Page 79 - Výročná správa.cdr
P. 79

Uplatňovanie sankčných balíkov voči Ruskej federácii je zamerané na  nančný, obchodný,
               energetický,  dopravný,  technologický  a  obranný  sektor.  V  oblasti   nančných  sankcií  išlo
               o obmedzenie prístupu na primárne a sekundárne kapitálové trhy Európskej únie pre určité
               ruské  banky  a  spoločnosti,  zákaz  transakcií  s  ruskými  a  bieloruskými  centrálnymi  bankami
               a s Ruskou bankou regionálneho rozvoja, vylúčenie určitých ruských a bieloruských bánk zo
               systému  SWIFT,  zákaz  poskytovať  Rusku  a  Bielorusku  eurobankovky,  zákaz  verejného
                nancovania alebo investovania v Rusku či zákaz investovať do projektov spolu nancovaných
               Ruským fondom priamych investícií a prispievať k takýmto projektom.
                     V nadväznosti na to Európska rada vyzvala na pokrok vo vykonávaní vyhlásenia z Versailles
               (neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád vo Versailles 10. – 11. marca 2022)
               o  budovaní  otvorenejšej  a  pevnejšej  hospodárskej  základne,  konkrétne  znížením  našej
               strategickej závislosti v najcitlivejších oblastiach, ako sú kritické suroviny, polovodiče, zdravie,
               digitálna oblasť a potraviny, a uplatňovaním ambicióznej a silnej obchodnej politiky, ako aj
               podporou investícií.
                     Rada  Európskej  únie  pre  hospodárske  a   nančné  záležitosti  (ECOFIN),  ktorá  zasadala
               15.  marca  2022,  dosiahla  dohodu  o  nariadení  o  mechanizme  uhlíkovej  kompenzácie  na
               hraniciach, ktoré je jedným z kľúčových prvkov balíka Európskej únie Fit for 55. Hlavným cieľom
               tohto environmentálneho opatrenia je zabrániť úniku uhlíka a motivovať partnerské štáty, aby
               v záujme boja proti zmene klímy zaviedli politiky stanovovania cien uhlíka.
                     Členské štáty dosiahli pokrok smerom k dohode o smernici, ktorá by na úrovni Európskej
               únie  zavádzala  minimálnu  úroveň  zdaňovania  a  ktorá  je  súčasťou  medzinárodnej  daňovej
               reformy OECD. Mala by obmedziť zámery štátov dosiahnuť najnižšiu sadzbu dane z príjmov
               právnických osôb. Veľké nadnárodné spoločnosti s kombinovaným ročným obratom najmenej
               750 miliónov eur budú zdaňované minimálnou sadzbou 15 %.
                     Na  58.  schôdzi  výboru,  ktorá  sa  konala  24.  mája  2022,  predložil  štátny  tajomník
               Ministerstva   nancií  Slovenskej  republiky  Marcel  Klimek  informáciu  o  Programe  stability
               Slovenskej republiky na roky 2022 až 2025.
                     Rada na svojom zasadnutí 24. mája 2022 prediskutovala hospodárske a  nančné aspekty
               ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Ministri vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu
               v dôsledku vojny a rastúcej in ácie rokovali o koordinácii reakcií v oblasti hospodárskej politiky,
               diskutovali o reakcii Európskej únie na  nančné potreby Ukrajiny vrátane možnej dodatočnej
               makro nančnej  pomoci.  Taktiež  diskutovali  o  pláne  RePowerEU,  ktorý  Európska  komisia
               predstavila  18.  mája  2022,  ktorý  prináša  štrukturálne  riešenia  energetickej  krízy
               a prostredníctvom ktorého by si Európska únia mala zabezpečiť energetickú nezávislosť od
               dodávok fosílnych palív z Ruskej federácie. Rada prijala svoju pozíciu k navrhovanej úprave
               nariadenia o európskych dlhodobých investičných fondoch (ELTIF). Tento návrh je súčasťou
               balíka  predpisov  o  únii  kapitálových  trhov,  ktorý  je  plánom  na  vytvorenie  jednotného
               kapitálového  trhu  s  cieľom  dosiahnuť  tok  investícií  a  úspor  vo  všetkých  členských  štátoch
               v prospech občanov, podnikov a investorov.
                     Na 59. schôdzi výboru, ktorá sa uskutočnila 22. júna 2022, predseda vlády Slovenskej
               republiky  Eduard  Heger  predložil  informáciu  o  rokovaní  Európskej  rady,  ktorá  sa  následne
               uskutočnila 23. a 24. júna 2022. Európska rada schválila návrh Európskej komisie, aby Chorvátsko
               1. januára 2023 prijalo euro. Prevodný kurz medzi eurom a chorvátskou kunou sa stanovil na
               7,53450 kuny za 1 euro.
                     Lídri Európskej únie sa stretli aj na samite eurozóny 24. júna 2022 v inkluzívnom formáte
               EÚ27, na ktorom rokovali o súčasnej hospodárskej situácii, ďalšom posilňovaní bankovej únie
               a únie kapitálových trhov, ako aj o ukončení sprísneného dohľadu Grécka.
                     Ministri hospodárstva a  nancií Európskej únie sa 17. júna 2022 dohodli, že budú naďalej
               koordinovať hospodárske politiky s cieľom reagovať na rast in ácie, a to najmä dočasnými
               opatreniami  na  ochranu  najzraniteľnejších  domácností.  Rokovanie  zahŕňalo  okrem  iného
               mechanizmus  uhlíkovej  kompenzácie  na  hraniciach  (CBAM)  a  systém  Európskej  únie  na




                         Výročná správa Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky za rok 2022  79
   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83   84