Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
14/2022  
Úprava preferenčného hlasovania vo  
voľbách do NR SR: smerom k silnejším  
osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Anotácia:  
Porovnávacia analýza  
predstavuje možnosti úpravy  
preferenčného hlasovania,  
s cieľom zvýšenia jeho významu.  
Argumentuje, že najschodnejšou  
možnosťou je zníženie či  
dokonca zrušenie kvóra  
Vypracovali: Peter Plenta PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
a Mgr. Petra Ďurinová, PhD.  
preferenčných hlasov potrebného  
na získanie prednostných  
mandátov. Zníženie by malo  
vplyv aj na zvýšenie počtu  
„prekrúžkovaných“ kandidátov  
s bydliskom mimo  
Spolupráca: Mgr. Ivan Čemez, stážista  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
bratislavského kraja.  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
volebná procedúra  
a hlasovanie, parlament,  
volebný systém, preferenčné  
hlasovanie  
máj 2022  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
1. Úvod  
Súčasný pomerný volebný systém (PVS) na Slovensku s 5 %1 hranicou vstupu do  
Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pre politické strany sa stal terčom pomerne častej  
kritiky zo strany niektorých novinárov, politikov aj akademikov. Medzi hlavné výčitky patrí  
najmä nízke zastúpenie „silných“ osobností, nízka miera politickej zodpovednosti konkrétnych  
politikov, slabá väzba medzi stranami a voličmi, dominantné zastúpenie poslancov  
z Bratislavského kraja, či fungovanie politických strán bez jasnej ideologickej profilácie,  
programu a regionálnych štruktúr.  
Oveľa menej sa však spomínajú jeho výhody – relatívne bezproblémové vytváranie  
vládnej väčšiny, široké zastúpenie politických strán v parlamente, férovosť medzi výsledkom  
volieb a rozdelením mandátov a tiež široké akceptovanie volebných výsledkov voličmi. Na  
Slovensku ešte nevznikla situácia, kedy by sa politické strany nedokázali dohodnúť na vzniku  
novej vlády, respektíve rokovania by skončili patom a predčasnými voľbami. Pritom  
v súčasnosti ide o pomerne častý problém vo viacerých európskych demokratických krajinách.  
V slovenskom parlamente je zastúpený relatívne vysoký počet rozličných politických názorov,  
bez výraznejšieho dopadu na stabilitu vlády. To je dôležité z pohľadu demokratického  
fungovania politických inštitúcií a otvárania problematických otázok na pôde národného  
parlamentu. Ďalšou výhodou je férovosť prepočítavania hlasov na mandáty. To zvyšuje nie len  
akceptáciu výsledkov medzi občanmi, ale tiež zjednodušuje diskusie o zastavení novej vládnej  
väčšiny.  
Predložená analýza je zameraná na možné úpravy preferenčného hlasovania (PH) tak,  
aby sa zvýšila sila voličských preferencií a delí sa na päť základných častí. Prvá časť, ktorá je  
zároveň podkapitolou úvodu, približuje povahu a možnosti preferenčného hlasovania. Druhá  
časť predstavuje súčasné nastavenie preferenčného hlasovania na Slovensku a zároveň  
diskutuje jeho možné úpravy. Na ňu nadväzuje časť predstavujúca základné charakteristiky  
preferenčného hlasovania v členských štátoch Európskej únie (ČS EÚ) uplatňujúcich pomerný  
volebný systém (PVS). V tejto časti ďalej sú bližšie priblížené krajiny, ktoré majú nižšie, resp.  
žiadne kvórum viažuce sa na pridelenie mandátov pre jednotlivých kandidátov na základe ich  
zisku preferenčných hlasov ako Slovenská republika: Fínska republika, Holandské kráľovstvo,  
Lotyšská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo a Poľská republika.  
Následne sú v práci analyzované štyri alternatívy zmeny potrebného kvóra na pridelenie  
prednostných mandátov. Všetky alternatívy znamenajú zníženie hranice oproti súčasnosti  
s cieľom zvýšiť počet „prekrúžkovaných“ kandidátov z nižších pozícií na kandidátnych  
listinách. Prvá z nich je naviazaná na percento hlasov pre politické strany, t.j. zachováva  
súčasný systém ale trojpercentnú hranicu znižuje na 1 % z celkového počtu hlasov odovzdaných  
strane. Druhým prípadom je zrušenie kvóra, ktoré kandidáti musia dosiahnuť. Voliči by si tak  
1 7 % respektíve 10 % pre volebné koalície.  
4
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
de facto vybrali kandidátov, ktorí získajú poslanecký mandát. Zvyšné dve alternatívy sú  
naviazané nie na počet hlasov politickej strany, ale na celkový počet platných odovzdaných  
hlasov vo voľbách. Ide o kvóra 0,2 % a 0,1 % platných hlasov odovzdaných vo voľbách. Kvóta  
potrebná na získanie poslaneckého mandátu by v tomto prípade bola rovnaká pre kandidátov  
všetkých politických strán. V poradí piatou časťou je záver, ktorý prináša zhrnutie  
najdôležitejších zistení tykajúcich sa spôsobu regulácie preferenčného hlasovania a predstavuje  
možné dopady jeho úpravy.  
2
1.1 Preferenčné hlasovanie  
Preferenčné hlasovanie bolo pôvodne zavedené v západnej Európe ako spôsob na  
posilnenie vzťahu medzi voličmi a volenými zástupcami. Táto idea sa stala populárna aj medzi  
voličmi na Slovensku, napriek obmedzenému vplyvu na personálne zloženie parlamentu.3  
Využitie preferenčného hlasovania umožňuje voličom vyjadriť podporu individuálnym  
kandidátom. Zároveň však indikuje politickým stranám voličské nálady voči ich  
predstaviteľom. Tento signál pritom môže byť kladnej aj zápornej povahy, keďže rovnako ako  
vysoký podiel preferenčných hlasov pre nižšie postaveného nominanta, tak i zanedbateľné  
množstvo hlasov pre niektorého lídra, majú svoju výpovednú hodnotu.4  
V širšom meradle použitie pojmu preferenčné hlasovanie zahŕňa všetky volebné  
systémy, ktoré dávajú voličovi možnosť určitým spôsobom ovplyvniť voľby v rámci  
kandidátov jednej politickej strany. Systémy preferenčného hlasovania sa však líšia. Odlišnosti  
možno nájsť v počte preferenčných hlasov, v type kandidátnej listiny, v povahe preferenčného  
hlasovania, v povahe preferenčných hlasov a v spôsobe prideľovania mandátov pre  
jednotlivých kandidátov.  
a) Povaha kandidátnej listiny  
prísne viazaná kandidátna listina („closed list“) – t. j. volič nemá žiadnu možnosť úprav  
hlasovacieho lístka.  
viazaná kandidátna listina („open list“) – t. j. volič síce hlasuje len pre jednu stranícku  
kandidátku, ale má možnosť ovplyvniť poradie kandidátov na nej, a teda aj rozdelenie  
mandátov medzi nich (napr. Slovenská republika);  
voľná kandidátna listina („free list“) – t. j. v tomto systéme môže volič svoj hlas rozdeliť  
naprieč politickými stranami a zároveň medzi kandidátov v rámci jednej politickej strany.5  
2 Ak nie je uvedené inak, táto časť je spracovaná na základe: ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo  
vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút K NR SR. 2014  
3 BEBLAVÝ, M., a VESELKOVA, M. Preferential voting and the party-electorate relationship in Slovakia.  
Party Politics 20: 521. DOI: 10.1177/1354068811436055.  
4 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
5 CHYTILEK, R., ŠEDO, J., LEBEDA, T., ČALOUD, D. Volební systémy. Praha: Portál, 2009, s. 34.  
5
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
b) Povaha preferenčného hlasovania  
Preferenčné hlasovanie môže byť zakotvené ako povinné (napr. vo Fínsku, v Poľsku  
a v Slovinsku). Druhou alternatívou je nepovinné preferenčné hlasovanie, kedy sa volič môže  
slobodne rozhodnúť, či preferenciu udelí alebo nie (napr. Dánsko, Grécko, Estónsko, Belgicko,  
Slovensko).6  
c) Počet preferenčných hlasov  
Z hľadiska počtu preferenčných hlasov je možné rozlíšiť systémy s jedným preferenčným  
hlasom (napr. Dánsko, Holandsko, Fínsko, Estónsko, Poľsko a Švédsko); systémy s viac ako  
jedným preferenčným hlasom, avšak nižším počtom preferenčných hlasov, ako je počet  
mandátov, ktoré sa vo volebnom obvode obsadzujú (napr. Slovensko, Česká republika,  
Rakúsko); systémy s takým počtom preferenčných hlasov, ktorý sa rovná počtu obsadzovaných  
mandátov vo volebnom obvode (napr. Luxembursko, Švajčiarsko).  
d) Povaha preferenčných hlasov  
Vo väčšine krajín je preferenčné hlasovanie realizované ako nominálne, čo znamená voliči  
nemajú možnosť usporiadať svoje preferencie do nimi požadovaného poradia a každá  
preferencia má rovnakú váhu. Opačným typom preferenčného hlasovania je tzv. ordinálne  
preferenčné hlasovanie, kedy majú voliči možnosť usporiadať svoje preferencie podľa nimi  
požadovaného poradia.  
e) Aplikácia volebnej kvóty  
systém preferenčného hlasovania s väčšinovou kvótou: podľa počtu preferenčných hlasov,  
ktoré získali; zvolení sú kandidáti s najvyšším počtom preferenčných hlasov (napr. vo Fínsku,  
Dánsku, Grécku, Poľsku, Slovinsku a v Luxembursku).  
systém preferenčného hlasovania s určitým koeficientom: aby kandidát získal prednostný  
mandát, musí získať taký počet preferenčných hlasov rovnajúci sa určitému podielu z hlasov  
pridelených jeho politickej strane alebo z celkového počtu voličov.  
6 Tamtiež, s. 212.  
6
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
2. Súčasné nastavenie preferenčného hlasovania  
v Slovenskej republike  
Jednou z výhod súčasného volebného systému je možnosť pre voličov ovplyvniť  
zloženie parlamentu z pohľadu politických strán, ale aj z hľadiska konkrétnych osôb  
v parlamente cez preferenčné hlasovanie. Volič môže odovzdať 4 preferenčné hlasy („krúžky“)  
kandidátom na kandidátnej listine strany, ktorú si vybrali. Preferenčné hlasovanie je  
dobrovoľné. V posledných parlamentných voľbách v roku 2020 využilo nástroj preferenčného  
hlasovania približne 3/4 voličov.7 Po pridelení mandátov politickým stranám dochádza k ich  
rozdeleniu pre jednotlivých kandidátov. Najskôr tým, ktorí získali aspoň 3 % preferenčných  
hlasov z počtu hlasov pre politickú stranu. Do parlamentu sa môže prekrúžkovať iba toľko  
poslancov, koľko strana získala mandátov. Zvyšok mandátov je pridelený kandidátom na  
základe ich poradia na kandidátnej listine. V prípade rovnosti preferenčných hlasov rozhoduje  
poradie na hlasovacom lístku.8 Táto podoba hlasovania platí od volieb v roku 2006, kedy sa  
dovtedajšia hranica na pridelenie prednostných mandátov znížila z 10 % na súčasnú hranicu  
3 % z počtu platných hlasov pre jednotlivé politické strany.  
Medzi kandidátmi, ktorí dosiahli požadované kvórum a následne i mandát je pritom  
nutné rozlišovať dve skupiny. Prvou sú tí, ktorých pôvodná pozícia by im aj bez zisku  
prednostných hlasov garantovala zvolenie za poslanca, a teda nachádzajú sa na prvých miestach  
kandidátok. Druhú skupinu kandidátov tvoria tí, ktorí obdobne dokázali prekonať požadovanú  
bariéru stanovenú zákonom, pričom bez toho by sa poslancami nestali, keďže ich pôvodná  
pozícia na listine by im to nezabezpečila. Na Slovensku získavajú kandidáti na prvých miestach  
kandidátky veľkú časť preferenčných hlasov, napriek tomu, že zvolenie majú takmer isté aj bez  
nich. Najvýraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje u lídrov kandidátok a klesá s ďalšími  
miestami. Určitú výhodu však majú aj kandidáti na poslednom mieste kandidátky, ktorí  
získavajú tiež väčší podiel preferenčných hlasov.9  
Súčasné nastavenie preferenčného hlasovania však z neho robí málo efektívny nástroj,  
pretože doteraz najviac 10 % poslancov parlamentu bolo prekrúžkovaných z nižších pozícií.  
Kým v roku 2002 sa dokázal prekrúžkovať z nižších pozícií iba jeden kandidát, v roku 2006 to  
bolo sedem a v roku 2012 a 2020 počet prekrúžkovaných kandidátov stúpol na 15. Avšak, tento  
počet výrazne ovplyvňuje stratégia strany OĽANO (v roku 2010 ako skupina na kandidátke  
SaS) ako aj ďalších strán (najmä v roku 2020), ktoré nominovali poslancov NR SR, alebo ďalšie  
7 Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet prednostných hlasov pre jednotlivých kandidátov podľa  
8 Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
9 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013 a SPÁČ, P. The Role of Ballot Ranking: Preferential Voting in a  
Nationwide Constituency in Slovakia. East European Politics and Societies and Cultures. DOI:  
10.1177/0888325416631802.  
7
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
celoslovensky známe osobnosti na koniec kandidátky. Bez nich by bol počet prekrúžkovaných  
kandidátov výrazne nižší. Dá sa teda povedať, že zníženie hranice pre pridelenie prednostného  
mandátu z 10 % na 3 % prinieslo miernu evolúciu, ale rozhodne nie revolúciu v počte poslancov  
zvolených z nižších pozícií na kandidátnych listinách.  
Tabuľka 1: Prekrúžkovaní kandidáti z nižších pozícií kandidátok10  
Strana  
2006  
2010  
2012  
2016  
2020  
-
0
-
-
-
-
0
-
-
4
-
1
1
4
1
-
5
0
-
-
3
-
3
2
2
-
-
-
8
0
0
1
0
-
-
-
1
2
1
-
7
0
1
4
2
1
-
-
-
-
-
OĽANO  
SMER-SD  
Sme Rodina  
K-ĽSNS  
SaS  
Za ľudí  
SDKÚ-DS  
KDH  
-
0
4
-
0
-
2
1
7
Most-Híd  
SNS  
Sieť  
-
-
11  
-
-
15  
SMK  
-
15  
-
13  
ĽS-HZDS  
Prekrúžkovaní  
kandidáti  
Preferenčné hlasovanie vo voľbách v roku 2020 získalo výraznejšiu mediálnu pozornosť.  
Tá bola nielen dôsledkom kandidátov, ktorým sa podarilo prekrúžkovať do parlamentu, ale tiež  
rozdielmi medzi novozvolenými poslancami, ktorí získali nízky počet preferenčných hlasov  
a kandidátmi, ktorí získali vysoký počet preferenčných hlasov, no napriek tomu neboli zvolení,  
keďže nedosiahli 3 % kvórum. Výnimkou v tomto ohľade je strana SaS, keďže získala menej  
mandátov ako bol počet kandidátov, ktorí prekročili 3 % hranicu. Nasledujúca tabuľka ilustruje  
rozdiel v preferenčných hlasoch medzi nezvolenými a zvolenými kandidátmi.  
Tabuľka 2: Neprekrúžkovaní kandidáti, zvolení poslanci a ich preferenčné hlasy (PH)11  
Strana  
Kandidát s najvyšším počtom Poslanec s najnižším počtom PH,  
PH, ktorý nezískal mandát  
15 324 (2,12 %)  
5 493 (1,04 %)  
4 999 (2,10 %)  
5 158 (2,24 %)  
ktorý získal mandát  
1 566 (0,21 %)  
378 (0,07 %)  
2 027 (0,85 %)  
1 842 (0,80 %)  
7 162 (3,99 %)  
2 666 (1,60 %)  
OĽANO  
SMER-SD  
Sme Rodina  
ĽSNS  
SaS  
Za ľudí  
5 740 (3,20 %)  
3 657 (2,19 %)  
10 Na základe Štatistický úrad Slovenskej republiky. Voľby a referendá. Dostupné online:  
11 Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet prednostných hlasov pre jednotlivých kandidátov podľa  
8
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
12  
2.1 Možnosti úpravy preferenčného hlasovania  
Hlavnými dôvodmi na úpravu preferenčného hlasovania sú zvýšenie spokojnosti  
občanov a voličov, zvýšenie legitimity volebných výsledkov, posilnenie vzťahu medzi  
kandidátmi a voličmi a zlepšenie celkovej efektivity politického systému. Niektoré výskumy  
potvrdzujú, že preferenčné hlasovanie (najmä v systémoch s jeho väčšou váhou) zvyšuje  
spokojnosť voličov s demokraciou a možnosť ovplyvniť zloženie parlamentov výberom  
konkrétnych mien prispieva pozitívne k vnímaniu férovosti volieb.13  
Možnosť slovenských voličov ovplyvniť konkrétne mená v parlamente je stále nízka,  
vzhľadom na veľké rozdiely medzi zvolenými kandidátmi a neprekrúžkovanými kandidátmi  
mnoho voličov, straníckych funkcionárov či kandidátov, môže vnímať takto nastavený systém  
ako nie celkom spravodlivý. Do úvahy pripadá šesť oblastí, podľa ktorých možno upraviť  
systém preferenčného hlasovania. Problémom však je, že nie všetky zmeny sa dajú uplatniť bez  
výraznejších zásahov do volebného systému, alebo by boli komplikované kvôli technickým  
prekážkam.  
Tabuľka 3: Faktory ovplyvňujúce preferenčné hlasovanie  
Oblasť  
Súčasný stav na Slovensku  
nominálna  
dobrovoľné  
viazaná kandidátna listina  
štyri  
jeden volebný obvod  
3 % hlasov pre politickú strany  
Povaha preferenčných hlasov  
Povaha preferenčného hlasovania  
Povaha kandidátnej listiny  
Počet preferenčných hlasov  
Počet volebných obvodov  
Hranica potrebná na získanie prednostného  
mandátu  
Povaha preferenčných hlasov  
Možnosť zoraďovania kandidátov, udeľovanie preferenčných hlasov s rozličnou „silou“  
či dokonca „negatívne“ hlasovanie sú jednou z možností ako dať voličom priestor do väčšej  
miery ovplyvniť personálne zloženie NR SR. V slovenských podmienkach by si to vyžadovalo  
komplexnú zmenu volebného systému a vytváralo by pomerne zložitý systém hlasovania.  
Takáto zmena by si vyžiadala aj úpravu organizácie volieb, keďže papierová forma hlasovania  
a ručné počítanie preferenčných hlasov by boli výraznejšie náchylné na chyby.  
12 Hoci sa v materiály spomínajú len voľby do NR SR, prípadné zmeny by sa mohli uplatniť aj vo voľbách do  
Európskeho parlamentu.  
13 FARRELL, D.M., MCALLISTER, I. Voter satisfaction and electoral systems: Does preferential voting in  
candidate-centred systems make a difference? European Journal of Political Research 45: 723749, 2006.  
9
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Povaha preferenčného hlasovania  
Aj keď niektoré štáty poznajú povinné preferenčné hlasovanie, na Slovensku využíva  
preferenčné hlasovanie podľa niektorých analýz14 75-80 % voličov. Zavedenie povinného  
preferenčného hlasovania preto neprináša výraznú zmenu. Hoci by sa tým zvýšila sila  
preferenčného hlasovania, takáto úprava by zrejme viedla aj k zvýšeniu neplatných hlasov  
voličmi, ktorí by úmyselne či neúmyselne neodovzdali preferenčné hlasy. Navyše, v  
európskych krajinách s povinným preferenčným hlasovaním môže udeliť volič zvyčajne iba  
jeden preferenčný hlas.  
Povaha kandidátnej listiny  
Voliči by si mohli voľne vyberať kandidátov naprieč politickými stranami, napríklad  
ako v Írsku. Zmena v tejto oblasti by si vyžadovala komplexnú úpravu volebného systému  
a zvyšovala by dôležitosť jednotlivých kandidátov na úkor politických strán. Pravdepodobne  
by tiež znamenala zásadnú zmenu v straníckom aj politickom systéme Slovenska.  
Počet preferenčných hlasov  
Hoci ide o najjednoduchší spôsob zvýšenia vplyvu preferenčného hlasovania  
a (ne)pomer medzi počtom „krúžkov“ a počtom kandidátov na kandidátnej listine politických  
strán je na Slovensku značný, problémom je manuálny spôsob počítania volebných lístkov  
a preferenčných hlasov. Pri rovnakej účasti ako v roku 2020, by navýšenie zo štyroch na päť  
„krúžkov“ potenciálne znamenalo o 2 800 000 preferenčných hlasov viac. Berúc do úvahy, že  
okrskové komisie musia po 16 hodinách vo volebnej miestnosti počítať stovky hlasov pre strany  
a tisíce hlasov pre konkrétnych kandidátov, dalo by sa očakávať aj zvýšenie chybovosti pri  
počítaní hlasov. Navyše, mnohí slovenskí voliči naplno nevyužívajú priestor daný volebným  
zákonom. Počet odovzdávaných preferencií sa v slovenských parlamentných voľbách dlhodobo  
pohybuje okolo čísla tri.15  
Počet volebných obvodov  
Celoštátny volebný obvod je výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje a spolu s 3 %  
hranicou pre prideľovanie prednostných mandátov znižuje silu preferenčného hlasovania na  
Slovensku. Politológ Spáč vo svojej kritike ide ešte ďalej a konštatuje že „jeden volebný obvod  
je nezlučiteľný s významnejším posilnením vplyvu voličov na personálne obsadenie NR SR.“  
Hlavnými dôvodmi sú, že dáva výraznú silu kandidátom na prvých miestach kandidátky, riedi  
hlasy pre nižšie postavených kandidátov a znižuje silu kandidátov známych (len) vo svojom  
regióne. Zavedenie viacerých volebných obvodov (8-12) by v tomto zmysle znamenalo  
14 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
15 Tamtiež.  
10  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
„revolúciu“ a mohlo by výrazne premiešať personálne zloženie parlamentu.16 Pri menších  
volebných obvodoch existuje aj menšia kandidátna listina a teda udelený preferenčný hlas má  
vyššiu váhu.  
Na druhej strane nie všetci politológovia súhlasia so Spáčom a výraznejšie zásahy do  
volebného systému treba podľa nich detailne zvážiť.17 V súvislosti s preferenčným hlasovaním  
však treba upozorniť aj na možné nevýhody viacerých volebných obvodov:  
Je sporné, či v relatívne malom a homogénnom štáte ako je Slovensko sa má dať preferencia  
kandidátom, ktorí neoslovujú voličov mimo svojho regiónu na úkor kandidátov s voličmi  
z celého Slovenska;  
Vzhľadom na umelé hranice vyšších územných celkov a rozdelení prirodzených  
a historických regiónov by dochádzalo k znevýhodneniu kandidátov, ktorých aktivity  
presahujú hranice VÚC a volebných obvodov. To by zasiahlo najmä kandidátov známych  
v rámci svojej profesie či rozličných komunít;  
Skúsenosti s voľbami z VÚC či miest a obcí ukazujú rozporuplné výsledky týkajúce sa  
kvality zvolených kandidátov, napriek tomu, že voliči môžu kandidátov poznať na základe  
osobnej skúsenosti, či regionálnym aktivitám.18  
V krajinách, v ktorých funguje viac volebných obvodov majú zvyčajne kandidáti a politické  
strany voľný výber kde budú kandidovať, keďže sa ich kandidatúra sa neviaže na miesto  
trvalého pobytu. Takto je nastavený volebný systém v Českej republike a bol aj na  
Slovensku vo voľbách v roku 1994. Argument o zvýšení počtu „regionálnych“ poslancov  
takýmto spôsobom je teda otázny.  
Slovenský 150 mandátový obvod zaisťuje vysokú mieru spravodlivosti prerozdeľovania  
mandátov voči všetkým stranám, ktorým sa podarí prekročiť klauzulu piatich percent.  
Prechod na viacero obvodov by tak logicky mohol vyvolať obavy najmä u menších strán,  
ktoré by získali menej politických mandátov, ako je tomu v súčasnosti.19 Takáto situácia  
opakovane nastáva v Českej republike, kde niektoré menšie politické strany majú  
nepomerne menšie zastúpenie v parlamente, ako je ich volebný výsledok.20  
16 Tamtiež  
17 MIKUŠOVIČ, D. Volebný expert Kerekes: Radšej mať horší volebný systém, ktorý je stabilný, ako ho stále  
18 Keď sa video zo zastupiteľstva vo Fekišovciach stalo hitom internetu, poukázalo na skutočnosť, že mnohí  
obyvatelia si zástupcov nevolia na základe zhodnotenia ich práce vo verejnej funkcii, ale často na základe iných  
faktorov. Okrem toho, zo správ Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) je zrejmé, že nejde o  
ojedinelý prípad, ale o pomerne pravidelný jav. Viac informácií: ŠPÁNIK, V. Fekišoviec máme na Slovensku  
19 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
20 Napríklad strana Starostovia a Nezávislí (STAN) získala 5.18 % hlasov a má 6 mandátov, strana TOP09  
získala 5,31 % a 7 mandátov. To v 200-člennej Poslaneckej snemovni zodpovedá 3 % mandátov pre STAN a 3,5  
% mandátov pre TOP09. Menšie strany nezískali v menších obvodoch žiadne mandáty, aj keď prekročili 5 %  
hranicu v danom kraji. Zdroj: Český statistický úřad. Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České  
11  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Hranica potrebná na získanie prednostného mandátu  
Vzhľadom na vyššie spomenuté, najschodnejšou cestou na posilnenie vplyvu  
preferenčného hlasovania tak ostáva výrazné zníženie alebo zrušenie hranice potrebnej na  
získanie prednostného mandátu. Ide o určitú bariéru, ktorú musí kandidát prekonať, aby sa jeho  
preferenčné hlasy brali do úvahy. Jej súčasné nastavenie, 3 % z hlasov odovzdaných pre  
politickú stranu, je stále pomerne vysoké a nedáva voličom možnosť zásadnejšie ovplyvniť  
personálne zloženie parlamentu. Navyše, znevýhodňuje kandidátov úspešnejších politických  
strán, keďže tí potrebujú získať oveľa viac preferenčných hlasov na prekrúžkovanie sa.  
Alternatívou by mohlo byť zavedenie rovnakého kvóra pre všetky politické strany na  
základe počtu platných odovzdaných hlasov vo voľbách. Táto možnosť zvýhodňuje kandidátov  
na kandidátnych listinách úspešnejších politických strán, naopak o niečo náročnejší robí vstup  
do NR SR pre kandidátov menších strán. Ďalšou možnosťou je úplné zrušenie hranice pre  
prednostné prideľovanie mandátov, mandát by tak získali kandidáti jednotlivých politických  
strán s najvyšším počtom preferenčných hlasov. Takýto systém funguje napríklad vo Fínsku.  
V analýze budeme pracovať so štyrmi alternatívami zníženia/zrušenia tejto hranice. Ich efekty  
budeme skúmať na výsledkoch parlamentných volieb v rokoch 2010-2020:  
a) Zníženie kvóra na 1 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu;  
b) Úplné zrušenie potrebnej hranice;  
c) Zníženie kvóra na 0,2 % z platných hlasov odovzdaných vo voľbách;  
d) Zníženie kvóra na 0,1 % z platných hlasov odovzdaných vo voľbách.  
Tabuľka 4: Výhody a nevýhody zníženia hranice pre prednostné pridelenie mandátov  
Výhody  
Nevýhody  
Zvýšenie spokojnosti voličov s demokraciou  
a legitimity politického systému  
Možná vyššia účasť voličov za predpokladu  
možnosti ovplyvnenia zloženia parlamentu  
konkrétnymi osobami  
Vyššia aktivita zo strany kandidátov na  
nižších pozíciách, možnosť získania  
dodatočných hlasov pre politické strany  
Zníženie/zrušenie hranice neprináša  
výraznejšie riziko pre stranícke špičky byť  
Zvýšené nároky na politické strany na  
nomináciu 150 kandidátov  
Možný odpor zo strany politických strán,  
keďže sa zníži vplyv vedenia strán na  
zloženie poslaneckých klubov  
Možná vyššia nestabilita politických  
klubov  
Ďalšie oslabenie vzťahu voličov  
a politických strán, miesto toho vytváranie  
zvolení, keďže voliči preferujú prvé mená na väzieb medzi konkrétnymi kandidátmi  
kandidátnych listinách a voličmi  
Vyššie zastúpenie regiónov na úkor kandidátov Hrozba nominácie „celebrít“ schopných  
z Bratislavského kraja a pomernejšie zastúpenie pritiahnuť viac voličov namiesto  
poslancov medzi krajmi  
regionálnych kandidátov  
republiky konané ve dnech 20.10. – 21.10.2017 (promítnuto usnesení NSS). Dostupné online:  
Ešte výraznejšie sa efekt viacerých volebných obvodov prejavil v Českej republike vo voľbách v roku 2006,  
kedy neskoršia vládna koalícia získala cca 49 % hlasov voličov ale len 100 mandátov, rovnako ako neskoršia  
opozícia, ktorá získala len 45 % hlasov. Ak by sa hlasy zo zahraničia nepočítali v jednom z menších obvodov,  
tak by „víťazná“ koalícia získala dokonca iba 99 mandátov.  
12  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Čo by zníženie/zrušenie kvóra pre pridelenie prednostného mandátu znamenalo pre  
politické strany  
Zníženie či zrušenie hranice potrebnej na získanie prednostného mandátu prináša určité  
výhody aj nevýhody pre politické strany. V prvom rade však treba povedať, že ani úplne  
odstránenie tejto bariéry (ak by sa nemenili ostatné aspekty) by neznamenalo revolúciu  
v politickom systéme, podobne ako sa to nestalo keď sa znížila hranica z 10 na 3 %. Objektívne  
platí, že po úprave systému pred voľbami 2006 došlo k poklesu podielu hlasov odovzdávaných  
pre nominantov na prvých miestach kandidátok. Toto zníženie však nebolo natoľko priepastné,  
no najmä neviedlo k zásadnejšiemu nárastu pre niektorú z ostatných skupín kandidátov. V praxi  
tak síce nominanti z popredných pozícií mierne stratili, avšak tento posun sa rozptýlil medzi  
ostatných nominovaných.21 Kandidáti na prvých miestach kandidátnych listín by stále mali  
výhodu, podobne ako celoslovensky známi kandidáti. Na druhej strane by však prebiehal  
výraznejší súboj na ďalších miestach a reálne by sa otvorili dvere aj regionálnym kandidátom.  
Medzi najvážnejšie nevýhody pre politické strany by patrila nevyhnutnosť  
detailnejšieho výberu všetkých kandidátov, keďže šancu prekrúžkovať sa by malo oveľa viac  
kandidátov. Z toho vyplýva aj možná väčšia nestabilita poslaneckých klubov. Na druhej strane  
to môže priniesť aj určité výhody pre politické strany. Volebná kampaň v roku 2020 ukázala,  
že mnoho kandidátov dokonca aj z parlamentných strán ostalo pasívnych a do kampane sa  
prakticky nezapojilo. Väčšia šanca byť prekrúžkovaných bude zároveň znamenať aj väčšiu  
aktivitu a v konečnom dôsledku výraznejšie zisky pre (niektoré) politické strany. Okrem  
väčšieho množstva prekrúžkovaných kandidátov by sa mohol navýšiť aj počet poslancov  
s bydliskom mimo Bratislavského kraja.  
21 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
13