Porovnávacia analýza: Porovnanie právnej úpravy umiestňovania reklamných pútačov
vo vybraných štátoch
Reklamné stavby tiež nesmú predstavovať žiadne nebezpečenstvo, napríklad
prekážku cestnej premávky, ani rozptyľovať jej účastníkov. Rušivé hromadenie reklamných
stavieb nie je povolené, a to napr. v Nemecku. Na Cypre môžu samosprávy udeliť zákaz
reklám v prípade ich hromadného umiestňovania na podlažiach a balkónoch.
Iným typom regulácie reklamy je rozdelenie mesta na zóny – Paríž je napr. rozdelený
na tri zóny s rôznym stupňom regulácie umiestnenia reklamy. V meste Madrid exitujú štyri
rôzne zóny s odlišnými pravidlami pre umiestňovanie reklamných nosičov.
V Maďarsku mestá regulujú reklamu tak, že ju povoľujú iba na vyhradených verejných
plochách určených na rozvoj, na súkromných plochách je umiestnenie reklám zakázané.
Mestá môžu požadovať napríklad aj umiestňovanie reklám do špeciálnych rámov
(napr. Francúzsko, Grécko).
Podmienky odstránenia reklamy v jednotlivých štátoch sú zväčša podobné ako na
Slovensku. Prípady, kedy je vlastníkovi nariadené odstránenie reklamy, môžu byť napr.
reklama bez stavebného povolenia, alebo ak prevádzkovateľ reklamnej plochy nezíska
užívateľské povolenie, môže príslušný orgán odstrániť nelegálne reklamné stavby na náklady
osoby, ktorá ich nainštalovala. Odstránenie reklamy je nariadené aj v prípade zachovania
panorámy miest bez rušivých reklamných stavieb. Ak je vlastník reklamnej plochy neznámy,
reklamu je povinný odstrániť vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je reklama umiestnená.
Majiteľ reklamy je povinný rešpektovať nariadenia obce a v prípade, ak reklama nie je
v súlade s nimi, je povinný ju odstrániť. Je to zväčša na rozhodnutí obecného/mestského
zastupiteľstva; v Grécku o odstránení reklamy rozhoduje starosta.
Aj úplný zákaz reklamy je niekde možný; obec môže umiestnenie reklám úplne
zakázať, ak tak rozhodnú jej orgány (obecné zastupiteľstvo).
Polovica skúmaných štátov, na rozdiel od Slovenskej republiky, uplatňuje daň
z reklamy (sú to Bulharsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Poľsko,
Portugalsko, Slovinsko a Taliansko). Nekomerčné reklamy sú však aj tu od dane oslobodené.
Ide napríklad o oznámenia o spoločenských podujatiach, charitatívnych akciách, o
podujatiach organizovaných orgánmi štátnej správy na podporu umenia, kultúry, vedy a
vzdelávania, ako aj o iných športových či medzinárodných podujatiach.
Podmienky dane z reklamy sú nastavené rôzne, závisia napríklad od veľkosti a druhu
reklám, tiež je dôležitá lokalita. Daň z reklamy môže byť v rôznych mestách či mestských
častiach v rámci jednej krajiny rôzna, pričom je regulovaná danou samosprávou.
20