Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
6/2025  
Financovanie dlhodobej starostlivosti  
so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Veronika Lipková  
Bratislava  
marec 2025  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
prehľad  
infografika  
analýza  
rešerš  
bulletin  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Financovanie dlhodobej starostlivosti v EÚ so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Anotácia  
Štúdia sa zaoberá financovaním dlhodobej starostlivosti v EÚ, pričom sa primárne zameriava  
na rezidenčné zariadenia. Poskytuje prehľad o súčasnom stave pokrytia potrieb formálnej  
dlhodobej starostlivosti, úrovni verejných výdavkov na dlhodobú starostlivosť v jednotlivých  
štátoch EÚ, ako aj o jej ďalšej prognóze. Zároveň pomenúva princípy financovania tejto  
starostlivosti vo vybraných štátoch EÚ. Materiál nadväzuje na štúdiu Rezidenčné zariadenia  
dlhodobej starostlivosti o seniorov a odkázané osoby (Kubišová, K., PI, 2025).  
Kľúčové slová  
sociálne služby, dlhodobá starostlivosť, rezidenčné zariadenie, financovanie, verejné výdavky  
Financing of long-term care in the EU with a focus on residential facilities  
Abstract  
The study examines the financing of long-term care in the EU, with a primary focus on  
residential care facilities. It offers an overview of the current state of formal long-term care  
coverage, the level of public spending on long-term care across individual EU countries, as  
well as its future projection. Additionally, it outlines the principles of financing this care in  
selected EU countries. This paper builds upon the study Residential long-term care facilities for  
seniors and dependent persons (Kubišová, K., PI, 2025).  
Keywords  
social services, long-term care, residential care facilities, financing, public spending  
Vypracovala: Ing. Veronika Lipková, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru  
Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho  
zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Úvod  
Tento materiál nadväzuje na analýzu č. 5/2025 Rezidenčné zariadenia dlhodobej starostlivosti o seniorov  
a odkázané osoby (Kubišová, K., 2025). Zameriava sa pritom na aspekt financovania sociálnych služieb  
poskytovaných v rezidenčných zariadeniach vo vybraných štátoch EÚ.  
V prvej kapitole prinášame porovnanie súčasného stavu pokrytia dlhodobej starostlivosti  
o odkázané osoby v (jednak vecnými dávkami a jednak finančnými príspevkami), objemu  
vynaložených verejných prostriedkov na dlhodobú starostlivosť v EÚ a takisto prognózu jeho  
vývoja. Ako hlavné zdroje nám slúžili údaje zo Správy Európskej komisie o starnutí obyvateľstva  
z roku 2024 a z verejnej databázy OECD Data Explorer.  
Keďže štruktúra poskytovania a financovania dlhodobej starostlivosti prostredníctvom  
rezidenčných zariadení sa v jednotlivých štátoch EÚ odlišuje, na účely porovnania bolo potrebné  
zvoliť „vyššiu“ úroveň pohľadu (high-level view) na túto problematiku, pričom zjednocujúcim  
rámcom sa javilo práve financovanie dlhodobej starostlivosti a konkrétne formálnej dlhodobej  
starostlivosti1. V prípade dostupných reportovaných údajov sme sa snažili priniesť aj detailnejší  
pohľad, ktorý zobrazuje konkrétne segment rezidenčnej starostlivosti.  
V druhej kapitole sme sa zamerali na zmapovanie spoločných charakteristík financovania  
dlhodobej starostlivosti vo vybraných štátoch EÚ. Vychádzali sme pritom primárne  
z vypracovaných odpovedí jednotlivých štátov ohľadne financovania sociálnych služieb  
v zariadeniach rezidenčného typu na požiadavku ECPRD č. 5966 Zariadenia sociálnej starostlivosti  
zverejnených ich štátnymi inštitúciami. Pod vybranými štátmi tu rozumieme: Česko, Estónsko,  
Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litvu, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko,  
Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko.  
V tretej kapitole zmieňujeme základné aspekty súčasného modelu financovania sociálnych služieb  
v rezidenčných zariadeniach na Slovensku, pod rezidenčnými zariadeniami rozumieme v zmysle  
zadanej požiadavky: zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy  
sociálnych služieb.  
1 Tento pojem je bližšie vysvetlený v kapitole 1.  
5
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1. Financovanie a pokrytie potrieb formálnej dlhodobej starostlivosti  
z verejných zdrojov v EÚ  
Podľa Správy Európskej komisie o starnutí obyvateľstva z roku 20243 (ďalej len „Správa EK“)  
patria medzi určujúce faktory verejných výdavkov na dlhodobú starostlivosť o odkázaných  
obyvateľov daného štátu:  
-
-
či ide o formálne/neformálne poskytovanie starostlivosti,  
prostredie, v ktorom sa starostlivosť poskytuje (v domácnosti prijímateľa pomoci/  
v zariadení).  
Pozn.: Pod formálnou starostlivosťou sa rozumie poskytovanie starostlivosti opatrovateľmi, ktorí sú  
platení na základe zmluvy. Pre účely tejto kapitoly sa budeme zameriavať na formálnu starostlivosť,  
ktorá je aspoň čiastočne financovaná verejným sektorom.  
Súčasný stav pokrytia potrieb formálnej dlhodobej starostlivosti v EÚ, 2022  
V členských štátoch EÚ je formálna dlhodobá starostlivosť (poskytovaná v domácom prostredí  
alebo v zariadení) financovaná buď prostredníctvom „vecných dávok“, t. j. priamym financovaním  
(služieb dlhodobej starostlivosti), a/alebo poskytovaním starostlivosti oprávneným prijímateľom,  
alebo prostredníctvom „peňažných dávok“, keď príjemcovia dostávajú finančné prostriedky, aby  
si tieto služby zabezpečili sami podľa vlastného výberu. Peňažné dávky sa môžu použiť aj na  
kompenzáciu neformálnych opatrovateľov, akými sú rodinní príslušníci.  
Všetky členské štáty EÚ sú zapojené do verejného poskytovania a/alebo financovania služieb  
formálnej dlhodobej starostlivosti, hoci sa tak deje v rozličnej miere. Rozsah pokrytia potrieb  
starostlivosti o odkázaných ľudí sa medzi jednotlivými štátmi EÚ výrazne líši a takisto aj pomer  
medzi pokrytím potrieb domácej starostlivosti a rezidenčnej starostlivosti.  
Nakoľko sa v jednotlivých štátoch môže prekrývať systém financovania starostlivosti  
poskytovaním vecných dávok a peňažných príspevkov, nasledujúce grafy (Graf 1 a 2) zobrazujú  
percentuálne pokrytie potrieb starostlivosti odhadovaného počtu odkázaných osôb v rámci  
daného štátu, a to samostatne prostredníctvom vecných dávok a samostatne prostredníctvom  
peňažných príspevkov.  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Graf 1: Pokrytie potreby starostlivosti (prostredníctvom vecných dávok) v jednotlivých štátoch  
(% odhadovaného počtu odkázaných osôb), základný rok (2022)  
Pozn: Odhadované pokrytie potrieb starostlivosti odkázaných osôb v prípade Malty a Holandska  
prekračuje úroveň 100 %, nakoľko systém dlhodobej starostlivosti v daných štátoch zahŕňa aj  
starostlivosť o odkázaných s ľahším stupňom odkázanosti.  
Graf 2: Pokrytie potreby starostlivosti (prostredníctvom peňažných dávok) v jednotlivých  
štátoch (% odkázaných osôb), základný rok (2022)  
Z uvedených dát vyplýva, že dlhodobá starostlivosť financovaná z verejných zdrojov je vo väčšine  
štátov EÚ z veľkej časti „suplovaná“ poskytovaním starostlivosti zo strany neformálnych  
opatrovateľov, akými sú rodinní príslušníci (najmä ich manželia/manželky a potomkovia) a známi.  
V tomto prípade ide v princípe o bezplatné poskytovanie starostlivosti, bez uzavretia formálnej  
zmluvy medzi opatrovateľom a prijímateľom pomoci, aj keď za určitých podmienok môžu  
neformálni opatrovatelia dostávať za túto starostlivosť určitý príjem od štátu, prípadne priamo  
platbu od prijímateľa pomoci.  
7
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Pri poskytovaní takejto neformálnej dlhodobej starostlivosti dochádza k vzniku „nákladov  
obetovanej príležitosti“ vo forme vplyvu na trh práce a produktivitu, ako aj na samotný zdravotný  
stav opatrovateľov.  
Na základe údajov zo Správy EK bola na Slovensku v roku 2022 pri odhadovanom počte 506,5  
tisíc odkázaných osôb zabezpečená dlhodobá starostlivosť prostredníctvom vecných dávok  
o takmer 135-tisíc odkázaných osôb (26,6 %), z toho o takmer 73-tisíc odkázaných osôb (14,4 %)  
formou rezidenčnej starostlivosti a o takmer 62-tisíc odkázaných osôb (12,2 %) formou domácej  
starostlivosti. Peňažné dávky poberalo približne 133-tisíc odkázaných osôb, t. j. 26,2 % z celkového  
počtu odkázaných osôb.4  
Ak by sme prijali hypotézu, že systém financovania starostlivosti poskytovaním vecných  
a peňažných dávok sa pri jednotlivých odkázaných osobách neprekrýva, percento pokrytia  
potreby dlhodobej starostlivosti (spolu prostredníctvom vecných a peňažných dávok) by sme  
mohli získať ako súčet obidvoch plnení. Najnižšie sumárne percento pokrytia potreby formálnej  
dlhodobej starostlivosti by tak v rámci EÚ dosiahlo Portugalsko (7,6 % odkázaných osôb),  
nasledovalo by Poľsko (18,6 %), Estónsko (25,0 %) a Grécko (29,2 %). Najvyššie percento pokrytia  
potreby dlhodobej starostlivosti by v rámci EÚ dosiahlo Švédsko (165,5 % odkázaných osôb),  
Malta (144,0 %), Litva (121,4 %) a Holandsko (113,6 %). Slovensko by sa v takomto „pomyselnom  
rebríčku“ umiestnilo v rámci EÚ na 15. pozícii, pri pokrytí potreby na formálnu dlhodobú  
starostlivosť na úrovni 52,8 % z počtu odkázaných osôb. Takýto zjednodušený pohľad slúži na  
identifikovanie trendov pri pokrytí formálnej dlhodobej starostlivosti v rámci jednotlivých štátov  
EÚ, nie ako zdroj absolútnych hodnôt.  
Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť v EÚ a ich prognóza (2022 2070)  
Základný prognostický scenár (baseline, Správa EK) predpokladá v období rokov 2022 – 2070  
kontinuálny nárast verejných výdavkoch EÚ na dlhodobú starostlivosť, konkrétne z úrovne 1,7 %  
HDP v roku 2022 na úroveň 2,6 % HDP v roku 2070, čo je ekvivalentom zvýšenia verejných  
výdavkov EÚ na túto oblasť o 48 % počas uvedeného obdobia.  
V prípade Slovenska by to znamenalo zvýšenie verejných výdavkov na dlhodobú starostlivosť  
z úrovne 1 % HDP v roku 2022 na 1,3 % HDP v roku 2030, na 1,6 % HDP v roku 2040 a v najdlhšom  
horizonte (v roku 2070) na úroveň 2,4 % HDP, išlo by o 140 % nárast verejných výdavkov na túto  
oblasť za uvedené obdobie (2022 – 2070).5  
4 Na základe výpočtu autorky, dáta pochádzajú z tabuliek II.1.123,124,125,126, Správa Európskej komisie  
5 Tabuľka I.3.4, Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2024 (EK), Ekonomické a rozpočtové prognózy pre členské  
štáty EÚ (2022 – 2070), str. 118.  
8
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Ak sa zameriame na podskupinu verejných výdavkov na poskytovanie dlhodobej starostlivosti  
v rezidenčnom zariadení, tie sa podľa základného scenára v EÚ zvýšia medzi rokmi 2022 – 2070  
o 0,5 percentuálneho bodu z úrovne 0,8 % HDP v roku 2022 na 1,3 % HDP v roku 2070. Slovensko  
zaznamená v tejto kategórii verejných výdavkov nárast medzi rokmi 2022 2070 o 0,7  
percentuálneho bodu HDP z úrovne 0,4 % HDP v roku 2022 na 1,1 % HDP v roku 2070 (pozri  
Tabuľka 1, Graf 3).  
Tabuľka 1: Verejné výdavky na poskytovanie dlhodobej starostlivosti v rezidenčnom  
zariadení, v % HDP, základný scenár  
2022-2070  
(nárast o p. b. HDP)  
Štát  
2022  
2025  
2030  
2040  
2050  
2060  
2070  
BE  
BG  
CZ  
DK  
DE  
EE  
IE  
1,4  
0,2  
0,9  
1,0  
0,7  
0,2  
0,5  
0,1  
0,5  
1,1  
0,3  
0,4  
0,0  
0,3  
0,5  
0,7  
0,4  
1,0  
2,0  
0,6  
0,3  
0,3  
0,2  
0,5  
0,4  
0,2  
1,7  
2,1  
0,8  
1,4  
0,2  
0,9  
1,1  
0,8  
0,4  
0,5  
0,1  
0,5  
1,1  
0,3  
0,4  
0,0  
0,3  
0,5  
0,6  
0,4  
1,1  
2,0  
0,7  
0,4  
0,3  
0,2  
0,5  
0,5  
0,3  
1,7  
2,3  
0,8  
1,5  
0,2  
1,0  
1,4  
0,9  
0,4  
0,6  
0,1  
0,6  
1,1  
0,3  
0,4  
0,0  
0,3  
0,6  
0,7  
0,4  
1,3  
2,2  
0,7  
0,4  
0,4  
0,2  
0,6  
0,5  
0,3  
1,9  
2,6  
0,9  
1,9  
0,2  
1,2  
1,7  
1,0  
0,5  
0,7  
0,1  
0,7  
1,3  
0,3  
0,4  
0,0  
0,3  
0,7  
0,8  
0,5  
1,5  
2,7  
0,9  
0,6  
0,5  
0,2  
0,8  
0,7  
0,3  
2,0  
3,3  
1,0  
2,2  
0,3  
1,4  
1,9  
1,1  
0,6  
0,9  
0,1  
0,9  
1,5  
0,3  
0,5  
0,0  
0,4  
0,8  
1,1  
0,5  
1,7  
3,0  
1,1  
0,7  
0,5  
0,3  
0,9  
0,9  
0,4  
2,2  
3,9  
1,2  
2,5  
0,3  
1,6  
2,2  
1,2  
0,7  
1,1  
0,1  
1,1  
1,6  
0,3  
0,5  
0,0  
0,4  
0,9  
1,4  
0,6  
2,2  
3,1  
1,3  
0,8  
0,6  
0,3  
1,0  
1,0  
0,4  
2,3  
4,5  
1,3  
2,7  
0,3  
1,7  
2,4  
1,1  
0,8  
1,3  
0,1  
1,1  
1,6  
0,3  
0,5  
0,0  
0,4  
1,0  
1,7  
0,6  
3,1  
3,3  
1,3  
1,0  
0,5  
0,3  
1,1  
1,1  
0,4  
2,5  
5,0  
1,3  
1,3  
0,1  
0,8  
1,4  
0,4  
0,5  
0,8  
0,0  
0,6  
0,5  
0,1  
0,1  
0,0  
0,1  
0,4  
1,0  
0,3  
2,1  
1,3  
0,7  
0,6  
0,3  
0,2  
0,6  
0,7  
0,2  
0,8  
2,9  
0,5  
EL  
ES  
FR  
HR  
IT  
CY  
LV  
LT  
LU  
HU  
MT  
NL  
AT  
PL  
PT  
RO  
SI  
SK  
FI  
SE  
NO  
EA  
EU  
Tabuľka II.1.115 (Long-term care spending as % of GDP on institutional care Baseline)  
9
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Graf 3: Verejné výdavky na poskytovanie dlhodobej starostlivosti v rezidenčnom zariadení,  
v % HDP, základný scenár  
% HDP  
5
4
3
2
1
0
CY EL BG RO HR LV FI IT PT HU EE PL LT SI ES DE SK IE EA EU AT FR LU CZ DK SE BE MT NL NO  
2022 (% HDP)  
2022-2070 (nárast o p. b. HDP)  
nastavených ukazovateľoch (výdavky na dlhodobú starostlivosť v rezidenčných zariadeniach)  
umožňujú pozrieť sa bližšie aj na výdavky viazané na konkrétny druh poskytovanej dlhodobej  
starostlivosti, teda či ide o poskytovanie dlhodobej starostlivosti v rámci zdravotnej alebo sociálnej  
oblasti. Tieto dve oblasti poskytovania dlhodobej starostlivosti sú pritom úzko prepojené, rozdiel  
medzi nimi definuje OECD takto:  
Systém zdravotných účtov 2011 definuje celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť ako súčet dlhodobej  
starostlivosti (zdravotnej) a dlhodobej starostlivosti (sociálnej) (OECD/Eurostat/WHO, 2017).  
Dlhodobá starostlivosť (zdravotná) zahŕňa lekársku alebo ošetrovateľskú starostlivosť (napr.  
preväzovanie rán, podávanie liekov, zdravotné poradenstvo, paliatívnu starostlivosť a lekársku diagnostiku  
v súvislosti so stavom dlhodobej starostlivosti) a služby osobnej starostlivosti, ktoré poskytujú pomoc pri  
činnostiach denného života, ako je pomoc pri príjme potravy, kúpanie, umývanie, obliekanie, vstávanie  
z postele a zvládanie inkontinencie.  
Dlhodobá starostlivosť (sociálna) pozostáva z asistenčných služieb, ktoré umožňujú osobe žiť  
samostatne. Týkajú sa pomoci pri inštrumentálnych činnostiach každodenného života, ako sú nakupovanie,  
varenie a vykonávanie domácich prác. Patria sem aj dotácie na pobytové služby v zariadeniach  
podporovaného bývania (ako aj výdavky na ubytovanie).6  
10  
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Na základe údajov OECD (Graf 4) sa na výdavky spojené s financovaním dlhodobej starostlivosti  
v rezidenčných zariadeniach na Slovensku v roku 2022 vynaložilo v prepočte na obyvateľa  
(v parite kúpnej sily) 129 EUR, celková suma výdavkov sa pohybovala na úrovni 0,5 % HDP. Išlo  
pritom výlučne o výdavky, ktoré boli reportované v rámci poskytovania sociálnej dlhodobej  
starostlivosti.  
Graf 4: Výdavky na dlhodobú starostlivosť v rezidenčných zariadeniach, EÚ, v roku 2022  
(ľavá os: v EUR na obyvateľa, PKS, bežné ceny, pravá os: v % HDP)  
v EUR na obyv.  
(PKS, bežné ceny)  
% HDP  
3,5  
1 600  
1 400  
1 200  
1 000  
800  
3,0  
2,5  
2,0  
1,5  
1,0  
0,5  
0,0  
600  
400  
200  
0
Výdavky na dlhodobú starostlivosť (sociálnu) v rezidenčných zariadeniach  
(v EUR na obyv., PKS, bežné ceny)  
Výdavky na dlhodobú starostlivosť (zdravotnú) v rezidenčných zariadeniach  
(v EUR na obyv., PKS, bežné ceny)  
Celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť v rezidenčných zariadeniach  
(% HDP)  
*Cyprus – predbežné údaje za rok 2022  
Pozn.: Údaje OECD o výdavkoch v jednotlivých štátoch EÚ na základe takto nastavených kritérií (dlhodobá  
starostlivosť sociálna/zdravotná; rezidenčné zariadenia) neposkytujú detail o zdrojoch financovania7.  
7 Pozn.: Pri takomto zobrazení nie je možné vyfiltrovať verejné zdroje financovania, konkrétne financovanie  
v rámci štátnych programov alebo povinných príspevkových systémov zdravotného poistenia (systémy  
sociálneho zdravotného poistenia/systémy povinného súkromného poistenia).  
11  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Spomedzi štátov EÚ bol v roku 2022 vynaložený najvyšší objem prostriedkov na dlhodobú  
starostlivosť v rezidenčných zariadeniach v prepočte na obyvateľa (v parite kúpnej sily)  
v Holandsku, a to 1472 EUR, pričom 81 % z tejto sumy smerovalo do zdravotnej dlhodobej  
starostlivosti a len zvyšných 19 % do sociálnej dlhodobej starostlivosti. Celkové výdavky na  
dlhodobú starostlivosť v rezidenčných zariadeniach sa v Holandsku podľa údajov OECD  
pohybovali na úrovni 3,3 % HDP.  
Na opačnom „póle“ sa ocitlo Bulharsko, v ktorom suma celkových výdavkov na dlhodobú  
starostlivosť v rezidenčných zariadeniach dosiahla v roku 2022 úroveň 0,02 % HDP, čo v prepočte  
na obyvateľa v parite kúpnej sily činilo 4,3 EUR.  
Na rozdiel od ostatných štátov EÚ sú výdavky na poskytovanie dlhodobej starostlivosti za  
Slovensko v kategórii poskytovania dlhodobej starostlivosti v rezidenčných zariadeniach  
reportované výlučne v rámci sociálnej oblasti. Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb  
a zdravotnej starostlivosti je pritom súčasťou Stratégie dlhodobej starostlivosti v SR8 z roku 2021  
a absencia funkčného prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti“ patrí podľa uvedeného  
dokumentu medzi hlavné výzvy a problémy v oblasti dlhodobej starostlivosti na Slovensku.  
prioritami: „vytvoriť sieť zariadení sociálno – zdravotnej starostlivostia „odstrániť sektorový  
prístup k sociálnej a zdravotnej starostlivosti vytvorením efektívneho prepojeného systému služieb  
kvalitnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti zabezpečujúceho dostupnosť prevencie a potrebnej  
podpory vo všetkých regiónoch Slovenska pre všetkých obyvateľov“. Tieto priority sú  
zadefinované aj v Pláne obnovy a odolnosti SR v komponente 13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-  
zdravotná starostlivosť10.  
Ak sa zameriame na porovnanie výšky sociálnych výdavkov na dlhodobú starostlivosť v rámci  
systémov štátneho/povinného financovania (Graf 5), kam spadá financovanie z verejných zdrojov  
a takisto z povinných príspevkových systémov zdravotného poistenia, ako sú systémy sociálno-  
zdravotného poistenia a takisto systémy povinného súkromného poistenia (napr. v Holandsku),  
na čele rebríčka štátov EÚ s najväčším objemom takýchto výdavkov v prepočte na obyvateľa sa  
v roku 2022 ocitlo Fínsko (645 EUR na obyv. v PKS) a na opačnom konci Rumunsko (2,6 EUR na  
obyv. v PKS).  
V uvedenom zobrazení sú len tie štáty EÚ, ktoré reportujú výdavky na sociálnu dlhodobú  
starostlivosť spolu s uvedením zdroja financovania. V tomto porovnaní nie je možné diferencovať  
9 Ministerstvo zdravotníctva SR: Aktualizácia Strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030,  
12  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
zdroje, ktoré smerujú do rezidenčnej starostlivosti a tie, ktoré sú alokované do oblasti domácej  
starostlivosti.  
Slovensko vynaložilo v roku 2022 z verejných zdrojov na sociálne výdavky v rámci dlhodobej  
starostlivosti v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily 83,6 EUR. Na porovnanie v Česku boli  
tieto výdavky v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily vyčíslené v roku 2022 na 150,6 EUR, čo  
je 1,8 násobok oproti objemu daných výdavkov na Slovensku.  
Graf 5: Sociálne výdavky na dlhodobú starostlivosť v rámci systémov štátneho/povinného  
financovania (v EUR na obyvateľa (PKS), bežné ceny, 2022)  
v EUR na obyv.  
(PKS, bežné ceny)  
700  
600  
500  
400  
300  
200  
100  
0
*Cyprus – predbežné údaje za rok 2022  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Charakteristiky financovania dlhodobej starostlivosti v EÚ  
Na základe vypracovaných odpovedí zo strany partnerských inštitúcií v rámci Európskeho centra  
pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) na požiadavku, ktorá sa týkala zariadení  
služieb dlhodobej starostlivosti vo vybraných štátoch EÚ:  
Viaczdrojovosť financovania, konkrétne na úrovni:  
EÚ (zdroje EÚ),  
štátu,  
regionálnej samosprávy (na Slovensku vo forme vyšších územných celkov) a miestnej  
samosprávy,  
užívateľa služby (príp. jeho rodinných príslušníkov),  
tretieho sektora (mimovládnych organizácií, cirkevných organizácií, nadácií a pod.).  
Viaczdrojový model financovania dlhodobej starostlivosti môžeme demonštrovať na príklade  
Českej republiky, kde medzi zdroje financovania sociálnych služieb patria: dotácie z ministerstva  
práce a sociálnych vecí, priame platby od klientov, príspevky na starostlivosť (pre oprávnené  
osoby, tzv. „příspěvky na péči12), príspevky od obcí a vyšších územných celkov, zdravotné  
poistenie a zdroje EÚ. Presný podiel financovania sa líši v závislosti od konkrétneho zariadenia.  
V niektorých štátoch môžu byť regionálne zdroje financovania sociálnych služieb veľmi limitované  
až absentujúce z dôvodu centralizácie kompetencií v tejto oblasti. Napríklad v Chorvátsku,  
v kontexte zvýšeného náporu a sérii útokov na regionálne Centrá sociálnej starostlivosti, boli  
k 1.1.2023 prenesené dovtedajšie kompetencie regionálnych Centier sociálnej starostlivosti na  
Inštitút sociálnej práce spadajúci priamo pod Ministerstvo práce, dôchodkového systému, rodiny  
služieb a spoluúčasť užívateľov na platbe, to sú čl. 120 až 125 zákona o sociálnych službách14.  
Ministerstvo jednak stanovuje výšku úhrady a v prípade, ak náklady na cenu služby použitej na  
základe rozhodnutia alebo odporúčania nemôžu úplne alebo čiastočne uhradiť oprávnené osoby alebo osoby  
11 ECPRD požiadavka č. 5966 Zariadenia sociálnej starostlivosti pre seniorov a odkázané osoby. C. d.  
12 Tento príspevok môže byť využitý aj na zaistenie potrebnej pomoci poskytovateľom sociálnej služby, podľa  
§ 21, ods. 2d) zákona č. 108/2006 Zb. o sociálnych službách. Dostupný (v češtine) na: https://www.e-  
14  
 
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
poverené na podporu oprávnenej osoby spôsobom ustanoveným týmto zákonom, úhrada čiastočnej alebo  
úplnej ceny služby sa účtuje z prostriedkov ministerstva“ (čl. 125, ods. 1 spomínaného zákona).  
Osobitným príkladom je Fínsko, kde boli k 1. januáru 2023 kompetencie samospráv v zdravotno-  
sociálnej oblasti (s výnimkou mesta Helsinki) prenesené na novozriadené „Regióny služieb  
blahobytu“ (Wellbeing Services Counties), ktoré sú financované priamo ústrednou vládou, ale ktoré  
majú nezávislosť pri rozhodovaní o použití týchto prostriedkov.15  
V Estónsku, kde je v oblasti poskytovania sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti veľká miera  
medzi miestnu samosprávu a užívateľa služby (§ 22, ods. 1 zákona o sociálnej starostlivosti16). Výnimkou  
je dlhodobá starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami, ktorá spadá do kompetencie štátu.  
Samotný podiel na financovaní sociálnych služieb zo strany jednotlivých „aktérov“ sa môže  
líšiť nielen medzi jednotlivými štátmi EÚ, ale aj medzi jednotlivými administratívnymi/  
regionálnymi oblasťami daných štátov.  
V Taliansku sa podľa Správy Národného štatistického úradu za rok 202117 väčšina výdavkov na sociálne  
služby, ktoré sú využívané na miestnej úrovni, hradila z vlastných zdrojov obcí. Po odpočítaní  
spoluúčasti zo strany užívateľov služby a Štátnej zdravotnej služby (Servizio Sanitario Nazionale)  
pochádzalo v roku 2021 zo zdrojov obcí 51,5 % a od združení obcí 5,9 % výdavkov na tieto služby.  
Spomedzi ostatných zdrojov financovania pokrývali významnú časť finančné prostriedky  
z regiónov (resp. z provincií v prípade autonómnych provincií), ktoré boli viazané na sociálnu  
politiku, a to na úrovni 18,3 % výdavkov. Viac ako tri štvrtiny výdavkov na miestne sociálne služby  
boli teda v roku 2021 financované z regionálnych alebo subregionálnych zdrojov. Zvyšok bol  
pokrytý zo strany štátu, EÚ a len v malej miere súkromným sektorom (0,8 %).  
Pomer jednotlivých zdrojov financovania sa v Taliansku vyvíja v čase (napr. podiel finančných  
prostriedkov vynaložených zo strany štátu alebo EÚ, viazaných na sociálnu politiku, vzrástol z 2,5  
% v roku 2010 na 12 % v roku 2021) a takisto sa rôzni aj medzi jednotlivými talianskymi regiónmi.  
V severných a centrálnych regiónoch Talianska, kde sú sociálne výdavky vynakladané vo vyššom  
objeme, sa na ich financovaní podieľajú obce a združenia obcí vyšším podielom (62 %  
v centrálnych a v severozápadných regiónoch a 66 % na severovýchode) ako na juhu Talianska,  
kde je to výrazne menej (37 % v južných regiónoch, 29 % na ostrovoch).  
V tomto kontexte je dôležité upresniť, že rezidenčné zariadenia sa v Taliansku podieľajú na  
sociálnych výdavkoch obcí v oblasti starostlivosti o seniorov 40,7 % a pri osobách so zdravotným  
znevýhodnením 18 %.  
15 Ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva (Holandsko): Regióny služieb blahobytu budú zodpovedné za  
organizáciu zdravotných, sociálnych a záchranných služieb. Dostupné (v angličtine) na:  
15  
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Podmienenosť financovania služby (zo strany štátu/regionálnej/miestnej samosprávy)  
Spolufinancovanie služby zo strany štátu/regionálnej/miestnej samosprávy je podmieňované  
preukázanou potrebou zo strany užívateľa služby (napr. zadefinovaným stupňom odkázanosti,  
vekom, príp. inými vážnymi dôvodmi) a takisto aj výška spolufinancovania sa odvíja od stupňa  
preukázanej potreby (napr. pri vyššom stupni odkázanosti vzrastá úroveň spolufinancovania).  
Účelové viazanie poskytnutých verejných prostriedkov  
Vo všeobecnosti je financovanie sociálnych služieb zo strany verejných zdrojov viazané na daný  
účel. Môžeme to ilustrovať na príklade Francúzska, kde sa finančné zdroje EHPAD18 (medicínske  
zariadenia pre odkázaných starších ľudí, vo forme verejných, neverejných poskytovateľov, aj  
neverejných poskytovateľov za účelom zisku) skladajú z 3 účelovo viazaných rozpočtov:  
„rozpočet na starostlivosť“, ktorý je plne financovaný Regionálnou zdravotnou  
agentúrou (Agence régionale de santé – ARS) z prostriedkov zdravotného poistenia  
a pokrýva mzdy zdravotníckych pracovníkov a nákup vybavenia,  
„rozpočet na odkázanosť“, ktorý je financovaný prevažne okresom (Département)  
a čiastočne samotnými užívateľmi služby prostredníctvom príspevku na podporu  
samostatnosti (Allocation personnalisée pour l’autonomie – APA) a ktorý pokrýva služby  
pomoci  
a
dohľadu pre seniorov so stratou samostatnosti (opatrovatelia,  
psychológovia, ergoterapeuti atď.),  
„rozpočet na ubytovanie“, ktorý zahŕňa náklady na ubytovanie, stravovanie  
a voľnočasové aktivity a je hradený užívateľmi služby. V závislosti od ich finančnej  
situácie im môže byť zo strany okresu poskytnutá sociálna pomoc na ubytovanie (Aide  
sociale à l'hébergement). Cena za ubytovanie je pre miesta oprávnené na sociálnu pomoc  
stanovená okresom, zatiaľ čo v súkromných zariadeniach ju určujú ich  
prevádzkovatelia, pričom jej ročný nárast podlieha regulácii.  
Opačným príkladom je Fínsko, kde štát neviaže poskytované prostriedky v oblasti sociálno-  
zdravotnej starostlivosti na špecifický účel. Regióny služieb blahobytu a mesto Helsinki, ktoré  
dostávajú finančné prostriedky zo štátu, majú v rámci svojich zákonných povinností voľnosť pri  
rozhodovaní, na aký účel dané prostriedky využijú.  
Podmienenosť finančnej spoluúčasti zo strany užívateľa služby:  
výškou jeho príjmu/majetku, príp. jeho/jej rodinných príslušníkov,  
zadefinovaným zdravotným kritériom, na základe ktorého môže byť daná osoba  
vyňatá z finančnej spoluúčasti,  
18 Pozn.: Každé zariadenie EHPAD môže fungovať len na základe oficiálneho oprávnenia zo strany štátu  
(zastúpeného Regionálnou zdravotnou agentúrou) a príslušného okresu, ktoré je vydané na obdobie 15 rokov  
a podlieha pravidelnému externému auditu. Uzavretá viacročná zmluva medzi EHPAD, ARS a okresom stanovuje  
kvalitatívne ciele poskytovania starostlivosti pre obyvateľov a takisto príslušné zdroje financovania. Pozri viac  
o EHPAD v analýze: Rezidenčné zariadenia dlhodobej starostlivosti (Kubišová, K.), kap. 3.3 Francúzsko.  
16  
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
za služby a výrobky, ktoré nie sú z medicínskeho hľadiska nevyhnut19).  
Sociálna a zdravotná situácia užívateľa zohráva rolu, nakoľko ak nie je na základe svojho  
príjmu/majetku preukázateľne schopný spoluúčasti na financovaní služby, príp. je schopný  
spoluúčasti len do určitej výšky alebo je na základe svojho zdravotného stavu vyňatý zo  
spoluúčasti na financovaní služby, prechádza tento náklad na ďalších aktérov (zväčša na úroveň  
lokálnej samosprávy, v prípade Chorvátska priamo na štát).  
V Estónsku má napríklad miestna samospráva povinnosť v prípade umiestnenia seniora do  
zariadenia, ak je jeho príjem nižší ako priemerný starobný dôchodok a zároveň je nižší ako  
stanovená spoluúčasť, doplatiť tento rozdiel20, a to samozrejme nad rámec podielu miestnej  
samosprávy na financovaní tejto starostlivosti.  
Priama záťaž financovania dopadá primárne na samotných zriaďovateľov a/alebo  
legislatívne zodpovedné orgány za zabezpečenie týchto služieb a samotného užívateľa  
služby  
Vo všeobecnosti priama záťaž financovania pri poskytovaní sociálnych služieb smeruje primárne  
na lokálnu úroveň, a to hlavne z dôvodu poskytovania dlhodobej starostlivosti ako vecnej dávky  
na lokálnej úrovni, t. j. dopadá najprv na samotných zriaďovateľov a/alebo legislatívne  
zodpovedné orgány za zabezpečenie týchto služieb, čo sú zväčša miestne a/alebo regionálne  
samosprávy. Štát sa zväčša pri financovaní týchto služieb ocitá až v druhom slede, keď poskytuje  
samosprávam (a niekedy priamo aj neverejným poskytovateľom sociálnych služieb) zdroje na  
aspoň čiastočné prefinancovanie týchto nákladov.  
Napríklad Portugalsko nemá verejnú sieť rezidenčných zariadení pre seniorov, tieto služby  
Castelo Branco a iné), ktoré majú od štátu osobitné úľavy na daniach a odvodoch a môžu so štátom  
takisto podpísať dohodu o spolupráci pod podmienkou, že sú zaregistrované v Sociálnej poisťovni.  
Daňoví poplatníci môžu na základe svojho výberu poukázať jednej IPSS ročne 0,5 % z dane  
z príjmu.  
Samotný užívateľ služby znáša takisto priamu finančnú záťaž pri hradení čiastočných nákladov za  
poskytovanú službu, ktorých maximálna horná hranica býva stanovená nariadením obce a/alebo  
je spôsob jej výpočtu vymedzený príslušnou legislatívou.  
20 Podľa § 22, ods. 5 Zákona o sociálnej starostlivosti, pričom za priemerný starobný dôchodok sa pokladá  
priemerná výška starobného dôchodku v 2. štvrťroku predchádzajúceho roka.  
21 Webstránka Ministerstva práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia: IPSS. Dostupné (v portugalčine):  
17  
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
V Španielsku si hradia užívatelia služby v rezidenčných zariadeniach spoluúčasť vo výške  
približne 75 % z príjmu a zvyšok dopláca Inštitút pre seniorov a sociálne služby (Imserso22), ktorý  
spadá pod Ministerstvo pre sociálne práva, spotrebiteľské záležitosti a Agendu 2030.  
V štátoch, ktoré financujú poskytovanie dlhodobej starostlivosti aj peňažnými príspevkami pre  
samotných užívateľov služby, ako je napríklad Česká republika prostredníctvom už spomínaných  
příspěvkov na péči“ (ďalej už príspevok na starostlivosť), môže užívateľ služby využiť aj tento zdroj  
na pokrytie spoluúčasti, príp. na zníženie sumy za poskytovanú rezidenčnú službu. Konkrétne  
v Českej republike je zákonom stanovené, že úhrada za starostlivosť v pobytových zariadeniach  
ako je domov pre seniorov, by mala byť stanovená vo výške prideleného príspevku na  
starostlivosť. Pri týždenných pobytových službách by to malo byť maximálne do výšky 75 % zo  
sumy prideleného príspevku na starostlivosť (§ 73, ods. 4 zákona č. 108/2006 Sb. o sociálnych  
službách ). Zmyslom príspevku na starostlivosť je teda pokrývať poplatok za starostlivosť, nad  
rámec tejto sumy je užívateľovi účtovaný poplatok za stravu a ubytovanie v danom zariadení.  
Vo viacerých štátoch je možnosť v prípade nízko-príjmových osôb žiadať o finančný príspevok na  
dofinancovanie poplatku za rezidenčnú starostlivosť. V Luxembursku sa v rezidenčnom type  
zariadenia pre seniorov finančná spoluúčasť pre užívateľa limituje a priori na oblasť ubytovania  
a nemedicínskych služieb ako je napr. strava a pranie bielizne, pričom v prípade nízko-príjmových  
osôb je možné požiadať o finančnú pomoc Národný fond solidarity alebo príslušné lokálne  
sociálne úrady aj na pokrytie týchto nákladov. V Španielsku je možné žiadať o finančný príspevok  
na rezidenčnú starostlivosť na základe vyhlášky SSI/420/201523.  
Špecifický prípad financovania predstavuje Holandsko, kde sa o. i. v prípade 24-hodinovej  
potreby dlhodobej starostlivosti môže žiadateľ o službu rozhodnúť, či využije služby miestnej  
samosprávy pri zabezpečení sociálnej služby alebo požiada o „osobný rozpočet24. V prípade, ak  
žiadateľ o pomoc požiada o „osobný rozpočet“, miestna samospráva poukáže príslušnú sumu  
finančných prostriedkov na účet Sociálnej poisťovni (Sociale Verzekeringsbank), ktorá následne  
prefinancuje celkovo alebo čiastočne (do výšky osobného rozpočtu) poskytovanie služby  
u poskytovateľa, ktorého si žiadateľ o pomoc vyberie. V takomto prípade môže ísť aj  
o súkromných poskytovateľov, administratívna záťaž (výber poskytovateľa, jeho zazmluvnenie) je  
pri voľbe osobného rozpočtu plne „na pleciach“ žiadateľa o pomoc25. Užívatelia sú v tomto prípade  
takisto povinní doplácať za sumu služby, ktorá je nad rámec vyhradeného osobného rozpočtu. Nad  
rámec toho, pri poskytnutí určitých služieb poukazujú aj sumu osobného príspevku (eigen bijdrage),  
ktorá sa odvíja od výšky príjmu a je v max. výške 21 EUR, na účet Ústredného správneho úradu  
(Centraal Administratie Kantoor). Tieto prostriedky sú ďalej posunuté miestnej samospráve. Štát sa  
22 Webstránka Imserso. Dostupná (v španielčine): https://imserso.es/el-imserso/quienes-somos  
23 Vyhláška SSI/420/2015 z 9. marca, ktorou sa stanovujú základné pravidlá pre poskytovanie dotácií pre seniorov,  
a sociálne služby. Dostupná (v španielčine) na: https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-2015-2706  
18  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
zapája do financovania služby prostredníctvom platieb do „Obecného fondu“26, z ktorého čerpajú  
zdroje miestne samosprávy.  
Obdobou holandského „osobného rozpočtu“ je fínsky „poukaz na službu“, ktorý môže  
žiadateľovi o pomoc na základe svojho rozhodnutia vydať príslušný región služieb blahobytu  
alebo mesto Helsinki. Takýto „poukaz na službu“ predstavuje záväzok daného regiónu služieb  
blahobytu/mesta Helsinki, že uhradí službu u súkromného poskytovateľa služby na základe  
výberu žiadateľa27. Žiadateľ má možnosť takýto poukaz odmietnuť a žiadať zabezpečenie služby  
priamo od regiónu služieb blahobytu/mesta Helsinki.  
Rôznorodosť princípov pri stanovení výšky financovania  
Sociálny sektor má zložitý systém financovania, v ktorom je ťažké určiť jednotný princíp.  
Financovanie môže byť založené na rôznych princípoch v závislosti od danej služby, ale dokonca  
aj v rámci tej istej služby. Len v samotnom Maďarsku môžu byť v praxi uplatnené nasledovné  
princípy:  
podľa počtu obyvateľov v danej obci,  
pevná suma financovania služby na základe normatívu alebo výberového konania,  
financovanie na základe počtu miest (v zariadení),  
na základe počtu „pokrytých“ osôb,  
na základe úloh definovaných v metodických pokynoch,  
financovanie na základe počtu zamestnancov, príp. odborného personálu,  
kombinované financovanie: na základe počtu odborných zamestnancov a poskytnutých  
služieb,  
hybridné riešenia.  
19  
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
3. Financovanie rezidenčných sociálnych služieb na Slovenku  
„Financovanie sociálnych služieb podmienených odkázanosťou je viaczdrojové a pozostáva najmä  
z verejných prostriedkov – z rozpočtov miestnej a regionálnej samosprávy (financovanie nimi zriadených  
poskytovateľov sociálnych služieb a poskytovanie finančných príspevkov neverejným poskytovateľom,  
u ktorých sociálnu službu zabezpečujú), zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR, ktoré  
poskytuje „obecným“ a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb finančný  
príspevok a z úhrad za poskytované sociálne služby. Prijímatelia za sociálne služby platia poskytovateľovi  
sociálnej služby úhradu, pričom platí zásada ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu  
službu, za podmienok určených priamo zákonom o sociálnych službách podľa druhov sociálnych služieb a ich  
foriem vo väzbe na sumy životného minima.“(Stratégia dlhodobej starostlivosti v SR)28  
Na Slovensku sú obce/C29 povinné zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb pre fyzickú osobu,  
ktorá je na nich odkázaná.  
V rámci svojej pôsobnosti poskytne obec/VÚC fyzickej osobe, ktorá požiada o sociálnu službu,  
sociálnu službu alebo zabezpečí jej poskytovanie prostredníctvom poskytovateľa sociálnej služby  
zapísaného v registri sociálnych služieb.  
Štátna finančná podpora na poskytovanie sociálnych služieb (Finančný príspevok na  
poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou) je dostupná pre  
verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ak neposkytujú sociálnu službu  
s cieľom dosiahnuť zisk.  
Výška príspevku závisí od počtu prijímateľov starostlivosti a úrovne ich odkázanosti, tzv. stupňa  
odkázanosti. Konkrétne podmienky poskytovania finančného príspevku sú stanovené v § 78a  
zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom  
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov30.  
Jeho výšku ustanovuje na príslušný rok vláda SR nariadením, v roku 2025 sa bude pohybovať na  
tejto úrovni (Tabuľka 2).  
Nad rámec tohto príspevku sú obce/VÚC povinné poskytnúť neverejnému poskytovateľovi  
sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a s ktorým majú  
uzatvorenú písomnú zmluvu, „Finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby“  
(ďalej „FPP“).  
28 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR: Stratégia dlhodobej  
29 Pozn.: V prípade sociálnej služby poskytovanej v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby  
ide o povinnosť obce. Pokiaľ ide o sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb, spadá to do  
20  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Tabuľka 2: Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach  
podmienených odkázanosťou, pre rok 2025  
Stupeň odkázanosti  
fyzickej osoby na pomoc  
inej fyzickej osoby  
Výška finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej formy  
sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb na mesiac  
na miesto v zariadení sociálnych služieb  
II. stupeň  
III. stupeň  
IV. stupeň  
V. stupeň  
VI. stupeň  
188 EUR  
375 EUR  
488 EUR  
675 EUR  
825 EUR  
Paragraf 77, ods. 1 príslušného zákona o sociálnych službách ďalej stanovuje spôsob výpočtu FPP  
takto:  
„Finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak  
ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia,  
v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby, na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín  
opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na  
počet kilometrov prepravnej služby, na počet hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet  
hodín tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu.“  
Ďalej sa, zjednodušene povedané, výška FPP určuje na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu  
medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnych služby v pôsobnosti  
obce/VÚC a priemernými príjmami z finančného príspevku poskytovaného štátom a z úhrad  
prijímateľov sociálnych služieb, v rámci pôsobnosti obce/VÚC za predchádzajúci rozpočtový rok  
v prepočte na jednotku výkonu. Podrobný spôsob výpočtu je uvedený v § 77 príslušného zákona  
o sociálnych službách.  
Samotný prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu vo výške  
stanovenej poskytovateľom sociálnej služby v zmluve.  
Zjednodušene by priemerná suma úhrady za sociálnu službu na prijímateľa na mesiac (príp. inú  
jednotku výkonu) mala byť najviac vo výške rozdielu medzi priemernými ekonomicky  
oprávnenými nákladmi poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok po ich  
prepočítaní na jednotku výkonu a priemerným príjmom poskytovateľa sociálnej služby za  
predchádzajúci rozpočtový rok z finančného príspevku od štátu a, ak je to relevantné, aj  
z príspevku od miestnej samosprávy. Podrobný spôsob výpočtu je uvedený v § 72 príslušného  
zákona o sociálnych službách.  
21  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Verejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný určovať sumu úhrady za sociálnu službu v súlade  
so všeobecne záväzným nariadením obce/VÚC a neverejný poskytovateľ sociálnej služby v súlade  
so zverejneným aktuálnym cenníkom.  
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej  
splatnosti podľa svojho príjmu a majetku (§ 72 ods. 8 príslušného zákona o sociálnych službách).  
Paragraf 72a, ods. 8 toho istého zákona zároveň vymedzuje, ktoré príjmy sa na účely platenia  
úhrady za sociálnu službu spoločne posudzujú a započítavajú.  
Podľa § 72, ods. 10 príslušného zákona o sociálnych službách sa za majetok na účely platenia  
úhrady za poskytovanú sociálnu službu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane  
peňažných úspor, a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty, ktorých súčet  
hodnoty je vyšší ako suma 10 000 eur. Zároveň odseky 11 až 17 toho istého paragrafu stanovujú  
výnimky a ďalšie podrobnosti pri posudzovaní výšky majetku aj s ohľadom na poskytovanie  
sociálnej služby v konkrétnom rezidenčnom zariadení31.  
V súlade s § 73, ods. 2, 3 príslušného zákona o sociálnych službách musí prijímateľovi sociálnej  
služby po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu zostať mesačne z jeho príjmu  
najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným  
predpisom, v prípade, ak ide o službu v zariadení bez poskytovania stravovania, je táto hranica  
stanovená vo výške najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu  
ustanovenej osobitným predpisom. V prípade týždennej pobytovej sociálnej službe musí  
prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 60 %  
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom,  
v prípade, ak ide o službu v zariadení bez poskytovania stravovania, je táto hranica stanovená vo  
výške najmenej 85 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej  
osobitným predpisom.  
Nezaplatenú časť úhrady je možné požadovať od blízkych osôb (manžela/ky, plnoletých  
zaopatrených detí alebo rodičov), buď dobrovoľne dohodou alebo na základe rozhodnutia  
o povinnosti platiť úhradu a v prípade, že ani tieto fyzické osoby nie sú schopné nezaplatenú časť  
úhrady platiť (napr. z dôvodu nízkeho príjmu), stáva sa nezaplatená časť úhrady pohľadávkou  
poskytovateľa, ktorú si môže vymáhať najneskôr v dedičskom konaní.  
31 Pozn.: Napríklad na základe § 72 ods. 12a) príslušného zákona o sociálnych službách sa na účely platenia  
úhrady za poskytovanú sociálnu službu neprihliada na nehnuteľnosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva na  
trvalé bývanie, čo však neplatí pri celoročnej pobytovej sociálnej službe v zariadení pre seniorov (§ 72 ods. 13).  
22  
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Záver  
Financovanie sociálnych služieb v rezidenčných zariadeniach je v členských štátoch EÚ úzko  
prepojené s financovaním zdravotnej starostlivosti ako takej. Aj na Slovensku je v rámcových  
dokumentoch ako Stratégia dlhodobej starostlivosti v SR, Aktualizácia Strategického rámca starostlivosti  
o zdravie pre roky 2014 2030 či vo forme zadefinovaných priorít v rámci komponentu 13 (Dostupná  
a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť) Plánu obnovy a odolnosti SR pomerne konkrétne  
pomenovaná potreba prepájania sociálnej a zdravotnej starostlivosti a odstránenia sektorového  
prístupu.  
Na základe reportovaných údajov OECD (pozri kap. 1, Graf 4) môžeme konštatovať, že tento  
prístup v oblasti dlhodobej starostlivosti v rezidenčných zariadeniach v Slovenskej republike  
zatiaľ úplne absentuje, keďže všetky výdavky spojené s touto oblasťou sú na Slovensku viazané na  
sociálnu starostlivosť. Tento aspekt je o to markantnejší, že všetky ostatné členské štáty EÚ  
reportujú v rámci dlhodobej starostlivosti v rezidenčných zariadeniach časť výdavkov viazanú  
na zdravotnú starostlivosť.  
V rámci financovania sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti sme v rámci vybraných štátov EÚ  
identifikovali nasledujúce charakteristiky (pozri viac kap. 2):  
viaczdrojovosť financovania,  
podmienenosť financovania služby (zo strany štátu/regionálnej/miestnej samosprávy),  
účelové viazanie poskytnutých verejných prostriedkov,  
podmienenosť finančnej spoluúčasti zo strany užívateľa služby,  
priama záťaž financovania dopadajúca primárne na samotných zriaďovateľov a/alebo  
legislatívne zodpovedné orgány za zabezpečenie týchto služieb a samotného užívateľa  
služby,  
rôznorodosť princípov pri stanovení výšky financovania.  
Slovensko v tomto ohľade nevykazuje výraznú mieru odlišnosti voči ostatným vybraným štátom  
EÚ, ktoré sú predmetom štúdie. Zároveň však v porovnaní s niektorými inými štátmi (Fínsko,  
Holandsko) ani neprináša prvky flexibility do systému tohto financovania.  
23  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Zdroje  
1. Požiadavka ECPRD č. 5966 Zariadenia sociálnej starostlivosti pre seniorov a odkázané osoby  
2. Európska komisia: Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2024, Ekonomické a rozpočtové  
3. Správa Európskej komisie o starnutí obyvateľstva z roku 2024 – Štatistické prílohy, všetky  
5. OECD Data Explorer. Dostupné (v angličtine) na: https://data-explorer.oecd.org/  
6. K NR SR, PAIN, Kubišová, K: Rezidenčné zariadenia dlhodobej starostlivosti o seniorov  
a odkázané osoby, január 2025.  
Slovensko  
8. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.  
11. MZ SR: Aktualizácia Strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030, jún  
12. Plán obnovy a odolnosti SR: Komponent 13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-  
Česko  
Estónsko  
24  
 
Porovnávacia analýza: Financovanie dlhodobej starostlivosti so zameraním na rezidenčné zariadenia  
Fínsko  
Holandsko  
17. Ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva (Holandsko): Regióny služieb blahobytu budú  
zodpovedné za organizáciu zdravotných, sociálnych a záchranných služieb. Dostupné  
18. Vláda (Holandsko): Ako sa financuje pobyt v opatrovateľskom alebo ošetrovateľskom  
Chorvátsko  
Portugalsko  
22. Webstránka Ministerstva práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia: IPSS. Dostupné  
Španielsko  
23. Vyhláška SSI/420/2015 z 9. marca, ktorou sa stanovujú základné pravidlá pre poskytovanie  
dotácií pre seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a osoby v stave odkázanosti v rámci  
24. Webstránka Imserso. Dostupná (v španielčine): https://imserso.es/el-imserso/quienes-somos  
Taliansko  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu  
25