandáty sú pripočítané volebným obvodom  
s najväčším „prebytkom“ obyvateľov, ktorí ešte nie sú zastúpení.  
Ďalšie podmienky definuje belgický volebný zákon. Podľa § 87 voľby do Snemovne  
reprezentantov prebiehajú vo volebných obvodoch. Každá provincia tvorí volebný obvod.  
Administratívny obvod Brusel tiež tvorí volebný obvod. Volebné obvody sú vytvorené  
z administratívnych obvodov, v súlade s tabuľkou, ktoré je prílohou tohto zákona.  
Preferenčné hlasovanie upravuje § 144 volebného zákona, prepočet hlasov na mandáty upravujú  
§ 165 173.  
2.2 BULHARSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 240 poslancov  
Počet volebných obvodov: 31  
Veľkosť obvodov: 4 – 19 mandátov  
Volebná klauzula: 4 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: metóda najväčších zvyškov a Hare-Niemeyerova kvóta  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 6  
Hlavné parametre volebného systému sú definované vo volebnom zákone:  
§ 247 – Určuje rozdelenie mandátov medzi jednotlivé volebné obvody. Tie sú určené pomerne na  
základe počtu obyvateľov na základe ostatného sčítania obyvateľov.  
§ 249 – Stanovuje, že Bulharsko je rozdelené na 31 viacmandátových volebných obvodov, hlavné  
mesto Sofia je rozdelené na 3 obvody, mesto Plovdiv na 2 obvody. Mená, hranice a číslovanie  
volebných obvodov oznámi prezidentský úrad najneskôr 56 dní pred dňom konania volieb.  
8
 
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
§250 – Určuje, že Ústredná volebná komisia určí počet mandátov pre jednotlivé volebné obvody  
v súlade s § 247 najneskôr 55 dní pred voľbami a to metódou najväčších zvyškov. Počet mandátov  
v jednotlivých volebných obvodoch nesmie byť nižší ako 4.  
Preferenčné hlasovanie riešia § 246 a § 298 volebného zákona, prideľovanie mandátov určuje § 248,  
§ 279 a príloha 1 k zákonu.  
2.3 CYPRUS  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 56 poslancov (24 mandátov pre severnú časť ostáva  
neobsadených)  
Počet volebných obvodov: 6  
Veľkosť obvodov: 3 – 20 mandátov  
Volebná klauzula: 3,6 % (10 20 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas na každé 4 mandáty vo volebnom obvode  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: Metóda najvyšších zvyškov, Hareho kvóta  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 7  
Počet a veľkosť volebných obvodov stanovuje zákon o voľbách členov Snemovne reprezentantov:  
§ 3 Volebné obvody – Pre účely parlamentných volieb je Cyperská republika rozdelená do  
volebných obvodov, ktoré zodpovedajú (šiestim) administratívnym oblastiam: Nikózia, Limasol,  
Famagusta, Larvakos, Pafos a Kyrevia.  
§ 4 – Rozdelenie mandátov v jednotlivých volebných obvodoch je stanovené zákonom, ale cez  
novely je možné upraviť predelené mandáty na základe počtu (registrovaných) voličov  
v jednotlivých volebných obvodoch v predchádzajúcich parlamentných voľbách.  
§ 29 33 upravujú preferenčné hlasovanie a rozdelenie mandátov na základe volebných výsledkov.  
2.4 ČESKÁ REPUBLIKA  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 200 poslancov  
Počet volebných obvodov: 14  
Veľkosť obvodov: 5 – 26 mandátov  
Volebná klauzula: 5 % (8 % respektíve 11 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: 4 preferenčné hlasy  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá (1. Imperialiho kvóta/ 2. metóda najväčších  
zvyškov)  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 4  
Do súčasnej podoby volebného systému zasiahol ústavný súd, ktorý, zjednodušene povedané,  
označil snahy meniť volebný systém tak, aby zvýhodňoval väčšie strany (na úkor pomernosti)  
a ustanovenia o volebných koalíciách, za v rozpore s ústavou. Od roku 2021 tak platí upravená  
verzia volebného zákona. Paradoxom parlamentných volieb v roku 2021 bolo, že vzhľadom na  
spôsob prepočtu hlasov na mandáty, víťazná koalícia „SPOLU“, ktorá získala o takmer 36 000  
9
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
platných hlasov viac ako druhá strana „ANO 2011“, má v Poslaneckej snemovni o jeden mandát  
menej (SPOLU: 71 mandátov, ANO: 72 mandátov).  
Volebné pravidlá definuje zákon č. 247/1995 Sb. o voľbách do Parlamentu Českej republiky  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nasledujúcom prehľade sú vybrané najviac relevantné  
ustanovenia:  
Počet volebných obvodov a započítanie hlasov zo zahraničia  
§ 26  
Voľby do poslaneckej snemovne sa konajú podľa zásady pomerného zastúpenia vo volebných krajoch  
na území Českej republiky. Volebnými krajmi sú vyššie územné celky vymedzené osobitným právnym  
predpisom.  
§ 27  
Všetky zvláštne volebné okrsky v zahraničí sú priradené pod volebný kraj určený žrebom Štátnej  
volebnej komisii do 7 dní od vyhlásenia volieb prezidentom republiky.  
Preferenčné hlasovanie  
§ 39  
V priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do úradnej obálky 1 hlasovací lístok. Na  
hlasovacom lístku, ktorý vkladá do úradnej obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u 4  
kandidátov uvedených na rovnakom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť.  
Určenie veľkosti volebných obvodov – počtu poslancov vo volebných krajoch  
§ 48  
(1) Na základe výsledkov hlasovania prevzatých z volebných okrskov a zvláštnych volebných okrskov  
u poverených obecných úradov podľa § 43 zistí Český štatistický úrad celkový počet platných hlasov,  
ktoré boli vo všetkých volebných krajoch odovzdané pre všetky politické strany, politické hnutia  
a koalície, a vydelí ho počtom volených poslancov podľa § 24. Číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na  
jednotky je republikovým mandátovým číslom.  
(2) Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom  
volebnom kraji. Celé číslo vypočítané je počtom mandátov, ktoré patria jednotlivým volebným krajom.  
(3) Ak neboli takto rozdelené všetky mandáty, pripadnú zvyšné mandáty postupne volebným krajom,  
ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov rozhoduje žreb.  
Prepočet hlasov na mandáty a prideľovanie mandátov  
§ 50  
Prvé skrutínium  
(1) V prvom skrutíniu sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov.  
(2) Súčet platných hlasov odovzdaných vo volebnom kraji pre politické strany, politické hnutia  
a koalície, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré boli tomuto  
volebnému kraju pridelené, zvýšeným o dva; číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na jednotky je  
krajským volebným číslom.  
(3) Celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana, politické hnutie alebo koalícia v rámci  
volebného kraja, sa delí krajským volebným číslom a politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii  
sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je krajské volebné číslo obsiahnuté v celkovom počte platných  
hlasov, ktoré táto politická strana, politické hnutie alebo koalícia získala.  
10  
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
(4) Ak bolo takto rozdelených viac mandátov, ako sa malo prideliť podľa § 48 ods. 2, odčítajú sa  
prevyšujúce mandáty postupne tým politickým stranám, politickým hnutiam alebo koalíciám, ktoré vo  
volebnom kraji vykázali najmenší zvyšok delenia. Pri rovnakom zvyšku delenia sa mandát odpočíta  
politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii, ktorá získala vo volebnom kraji menší počet hlasov,  
ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb.  
(5) V rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií získajú mandáty stranícki  
kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na hlasovacom lístku.  
(6) Ak však niektorí z kandidátov získal taký počet prednostných hlasov, ktorí tvorí najmenej 5 percent  
z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre túto politickú stranu, politické hnutie alebo  
koalíciu vo volebnom kraji, pripadne mandát prednostne tomuto kandidátovi.  
(7) V prípade, že viac kandidátov splnilo podmienku podľa odseku 6 a politická strana, politické hnutie  
alebo koalícia získala viac mandátov, pripadnú mandáty prednostne kandidátom, ktorí splnili  
podmienku podľa odseku 6, a to postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných  
hlasov, v prípade rovnosti počtu prednostných hlasov je rozhodujúce poradie kandidáta na hlasovacom  
lístku. Kandidátom, ktorí nesplnili podmienku podľa odseku 6, pripadnú mandáty v poradí, ako sú  
uvedení na hlasovacom lístku.  
§ 51  
Druhé skrutínium  
(1) Všetky mandáty, ktoré neboli rozdelené v prvom skrutíniu, sa rozdelia v druhom skrutíniu. Do  
druhého skrutínia sa prenášajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií  
pre ne odovzdané. Ak nedostala politická strana, politické hnutie alebo koalícia v prvom skrutíniu ani  
jeden mandát, potom sa prenášajú všetky hlasy pre ňu odovzdané.  
(2) V druhom skrutíniu sa spočítajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán, politických hnutí  
a koalícií. Tento súčet sa vydelí počtom mandátov, ktoré neboli v prvom skrutíniu rozdelené,  
zväčšeným o jedno. Číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na jednotky je republikovým volebným  
číslom. Na tomto základe sa pridelí každej politickej strane, politickému hnutiu a koalícii toľko  
mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zvyškov hlasov odovzdaných pre  
jednotlivú politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu.  
(3) Ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty, pridelia sa zvyšné mandáty postupne tým  
politickým stranám, politickým hnutiam a koalíciám, ktoré vykazujú najvyšší zvyšok delenia podľa  
odseku 2; pri rovnosti zvyškov sa pridelí mandát tej politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii,  
ktorá má väčší súčet zvyškov hlasov prevedených do druhého skrutínia. Ak sú tieto súčty zvyškov  
hlasov rovnaké, pridelí sa mandát tej politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii, ktorá získala  
vyšší počet hlasov. Ak je tento počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.  
(4) Ak bol pridelený o jeden mandát viac, ako sa malo prideliť podľa odseku 2, odčíta sa prevyšujúci  
mandát tej politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zvyšok delenia  
v druhom skrutíniu. Pri rovnakom zvyšku sa odčíta prevyšujúci mandát tej politickej strane,  
politickému hnutiu alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov, ak je tento počet hlasov rovnaký,  
rozhodne žreb.  
(5) V rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícii, dostanú mandáty priradené  
politickej strane, politickému hnutiu alebo koalícii kandidáti podľa poradia volebných krajov určeného  
podľa najvyššieho zvyšku delenia v prvom skrutíniu; pri rovnosti zvyšku delenia rozhodne žreb.  
Mandát je pridelený postupne vždy prvému kandidátovi politickej strany, politického hnutia alebo  
koalície, ktorý nedostal mandát v prvom skrutíniu, podľa upraveného poradia na hlasovacom lístku  
pre daný kraj.  
11  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2.5 DÁNSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 179 poslancov (2 vyčlenené pre Grónsko a 2 pre Faerské  
ostrovy)  
Počet volebných obvodov: 10 + 2 (Grónsko, Faerské ostrovy)  
Veľkosť obvodov: 2 – 20 mandátov (3 obvody po 2 mandáty, ostatné majú 10 – 12 mandátov)  
Volebná klauzula: 2 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá – 135 mandátov rozdelených na základe  
D'Hondtovej metódy + 40 mandátov je kompenzačných, slúžiacich na zabezpečenie pomernosti  
výsledkov  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 15  
Zákon o parlamentných voľbách definuje tvorbu, počet a pridelenie mandátov pre jednotlivé  
volebné obvody:  
§ 8 – Rozdeľuje tri dánske administratívne regióny spolu do 10 volebných obvodov.  
§ 10 Stanovuje, že 135 mandátov pre jednotlivé obvody je rozdelených pomerne na základe čísiel,  
ktoré vzniknú ako súčet a) počtu obyvateľov, b) počtu voličov v predchádzajúcich parlamentných  
voľbách a c) rozlohy v kilometroch štvorcových vynásobenej číslom 20. Ak počet mandátov  
vyplývajúci z rozdelenia nie sú celé čísla, a preto sa po odstránení zlomkov nesčítajú do potrebného  
počtu kresiel, najväčšie zlomky sa budú zvyšovať, kým sa nedosiahne potrebný počet (metóda  
najväčších zvyškov).  
Počet kompenzačných mandátov (celkovo 40) pre jednotlivé regióny sa vypočíta ako rozdiel medzi  
celkovým počtom mandátov v regióne a počtom mandátov vo volebných obvodoch v regióne.  
Preferenčné hlasovanie je upravené v § 68. Rozdelenie mandátov pre jednotlivé strany upravujú  
§ 76 82.  
2.6 ESTÓNSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 101 poslancov  
Počet volebných obvodov: 12  
Veľkosť obvodov: 5 – 13 mandátov  
Volebná klauzula: 5 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá – jednoduchá kvóta + upravený D'Hondtov deliteľ  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 6  
Estónsky zákon o parlamentných voľbách upravuje volebné obvody:  
§ 6 – Taxatívne vymenúva 12 volebných viacmandátových obvodov pri parlamentných voľbách.  
§ 7 – Určuje rozdelenie mandátov medzi jednotlivé obvody nasledujúcim spôsobom:  
12  
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
-
-
celkový počet voličov sa vydelí číslom 101 (počet mandátov),  
počet voličov v jednotlivých volebných obvodoch je vydelený číslom, ktoré vyšlo  
v predchádzajúcom kroku,  
-
volebné mandáty sú pridelené na základe celého čísla, ktoré vyjde pri delení. Zvyšné  
mandáty sú pridelené postupne na princípe najväčších zvyškov, do dosiahnutia celkového  
počtu mandátov 101.  
Počet voličov je určený na základe Estónskeho registra obyvateľov.  
Preferenčné hlasovanie je upravené v § 39, prepočet hlasov na mandáty v § 62.  
2.7 FÍNSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 200  
Počet volebných obvodov: 12 + 1  
Veľkosť obvodov: 6 37 mandátov (Alandy majú 1 mandát a preto aj osobitný volebný systém)  
Volebná klauzula: nie  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 10 (+ nezávislí kandidáti)  
Fínska ústava v článku 25 stanovuje, že štát sa pre parlamentné voľby rozdelí na najmenej 12  
a najviac 18 volebných obvodov, pričom región Alandy má svoj vlastný volebný obvod.  
Ďalšie podrobnosti určuje volebný zákon:  
§ 5 – Taxatívne menuje 13 oblastí, ktoré tvoria volebné obvody ako aj municipality, ktoré do  
jednotlivých obvodov patria.  
§ 6 – Počet mandátov pre jednotlivé volebné obvody (okrem 1 mandátu pre Alandy) sa rozdeľuje  
pomerne podľa počtu obyvateľov (občanov Fínska) na základe registra obyvateľov, šesť mesiacov  
pred konaním parlamentných volieb.  
Rozdelenie mandátov vykoná vláda v dostatočnom predstihu pred voľbami a toto rozhodnutie sa  
zverejní v ústave.  
Preferenčné hlasovanie upravuje § 76 a prepočet hlasov na mandáty § 89 91.  
2.8 GRÉCKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 300 poslancov  
Počet volebných obvodov: 59  
Veľkosť obvodov: 1 – 18 mandátov  
Volebná klauzula: 3 %  
Preferenčné hlasovanie: 5 preferenčných hlasov  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá (najskôr sa určujú mandáty pre víťaznú stranu  
s bonusovými mandátmi, následne sa prideľujú mandáty pomerne pre zvyšné strany, bonusy  
majú všetky strany, ktoré získajú viac ako 25 % hlasov)  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 8  
13  
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Detaily o volebných obvodoch v Grécku stanovuje zákon o voľbách poslancov:  
§ 1 – Taxatívne určuje volebné obvody na základe administratívnych jednotiek, respektíve ich  
rozdelenie do volebných obvodov.  
§ 2 – Mandáty pre jednotlivé volebné obvody sú rozdelené na základe počtu obyvateľov, ako  
vyplývajú z ostatného sčítania obyvateľov, ktorého oficiálne výsledky sú zverejnené v zbierke  
zákonov.  
§ 98 definuje preferenčné hlasovanie a § 99 100 určuje prepočet hlasov na mandáty.  
2.9 HOLANDSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 150 poslancov  
Počet volebných obvodov: 1  
Veľkosť obvodov: 150 mandátov  
Volebná klauzula: 0,67 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 15 strán  
Holandsko má, v súlade s článkom E1 volebného zákona, len jeden volebný obvod.  
Preferenčné hlasovanie upravuje článok J 26 volebného zákona, prepočet hlasov na mandáty pre  
strany a kandidátov upravujú články P3 – P19.  
2.10 CHORVÁTSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 151 poslancov  
Počet volebných obvodov: 10 + 2 (1 osobitý obvod pre Chorvátov žijúcich v zahraničí a 1 osobitý  
obvod pre zástupcov národnostných menšín)  
Veľkosť obvodov: 14 mandátov (obvod pre Chorvátov v zahraničí: 3 mandáty, obvod pre  
národnostné menšiny: 8 mandátov)  
Volebná klauzula: 5 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 12 (vrátane zástupcov strán  
národnostných menšín volených osobitne)  
Zákon o voľbách poslancov parlamentu určuje podrobnosti o volebných obvodoch:  
§ 38 – Určuje, že 140 poslancov je volených chorvátskymi občanmi na území Chorvátska v desiatich  
volebných obvodoch, pričom každý obvod má 14 poslancov. Tiež určuje, že voliči majú vo voľbách  
1 preferenčný hlas.  
§ 39 – Počet voličov v jednotlivých volebných obvodoch sa nesmie navzájom odlišovať o viac ako  
(+ -) 5 %.  
14  
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
Pri určovaní volebných obvodov sa musia v maximálnej možnej miere brať do úvahy zákonom  
stanovené hranice okresov, miest a municipalít (obcí).  
§ 40 Určuje spôsob prepočtu hlasov na mandáty pre strany a následne pre jednotlivých  
kandidátov na základe výsledkov preferenčného hlasovania.  
2.11 ÍRSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 160 poslancov  
Počet volebných obvodov: 39  
Veľkosť obvodov: 3 – 5 mandátov  
Volebná klauzula: nie  
Preferenčné hlasovanie: systém prenosného hlasu – volič určuje poradie kandidátov (označuje  
minimálne 1, maximálne všetkých kandidátov v obvode)  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu v ostatných voľbách: 9  
Zákon o volebných obvodoch vo voľbách do parlamentu (2017) taxatívne určuje jednotlivé volebné  
obvody a počet mandátov v nich. Návrh pripravuje „Komisia pre volebné obvody,“ ktorej členovia  
sú menovaní vládou. Obvody a mandáty pre ne majú byť vytvorené tak, aby boli hlasy voličov  
reprezentované v čo najväčšej možnej miere pomerne (počet mandátov v obvode by mal  
zodpovedať počtu obyvateľov).  
Volebný zákon (1992) v § 37 určuje spôsob voľby (preferenčné hlasovanie) a § 118 124 stanovuje  
spôsob prepočtu hlasov na mandáty.  
2.12 LOTYŠSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 100 poslancov  
Počet volebných obvodov: 5  
Veľkosť obvodov: 12 – 36 mandátov  
Volebná klauzula: 5 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas (voliči môžu dať aj negatívny hlas)  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – Sainte-Laguëho metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 7  
Zákon o voľbách do parlamentu definuje počet volebných obvodov a ich veľkosť:  
§ 7 – Pre parlamentné voľby je územie Lotyšska rozdelené do 5 volebných obvodov. Tento paragraf  
ich taxatívne menuje a určuje, ktoré administratívne územia patria do jednotlivých obvodov.  
§ 8 – Ústredná volebná komisia určuje počet poslancov volených v jednotlivých volebných  
obvodoch pomerne, na základe počtu voličov vo volebných obvodoch, určených na základe dát  
z Registra fyzických osôb 4 mesiace pred volebným dňom (alebo ku dňu vyhlásenia volieb). Počet  
voličov zo zahraničia sa pripočíta k voličom vo volebnom obvode hlavného mesta (Riga).  
15  
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Počet volených poslancov v jednotlivých obvodoch sa určuje takto:  
1) celkový počet voličov sa vydelí číslom 100;  
2) počet voličov každého volebného obvodu sa vydelí výsledkom delenia uvedeného  
v 1 odseku tohto paragrafu. Takto získané celé čísla predstavujú počet poslancov, ktorí sa  
majú zvoliť vo volebných obvodoch;  
3) ak je súčet celých čísel výsledku delenia menší ako 100, zvyšuje sa počet zvolených  
poslancov najskôr o jedného vo volebnom obvode s najväčším zlomkom (číslom za  
desatinnou čiarou), potom vo volebnom obvode s druhým najväčším zlomkom a tak ďalej,  
kým sa súčet celých čísel nerovná 100;  
Počet poslancov volených v jednotlivých obvodoch musí byť zverejnený v zbierke zákonov  
najmenej 100 dní pred voľbami.  
§ 23 a § 35 zákona o voľbách do parlamentu upravujú preferenčné hlasovanie (vrátane negatívneho  
hlasu), § 38 upravuje prepočet hlasov na mandáty.  
2.13 LUXEMBURSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 60 poslancov  
Počet volebných obvodov: 4  
Veľkosť obvodov: 7 23 mandátov  
Volebná klauzula: bez  
Preferenčné hlasovanie: maximálny počet preferenčných hlasov sa rovná počtu mandátov  
v danom obvode  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – Hagenbach-Bischoffova kvóta  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 7  
Volebný zákon v § 117 (na základe článku 63 luxemburskej ústavy) rozdeľuje štát na 4 volebné  
obvody s počtom mandátov 7, 9, 21 a 23.  
2.14 MALTA  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 79 poslancov  
Počet volebných obvodov: 13  
Veľkosť obvodov: 5 mandátov v každom obvode (v ostatných voľbách boli 2 mandáty pridelené  
dodatočne na zachovanie proporcionality + 12 mandátov je „vyrovnávacích“ pre pohlavie  
zastúpené menej ako 40 % v parlamente)  
Volebná klauzula: bez  
Preferenčné hlasovanie: systém jedného prenosného hlasu  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – systém jedného prenosného hlasu  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 2  
Volebný systém na Malte je síce formálne pomerný, v realite ale funguje ako systém dvoch strán.  
Okrem toho, finálna veľkosť parlamentu vo volebnom období je určená výsledkom volieb  
a kompenzačnými mandátmi.  
16  
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
Článok 52 – Okrem iných vecí určuje, že počet volených poslancov vo volebnom obvode by nemal  
byť nižší ako 5 a vyšší ako 7. O presnom počte rozhoduje parlament.  
Článok 56 – Počet volebných obvodov by nemal byť nižší ako 9 a vyšší ako 15. O presnom počte  
rozhoduje parlament.  
Článok 61 – Volebná komisia by mala každých 2-5 rokov prehodnocovať hranice (veľkosť)  
administratívnych oblastí a tým aj veľkosť obvodov. Cieľom je zachovať pomernosť, keďže vo  
všetkých obvodoch sa volí rovnaký počet poslancov.  
Zákon o parlamentných voľbách v § 17 stanovuje, že pre účely parlamentných volieb je Malta  
rozdelená do 13 volebných obvodov, v ktorých sa volí 65 poslancov, v každom obvode po 5.  
2.15 POĽSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 460 poslancov  
Počet volebných obvodov: 41  
Veľkosť obvodov: 7 – 16 mandátov  
Volebná klauzula: 5 % (8 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 5  
Podrobnosti ohľadom volebných obvodov stanovuje volebný zákon:  
§193 Do Sejmu (dolnej komory parlamentu) sa volí 460 zástupcov vo viacmandátových  
volebných obvodoch.  
§ 201 – Voľby do Sejmu sa konajú vo viacmandátových obvodoch. Najnižší počet poslancov  
volených v obvode je 7. Volebné obvody pokrývajú oblasť vojvodstva (administratívnej jednotky)  
alebo jeho časti.  
§ 202 – Počet poslancov volených v jednotlivých volebných obvodoch a rozdelenie vojvodstiev na  
obvody sa určuje podľa „jednotnej normy zastúpenia“, vypočítanej vydelením počtu obyvateľov  
celkovým počtom poslancov zvolených vo volebných obvodoch.  
§ 203  
1. Národná volebná komisia predloží Sejmu návrhy na zmenu hraníc volebných obvodov  
a počtu v nich zvolených poslancov, ak takáto potreba vyplýva zo zmien základného  
územného členenia alebo zo zmeny počtu obyvateľov vo volebnom obvode alebo v štáte.  
2. Zmena hraníc administratívnych jednotiek, ktorá so sebou prináša zmenu hraníc  
volebných obvodov je neprípustná v období 12 mesiacov pred uplynutím funkčného  
obdobia Sejmu, ako aj v období od vyhlásenia volieb v prípade skrátenia funkčného  
obdobia Sejmu.  
§ 227 Stanovuje podrobnosti preferenčného hlasovania, § 228 233 podrobnosti prepočtu hlasov  
na mandáty.  
17  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2.16 PORTUGALSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 230 poslancov  
Počet volebných obvodov: 22  
Veľkosť obvodov: 2 48 mandátov  
Volebná klauzula: bez  
Preferenčné hlasovanie: nie  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 10  
Volebné obvody a ich veľkosť sú upravené vo volebnom zákone:  
§ 12 – Stanovuje, že počet volebných obvodov zodpovedá počtu administratívnych jednotiek  
a volebné obvody kopírujú ich hranice/územie. Pre voličov žijúcich mimo Portugalska sú  
vytvorené 2 volebné obvody – jeden pre európske štáty, druhý pre ostatné štáty. Sídlom týchto  
obvodov je Lisabon.  
§ 13 – Z celkového počtu 230 mandátov, je 226 mandátov rozdelených proporčne na základe počtu  
voličov na území Portugalska. 2 osobitné obvody pre voličov žijúcich v zahraničí majú každý po  
2 mandáty.  
Spôsob prepočtu hlasov na mandáty je určený v § 16.  
2.17 RAKÚSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 183 poslancov  
Počet volebných obvodov: 9 na úrovni federálnych štátov (39 regionálnych)  
Veľkosť obvodov: 5 34 mandátov  
Volebná klauzula: 4 %  
Preferenčné hlasovanie: 3 preferenčné hlasy  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 3 skrutíniá – Hareho metóda/ D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 5  
Konsolidovaný zákon o voľbách do (rakúskej) Národnej rady definuje volebné obvody:  
§ 2 – (1) Na volebné účely je federálne územie rozdelené do deviatich štátnych volebných obvodov.  
Každý federálny štát tvorí štátny volebný obvod. Štátny volebný obvod nesie názov spolkovej  
krajiny a je označený číslom, ktoré vychádza z abecedného poradia spolkových krajín.  
§ 3 – Ustanovuje 39 regionálnych volebných obvodov, do ktorých sú rozdelené štátne volebné  
obvody.  
§ 4. – Počet mandátov v jednotlivých volebných obvodoch určených na základe ostatného sčítania  
obyvateľov  
(1) Každému volebnému obvodu sa udelí toľko mandátov Národnej rady, koľko je výsledkom  
výpočtu podľa odsekov 2 až 5.  
(2) Počet občanov, ktorí mali podľa konečných výsledkov posledného sčítania obyvateľov trvalé  
bydlisko na území republiky, sa zvýši o občanov žijúcich v zahraničí k danému dátumu  
18  
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
zapísaných do zoznamu voličov. Tento počet sa vydelí číslom 183 s presnosťou na tri  
desatinné miesta. Výsledné číslo je koeficientom.  
(3) Každému štátnemu volebnému obvodu sa pridelí toľko mandátov, koľko je koeficient (odsek  
2) počtu občanov, ktorí mali trvalé bydlisko v štátnom volebnom obvode podľa konečných  
výsledkov ostatného sčítania osôb, zvýšený o počet žijúcich občanov v zahraničí, ktorí boli  
zapísaní do zoznamu voličov v obvode štátneho volebného obvodu.  
(4) Ak sa takto nemôžu rozdeliť všetky mandáty, zvyšné mandáty sa rozdeľujú na základe  
najväčšieho zvyšku pri delení.  
(5) Každému regionálnemu volebnému obvodu bude pridelený taký počet mandátov  
z mandátov pridelených štátnemu volebnému obvodu, na základe výpočtov uplatnených  
v odsekoch 3 a 4.  
Preferenčné hlasovanie je upravené v § 79 zákona o voľbách, § 97 102 upravujú prepočet hlasov  
na mandáty.  
2.18 RUMUNSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 330 poslancov (z toho 18 poslancov reprezentuje  
národnostné menšiny)  
Počet volebných obvodov: 43 (z toho 1 obvod je určený pre Rumunov žijúcich v zahraničí)  
Veľkosť obvodov: 4 29  
Volebná klauzula: 5 % celoštátne alebo 20 % aspoň v štyroch volebných obvodoch  
Preferenčné hlasovanie: bez  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 5 strán (+ strany  
reprezentujúce národnostné menšiny)  
Zákon č 208/2015 o voľbách do Senátu a Snemovne reprezentantov a o organizácii a činnosti Stálej  
volebnej autority v § 4 stanovuje, že pre voľby do Snemovne reprezentantov je krajina rozdelená  
na volebné obvody na základe 41 „regiónov“, mesto Bukurešť a volebný obvod pre občanov  
Rumunska žijúcich v zahraničí. Celkový počet volebných obvodov je tak 43.  
Počet mandátov je určený v prílohe 1 k zákonu a pohybuje sa medzi 4 – 29 mandátmi. Dané sú  
pomerne podľa počtu obyvateľov. § 94 zákona o voľbách definuje spôsob prepočtu hlasov na mandáty.  
2.19 SLOVINSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 90 poslancov (z toho 1 mandát pre zástupcu talianskej  
menšiny a 1 mandát pre zástupcu maďarskej menšiny)  
Počet volebných obvodov: 8  
Veľkosť obvodov: 11 mandátov  
Volebná klauzula: 4 %  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 5  
19  
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Zákon o voľbách do národného zhromaždenia upravuje aj záležitosti týkajúce sa volebných  
obvodov v Slovinsku:  
§ 2  
Poslanci sú volení vo volebných obvodoch. Poslanci sa volia podľa zásady, že na približne rovnaký  
počet obyvateľov sa volí jeden poslanec, a podľa zásady pomerného zastúpenia politických záujmov.  
Talianske a maďarské národnostné spoločenstvo volia po jednom poslancovi do Národného  
zhromaždenia.  
§ 20  
Pre voľbu poslancov Národného zhromaždenia je vytvorených osem volebných obvodov.  
V každom volebnom obvode sa volí jedenásť poslancov.  
Volebné obvody sa tvoria podľa zásady, že na približne rovnaký počet obyvateľov sa volí jeden  
poslanec.  
Pri vytváraní volebných obvodov treba brať do úvahy geografické pokrytie a spoločné kultúrne  
a iné charakteristiky.  
Volebný obvod môže zahŕňať územie jednej obce, územie dvoch alebo viacerých obcí alebo územie  
časti obce.  
Pre voľby poslancov talianskej a maďarskej národnostnej komunity sa v oblastiach, kde tieto  
komunity žijú, vytvárajú osobitné volebné okrsky.  
§ 73 Bližšie definuje preferenčné hlasovanie, § 90-93 stanovujú prepočet hlasov na mandáty.  
2.20 ŠPANIELSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 350 poslancov  
Počet volebných obvodov: 50  
Veľkosť obvodov: 2 – 37 mandátov (územia Ceuta a Melilla majú po 1 mandáte a preto  
väčšinový volebný systém)  
Volebná klauzula: 3 %  
Preferenčné hlasovanie: bez  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium – D'Hondtova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 24 (zoskupené do  
9 parlamentných skupín + ďalšie strany s 1 poslancom)  
Zákon č. 5/1985 o voľbách definuje volebné obvody:  
§ 161  
(1) Pre voľby poslancov a senátorov bude každá provincia tvoriť samostatný volebný obvod.  
Obdobne, mestá Ceuta a Melilla vytvoria samostatné volebné obvody.  
§ 162  
(1) Dolnú komoru tvorí 350 poslancov.  
(2) Každá provincia získava počiatočné minimum dvoch poslancov. Populácie miest Ceuta  
a Mellila sú reprezentované každá jedným poslancom.  
(3) Zostávajúcich 248 poslaneckých mandátov sa rozdelí medzi provincie (volebné obvody)  
pomerne k veľkosti počtu obyvateľov, podľa nasledujúceho postupu:  
20  
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
a) Distribučná kvóta sa získa vydelením celkového počtu legálneho obyvateľstva číslom  
dvestoštyridsaťosem.  
b) Každá provincia (volebný obvod) získa toľko poslancov, koľko je výsledok, v celých  
číslach, vydelením obyvateľov provincie distribučnou kvótou.  
c) Zvyšné poslanecké mandáty sa rozdelia tak, že sa pridelí jeden každej provincii, ktorej  
podiel získaný podľa predchádzajúcej časti má väčší desatinný zlomok.  
Prepočet hlasov na mandáty upravuje § 163.  
2.21 ŠVÉDSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 349 poslancov (z tohto počtu je 39 mandátov  
kompenzačných na zabezpečenie pomernosti výsledkov volieb)  
Počet volebných obvodov: 29  
Veľkosť obvodov: 2 – 40 mandátov  
Volebná klauzula: 4 % na národnej úrovni, alebo 12 % v danom volebnom obvode  
Preferenčné hlasovanie: 1 preferenčný hlas  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 2 skrutíniá – Sainte-Laguëova metóda  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 8  
Volebný zákon stanovuje volebné obvody:  
Kapitola 4  
§ 1  
Pre voľby do parlamentu, regionálnych zastupiteľstiev a obecných zastupiteľstiev sa určia  
geograficky vymedzené oblasti, za ktoré sa volia členovia do rozhodovacieho zhromaždenia,  
ktorého sa voľby týkajú (volebné obvody). Ak nie je ustanovené inak, počet osôb oprávnených  
voliť vo voľbách sa stanovuje na základe informácií obsiahnutých v databáze evidencie  
obyvateľstva podľa zákona o spracúvaní osobných údajov pri činnostiach evidencie obyvateľstva  
Švédskeho daňového úradu k 1. marcu volebného roka.  
§ 2  
Pre voľby do parlamentu je Švédsko rozdelené do 29 volebných obvodov, ktoré sú v tomto  
paragrafe vymenované, vrátane administratívnych jednotiek, ktoré jednotlivé obvody tvoria.  
§ 3  
Ústredný volebný orgán najneskôr do 30. apríla v roku, v ktorom sa konajú riadne voľby, rozhodne  
o tom, koľko stálych mandátov vo volebných obvodoch bude mať každý volebný obvod. Toto sa  
vykoná nasledujúcim spôsobom. Každý volebný obvod získa mandát vo volebnom obvode vždy,  
keď je počet osôb oprávnených voliť vo volebnom obvode rovnomerne deliteľný jednou 310-tinou  
počtu osôb oprávnených voliť v celom Švédsku. Pokiaľ sa nepodarí takto rozdeliť všetky stále  
mandáty vo volebných obvodoch, obvody dostanú zvyšné mandáty v poradí podľa prebytkov,  
ktoré vzniknú pri výpočte. Ak je prebytok rovnaký v dvoch alebo viacerých volebných obvodoch,  
volebný obvod, ktorý získa mandát, sa určí žrebovaním.  
Kapitola 7, § 2 volebného zákona definuje preferenčné hlasovanie, kapitola 11 určuje spôsob  
prepočtu hlasov na mandáty.  
21  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
3. Štáty so zmiešaným volebným systémom  
3.1 LITVA  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 141 poslancov  
Počet a veľkosť volebných obvodov: 1 obvod so 70 mandátmi + 71 jednomandátových obvodov  
Volebná klauzula: 5 % (7 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: 5 preferenčných hlasov  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium + 2-kolový väčšinový systém  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 10 strán + nestranícki  
kandidáti  
Zákon o parlamentných voľbách stanovuje volebné obvody:  
§ 9 Vytvorenie volebných obvodov  
(1) Pre parlamentné voľby sa vytvorí 71 jednomandátových volebných obvodov, ktoré berú do  
úvahy počet voličov v obvodoch a administratívno-územné členenie. Volebný obvod pozostáva  
z volebných okrskov so spoločnou hranicou. Počet voličov vo volebných obvodoch musí byť medzi  
0,9 1,1 násobkom priemerného počtu voličov v jednomandátových obvodoch.  
(2) Jeden viacmandátový volebný obvod sa vytvorí pre všetkých občanov Litvy s volebným  
právom. V tomto volebnom obvode je volených 70 členov parlamentu na základe pomerného  
volebného systému.  
§ 66 upravuje preferenčné hlasovanie a § 88-89 upravujú prepočet hlasov na mandáty  
3.2 MAĎARSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 199 poslancov  
Počet a veľkosť volebných obvodov: 1 obvod s 93 mandátmi + 106 jednomandátových obvodov  
Volebná klauzula: 5 % (10 15 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: bez  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: 1 skrutínium D'Hondtova metóda + 1-kolový väčšinový  
systém  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 3 (plus strana  
reprezentujúca nemeckú menšinu s 1 mandátom)  
§ 3  
(1) Počet poslancov Národného zhromaždenia je stodeväťdesiat deväť.  
(2) Stošesť poslancov Národného zhromaždenia sa volí z jednočlenných členských volebných  
obvodov a 93 z celoštátneho zoznamu kandidátov  
§ 4  
Jednomandátové obvody  
(1) V každom jednomandátovom obvode môže byť zvolený iba jeden poslanec Národného  
zhromaždenia.  
(2) Jednomandátové volebné obvody sú vytvorené tak, aby sa zabezpečilo, že:  
22  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
a) nepresahujú hranice okresu alebo hlavného mesta,  
b) tvoria súvislé oblasti,  
c) počet oprávnených voličov je v každom z nich približne rovnaký.  
(3) Obvody hlavného mesta a sídla s počtom oprávnených voličov vyšším ako je priemerný počet  
oprávnených voličov v jednomandátových volebných obvodoch možno rozdeliť na dva,  
respektíve na viac jednomandátových volebných obvodov.  
(4) Počet oprávnených voličov v jednomandátovom volebnom obvode sa nesmie odchyľovať od  
aritmetického priemeru oprávnených voličov v jednomandátových volebných obvodoch na  
národnej úrovni o viac ako presahujúce pätnásť percent, pokiaľ to nie je potrebné na splnenie  
ustanovení § 2 s prihliadnutím na geografické, národnostné, historické, náboženské a iné miestne  
charakteristiky a demografické zmeny.  
§ 13 16 upravujú spôsob prepočtu hlasov na poslanecké mandáty.  
3.3 NEMECKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 736 poslancov (veľkosť závisí od výsledku volieb  
a kompenzácií mandátov na zachovanie pomernosti)  
Počet a veľkosť volebných obvodov: 16 obvodov s počtom mandátov 5 – 91 + 299  
jednomandátových obvodov  
Volebná klauzula: 5 % (alebo zisk mandátov v aspoň 3 jednomandátových obvodoch), neplatí  
pre strany reprezentujúce národnostné menšiny  
Preferenčné hlasovanie: bez  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: Sainte-Laguëova metóda + 1-kolový väčšinový systém  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 8 (vrátane menšinovej  
strany s 1 mandátom)  
Ustanovenia ohľadom volebných obvodov definuje Federálny volebný zákon:  
§ 1 Zloženie nemeckého Bundestagu a zásady volebného práva  
(1) Nemecký Bundestag má 630 členov. Volia ich občania Nemecka s právom voliť vo všeobecnom,  
priamom, slobodnom, rovnom a tajnom hlasovaní.  
(2) Pre voľby do nemeckého Bundestagu platia zásady pomerného zastúpenia. Každý volič má dva  
hlasy, prvý hlas pre voľby podľa miestneho volebného obvodu a druhý hlas pre voľby podľa  
štátneho volebného obvodu, do ktorého nominujú zúčastnené politické strany svojich kandidátov  
(štátne listiny).  
§ 2 Štruktúra volebnej oblasti  
(1) Volebnou oblasťou je územie Spolkovej republiky Nemecko.  
(2) Rozdelenie volebnej oblasti na volebné obvody je uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu.  
(3) Každý volebný obvod sa na účely hlasovania člení na volebné okrsky.  
§ 3 Tvorba a delenie volebných obvodov  
(1) Pri delení volebných obvodov sa musia dodržiavať tieto zásady:  
1. musia sa dodržiavať hranice (federálnych) štátov,  
2. Počet volebných obvodov v jednotlivých štátoch musí čo najviac zodpovedať podielu na  
obyvateľstve. Stanovuje sa v súlade s odsekom 5.  
23  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
3. Počet obyvateľov volebného obvodu by sa nemal odchyľovať smerom nahor alebo nadol  
od priemerného počtu obyvateľov vo volebnom obvode o viac ako 15 percent; Ak je  
odchýlka väčšia ako 25 percent, musí sa stanoviť obvod odlišne.  
4. Volebný obvod by mal tvoriť súvislú oblasť.  
5. Hranice obcí, okresov a samostatných miest by sa mali dodržiavať všade tam, kde je to možné.  
Pri určovaní počtu obyvateľov sa na cudzincov (§ 2 ods. 1 zákona o pobyte) neprihliada.  
Prepočet hlasov na mandáty je definovaný v § 4 6.  
3.4 TALIANSKO  
Veľkosť parlamentu (dolnej komory): 400 poslancov  
Počet a veľkosť volebných obvodov: 245 poslancov volených v 49 viacmandátových obvodoch  
+ 147 poslancov v 1-kolových jednomandátových obvodoch + 8 mandátov pre hlasy zo zahraničia  
pomerným systémom  
Volebná klauzula: 3 % pre strany (10 % pre koalície)  
Preferenčné hlasovanie: nie  
Metóda prepočtu hlasu na mandáty: bez informácií  
Počet strán/koalícií zvolených do parlamentu po ostatných voľbách: 8 (vrátane 4 malých strán  
reprezentujúcich regióny, národnostné menšiny a záujmy zahraničných Talianov)  
Talianska volebná legislatíva je zložitá a často menená, preto aj s ohľadom na volebné obvody sú  
tu zhrnuté len základné informácie. Navyše, v novembri 2023 talianska vláda navrhla ústavnú  
zmenu, ktorá by zásadným spôsobom (opäť) zmenila aj volebný systém. Občania by priamo volili  
predsedu vlády a jeho alebo jej strana/koalícia by v parlamente získala automaticky 55 %  
mandátov.1 V najbližších mesiacoch o nej bude rokovať parlament.  
Talianska ústava v článku 56 stanovuje počet členov (dolnej komory) parlamentu na 400, pričom  
8 je volených zo zahraničia. Rozdelenie mandátov medzi jednotlivé volebné obvody, bez toho, aby  
bol dotknutý počet mandátov pridelených volebnému obvodu „zahraničie“, sa vykonáva  
vydelením počtu obyvateľov republiky, ako vyplýva z posledného všeobecného sčítania  
obyvateľstva, tristodeväťdesiatimi dvoma a rozdelenie kresiel v pomere k počtu obyvateľov  
každého volebného obvodu na základe celočíselných kvocientov a najvyšších zvyškov.  
Zákon č. 177/2020 o určení jednomandátových a viacmandátových obvodov pre voľby Snemovne  
zástupcov a Senátu:  
§ 1  
(1) Jednomandátové obvody pre voľby do Snemovne zástupcov sa určujú podľa ustanovení  
v priloženej tabuľke A.1 k tomuto zákonu.  
(2) Viacmandátové obvody pre voľby do Snemovne zástupcov sa určujú podľa ustanovení  
v priloženej tabuľke A.2 k tomuto zákonu.  
§ 2  
Počet mandátov pridelených do jednotlivých viacmandátových obvodov sa určuje na základe  
výsledkov posledného sčítania obyvateľstva vypracovaných a zverejnených Národným  
štatistickým úradom.  
1
Viac informácií (v angličtine) je dostupných napríklad v článku Not for the first time, Italy embarks on  
24  
 
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
4. Záver  
Ako vyplýva z prehľadu volebnej legislatívy, jeden volebný obvod je v rámci členských štátov skôr  
výnimkou. Z pomedzi členských štátov s pomerným volebným systémom ho majú zavedené len  
Slovensko a Holandsko. Maďarsko a Litva, štáty so zmiešaným volebným systémov majú tiež  
zavedený jeden volebný obvod pre celoštátne kandidátky. Zároveň však majú aj jednomandátové  
obvody, ktoré reprezentujú teritoriálne rozdelenie. Na strane druhej však viaceré štáty s viacerými  
volebnými obvodmi uplatňujú rôzne metódy a na zabezpečenie pomerného zastúpenia  
v národnom parlamente tak, aby zodpovedalo výsledku volieb. Dá sa povedať, že sa snažia  
skombinovať regionálne zastúpenie s výhodami, ktoré typicky ponúka jeden volebný obvod.  
Vo väčšine štátov volebné obvody typicky vznikajú na základe už existujúcich územno-  
administratívnych jednotiek, napríklad krajov. Niekedy sú príliš veľké jednotky rozdelené na  
menšie volebné obvody.  
Čo sa týka prideľovania poslaneckých mandátov pre jednotlivé volebné obvody, tak sa v zásade  
uplatňujú tri hlavné metódy:  
a) podľa počtu obyvateľov  
b) podľa počtu voličov  
c) rovnaký počet mandátov pre všetky volebné obvody (typicky však musia mať obdobný počet  
obyvateľov/voličov).  
V niektorých zákonoch je stanovené, koľko obyvateľov/voličov spadá na jeden poslanecký mandát.  
Tento počet sa nesmie líšiť od celoštátneho priemeru o viac ako 5-15%. Tým je zabezpečená aj  
rovnosť hlasov.  
Počet mandátov  
v obvodoch  
Kritérium prideľovania  
počtu mandátov  
Štát  
Počet obvodov  
Pomerný volebný systém  
Belgicko  
Bulharsko  
Cyprus  
11  
31  
6
4 24  
4 19  
3 20  
5 26  
počet obyvateľov  
počet obyvateľov  
počet voličov  
Česká rep.  
14  
počet voličov  
Počet obyvateľov + voličov  
+ rozloha obvodu  
Dánsko  
12  
2 20  
Estónsko  
Fínsko  
12  
13  
59  
1
5 13  
6 37  
1 18  
150  
počet voličov  
počet obyvateľov  
počet obyvateľov  
-
Grécko  
Holandsko  
Chorvátsko  
12  
14  
počet voličov  
25  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Írsko  
39  
5
3 5  
12 36  
7 23  
5
počet obyvateľov  
počet voličov  
???  
Lotyšsko  
Luxembursko  
Malta  
4
13  
41  
22  
9/39  
43  
1
???  
Poľsko  
7 16  
2 48  
5 34  
4 29  
150  
počet obyvateľov  
počet voličov  
počet obyvateľov  
počet obyvateľov  
-
Portugalsko  
Rakúsko  
Rumunsko  
Slovensko  
Slovinsko  
Španielsko  
Švédsko  
8
11  
počet obyvateľov  
počet obyvateľov  
počet voličov  
50  
29  
2 37  
2 40  
Zmiešaný volebný systém (odhliadnuc od jednomandátových obvodov)  
Litva  
1
70  
-
Maďarsko  
Nemecko  
1
93  
-
16  
49  
5 91  
???  
počet obyvateľov  
počet obyvateľov  
Taliansko  
Zdroj: autor  
26  
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
5. Použité zdroje  
1. Interná databáza Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu – ECPRD (2020). Požiadavka  
č. 4428: Update of ECPRD Request 3075 Mixed electoral system when holding elections for MPs (Aktualizácia  
požiadavky č. 3075 Zmiešané volebné systémy v parlamentných voľbách).  
2. Interná databáza Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu – ECPRD (2016). Požiadavka  
č. 3129: Electoral systems – open or closed lists (Volebné systémy – otvorené a uzavreté kandidátne listiny).  
3. Interná databáza Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu – ECPRD (2014). Požiadavka  
č. 2663: Urgent! Preferential voting (Preferenčné hlasovanie).  
5. IPU Parline (2024). Parliamentary elections. Dostupné online: https://data.ipu.org/elections  
6. OBSE Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OSCE Office for Democratic Institutions and Human  
Belgicko  
Bulharsko  
Volebný zákon. Dostupný online v angličtine: https://www.cik.bg/upload/146300/Election+code+25012021.pdf  
Cyprus  
Česká republika  
Zákon č. 247/1995 Sb. o voľbách do Parlamentu Českej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
Dánsko  
Estónsko  
Zákon o parlamentných voľbách. Dostupný online v estónčine:  
Fínsko  
Ústava. Dostupná online vo fínčine: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731  
Volebný zákon. Dostupný online vo fínčine: https://www.finlex.fi/sv/laki/ajantasa/1998/19980714  
27  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Grécko  
Holandsko  
Volebný zákon. Dostupný online v holandčine: https://wetten.overheid.nl/BWBR0004627/2023-06-20  
Chorvátsko  
Írsko  
Litva  
Lotyšsko  
Zákon o voľbách do parlamentu. Dostupný online v lotyštine: https://likumi.lv/ta/id/35261-saeimas-velesanu-  
Luxembursko  
Maďarsko  
Zákon CCIII/2011 o voľbách členov Národného zhromaždenia. Dostupný online v angličtine:  
Malta  
Ústava Malty. Dostupná online v angličtine: https://legislation.mt/eli/const/eng  
Zákon o parlamentných voľbách. Dostupný online v angličtine: https://legislation.mt/eli/cap/354/eng/pdf  
Nemecko  
Federálny volebný zákon. Dostupný online v nemčine: https://www.gesetze-im-internet.de/bwahlg/  
Poľsko  
Portugalsko  
28  
Porovnávacia analýza: Legislatívna úprava počtu volebných obvodov  
Rakúsko  
Rumunsko  
Slovensko  
Plenta, Peter (2022). Záznam z diskusie „Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“ Parlamentný inštitút  
Plenta, Peter; Ďurinová Petra; Čemez Ivan (2022). Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR: smerom  
k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom? Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej  
Slovinsko  
Španielsko  
Zákon č. 5/1985 o voľbách. Dostupný online v španielčine: https://www.juntaelectoralcentral.es/cs/jec/loreg  
Švédsko  
Taliansko  
Zákon č. 177/2020 o určení jednomandátových a viacmandátových obvodov pre voľby Snemovne zástupcov  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia.  
29