Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Informácie

01/2021

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

v skratke

Anotácia:

Materiál prináša stručný

prehľad vybraných

aspektov Agendy 2030 pre

udržateľný rozvoj a jej

implementácie, pričom sa

venuje aj príkladom dobrej

praxe v rámci aktivít

zahraničných parlamentov

v tejto oblasti.

Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný

Kľúčové slová:

inštitút

Agenda 2030, udržateľný

rozvoj, ciele trvalo

udržateľného rozvoja,

parlamentná kontrola

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný

inštitút

Bratislava

11. júna 2021

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,

vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej

poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica

a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť

Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre

zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky a

zamestnancov Kancelárie NR SR a

nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov.

2

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Obsah

Úvod ...............................................................................................................................................................4

Agenda 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja ....................................................................................4

Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republik y ....................................................7

Vybrané aktivity Národnej rady Slovenske j republiky v oblasti implementácie Agendy 2030 .......9

Príklady aktivít parlamentov iných štátov pri implementácii Agendy 2030 .....................................1 1

Fínsky parlament ....................................................................................................................................1 1

Estónsky parlament ...............................................................................................................................1 2

Maďarské Národné zhromaždenie ......................................................................................................1 2

Lotyšský parlament ...............................................................................................................................1 3

Litovský parlamen t ................................................................................................................................1 3

Francúzske Národné zhromaždenie ....................................................................................................1 4

Ďalšie formy parlamentnej podpory implementácie udržateľného rozvoja .................................1 5

Záver ............................................................................................................................................................1 5

Použité zdroje .............................................................................................................................................1 6

3

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Úvod

Dňa 29. apríla 2020 publikoval Odbor Parlamentný inštitút materiál zameraný na tému

boja proti globálnej klimatickej zmene: Stratégia boja s negatívnymi dôsledkami globálnych

klimatických zmien (Prehľad č. 3/2020). S touto problematikou súvisí aj širší koncept

zameraný na dosiahnutie udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorý je predmetom Agendy 2030

pre udržateľný rozvoj, schválenej Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 v kľúčovom

dokumente „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. Keďže sa jedná

o prierezový dokument, podľa ktorého by sa v najbližšej budúcnosti mali riadiť stratégie

a rozvojové koncepcie všetkých odvetví hospodárskeho a spoločenského života, prinášame

o ňom v rámci toho materiálu podrobnejšie informácie.

Parlamenty viacerých európskych štátov prejavujú rôzne formy aktivít na podporu

a kontrolu implementácie cieľov udržateľného rozvoja v krajine. Príklady dobrej praxe

takýchto aktivít parlamentov sú uvedené v poslednej časti materiálu.

Nakoľko sa jedná sa o rozsiahlu prierezovú problematiku naprieč rezortmi a súvisí

s celým širokým spektrom aktivít a materiálov v medzinárodnom aj národnom meradle, bolo

našim cieľom vybrať len tie najpodstatnejšie informácie a uviesť poslancov Národnej rady SR

do danej problematiky. V materiáli sú uvedené prepojenia na viacero ďalších súvisiacich

dokumentov a materiálov, ktoré môžu priniesť podrobnejší a komplexnejší obraz o danej

problematike.

Do budúcnosti by stálo za uváženie posilnenie kontrolnej funkcie NR SR voči vláde SR

v danej oblasti, napríklad prostredníctvom prerokovávania pravidelných správ

o implementácii Agendy 2030, ako aj ďalších strategických materiálov a postupov, týkajúcich

sa danej oblasti.

Agenda 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“) Organizácie Spojených

národov je doposiaľ najkomplexnejším súborom globálnych priorít pre dosiahnutie

udržateľného rozvoja. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov,

ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena

klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť

prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy.

Kľúčovými princípmi Agendy 2030 vytýčenými v dokumente schválenom Valným

zhromaždením OSN v septembri 2015 „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre

4

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

1

udržateľný rozvoj“ sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Agenda 2030 nadväzuje na

Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000. Miléniové rozvojové ciele (MDGs) boli vôbec prvou

spoločnou víziou a prvým široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj a tvorbu

rozvojovej politiky.

Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (tzv.

SDGs – angl. Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich

čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a

sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.

2

Cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) sú :

Zdroj: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR .

Integračný prvok sa v Agende 2030 prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií

udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Agenda 2030 nie je právne

záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich

národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.

V globálnom meradle vychádza Koncepcia implementácie Agendy 2030 z troch

hlavných záväzkov prijatých v rámci OSN v roku 2015 – z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj,

z Akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja a z Parížskej dohody k

Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. V užšom prostredí

¹Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj. Rezolúcia prijatá na Valnom zhromaždení

25. septembra 2015. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/files/oblasti/udrzatelny-rozvoj/sdgs-

dokument-sk-verzia-final.pdf [cit. 31.05.2021]

²Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR: Agenda 2030. Dostupné na internete:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html [cit. 31.05.2021]

5

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Európskej únie, koncepcia nadväzuje na európske strategické dokumenty „Ďalšie kroky pre

udržateľnú európsku budúcnosť “ a „Revíziu Európskeho rozvojového konsenzu “,

3

predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.

Dňa 19. novembra 2019 vyšla prvá, nezávislá, kvantitatívna správa o pokroku

dosiahnutom Európskou úniou a jej členskými štátmi pri napĺňaní cieľov udržateľného

rozvoja Agendy 2030. Správu 2019 Europe Sustainable Development Report – Towards a

4

strategy for achieving the Sustainable Development Goals in the European Union

pripravili spoločne The Sustainable Development Solutions Network (SDSN) a The Institute

for European Environmental Policy (IEEP).

Správa z roku 2019 konštatuje, že aj keď sú európske krajiny globálnymi lídrami pri

napĺňaní SDGs, žiadna krajina EÚ nie je na správnej ceste k splneniu SDGs do roku 2030.

Slovensko sa v rebríčku Total SDG Index Score umiestnilo na 19. mieste z členských štátov EÚ.

Na dobrej ceste sme boli pri napĺňaní cieľa 1 – koniec chudoby a cieľa 8 – práca a ekonomický

rast. V porovnaní s krajinami V4 sa Slovensko umiestnilo za Českou republikou (8. miesto),

Poľskom (16. miesto) a pred Maďarskom (21. miesto). Krajinami, ktoré mali k splneniu SDGs

najbližšie, boli Dánsko, Švédsko a Fínsko. Bulharsko, Rumunsko a Cyprus sa umiestnili z EÚ

na posledných priečkach.

EÚ a jej členské krajiny čelia najmä výzvam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny,

biodiverzity, obehovej ekonomiky a zosúlaďovania životných štandardov v rámci každej

krajiny, ako aj naprieč krajinami a regiónmi. EÚ pritom svojimi aktivitami negatívne

ovplyvňuje možnosti iných krajín mimo EÚ napĺňať ciele udržateľného rozvoja (negative

5

spilovers), najviac sa na tom podieľa sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.

Súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej

6

dohody je aj Európska zelená dohoda (European Green Deal) . Dohoda bola predstavená 11.

decembra 2019 v Bruseli a jej ciele budú právne zakotvené prostredníctvom Európs keho

právneho predpisu v oblasti klímy , ktorý bol navrhnutý v marci 2020 a zmenený v septembri

2020. Zámerom návrhu prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je začleniť cieľ

stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, aby sa hospodárstvo a

spoločnosť EÚ stali klimaticky neutrálne do roku 2050.

³Ministerstvo životného prostredia SR. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Dostupné na internete:

https://www.minzp.sk/agenda-2030/ [cit. 31.05.2021]

⁴2019 Europe Sustainable Development Report. Dostupné na internete (v angličtine):

https://www.sdgindex.org/reports/2019-europe-sustainable-development-report/ [cit. 31.05.2021]

⁵Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR: Vyšla dlho očakávaná správa o pokroku EÚ a

jej členských štátov. Dostupné na internete: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-

2030/aktuality/index.html [cit. 31.05.2021]

⁶Bližšie pozri Európska zelená dohoda. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-

2024/european-green-deal_sk [cit. 31.05.2021]

6

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú

transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet

vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v

oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala

predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti. Primárnym

cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý

klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie

skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule.

Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť,

že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho

7

jednotlivca či región.

Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republiky

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente

„Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “ schválenom uznesením

vlády č. 95/2016 . Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni gestorsky aktuálne spadá

pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“).

Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych

záležitostí SR. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho

8

integrácie do všetkých verejných politík.

Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu

implementácie Agendy 2030

v

medzinárodnom prostredí , predloženú ministrom

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže

prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v

globálnom meradle.

V júli 2018 predstavil podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu prvú

dobrovoľnú správu o pokroku v plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na pôde

9

Organizácie Spojených národov.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý bol v tom čase

zodpovedný za implementáciu Agendy 2030, vytvoril Radu vlády SR pre Agendu 2030 pre

⁷Ministerstvo životného prostredia SR: Európska zelená dohoda. Dostupné na internete:

https://www.minzp.sk/klima/europska-zelena-dohoda/ [cit. 31.05.2021]

⁸Ministerstvo životného prostredia SR: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Dostupné na internete:

https://www.minzp.sk/agenda-2030/ [cit. 31.05.2021]

⁹Voluntary National Review of the Slovak Republic on the Implementation of the 2030 Agenda for Sustainable

Development. Dostupné na internete (v anglickom jazyku):

https://sustainabledevelopment.un.org/content/documents/20131Agenda2030_VNR_Slovakia.pdf [cit. 31.05.2021]

7

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

10

udržateľný rozvoj , ktorá má zabezpečiť, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou

súčasťou všetkých verejných politík.

Dňa 12. decembra 2017 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný

rozvoj na svojom prvom zasadnutí dokument Východiská prípravy národných priorít

implementácie Agendy 2030 . Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej

akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030.

Dokument nemá ambíciu predurčiť dlhodobé priority krajiny, predstavuje len úvodný

expertný vstup do ďalšej širokej diskusie o národných prioritách implementácie Agendy 2030.

Na jar 2018 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 na svojom druhom zasadnutí

dňa 15. mája 2018 návrh šiestich prioritných oblastí pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v

kontexte Slovenska. Následne bol Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030

schválený uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018.

V podmienkach SR bola Agenda 2030 po konzultácii s odbornou verejnosťou

premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká

Slovenska a ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce. Sú nimi:



vzdelanie pre dôstojný život,

smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri

demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,

znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,

udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,

právny štát, demokracia a bezpečnosť,



dobré zdravie.

Zároveň považuje MIRRI za potrebné vytvoriť prostredie, ktoré podporuje občianske

iniciatívy a inovácie v oblasti udržateľného rozvoja. Preto okrem iných nástrojov plánuje

MIRRI v spolupráci s mimovládnymi partnermi vytvoriť novú mikrograntovú schému.

Prostredníctvom tejto schémy budú podporené najlepšie iniciatívy a lokálne mikroprojekty

zamerané na implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Doterajší pokrok v implementácii Agendy 2030 na S lovensku bol zhodnotený v Správ e

o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 . Cieľom

správy, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020, je podať

informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich

¹⁰Bližšie pozri Rada vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Dostupné na internete:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/cko/horizontalny-princip-udrzatelny-rozvoj-2014-2020/aktuality/rada-vlady-pre-

agendu-2030-pre-udrzatelny-rozvoj/index.html [cit. 31.05.2021]

8

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou predmetnej správy je aj informácia o

implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je

určená všetkým, ktorí majú vplyv na rozhodnutia v oblasti udržateľného rozvoja na

Slovensku, či už odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného

sektoru, ako aj širšej odbornej verejnosti.

Vybrané aktivity Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti implementácie

Agendy 2030

Keďže Agenda 2030 je prierezová, zasahujúca do všetkých oblastí života spoločnosti,

Národná rada SR (ďalej len „národná rada“) sa tejto problematike implicitne venovala

napríklad v kontexte prerokovávaných návrhov zákonov a správ, predložených do

parlamentu. Jedna z kľúčových debát ohľadom tejto problematiky prebehla napríklad

v januári 2021 pri prerokovávaní Správy o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie

11

klimatickej zmeny a jej dopadov v Slovenskej republike (parlamentná tlač 398) .

Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy

Klíma ťa potrebuje. Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové

informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako

aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach.

Uznesenie k tejto správe prijala Národná rada SR 27. januára 2021.

Samotná petícia občanov „Za klímu, za budúcnosť“ bola prerokovaná v národnej

rade v marci 2021. Občania v nej žiadali poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú

núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chceli, aby

vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť.

12

V uznesení prijatom 31. marca 2021 národná rada okrem iného konštatuje, že si uvedomuje

závažnosť problému klimatickej zmeny a potrebu jej prioritného riešenia a podporuje

opatrenia vlády Slovenskej republiky na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny.

Okrem toho uznesenie obsahuje aj viaceré odporúčania smerom k vláde s cieľom zníženia

emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050.

Prerokovanie petície sa tešilo značnej pozornosti médií a bolo tak dobrým príkladom

pritiahnutia pozornosti širokej verejnosti k tejto závažnej a aktuálnej téme.

Agenda 2030 má výrazný environmentálny aspekt a z tohto hľadiska je často

predmetom záujmu najmä Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, avšak

¹¹Správa o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v Slovenskej

republike. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8097 [cit.

04.05.2021]

¹²Uznesenie Národnej rady SR z 31. marca 2021 k občianskej iniciatíve „Klíma ťa potrebuje“. Dostupné na

internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8169 [cit. 04.05.2021]

9

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

zďaleka nemôže byť redukovaná len na tento jeden aspekt, a preto sa týka návrhov a správ,

prerokovávaných aj všetkými ostatnými výbormi národnej rady. Výbory NR SR vytvárajú

väčšinou aj pôdu pre prerokovávanie problémov s odborníkmi, ale aj predstaviteľmi

občianskej spoločnosti a verejnosti – či už na zasadnutiach výborov, alebo na zasadnutiach

komisií, pracujúcich pod niektorými výbormi (napr. pod Výborom NR SR pre

pôdohospodárstvo a životné prostredie pracovala v VII. volebnom období Komisia pre

ochranu prírody a krajiny, Komisia pre odpady a ovzdušie a Lesnícka komisia a pod Výborom

NR SR pre hospodárske záležitosti v súčasnosti pracujú viaceré komisie, v tomto volebnom

13

období napr. Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo ).

14

V novembri 2020 vznikla Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu , ktorá je

poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR pre otázky týkajúce sa Európskej

zelenej dohody. Rada vlády pre zelenú dohodu koordinuje činnosť a spoluprácu ministerstiev,

samospráv aj ostatných orgánov štátnej správy. Prerokováva kroky a sleduje pokrok v oblasti

dosahovania strategických cieľov. Zabezpečuje aj koordináciu sektorových politík a

monitoruje implementáciu a súlad s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Tvorí ju

predseda rady, ktorým je minister životného prostredia, piati podpredsedovia, členovia rady

a tajomník. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Jej prvé zasadnutie sa

uskutočnilo 20. apríla 2021. V Rade má zastúpenie aj národná rada prostredníctvom predsedu

Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslava Karahutu.

Dňa 20. januára 2021 schválila vláda SR strategický materiál Vízia a stratégia rozvoja

15

Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky .

Dokument vychádza zo 6 národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a vytvára

podmienky na zavedenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej

správy. Prostredníctvom troch integrovaných rozvojových programov – Ochrana a rozvoj

zdrojov, Udržateľné využívanie zdrojov, Rozvoj komunít – definuje kľúčové zmeny a

identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu. Slovensko 2030 zároveň plní funkciu

Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Príprava materiálu trvala dlhší čas a podliehala

dlhému pripomienkovaniu s rozličnými zainteresovanými subjektami. Medzi inými bola

prezentovaná a diskutovaná aj v národnej rade 15. októbra 2019. Berúc do úvahy novú situáciu

na európskej úrovni (schválenie Európskej zelenej dohody) aj na národnej úrovni (politické

zmeny po voľbách v roku 2020), ako aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu na

všetky oblasti spoločnosti, bola potrebná revízia pôvodného návrhu dokumentu.

¹³Bližšie pozri napr. tlačovú správu zo dňa 08.06.2021 dostupnú na:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55681

¹⁴Bola schválená na zasadnutí vlády SR dňa 4. novembra 2020: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25441/1

[cit. 04.05.2021]

¹⁵Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030. Dostupné na internete:

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25655/1 [cit. 04.05.2021]

10

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Poslanci národnej rady sa zúčastňovali aj medzinárodných konferencií a seminárov

zameraných na udržateľný rozvoj. Napríklad 30. mája 2019 sa konala medzinárodná

konferencia Acting Together for SDGs v rámci slovenského predsedníctva 2018/2019 vo

Vyšehradskej skupine, pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu

(dnes MIRRI SR) a MZVEZ SR. Cieľom konferencie bolo zvýšiť povedomie o Agende 2030 a

cieľoch udržateľného rozvoja, prispieť k budovaniu partnerstva medzi všetkými relevantnými

aktérmi verejnej, občianskej, akademickej aj súkromnej sféry, ako aj prispieť k výmene

skúseností a príkladov dobrej praxe v prostredí krajín Vyšehradskej skupiny za účasti

renomovaných odborníkov z medzinárodných inštitúcií (OSN, OECD, EK, EIB). Konferencia

sa v troch paneloch venovala otázkam financovania udržateľného rozvoja, firemnej

udržateľnosti a vzdelávaniu pre udržateľný rozvoj. V treťom paneli, ktorý sa týkal

vzdelávania pre udržateľný rozvoj, sa konferencie zúčastnil aj zástupca Výboru NR SR pre

vzdelávanie, mládež, vedu a šport.

Na pôde NR SR boli tiež organizované viaceré diskusie a semináre, spolu so

zástupcami akademickej obce, mimovládnych organizácií a iných subjektov, týkajúcich sa

problematiky plnenia cieľov udržateľného rozvoja, napríklad:



vedecko-popularizačná konferencia s názvom „Globálna klimatická kríza - filozofia a

politika “ v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave,

Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung

v SR – január 2020



stretnutie ohľadom Národného projektu AGROKRUH v júli 2020

„D eň vidieka v NR SR (17. ročník)“ – podujatie organizoval Vidiecky parlament na

Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára v spolupráci s Výborom NR

SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie – september 2020.

16

Príklady aktivít parlamentov iných štátov pri implementácii Agendy 2030

Fínsky parlament



Prerokovanie Správy vlády o Agende 2030

Fínska vláda pripravuje správu o Agende 2030 každé funkčné obdobie. Vláda

predkladá správu o Agende 2030 parlamentu, kde parlamentný Výbor pre budúcnosť

pripravuje odpoveď parlamentu - Správu parlamentu o Agende 2030. Iné výbory

môžu poskytovať Výboru pre budúcnosť svoje pripomienky a Výbor pre budúcnosť

konzultuje s odborníkmi a organizuje semináre pre široké spektrum zainteresovaných

¹⁶Nasledujúce príklady sú čerpané z databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciuu

(ECPRD), požiadavka č. 4712 Parliamentary Practive with regard to the Agenda 2030 and the Sustainable

Development Goals (uzavretá databáza): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about

11

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

strán a verejnosť. Ak to výbor schváli, môže tiež iniciovať štúdie a výskumné projekty,

ktorými získa hlbšie vedomosti o danej problematike.

Ak Správa parlamentu o Agende 2030 obsahuje záväzné uznesenia, tieto sú záväzné

pre existujúcu vládu aj pre nasledujúce vlády. Vláda potom vykazuje každoročne

pokrok pri plnení uznesenia parlamentu v danej oblasti až pokým Výbor pre

budúcnosť neusúdi, že vec bola adekvátne vyriešená a uznesenie sa stáva naplneným.



Prerokovanie Správy vlády o budúcnosti

Aspoň raz počas funkčného obdobia vydá vláda Správu vlády o budúcnosti, v ktorej

prezentuje svoje dlhodobé vyhliadky a ciele a predkladá ju parlamentu. Parlamentný

Výbor pre budúcnosť potom pripraví odpoveď parlamentu - Správu parlamentu o

budúcnosti. Týmto spôsobom je možné včas rozpoznať závažné politické otázky

a vytvoriť možnosť pre rôzne alternatívy a politické línie.

Estónsky parlament

Prerokovanie štátneho rozpočtu



17

Podľa dlhodobej rozvojovej stratégie Estónsko 2035 , predloženej vládou, ktorá je ešte

v legislatívnom procese v parlamente, by sa mal zmeniť aj proces prerokovávania

návrhu štátneho rozpočtu. Predseda vlády po predložení návrhu rozpočtu do

parlamentu prednesie v parlamente prezentáciu s uvedením prehľadu súvislostí

medzi zmenami nevyhnutnými na dosiahnutie strategických cieľov „Estónska 2035“ a

plánovaním štátnych fondov. Okrem toho členovia vlády predkladajú parlamentu

pravidelné správy (najmenej raz ročne) s informáciami o aktivitách v ich sfére

zodpovednosti.

Maďarské Národné zhromaždenie



Vytvorenie orgánu pre koordináciu udržateľného rozvoja

Národná rada pre trvalo udržateľný rozvoj (NCSD) bola ustanovená 10. októbra 2008

na základe konsenzu piatich strán a bola iniciovaná parlamentom ako poradný orgán

a orgán na zosúladenie záujmov. Prezidentom NCSD je predseda parlamentu a členmi

sú predstavitelia politických strán, vedeckej obce, ekonomických záujmových skupín,

občianskych a náboženských spoločností. NCSD je nezávislá národná inštitúcia

zodpovedná za definovanie zásad, cieľov a komplexných úloh trvalo udržateľného

rozvoja v Maďarsku, za medzinárodnú spoluprácu v danej oblasti, dodržiavanie úlohy

pravidelnej revízie a implementácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja, koordináciu

príslušných plánovacích

a

konzultačných činností, zvyšovanie povedomia

¹⁷Stratégia Estónsko 2035 rešpektuje aj plnenie Agendy 2030 udržateľného rozvoja.

12

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

a presadzovanie cieľov udržateľného rozvoja prijatých v roku 2015. NCSD podáva

parlamentu pravidelné správy o svojich aktivitách.

Lotyšský parlament



Výbor pre trvalo udržateľný rozvoj

Bol založený 6. novembra 2014. Víziou bolo vytvoriť národný strategický plánovací,

riadiaci a monitorovací mechanizmus koordinovaný parlamentom. Výbor v spolupráci

s ostatnými národnými orgánmi verejnej správy, orgánmi súkromného sektora,

zapojenými do strategického plánovania rozvoja a mimovládnymi orgánmi, pracuje

na prijatí najlepších medzinárodných postupov a na základe výsledkov analýz a

výskumu zainteresovaných strán poskytuje verejnú platformu pre politické iniciatívy.

Zainteresované strany zastupujúce rôzne záujmové skupiny sa aktívne zúčastňujú

zasadnutí Výboru pre trvalo udržateľný rozvoj. Výbor pravidelne pripravuje a

predkladá parlamentu výsledky monitorovania strategického rozvoja a názory na

trvalo udržateľný rozvoj krajiny podľa schválených dlhodobých a strednodobých

národných plánov strategického rozvoja a podľa medzinárodných postupov. Výbor

podporuje zvyšovanie podielu rozhodnutí vo verejnej správe prijatých na základe

kvalitatívnych dôkazov, pripravuje a predkladá konkrétne návrhy na lepšiu tvorbu

právnych predpisov.

Výbor pravidelne prehodnocuje rôzne aspekty trvalo udržateľného rozvoja, ako aj

prerokováva správy o tejto problematike. Agenda 2030 a jej ciele trvalo udržateľného

rozvoja boli osobitne prerokované vo Výbore pre trvalo udržateľný rozvoj 20.