Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
2/2022  
Záznam z diskusie „Potrebuje Slovensko  
zmenu volebného systému?“  
Anotácia:  
Materiál prináša prehľad  
kľúčových bodov,  
argumentov a názorov,  
ktoré odzneli počas  
diskusie týkajúcej sa  
úpravy volebného  
systému  
Vypracoval: Peter Plenta, PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
parlamentné voľby,  
volebný systém, volebné  
obvody, preferenčné  
hlasovanie  
Bratislava  
máj 2022  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša prehľad kľúčových bodov, argumentov a názorov, ktoré odzneli  
počas diskusie týkajúcej sa úpravy volebného systému. Venuje sa témam ako sú počet  
volebných obvodov, preferenčné hlasovanie, volebná klauzula, ústavno-právnym otázkam či  
porovnaniu s volebným systémom v Českej republike.  
Kľúčové slová:  
parlamentné voľby, volebný systém, volebné obvody, preferenčné hlasovanie, diskusia  
Does Slovakia need a change in its electoral system?  
Annotation:  
The study provides an overview of the key points, arguments and views expressed during the  
discussion on the adjustment of the electoral system. It deals with topics such as the number  
of constituencies, preferential voting, electoral threshold, constitutional and legal issues, and  
comparison with the electoral system in the Czech Republic.  
Keywords:  
parliamentary elections, electoral system, constituencies, preferential voting, discussion  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Úvod  
Zhrnutie diskusie Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?  
Diskusiu zorganizoval Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky  
3. mája 2022. Na diskusii konanej pod záštitou predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR  
JUDr. Milana Vetráka, PhD. sa zúčastnili štyria hostia:  
.
.
.
.
doc. JUDr. Marek Domin, PhD. z katedry ústavného práva Právnickej fakulty  
Univerzity Komenského;  
Pavol Hardoš, PhD. z ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty  
sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského;  
PhDr. Michal Kaliňák, PhD., ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí  
Slovenska;  
doc. Peter Spáč, PhD. z medzinárodného politologického ústavu Fakulty sociálnych  
štúdií Masarykovej univerzity v Brne.  
Diskusia o zmene volebného systému či zvýšení počtu volebných obvodov patrí k opakujúcim  
sa témam slovenskej politiky. Súčasný volebný systém s jedným volebným obvodom má  
viacero nedostatkov, no systém má aj nesporné výhody. Diskusiu s odborníkmi zorganizoval  
Parlamentný inštitút aj preto, že viacero politických strán a poslancov predstavilo návrhy  
týkajúce sa úprav volebného systému napríklad pokiaľ ide o počet volebných obvodov,  
úpravu preferenčného hlasovania, ale aj technické úpravy.  
Materiál prináša prehľad názorov diskutujúcich na túto problematiku, ich hlavné argumenty  
a reakcie na otázky a komentáre z obecenstva. Prezentované názory tak nevyjadrujú názory  
Parlamentného inštitútu alebo Kancelárie NR SR. Nejde o doslovný prepis, ale skôr o zhrnutie  
a parafrázovanie hlavných argumentov týkajúcich sa volebného systému. Kompletný  
zvukovo-obrazový záznam z podujatia je dostupný na intranete Kancelárie NR SR na  
nasledujúcom odkaze:  
5
 
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Z úvodných slov predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR JUDr. Milana Vetráka, PhD.  
Zmeny či zásahy do volebného systému treba riešiť veľmi citlivo. Keď na Slovensku hovoríme  
o zmene volebného systému, musíme si položiť základnú otázku – potrebuje Slovensko zmenu  
volebného systému? Táto otázka rezonuje v spoločnosti desaťročia. Prípadné navýšenie počtu  
volebných obvodov bude mať výrazné politické a spoločenské dosahy a môže znamenať  
zásadnú zmenu politického systému Slovenska i zmenu vo vnútri samotných politických strán  
a hnutí. Výzvou budú nielen nasledujúce voľby v roku 2022 kvôli spojeniu regionálnych  
a komunálnych volieb či kvôli zavádzaniu elektronického registra voličov. Výzvou budú tiež  
voľby v roku 2024 v priebehu pár mesiacov sa totiž uskutočnia parlamentné, prezidentské  
aj európske voľby.  
Právo voliť a byť volení musí byť dostupné aj znevýhodnením osobám v dôsledku vysokého  
veku, pobytu v nemocnici či nepriaznivého zdravotného stavu. Vtedy majú mať voliči aspoň  
možnosť využiť prenosnú volebnú urnu. Toto právo musí byť dostupné, aj keď je zdravie  
poškodené len dočasne, napríklad v dôsledku nakazenia Covidom-19. Je dôležité, aby každý,  
kto chce, mohol voliť. Nielen ten, kto je na Slovensku, ale napríklad aj ten, kto sa práve  
nachádza v zahraničí. (...)  
Počas diskusie vystúpili so svojimi komentármi a otázkami aj poslanci NR SR:  
PhDr. György Gyimesi, PhD., RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc., Ing. Miroslav Kollár,  
Ing. arch. Zita Pleštinská, Mgr. et Mgr. Anna Andrejuvová a Ing. Martin Fecko.  
Najdôležitejšie body z diskusie  
Je dôležité určiť, čo by malo byť cieľom prípadnej úpravy volebného systému a na  
základe tohto cieľa potom upraviť volebné pravidlá  
Zmena volebného systému pravdepodobne nevyrieši viaceré problémy slovenského  
politického systému, napríklad vnútorné fungovanie a organizáciu politických strán  
Posilnenie preferenčného hlasovania môže zvýšiť vplyv voličov na personálne  
zloženie parlamentu či zvýšiť jeho legitimitu, zároveň ale môže oslabiť politické strany  
ako organizácie  
Pomerný volebný systém vytvára najbezpečnejšie prostredie pre prežitie demokracie.  
Aj na tento aspekt treba myslieť pri zvažovaní zmiešaného volebného systému.  
6
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
1. okruh otázok a komentárov – potrebuje Slovensko zmenu  
volebného systému? Má byť touto prípadnou zmenou zvýšenie  
počtu volebných obvodov?  
Michal Kaliňák  
Skôr ako diskusiu či potrebuje Slovensko zmenu volebného systému, by sme mali hľadať  
odpoveď na otázku, prečo Slovensko potrebuje zmenu volebného systému. Odpoveďou je, že  
politický systém na Slovensku skorodoval. V parlamente sedí viac ako 70 poslancov, ktorí  
získali menej ako 5 000 preferenčných krúžkov, z nich 49 malo dokonca menej ako 3 000  
krúžkov. Politické strany tiež nefungujú, ako by mali. Ak sa pozrieme na stanovy politických  
strán, musíme skonštatovať, že strany nežijú vnútrostranícku demokraciu. Dnes nenájdeme  
v parlamente politickú stranu, kde by si okresného predsedu volili okresní členovia ani stranu,  
kde by si krajského predsedu volili krajskí členovia. Funkcionárov vyberá predseda strany  
alebo predsedníctvo.  
Politické strany na proces decentralizácie (prenos moci a zodpovednosti na samosprávu)  
nezareagovali, pretože im chýbajú funkčné politické štruktúry. To poznajú starostovia či  
primátori, keď strany zháňajú členov do okrskových komisií na sociálnych sieťach. Jednou  
z úloh miestnych štruktúr strán je aj participovať na miestnom živote, ukážte mi obec kde to  
tak funguje. Nám ako voličom sa nemôže stať nič lepšie, ako si reálne voliť ľudí, ktorých  
poznáme a podporiť tak profesionalizáciu politiky. Ja, ako náročný volič chcem, aby som si  
mohol voliť kandidáta, ktorého reálne poznám. Toho, s kým spájam svoje očakávania, že bude  
riešiť problémy, ktoré ako volič reálne musím riešiť.  
Pavol Hardoš  
Nepotrebujeme zmenu systému, súčasný systém funguje, robí to, čo robiť má, spĺňa  
demokratické normy. Správnou otázkou je, či chceme zmenu volebného systému, a to je  
politická otázka. Problém vidím najmä v aktuálnom nastavení debaty – chceme meniť systém,  
zákon alebo obvody? Zmenou volebného systému chcú viacerí riešiť úplne iné problémy, ako  
sú napríklad problémy „(ne)demokratickosti“ politických strán alebo subjektívneho pocitu, že  
nie je koho voliť. Volebný systém však nemá riešiť estetické preferencie, ako majú vyzerať  
politické strany, volebný systém. Ani nerieši, či sa nám páčia kandidáti, ktorí kandidujú.  
Môžeme však diskutovať, ako ho nastaviť tak, aby spĺňal aj ďalšie kritériá – nielen prepočet  
hlasov na mandáty.  
Jednou z kľúčových noriem, ktoré musí spĺňať, je rovnosť hlasov občanov. V tom má pomerný  
volebný systém s jedným obvodom najväčšiu výhodu, najviac zabezpečuje pomernosť hlasov  
pri prepočte na pomernosť mandátov. Občania si môžu byť istí, že ich hlas bude v parlamente  
primerane reprezentovaný. Snahu o viac volebných obvodov vnímam ako regionálne kvóty.  
Otázkou však zostáva, prečo máme preferovať práve regionálne kvóty. V čom vidím riziko  
7
 
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
viacerých obvodov? Odhliadnuc od toho, že volebný systém nedokáže riešiť to, ako fungujú  
politické strany, na to slúži zákon o politických stranách. Systém s viacerými obvodmi posilní  
dojem, že poslanci NR SR sú zástupcami regionálnych záujmov. V podstate by to  
formalizovalo poslancov ako „bojovníkov“ za regionálne záujmy, čo by uľahčilo život  
regionálnym „zemepánom“ a regionálnym lobistickým skupinám, ktoré by mali ľahší prístup  
k lobovaniu a k politickým funkciám. Toto by bol reálny dopad zvýšenia počtu volebných  
obvodov, tak reálne funguje slovenská politika.  
Peter Spáč  
Pre niektorých voličov môže byť dôležité, kto ich teritoriálne reprezentuje. Pre iných to  
dôležité byť nemusí. Výskumy ukazujú, že pre ľudí z „centra“ (na Slovensku Bratislava  
a v širšom zmysle západné Slovensko) to nie je až také dôležité, no ľudia z „periférie“ môžu  
pociťovať, že nemajú zastúpenie niekoho z ich okresu alebo kraja a to ich môže od parlamentu  
a politiky vzďaľovať. To je protiargumentom proti spomínanému posilneniu regionálnych  
záujmov a „klík“. Volebný systém bude vždy kompromisom, nemôžeme mať dokonalé strany,  
dokonalých kandidátov či perfektných voličov.  
Spojiť výhody systému s jedným obvodom a systému s viacerými obvodmi je možné, dokonca  
1
som to spočítal. Je to jednoduchá úprava. Ide o to, že keď sa hovorí o viacerých obvodoch,  
ako protiargument sa uvádza, že malé obvody poškodzujú menšie strany, lebo prepočet na  
mandáty zvýhodní veľké (úspešnejšie) strany. Je však možné mať viac volebných obvodov bez  
toho, aby sme menším stranám ublížili, aby prišli v menších obvodoch o nejaký mandát.  
Parlament sa dá takto „zregionalizovať“, je to technicky pomerne jednoduché riešenie.  
Samozrejme, musíme si povedať, čo od zmeny volebného systému chceme, a potom môžeme  
uvažovať, či ten systém zmeniť. Pri akejkoľvek zmene nebudú všetci spokojní, tiež nečakajme  
od zmeny volebného systému zázraky.  
Marek Domin  
Zmena pre samotnú zmenu nie je účelná. Z hľadiska ústavnoprávnych aspektov máme  
výhodu pred Českou republikou, nakoľko nemáme tak prísne nastavené ústavné obmedzenia.  
Česká ústava pri voľbách do Poslaneckej snemovne stanovuje požiadavku, že volebný systém  
musí reflektovať zásadu pomerného zastúpenia. Z hľadiska slovenskej ústavy volebný systém  
musí rešpektovať najmä rovnosť volebného práva.  
1 Peter Spáč píše o tejto idei podrobnejšie napríklad v knihe Priama a zastupiteľská demokracia na Slovensku. Volebné  
e_reformy_a_referenda_po_roku_1989) a v štúdii Municipalizácia, volebný systém a možnosti participácie v miestnej  
8
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
2. okruh otázok a komentárov – regionalizácia politiky, zastúpenie  
menších a etnických strán, zmiešaný volebný systém.  
Pavol Hardoš  
Otázka, aký charakter majú mať voľby, je z môjho pohľadu jasná. Občania Slovenskej  
republiky volia svojich zástupcov, sme jedna komunita občanov, čiže parlament má odrážať  
toto občianstvo. Môžeme hovoriť aj o tom, že jeden z aspektov, hoci nie kľúčový, je aj  
regionálny. Ten však považujem za anachronizmus. V politike je dominantný ideologický  
aspekt, politické strany súťažia na základe ich predstáv o tom, ako riadiť štát.  
Súhlasím, že je nespravodlivé, že existujú významné, politicky aktívne menšiny, ktoré nemajú  
zastúpenia v parlamente. Riešením však nie je prechod na regionálny volebný systém, ale skôr  
diskusia, či neznížiť volebnú klauzulu alebo kopírovať holandský systém, kde de facto nemajú  
volebnú klauzulu a na zvolenie stačí 0,67 % hlasov. Riešením môžu byť aj menšinové kvóty  
alebo vyhradené mandáty (pre zástupcov menšín). To by si však pravdepodobne vyžadovalo  
aj zmenu ústavy.  
Michal Kaliňák  
Nesúhlasím s názorom, že viac obvodov posilní miestne kliky. Potom sa môžem opýtať, či  
ideme posilniť a udržiavať národné kliky, aby sme neposilnili miestne kliky? Ako je možné,  
že desiatky poslancov majú len 200 – 300 (preferenčných) hlasov? Kežmarok je príklad  
slovenského start-upu – mesto má až päť poslancov. Ako je to možné? Ako volič sa len  
dodatočne dozviem, kto reprezentuje môj hlas pre stranu. Politické strany majú volebné  
programy, no koľko ľudí ich číta? Prestaňme hovoriť o poučkách, ktoré v praxi nevieme ani  
zmerať, ani vyhodnotiť.  
Volebný systém je funkčný, nikto nespochybňuje výsledky volieb. Debata je o tom, že systém  
môže a má byť lepší. Preto sme prišli s riešením, aby počet volebných obvodov zodpovedal  
počtu samosprávnych krajov. Vieme, že osem samosprávnych krajov nedokáže akumulovať  
dostatočnú ekonomickú silu na plnenie svojich funkcií. A 15 či 16 krajov/prirodzených  
2
regiónov by nás zabilo. Preto sme prišli s návrhom na zrozumiteľný a transparentný systém  
a na vytvorenie tlaku na skutočné fungovanie politických strán. Ja celý čas nehovorím o zmene  
volebného zákona, hovorím, že ideme meniť volebné pravidlá, od nich sa odvíja volebný  
zákon, aj zákon o politických stranách. Má význam úprava preferenčného hlasovania?  
Poznáte stranu, ktorá naozaj umožnila individuálnu kampaň kandidátov? Takýchto strán je  
málo. Skôr som potom za kompromis v podobe kombinovaného systému.  
2 Ide o petíciu ZMOSu za zvýšenie počtu volebných obvodov. Viac informácií je dostupných online:  
9
 
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Peter Spáč  
Zmiešané systémy znejú veľmi príťažlivo, existuje predstava, že z každého si vezmeme to  
lepšie. Avšak v štátoch, kde ich reálne majú, vyšlo najavo, že skôr skombinovali to horšie  
z oboch systémov. O pár rokov ho museli zmeniť, pretože sa ukázala jeho nefunkčnosť.  
Príkladom môže byť Taliansko. Vraj keď by sme polovicu parlamentu volili v 1-mandátových  
obvodoch, tak systém priblížime ľuďom – pri tejto myšlienke sa zabúda na fakt, že týmto  
v podstate zmaríme šance menších strán, lebo nedokážu v týchto obvodoch zvíťaziť. Ak máme  
na Slovensku 5 7 politických strán s preferenciami okolo 6 7 %, tak tie v takomto systéme  
„odpálime“. V jednej časti volieb budú stratené a ich hlasy kompletne prepadnú. Nedá sa teda  
dosiahnuť všetko. Nemôžeme mať férový systém a zároveň nemôže mať volič plnú moc nad  
zložením poslaneckého klubu. Jednoducho, niekde sa musí ubrať, nie je možné úpravou  
volebného systému dosiahnuť nejaký zázrak.  
Marek Domin  
Debata o zvýšení počtu volebných obvodov má miesto. Sú však aj ďalšie otázky, ktoré  
nemáme prehliadať, keď sa bavíme o volebnom systéme. Jednou z nich je to, ako umožniť  
reálne hlasovať každému, kto chce, aby sme nemali všeobecné volebné právo len na papieri.  
Nie som silným prívržencom zvyšovania počtu volebných obvodov, hoci vidím určité  
výhody. Primárne by som riešil možnosť uplatniť si volebné právo – či už je človek v zahraničí,  
alebo má nejakú prekážku, ktorá mu bráni toto právo uplatniť, napríklad formou  
alternatívneho či dištančného hlasovania. To sú podľa mňa z ústavnoprávneho hľadiska  
aktuálnejšie otázky.  
Ak je cieľom, aby bol parlament reprezentatívnejší s ohľadom na zástupcov regiónov, tak väčší  
počet volebných obvodov na to môže vytvoriť predpoklad. Nie je to však záruka a boli by  
nevyhnutné aj ďalšie úpravy. Napríklad v daných obvodoch (podľa súčasnej legislatívy) môžu  
kandidovať aj tí, čo tam reálne nežijú a teda nie sú spätí s týmto regiónom. S tým súvisia ďalšie  
otázky ako dosiahnuť daný cieľ. Úprava preferenčného hlasovania by mohla byť jednou  
z ciest. Pri jednom obvode má volič obmedzený dosah na personálne zloženie parlamentu,  
keďže zo 150-člennej kandidátnej listiny väčšinu kandidátov nepozná. Pri viacerých  
volebných obvodoch a zachovaní štyroch preferenčných hlasov by sa ich váha výraznejšie  
zvýšila. Prípadne možno uvažovať o odstránení bariér na uplatnenie preferenčného hlasu,  
napríklad potrebu prekročiť hranicu 3 % z hlasov pre stranu, aby sa preferenčné hlasovanie  
bralo do úvahy.  
10  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
3. okruh otázok a komentárov – ako zabezpečiť prenos vôle voličov,  
prepad voličských hlasov, výška volebnej klauzuly, český model,  
fungovanie politických strán  
Peter Spáč  
V českom modeli so 14 rozdielne veľkými volebnými obvodmi platí, že čím je menší volebný  
obvod, tým sú voliči silnejší v preferenčnom hlasovaní, a tým viac dokážu pretlačiť vyššie  
postavených kandidátov. Rovnako sú však v týchto menších obvodoch zvýhodnené väčšie  
strany z hľadiska počtu mandátov. V nich malé strany nemajú šancu. Tu si ale treba vybrať,  
buď posilníme rovnosť, alebo naopak silu voličov, nedá sa skombinovať jedno aj druhé. Senát  
sa volí väčšinovo v 81 obvodoch, ich hranice sú však dosť umelé. Mali by pôsobiť ako  
teritoriálna protiváha dolnej komory. Problém je v tom, že senát je veľmi slabý, s výnimkou  
ústavných zákonov nemá možnosť zvrátiť bežný zákon, ak ho poslanecká snemovňa chce  
presadiť. Čiže ani tento model nedáva prvku geografie plnú moc. Dolná komora je oveľa  
silnejšia.  
Úspech strany Starostové a nezávislí spočíval v tom, že poskladali skupinu populárnych starostov  
a primátorov. No terajší úspech je založený na spolupráci s Českou pirátskou stranou, ktorá si  
neuvedomila, ako funguje preferenčné hlasovanie. Nepochopila, že keď (v preferenčnom  
hlasovaní) postavíte priemerne známych kandidátov proti veľmi známym lokálnym  
osobnostiam, tak kompletne prehráte. Piráti zaistili koalícii možno polovicu hlasov a majú len  
3 4 poslancov.  
Pavol Hardoš  
Ak hovoríme o posilnení preferenčných hlasov, musíme povedať aj to „ale“, ktoré spočíva  
v tom, že politické strany na Slovensku sú extrémne slabo inštitucionalizované. Posilnenie  
preferenčných hlasov znamená ešte väčšie oslabenie strán ako inštitúcií či organizácií, smerom  
k čoraz väčšej personalizácii či individualizácii politiky. Bude to jednoducho viac celebritné  
a kandidáti sa budú viac „hecovať“ na sociálnych sieťach. To sťažuje politickú prácu, keď  
strana, ktorá reprezentuje program, chce vládnuť a svoj program realizovať. Ak sa politické  
strany považujú za nevyhnutnosť demokracie, tak ich oslabenie preferenčným hlasovaním je  
riskantné.  
Ak sú regióny či regionálne záujmy natoľko dôležité, ako sa spomína v diskusii, tak by som  
očakával, že to politická scéna nejakým spôsobom odzrkadlí. Politické strany, ktoré vsadia na  
regionálne osobnosti, by mali z toho voličsky ťažiť. Niektorým stranám sa to darí, niektorým  
menej. Už dnes politické strany, ak cítia, že toto ľudia chcú, majú mechanizmy, aby zvýšili  
regionálne zastúpenie, napríklad zipsovo postaviť ľudí z jednotlivých krajov či okresov na  
kandidátku. Môžu si na tom postaviť kampaň. Posilnenie regionálneho zastúpenia, ak ho  
11  
 
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
strany cítia ako zásadnú vec, môžu teda riešiť pri zostavovaní kandidátok. Deje sa to hlavne  
v stranách so silnejšou organizačnou štruktúrou a silnejšími okresnými organizáciami. No  
paradoxne, takýmto stranám sa vo voľbách darí menej.  
Na českom modeli vidíme tú obrovskú nespravodlivosť v tom, ako delenie na regionálne  
obvody poškodilo menšie strany. Opakovane nastala situácia, keď menšie strany potrebovali  
dvojnásobok hlasov na získanie mandátu oproti najsilnejšej strane. To považujem v podstate  
za zneváženie vôle voliča, keď jeho hlas má polovičnú váhu. A to je tiež jeden z možných  
dopadov regionálneho rozdelenia a menších obvodov. Ja v Česku vidím najmä odstrašujúce  
príklady, nie inšpiráciu.  
Marek Domin  
Český volebný systém by som nebral ako inšpiráciu, ale skôr príklad, ktorý by sme nemuseli  
nasledovať. Mne je sympatická myšlienka druhej komory, na akademickej pôde sa často  
objavuje. Avšak treba si ujasniť, aké kompetencie by horná komora mala, aby nebola len  
ozdobou popri dolnej komore. Najväčší prínos by bol v ústavodarnom procese, keďže proces  
zmeny ústavy na Slovensku je problematický a ústava je menená často a jej zmeny nie sú vždy  
nevyhnutné. Keď sa bavíme o regionalizácii parlamentu, tak by horná komora pri vhodne  
nastavenom systéme mohla mať nejaký zmysel. Len opäť, nastavenie právomocí je dôležité,  
lebo ak by dolná komora mohla vo všetkom prehlasovať hornú, tak je táto potom zbytočná.  
Formulácia v českej ústave, že volebný systém musí vychádzať zo zásad pomerného  
zastúpenia, sa ukázala ako pomerne problematická v praxi, keď český ústavný súd musel  
riešiť, či český zákon rešpektuje toto pravidlo. Nie je ani jednoznačné, čo zásada pomerného  
zastúpenia v praxi znamená, keďže ústava to presne nedefinuje. Čiže český príklad nie je ani  
v tejto oblasti niečo, čo by sme mali nasledovať.  
Michal Kaliňák  
Nemyslím si, že na Slovensku potrebujeme nové strany, potrebujeme lepšie strany. Združovať  
sa na základe toho, že niekto funguje v komunálnej politike, nemá byť ideové východisko pre  
politickú stranu. To by bol začiatok konca samosprávy. Ja v tom nevidím zmysel ani význam.  
Nemyslím si, že strana Starostové a nezávislí bude dominovať v preferenciách a som si takmer  
istý, že ich najbližšie roky zomelú. ZMOS musí mať medzi sebou a politikou ostnatý drôt  
a elektrický plot. Je to sociálny partner, a nemá čo robiť v politike. Vo vedení ZMOSu nie je  
žiadny politik. Neviem si ľudsky predstaviť spájať ZMOS s politikou, bola by to hlúposť  
a nepochopenie priestoru, ktorý je vytvorený v rámci sociálneho dialógu partnerov.  
12  
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
4. okruh otázok a komentárov a záverečné odporúčanie k úprave  
volebného systému – prechod z regionálnej do celoslovenskej  
politiky, kandidatúra nezávislých kandidátov a odborníkov,  
zastúpenie ľudí s podobným názorom, ako má volič  
Michal Kaliňák  
Začnem reakciou na video z obce Fekišovce. Nepripadajú vám výstupy z parlamentu ako  
Fekišovce? Alebo sa mýlim? O Fekišovciach sa nepovedalo to „B“, obecní poslanci neboli  
pripravení (na zastupiteľstvo). Ľudia si zvolili osoby neprepravené na funkciu, toľko na margo  
Fekišoviec.  
Kritériá na regionálnu osobnosť neexistujú. Buď sa s tým kandidátom stotožním a chcem ho  
mať v parlamente, alebo nie. Vážil by som slová, či by som volil starostu a primátora zo svojho  
mesta do parlamentu alebo ho chcem mať doma. Ak si viem vybrať telefón, operátora,  
dovolenku, tak by som si mal vedieť vybrať aj kandidáta. Tu nejde iba o volebné obvody,  
zákon o voľbách, tu ide o celý sled udalostí, ktorý musíme reflektovať rovnako ako potrebu  
decentralizácie. V opačnom prípade budeme mať v parlamente veľmi veľa poslancov, ktorých  
si vybrala stranícka centrála. Ako volič chcem väčší výber a väčšiu politickú konkurenciu. To  
je to najlepšie, čo sa nám môže stať.  
Marek Domin  
Zazneli plusy aj mínusy regionálneho zastúpenia. Poslanci NR SR sú chápaní ako  
reprezentanti občanov Slovenska ako celku, nie ako reprezentanti svojich regiónov. Avšak aj  
regionálne zastúpenie v parlamente má svoje miesto. Vidím iné nedostatky volebných  
pravidiel, než je otázka viacerých volebných obvodov. Najskôr by sme si mali stanoviť ciele,  
ktoré chceme reformou docieliť. Potom sa môžeme venovať otázke volebných obvodov, ktoré  
podľa mňa nie sú top prioritou, hoci diskusia o nich je tu už od roku 1998.  
Pavol Hardoš  
Uvažujem, čo si ľudia predstavujú pod termínom regionálne osobnosti, a mám dojem, že to  
má byť „človek ako ja, len s väčšou prestížou“. Ale nie som si istý, či volebný systém je schopný  
niečo také zabezpečiť. Výhodou nášho aktuálneho systému je, že je jednoduchý a,  
ospravedlňujem sa za výraz, je „blbuvzdorný“. Tým chcem povedať, že kombinovaný volebný  
systém, ktorý dáva priestor na jedno-mandátové obvody, je veľmi náchylný na zneužitie. Je  
možné ľahko prekresliť obvody tak, aby vyhovovali strane pri moci a tak, aby poškodili  
opozíciu.  
13  
 
Informácia: Záznam z diskusie  
„Potrebuje Slovensko zmenu volebného systému?“  
Toto nie je len teoretický problém. Videli sme to v posledných 12 rokoch v Maďarsku, kde to  
bol jeden zo spôsobov autokratizácie štátu, ktorý sa už všeobecne nepovažuje za  
plnohodnotnú demokraciu. Preto by som chcel varovať pred pokusmi vymýšľať „drevené  
želiezka“, kde sa snažíme skombinovať veci. Nevymýšľajme systém pre slnečné počasie,  
vymýšľajme systém pre najhoršie možné počasie a podmienky. Musíme byť veľmi opatrní,  
ako nastavíme tieto pravidlá, keďže demokraciu máme len jednu. Aby sme neuľahčili situácii  
niekomu, kto nemá dobré úmysly.  
Peter Spáč  
Neobľubujem vetu, že pravda je niekde uprostred. Väčšinou to tak nefunguje. V tomto  
prípade však spravím výnimku a poviem, že my nemusíme debatu hnať do dvoch extrémnych  
pozícií, že buď tu budú celoslovenskí poslanci alebo nejakí „vybavovači“ z lokálnej úrovne.  
To sa dá vybalansovať, aby boli obvody primerane veľké a aby tie väzby neboli také pevné.  
Dá sa zamedziť aj tomu, aby prepadali hlasy. Aj prepad hlasov sa dá riešiť jednoducho. Buď  
znížime volebnú klauzulu, čím asi zvýšime počet strán v parlamente, alebo dáme ľudom dva  
hlasy – prvý hlas pre stranu a druhý potom pre druhú hypotetickú voľbu, ak by sa prvá strana  
nedostala do parlamentu. Tým sa zníži šanca na prepadnutie hlasu voliča. To sú dve elegantné  
riešenia.  
Jedna poznámka k nezávislým kandidátom. Existovali pokusy umožniť aj nezávislým  
individuálnym kandidátom kandidovať v pomernom systéme, no strany ich úplne  
prevalcovali. Nezávislí kandidáti nemajú dostatočný výtlak, silu a financie, ktoré by umožnili  
konkurovať stranám v kampani. Nezávislí kandidáti nie sú úspešní ani v systémoch  
s väčšinovým systémom. V priamom súboji so stranami v parlamentných voľbách ťahajú  
zvyčajne za kratší koniec.  
Treba si povedať, aký volebný systém chceme, čo od neho očakávame. Keď sa toto dohodne,  
napísať volebný systém je otázka niekoľkých minút, to už je jednoduché. Len musí byť jasné,  
čo tou zmenou chceme dosiahnuť. Nemá zmysel robiť zmenu kvôli zmene. Chceme viac strán  
v parlamente? Tak znížme klauzulu. Chceme menej strán? Tak ju zvýšme. Chceme ľudí  
z regiónov? Zaveďme obvody. Chceme zabrániť prepadnutiu hlasov? Spravme ľahkú  
matematiku. To nie sú zložité veci. To ťažké je – dohodnúť, čo má systém spraviť, samotná  
realizácia je už potom úplne jednoduchá.  
14