Úvod

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v uznesení č. 69 z 1.12.2020 uvádza, že prerokoval petíciu „Za klímu, za budúcnosť“, s ktorou sa prostredníctvom pána Michala Saba, bytom Tupolevova 17, Bratislava, obrátili na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky členovia petičného výboru a iniciatívy „Klíma ťa potrebuje“, ako aj ďalší občania SR a vzal ju na vedomie. Taktiež konštatuje, že si uvedomuje význam a dôležitosť klimatických zmien, preto pri prerokovaní legislatívnych návrhov vlády Slovenskej republiky bude zohľadňovať záväzky medzinárodných dohôd a zmlúv, ku ktorým sa prihlásila a zaviazala vláda Slovenskej republiky. Zároveň požiadal ministra životného prostredia Slovenskej republiky, aby pripravil správu, ktorou bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o príprave legislatívnych opatrení zameraných na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v podmienkach Slovenskej republiky.

MŽP SR podčiarkuje, že už v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024 predovšetkým v časti Zodpovedná ochrana životného prostredia je problematike riešenia zmeny klímy venovaná mimoriadna dôležitosť na viacerých miestach, vrátane prihlásenia sa ku záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody o zmene klímy a ku aktívnemu presadzovaniu národných záujmov a formovaniu klimatickej politiky Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

V nasledujúcom texte sú uvedené kľúčové informácie viažuce sa k vyššieuvedenej požiadavke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že predložené informácie sa vzťahujú aj k základným relevantným ďalším (nelegislatívnym) opatreniam.

Zmena klímy

Vedci už od konca 80-tych rokov minulého storočia upozorňovali na zmenu klímy ako globálny problém. Medzivládny panel pre zmenu klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej Osobitnej správe z roku 2018 uvádza, že množstvo antropogénnych emisií skleníkových plynov je teraz vyššie ako kedykoľvek predtým, pričom je veľmi pravdepodobné, že tieto emisie sú dominantnou príčinou pozorovaného globálneho otepľovania od polovice 20. storočia. Odhaduje sa, že ľudské aktivity prispeli ku globálnemu otepleniu približne o 1 °C v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami, pričom globálne oteplenie pravdepodobne dosiahne hodnotu 1,5 °C medzi rokmi 2030 a 2052 v prípade, že bude pokračovať nárast pri súčasnom tempe.

Emisie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“ zo spaľovania fosílnych palív a z priemyselných procesov prispeli približne k 78 % z celkovému nárastu emisií skleníkových plynov od roku 1970 do roku 2010. Celosvetovo bol ekonomický rast a rast populácie naďalej najdôležitejšou hnacou silou zvyšovania emisií oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív. Na základe inventarizácie emisií skleníkových plynov v SR boli v roku 2018 najväčšími zdrojmi emisií skleníkových plynov sektor energetiky vrátane dopravy (68 %), sektor priemyslu (22 %) a poľnohospodárstva (6 %).

Čo sa týka ďalšieho vývoja, pokračujúce emisie skleníkových plynov spôsobia ďalšie otepľovanie a dlhotrvajúce zmeny vo všetkých zložkách klimatického systému, čo zvýši pravdepodobnosť závažných, všadeprítomných a nezvratných vplyvov na ľudí a ekosystémy. Obmedzenie zmeny klímy by si vyžadovalo podstatné a trvalé znižovanie emisií skleníkových plynov.

Predpokladá sa, že v priebehu 21. storočia stúpne povrchová teplota. Je veľmi pravdepodobné, že vlny horúčav sa budú vyskytovať častejšie a budú trvať dlhšie, a že extrémne zrážkové udalosti budú v mnohých regiónoch čoraz intenzívnejšie a častejšie. Oceán sa bude naďalej otepľovať a okysľovať a globálna priemerná hladina mora bude stúpať. Veľká časť druhov čelí zvýšenému riziku vyhynutia v dôsledku zmeny klímy počas 21. storočia a neskôr. Do polovice storočia bude

mať očakávaná zmena klímy vplyv na zdravie ľudí hlavne tým, že sa prehĺbia už existujúce zdravotné problémy. Predpokladá sa, že v mestských oblastiach zmena klímy zvýši riziká pre ľudí, ekonomiku a ekosystémy, vrátane rizík vyplývajúcich z teplotného stresu, búrok a extrémnych zrážok, vnútrozemských a pobrežných záplav, zosuvov pôdy, znečistenia ovzdušia, sucha, nedostatku vody, stúpania morskej hladiny, atď. Očakáva sa, že vo vidieckych oblastiach bude výrazný dopad na dostupnosť a zásobovanie vodou, potravinovú bezpečnosť, infraštruktúru a príjmy z poľnohospodárstva, vrátane posunov v produkčných oblastiach potravinárskych a nepotravinárskych plodín po celom svete. Predpokladá sa, že dopady zmeny klímy spomalia hospodársky rast, sťažia znižovanie chudoby, predĺžia existujúce a vytvoria nové pasce chudoby, najmä v mestských oblastiach a vznikajúcich miestach výskytu hladu.

Error! Bookmark not

defined.

Adaptácia a mitigácia sú doplnkové stratégie na znižovanie a riadenie rizík zmeny klímy. Podstatné zníženie emisií v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach môže znížiť riziká spojené s klímou v 21. storočí a neskôr, zvýšiť vyhliadky na efektívnu adaptáciu, z dlhodobého hľadiska znížiť náklady a výzvy spojené s mitigáciou a prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju odolnému voči zmene klímy.

Základný medzinárodnoprávny, strategický a legislatívny rámec

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Kjótsky protokol, Dodatok z Dauhy

Prvá hodnotiaca správa IPCC vyšla v roku 1990 a na základe jej zistení bola pod záštitou OSN pripravená prvá medzinárodná zmluva, týkajúca sa zmeny klímy – Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „Dohovor“) prijatý v roku 1992 v Rio de Janeiro. SR ratifikovala Dohovor 25.08.1994.

Pre neurčitosť záväzkov Dohovoru a rozdelenie krajín na rozvinuté a rozvojové bol v roku 1997 prijatý vykonávací protokol k tomuto Dohovoru - Kjótsky protokol. Protokol po prvý raz stanovil povinnosť pre rozvinuté krajiny znížiť počas záväzného obdobia 2008 až 2012 agregované antropogénne emisie skleníkových plynov najmenej o 5 percent v porovnaní s rokom 1990. SR ratifikovala Kjótsky protokol 31.5.2002. V roku 2012 sa v Dauhe prijal dodatok k tomuto protokolu. Zmluvné strany sa zaviazali v období 2013 až 2020 znížiť svoje celkové emisie takýchto plynov najmenej o 18 percent pod úroveň emisií v roku 1990, EÚ prijala záväzok -20 %. EÚ ratifikovala Dodatok z Dauhy v zastúpení svojich členských štátov (ďalej len „ČŠ EÚ“) 16.11.2017.

Záväzky podľa dodatku z Dauhy sa však týkali iba vyspelých krajín, aj to nie všetkých (nepripojili sa napr. Japonsko, Rusko, Nový Zéland, Kanada ani USA), a pokrývali len necelých 15% svetových emisií. Z toho dôvodu sa svetové spoločenstvo usilovalo o novú globálnu dohodu, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín tak, aby sa k redukčným záväzkom popri rozvinutých krajinách pripojili aj dynamicky rastúce rozvojové krajiny ako napr. Čína, India, Brazília, Južná Afrika a ďalšie. Hospodárstvo mnohých týchto krajín sa totiž prudko rozvíja, v dôsledku čoho je ich príspevok ku globálnym emisiám z roka na rok vyšší.

Parížska dohoda

Po niekoľkoročných náročných medzinárodných vyjednávaniach sa dňa 12. decembra 2015 na plenárnom zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru v Paríži podarilo konsenzom 195 strán prijať globálnu dohodu o zmene klímy – Parížsku dohodu (ďalej len „PA“). Dohoda vstúpila do platnosti dňa 4. novembra 2016.

EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a EÚ sa tak stala spúšťačom PA, k čomu výrazne prispelo práve predsedníctvo SR v Rade EÚ a splnilo tak jednu zo svojich politických priorít.

PA je globálnym míľnikom a nástrojom pri zlepšovaní kolektívnych opatrení na globálnej úrovni a urýchľovaní globálneho prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči dôsledkom zmeny klímy.

Cieľom tejto globálnej dohody o zmene klímy, je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, t.j. vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.

PA je prelomová najmä v troch dôležitých aspektoch:

oprvýkrát ustanovuje redukčné záväzky a povinnosti nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo doteraz ustanovené v Kjótskom protokole, ale pre zmluvné strany PA.

oprvýkrát sa dôslednejšie venuje aj adaptácii na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zakotvuje povinnosť aktívne sa pripravovať na tieto dôsledky, sledovať a hodnotiť dopady a budovať a posilňovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.

opovinnosť sledovať emisie skleníkových plynov a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz.

Všetky zmluvné strany PA musia predložiť redukčné záväzky, ale na rozdiel od minulosti si každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom, a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie emisií skleníkových plynov.

Po prijatí a ratifikácii PA bolo potrebné zaistiť, že ju bude možné vykonávať v praxi. Na konferencii zmluvných strán Dohovoru v decembri 2018 boli prijaté rozhodnutia, ktoré tvoria súbor implementačných pravidiel PA, ktorý dostal názov „Katovický klimatický balíček“ (ďalej len „KCP“). KCP obsahuje podrobné pravidlá a usmernenia pre implementáciu PA a pokrýva všetky kľúčové oblasti vrátane transparentnosti, financovania, technológií, mitigácie a adaptácie. PA sa tým stala aplikovateľnou v praxi a umožňuje tak zmluvným stranám vykonávať jej ustanovenia transparentným a komplexným spôsobom. Schválené rozhodnutia riadia medzinárodnú spoluprácu všetkých zmluvných strán PA a podporujú ich individuálne ambície.

Dôležité je zmieniť, že v nevyhnutnom rozsahu je problematika zmeny klímy adresovaná aj v aktivitách súvisiacich s plnením záväzkov SR v rámci iných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, Dohovoru OSN o biologickej diverzite, Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom, Sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na obdobie 2015 - 2030, Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát).

Aktuálna klimatická politika EÚ

Keďže, ako je už uvedené na inom mieste, zmena klímy predstavuje globálnu výzvu, na ktorú treba reagovať globálne. EÚ je odhodlaná stáť v čele celosvetového boja proti zmene klímy. ČŠ EÚ schválili cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 v súlade PA klimaticky neutrálna. ČŠ EÚ chcú tak v nadchádzajúcich desaťročiach zabezpečiť, aby sa príslušné emisie skleníkových plynov znížili na minimum a aby sa prijali opatrenia na kompenzáciu všetkých zostávajúcich emisií.

Historicky - prvý balík opatrení EÚ v oblasti klímy a energetiky bol schválený ešte v roku 2008 a stanovili sa v ňom ciele na obdobie do roku 2020. Medzi ne patrilo zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % (v porovnaní s rokom 1990), zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 %, zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ vypracovala a neskôr zreformovala systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (ďalej len „ETS“), ktorým sa mali znížiť emisie skleníkových plynov najmä z energeticky náročných priemyselných odvetví a z elektrární. Systém vznikol v roku 2005 ako prvý veľký globálny trh s uhlíkom a naďalej je najväčším takýmto trhom.

Stanovuje sa ním maximálne množstvo CO2, ktoré môže vypustiť určené priemyselné a energetické subjekty. Celkový objem povolených emisií sa rozdeľuje medzi spoločnosti formou povolení, s ktorými je možné obchodovať.

V rámci nariadenia o spoločnom úsilí (ďalej len „ESR“) sa stanovili aj národné emisné ciele v oblasti budov, dopravy a poľnohospodárstva.

Do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %.

V roku 2014 bol schválený rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktorý obsahoval ambicióznejšie ciele na roky 2021 – 2030. EÚ sa prostredníctvom týchto cieľov zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %.

Rámec obsahoval opatrenia a ciele, ktorými sa má zvýšiť konkurencieschopnosť, bezpečnosť a udržateľnosť hospodárstva EÚ a jej energetického systému. Rámcom sa tiež zreformoval systém ETS, prijali sa pravidlá monitorovania a podávania správ a stanovilo sa, že treba vytvoriť národné plány v oblasti klímy a energetiky a dlhodobé stratégie.

11.12.2019 Európska Komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila dokument “Európska zelená dohoda“ (ďalej len „EZD“).

EZD predstavuje nový začiatok v úsilí Komisie smerom k naplneniu cieľov Agendy 2030, záväzkov v oblasti zmeny klímy a v riešení environmentálnych výziev. Predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať hospodárstvo EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti. EÚ má byť spravodlivou, prosperujúcou spoločnosťou s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Cieľom je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál EÚ a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň musí byť táto transformácia spravodlivá a inkluzívna v duchu hesla „na nikoho nezabudnúť“. Účasť verejnosti a dôvera v transformačný proces sú kľúčovými faktormi úspechu a akceptácie príslušných politík. EZD predstavuje víziu, že Európa sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, a to vďaka novému klimatickému zákonu a navýšeniu klimatických cieľov (v EZD bolo navrhnuté navýšenie na 50-55% oproti vtedy platným 40%). EÚ by sa tiež mala stať globálnym lídrom v zastavení straty biodiverzity prostredníctvom novej Stratégie pre biodiverzitu do roku 2030. Bude pripravený nový Akčný plán pre obehové hospodárstvo zameraný na udržateľné využívanie zdrojov, nová priemyselná stratégia postavená na princípoch obehového hospodárstva a dekarbonizácii priemyslu, bude sa presadzovať stratégia nulového znečistenia a ochrany zdravia obyvateľov. Všetky navrhované opatrenia a stratégie budú synergicky podporovať prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo spravodlivým a férovým spôsobom. Na realizáciu opatrení budú vytvorené finančné mechanizmy, ako napr. Investičný plán pre udržateľnú Európu, zvýšenie investícií na klímu cez Európsku investičnú banku, Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý bude obsahovať Fond spravodlivej transformácie a využívať časť financovania z Fondu InvestEU, predloží sa aktualizovaná Stratégia udržateľného financovania. Oznámenie obsahuje počiatočný plán kľúčových politík a opatrení potrebných na naplnenie EZD, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou napĺňania Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja. Environmentálne ambície EZD Európska únia nenaplní sama a bude naďalej stáť na čele medzinárodného úsilia a vytvárať spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami. Bude stáť na čele medzinárodnej koordinácie budovania koherentného finančného systému, ktorý podporuje udržateľné riešenia.

Na zasadnutí Európskej rady 12-13.12.2019 bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna. Poľsko sa v tomto štádiu nemohlo zaviazať k plneniu tohto

cieľa, preto sa Európska rada dohodla, že sa k otázke vráti na ďalšom stretnutí. Lídri EÚ požiadali Radu, aby pokračovala v práci na EZD. Uznali, že je potrebné zaviesť podporný rámec, ktorý pomôže zabezpečiť nákladovo efektívny, ako aj sociálne vyvážený a korektný prechod ku klimatickej neutralite, pri ktorom sa zohľadnia rozdielne vnútroštátne okolnosti. Európska rada vyzvala Komisiu, aby v roku 2020 čo najskôr vypracovala návrh dlhodobej stratégie EÚ, aby ju mohla Rada prijať a v súlade s PA predložiť sekretariátu Dohovoru. Následne ministri životného prostredia EÚ prijali v marci 2020 dlhodobú stratégiu EÚ v oblasti klímy.

Vzhľadom na potrebu zvýšiť ambície v oblasti klímy, ako sa vyžaduje aj v PA, Európska rada v na zasadnutí 10.-11.12. 2020 schválila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030. Lídri EÚ sa dohodli na záväznom cieli EÚ dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %. EÚ bude svoje ambície v oblasti klímy zvyšovať tak, aby sa podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, zabezpečili zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ, presadzovaním inovácie v oblasti zelených technológií prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ.

Európska rada vo svojich záveroch vyzvala Komisiu, aby posúdila, ako môžu k cieľu do roku 2030 čo najlepšie prispieť všetky hospodárske odvetvia, a aby predložila potrebné návrhy spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov.

Ako jeden z prvkov EZD má nový európsky právny predpis v oblasti klímy (ďalej len „ECL“) začleniť do legislatívy cieľ, ktorým je klimaticky neutrálna EÚ do roku 2050. Ministri životného prostredia EÚ dosiahli na zasadnutí Rady pre životné prostredie v októbri 2020 dohodu o čiastočnom všeobecnom smerovaní k navrhovanému predpisu. Rada pre životné prostredie vo svojej pozícii zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj nákladovú efektívnosť pri dosahovaní klimatickej neutrality.

Ďalej uvádzame ešte niekoľko vybraných najnovším právnych predpisov v klimatickej oblasti prijatých v EÚ a predchádzajúcim ECL .

V roku 2018 EÚ prijala ako nové právne predpisy, ktoré sú súčasťou balíka opatrení v oblasti čistej energie revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie. Balík má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a pre členské štáty EÚ sa v ňom vymedzujú mechanizmy spolupráce a kontroly v odvetví energetiky.

Vo februári 2018 prijala EÚ revidované pravidlá ETS. V decembri 2019 sa EÚ a Švajčiarsko dohodli, že navzájom prepoja svoje systémy obchodovania s emisnými kvótami. Táto dohoda bude vzájomne prospešná pre EÚ aj pre Švajčiarsku konfederáciu, pretože prepojením systémov stropov a obchodovania sa môže zlepšiť dostupnosť možností na zníženie emisií aj nákladová efektívnosť obchodovania s emisiami.

V máji 2018 bolo dohodnuté nové nariadenie na zlepšenie ochrany a obhospodarovania pôdy a lesov. Vďaka tomuto nariadeniu sú odteraz emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (Ďalej len „LULUCF“) súčasťou rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030.

V apríli 2019 sa rozhodlo o prísnejších limitoch emisií z osobných áut a dodávok, ktorými sa má dosiahnuť, aby od roku 2030 nové osobné automobily vypúšťali v priemere o 37,5 % menej CO2 a nové dodávky v priemere o 31 % menej CO2 v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Od roku 2025 do roku 2029 sa bude vyžadovať, aby osobné automobily aj dodávky vypúšťali o 15 % menej emisií CO2.

V júni 2019 sa prijali limity pre nákladné vozidlá a iné ťažké úžitkové vozidlá. Podľa nových pravidiel budú musieť výrobcovia znížiť emisie CO2 z nových nákladných vozidiel v porovnaní s rokom 2019 priemerne o 15 % od roku 2025 a o 30 % od roku 2030.

Dôsledky prijatia nového klimatického cieľa EÚ

Navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55% domáceho zníženia čistých emisií oproti roku 1990 znamená, že bude musieť prísť k prehodnoteniu klimatických cieľov v rámci rôznych sektorov a tiež k úpravám aktuálne platných legislatív či návrhu nových klimatických a energetických opatrení. Časový harmonogram navrhovaných zmien bol v základnej schéme stanovený Komisiou už v EZD, detailnejšie ich opisuje Oznámenie Komisie „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030. Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ (COM/2020/562 final).

Návrhy príslušných legislatívnych opatrení s cieľom naplniť ambicióznejší klimatický cieľ a prispieť tak ku klimatickej neutralite do roku 2050 sa uverejňovali doposiaľ postupne, avšak v júni 2021 sa očakáva najrozsiahlejšie uverejnenie balíka opatrení. Medzitým sa na jar 2021 očakáva ďalšie usmernenie k niektorým dôležitým elementom týchto opatrení. Hoci sú návrhy súvisiace s navýšením klimatického cieľa stále len vo fáze príprav, dôležitosť a komplexnosť navýšenia cieľa možno vidieť na rozsahu a dopadoch na rôzne oblasti hospodárstva (energetika, priemysel, doprava, budovy, poľnohospodárstvo, odpady), ale aj socio-ekonomické dopady na obyvateľstvo. Z toho vyplýva, že úspešná implementácia pripravovaných zmien si bude v podmienkach SR vyžadovať zapojenie všetkých relevantných ministerstiev a ich intenzívnu spoluprácu.

Ako už bolo uvedené, dôležitou súčasťou už EZD je ECL, ktorý by mal právne potvrdzovať cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a sledovať monitorovanie pokroku pri napĺňaní cieľa. Po dosiahnutí dohody o všeobecnom smerovaní sa očakáva, že intenzívne trialógy medzi ČŠ EÚ, Komisiou a Európskym parlamentom prispejú k finalizácii právneho textu.

V sektore ETS bude musieť byť navýšený redukčný cieľ do roku 2030 z pôvodných 43% na 55% až 60%. V danom sektore zvažuje Komisia v rámci revízie rozšírenie o nové sektory, pričom potenciál vidí predovšetkým v začlenení sektora letectva a budov. Okrem spomenutého rozšírenia by k stanoveniu vyššej ceny uhlíka a zníženiu emisií mohla prispieť aj revízia smernice o zdaňovaní energie, čo má viesť k ekologickejším daňovým reformám a k ukončeniu rôznych úľav nepriamo podporujúcich fosílne palivá. Na ochranu energetiky, priemyslu a domácnosti s nízkymi príjmami Komisia zvažuje kompenzačné mechanizmy z výnosov z aukcií emisných kvót a navýšenie Modernizačného fondu. Dá sa tiež očakávať, že strop EU ETS bude znížený a príde aj k prehodnoteniu lineárneho redukčného koeficientu smerom nadol a Komisia tiež posúdi fungovanie trhovej stabilizačnej rezervy s cieľom jej posilnenia. To všetko zníži množstvo kvót v obehu a stimuluje tým rast ich ceny nahor.

Ochrana klímy je úzko prepojená s energetikou ovplyvňujúcou cenu uhlíka, z tohto dôvodu pripravuje Komisia revízie smerníc v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov či energetickej efektívnosti. V záujme ochrany konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a na zabránenie úniku uhlíka by Komisia mala predstaviť do júna 2021 aj mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (tzv. carbon border adjustment mechanism). Ďalej Komisia plánuje zvážiť zahrnutie námornej dopravy v rámci EÚ pod systém EU ETS. V sektore leteckej dopravy by mala EÚ naďalej regulovať emisie v rámci EÚ ETS v EÚ, pričom Komisia navrhne zníženie bezplatného prideľovania emisných kvót v odvetví.

Rozsah pôsobnosti sektora mimo ETS, t.zn. ESR by sa implementáciou návrhov Komisie mohol značne zredukovať. Pri súčasnom nastavení by pre naplnenie klimatického cieľa 2030 muselo prísť k navýšeniu redukčného cieľa pod ESR z 30% na 36% až 40% (do roku 2030). Už spomenutým

pohybom smerom von zo sektora by mohlo byť preradenie sektora dopravy a budov pod EU ETS. Naviac by v sektore dopravy tento a budúci rok mohlo prísť k sprísneniu noriem CO2 pre osobné automobily, ľahké a ťažké úžitkové vozidlá a zavedenie nových noriem pre autobusy. Tento krok má urýchliť prechod na vozidlá využívajúce alternatívny ekologický pohon, pričom Komisia bude tiež zvažovať určenie konkrétneho roku kedy by sa vozidlá na spaľovacím motor prestali vyrábať (pôsobnosť až po 2030). V tejto súvislosti sa očakáva prijatie opatrení zameraných aj na budovanie príslušnej infraštruktúry pre alternatívne zdroje dopravy.

Revíziám sa nevyhne ani sektor LULUCF, pričom emisie a ich odstránené objemy sa plne začlenia pod klimatický cieľ 2030 na úrovni 55%. Niektoré stratégie z EZD spadajúce do pôsobnosti daného sektora už boli predstavené v priebehu roka 2020, napr. stratégia „z farmy na stôl“ (na zvýšenie udržateľnosti potravinových systémov), stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (na ochranu prírodných zdrojov) či tzv. metánová stratégia (riešenie metánových emisií v poľnohospodárstve). Daný sektor je zo svojej podstaty špecifický vzhľadom na rôznorodú situáciu v jednotlivých členských štátoch. Komisia v tomto sektore prakticky pracuje s dvoma možnými scenármi, prvým je zvýšenie flexibility medzi nariadením LULUCF a ESR. Druhým scenárom sa javí začlenenie poľnohospodárskych emisií skleníkových plynov iných než CO2 pod sektor LULUCF, čím by sa vytvorilo nové regulované odvetvie tzv. AFOLU. Komisia je toho názoru, že takéto odvetvie by mohlo dosiahnuť klimatickú neutralitu už do roku 2035, následne by emisie viac odstraňovalo než vytváralo. Z toho dôvodu Komisia v roku 2021 toto zlúčenie zváži pri aktualizácií nariadení o sektoroch LULUCF a ESR.

Nový klimatický cieľ EÚ a niektoré súvisiace legislatívne aktivity SR

Slovenská republika plánuje skoncipovať vlastný klimatický predpis (zákon), na ktorom sa začne intenzívnejšie pracovať v roku 2021.

V roku 2021 MŽP SR plánuje pripraviť novelu zákona 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov.

Podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je MH SR ústredným orgánom štátnej správy o.i. pre energetiku a energetickú efektívnosť a je gestorom transpozície energetickej legislatívy EÚ do právneho poriadku SR. Rámcový plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie uvádza pre 2. štvrťrok 2021 v gescii MH SR preloženie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa a zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov. Cieľom novelizácie je transpozícia už spomínanej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. MŽP SR bude spolupracovať s MH SR v časti kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny. V nadväznosti na to bude potrebné novelizovať aj vyhlášku MŽP SR č. 271/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti a ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z pohonných látok v znení neskorších predpisov.

Nízkouhlíková stratégia SR do roku 2030

Slovenská republika dlhodobo znižuje emisie skleníkových plynov, čo je spôsobené transformáciou jej hospodárstva a aktívnejším uplatňovaním klimaticko-environmentálnej politiky. V decembri 2019 sa SR tiež prihlásila k dlhodobému cieľu dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Od tohto dátumu bolo predstavených niekoľko strategických dokumentov, či už na národnej alebo európskej úrovni. Na národnej úrovni sa jedná predovšetkým o Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (schválená uznesením vlády SR č. 104/2020) - ďalej len „NUS SR“. NUS SR predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými

sektormi hospodárstva, ktoré musia prijímať a implementovať jednotlivé sektorové politiky takým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali a smerovali k splnenie spoločného cieľa, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do roku 2050.

Zároveň možno konštatovať, že v SR pribúda čoraz viac regionálnych nízkouhlíkových stratégií, hlavne na úrovni miest.

V roku 2021 MŽP SR začne pracovať na aktualizácií NUS SR.

Adaptácia na zmenu klímy

Vláda SR sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti adaptácie na zmenu klímy, tak ako sú definované v Dohovore, PA, a tiež sa hlási k implementácii Stratégie Európskej únie pre adaptáciu na zmenu klímy.

Slovenská republika definuje adaptáciu na zmenu klímy ako svoju prioritu v strategickom dokumente Zelenšie Slovensko: Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (schválená uznesením vlády SR č.87/2019). Hlavným nástrojom pre zvýšenie adaptačnej schopnosti Slovenskej republiky je v roku 2018 prijatá aktualizácia Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy 2030 (schválená uznesením vlády SR č.478/2018).

Ďalším dôležitým dokumentom je Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody - Hodnota je voda“ (schválený uznesením vlády SR č.478/2018).

MŽP SR v súčasnosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (ďalej len „NAP“), ktorý bude implementačným dokumentom národnej adaptačnej stratégie.

NAP sa zameriava na podporu implementácie krátkodobých (2021 – 2023) a strednodobých (2024 –2027) opatrení stratégie do praxe a napĺňa jej rámec konkrétnymi úlohami. V roku 2019 prebehol proces definovania prioritných adaptačných opatrení a úloh. Zúčastnilo sa ho viac ako 200 odborníkov z rôznych oblastí, ktorých sa adaptačná problematika týka a prebehol s využitím techník expertného rozhodovania. Od druhej polovice roku 2020 prebieha strategické environmentálne hodnotenie akčného plánu, ktorý sa následne predloží na rokovanie vlády SR.

Úvodom do NAP (podľa súčasného znenia návrhu) je zoznam prierezových piatich prierezových opatrení a na ne nadviazaných 18 úloh. Jadrom plánu je 7 špecifických oblastí : vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, adaptované sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia.. Každá z týchto 7 oblastí má svoj špecifický cieľ, z ktorých každý má definované svoje základné princípy a špecifické opatrenia, ktoré v danom segmente definujú úlohy. Spolu bolo identifikovaných 46 špecifických opatrení a v ich rámci 176 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027. Tieto opatrenia a na ne nadväzujúce úlohy vychádzajú zo Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

Treba tiež zdôrazniť že už dnes existuje priestor pre uplatňovanie prvkov adaptačného plánovania a realizácie vhodných adaptačných opatrení.

Napríklad - v oblasti vôd sa zmena klímy prejavuje stále častejšími a intenzívnejšími extrémnymi hydrologickými situáciami. Na jednej strane sú to zvýšené prietoky, na strane druhej dlhotrvajúce suchá. Dôsledky povodní v podobe ekonomických a sociálnych škôd sú známe. Dôsledky sucha sú už dnes zjavným rizikom pre dostupnosť dostatočného množstva kvalitnej vody predovšetkým na zásobovanie pitnou vodou ale aj na využívanie v poľnohospodárstve a priemysle. To je jedným z dôvodov, ktoré viedli k sformulovaniu už spomínaného dokumentu Akčný plán na riešenie

dôsledkov sucha a nedostatku vody - Hodnota je voda, v ktorom sa prijali kroky na prípravu, realizáciu a prevádzku konkrétnych preventívnych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov, a to jednak priamo na vybraných tokoch, ale aj mimo vodných tokov v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach nachádzajúcich sa v príslušnom povodí, ako aj v celej krajine. Naliehavosť realizácie týchto opatrení je stále vyššia. Aj preto MŽP SR v rámci prípravy na nové štrukturálne fondy chce okrem iného posilniť a rozšíriť možnosti financovania opatrení na zadržiavanie vody v krajine a v urbanizovanom prostredí. Pripravuje pre tieto opatrenia aj metodické usmernenia a nástroje na koordináciu v území. Súčasne MŽP SR začalo za širokej účasti expertov a verejnosti - v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR - práce na novej koncepcii vodnej politiky, ktorá vyústi do konkrétnych legislatívnych návrhov pre zadržiavanie vody v krajine, zvýšenie ochrany vodných zdrojov a ich hospodárne využívanie.

Návrh koncepcie vodnej politiky MŽP SR predloží na rokovanie vlády do konca roka 2021.

Ako ďalší príklad - okrem environmentálnych problémov dopady zmeny klímy prinášajú ďalší okruh problémov do sídelného prostredia. Medzi prejavy zmeny klímy v sídelnom prostredí patrí zvýšenie počtu tropických dní a výskyt vĺn horúčav v letnom období, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie zrážok, častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové, snehové a prívalové povodne, častejší výskyt období sucha spôsobujúcich pokles kapacity vodných zdrojov a výskyt extrémnych poveternostných situácií (víchrice, veterné smršte, búrky, tornáda). Preto aj v tejto súvislosti je dôležitá podpora rozvoja vidieckych sídiel a miest, aby sa stali odolnejšími a udržateľnejšími prostredníctvom integrovaného prístupu ku strategickému, rozvojovému, hospodárskemu aj územnému plánovaniu, riadeniu mobility, a tiež implementácii účinných a súdržných politík na viacerých úrovniach riadenia.

Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zvyšovanie odolnosti sídiel sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni, či už v operačnej, rozhodovacej alebo plánovacej rovine. V súčasnej legislatíve je téma adaptácie na zmenu klímy nedostatočne zohľadnená (a to nielen v predpisoch k územnému plánovaniu a stavebnému poriadku, ale aj v ostatných relevantných právnych aktoch), čo nepomáha v sídelnom prostredí realizovať potrebné adaptačné aktivity, (napr. zachovávať, prípadne znižovať pomer zastavanosti územia ku plochám zelenej infraštruktúry, venovať sa adaptačným opatreniam v sídlach z hľadiska územného a krajinno-architektonického), ale týka sa aj regulácie rozvojových aktivít., ktoré nezohľadňujú dopady na adaptabilitu sídelného prostredia. Napriek tomu obce a ich samosprávne orgány majú, v zmysle platnej legislatívy, viacero možností ako systémovo začleniť tému zmeny klímy a zmierňovanie jej dôsledkov do strategických dokumentov a rozvojových plánov samosprávy.

V súčasnosti sú v SR plánovacie procesy v sídelnom prostredí založené hlavne v programoch hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, územných plánoch a sektorových plánoch. Vzhľadom na to, že zmena klímy ovplyvňuje prakticky každú oblasť života v sídle, je dôležité, aby plánovacie dokumenty obsahovali komplexnú reakciu na tento problém. Toto je potrebné realizovať aktualizáciou jednotlivých plánovacích dokumentov a súčasne vytvorením samostatnej adaptačnej stratégie sídla a jej následného premietnutia do predmetných plánovacích dokumentov.

Cieľom adaptácie je zníženie zraniteľnosti sídelného prostredia voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a zvýšenie schopnosti sídiel prispôsobiť sa novým, často extrémnym podmienkam. Horizontálna a vertikálna štruktúra sídla do veľkej miery vplýva na jej mikroklimatické podmienky. Zastavanosť, podiel spevnených a nespevnených povrchov, priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii. Vodné a zelené plochy a prvky budú zohrávať dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach.

Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 je rámcovým dokumentom, ktorý navrhuje všeobecne prospešné a aplikovateľné princípy a ucelený súbor opatrení smerujúcich k posilneniu úlohy miest v celkovom rozvoji Slovenska. Prízvukuje dôležitosť uplatňovania systémového prístupu k adaptácii na zmenu klímy zo strany miest. Pre zabezpečenie systémového prístupu k adaptácii odporúča zohľadnenie jej požiadaviek počas územného plánovania a podporuje zabezpečenie systémového začlenenia adaptačných opatrení do územnoplánovacej dokumentácie.

Základnými plánovacími nástrojmi miestnych samospráv sú územné plány (v súčasnosti povinné pre obce s veľkosťou nad 2 000 obyvateľov) a programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, kde môžu uplatniť systémový prístup k adaptácii.

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. Územnoplánovacia dokumentácia vytvára predpoklady pre organický súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy, zabezpečenie udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou zelenej infraštruktúry a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.

Zákon č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov určuje rámce pre vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (ďalej len „PHRSR“) ako dokumentu, v ktorom si obec stanovuje svoje rozvojové ciele a priority. PHRSR obce je strednodobý rozvojový dokument, ktorý zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza a je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce.

V gescii ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI SR“) je metodika tvorby a implementácie PHRSR regiónov, obcí a skupín obcí s uplatnením princípov udržateľného „smart“ (inteligentného, rozumného) rozvoja obsahuje odporúčaný postup a obsah programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, obcí a skupín obcí. Spracovatelia PHRSR môžu modifikovať postupy podľa ich špecifických podmienok a požiadaviek, ale rešpektovanie tejto metodiky zabezpečuje súlad procesu tvorby a obsahu PHRSR so zákonom č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov a Metodikou a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií1 schválenou uznesením vlády SR č. 197/2017 z 26. apríla 20172 a nadradenými programovými dokumentmi. Aj keď v zmysle zákona č. 539/2008 Z. z o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov je existencia PHRSR podmienkou pre získanie zdrojov zo štátneho rozpočtu a doplnkových zdrojov pre rozvojové projekty obce resp. VÚC, tak jeho spracovanie by malo byť motivované predovšetkým potrebou koncepčného cieľavedomého a transparentného riadenia a rozhodovania ich samosprávnych orgánov v snahe čo najefektívnejšie riešiť problémy a výzvy rozvoja obce, skupiny obcí, či VÚC.

Do PHRSR obce bude potrebné začleniť tému zmeny klímy a problematiku adaptácie. Je potrebné, aby národná adaptačná stratégia bola jedným z kľúčových dokumentov, ktorý bude pri tvorbe PHSR miest a regiónov zohľadňovaný.

Účinným, dobrovoľným nástrojom pre systémový prístup k adaptácii je lokálna adaptačná stratégia, adaptačný akčný plán alebo tzv. katalóg adaptačných opatrení pre určité územie.

Tieto dokumenty sa zameriavajú na zníženie zraniteľnosti, resp. zvýšenie odolnosti sídla, prostredníctvom implementácie adaptačných opatrení navrhnutých na základe klimatologickej analýzy, vyhodnotenia zraniteľnosti územia a potenciálnych rizík a dôsledkov zmeny klímy vo všetkých kľúčových oblastiach. Určujú časový rámec pre realizáciu cieľov v krátkodobom (3 – 5 rokov), strednodobom (5 – 10 rokov) i dlhodobom horizonte (10 – 15 rokov). Je nevyhnutné vytvárať na prípravu a realizáciu adaptačnej stratégie alebo akčného plánu formalizované verejno-súkromné partnerstvá, ktoré pod vedením miestnej samosprávy sú nositeľmi adaptačnej stratégie alebo akčného plánu a sú spoluzodpovedné za jej realizáciu.

Na regionálnej úrovni adaptačné opatrenia môžu byť zohľadnené a zapracované do regionálnych strategických dokumentov a územných plánov regiónov. Dobrovoľným nástrojom pre systémový prístup k adaptácii je regionálna adaptačná stratégia, akčný plán alebo katalóg adaptačných opatrení pre určité územie.

Pre sídelné prostredie zatiaľ chýbajú v SR formalizované metodiky na hodnotenie stavu zraniteľnosti, na prípravu a implementáciu adaptačnej stratégie, na hodnotenie efektívnosti a účinnosti adaptačných opatrení, na spôsob začlenenia klimatickej adaptačnej politiky do ostatných politík v sídelnom prostredí, na prepojenie mitigačných a adaptačných aktivít, ktoré by zohľadňovali jednak slovenský legislatívny, inštitucionálny a strategický rámec, a súčasne stav tejto problematiky na Slovensku. Národné metodiky zabezpečia, že jednotlivé sídelné územia budú profesionálne a komplexne posúdené tak, aby hodnotenie zraniteľnosti a navrhované adaptačné opatrenia pre jeho sociálny, environmentálny a ekonomický systém boli účinné a efektívne. Projekty vypracované podľa národných metodík budú základným podkladom pre národnú úroveň na hodnotenie potreby financovania z európskych a štátnych zdrojov. Aj v prípade vypracovania jednotných metodík pre adaptačný proces v sídelnom prostredí, je nevyhnutné vytvoriť národný mechanizmus (v partnerstve s regionálnou samosprávou) klimaticko-adaptačných služieb pre odbornú podporu miest a obcí. Tento umožní miestnym samosprávam získavať najlepšie dostupné informácie a expertízu v danej téme v celom diapazóne činností, ktoré sú potrebné pri iniciácii, príprave a implementácii adaptačných procesov v sídelnom prostredí.

Legislatívne zmeny v stavebných predpisoch a adaptácia na zmenu klímy

V súčasnosti je v gescii podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie a za súčinnosti viacerých rezortov, vrátane MŽP SR a širokej odbornej verejnosti vo finálnom štádiu príprava návrhov nových zákonov o územnom plánovaní a

výstavbe

, ktoré majú nahradiť zastaraný

stavebný zákon

z roku 1976 (vrátane množstva

noviel

MŽP SR považuje za vhodné, aby pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie počas prípravy nového zákona o územnom plánovaní a jeho vykonávacích vyhlášok bola venovaná zvýšená pozornosť regulatívom podporujúcim adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy v rámci vytvárania podmienok na kvalitné urbanizované prostredie a udržateľný územný rozvoj.

Je nevyhnutné podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií a akčných plánov.

Do legislatívnych predpisov pre územné plánovanie a stavebný poriadok je vhodné zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch, zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel, podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť je vhodné venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. budovanie alternatívnych prvkov zelenej infraštruktúry (extenzívne zelené strechy, intenzívne zelené strechy, vertikálna zeleň).

Zmena klímy a ochrana prírody, biodiverzity a krajiny

V oblasti ochrany prírody, biodiverzity a krajiny sa zmena klímy prejavuje stále väčšími zmenami v charaktere, vyskytovaní sa a v zmenách jednotlivých druhov, biotopov, ekosystémov a ich služieb. Zmena klímy priamo alebo nepriamo spoločne s inými faktormi vplýva na tie ekosystémy a ich služby, ktoré nám poskytujú živobytie, prístup k nim rovnako prispieva alebo neprispieva k adaptácii a zmierňovaniu jej dopadov pre ľudí ako aj našu planétu. Ochranou prírody, biodiverzity a krajiny a ich správnym/nesprávnym manažmentom, najmä prírode blízkymi opatreniami a riešeniami dokážeme predchádzať jej negatívnym dopadom najmä na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov, mokradí, pôdy ako zvyšovanie zásob uhlíka v nich.

Existuje dostatok dôkazov, že zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu. Napr. podľa globálneho hodnotenia Medzivládneho panelu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“), vydanej v roku 2019, bude práve zmena klímy v najbližších rokoch najvýznamnejším faktorom straty biodiverzity do konca storočia. Zmena klímy už teraz núti biodiverzitu adaptovať sa buď prostredníctvom zmeny biotopu, zmenou životného cyklu alebo vývojom