Deň v parlamente

<- ->

Postavenie a právomoci Vytlačiť stránku / Print page

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a pri zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na

  • pôsobnosť v oblasti zákonodarstva,
  • pôsobnosť v oblasti kontroly,
  • pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov (zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

Zákonodarná pôsobnosť

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných záonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada

  • vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
  • zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
  • postúpi návrh zákona do druhého čítania.

V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.

Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).

Kontrolná pôsobnosť

Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom:

  • vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády, a kontroluje jeho plnenie,
  • schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ,
  • rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.

Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok". Na rokovacích bodoch „Interpelácie" a „Hodina otázok" sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.

Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré kreovala, a prerokúva ich plnenie.

Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.

Kreačná pôsobnosť

Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:

  • volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady,
  • zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov,
  • zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
  • volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR,
  • národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.

Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.

Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že

  • dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
  • ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
  • uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
  • vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
  • vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
  • pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava,
  • rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
  • rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.

Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona, a volí ich predsedov a členov.

Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.

Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.

Národná rada je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné zákony.

Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.

Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.

Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.

Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.

Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.

Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.

Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.

(Uvedený výpočet pôsobnosti, pravdiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.)

Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej republiky a jej schôdzí

Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Tretie volebné obdobie začalo 21. septembra 2002 a skončilo 17. júna 2006, kedy sa konali predčasné parlamentné voľby. Od tohto dátumu začalo aktuálne štvrté volebné obdobie.

Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí, ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.