Porovnávacia analýza: Právna úprava mikroplastov vo vybraných štátoch
1. Úvod
Plasty nám v mnohých ohľadoch uľahčujú život a často sú ľahšie alebo lacnejšie ako alternatívne
materiály. Ak sa však správne nezlikvidujú alebo nerecyklujú, môžu skončiť v prostredí, kde
zostávajú stáročia a rozkladajú sa na stále menšie a menšie kúsky. Tieto malé kúsky (zvyčajne
menšie ako 5 mm) sa nazývajú mikroplasty, ktoré vyvolávajú stále väčšie znepokojenie vzhľadom
na ich vysokú koncentráciu v životnom prostredí.
Mikroplasty sú pevné plastové častice zložené zo zmesí polymérov a funkčných prísad. Môžu tiež
obsahovať zvyškové nečistoty. Mikroplasty sa môžu neúmyselne tvoriť, keď sa väčšie kusy plastu,
ako sú pneumatiky automobilov alebo syntetické textílie, opotrebujú. Sú však tiež zámerne
vyrábané a pridávané do produktov na špecifické účely, ako sú napríklad exfoliačné perličky v
peelingoch na tvár alebo na telo.1
Mikroplasty sa zámerne pridávajú do rôznych produktov vrátane hnojív, prípravkov na ochranu
rastlín, kozmetiky, domácich a priemyselných čistiacich prostriedkov, farieb a produktov
používaných v ropnom a plynárenskom priemysle. Mikroplasty sa používajú aj ako mäkký
výplňový materiál na športových ihriskách s umelým trávnikom.
V spotrebiteľských produktoch sú mikroplastické častice najznámejšie ako abrazíva (napr. ako
exfoliačné a leštiace činidlá v kozmetike známe ako mikroguľôčky), ale môžu mať aj iné funkcie,
ako je kontrola hrúbky, vzhľadu a stability produktu. Používajú sa dokonca ako trblietky alebo v
líčidlách.
Keď sa raz mikroplasty dostanú do životného prostredia, nerozkladajú sa. Hromadia sa v
živočíchoch vrátane rýb a mäkkýšov, a preto ich ľudia konzumujú aj ako potravu. Mikroplasty sa
nachádzajú v morských, sladkovodných a suchozemských ekosystémoch, ako aj v potravinách a
pitnej vode. Ich neustále uvoľňovanie prispieva k trvalému znečisťovaniu našich ekosystémov a
potravinových reťazcov. Expozícia mikroplastom v laboratórnych štúdiách sa spája s radom
negatívnych (eko)toxických a fyzikálnych účinkov na živé organizmy.
Mikroplasty sa podľa štúdií z uplynulých rokov držia v ľudských organizmoch, vedci ich našli
okrem iného v materskom mlieku aj hlboko v pľúcach pacientov. Čo môže konzumácia a
vdychovanie tejto formy znečistenia spôsobovať, zatiaľ nie je jasné, experti ale momentálne
preverujú aj teóriu, či nevedie k skorému rozvoju rakoviny.
Najväčšie obavy aktuálne robia vedcom „nanoplasty“, čiže kúsky menšie ako sú škodlivé
vzduchové častice označované ako PM2,5. Tie by po vdýchnutí mohli cez pľúca prenikať do
krvného obehu a teda aj do ktorejkoľvek časti tela. Tieto fragmenty môžu napadnúť bunky
imunitného systému, keďže ich ale nedokážu zničiť, imunitné bunky po strete zomierajú. Proces
sa potom opakuje s ďalšími bunkami, čo imunitný systém zaťažuje.
5
