Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
8/2024  
Domáca opatrovateľská služba  
vo vybraných štátoch EÚ  
Veronika Lipková  
Bratislava  
apríl 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Anotácia  
Štúdia mapuje legislatívnu úpravu domácej opatrovateľskej služby vo vybraných štátoch EÚ.  
Zároveň porovnáva dostupné služby domácej starostlivosti v jednotlivých štátoch, podmienky ich  
poskytnutia a zvolenú formu spoluúčasti zo strany prijímateľa pomoci na základe platných  
právnych noriem.  
Kľúčové slová  
dlhodobá starostlivosť, domáca starostlivosť, opatrovateľská služba, pomoc v domácnosti,  
opatrovateľ, legislatívna úprava, príspevok, stravovanie  
Home care service in selected EU states  
Annotation  
The analysis compares the existing legal regulations of home care service in selected EU countries.  
At the same time, it provides an overview of available home care services, the eligibility criteria  
and the co-financing arrangements in each country based on the applicable legal norms.  
Keywords  
long-term care, home care sevice, home assistance, caregiver, allowance, legal regulation, meals  
provision  
Vypracovala: Ing. Veronika Lipková, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru  
Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho  
zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Obsah  
4
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Úvod  
V súvislosti so zvyšujúcim sa priemerným vekom dožitia a znižujúcou sa mierou pôrodnosti  
v európskom priestore sa kladie čoraz väčší dôraz na optimalizovanie a zosúlaďovanie  
poskytovaných sociálnych služieb s reálnymi potrebami obyvateľstva v snahe o zachovanie a príp.  
zlepšovanie doterajšej kvality života.  
Medzi tieto služby na Slovensku patrí aj domáca opatrovateľská služba, ktorá z historického  
hľadiska supluje alebo doplňuje starostlivosť rodiny o svojich najzraniteľnejších členov, t. j. tých,  
ktorí sú odkázaní na starostlivosť druhých pri zabezpečení svojich vlastných potrieb. Cieľom tejto  
štúdie je zmapovať legislatívnu úpravu tejto služby alebo jej alternatív vo vybraných štátoch EÚ  
a na jej základe porovnať vymedzenie tejto služby v zákone:  
-
z kompetenčného hľadiska (kto definuje úroveň služby a kto je zodpovedný za jej  
poskytovanie),  
-
z obsahového hľadiska (poskytované služby, nárokovateľnosť, finančný aspekt).  
Taktiež sa tento materiál snaží priniesť ucelený pohľad na poskytovanú domácu starostlivosť vo  
vybraných krajinách s cieľom poukázať na fungovanie služby v kontexte ostatných služieb/dávok,  
a teda upriamiť pohľad na jej konečný benefit pre prijímateľa pomoci.  
Za objekt skúmania sme si zvolili štáty EÚ, ktoré sú Slovensku buď geograficky blízke (Rakúsko),  
alebo majú podobnú historickú skúsenosť s prechodom na demokratický režim (Chorvátsko,  
Estónsko) a tiež štáty EÚ, ktoré napĺňajú obidva tieto parametre (štáty V4), pričom Nemecko stojí  
na priereze takto zadefinovaných kategórií.  
V rámci použitých zdrojov sme vychádzali primárne z platnej legislatívy daných štátov,  
z informácií a usmernení zverejnených ich štátnymi inštitúciami a z údajov zo Spoločného  
informačného systému o sociálnej ochrane v 1. Taktiež sme sa inšpirovali vypracovanými  
odpoveďami na požiadavky v oblastiach domácej starostlivosti, sociálnej pomoci a systému  
dlhodobej starostlivosti v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu  
(ECPRD)2 a informačným materiálom Parlamentného inštitútu o Poskytovaní sociálnych služieb pre  
seniorov v domácom prostredí3.  
V prvej časti analýzy sa zameriame na spoločné charakteristiky legislatívnej úpravy domácej  
opatrovateľskej služby, ako aj na porovnanie rozdielov medzi nimi, či už zo spomenutého  
kompetenčného, obsahového alebo finančného hľadiska. V druhej časti poskytneme detailnejšie  
informácie o tejto službe v jednotlivých štátoch.  
1 Spoločný informačný systém o sociálnej ochrane v EÚ (Mutual Information System on Social Protection in the European  
Union – MISSOC). Dostupné (v angličtine) na: https://www.missoc.org/missoc-database/comparative-tables/  
3
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1. Základné legislatívne aspekty domácej opatrovateľskej služby  
Vo všetkých štátoch, ktoré sú predmetom štúdie, existuje domáca opatrovateľská služba vo  
viacmenej podobnej obsahovej forme (čo sa týka poskytovaných úkonov), pričom jej názvoslovie  
sa môže mierne odlišovať.  
Názvoslovie služby  
Slovensko Domáca opatrovateľská služba  
ČR  
Opatrovateľská služba  
Služba domácej pomoci (Házi segítségnyújtás)  
Služba stravovania (Étkeztetés)  
Maďarsko  
Opatrovateľská a špeciálna opatrovateľská služba v mieste bydliska  
Opatrovateľská služba formou susedských služieb  
Poľsko  
Opatrovateľské služby:  
- zabezpečenie stravovania (Essen auf Rädern/Mittagstisch)  
- udržiavanie domácnosti (Weiterführung des Haushaltes)  
- domáca ošetrovateľská starostlivosť, vrátane základnej starostlivosti  
(Hauskrankenpflege incl. Grundpflege)  
Rakúsko  
Nemecko  
Domáca opatrovateľská pomoc (Häusliche Pflegehilfe)  
Chorvátsko Služba domácej pomoci (Pomoć u kući)  
Estónsko Služba domácej starostlivosti (Koduteenus)  
Legislatíva naprieč štátmi vychádza z tradície opatrovania svojich blízkych v domácom prostredí,  
či už zo strany rodiny alebo najbližšieho okolia. Jej spoločnými charakteristikami je kladenie  
dôrazu na čo najväčšiu samostatnosť opatrovaného, jeho možnosť výberu a uprednostňovanie  
domácej formy starostlivosti pred pobytovými zariadeniami.  
Spoločným implicitným znakom je takisto lokálne poskytovanie tejto služby, čo vychádza zo  
samotnej charakteristiky poskytovania služby v mieste bydliska žiadateľa.  
Rozdiely možno nachádzať:  
v úrovni definovania služby a pravidiel jej poskytovania, t. j. či je služba vymedzená  
v zákone, príp. vyhláške daného štátu, alebo je táto právomoc čiastočne prenesená aj na  
nižšie celky (spolkové krajiny, resp. samosprávy), s čím súvisí aj detailnosť vymedzenia  
služby a administratívneho procesu poskytovania služby v právnej úprave štátu,  
vo vzťahu tejto služby s inými existujúcimi dávkami, ktoré slúžia na zabezpečenie domácej  
starostlivosti, s čím súvisí aj zadefinovaný spôsob finančného krytia služby zo strany  
prijímateľa a prípadné vymedzenie príjmových alebo majetkových kritérií na žiadateľa,  
ako aj možnosť financovania tejto služby iným peňažným príspevkom.  
6
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
1.1 Kompetenčný aspekt domácej opatrovateľskej služby  
Definovanie  
Úroveň  
definovania zabezpečovať  
služby  
Slovensko Štát*  
Povinnosť  
pravidiel /  
postupu  
posúdenia  
Kontaktný bod pre  
žiadateľa  
Stanovenie výšky úhrady  
službu  
Obec/Poskytovateľ služby  
(max. výška v zákone)  
Obec  
Štát*  
Štát*  
Štát*  
Obec  
Obec s  
rozšírenou  
pôsobnosťou  
Obec/Poskytovateľ služby  
(max. výška vo vyhláške)  
Obec/Poskytovateľ  
služby  
ČR  
Štát*  
Štát*  
Miestna  
samospráva  
Obec/Poskytovateľ služby  
(max. výška v zákone)  
Miestna  
samospráva  
Maďarsko  
Obec  
Obec (Centrum  
sociálnej pomoci /  
Centrum  
(min. úroveň príjmu pre  
spoluúčasť stanovená v  
zákone)  
Poľsko  
Štát*  
Obec  
Štát*  
sociálnych služieb)  
Spolkové krajiny  
(podľa Dohody s federálnou  
vládou musia byť  
zohľadnené sociálne  
aspekty)  
Spolkové  
krajiny**  
Spolkové  
krajiny  
Spolkové  
krajiny  
Miestne príslušný  
úrad  
Rakúsko  
Fond dlhodobej  
starostlivosti  
(dlhodobá  
starostlivosť)  
Miestne príslušný  
úrad sociálnej  
starostlivosti  
Fond dlhodobej  
starostlivosti  
(dlhodobá  
Štát  
(zákon stanovuje výšku  
sumy, za ktorú možno  
čerpať službu)  
Nemecko  
Štát*  
Štát*  
Štát*  
starostlivosť)***  
(sociálna pomoc)  
Štát (zákon stanovuje  
príjmové a majetkové  
kritériá pre poskytovanie  
služby, samotná služba je  
teda pre schválených  
žiadateľov bez úhrady)  
Inštitút  
sociálnej  
práce****  
regionálne  
kancelárie Inštitútu  
pre sociálne veci  
Chorvátsko Štát*  
Štát*  
Miestna  
samospráva  
Miestna  
samospráva  
Miestna  
samospráva  
Miestna  
samospráva  
Estónsko  
Miestna samospráva  
* Prostredníctvom zákona a príp. vyhlášky príslušného ministerstva.  
** Minimálny štandard služby je definovaný v Dohode s federálnou vládou.  
*** Fond dlhodobej starostlivosti je primárnou inštitúciou zameranou na zabezpečenie služieb dlhodobej  
starostlivosti. Sociálne dávky slúžia ako doplnková pomoc v prípade nesplnenia poistných podmienok.  
**** Inštitút sociálnej práce spadá priamo pod Ministerstvo práce, dôchodkového systému, rodiny a sociálnej  
politiky Chorvátskej republiky.  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1.2 Finančný aspekt domácej opatrovateľskej služby zo strany prijímateľa  
Spoluúčasť na  
financovaní služby zo  
strany prijímateľa  
Príjmové/majetkové  
kritériá na vznik nároku  
na službu  
Možnosť financovania  
služby iným príspevkom  
Áno (od príjmu  
Slovensko vo výške 1,65-násobku  
životného minima)  
Nie  
Nie  
Nie  
Nie  
Áno  
Nie  
ČR  
Áno*  
Áno (výška úhrady  
Maďarsko nesmie presiahnuť  
určité % z príjmu)  
Áno (od hranice  
Poľsko  
Nie  
Áno  
Áno  
minimálneho príjmu)  
Pravidlá si definujú  
Principiálne nie, pravidlá  
si definujú samotné  
spolkové krajiny  
samotné spolkové krajiny,  
principiálne je možná  
Rakúsko  
spoluúčasť  
Prijímatelia pomoci si  
môžu vybrať čerpanie  
pomocou vecnej alebo  
finančnej dávky alebo  
kombinovane  
Nie (pri dlhodobej  
starostlivosti)  
Áno (pri poskytovaní  
sociálnej dávky)  
Nie** (pri dlhodobej  
Nemecko  
starostlivosti)  
Chorvátsko Nie  
Áno  
Nie  
Pravidlá  
spolufinancovania si  
definuje miestna  
samospráva  
Miestna samospráva môže  
poskytovať zároveň s  
vecnou dávkou aj peňažný  
príspevok  
Principiálne nie, pravidlá  
si definuje miestna  
samospráva  
Estónsko  
* Pozri výnimky v kapitole 2.2 Česko.  
** Opatrovaný si financuje služby, ktoré sú nad rámec schváleného finančného krytia. Viac kapitola 2.6 Nemecko.  
8
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
2. Domáca opatrovateľská služba v jednotlivých štátoch  
Cieľom tejto kapitoly je poskytnúť podrobnejší pohľad na legislatívnu úpravu domácej  
opatrovateľskej služby, pričom sa zameriame na kontext systému poskytovania samotnej dávky,  
uvedenie konkrétnej právnej úpravy, poskytnutie základných charakteristík služby a jej  
nárokovateľnosti, popis administratívneho postupu na jej získanie, ako aj finančného krytia dávky  
zo strany prijímateľa a iné opatrovateľské dávky a ich možný súbeh s domácou opatrovateľskou  
službou.  
2.1 Slovensko  
Domáca opatrovateľská služba (ďalej len „opatrovateľská služba“) je na Slovensku zaradená medzi  
sociálne služby určené na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného  
postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.  
Legislatívne ju upravuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách4. V súlade s § 8 ods. 1 a § 92 ods.  
2 až 4 tohto zákona, patrí zabezpečenie dostupnosti opatrovateľskej služby medzi povinnosti obce.  
Na účely nároku na opatrovateľskú službu musí byť žiadateľ odkázaný na pomoc pri úkonoch  
sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách v minimálnom  
časovom rozsahu 2 hodiny denne v priemere (čo zodpovedá najmenej II. stupňu odkázanosti).  
Právnym základom pre zaradenie žiadateľa o pomoc do príslušného stupňa odkázanosti je Príloha  
č. 3 uvedeného zákona, ktorá pomocou bodového systému za samostatné zvládnutie jednotlivých  
úkonov v oblastiach ako stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie, osobná hygiena, atď. a súčtu  
týchto bodov stanovuje rozsah odkázanosti v hodinách denne, pričom existuje celkovo 6 stupňov  
odkázanosti.  
Administratívny postup pri žiadaní o opatrovateľskú službu tak ako je ukotvený v zákone  
prebieha v nasledovnej postupnosti:  
1. Žiadateľ podá žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na obecný, resp. mestský  
úrad (podľa miesta trvalého pobytu).  
Pozn.: Posúdenie odkázanosti na sociálnu službu nie je podľa zákona potrebné v prípade  
osoby, ktorej sa má poskytovať služba bezodkladne (podľa § 8 ods. 8) a osoby, ktorá bude  
platiť úhradu za službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (§ 74 ods. 5).  
2. Obecný, resp. mestský úrad následne začne posudkovú činnosť (§ 48 až 51a), ktorú vykonáva  
zdravotnícky pracovník s cieľom vyhotovenia zdravotného posudku a sociálny pracovník  
s cieľom vyhotovenia sociálneho posudku žiadateľa. Na základe zdravotného a sociálneho  
posudku žiadateľa vyhotovuje obec posudok o odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu, ktorý  
obsahuje zoznam úkonov5, pri ktorých je osoba odkázaná a ich predpokladaný časový rámec  
a následne vydáva samotné rozhodnutie o odkázanosti žiadateľa na danú sociálnu službu.  
4
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom  
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Dostupný na:  
5 Úplný zoznam úkonov poskytovaných v rámci opatrovateľskej služby je obsahom Prílohy č. 4 k zákonu č. 448/2008 Z. z.  
9
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
3. Žiadateľ po obdržaní rozhodnutia a posudku o odkázanosti požiada obecný, resp. mestský  
úrad o zabezpečenie opatrovateľskej služby alebo o poskytovanie sociálnej služby ním  
vybraným poskytovateľom (§ 8).  
4. Prijímateľ pomoci a poskytovateľ služby následne uzatvoria Zmluvu o poskytovaní sociálnej  
služby, ktorá stanovuje rozsah poskytnutých služieb a výšku úhrady za službu (§ 74).  
Poskytovateľom opatrovateľskej služby je teda buď samotná obec, ňou zriadená organizácia alebo  
neverejný poskytovateľ zapísaný do registra sociálnych služieb. Samotnú službu vykonáva  
profesionálny/a opatrovateľ/ka najmenej v rozsahu hodín, ktorý zodpovedá stupňu odkázanosti  
prijímateľa pomoci alebo v rozsahu hodín, na ktorom sa prijímateľ dohodol s poskytovateľom.  
Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať, ak je opatrovaný v karanténe alebo pri ochorení  
prenosnou chorobou (§ 41 ods. 3 d).  
Finančné krytie  
Výšku úhrady za opatrovateľskú službu určuje obec v súlade so všeobecne záväzným nariadením  
obce a v prípade neverejných poskytovateľov ju stanovuje zriaďovateľ.  
Zákon uvádza aj výpočet maximálnej sumy úhrady za službu pre verejných a neziskových  
neverejných poskytovateľov ako rozdiel medzi priemernými ekonomickými oprávnenými  
nákladmi poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok a jeho priemernými  
príjmami z finančného príspevku, po prepočítaní tejto úhrady na prijímateľa tejto sociálnej služby  
na mesiac alebo na inú jednotku výkonu (§ 72).  
Obec je po splnení zákonných podmienok povinná poskytovať neverejnému poskytovateľovi  
sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk:  
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej opatrovateľskej služby,  
finančný príspevok na zabezpečenie úkonov sebaobsluhy podľa počtu a štruktúry  
prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, jeho minimálna výška je stanovená v Prílohe  
č. 56 zákona.  
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti  
podľa svojho príjmu a majetku. (§ 72 ods. 8) Na tieto účely sa do príjmu prijímateľa pomoci započítava  
aj príjem jej/jeho manžela/ky (§ 72a ods. 8a).  
V súlade s § 73 musí prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu  
a pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,65-násobok  
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo činí 443,7 EUR (február 2024).  
Nezaplatenú časť úhrady je možné požadovať od blízkych osôb (manžela/ky, plnoletých  
zaopatrených detí alebo rodičov), buď dobrovoľne dohodou alebo na základe rozhodnutia  
o povinnosti platiť úhradu a v prípade, že ani tieto fyzické osoby nie sú schopné nezaplatenú časť  
6
Minimálna výška finančného príspevku pri poskytovaní opatrovateľskej služby/mesiac uvedená v Prílohe č. 5  
k zákonu č. 448/2008 Z. z. je stanovená v závislosti od stupňa odkázanosti opatrovanej osoby (89,82 EUR pre II.  
stupeň odkázanosti, 179,68 EUR pre III. stupeň, 269,47 EUR pre IV. stupeň, 359,29 EUR pre V. stupeň, 449,18 eura  
pre VI. stupeň).  
10  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
úhrady platiť (napr. z dôvodu nízkeho príjmu), stáva sa nezaplatená časť úhrady pohľadávkou  
poskytovateľa, ktorú si môže vymáhať najneskôr v dedičskom konaní.  
Zákon o sociálnych službách nevylučuje poskytovanie 24 hodinovej opatrovateľskej služby. Ak  
opatrovateľskú službu poskytuje priamo obec, zo zákona jej priamo vyplýva aj povinnosť  
financovať túto sociálnu službu poskytovanú v rámci jej samosprávnej pôsobnosti.7  
Súbeh dávok  
V prípade, ak je opatrovaný v opatrovateľskej starostlivosti osoby, ktorá poberá peňažný  
príspevok na opatrovanie, tak má nárok na opatrovateľskú službu od obce maximálne v rozsahu  
8 hodín mesačne alebo po dobu, kým sa opatrujúcej osobe poskytuje ústavná zdravotná  
starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Opatrujúca osoba poberajúca peňažný príspevok na  
opatrovanie má takisto nárok na 30 dní voľna za rok, pričom voľno si môže čerpať aj po  
jednotlivých dňoch. V tomto čase musí obec zabezpečiť opatrovanej osobe odľahčovaciu službu  
podľa jej potreby buď v domácom prostredí, v dennom stacionári alebo v pobytovom sociálnom  
zariadení za rovnakú úhradu ako pre ostatných poberateľov sociálnej služby.  
Prijímateľ pomoci v podobe opatrovateľskej služby nemôže poberať príspevok na osobnú asistenciu.  
2.2 Česko  
Právny rámec opatrovateľskej služby v Česku tvorí zákon č. 108/2006 Sb. o sociálnych službách8  
a Vyhláška č. 505/2006 Sb.9  
Opatrovateľská služba je definovaná ako terénna alebo ambulantná služba poskytovaná osobám  
so zníženou sebestačnosťou z dôvodu veku, chronického ochorenia alebo zdravotného postihnutia  
a rodinám s deťmi, ktorých situácia si vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby (§ 40 ods. 1 zákona).  
Zahŕňa tieto základné činnosti (§ 40 ods. 2 zákona):  
pomoc pri zvládaní každodenných úkonov sebaobsluhy,  
pomoc pri osobnej hygiene,  
poskytnutie stravy alebo pomoc pri jej zabezpečení,  
pomoc pri zaistení chodu domácnosti,  
sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím.  
Zoznam úkonov pre jednotlivé činnosti je obsahom Vyhlášky (§ 6 ods. 1).  
(§ 6 zákona) Poskytovateľmi sociálnych služieb sú pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom  
územné samosprávne celky a nimi zriaďované právnické osoby, ďalšie právnické osoby, fyzické osoby  
a ministerstvo a ním zriadené organizačné zložky štátu alebo štátne príspevkové organizácie, ktoré sú  
právnickými osobami.  
8 Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálnych službách. Dostupný (v češtine) na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-108  
9 Vyhláška č. 505/2006 Sb. Dostupná (v češtine) na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-505  
11  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Poskytovatelia sociálnych služieb musia byť zapísaní v registri poskytovateľov sociálnych služieb,  
ktorý vedie krajský úrad (§ 85 ods. 1 zákona).  
Administratívny postup  
Osoba, ktorá potrebuje opatrovateľskú službu, sa so žiadosťou môže priamo obrátiť na  
poskytovateľa sociálnych služieb alebo môže požiadať obec, v ktorej má trvalý alebo hlásený  
pobyt, o sprostredkovanie možnosti poskytnutia sociálnej služby alebo o sprostredkovanie  
kontaktu s poskytovateľom sociálnych služieb. (§ 91 zákona)  
Následným krokom je sociálne „šetrenie“ v domácnosti u opatrovaného vykonané sociálnym  
pracovníkom. Jeho účelom je posúdenie individuálnych potrieb žiadateľa, overenie skutočnosti, či  
spadá do cieľovej skupiny opatrovateľskej služby a zároveň jeho oboznámenie s podmienkami  
a spôsobom poskytovania služby. Na základe dosiahnutia dohody medzi poskytovateľom služby  
a jej príjemcom sa spíše Zmluva o poskytovaní sociálnej služby (§ 92 zákona), ktorá obsahuje  
rozsah poskytovaných úkonov, ako aj výšku úhrady zo strany prijímateľa pomoci.  
Osobe, ktorej nie je poskytovaná sociálna služba, a je v takej situácii, keď by neposkytnutie  
okamžitej pomoci ohrozilo jej život alebo zdravie, poskytnutie sociálnej služby zabezpečuje  
Obecný úrad s rozšírenou pôsobnosťou10, na základe miesta trvalého alebo hláseného pobytu  
osoby. (§ 92 a) zákona)  
Finančné krytie  
V súlade s § 75 zákona platia za poskytovanie opatrovateľskej služby prijímatelia pomoci úhradu  
za základné činnosti v rozsahu stanovenom Zmluvou o poskytnutí sociálnej služby.  
Maximálna výška úhrady je stanovená Vyhláškou (§ 6 ods. 2) na základe stráveného času, počtu  
vykonaných úkonov alebo v prípade prania od váhy prádla. Úhrada za fakultatívne činnosti môže  
byť stanovená v plnej výške nákladov na tieto služby (§ 77 zákona).  
Služba sa poskytuje bez úhrady:  
rodinám s 3 a viac deťmi, do dovŕšenia ich 4. roku,  
účastníkom odboja, procesu súdnej/mimosúdnej rehabilitácie (napr. na základe  
neoprávneného výkonu väzby, zaradenia do tábora nútených prác) za bližšie stanovených  
podmienok v § 75 ods. b) až d) alebo ich pozostalým manželom/kám vo veku nad 70 rokov.  
Súbeh dávok  
Osoby si môžu hradiť opatrovateľskú starostlivosť z príspevku na opatrovanie (Příspěvek na péči).  
V súlade s § 7 ods. 2 zákona má okrem iného nárok na príspevok na opatrovanie osoba, ktorá  
z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri  
zvládaní základných životných potrieb v rozsahu stanovenom stupňom odkázanosti, pokiaľ jej  
túto pomoc poskytuje osoba blízka alebo asistent sociálnej starostlivosti alebo poskytovateľ  
sociálnych služieb, ktorý je zapísaný v registri poskytovateľov sociálnych služieb.  
10 Obce s rozšírenou pôsobnosťou (obce III. stupňa) sú v Česku medzičlánkom prenesenej pôsobnosti samosprávy  
medzi krajskými úradmi a ostatnými obecnými úradmi. Je ich v súčasnosti 205, všetky sú mestá.  
12  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Týmto príspevkom sa štát podieľa na zabezpečení sociálnych služieb alebo iných foriem pomoci  
podľa tohto zákona pri zvládaní základných životných potrieb osôb. Náklady na príspevok sa  
uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. (§ 7 ods. 1 zákona)  
O príspevku rozhoduje krajská pobočka Úradu práce (§ 7 ods. 4 zákona), ktorá vykonáva sociálne  
šetrenie (§ 23 až 28 zákona), v spolupráci s Inštitútom posudzovania zdravotného stavu11, ktorý  
posudzuje stupeň odkázanosti opatrovanej osoby (§ 8 zákona).  
Výška príspevku na opatrovanie (02/2024)  
Pre osoby mladšie ako  
18 rokov  
Pre osoby po dosiahnutí  
18 rokov  
Stupeň odkázanosti  
stupeň I  
3 300 KČ (130,09 EUR)  
6 600 KČ (260,18 EUR)  
13 900 KČ (547,96 EUR)  
19 200 KČ (756,89 EUR)  
880 KČ (34,69 EUR)  
4 400 KČ (173,45 EUR)  
12 800 KČ (504,59 EUR)  
19 200 KČ (756,89 EUR)  
stupeň II  
stupeň III  
stupeň IV  
* Výška príspevku je pri III. a IV. stupni odkázanosti uvedená pre príjemcov pomoci v domácom prostredí.  
** Výška príspevku môže byť v jednotlivých kategóriách zvýšená o sumu 2 000 KČ (78,84 EUR) mesačne v prípade  
príspevku pre nezaopatrené deti a príspevku pre rodičov nezaopatrených detí, ak je príjem rodiny menší ako  
dvojnásobok životného minima (presné podmienky obsahuje § 12 ods. 1 zákona).  
2.3 Maďarsko  
V Maďarsku sú služby spojené s domácim opatrovaním legislatívne upravené zákonom III. z roku  
1993 o sociálnej správe a sociálnych dávkach12 a vyhláškami Ministerstva sociálnych vecí a rodiny,  
konkrétne Vyhláškou č. 1/2000 (I. 7.)13 a vyhláškou č. 36/2007 (XII. 22.)14.  
V súlade s § 2 uvedeného zákona je v Maďarsku princíp zodpovednosti za poskytnutie  
starostlivosti upravený nasledovne:  
Ak sa fyzická osoba nedokáže o seba postarať sama a príbuzní ani obecný úrad v mieste bydliska  
(v tomto poradí) si neplnia povinnosť starostlivosti, preberá na seba túto povinnosť štát za  
podmienok ustanovených zákonom. Štát  
a
samospráva spolupracujú  
s
cirkevnými  
a mimovládnymi organizáciami pri plnení ich povinností v súvislosti s poskytovaním sociálnej  
starostlivosti.  
11  
Inštitút posudzovania zdravotného stavu vznikol k 1.1.2024 za účelom lepšieho riadenia a urýchlenia  
vypracovania posudkov. Dovtedy boli posudzovaním stupňa odkázanosti poverené Okresné správy sociálneho  
zabezpečenia.  
12 Zákon III. z roku 1993 o sociálnej správe a sociálnych dávkach. Dostupný (v maďarčine) na:  
13  
Vyhláška Ministerstva sociálnych vecí a rodiny Maďarskej republiky č. 1/2000 (I. 7.) o odborných úlohách  
a podmienkach činnosti sociálnych zariadení poskytujúcich osobnú starostlivosť. Dostupná (v maďarčine) na:  
14 Vyhláška Ministerstva sociálnych vecí a rodiny Maďarskej republiky č. 36/2007 (XII. 22.) o podrobných pravidlách  
zisťovania a overovania potreby starostlivosti a sociálnej núdze podľa zdravotného stavu. Dostupná (v maďarčine)  
13  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Systém sociálnej starostlivosti je rozdelený na základné sociálne služby a špecializovanú  
starostlivosť. Medzi základnými sociálnymi službami (§ 56 zákona) figuruje služba domácej  
pomoci (Házi segítségnyújtás) a samostatne vyčlenená služba stravovania (Étkeztetés). V rámci nich  
sú poskytované činnosti, ktoré korešpondujú s obsahovým rámcom domácej opatrovateľskej  
služby na Slovensku. Zabezpečenie obidvoch služieb spadá do zodpovednosti miestnej  
samosprávy (§ 86 zákona).  
V súlade s § 25 ods. 1 a 2 zákona je cieľom domácej pomoci zabezpečiť udržanie samostatného  
životného štýlu užívateľa – v súlade s jeho potrebami – v jeho domove a v známom prostredí. Má  
prispievať k uspokojovaniu fyzických, psychických a sociálnych potrieb prijímateľa starostlivosti  
v jeho vlastnom prostredí, primerane jeho veku, životnej situácii a zdravotnému stavu formou  
udržiavania, využívania a rozvíjania jeho existujúcich schopností.  
Domáca pomoc je zadefinovaná dvojúrovňovo:  
ako sociálna pomoc, ktorá zahŕňa pomoc pri udržiavaní hygieny, pri úkonoch starostlivosti  
o domácnosť, pri predchádzaní vzniku mimoriadnych udalostí a ich odstraňovaní  
a v prípade potreby pomoc pri presťahovaní do pobytového sociálneho zariadenia,  
ako osobná starostlivosť, ktorá sa nad rámec úkonov sociálnej pomoci zameriava aj na  
nadviazanie  
a
udržiavanie podporného vzťahu  
s
prijímateľom starostlivosti  
a poskytovanie opatrovateľskej a ošetrovateľskej starostlivosti (napr. prevencia dekubitov,  
ošetrenie povrchových rán, výmena stomického vrecka).  
Samotný zoznam úkonov sa nachádza v Prílohe č. 5 Vyhlášky č. 1/2000 ako súčasť Denníka činností  
pre domácu pomoc. Opatrovateľ(ka) pri poskytovaní domácej opatrovateľskej pomoci spolupracuje  
s inštitúciami poskytujúcimi základnú a špecializovanú zdravotnú a sociálnu starostlivosť.  
Pravidelnú službu domácej pomoci je možné nariadiť len v prostredí bez infekcie. Ak je potrebná starostlivosť  
o infekčného pacienta, musí byť ustanovený opatrovateľ, ktorý sa bude starať výlučne o infekčného pacienta  
počas obdobia jeho infekčného stavu, v takom prípade musia byť zabezpečené materiálne podmienky  
a príprava potrebná na zamedzenie nákazy. (§ 27 ods. 2 Vyhlášky č. 1/2000)  
Služba stravovania slúži na zabezpečenie aspoň jedného teplého jedla denne pre sociálne odkázané  
osoby, ktoré ho nedokážu zabezpečiť sebe alebo pre opatrované osoby trvalo alebo dočasne, a to  
najmä z dôvodu ich veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia alebo psychického  
ochorenia, kvôli ich závislosti, príp. pre ľudí bez domova.  
Vyhláška č. 1/2000 (§ 21 ods. 1) stanovuje, že poskytovanie jedla je možné organizovať podľa potrieb  
obyvateľov:  
a) formou podávania a konzumácie namieste,  
b) vyzdvihnutím („so sebou“),  
c) doručením jedla.  
Administratívny postup  
V súlade s § 63 ods. 5 zákona sa na základe žiadosti o poskytnutie služby domácej pomoci  
preskúma a posúdi potreba starostlivosti danej osoby a to či má nárok na sociálnu pomoc alebo  
osobnú starostlivosť.  
14  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Pri posúdení potreby starostlivosti sa prostredníctvom posudkového formulára (Príloha č. 3  
Vyhlášky č. 36/2007) určuje stupeň odkázanosti osoby na základe bodového systému v 14  
kategóriách ako je napr. priestorovo-časová orientácia, správanie primerané situácii, obliekanie  
atď, ale zahŕňa aj posúdenie zmyslových schopností ako je sluch a zrak. Na základe súčtu bodov  
sa stanoví príslušný stupeň odkázanosti žiadateľa o pomoc:  
Stupeň 0 – zvládne a vykonáva činnosti samostatne  
Stupeň 1 – potrebuje pomoc pri niektorých činnostiach  
Stupeň 2 – potrebuje čiastočnú pomoc  
Stupeň 3 – potrebuje plnú starostlivosť  
Osobná starostlivosť sa môže poskytovať v prípade stupňa 1 alebo 2, zatiaľ čo sociálna pomoc sa  
môže poskytovať už od stupňa 0, ak (§ 3/A ods. 1 Vyhlášky č. 36/2007):  
prijímateľ pomoci dovŕšil 65 rokov a žije sám alebo  
dovŕšil 70 rokov a v mieste jeho bydliska nie je zriadený verejný vodovod ani kúrenie alebo  
dovŕšil 75 rokov alebo  
vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže dočasne opustiť svoje obydlie bez sprievodu  
a nemôže čiastočne alebo úplne vykonávať domáce činnosti.  
Aj pri nesplnení podmienok je možné poskytovať službu domácej pomoci žiadateľovi, ak sa on  
alebo iná osoba písomne zaviaže, že uhradí náklady vzniknuté s poskytovaním služby. (§ 63 ods.  
10 zákona)  
Pred samotným začatím poskytovania služby domácej pomoci sa uzavrie zmluva medzi  
prijímateľom pomoci a poskytovateľom služby (v prípade štátnej inštitúcie prostredníctvom jej  
vedúceho alebo v prípade neštátnej inštitúcie prostredníctvom jej prevádzkovateľa alebo ním  
poverenou osobou) s vymedzením, či ide o osobnú starostlivosť alebo sociálnu pomoc. (§ 94/C ods.  
1 zákona)  
Úhrada  
Pri službách domácej pomoci a stravovania sa prijímateľ pomoci podieľa na úhrade služby. Výška  
spoluúčasti/poplatku za službu nesmie byť vyššia ako určité percento z príjmu. Maximálna sadzba  
poplatku sa líši v závislosti od konkrétnej služby (§ 116 zákona):  
30 % v prípade služby stravovania,  
25 % v prípade služby domácej pomoci,  
30 % v prípade kumulovanej služby domácej pomoci a stravy,  
Majetok prijímateľa pomoci sa pri výpočte výšky spoluúčasti na tieto služby nezohľadňuje.  
Iné opatrovateľské dávky  
V Maďarsku existuje služba domácej pomoci na zavolanie, ktorá je na báze signalizačného systému  
(Jelzőrendszeres házi segítségnyújtás, § 65 zákona), zabezpečuje ju štát. Je poskytovaná starším  
osobám alebo osobám so zdravotným postihnutím, ktoré žijú vo vlastnom dome a sú schopné  
riadne používať zariadenie tiesňového volania alebo psychiatrickým pacientom za účelom  
odvrátenia krízových situácií, ktoré vznikajú pri zachovaní samostatného životného štýlu.  
Prijímateľom tejto služby môže byť:  
15  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
osoba staršia ako 65 rokov, ktorá žije sama,  
ťažko zdravotne postihnutá alebo psychicky chorá osoba žijúca osamelo,  
osoba staršia ako 65 rokov žijúca v dvojčlennej domácnosti alebo ťažko zdravotne  
postihnutá alebo psychicky chorá osoba, ak jej zdravotný stav odôvodňuje nepretržité  
poskytovanie služby.  
Prijímateľ pomoci sa podieľa na úhrade služby maximálne do výšky 2 % svojho príjmu.  
Pre obce do 1000 obyvateľov existuje možnosť zriadiť obecnú opatrovateľskú službu (§ 60 zákona),  
ktorej účelom je zmierňovať znevýhodnenie dedín a vidieckych alebo iných vnútrozemských sídiel  
aj z dôvodu nedostatku inštitúcií a sťaženej verejnej dopravy, zabezpečiť prístup k službám, ktoré  
pomáhajú uspokojovať základné potreby, verejné služby a určité základné služby, ako aj pomáhať  
uspokojovať individuálne potreby na úrovni komunity. Jej úlohy si vymedzí samotná obec formou  
nariadenia, môže medzi ne spadať zriadenie opatrovateľskej služby aj zabezpečenie stravovania,  
pričom na tom istom území môže pôsobiť len jeden verejný poskytovateľ sociálnej služby. Za  
organizáciu vzdelávania opatrovateľov v obci zodpovedá krajská samospráva. Obecná  
opatrovateľská služba sa musí podľa zákona poskytovať bezplatne (§ 115/A zákona).  
Z penažných dávok je potrebné zmieniť opatrovateľský príspevok (Ápolási díj) určený pre prípady  
opatrovania osoby zo strany dospelého príbuzného. Opatrovaná osoba pritom musí spĺňať  
nasledovné podmienky (§ 41 zákona):  
potrebuje trvalú a dlhodobú starostlivosť a  
je ťažko zdravotne postihnutá alebo je mladšia ako 18 rokov a je trvalo chorá.  
Suma opatrovateľského príspevku je stanovená v 3 úrovniach podľa kategórie závažnosti stavu  
opatrovaného: základný príspevok (48 405 HUF, t. j. 124,27 EUR), zvýšený príspevok (150 %  
základného príspevku 72 608 HUF, t. j. 186,4 EUR) a osobitný príspevok (180 % základného  
príspevku – 87 129 HUF, t. j. 223,68 EUR). Všetky sumy sú v hrubom (podliehajú odvodu do  
dôchodkového poistenia), platné pre rok 2024.  
Poberateľ opatrovateľského príspevku ani jej príbuzný zároveň nemajú nárok na príspevok na  
domácu starostlivosť o dieťa (Gyermekek otthongondozási díja), ktorý sa poskytuje rodičovi, ktorý sa  
stará o chronicky choré alebo ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Jeho výška dosahuje 266 800 HUF  
(684,93 EUR) v hrubom pre rok 2024.  
2.4 Poľsko  
Domáca opatrovateľská služba spadá v Poľsku do rámca sociálnej pomoci ukotvenej v zákone  
o sociálnej pomoci z 12. marca 200415.  
Podľa čl. 2 tohto zákona:  
15  
16  
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
1. Sociálna pomoc je inštitút štátnej sociálnej politiky, ktorého cieľom je umožniť jednotlivcom a rodinám  
prekonať zložité životné situácie, ktoré nie sú schopné prekonať vlastnými silami, prostriedkami  
a možnosťami.  
2. Sociálnu pomoc organizujú orgány štátnej správy a samosprávy, ktoré v tejto oblasti spolupracujú na  
partnerskej báze so sociálnymi a mimovládnymi organizáciami, katolíckou cirkvou, inými cirkvami,  
náboženskými spolkamia fyzickými a právnickými osobami.  
Domáca opatrovateľská služba je v Poľsku poskytovaná formou:  
opatrovateľských služieb v mieste bydliska,  
špecializovaných opatrovateľských služieb v mieste bydliska,  
opatrovateľských služieb vo forme susedských služieb.  
Opatrovateľská služba zahŕňa pomoc pri uspokojovaní každodenných životných potrieb,  
hygienickú starostlivosť, starostlivosť odporúčanú lekárom a v rámci možností zabezpečenie  
kontaktu s okolím.  
Špecializované opatrovateľské služby sú služby prispôsobené špecifickým potrebám vyplývajúcim  
z povahy ochorenia alebo postihnutia, ktoré poskytujú osoby so špecializovaným odborným  
vzdelaním.  
Susedské služby zahŕňajú pomoc pri uspokojovaní základných životných potrieb, základnej  
hygieny a starostlivosti, ktoré treba chápať ako formy podpory, ktoré si nevyžadujú špecializované  
znalosti a kompetencie, a tam, kde je to potrebné a možné, zabezpečenie kontaktu s okolím.  
V súlade s čl. 17 zákona patrí organizovanie a poskytovanie opatrovateľských služieb  
vrátane špecializovaných opatrovateľských služieb v mieste bydliska (s výnimkou  
špecializovaných služieb starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami) medzi povinné úlohy  
obce. V Poľsku nadobudla 1. novembra 2023 účinnosť novela zákona, ktorá zaradila medzi  
„nepovinné“ úlohy obce aj organizovanie a poskytovanie opatrovateľských služieb vo forme  
susedských služieb.  
Podľa ustanovení zákona (§ 50 ods. 1 a 2) sa pomoc vo forme opatrovateľskej služby alebo  
špecializovanej opatrovateľskej služby poskytuje osamelej osobe, ktorá pre vek, chorobu alebo  
z iných dôvodov potrebuje pomoc iných osôb a je o ňu pripravená, ako aj osobe, ktorá potrebuje  
pomoc iných osôb a rodina, ako aj manžel (ka) s iným trvalým bydliskom a príbuzní  
(predkovia/potomkovia) jej nemôžu takúto pomoc poskytnúť.  
Služby môžu poskytovať priamo zamestnanci Centra sociálnej pomoci alebo Centra sociálnych  
služieb, čo sú organizačné zložky obce, alebo si obec môže túto službu objednať u špecializovaného  
neverejného subjektu. Existujú aj súkromné opatrovateľské zariadenia, ktoré poskytujú služby  
v mieste bydliska, náklady na ne však znáša v plnej miere prijímateľ pomoci.  
Zákon (čl. 50 ods. 4a) definuje požiadavky na osoby, ktoré môžu poskytovať susedské služby,  
medzi základné patrí plnoletosť, bývanie v bezprostrednej blízkosti opatrovanej osoby bez  
rodinnej príslušnosti k nej, absolvovanie školenia prvej pomoci, súhlas opatrovanej osoby, ako aj  
poskytovateľa susedských služieb.  
17  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Administratívny postup  
Dávky sociálnej pomoci sa poskytujú na žiadosť zainteresovanej osoby, jej zákonného zástupcu  
alebo inej osoby so súhlasom zainteresovanej osoby alebo jej zákonného zástupcu (čl. 102 zákona).  
Žiadosť o opatrovateľskú alebo ošetrovateľskú službu treba adresovať do Centra sociálnej pomoci  
alebo Centra sociálnych služieb v mieste bydliska žiadateľa. Pomoc sa poskytuje na základe  
komunitného rozhovoru v domácnosti žiadateľa, na základe ktorého sociálny pracovník zhodnotí  
celú rodinnú, zdravotnú, bytovú a príjmovú situáciu dotknutej osoby. V prípade naliehavej  
intervencie môže takéto zhodnotenie prebehnúť aj bezodkladne.  
Pri žiadosti o pomoc vo forme špecializovanej opatrovateľskej služby treba predložiť aj lekárske  
potvrdenie o potrebe poskytovania špecializovanej opatrovateľskej služby.  
Finančné krytie  
Na základe čl. 50 zákona:  
6. Obecné zastupiteľstvo uznesením určí podrobné podmienky poskytovania a platenia úhrad za  
opatrovateľskú službu a špecializovanú opatrovateľskú službu, okrem špecializovanej opatrovateľskej služby  
pre osoby s duševnou poruchou, a podrobné podmienky čiastočného alebo úplného oslobodenia od úhrad, ako  
aj spôsob ich vyberania.  
6a. V prípade, že obec organizuje opatrovateľskú službu formou susedských služieb, obecné zastupiteľstvo  
v uznesení uvedenom v odseku 6 určí aj podrobné podmienky poskytovania susedských služieb, veľkosť  
a rozsah susedských služieb a spôsob vyúčtovania poskytovania týchto služieb.  
Výška spoluúčasti na úhrade sa odvíja od priemerného príjmu na osobu v rodine. Opatrovateľské  
služby a špecializované opatrovateľské služby sa poskytujú bezplatne osobám, ktorých príjem sa  
rovná alebo je nižší ako stanovená minimálna úroveň príjmu (príjmové kritérium definované  
v zákone v čl. 8 ods. 1). V roku 2024 dosahuje príjmové kritérium 776 PLN (180,24 EUR) na osobu  
žijúcu samostatne a 600 PLN (139,36 EUR) na osobu žijúcu v spoločnej domácnosti. V osobitne  
odôvodnených prípadoch je možné čiastočné alebo úplné oslobodenie od týchto platieb.  
Čl. 96 zákona upresňuje okruh osôb povinných uhradiť platbu:  
1. Povinnosť uhradiť výdavky vynaložené na dávky sociálnej pomoci má:  
1) osoba a rodina, ktorá poberá dávky sociálnej pomoci,  
2) dedičia osoby, ktorá poberala dávky sociálnej pomoci – z dedičstva,  
3) manžel/manželka, potomkovia, predkovia (v tomto poradí) osoby poberajúcej dávky sociálnej pomoci – len  
v prípade, že nebola poskytnutá náhrada výdavkov podľa bodov 1 a 2, a to vo výške ustanovenej v rozhodnutí  
pre osobu alebo rodinu, ktorá poberá dávky sociálnej pomoci.  
Iné opatrovateľské dávky  
V Poľsku existuje príspevok na opatrovanie (Dodatek pielęgnacyjny), definovaný v zákone  
o dôchodkoch z fondu sociálneho poistenia16 (čl. 75). Vypláca sa osobe, ktorá má nárok na starobný alebo  
16  
Zákon o dôchodkoch z fondu sociálneho poistenia (Ustawa o emeryturach i rentach z Funduszu Ubezpieczeń  
18  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
invalidný dôchodok, ak bola uznaná za úplne práceneschopnú a neschopnú samostatného života  
alebo dosiahla vek 75 rokov. Nárok na príspevok nezaniká pri súbežnom užívaní opatrovateľskej  
služby v domácnosti. Jeho výška dosahuje k 1. marcu 2024 sumu 324,39 PLN (75,35 EUR).  
Pozn.: V prípade, ak by bol žiadateľ o túto dávku v zariadení opatrovateľskej služby, má na tento  
príspevok nárok, len ak sa zdržiava mimo tohto zariadenia minimálne 2 týždne v mesiaci.  
2.5 Rakúsko  
V Rakúsku existuje samostatný systém dlhodobej starostlivosti, financovaný na federálnej  
úrovni, ktorý zastrešuje peňažné dávky pre všetkých občanov v prípade potreby dlhodobej  
starostlivosti a takisto podporné opatrenia pre ľudí starajúcich sa o svojich blízkych.  
Odhaduje sa, že približne 80 % osôb, ktoré si vyžadujú v Rakúsku opateru, ju dostávajú doma,  
a to v rôznych podobách. Systém preto kladie dôraz na podporu takýchto „neformálnych“  
opatrovateľov (nicht-gewerbsmäßige Pflegepersonen) prostredníctvom možnosti využitia  
peňažných dávok, domáceho poradenstva zo strany certifikovaných zdravotníckych  
pracovníkov a v neposlednom rade „odľahčením“ sociálneho postavenia opatrovateľa (možnosť  
započítania doby starostlivosti o rodinného príslušníka na účely dôchodkového a zdravotného  
poistenia, možnosť úhrady nákladov na náhradného opatrovateľa, príspevok na opatrovateľskú  
dovolenku).  
Samotné poskytovanie služieb starostlivosti (formou vecných dávok) je v Rakúsku  
v zodpovednosti spolkových krajín (Länder). V Dohode medzi federálnou vládou a spolkovými krajinami  
v súlade s čl. 15a Spolkovej ústavy o spoločných opatreniach pre ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť17, sa  
spolkové krajiny zaväzujú, že zabezpečia poskytovanie sociálnych služieb decentralizovane  
a plošne (čl. 4 ods. 1) a na základe rovnakých cieľov a zásad (čl. 1 ods. 1). Opatrovateľské služby  
sú poskytované bez ohľadu na príčinu potreby starostlivosti (čl. 1 ods. 3 Dohody).  
V Prílohe A Dohody sú medzi opatrovateľskými službami zaradené:  
zabezpečenie stravovania (Essen auf Rädern/Mittagstisch),  
udržiavanie domácnosti (Weiterführung des Haushaltes),  
domáca ošetrovateľská starostlivosť, vrátane základnej starostlivosti (Hauskrankenpflege  
incl. Grundpflege).  
Ak spolkové krajiny samy neposkytujú vecné dávky zodpovedajúce minimálnemu štandardu (čl. 5),  
zabezpečia poskytovanie sociálnych služieb inými organizáciami do výšky požiadaviek uvedených v plánoch  
potrieb a rozvoja (čl. 6) v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti. (čl. 3, ods. 2 Dohody)  
Poskytovateľmi sociálnych služieb môžu byť teda okrem samotných spolkových krajín  
a miestnych samospráv (prostredníctvom zdravotníckych, ošetrovateľských a sociálnych  
17 Dohoda 15a B-VG o spoločných opatreniach spolkovej a krajinskej vlády pre ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť,  
19  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
pracovníkov) aj neverejní poskytovatelia ako neziskové organizácie (napr. Volkshilfe, Hilfswerk,  
Červený kríž, Združenie samaritánov) alebo cirkevné charitatívne organizácie (napr. Diakonie,  
Caritas).  
Administratívny postup  
Každá spolková krajina si definuje samostatne postup posúdenia potreby starostlivosti. Žiadosti  
o sociálne služby sa podávajú na miestne príslušnom úrade na základe trvalého pobytu.  
Finančné krytie  
Ak sa na poskytovanie opatrovateľských služieb vyberajú príspevky na náklady od osôb, ktoré túto  
starostlivosť potrebujú, musia byť pri tom zohľadnené sociálne aspekty. (čl. 3 ods. 4 Dohody)  
Iné opatrovateľské dávky  
Náklady na opatrovateľské služby si môžu príjemcovia pomoci pokryť pomocou príspevku na  
dlhodobú starostlivosť (Pflegegeld), ktorý sa hradí z federálneho rozpočtu. Vo Federálnom zákone  
o prísp evku na starostlivosť18 sa explicitne uvádza, že slúži ako „paušálna kompenzácia dodatočných  
výdavkov súvisiacich so starostlivosťou“ (§ 1). Nárok naň vzniká len osobám, ktoré potrebujú  
starostlivosť v priemere aspoň 65 hodín do mesiaca počas predpokladanej doby najmenej  
6 mesiacov a to z dôvodu telesného, mentálneho, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia.  
Jeho výška nie je viazaná na príjem žiadateľa, je odstupňovaná podľa stupňa potreby starostlivosti  
od stupňa 1, ktorý zodpovedá potrebe starostlivosti 65-95 hodín do mesiaca a mesačnému  
príspevku v sume 192 EUR (pre rok 2024) až po stupeň 7, pri ktorom má osoba obmedzenú  
funkčnú hybnosť všetkých 4 končatín a potrebu starostlivosti nad 180 hodín do mesiaca, suma  
príspevku vtedy dosahuje 2061,8 EUR (pre rok 2024).  
V Rakúsku existuje od roku 2007 aj inštitút 24-hodinovej starostlivosti v domácnosti, ktorý je  
pomerne financovaný federálnou vládou a spolkovými krajinami (v pomere 60 : 40). Osoby, ktoré  
sú odkázané na starostlivosť v stupni 3 (t. j. v priemere nad 120 hodín starostlivosti mesačne)  
a vyššie a potrebujú 24 hodinovú starostlivosť, si môžu zaobstarať opatrovateľa buď samostatne  
(formou zamestnaneckého pomeru alebo SZČO) alebo prostredníctvom neziskového  
poskytovateľa (napr. Volkshilfe, Hilfswerk, Caritas, Červený kríž, Diakonia, Združenie  
samaritánov). Majú pritom nárok na peňažný príspevok v sume 640 EUR mesačne pri dvoch  
opatrovateľoch formou SZČO a 1280 EUR mesačne, ak sú opatrovatelia v zamestnaneckom  
pomere, pri jednom opatrovateľovi je to polovica z tejto sumy. To, či ide v konkrétnom prípade  
o samostatne zárobkovú činnosť alebo o zamestnanie, nezávisí od formálneho názvu zmluvy, ale  
od toho, či sa prevažne uplatňujú podstatné znaky príslušnej činnosti alebo nie.19  
19  
Spolkové ministerstvo sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti a ochrany spotrebiteľa Rakúskej republiky:  
20  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Poskytnutie finančného príspevku na 24-hodinovú starostlivosť je podmienené výškou  
maximálneho čistého príjmu opatrovanej osoby, ktorá nemôže presiahnuť 2500 EUR. Hranica  
príjmu sa zvyšuje o 400 eur na každého vyživovaného príbuzného a o 600 eur na každého  
vyživovaného príbuzného so zdravotným postihnutím. Do príjmu sa pre tento účel  
nezapočítavajú: príspevok na dlhodobú starostlivosť, invalidný dôchodok (úrazový dôchodok)  
alebo porovnateľné dávky, osobitné platby, rodinné prídavky, príspevok na starostlivosť o dieťa,  
študijné štipendium ani príspevok na bývanie.  
2.6 Nemecko  
V Nemecku je od roku 1995 zavedený systém povinného poistenia dlhodobej starostlivosti  
(Pflegeversicherung). Cieľom tohto kroku bolo reagovať na stúpajúci priemerný vek obyvateľstva  
a klesajúcu mieru pôrodnosti, čo malo za následok zvyšujúcu sa závislosť obyvateľstva na sociálnej  
pomoci kvôli vysokým nákladom na starostlivosť a takisto zvyšujúci sa tlak na miestne orgány ako  
poskytovateľov tejto pomoci.  
Existuje tu takisto možnosť pripoistiť sa so zámerom lepšej dlhodobej starostlivosti v budúcnosti,  
a to formou súkromnej zmluvy o doplnkovom poistení, ktorú štát podporuje finančným  
príspevkom.  
Právne ustanovenia týkajúce sa dlhodobej starostlivosti sú obsiahnuté v XI. Knihe Sociálneho  
zákonníka20 (SGB XI). Sociálna pomoc je legislatívne upravená v XII. Knihe Sociálneho zákonníka21  
(SGB XII).  
Osoby môžu čerpať dávky plynúce z poistenia dlhodobej starostlivosti, ak za posledných desať  
rokov prispievali do fondu poistenia dlhodobej starostlivosti (Pflegekasse) aspoň dva roky alebo ich  
poistenie bolo kryté formou rodinného poistenia. Ak to tak nie je, nastupuje možnosť využitia  
sociálnej pomoci, kde takáto podmienka nefiguruje.  
Dávky poistenia dlhodobej starostlivosti sú určené predovšetkým na podporu domácej starostlivosti a ochoty  
príbuzných a susedov starať sa tak, aby tí, ktorí starostlivosť potrebujú, mohli čo najdlhšie zostať v domácom  
prostredí. Opatrovateľské služby na čiastočný úväzok a služby krátkodobej starostlivosti majú prednosť pred  
službami celodennej starostlivosti. (§ 3 SGB XI)  
Podľa § 36 SGB XI. ods. 2:  
Domáca opatrovateľská pomoc (Häusliche Pflegehilfe) sa poskytuje s cieľom odstrániť alebo minimalizovať  
narušenie samostatnosti alebo schopností osoby, ktorá potrebuje starostlivosť, v čo najväčšej miere  
prostredníctvom opatrovateľských opatrení a zabrániť zhoršeniu potreby starostlivosti. Súčasťou domácej  
opatrovateľskej pomoci je aj poskytovanie špecializovaného poučenia o starostlivosti pre osoby vyžadujúce  
20 Kniha XI Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch XI). Dostupná (v nemčine) na:  
21 Kniha XII Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch XII). Dostupná (v nemčine) na:  
21  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
starostlivosť a opatrovateľov. Opatrovateľské opatrenia zahŕňajú najmä podporné služby na zvládanie  
a organizáciu každodenného života v domácom prostredí, najmä:  
1. pri zvládaní psychosociálnych problémov alebo hrozieb,  
2. pri orientácii, štruktúrovaní dňa, komunikácii, udržiavaní sociálnych kontaktov a pri činnostiach  
v každodennom živote podľa potrieb, ako aj  
3. prostredníctvom opatrení na kognitívnu aktiváciu.  
Domáca opatrovateľská pomoc je určená pre osoby, ktoré nie sú schopné kompenzovať alebo  
vyrovnať sa nezávisle s telesnými, kognitívnymi alebo duševnými poruchami alebo záťažou  
a požiadavkami, ktoré sa viažu k ich zdravotnému stavu. Budúci príjemca pomoci musí preukázať  
potrebu dlhodobej starostlivosti alebo starostlivosti na predpokladané obdobie najmenej šiestich  
mesiacov, pri stanovenej potrebe 2. až 5. stupňa starostlivosti.  
Administratívny postup  
Žiadosť o domácu opatrovateľskú pomoc musí osoba adresovať na svoj zákonný alebo súkromný  
fond dlhodobej starostlivosti. V prípade nesplnenia kritéria potrebnej doby poistenia, je možné sa  
obrátiť na úrad sociálnej starostlivosti za účelom získania sociálnej dávky.  
Fond poverí lekársku službu alebo nezávislých odborníkov preskúmaním poruchy samostatnosti  
alebo schopností žiadateľa, ako aj predpokladanej doby trvania potreby starostlivosti. Poistenec  
musí byť vyšetrený vo svojom obytnom priestore (§ 18a ods. 1 a 2 SGB XI).  
Stupeň potreby starostlivosti sa určuje na základe bodového systému, ktorý zaraďuje osoby do 1.  
až 5. stupňa starostlivosti (§ 15 SGB XI), pričom osoby s 2. stupňom starostlivosti a vyššie majú  
nárok na dávky, ako sú príspevky alebo služby domácej a/alebo pobytovej starostlivosti. Čím vyšší  
je stupeň starostlivosti, tým vyšší je finančný príspevok poskytovaný na konkrétne služby,  
prípadne tým vyšší je príspevok vyplácaný priamo osobe odkázanej na starostlivosť.  
Zhodnotenie úrovne sebestačnosti sa posudzuje v týchto oblastiach: pohyblivosť, kognitívne  
a komunikačné schopnosti, správanie a psychické problémy, starostlivosť o seba, samostatné  
zvládanie liečby, organizovanie každodenného života a sociálnych kontaktov. (§ 14 SGB XI)  
Zodpovedný fond je povinný písomne informovať žiadateľa o svojom rozhodnutí o žiadosti  
najneskôr do 25 pracovných dní od jej doručenia. (§ 18 ods. 1 SGB XI)  
Domácu opatrovateľskú pomoc poskytujú profesionálni opatrovatelia zamestnaní buď priamo vo  
fonde poistenia dlhodobej starostlivosti alebo v zariadení ambulantnej starostlivosti, s ktorým má  
fond uzatvorenú zmluvu o poskytovaní starostlivosti. Konkrétna forma pomoci by mala  
rešpektovať priania osoby, ktorá potrebuje opateru.  
Domácu opatrovateľskú pomoc môžu poskytovať aj fyzické osoby, s ktorými má fond uzatvorenú  
zmluvu. Zmluva musí upravovať obsah, rozsah, kvalitu, zabezpečenie kvality, odmeňovanie  
a testovanie kvality a hospodárnosti dohodnutých služieb. V zmluve musí byť ďalej upravené, že  
opatrovateľ nesmie vstúpiť do pracovného pomeru s osobou, ktorej poskytuje túto pomoc. Nie je  
pritom dovolené uzatvárať na tento účel zmluvy s príbuznými opatrovaného alebo osobami, ktoré  
s ním žijú v jednej domácnosti. (§ 77 SGB XI)  
22  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Finančné krytie  
V súlade s § 36 ods. 3 SGB XI. si príjemcovia domácej opatrovateľskej pomoci môžu vyskladať na  
mieru služby, ktoré potrebujú, v mesačnej sume až do celkovej hodnoty:  
724 € pre 2. stupeň starostlivosti,  
1 432 € pre 3. stupeň starostlivosti,  
1 778 € pre 4. stupeň starostlivosti,  
2 200 € pre 5. stupeň starostlivosti.  
Iné opatrovateľské dávky  
V súlade s § 37 SGB XI, ak si chce osoba so stupňom potreby starostlivosti 2 až 5 zabezpečiť  
potrebnú pomoc svojpomocne, môže požiadať o opatrovateľský príspevok (Pflegegeld für selbst  
beschaffte Pflegehilfen) za predpokladu, že skutočne použije príspevok na tento účel.  
V tomto prípade môžu opatrovateľské služby a pomoc v domácnosti poskytnúť osobe aj jej  
príbuzní. Prijímateľ dávky musí v pravidelnom intervale využívať služby odborného poradenstva  
ohľadne domácej starostlivosti, ktorá zahŕňa praktické tipy, ako aj informácie o ďalších  
možnostiach podpory a kurzoch opatrovania pre príbuzných. Suma mesačného príspevku na  
dlhodobé opatrovanie sa líši na základe stupňa starostlivosti:  
332 € pre 2. stupeň starostlivosti,  
573 € pre 3. stupeň starostlivosti,  
765 € pre 4. stupeň starostlivosti,  
947 € pre 5. stupeň starostlivosti.  
Prijímatelia pomoci sa môžu takisto rozhodnúť poberať pomernú časť dávky vo forme služby  
a druhú časť vo forme príspevku, ide o tzv. kombinovanú dávku (Kombinationsleistung, § 38 SGB  
XI). Týka sa to predovšetkým prípadov, keď sa príbuzní delia o poskytovanie starostlivosti so  
službami ambulantnej starostlivosti. Formát kombinovanej dávky má za cieľ odľahčiť  
opatrovateľov a zároveň umožniť príjemcom starostlivosti zostať čo najdlhšie vo svojich  
domovoch, udržiavať sociálne kontakty a naďalej zvládať svoj každodenný život čo  
najsamostatnejšie. V praxi sa výška peňažného príspevku zníži percentuálne o takú časť, ktorú si  
príjemca pomoci uplatní formou vecnej dávky, nastavenie pomeru medzi peňažným a vecným  
plnením je následne viazané po dobu 6 mesiacov.  
Ak opatrovateľovi bráni v poskytovaní starostlivosti dovolenka, choroba alebo iné dôvody,  
preukázané náklady na nevyhnutnú náhradnú starostlivosť sa hradia z fondu poistenia dlhodobej  
starostlivosti, a to po dobu najviac šiestich týždňov v kalendárnom roku. Podmienkou je, aby sa  
opatrovateľ staral o osobu v domácom prostredí najmenej šesť mesiacov pred vznikom prvej  
pracovnej neschopnosti, resp. dovolenky a aby bola osoba vyžadujúca starostlivosť v tomto čase  
zaradená najmenej do 2. stupňa starostlivosti. Maximálny limit na úhradu týchto nákladov je  
uvedený v zákone v závislosti od vzťahu k opatrovateľovi, príp. iným okolnostiam (viac v § 39  
SGB XI).  
Osoby, ktorým sa poskytuje domáca starostlivosť, majú okrem toho nárok na odľahčovací  
príspevok (Entlastungsbetrag) až do výšky 125 EUR mesačne (§ 45b SGB XI), ktorého cieľom je  
odbremeniť opatrujúcich príbuzných a podobne blízke osoby a podporiť nezávislosť a odhodlanie  
23  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
opatrovaných pri organizovaní svojho každodenného života. Tento príspevok je účelovo viazaný  
na úhradu výdavkov, ktoré prijímateľovi pomoci vznikli v súvislosti s využívaním dennej alebo  
nočnej opatrovateľskej služby, krátkodobej opatrovateľskej služby, pomoci poskytovanej  
ambulantnými opatrovateľskými službami, ako aj podporných služieb pre každodenný život, na  
ktoré má nárok.  
Pomoc pri starostlivosti (Hilfe zur Pflege) je dávka sociálnej pomoci, ktorá sa poskytuje, keď osoba,  
ktorá potrebuje starostlivosť, alebo jej príbuzní nie sú schopní sami pokryť náklady na potrebnú  
starostlivosť. Konkrétne dávky a požiadavky na opatrovateľskú pomoc sú uvedené v § 61 až 66a  
SGB XII.  
2.7 Chorvátsko  
Právny rámec domácej opatrovateľskej pomoci v Chorvátsku poskytuje zákon o sociálnej  
starostlivosti z roku 202222 a Vyhláška č. 110/202223, ktorá definuje pravidlá pre poskytovanie  
sociálnych služieb.  
V kontexte zvýšeného náporu a sérii útokov na regionálne Centrá sociálnej starostlivosti vstúpil  
v októbri 2022 do platnosti spomínaný zákon s cieľom skvalitnenia a zrýchlenia poskytovania  
sociálnej starostlivosti a dosiahnutia jednotného zaobchádzania pri jej poskytovaní v celej  
Chorvátskej republike24. Na jeho základe boli k 1.1.2023 prenesené dovtedajšie kompetencie  
regionálnych Centier sociálnej starostlivosti na Inštitút sociálnej práce spadajúci priamo pod  
Ministerstvo práce, dôchodkového systému, rodiny a sociálnej politiky. Centrum pre rodinu  
prevzalo úlohy poradenskej a preventívnej práce (čl. 317 zákona).  
V Chorvátsku zahŕňa charakteristiky „domácej opatrovateľskej služby“ služba domácej pomoci  
(Pomoć u kući, čl. 100 až 103 zákona) určená pre osoby, ktoré nie sú schopné uspokojovať svoje  
každodenné životné potreby samy alebo s pomocou rodiča, manžela alebo druha, životného  
partnera alebo dieťaťa.  
Túto službu môžu využívať staršie osoby, ktoré podľa posúdenia Inštitútu potrebujú pomoc inej  
osoby alebo osoby, ktoré pre prechodnú alebo trvalú telesnú, duševnú, rozumovú alebo zmyslovú  
poruchu naliehavo potrebujú pomoc inej osoby. Zároveň musia spĺňať nasledovné kritériá  
majetkového a príjmového charakteru:  
nevlastniť majetok, ktorý by mohol poskytnúť prostriedky na uspokojenie každodenných  
životných potrieb, okrem bytu alebo domu, ktorý osoba využíva na bývanie a  
23  
Vyhláška Ministerstva práce, dôchodkového systému, rodiny a sociálnej politiky Chorvátskej republiky č.  
110/2022: Pravidlá pre poskytovanie sociálnych služieb.  
Dostupná (v chorvátčine) na: https://www.zakon.hr/cms.htm?id=53743  
24  
24  
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
nemať podpísanú zaopatrovaciu zmluvu (Ugovor o doživotnom/dosmrtnom uzdržavanju),  
okrem prípadu začatia konania o výpovedi, o určení neplatnosti alebo o zrušení zmluvy a  
mať priemerný mesačný príjem ako osamelá osoba alebo príjem na člena domácnosti za  
posledné tri mesiace pred začatím konania nižší ako 300 % základu25 (t. j. 199,08 EUR).  
Pozn.: Ak sa tento príjem pohybuje medzi 300 % až 400 % základu (t. j. do 265,44 EUR),  
prijímateľovi, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, sa poskytne 50 % z ceny služby  
domácej pomoci.  
Služba domácej pomoci zahŕňa:  
organizovanie stravovania,  
vykonávanie domácich prác,  
udržiavanie osobnej hygieny,  
uspokojovanie iných každodenných potrieb.  
Konkrétne úkony sú bližšie popísané vo Vyhláške (čl. 47 až 50).  
Službu domácej pomoci môžu poskytovať domovy sociálnej starostlivosti a centrá domácej pomoci  
zriadené jednotkami miestnej a regionálnej samosprávy, t. j. mesto Záhreb alebo v prípade domova  
sociálnej starostlivosti aj priamo Chorvátskou republikou rozhodnutím ministerstva, ďalej  
náboženskou obcou, občianskym združením a inými domácimi a zahraničnými právnickými  
a fyzickými osobami za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.  
Službu domácej pomoci môžu poskytovať neverejní poskytovatelia služieb (napr. združenia,  
náboženská obec, právnické alebo fyzické osoby) aj priamo, na základe splnenia pravidiel pre  
poskytovanie sociálnych služieb upravených Vyhláškou.  
Administratívny postup  
Priznanie nároku na službu domácej pomoci posudzujú a schvaľujú regionálne kancelárie Inštitútu  
sociálnej práce, podľa príslušného miesta bydliska príjemcu, spravidla do 30 dní od podania  
žiadosti (čl. 132 ods. 3 zákona).  
Finančné krytie  
Dospelá osoba, ktorá využíva sociálnu službu na základe rozhodnutia alebo odporúčania, je  
povinná podieľať sa na úhrade ceny služby (čl. 120 zákona).  
Iné opatrovateľské dávky  
V Chorvátsku k 1.1.2024 zanikol príspevok na pomoc a opatrovanie a príspevok pre osoby so  
zdravotným postihnutím a nahradil ho inštitút inkluzívneho príspevku (Inkluzivni dodatak26), ktorý  
slúži ako finančná kompenzácia pre osoby so zdravotným postihnutím na prekonanie rôznych  
25  
Základ, z ktorého sa vypočítava výška ostatných dávok v systéme sociálnej starostlivosti Chorvátska, je 66,36  
EUR.  
25  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
prekážok, ktoré im môžu brániť v plnom a efektívnom zapojení do spoločnosti na rovnakom  
základe s ostatnými. Služba domácej pomoci sa môže výnimočne schváliť pre prijímateľa  
inkluzívneho príspevku v prípade osobitnej potreby, ktorú mu nemôžu zabezpečiť blízke osoby.  
Rodičia, ktorí sa starajú o dieťa/deti s vývinovými poruchami alebo osobu so zdravotným  
postihnutím, majú nárok na príspevok pre rodiča opatrovateľa (Status roditelja njegovatelja ili status  
njegovatelja, čl. 61 až 69 zákona), t. j. kompenzáciu najmenej v sume 1000 % základu (663,61 EUR).  
2.8 Estónsko  
Právny základ sociálnej pomoci v Estónsku vychádza z Ústavy27 (§ 27-28), zákona o rodine28 (§ 96-  
100), zákona o organizácii miestnej samosprávy29 (§ 6 ods. 1), zákona o všeobecnej časti sociálneho  
zákonníka30 (§ 2 ods. 3 a § 5) a v neposlednom rade zo zákona o sociálnej pomoci31. V duchu týchto  
ustanovení spočíva primárna povinnosť postarať sa o svojich blízkych „na pleciach“ rodiny,  
v prípade potreby je táto povinnosť delegovaná na úroveň miestnej samosprávy.  
Miestne samosprávy zastrešujú poskytovanie sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti až na  
výnimku dlhodobej starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami, ktorá spadá do kompetencie  
štátu.  
Miestne úrady stanovujú postup poskytovania sociálnej pomoci, vrátane podmienok a náležitostí  
pri podávaní žiadosti o sociálne služby a dávky (§ 14 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci), preto sa  
podmienky poskytnutia sociálnych služieb môžu lokálne odlišovať. Príslušné ministerstvo má  
však podľa ustanovenia zákona (napr. § 17 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci) možnosť vyhláškou  
ustanoviť podrobné požiadavky na danú službu.  
Služba domácej starostlivosti (Koduteenus, § 17 až 19 zákona o sociálnej pomoci) je zadefinovaná ako  
pomoc dospelým osobám pri úkonoch, ktoré z dôvodu zdravotného stavu, pracovnej  
nespôsobilosti alebo na základe prostredia, nedokážu vykonať alebo zabezpečiť si svojpomocne,  
ale ktoré sú potrebné na bývanie v domácich podmienkach. Podľa zákona môže zahŕňať činnosti  
ako kúrenie, varenie, upratovanie, pranie, nákup potravín a domácich potrieb a sprevádzanie  
opatrovanej osoby mimo domu. Jej cieľom je zabezpečiť samostatné a bezpečné fungovanie  
dospelej osoby vo svojej domácnosti a udržanie, príp. zlepšenie kvality jej života. Konkrétny  
26  
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
zoznam poskytovaných úkonov si definuje každá samospráva samostatne (pozri príklad mesta  
Tallinn32).  
Poskytovateľom služby môže byť buď priamo miestna samospráva alebo oprávnená osoba  
(mimovládne organizácie, súkromný sektor). Službu domácej starostlivosti nesmie priamo  
poskytovať osoba, ktorej záznam v registri trestov za úmyselný trestný čin by mohol viesť  
k ohrozeniu života, zdravia a majetku opatrovaného (§ 19 zákona o sociálnej pomoci).  
Administratívny postup a finančné krytie  
Konkrétny administratívny postup podávania žiadosti a jej posudzovania si definuje miestna  
samospráva. Žiadateľ sa musí obrátiť na oddelenie sociálnej starostlivosti okresu podľa miesta  
bydliska. V meste Tallinn zisťuje potrebu služby odborný pracovník odboru sociálnej starostlivosti  
prostredníctvom domácej návštevy.  
Potrebný rozsah osobnej asistencie, ako aj výška úhrady za danú službu, sú posudzované  
individuálne. Pri stanovení výšky spoluúčasti sa berú do úvahy finančné možnosti osoby a jej  
rodiny (§ 16 zákona o sociálnej pomoci). Konkrétnu výšku spoluúčasti si nastavuje každá samospráva  
samostatne. Podmienky poskytovania služby sú následne spísané vo forme zmluvy (§ 18 ods. 2  
zákona o sociálnej pomoci).  
Iné opatrovateľské dávky  
Sociálna pomoc je v Estónsku poskytovaná prioritne vo forme služieb. Miestne samosprávy však  
majú možnosť finančne prispievať osobám, ktoré potrebujú opateru. Suma príspevku sa väčšinou  
odvíja od nákladov na službu a výšku spoluúčasti prijímateľa pomoci. Samosprávy sa taktiež  
môžu uzniesť na zavedení príspevku pre „neformálnych“ opatrovateľov na základe svojich  
vlastných kritérií a finančných možností obce.  
27  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Záver  
Rodina plní v európskom priestore stále primárnu úlohu v starostlivosti o svojich blízkych, čo  
odráža aj legislatíva jednotlivých štátov. Táto kompetencia je prostredníctvom domácej  
opatrovateľskej služby delegovaná na lokálnu úroveň väčšinou do rúk miestnych samospráv.  
Estónsko je príkladom štátu, kde je miestna samospráva nielen zodpovedná za poskytovanie tejto  
sociálnej služby, ale jej úloha je prítomná aj pri definovaní jednotlivých aspektov služby, ako je  
rozsah úkonov, stanovenie pravidiel jej poskytovania a výšky úhrady. Takáto úprava jej umožňuje  
veľkú flexibilitu pri nastavovaní služby na potreby lokálnych obyvateľov, znížený objem  
byrokracie, ale zároveň aj vyššie nároky na výkon danej samosprávy.  
Chorvátsko stojí na opačnom póle, keď posledná reforma sociálneho systému z októbra 2022 viedla  
k centralizácii poskytovania tejto služby na základe potreby urýchlenia a zefektívnenia  
administratívneho procesu poskytovania služby, ako aj potreby jednotných pravidiel na celom  
území štátu.  
Nemecko sa svojím systémom dlhodobej starostlivosti vymyká modelu poskytovania domácej  
opatrovateľskej služby po osi „štát-miestna samospráva“, kde inštitúcia Fondu dlhodobej  
starostlivosti preberá na seba rolu prvého kontaktu so žiadateľom pomoci, ako aj jej zabezpečenie.  
Nemecko je takisto špecifické dvojúrovňovým zastrešením domácej opatrovateľskej služby, a to  
prostredníctvom spomenutého systému dlhodobej starostlivosti a systému sociálnej pomoci.  
Prostredníctvom toho druhého by sa malo zabezpečiť, aby „sitom“ neprepadli žiadni žiadatelia  
o pomoc, ak ju skutočne potrebujú.  
Slovensko svojou právnou úpravou nevykazuje výraznú mieru odlišnosti voči ostatným štátom  
EÚ, ktoré sú predmetom tejto štúdie. Zároveň však možno konštatovať, že kombinácia  
jednotlivých aspektov, ako je definovanie pravidiel na štátnej úrovni a zodpovednosť za ich  
vykonávanie na miestnej úrovni, viackrokový administratívny proces posudzovania žiadostí či  
nemožnosť kombinovať službu s inou peňažnou dávkou, prispieva k menšej flexibilite  
poskytovanej služby vo vzťahu k potrebám opatrovaných v porovnaní s inými štátmi.  
28  
 
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Zdroje  
2. Európske stredisko pre monitorovanie zdravotníckych systémov a politík: Reforma  
3. K NR SR, Parlamentný inštitút. Ďurinová, P.: Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov  
4. Spoločný informačný systém o sociálnej ochrane v EÚ (Mutual Information System on  
Slovensko  
Česko  
7. Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálnych službách. Dostupný (v češtine) na:  
Maďarsko  
9. Zákon III. z roku 1993 o sociálnej správe a sociálnych dávkach. Dostupný (v maďarčine)  
10. Vyhláška Ministerstva sociálnych vecí a rodiny Maďarskej republiky č. 1/2000 (I. 7.)  
o odborných úlohách a podmienkach činnosti sociálnych zariadení poskytujúcich osobnú  
starostlivosť. Dostupná (v maďarčine) na: https://njt.hu/jogszabaly/2000-1-20-85  
11. Vyhláška Ministerstva sociálnych vecí a rodiny Maďarskej republiky č. 36/2007 (XII. 22.)  
o podrobných pravidlách zisťovania a overovania potreby starostlivosti a sociálnej núdze  
podľa zdravotného stavu. Dostupná (v maďarčine) na: https://njt.hu/jogszabaly/2007-36-20-1X  
Poľsko  
12. Zákon o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (Ustawa o pomocy społecznej Dz.U. 2004 nr 64  
29  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
13. Zákon o dôchodkoch z fondu sociálneho poistenia (Ustawa o emeryturach i rentach  
Rakúsko  
14. Dohoda 15a B-VG o spoločných opatreniach spolkovej a krajinskej vlády pre ľudí, ktorí  
15. Federálny zákon o príspevku na starostlivosť (Bundespflegegeldgesetz, BPGG). Dostupný  
16. Spolkové ministerstvo sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti a ochrany  
spotrebiteľa Rakúskej republiky: 24-hodinová starostlivosť doma (Prehľad), s. 7.  
Nemecko  
17. Kniha XI Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch XI). Dostupná (v nemčine) na:  
18. Kniha XII Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch XII). Dostupná (v nemčine) na:  
Chorvátsko  
20. Vyhláška Ministerstva práce, dôchodkového systému, rodiny a sociálnej politiky  
Chorvátskej republiky č. 110/2022: Pravidlá pre poskytovanie sociálnych služieb.  
Estónsko  
24. Zákon o organizácii miestnej samosprávy (RT I, 30.06.2023, 28). Dostupný  
30  
Porovnávacia analýza: Domáca opatrovateľská služba vo vybraných štátoch EÚ  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu.  
Konverzný kurz bol prepočítaný na základe menovej kalkulačky NBS k 26.2.2024.  
31