Page 17 - Praktický sprievodca_2023_A5_5.10.23-na tlač

Pri posudzovaní zlučiteľnosti návrhu zákona
s právom EÚ je potrebné prihliadať aj na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie; jeho rozhodnutia plnia úlohu
precedensov a poskytujú aj výklad k sporným otázkam
vyplývajúcim zo zmlúv a právnych aktov EÚ, tzv.
prejudiciálne otázky.

Dôsledkom nedodržania uvedených povinností
členským štátom je začatie konania Európskej komisie
(vydanie formálnej výzvy a v prípade nevykonania nápravy
v stanovenej lehote, odôvodneného stanoviska). Následne,
v zmysle čl. 258 a čl. 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, môže Európska komisia vec predložiť na rozhodnutie
Súdnemu dvoru Európskej únie. V prípade neoznámenia
opatrenia, ktorým členský štát prebral (transponoval)
smernicu alebo oznámenia len jej čiastočného prebrania (od
8. 7. 2019), môže Európska komisia ihneď navrhnúť výšku
paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský
štát zaplatiť. Pre Slovenskú republiku je výška minimálnej
paušálnej pokuty stanovená na 616 000 EUR.

V priebehu legislatívneho procesu treba rešpektovať aj
povinnosť notifikácie niektorých návrhov zákonov na
základe ustanovení právnych aktov EÚ napr. smernice (EÚ)
2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri
poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov
a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti,
rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa
s Európskou centrálnou bankou národnými orgánmi
ohľadom návrhu právnych prepisov, a to ešte pred
schválením návrhu zákona (jeho neoznámenie môže mať za

17