Page 25 - untitled
P. 25
2. MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2.1.3. Medzinárodné aktivity podpredsedov NR SR
2.2. Zahraničnopolitické aktivity výborov Národnej rady Slovenskej republiky
2.2.1. Zahraničné aktivity k Európskej únii
a) Spoločný parlamentný výbor EÚ – SR
Spoločný parlamentný výbor EÚ – SR vznikol na základe článkov 110 – 112 Asociačnej dohody medzi
Slovenskou republikou a Európskou úniou zo 4. októbra 1993 ako integrálna súčast štruktúrovaného
politického dialógu EÚ a SR. Predstavoval parlamentný orgán, ktorý pravidelne sledoval predvstupový proces.
Spoločný parlamentný výbor EÚ – SR do apríla 2003 sa stretol 15-krát, striedavo v Bruseli a Bratislave (tiež
v Košiciach a Trnave). V dňoch 28. – 29. apríla 2003 sa výbor zišiel poslednýkrát (v Bratislave a Trnave).
Zastúpenie poslancov NR SR v delegácii Spoločného parlamentného výboru EÚ – SR v roku 2003:
• Ján Fígeľ (KDH) – predseda
• Monika Beňová (Smer) – podpredsedníčka
• Milan Hort (SDKÚ) – podpredseda
• Milan Gaľa (SDKÚ)
• Juraj Liška (SDKÚ)
• Edit Bauer (SMK – MKP)
• László Nagy (SMK – MKP)
• Jozef Banáš (ANO)
• Juraj Blanár (Smer)
• Sergej Kozlík (HZDS)
• Ján Kovarčík (HZDS)
• Jozef Ševc (KSS)
Výbor diskutoval o pripravenosti SR na členstvo v Únii, o vývoji prístupových rokovaní a pokroku VÝROČNÁ SPRÁVA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZA ROK 2003
v napĺňaní politických, ekonomických a implementačných kritérií členstva, o implementácii Partnerstva
pre vstup a Národného programu pre prijatie acquis communautaire. Osobitná pozornosť bola venovaná
aj inštitucionálnej a administratívnej kapacite potrebnej na implementáciu acquis communautaire,
posilneniu súdnictva, boju proti korupcii a organizovanému zločinu, rómskym otázkam a implementáciu
práv národnostných menšín v SR. Počas ostatných rokovaní rezonovala aj téma post - Nice budúcnosti
EÚ a diskusia k návrhom pripravovaným Konventom o budúcnosti Európy na nasledujúcu medzivládnu
konferenciu. Na poslednom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru EÚ – SR sa diskutovalo aj o úlohe
národných pozorovateľov v EP a o vzťahoch rozšírenej Európy so susedmi. Na záver výbor prijal iba Spoločné
vyhlásenie bez tradične odporúčacieho charakteru.