NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
STANOVISKO  
NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU SR K NÁVRHU  
ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SR NA ROK 2024  
December 2023  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024 bolo vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o NKÚ SR  
na základe kontroly vykonanej na Ministerstve financií SR, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách VS  
zostavuje návrh rozpočtu verejnej správy za štátny rozpočet a súhrnné rozpočty ostatných subjektov VS.  
2
Zoznam skratiek  
AIP  
aktualizácia implementačného plánu  
OP  
operačný program  
CVTI SR  
ČR  
DPFO  
Centrum vedecko-technických informácií SR  
Česká republika  
daň z príjmov fyzických osôb  
OS  
OS SR  
PDS40  
očakávaná skutočnosť  
Ozbrojené sily SR  
predčasný starobný dôchodok po  
odpracovaní 40 rokov  
programové obdobie  
Plán obnovy a odolnosti  
Program rozvoja vidieka  
Programové vyhlásenie vlády  
rozpočet  
DPH  
EAO  
EF  
EK  
ESA 2010  
daň z pridanej hodnoty  
ekonomicky aktívne obyvateľstvo  
Environmentálny fond  
Európska komisia  
Európsky systém národných a regionálnych  
účtov  
PO  
POO  
PRV  
PVV  
R
ESO  
EŠIF  
EÚ  
EU SILC  
Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa RIS  
Rozpočtový informačný systém  
rozpočtová organizácia  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť  
rozpočet verejnej správy  
Európske štrukturálne a investičné fondy  
Európska únia  
RO  
RRZ  
Štatistika Európskej únie o príjmoch a životných RVS  
podmienkach  
EÚS  
HDP  
európska územná spolupráca  
hrubý domáci produkt  
S
SP  
skutočnosť  
Sociálna poisťovňa  
IFP  
IT  
IVP  
LVV  
MD SR  
MF SR  
MH SR  
MIRRI SR  
Inštitút finančnej politiky  
informačné technológie  
Inštitút vzdelávacej politiky  
limit verejných výdavkov  
Ministerstvo dopravy SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a  
informatizácie SR  
SPP  
SR  
Slovenský plynárenský priemysel, a. s.  
Slovenská republika  
Slovenský vodohospodársky podnik š. p.  
samostatne zárobkovo činná osoba  
štátny podnik  
štátny rozpočet  
Štatistický úrad SR  
Úrad pre dohľad nad zdravotnou  
starostlivosťou  
SVP š. p.  
SZČO  
š. p.  
ŠR  
ŠÚ SR  
ÚDZS  
MO SR  
MPRV SR  
Ministerstvo obrany SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
ÚHP  
ÚRSO  
Útvar hodnoty za peniaze  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
MS SR Ministerstvo spravodlivosti SR  
MŠVVaŠ SR Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu  
ÚS  
ÚV SR  
ÚVO  
ústredná správa  
Úrad vlády SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
SR  
MV SR  
MZ SR  
MŽP SR  
NKÚ SR  
NR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
návrh rozpočtu  
Národná rada SR  
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a  
rozvoj  
VpDP  
VpMP  
VPS  
VS  
VZP  
ZS  
Výbor pre daňové prognózy  
Výbor pre makroekonomické prognózy  
Všeobecná pokladničná správa  
verejná správa  
všeobecné zdravotné poistenie  
zdravotná starostlivosť  
NR SR  
OECD  
3
Zhrnutie  
Návrh rozpočtu pripravila nová vláda v zrýchlenom konaní tak, aby ho predložila na schválenie ešte  
v roku 2023 a aby sa krajina vyhla rozpočtovému provizóriu. Dlhšie rozpočtové provizórium by mohlo  
mať negatívny vplyv na riadenie celého štátu, ako aj na ratingové hodnotenie SR.  
Z dôvodu obmedzeného času na tvorbu rozpočtu neprebehla riadna celospoločenská diskusia a diskusia  
neprebehla ani na úrovni kapitol ohľadom záväzných ukazovateľov a plánovanej konsolidácie či revízie  
výdavkov. Následkom sú tak viaceré nezrovnalosti, ako aj nižšia transparentnosť výdavkov, ktoré sa  
v predloženom rozpočte objavili, vrátane nepredvídateľnosti financovania vo viacerých oblastiach.  
Udržateľné verejné financie sú z dlhodobého hľadiska pre SR veľkou výzvou. Jedným z nástrojov na  
zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je aj limit verejných výdavkov. Predkladaný  
návrh rozpočtu nereflektuje na vyčíslené limity verejných výdavkov. NKÚ SR identifikoval už v roku 2022  
riziko pri neuplatňovaní limitov ako míľnika zadefinovaného v pláne obnovy a odolnosti, ktoré sú jedným  
zo systémových nástrojov udržateľnosti verejných financií.  
Predložený návrh rozpočtu podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu VS  
(5,97 % HDP). To bude mať za následok aj rast dlhu VS z 57,8 % HDP v roku 2023 na 58,3 % HDP v roku  
2024. Rast HDP v roku 2024 očakáva MF SR na úrovni 2,7 %, čo sa má premietndo rastu zamestnanosti  
o 0,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 %. NKÚ SR  
upozorňuje však na riziko nenaplnenia rozpočtu podľa očakávaní.  
K medziročnému poklesu schodku o 0,5 % HDP v roku 2024 majú prispieť najmä prijaté konsolidačné  
opatrenia. Na príjmovej strane je to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore,  
zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu,  
zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické  
osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu. Na výdavkovej strane je to napríklad viazanie výdavkov kapitol  
na úrovni 5 % osobných výdavkov a nulová valorizáciu platov zamestnancov vo verejnej správe v roku  
2024. Týmito konsolidačnými opatreniami však vláda nekonsoliduje verejné financie, ale predovšetkým  
hľadá dodatočné finančné zdroje na plnenie sociálnych programov a cieľov v PVV.  
Vláda môže ovplyvniť ekonomický a hospodársky rast SR v budúcom roku aj využitím prostriedkov z  
európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj z POO v celkovej sume 2,5 mld. eur, čo  
predstavuje približne jednu tretinu celkovej rozpočtovanej sumy na rok 2023. Napriek tomu budú  
kapitálové výdavky RVS medziročne nižšie o takmer 17 % oproti očakávanej skutočnosti roku 2023.  
NKÚ SR upozorňuje, že okrem samotného čerpania je výzvou aj efektívna alokácia výdavkov  
a dosahovanie stanovených cieľov.  
Predložený návrh ŠR reaguje predovšetkým na programové vyhlásenie novej vlády, v ktorom si nastavila  
vlastné rozpočtové ciele. Pred novou vládou SR stojí výzva, ako udržať súčasný sociálny štandard a  
zároveň naplniť krátkodobé priority stanovené v PVV, čo naráža na možnosti rozpočtu. V rozpočte sa  
nachádza aj historicky najvyšší transfer Sociálnej poisťovni vo výške 1,6 mld. eur, ktorý sa má použiť na  
rodičovský dôchodok a na valorizáciu dôchodkov. V návrhu rozpočtu sa počíta aj s rezervou na 13.  
dôchodky a na ďalšie naplánované legislatívne opatrenia.  
Napriek viazaniu výdavkov kapitol ŠR na úrovni 5 % osobných výdavkov počíta návrh rozpočtu s rastom  
počtu zamestnancov VS. Podľa PVV vláda plánuje reformu VS, ktorá má priniesť významné úspory na  
investičných aj prevádzkových nákladoch štátu. NKÚ SR upozorňuje, že zakladanie nových úradov  
vrátane zriadenia nového ministerstva je v rozpore s touto optimalizáciou je. V návrhu rozpočtu sa vzniku  
4
 
nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR venuje len jedna veta a nie je jasné, koľko zdrojov  
bude preň vyčlenených a či pôjde o presun súčasných štátnych zamestnancov z iných kapitol alebo o  
prijatie nových. Rovnako nie je jasné konkrétne zameranie, ciele a politiky, na ktoré bude nové  
ministerstvo zamerané a aké kompetencie a nástroje na dosahovanie cieľov mu budú stanovené.  
Pre oblasť zdravotníctva je navrhovaný celkový objem verejných výdavkov vo výške 8,9 mld. eur, čo  
znamená rast okolo 10 % oproti rozpočtu na rok 2023. Tento nárast je krytý predovšetkým z dvoch  
zdrojov – nárastu odvodov o 1 % z vymeriavacieho základu od roku 2024 a stanovením pevnej sumy  
platby za poistencov štátu. NKÚ SR hodnotí pozitívne navýšenie celkového rozpočtovaného objemu  
financií na zdravotníctvo, no zároveň upozorňuje, že treba zabezpečiť, aby zdroje boli vynaložené  
predovšetkým na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.  
Najväčšie investície sú plánované v rezorte obrany. NKÚ SR upozorňuje na riziko nedodania taktických  
lietadiel F-16, za ktoré už bolo zaplatených 70 % zmluvnej ceny, ak SR nedokáže do budúceho roka  
pripraviť leteckú základňu Sliač, ktorá momentálne nemá vyhovujúcu infraštruktúru. Do letiska boli  
preinvestované finančné prostriedky, ktoré sa však v priebehu realizácie niekoľkonásobne zvýšili. NKÚ  
SR v tejto súvislosti identifikuje riziko nehospodárnosti využitia finančných prostriedkov.  
Vzhľadom na skrátený čas na prípravu rozpočtu sa do jednotlivých kapitol zatiaľ nepremietli viaceré  
krátkodobé priority z PVV. Keďže niektoré z dlhodobých problémov napríklad v rezorte školstva alebo  
životného prostredia nie sú riešené v tomto návrhu rozpočtu, odporúčame v budúcnosti vyčleniť na ne  
dostatočné zdroje, či už na riešenie modernizačného dlhu alebo iných pretrvávajúcich problémov.  
NKÚ SR vníma pozitívne trend znižovania deficitov verejných financií v rozpočte VS na roky 2025 a 2026.  
Celkový deficit VS by mal byť v roku 2025 na úrovni 5% HDP a v roku 2026 na úrovni 4% HDP. I napriek  
uvedenej snahe vlády v znižovaní deficitov verejnej správy Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne  
kritériá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na druhej strane NKÚ SR identifikoval  
riziko, ktoré súvisí s nejednoznačnosťou zákona o rozpočtových pravidlách v kontexte záväznosti  
výdavkových limitov a ich rozdielnym výkladom zo strany ministerstva financií či Rady pre rozpočtovú  
zodpovednosť. Výdavkové limity sú pritom jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ich neuplatňovanie v praxi môže ohroziť zdravé verejné  
financie a taktiež môže mať za následok konanie EK voči SR pre nedodržiavanie míľnika schváleného  
v POO.  
Návrh zákona o štátnom rozpočte je zostavený v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,  
ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi platnými v  
Slovenskej republike, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je  
Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie, s výnimkou nejednoznačnosti aplikovania  
limitu verejných výdavkov, pričom NKÚ SR identifikoval riziko spojené s legislatívnou  
nejednoznačnosťou uplatňovania limitu verejných výdavkov.  
5
1 Makroekonomické predpoklady rozpočtu  
Vzhľadom na okolnosti spojené s voľbami do Národnej rady SR koncom septembra 2023  
a vymenovaním novej vlády SR koncom októbra 2023, sa konali v novembri a decembri tohto roku dva  
mimoriadne Výbory pre makroekonomické prognózy (VpMP). Novembrový výbor reflektoval potrebu  
prognózy pre výpočet limitu verejných výdavkov pre novú vládu SR. Decembrový výbor zahŕňal už aj  
balík konsolidačných opatrení, ktoré súvisia so zostavením návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.  
Nová vláda sa rozhodla podporiť ekonomický rast aj na úkor vyššieho deficitu, na rozdiel od  
predchádzajúcej vlády, ktorá plánovala konsolidovať výdavky. V roku 2024 sa ekonomická situácia  
SR zlepší výraznejšie, keďže VpMP očakáva medziročný rast reálneho HDP o 2,7 %. Pri porovnaní  
s
prognózou z júna 2023 je zlepšenie makroekonomických ukazovateľov spôsobené aj vďaka  
zafixovaniu cien energií, čo vyústilo do nižšej inflácie (graf 1). Pozitívny vývoj bude podporený tiež rastom  
súkromnej spotreby, ako aj investíciami z POO. Súčasne by sa v roku 2024 malo naštartovať aj čerpanie  
eurofondov z nového PO. Pozitívnou správou je, že ekonomika by mala dosiahnuť vyváženú mieru rastu  
bez výrazných tlakov na ceny, keď inflácia poklesne z 10,7 % v tomto roku na 3,2 % v roku 2024. Nižšia  
spotrebiteľská inflácia, tlačená nadol aj zafixovanými cenami energií, môže prispieť k zachovaniu kúpnej  
sily obyvateľstva, čo sa prejaví aj na miere úspor, ktoré by mali opäť rásť.  
Graf 1: Porovnanie prognóz vývoja ekonomiky v roku 2024 (medziročná zmena, %)  
1,3  
HDP, s. c.  
2,7  
0,9  
Súkromná spotreba, s. c.  
3,3  
-3,8  
Vládna spotreba  
1,3  
3,1  
Fixné investície  
5,1  
0,2  
Zamestnanosť  
0,4  
5,7  
Miera nezamestnanosti  
5,4  
4,8  
Spotrebiteľská inflácia (CPI)  
3,2  
-5  
-3  
-1  
1
3
5
7
Prognóza z júna 2023  
Prognóza z decembra 2023  
Zdroj: VpMP  
Podľa prognózy na ďalší rok však trh práce naráža na svoje limity. Regionálny a kvalifikačný nesúlad  
bráni výraznému rastu zamestnanosti a k obsadzovaniu voľných miest, ktorých je dostatok, pomáhajú  
najmä cudzinci. Nedostatok pracovníkov sa zatiaľ neodráža na raste miezd, pričom v roku 2024 bude za  
polovicu rastu zodpovedná hlavne dynamika z roku 2023, kedy sa valorizovali mzdy vo VS. Aj z tohto  
dôvodu prijala vláda SR rozhodnutie nevalorizovať platy vo VS v roku 2024.  
Na zverejnené cenové rozhodnutie ÚRSO pre SPP, podľa ktorého sa mala cena plynu v roku 2024  
zvýšiť približne na dvojnásobok, zareagovala vláda SR vládnym nariadením. Opatrením  
predpokladá zafixovanie cien energií na rok 2024 a od roku 2025 do roku 2027 predpokladá každoročný  
mierny nárast cien, kedy sa dostanú na úroveň trhových cien. Výdavky určené na kompenzačné opatrenia  
spojené s nárastom cien energií v budúcom roku budú na úrovni 1,25 mld. eur, z čoho budú výdavky zo  
ŠR v sume 800 mil. eur a refundácia z prostriedkov EÚ v sume 449 mil. eur. Tieto opatrenia majú plošný  
charakter, ale NKÚ SR odporúča opatrenia zamerať adresne.  
7
 
2 Východiskový rámec návrhu RVS  
Po zostavení novej vlády, ktorá v novembri 2023 získala dôveru v NR SR, začala znova platiť  
dvojročná výnimka z dlhovej brzdy. Uplatňovania fiškálnych pravidiel sa týkajú dve výnimky. Prvou je  
neuplatňovanie dlhovej brzdy podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v prvých dvoch rokoch od  
schválenia PVV a vyslovenia dôvery vláde . Druhou je tzv. všeobecná úniková doložka na úrovni EÚ, počas  
ktorej platnosti sa neuplatňujú fiškálne pravidlá Paktu stability a rastu na úrovni EÚ ani LVV na národnej  
úrovni. Aktivovaná bola v marci 2020 po vypuknutí pandémie COVID-19 a pre pokračujúcu neistotu  
spojenú s konfliktom na Ukrajine, ceny energií a ďalšie vplyvy sa uplatňuje aj v roku 2023. EK oznámila  
Európskej rade 8. marca 2023, že všeobecná úniková doložka sa koncom roka 2023 deaktivuje tak, aby  
od roku 2024 mohli byť aplikované princípy obozretných fiškálnych politík.  
2.1 Daňové a odvodové príjmy VS  
Návrh RVS na roky 2024 až 2026 počíta celkovo so 14 legislatívnymi opatreniami, na základe ktorých,  
bude podľa odhadu VpDP vytvorený dodatočný príjem už v roku 2024 a to vo výške 1,6 mld. eur.  
Najväčší príjem má priniesť šesť legislatívnych zmien (tabuľka 1).  
Tabuľka 1: Návrh legislatívnych opatrení s najväčším vplyvom na príjmy RVS (ESA 2010 v mil. eur)  
2024  
363,1  
357,5  
335,8  
179,8  
123,0  
107,5  
2025  
460,2  
377,8  
281,9  
0
2026  
495,3  
394,9  
238,7  
0
Zmena odvodov II. piliera z 5,5 % na 4 %  
Zvýšenie zdravotných odvodov o 1 p. b.  
Osobitný odvod pre banky a subjekty s licenciou NBS  
Predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu  
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb  
107,0  
153,0  
107,0  
263,0  
Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026  
Novozvolená vláda SR si vo svojom programovom vyhlásení (PVV)1 určila ako strednodobú  
a dlhodobú prioritu prehodnotiť efektívnosť všetkých troch pilierov dôchodkového systému,  
posilniť jeho dlhodobú udržateľnosť a maximalizovať úžitok pre poistencov. Podľa zákona  
o sociálnom poistení sa mala sadzba povinných príspevkov do II. piliera postupne zvyšovať a v roku 2027  
mala dosiahnuť konečnú hodnotu 6 % z vymeriavacieho základu. Takéto systémové nastavenie malo  
zabezpečiť, že tretinu budúcich dôchodkov mal financovať práve II. pilier. Namiesto toho vláda SR bez  
hlbšej analýzy či diskusie s expertmi pristúpila k zníženiu sadzby povinných príspevkov do II. piliera  
z 5,5 % na úroveň 4 % vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1. januára 2024.2 Tento krok vlády síce  
bude mať pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne, keď uvedeným opatrením dôjde k navýšeniu  
príjmov SP v roku 2024 o vyše 363 mil. eur, no zároveň tým poškodí aktívnych sporiteľov na  
úkor súčasných poberateľov dôchodku. Vláda sa snaží týmto krokom nájsť finančné krytie pre  
dvojnásobne vyššie 13. dôchodky v roku 2024, ktoré spôsobia výpadok v rozpočte na úrovni 495 mil.  
eur.  
Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému si vyžaduje od štátu posilnenie sporiacej schémy  
aj prostredníctvom iných zdrojov. Tie dokážu znížiť tlak na verejné financie v budúcnosti, keď sa  
naplno prejaví demografická kríza a počet dôchodcov bude rásť vyšším tempom, ako bude  
pribúdať počet pracujúcich.  
1 Programové vyhlásenie vlády SR 2023 – 2027. [online].  
2 Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. [online].  
8
 
 
Ďalším legislatívnym opatrením vlády SR, ktoré bude mať druhý najväčší vplyv na RVS, je zvýšenie  
sadzby poistného zdravotných odvodov o 1 p. b. Táto zmena sa týka časti odvodov platených  
zamestnávateľmi (sadzba sa zvýši z 10 % na 11 %) a celého balíku odvodov pre SZČO a samoplatcov  
(sadzba sa zvýši zo 14 % na 15 %). Opatrenie má priniesť už v budúcom roku do systému VZP  
dodatočných 357,5 mil. eur. NKÚ SR upozorňuje, že zdroje zo zvýšených zdravotných odvodov by mali  
byť použité na dorovnanie dlhodobo neefektívneho deficitného hospodárenia nemocníc a urovnanie  
žaloby EK voči SR3, keďže toto navýšenie vláda odôvodňuje kritickou situáciou s verejnými financiami,  
keď príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť (viac v kapitole Zdravotníctvo).  
Medzi navrhovanými opatreniami je aj znovuzavedenie minimálnej dane z príjmov právnických  
osôb s očakávaným pozitívnym vplyvom 123 mil. eur v 2024 a po 107 mil. eur v 2025 a 2026.  
Takzvané daňové licencie už raz zavedené boli od zdaňovacieho obdobia 2014, v ktorom výška priznanej  
daňovej licencie na úhradu DPPO bola na úrovni 104,1 mil. eur. NKÚ SR v roku 2017 prezentoval závery  
kontroly daňových licencií4, kde vyčíslil výpadok príjmov za 2015 a 2016 v minimálnej výške 38,1 mil. eur,  
ktorý mohol byť minimalizovaný dôslednosťou finančnej správy pri výbere DPPO.  
V krátkodobom horizonte si dala vláda SR v PVV za cieľ zaviesť riešenia na zníženie úrokového  
zaťaženia ľudí s úvermi na bývanie, aby významné zvyšovanie úrokových sadzieb neohrozovalo ich  
životnú úroveň. Vláda SR tak prišla s dvomi opatreniami, kde prvým je priama štátna dotácia rozdielu  
medzi splátkami, najviac však v sume 1 800 eur ročne. Problémom však môže byť zvýšený daňový bonus  
na nové uzavreté hypotekárne zmluvy od 1. januára 2024. Tu sa vláda rozhodla zvýšiť maximálny príjem  
z 1,3 na 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy, ako aj zvýšiť maximálnu možnú hranicu pre uplatnenie  
daňového bonusu zo zaplatených úrokov zo 400 eur na 1 200 eur. Prvým problémom je financovanie  
samospráv, ktoré pre tento krok budú mať v budúcom roku nižšie príjmy o viac ako 19 mil. eur.5 V rámci  
návrhu rozpočtu však nie je bližšie určené, či bude tento výpadok samosprávam kompenzovať štát, alebo  
ho obce budú musieť kompenzovať priamo vyššími miestnymi daňami a poplatkami. Druhým  
problémom je vymáhateľnosť tohto opatrenia pri neoprávnenom uplatnení bonusu (daná nehnuteľnosť  
musí slúžiť na bývanie). NKÚ SR konštatuje, že na zabezpečenie agendy poskytovania príspevku je  
potrebné personálne a materiálno-technické zabezpečenie v roku 2024 vo výške cca 8,6 mil. eur,  
čo tvorí viac ako 13 % nákladov z celkovej poskytnutej sumy na pomoc s hypotékami (64 mil. eur).  
2.2 Fiškálny rámec návrhu RVS  
Vláda SR sa rozhodla, že pristúpi ku konsolidácii verejných financií najmä na príjmovej strane  
rozpočtu. Podľa návrhu RVS ide vláda SR v súlade so svojím PVV, podľa ktorého plánuje znížiť  
budúcoročný schodok o 0,5 % HDP, čo je najnižšia možná konsolidácia. Vďaka tomu si vláda SR vytvára  
priestor pre využitie dodatočných príjmov na ďalšie výdavky, ako sú 13. dôchodky, pomoc s hypotékami,  
pomoc pre rodičov, ktorých deti neboli prijaté do štátnej škôlky či vytvorenie nového Ministerstva  
cestovného ruchu a športu. Konsolidácia verejných financií na úrovni 0,5 % HDP ročne by  
v dlhodobom horizonte nebola dostatočná, nakoľko nestabilizuje úroveň dlhu (graf 3) a zvyšuje  
zraniteľnosť ekonomiky v prípade negatívnych neočakávaných šokov z externého prostredia.  
Hospodárenie RVS v roku 2023 sa očakáva na deficitnej úrovni -6,52 % HDP, čo je oproti schválenému  
rozpočtu horšie o 0,1 p. b. a oproti správe o očakávanej skutočnosti z augusta 2023 lepšie o 0,3 p. b.  
V roku 2024 plánovala predošlá vláda podľa Programu stability deficit rozpočtu na úrovni 4,7 % HDP.  
3 Vec C-412/23: Žaloba podaná dňa 5. júla 2023 – Európska komisia v. Slovenská republika. [online].  
4 NKÚ SR – Daňové licencie mohli priniesť do rozpočtu viac financií. [online].  
5 Daň z príjmu fyzických osôb rozdeľuje štát priamo územnej samospráve.  
9
 
Avšak od schválenia Programu stability boli vládou či parlamentom prijaté legislatívne zmeny, ktoré mali  
vplyv na schodok rozpočtu v danom roku.  
V budúcom roku plánuje vláda SR znížiť deficit rozpočtu na úroveň 5,97 % HDP (graf 2).  
K medziročnému poklesu schodku prispejú aj prijaté legislatívne opatrenia. Pripravovaná reforma  
fiškálnych pravidiel EÚ naznačuje pre Slovensko ambicióznejšiu konsolidáciu, ktorá vyplýva najmä  
z vysokého súčasného štrukturálneho deficitu, ako aj budúcich nákladov na starnutie populácie. 6 Nová  
metodika by sa mala aplikovať na štvorročný (prípadne sedemročný) horizont, pričom  
konsolidácia by sa mala priblížiť k 1 % HDP ročne a to už od roku 2025.7  
Graf 2: Vývoj schodku VS v rokoch 2019 až 2026 (v % HDP)  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023*  
2024**  
-5,97  
2025**  
2026**  
0
-1  
-2  
-3  
-4  
-5  
-6  
-7  
-1,21  
-2,02  
-3,97  
-4,97  
-5,18  
-5,35  
-6,52  
+1,6  
+1,1  
Skutočnosť  
Konsolidačné úsilie  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026; *očakávaná skutočnosť; **prognóza  
2.3 Prognóza hrubého dlhu VS  
V roku 2023 má podľa MF SR dosiahnuť dlh VS úroveň 56,8 % HDP, čo je o 1,1 % HDP menej  
oproti pôvodne plánovanej úrovni dlhu v schválenom návrhu rozpočtu (graf 3).  
Graf 3: Vývoj hrubého a čistého dlhu VS v rokoch 2016 až 2026 (v % HDP)  
70,0  
61,4  
61,1  
59,6  
58,9  
58,3  
57,8  
56,8  
60,0  
50,0  
40,0  
30,0  
20,0  
10,0  
-
48,0  
43,3  
48,9  
50,6  
49,5  
51,9  
53,0  
54,0  
55,0  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023*  
2024**  
2025**  
2026**  
Čistý dlh  
Hrubý dlh  
5. sankčné pásmo  
Zdroj: MF SR, Návrh RVS na roky 2024 až 2026; *očakávaná skutočnosť; **prognóza  
Dlh bude nižší najmä vplyvom vývoja vysokej inflácie a väčším využitím likvidných zdrojov,  
naakumulovaných v posledných dvoch rokoch na úkor nových emisií. Od roku 2020 sa hrubý dlh VS  
nachádza v najvyššom, 5. sankčnom pásme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Schválením PVV  
6 IFP – Na väčšiu potrebu šetrenia ukazujú aj nové pravidlá EÚ. [online].  
7
Na dosiahnutie stanovených cieľov do roku 2026 bude musieť vláda predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme  
1,6 % HDP, keďže schodok súčasne nastaveného rozpočtu je vyšší práve o 1,1 % HDP v roku 2025, resp. o 1,6 % HDP v roku 2026  
v porovnaní s očakávanými požiadavkami európskych fiškálnych pravidiel. [online].  
10  
 
v novembri 2023 bola aktivovaná úniková klauzula dlhovej brzdy na nasledujúce dva roky, čo znamená,  
že pri prekročení tretieho dlhového limitu nebudú uplatňované sankcie.  
V roku 2024 by mal dlh VS podľa odhadu MF SR dosiahnuť 58,3 % HDP. Vzhľadom na pretrvávajúcu  
vysokú úroveň dlhu, prijatie dostatočných konsolidačných opatrení a plnenie výdavkových limitov by  
spomalilo rast hrubého dlhu. Podľa PVV plánuje vláda úpravu ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti, v rámci ktorej zváži aj prechod z hrubého na čistý verejný dlh s cieľom umožniť  
efektívnejšie riadenie likvidity sektora VS.  
2.4 Limit verejných výdavkov  
Limit verejných výdavkov predstavuje nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných  
financií. Bol zavedený do slovenského právneho poriadku novelou zákona o rozpočtových pravidlách  
VS v marci 2022 ako jeden z míľnikov v POO. Následne v apríli vypočítala RRZ do Programu stability prvý  
LVV. Druhý prepočet LVV spracovala RRZ v decembri 2022 a tento bol následne, v súlade s postupom  
uvedeným v zákone o rozpočtových pravidlách VS, schválený v pléne NR SR 1. 2. 2023. Aktualizáciu LVV  
už neschvaľuje plénum NR SR, ale dva výbory (pre oblasť financií a rozpočtu a oblasť hospodárskych  
záležitostí) uznesením, ktoré sa následne zverejňuje v Zbierke zákonov SR. Tretí prepočet, aktualizácia  
LVV a výpočet pre rok 2026, bol v júni 2023 v zmysle zákona predložený do výborov NR SR pre  
hospodárske záležitosti a pre financie a rozpočet (tabuľka 2). Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti  
schválil aktualizáciu LVV uznesením 8. 9. 2023. Rokovanie kľúčového výboru vo vzťahu k LVV (výboru  
NR SR pre financie a rozpočet) sa k aktualizácii LVV neuskutočnilo. NKÚ SR konštatuje, že aktualizovaný  
LVV (obsahujúci sankciu z dlhovej brzdy v podobe vyrovnaného rozpočtu) nebol schválený vo výboroch  
NR SR tak, ako predpokladal proces popísaný v zákone o rozpočtových pravidlách VS.  
Tabuľka 2: Prehľad odhadov limitu verejných výdavkov vypracovaných RRZ (v eurách)  
apríl 2022*  
informatívny do  
Programu stability  
jún 2023  
neschválená  
aktualizácia  
december 2022  
schválený v NR SR  
november 2023  
indikatívny prepočet  
Rok  
2023  
2024  
2025  
2026  
2027  
37 852 836 489  
41 321 154 940  
41 683 555 509  
38 487 755 332  
45 354 202 443  
48 287 555 184  
-
-
39 402 469 186  
44 309 099 762  
46 010 064 013  
47 700 520 354  
49 230 913 462  
50 455 982 382  
-
-
-
45 621 482 931  
-
-
Zdroj: NR SR, RRZ, MF SR, spracovanie NKÚ SR; *prepočet podľa inej metodiky  
Po voľbách do NR SR, ktoré prebehli 30. septembra 2023, vypočítala RRZ indikatívny prepočet LVV. Tento  
sa počíta v prípade, ak v roku konania volieb do NR SR nebolo schválené PVV a vyslovená dôvera vláde  
do 30. septembra po voľbách do národnej rady8. RRZ zverejnila indikatívny prepočet na svojom  
webovom sídle 2. novembra 20239. Tento prepočet neschvaľuje NR SR ani jej výbory. Na výpočet  
záväzného LVV a jeho predloženie na rokovanie NR SR má RRZ 60 dní od schválenia PVV a vyslovenia  
dôvery vláde10(t. j. do 20. januára 2024). RRZ neuprednostnila včasnosť a do termínu predloženia návrhu  
ŠR/RVS na rokovanie vlády SR (12. decembra 2023) nespracovala odhad LVV.  
Návrh RVS v časti o LVV neuvádza číselné hodnoty, prípadne ich rozdelenie na ŠR, OS VS alebo  
podľa iného kľúča. MF SR ako predkladateľ návrhu RVS v príslušnej kapitole na vysvetlenie píše, že  
8 Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, §30aa, ods. 16. [online].  
9 RRZ. Výpočet indikatívneho limitu verejných výdavkov na roky 2024 – 2027. [online].  
10 Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, §30aa, ods. 3. [online].  
11  
 
indikatívny prepočet je postavený na rozdielnych kľúčových predpokladoch, nie je možné ho považovať za  
náležitý a porovnateľný pre zostavenie návrhu RVS na roky 2024 až 2026. Aplikovateľnosť LVV  
schválených NR SR namieta cez prechodné ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách VS11  
a uzatvára, že pre neexistenciu platného LVV nie je možné v návrhu RVS na ne reflektovať. V návrhu RVS  
sa v časti o LVV uvádza, že v prípade neskoršieho schválenia LVV by sa rozpočet realizoval v súlade s LVV.  
NKÚ SR upozornil už v roku 2022 na riziká spojené s nedodržiavaním LVV. 12 Na jednej strane sú to  
vonkajšie riziká, že EK môže siahnuť na prostriedky z POO, kde bola uvedená reforma na posilnenie  
fiškálnej disciplíny a záväznosti rozpočtu zavedením výdavkových stropov (LVV). Na druhej strane sú to  
vnútorné riziká, kde nedodržiavaním princípov stredno- a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia VS,  
zhmotnenom v LVV, sa systematicky zhoršuje udržateľnosť vynakladania a celková kondícia verejných  
financií.  
Box 1: Výpočet limitu verejných výdavkov  
LVV možno zjednodušene chápať ako najvyššiu hranicu vyvažujúcu príjmy a výdavky. LVV je jedno číslo,  
suma pre daný rok a je vykazovaný na akruálnom základe, pričom ŠR je na hotovostnom základe. Rámce  
výpočtu LVV sú uvedené v §30aa zákona o rozpočtových pravidlách VS a ďalej špecifikované v metodike  
RRZ. LVV sa počíta zo zápornej hodnoty plánovaného salda VS upraveného o vplyv hospodárskeho cyklu a o  
jednorazové vplyvy, od ktorého sa odpočítajú výdavky na správu dlhu VS, odvod do rozpočtu EÚ  
a spolufinancovanie. Pripočíta sa predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy, predpokladané  
daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,  
predpokladané nedaňové príjmy, granty a transfery upravené o jednorazové vplyvy okrem prostriedkov  
z rozpočtu EÚ. V rámci LVV sa rozpočtujú v čase rastúce rezervy tak, aby sa zabezpečilo krytie nepredvídaných  
rozpočtových vplyvov. Numerický výpočet LVV prezentuje tabuľka 3.  
Tabuľka 3: Výpočet limitu verejných výdavkov schváleného NR SR 1. 2. 2023  
2023  
-4 203 641 795  
1 304 966 774  
2024  
-4 728 602 743  
1 645 060 256  
2025  
-4 315 331 350  
1 906 490 285  
(-) Plánované štrukturálne saldo VS  
(-) Konsolidované výdavky na správu dlhu VS  
(-) Výdavky zo štátneho rozpočtu na  
spolufinancovanie  
1 302 592 333  
1 027 581 000  
-113 378 927  
700 243 922  
1 049 205 000  
-266 092 226  
804 072 045  
1 098 920 000  
-44 024 680  
(-) Odvody Európskej únii  
(+) Predpokladaný výsledok hospodárenia územnej  
samosprávy  
(+) Predpokladané konsolidované daňové príjmy  
bez jednorazových, cyklu a samospráv  
37 758 057 838  
40 241 810 335  
42 113 745 137  
(+) Predpokladané konsolidované nedaňové príjmy  
bez jednorazových, EU fondov, POO a samospráv  
3 107 974 342  
41 321 154 940  
3 762 232 059  
2 999 288 088  
44 309 099 762  
12 232 059  
3 045 913 454  
45 621 482 931  
12 232 059  
Limit verejných výdavkov (podľa ods. 3)  
Jednorazové výdavky mimo limitu zahrnuté  
podkladových údajoch  
v
- výdavky súvisiace s pandémiou  
250 000 000  
100 000 000  
3 400 000 000  
0
0
0
0
0
0
- výdavky súvisiace s pomocou Ukrajine  
- výdavky súvisiace s energetickou krízou  
Zdroj: RRZ  
11 Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, §37m, ods. 4. [online].  
12 NKÚ SR – Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠR SR na rok 2023. [online].  
12  
3 Rozpočtové vzťahy SR a EÚ  
Nová vláda plánuje v roku 2024 využiť aj významný objem prostriedkov z európskych  
štrukturálnych a investičných fondov – 1,237 mld. eur, ako aj prostriedky z plánu obnovy  
a odolnosti, čo spolu predstavuje 2,452 mld. eur (tabuľka 4). Celková výška odvodov a príspevkov  
Slovenska do všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2024 je 1,205 mld. eur. Z toho vyplýva, že  
Slovensko bude aj v budúcom roku čistým prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ.  
Tabuľka 4: Rozpočtové vzťahy medzi SR a EÚ v návrhu rozpočtu na rok 2024 (v mil. eur)  
Prostriedky z rozpočtu EÚ  
Prostriedky z POO  
3 PO  
4 PO  
Poľnohospodárske fondy  
EŠIF  
Programy EÚS  
Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí  
Prostriedky z rozpočtu EÚ spolu za 3. PO a 4. PO  
Prostriedky z POO  
115 166  
641 727  
459 913  
11 100  
9 333  
-
-
-
-
0
0
0
1 237 239  
-
-
1 215 402  
Prostriedky z EÚ spolu  
2 452 641  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026  
Rozpočtovaná suma za všetky prostriedky z EÚ predstavuje v roku 2024 približne jednu tretinu celkovej  
rozpočtovanej sumy na rok 2023 (graf 4).  
Graf 4: Porovnanie rozpočtovaných súm z prostriedkov EÚ za roky 2023 a 2024 (v mld. eur)  
8
6
4
2
0
Návrh rozpočtu 2023  
Očakávaná skutočnosť 2023  
Prostriedky z rozpočtu EÚ Prostriedky z POO  
Návrh rozpočtu 2024  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026  
Prostriedky z PO 2014 – 2020 sa na rok 2024 rozpočtujú už len pre poľnohospodárske fondy13  
z dôvodu predĺženia PO do roku 2025 v objeme 115 mil. eur14. Prostriedky zo štrukturálnych fondov  
3. PO boli rozpočtované do 100 % alokácie už v návrhu rozpočtu na rok 202315.  
Do konca 3. PO zostáva deklarovať na EK 2,68 mld. eur. Zvyšovanie čerpania finančných prostriedkov  
bude prebiehať až do marca 2024 z dôvodu financovania na národnej úrovni a zaslania posledných  
súhrnných žiadostí o platbu z riadiacich orgánov na certifikačný orgán MF SR. Najvyššia suma  
zostávajúca na deklarovanie je v rámci OP Integrovaná infraštruktúra (tabuľka 5), a to viac ako 1 mld. eur  
a OP Kvalita životného prostredia (0,85 mld. eur). NKÚ SR odporúča, aby zodpovedné orgány  
13 Čerpanie PRV v 3. programovom období k 30. 11. 2023 bolo 61,84 %.  
14  
V roku 2021 EK schválila modifikáciu PO PRV 2014 – 2020, ktorou predĺžila obdobie o dva roky, t. j. do roku 2022. V zmysle  
pravidla čerpania n+3 je tak možné poľnohospodárske fondy z PO 2014 – 2022 čerpať do konca roka 2025.  
15 K 30. 11. 2023 bolo vyčerpaných 87,38 % z celkovej alokácie PO 2014 – 2020 (bez PRV).  
13  
 
venovali zvýšenú pozornosť vykazovaniu prostriedkov v kontexte záväzných ukazovateľov a  
uplatňovaniu metodiky ESA 2010.  
Príjmy z EÚ v PO 2021 – 2027 boli rozpočtované na rok 2023 v objeme 2,076 mld. eur, skutočné  
čerpanie ku koncu novembra predstavovalo 51 mil. eur, z toho 100 % tvoria bežné výdavky.  
Zálohové platby EK pre SR boli začiatkom decembra 2023 na úrovni 310,3 mil. eur, z toho 182,6 mil. eur  
v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (graf 5). Ide o 2,46 % z celkovej alokácie  
PO 2021 2027.  
Tabuľka 5: Miera čerpania a zostatok na deklarovanie na EK v rámci PO 2014 - 2020 podľa OP  
Zostáva deklarovať na EK pre  
vyčerpanie alokácie v rokoch  
Podiel čerpania na alokácii  
Operačný program  
2014-2020 (v %)  
2023 a 2024 (v mil. eur)  
OP Integrovaná infraštruktúra  
OP Ľudské zdroje  
OP Kvalita životného prostredia  
Integrovaný regionálny OP  
OP Efektívna verejná správa  
OP Technická pomoc  
Program Interreg V-A SK-CZ  
Program Interreg V-A SK-AT  
PS INTERACT III  
88,84%  
93,57%  
73,02%  
92,55%  
92,59%  
99,06%  
86,56%  
82,69%  
99,30%  
33,37%  
87,38%  
1 024,75  
382,92  
850,65  
324,36  
54,58  
4,62  
17,90  
17,36  
0,28  
OP Rybné hospodárstvo  
Spolu EŠIF  
5,25  
2 682,67  
Zdroj: MF SR  
Graf 5: Zálohové platby EK v 4. PO pre Slovensko podľa fondov (v mil. eur)  
200  
150  
100  
50  
0
Kohézny fond  
Európsky fond regionálneho Európsky sociálny fond +  
Fond na spravodlivú  
transformáciu  
rozvoja  
Zdroj: Európska komisia, aktualizované k 5. 12. 2023  
Príjmy z EÚ v PO 2021 – 2027 sú plánované na rok 2024 v rámci ôsmich kapitol v celkovom objeme  
1,12 mld. eur. Výdavky jednotlivých kapitol na rok 2024 sú rozpočtované na základe odhadov rezortov  
so zohľadnením nepoužitých prostriedkov z predchádzajúcich rokov v rámci PO 2021 – 2027 a v rámci  
3. PO za oblasť poľnohospodárskych fondov. Tieto prostriedky EÚ, ktoré sú zaradené do príjmov  
a výdavkov ŠR sa v návrhu rozpočtu na rok 2024 rozpočtujú s neutrálnym dopadom na verejné financie.  
Najväčší objem financií podľa návrhu RVS na rok 2024 z EŠIF a poľnohospodárskych fondov EÚ bude  
mať MPRV SR (757 mil. eur) (tabuľka 6) z dôvodu súbehu dvoch PO.  
14  
Vzhľadom na skutočnosť, že ročný záväzok v prvom roku 4. PO 2021 2027 bol nulový, v roku 2024  
nemôže vzniknúť dekomitment16. V rámci pravidla n+3 bude nutné deklarovať na EK výdavky až za ročný  
záväzok 2022 v roku 2025.  
Tabuľka 6: Prostriedky z rozpočtu EÚ a POO v jednotlivých kapitolách v 2024 (v mil. eur)  
Prostriedky z  
rozpočtu EÚ  
Prostriedky z  
POO  
Kapitola  
Úrad vlády SR  
-
77,0  
9,3  
116,3  
175,8  
27,1  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
-
-
11,3  
1,5  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo dopravy SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Spolu  
83,1  
108,5  
-
60,1  
72,1  
757,0  
70,1  
-
224,5  
123,6  
228,6  
44,3  
97,7  
-
164,3  
0,4  
1 215,4  
1 237,2  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026  
Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na rok 2024 sú rozpočtované v objeme 1,215 mld. eur  
v 12 kapitolách. Najväčší objem prostriedkov z POO (tabuľka 6) je rozpočtovaný na MZ SR (228,6 mil.  
eur) a MŽP SR (224,5 mil. eur). V prípade MŽP SR táto suma tvorí až 50 % rozpočtu celej kapitoly.  
NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť efektívneho manažovania týchto  
prostriedkov.  
Slovensku boli v rámci POO vyplatené zatiaľ dve žiadosti o platbu spolu v sume 1,27 mld. eur  
(z celkového plánovaného objemu 6,4 mld. eur). V septembri 2023 bola podaná tretia žiadosť o platbu  
(815 mil. eur), s vyplatením ktorej sa počítalo aj v schválenom RVS na rok 2023, v ktorom celkové výdavky  
z POO na rok 2023 boli plánované na úrovni 2,01 mld. eur. EK 24. 11. 2023 pozitívne vyhodnotila ďalšie  
splnené opatrenia z POO v rámci tretej žiadosti o platbu. Po odpočítaní predbežného financovania  
Slovensko v rámci tejto žiadosti získa 662 mil. eur. Nasleduje štvrtá žiadosť o platbu vo výške 924 mil.  
eur, ktorú podalo Slovensko po splnení všetkých míľnikov na EK dňa 15. 12. 2023. Po schválení EK  
Slovensko tak už v roku 2024 získa z POO ďalších 798,5 mil. eur (po odpočítaní predbežného  
financovania).  
Celkovo sa z POO ku koncu novembra vyčerpalo 17,6 % z rozpočtovanej sumy na rok 2023.  
Z rozpočtovaných výdavkov sa vyčerpalo 353 mil. eur, s čím súvisia výdavky na platbu DPH na úrovni  
14 mil. eur. Bežné výdavky boli čerpané vo výške 99,5 mil. eur a kapitálové výdavky predstavovali 253,6  
mil. eur. Najväčšiu časť z kapitálových výdavkov tvorila položka Príspevkovej organizácii na MŽP SR  
(181,9 mil. eur), Nákup osobných automobilov na MV SR (33,5 mil. eur) a Budov, objektov alebo ich častí  
v kapitole MS SR (14,5 mil. eur). Nevyčerpané prostriedky sa presunú do nasledujúcich rokov17.  
16 Dekomitment alebo nesplnený záväzok znamená, že sa nepodarila vyčerpať dopredu stanovená suma peňazí na konkrétny rok,  
pri ktorom platí pravidlo n+3. Častým dôvodom prepadnutia prostriedkov je práve nestihnutie termínov na ich dočerpanie.  
17 Prostriedky z POO je možné čerpať do roku 2026.  
15  
4 Súhrnné riziká návrhu ŠR na rok 2024  
Návrh zákona o ŠR na rok 2024, ktorým sa v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách VS schvaľuje  
ŠR, je predložený v rámci návrhu RVS na roky 2024 až 2026. Pri zostavovaní rozpočtu musela vláda  
reagovať na deficity VS nad úrovňou 6 % a dlhu prekračujúceho sankčné pásma vyplývajúce zo zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti.  
Návrh rozpočtu VS zohľadňuje konsolidáciu požadovanú zo strany EK, ciele vyplývajúce z PVV a tiež  
vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období.  
Schodok takto zostaveného rozpočtu má v roku 2024 dosiahnuť -7,6 mld. eur (tabuľka 7).  
Tabuľka 7: Celkové príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu (v mil. eur)  
Ukazovateľ  
Príjmy ŠR  
Výdavky ŠR  
Schodok ŠR  
Zdroj: MF SR  
2022 S  
19 030  
23 555  
-4 525  
2023 R  
26 699  
35 041  
-8 341  
2024 NR  
22 702  
30 318  
-7 616  
2024-2023 2024/2023 (%)  
-3 997  
-4 723  
725  
85,0  
86,5  
91,3  
S ohľadom na vysoký deficit VS a zadlženie vláda SR prijala súbor konsolidačných opatrení na príjmovej  
aj výdavkovej strane, ktoré by mali prispieť k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych  
vplyvov na vývoj hospodárenia SR. Konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu obsahujú  
najmä:  
-
-
-
-
viazanie výdavkov na úrovni 5 % viazania osobných výdavkov,  
nulovú valorizáciu platov v roku 2024,  
zníženie percentuálneho podielu nárokovateľného príspevku na HDP RTVS,  
zrušenie podpory zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky.  
Na základe výšky navrhovaných výdavkov v jednotlivých oblastiach verejných politík, po  
zohľadnení konsolidačných opatrení, NKÚ SR konštatuje, že navrhovaná výška výdavkov  
zabezpečí ich realizáciu (tabuľka 8).  
Tabuľka 8: Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie COFOG (v mil. eur)  
Ukazovateľ (v mil. eur)  
Všeobecné verejné služby  
Obrana  
Verejný poriadok a bezpečnosť  
Ekonomická oblasť  
Ochrana životného prostredia  
Bývanie a občianska vybavenosť  
Zdravotníctvo  
S 2022  
4 850  
1 930  
2 359  
4 291  
438  
R 2023  
8 571  
1 980  
2 646  
9 508  
1 490  
469  
NR 2024  
6 431  
2 481  
2 668  
4 763  
266  
2024-2023  
-2 140  
502  
2024/2023  
75,0 %  
125,3 %  
100,8 %  
50,1 %  
17,8 %  
94,4 %  
21  
-4 745  
-1 224  
-26  
103  
894  
443  
576  
956  
-380  
60,2 %  
Rekreácia, kultúra a náboženstvo  
Vzdelávanie  
Sociálne zabezpečenie  
SPOLU  
528  
471  
597  
126  
307  
2 837  
-4 723  
126,8 %  
108,5 %  
153,1 %  
86,5 %  
3 027  
5 134  
23 555  
3 607  
5 343  
35 041  
3 914  
8 180  
30 318  
Zdroj: MF SR  
Jednou z hlavných krátkodobých priorít vlády v PVV je vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu  
a športu SR s cieľom posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu.  
V návrhu rozpočtu však nie je dostatočne zdôvodnené, prečo potrebuje vláda na zefektívnenie  
využívania verejných zdrojov vytvárať nové ministerstvo, ktoré bude potrebovať na zabezpečenie  
16  
 
činnosti ďalšie finančné prostriedky zo ŠR. Na jednej strane tak vláda zaviazala jednotlivé rozpočtové  
kapitoly ako aj ich príspevkové organizácie viazaním výdavkov na úrovni 5 % a na druhej strane vytvára  
novú rozpočtovú kapitolu. V návrhu rozpočtu sa novému ministerstvu venuje len jedna veta a nie  
je jasné, koľko zdrojov bude preň vyčlenených a či pôjde o presun súčasných štátnych  
zamestnancov z iných kapitol alebo o prijatie nových. Nové ministerstvo nemá v rozpočte vytvorený  
ani programový rozpočet a rozpočtované výdavky naň sa tak nachádzajú v rámci kapitoly Všeobecná  
pokladničná správa (VPS), konkrétne v rozpočtových rezervách.  
Rozpočtové rezervy na rok 2024 predstavujú spolu takmer 2,5 mld. eur. Najväčšiu časť tvorí rezerva  
súvisiaca s legislatívnymi zmenami, ktoré ešte nestihla nová vláda schváliť (tabuľka 9). V tejto rezerve sa  
nachádza aj financovanie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR spolu s finančným krytím  
výdavkov na zavedenie 13. dôchodku. Čo sa týka výdavkov na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom  
cien energií na rok 2024, nie je jasné, prečo sa nachádzajú v rozpočtových rezervách kapitoly VPS, keď  
hlavným poskytovateľom pomoci v súvislosti s vysokými cenami energií bolo v roku 2023 Ministerstvo  
hospodárstva SR. Takéto kroky znižujú transparentnosť a vytvárajú tlak na zvyšovanie počtu  
rozpočtových opatrení počas roka, na ktoré v praxi nemá dosah parlament.  
Tabuľka 9: Najväčšie rozpočtové rezervy (v mil. eur)  
2023 R  
858,0  
2023*  
42,2  
2024 R 2025 R  
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien  
Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií  
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ  
1 231,7  
800,0  
249,4  
175,4  
1 027,3  
0,0  
860,0  
66,0  
404,9  
76,3  
0,0  
Rezerva na mzdy a poistné  
187,7  
13,6  
397,3  
Rozpočtové rezervy SPOLU  
2 446,6  
156,1 2 492,5 1 460,6  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026; *očakávaná skutočnosť  
V kapitole VPS sa rozpočtujú aj výdavky určené na obsluhu štátneho dlhu, ktoré však nie sú  
v návrhu RVS finančne vyjadrené, a to aj napriek tomu, že predstavujú jednu z rizikových oblastí  
financovania.  
4.1 Investície v roku 2024  
Celkové kapitálové výdavky RVS v roku 2024 budú tvoriť 5,4 mld. eur, čo je oproti očakávanej  
skutočnosti roku 2023 (6,5 mld. eur) menej o takmer 17 %. Zníženie kapitálových výdavkov v RVS  
znamená pomalšiu realizáciu projektov. Aby sa zabránilo zrušeniu a prepadnutiu finančných zdrojov,  
bude potrebné tieto úspory zachovať a presunúť do nasledujúcich rokov. NKÚ SR hodnotí pozitívne,  
že kapitálové výdavky na investície už nie sú rozpočtované v kapitole VPS, ale priamo v  
kapitolách, ktoré ich budú čerpať v súlade so svojimi investičnými plánmi. Naďalej platí, že všetky  
projekty od 1 mil. eur musia splniť povinnosti vyplývajúce z platnej legislatívy a to prejsť hodnotením  
ÚHP.  
V návrhu rozpočtu nie je zverejnený zoznam najväčších investičných projektov, ktoré sa budú  
financovať v roku 2024. Ten vychádzal z investičných plánov vybraných kapitol. NKÚ SR v minulosti  
odporúčal rozšíriť tento zoznam o všetky známe investičné projekty, ktoré sa majú v nasledujúcom  
období financovať.  
Kapitálové výdavky MO SR plánované vo výške 920 mil. eur sú zo všetkých kapitol ŠR najvyššie  
a predstavujú takmer polovicu kapitálových výdavkov všetkých kapitol ŠR. Najvýznamnejšiu časť  
týchto výdavkov tvoria výdavky na program rozvoja obrany (877 mil. eur, 95,3 %). V rámci týchto  
výdavkov je najväčším program rozvoja výzbroje, techniky a materiálu (tabuľka 10).  
17  
 
Tabuľka 10: Vývoj výdavkov na rozvoj výzbroje, techniky a materiálu (v mil. eur)  
Rozpočet  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023*  
SPOLU  
Schválený  
231,5  
769  
Aktuálny  
188,7  
Čerpanie Čerpanie/Aktuálny  
192,8  
604,3  
560,6  
545,6  
687,3  
102 %  
101 %  
101 %  
100 %  
100 %  
64 %  
596,8  
557,7  
545,4  
686,9  
690,4  
3 265,9  
438,4  
44,2  
96,4  
313,6  
1 893,1  
445,3  
3 035,9  
93 %  
Zdroj: RIS; *údaje spracované ku dňu 13. 12. 2023  
Rozpočet na obranu na rok 2024 je vo výške 2,6 mld. eur (2 % HDP). Ide o plánovaný vývoj verejných  
výdavkov v súlade s PVV, v ktorom je uvedené, že „dôležité vnútroštátne sociálno-ekonomické ciele však  
neumožnia novej vláde ďalej zvyšovať výdavky na obranu“. Na druhej strane je však plnenie  
medzinárodných záväzkov SR, akým je od júlového summitu NATO aj každoročné vyčlenenie 2 % HDP  
na obranu.18 Plánované výdavky pre rok 2024 sú presne na tejto úrovni.  
Podľa investičných plánov MO SR19 najväčší plánovaný objem výdavkov pre rok 2024 tvorí nákup  
viacúčelových taktických lietadiel F-16, ku ktorému NKÚ SR spracoval v roku 2021 analytický  
by sa po zmenách mala začať v druhom štvrťroku 2024. F-16 však nie sú schopné operovať z letísk, ktoré  
používali bojové lietadlá MIG-29 a výstavba technickej podpory a infraštruktúry letísk mešká. NKÚ SR  
v tejto súvislosti identifikuje riziko nehospodárnosti využitia finančných prostriedkov.  
V súčasnosti NKÚ SR realizuje kontrolnú akciu Plán rozvoja infraštruktúry MO SR č. KA-022/2023/1032  
zameranú na preverenie riadenia a zabezpečenia plnenia dlhodobého plánu rozvoja rezortu MO SR.  
Kapitálové výdavky ŠR v rezorte dopravy v roku 2024 sú plánované vo výške 589 mil. eur, čo je o  
120 mil. eur viac ako rozpočtovaných v roku 2023. Podľa návrhu rozpočtu do dopravnej infraštruktúry  
bude v roku 2024 alokovaných celkovo 1,88 mld. eur Z týchto prostriedkov sa bude zabezpečovať  
výstavba a obnova cestnej infraštruktúry v hodnote 733 mil. eur v súlade so schváleným  
Harmonogramom prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry vrátane rekonštrukcie a  
modernizácie mostných objektov na cestách I. triedy. Podľa plánu medzi najväčšie investičné projekty v  
roku 2024 patrí predovšetkým prebiehajúca výstavba úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Podľa PVV  
vláda plánuje vytvoriť medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a  
výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4.  
4.2 Zamestnanosť vo VS a vznik štátnych organizácií  
Napriek viazaniu výdavkov kapitol na úrovni 5 % osobných výdavkov21 počíta návrh rozpočtu  
s rastom počtu zamestnancov VS na 451 845 osôb.  
Pri porovnaní so schváleným rozpočtom VS na rok 2023 vzrastie zamestnanosť o 12 458  
zamestnancov, z toho v štátnej správe o 3 841 a v samospráve o 8 584 osôb. Pri porovnaní  
s očakávanou skutočnosťou 202322 je medziročný rast vyšší - zamestnanosť vzrastie o 14 567 osôb,  
19 MO SR – Investičné plány MO SR. [online].  
20 NKÚ SR – Nákup stíhačiek F-16. [online].  
21  
Šetrenie na prevádzke štátu bolo kvantifikované na úrovni 5 % osobných výdavkov, ale kapitoly to mohli zaviazať aj na  
prevádzkových, nielen na osobných výdavkoch.  
22 Očakávaná skutočnosť nezohľadňuje dočasne neobsadené miesta.  
18  
 
z toho v územnej samospráve o 7 333 osôb23. V štátnej správe vzrastie počet zamestnancov medziročne  
o 7 118 osôb, pričom v štátnych rozpočtových organizáciách vzrastie o 8 117 osôb a v príspevkových  
mierne klesne.  
Graf 6: Porovnanie medziročnej zmeny počtu zamestnancov v roku 2024 oproti roku 2023  
10 000  
8 000  
6 000  
4 000  
2 000  
0
8 584  
8 117  
7 333  
7 118  
3 841  
3 207  
554  
80  
-80  
Ďalšie subjekty ŠS  
-2 000  
-919  
Štátna správa SPOLU  
Rozpočtové  
organizácie ŠS  
Príspevkové  
Územná samospráva  
organizácie ŠS  
Návrh RVS 2024 vs. Návrh RVS 2023  
Návrh RVS 2024 vs. Očakávaná skutočnosť 2023  
Zdroj: MF SR  
Na náraste počtu zamestnancov štátnych RO sa výraznou mierou podľa návrhu rozpočtu podieľa  
zabezpečenie novej legislatívy, a to najmä:  
-
-
-
-
-
-
prijatie novely školského zákona – nárast o 870 osôb v kapitole MŠVVaŠ SR,  
nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach – nárast o 166 osôb v kapitole MPSVaR SR,  
čiastočné vrátenie systemizovaných miest policajtov v kapitole MV SR – nárast o 907 osôb,  
zabezpečenie financovania zo zdrojov EÚ v RO – nárast o 191 osôb,  
na realizácie Plánu obnovy a odolnosti v RO – 268 osôb,  
ostatné legislatívne zmeny – 652 osôb.  
Počet zamestnancov bude rásť aj zriadením nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktorého  
výdavky na rok 2024 sa rozpočtujú v rezerve na riešenie legislatívnych vplyvov. Počet zamestnancov  
ministerstva vznikajúceho od 1. januára 2024 nie je v rozpočte VS stanovený. Rovnako nie je jasné  
konkrétne zameranie, ciele a politiky na ktoré bude nové ministerstvo zamerané a aké kompetencie  
a nástroje na dosahovanie cieľov mu budú stanovené.  
Nárast počtu zamestnancov, ktorý v návrhu rozpočtu nie je stanovený, bude aj v súvislosti  
s návrhom zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov24, ktorým sa počet zamestnancov na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny zvýši  
o 300 zamestnancov25. Najväčšia medziročná zmena v limite počtu zamestnancov RO je v kapitole  
MŽP SR, kde ide o medziročný nárast o 44,6 %, pričom v rozpočte nie je špecifikované, kde bude  
tento nárast premietnutý26. Druhý najvyšší rast je v kapitole MIRRI SR, a to o 21,2 %.  
23 Nárast je spôsobený najmä z dôvodu prijatia novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
24 Vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 84.  
25  
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu k vládnemu návrhu  
zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online].  
26  
Na raste počtu zamestnancov v kapitole MŽP SR sa najviac podieľa počet zamestnancov na implementáciu POO v počte 184  
osôb, administratívnych kapacít v súlade so schváleným materiálom MIRRI SR k stanoveniu počtu administratívnych kapacít  
osobitne sledovaných na nové PO v počte 61 osôb a v súlade s prijatou legislatívou v počte 93 osôb na plnenie záväzkov v oblasti  
ochrany životného prostredia, ochrany ovzdušia, prevencie kontroly znečisťovania životného prostredia a ochrany prírody a krajiny.  
V kapitole MIRRI SR sa na zvýšenom počte zamestnancov v najväčšej miere podieľajú projektoví zamestnanci v počte 95 osôb a  
administratívne kapacity v počte 64 osôb. V nadväznosti na schválenú legislatívu v oblasti E-governmentu, Plánu digitálnej  
19  
V PVV sa vláda zaviazala vytvoriť niekoľko nových úradov, ktoré navýšia počet zamestnancov štátnej  
správy a nie sú zohľadnené v návrhu RVS na rok 2024:  
-
pod Úradom podpredsedu vlády SR vznikne útvar kompetenčne zodpovedný za riadenie a  
koordináciu agendy lákania a udržania talentu so špeciálnym dôrazom na využitie potenciálu  
vysokokvalifikovaných občanov Ukrajiny žijúcich dočasne na Slovensku,  
v gescii MV SR vznikne osobitný subjekt, do ktorého sa sústredí kľúčová časť majetku ústrednej  
štátnej správy,  
-
-
-
vláda zriadi Agentúru pre správu štátneho prebytočného majetku,  
vznikne štátna agentúra pre pomoc neziskovému sektoru.  
Okrem vzniku týchto subjektov VS vláda plánuje vytvoriť dve agentúry poskytujúce granty v oblasti  
podporu výskumu, vývoja a inovácií – jednu na rezorte školstva a druhú na rezorte hospodárstva.  
NKÚ SR zistil, že na žiadnu z týchto priorít a zámerov z PVV nie sú v rozpočte na rok 2024  
vyčlenené finančné ani ľudské zdroje.  
Podľa PVV vláda plánuje reorganizáciu VS, pričom chce nadviazať na začatú reformu „Efektívnej,  
spoľahlivej a otvorenej verejnej správy“ (ESO). Pri reforme by vláda mala vziať do úvahy zistenia  
a odporúčania NKÚ SR, ktorý v roku 2017 vykonal kontrolu Implementácia Programu ESO27, kde  
identifikoval riziká nehospodárneho a neefektívneho nakladania s majetkom štátu, ako aj riziká  
nenapĺňania úsporných opatrení v rámci vybranej vzorky subjektov štátnej správy.  
Na reformu VS v rozpočte na rok 2024 nie sú v rozpočte vyčlenené finančné ani ľudské zdroje.  
Súčasťou reformy VS má byť program scelenia a zefektívnenia administratívnej infraštruktúry štátu,  
ktorý má zabezpečovať MV SR a ktorého cieľom má byť optimalizácia fungovania štátnej správy, čo má  
priniesť významné úspory na investičných aj prevádzkových nákladoch štátu.  
transformácie a Zákona č. 95 z 27. marca 2019 o informačných technológiách vo VS a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa  
zvýši počet zamestnancov o 16 osôb.  
27 NKÚ SR. KA Implementácia Programu ESO, 2017  
20  
5 Riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších  
cieľov  
Rok 2024 je prvým rokom, v ktorom bude nová vláda SR napĺňať svoje programové vyhlásenie na roky  
2023 2027.28 Preto sme sa zamerali na to, či sú programy financované zo ŠR naviazané na plnenie  
krátkodobých cieľov PVV vo vybraných oblastiach verejných politík. Identifikovali sme tak riziká, ktoré  
súvisia s reálnosťou splnenia jednotlivých cieľov v kontexte navrhnutého rozpočtu na rok 2024.  
Bližšie sme sa venovali tým oblastiam verejných politík, ktoré sú aktuálnymi prioritami kontrolnej činnosti  
NKÚ SR a v ktorých identifikujeme dlhodobé zaostávanie Slovenska resp. systémové problémy –  
zdravotníctvo, udržateľný sociálny systém, vzdelávanie a životné prostredie.  
5.1 Zdravotníctvo  
Pre oblasť zdravotníctva je navrhovaný celkový objem verejných výdavkov vo výške 8,9 mld. eur,  
čo predstavuje približne 10 % nárast oproti rozpočtu na rok 2023. Zvýšenie celkových  
rozpočtovaných výdavkov na oblasť zdravotníctva je nevyhnutnou reakciou na jeden z hlavných  
problémov slovenského zdravotníctva, ktorým je podfinancovanie. Existuje viacero spôsobov porovnania  
celkového objemu verejných výdavkov na zdravotníctvo s ostatnými krajinami, pričom jedným  
z najrelevantnejších je porovnanie cez ukazovateľ výdavkov na obyvateľa v parite kúpnej sily. Hodnota  
indikátora poukazuje na značné zaostávanie Slovenska vo financovaní zdravotníctva (graf 7). Vzhľadom  
k vysokej miere inflácie, ktorá bola v 2023 zaznamenávaná v celej Európe sa dá očakávať, že výdavky na  
zdravotníctvo budú rásť aj v iných krajinách a navýšenie rozpočtovaných výdavkov na Slovensku zásadne  
nezmení pozíciu Slovenska v tomto rebríčku. NKÚ SR hodnotí pozitívne navýšenie celkového  
rozpočtovaného objemu financií na zdravotníctvo, pričom ale upozorňuje, že treba zabezpečiť, aby  
zdroje boli vynaložené predovšetkým na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.  
Graf 7: Verejné výdavky na zdravotníctvo na 1 obyvateľa (euro v parite kúpnej sily)  
7000  
2022  
2010  
priemer 2022  
6000  
5000  
4000  
3000  
2000  
1000  
0
Zdroj: OECD; vlastné spracovanie.  
Poznámka: Za Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Maltu a Rumunsko neboli dostupné dáta za rok 2022 a v grafe boli použité dáta  
z roku 2021.  
Predložený návrh rozpočtu za oblasť zdravotníctva je v porovnaní s minulými rokmi mimoriadne  
stručný. Napríklad je otázne, ako bude financovaná krátkodobá priorita stabilizovania ministerstva po  
personálnej a procesnej stránke, keď na mzdy aparátu MZ SR sa oproti očakávanej skutočnosti roku  
28 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027. [online].  
21  
 
 
2023 rozpočtuje iba o 0,6 % vyššia suma. Takisto nie je zrejmé, či bola alebo ako bude naplnená priorita  
priamo spojená s rozpočtovým procesom (zriadenie rady pre rozpočet VZP).  
5.1.1 Nadväznosť rozpočtu a výsledkov slovenského zdravotníctva  
NKÚ SR v minulých rokoch pozitívne hodnotil, že v návrhoch RVS boli k jednotlivým verejným politikám  
uvádzané aj kľúčové výsledkové ukazovatele a cieľové hodnoty. Aj v PVV vláda ako jeden z cieľov  
v zdravotníctve deklaruje „priblížiť sa v kľúčových indikátoroch výsledkom zdravotného systému  
západoeurópskeho štandardu“. NKÚ SR