Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?
Vzhľadom na predmet predloženej štúdie, ktorým je úprava preferenčného hlasovania
tak, aby dochádzalo k zvýšeniu jeho váhy budú v nasledujúcej časti priblížené tie krajiny, ktoré
majú nižšie, resp. žiadne kvórum viažuce sa na pridelenie mandátov pre jednotlivých
kandidátov na základe ich zisku preferenčných hlasov ako Slovenská republika.
Fínska republika
Voľby do fínskeho parlamentu sa uskutočňujú na základe PVS s flexibilnou viazanou
kandidátnou listinou každé štyri roky. To znamená, že volič dáva hlas priamo svojmu
kandidátovi/tke namiesto primárnej voľby politickej strany. Pokiaľ ide o typ preferenčného
hlasovania, označuje sa za nominálny (t. j. voliči nemajú možnosť usporiadať svoje preferencie
do nimi požadovaného poradia; každá preferencia má rovnakú váhu).31 Územie štátu je
rozdelené spolu na 15 volebných obvodov, v ktorých sa volí celkom 200 poslancov. Rozdelenie
počtu mandátov do jednotlivých obvodov prebieha na základe počtu obyvateľstva daného
volebného obvodu 6 mesiacov pred dátumom volieb. Volebné obvody teda nie sú tvorené
rovnomerne a v obvodoch s vyšším počtom obyvateľstva ako sú obvody napr. Helsinki
a Uusimaa je volených 21 a 34 poslancov. Naopak, v obvodoch, kde je nižší počet obyvateľstva,
ako napríklad v Etelä-Savo alebo Pohjois-Karjala, je volených len 6 poslancov.
Väčšie volebné obvody skôr podporujú proporcionalitu výsledkov volieb a naopak.
Veľké volebné obvody vo Fínsku majú volebnú klauzulu na úrovni 3 až 4 %, čo zodpovedá
klasickému nastaveniu volebnej klauzule, ktorá však v tomto štáte zákonom stanovená nie je.
Malé volebné obvody však majú prirodzený prah zvoliteľnosti na hranici až 10 %, čo znižuje
šancu malých politických strán s roztrieštenou voličskú základňou na preniknutie do
parlamentu.32 Jeden mandát sa obsadzuje vo volebnom obvode Ålandy, pričom v tomto
volebnom obvode je používaný relatívny väčšinový volebný systém. 33
Samotný volebný akt je v praxi realizovaný spôsobom, že volič na hlasovacom lístku
uvedie jedného konkrétneho kandidáta, ktorému týmto udelí svoj preferenčný hlas, Vzhľadom
na to, že kandidát reprezentuje aj určitú politickú formáciu, zároveň tak volič dáva hlas aj jej.
V tomto ohľade je primerané označenie viazaná kandidátna listina.
Vďaka jednému povinnému preferenčnému hlasu sa dá volebný systém označiť ako
personalizovaný a voliči majú tak bližšie k svojim voleným zástupcom.34 Preferenčné hlasy
preto úplne určujú poradie zvolených kandidátov.35 Po sčítaní platných odovzdaných hlasov
31 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút
K NR SR. 2014.
32KOPEČEK, L. Konflikt versus konsensus: proměny finského stranického a politického systému. In:
Politologická revue, roč. X (2004), č. 2, ss. 38 – 58, s. 40.
33 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút
K NR SR. 2014.
34KOPEČEK, L. Konflikt versus konsensus: proměny finského stranického a politického systému. In:
Politologická revue, roč. X (2004), č. 2, ss. 38 – 58, s. 40.
35 VON SCHULTZ, Å. A-L. 2018. Electoral Systems in Context: Finland. In The Oxford Handbook of Electoral
Systems, ed. E.S. Herron, R.J. Pekkanen, and M.S. Shugart, 601–626. New York: Oxford University Press.
16