Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
14/2022  
Úprava preferenčného hlasovania vo  
voľbách do NR SR: smerom k silnejším  
osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Anotácia:  
Porovnávacia analýza  
predstavuje možnosti úpravy  
preferenčného hlasovania,  
s cieľom zvýšenia jeho významu.  
Argumentuje, že najschodnejšou  
možnosťou je zníženie či  
dokonca zrušenie kvóra  
Vypracovali: Peter Plenta PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
a Mgr. Petra Ďurinová, PhD.  
preferenčných hlasov potrebného  
na získanie prednostných  
mandátov. Zníženie by malo  
vplyv aj na zvýšenie počtu  
„prekrúžkovaných“ kandidátov  
s bydliskom mimo  
Spolupráca: Mgr. Ivan Čemez, stážista  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
bratislavského kraja.  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
volebná procedúra  
a hlasovanie, parlament,  
volebný systém, preferenčné  
hlasovanie  
máj 2022  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
1. Úvod  
Súčasný pomerný volebný systém (PVS) na Slovensku s 5 %1 hranicou vstupu do  
Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pre politické strany sa stal terčom pomerne častej  
kritiky zo strany niektorých novinárov, politikov aj akademikov. Medzi hlavné výčitky patrí  
najmä nízke zastúpenie „silných“ osobností, nízka miera politickej zodpovednosti konkrétnych  
politikov, slabá väzba medzi stranami a voličmi, dominantné zastúpenie poslancov  
z Bratislavského kraja, či fungovanie politických strán bez jasnej ideologickej profilácie,  
programu a regionálnych štruktúr.  
Oveľa menej sa však spomínajú jeho výhody – relatívne bezproblémové vytváranie  
vládnej väčšiny, široké zastúpenie politických strán v parlamente, férovosť medzi výsledkom  
volieb a rozdelením mandátov a tiež široké akceptovanie volebných výsledkov voličmi. Na  
Slovensku ešte nevznikla situácia, kedy by sa politické strany nedokázali dohodnúť na vzniku  
novej vlády, respektíve rokovania by skončili patom a predčasnými voľbami. Pritom  
v súčasnosti ide o pomerne častý problém vo viacerých európskych demokratických krajinách.  
V slovenskom parlamente je zastúpený relatívne vysoký počet rozličných politických názorov,  
bez výraznejšieho dopadu na stabilitu vlády. To je dôležité z pohľadu demokratického  
fungovania politických inštitúcií a otvárania problematických otázok na pôde národného  
parlamentu. Ďalšou výhodou je férovosť prepočítavania hlasov na mandáty. To zvyšuje nie len  
akceptáciu výsledkov medzi občanmi, ale tiež zjednodušuje diskusie o zastavení novej vládnej  
väčšiny.  
Predložená analýza je zameraná na možné úpravy preferenčného hlasovania (PH) tak,  
aby sa zvýšila sila voličských preferencií a delí sa na päť základných častí. Prvá časť, ktorá je  
zároveň podkapitolou úvodu, približuje povahu a možnosti preferenčného hlasovania. Druhá  
časť predstavuje súčasné nastavenie preferenčného hlasovania na Slovensku a zároveň  
diskutuje jeho možné úpravy. Na ňu nadväzuje časť predstavujúca základné charakteristiky  
preferenčného hlasovania v členských štátoch Európskej únie (ČS EÚ) uplatňujúcich pomerný  
volebný systém (PVS). V tejto časti ďalej sú bližšie priblížené krajiny, ktoré majú nižšie, resp.  
žiadne kvórum viažuce sa na pridelenie mandátov pre jednotlivých kandidátov na základe ich  
zisku preferenčných hlasov ako Slovenská republika: Fínska republika, Holandské kráľovstvo,  
Lotyšská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo a Poľská republika.  
Následne sú v práci analyzované štyri alternatívy zmeny potrebného kvóra na pridelenie  
prednostných mandátov. Všetky alternatívy znamenajú zníženie hranice oproti súčasnosti  
s cieľom zvýšiť počet „prekrúžkovaných“ kandidátov z nižších pozícií na kandidátnych  
listinách. Prvá z nich je naviazaná na percento hlasov pre politické strany, t.j. zachováva  
súčasný systém ale trojpercentnú hranicu znižuje na 1 % z celkového počtu hlasov odovzdaných  
strane. Druhým prípadom je zrušenie kvóra, ktoré kandidáti musia dosiahnuť. Voliči by si tak  
1 7 % respektíve 10 % pre volebné koalície.  
4
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
de facto vybrali kandidátov, ktorí získajú poslanecký mandát. Zvyšné dve alternatívy sú  
naviazané nie na počet hlasov politickej strany, ale na celkový počet platných odovzdaných  
hlasov vo voľbách. Ide o kvóra 0,2 % a 0,1 % platných hlasov odovzdaných vo voľbách. Kvóta  
potrebná na získanie poslaneckého mandátu by v tomto prípade bola rovnaká pre kandidátov  
všetkých politických strán. V poradí piatou časťou je záver, ktorý prináša zhrnutie  
najdôležitejších zistení tykajúcich sa spôsobu regulácie preferenčného hlasovania a predstavuje  
možné dopady jeho úpravy.  
2
1.1 Preferenčné hlasovanie  
Preferenčné hlasovanie bolo pôvodne zavedené v západnej Európe ako spôsob na  
posilnenie vzťahu medzi voličmi a volenými zástupcami. Táto idea sa stala populárna aj medzi  
voličmi na Slovensku, napriek obmedzenému vplyvu na personálne zloženie parlamentu.3  
Využitie preferenčného hlasovania umožňuje voličom vyjadriť podporu individuálnym  
kandidátom. Zároveň však indikuje politickým stranám voličské nálady voči ich  
predstaviteľom. Tento signál pritom môže byť kladnej aj zápornej povahy, keďže rovnako ako  
vysoký podiel preferenčných hlasov pre nižšie postaveného nominanta, tak i zanedbateľné  
množstvo hlasov pre niektorého lídra, majú svoju výpovednú hodnotu.4  
V širšom meradle použitie pojmu preferenčné hlasovanie zahŕňa všetky volebné  
systémy, ktoré dávajú voličovi možnosť určitým spôsobom ovplyvniť voľby v rámci  
kandidátov jednej politickej strany. Systémy preferenčného hlasovania sa však líšia. Odlišnosti  
možno nájsť v počte preferenčných hlasov, v type kandidátnej listiny, v povahe preferenčného  
hlasovania, v povahe preferenčných hlasov a v spôsobe prideľovania mandátov pre  
jednotlivých kandidátov.  
a) Povaha kandidátnej listiny  
prísne viazaná kandidátna listina („closed list“) – t. j. volič nemá žiadnu možnosť úprav  
hlasovacieho lístka.  
viazaná kandidátna listina („open list“) – t. j. volič síce hlasuje len pre jednu stranícku  
kandidátku, ale má možnosť ovplyvniť poradie kandidátov na nej, a teda aj rozdelenie  
mandátov medzi nich (napr. Slovenská republika);  
voľná kandidátna listina („free list“) – t. j. v tomto systéme môže volič svoj hlas rozdeliť  
naprieč politickými stranami a zároveň medzi kandidátov v rámci jednej politickej strany.5  
2 Ak nie je uvedené inak, táto časť je spracovaná na základe: ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo  
vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút K NR SR. 2014  
3 BEBLAVÝ, M., a VESELKOVA, M. Preferential voting and the party-electorate relationship in Slovakia.  
Party Politics 20: 521. DOI: 10.1177/1354068811436055.  
4 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
5 CHYTILEK, R., ŠEDO, J., LEBEDA, T., ČALOUD, D. Volební systémy. Praha: Portál, 2009, s. 34.  
5
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
b) Povaha preferenčného hlasovania  
Preferenčné hlasovanie môže byť zakotvené ako povinné (napr. vo Fínsku, v Poľsku  
a v Slovinsku). Druhou alternatívou je nepovinné preferenčné hlasovanie, kedy sa volič môže  
slobodne rozhodnúť, či preferenciu udelí alebo nie (napr. Dánsko, Grécko, Estónsko, Belgicko,  
Slovensko).6  
c) Počet preferenčných hlasov  
Z hľadiska počtu preferenčných hlasov je možné rozlíšiť systémy s jedným preferenčným  
hlasom (napr. Dánsko, Holandsko, Fínsko, Estónsko, Poľsko a Švédsko); systémy s viac ako  
jedným preferenčným hlasom, avšak nižším počtom preferenčných hlasov, ako je počet  
mandátov, ktoré sa vo volebnom obvode obsadzujú (napr. Slovensko, Česká republika,  
Rakúsko); systémy s takým počtom preferenčných hlasov, ktorý sa rovná počtu obsadzovaných  
mandátov vo volebnom obvode (napr. Luxembursko, Švajčiarsko).  
d) Povaha preferenčných hlasov  
Vo väčšine krajín je preferenčné hlasovanie realizované ako nominálne, čo znamená voliči  
nemajú možnosť usporiadať svoje preferencie do nimi požadovaného poradia a každá  
preferencia má rovnakú váhu. Opačným typom preferenčného hlasovania je tzv. ordinálne  
preferenčné hlasovanie, kedy majú voliči možnosť usporiadať svoje preferencie podľa nimi  
požadovaného poradia.  
e) Aplikácia volebnej kvóty  
systém preferenčného hlasovania s väčšinovou kvótou: podľa počtu preferenčných hlasov,  
ktoré získali; zvolení sú kandidáti s najvyšším počtom preferenčných hlasov (napr. vo Fínsku,  
Dánsku, Grécku, Poľsku, Slovinsku a v Luxembursku).  
systém preferenčného hlasovania s určitým koeficientom: aby kandidát získal prednostný  
mandát, musí získať taký počet preferenčných hlasov rovnajúci sa určitému podielu z hlasov  
pridelených jeho politickej strane alebo z celkového počtu voličov.  
6 Tamtiež, s. 212.  
6
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
2. Súčasné nastavenie preferenčného hlasovania  
v Slovenskej republike  
Jednou z výhod súčasného volebného systému je možnosť pre voličov ovplyvniť  
zloženie parlamentu z pohľadu politických strán, ale aj z hľadiska konkrétnych osôb  
v parlamente cez preferenčné hlasovanie. Volič môže odovzdať 4 preferenčné hlasy („krúžky“)  
kandidátom na kandidátnej listine strany, ktorú si vybrali. Preferenčné hlasovanie je  
dobrovoľné. V posledných parlamentných voľbách v roku 2020 využilo nástroj preferenčného  
hlasovania približne 3/4 voličov.7 Po pridelení mandátov politickým stranám dochádza k ich  
rozdeleniu pre jednotlivých kandidátov. Najskôr tým, ktorí získali aspoň 3 % preferenčných  
hlasov z počtu hlasov pre politickú stranu. Do parlamentu sa môže prekrúžkovať iba toľko  
poslancov, koľko strana získala mandátov. Zvyšok mandátov je pridelený kandidátom na  
základe ich poradia na kandidátnej listine. V prípade rovnosti preferenčných hlasov rozhoduje  
poradie na hlasovacom lístku.8 Táto podoba hlasovania platí od volieb v roku 2006, kedy sa  
dovtedajšia hranica na pridelenie prednostných mandátov znížila z 10 % na súčasnú hranicu  
3 % z počtu platných hlasov pre jednotlivé politické strany.  
Medzi kandidátmi, ktorí dosiahli požadované kvórum a následne i mandát je pritom  
nutné rozlišovať dve skupiny. Prvou sú tí, ktorých pôvodná pozícia by im aj bez zisku  
prednostných hlasov garantovala zvolenie za poslanca, a teda nachádzajú sa na prvých miestach  
kandidátok. Druhú skupinu kandidátov tvoria tí, ktorí obdobne dokázali prekonať požadovanú  
bariéru stanovenú zákonom, pričom bez toho by sa poslancami nestali, keďže ich pôvodná  
pozícia na listine by im to nezabezpečila. Na Slovensku získavajú kandidáti na prvých miestach  
kandidátky veľkú časť preferenčných hlasov, napriek tomu, že zvolenie majú takmer isté aj bez  
nich. Najvýraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje u lídrov kandidátok a klesá s ďalšími  
miestami. Určitú výhodu však majú aj kandidáti na poslednom mieste kandidátky, ktorí  
získavajú tiež väčší podiel preferenčných hlasov.9  
Súčasné nastavenie preferenčného hlasovania však z neho robí málo efektívny nástroj,  
pretože doteraz najviac 10 % poslancov parlamentu bolo prekrúžkovaných z nižších pozícií.  
Kým v roku 2002 sa dokázal prekrúžkovať z nižších pozícií iba jeden kandidát, v roku 2006 to  
bolo sedem a v roku 2012 a 2020 počet prekrúžkovaných kandidátov stúpol na 15. Avšak, tento  
počet výrazne ovplyvňuje stratégia strany OĽANO (v roku 2010 ako skupina na kandidátke  
SaS) ako aj ďalších strán (najmä v roku 2020), ktoré nominovali poslancov NR SR, alebo ďalšie  
7 Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet prednostných hlasov pre jednotlivých kandidátov podľa  
8 Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
9 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013 a SPÁČ, P. The Role of Ballot Ranking: Preferential Voting in a  
Nationwide Constituency in Slovakia. East European Politics and Societies and Cultures. DOI:  
10.1177/0888325416631802.  
7
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
celoslovensky známe osobnosti na koniec kandidátky. Bez nich by bol počet prekrúžkovaných  
kandidátov výrazne nižší. Dá sa teda povedať, že zníženie hranice pre pridelenie prednostného  
mandátu z 10 % na 3 % prinieslo miernu evolúciu, ale rozhodne nie revolúciu v počte poslancov  
zvolených z nižších pozícií na kandidátnych listinách.  
Tabuľka 1: Prekrúžkovaní kandidáti z nižších pozícií kandidátok10  
Strana  
2006  
2010  
2012  
2016  
2020  
-
0
-
-
-
-
0
-
-
4
-
1
1
4
1
-
5
0
-
-
3
-
3
2
2
-
-
-
8
0
0
1
0
-
-
-
1
2
1
-
7
0
1
4
2
1
-
-
-
-
-
OĽANO  
SMER-SD  
Sme Rodina  
K-ĽSNS  
SaS  
Za ľudí  
SDKÚ-DS  
KDH  
-
0
4
-
0
-
2
1
7
Most-Híd  
SNS  
Sieť  
-
-
11  
-
-
15  
SMK  
-
15  
-
13  
ĽS-HZDS  
Prekrúžkovaní  
kandidáti  
Preferenčné hlasovanie vo voľbách v roku 2020 získalo výraznejšiu mediálnu pozornosť.  
Tá bola nielen dôsledkom kandidátov, ktorým sa podarilo prekrúžkovať do parlamentu, ale tiež  
rozdielmi medzi novozvolenými poslancami, ktorí získali nízky počet preferenčných hlasov  
a kandidátmi, ktorí získali vysoký počet preferenčných hlasov, no napriek tomu neboli zvolení,  
keďže nedosiahli 3 % kvórum. Výnimkou v tomto ohľade je strana SaS, keďže získala menej  
mandátov ako bol počet kandidátov, ktorí prekročili 3 % hranicu. Nasledujúca tabuľka ilustruje  
rozdiel v preferenčných hlasoch medzi nezvolenými a zvolenými kandidátmi.  
Tabuľka 2: Neprekrúžkovaní kandidáti, zvolení poslanci a ich preferenčné hlasy (PH)11  
Strana  
Kandidát s najvyšším počtom Poslanec s najnižším počtom PH,  
PH, ktorý nezískal mandát  
15 324 (2,12 %)  
5 493 (1,04 %)  
4 999 (2,10 %)  
5 158 (2,24 %)  
ktorý získal mandát  
1 566 (0,21 %)  
378 (0,07 %)  
2 027 (0,85 %)  
1 842 (0,80 %)  
7 162 (3,99 %)  
2 666 (1,60 %)  
OĽANO  
SMER-SD  
Sme Rodina  
ĽSNS  
SaS  
Za ľudí  
5 740 (3,20 %)  
3 657 (2,19 %)  
10 Na základe Štatistický úrad Slovenskej republiky. Voľby a referendá. Dostupné online:  
11 Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet prednostných hlasov pre jednotlivých kandidátov podľa  
8
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
12  
2.1 Možnosti úpravy preferenčného hlasovania  
Hlavnými dôvodmi na úpravu preferenčného hlasovania sú zvýšenie spokojnosti  
občanov a voličov, zvýšenie legitimity volebných výsledkov, posilnenie vzťahu medzi  
kandidátmi a voličmi a zlepšenie celkovej efektivity politického systému. Niektoré výskumy  
potvrdzujú, že preferenčné hlasovanie (najmä v systémoch s jeho väčšou váhou) zvyšuje  
spokojnosť voličov s demokraciou a možnosť ovplyvniť zloženie parlamentov výberom  
konkrétnych mien prispieva pozitívne k vnímaniu férovosti volieb.13  
Možnosť slovenských voličov ovplyvniť konkrétne mená v parlamente je stále nízka,  
vzhľadom na veľké rozdiely medzi zvolenými kandidátmi a neprekrúžkovanými kandidátmi  
mnoho voličov, straníckych funkcionárov či kandidátov, môže vnímať takto nastavený systém  
ako nie celkom spravodlivý. Do úvahy pripadá šesť oblastí, podľa ktorých možno upraviť  
systém preferenčného hlasovania. Problémom však je, že nie všetky zmeny sa dajú uplatniť bez  
výraznejších zásahov do volebného systému, alebo by boli komplikované kvôli technickým  
prekážkam.  
Tabuľka 3: Faktory ovplyvňujúce preferenčné hlasovanie  
Oblasť  
Súčasný stav na Slovensku  
nominálna  
dobrovoľné  
viazaná kandidátna listina  
štyri  
jeden volebný obvod  
3 % hlasov pre politickú strany  
Povaha preferenčných hlasov  
Povaha preferenčného hlasovania  
Povaha kandidátnej listiny  
Počet preferenčných hlasov  
Počet volebných obvodov  
Hranica potrebná na získanie prednostného  
mandátu  
Povaha preferenčných hlasov  
Možnosť zoraďovania kandidátov, udeľovanie preferenčných hlasov s rozličnou „silou“  
či dokonca „negatívne“ hlasovanie sú jednou z možností ako dať voličom priestor do väčšej  
miery ovplyvniť personálne zloženie NR SR. V slovenských podmienkach by si to vyžadovalo  
komplexnú zmenu volebného systému a vytváralo by pomerne zložitý systém hlasovania.  
Takáto zmena by si vyžiadala aj úpravu organizácie volieb, keďže papierová forma hlasovania  
a ručné počítanie preferenčných hlasov by boli výraznejšie náchylné na chyby.  
12 Hoci sa v materiály spomínajú len voľby do NR SR, prípadné zmeny by sa mohli uplatniť aj vo voľbách do  
Európskeho parlamentu.  
13 FARRELL, D.M., MCALLISTER, I. Voter satisfaction and electoral systems: Does preferential voting in  
candidate-centred systems make a difference? European Journal of Political Research 45: 723749, 2006.  
9
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Povaha preferenčného hlasovania  
Aj keď niektoré štáty poznajú povinné preferenčné hlasovanie, na Slovensku využíva  
preferenčné hlasovanie podľa niektorých analýz14 75-80 % voličov. Zavedenie povinného  
preferenčného hlasovania preto neprináša výraznú zmenu. Hoci by sa tým zvýšila sila  
preferenčného hlasovania, takáto úprava by zrejme viedla aj k zvýšeniu neplatných hlasov  
voličmi, ktorí by úmyselne či neúmyselne neodovzdali preferenčné hlasy. Navyše, v  
európskych krajinách s povinným preferenčným hlasovaním môže udeliť volič zvyčajne iba  
jeden preferenčný hlas.  
Povaha kandidátnej listiny  
Voliči by si mohli voľne vyberať kandidátov naprieč politickými stranami, napríklad  
ako v Írsku. Zmena v tejto oblasti by si vyžadovala komplexnú úpravu volebného systému  
a zvyšovala by dôležitosť jednotlivých kandidátov na úkor politických strán. Pravdepodobne  
by tiež znamenala zásadnú zmenu v straníckom aj politickom systéme Slovenska.  
Počet preferenčných hlasov  
Hoci ide o najjednoduchší spôsob zvýšenia vplyvu preferenčného hlasovania  
a (ne)pomer medzi počtom „krúžkov“ a počtom kandidátov na kandidátnej listine politických  
strán je na Slovensku značný, problémom je manuálny spôsob počítania volebných lístkov  
a preferenčných hlasov. Pri rovnakej účasti ako v roku 2020, by navýšenie zo štyroch na päť  
„krúžkov“ potenciálne znamenalo o 2 800 000 preferenčných hlasov viac. Berúc do úvahy, že  
okrskové komisie musia po 16 hodinách vo volebnej miestnosti počítať stovky hlasov pre strany  
a tisíce hlasov pre konkrétnych kandidátov, dalo by sa očakávať aj zvýšenie chybovosti pri  
počítaní hlasov. Navyše, mnohí slovenskí voliči naplno nevyužívajú priestor daný volebným  
zákonom. Počet odovzdávaných preferencií sa v slovenských parlamentných voľbách dlhodobo  
pohybuje okolo čísla tri.15  
Počet volebných obvodov  
Celoštátny volebný obvod je výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje a spolu s 3 %  
hranicou pre prideľovanie prednostných mandátov znižuje silu preferenčného hlasovania na  
Slovensku. Politológ Spáč vo svojej kritike ide ešte ďalej a konštatuje že „jeden volebný obvod  
je nezlučiteľný s významnejším posilnením vplyvu voličov na personálne obsadenie NR SR.“  
Hlavnými dôvodmi sú, že dáva výraznú silu kandidátom na prvých miestach kandidátky, riedi  
hlasy pre nižšie postavených kandidátov a znižuje silu kandidátov známych (len) vo svojom  
regióne. Zavedenie viacerých volebných obvodov (8-12) by v tomto zmysle znamenalo  
14 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
15 Tamtiež.  
10  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
„revolúciu“ a mohlo by výrazne premiešať personálne zloženie parlamentu.16 Pri menších  
volebných obvodoch existuje aj menšia kandidátna listina a teda udelený preferenčný hlas má  
vyššiu váhu.  
Na druhej strane nie všetci politológovia súhlasia so Spáčom a výraznejšie zásahy do  
volebného systému treba podľa nich detailne zvážiť.17 V súvislosti s preferenčným hlasovaním  
však treba upozorniť aj na možné nevýhody viacerých volebných obvodov:  
Je sporné, či v relatívne malom a homogénnom štáte ako je Slovensko sa má dať preferencia  
kandidátom, ktorí neoslovujú voličov mimo svojho regiónu na úkor kandidátov s voličmi  
z celého Slovenska;  
Vzhľadom na umelé hranice vyšších územných celkov a rozdelení prirodzených  
a historických regiónov by dochádzalo k znevýhodneniu kandidátov, ktorých aktivity  
presahujú hranice VÚC a volebných obvodov. To by zasiahlo najmä kandidátov známych  
v rámci svojej profesie či rozličných komunít;  
Skúsenosti s voľbami z VÚC či miest a obcí ukazujú rozporuplné výsledky týkajúce sa  
kvality zvolených kandidátov, napriek tomu, že voliči môžu kandidátov poznať na základe  
osobnej skúsenosti, či regionálnym aktivitám.18  
V krajinách, v ktorých funguje viac volebných obvodov majú zvyčajne kandidáti a politické  
strany voľný výber kde budú kandidovať, keďže sa ich kandidatúra sa neviaže na miesto  
trvalého pobytu. Takto je nastavený volebný systém v Českej republike a bol aj na  
Slovensku vo voľbách v roku 1994. Argument o zvýšení počtu „regionálnych“ poslancov  
takýmto spôsobom je teda otázny.  
Slovenský 150 mandátový obvod zaisťuje vysokú mieru spravodlivosti prerozdeľovania  
mandátov voči všetkým stranám, ktorým sa podarí prekročiť klauzulu piatich percent.  
Prechod na viacero obvodov by tak logicky mohol vyvolať obavy najmä u menších strán,  
ktoré by získali menej politických mandátov, ako je tomu v súčasnosti.19 Takáto situácia  
opakovane nastáva v Českej republike, kde niektoré menšie politické strany majú  
nepomerne menšie zastúpenie v parlamente, ako je ich volebný výsledok.20  
16 Tamtiež  
17 MIKUŠOVIČ, D. Volebný expert Kerekes: Radšej mať horší volebný systém, ktorý je stabilný, ako ho stále  
18 Keď sa video zo zastupiteľstva vo Fekišovciach stalo hitom internetu, poukázalo na skutočnosť, že mnohí  
obyvatelia si zástupcov nevolia na základe zhodnotenia ich práce vo verejnej funkcii, ale často na základe iných  
faktorov. Okrem toho, zo správ Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) je zrejmé, že nejde o  
ojedinelý prípad, ale o pomerne pravidelný jav. Viac informácií: ŠPÁNIK, V. Fekišoviec máme na Slovensku  
19 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
20 Napríklad strana Starostovia a Nezávislí (STAN) získala 5.18 % hlasov a má 6 mandátov, strana TOP09  
získala 5,31 % a 7 mandátov. To v 200-člennej Poslaneckej snemovni zodpovedá 3 % mandátov pre STAN a 3,5  
% mandátov pre TOP09. Menšie strany nezískali v menších obvodoch žiadne mandáty, aj keď prekročili 5 %  
hranicu v danom kraji. Zdroj: Český statistický úřad. Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České  
11  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Hranica potrebná na získanie prednostného mandátu  
Vzhľadom na vyššie spomenuté, najschodnejšou cestou na posilnenie vplyvu  
preferenčného hlasovania tak ostáva výrazné zníženie alebo zrušenie hranice potrebnej na  
získanie prednostného mandátu. Ide o určitú bariéru, ktorú musí kandidát prekonať, aby sa jeho  
preferenčné hlasy brali do úvahy. Jej súčasné nastavenie, 3 % z hlasov odovzdaných pre  
politickú stranu, je stále pomerne vysoké a nedáva voličom možnosť zásadnejšie ovplyvniť  
personálne zloženie parlamentu. Navyše, znevýhodňuje kandidátov úspešnejších politických  
strán, keďže tí potrebujú získať oveľa viac preferenčných hlasov na prekrúžkovanie sa.  
Alternatívou by mohlo byť zavedenie rovnakého kvóra pre všetky politické strany na  
základe počtu platných odovzdaných hlasov vo voľbách. Táto možnosť zvýhodňuje kandidátov  
na kandidátnych listinách úspešnejších politických strán, naopak o niečo náročnejší robí vstup  
do NR SR pre kandidátov menších strán. Ďalšou možnosťou je úplné zrušenie hranice pre  
prednostné prideľovanie mandátov, mandát by tak získali kandidáti jednotlivých politických  
strán s najvyšším počtom preferenčných hlasov. Takýto systém funguje napríklad vo Fínsku.  
V analýze budeme pracovať so štyrmi alternatívami zníženia/zrušenia tejto hranice. Ich efekty  
budeme skúmať na výsledkoch parlamentných volieb v rokoch 2010-2020:  
a) Zníženie kvóra na 1 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu;  
b) Úplné zrušenie potrebnej hranice;  
c) Zníženie kvóra na 0,2 % z platných hlasov odovzdaných vo voľbách;  
d) Zníženie kvóra na 0,1 % z platných hlasov odovzdaných vo voľbách.  
Tabuľka 4: Výhody a nevýhody zníženia hranice pre prednostné pridelenie mandátov  
Výhody  
Nevýhody  
Zvýšenie spokojnosti voličov s demokraciou  
a legitimity politického systému  
Možná vyššia účasť voličov za predpokladu  
možnosti ovplyvnenia zloženia parlamentu  
konkrétnymi osobami  
Vyššia aktivita zo strany kandidátov na  
nižších pozíciách, možnosť získania  
dodatočných hlasov pre politické strany  
Zníženie/zrušenie hranice neprináša  
výraznejšie riziko pre stranícke špičky byť  
Zvýšené nároky na politické strany na  
nomináciu 150 kandidátov  
Možný odpor zo strany politických strán,  
keďže sa zníži vplyv vedenia strán na  
zloženie poslaneckých klubov  
Možná vyššia nestabilita politických  
klubov  
Ďalšie oslabenie vzťahu voličov  
a politických strán, miesto toho vytváranie  
zvolení, keďže voliči preferujú prvé mená na väzieb medzi konkrétnymi kandidátmi  
kandidátnych listinách a voličmi  
Vyššie zastúpenie regiónov na úkor kandidátov Hrozba nominácie „celebrít“ schopných  
z Bratislavského kraja a pomernejšie zastúpenie pritiahnuť viac voličov namiesto  
poslancov medzi krajmi  
regionálnych kandidátov  
republiky konané ve dnech 20.10. – 21.10.2017 (promítnuto usnesení NSS). Dostupné online:  
Ešte výraznejšie sa efekt viacerých volebných obvodov prejavil v Českej republike vo voľbách v roku 2006,  
kedy neskoršia vládna koalícia získala cca 49 % hlasov voličov ale len 100 mandátov, rovnako ako neskoršia  
opozícia, ktorá získala len 45 % hlasov. Ak by sa hlasy zo zahraničia nepočítali v jednom z menších obvodov,  
tak by „víťazná“ koalícia získala dokonca iba 99 mandátov.  
12  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Čo by zníženie/zrušenie kvóra pre pridelenie prednostného mandátu znamenalo pre  
politické strany  
Zníženie či zrušenie hranice potrebnej na získanie prednostného mandátu prináša určité  
výhody aj nevýhody pre politické strany. V prvom rade však treba povedať, že ani úplne  
odstránenie tejto bariéry (ak by sa nemenili ostatné aspekty) by neznamenalo revolúciu  
v politickom systéme, podobne ako sa to nestalo keď sa znížila hranica z 10 na 3 %. Objektívne  
platí, že po úprave systému pred voľbami 2006 došlo k poklesu podielu hlasov odovzdávaných  
pre nominantov na prvých miestach kandidátok. Toto zníženie však nebolo natoľko priepastné,  
no najmä neviedlo k zásadnejšiemu nárastu pre niektorú z ostatných skupín kandidátov. V praxi  
tak síce nominanti z popredných pozícií mierne stratili, avšak tento posun sa rozptýlil medzi  
ostatných nominovaných.21 Kandidáti na prvých miestach kandidátnych listín by stále mali  
výhodu, podobne ako celoslovensky známi kandidáti. Na druhej strane by však prebiehal  
výraznejší súboj na ďalších miestach a reálne by sa otvorili dvere aj regionálnym kandidátom.  
Medzi najvážnejšie nevýhody pre politické strany by patrila nevyhnutnosť  
detailnejšieho výberu všetkých kandidátov, keďže šancu prekrúžkovať sa by malo oveľa viac  
kandidátov. Z toho vyplýva aj možná väčšia nestabilita poslaneckých klubov. Na druhej strane  
to môže priniesť aj určité výhody pre politické strany. Volebná kampaň v roku 2020 ukázala,  
že mnoho kandidátov dokonca aj z parlamentných strán ostalo pasívnych a do kampane sa  
prakticky nezapojilo. Väčšia šanca byť prekrúžkovaných bude zároveň znamenať aj väčšiu  
aktivitu a v konečnom dôsledku výraznejšie zisky pre (niektoré) politické strany. Okrem  
väčšieho množstva prekrúžkovaných kandidátov by sa mohol navýšiť aj počet poslancov  
s bydliskom mimo Bratislavského kraja.  
21 SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Brno: Centrum  
pro studium demokracie a kultury, 2013.  
13  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
3. Preferenčné hlasovanie vo vybraných štátoch Európskej únie22  
Podľa politológa Gianluca Passarelliho pomerný volebný systém (PVS) s možnosťou  
preferenčného hlasovania pri parlamentných voľbách vo svetovom merítku uplatňuje 22 krajín.  
Približne jedna štvrtina demokratických krajín sveta používa niektorý druh preferenčného  
volebného systému. Väčšina z týchto 22 krajín sa nachádza v Európe.23 Spomedzi členských  
štátov EÚ (ČŠ EÚ) uplatňuje systém preferenčného hlasovania 18 z 21 krajín využívajúcich pri  
parlamentných voľbách pomerný volebný systém (viď tabuľka nižšie). Medzi tri výnimky patrí  
Portugalská republika24, Rumunská25 a Talianska republika.26 Ostatné ČŠ EÚ uplatňujú  
zmiešaný (Bulharsko, Litva, Maďarsko, Nemecko a Španielsko) alebo väčšinový pomerný  
systém (Francúzsko).27 Možno teda povedať, že Európa je kontinent, v rámci ktorého väčšina  
krajín používa pomerný volebný systém, ktorý umožňuje voličom označiť preferenciu pre  
jedného alebo viacerých kandidátov. Nižšie uvedená tabuľka preto prináša prehľad krajín  
uplatňujúcich preferenčné hlasovanie spolu s jeho základnými charakteristikami.28  
22 Kapitola reflektuje situáciu ku koncu roku 2020.  
23 PASSARELLI, G. Preferential Voting Systems. Influence on Intra-Party Competition and Voting Behaviour.  
Palgrave Macmillan -Springer Nature Switzerland AG 2020. (eBook).  
24 ELECTIONGUIDE. Election for Portuguese Assembly of the Republic. Dostupné online:  
25CDEP. How Parliament of Romania works. Electoral system. Online.  
26 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút  
K NR SR. 2014.  
27 IPU. PARLINE database on national parliaments. Dostupné online: http://archive.ipu.org/parline-  
28 Pre viac informácii ku krajinám uvedeným v tabuľke pozri bližšie odkaz č. 22 (PASSARELLI, G.); č. 25  
CSILLAG, K. Parlamentné voľby vo vybraných štátoch v roku 2019. Parlamentný inštitút K NR SR. 2020.;  
DELOY, C. Great uncertainty in Slovenia just one month prior to the general elections. General elections in  
TWEEDE KAMER. Standing for election. Dostupné online: https://www.houseofrepresentatives.nl/standing-  
14  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Tabuľka 5: Základné charakteristiky preferenčného hlasovania v ČŠ EÚ  
Krajina29  
Počet  
Počet preferenčných Povinnosť  
Kvórum  
pri  
volebných  
obvodov  
hlasov  
odovzdania  
preferenčného  
hlasu  
preferenčných  
hlasoch  
1 až do počtu  
kandidátov  
kandidujúcich za  
príslušnú politickú  
stranu vo volebnom  
obvode  
Belgické  
kráľovstvo  
11  
Nie  
kvóta30  
1 na každé 4 kreslá v  
obvode  
4
Cyperská  
republika  
Česká republika  
Dánske  
kráľovstvo  
Estónska  
6
Nie  
Nie  
Nie  
kvóta  
5
14  
10  
1
1
kvóta  
12  
Nie  
5 %  
republika  
Fínska  
republika  
Grécka republika  
Holandské  
kráľovstvo  
Chorvátska  
republika  
14+ 1  
1
Áno  
bez kvóra  
56 +1  
19  
5
1
Nie  
3 %  
Áno  
0.67 %  
10+ 2  
1
Nie  
10 %  
tzv. systém  
40  
5
1 až počet kandidátov Áno  
samostatného  
prenosného hlasu  
Írska republika  
Lotyšská  
republika  
1
Nie  
Nie  
bez kvóra  
až do počtu mandátov  
obsadzovaných vo  
volebnom obvode  
až do počtu mandátov  
obsadzovaných vo  
volebnom obvode  
1
Luxemburské  
veľkovojvodstvo  
4
bez kvóra  
Maltská  
republika  
13  
Áno  
kvóta  
41  
9
Áno  
-
Poľská republika  
Rakúska  
3
4
1
1
Nie  
16,67 %  
republika  
Slovenská  
republika  
Slovinská  
republika  
Švédske  
1
Nie  
Nie  
Nie  
3 %  
8+ 2  
29+1  
kvóta  
5 %  
kráľovstvo  
29 V prípade ak má ČŠ EÚ dvojkomorový parlament, tak je v tabuľke uvedená charakteristika preferenčného  
hlasovania pri voľbách do dolnej komory daného parlamentu, ktorá spravidla disponuje širšími ústavnými  
právomocami ako horná komora (Lijphart 1984; Tsebelis a Money 1997; Nikodým 2011).  
30 V prípade kvóty, počet preferenčných hlasov potrebných na získanie mandátu typicky závisí nie len od hlasov  
pre stranu, ale aj od počtu mandátov, ktoré strana získa v jednotlivých obvodoch. V závislosti od toho sa určuje  
aj počet preferenčných hlasov potrebných na zisk poslaneckého mandátu.  
15  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Vzhľadom na predmet predloženej štúdie, ktorým je úprava preferenčného hlasovania  
tak, aby dochádzalo k zvýšeniu jeho váhy budú v nasledujúcej časti priblížené tie krajiny, ktoré  
majú nižšie, resp. žiadne kvórum viažuce sa na pridelenie mandátov pre jednotlivých  
kandidátov na základe ich zisku preferenčných hlasov ako Slovenská republika.  
Fínska republika  
Voľby do fínskeho parlamentu sa uskutočňujú na základe PVS s flexibilnou viazanou  
kandidátnou listinou každé štyri roky. To znamená, že volič dáva hlas priamo svojmu  
kandidátovi/tke namiesto primárnej voľby politickej strany. Pokiaľ ide o typ preferenčného  
hlasovania, označuje sa za nominálny (t. j. voliči nemajú možnosť usporiadať svoje preferencie  
do nimi požadovaného poradia; každá preferencia má rovnakú váhu).31 Územie štátu je  
rozdelené spolu na 15 volebných obvodov, v ktorých sa volí celkom 200 poslancov. Rozdelenie  
počtu mandátov do jednotlivých obvodov prebieha na základe počtu obyvateľstva daného  
volebného obvodu 6 mesiacov pred dátumom volieb. Volebné obvody teda nie sú tvorené  
rovnomerne a v obvodoch s vyšším počtom obyvateľstva ako sú obvody napr. Helsinki  
a Uusimaa je volených 21 a 34 poslancov. Naopak, v obvodoch, kde je nižší počet obyvateľstva,  
ako napríklad v Etelä-Savo alebo Pohjois-Karjala, je volených len 6 poslancov.  
Väčšie volebné obvody skôr podporujú proporcionalitu výsledkov volieb a naopak.  
Veľké volebné obvody vo Fínsku majú volebnú klauzulu na úrovni 3 až 4 %, čo zodpovedá  
klasickému nastaveniu volebnej klauzule, ktorá však v tomto štáte zákonom stanovená nie je.  
Malé volebné obvody však majú prirodzený prah zvoliteľnosti na hranici až 10 %, čo znižuje  
šancu malých politických strán s roztrieštenou voličskú základňou na preniknutie do  
parlamentu.32 Jeden mandát sa obsadzuje vo volebnom obvode Ålandy, pričom v tomto  
volebnom obvode je používaný relatívny väčšinový volebný systém. 33  
Samotný volebný akt je v praxi realizovaný spôsobom, že volič na hlasovacom lístku  
uvedie jedného konkrétneho kandidáta, ktorému týmto udelí svoj preferenčný hlas, Vzhľadom  
na to, že kandidát reprezentuje aj určitú politickú formáciu, zároveň tak volič dáva hlas aj jej.  
V tomto ohľade je primerané označenie viazaná kandidátna listina.  
Vďaka jednému povinnému preferenčnému hlasu sa dá volebný systém označiť ako  
personalizovaný a voliči majú tak bližšie k svojim voleným zástupcom.34 Preferenčné hlasy  
preto úplne určujú poradie zvolených kandidátov.35 Po sčítaní platných odovzdaných hlasov  
31 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút  
K NR SR. 2014.  
32KOPEČEK, L. Konflikt versus konsensus: proměny finského stranického a politického systému. In:  
Politologická revue, roč. X (2004), č. 2, ss. 38 – 58, s. 40.  
33 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút  
K NR SR. 2014.  
34KOPEČEK, L. Konflikt versus konsensus: proměny finského stranického a politického systému. In:  
Politologická revue, roč. X (2004), č. 2, ss. 38 – 58, s. 40.  
35 VON SCHULTZ, Å. A-L. 2018. Electoral Systems in Context: Finland. In The Oxford Handbook of Electoral  
Systems, ed. E.S. Herron, R.J. Pekkanen, and M.S. Shugart, 601626. New York: Oxford University Press.  
16  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
pre politické strany vo volebnom obvode sú kandidáti jednotlivých politických strán zoradení  
podľa počtu získaných preferenčných hlasov od najvyššieho po najnižší. Následne je  
kandidátom priradené tzv. referenčné číslo, ktoré vyjadruje pomer nimi získaných  
preferenčných hlasov voči zisku celej ich politickej strany v danom volebnom obvode. Prvý  
kandidát získava pomer 1/1, druhý získava 1/2, tretí 1/3 atď. Kandidáti sú zoradení podľa tohto  
referenčného čísla a spomedzi nich je zvolený taký počet, aký prislúcha danej politickej strane  
vo volebnom obvode na základe d'Hondtoveho volebného deliteľa.36  
Holandské kráľovstvo  
Pomerný volebný systém s jedným preferenčným hlasovaním bol v Holandsku  
zavedený už v roku 1917. Snemovňa reprezentantov sa skladá zo 150 členov zvolených na  
štvorročné funkčné obdobie. Strany predkladajú zoznamy kandidátov v 19 volebných  
obvodoch. Voliči vyjadrujú svoju preferenciu označením jedného kandidáta/ky na kandidátnej  
listine jednej politickej strany, pričom je preferenčné hlasovanie povinné. Počet kresiel  
Snemovne reprezentantov sa delí na celoštátnej úrovni medzi zoznamy strán, ktoré získali  
národnú volebnú kvótu. Tá sa vypočíta vydelením celkového počtu platných hlasov číslom 150  
(počet kresiel v Snemovni reprezentantov).37  
Implicitná prahová hodnota pre pridelenie mandátu kandidátov/ke sa rovná približne  
0,67 % (nie je stanovená žiadna špecifická zákonná hranica).38 Poslancami sa kandidáti stávajú  
na základe svojho pôvodného poradia na listine, avšak v prípade, že niektorý z nich získa toľko  
preferenčných hlasov, koľko zodpovedá aspoň jednej štvrtine volebnej kvóty, stáva sa  
poslancom prednostne, teda fakticky sa posúva do čela svojej listiny.39 Kandidátna listina sa  
preto označuje za viazanú a typ preferenčného hlasovania sa za nominálny (t. j. voliči nemajú  
možnosť usporiadať svoje preferencie do nimi požadovaného poradia; každá preferencia má  
rovnakú váhu).  
Lotyšská republika  
Vo voľbách do národného parlamentu je Lotyšsko rozdelené na päť volebných obvodov.  
Preferenčné hlasovanie tu funguje tak, že volič sa môže rozhodnúť umiestniť znamienko „+“  
36ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút K  
NR SR. 2014.  
37 PASSARELLI, G. Preferential Voting Systems. Influence on Intra-Party Competition and Voting Behaviour.  
Palgrave Macmillan -Springer Nature Switzerland AG 2020. ISBN 978-3-030-25285-4; ISBN 978-3-030-25286-  
1 (eBook).  
38 Tamtiež  
39 SPÁČ, P. 2013. Tichý hlas voličov. Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách. Dostupné  
17  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
k menu kandidáta, prečiarknuť meno alebo priezvisko kandidáta alebo nechať hlasovací lístok  
neoznačený. Znak „+“ pri mene kandidáta/tky označuje osobitnú podporu, ktorú kandidátovi  
volič vyjadruje. Ak volič nepodporuje kandidáta uvedeného na hlasovacom lístku, môže jeho  
meno prečiarknuť. Volič môže tiež do hlasovacej obálky vložiť nezmenený (neoznačený)  
hlasovací lístok. Kandidáti, ktorí dosiahli najvyšší súčet preferenčných hlasov sú vyhlásení za  
zvolených, mandáty sa prideľujú týmto spôsobom až do počtu miest získaných pre daný  
zoznam kandidátov.40  
Vďaka tomuto systému je v Lotyšsku možné vypočítať nielen celkový preferenčný podiel pre  
každú stranu alebo volebný obvod, ale aj rozsah vplyvu voličov na výber kandidátov.  
V lotyšských parlamentných voľbách môžu voliči odovzdať jeden preferenčný hlas a môžu  
označiť buď svojho preferovaného kandidáta, alebo toho, koho nechcú aby bol zvolený.41  
Luxemburské veľkovojvodstvo  
Luxembursko patrí medzi jeden z mála európskych štátov, v ktorom je volebná účasť  
povinná. V prípade neúčasti, musí volič predložiť dôvody, prečo sa volieb nezúčastnil. Ak  
nepodá príslušné odôvodnenie, je trestaný pokutou (jej výška nie je presne stanovená). Spôsob  
realizácie parlamentných volieb v Luxembursku má niekoľko charakteristických čŕt. Územie je  
rozdelené do štyroch volebných obvodov, pričom počty volených poslancov sa v jednotlivých  
obvodoch líšia. Volič v každom z týchto štyroch volebných obvodov disponuje takým počtom  
preferenčných hlasov, koľko sa v jeho obvode rozdeľuje mandátov. Môže voliť buď kandidátnu  
listinu ako celok, alebo môže dať svoje hlasy kandidátom z rôznych listín, pričom má tiež  
možnosť dať jednému kandidátovi dva hlasy (kumulácia hlasov). Takáto forma kandidátnej  
listiny je označovaná ako voľná. Spôsob hlasovania, v ktorom má volič právo udeliť preferencie  
jednotlivým kandidátom naprieč politickými stranami, sa nazýva panašovanie. Výška volebnej  
klauzule nie je zákonom stanovená a preferenčné hlasovanie nie je povinné, jedná sa  
o nominálny typ preferenčného hlasovania (t. j. voliči nemajú možnosť usporiadať svoje  
preferencie do nimi požadovaného poradia).42  
Prideľovanie mandátov sa uskutočňuje za použitia tzv. Hagenbach-Bischoffovej  
volebnej kvóty, ktorú vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky uplatňuje aj  
Slovensko. Zvolení sú tí kandidáti, ktorí získali najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi  
kandidátov danej politickej strany.43  
41 PASSARELLI, G. Preferential Voting Systems. Influence on Intra-Party Competition and Voting Behaviour.  
Palgrave Macmillan -Springer Nature Switzerland AG 2020. (eBook); https://doi.org/10.1007/978-3-030-25286-  
1. str. 81-110.  
42 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút  
K NR SR. 2014.  
43 ÁLVAREZ-RIVERA, M. Elections to the Luxembourg Chamber of Deputies. Dostupné online:  
18  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Poľská republika  
Poľský volebný systém, ktorý umožňuje voličovi odovzdať jeden preferenčný hlas, bol  
zavedený v roku 1991, ihneď po demokratizácii. Od reformy volebného systému z roku 2001  
sa využíva systém otvorených zoznamov. Územie štátu je rozdelené na 41 viacmandátových  
volebných obvodov, v ktorých sa prerozdeľuje spolu 460 kresiel. Volebné obvody sú vo  
veľkosti od 7 do 20 mandátov. Poľský volebný systém neumožňuje odovzdať kandidátnu listinu  
bez udelenia preferenčného hlasovania. Volič tak musí vždy označiť svojho preferovaného  
kandidáta/ku. Súčty preferenčných hlasov pre kandidátov zastupujúcich určitú politickú stranu  
následne určujú počet kresiel, ktoré sa majú prideliť zúčastneným stranám, ako aj rozdelenie  
kresiel medzi stranami. Všetky mandáty sa tak prideľujú výlučne na základe preferenčných  
hlasov, bez akýchkoľvek ustanovení vyžadujúcich splnenie určitého kvóra, alebo kvót pre  
kandidátov na zmenu poradia kandidátov v zozname.44  
Typ preferenčných hlasov sa označuje za nominálny (t. j. voliči nemajú možnosť  
usporiadať svoje preferencie do nimi požadovaného poradia).Vo vzťahu k prerozdeľovaniu  
mandátov sa uplatňuje celoštátna uzatváracia volebná klauzula 5 % z platných odovzdaných  
hlasov (pre koalície 8 %). Alokácia mandátov sa ďalej uskutočňuje vo volebnom obvode za  
použitia modifikovaného Saint-Laguёoveho volebného deliteľa t. j. počet platných hlasov  
každej politickej strany je postupne delený radom nepárnych čísel začínajúc však číslom 1,4  
(3,5...). Zo všetkých takto získaných podielov je vybraných toľko, koľko mandátov sa  
prerozdeľuje. Tento výpočet určí, koľko mandátov prislúcha danej politickej strane vo  
volebnom obvode. Zvolení sú tí kandidáti danej politickej strany, ktorí získali najvyšší počet  
preferenčných hlasov vo volebnom obvode. 45  
44 PASSARELLI, G. Preferential Voting Systems. Influence on Intra-Party Competition and Voting Behaviour.  
Palgrave Macmillan -Springer Nature Switzerland AG 2020. ISBN 978-3-030-25285-4; ISBN 978-3-030-25286-  
1 (eBook).  
45 ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie. Parlamentný inštitút  
K NR SR. 2014.  
19  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4. Zníženie kvóra preferenčných hlasov pre pridelenie  
prednostných mandátov  
V tejto časti analyzujeme štyri alternatívy zmeny potrebného kvóra pre pridelenie  
prednostných mandátov na Slovensku. Všetky alternatívy znamenajú zníženie hranice oproti  
súčasnosti a pravdepodobné zvýšenie počtu „prekrúžkovaných“ kandidátov z nižších pozícií  
v parlamente. Prvá z nich je naviazaná na percento hlasov pre politické strany, t.j. zachováva  
súčasný systém, ale trojpercentnú hranicu znižuje na 1 % z celkového počtu hlasov  
odovzdaných strane. Druhým prípadom je zrušenie kvóra preferenčných hlasov, ktoré  
kandidáti musia dosiahnuť. V tomto prípade by bol počet tých, ktorí sa prekrúžkujú z nižšieho  
miesta na listine limitovaný iba počtom mandátov, ktoré strana získala. Voliči by tak určili  
kandidátov, ktorí získajú mandát. Zvyšné dve alternatívy nie sú naviazané na počet hlasov  
strany, ale na celkový počet platných odovzdaných hlasov. Ide o kvóra 0,2 % a 0,1 %  
platných hlasov odovzdaných vo voľbách.  
Do analýzy boli zahrnuté parlamentné voľby v rokoch 2010-2020. V jednotlivých  
voľbách porovnáme prostredníctvom kandidátnych listín a výsledkov preferenčného  
hlasovania v jednotlivých stranách počet tých, ktorí dosiahli potrebné kvórum preferenčných  
krúžkov a najmä tých, ktorí sa z nezvoliteľného miesta prekrúžkovali na miesto zaručujúce  
mandát v NR SR. Pre porovnanie uvedieme vo výsledkoch aj momentálne platný 3 percentný  
variant. V ďalšej časti sa budeme zaoberať trvalým bydliskom kandidátov, ktorí by sa reálne  
prekrúžkovali do NR SR, predovšetkým z pohľadu samosprávnych krajov.  
Táto analýza je však obmedzená na počítanie „mechanických efektovzmeny. To  
znamená, že v prípade legislatívnej zmeny preferenčného hlasovania by politické strany  
a kandidáti zmenili svoje politické stratégie. Politické strany by napríklad venovali väčšiu  
pozornosť zoraďovaniu kandidátov na kandidátnej listine s preferenciou pre kandidátov  
schopných osloviť viac voličov. Jednotliví kandidáti by tiež venovali viac času a finančných  
prostriedkov do kampane a viac by sa zameriavali na mediálne výstupy počas volebného  
obdobia. Je možné, že časť voličov by tiež upravila svoje správanie pri krúžkovaní kandidátov.  
Analýza nezohľadňuje tieto zmeny stratégií. Dá sa preto očakávať, že skutočný nárast  
prekrúžkovaných kandidátov by bol o niečo nižší ako prezentuje analýza.  
20  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4.1 Preferenčné hlasovanie vo voľbách 2010  
Tabuľka 6. Výsledky volieb do NR SR 201046  
Strany  
Počet platných  
Podiel Mandáty  
3 % kvórum z počtu hlasov  
hlasov  
hlasov  
pre stranu  
Splnili  
kvótu  
9
Prekrúžkovaní  
z nižších pozícií  
SMER-SD  
SDKÚ-DS  
SaS  
KDH  
Most-Híd  
SNS  
880 111  
390 042  
307 287  
215 755  
205 538  
128 490  
34,79  
15,42  
12,14  
8,52  
8,12  
5,07  
62  
28  
22  
15  
14  
9
0
1
4
1
4
10  
10  
10  
16  
8
1
150  
63  
Súčet  
11  
Tabuľka 7. Počet kandidátov, ktorí dosiahli kvórum strany a počet prekrúžkovaných  
kandidátov v roku 2010  
Strany  
1 % z hlasov pre Zrušenie kvóra  
stranu  
0,2 % zo  
0,1 % zo  
zúčastnených voličov zúčastnených voličov  
Splnili Prekrúž Splnili Prekrúž-  
Splnili  
kvótu  
34  
16  
14  
16  
18  
6
104  
Prekrúž  
kovaní  
Splnili  
kvótu  
44  
27  
30  
32  
29  
21  
183  
Prekrúž-  
kovaní  
kvótu  
13  
kovaní kvótu kovaní  
SMER-SD  
SDKÚ-DS  
SaS  
KDH  
Most-Híd  
SNS  
0
3
150  
150  
150  
150  
150  
150  
900  
13  
6
0
1
4
6
4
5
6
6
6
4
21  
18  
4
6
34  
6
6
38  
4
4
21  
2
2
0
15  
2
29  
Súčet  
145  
19  
37  
Vo všetkých variantoch došlo k nárastu kandidátov, ktorým sa podarilo kvórum  
dosiahnuť a ich preferenčné hlasy sa im započítavali pri prideľovaní mandátov. Výnimkou je  
SNS, ktorej v prípade kvóra 0,2 % zúčastnených voličov poklesol počet kandidátov  
dosahujúcich kvórum, pretože 0,2 % z celkového počtu voličov na voľbách predstavovalo  
v konečnej hodnote väčšie číslo než 3 % z hlasov strany.47 Pri ostatných alternatívach bola  
absolútna hodnota kvóra nižšia než pôvodné 3% hlasov strany, teda ju dosiahlo viac kandidátov.  
Kľúčovým údajom je však počet kandidátov, ktorí by sa z nezvoliteľného miesta na listine  
dostali do parlamentu.  
46 Zdrojom informácií pre tabuľky v tejto časti boli oficiálne výsledky volieb spracované autormi.  
47 0,2 % zúčastnených: 5 134. 3% SNS: 3 855.  
21  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
1-percentný variant navýšil počet prekrúžkovaných pri 3 zo 6 strán, výraznejšie však  
iba pri KDH.48 Už spomínané kvórum 0,2 % zúčastnených voličov malo negatívny efekt na  
najmenší subjekt, SNS, aj z pohľadu počtu prekrúžkovaných. Celkovo sa tak javí ako  
neefektívny, pretože pri ďalších 4 subjektoch stagnoval a počty prekrúžkovaných sa nezmenili.  
Výraznejší nárast počtu prekrúžkovaných možno identifikovať až pri veľmi nízkom kvóre  
0,1 % zúčastnených voličov, čo predstavovalo hodnotu 2 567 hlasov. Zároveň možno  
pozorovať rozdiel medzi kvórom 0,1 % všetkých voličov a zrušením kvóra v prípade  
najúspešnejších strán. Kým prvý variant zväčšil počty prekrúžkovaných pre všetky strany  
približne na rovnakú úroveň, odstránenie kvóra už istým spôsobom zvýhodňuje väčšie strany,  
keďže zahŕňa celé spektrum ich veľkého počtu mandátov. Nízke rozdiely v dolnej časti  
kandidátky tak umožňujú pri zrušenom kvóre a veľkom počte mandátov posun aj nižšie  
postavených kandidátov, napr. z ôsmej či deviatej desiatky.  
48 Hranica troch percent strany končí na 10. mieste kandidátky. V rozmedzí od 11 do 15 miesta sa umiestnilo  
všetkých 5 prekrúžkovaných , pričom KDH disponuje 15 mandátmi. Všetky ostatné kvóra sú na miestach  
15 a nižšie.  
22  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4.2 Preferenčné hlasovanie vo voľbách 2012  
Tabuľka 8. Výsledky volieb do NR SR 2012  
Strany  
Počet platných  
Podiel Mandáty  
3 % kvórum z počtu hlasov  
hlasov  
hlasov  
pre stranu  
Splnili  
kvótu  
10  
Prekrúžkovaní  
z nižších pozícií  
SMER-SD  
KDH  
OĽANO  
Most-Híd  
SDKÚ-DS  
SaS  
1 134 280  
225 361  
218 537  
176 088  
155 744  
150 266  
44,41  
8,82  
8,55  
6,89  
6,09  
5,88  
83  
16  
16  
13  
11  
0
2
5
2
3
10  
13  
17  
15  
11  
11  
3
150  
76  
Súčet  
15  
Tabuľka 9. Počet kandidátov, ktorí dosiahli kvórum strany a počet prekrúžkovaných  
kandidátov v roku 2012  
Strany  
1 % hlasov pre  
Zrušenie kvóra  
0,2 % zo  
0,1 % zo  
stranu  
zúčastnených voličov zúčastnených voličov  
Splnili Prekrúž Splnili Prekrúžkov Splnili Prekrúž Splnili Prekrúžk  
kvótu  
19  
36  
26  
35  
27  
21  
164  
kovaní kvótu  
aní  
14  
7
5
2
3
3
34  
kvótu  
34  
14  
16  
17  
14  
10  
105  
kovaní  
kvótu  
70  
34  
24  
25  
20  
16  
189  
ovaní  
11  
7
SMER-SD  
KDH  
OĽANO  
Most-Híd  
SDKÚ-DS  
SaS  
0
7
150  
150  
150  
150  
150  
150  
900  
1
5
5
2
3
5
2
5
2
3
3
3
3
2
18  
Súčet  
20  
31  
Aj v roku 2012 možno pozorovať negatívny efekt variantu 0,2 percenta zúčastnených  
na najmenšie subjekty jednak z počtu kandidátov schopných dosiahnuť kvórum a pri najmenšej  
strane, SaS, aj pokles prekrúžkovaných o 1. Voľby 2012 sú však špecifické dominanciou strany  
SMER-SD, ktorý ako jediná strana disponoval dostatočne širokým pásmom mandátov,  
v ktorom sa môžu hranice jednotlivých kvór posúvať a zvyšovať tak šance na prekrúžkovanie  
sa. Zároveň veľký počet hlasov, ktoré strana získala (vyše milión) vytvára pri kvórach  
naviazaných na stranu nesplniteľné požiadavky pre nižšie postavených kandidátov.49  
Pri stranách SDKÚ-DS a Most-Híd sa všetky kvóra nachádzali mimo pásma mandátov  
(11 a 13). Obe strany získali málo kresiel a tým pádom sa na zvoliteľných pozíciách nachádzajú  
zväčša lídri s veľkým počtom krúžkov, ktorí tak posúvajú hranicu kvóra na nižšie miesta  
a znemožňujú výraznejšie sa prekrúžkovať iným kandidátom. Dôsledkom je stagnácia počtu  
prekrúžkovaných vo všetkých modeloch.  
49 Kvórum 3 % strany pre SMER-SD: 34 028, 1 % strany: 11 343  
23  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4.3 Preferenčné hlasovanie vo voľbách 2016  
Tabuľka 10. Výsledky volieb do NR SR 2016  
Strany  
Počet  
platných  
hlasov  
Podiel Mandáty  
hlasov  
3 % kvórum z počtu hlasov  
pre stranu  
Splnili  
Prekrúžkovaní  
kvótu  
9
11  
16  
8
7
7
13  
9
80  
z nižších pozícií  
SMER-SD  
SaS  
OĽANO-NOVA  
SNS  
K-ĽSNS  
Sme rodina-BK  
Most-Híd  
SIEŤ  
737 481  
315 558  
287 611  
225 386  
209 779  
172 860  
169 593  
146 205  
28,28  
12,10  
11,02  
8,64  
8,04  
6,62  
49  
21  
19  
15  
14  
11  
11  
10  
150  
0
0
8
2
1
0
1
1
13  
6,50  
5,88  
Súčet  
Tabuľka 11. Počet kandidátov, ktorí dosiahli kvórum strany a počet prekrúžkovaných  
kandidátov v roku 2016  
Strany  
1 % z hlasov pre  
Zrušenie kvóra  
0,2 % zo  
0,1 % zo  
stranu  
zúčastnených voličov zúčastnených voličov  
Splnili Prekrúž Splnili Prekrúžkov Splnili Prekrúžk Splnili Prekrúžk  
kvótu  
15  
19  
kovaní kvótu  
aní  
10  
4
kvótu  
20  
15  
ovaní  
kvótu  
32  
25  
ovaní  
SMER-SD  
SaS  
OĽANO-  
NOVA  
SNS  
0
2
10  
150  
150  
150  
1
1
10  
1
4
10  
34  
10  
22  
37  
32  
22  
27  
4
6
2
150  
150  
150  
4
6
2
12  
9
7
3
3
0
25  
19  
14  
4
6
2
K-ĽSNS  
Sme  
rodina-BK  
Most-Híd  
SIEŤ  
34  
30  
1
2
150  
150  
1
2
13  
9
1
1
23  
15  
1
2
Súčet  
213  
27  
1200  
39  
107  
20  
190  
30  
Vo voľbách 2016 vo všetkých prípadoch došlo k navýšeniu počtu prekrúžkovaných v 6 z 8  
straníckych subjektov. Výnimkou je variant 0,2 % všetkých voličov, ktorý sa z hľadiska schopnosti  
zvýšiť počet prekrúžkovaných vo všetkých stranách ukázal ako najslabší. Variant 0,1 %  
zúčastnených v porovnaní so žiadnym kvórom opäť limituje iba najväčšiu stranu SMER-SD.  
Efektívnejšie ako v predchádzajúcich prípadoch sa javí aj kvórum 1 % strany. Ani  
v tomto prípade však nebolo schopné obsiahnuť najväčšiu stranu. Strany s 15 a menej  
mandátmi tak možno považovať za malé. V týchto prípadoch tak kvórum 1 % obsiahlo všetky  
dostupné mandáty a mierne zvýšilo počet prekrúžkovaných. Výnimkou je K-ĽSNS, kde došlo  
k väčšiemu navýšeniu. Až kvóra približujúce sa k 0 (0,1 % zúčastnených a zrušené kvórum) sú  
schopné zachytiť všetky mandáty, ktoré strana získala. Most-Híd poukazuje na limity malých  
strán (tak ako v roku 2010) a všetky jeho kvóra sú pod pásmom získaných mandátov.  
24  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4.4 Preferenčné hlasovanie vo voľbách 2020  
Tabuľka 12. Výsledky volieb do NR SR 2020  
Strany  
Počet platných  
Podiel Mandáty  
3 % kvórum z počtu hlasov  
hlasov  
hlasov  
pre stranu  
Splnili  
kvótu  
13  
Prekrúžkovaní  
z nižších pozícií  
OĽANO  
SMER-SD  
Sme rodina  
K-ĽSNS  
SaS  
721 166  
527 172  
237 531  
229 660  
179 246  
166 325  
25,02  
18,29  
8,24  
7,97  
6,22  
5,77  
53  
38  
17  
17  
13  
7
0
1
4
2
10  
7
14  
14  
9
67  
Za ľudí  
Súčet  
12  
150  
1
15  
Tabuľka 13. Počet kandidátov, ktorí dosiahli kvórum strany a počet prekrúžkovaných  
kandidátov v roku 2020  
Strany  
1 % z hlasov pre  
Zrušenie kvóra  
0,2 % zo  
0,1 % zo  
stranu  
zúčastnených voličov zúčastnených voličov  
Splnili Prekrúž Splnili Prekrúžkov Splnili Prekrúžk Splnili Prekrúžk  
kvótu  
27  
16  
23  
29  
21  
19  
135  
kovaní kvótu  
aní  
19  
8
4
4
2
3
40  
kvótu  
32  
14  
8
14  
13  
9
ovaní  
10  
0
kvótu  
60  
23  
17  
23  
18  
14  
155  
ovaní  
19  
3
OĽANO  
SMER-SD  
Sme rodina  
K-ĽSNS  
SaS  
9
1
150  
150  
150  
150  
150  
150  
900  
4
4
1
4
2
1
4
4
2
3
2
3
Za ľudí  
Súčet  
23  
90  
18  
35  
Z komparatívneho hľadiska vychádza najhoršie opäť model kvóra 0,2 % zúčastnených  
voličov, keďže posilní len najväčšiu stranu a to iba o dvoch prekrúžkovaných. Zvyšné modely  
pôsobili efektívnejšie pri 4 zo 6 stranách, pričom počty prekrúžkovaných sa pri znižovaní kvóra  
zvyšovali iba dvom najväčším stranám. Jednopercentné kvórum strany síce zvýši počet  
prekrúžkovaných vo väčšine strán avšak celkový efekt možno považovať za slabý, pretože iba  
v prípade Sme Rodina sa zvýšil počet prekrúžkovaných o viac ako dva. Tentokrát mal mierne  
pozitívny efekt aj na najväčšie strany – SMER a aNO. V prípade OĽaNO sa však  
pri kvórach 3 %, 1 % strany a 0,2 % zúčastnených prekrúžkovali do NR SR vždy iba vedúce  
osobnosti hnutia (vedenie a poslanci) umiestnené na posledných miestach listiny. Na počet  
prekrúžkovaných tak mala do veľkej miery vplyv predovšetkým „preferenčná“ politika hnutia.  
Pri K-ĽSNS sa všetci štyria prekrúžkovaní dostali vysoko na listine, do prvých 10 miest,  
a všetky kvóra sú na pozíciách 14 a nižšie. Pri SaS možno pozorovať efekt malej strany, resp.  
malého počtu mandátov (13). Každé jedno kvórum obsiahlo všetky dostupné mandáty strany, teda  
neexistoval priestor na zmenu. Strana Za ľudí má síce hodnotu kvór naviazaných na stranu podobnú  
ako SaS, ale menej populárnejších kandidátov s vyšším počtom krúžkov, čo dáva priestor aj iným  
kandidátom z nižších pozícií. Výsledkom je, že v počte prekrúžkovaných stranu SaS predbehne.  
25  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
4.5 Reprezentácia regiónov prostredníctvom zmeny  
preferenčného hlasovania  
Druhou otázkou, ktorou sa text zaoberá je schopnosť zníženého kvóra posilniť  
reprezentáciu regiónov v NR SR. Skúmali sme bydlisko prekrúžkovaných kandidátov  
v jednotlivých variantoch kvór na úrovni krajov. Cieľom tejto časti textu je zistiť či sa zmenou  
kvóra preferenčného hlasovania zvyšuje podiel kandidátov z iného ako Bratislavského kraja,  
resp. či sa podiel Bratislavského kraja na celkovom počte skutočne prekrúžkovaných znižuje.  
Ako možno vidieť v tabuľke nižšie, s klesajúcim kvórom potrebným na započítavanie  
preferenčných hlasov, resp. stúpajúcim počtom prekrúžkovaných kandidátov dochádza aj  
k znižovaniu podielu prekrúžkovaných „bratislavských“ kandidátov. Najvyšší rozdiel oproti  
súčasnému stavu vykazuje variant zrušeného kvóra, kedy by podiel prekrúžkovaných  
„Bratislavčanov“ poklesol zo 41 na cca 25 percent. V tomto prípade podiel kandidátov  
z Prešovského kraja dosahuje takmer 21 % a blíži sa podielu bratislavských kandidátov. Vo  
všetkých prípadoch boli najviac pod-reprezentovanými regiónmi Nitriansky a Trenčiansky  
kraj. Do úvahy však treba zobrať aj to, že prekrúžkovaní kandidáti tvoria len menšiu časť  
zvolených poslancov a celkové zloženie tak ovplyvňuje rozhodnutia politických strán podľa  
toho, ako zoradia kandidátov na kandidátnej listine.  
Tabuľka 14. Prekrúžkovaní kandidáti podľa bydliska spolu za roky 2010 2020  
Samosprávny  
3 % hlasov  
strany  
(aktuálny  
1 % z  
hlasov pre  
strany  
0 % (žiadne  
kvórum)  
0,2 % zo  
zúčastnených zúčastnených  
0,1 % zo  
kraj  
voličov  
voličov  
stav)  
4
22  
2
0
1
10  
9
6
Banskobystrický  
Bratislavský  
Košický  
Nitriansky  
Trenčiansky  
Trnavský  
Prešovský  
Žilinský  
SR spolu  
7
32  
7
3
2
10  
16  
12  
89  
16  
38  
17  
6
5
25  
5
1
1
10  
15  
9
9
37  
14  
4
8
4
11  
31  
23  
150  
11  
25  
21  
125  
54  
71  
Tabuľka 15. Bratislavskí verzus mimo bratislavskí prekrúžkovaní kandidáti 2010 – 2020  
Bratislavskí  
41 %  
36 %  
Nebratislavskí  
59 %  
64 %  
3 % kvórum (súčasnosť)  
1 % kvórum  
35 %  
30 %  
25 %  
65 %  
70 %  
75 %  
0,2 % všetkých hlasov  
0,1 % všetkých hlasov  
Bez kvóra  
26  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
5. Záver  
Hlavnou témou predloženej analýzy je preferenčné hlasovanie, jeho fungovanie,  
a možné úpravy. Prvá časť analýzy priblížila povahu a možnosti preferenčného hlasovania.  
Druhá časť predstavila súčasné nastavenie preferenčného hlasovania na Slovensku a zároveň  
pojednávala o možnosti úpravy preferenčného hlasovania. Na ňu nadväzovala časť  
predstavujúca základné charakteristiky preferenčného hlasovania vo vybraných členských  
štátoch Európskej únie uplatňujúcich pomerný volebný systém. Vzhľadom na predmet  
predloženej štúdie, ktorým bola úprava preferenčného hlasovania tak, aby dochádzalo  
k zvýšeniu jeho váhy boli v tejto časti ďalej špecifickejšie priblížené krajiny, ktoré majú nižšie  
resp. žiadne kvórum viažuce sa na pridelenie mandátov pre jednotlivých kandidátov na základe  
ich zisku preferenčných hlasov ako Slovenská republika, a to Fínska republika, Holandské  
kráľovstvo, Lotyšská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo a Poľská republika. Následne  
boli v práci analyzované štyri alternatívy zmeny potrebného kvóra pre pridelenie prednostných  
mandátov. Všetky alternatívy by znamenali zníženie hranice oproti súčasnosti s cieľom zvýšiť  
počet „prekrúžkovaných“ kandidátov z nižších pozícií na kandidátnych listinách.  
Konkrétne išlo o porovnanie nasledujúcich možných alternatív volebného kvóra pre  
získanie prednostného mandátu cez preferenčné hlasy:  
1 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu  
0 % (zrušenie potrebného kvóra)  
0,2 % zo všetkých odovzdaných platných hlasov  
0,1 % zo všetkých odovzdaných platných hlasov  
Navrhnuté zmeny sme aplikovali na štyri ostatné parlamentné voľby v rokoch  
2010 2020 a porovnali ich so súčasne platným kvórom pre prideľovanie prednostných  
mandátov: 3 % hlasov pre politické strany. Vo všetkých skúmaných modeloch došlo k nárastu  
počtu kandidátov, ktorí by potrebné kvórum dosiahli v porovnaní so súčasným stavom.  
Efektivita preferenčného hlasovania však závisí od počtu kandidátov, ktorí sa z nezvoliteľného  
miesta na kandidátke prekrúžkujú až na pozíciu zaručujúcu mandát v Národnej rade SR. Z tohto  
hľadiska sa ako neefektívne, resp. efektívne iba do malej miery javili modely s kvórami 1 %  
hlasov strany a 0, 2 % zúčastnených voličov.  
Tabuľka 16. Počet prekrúžkovaných kandidátov z nižších pozícií do parlamentu  
Rok  
3 % kvórum 0.2 % hlasov 1 % kvórum 0.1 % hlasov Bez kvóra  
2010  
2012  
2016  
2020  
Spolu  
11  
15  
13  
15  
52  
15  
18  
20  
18  
71  
19  
20  
27  
23  
89  
29  
31  
30  
35  
125  
37  
34  
39  
40  
150  
Nasledujúci graf ukazuje porovnanie priemerného počtu prekrúžkovaných  
v jednotlivých variantoch. Spriemerované hodnoty za všetky voľby umožňujú lepšie  
27  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
porovnanie jednotlivých kvór, pretože reflektujú aj zmeny v počtoch strán, ktoré sa dostali do  
NR SR po jednotlivých voľbách.  
Graf 1. Priemerný počet kandidátov, ktorí by sa prekrúžkovali do NR SR 2010 – 2020  
40  
35  
30  
25  
20  
15  
10  
5
37,5  
31,25  
22,25  
17,75  
13,5  
0
3% strany  
1% strany  
0% (žiadne kvórum) 0,2% zúčastnených 0,1% zúčastnených  
voličov voličov  
1-percentný variant naviazaný na hlasy strany iba v jednom prípade priniesol aspoň  
dvojnásobný nárast prekrúžkovaných. Jeho efekt v rokoch 2010 a 2012 možno považovať za  
slabý. V roku 2016 síce zdvojnásobil počet prekrúžkovaných, ale opäť bez efektu na  
najúspešnejší politický subjekt. V posledných voľbách zvýšil počet prekrúžkovaných až v 4 zo  
6 strán, avšak jeho efektivita z hľadiska počtu prekrúžkovaných kandidátov bola nižšia.  
Jednopercentné kvórum tak nemá stabilné výsledky a nezachytáva všetky strany. Kvórum  
0,2 % zúčastnených v porovnaní s ním vykazuje síce presnejšiu úmernosť ale oproti súčasne  
platnému stavu sa počet prekrúžkovaných výraznejšie nezvýši.  
Kvórum 0,2 % zúčastnených navyše vykazovalo privysoké hodnoty pre malé stranícke  
subjekty, čo ich v porovnaní so súčasným kvórom v niekoľkých prípadoch dokonca poškodilo.  
Zníženie kvóra naviazaného na stranu z troch na 1 % bolo výraznejšie efektívne iba v jednom  
prípade (2016), kedy sa zdvojnásobil počet prekrúžkovaných. Ani teraz však nebolo kvórum  
schopné zvýšiť počet prekrúžkovaných vo veľkých stranách. Jeho efekt v rokoch 2010 a 2012  
možno považovať za slabý. V posledných voľbách sa zvýšil počet prekrúžkovaných vo väčšine  
strán, avšak efektivita z pohľadu celkového počtu prekrúžkovaných kandidátov bola nízka.  
Jednopercentné kvórum možno hodnotiť ako nestabilné z hľadiska zvyšovania počtu  
prekrúžkovaných a schopnosti zachytiť všetky strany.  
Efektívnejší aspoň dvojnásobný počet prekrúžkovaných sú schopné docieliť kvóra  
0,1 % zúčastnených, respektíve nulové kvórum. Prostredníctvom nich by voliči do parlamentu  
prekrúžkovali v priemere 20-25 % poslancov NR SR z nižších miest na kandidátnych listinách.  
28  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Najväčší nárast počtu prekrúžkovaných by logicky prinieslo zrušenie kvóra. V priemere za  
jednotlivé voľby by sa tak do Národnej rady prednostnými hlasmi voličov dostala jedna štvrtina  
parlamentu, pričom v súčasnosti je to priemerne iba 9 %. Navyše, zrušené kvórum sa ukázalo  
ako jediné, ktoré je schopné do maximálnej miery obsiahnuť veľké strany (víťaza volieb)  
a priniesť v nich výrazný počet prekrúžkovaných. Zrušenie kvóra by mohlo znamenať  
výraznejšiu zmenu charakteru volebnej listiny, keďže voliči by svojimi krúžkami zoraďovali  
kandidátov a výraznejšie by ovplyvňovali personálnu skladbu získaných mandátov.  
Napriek najväčšej efektivite tohto nástroja je nutné upozorniť na jeho možné negatíva.  
Keďže žiaden z kandidátov by si nemohol byť úplne istý svojou pozíciou mohlo by dochádzať  
k vnútrostraníckym súbojom o preferenčné krúžky na úkor strany ako takej. Na druhej strane,  
vo voľbách do Európskeho parlamentu sme boli svedkami väčšieho súboja o krúžky  
a niektorým stranám to pomohlo k lepšiemu výsledku. Navyše sa objavila aj spolupráca  
kandidátov, ktorí si navzájom „prihrávali“ preferenčné hlasy svojich podporovateľov a tým  
pravdepodobne aj zlepšiť výsledky niektorých strán.  
Ako však bolo spomenuté vyššie, v realite by kandidáti na prvých miestach kandidátok  
mali stále pomerne výraznú výhodu a je prakticky vylúčené, aby boli prekrúžkovaní väčším  
počtom kandidátov z nižších pozícií. Pri výrazne zníženom alebo žiadnom kvóre by sa však  
neopakovala situácia, kedy kandidát s niekoľkými stovkami hlasov získal mandát na úkor  
kandidátov s výrazne väčším počtom preferenčných krúžkov.  
Druhým zaujímavým javom by bolo zvýšenie počtu „nebratislavských“ kandidátov  
v rámci znižovania kvóra preferenčného hlasovania. Potvrdilo sa, že so zvýšeným počtom  
prekrúžkovaných kandidátov narastá aj podiel zvolených kandidátov z ostatných krajov v NR  
SR. Väčšiu regionálnu reprezentáciu však limituje niekoľko faktorov. V prvom rade je to výška  
kvóra a celkový počet kandidátov. Je potrebné mať na pamäti, že najväčšiu regionálnej  
pestrosť, resp. najmenší podiel „bratislavských“ kandidátov dosiahol model zrušeného kvóra.  
Avšak aj prostredníctvom neho voliči personálne rozhodli o zložení približne iba jednej štvrtiny  
Národnej rady, pričom v ostatných prípadoch to bolo ešte menej. Zvyšok NR SR tak naďalej  
formuje samotná nominácia na „zvoliteľnú“ pozíciu na kandidátnej listine.  
29  
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
Použité zdroje  
ÁLVAREZ-RIVERA, M. Elections to the Luxembourg Chamber of Deputies. Dostupné  
BEBLAVÝ, M., a VESELKOVA, M. Preferential voting and the party-electorate  
relationship in Slovakia. Party Politics 20: 521, 2014. DOI: 10.1177/1354068811436055.  
ČESKÝ STATISTICKÝ ÚŘAD. Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky  
DELOY, C. Great uncertainty in Slovenia just one month prior to the general elections.  
FARRELL, D.M., MCALLISTER, I. Voter satisfaction and electoral systems: Does  
preferential voting in candidate-centred systems make a difference? European Journal of  
Political Research 45: 723749, 2006.  
CHYTILEK, R., ŠEDO, J., LEBEDA, T., ČALOUD, D. Volební systémy. Praha: Portál, 2009.  
KOPEČEK, L. Konflikt versus konsensus: proměny finského stranického a politického  
systému. In: Politologická revue, roč. X (2004), č. 2, s. 38 – 58.  
LIJPHART, A. 1984. Democracies: Patterns of Majoritarian ad Consensus Government in  
Twenty-One Countries, Yale University Presse, New Heaven, 1984.  
MIKUŠOVIČ, D. Volebný expert Kerekes: Radšej mať horší volebný systém, ktorý je stabilný,  
NIKODÝM, D. 2011. Druhá komora parlamentu. In: Právny obzor. – Roč. 6/2011, s. 531-  
544. ISSN 0032-6984.  
OSCE. Greece parliamentary elections, October 2019, ODIHR needs assessment mission  
PASSARELLI, G. Preferential Voting Systems. Influence on Intra-Party Competition and  
Voting Behaviour. Palgrave Macmillan -Springer Nature Switzerland AG 2020. (eBook).  
PLENTA, P.; CSILLAG, K. Parlamentné voľby vo vybraných štátoch v roku 2019.  
Parlamentný inštitút K NR SR. 2020.  
30  
 
Porovnávacia analýza: Úprava preferenčného hlasovania vo voľbách do NR SR:  
smerom k silnejším osobnostiam a regionálnym zástupcom?  
SPÁČ, P. The Role of Ballot Ranking: Preferential Voting in a Nationwide Constituency in  
Slovakia. East European Politics and Societies and Cultures. 2016, DOI:  
10.1177/0888325416631802.  
SPÁČ, P. Tichý hlas voličov: Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách.  
Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2013.  
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Počet prednostných hlasov pre  
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Voľby a referendá. Dostupné online:  
ŠVECOVÁ, N. Preferenčné hlasovanie vo vybraných členských štátoch Európskej únie.  
Parlamentný inštitút K NR SR. 2014.  
TSEBELIS, G.; MONEY, J.: Bicameralism. Cambridge University press, 1997.  
VON SCHULTZ, Å. A-L. 2018. Electoral Systems in Context: Finland. In The Oxford  
Handbook of Electoral Systems, ed. E.S. Herron, R.J. Pekkanen, and M.S. Shugart, 601626.  
New York: Oxford University Press.  
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení  
31