Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
01/2021  
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj  
v skratke  
Anotácia:  
Materiál prináša stručný  
prehľad vybraných  
aspektov Agendy 2030 pre  
udržateľný rozvoj a jej  
implementácie, pričom sa  
venuje aj príkladom dobrej  
praxe v rámci aktivít  
zahraničných parlamentov  
v tejto oblasti.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný  
Kľúčové slová:  
inštitút  
Agenda 2030, udržateľný  
rozvoj, ciele trvalo  
udržateľného rozvoja,  
parlamentná kontrola  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
11. júna 2021  
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a  
nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
2
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Obsah  
3
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Úvod  
klimatických zmien (Prehľad č. 3/2020). S touto problematikou súvisí aj širší koncept  
zameraný na dosiahnutie udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorý je predmetom Agendy 2030  
o prierezový dokument, podľa ktorého by sa v najbližšej budúcnosti mali riadiť stratégie  
a rozvojové koncepcie všetkých odvetví hospodárskeho a spoločenského života, prinášame  
o ňom v rámci toho materiálu podrobnejšie informácie.  
Parlamenty viacerých európskych štátov prejavujú rôzne formy aktivít na podporu  
a kontrolu implementácie cieľov udržateľného rozvoja v krajine. Príklady dobrej praxe  
takýchto aktivít parlamentov sú uvedené v poslednej časti materiálu.  
Nakoľko sa jedná sa o rozsiahlu prierezovú problematiku naprieč rezortmi a súvisí  
s celým širokým spektrom aktivít a materiálov v medzinárodnom aj národnom meradle, bolo  
našim cieľom vybrať len tie najpodstatnejšie informácie a uviesť poslancov Národnej rady SR  
do danej problematiky. V materiáli sú uvedené prepojenia na viacero ďalších súvisiacich  
dokumentov a materiálov, ktoré môžu priniesť podrobnejší a komplexnejší obraz o danej  
problematike.  
Do budúcnosti by stálo za uváženie posilnenie kontrolnej funkcie NR SR voči vláde SR  
v danej oblasti, napríklad prostredníctvom prerokovávania pravidelných správ  
o implementácii Agendy 2030, ako aj ďalších strategických materiálov a postupov, týkajúcich  
sa danej oblasti.  
Agenda 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja  
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“) Organizácie Spojených  
národov je doposiaľ najkomplexnejším súborom globálnych priorít pre dosiahnutie  
udržateľného rozvoja. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov,  
ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena  
klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť  
prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy.  
Kľúčovými princípmi Agendy 2030 vytýčenými v dokumente schválenom Valným  
zhromaždením OSN v septembri 2015 „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre  
4
 
 
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
1
udržateľný rozvoj“ sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Agenda 2030 nadväzuje na  
Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000. Miléniové rozvojové ciele (MDGs) boli vôbec prvou  
spoločnou víziou a prvým široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj a tvorbu  
rozvojovej politiky.  
Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (tzv.  
SDGs angl. Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich  
čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a  
sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.  
2
Cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) sú :  
Integračný prvok sa v Agende 2030 prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií  
udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Agenda 2030 nie je právne  
záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich  
národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.  
V globálnom meradle vychádza Koncepcia implementácie Agendy 2030 z troch  
hlavných záväzkov prijatých v rámci OSN v roku 2015 – z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj,  
z Akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja a z Parížskej dohody k  
Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. V užšom prostredí  
5
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
3
predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.  
Dňa 19. novembra 2019 vyšla prvá, nezávislá, kvantitatívna správa o pokroku  
dosiahnutom Európskou úniou a jej členskými štátmi pri napĺňaní cieľov udržateľného  
rozvoja Agendy 2030. Správu 2019 Europe Sustainable Development Report Towards a  
4
strategy for achieving the Sustainable Development Goals in the European Union  
pripravili spoločne The Sustainable Development Solutions Network (SDSN) a The Institute  
for European Environmental Policy (IEEP).  
Správa z roku 2019 konštatuje, že aj keď sú európske krajiny globálnymi lídrami pri  
napĺňaní SDGs, žiadna krajina EÚ nie je na správnej ceste k splneniu SDGs do roku 2030.  
Slovensko sa v rebríčku Total SDG Index Score umiestnilo na 19. mieste z členských štátov EÚ.  
Na dobrej ceste sme boli pri napĺňaní cieľa 1 – koniec chudoby a cieľa 8 – práca a ekonomický  
rast. V porovnaní s krajinami V4 sa Slovensko umiestnilo za Českou republikou (8. miesto),  
Poľskom (16. miesto) a pred Maďarskom (21. miesto). Krajinami, ktoré mali k splneniu SDGs  
najbližšie, boli Dánsko, Švédsko a Fínsko. Bulharsko, Rumunsko a Cyprus sa umiestnili z EÚ  
na posledných priečkach.  
EÚ a jej členské krajiny čelia najmä výzvam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny,  
biodiverzity, obehovej ekonomiky a zosúlaďovania životných štandardov v rámci každej  
krajiny, ako aj naprieč krajinami a regiónmi. EÚ pritom svojimi aktivitami negatívne  
ovplyvňuje možnosti iných krajín mimo EÚ napĺňať ciele udržateľného rozvoja (negative  
5
spilovers), najviac sa na tom podieľa sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.  
časťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej  
6
dohody je aj Európska zelená dohoda (European Green Deal) . Dohoda bola predstavená 11.  
decembra 2019 v Bruseli a jej ciele budú právne zakotvené prostredníctvom Európskeho  
právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý bol navrhnutý v marci 2020 a zmenený v septembri  
2020. Zámerom návrhu prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je začleniť cieľ  
stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, aby sa hospodárstvo a  
spoločnosť EÚ stali klimaticky neutrálne do roku 2050.  
3 Ministerstvo životného prostredia SR. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Dostupné na internete:  
2030/aktuality/index.html [cit. 31.05.2021]  
2024/european-green-deal_sk [cit. 31.05.2021]  
6
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú  
transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet  
vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v  
oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala  
predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti. Primárnym  
cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý  
klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie  
skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule.  
Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť,  
že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho  
7
jednotlivca či región.  
Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republiky  
vlády č. 95/2016. Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni gestorsky aktuálne spadá  
pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“).  
Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych  
záležitostí SR. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho  
8
integrácie do všetkých verejných politík.  
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže  
prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v  
globálnom meradle.  
9
Organizácie Spojených národov.  
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý bol v tom čase  
zodpovedný za implementáciu Agendy 2030, vytvoril Radu vlády SR pre Agendu 2030 pre  
8 Ministerstvo životného prostredia SR: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Dostupné na internete:  
9 Voluntary National Review of the Slovak Republic on the Implementation of the 2030 Agenda for Sustainable  
7
 
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
udržateľný rozvoj , ktorá má zabezpečiť, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou  
súčasťou všetkých verejných politík.  
Dňa 12. decembra 2017 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný  
implementácie Agendy 2030. Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej  
akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030.  
Dokument nemá ambíciu predurčiť dlhodobé priority krajiny, predstavuje len úvodný  
expertný vstup do ďalšej širokej diskusie o národných prioritách implementácie Agendy 2030.  
Na jar 2018 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 na svojom druhom zasadnutí  
schválený uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018.  
V podmienkach SR bola Agenda 2030 po konzultácii s odbornou verejnosťou  
premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká  
Slovenska a ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce. Sú nimi:  
vzdelanie pre dôstojný život,  
smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri  
demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,  
znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,  
udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,  
právny štát, demokracia a bezpečnosť,  
dobré zdravie.  
Zároveň považuje MIRRI za potrebné vytvoriť prostredie, ktoré podporuje občianske  
iniciatívy a inovácie v oblasti udržateľného rozvoja. Preto okrem iných nástrojov plánuje  
MIRRI v spolupráci s mimovládnymi partnermi vytvoriť novú mikrograntovú schému.  
Prostredníctvom tejto schémy budú podporené najlepšie iniciatívy a lokálne mikroprojekty  
zamerané na implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.  
správy, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020, je podať  
informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich  
8
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou predmetnej správy je aj informácia o  
implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je  
určená všetkým, ktorí majú vplyv na rozhodnutia v oblasti udržateľného rozvoja na  
Slovensku, či už odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného  
sektoru, ako aj širšej odbornej verejnosti.  
Vybrané aktivity Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti implementácie  
Agendy 2030  
Keďže Agenda 2030 je prierezová, zasahujúca do všetkých oblastí života spoločnosti,  
Národná rada SR (ďalej len „národná rada“) sa tejto problematike implicitne venovala  
napríklad v kontexte prerokovávaných návrhov zákonov a správ, predložených do  
11  
Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy  
Klíma ťa potrebuje. Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové  
informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako  
aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach.  
Uznesenie k tejto správe prijala Národná rada SR 27. januára 2021.  
Samotná petícia občanov „Za klímu, za budúcnosť“ bola prerokovaná v národnej  
rade v marci 2021. Občania v nej žiadali poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú  
núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chceli, aby  
vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť.  
12  
V uznesení prijatom 31. marca 2021 národná rada okrem iného konštatuje, že si uvedomuje  
závažnosť problému klimatickej zmeny a potrebu jej prioritného riešenia a podporuje  
opatrenia vlády Slovenskej republiky na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny.  
Okrem toho uznesenie obsahuje aj viaceré odporúčania smerom k vláde s cieľom zníženia  
emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050.  
Prerokovanie petície sa tešilo značnej pozornosti médií a bolo tak dobrým príkladom  
pritiahnutia pozornosti širokej verejnosti k tejto závažnej a aktuálnej téme.  
Agenda 2030 má výrazný environmentálny aspekt a z tohto hľadiska je často  
predmetom záujmu najmä Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, avšak  
04.05.2021]  
9
 
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
zďaleka nemôže byť redukovaná len na tento jeden aspekt, a preto sa týka návrhov a správ,  
prerokovávaných aj všetkými ostatnými výbormi národnej rady. Výbory NR SR vytvárajú  
väčšinou aj pôdu pre prerokovávanie problémov s odborníkmi, ale aj predstaviteľmi  
občianskej spoločnosti a verejnosti – či už na zasadnutiach výborov, alebo na zasadnutiach  
komisií, pracujúcich pod niektorými výbormi (napr. pod Výborom NR SR pre  
pôdohospodárstvo a životné prostredie pracovala v VII. volebnom období Komisia pre  
ochranu prírody a krajiny, Komisia pre odpady a ovzdušie a Lesnícka komisia a pod Výborom  
NR SR pre hospodárske záležitosti v súčasnosti pracujú viaceré komisie, v tomto volebnom  
13  
období napr. Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo ).  
V novembri 2020 vznikla Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu , ktorá je  
poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR pre otázky týkajúce sa Európskej  
zelenej dohody. Rada vlády pre zelenú dohodu koordinuje činnosť a spoluprácu ministerstiev,  
samospráv aj ostatných orgánov štátnej správy. Prerokováva kroky a sleduje pokrok v oblasti  
dosahovania strategických cieľov. Zabezpečuje aj koordináciu sektorových politík a  
monitoruje implementáciu a súlad s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Tvorí ju  
predseda rady, ktorým je minister životného prostredia, piati podpredsedovia, členovia rady  
a tajomník. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Jej prvé zasadnutie sa  
uskutočnilo 20. apríla 2021. V Rade má zastúpenie aj národná rada prostredníctvom predsedu  
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslava Karahutu.  
Dňa 20. januára 2021 schválila vláda SR strategický materiál Vízia a stratégia rozvoja  
15  
Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky .  
Dokument vychádza zo 6 národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a vytvára  
podmienky na zavedenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej  
správy. Prostredníctvom troch integrovaných rozvojových programov – Ochrana a rozvoj  
zdrojov, Udržateľné využívanie zdrojov, Rozvoj komunít – definuje kľúčové zmeny a  
identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu. Slovensko 2030 zároveň plní funkciu  
Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Príprava materiálu trvala dlhší čas a podliehala  
dlhému pripomienkovaniu s rozličnými zainteresovanými subjektami. Medzi inými bola  
prezentovaná a diskutovaná aj v národnej rade 15. októbra 2019. Berúc do úvahy novú situáciu  
na európskej úrovni (schválenie Európskej zelenej dohody) aj na národnej úrovni (politické  
zmeny po voľbách v roku 2020), ako aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu na  
všetky oblasti spoločnosti, bola potrebná revízia pôvodného návrhu dokumentu.  
14 Bola schválená na zasadnutí vlády SR dňa 4. novembra 2020: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25441/1  
[cit. 04.05.2021]  
10  
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
Poslanci národnej rady sa zúčastňovali aj medzinárodných konferencií a seminárov  
zameraných na udržateľný rozvoj. Napríklad 30. mája 2019 sa konala medzinárodná  
konferencia Acting Together for SDGs v rámci slovenského predsedníctva 2018/2019 vo  
Vyšehradskej skupine, pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu  
(dnes MIRRI SR) a MZVEZ SR. Cieľom konferencie bolo zvýšiť povedomie o Agende 2030 a  
cieľoch udržateľného rozvoja, prispieť k budovaniu partnerstva medzi všetkými relevantnými  
aktérmi verejnej, občianskej, akademickej aj súkromnej sféry, ako aj prispieť k výmene  
skúseností a príkladov dobrej praxe v prostredí krajín Vyšehradskej skupiny za účasti  
renomovaných odborníkov z medzinárodných inštitúcií (OSN, OECD, EK, EIB). Konferencia  
sa v troch paneloch venovala otázkam financovania udržateľného rozvoja, firemnej  
udržateľnosti a vzdelávaniu pre udržateľný rozvoj. V treťom paneli, ktorý sa týkal  
vzdelávania pre udržateľný rozvoj, sa konferencie zúčastnil aj zástupca Výboru NR SR pre  
vzdelávanie, mládež, vedu a šport.  
Na pôde NR SR boli tiež organizované viaceré diskusie a semináre, spolu so  
zástupcami akademickej obce, mimovládnych organizácií a iných subjektov, týkajúcich sa  
problematiky plnenia cieľov udržateľného rozvoja, napríklad:  
vedecko-popularizačná konferencia s názvom Globálna klimatická kríza - filozofia a  
politikav spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave,  
Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung  
v SR – január 2020  
stretnutie ohľadom Národného projektu AGROKRUH v júli 2020  
Dvidieka v NR SR (17. ročník)“ – podujatie organizoval Vidiecky parlament na  
Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára v spolupráci s Výborom NR  
SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie – september 2020.  
16  
Príklady aktivít parlamentov iných štátov pri implementácii Agendy 2030  
Fínsky parlament  
Prerokovanie Správy vlády o Agende 2030  
Fínska vláda pripravuje správu o Agende 2030 každé funkčné obdobie. Vláda  
predkladá správu o Agende 2030 parlamentu, kde parlamentný Výbor pre budúcnosť  
pripravuje odpoveď parlamentu - Správu parlamentu o Agende 2030. Iné výbory  
môžu poskytovať Výboru pre budúcnosť svoje pripomienky a Výbor pre budúcnosť  
konzultuje s odborníkmi a organizuje semináre pre široké spektrum zainteresovaných  
16 Nasledujúce príklady sú čerpané z databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciuu  
11  
 
 
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
strán a verejnosť. Ak to výbor schváli, môže tiež iniciovať štúdie a výskumné projekty,  
ktorými získa hlbšie vedomosti o danej problematike.  
Ak Správa parlamentu o Agende 2030 obsahuje záväzné uznesenia, tieto sú záväzné  
pre existujúcu vládu aj pre nasledujúce vlády. Vláda potom vykazuje každoročne  
pokrok pri plnení uznesenia parlamentu v danej oblasti až pokým Výbor pre  
budúcnosť neusúdi, že vec bola adekvátne vyriešená a uznesenie sa stáva naplneným.  
Prerokovanie Správy vlády o budúcnosti  
Aspoň raz počas funkčného obdobia vydá vláda Správu vlády o budúcnosti, v ktorej  
prezentuje svoje dlhodobé vyhliadky a ciele a predkladá ju parlamentu. Parlamentný  
Výbor pre budúcnosť potom pripraví odpoveď parlamentu - Správu parlamentu o  
budúcnosti. Týmto spôsobom je možné včas rozpoznať závažné politické otázky  
a vytvoriť možnosť pre rôzne alternatívy a politické línie.  
Estónsky parlament  
Prerokovanie štátneho rozpočtu  
17  
Podľa dlhodobej rozvojovej stratégie Estónsko 2035 , predloženej vládou, ktorá je ešte  
v legislatívnom procese v parlamente, by sa mal zmeniť aj proces prerokovávania  
návrhu štátneho rozpočtu. Predseda vlády po predložení návrhu rozpočtu do  
parlamentu prednesie v parlamente prezentáciu s uvedením prehľadu súvislostí  
medzi zmenami nevyhnutnými na dosiahnutie strategických cieľov „Estónska 2035“ a  
plánovaním štátnych fondov. Okrem toho členovia vlády predkladajú parlamentu  
pravidelné správy (najmenej raz ročne) s informáciami o aktivitách v ich sfére  
zodpovednosti.  
Maďarské Národné zhromaždenie  
Vytvorenie orgánu pre koordináciu udržateľného rozvoja  
Národná rada pre trvalo udržateľný rozvoj (NCSD) bola ustanovená 10. októbra 2008  
na základe konsenzu piatich strán a bola iniciovaná parlamentom ako poradný orgán  
a orgán na zosúladenie záujmov. Prezidentom NCSD je predseda parlamentu a členmi  
sú predstavitelia politických strán, vedeckej obce, ekonomických záujmových skupín,  
občianskych a náboženských spoločností. NCSD je nezávislá národná inštitúcia  
zodpovedná za definovanie zásad, cieľov a komplexných úloh trvalo udržateľného  
rozvoja v Maďarsku, za medzinárodnú spoluprácu v danej oblasti, dodržiavanie úlohy  
pravidelnej revízie a implementácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja, koordináciu  
príslušných plánovacích  
a
konzultačných činností, zvyšovanie povedomia  
17 Stratégia Estónsko 2035 rešpektuje aj plnenie Agendy 2030 udržateľného rozvoja.  
12  
 
 
Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke  
a presadzovanie cieľov udržateľného rozvoja prijatých v roku 2015. NCSD podáva  
parlamentu pravidelné správy o svojich aktivitách.  
Lotyšský parlament  
Výbor pre trvalo udržateľný rozvoj  
Bol založený 6. novembra 2014. Víziou bolo vytvoriť národný strategický plánovací,  
riadiaci a monitorovací mechanizmus koordinovaný parlamentom. Výbor v spolupráci  
s ostatnými národnými orgánmi verejnej správy, orgánmi súkromného sektora,  
zapojenými do strategického plánovania rozvoja a mimovládnymi orgánmi, pracuje  
na prijatí najlepších medzinárodných postupov a na základe výsledkov analýz a  
výskumu zainteresovaných strán poskytuje verejnú platformu pre politické iniciatívy.  
Zainteresované strany zastupujúce rôzne záujmové skupiny sa aktívne zúčastňujú  
zasadnutí Výboru pre trvalo udržateľný rozvoj. Výbor pravidelne pripravuje a  
predkladá parlamentu výsledky monitorovania strategického rozvoja a názory na  
trvalo udržateľný rozvoj krajiny podľa schválených dlhodobých a strednodobých  
národných plánov strategického rozvoja a podľa medzinárodných postupov. Výbor  
podporuje zvyšovanie podielu rozhodnutí vo verejnej správe prijatých na základe  
kvalitatívnych dôkazov, pripravuje a predkladá konkrétne návrhy na lepšiu tvorbu  
právnych predpisov.  
Výbor pravidelne prehodnocuje rôzne aspekty trvalo udržateľného rozvoja, ako aj  
prerokováva správy o tejto problematike. Agenda 2030 a jej ciele trvalo udržateľného  
rozvoja boli osobitne prerokované vo Výbore pre trvalo udržateľný rozvoj 20.  
decembra 2017.  
Výbor pre trvalo udržateľný rozvoj spolu s Medzirezortným koordinačným centrom  
(vládnym subjektom koordinujúcim vytvorenie Národné