SPRÁVA O PRÍPRAVE LEGISLATÍVNYCH OPATRENÍ NA ZMIERŇOVANIE KLIMATICKEJ ZMENY KLÍMY A JEJ DOPADOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Úvod

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v uznesení č. 69 z 1.12.2020 uvádza, že prerokoval petíciu „Za klímu, za budúcnosť“, s ktorou sa prostredníctvom pána Michala Saba, bytom Tupolevova 17, Bratislava, obrátili na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky členovia petičného výboru a iniciatívy „Klíma ťa potrebuje“, ako aj ďalší občania SR a vzal ju na vedomie. Taktiež konštatuje, že si uvedomuje význam a dôležitosť klimatických zmien, preto pri prerokovaní legislatívnych návrhov vlády Slovenskej republiky bude zohľadňovať záväzky medzinárodných dohôd a zmlúv, ku ktorým sa prihlásila a zaviazala vláda Slovenskej republiky. Zároveň požiadal ministra životného prostredia Slovenskej republiky, aby pripravil správu, ktorou bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o príprave legislatívnych opatrení zameraných na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v podmienkach Slovenskej republiky.

MŽP SR podčiarkuje, že už v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024 predovšetkým v časti Zodpovedná ochrana životného prostredia je problematike riešenia zmeny klímy venovaná mimoriadna dôležitosť na viacerých miestach, vrátane prihlásenia sa ku záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody o zmene klímy a ku aktívnemu presadzovaniu národných záujmov a formovaniu klimatickej politiky Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

V nasledujúcom texte sú uvedené kľúčové informácie viažuce sa k vyššieuvedenej požiadavke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že predložené informácie sa vzťahujú aj k základným relevantným ďalším (nelegislatívnym) opatreniam.

Zmena klímy

Vedci už od konca 80-tych rokov minulého storočia upozorňovali na zmenu klímy ako globálny problém. Medzivládny panel pre zmenu klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej Osobitnej správe z roku 2018 uvádza, že množstvo antropogénnych emisií skleníkových plynov je teraz vyššie ako kedykoľvek predtým, pričom je veľmi pravdepodobné, že tieto emisie sú dominantnou príčinou pozorovaného globálneho otepľovania od polovice 20. storočia. Odhaduje sa, že ľudské aktivity prispeli ku globálnemu otepleniu približne o 1 °C v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami, pričom globálne oteplenie pravdepodobne dosiahne hodnotu 1,5 °C medzi rokmi 2030 a 2052 v prípade, že bude pokračovať nárast pri súčasnom tempe.

Emisie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“ zo spaľovania fosílnych palív a z priemyselných procesov prispeli približne k 78 % z celkovému nárastu emisií skleníkových plynov od roku 1970 do roku 2010. Celosvetovo bol ekonomický rast a rast populácie naďalej najdôležitejšou hnacou silou zvyšovania emisií oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív. Na základe inventarizácie emisií skleníkových plynov v SR boli v roku 2018 najväčšími zdrojmi emisií skleníkových plynov sektor energetiky vrátane dopravy (68 %), sektor priemyslu (22 %) a poľnohospodárstva (6 %).

Čo sa týka ďalšieho vývoja, pokračujúce emisie skleníkových plynov spôsobia ďalšie otepľovanie a dlhotrvajúce zmeny vo všetkých zložkách klimatického systému, čo zvýši pravdepodobnosť závažných, všadeprítomných a nezvratných vplyvov na ľudí a ekosystémy. Obmedzenie zmeny klímy by si vyžadovalo podstatné a trvalé znižovanie emisií skleníkových plynov.

Predpokladá sa, že v priebehu 21. storočia stúpne povrchová teplota. Je veľmi pravdepodobné, že vlny horúčav sa budú vyskytovať častejšie a budú trvať dlhšie, a že extrémne zrážkové udalosti budú v mnohých regiónoch čoraz intenzívnejšie a častejšie. Oceán sa bude naďalej otepľovať a okysľovať a globálna priemerná hladina mora bude stúpať. Veľká časť druhov čelí zvýšenému riziku vyhynutia v dôsledku zmeny klímy počas 21. storočia a neskôr. Do polovice storočia bude

mať očakávaná zmena klímy vplyv na zdravie ľudí hlavne tým, že sa prehĺbia už existujúce zdravotné problémy. Predpokladá sa, že v mestských oblastiach zmena klímy zvýši riziká pre ľudí, ekonomiku a ekosystémy, vrátane rizík vyplývajúcich z teplotného stresu, búrok a extrémnych zrážok, vnútrozemských a pobrežných záplav, zosuvov pôdy, znečistenia ovzdušia, sucha, nedostatku vody, stúpania morskej hladiny, atď. Očakáva sa, že vo vidieckych oblastiach bude výrazný dopad na dostupnosť a zásobovanie vodou, potravinovú bezpečnosť, infraštruktúru a príjmy z poľnohospodárstva, vrátane posunov v produkčných oblastiach potravinárskych a nepotravinárskych plodín po celom svete. Predpokladá sa, že dopady zmeny klímy spomalia hospodársky rast, sťažia znižovanie chudoby, predĺžia existujúce a vytvoria nové pasce chudoby, najmä v mestských oblastiach a vznikajúcich miestach výskytu hladu.

Error! Bookmark not

defined.

Adaptácia a mitigácia sú doplnkové stratégie na znižovanie a riadenie rizík zmeny klímy. Podstatné zníženie emisií v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach môže znížiť riziká spojené s klímou v 21. storočí a neskôr, zvýšiť vyhliadky na efektívnu adaptáciu, z dlhodobého hľadiska znížiť náklady a výzvy spojené s mitigáciou a prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju odolnému voči zmene klímy.

Základný medzinárodnoprávny, strategický a legislatívny rámec

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Kjótsky protokol, Dodatok z Dauhy

Prvá hodnotiaca správa IPCC vyšla v roku 1990 a na základe jej zistení bola pod záštitou OSN pripravená prvá medzinárodná zmluva, týkajúca sa zmeny klímy – Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „Dohovor“) prijatý v roku 1992 v Rio de Janeiro. SR ratifikovala Dohovor 25.08.1994.

Pre neurčitosť záväzkov Dohovoru a rozdelenie krajín na rozvinuté a rozvojové bol v roku 1997 prijatý vykonávací protokol k tomuto Dohovoru - Kjótsky protokol. Protokol po prvý raz stanovil povinnosť pre rozvinuté krajiny znížiť počas záväzného obdobia 2008 až 2012 agregované antropogénne emisie skleníkových plynov najmenej o 5 percent v porovnaní s rokom 1990. SR ratifikovala Kjótsky protokol 31.5.2002. V roku 2012 sa v Dauhe prijal dodatok k tomuto protokolu. Zmluvné strany sa zaviazali v období 2013 až 2020 znížiť svoje celkové emisie takýchto plynov najmenej o 18 percent pod úroveň emisií v roku 1990, EÚ prijala záväzok -20 %. EÚ ratifikovala Dodatok z Dauhy v zastúpení svojich členských štátov (ďalej len „ČŠ EÚ“) 16.11.2017.

Záväzky podľa dodatku z Dauhy sa však týkali iba vyspelých krajín, aj to nie všetkých (nepripojili sa napr. Japonsko, Rusko, Nový Zéland, Kanada ani USA), a pokrývali len necelých 15% svetových emisií. Z toho dôvodu sa svetové spoločenstvo usilovalo o novú globálnu dohodu, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín tak, aby sa k redukčným záväzkom popri rozvinutých krajinách pripojili aj dynamicky rastúce rozvojové krajiny ako napr. Čína, India, Brazília, Južná Afrika a ďalšie. Hospodárstvo mnohých týchto krajín sa totiž prudko rozvíja, v dôsledku čoho je ich príspevok ku globálnym emisiám z roka na rok vyšší.

Parížska dohoda

Po niekoľkoročných náročných medzinárodných vyjednávaniach sa dňa 12. decembra 2015 na plenárnom zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru v Paríži podarilo konsenzom 195 strán prijať globálnu dohodu o zmene klímy – Parížsku dohodu (ďalej len „PA“). Dohoda vstúpila do platnosti dňa 4. novembra 2016.

EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a EÚ sa tak stala spúšťačom PA, k čomu výrazne prispelo práve predsedníctvo SR v Rade EÚ a splnilo tak jednu zo svojich politických priorít.

PA je globálnym míľnikom a nástrojom pri zlepšovaní kolektívnych opatrení na globálnej úrovni a urýchľovaní globálneho prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči dôsledkom zmeny klímy.

Cieľom tejto globálnej dohody o zmene klímy, je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, t.j. vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.

PA je prelomová najmä v troch dôležitých aspektoch:

oprvýkrát ustanovuje redukčné záväzky a povinnosti nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo doteraz ustanovené v Kjótskom protokole, ale pre zmluvné strany PA.

oprvýkrát sa dôslednejšie venuje aj adaptácii na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zakotvuje povinnosť aktívne sa pripravovať na tieto dôsledky, sledovať a hodnotiť dopady a budovať a posilňovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.

opovinnosť sledovať emisie skleníkových plynov a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz.

Všetky zmluvné strany PA musia predložiť redukčné záväzky, ale na rozdiel od minulosti si každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom, a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie emisií skleníkových plynov.

Po prijatí a ratifikácii PA bolo potrebné zaistiť, že ju bude možné vykonávať v praxi. Na konferencii zmluvných strán Dohovoru v decembri 2018 boli prijaté rozhodnutia, ktoré tvoria súbor implementačných pravidiel PA, ktorý dostal názov „Katovický klimatický balíček“ (ďalej len „KCP“). KCP obsahuje podrobné pravidlá a usmernenia pre implementáciu PA a pokrýva všetky kľúčové oblasti vrátane transparentnosti, financovania, technológií, mitigácie a adaptácie. PA sa tým stala aplikovateľnou v praxi a umožňuje tak zmluvným stranám vykonávať jej ustanovenia transparentným a komplexným spôsobom. Schválené rozhodnutia riadia medzinárodnú spoluprácu všetkých zmluvných strán PA a podporujú ich individuálne ambície.

Dôležité je zmieniť, že v nevyhnutnom rozsahu je problematika zmeny klímy adresovaná aj v aktivitách súvisiacich s plnením záväzkov SR v rámci iných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, Dohovoru OSN o biologickej diverzite, Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom, Sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na obdobie 2015 - 2030, Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát).

Aktuálna klimatická politika EÚ

Keďže, ako je už uvedené na inom mieste, zmena klímy predstavuje globálnu výzvu, na ktorú treba reagovať globálne. EÚ je odhodlaná stáť v čele celosvetového boja proti zmene klímy. ČŠ EÚ schválili cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 v súlade PA klimaticky neutrálna. ČŠ EÚ chcú tak v nadchádzajúcich desaťročiach zabezpečiť, aby sa príslušné emisie skleníkových plynov znížili na minimum a aby sa prijali opatrenia na kompenzáciu všetkých zostávajúcich emisií.

Historicky - prvý balík opatrení EÚ v oblasti klímy a energetiky bol schválený ešte v roku 2008 a stanovili sa v ňom ciele na obdobie do roku 2020. Medzi ne patrilo zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % (v porovnaní s rokom 1990), zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 %, zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ vypracovala a neskôr zreformovala systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (ďalej len „ETS“), ktorým sa mali znížiť emisie skleníkových plynov najmä z energeticky náročných priemyselných odvetví a z elektrární. Systém vznikol v roku 2005 ako prvý veľký globálny trh s uhlíkom a naďalej je najväčším takýmto trhom.

Stanovuje sa ním maximálne množstvo CO2, ktoré môže vypustiť určené priemyselné a energetické subjekty. Celkový objem povolených emisií sa rozdeľuje medzi spoločnosti formou povolení, s ktorými je možné obchodovať.

V rámci nariadenia o spoločnom úsilí (ďalej len „ESR“) sa stanovili aj národné emisné ciele v oblasti budov, dopravy a poľnohospodárstva.

Do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %.

V roku 2014 bol schválený rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktorý obsahoval ambicióznejšie ciele na roky 2021 – 2030. EÚ sa prostredníctvom týchto cieľov zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %.

Rámec obsahoval opatrenia a ciele, ktorými sa má zvýšiť konkurencieschopnosť, bezpečnosť a udržateľnosť hospodárstva EÚ a jej energetického systému. Rámcom sa tiež zreformoval systém ETS, prijali sa pravidlá monitorovania a podávania správ a stanovilo sa, že treba vytvoriť národné plány v oblasti klímy a energetiky a dlhodobé stratégie.

11.12.2019 Európska Komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila dokument “Európska zelená dohoda“ (ďalej len „EZD“).

EZD predstavuje nový začiatok v úsilí Komisie smerom k naplneniu cieľov Agendy 2030, záväzkov v oblasti zmeny klímy a v riešení environmentálnych výziev. Predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať hospodárstvo EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti. EÚ má byť spravodlivou, prosperujúcou spoločnosťou s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Cieľom je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál EÚ a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň musí byť táto transformácia spravodlivá a inkluzívna v duchu hesla „na nikoho nezabudnúť“. Účasť verejnosti a dôvera v transformačný proces sú kľúčovými faktormi úspechu a akceptácie príslušných politík. EZD predstavuje víziu, že Európa sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, a to vďaka novému klimatickému zákonu a navýšeniu klimatických cieľov (v EZD bolo navrhnuté navýšenie na 50-55% oproti vtedy platným 40%). EÚ by sa tiež mala stať globálnym lídrom v zastavení straty biodiverzity prostredníctvom novej Stratégie pre biodiverzitu do roku 2030. Bude pripravený nový Akčný plán pre obehové hospodárstvo zameraný na udržateľné využívanie zdrojov, nová priemyselná stratégia postavená na princípoch obehového hospodárstva a dekarbonizácii priemyslu, bude sa presadzovať stratégia nulového znečistenia a ochrany zdravia obyvateľov. Všetky navrhované opatrenia a stratégie budú synergicky podporovať prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo spravodlivým a férovým spôsobom. Na realizáciu opatrení budú vytvorené finančné mechanizmy, ako napr. Investičný plán pre udržateľnú Európu, zvýšenie investícií na klímu cez Európsku investičnú banku, Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý bude obsahovať Fond spravodlivej transformácie a využívať časť financovania z Fondu InvestEU, predloží sa aktualizovaná Stratégia udržateľného financovania. Oznámenie obsahuje počiatočný plán kľúčových politík a opatrení potrebných na naplnenie EZD, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou napĺňania Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja. Environmentálne ambície EZD Európska únia nenaplní sama a bude naďalej stáť na čele medzinárodného úsilia a vytvárať spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami. Bude stáť na čele medzinárodnej koordinácie budovania koherentného finančného systému, ktorý podporuje udržateľné riešenia.

Na zasadnutí Európskej rady 12-13.12.2019 bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna. Poľsko sa v tomto štádiu nemohlo zaviazať k plneniu tohto

cieľa, preto sa Európska rada dohodla, že sa k otázke vráti na ďalšom stretnutí. Lídri EÚ požiadali Radu, aby pokračovala v práci na EZD. Uznali, že je potrebné zaviesť podporný rámec, ktorý pomôže zabezpečiť nákladovo efektívny, ako aj sociálne vyvážený a korektný prechod ku klimatickej neutralite, pri ktorom sa zohľadnia rozdielne vnútroštátne okolnosti. Európska rada vyzvala Komisiu, aby v roku 2020 čo najskôr vypracovala návrh dlhodobej stratégie EÚ, aby ju mohla Rada prijať a v súlade s PA predložiť sekretariátu Dohovoru. Následne ministri životného prostredia EÚ prijali v marci 2020 dlhodobú stratégiu EÚ v oblasti klímy.

Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje aj v PA, Európska rada v na zasadnutí 10.-11.12. 2020 schválila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030. Lídri EÚ sa dohodli na záväznom cieli EÚ dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %. EÚ bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ, presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ.

Európska rada vo svojich záveroch vyzvala Komisiu, aby posúdila, ako môžu k cieľu do roku 2030 čo najlepšie prispieť všetky hospodárske odvetvia, a aby predložila potrebné návrhy spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov.

Ako jeden z prvkov EZD má nový európsky právny predpis v oblasti klímy (ďalej len „ECL“) začleniť do legislatívy cieľ, ktorým je klimaticky neutrálna EÚ do roku 2050. Ministri životného prostredia EÚ dosiahli na zasadnutí Rady pre životné prostredie v októbri 2020 dohodu o čiastočnom všeobecnom smerovaní k navrhovanému predpisu. Rada pre životné prostredie vo svojej pozícii zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj nákladovú efektívnosť pri dosahovaní klimatickej neutrality.

Ďalej uvádzame ešte niekoľko vybraných najnovším právnych predpisov v klimatickej oblasti prijatých v EÚ a predchádzajúcim ECL .

V roku 2018 EÚ prijala ako nové právne predpisy, ktoré sú súčasťou balíka opatrení v oblasti čistej energie revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie. Balík má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a pre členské štáty EÚ sa v ňom vymedzujú mechanizmy spolupráce a kontroly v odvetví energetiky.

Vo februári 2018 prijala EÚ revidované pravidlá ETS. V decembri 2019 sa EÚ a Švajčiarsko dohodli, že navzájom prepoja svoje systémy obchodovania s emisnými kvótami. Táto dohoda bude vzájomne prospešná pre EÚ aj pre Švajčiarsku konfederáciu, pretože prepojením systémov stropov a obchodovania sa môže zlepšiť dostupnosť možností na zníženie emisií aj nákladová efektívnosť obchodovania s emisiami.

V máji 2018 bolo dohodnuté nové nariadenie na zlepšenie ochrany a obhospodarovania pôdy a lesov. Vďaka tomuto nariadeniu sú odteraz emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (Ďalej len „LULUCF“) súčasťou rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030.

V apríli 2019 sa rozhodlo o prísnejších limitoch emisií z osobných áut a dodávok, ktorými sa má dosiahnuť, aby od roku 2030 nové osobné automobily vypúšťali v priemere o 37,5 % menej CO2 a nové dodávky v priemere o 31 % menej CO2 v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Od roku 2025 do roku 2029 sa bude vyžadovať, aby osobné automobily aj dodávky vypúšťali o 15 % menej emisií CO2.

V júni 2019 sa prijali limity pre nákladné vozidlá a iné ťažké úžitkové vozidlá. Podľa nových pravidiel budú musieť výrobcovia znížiť emisie CO2 z nových nákladných vozidiel v porovnaní s rokom 2019 priemerne o 15 % od roku 2025 a o 30 % od roku 2030.

Dôsledky prijatia nového klimatického cieľa EÚ

Navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55% domáceho zníženia čistých emisií oproti roku 1990 znamená, že bude musieť prísť k prehodnoteniu klimatických cieľov v rámci rôznych sektorov a tiež k úpravám aktuálne platných legislatív či návrhu nových klimatických a energetických opatrení. Časový harmonogram navrhovaných zmien bol v základnej schéme stanovený Komisiou už v EZD, detailnejšie ich opisuje Oznámenie Komisie „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030. Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ (COM/2020/562 final).

Návrhy príslušných legislatívnych opatrení s cieľom naplniť ambicióznejší klimatický cieľ a prispieť tak ku klimatickej neutralite do roku 2050 sa uverejňovali doposiaľ postupne, avšak v júni 2021 sa očakáva najrozsiahlejšie uverejnenie balíka opatrení. Medzitým sa na jar 2021 očakáva ďalšie usmernenie k niektorým dôležitým elementom týchto opatrení. Hoci sú návrhy súvisiace s navýšením klimatického cieľa stále len vo fáze príprav, dôležitosť a komplexnosť navýšenia cieľa možno vidieť na rozsahu a dopadoch na rôzne oblasti hospodárstva (energetika, priemysel, doprava, budovy, poľnohospodárstvo, odpady), ale aj socio-ekonomické dopady na obyvateľstvo. Z toho vyplýva, že úspešná implementácia pripravovaných zmien si bude v podmienkach SR vyžadovať zapojenie všetkých relevantných ministerstiev a ich intenzívnu spoluprácu.

Ako už bolo uvedené, dôležitou súčasťou už EZD je ECL, ktorý by mal právne potvrdzovať cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a sledovať monitorovanie pokroku pri napĺňaní cieľa. Po dosiahnutí dohody o všeobecnom smerovaní sa očakáva, že intenzívne trialógy medzi ČŠ EÚ, Komisiou a Európskym parlamentom prispejú k finalizácii právneho textu.

V sektore ETS bude musieť byť navýšený redukčný cieľ do roku 2030 z pôvodných 43% na 55% až 60%. V danom sektore zvažuje Komisia v rámci revízie rozšírenie o nové sektory, pričom potenciál vidí predovšetkým v začlenení sektora letectva a budov. Okrem spomenutého rozšírenia by k stanoveniu vyššej ceny uhlíka a zníženiu emisií mohla prispieť aj revízia smernice o zdaňovaní energie, čo má viesť k ekologickejším daňovým reformám a k ukončeniu rôznych úľav nepriamo podporujúcich fosílne palivá. Na ochranu energetiky, priemyslu a domácnosti s nízkymi príjmami Komisia zvažuje kompenzačné mechanizmy z výnosov z aukcií emisných kvót a navýšenie Modernizačného fondu. Dá sa tiež očakávať, že strop EU ETS bude znížený a príde aj k prehodnoteniu lineárneho redukčného koeficientu smerom nadol a Komisia tiež posúdi fungovanie trhovej stabilizačnej rezervy s cieľom jej posilnenia. To všetko zníži množstvo kvót v obehu a stimuluje tým rast ich ceny nahor.

Ochrana klímy je úzko prepojená s energetikou ovplyvňujúcou cenu uhlíka, z tohto dôvodu pripravuje Komisia revízie smerníc v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov či energetickej efektívnosti. V záujme ochrany konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a na zabránenie úniku uhlíka by Komisia mala predstaviť do júna 2021 aj mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (tzv. carbon border adjustment mechanism). Ďalej Komisia plánuje zvážiť zahrnutie námornej dopravy v rámci EÚ pod systém EU ETS. V sektore leteckej dopravy by mala EÚ naďalej regulovať emisie v rámci EÚ ETS v EÚ, pričom Komisia navrhne zníženie bezplatného prideľovania emisných kvót v odvetví.

Rozsah pôsobnosti sektora mimo ETS, t.zn. ESR by sa implementáciou návrhov Komisie mohol značne zredukovať. Pri súčasnom nastavení by pre naplnenie klimatického cieľa 2030 muselo prísť k navýšeniu redukčného cieľa pod ESR z 30% na 36% až 40% (do roku 2030). Už spomenutým

pohybom smerom von zo sektora by mohlo byť preradenie sektora dopravy a budov pod EU ETS. Naviac by v sektore dopravy tento a budúci rok mohlo prísť k sprísneniu noriem CO2 pre osobné automobily, ľahké a ťažké úžitkové vozidlá a zavedenie nových noriem pre autobusy. Tento krok má urýchliť prechod na vozidlá využívajúce alternatívny ekologický pohon, pričom Komisia bude tiež zvažovať určenie konkrétneho roku kedy by sa vozidlá na spaľovacím motor prestali vyrábať (pôsobnosť až po 2030). V tejto súvislosti sa očakáva prijatie opatrení zameraných aj na budovanie príslušnej infraštruktúry pre alternatívne zdroje dopravy.

Revíziám sa nevyhne ani sektor LULUCF, pričom emisie a ich odstránené objemy sa plne začlenia pod klimatický cieľ 2030 na úrovni 55%. Niektoré stratégie z EZD spadajúce do pôsobnosti daného sektora už boli predstavené v priebehu roka 2020, napr. stratégia „z farmy na stôl“ (na zvýšenie udržateľnosti potravinových systémov), stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (na ochranu prírodných zdrojov) či tzv. metánová stratégia (riešenie metánových emisií v poľnohospodárstve). Daný sektor je zo svojej podstaty špecifický vzhľadom na rôznorodú situáciu v jednotlivých členských štátoch. Komisia v tomto sektore prakticky pracuje s dvoma možnými scenármi, prvým je zvýšenie flexibility medzi nariadením LULUCF a ESR. Druhým scenárom sa javí začlenenie poľnohospodárskych emisií skleníkových plynov iných než CO2 pod sektor LULUCF, čím by sa vytvorilo nové regulované odvetvie tzv. AFOLU. Komisia je toho názoru, že takéto odvetvie by mohlo dosiahnuť klimatickú neutralitu už do roku 2035, následne by emisie viac odstraňovalo než vytváralo. Z toho dôvodu Komisia v roku 2021 toto zlúčenie zváži pri aktualizácií nariadení o sektoroch LULUCF a ESR.

Nový klimatický cieľ EÚ a niektoré súvisiace legislatívne aktivity SR

Slovenská republika plánuje skoncipovať vlastný klimatický predpis (zákon), na ktorom sa začne intenzívnejšie pracovať v roku 2021.

V roku 2021 MŽP SR plánuje pripraviť novelu zákona 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov.

Podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je MH SR ústredným orgánom štátnej správy o.i. pre energetiku a energetickú efektívnosť a je gestorom transpozície energetickej legislatívy EÚ do právneho poriadku SR. Rámcový plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie uvádza pre 2. štvrťrok 2021 v gescii MH SR preloženie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa a zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov. Cieľom novelizácie je transpozícia už spomínanej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. MŽP SR bude spolupracovať s MH SR v časti kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny. V nadväznosti na to bude potrebné novelizovať aj vyhlášku MŽP SR č. 271/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti a ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z pohonných látok v znení neskorších predpisov.

Nízkouhlíková stratégia SR do roku 2030

Slovenská republika dlhodobo znižuje emisie skleníkových plynov, čo je spôsobené transformáciou jej hospodárstva a aktívnejším uplatňovaním klimaticko-environmentálnej politiky. V decembri 2019 sa SR tiež prihlásila k dlhodobému cieľu dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Od tohto dátumu bolo predstavených niekoľko strategických dokumentov, či už na národnej alebo európskej úrovni. Na národnej úrovni sa jedná predovšetkým o Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (schválená uznesením vlády SR č. 104/2020) - ďalej len „NUS SR“. NUS SR predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými

sektormi hospodárstva, ktoré musia prijímať a implementovať jednotlivé sektorové politiky takým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali a smerovali k splnenie spoločného cieľa, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do roku 2050.

Zároveň možno konštatovať, že v SR pribúda čoraz viac regionálnych nízkouhlíkových stratégií, hlavne na úrovni miest.

V roku 2021 MŽP SR začne pracovať na aktualizácií NUS SR.

Adaptácia na zmenu klímy

Vláda SR sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti adaptácie na zmenu klímy, tak ako sú definované v Dohovore, PA, a tiež sa hlási k implementácii Stratégie Európskej únie pre adaptáciu na zmenu klímy.

Slovenská republika definuje adaptáciu na zmenu klímy ako svoju prioritu v strategickom dokumente Zelenšie Slovensko: Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (schválená uznesením vlády SR č.87/2019). Hlavným nástrojom pre zvýšenie adaptačnej schopnosti Slovenskej republiky je v roku 2018 prijatá aktualizácia Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy 2030 (schválená uznesením vlády SR č.478/2018).

Ďalším dôležitým dokumentom je Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody - Hodnota je voda“ (schválený uznesením vlády SR č.478/2018).

MŽP SR v súčasnosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (ďalej len „NAP“), ktorý bude implementačným dokumentom národnej adaptačnej stratégie.

NAP sa zameriava na podporu implementácie krátkodobých (2021 – 2023) a strednodobých (2024 –2027) opatrení stratégie do praxe a napĺňa jej rámec konkrétnymi úlohami. V roku 2019 prebehol proces definovania prioritných adaptačných opatrení a úloh. Zúčastnilo sa ho viac ako 200 odborníkov z rôznych oblastí, ktorých sa adaptačná problematika týka a prebehol s využitím techník expertného rozhodovania. Od druhej polovice roku 2020 prebieha strategické environmentálne hodnotenie akčného plánu, ktorý sa následne predloží na rokovanie vlády SR.

Úvodom do NAP (podľa súčasného znenia návrhu) je zoznam prierezových piatich prierezových opatrení a na ne nadviazaných 18 úloh. Jadrom plánu je 7 špecifických oblastí : vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, adaptované sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia.. Každá z týchto 7 oblastí má svoj špecifický cieľ, z ktorých každý má definované svoje základné princípy a špecifické opatrenia, ktoré v danom segmente definujú úlohy. Spolu bolo identifikovaných 46 špecifických opatrení a v ich rámci 176 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027. Tieto opatrenia a na ne nadväzujúce úlohy vychádzajú zo Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

Treba tiež zdôrazniť že už dnes existuje priestor pre uplatňovanie prvkov adaptačného plánovania a realizácie vhodných adaptačných opatrení.

Napríklad - v oblasti vôd sa zmena klímy prejavuje stále častejšími a intenzívnejšími extrémnymi hydrologickými situáciami. Na jednej strane sú to zvýšené prietoky, na strane druhej dlhotrvajúce suchá. Dôsledky povodní v podobe ekonomických a sociálnych škôd sú známe. Dôsledky sucha sú už dnes zjavným rizikom pre dostupnosť dostatočného množstva kvalitnej vody predovšetkým na zásobovanie pitnou vodou ale aj na využívanie v poľnohospodárstve a priemysle. To je jedným z dôvodov, ktoré viedli k sformulovaniu už spomínaného dokumentu Akčný plán na riešenie

dôsledkov sucha a nedostatku vody - Hodnota je voda, v ktorom sa prijali kroky na prípravu, realizáciu a prevádzku konkrétnych preventívnych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov, a to jednak priamo na vybraných tokoch, ale aj mimo vodných tokov v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach nachádzajúcich sa v príslušnom povodí, ako aj v celej krajine. Naliehavosť realizácie týchto opatrení je stále vyššia. Aj preto MŽP SR v rámci prípravy na nové štrukturálne fondy chce okrem iného posilniť a rozšíriť možnosti financovania opatrení na zadržiavanie vody v krajine a v urbanizovanom prostredí. Pripravuje pre tieto opatrenia aj metodické usmernenia a nástroje na koordináciu v území. Súčasne MŽP SR začalo za širokej účasti expertov a verejnosti - v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR - práce na novej koncepcii vodnej politiky, ktorá vyústi do konkrétnych legislatívnych návrhov pre zadržiavanie vody v krajine, zvýšenie ochrany vodných zdrojov a ich hospodárne využívanie.

Návrh koncepcie vodnej politiky MŽP SR predloží na rokovanie vlády do konca roka 2021.

Ako ďalší príklad - okrem environmentálnych problémov dopady zmeny klímy prinášajú ďalší okruh problémov do sídelného prostredia. Medzi prejavy zmeny klímy v sídelnom prostredí patrí zvýšenie počtu tropických dní a výskyt vĺn horúčav v letnom období, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie zrážok, častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové, snehové a prívalové povodne, častejší výskyt období sucha spôsobujúcich pokles kapacity vodných zdrojov a výskyt extrémnych poveternostných situácií (víchrice, veterné smršte, búrky, tornáda). Preto aj v tejto súvislosti je dôležitá podpora rozvoja vidieckych sídiel a miest, aby sa stali odolnejšími a udržateľnejšími prostredníctvom integrovaného prístupu ku strategickému, rozvojovému, hospodárskemu aj územnému plánovaniu, riadeniu mobility, a tiež implementácii účinných a súdržných politík na viacerých úrovniach riadenia.

Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zvyšovanie odolnosti sídiel sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni, či už v operačnej, rozhodovacej alebo plánovacej rovine. V súčasnej legislatíve je téma adaptácie na zmenu klímy nedostatočne zohľadnená (a to nielen v predpisoch k územnému plánovaniu a stavebnému poriadku, ale aj v ostatných relevantných právnych aktoch), čo nepomáha v sídelnom prostredí realizovať potrebné adaptačné aktivity, (napr. zachovávať, prípadne znižovať pomer zastavanosti územia ku plochám zelenej infraštruktúry, venovať sa adaptačným opatreniam v sídlach z hľadiska územného a krajinno-architektonického), ale týka sa aj regulácie rozvojových aktivít., ktoré nezohľadňujú dopady na adaptabilitu sídelného prostredia. Napriek tomu obce a ich samosprávne orgány majú, v zmysle platnej legislatívy, viacero možností ako systémovo začleniť tému zmeny klímy a zmierňovanie jej dôsledkov do strategických dokumentov a rozvojových plánov samosprávy.

V súčasnosti sú v SR plánovacie procesy v sídelnom prostredí založené hlavne v programoch hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, územných plánoch a sektorových plánoch. Vzhľadom na to, že zmena klímy ovplyvňuje prakticky každú oblasť života v sídle, je dôležité, aby plánovacie dokumenty obsahovali komplexnú reakciu na tento problém. Toto je potrebné realizovať aktualizáciou jednotlivých plánovacích dokumentov a súčasne vytvorením samostatnej adaptačnej stratégie sídla a jej následného premietnutia do predmetných plánovacích dokumentov.

Cieľom adaptácie je zníženie zraniteľnosti sídelného prostredia voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a zvýšenie schopnosti sídiel prispôsobiť sa novým, často extrémnym podmienkam. Horizontálna a vertikálna štruktúra sídla do veľkej miery vplýva na jej mikroklimatické podmienky. Zastavanosť, podiel spevnených a nespevnených povrchov, priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii. Vodné a zelené plochy a prvky budú zohrávať dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach.

Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 je rámcovým dokumentom, ktorý navrhuje všeobecne prospešné a aplikovateľné princípy a ucelený súbor opatrení smerujúcich k posilneniu úlohy miest v celkovom rozvoji Slovenska. Prízvukuje dôležitosť uplatňovania systémového prístupu k adaptácii na zmenu klímy zo strany miest. Pre zabezpečenie systémového prístupu k adaptácii odporúča zohľadnenie jej požiadaviek počas územného plánovania a podporuje zabezpečenie systémového začlenenia adaptačných opatrení do územnoplánovacej dokumentácie.

Základnými plánovacími nástrojmi miestnych samospráv sú územné plány (v súčasnosti povinné pre obce s veľkosťou nad 2 000 obyvateľov) a programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, kde môžu uplatniť systémový prístup k adaptácii.

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. Územnoplánovacia dokumentácia vytvára predpoklady pre organický súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy, zabezpečenie udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou zelenej infraštruktúry a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.

Zákon č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov určuje rámce pre vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (ďalej len „PHRSR“) ako dokumentu, v ktorom si obec stanovuje svoje rozvojové ciele a priority. PHRSR obce je strednodobý rozvojový dokument, ktorý zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza a je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce.

V gescii ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI SR“) je metodika tvorby a implementácie PHRSR regiónov, obcí a skupín obcí s uplatnením princípov udržateľného „smart“ (inteligentného, rozumného) rozvoja obsahuje odporúčaný postup a obsah programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, obcí a skupín obcí. Spracovatelia PHRSR môžu modifikovať postupy podľa ich špecifických podmienok a požiadaviek, ale rešpektovanie tejto metodiky zabezpečuje súlad procesu tvorby a obsahu PHRSR so zákonom č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov a Metodikou a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií1 schválenou uznesením vlády SR č. 197/2017 z 26. apríla 20172 a nadradenými programovými dokumentmi. Aj keď v zmysle zákona č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov je existencia PHRSR podmienkou pre získanie zdrojov zo štátneho rozpočtu a doplnkových zdrojov pre rozvojové projekty obce resp. VÚC, tak jeho spracovanie by malo byť motivované predovšetkým potrebou koncepčného cieľavedomého a transparentného riadenia a rozhodovania ich samosprávnych orgánov v snahe čo najefektívnejšie riešiť problémy a výzvy rozvoja obce, skupiny obcí, či VÚC.

Do PHRSR obce bude potrebné začleniť tému zmeny klímy a problematiku adaptácie. Je potrebné, aby národná adaptačná stratégia bola jedným z kľúčových dokumentov, ktorý bude pri tvorbe PHSR miest a regiónov zohľadňovaný.

Účinným, dobrovoľným nástrojom pre systémový prístup k adaptácii je lokálna adaptačná stratégia, adaptačný akčný plán alebo tzv. katalóg adaptačných opatrení pre určité územie.

Tieto dokumenty sa zameriavajú na zníženie zraniteľnosti, resp. zvýšenie odolnosti sídla, prostredníctvom implementácie adaptačných opatrení navrhnutých na základe klimatologickej analýzy, vyhodnotenia zraniteľnosti územia a potenciálnych rizík a dôsledkov zmeny klímy vo všetkých kľúčových oblastiach. Určujú časový rámec pre realizáciu cieľov v krátkodobom (3 – 5 rokov), strednodobom (5 – 10 rokov) i dlhodobom horizonte (10 – 15 rokov). Je nevyhnutné vytvárať na prípravu a realizáciu adaptačnej stratégie alebo akčného plánu formalizované verejno-súkromné partnerstvá, ktoré pod vedením miestnej samosprávy sú nositeľmi adaptačnej stratégie alebo akčného plánu a sú spoluzodpovedné za jej realizáciu.

Na regionálnej úrovni adaptačné opatrenia môžu byť zohľadnené a zapracované do regionálnych strategických dokumentov a územných plánov regiónov. Dobrovoľným nástrojom pre systémový prístup k adaptácii je regionálna adaptačná stratégia, akčný plán alebo katalóg adaptačných opatrení pre určité územie.

Pre sídelné prostredie zatiaľ chýbajú v SR formalizované metodiky na hodnotenie stavu zraniteľnosti, na prípravu a implementáciu adaptačnej stratégie, na hodnotenie efektívnosti a účinnosti adaptačných opatrení, na spôsob začlenenia klimatickej adaptačnej politiky do ostatných politík v sídelnom prostredí, na prepojenie mitigačných a adaptačných aktivít, ktoré by zohľadňovali jednak slovenský legislatívny, inštitucionálny a strategický rámec, a súčasne stav tejto problematiky na Slovensku. Národné metodiky zabezpečia, že jednotlivé sídelné územia budú profesionálne a komplexne posúdené tak, aby hodnotenie zraniteľnosti a navrhované adaptačné opatrenia pre jeho sociálny, environmentálny a ekonomický systém boli účinné a efektívne. Projekty vypracované podľa národných metodík budú základným podkladom pre národnú úroveň na hodnotenie potreby financovania z európskych a štátnych zdrojov. Aj v prípade vypracovania jednotných metodík pre adaptačný proces v sídelnom prostredí, je nevyhnutné vytvoriť národný mechanizmus (v partnerstve s regionálnou samosprávou) klimaticko-adaptačných služieb pre odbornú podporu miest a obcí. Tento umožní miestnym samosprávam získavať najlepšie dostupné informácie a expertízu v danej téme v celom diapazóne činností, ktoré sú potrebné pri iniciácii, príprave a implementácii adaptačných procesov v sídelnom prostredí.

Legislatívne zmeny v stavebných predpisoch a adaptácia na zmenu klímy

V súčasnosti je v gescii podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie a za súčinnosti viacerých rezortov, vrátane MŽP SR a širokej odbornej verejnosti vo finálnom štádiu príprava návrhov nových zákonov o územnom plánovaní a

výstavbe

, ktoré majú nahradiť zastaraný

stavebný zákon

z roku 1976 (vrátane množstva

noviel

).

MŽP SR považuje za vhodné, aby pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie počas prípravy nového zákona o územnom plánovaní a jeho vykonávacích vyhlášok bola venovaná zvýšená pozornosť regulatívom podporujúcim adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy v rámci vytvárania podmienok na kvalitné urbanizované prostredie a udržateľný územný rozvoj.

Je nevyhnutné podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií a akčných plánov.

Do legislatívnych predpisov pre územné plánovanie a stavebný poriadok je vhodné zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch, zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel, podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť je vhodné venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. budovanie alternatívnych prvkov zelenej infraštruktúry (extenzívne zelené strechy, intenzívne zelené strechy, vertikálna zeleň).

Zmena klímy a ochrana prírody, biodiverzity a krajiny

V oblasti ochrany prírody, biodiverzity a krajiny sa zmena klímy prejavuje stále väčšími zmenami v charaktere, vyskytovaní sa a v zmenách jednotlivých druhov, biotopov, ekosystémov a ich služieb. Zmena klímy priamo alebo nepriamo spoločne s inými faktormi vplýva na tie ekosystémy a ich služby, ktoré nám poskytujú živobytie, prístup k nim rovnako prispieva alebo neprispieva k adaptácii a zmierňovaniu jej dopadov pre ľudí ako aj našu planétu. Ochranou prírody, biodiverzity a krajiny a ich správnym/nesprávnym manažmentom, najmä prírode blízkymi opatreniami a riešeniami dokážeme predchádzať jej negatívnym dopadom najmä na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov, mokradí, pôdy ako zvyšovanie zásob uhlíka v nich.

Existuje dostatok dôkazov, že zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu. Napr. podľa globálneho hodnotenia Medzivládneho panelu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“), vydanej v roku 2019, bude práve zmena klímy v najbližších rokoch najvýznamnejším faktorom straty biodiverzity do konca storočia. Zmena klímy už teraz núti biodiverzitu adaptovať sa buď prostredníctvom zmeny biotopu, zmenou životného cyklu alebo vývojom nových fyzických vlastností. Ochrana prírodných suchozemských, sladkovodných ako aj morských ekosystémov a obnova degradovaných ekosystémov (vrátane genetickej a druhovej rozmanitosti) je nevyhnutná do budúcna.

Adaptácia ekosystémov, ktorá integruje využívanie biodiverzity a ekosystémových služieb do celkovej adaptačnej stratégie, môže byť nákladovo efektívna, vytvárať sociálne, ekonomické a kultúrne prínosy a prispievať k ochrane biodiverzity. Očakáva sa, že stratégie na zachovanie a riadenie, ktoré udržia a obnovia biodiverzitu, budú nástrojom na zmiernenie niektorých negatívnych dopadov zmeny podnebia. Avšak pri zvyšovaní rýchlosti zmeny klímy a rozsahu jej dopadov, sa budú prirodzené ekosystémy na ne prispôsobovať čoraz ťažšie.

Prijatím celosvetového Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 a prijatím stratégie EÚ, ktorú pripravila Komisia, s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 vyplynula pre SR ako členský štát EÚ a zmluvnú stranu dohovoru o biodiverzite povinnosť aktualizovať Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku. Aktualizovaná Národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 bola schválená uznesením vlády SR č. 12/2014 z 8. januára 2014. Cieľom Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 bolo vytvorenie politického rámca pre zastavenie trendu straty biodiverzity a urýchlenie prechodu SR ako členskej krajiny EÚ na „zelenú“ ekonomiku, ktorá dokáže účinnejšie využívať prírodné zdroje a reflektuje všetky koncepcie, stratégie, plány a programy schválené a platné v SR, ktoré majú akýkoľvek vzťah k ochrane a využívaniu biodiverzity.

Naliehavosť realizácie týchto opatrení je stále vyššia. Aj preto je nevyhnutné na národnej úrovni – na úrovni vlády posilniť a analyzovať celkovo možnosti financovania opatrení a aktivít na ochranu prírody, biodiverzity, ekosystémov a ich služieb, ako aj udržateľné využívanie a manažment prírodných zdrojov a manažment krajiny.

Národná úroveň by mala byť obsiahnutá v novej stratégii ochrany biodiverzity na nadchádzajúce obdobie. Tieto kroky budú však nadväzovať na novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a pripravovaný globálny biodiverzitný rámec Post-2020, ktorý je v súčasnosti pripravovaný v rámci Dohovoru o biologickej diverzite. Politickým rámcom pre jeho prípravu sa stalo vyhlásenie „Záväzok Lídrov pre prírodu“ (Leaders Pledge for Nature“), ku ktorému sa SR na pôde OSN v septembri 2020 jasne prihlásila.

V nasledujúcich častiach textu sú ako doplňujúca informácia k legislatívnym opatreniam uvedené základné nástroje, ktoré súvisia s financovaním opatrení na riešenie zmeny klímy s využití prostriedkov EÚ.

Inovačný a Modernizačný fond a výnosy z predaja emisných kvót

Inovačný fond

Inovačný fond je vylepšená a navýšená verzia fondu NER 300 (fungujúceho od roku 2012) na financovanie inovačných projektov pre celú EÚ. Jedná sa o celoeurópsky fond riadený Komisiou, určený pre akúkoľvek prevádzku v ETS. SR ( resp. MŽP SR) sa nebude podieľať na rozhodovaní o použití prostriedkov fondu, bude však podporovať publicitu o takomto spôsobe financovania/spolufinancovania potenciálnych projektov. Na základe predbežných odhadov by celkový objem prostriedkov v Inovačnom fonde mohol predstavovať okolo 11 mld. EUR, v závislosti od predajnej ceny emisných kvót.

Fond funguje od roku 2020 a zverejňuje výzvy na webovskom sídle Komisie. V roku 2020 bola dostupná výzva na financovanie veľkých projektov, v roku 2021 je stále platná výzva na financovanie malých inovatívnych projektov.

Modernizačný fond

Modernizačný fond je úplne novým podporným nástrojom zriadeným v zmysle revidovanej smernice pre systém obchodovania EU ETS na podporu investícií, ktoré navrhnú prijímajúce ČŠ EÚ, vrátane financovania malých investičných projektov, projektov na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti v členských štátoch (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, SR) s HDP na obyvateľa v trhových cenách nižším ako 60 % priemeru EÚ v roku 2013.

Modernizačný fond bude financovaný prostredníctvom obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie. Za prevádzku Modernizačného fondu budú zodpovedať prijímajúce ČŠ EÚ, pričom za obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie a hospodárenie s výnosmi bude zodpovedať Európska investičná banka (ďalej len „EIB“). V rámci Modernizačného fondu sa zriadil Investičný výbor, kde má svojich zástupcov aj MŽP SR.

V SR spravuje relevantné prostriedky tohto fondu komisia MŽP SR a MH SR na podporu investícií z prostriedkov Modernizačného fondu s účinnosťou od 15. októbra 2020 (ďalej len „komisia pre MoF“). Komisia pre MoF je zložená z piatich členov za MŽP SR a piatich členov za MH SR.

Do októbra 2020 bolo na MŽP SR zaslaných 124 projektov za približne 4 mld. Eur. Tento tzv. zásobník projektov v priebehu novembra 2020 posudzovala komisia pre MoF a vybrala z neho užší indikatívny zoznam projektov, ktorý bol zaslaný EIB a Komisii. Indikatívny zoznam projektov je na stránke MŽP SR.

Komisia pre MoF do indikatívneho zoznamu projektov vybrala 20 projektov (19 projektov a 1 schému) v súlade s ustanovením zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov, že 2/3 z prostriedkov Modernizačného fondu sa použijú na financovanie projektov pre prevádzky spadajúce pod EÚ ETS, ktoré vyrábajú teplo a elektrinu spaľujúc pri tom palivá. Zároveň by projekty mali znižovať emisie skleníkových plynov a mali by byť dostatočne predpripravené na to, aby sa dali realizovať v priebehu najbližších dvoch rokoch. Bolo potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že podľa predbežných odhadov bude mať SR v prvých

2 rokoch fungovania Modernizačného fondu k dispozícii 240 mil. Eur. Údaje v indikatívnom zozname projektov nie sú záväzné, môžu byť v nasledujúcom roku doplnené.

MŽP SR v roku 2021 zverejnení výzvu na predkladanie projektov so žiadosťou o podporu z Modernizačného fondu. Táto výzva sa bude vzťahovať na projekty, ktoré už boli zaslané na MŽP SR a prípadne sú v indikatívnom zozname projektov, ako aj na nové projekty, ktoré zatiaľ na MŽP SR zaslané neboli. Komisia pre MoF pri projektoch posúdi splnenie podmienok vo výzve a ňou vybrané projekty budú zaslané na schválenie a rozhodnutie o vyplatení finančných prostriedkov EIB a Komisiou Výzva bude zverejnená v dostatočnom predstihu, aby mali potenciálny žiadatelia čas na prípravu dokumentácie a zaslanie žiadostí na MŽP SR, a aby boli projekty zo strany MŽP SR posúdené a zaslané na EIB a EK včas, a to minimálne 6 týždňov pred zasadnutím Investičného výboru (zasadnutia sa budú konať dvakrát ročne) pod Modernizačným fondom.

Výnosy z predaja emisných kvót

Naviac k dvom uvedeným nástrojom, v zmysle paragrafu 18 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov má byť každoročne viac ako 30% z ročného výnosu z predaja emisných kvót v dražbách príjmom Environmentálneho fondu a má byť využitých na presne stanovené účely súvisiace hlavne s klimatickými politikami. Naviac, podľa smernice o európskom systéme obchodovania s emisným kvótami by sa aspoň 50 % z výnosov z predaja emisných kvót v dražbách malo použiť na klimatické účely.

Viacročný finančný rámec EÚ a Partnerská dohoda SR

Komisia zverejnila v máji 2018 návrh viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 a návrh legislatívneho balíka pre politiku súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 – 2027. Politika súdržnosti EÚ má aj naďalej podporovať svoje dva hlavné ciele, ktorými sú investovanie do rastu a zamestnanosti a európska územná spolupráca.

Pre programové obdobie 2021 – 2027 sa stanovilo päť osobitných cieľov politiky súdržnosti EÚ, priamy súvis s riešením zmeny klímy má druhý cieľ „ Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa“.

Jednotlivé ČŠ EÚ majú povinnosť predložiť svoje partnerské dohody v súlade s princípom partnerstva.

Na úrovni SR sa uskutočnil proces identifikácie investičných priorít SR na roky 2021 – 2027. Tento proces pozostával z niekoľkých etáp, do ktorých bolo zapojené široké spektrum odborníkov z radov ústredných orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, akademickej obce, profesijných a záujmových združení, mimovládnych neziskových organizácií a pod. Využitý bol aj analytický hierarchický proces, cieľom ktorého bolo prostredníctvom nezávislých hodnotiteľov (odborníci z analytických útvarov), prideliť identifikovaným prioritám v rámci jednotlivých cieľov váhy, tzn. zoradiť ich na základe troch hlavných kritérií – závažnosti, naliehavosti a realizovateľnosti.

Výsledky tohto procesu boli predstavené v materiáli „Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027“, ktorý schválila Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 v októbri 2019. Na základe tohto procesu bola zahájená aj príprava návrhu Partnerskej dohody SR (ďalej len „PD SR“), ako hlavného strategického dokumentu SR pre využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ po roku 2020.

Príprava návrhu PD SR prebieha v súlade s princípom partnerstva, podľa návrhu všeobecného nariadenia EÚ, prostredníctvom práce partnerských platforiem a ad hoc koordinačných a pracovných zasadnutí. Na jednotlivých ministerstvách boli vytvorené pracovné skupiny zahŕňajúce relevantných partnerov k programovaniu a plneniu základných podmienok.

Návrh PD SR na roky 2021 – 2027 bol koncom januára 2020 odoslaný Komisii na neformálne posúdenie a zároveň sa k nemu vo februári 2020 uskutočnilo neformálne rokovanie s EK.

Následne pokračoval na národnej úrovni proces prípravy fondov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 – 2027 prostredníctvom aktualizácie podkladových materiálov pre prípravu návrhu PD SR. Gestorom vypracovania PD SR sa v súvislosti s novelou zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov stalo MIRRI SR. V procese aktualizácie sa zohľadňovali najmä pripomienky zástupcov EK, Programové vyhlásenie vlády SR 2020 – 2024 (sektorové priority), materiál Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) „Identifikácia priorít pre financovanie z prostriedkov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027“ a ďalšie vecne príslušné sektorové analytické podporné podklady. V tejto súvislosti bol vypracovaný „Návrh priorít pre Partnerskú dohodu SR na roky 2021 – 2027“, ktorý bol východiskovým podporným dokumentom pre vypracovanie aktualizácie návrhu PD SR.. Príslušné rezorty predkladali MIRRI SR aktualizované prioritné oblasti podpory PD SR určené na financovanie z fondov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2021 – 2027.

V decembri 2020 začal proces strategického environmentálneho hodnotenia návrhu PD SR.

V rámci osobitného cieľa cieľ politiky súdržnosti „ Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa“ je priama podpora riešenia zmeny klímy v návrhu PD SR charakterizovaná predovšetkým (ale nie výhradne) tak ako je uvedené následne.

Podpora opatrení na zlepšovanie energetickej efektívnosti a zníženie emisií skleníkových plynov

Potrebné bude podporiť realizáciu opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v podnikoch, ale aj opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, keďže budovy spolu s priemyslom predstavujú najvyšší potenciál úspor energie. K zlepšovaniu energetickej efektívnosti prispeje aj podpora opatrení zameraných na zvýšenie účinnosti systémov zásobovania teplom a chladom a využívanie alternatívnych pohonov v podnikoch, vrátane budovania príslušnej neverejnej infraštruktúry. Znížením konečnej energetickej spotreby vo verejných budovách a bytových budovách sa prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Zlepšenie tepelnotechnických vlastností budovy vedie k zlepšeniu podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí, vyššej úrovni pohody a pohodlia a zlepšeniu zdravia užívateľov. Využívaním obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) a nízko-emisných zariadení v budovách sa zlepší kvalita ovzdušia, čo bude mať priaznivý dopad na zdravie a kvalitu života obyvateľov. Podporným opatrením bude aj pokračovanie zvyšovania povedomia v oblasti úspor energie a podpora rozvoja regionálnej energetiky.

Očakávané výsledky:

opríspevok k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 a strategických cieľov prechodu EÚ na uhlíkovú neutralitu do roku 2050,

opodpora implementácie opatrení energetickej efektívnosti s cieľom prispieť k zníženiu konečnej energetickej spotreby a plneniu záväzkov špecifikovaných v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne SR,

ozvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch prostredníctvom podpory zavádzania energeticky efektívnych opatrení, SMART technológií, meracej a riadiacej techniky,

orozšírenie vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a aktivizácia digitalizácie budov,

ozintenzívnenie miery nákladovo-efektívnych hĺbkových obnov bytových budov a zvýšenie tempa hĺbkovej obnovy verejných budov s uplatňovaním prvkov na ochranu prírody a biodiverzity a zelenej infraštruktúry,

ozvýšenie počtu budov vybavených systémami riadenia a automatizácie budovy,

ozníženie energetickej náročnosti distribúcie tepla/chladu, efektívnejšie využitie kapacity existujúcich systémov CZT (napojením nových odberateľov) a zlepšovanie energetickej efektívnosti infraštruktúry pri zásobovaní energiou,

ozvýšenie využívania alternatívnych pohonov v podnikoch,

osystematická podpora energetického plánovania a podpora rozvoja regionálnej a lokálnej energetiky s cieľom optimalizovať energetickú potrebu a spotrebu, vrátane zvyšovania informovanosti v oblasti energetickej efektívnosti.

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov udržateľným spôsobom

Vhodnou kombináciou OZE a nízkouhlíkových technológií sa bude znižovať spotreba fosílnych palív, teda aj emisie skleníkových plynov. SR má potenciál v oblasti veternej a solárnej energie. Málo využívaný je potenciál geotermálnej energie, kde podpora hydrogeologického prieskumu zameraného na geotermálnu energiu (vrátane hĺbenia geotermálnych vrtov) prispeje k vytvoreniu podmienok na reálne využívanie týchto OZE pre zásobovanie teplom.

Dôležité bude okrem zvyšovania účinnosti výroby a distribúcie tepla, aj zvyšovanie podielu OZE v systémoch zásobovania teplom/chladom ako aj zvyšovanie podielu využívania OZE v domácnostiach na báze samosprotrebiteľov a energetických komunít.

Očakávané výsledky:

opríspevok k plneniu cieľov EÚ v oblasti udržateľného využívania OZE,

ozvyšovanie podielu OZE v systémoch zásobovania teplom a chladom, ako aj zvyšovanie podielu OZE v energonosičoch, vrátane biometánu a zeleného vodíka, najmä pre zabezpečenie vykurovania a chladenia,

ozvýšenie podielu OZE v individuálnom vykurovaní a chladení,

ovytvorenie podmienok pre využívanie geotermálnej energie na energetické účely,

ourýchlenie prechodu na nákladovo efektívny, udržateľný a bezpečný systém zásobovania energiou, znižovanie emisií a zlepšovanie kvality ovzdušia.

Podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizík a odolnosti voči katastrofám

Cieľom je zlepšiť pripravenosť čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Predmetom podpory sú vodozádržné opatrenia, preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, hydrogeologický prieskum, sanácia zosuvov, aktualizácia plánov manažmentu povodňového rizika, tvorba

adaptačných stratégií, najmä na nižších úrovniach, kompletizácia dát a informovanie v oblasti zmeny klímy.

Základným predpokladom pre pripravenosť na riziká je tiež identifikácia ich pôvodu, zdroja, priebehu a možných následkov. Predmetom podpory je vypracovanie analytických a koncepčných podkladov pre identifikáciu vývoja rizík, strategických materiálov pre určenie spôsobov prevencie a reakcie na prípadné katastrofy. Ďalšou oblasťou podpory je rozvoj, obnova a posilnenie technických a logistických kapacít vrátane riadiacich, záchranných zložiek a samosprávy, civilnej ochrany a krízového riadenia. Je potrebné vykonávať aj opatrenia zamerané na budovanie a modernizáciu systémov vyhodnocovania rizík, systémov včasného varovania a vyrozumievania na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.

Očakávané výsledky:

ozvýšenie počtu obyvateľov využívajúcich adaptačné opatrenia vrátane protipovodňových,

opodpora zelenej infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na zadržiavanie vody v krajine,

oidentifikácia nových zdrojov vôd,

osanácia zosuvov ovplyvnených zmenou klímy,

ovypracovanie adaptačných stratégií,

ozlepšenie spracovania údajov na sledovanie rizík súvisiacich so zmenou klímy a informovanie,

ozlepšenie spracovania údajov a informácií, modelovania vývoja a monitorovania rizík viazaných na zmenu klímy,

orozvoj, obnova a posilnenie technických a logistických kapacít vrátane riadiacich, záchranných zložiek a samosprávy, ako aj materiálnej podpory dobrovoľníkov a zaistenia miestnych zdrojov,

ozvýšenie efektívnosti manažmentu mimoriadnych udalostí prostredníctvom posilnenia intervenčných kapacít záchranných zložiek a podpory opatrení nevyhnutných pre včasnú a efektívnu intervenciu,

ozvýšenie efektívnosti manažmentu rizík vyplývajúcich z porušovania legislatívnych predpisov v životnom prostredí,

okoncepčná podpora prevencie a efektívneho boja s envirokriminalitou,

ozvýšenie kľúčových kapacít v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na rizika spojené so zmenou klímy a modernizácia systémov včasného varovania a vyrozumievania,

opodpora realizácie adaptačných opatrení vrátane budovania odborných kapacít.

Zlepšenie ochrany prírody, krajiny, biodiverzity a ekosystémových služieb

V tejto oblasti je dôležitá ochrana biotopov a druhov, najmä v sústave Natura 2000, podpora biodiverzity, ochrany a obnovy ekosystémov a ekosystémových služieb. Vhodnými aktivitami bude realizácia schválených dokumentov starostlivosti, dobudovanie a rozšírenie záchranných staníc pre ohrozené druhy živočíchov a rekonštrukcia objektov určených na výkon funkcií štátnej ochrany prírody, ako aj monitoring biotopov a druhov, odstraňovanie inváznych druhov, budovanie zelenej/modrej infraštruktúry, zabezpečenie kontinuity vodných tokov. Realizovaná bude aj systematická podpora revitalizácie zanedbaných a nevyužívaných území v intravilánoch sídiel pri

zachovaní pravidla, že obnovené budú využité vo verejnom záujme a pri ich revitalizácii sa uplatnia vysoké environmentálne kritériá. Podporovaná bude aj obnova a budovanie environmentálnych centier, aj v chránených územiach, za účelom zvyšovania environmentálneho povedomia a osvety v širšom kontexte, slúžiacich pre odbornú aj laickú verejnosť.

Očakávané výsledky:

ozlepšenie ochrany a stavu biotopov a druhov a krajinných štruktúr, vrátane boja proti inváznym druhom,

oskvalitnenie sídelného prostredia prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry,

opodpora ochrany prírody a biodiverzity, a to aj novými prvkami zelenej/modrej infraštruktúry, napr. revitalizáciou a obnovou spojitosti vodných tokov, ako aj odstraňovaním bariér v tokoch,

oznižovanie rozlohy nevyužívaných a devastovaných území v intravilánoch sídiel a eliminácia ich nepriaznivého vplyvu na životné prostredie,

ozlepšenie environmentálneho povedomia.

Podpora udržateľnej multimodálnej mestskej mobility

Implementované budú predovšetkým projekty s rozhodujúcim a systémovým vplyvom na fungovanie a preferenciu verejnej osobnej dopravy. Prioritne sa uvažuje s intervenciami do modernizácie integrovaných dopravných systémov, výstavby prestupných terminálov a záchytných parkovísk vo veľkých sídelných aglomeráciách a najvyťaženejších dopravných uzloch, výstavby a modernizácie električkových a trolejbusových tratí , nákupu mobilných prostriedkov dráhovej, príp. autobusovej mestskej a prímestskej dopravy, modernizácie infraštruktúry existujúcich údržbových základní (depá dopravných podnikov). Súčasťou podpory bude tiež prepojenie a harmonizácia dopravy (vrátane nemotorovej a hromadnej) v mestských a prímestských oblastiach, zavádzanie nízkoemisných zón a parkovacích politík v mestách, podpora cyklistickej dopravy v mestách a ich funkčných územiach a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich.

Očakávané výsledky:

ozvýšenie prístupnosti a atraktivity verejnej osobnej dopravy s cieľom zvýšenia podielu verejnej osobnej dopravy na deľbe prepravnej práce a zníženie podielu individuálnej automobilovej dopravy,

ozníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo veľkých aglomeráciách (zníženie hlukovej záťaže, vibrácií, prašnosti a produkcie emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov),

ozlepšenie kvality služieb poskytovaných dráhovou MHD,

ozlepšenie dopravnej infraštruktúry a vytvorenie predpokladov pre zavedenie komplexných zmien v organizácii verejnej dopravy v sídlach,

ozabezpečenie bezpečnej a kvalitnej cyklo-dopravnej infraštruktúry a jej integrácie s inými druhmi dopravy,

ozvýšený podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce v mestskej a prímestskej doprave.

Okrem prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFR) budú môcť byť komplementárne využívané aj zdroje Kohézneho fondu (ďalej len „KF“), najmä v oblasti odpadového hospodárstva, energetickej efektívnosti, vodného hospodárstva, sanácie environmentálnych záťaží, adaptácie na zmenu klímy – preventívne protipovodňové opatrenia, ako aj ochrany prírody a podpory biodiverzity, vrátane odstraňovania bariér na vodných tokoch za týmto účelom. Požadovaná však bude vhodná rovnováha medzi investíciami z EFRR a KF v oblasti životného prostredia a dopravy.

Zmena klímy, obnova budov a Plán obnovy a odolnosti SR

V rámci európskej politiky obnovy a odolnosti po pandémii COVID-19 sa otvára možnosť pre realizáciu „vlny obnovy“ verejných aj súkromných budov, pri ktorej bude dôležité synergické riešenie viacerých aspektov – zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, zvýšenia ich klimatickej odolnosti a v neposlednom rade zabezpečenia cenovej dostupnosti obnovy. Rýchlosť a miera obnovy predstavujú výzvu na európskej úrovni a v jednotlivých členských štátoch EÚ, čo konštatuje aj EZD.

Sektor budov predstavuje z dlhodobého hľadiska veľkú výzvu v oblasti dosahovania cieľov klimatickej politiky EÚ a zároveň ponúka významný potenciál na dosiahnutie týchto cieľov pomocou zvyšovania energetickej efektívnosti. Na dosiahnutie cieľov bude potrebné zabezpečiť robustnú a komplexnú obnovu budov, ktorá zároveň zníži energetickú chudobu, podporí stavebný sektor a prispeje k tvorbe lokálnych pracovných miest. Projektovanie nových a renovovaných budov vo všetkých fázach by malo byť v súlade s potrebami obehového hospodárstva a viesť k znižovaniu emisií skleníkových plynov zlepšením energetickej efektívnosti. Mala by byť podporovaná iba výstavba a obnova budov, ktoré sú vysoko energeticky efektívne, adaptované na zmenu klímy a udržateľné z hľadiska kvality použitých materiálov a kvality vnútorného prostredia. Pri nových budovách by malo byť prirodzeným cieľom zabezpečenie výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie a rozpracovanie možnosti výstavby tzv. plusových budov. Nakoľko ide o zohľadnenie a presadzovanie inovatívnych a častokrát nových riešení, do procesu musia byť zapojení zástupcovia sektora výstavby, architekti, inžinieri a miestne orgány, bytové družstvá alebo spoločnosti poskytujúce energetické služby a skúsiť spoločne identifikovať a riešiť prekážky obnovy. EÚ má za to, aby v oblasti obnovy bola venovaná osobitná pozornosť nasledujúcim trom témam – sociálnemu bývaniu, obnove školských zariadení a nemocníc. Úspory vďaka zvýšenej hospodárnosti týchto budov sa dajú využiť na podporu vzdelávania alebo verejného zdravia, sociálne bývanie pomôže domácnostiam, ktoré majú ťažkosti s platením účtov za energie

Programové vyhlásenie vlády SR uvádza ambíciu vlády SR pokračovať v politike zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a prispievať tak k zvyšovaniu energetickej efektívnosti. V rámci skvalitňovania sídiel vláda SR bude podporovať odstraňovanie systémových porúch v bytových domoch a ich obnovu, a rovnako plánuje pokračovať aj v programe zatepľovania stavieb, ktorý však administratívne zjednoduší s cieľom participácie širšej verejnosti. Z hľadiska zmeny klímy je dôležité, aby sa uskutočnila komplexná obnova budov, prihliadajúca napríklad aj na klimatickú odolnosť stavieb a budov.

Z klimatického hľadiska ideálna „budova 21. storočia“ je energeticky vysoko efektívna a v prípade možnosti je napojená a/aj na obnoviteľné zdroje energie. Používateľom poskytuje zdravé vnútorné

prostredie, priaznivú mikroklímu – tepelný komfort v zime aj v lete. Je udržateľná. Odoláva novým klimatickým podmienkam a je adaptabilná. V neposlednom rade podporuje prvky zelene a vsakovanie zrážkovej vody.

Adaptácia infraštruktúry, stavieb a budov na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Pomerne vysoký podiel budov postavených na Slovensku je navrhnutý v súlade s technickými normami vytvorenými prevažne v druhej polovici 20. storočia na základe vtedajších klimatických podmienok, technických možností a kvality zhotovovania stavieb. Kvalitu života užívateľov budov môže zhoršovať efekt tepelného ostrova, nedostatok zelene v okolí budov, absencia vegetačných striech spolu so zahusťovaním zástavby, ako aj nevhodná výšková zonácia. Prejavy zmeny klímy ako silnejšie, intenzívnejšie a častejšie búrky, víchrice, tornáda a prívalové zrážky môžu poškodzovať stavby a budovy a prispievať ku skráteniu ich životnosti. Preto nemôžeme zanedbať tému klimatickej odolnosti infraštruktúry, stavieb a budov pri riešení nových investičných zámerov alebo komplexnej obnovy.

Keďže sa zmena klímy prejavuje aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované plány a projekty infraštruktúry, stavieb a budov na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym dôsledkom. Počas posudzovania vplyvov plánov a projektov na životné prostredie alebo iného environmentálneho hodnotenia sa prihliada najmä na environmentálne dôsledky. Pre zabezpečenie plnenia cieľov klimatickej politiky by sa v budúcnosti mal skúmať aj vplyv zámerov na zmenu klímy resp. klimatická odolnosť plánov a projektov s cieľom zohľadnenia problematiky zmeny klímy pri rozhodovaní o investíciách do infraštruktúry, stavieb a budov.

Ďalšou kľúčovou oblasťou pri riešení problematiky budov a ich adaptácie je zelená infraštruktúra v zastavanom území, zahŕňajúca nielen zelené verejné priestranstvá, ale aj zelené strechy, zelené fasády, dažďové záhrady a ďalšie opatrenia podporujúce zachytávanie a vsakovanie zrážkovej vody do prostredia a tvorbu priaznivej mikroklímy. Klimatickú odolnosť budov môžu zvýšiť nové technické riešenia. Budovy možno chrániť aj integráciou zelenej infraštruktúry do územného plánovania, ako aj využívaním prírodných riešení v zastavanom prostredí. Zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel a podpora zazelenenia budov bude v budúcnosti rozhodujúca pri adaptovaní sídelného prostredia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

V decembri 2020 nemecké predsedníctvo Rady EÚ a zástupcovia Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (Plán obnovy a odolnosti). Tento nástroj je ústredným prvkom nástroja obnovy „Next Generation EU“. Bude podporovať verejné investície a reformy v členských štátoch a pomôže členským štátom riešiť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19 a zároveň zabezpečí, aby ich hospodárstva uskutočňovali zelenú a digitálnu transformáciu a stali sa udržateľnejšími a odolnejšími.

Na to, aby členské štáty získali podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, musia vypracovať národné plány podpory obnovy a odolnosti, v ktorých stanovia svoje programy reforiem a investícií do roku 2026.

MF SR ešte v decembri 2020 odoslalo komplexný návrh Plánu obnovy a odolnosti Komisii, SR ním zároveň adresuje dlhodobú výzvu ako zabrániť hospodárskej stagnácii. Kombinácia investícií a reforiem umožní krajine začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.

Návrh Plánu obnovy a odolnosti SR v časti Zelená ekonomika predpokladá v súvislosti s obnovou budov nasledovné komponenty :

1.Zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov – zvýšenie počtu obnovených rodinných domov, čím sa znížia náklady na bývanie domácností a zlepší sa kvalita ich bývania.

2.Obnova historických a pamiatkovo chránených budov, čím sa zlepší stavebnotechnický stav pamiatkovo chránených verejných budov, zlepšia sa možnosti ich užívania a znížia prevádzkové náklady.

3.Obnova zanedbaných a nevyužívaných území v intravilánoch sídiel, ktorou sa obmedzí fragmentácia krajiny, skvalitní socio-ekonomický rozvoj, sídelné prostredie a zvýši celková kvalita života občanov.

4.Obnova verejných budov a priestranstiev v bezprostrednom okolí - reformný zámer umožní vytvorenie základných informácií o stave verejných budov na základe hodnotenia ich energetickej hospodárnosti s návrhom opatrení pre ich neskoršiu obnovu aj s ohľadom na zmenu klímy (a to hlavne prehrievanie budov)

5.Obnova bytových domov na sídliskách na základe auditu ktorý by preveril potrebu obnovy bytových domov.

Záver

Pandémia koronavírusu COVID-19 dokázala za pomerne krátky čas prakticky do všetkých štátov sveta priniesť výrazné škody zasahujúce všetky oblasti života spoločnosti. Svet ekonomicky skĺzol do výraznej globálnej recesie, roky ekonomického rastu a prosperity

vystriedala výrazná neistota v poznaní, pokiaľ ide o budúce možné vlny pandémie. Nestrácame však zo zreteľa, že pre záchranu a obnovu krajín sú dôležitými faktormi aj flexibilita a včasnosť. Je povinnosťou vlád zabezpečiť, aby boli ich ekonomické stimuly udržateľné a spravodlivé, aby rozumne reflektovali hrozbu zmeny klímy, iné nevhodné prístupy totiž posunú našu planétu oveľa hlbšie do existenčného hospodárskeho, sociálneho a ekologického chaosu spôsobeného klimatickou krízou.

Obnova ekonomiky štátov bude trvať roky, ale príležitosť na formovanie a navrhnutie správnej podoby tejto obnovy a následného rastu je teraz. Otvára sa okno na formovanie rozličných koordinovaných a harmonizovaných politík a prirodzene a naliehavo sa hľadajú riešenia, ktoré by dali ekonomickú obnovu a následný rast do služby trvalej udržateľnosti, aby táto ekonomická obnova a následný rast boli spravodlivé a odolné. V podmienkach SR, v kontexte EÚ ale aj v globálnom kontexte MŽP SR presadzuje, aby reakcia na súčasnú pandémiu bola zelená a príslušné opatrenia nám pomáhali dosiahnuť ciele PA a ciele trvalo udržateľného rozvoja.