Page 91 - Výročná správa Kancelárie NR SR
P. 91

členských štátov eurozóny (Summit eurozóny), ktoré sa uskutočnilo dňa 7. júla 2015.
                     Informáciu predložil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Témou summitu
                     bol  aktuálny  vývoj  situácie  v Grécku  v nadväznosti  na  výsledky  referenda,  ktoré  sa
                     konalo  dňa  5.  júla  2015.  Predseda  vlády  zopakoval  a zdôraznil  dlhodobý  postoj
                     Slovenskej republiky v otázke gréckej krízy (červenou čiarou je odpis nominálneho dlhu),
                     priblížil  kroky,  ktoré  budú  nasledovať  (zasadnutie  Euroskupiny  a následná  snaha
                     o dosiahnutie politického rozhodnutia na summite) a hovoril o potenciálnych scenároch
                     vývoja,  vrátane  odchodu  Grécka  z eurozóny.  Výbor  Národnej  rady  SR  pre  európske
                     záležitosti vo svojom uznesení zobral na vedomie informáciu o mimoriadnom zasadnutí
                     hláv štátov alebo predsedov vlád členských krajín eurozóny a predsedovi vlády odporučil
                     doplniť pozíciu Slovenskej republiky vo vzťahu k odmietaniu odpisu nominálnej hodnoty
                     dlhu  poskytnutého z Európskeho stabilizačného finančného nástroja o vetu „Predseda
                     vlády  Slovenskej  republiky  bude  hľadať  podporu  tohto  postoja  u ostatných  členských
                     krajín eurozóny“ a vypustiť vety „Slovenská republika si nepraje a nepodporuje odchod
                     Grécka z eurozóny. V súčasnej situácii sa však ani takýto vývoj nedá vylúčiť.“

                            Na zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti dňa 11. novembra
                     2015 poslanci prerokovali Informáciu o rokovaní Rady ECOFIN, ktorá sa uskutočnila
                     dňa  10.  novembra  2015  (ex-post),  Informáciu  o rokovaní  Rady  ECOFIN,  ktorá  sa
                     uskutočnila  dňa  13.  novembra  a návrhu  rozpočtu  verejnej  správy  na  roky  2016-2018
                     a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 z hľadiska primeranosti výdavkov
                     spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie. Všetky informácie a návrhy predložil
                     štátny tajomník Ministerstva financií SR Ivan Lesay. Predmetom prvého zasadnutia Rady
                     ECOFIN boli predovšetkým banková únia, Akčný plán Komisie v záujme vytvorenia
                     únie kapitálových trhov, Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, tzv. „Správa
                     piatich  prezidentov“  o dobudovaní  HMÚ,  financovanie  opatrení  v oblasti  boja  proti
                     zmene klímy a nadviazanie na zasadnutie skupiny G20 a MMF z októbra 2015 v Lime.
                     Témou druhej Rady ECOFIN bol rozpočet EÚ a hľadanie konsenzu medzi pozíciami
                     Komisie,  Rady  a Európskeho  parlamentu.  Výbor  Národnej  rady  SR  pre  európske
                     záležitosti zobral na vedomie informáciu o zasadnutí Rady ECOFIN dňa 10. novembra
                     2015, schválil predložené stanoviská Slovenskej republiky k zasadnutiu Rady ECOFIN
                     dňa 13. novembra 2015 a súhlasil s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až
                     2018  a s  vládnym  návrhom  zákona  o štátnom  rozpočte  na  rok  2016  z hľadiska
                     primeranosti výdavkov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie.


                            Dňa 3. decembra 2015 rokoval Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti
                     o výročnej správe Európskeho dvora audítorov (EDA), ktorú predložil a odprezentoval
                     člen EDA Ladislav Balko. Predkladateľ uviedol, že členstvo v EÚ má pre Slovenskú
                     republiku  stále  veľké  výhody.  Dôkazom  toho  je  aj  vývoj  národného  rozpočtu.  Pre
                     porovnanie,  v roku  2004  predstavoval  rozpočet  Slovenskej  republiky  13  mld.  EUR
                     a v roku 2014 to bolo 31 mld. EUR. Rozpočet Slovenskej republiky tak narástol o 140 %.
                     Hlavným zdrojom finančných prostriedkov na úrovni EÚ je rozpočet EÚ, ktorý Európsky
                     dvor  audítorov  každoročne  kontroluje.  Výsledky  posledných  auditov  poukazujú  na
                     nutnosť  prijať  nový  prístup,  lebo  zásadná  zmena  sa  požaduje  od  všetkých,  ktorí

                                                                  87
   86   87   88   89   90   91   92   93   94   95   96