Kancelária NR SR
Oddelenie komunikácie s médiami a verejnosťou
tel: 02 5441 2049, 5972 2450, fax: 5441 6307
E-mail: elena.valovicova@nrsr.sk



NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Monitoring elektronických médií a tlače



Obsah výberu

Predseda NR SR

1. Európskej politike podstatne sociálnejšiu tvár [informácia]
(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 2; kr)

2. Fico kašle na preferencie. Chce vyriešiť krízu [informácia]
(23.01.2009; www.aktualne.sk; 16:39, s. -; Bariak Ladislav, ml.)

3. Kubiš: Kauza učebnice je absolútne scestná [informácia]
(25.01.2009; www.aktualne.sk; Domov, 10:44, s. -; sita)

4. Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu [informácia]
(25.01.2009; www.aktualne.sk; Ekonomika, 16:58, s. -; sita)

5. NA SLOVENSKU VZNIKNE RADA PRE HOSPODÁRSKU KRÍZU [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 2 min.; FRINDT Miroslav)

6. NA SLOVENSKU VZNIKNE RADA PRE HOSPODÁRSKU KRÍZU [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; 0,5 min.; BÁRDOŠOVÁ Jana)

7. NAJVYŠŠÍ ÚSTAVNÍ ČINITELIA O HOSPODÁRSKEJ KRÍZE [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová konferencia; 15.00; 22 min.; R)

8. NOVÁ RADA BUDE RIEŠIŤ KRÍZU [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MACÍKOVÁ Patrícia, FRINDT Miro)

9. Podľa Bratislavy výraz Horná zem je urážlivý [informácia]
(22.01.2009; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; Szilássyi József)

10. PREZIDENT, PREMIÉR A PREDSEDA PARLAMENTU SA STRETLI NA TÉMU HOSPODÁRSKA KRÍZA [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; STRIŽINEC Martin)

11. Spor Paška Mikloš odročili [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 6; sita)

12. Stav núdze zrušený, Rada pre krízu, možno spolu s Gazpromom [informácia]
(24.01.2009; Šport; s. 19; r)

13. VLÁDA BUDE PRIORITNE PREDKLADAŤ OPATRENIA SPOJENÉ S HOSPODÁRSKOU KRÍZOU [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)

14. VLÁDA CHCE NÁJSŤ ZDROJE NA STIMULÁCIU SLOVENSKEJ EKONOMIKY [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 17.00; 0,3 min.; KOLÁR Peter)

15. VLÁDA PRACUJE NAPLNO [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; ŠUŠKA Viliam)

16. ZÁLEŽITOSŤ UČEBNÍC: SMER TO OPÄŤ PODPORIL [informácia]
(23.01.2009; Új Szó; s. 1; MSz)

Podpredsedovia NR SR

17. D. LIPŠIC NAVRHUJE ZNÍŽENIE DANÍ, BELOUSOVOVÁ JE PROTI [informácia]
(25.01.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 18.00; 0,5 min.; ŠTEFUCA Igor)

18. HOSŤAMI RELÁCIE O PÄŤ MINÚT DVANÁSŤ BOLI A. BELOUSOVOVÁ, D. LIPŠIC, Ľ. VÁŽNY A S. JANIŠ [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; O päť minút dvanásť; 11.55; 80 min.; STANO Maroš)

19. KOALÍCIU ROZDEĽUJE VYSOKOŠKOLSKÝ ZÁKON [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GREČKO Tomáš)

20. KOMENTÁR - Anna proti saláme [informácia]
(23.01.2009; Gemerský korzár; s. 7; Schutz Peter)

21. POLITICI DISKUTOVALI O DOPADE PLYNOVEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SLOVENSKA [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MAJER Peter)

22. PREUKAZOVANIE PÔVODU MAJETKU JE OPÄŤ NA SCÉNE [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; LINHART Martin)

23. Slotova vládní SNS: odstranit SR z Entropy [informácia]
(23.01.2009; Právo; s. 3; ivi)

24. SPRÁVY [informácia]
(25.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 14.00; 4 min.; JANITOR Marek)

25. To je veta [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 18; r)

Poslanci a parlament

26. Fico chce byť sociálny aj v kríze [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 2; Kern Miroslav)

27. Fico: Nebudeme v úlohe vazala [informácia]
(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 3; Turanský Vladimír)

28. FINANCOVANIE HLUKOVÝCH MÁP PRESÚVA MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA NA SAMOSPRÁVU, KTORÁ S TÝM NESÚHLASÍ [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; DOVČIAKOVÁ Jana)

29. HOSPODÁRSKA KRÍZA: AKO ZATRASIE EKONOMIKOU? [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; V politike; 19.55; 50 min.; DÍRER Richard)

30. HOSŤAMI RELÁCIE SOBOTNÉ DIALÓGY BOLI E. KUKAN A O. ALGAYEROVÁ [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.; DOBŠINSKÝ Braňo)

31. HZDS nechce podporiť Mikolajovu zmenu vysokoškolského zákona [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 2; čtk)

32. Janušek je stále vo funkcii [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 3; mož)

33. KDH CHCE ŽLTÉ ŠKOLSKÉ AUTOBUSY [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; MEDZIHRADSKÝ René)

34. Koalícia a opozícia sa musia v čase krízy zjednotiť, tvrdí Lipšic [informácia]
(25.01.2009; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)

35. KOALÍCIA A OPOZÍCIA SA NEZHODLI NA RIEŠENÍ KRÍZY [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)

36. Kukanov človek ide k Ficovi. [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 6; Kováčová Martina)

37. LEKÁRI CHCÚ RIEŠIŤ PROBLÉM POHOTOVOSTI AJ V NR SR [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ZOLLEROVÁ Katarína)

38. ĽUDIA NIE SÚ ŠTATISTIKA [informácia]
(23.01.2009; Auto, motor a šport; č. 2, s. 52 - 54; Zverková Soňa, Vanko Samuel)

39. ĽUDIA ŠTÁTU - ŠTÁT ĽUĎOM [informácia]
(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 7; -)

40. Mečiar: Nižňanský je nominant Smeru [informácia]
(23.01.2009; www.medialne.sk; s. -; Augustín Radoslav)

41. MIKOLAJOVA PRENÁHLENOSŤ SPÔSOBILA CHAOS [informácia]
(24.01.2009; Új Szó; s. 2; MSz)

42. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA PODPORUJE NÁVRH ÚPLNÉHO ZÁKAZU FAJČENIA V POHOSTINSKÝCH ZARIADENIACH [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

43. Na čo kašle premiér [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 20; Leško Marián)

44. Nového šéfa TÚ navrhnú za dva, tri, alebo štyri týždne [informácia]
(22.01.2009; www.itnews.sk; s. -; -)

45. NOVOROČNÁ NORMALIZÁCIA [informácia]
(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 1, 5; Janík Pavol)

46. O mojom smútku nad Slovenskou televíziou [informácia]
(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 9; Stredňanský Ernest)

47. OPOZIČNÁ NOVELA CHCE VRÁTIŤ SÚŤAŽ NA POŠTOVÝ TRH [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; DÓKOVÁ Blanka)

48. PARLAMENTNÝ VÝBOR PRE ŠKOLSTVO NA MINISTERSTVE PRESKÚMA VYSVEDČENIA [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 09.00; 0,5 min.; BALKOVÁ Jana)

49. PLYN - NOVÝ DODÁVATEĽ OVLÁDANÝ ŠTÁTOM [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)

50. POSLANCI SPRÍSNILI NÁVRH ZÁKONA O OCHRANE NEFAJČIAROV [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,1 min.; R)

51. POSLANECKÝ PRIESKUM V SOCIÁLNEJ POISŤOVNI [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BOČÁKOVÁ Rita)

52. POSLANKYŇA M. GIBALOVÁ CHCE ZMENIŤ ZÁKON O SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; FRINDT Miroslav)

53. Pre Čechov sme opäť inšpiráciou [informácia]
(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 6; Novotný Pavel)

54. PREMIÉR NECHCE ZNÍŽIŤ DANE [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; SCHWARZBACHER Ľubo)

55. Prihliadame aj na váš model [informácia]
(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 6; np)

56. PROTI HOSPODÁRSKEJ KRÍZE BUDE BOJOVAŤ NOVÁ RADA [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 16.00; 1 min.; STRIŽINEC Martin)

57. Rozhodcovské gestá nezabudol [informácia]
(24.01.2009; Nový Čas; s. 38; bb)

58. SDKÚ navrhne opatrenia na zmiernenie dôsledkov krízy [informácia]
(23.01.2009; www.aktualne.sk; Domov, 11:37, s. -; sita)

59. SDKÚ NAVRHNE OPATRENIA PROTI KRÍZE [informácia]
(25.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 12.00; 0,5 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)

60. SDKÚ-DS CHCE PRIJAŤ NOVÉ EKONOMICKÉ OPATRENIA [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; VALENT Jaroslav)

61. SDKÚ-DS CHCE RIEŠIŤ POSLEDNÚ VLNU PREPÚŠŤANIA NA SLOVENSKU BALÍČKOM OPATRENÍ [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 10.50; 1,5 min.; VALENT Jaroslav)

62. Slovo má [informácia]
(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 2; Kubánek Stanislav)

63. STRUČNE [informácia]
(24.01.2009; Šport; s. 21; Felix Ján)

64. STRUČNE [informácia]
(26.01.2009; Šport; s. 21; Dodek Peter)

65. STV tlačí do krachu slabosť politikov [informácia]
(24.01.2009; Pravda; s. 17; Milan Lukáš)

66. Svätopluk má byť od Kulicha [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 16; japa)

67. TLAČOVÁ BESEDA SDKÚ-DS [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 09.30; 32 min.; R)

68. VLÁDA CHCE PROTI KRÍZE BOJOVAŤ ZVÝHODŇOVANÍM SLOVENSKÝCH PODNIKOV [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; PUŠKÁROVÁ Zlatica, VELECKÝ Tomáš)

69. VYROVNANÝ ŠTÁTNY ROZPOČET JE ZATIAĽ V NEDOHĽADNE [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,7 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)

70. VYSOKÉ ŠKOLY BUDÚ MÔCŤ PODNIKAŤ [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GREČKO Tomáš)

71. ZÁSTUPCOVIA HOMOSEXUÁLOV KRITIZUJÚ DVOJTVÁRNOSŤ POLITICKÝCH STRÁN [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; IGAZ Rado)

72. Zmluva na výber mýta je podľa Janiša predražená o 6 mld. Sk [informácia]
(25.01.2009; www.webnoviny.sk; Financie, s. -; sita)

Téma dňa

73. AGENTÚRNY SERVIS Z DOMOVA [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 0,5 min.; KULOVÁ Dora)

74. Gašparovič ohlásil kampaň rozpačito [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 7; Kern Miroslav)

75. HEADLINY FUN RÁDIA [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 07.00; 1 min.; Marek)

76. Chci být dál prezidentem, řekl Gašparovič. A stačí to [informácia]
(24.01.2009; Lidové noviny; s. 9; PALATA Luboš)

77. I. GAŠPAROVIČ BUDE OPÄŤ KANDIDOVAŤ [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,5 min.; R)

78. IVAN GAŠPAROVIČ - ZNOVU PREZIDENTOM? [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BUBLA Peter)

79. IVAN GAŠPAROVIČ SA BUDE UCHÁDZAŤ O PREZIDENTSKÉ KRESLO [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; BARBORÁK Jaroslav)

80. Kandidáti sú už kompletní [informácia]
(24.01.2009; Sme; s. 7; Kern Miroslav)

81. ĽS-HZDS MÁ DOSTATOK PODPISOV PRE MELNÍKA [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)

82. O VOĽBÁCH SLOVENSKÉHO PREZIDENTA [informácia]
(23.01.2009; Český rozhlas Rádiožurnál; Rádiofórum; 18.10; 4 min.; ABRAHÁM Samuel)

83. Podľa Mečiara je Melník svetový [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 2; sita)

84. PREZIDENT: Gašparovič znova pôjde do boja o post hlavy štátu [informácia]
(23.01.2009; www.tasr.sk; s. -; -)

85. PREZIDENT I. GAŠPAROVIČ OFICIÁLNE OZNÁMIL SVOJU KANDIDATÚRU [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; BARBORÁK Jaroslav)

86. PREZIDENTA MÔŽU OBČANIA VOLIŤ IBA NA SLOVENSKU [informácia]
(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; GRENDEL Gábor)

87. REPUBLIKOVÉ PREDSEDNÍCTVO ĽS-HZDS SA ZAOBERALO PLYNOVOU KRÍZOU I PREZIDENTSKÝM KANDIDÁTOM [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

88. ROK 2009 - SUPERVOLEBNÝ ROK. ANALÝZA POLITOLÓGA [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 8 min.; SLOBODNÍK Radovan)

89. ROKOVANIE REPUBLIKOVÉHO PREDSTAVENSTVA ĽS-HZDS [informácia]
(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová konferencia; 14.00; 25 min.; R)

90. Slovenský prezident sa chce dať opäť zvoliť [informácia]
(23.01.2009; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; Szilvássy József)

91. SPRÁVY [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 20.00; 4 min.; KOLLÁRIK Peter)

92. SPRÁVY [informácia]
(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 14.00; 4 min.; KOLLÁRIK Peter)

93. SPRÁVY RÁDIA EXPRES [informácia]
(24.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; 3 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)

94. STALO SA DNES NA SLOVENSKU [informácia]
(22.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 1 min.; R)

95. TLAČOVÁ BESEDA PREZIDENTA SR I. GAŠPAROVIČA [informácia]
(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 11.10; 27 min.; R)

96. Útok na palác [informácia]
(26.01.2009; Sme; s. 20; Hrabko Juraj)

97. ZRKADLO TÝŽDŇA [informácia]
(25.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)



Texty

Predseda NR SR

1. Európskej politike podstatne sociálnejšiu tvár

(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 2; kr)

V roku 2009 sa na Slovensku budú konať viaceré voľby. Voľby prezidenta SR predseda NR SR Pavol Paška vyhlásil na 21.3.2009, voľby do Európskeho parlamentu budú 6.6.2009.

Strana európskych socialistov (PES) schválila 1. Decembra 2008 na svojom summite v Madride program pre voľby do Európskeho parlamentu. Zasadnutie PES sa konalo za účasti predsedov vlád Španielska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Bulharska, ako aj lídrov sociálnodemokratických Strán krajín Európy. Summitu sa zúčastnilo spolu okolo 230 delegátov a viac ako 300 aktivistov z takmer všetkých krajín Európy. Oživenie ekonomiky a zabránenie novým finančným krízam, nová sociálna Európa so spravodlivým podielom pre ľudí, Európa ako globálny líder v boji proti klimatickým zmenám, rovnosť pohlaví, migračná politika a posilnenie úlohy Európy ako partnera pre mier, bezpečnosť a rozvoj sú piliere, na ktorých je postavený program európskych socialistov pre voľby do Európskeho parlamentu.

Ako uviedol predseda PES, bývalý dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen, práve globálna finančná kríza a jej dôsledky nanovo preukázali opodstatnenosť sociálnodemokratickej politiky, postavenej na aktívnej úlohe štátu a jeho regulačnej a redistribučnej úlohe v ekonomických a sociálnych procesoch a preukázali, že práve dlhodobá politika sociálnych demokratov je tou správnou odpoveďou na problémy 21. storočia. "Myšlienka, že všetko je treba nechať na trh, je mŕtva", vyhlásil predseda Strany európskych socialistov.

"Posledných päť rokov mali pravicové strany väčšinu v európskych inštitúciách a viedli väčšinu štátov Európskej únie. Ako s touto väčšinou naložili? Dokázali čeliť finančnej kríze? Našli odpovede na rast cien potravín a energií? Bojovali proti chudobe a nerovnosti? Je spoločnosť spravodlivejšia ako pred piatimi rokmi?", pýta sa v tejto súvislosti volebný program európskych socialistov.

Za kľúčový prvok volebného programu označil Poul Nyrup Rasmussen fakt, že nebol písaný v zavretých bruselských kanceláriách, ale že do jeho tvorby bola okrem členských strán PES zapojená široká verejnosť, mimovládne organizácie a občania EÚ, ktorí program pripomienkovali aj prostredníctvom internetu. Európski socialisti veria, že tento postup prispeje k vyššej zaangažovanosti a účasti ľudí na voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009, pretože sú to občania krajín EÚ, na ktorých životné podmienky má európska politika stále väčší a väčší vplyv. "Potrebujeme účasť a podporu ľudí vo voľbách, pretože potrebujeme sociálnu väčšinu v inštitúciách EÚ, aby európska politika mala podstatne sociálnejšiu tvár, ako tomu bolo doposiaľ", uviedol prezident európskych socialistov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Fico kašle na preferencie. Chce vyriešiť krízu

(23.01.2009; www.aktualne.sk; 16:39, s. -; Bariak Ladislav, ml.)

Bratislava - Predseda vlády Robert Fico ide naplno do boja proti rozmáhajúcej sa ekonomickej kríze. Tá už roztiahla perute aj nad Slovenskom.

Šéf vlády pritom boj proti zhoršujúcej sa ekonomickej situácii povýšil aj nad vývoj preferencií vlastnej strany Smer-SD.

Ako povedal po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom a predsedom parlamentu Pavlom Paškom, popularita Smeru ho momentálne nezaujíma.

"Nemerajte aktivity vlády cez preferencie. Je to hlúpe, hlúpe a hlúpe. Odmietam takýto spôsob argumentácie. Ide o štát, ide o ľudí. Ja kašlem na celé preferencie. A už ma s týmito preferenciami neotravujte," odkázal predseda vlády.

Radou proti kríze

Fico si v tomto nerovnom boji chce pomôcť aj novovytvorenou Radou pre hospodársku krízu. Tá by mala oponovať aj niektorým vládnym návrhom.

"Či tomu niekto verí, alebo neverí, svetová hospodárska kríza je obrovská a zasahuje všetky štáty sveta. Neexistuje momentálne žiaden recept, aby sme sa jej mohli vyhnúť," upozornil šéf vlády.

Členmi rady by mali byť renomovaní zástupcovia slovenského priemyslu, bankového sektora, Národnej banky Slovenska, ale aj zamestnávatelia, či odborári. Vládu by mali zastupovať ľudia z ministerstva financií, hospodárstva, sociálnych vecí, školstva a pôdohospodárstva.

"Táto rada sa nebude stretávať len ad hoc, ale chcem, aby sa stretávala pravidelne a bola orgánom, ktorý bude prinášať podnety v boji proti hospodárskej kríze," vysvetľuje Fico.

Nižšie dane nebudú

Premiér však zároveň rezolútne vylúčil akékoľvek znižovanie daní. A to ako priamych, tak aj nepriamych. Práve s takýmto návrhom totiž vyšla aj opozičná SDKÚ-DS. Jej lídri navrhli zníženie DPH z 19 na 16 percent, či daňové prázdniny pre začínajúcich podnikateľov, ale aj zrýchlenie výstavby diaľníc.

Tieto, ako aj ostatné návrhy Dzurindovcov, by si však vyžiadali navýšenie rozpočtového deficitu o 11 až 13 miliárd korún.

"Vládna koalícia bola vždy kritizovaná súčasnou opozíciou za snahu investovať. Aj preto prišlo pri schvaľovaní rozpočtu k miernemu zvýšeniu rozpočtového deficitu. Ak tí, čo nás za toto hanobili a prichádzajú s návrhmi znamenajúce navýšenie schodku o 60 až 70 miliárd korún, pýtam sa, kde majú právo prichádzať s takýmito návrhmi," odkázal opozičným lídrom predseda vlády.

Napriek horším prognózam vývoja slovenského hospodárstva premiér upozorňuje, že Slovensko ostane jednou z mála krajín, kde HDP bude rásť aj naďalej pozitívnym smerom.

Posledný odhad Európskej komisie pritom uvádza, že slovenský HDP by mal v tomto roku narásť len o 2,8 percenta. Pôvodný odhad vlády spred niekoľkých mesiacov bol pritom viac ako 6 percent.

Vyšší deficit je reálny

Aj preto je však celkom reálne, že ministerstvo financií bude musieť predložiť návrhy na prehodnotenie východísk tohtoročného štátneho rozpočtu. Vplyvom ekonomickej, ako aj hospodárskej krízy totiž do rozpočtu zrejme nenatečie toľko finančných prostriedkov, koľko vláda dúfala.

"Tento návrh zatiaľ nie je na stole. Je však dosť možné, že vo výnimočnej situácií, budeme prijímať výnimočné opatrenia. Preto zvyšovanie deficitu je možná cesta," povedal šéf vlády pre Aktuálne.sk.

Napriek tomu Fico ľuďom odkazuje, že vláda sa svojich cieľov bude držať aj naďalej. O peniaze sa tak údajne nemusia obávať ani dôchodcovia, ani budúce mamičky.

"V roku 2009 chce vláda dosiahnuť tri ciele: Zamestnanosť, zachovať sociálne programy a chceme, aby Slovensko patrilo medzi päť štátov s najvyšším hospodárskym rastom. Toto sú ciele, ktorým sa ideme venovať a ktorým podriadime všetku energiu, ktorú vláda má k dispozícii," ubezpečuje premiér.

Prvé konkrétne opatrenia by vláda mala predstaviť už v stredu nasledujúceho týždňa.

- - - - -

Texty pod foto:

Fico chce, aby proti kríze bojovali aj odbory.

Návrhy SDKÚ-DS na zníženie daní nenašli u premiéra pochopenie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Kubiš: Kauza učebnice je absolútne scestná

(25.01.2009; www.aktualne.sk; Domov, 10:44, s. -; sita)

Bratislava - Odchádzajúci minister zahraničných vecí Ján Kubiš považuje problém s geografickými názvami v učebniciach pre maďarské školy za zbytočnú scestnosť.

"Osobne sa domnievam, že to bola scestnosť a zbytočnosť vytvárať takúto kauzu," povedal Kubiš novinárom. Na druhej strane však obhajuje zaradenie slovenských geografických názvov do učebníc pre menšiny.

Je dobré učiť sa tri reči

Slovenčina ako štátny jazyk by sa v učebniciach mala objaviť, lebo to podľa Kubiša nariaďujú aj medzinárodné dokumenty, na ktoré sa maďarská menšina odvoláva.

Aj z Maďarska zazneli podľa neho hlasy, že je dobré sa učiť tri reči - svoju, štátnu a svetovú reč.

"Súčasťou tohto, verím, že je aj zahrnutie slovenských geografických názvov do učebníc. Ale vytvoriť okolo tohto kauzu a žiť touto kauzou niekoľko mesiacov, to považujem za absolútne scestné," zdôraznil.

Slovenské názvy v zátvorke

Šéf diplomacie si myslí, že učebnica by mala byť v jazyku menšiny vrátane geografických názvov, slovenské by boli v zátvorke, aby nenarúšali text.

Podľa neho sa malo v prípade učebníc hľadať pragmatické riešenie na základe zdravého rozumu. "Zdravý rozum hovorí za integrálny maďarský text a v zátvorke slovenský názov," zdôraznil.

Kubiš odmieta tézu, že štát by nemal nútiť menšine to, čo nechce. "V menšine, aj tejto, sa nájdu ľudia, ktorí neprikladajú nejaký veľký význam vzdelávaniu a porozumeniu slovenčiny, pretože keby tomu prikladali, tak by sa správali trošku inak," myslí si Kubiš.

Podľa neho si aj príslušníci menšiny musia hľadať uplatnenie v rámci svojho štátu.

Komu kauza poslúžila?

Kubiš nevie, komu vlastne celá kauza s učebnicami pre maďarské školy poslúžila. "Je to podľa mňa naozaj zbytočná kauza. Neviem, komu poslúžila lepšie, ale je zbytočná," povedal Kubiš.

Dodal, že práva menšín nemôžu ísť na úkor štátneho jazyka.

Rozhodne parlament

Kauzu učebnice vyvolalo rozhodnutie ministra školstva za SNS Jána Mikolaja vydať nové učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským s výhradne slovenskými geografickými názvami. Po protestoch maďarských rodičov, pedagógov a maďarskej vlády premiér Robert Fico sľúbil, že problém vyrieši v parlamente.

K novele školského zákona, ktorou SMK navrhla uzákoniť písanie geografických názvov len v jazyku menšiny, dal predseda parlamentu zo Smeru-SD Pavol Paška pozmeňujúci návrh, aby sa za menšinovým uvádzal aj slovenský názov.

Takúto novelu však prezident nepodpísal. Parlament o nej rozhodne na budúci mesiac.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu

(25.01.2009; www.aktualne.sk; Ekonomika, 16:58, s. -; sita)

Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu, ktorej cieľom bude zmierniť dopady globálnej ekonomickej a finančnej krízy. Jej vznik v piatok oznámil premiér Robert Fico.

Podľa premiéra je v súčasnosti zrejmé, že bude potrebné zo štátneho rozpočtu vyčleniť aj určitú sumu peňazí na podporu niektorých sektorov. Vláda však podľa jeho slov nepôjde cestou znižovania daní. Premiér pripustil možné zvýšenie deficitu verejných financií ako aj úsporné opatrenia. "Svetová hospodárska kríza je obrovská," uviedol Fico s tým, že prioritnou oblasťou bude v tomto roku zamestnanosť, oblasť sociálnych programov ako aj udržanie hospodárskeho rastu. Novovzniknutá rada by mala začať svoju činnosť budúci týždeň.

Jedným z cieľov vlády v tomto roku bude podľa slov jej predsedu dostať Slovensko medzi päť krajín Európskej únie s najvyšším ekonomickým rastom. Podľa najnovšej prognózy Európskej komisie by tempo rastu slovenskej ekonomiky malo v tomto roku poklesnúť na 2,7 %. Vláda pritom v schválenom štátnom rozpočte počíta s hospodárskym rastom na úrovni 4,6 %. Udržať rast na vysokej úrovni má pomôcť aj novozriadená Rada pre hospodársku krízu. Zastúpenie v nej bude mať podľa premiéra Fica Národná banka Slovenska, odbory, predstavitelia zamestnávateľských zväzov a združení, ZMOS-u či predstavitelia bankového sektora. V rade bude mať zastúpenie aj vláda, a to prostredníctvom ministrov jednotlivých rezortov.

Úlohou rady bude vyhodnotiť už doteraz prijaté opatrenia na zmiernenie dopadov krízy na slovenskú ekonomiku, ako aj navrhovať nové spôsoby boja proti dôsledkom globálnej krízy. "Kríza trasie celou Európou, celým svetom, trasie už aj Slovenskou republikou," povedal Fico s tým, že vláda je pripravená použiť pri presadzovaní potrebných opatrení aj zrýchlené prijímanie zákonov. Pripravenosť a ochotu spolupracovať pri prijímaní potrebných legislatívnych úprav vyjadril tak predseda parlamentu Pavol Paška ako aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorí sa zúčastnili piatkového stretnutia s premiérom Robertom Ficom.

Premiér však v piatok odmietol opatrenia predstavené opozičnou SDKÚ-DS. Tá informovala, že už na februárovú schôdzu parlamentu predloží konkrétne návrhy opatrení, keďže Slovensko podľa nej potrebuje v súčasnosti razantné riešenia v čo najkratšom čase. SDKÚ-DS napríklad navrhuje znížiť rovnú daň na 16 %, daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov, či zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.

"My si nebudeme všímať sabotážne návrhy, ktoré prichádzajú," reagoval na opozičné návrhy premiér Fico. "Nemôžeme ísť cestou znižovania daní, pretože štát potrebuje zdroje. Ak dnes niekto navrhuje znižovať dane, tak navrhuje sabotáž, navrhuje jednoducho absolútny rozpad verejných financií," uzavrel premiér.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. NA SLOVENSKU VZNIKNE RADA PRE HOSPODÁRSKU KRÍZU

(23.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 2 min.; FRINDT Miroslav)

R. SLOBODNÍK, moderátor:

""Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu. S vládou bude konzultovať všetky opatrenia, ktoré by mali zmierniť dôsledky ekonomickej krízy. S takýmto návrhom prišiel do Prezidentského paláca premiér Robert FICO."

M. FRINDT, redaktor:

"Vláda chce za každú cenu udržať zamestnanosť. Nechce siahať na sociálne programy a kompenzácie pre ľudí. Kabinet chce, aby naša krajina aj v roku 2009 patrila medzi päť štátov s najväčším hospodárskym rastom v rámci celej Únie. Aj preto budú v Rade pre hospodársku krízu pôsobiť zástupcovia Národnej banky, odborov, zamestnávateľov aj miest a obcí."

Robert FICO, predseda vlády:

"Nič v roku 2009 nebude pre vládu Slovenskej republiky tak dôležité, ako sústrediť všetky svoje sily práve na minimalizáciu škôd, ktoré svetová hospodárska kríza so sebou prináša."

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Som pánu premiérovi sľúbil absolútnu pomoc a spoluprácu najmä v tej činnosti, ktorá sa bude vyslovene týkať prezidenta republiky."

M. FRINDT:

"Aby sa pripravované opatrenia dostali rýchlejšie do praxe, premiér ráta s tým, že niektoré zákony bude parlament prijímať v skrátenom legislatívnom konaní."

Pavol PAŠKA, predseda Národnej rady SR:

"Ako rýchlo a ako kvalitne budeme schopní tieto zmeny v legislatíve Slovenskej republiky realizovať, od toho budú aj záležať výsledky a o to menšie budú negatívne dopady na občanov."

M. FRINDT:

"Opozičná strana SDKÚ navrhuje svoje opatrenia. Napríklad: znížiť daň z 19 na 16 percent, daňové a odvodové prázdniny pre živnostníkov na dva roky a zvýšenie materskej na 100 percent čistej mzdy na jeden rok."

Mikuláš DZURINDA, predseda SDKÚ-DS:

"Je najvyšší čas, aby Slovensko prerokovalo konkrétne opatrenia, ktoré dajú šancu našim podnikom, aby pracovných miest ubúdalo čo najmenej."

M. FRINDT:

"Podľa najvyšších predstaviteľov štátu, znižovanie daní neprichádza do úvahy. Podľa Pavla PAŠKU opozícia chce ožobráčiť štát."

P. PAŠKA:

"Ožobráčiť príjmy, aby vláda nemala elementárne nástroje, ktorými môže regulovať a stimulovať."

M. FRINDT:

"Premiér zdôraznil, že Rada pre hospodársku krízu bude zároveň oponovať všetky vládne návrhy. Zároveň nevylúčil, že vláda už na budúci týždeň prijme nejaké opatrenia, ktoré by mohli zmierniť dôsledky krízy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. NA SLOVENSKU VZNIKNE RADA PRE HOSPODÁRSKU KRÍZU

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; 0,5 min.; BÁRDOŠOVÁ Jana)

J. BÁRDOŠOVÁ, moderátorka:

"Opatreniam proti dopadom finančnej krízy na Slovensku sa bude venovať špeciálna rada, v ktorej by mali zasadať zástupcovia vlády, centrálnej banky, odborov, zamestnávateľov, bánk a samospráv. Premiér Robert FICO to oznámil po stretnutí s prezidentom Ivanom GAŠPAROVIČOM a predsedom parlamentu Pavlom PAŠKOM. FICO pripustil, že na zmiernenie dôsledkov krízy kabinet vyčlení financie, s ktorými tohtoročný rozpočet nepočítal."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. NAJVYŠŠÍ ÚSTAVNÍ ČINITELIA O HOSPODÁRSKEJ KRÍZE

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová konferencia; 15.00; 22 min.; R)

Richard TRUTZ, moderátor:

"Traja najvyšší ústavní činitelia sa dnes stretli pre problémy spôsobené hospodárskou krízou. My vám naživo prinášame avizovanú tlačovú konferenciu po skončení ich rokovania."

Marek TRUBAČ, hovorca prezidenta SR:

"... krízy a jej dopadov na Slovensko. Nech sa páči v poradí prvý pán prezident, potom pán predseda parlamentu a pán premiér alebo ako sa dohodnú medzi sebou. Nech sa páči."

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Prajem všetkým dobrý deň. Chcem vám povedať na úvod len niekoľko slov. Pán premiér má požiadal o toto stretnutie s návrhom otázok týkajúcich sa práve problémov okolo hospodárskej krízy, že chce so mnou prerokovať niektoré iniciatívy, ktoré vláda má. Oznámil mi, že vytvára Radu pre hospodársku krízu, v rámci ktorej chce iniciovať opatrenia za účasti všetkých tých, ktorí sa môžu pozitívne alebo aj negatívne do tohto problému zapojiť svojou prácou o spoluprácu. Ja som si vedomí toho, že súčasne je dobré riešiť tieto otázky a problémy je úlohou nás všetkých, od občana až po toho najvyššieho predstaviteľa. Preto som pánovi premiérovi sľúbil absolútnu pomoc a spoluprácu najmä v tej činnosti, ktorá sa vyslovene bude týkať prezidenta republiky pokiaľ ide napríklad o schvaľovanie zákonov, ktoré bude nevyhnutné v krátkej dobe prijať. Takže to je len moja stručná informácia. Znova opakujem, som veľmi rád a túto iniciatívu od vlády som privítal, pretože vidím v nej určitý cieľ, ktorý bude určite prospešný."

M. TRUBAČ:

"Nech sa páči pán premiér."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Ďakujem pekne, vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, či tomu niekto verí alebo neverí, svetová hospodárska kríza je obrovská. Je obrovská a zasahuje všetky štáty sveta a neexistuje žiadny recept v tomto okamihu, aby sme sa jej mohli vyhnúť. Nič v roku 2009 nebude pre vládu Slovenskej republiky tak dôležité, ako sústrediť všetky svoje sily práve na minimalizáciu škôd, ktoré svetová hospodárska kríza so sebou prináša. Nič iné nie je tak dôležité a hovorím to dokonca aj porozumení toho, že rok 2009 je významný volebný rok. Čakajú nás voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu a regionálne voľby, ktorým, samozrejme, politický stranu budú venovať svoju pozornosť, ale vláda Slovenskej republiky jednoznačne vyhlasuje, že ide len a len na svetovú hospodársku krízu, na ktorú sa chce sústrediť. Slovenská republika má v boji proti svetovej hospodárskej kríze vcelku slušné východiská. Ak sa pozrieme na posledné odhady, ktoré urobila Európska komisia, Slovensko naďalej figuruje medzi štátmi, ktoré majú mať v roku 2009 najvyšší hospodársky rast. A naopak, ktoré pred niekoľkými rokmi boli dávané Slovenskej republike ako príklad, sú na tom katastrofálne. Ako typický obrázok by som uviedol len Írsko, kde sa očakáva hospodársky rast v roku 2009 na úrovni mínus päť percent. To znamená, krajina, ktorá bola Slovensku predkladaná ako akési zázrak, skončila úplne katastrofálne, kým Slovensko podľa odhadov Európskej komisie má mať stále najvyšší hospodársky rast v Európskej únii. Poviem to po Slovensky, chvála bohu, že sme zatiahli v roku 2006 záchrannú brzdu a že nepokračovala politika taká ako napríklad v Írsku, ktorá spôsobila takú hlbokú krízu. Požiadal som dnes o stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov: pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Urobil som tak preto, lebo z hľadiska právomoci a možností je to vláda Slovenskej republiky, ktorá má najväčšie možnosti, ako ovplyvňovať priebeh krízy a minimalizovať škody, ktoré kríza na Slovensko určite prinesie. Nechcem sa ako predseda vlády Slovenskej republiky tejto zodpovednosti v žiadnom prípade zbavovať, ale sú tu aj ďalšie ústavné orgány, ktoré môžu pomôcť vláde pri prekonávaní dôsledkov. Vláda Slovenskej republiky má tri základné ciele v roku 2009 v súvislosti s krízou. Kríza ako taká je najdominantnejšia otázka, ktorej sa budeme venovať. Chcem však dosiahnuť tieto tri ciele. Prvý cieľ - zamestnanosť, druhý cieľ - za každú cenu zachovať sociálne programy, ktoré sú nastavené, teda nepôjdeme pri prijímaní opatrení, ktoré budeme musieť prijať proti ľuďom a nepôjdeme cestou znižovania sociálneho štandardu a tretí cieľ veľmi významný je, aby v roku 2009 Slovenská republika patrila medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom. Toto sú ciele, ktorým sa ideme venovať a ktorým podriadime všetku energiu, ktorú vláda Slovenskej republiky má k dispozícii. Vážené dámy a páni, chceme v najbližších hodinách a v najbližších dňoch nadviazať na všetko čo, čo už vláda Slovenskej republiky v boji proti kríze urobila ešte predtým, ako došla takzvaná kríza plynová, ktorá do určitej miery zakryla aktivity vlády Slovenskej republiky v boji proti hospodárskej kríze. Hĺbka tejto krízy, ktorá je taká, že nás všetkých prekvapuje, nás núti niektoré veci inštitucionalizovať a dokonca prijímať aj určité opatrenia, ktoré nie sú celkom štandardné. Informoval som preto pána prezidenta aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že dnes som absolvoval rad rozhovorov so všetkými najvýznamnejšími predstaviteľmi slovenskej spoločnosti, ekonomiky a finančného sektora. Dohodli sme sa na tom, že vznikne Rada pre hospodársku krízu, v ktorej budú sedieť predstavitelia a idem tak, ako som dnes s nimi komunikoval: Národnej banky Slovenska, predstavitelia odborov, predstavitelia zamestnávateľov, teda mám na myslí Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov a nakoniec Klub 500. Ďalej tam bude zúčastnený predstaviteľ ZMOS-u a samozrejme ako pravidelne prizývaní budú predstavitelia bankového sektora. Ide nám o to, aby vznikla Rada pre hospodársku krízu z ľudí, ktorí majú reálny vplyv na ekonomické, sociálne a finančné procesy v Slovenskej republike. Vláda bude zastúpená v tejto rade príslušnými ministrami za najvýznamnejšie rezorty, predovšetkým by som chcel zdôrazniť rezort financií, hospodárstva, sociálnych vecí, školstva a ešte rezort, ktorý je v oblasti pôdohospodárstva. Táto rada sa nebude stretávať iba ad hoc, ale chcem, aby sa stretávala pravidelne a aby bola orgánom, ktorý bude prinášať podnety a súčasne bude aj orgánom, ktorý bude predstavovať aj určitú oponentúru vo vzťahu k návrhom, ktoré vláda Slovenskej republiky počnúc stredou budúci týždeň bude prijímať v boji proti hospodárskej kríze. Začneme tým, že si urobíme inventúru doteraz prijatých opatrení, ktoré boli zrealizované v súlade a v zhode so sociálnymi partnermi ešte pred plynovou krízou a pristúpime k ďalším dôležitým opatreniam, aby sme dosiahli tie ciele, ktoré som zadefinoval: zamestnanosť, udržať sociálne programy a byť v prvej päťke Európskej únie, pokiaľ ide o hospodársky rast. Na dnešnom stretnutí som nielen informoval pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o týchto krokoch a o týchto cieľoch vlády v roku 2009 ako aj o tom, že kríza bude pre nás tým najvýznamnejším, že nič iné nás nebude zaujímať, ale požiadal som ich ako najvyšších ústavných činiteľov aj o súčinnosť. Pán prezident Slovenskej republiky má významné právomoci napríklad v legislatívnom procese, lebo má právo veta. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže organizovať život v parlamente tak, že budeme môcť efektívne využívať inštitúty, ktoré dnes poznáme v legislatíve, ako je napríklad skrátené legislatívne konanie. A ja nevylučujem, že už možno v stredu prídu návrhy do vlády Slovenskej republiky, ktoré budú prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá začína 3. februára práve v takomto skrátenom legislatívnom konaní. Chcem veľmi poďakovať aj pánovi prezidentovi aj pánovi predsedovi Národnej rady, že ústavní činitelia tak isto berú svoj podiel zodpovednosti, hoci opakujem, najväčší podiel zodpovednosti na boji proti kríze bude mať vláda Slovenskej republiky a že v tejto súčinnosti budeme veľmi efektívne pracovať. Rovnako som požiadal pána prezidenta aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa stretne Rada pre hospodársku krízu v najvyššom zložení, teda z predstaviteľov, ktorí stoja na čele inštitúcii, ktoré som teraz pomenoval: guvernér národnej banky, šéfovia odborov, šéfovia zamestnávateľských zväzov, predstaviteľka Asociácie bánk Slovenska, prípadne ďalší pozvaní, bol by som rád, keby pán prezident aj pán predseda Národnej rady mohli byť prítomní na rokovaniach tejto rady. Opakujem, pokiaľ to bude v tom najvyššom zložení. Rovnako privítam kedykoľvek prítomnosť pána prezidenta Slovenskej republiky, ako aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaniach vlády Slovenskej republiky, pretože vláda bude naozaj venovať všetku, všetku pozornosť kríze. Dal som povel, pokiaľ ide aj o výjazdové zasadnutia vlády Slovenskej republiky, prehodnocujeme program, ktorý sme mali na rok 2009 a výlučne vláda pôjde do regiónov, kde pociťujeme najväčšie dopady krízy. Určite budeme venovať obrovskú pozornosť vzniku takzvaných sociálnych podnikov. Najmä tam, kde dochádza k znižovaniu zamestnanosti, pretože to sa dnes zdá byť mimoriadne aktívny nástroj, ako postupovať v týchto oblastiach. Ale ďalšie jednotlivé opatrenia, ktoré majú slúžiť k naplneniu troch cieľov: zamestnanosť, sociálne programy a byť v prvej päťke štátov Európskej únie z hľadiska hospodárskeho rastu, budú postupne predstavované, hoci tá podstatná časť už bola zrealizovaná na jednotlivých stretnutiach. Veľmi pekne ďakujem za možnosť tohto stretnutia a verím, že Slovensko má dobré východiská, ale bolo by klamstvom tvrdiť, že Slovensko kríza ako keby nezatriasla. Kríza trasie celou Európou, celou Európou, celým svetom a trasie už aj Slovenskou republikou. Ďakujem pekne."

M. TRUBAČ:

"Odovzdávam slovo pánovi predsedovi Národnej rady, nech sa páči."

Pavol PAŠKA (Smer-SD), predseda NR SR:

"Ďakujem pekne. Pán prezident, pán premiér, dámy a páni, bezpochyby naozaj tá ťarcha bude na pleciach pána premiéra a vlády Slovenskej republiky, ale sme parlamentná demokracia a výnimočné riešenia a výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné riešenia. Ja som deklaroval pánovi premiérovi aj pánovi prezidentovi pripravenosť flexibility legislatívneho procesu, pretože som presvedčený, že ak chceme reálne a s dobrými pozitívnymi dopadmi bojovať s následkami krízy, žiada si to zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a ako rýchlo a ako kvalitne budeme schopní tieto zmeny v legislatíve Slovenskej republiky realizovať, od toho budú aj záležať výsledky a potom menšie budú negatívne dopady na občanov. Ja som deklaroval aj pánovi premiérovi, aj pánovi prezidentovi pripravenosť Národnej rady. Tých nástrojov a chcem zvýrazniť, samozrejme, v rámci ústavy a právneho poriadku a právneho štátu a demokracie je viacero a sme pripravení byť súčasťou a byť nápomocní pri realizovaní všetkého dobrého, čo pomôže Slovensku."

Katarína KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka TA3:

"Dobrý deň. Ja mám otázku na pána premiéra alebo lepšie povedané dve otázky. Jedna sa týka toho, že SDKÚ už prišla s určitými návrhmi opatrení, medzi nimi napríklad aj zníženie rovnej dane na 16 percent aj rôzne ďalšie. Predpokladám, že ich poznáte. Chceli by o nich rokovať na pôde parlamentu čo najskôr. Samozrejme, mali by priniesť aj zvýšenie deficitu, čo si však SDKÚ myslí, že by malo priniesť svoje pozitíva. Zaujíma ma, či prichádzajú niektoré tieto opatrenia pre vás do úvahy a ste ochotní o nich rokovať, možno uvažovať? A druhá otázka je, že dostala sa ku mne informácia, že v niektorých regiónoch na Slovensku práve pre prepúšťanie klesajú preferenciu Smeru, či máte takúto informáciu?"

R. FICO:

"Pani redaktorka, pokiaľ ide o vašu druhú otázku ak dovolíte, nebudem na ňu ani vôbec reagovať, lebo je to hlúpa otázka. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, chcem vám pripomenúť, že vládna koalícia bola vždy veľmi kritizovaná práve súčasnou opozíciou, pretože sme hovorili o potrebe investovať a preto aj došlo pri schvaľovaní rozpočtu k miernemu navyšovaniu deficitu. Ak tí, ktorí nás hanobili za zvyšovanie deficitu, teraz prichádzajú s návrhmi, ktoré by znamenali prehĺbenie deficitu o 60 až 70 miliárd korún, pýtam sa, a kde majú na to právo s takými návrhmi prichádzať. Rada pre hospodársku krízu bude zložená s ľudí, ktorí majú reálne právomoci v ekonomiky, v politike, vo finančnom sektore a v tomto zložení bude aj Rada pre hospodársku krízu pracovať. Ak dovolíte, my si nebudeme všímať sabotážne návrhy, ktoré prichádzajú pretože presadzovať politiku, čím horšie, tým lepšie, nech sa všetko rozbije, nech len táto vládna koalícia prehrá odmietame. A odmietame takýto spôsob komunikácie s vládnou koalíciou. Rada pre hospodársku krízu začne pracovať verím od budúceho týždňa, bude sa venovať veciam, ktoré sa týkajú len a len kríze. Tak ako sme vsadili všetku energiu do boja proti plynovej kríze, tak budeme vsádzať všetku energiu na zvládnutie hospodárskej krízy a verím, že budeme schopní takýmto spôsobom vyjsť z tej krízy so škodami, ktoré budú, ale nebudú také, aby sa Slovensko dostalo na chvost Európskej únie. Cieľ je jasný, byť v prvej päťke, pokiaľ ide o hospodársky rast v Európskej únii."

Redaktor aktualne.sk:

"Dobrý deň, mal by som otázku na pána premiéra, chcel som sa opýtať, či vláda sa bude zaoberať alebo či prehodnotením východísk štátneho rozpočtu? Ďakujem."

R. FICO:

"Tento návrh zatiaľ nie je na stole, ale je dosť možné, my sme predsa povedali, že vo výnimočných situáciách budeme prijímať výnimočné opatrenia. Preto zvyšovanie deficitu je možná cesta. Ale my sa dnes týmto nezaoberáme. Máme konkrétne opatrenia, ktoré sa predovšetkým budú týkať štátu, aby sme získali zdroje na naplnenie sociálnych programov, ktoré boli zrealizované a robené. Nemerajte aktivity vlády Slovenskej republiky cez preferencie. To je hlúpe, hlúpe a hlúpe, prepáčte. Odmietam takýto spôsob argumentácie. Jednoducho sa mi zdá, aj vy, že niektorí máte záujem, aby všetko rachlo, nech všetko padne, nech je koniec sveta, len nech táto vládna koalícia je poškodená. Trošku rozmýšľajte, ide o štát, ide o ľudí, ide o ekonomiku. Ja kašlem na celé preferencie, prepáčte mi tento výraz, kašlem na preferencie. A už ma s tými preferenciami neotravujte. Ďakujem pekne."

Redaktorka Slovenského rozhlasu:

"Dobrý deň, tiež otázka na pána premiéra. Predstavitelia zamestnávateľov už avizovali určité výhrady voči schválenému súboru opatrení práve na stretnutí s pánom prezidentom, respektíve rezorty, ktoré tieto opatrenia majú. Jednak hovorili o tom, že treba posilniť domácu spotrebu, ďalej potrebujú väčšiu podporu pre exportérov a tiež hovorili o skrátení lehoty pre návrat DPH. Zaujímalo by ma, či zvažujete niektoré z týchto opatrení, že by sa mohli stať súčasťou tohto súboru?"

R. FICO :

"V prvom rade treba povedať, že súbor opatrení, ktoré vláda už schválila pred plynovou krízou, bol schválený na základe určitých rozhovorov, ktoré sme mali so sociálnymi partnermi. Veď viete, že boli zorganizované pomerne významné podujatia. Práve preto treba inštitucionalizovať Radu pre hospodársku krízu, aby sme si povedali, že či to, čo bolo schválené funguje, alebo je to málo. A my berieme práve tých ľudí, ktorí sú z praxe. My nebudeme počúvať ľudí, ktorí sa práve teraz vrátili z lyžovačky. My budeme počúvať ľudí, ktorí reálne zamestnávajú, ľudí, ktorí vedia, o čom je zodpovednosť, že potrebujú v praxi. Áno prehodnotíme veci, ak sa ukáže, že to, čo bolo prijaté nefunguje, prijmeme niečo iné a nebudeme sa riadiť žiadnou ideológiou. Avšak základná filozofia je, že nepôjdeme proti ľuďom. Ľudia na Slovensku nebudú platiť daň za to, že niekto zlyhal vo finančnom sektore. Sociálne programy udržíme za každú cenu. Zamestnanosť to je cieľ, na ktorom sme sa zhodli so všetkými zainteresovanými už pri prvých stretnutiach. Pamätám si najmä prezidenta Klubu 500 pána SOTÁKA, ktorý povedal: zamestnanosť, to je cieľ, lebo ľahko je prepustiť človeka. Ťažko je potom toho človeka vrátiť do prostredia. A samozrejme hospodársky rast a podpora hospodárskeho rastu, to je principiálna otázka pre nás pre všetkých. Áno, budeme to prehodnocovať. Veľmi privítam všetky pripomienky sociálnych partnerov, teda tých, ktorí budú sedieť v tejto Rade pre hospodársku krízu. Budeme veľmi pozorne všetko analyzovať a bez akýchkoľvek ideologických prekážok sa budeme týmto veciam venovať aj potom vo vláde Slovenskej republiky a verím, že aj v Národnej rade Slovenskej republiky."

Redaktor:

"Dobrý deň, pán premiér chystáte sa podporiť nejaké konkrétne sektory, ako sa to navrhuje v niektorých iných krajinách a predsa len, povedali ste, že ten návrh opozície by ubral z príjmov štátneho rozpočtu desiatky miliárd, nebude treba ale na takéto protikrízové opatrenia vynaložiť tie peniaze, to znamená, že aj tak tie výdavky štátu budú väčšie?"

R. FICO:

"Pán redaktor, my nemôžeme ísť cestou znižovania daní, pretože štát potrebuje zdroje. Ak dnes niekto navrhuje znižovať dane, tak navrhuje sabotáž. Navrhuje jednoducho absolútny rozpad verejných financií. My potrebujeme dnes zdroje na sociálne programy, potrebujeme zdroje, aby sme podporovali ďalšie a ďalšie investície. Touto cestou sa jednoducho nedá ísť. Chceme ísť cestou výrazného šetrenia. Určite pôjdeme cestou, že budeme hovoriť s jednotlivými ministrami, aby sme sa pozreli na niektoré výdavky v rozpočte v roku 2009. Tieto zdroje použijeme priamo na podporu hospodárskeho rastu, aj vo vybraných sektoroch. Opäť sa vrátime k problematike cestovného ruchu, bola otvorená otázka..., ale budú aj ďalšie segmenty, do ktorých určite pôjdeme tak, aby to malo svoj efekt. Ideme, ale v kooperácii a v súčinnosti s tými, ktorí sú priamo v praxi. Toto je hlavná filozofia vlády Slovenskej republiky a nebudeme ideologizovať, filozofovať a vymýšľať, takúto politiku ja zásadne odmietam."

Redaktor:

"(otázku nie je rozumieť)"

R. FICO:

"Súhrn opatrení sme prijali, ten bude mať svoju podstatu aj naďalej. Budeme teraz prehodnocovať, či niečo funguje alebo nefunguje, ale je dnes zrejmé, že budeme musieť vyčleniť zo štátneho rozpočtu určitú sumu peňazí, ktorú použijeme aj na podporu niektorých sektorov. Máme dve možnosti ako tieto peniaze získať. Napríklad cez úspory alebo cestou zvyšovania deficitu. Všetko je na Slovensku možné. Ale nie znižovaním daní. To je veľmi jednoduché. Zase nechajme najbohatších, nech sa majú ešte lepšie a nechajme ľudí, nech to zaplatia. Toto nie je politika, ktorú by vláda podporovala. Ďakujeme."

P. PAŠKA:

"Mohol by som pán premiér doplniť? Pretože avizoval som už včera na brífingu, že budúca schôdza je plná opozičných poslaneckých návrhov, ktoré vychádzajú z týchto podľa mňa nezmyselnej filozofie. Dámy a páni, celý svet sa dnes vracia k podstate a od bezbrehej teórie neoliberalizmu a postavenia trhu hľadá nové úlohy štátu, nové postavenia štátu, regulácie, stimulácie a naša drahá opozícia sa tvári, ako keby bolo desať rokov dozadu a chce naozaj ožobráčiť štát, ožobračiť príjmy, aby vláda nemala elementárne nástroje, ktorými môže regulovať a stimulovať, pretože to sú dva základné nástroje, ktorými dnes celý svet chce ozdraviť svetovú ekonomiku a hospodárstvo. Čo chcem avizovať, že jednoducho nebudeme prijímať takéto návrhy na schôdzi Národnej rady z týchto dôvodov, pretože nechceme nechať padnúť Slovensko na kolená, ale chceme Slovensko vrátiť naspäť do boomu, k ktorého budú profitovať všetci ľudia. Ďakujem."

I. GAŠPAROVIČ:

"Ak by som mohol ešte aj ja dodať jedno. Neviem, či ste si všimli, čo povedal premiér vo svojom vystúpení, keď povedal, že to bude orgán, ktorý do určitej miery bude oponentúrou na budúce možné rozhodnutia vlády. To znamená, nebude rozhodnutie ministrov, ktorí sedia za stolom vlády bez toho, aby nebrali do úvahy práve oponentúru, ktorá vláda bude predložená. Čiže to bude rozhodnutie tých, ktorí do tejto problematiky z hľadiska odborného majú čo povedať. Ja si myslím, že je to veľmi významný a veľmi pozitívny krok zo strany vlády."

M. TRUBAČ:

"Dámy a páni pre túto chvíľu vám ďakujem. Príjemný deň."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. NOVÁ RADA BUDE RIEŠIŤ KRÍZU

(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MACÍKOVÁ Patrícia, FRINDT Miro)

Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:

"Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu. S vládou bude konzultovať všetky opatrenia, ktoré by mali zmierniť dôsledky ekonomickej krízy. S takýmto návrhom prišiel do Prezidentského paláca premiér Robert FICO."

Miro FRINDT, redaktor:

"Vláda chce za každú cenu udržať zamestnanosť. Nechce siahať na sociálne programy a kompenzácie pre ľudí. Kabinet chce, aby naša krajina aj v roku 2009 patrila medzi päť štátov s najväčším hospodárskym rastom v rámci celej Únie. Aj preto budú v Rade pre hospodársku krízu pôsobiť zástupcovia Národnej banky, odborov, zamestnávateľov aj miest a obcí."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Nič v roku 2009 nebude pre vládu Slovenskej republiky tak dôležité, ako sústrediť všetky svoje sily práve na minimalizáciu škôd, ktoré svetová hospodárska kríza so sebou prináša."

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Som pánu premiérovi sľúbil absolútnu pomoc a spoluprácu najmä v tej činnosti, ktorá sa bude vyslovene týkať prezidenta republiky."

M. FRINDT:

"Aby sa pripravované opatrenia dostali rýchlejšie do praxe, premiér ráta s tým, že niektoré zákony bude parlament prijímať v skrátenom legislatívnom konaní."

Pavol PAŠKA (Smer-SD), predseda Národnej rady SR:

"Ako rýchlo a ako kvalitne budeme schopní tieto zmeny v legislatíve Slovenskej republiky realizovať, od toho budú aj záležať výsledky a o to menšie budú negatívne dopady na občanov."

M. FRINDT:

"Opozičná strana SDKÚ navrhuje svoje opatrenia. Napríklad: znížiť daň z 19 na 16 percent, daňové a odvodové prázdniny pre živnostníkov na dva roky a zvýšenie materskej na 100 percent čistej mzdy na jeden rok."

Mikuláš DZURINDA, predseda SDKÚ-DS:

"Je najvyšší čas, aby Slovensko prerokovalo konkrétne opatrenia, ktoré dajú šancu našim podnikom, aby pracovných miest ubúdalo čo najmenej."

M. FRINDT:

"Podľa najvyšších predstaviteľov štátu znižovanie daní neprichádza do úvahy. Podľa Pavla PAŠKU opozícia chce ožobračiť štát."

P. PAŠKA:

"Ožobračiť príjmy, aby vláda nemala elementárne nástroje, ktorými môže regulovať a stimulovať."

M. FRINDT:

"Premiér zdôraznil, že Rada pre hospodársku krízu bude zároveň oponovať všetky vládne návrhy. Zároveň nevylúčil, že vláda už na budúci týždeň prijme nejaké opatrenia, ktoré by mohli zmierniť dôsledky krízy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. Podľa Bratislavy výraz Horná zem je urážlivý /Pozsony szerint sértö a felvidék kifejezés/

(22.01.2009; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; Szilássyi József)

Podľa slovenského ministra školstva Jána Mikolaja výraz Horná zem uráža sebavedomie Slovákov. Vedúci rezortu nechápe, čo znamená spojenie "v menšinovom jazyku zaužívané mieste a iné geografické názvy Slovenska".

Podľa vedúceho slovenského rezortu školstva Jána Mikolaja, nominovaného Slovenskou národnou stranou (SNS), by preto mal parlament odmietnuť návrh školského zákona, ktorý bratislavský parlament schválil, ale prezident Ivan Gašparovič ho vetoval.

"Nikto nevie konkrétne povedať, čo znamená článok, podľa ktorého v menšinovom jazyku zaužívané miestne a geografické názvy v učebniciach vydaných pre národnostné školy treba uvádzať v materinskom jazyku žiakov a až po tom, v zátvorke, po slovensky. Horná zem je napríklad v maďarskom jazyku zaužívaný výraz, ale uráža Slovákov, preto v nijakom prípade nemôže figurovať v maďarských učebniciach na Slovensku. Dúfam, že to uznávajú už aj naši koaliční partneri, poslanci strany Smer," domnieva sa minister.

Doteraz v týchto vydaniach zemepisné názvy uvádzali v materinskom jazyku žiakov, nanajvýš ako dodatok sa prikladal maďarsko-slovenský slovník miestnych názvov. Pred niekoľkými mesiacmi však Ján Mikolaj vydavateľom nariadil, že odteraz aj v učebniciach vydávaných pre školy s výučbovým jazykom maďarským treba zemepisné názvy uvádzať po slovensky. Odvtedy už svetlo sveta uzreli dve vydania, ktoré obsahujú také jazykové hrôzy, ako napríklad "Naša najväčšia nížina leží pri Dunaji. Jej meno je: Podunajská nížina" - a to znamená, že Dunaj a ani Žitný ostrov sa neuvádzajú po maďarsky.

Ešte aj vodné dielo Gabčíkovo v texte hemžiacom sa nemaďarskými výrazmi spomínajú tak, že "gabcikovói vodné dielo". Učebnice vydané v zmiešanom jazyku medzi maďarskými pedagógmi a rodičmi vyvolali obrovské pobúrenie. Na protest tieto duchovné nepodarky poslali späť ministrovi. Protestovali aj predstavitelia slovenskej inteligencie.

Strana maďarskej koalície minulého roku v septembri predložila do bratislavského parlamentu návrh novely zákona. Navrhovala, aby v záujme predchádzaniu politickej manipulácie právna norma stanovila, že v učebniciach používaných na národnostných školách na Slovensku sa zemepisné názvy budú používať aj v materinskom jazyku žiakov. Iniciatívu bratislavský parlament s pozmeňujúcimi návrhmi a s podporou strany Smer Roberta Fica, ako aj dvoch opozičných politických strán, schválil veľkou väčšinou. Pred hlasovaním poslanci Slovenskej národnej strany opustili rokovaciu sálu.

Po tomto predseda SNS Ján Slota v otvorenom liste vyzval prezidenta Slovenskej republiky, aby dokument nepodpísal. Ivan Gašparovič tak aj urobil, lebo podľa jeho názoru návrh je v rozpore s viacerými slovenskými právnymi normami. Medzi iným aj so zákonom o kartografii a jazykovým zákonom. Ten prvý stanovuje, že zemepisné názvy je možné uvádzať len v slovenskom jazyku, kým druhá právna norma uvádza, že názvy miest a všetky ostatné úradné informácie najprv treba uvádzať v štátnom jazyku a až na druhom mieste v jazyku menšiny, a to vo vymedzených prípadoch. Podľa odborníkov Strany maďarskej koalície sa však tieto zákony na národnostné učebnice nevzťahujú.

Na našu otázku jeden z autorov návrhu novely zákona József Berényi vyhlásil: - Zvlášť v Európskej únii je základným právom každého ich používať vo svojom materinskom jazyku. To, čo presadzuje bratislavský minister školstva, je trápne pre slovenskú inteligenciu, ale aj pre mnohých našich kolegov politikov, veď pre domáce národnostné školy by chcel vydávať učebnice v takom pomiešanom jazyku, v ktorých sú maďarskými len prípony, názvy sú však slovenské. S niečím takým v našej oblasti experimentoval Ceausescu. Zrejme by bol šťastný, keby sa dozvedel, že viac ako o desaťročie sa na Slovensku nájdu jeho nasledovníci - poukázal podpredseda Strany maďarskej koalície.

Vo štvrtok doobeda predseda bratislavského parlamentu Pavol Paška oznámil, že urobí všetko v záujme definitívneho prijatia školského zákona. Kvôli vetu prezidenta v slovenskom parlamente o dokumente budú opäť hlasovať vo februári. K prijatiu zákona treba 76 hlasov zo 150. Keďže Strana maďarskej koalície a dve slovenské opozičné strany toľko hlasov spolu nemajú, tak prezidentské veto bude možné prelomiť len v prípade, ak poslanci najsilnejšej vládnej strany vedenej Robertom Ficom nezmenia svoje predchádzajúce stanovisko a aj po druhý raz budú hlasovať za novelu školského zákona.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. PREZIDENT, PREMIÉR A PREDSEDA PARLAMENTU SA STRETLI NA TÉMU HOSPODÁRSKA KRÍZA

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; STRIŽINEC Martin)

M. STRIŽINEC, moderátor:

"Pred polhodinou sa stretli prezident, premiér a šéf parlamentu. Hovoria o hospodárskej kríze."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Spor Paška Mikloš odročili

(24.01.2009; Sme; s. 6; sita)

BRATISLAVA. Okresný súd Bratislava I včera odročil pojednávanie v spore o ochranu osobnosti, v ktorom predseda parlamentu Pavol Paška žaluje poslanca a exministra Ivana Mikloša. Šéf Národnej rady požaduje ospravedlnenie a odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 33 tisíc eur (milión korún). Na súd včera prišiel iba predseda parlamentu, exminister nie. Podľa Miklošovho právneho zástupcu však súhlasil, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie však neprišli ani svedkovia, ktorých žiada žalovaná strana vypočuť.

Paška žaluje Mikloša za jeho výroky na svoju osobu v relácii televízie Joj. Exminister v nej tvrdil, že nominanti Pašku do spoločnosti Transpetrol sú prepojení na organizovaný zločin.

Súd odročil pojednávanie pre neúčasť svedkov na 17. marca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Stav núdze zrušený, Rada pre krízu, možno spolu s Gazpromom

(24.01.2009; Šport; s. 19; r)

Na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu, ktorej cieľom bude zmierniť dopady globálne! ekonomickej a finančnej krízy. Jej vznik včera oznámil premiér Robert Fico, Podľa premiéra je zrejmé, že bude potrebné zo štátneho rozpočtu vyčleniť aj určitú sumu peňazí na podporu niektorých sektorov. Vláda však podľa jeho slov nepôjde cestou znižovania daní. Premiér pripustil možné zvýšenie deficitu verejných financií ako aj úsporné opatrenia. "Svetová hospodárska kríza je obrovská," uviedol Fico s tým, že prioritnou oblasťou bude v tomto roku zamestnanosť, oblasť sociálnych programov ako aj udržanie hospodárskeho rastu. Novovzniknutá rada by mala začať svoju činnosť budúci týždeň. Zastúpenie v nej bude mať podľa premiéra Fica Národná banka Slovenska, odbory predstavitelia zamestnávateľských zväzov a združení, ZMOS či predstavitelia bankového sektora. V rade bude mať zastúpenie aj vláda, a to prostredníctvom ministrov jednotlivých rezortov. Pripravenosť a ochotu spolupracovať pri prijímaní potrebných legislatívnych úprav vyjadril predseda parlamentu Pavol Paška aj prezident Ivan Gašparovič, ktorí sa zúčastnili na piatkovom stretnutí s premiérom Robertom Ficom. Premiér však odmietol opatrenia predstavené opozičnou SDKÚ-DS. Na Slovensku možno vznikne nová plynárenská spoločnosť. Ako uviedol premiér Robert Fico po stretnutí s generálnym riaditeľom Gazprom Exportu Alexandrom Medvedevom, na vytvorení plynárenskej firmy by sa malo podieľať Slovensko spoločne s ruským gigantom Gazprom, pričom štát by si v novozaloženej firme ponechal dominantné postavenie. Ako uviedol včera na tlačovej besede po rokovaní krízového štábu minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, dodávky zemného plynu z Ruskej federácie cez Ukrajinu na Slovensko sú stabilizované. Krízový štáb včera rozhodol, že od 14.00 h bol zrušený stav núdze Opätovné začatie prevádzky jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice je už neaktuálne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. VLÁDA BUDE PRIORITNE PREDKLADAŤ OPATRENIA SPOJENÉ S HOSPODÁRSKOU KRÍZOU

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)

Petra MAŤAŠOVSKÁ, moderátorka:

"Traja najvyšší ústavní činitelia ohlásili zámer vytvoriť novú krízovú radu. Mala by sa venovať opatreniam pre zmiernenie dosahov celosvetovej hospodárskej recesie. Premiér Robert FICO tvrdí, že jeho prioritou je uchrániť pracovné miesta, sociálne programy, ale aj ekonomický rast Slovenska. Návrhy opozície o znižovaní daní nazýva sabotážou. Informuje Lucia VIROSTKOVÁ."

Lucia VIROSTKOVÁ, redaktorka:

"Premiér FICO avizoval, že už od stredy bude vláda prioritne predkladať opatrenia spojené s hospodárskou krízou."

Robert FICO:

"Vláda Slovenskej republiky má tri základné ciele. Prvý cieľ: zamestnanosť, druhý cieľ: za každú cenu zachovať sociálne programy, ktoré sú nastavené, tretí cieľ, veľmi významný je, aby v roku 2009 Slovenská republika patrila medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom."

L. VIROSTKOVÁ:

"K rozhodovaniu o najúčinnejších krokoch na dosiahnutie týchto cieľov si šéf vlády prizval akúsi radu múdrych. Zástupcovia zamestnávateľov, odborov, samospráv či bánk majú nielen navrhovať, ale prípadne aj oponovať. Premiér avizuje, že inventúre podrobí aj len nedávno schválený protikrízový balík."

R. FICO:

"Áno, prehodnotíme veci. Ak sa ukáže, že to, čo bolo prijaté nefunguje, prijmeme niečo iné a nebudeme sa riadiť žiadnou ideológiou."

L. VIROSTKOVÁ:

"So staronovým návrhom do boja proti kríze prišla aj opozičná SDKÚ-DS. Jej podpredseda Ivan MIKLOŠ argumentuje, že zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent či zvýšenie odpočítateľnej položky povzbudí domácu spotrebu a produkciu v čase, keď je ohrozený náš export."

Ivan MIKLOŠ:

"Keď potrebujeme zvýšiť domáci dopyt, tak oveľa lepšie je, keď to urobíme znížením daní ako zvýšením verejných výdavkov."

L. VIROSTKOVÁ:

"Robert FICO však takéto riešenie nepripúšťa."

R. FICO:

"My nemôžeme ísť cestou znižovania daní, pretože štát potrebuje zdroje. Ak dnes niekto navrhuje znižovať dane, tak navrhuje sabotáž. Navrhuje jednoducho rozpad verejných financií."

L. VIROSTKOVÁ:

"Pomoc v protikrízovej stratégii premiérovi prisľúbili aj prezident a predseda parlamentu. Šéf Národnej rady Pavol PAŠKA."

Pavol PAŠKA:

"Naša drahá opozícia sa tvári ako keby bolo desať rokov dozadu a chce naozaj ožobráčiť štát, ožobráčiť príjmy. Čo chcem avizovať, že jednoducho nebudeme prijímať takéto návrhy na schôdzi Národnej rady z týchto dôvodov."

L. VIROSTKOVÁ:

"Robert FICO povedal, že je ochotný škrtať výdavky ministerstiev, ale zároveň pripustil vyšší, než plánovaný rozpočtový schodok na tento rok."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. VLÁDA CHCE NÁJSŤ ZDROJE NA STIMULÁCIU SLOVENSKEJ EKONOMIKY

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 17.00; 0,3 min.; KOLÁR Peter)

P. KOLÁR, redaktor:

"Predseda vlády Robert FICO po rokovaniach s prezidentom Ivanom GAŠPAROVIČOM a šéfom parlamentu Pavlom PAŠKOM oznámil, že na Slovensku vznikne Rada pre hospodársku krízu. Premiér pripustil, že na zmiernenie dôsledkov svetovej ekonomickej krízy vyčlení financie s ktorými v tohtoročnom rozpočte nepočítal. Zdroje chce hľadať v úsporách ministerstiev, pripustil však aj navýšenie deficitu verejných financií."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. VLÁDA PRACUJE NAPLNO

(23.01.2009; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; ŠUŠKA Viliam)

Lucia BARMOŠOVÁ, moderátorka:

"Aj keď má premiér Robert FICO zdravotné problémy, veľmi sa nešetrí. Dnes odovzdal prezidentovi návrh na vymenovanie nového šéfa diplomacie. Potom ho čakali rokovania o hospodárskej kríze a následkoch tej plynovej."

Viliam ŠUŠKA, redaktor:

"Slovenský plynárenský priemysel dostane na Slovensku pravdepodobne poriadnu konkurenciu."

Robert FICO, predseda vlády:

"Vláda si vie predstaviť vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by samozrejme mal svoje dominantné postavenie štát."

Alexander Ivanovič MEDVEDEV, generálny riaditeľ Gazprom export:

"Máme takéto skúseností so spoločnými podnikmi vo Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku a nevidíme žiadny dôvod prečo by sme takto nemohli spolupracovať aj so Slovenskom."

V. ŠUŠKA:

"Rusi by nám tak aj podľa ministra hospodárstva mohli pomôcť pri budovaní nových zásobníkov plynu, ale aj náhradných tranzitov."

R. FICO:

"Je to jednoducho projekt, ako na Slovensku nastaviť konkurenciu monopolu, ktorý má Slovenský plynárenský priemysel."

V. ŠUŠKA:

"V podobnom duchu vraj prebehli aj rokovania s českou RWE, ktorá počas krízy väčšie množstvo plynu na Slovensko už dodávala."

R. FICO:

"My sme s RWE už rokovali. Nedovolíme, aby sa Slovensko dostalo do pozície vazala, ako to bolo v prípade privatizácie SPP."

V. ŠUŠKA:

"Plynovú krízu však vystriedala tá hospodárska. Vláda preto vytvorí Radu hospodárskej krízy. Okrem zamestnávateľov, odborárov a kľúčových rezortov, tam budú zástupcovia z finančnej sféry. Zasadne už budúcu stredu a s ich návrhmi sa parlament bude zaoberať už 3. februára. Aj v skrátenom legislatívnom konaní bude rada riešiť tri kľúčové oblastí, ako zamestnanosť, sociálne programy a rast HDP."

R. FICO:

"Cieľ je jasný, byť v prvej päťke, pokiaľ ide o hospodársky rast v rámci Európskej únie."

V. ŠUŠKA:

"Premiér nevylučuje prehodnotenie štátneho rozpočtu. Opozičné návrhy na zníženie rovnej dane však odmieta."

Pavol PAŠKA, predseda NR SR:

"Nebudeme prijímať takéto návrhy. Naša drahá opozícia sa tvári ako keby bolo 10 rokov dozadu a chce naozaj ožobráčiť štát, ožobráčiť príjmy, aby vláda nemala elementárne nástroje, ktorými môže regulovať a stimulovať."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. ZÁLEŽITOSŤ UČEBNÍC: SMER TO OPÄŤ PODPORIL /TANKÖNYVÜGY: A SMER ÚJBÓL MEGTÁMOGATTA/

(23.01.2009; Új Szó; s. 1; MSz)

Nielen od SNS

Bratislava. Poslanci strany Smer na včerajšom zasadnutí parlamentného výboru pre vzdelávanie opäť hlasovali za novelu školského zákona, ktorý schválili začiatkom decembra a ktorý pred Vianocami prezident vetoval. Výsledkom novely by bolo, že by sa v maďarských učebniciach mohli geografické názvy uvádzať v maďarskom aj slovenskom jazyku. Na včerajšom rokovaní proti novele hlasoval len poslanec SNS, ešte aj člen výboru za HZDS sa hlasovania zdržal. "Toto rozhodnutie znamená, že argumenty prezidenta nepresvedčili každého člena výboru," povedal pre náš denník László SZIGETI, jeden z členov výboru za SMK. Na rokovaní sa nezúčastnili všetci poslanci za Smer a aj z tých, ktorí tam boli, jeden pred hlasovaním odišiel. Dvaja poslanci za Smer za novelu aj tak hlasovali. "Dáva to nádej, že aj na plenárnom rokovaní hlasovanie prinesie rovnaký výsledok," dodal SZIGETI. S výsledkom hlasovania vo výbore bol spokojný aj predseda parlamentu Pavol PAŠKA. "Snažím sa o to, aby poslanci novelu prijali," uviedol PAŠKA. O novele parlament bude hlasovať pravdepodobne o dva týždne, prvý februárový týždeň. Podpredseda vlády Dušan ČAPLOVIČ (Smer) však novelu považuje za "nekvalitnú", ktorá je "plná nepresností". Neodpovedal však na otázku, čo svojim straníckym kolegom odporúča, teda či majú hlasovať za novelu, alebo proti nej. "Mali by si preštudovať, prečo prezident právnu normu parlamentu vrátil," povedal pre náš denník podpredseda vlády pre menšiny. Parlament už prezidentom vrátenú právnu normu meniť nemôže, môže ju len prijať, alebo odmietnuť. Predseda vlády Robert FICO predtým vyhlásil, že opäť schváliť novelu zákona nebude jednoduché a to aj napriek tomu, že by opozícia hlasovala za prijatie. SNS už skôr signalizovala: ak by norma nadobudla účinnosť, ihneď sa obrátia na Ústavný súd. Na to však strana Jána SLOTU nemá dostatok poslancov. Na podanie na Ústavný súd je treba 30 podpisov poslancov, kým SNS má len 20. V decembri proti návrhu zákona hlasovalo aj HZDS.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Podpredsedovia NR SR

17. D. LIPŠIC NAVRHUJE ZNÍŽENIE DANÍ, BELOUSOVOVÁ JE PROTI

(25.01.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 18.00; 0,5 min.; ŠTEFUCA Igor)

I. ŠTEFUCA, moderátor:

"V čase hospodárskej krízy by sa mala koalícia a opozícia zjednotiť a spoločne tento problém riešiť. V diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť to povedal poslanec za KDH Daniel LIPŠIC. Podľa neho na to, aby sme si na Slovensku udržali investície, je potrebné ísť cestou ich stimulovania, teda znižovať daňové zaťaženie, podporovať podnikateľov.

Podpredsedníčka SNS Anna BELOUSOVOVÁ s tým však nesúhlasí. Znižovanie daní odmieta, pretože by to podľa nej ublížilo slovenskej ekonomike. BELOUSOVOVÁ podporuje plán vlády, ktorej cieľom je dať väčšie finančné prostriedky do ekonomicky slabších regiónov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. HOSŤAMI RELÁCIE O PÄŤ MINÚT DVANÁSŤ BOLI A. BELOUSOVOVÁ, D. LIPŠIC, Ľ. VÁŽNY A S. JANIŠ

(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; O päť minút dvanásť; 11.55; 80 min.; STANO Maroš)

Podpredsedníčka NR SR a SNS Anna BELOUSOVÁ a podpredseda KDH Daniel LIPŠIC prezentovali svoje názory na problematiku nedávnej plynovej krízy, formulovali predpokladané závery po prekonaných udalostiach, charakterizovali možnosti riešenia dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy v podmienkach prognóz vývoja slovenskej ekonomiky, vyslovili sa k neukončenému procesu kontroly podmienok tendra na ministerstve výstavby v kontexte prípadného odchodu ministra Mariána JANUŠEKA z funkcie i v spektre kritiky predsedom ĽS-HZDS Vladimírom MEČIAROM, vyjadrili svoje postoje pred opätovným prerokovaním zákona o používaní dvojjazyčných názvov v učebniciach po jeho nepodpísaní prezidentom SR Ivanom GAŠPAROVIČOM a dotkli sa návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý predkladá do parlamentu D. LIPŠIC.

Podľa A. BELOUSOVOVEJ je v podstate zbytočné uvažovať po prekonanej plynovej kríze o diverzifikácii aj zdrojov, tak ako to nedávno avizoval minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK. Závislosť od Ruskej federácie a teda ruského plynu je, ako argumentovala, neprekonateľná. Možno však uvažovať o diverzifikácii tranzitných ciest tak, ako o tom údajne už uvažuje aj Rusko, čo špecifikovala. Predstavila tiež kontúry návrhu zákona o energetickej bezpečnosti z dielne SNS, ktorý má ambíciu odstrániť zanedbanie strategických záujmov Slovenska prvou MEČIAROVOU a potom DZURINDOVÝMI vládami, keď boli sprivatizované aj zásobníky plynu na území Slovenska. Nová právna norma by vytvárala priestor pre prípadný vstup štátu aj do tejto oblasti v akútnych prípadoch. SNS hodlá podporovať koaličné a vládne návrhy na riešenie dôsledkov globálnej hospodárskej krízy, teda prípadné zvýšenie deficitu v štátnom rozpočte, nie iné návrhy z prostredia opozície súvisiace s daňovými a odvodovými úpravami. Oznámila, že SNS nemieni podporiť opätovne stranou Smer predkladaný návrh o dvojjazyčných názvoch, pretože je nevykonateľný pre ministra školstva. Odmietla bližšie komentovať situáciu na ministerstve výstavby, pretože proces kontroly komplexne ukončený nebol, k výhradám V. MEČIARA sa nevyjadrila, keďže "už narozprával všeličo". Návrh D. LIPŠICA o preukazovaní pôvodu majetku vníma ako jeho dlhodobú agendu, no obáva sa, že jeho prijatie by zo Slovákov urobilo národ "bonzákov".

Ako zdôraznil D. LIPŠIC, nie je podstatné hľadať vinníka v plynovom spore, no pripomenul, že Slovensko malo zmluvu s Gazpromom, preto bolo povinnosťou tejto ruskej inštitúcie riešiť problémy s Ukrajinou prípadne arbitrážnymi mechanizmami, nie spraviť zo Slovenska a z iných krajín rukojemníkov. Diverzifikáciu považuje preto za nevyhnutnú a aj na základe jeho poznatkov možnú. Apeloval, aby sa táto rozhodne nie vnútropolitická otázka Slovenska riešila v odbornej diskusii v spektre prieniku politických síl krajiny, podobne ako i tematika hospodárskej krízy, preto SDKÚ-DS je ochotná prispieť svojimi postrehmi, no rešpektuje aj eventuálne podnety koaličného zoskupenia. Tematika dvojjazyčných názvov je v súčasnosti pre občanov minimálne dôležitá a fakty v prípade kontroverzného tendra na ministerstve výstavby sú pre ľudí jednoznačne zrozumiteľné napríklad jeho unikátnym vyhlásením na internej nástenke ministerstva, pričom išlo o niekoľko miliardovú sumu a nepopierateľné indície k podnikateľsky spriaznenému prostrediu so SNS. Dúfa, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku podporí aj strana Smer, keďže sama takýto zámer presadzovala, neobáva sa, že bude norme vyčítaná protiústavnosť, keďže bol použitý taliansky model založený na občianskych právnych princípoch.

V druhej časti relácie predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav JANIŠ podrobil ostrej kritike celý súčasný postup pri výstavbe diaľnic i závery tendra na realizovanie elektronického mýta. Proces je podľa neho výrazne predražený, navyše víťazom tendra sa stala spoločnosť s nejasnými prepojeniami, ktoré ani minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír VÁŽNY nevie definovať. Vyslovil obavu, že vysoká finančná suma, ktorá pri tendri figuruje, skončí "niekde na Cypre". Pozastavil sa vôbec nad takýmto rozhodovaním vo veci kompetentných v čase rozmáhajúcej sa ekonomickej krízy a upozornil, že o tender sa začala zaujímať aj Európska komisia. Termín dokončenia diaľničného prepojenia Košíc s Bratislavou v roku 2010 označil za "srandu". Týmto argumentáciám oponoval Ľ. VÁŽNY podrobnejšou špecifikáciou rozpracovaných úsekov i PPP-projektov, v prípade mýtneho tendra ubezpečil, že víťazná spoločnosť disponuje majetkovým imaním i odborným zázemím natoľko, aby sa dalo predpokladať úspešné zvládnutie úlohy, na ktorú budú použité aj prostriedky z fondov Európskej únie po doriešení niektorých bližšie nekonkretizovaných aspektov. Pripomenul, že mu zákon neprikazoval venovať sa podrobnejšiemu skúmaniu pozadia predmetnej spoločnosti, no nepoprel, že jeho internetové úsilie zistiť prípadné údaje bolo neúspešné. Za príliš veľký problém nepokladá ani otázky, na ktoré požaduje odpoveď príslušný komisár Európskej únie. STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. KOALÍCIU ROZDEĽUJE VYSOKOŠKOLSKÝ ZÁKON

(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GREČKO Tomáš)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"Koalícia má ďalší problém. K sporom okolo ministra Mariana JANUŠKA, maďarským učebniciam a nejednotnému postoju pri voľbe prezidenta pribudla novela vysokoškolského zákona. Rezort školstva ňou chce umožniť vysokým školám zakladať alebo vstupovať do obchodných spoločností. HZDS a Smer sú však proti."

Tomáš GREČKO, redaktor:

"Ministerstvo školstva chce novelou umožniť vysokým školám zakladať alebo vstupovať do akcioviek a eseročiek. Ako vklad by mohli použiť svoj majetok. Koaliční partneri - HZDS a Smer majú však výhrady. Obávajú sa že majetok vysokých škôl by sa mohol dostať do súkromných rúk. Vladimír MEČIAR už preto avizoval, že za novelu v súčasnej podobe jeho poslanci nezahlasujú."

Vladimír MEČIAR (ĽS-HZDS), predseda strany:

"Aj keď budeme v rozpore s koaličnými partnermi. To stanovisko je zásadné."

T. GREČKO:

"A aj keď vláda ministrovi školstva novelu schválila, rokovať sa o nej bude znova. Tentoraz na koaličnej rade pred februárovou schôdzou parlamentu."

Oľga NACHTMANNOVÁ (Smer-SD), poslankyňa NR SR (telefonát):

"Je tu niekoľko otvorených otázok, na ktoré potrebujeme jednoznačnejšiu odpoveď."

Anna BELOUSOVOVÁ (SNS), podpredsedníčka strany:

"Je to niečo, čo funguje, čo prináša prospech, takže to by malo presvedčiť a samozrejme aj argumenty."

T. GREČKO:

"Novela má chrániť nehnuteľnosti, ktoré školy vložia do obchodných spoločností. Nie však všetkých. Tie, ktoré nadobudli po 1. januári 2003, sa ochrana netýka. Majetok vysokej školy by tak mohli obchodné spoločnosti previesť alebo predať iným subjektom. V prípade zrušenia spoločnosti môže vysoká škola získať vložený majetok späť, musí zaň však zaplatiť."

Mária DURAČINSKÁ, prorektorka Univerzity Komenského Bratislava:

"Novela zákona umožňuje jednoznačne, aby sa tento majetok dostal do ďalších spoločností."

T. GREČKO:

"A takáto bola reakcia ministra školstva na otázku, či už vie o konkrétnych projektoch medzi vysokými školami a podnikateľmi."

Ján MIKOLAJ (SNS), minister školstva:

"Veľa čo viem, už na to veľmi netrpezlivo čakajú."

T. GREČKO:

"Vysokoškolský zákon rozdelil koalíciu aj pred jeden a pol rokom. HZDS sa vtedy nepáčilo zavedenie poplatkov za externé štúdium. Nakoniec však novelu podporilo aj s poplatkami."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. KOMENTÁR - Anna proti saláme

(23.01.2009; Gemerský korzár; s. 7; Schutz Peter)

Na SNS, mimo iných vecí, je veľmi sympatické aj to, s akým omeškaním dokáže reagovať na skutočnosti či deje, ktoré by mala, z podstaty svojej zaostalosti a hlúposti, smečovať takpovediac z voleja. V prípade výtvarnej (výtvarnej?) prezentácie českého predsedníctva, nazvanej Entropa a umiestnenej v átriu Európskej rady, sa im "zapálil motor" po desiatich dňoch.

Len pre tých, ktorí nie sú duchom a mysľou 24 hodín v Bruseli: Entropa je obrovitá plastika, ktorá sa snaží metódou sarkastickej karikatúry vystihnúť akúsi príznačnú črtu každého z 27 národných štátov únie. Vzhľadom na kontraverzné (rozpačité) prijatie sa od diela trochu odtiahlo aj české predsedníctvo a ešte zvlášť razantne ho odmietol prezident Klaus, ktorý na dôstojnosť národných štátov nedá dopustiť. Slovensko, ktoré autor David Černý zobrazil ako salámu v maďarskej trikolóre, vyslovilo svoje zneľúbenie tiež, akurát že minister Kubiš to stihol skoro týždeň pred SNS...

Extempore pani Belousovovej, ktorá, samozrejme, "mäkkú nótu" Jána Kubiša ďaleko prelicitovala, je pozoruhodné tým, že ide o vôbec prvé stanovisko politika, ktorého obsahom je výtvarná kritika: "(...) Tu nejde o umenie, je to absolútna dekadencia. (...) Ak toto je umenie, tak potom naozaj už vôbec umenie sa dostáva do nejakých hrozných, nízkych suterénnych úrovní (...)" Recenziu ešte rozvinul minister Mikolaj, ktorý vie, že "to nesmie byť gýč, a to je gýč, a nesmie dehonestovať národ, a to dehonestuje". No. Nechajme galeristov a inú odbornú kritiku zvíjať sa v mdlobách a povedzme si radšej, že ani to Bulharsko, ktoré protestovalo najostrejšie a už si vydobylo zahalenie "svojho" tureckého záchoda, nehodnotilo úroveň diela, ale sa proste cítilo dotknuté. Aj keď tým ukázali, že im chýba zmysel pre recesiu a ironizáciu seba samých, vedia aspoň toľko, že vecou politikov už vôbec nie je glosovať slobodnú tvorbu. Pchať nosy môžu, ak sa im to neštíti, do lokalizácie, príležitosti, pri ktorej sa "performance" deje, a politických súvislostí. Iste, aj politik má slobodu prejavu, a smie sa vyjadrovať aj k umeniu. Lenže práve o to ide; ak už k nejakému "faux pas" došlo, tak nie v rámci umenia, ale jeho politického užitia. Na tom sa asi zhodneme všetci, teda mimo Belousovovej, že keby Černý zajtra vystavil salámu s maďarskou trikolórou v Lofflerovej galérii, tak žiadny politik nesmie ani ceknúť.

Schopnosť pozrieť sa na seba s odstupom, zasmiať sa nad vlastnými slabosťami, pochopiť pohľad iných, nebrať svoju existenciu smrteľne vážne, je známka zrelosti a inteligencie. Saláma v tenučkej zeleno-bielo-červenej trikolóre chcela zrejme ironizovať rýchle bohatnutie zaťažené nánosmi minulosti, ktorých sa zbavujeme, ale nezbavili. Čakať od SNS čokoľvek intelektuálnejšie ako vrčanie a starosť o vlastný obraz, by bolo ozaj odvážne. Napokon, na neoficiálnych fórach sa o Černého kompozícii dozvieme čokoľvek, od ozaj zatratenia až po chválu do neba. Ale že sa na Slovensku dožijeme, a to od naslovovzatých expertov, ako SNS, definície "gýča" a "dekadencie", tak to je ozaj veľké spestrenie života v samých krízach, od plynovej po televíznu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. POLITICI DISKUTOVALI O DOPADE PLYNOVEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SLOVENSKA

(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MAJER Peter)

Moderátorka:

"Na ekonomický vývoj Slovenska bude mať okrem finančnej krízy veľký vplyv aj plynová. Zhodli sa na tom politici, ktorí o nej diskutovali v relácii O 5 minút 12. Ich názory sa však rozchádzajú v tom, ako podobným situáciám predísť."

P. MAJER, redaktor:

"Daniel LIPŠIC z KDH a Anna BELOUSOVOVÁ z SNS sa zhodli na tom, že na Slovensko musí prúdiť plyn aj cez iné štáty ako cez Ukrajinu. Daniel LIPŠIC by však privítal, keby sme sa mohli napojiť na budúci plynovo Nabucco, ktorý úplne obchádza Rusko a Ukrajinu."

Daniel LIPŠIC, poslanec NR SR (KDH):

"Rusko podľa mojej mienky, ani Ukrajina, v tomto okamihu nie sú dôveryhodní partneri. A s Ruskom máme už aj určitú historickú skúsenosť, a dnes slovenská energetická bezpečnosť visí na šnúrke od PUTINOVÝCH nohavíc."

P. MAJER:

"Podpredsedníčka SNS však v projekte Nabucco vidí riziko."

Anna BELOUSOVOVÁ, podpredsedníčka SNS:

"To by vlastne sa Európa dostala do ekonomickej závislosti Spojených štátov. Pretože ten, kto ovládne Nabucco, je aj slepému jasné, že ovládne ekonomiku Európy."

P. MAJER:

"Poslanec SDKÚ-DS Stanislav JANIŠ si myslí, že riešením plynovej krízy nemôže byť alternatívny poskytovateľ plynu s účasťou Gazpromu, o vytvorení ktorého uvažuje vláda."

Stanislav JANIŠ, poslanec NR SR (SDKÚ-DS):

"Ak vytvoríme spoločný podnik s Gazpromom, no tak ak dnes sme závislí na 98 percent na Rusoch, tak budeme závislí na 150 percent."

P. MAJER:

"Podľa ministra dopravy sú opatrenia na zabránenie podobnej krízy dlhodobé."

Ľubomír VÁŽNY, minister dopravy:

"Dajú sa aj niektoré krátkodobé, najmä prepojenie plynovodu Jamal, ale to tiež je taký beh na dlhé trate."

P. MAJER:

"O príčinách krízy a o tom, ako takéto situácie minimalizovať, sa s ministrom hospodárstva a plynármi budú rozprávať aj poslanci parlamentu. Špeciálny výbor bude 2. februára."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. PREUKAZOVANIE PÔVODU MAJETKU JE OPÄŤ NA SCÉNE

(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; LINHART Martin)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"Zákon o preukazovaní pôvodu majetku je opäť v hre. Do parlamentu ho predkladá poslanec LIPŠIC. Viacerí právnici však takýto zákon považujú za zbytočný. Konať by mali daňové úrady a finančná polícia."

Martin LINHART, redaktor:

"Pôvodný zákon o preukazovaní pôvodu majetku Ústavný súd vlani zmietol zo stola. Koalícia na čele s Robertom FICOM však sľubuje, že pripraví nový. Daniel LIPŠIC jej neverí, a preto prichádza s vlastným návrhom, ktorý predkladal ešte ako minister."

Daniel LIPŠIC (KDH), poslanec NR SR:

"Vtedy hlasovali za aj všetci poslanci Smeru, to znamená, ja by som bol rád, aby ľudia mali možnosť vidieť, či sa slová a skutky zhodujú."

Miroslav ČÍŽ (Smer-SD), podpredseda NR SR, (telefonát):

"Obávam sa, že ten návrh pána LIPŠICA skôr devalvuje celú túto problematiku. A myslím si, účel pána LIPŠICA bude splnený už len tým, že sa ním mediálne prezentuje."

M. LINHART:

"Kým zákon je neustále predmetom politického boja, pre právnikov je zbytočnosťou. Konať podľa nich majú daňové úrady aj polícia."

Radoslav PROCHÁZKA, ústavný právnik:

"Napríklad orgány finančnej polícia alebo iné orgány, aj orgány činné v trestnom konaní disponujú tými nástrojmi, ktoré sú spôsobilé zamedziť získavaniu príjmov z trestnej činnosti a ich využívaniu."

Andrea POLAČIKOVÁ, zástupkyňa hovorca Prezídia PZ SR:

"Polícia v súčasnosti v plnom rozsahu nedokáže zmapovať majetok osôb, ktorý súvisí s trestnou činnosťou, a preto by sme uvítali novú právnu úpravu."

Miroslav DOBÁK, hovorca daňového riaditeľstva:

"Daňové orgány nemajú v súvislosti s právnou legislatívou zákonné oprávnenie na vykonávanie takýchto zisťovaní."

M. LINHART:

"Právnici im ale odkazujú, aby konali efektívnejšie a prípadne navrhli zmeny zákonov, ktoré by im pomohli."

Jozef VOZÁR, Ústav štátu a práva SAV:

"Keby sa tieto zákony upravili podľa týchto pripomienok, podľa mňa by to bolo omnoho schodnejšia cesta, ako prijímať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý stále má problém s protiústavnosťou."

M. LINHART:

"Vlastnú verziu zákona o preukazovaní pôvodu majetku pripravuje aj rezort spravodlivosti. Hotová by mala byť tento rok."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Slotova vládní SNS: odstranit SR z Entropy

(23.01.2009; Právo; s. 3; ivi)

Vládní Slovenská národní strana (SNS) trvá na odstranění Slovenska z plastiky Entropy instalované v Bruselu.

"Znázornění naší země uráží Slovensko a Slováky. Český umělec si tímto řeší problémy s psychikou," řekla včera místopředsedkyně SNS Anna Belousovová. "Nejde o umění, ale o dekadenci. Budeme považovat za umění nějaké halucinogenní představy?" dodala. Plastika Davida Černého znázorňuje SR jako salám v papíru převázaný maďarskou trikolórou.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. SPRÁVY

(25.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 14.00; 4 min.; JANITOR Marek)

Marek JANITOR, hlásateľ:

"V dnešnej relácii Vec verejná hovorila vrchná riaditeľka a členka predstavenstva VÚB Elena KOHÚTIKOVÁ aj o možných rizikách, ktoré stoja pred našou ekonomikou v súvislosti so svetovou finančnou krízou."

Elena KOHÚTIKOVÁ:

"To, že to postihlo celý svet, to, že to postihne našu ekonomiku je fakt, pretože jedna mimoriadne otvorená ekonomika, ktorá práve tým, že je tak otvorená, je závislá od toho, ako sa darí odberateľom hlavne v Nemecku a Českej republike. Ja pevne verím tomu, že práve to, že máme euro a že nečelíme ďalšiemu riziku, čo je pohyby kurzov, tak sa nám podarí prekonať rýchlejšie a ľahšie toto ťažké obdobie."

M. JANITOR:

"V čase hospodárskej krízy by sa mala koalícia a opozícia zjednotiť a spoločne tento problém riešiť. Povedal poslanec za KDH Daniel LIPŠIC pre Slovenskú televíziu. S ním nesúhlasí podpredsedníčka SNS Anna BELOUSOVOVÁ. Vláda totiž zdedila po minulej veľké regionálne rozdiely, nedobudované diaľnice a jednosmerne zameranú ekonomiku. Odmietla opozíciou navrhované znižovanie daní. Podľa nej by to ublížilo našej ekonomike."

"Na poštovej schránke Zväzu Slovákov v Maďarsku v budapeštianskom sídle organizácie sa objavil hanlivý nápis. Úradujúca tajomníčka Monika SZABÓOVÁ informovala o prípade políciu a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Vyjadrila nádej, že ide o ojedinelý incident."

"Prezident Afganistanu Hamíd KARZAJ odsúdil včerajšiu vojenskú operáciu Američanov v provincii Lagman, pri ktorej podľa afganských zdrojov zahynulo 16 civilov. Zabíjaním nevinných podľa neho americkí vojaci nepriamo podporujú teroristov. Kábul preto zaslal Bielemu domu a vedeniu NATO návrh dohody, ktorá by mala umožniť lepšie kontrolovať vojenské operácie Američanov proti islamským militantom."

"Poprední predstavitelia ruskej pravoslávnej cirkvi sa zišli v Moskve, aby vybrali nového patriarchu po smrti Alexija II. V tajnom hlasovaní v Chráme Krista Spasiteľa urobia krátky zoznam desiatky možných kandidátov. Konečné rozhodnutie padne vo štvrtok. Ide o historicky prvú voľbu patriarchu od pádu Sovietskeho zväzu a prichádza v čase nárastu popularity Pravoslávnej cirkvi."

"Tisíce technikov pracujú na juhu Francúzska na oprave elektrických vedení a železničného spojenia po silnej víchrici, ktorá krajinu zasiahla včera a pripravila o život najmenej štyroch ľudí. bez elektriny je stále vyše milióna domácností. Vo Francúzsku išlo a najhoršiu búrku od roku 1999."

"V galérii Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi si môžu návštevníci pozrieť zaujímavú výstavu "Vyznanie z palety" akademického maliara Alojza PETRÁŠA. Novou kolekciou obrazov protestuje proti pakultúre a ľudskej ľahostajnosti. Viac informácií zisťoval Marián ONDÁŠ."

Marián ONDÁŠ, spravodajca:

"Veľká časť tvorby Alojza PETRÁŠA je inšpirovaná biblickými príbehmi."

Alojz PETRÁŠ:

"Sú to témy, ktoré ľudstvo potrebuje zvlášť dneska mimoriadne, lebo sa stretávame s nepríjemnými, drastickými spoločenskými udalosťami a konfliktmi."

M. ONDÁŠ:

"Umelec triptychom Trójsky kôň reagoval i na tragický výbuch vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch."

A. PETRÁŠ:

"Znázorňuje už katastrofu, ktorá po tejto udalosti ostala."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. To je veta

(24.01.2009; Sme; s. 18; r)

"Bol to radostný zážitok byť prezidentom, ale nič sa nedá porovnať so západom slnka v Texase."

Bývalý prezident USA GEORGE BUSH sa z Bieleho domu presťahoval späť do svojho rodiska v Texase.

"Každá hlúposť, možno vytvorená v nejakom halucinogénnom ošiali, sa nedá nazvať umením... To nieje umenie, keď má niekto problémy s psychikou... Naozaj, človeku sa z toho dvíha žalúdok."

Zhodnotila Entropu, plastiku Davida Černého, podpredsedníčka SNS ANNA BELOUSOVOVÁ

"Je to taká nehorázna lož, vari sa tomu vyrovná len tá óda o jeho chudobe a malej corsičke."

Prezident SR IVAN GAŠPAROVIČ odmieta kritiku Vladimíra Mečiara, že stojí za privatizáciou podniku Nafta Gbely.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Poslanci a parlament

26. Fico chce byť sociálny aj v kríze

(24.01.2009; Sme; s. 2; Kern Miroslav)

Ficov kabinet chce pre krízu šetriť. Predseda vlády nevylúčil ani zvýšenie deficitu v rozpočte.

Vláda chce za každú cenu zachovať sociálne programy, udržať zamestnanosť a bude sa snažiť, aby Slovensko zostalo v prvej päťke krajín Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom. Tieto ciele po tom, ako je čoraz jasnejšie, že nás svetová kríza výrazne zasiahne, predstavil premiér Robert Fico.

"Neexistuje v tomto okamihu žiaden recept, aby sme sa jej (kríze) mohli vyhnúť," hovoril predseda vlády. Podľa neho v roku 2009 nebude pre vládu nič také dôležité, ako minimalizovať ekonomické škody.

Preferencie - zlá otázka

Novinárska otázka o vzťahu medzi zvyšovaním nezamestnanosti a popularitou Smeru Fica rozčúlila. "Nemerajte aktivity vlády cez preferencie, to je hlúpe, hlúpe, hlúpe," povedal. "Kašlem na celé preferencie. Už ma s tými preferenciami neotravujte," dodal.

Konkrétne kroky proti kríze ide Fico konzultovať na novovzniknutej Rade pre hospodársku krízu. Budú v nej okrem ministrov zástupcovia odborov, zamestnávateľov, obcí aj bánk. Premiér sa ide rozprávať o tom, ako by jednotliví ministri mohli šetriť štátne prostriedky a možnou cestou je aj zvýšenie rozpočtového deficitu z plánovaných 2,08 percenta. Ešte koncom decembra Fico hovoril, že by sa mal udržať na plánovanej úrovni aj vďaka euru.

SDKÚ návrhy

SDKÚ včera navrhla konkrétne veci, ako by sa mal štát postaviť ku kríze. Podľa podpredsedu strany a bývalého ministra financií Ivana Mikloša navrhujú zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent "tak, aby ostalo viac peňazí ľudom a aby to dalo ekonomike potrebný impulz".

Navrhujú aj zvýšenie materského príspevku na 100 percent čistej mzdy počas jedného roka aj zvýšenie odpočítateľnej položky, či daňové a odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas prvých dvoch rokov.

Mikloš hovoril aj o potrebe zvýšiť financovanie stavby diaľnic zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov. Návrhy, ktoré dáva Dzurindova strana do parlamentu, majú podľa Mikloša zabrániť, aby ľudia prichádzali o prácu.

SDKÚ by neprekážalo, keby štát dočasne pre krízu o niečo zvýšil deficit rozpočtu. Fico návrhy SDKÚ rezolútne odmietol. Snahu znižovať dane dokonca označil za "sabotáž", ktorá by naopak štátu uškodila.

Opozícia sa vraj správa podľa modelu "čím horšie, tým lepšie" a ide jej iba o to, aby položila túto vládu.

Hovoril aj o tom, že chce protikrízové opatrenia presadiť aj v parlamente, možno aj mimoriadnymi zmenami, ktoré by si vyžiadali skrátenie legislatívneho konania.

-----

Text pod foto

O kríze hovorili aj naši najvyšší ústavní činitelia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. Fico: Nebudeme v úlohe vazala

(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 3; Turanský Vladimír)

Vláda pripúšťa širšiu spoluprácu s Ruskom aj dočasné znárodnenie zásobníkov s plynom v čase núdze.

Bratislava - Keby Rusko a Ukrajina dnes znova zatvorili kohútiky na plynovode, Slovensko má len dočasné riešenie. Čerpali by sme ruský plyn z plynovodu Jamal a zvýšili by sa aj odbery zo zásobníkov na Záhorí.

"Ak by tranzit znova vypadol, zabezpečenie náhradných dodávok by netrvalo tak dlho ako počas plynovej krízy. 'Cestičky', ako ho na Slovensko dostať, sú už vychodené a riešenie by sa našlo pomerne rýchlo," povedal pre HN zdroj blízky rezortu hospodárstva, ktorý si neželá byť menovaný. Dlhodobé riešenie, ako zabezpečiť dostatok dodávok, vláda ešte len hľadá. Jednou z možnosti je rozšírenie konkurencie na našom trhu s plynom.

Tajné služby varujú

Riziko prerušenia dodávok plynu do Európy stále existuje. Ukrajinský prezident Viktor Juščenko chcel v piatok dohodu s Ruskom zrušiť, lebo sa mu zdá nevýhodná. Aj keď tento zámer nevyšiel, v lete chce Kyjev s Moskvou znova rokovať o cenách plynu.

Česká tajná služba upozornila na riziko prerušenia dodávok parlament už krátko po tom, čo Rusko obnovilo dodávky plynu do Európy. "Slovenská informačná služba sa tomuto problému venuje a svoje vyhodnotenie oznámi zákonom ustanoveným príjemcom," informoval HN jej hovorca Karol Sorby.

Alternatívy zákona

O možnostiach získania nových zdrojov plynu rokoval v piatok premiér Robert Fico s podpredsedom Rady výkonných riaditeľov Gazpromu Alexandrom Medvedevom. Okrem toho minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek predloží v stredu vláde správu o príčinách a dôsledkoch krízy, pripraví zákon o núdzových zásobách a regulačný úrad preveruje, koľko plynu bolo v čase krízy v zásobníkoch na Záhorí. "Buď si zásobníky niekde vybudujeme, alebo si ich prenajmeme a kúpime aj plyn. To by však zaťažilo štátny rozpočet," približuje Jahnátek zámer pripravovaného zákona. Lepšie by podľa neho bolo, keby legislatíva umožnila ministrovi dať v čase núdze "vo všeobecnom hospodárskom záujme" prevádzkovateľom zásobníkov pokyn, že plyn musia poskytnúť na zásobenie Slovenska.

Rozšírenie konkurencie

Vláda v súvislosti so zlepšením možností zásobovania plynom uvažuje o troch alternatívach - postaviť nový zásobník spolu s Gazpromom, pripraviť náhradné plynovodné trasy a zriadiť spoločný rusko-slovenský podnik, ktorý by konkuroval SPP. Fico nevylučuje, že takýto podnik môže vzniknúť aj s firmou RWE pôsobiacou v Česku. Konkurencia by podľa neho priniesla zlacnenie plynu. "Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, nedovolíme, aby sme sa dostali do pozície vazala, ako to bolo v prípade privatizácie SPP," povedal premiér. Medvedev potvrdil, že Gazprom má o takéto projekty záujem. "Nevidíme žiadny dôvod, prečo by sme takto nemohli spolupracovať," povedal. Pre samotných plynárov vstup ďalšieho hráča na náš trh s plynom nie je problém. "Už dnes tu pôsobia menšie spoločnosti, ktoré obchodujú s plynom," povedal pre HN Ľubomír Tuchscher z komunikačného oddelenia SPP.

Podľa poradcu premiéra pre ekonomické otázky Petra Stanéka, nie je dôležité budovať ďalšie plynovody, ale znižovať spotrebu. Napríklad zatepľovaním, čo by pomohlo aj samotnej ekonomike. "Prinieslo by to úsporu energie, rast zamestnanosti i výroby," konštatoval na seminári Slovenskej asociácie podnikových finančníkov venovanom globálnej finančnej kríze.

V mene budúcnosti zabudnite...

Bývalý riaditeľ SPP Arpád Demko hovorí, že spoločný podnik s Ruskom by ukrojil zo ziskov SPP, z ktorých profituje aj štát. Za problematickú považuje tiež spoluprácu s Gazpromom pri výstavbe zásobníkov. Lebo táto firma by podľa neho svoj podiel chcela splatiť plynom. "V mene budúcej spolupráce zabudnite na minulosť," pripomína Demko starú ruskú zásadu. Túto taktiku podľa neho teraz zvolil Gazprom aj voči Slovensku. Chce tak stlmiť naše požiadavky na náhradu škôd za nedodanie plynu. "Je absurdné, že Fico chce ponúkať vinníkovi krízy investície. Gazprom by mal najprv nahradiť škody a potom s ním môžeme hovoriť o spolupráci," tvrdí Ivan Štefanec z SDKÚ-DS.

----

Text k foto

Pri energetických projektoch sa vláda podľa premiéra Roberta Fica zapojí len do takých projektov, kde bude kontrolovať procesy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. FINANCOVANIE HLUKOVÝCH MÁP PRESÚVA MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA NA SAMOSPRÁVU, KTORÁ S TÝM NESÚHLASÍ

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; DOVČIAKOVÁ Jana)

Petra MAŤAŠOVSKÁ, moderátorka:

"Takzvané hlukové mapy si budú obce zrejme financovať z vlastného. Dosiaľ na mapovanie hlučnosti dávalo peniaze ministerstvo zdravotníctva, avšak pre nedostatok prostriedkov presúva financovanie na samosprávu. S novelou, ktorú už schválila vláda, nesúhlasia obce a mestá. Výhrady má aj Bratislava. Viac povie Jana DOVČIAKOVÁ."

Jana DOVČIAKOVÁ, redaktorka:

"K tvorbe hlukovej mapy v súlade s európskymi smernicami ako prvá pristúpila Bratislava, ktorá už preinvestovala vyše dva a štvrť milióna eur. Táto čiastka mala byť hradená z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Keďže mal však rezort v minulosti so získaním týchto peňazí problémy, rozhodol sa financovanie presunúť na samosprávu. Minister zdravotníctva Richard RAŠI."

Richard RAŠI:

"My na to prostriedky ako zdravotníctvo rezort nemá a mestá o tieto prostriedky môžu požiadať Európsku úniu. Takže preto sme to zmenili, aby sa tie hlukové mapy urobili a naozaj sa zistilo, kde treba robiť protihlukové opatrenia a kde nie."

J. DOVČIAKOVÁ:

"Proti tejto argumentácii vystupuje Únia miest Slovenska. Generálny sekretár Marián MINAROVIČ."

Marián MINAROVIČ:

"Za 15 rokov mojej účasti v legislatívnom procese som také zdôvodnenie legislatívnej normy nezažil."

J. DOVČIAKOVÁ:

"Rezort ale tvrdí, že hlukové mapy slúžia predovšetkým miestnej samospráve a tá by ich preto mala aj financovať. Marián MINAROVIČ z Únie miest ale oponuje."

M. MINAROVIČ:

"Tento zákon vznikol na základe aplikácie Európskej únie do našej legislatívy. To znamená, je to úloha štátu, ktorú musí aj štát financovať."

J. DOVČIAKOVÁ:

"Rovnaký názor zastáva aj Združenie miest a obcí Slovenska. Hovorkyňa Elena POLÁKOVÁ."

Elena POLÁKOVÁ:

"Ide o štátnu pôsobnosť, preto mestá a obce nemôžu hradiť zo svojich rozpočtov vypracovanie hlukových máp. Riešenie cez eurofondy nepovažuje ZMOS za vyhovujúce, nakoľko sú len doplnkovým zdrojom financovania."

J. DOVČIAKOVÁ:

"Únia miest aj ZMOS tvrdia, že financovanie hlukových máp bude pre obce problémom, pretože zaťaží ich rozpočty. Väčšie aglomerácie ich pritom musia vypracovať do polovice roka 2012 a každých päť rokov ich aktualizovať. Po Bratislave, ktorá v pripomienkovom konaní vyjadrila svoj nesúhlas so zmenami v spôsobe financovania, začínajú na mapách v niektorých častiach mesta robiť aj Košice. Prostriedky si na to nateraz vyčlenili z vlastného rozpočtu. Hovorkyňa mesta Lucia MIHOKOVÁ."

Lucia MIHOKOVÁ:

"Ak by to bolo pre celé mesto a stálo by to tých 30 miliónov korún, museli by sme naozaj žiadať financovanie z európskych fondov, lebo toto by samospráva nebola schopná utiahnuť. Ak by to z eurofondov nevyšlo, budeme asi žiadať vládu o spolupomoc pri financovaní."

J. DOVČIAKOVÁ:

"Novelu musí ešte schváliť parlament, v ktorom sa pripomienky pokúsi presadiť aj Združenie miest a obcí Slovenska."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. HOSPODÁRSKA KRÍZA: AKO ZATRASIE EKONOMIKOU?

(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; V politike; 19.55; 50 min.; DÍRER Richard)

Hospodárska kríza sa prejavuje aj na Slovensku, stále viac podnikov oznamuje prepúšťanie a medzi ľuďmi narastajú obavy. Vláda aj opozícia prichádzajú so svojimi riešeniami. O tom, aké sú dopady krízy a ako je možné ich minimalizovať, diskutovali v relácii V politike štátny tajomník ministerstva financií F. PALKO, podpredseda SDKÚ-DS I. MIKLOŠ a V. PÁLENÍK z Ekonomického ústavu SAV.

Ako skonštatoval F. PALKO v súčasnosti nikto nevie odhadnúť hĺbku ani dĺžku krízy, treba preto neustále vyhodnocovať údaje a predpokladať ďalší vývoj, aj keď je to ťažké. Ako dodal, vo februári zverejní ministerstvo financií novú prognózu vývoja, pričom odhad rastu bude nižší ako 4,6 percenta prognózovaných v rozpočte, aj keď to nebude číslo, ktoré by hovorilo o tom, že Slovensko je v recesii. I. MIKLOŠ súhlasil s tým, že nikto neočakával, že kríza bude mať až takéto rozmery. Na druhej strane však upozorňuje, že netreba ľudí strašiť, lebo príliš veľké obavy môžu dopady krízy ešte prehĺbiť. Pritom tie budú závisieť aj od toho, čo budú vlády robiť, krajiny, ktoré budú prijímať správne opatrenia, môžu stratiť menej, pričom z tohto pohľadu má Slovensko stále relatívne dobrú pozíciu.

Ako sa vyjadril I. MIKLOŠ, netvrdia, že sa vláda v tejto situácii nesnaží, ale tvrdia, že nerobí dosť, prijali sa síce desiatky opatrení, ale tie nezaberajú. Rovnako podľa slov I. MIKLOŠA netvrdia, že len ich riešenia sú správne, tvrdia však, že situácia je mimoriadna a treba rokovať, koalícia však tieto výzvy stále odmieta. Pripomenul, že podľa ekonómov bude rok 2009 najťažší, preto treba prijímať opatrenia, ktoré zaberú okamžite a nie opatrenia, ktoré začnú zaberať v roku 2010 a neskôr. Z tohto pohľadu si vedia predstaviť aj navýšenie deficitu. Obávajú sa však, že deficit sa zvýši, ale tieto opatrenia ekonomike nepomôžu. Ako spresnil, SDKÚ o.i. navrhuje nielen znížiť dane, aby ľuďom zostalo viac peňazí, ale tiež aj zvýšiť investície štátu, ako aj viac šetriť vo výdavkoch. Pripustil, že zníženie daní spôsobí deficit v rozpočte, ale plusy tohto kroku, ako ukázala už prax v minulosti, sú väčšie. Ďalšie opatrenia, ktoré navrhujú, majú viesť k spružneniu trhu práce aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia, ktoré sa na Slovensku v poslednom roku zhoršilo.

F. PALKO pripomenul, že vláda pri príprave svojich opatrení komunikovala so všetkými relevantnými subjektmi a následne prijala konkrétne opatrenia. Vítajú pritom aj pomoc opozície a očakávajú, že podporí ďalšie návrhy vlády, ktoré prídu do parlamentu. Konkrétne opatrenia sa pritom budú odvíjať od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika a čo ukážu analýzy posledného štvrťroka a makroanalýza ministerstva vo februári. F. PALKO súhlasí s tvrdením, že sú potrebné opatrenia, ktoré zaberú okamžite, ale znižovanie daní, ktoré navrhuje SDKÚ, takým opatrením nie je aj preto, že jeho prípadný pozitívny efekt sa prejaví až na budúci rok. Navyše by tento krok spôsobil deficit v rozpočte, čo si v tejto situácii štát nemôže dovoliť. Odmietol aj ďalšie z opatrení, ktoré navrhuje SDKÚ a to daňové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Ako pripomenul, táto možnosť by sa mohla aj zneužívať, keď by živnostníci odhlasovali svoje živnosti a nahlasovali nové.

V. PÁLENÍK pripomenul, že v čase spomalenia hospodárskeho rastu treba dať ekonomike impulz expanzívnou menovou a fiškálnou politikou, pritom vo fiškálnej politike to môže byť buď znižovanie daní alebo znižovanie výdavkov, ktoré riešenie je výhodnejšie, závisí od konkrétnej situácie. Pokiaľ ide o navyšovanie verejných výdavkov na úkor schodku, pripomenul, že Slovensko tento rok čaká niekoľko volieb a to vytvára tlak na verejné financie, budú aj výpadky príjmov v dôsledku poklesu zamestnanosti a to dostane ministerstvo financií do zložitej situácie. Osobne sa pritom obáva, či túto krízovú situáciu zvládne konkrétne minister POČIATEK, ktorý s tým nemá skúsenosti a zatiaľ ani nepôsobí dojmom ministra do nepohody. V takejto krízovej situácii pritom všetko stojí a padá na osobe silného ministra financií. Pri porovnaní dvoch prístupov: vlády a koalície, zopakoval, že z hľadiska teórie sú oba ekvivalentné, ale aj vzhľadom na osobu ministra financií by sa skôr priklonil k zníženiu daní. Súhlasí však aj s premiérom, že treba šetriť.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. HOSŤAMI RELÁCIE SOBOTNÉ DIALÓGY BOLI E. KUKAN A O. ALGAYEROVÁ

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.; DOBŠINSKÝ Braňo)

Bývalý minister zahraničných vecí a poslanec NR SR za SDKÚ-DS Eduard KUKAN sa v diskusii so štátnou tajomníčkou Oľgou ALGAYEROVOU zhodli na tom, že príčiny plynovej krízy a sporu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou možno hľadať v obchodných i geopolitických záujmoch oboch krajín. Zastavenie dodávok pre Slovenskú republiku, ale i ďalšie krajiny Európskej únie nepovažujú za civilizovaný a štandardný spôsob riešenia rozporov, konštatovali, že obe krajiny značne stratili na miere dôveryhodnosti, nevylúčili prípadné zopakovanie nepriaznivej situácie, preto je nevyhnutné po dokončení príslušných analýz začať v úzkej kooperácii s Európskou úniou proces aplikovania diverzifikačných možností i za cenu straty časti tranzitných poplatkov pre Slovensko. Podľa E. KUKANA Rusko výrazne "pokorilo Európu", ktorá musí definovať spôsob reakcie, no na dôstojnej diplomatickej báze, pretože napriek udalostiam nesmie prestať záujem o vzájomný dialóg a komunikáciu. Osobitne ocenil profesionálny vklad slovenskej diplomacie do problematiky, odporúčal najvyšším vládnym predstaviteľom zvýšiť jej podiel na riešení dilem i v budúcnosti, varoval však pred silnými a smelými vyhláseniami na domácej pôde, pretože dôležitejšie je ich presadenie priamo v rokovacích epicentrách pri definovaní príslušných očakávaných rezultátov.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. HZDS nechce podporiť Mikolajovu zmenu vysokoškolského zákona

(26.01.2009; Sme; s. 2; čtk)

Vladimírovi Mečiarovi sa nepozdáva Mikolajov plán financovania vysokých škôl.

DOLNÝ KUBÍN. HZDS nechce v parlamente podporiť zmenu zákona, ktorá podľa vlády umožní verejným vysokým školám vytvárať spoločné firmy s podnikateľmi. Predsedovi strany Vladimírovi Mečiarovi sa nepozdáva spôsob kontroly finančných transakcií pri týchto projektoch.

HZDS svojim poslancom odporučilo, aby zákon v súčasnej podobe nepodporili. "Aj napriek tomu, že budeme v rozpore s koaličnými partnermi," upozornil Mečiar. Na čele ministerstva stojí nominant SNS Ján Mikolaj.

Školy by do spoločných firiem podľa návrhu vlády vkladali napríklad svoj majetok či poskytli odborníkov, firmy by ich zasa financovali.

Vysoké školy by v tomto roku mali z verejných zdrojov vrátane podpory Európskej únie získať spolu asi 747 miliónov eur (22,5 miliardy korún).

Na Slovensku pôsobí 20 verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. Janušek je stále vo funkcii

(26.01.2009; Sme; s. 3; mož)

Celý škandál vypukol v novembri, premiér Fico začal o jeho transparentnosti pochybovať pred Vianocami, ministra však stále neodvolal.

1. Minister Janušek tender vypísal v máji 2007. Informáciu zverejnil na nástenke na chodbe ministerstva. Ak niekto nešiel na ministerstvo počas týždňa, keď tam oznam visel, o tendri sa nedozvedel. Nástenku minister priznal až na tlačovej besede, keď odpovedal na otázku.

2. Ministerstvu to vyčítal okrem iných chýb aj rezort financií. Rezort Jána Počiatka napríklad ministerstvu napísal: "Výzva bola uverejnená iba na oznamovacej tabuli ministerstva výstavby, čo vzhľadom na význam a predpokladanú hodnotu zákazky považujeme za zverejnenie nedostatočné a v rozpore s výkladovým oznámením komisie, aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní." Ministerstvo pohrozilo, že komisia niektoré položky z tendra nezaplatí.

3. Prihlásil sa jeden uchádzač, ktorý aj vyhral: konzorcium firiem, v ktorých sú okrem belgickej firmy aj spoločnosti Zamedia a Avocat.

4. Minister nedodržal vlastné pravidlá, keď vo svojom pokyne žiada od uchádzačov o eurofondy aj pri nízkych sumách predloženie aspoň troch cenových ponúk.

5. Spolumajiteľom Avocatu je právny zástupca Jána Slotu Juraj Hatvany. Ministerstvo za právne služby zaplatilo doteraz 33 miliónov korún. V zmluve má s Avocatom dohodnutú hodinovú sadzbu 3 500 korún. Aliancia Fair-play vypočítala, že pri tomto objeme muselo dva a štvrť právnika pracovať pre ministerstvo denne 19 hodín.

6. Avocat si účtoval milióny aj za dokumenty, ktoré už predtým ministerstvo malo vypracované a boli len aktualizované. Ministerstvo napríklad tvrdilo, že Avocatu zaplatilo za zmluvu medzi ním a Úradom pre verejné obstarávanie. Úrad pritom potvrdil, že zmluvu vypracovali jeho pracovníci.

7. Predražené nie sú len právne služby, ale napríklad aj platby za televízne šoty. Ministerstvo v zmluve dohodlo 170-tisíc korún za šot, reálne pritom inzeruje v televíziách v časoch, keď toľko 30-sekundový šot ani zďaleka nestojí.

8. Ján Slota priznal, že mu nie je blízky len Avocat, ale aj Zamedia, pretože sa postaral o to, aby v nej už nemal vplyv Viktor Tretina.

9. SNS vníma kauzu po svojom. Podpredseda SNS Jaroslav Paška vyhlásil, že médiá o prípade informujú preto, lebo nedostali od Zamedie reklamné zákazky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. KDH CHCE ŽLTÉ ŠKOLSKÉ AUTOBUSY

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; MEDZIHRADSKÝ René)

Ľubomír STRAKA, moderátor:

"Žiakov by mali do škôl voziť špeciálne školské autobusy. S takýmto návrhom prichádzajú kresťanskí demokrati. Podľa exministra školstva Martina FRONCA by komplexný systém školských autobusov zvýšil bezpečnosť prepravy detí a tiež by urýchlil proces rušenia málotriednych škôl. Ministerstvo školstva FRONCOV návrh odmieta."

René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:

"Bývalý minister školstva Martin FRONC sa snažil zaviesť školské autobusy ešte minulý rok, no v parlamente neuspel. S tým istým návrhom prichádza po roku opäť. Chce, aby špeciálne autobusy vozili deti na vyučovanie a späť domov. Využívať by sa mohli aj na iné školské aktivity."

Martin FRONC (KDH), poslanec NR SR:

"Budú mať nápis školský autobus, budú označené žltou farbou."

R. MEDZIHRADSKÝ:

"Kresťanskí demokrati rátajú s podporou opozičných partnerov, rezort školstva však považuje návrh zákona za zbytočný."

Dana ŠPANKOVÁ, hovorkyňa ministerstva školstva:

"Už v súčasnosti umožňuje platná legislatíva zavedenie školských autobusov."

M. FRONC:

"Toto je komplexný návrh."

R. MEDZIHRADSKÝ:

"FRONC navrhuje, aby školské autobusy zavádzali školy postupne počas piatich rokov. Podľa návrhu by si zriadenie školských autobusov vyžiadalo ročne 10,5 milióna eur, pričom obce ako zriaďovatelia by prispievali jednou tretinou."

Jozef TURČÁNY, výkonný podpredseda ZMOS-u, (telefonát):

"Táto myšlienka je v obciach a mestách stále živou témou."

R. MEDZIHRADSKÝ:

"KDH argumentuje aj tým, že systematická školská preprava by zlepšila prepravu žiakov do väčších škôl, čím by sa urýchlilo rušenie málotriedok a štát by tak ušetril. Žlté školské autobusy by uvítali aj samotní žiaci."

Žiaci:

"Chodili by sme načas do školy."

"To by bolo dobré, keby mi zastavil tu autobus a aby som išiel autobusom do školy."

"Aspoň by som skoro ráno nemusel vstávať."

R. MEDZIHRADSKÝ:

"O školských autobusoch sa bude rokovať už na najbližšej schôdzi. Ak by návrh prešiel, prvé školské autobusy by mohli začať premávať už od budúceho roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. Koalícia a opozícia sa musia v čase krízy zjednotiť, tvrdí Lipšic

(25.01.2009; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)

BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) - V čase hospodárskej krízy by sa mala koalícia a opozícia zjednotiť a spoločne tento problém riešiť, povedal poslanec NR SR za KDH Daniel Lipšic v diskusnej relácii Slovenskej televízii (STV) O päť minút 12. Podľa Lipšica, na to, aby sme si na Slovensku udržali investície je potrebné ísť cestou stimulovania investícii, teda znižovať daňové zaťaženie, podporovať podnikateľov. "Ekonomika bola doteraz zdravá, teraz prichádzajú prvé problémy. Zníženie daní bude rozširovať prevádzky a udrží investorov na Slovensku," poznamenal Lipšic. S poslancom nesúhlasí podpredsedníčka SNS a NR SR Anna Belousovová. Ako sa vyjadrila, táto vláda zdedila po minulej veľké regionálne rozdiely, nedobudované diaľnice a jednosmerne zameranú ekonomiku. Odmietla znižovanie daní, podľa nej by to ublížilo slovenskej ekonomike. Podpredsedníčka SNS podporuje plán vlády, ktorej cieľom je dať väčšie finančné prostriedky do ekonomicky slabších regiónov.

V súvislosti s plynovou krízou sa Belousovová kriticky vyjadrila o postupe predchádzajúcich vládnych garnitúr. Podľa nej, tak ako Mečiarova aj Dzurindova vláda urobili zásadné strategické chyby, keď nechali sprivatizovať plynové zásobníky, ktoré na Slovensku máme. Za problémy, ktoré plynová kríza spôsobila, ale Belousovová tiež viní Spojené štáty americké, ktoré mohli podľa nej "tento spor vyprovokovať". Ako ďalej dodala, Slovensko má dve možnosti ako sa v budúcnosti podobným problémom vyhnúť - a to je diverzifikácia trasy a hľadanie iných zdrojov. Podľa nej je to projekt Nabuko, ktorý zatiaľ nie je vybudovaný, alebo by to bola severná trasa. Poslanec Daniel Lipšic tiež vidí jedno z riešení v diverzifikácii trás. Podľa neho sa to netýka iba plynu ale aj ropy a zároveň podporil plány vlády, že by sa na Slovensku budovali jadrové elektrárne. "Z historickej skúsenosti dobre vieme, že sme sa v minulosti nemohli na Rusko spoľahnúť a odzrkadlilo sa to aj teraz," dodal.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. KOALÍCIA A OPOZÍCIA SA NEZHODLI NA RIEŠENÍ KRÍZY

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"Bojovať proti dopadom finančnej krízy, to je priorita vládnej koalície i opozície. Názory na to ako jej negatívny vplyv na Slovensko zmierniť majú však už tradične úplne opačné. Kým opozícia chce ísť cestou znižovania daní a odvodov, premiér avizuje vznik Rady pre hospodársku krízu, šetrenie a možné zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu."

Katarína KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka:

"Premiér chce hľadať nové spôsoby, ako minimalizovať dopady krízy. Pomôcť mu pritom má Rada pre hospodársku krízu, ktorá má začať pracovať už na budúci týždeň."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Je dnes zrejmé, že budeme musieť vyčleniť zo štátneho rozpočtu určitú sumu peňazí, ktorú použijeme aj na podporu niektorých sektorov. Máme dve možnosti, ako tieto peniaze získať. Napríklad cez úspory alebo cestou zvyšovania deficitu."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Zvyšovaniu deficitu sa po vypuknutí krízy prestala brániť aj opozičná SDKÚ. Jej návrhy sa však od tých premiérových líšia. Chce presadiť napríklad zníženie rovnej dane na 16 percent či daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Tiet opatrenia by však príjmy štátneho rozpočtu výrazne znížili."

Ivan MIKLOŠ (SDKÚ-DS), exminister financií:

"Áno, napriek tomu ich navrhujeme, pretože sme presvedčení, že to pozitívne by to viac ako vyvážilo."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"SDKÚ odhaduje výpadok z rozpočtu po prijatí takýchto opatrení na približne 13 miliárd korún. Premiérove odhady sú oveľa vyššie, a preto označil snahu SDKÚ za sabotáž."

R. FICO:

"Tí, ktorí nás hanobili za zvyšovanie deficitu, teraz prichádzajú s návrhmi, ktoré by znamenali prehĺbenie deficitu o 60 až 70 miliárd korún. Pýtam sa, kde majú na to právo?"

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Odhady ekonomických analytikov z INESS hovoria o inom čísle, a to o výpadku asi 40 miliárd korún. Návrhy SDKÚ však hodnotia pozitívne."

Richard ĎURANA, ekonomický analytik INESS:

"Nazdávame sa, že opatrenia, ktoré navrhuje SDKÚ by určite stimulovali slovenské hospodárstvo. Tieto kroky by však museli byť sprevádzané škrtmi vo výdavkoch vlády."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Názory na to, ako bojovať proti dopadom krízy, sa teda medzi opozíciou a koalíciou výrazne líšia. Najvypuklejšie sa tieto rozdiely prejavia pravdepodobne už na najbližšej schôdzi parlamentu, kedy chce opozícia predložiť viaceré svoje návrhy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. Kukanov človek ide k Ficovi.

(24.01.2009; Sme; s. 6; Kováčová Martina)

Miroslav Lajčák bude ministrom zahraničia, aj keď nedávno tvrdil, že mu na to povinnosti nedovolia ani pomyslieť.

BRATISLAVA. Premiér Robert Fico v piatok oficiálne navrhol zvláštneho predstaviteľa Európskej únie v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka za nového ministra zahraničných vecí.

"Pán prezident tento výber s premiérom prediskutoval a akceptuje nomináciu pána Lajčáka," povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.

Kukanov človek ide k Ficovi. Lajčák bude ministrom zahraničných vecí

Miroslav Lajčák bude ministrom zahraničia, aj keď nedávno tvrdil, že mu na to povinnosti nedovolia ani pomyslieť.

BRATISLAVA. Premiér Robert Fico v piatok oficiálne navrhol zvláštneho predstaviteľa Európskej únie v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka za nového ministra zahraničných vecí.

"Pán prezident tento výber s premiérom prediskutoval a akceptuje nomináciu pána Lajčáka," povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.

Najprv funkciu odmietol

Slovenský diplomat pritom ešte pred dvoma týždňami tvrdil, že z Bosny pre medzinárodné záväzky odísť nemôže a post ministra vtedy odmietol.

V piatok sa Lajčák odmietol k téme vyjadriť, urobiť tak má po svojom vymenovaní v pondelok v Bratislave.

Poslanec Juraj Horváth (Smer) zo zahraničného výboru parlamentu pozná Lajčáka ešte z čias jeho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a zmenu jeho postoja si vysvetľuje rozvážnosťou. "Myslím si, že ide o prejav jeho zodpovednosti, že si len tak nezbalil kufre a neodišiel po prvých úvahách o možnosti robiť ministra. Vývoj v Bosne ukazuje, že zrejme splnil svoju misiu a štafetu by mal posunúť ďalej," povedal.

Naopak, Lajčákov dlhoročný nadriadený z pozície zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán a exministra zahraničných vecí, Eduard Kukan (SDKÚ) si myslí, že ide o zaujímavú zmenu názoru. "Zrejme bol záujem premiéra o pána Lajčáka taký, že túto otázku vedeli presvedčivo odôvodniť aj v európskom kontexte," myslí si.

Lajčák bude podľa neho potrebovať ešte niekoľko týždňov, kým zloží funkciu v Bosne, aby to z pohľadu medzinárodných a európskych štruktúr nebolo vnímané ako útek.

Všetci sú spokojní

Opozícia sa vzácne zhoduje s koalíciou, že výber Lajčáka je dobrou voľbou. "Je to profesionál a skvelý diplomat, ktorý sa presadil doma i v zahraničí. Premiér si ho vybral práve preto, aby Lajčák posilnil jeho zahraničnú dôveryhodnosť," zhodnotil svojho dlhoročného kolegu Kukan.

Koaliční partneri Smeru sú s výberom premiéra rovnako spokojní. Poslanec Ján Kovarčík (HZDS) Lajčáka pozná a je presvedčený, že bude dobrým ministrom. "S premiérovým výberom som spokojný, aj keď som o ňom nevedel. Je to vec Smeru."

Naopak, predseda SNS Ján Slota bol o výbere kandidáta informovaný priamo premiérom. "Očakávame, že bude jednoznačne obhajovať národné záujmy Slovenska," odkázal budúcemu ministrovi.

-----

Text pod foto

Miroslav Lajčák v pondelok nahradí vo funkcii ministra zahraničných vecí Jána Kubiša.

-----

Medzitext

Eduard Kukan, poslanec SDKÚ: "je to profesionál a skvelý diplomat, ktorý sa presadil doma i v zahraničí."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. LEKÁRI CHCÚ RIEŠIŤ PROBLÉM POHOTOVOSTI AJ V NR SR

(25.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ZOLLEROVÁ Katarína)

Ľubomír STRAKA, moderátor:

"Lekári na východnom Slovensku podpisujú petíciu. Služby na pohotovostiach údajne obmedzujú ich práva na odpočinok a primeranú regeneráciu síl. Niekedy totiž musia slúžiť aj 32 hodín bez prestávky."

Katarína ZOLLEROVÁ, redaktorka:

"Už vyše roka zabezpečujú rozpis lekárov na pohotovostiach samosprávne kraje. Spolu s poisťovňami sa podieľajú aj na ich platoch. Ich spodná hranica nedosahuje ani dve eurá na hodinu."

Štefánia KUĽÁŠOVÁ, lekárka, členka petičného výboru:

"Je to veľmi nízke ohodnotenie až dehonestujúce, pretože v takýchto cenových reláciách brigádujú deti cez prázdniny."

K. ZOLLEROVÁ:

"Podľa ministerstva by mali kraje redukovať počet pohotovostí tak, aby dostupnosť zostala zachovaná."

Adam HOCHEL, generálny riaditeľ sekcie zdravia MZ SR:

"Tým pádom by sa aj znížila zaťaženosť lekárov a koncentrácia pacientov naopak by vyššími výkonmi mohli mať lepšie financovanie."

Jozef KLUCHO, lekár špecialista (telefonát):

"Mám taký dojem, že pán doktor ministerský úradník zrejme asi nevie, aká je prax. Pacient chce, aby bol k nemu čo najbližšie."

K. ZOLLEROVÁ:

"Problémy sú dva. Nedostatok lekárov a málo peňazí. Ministerstvo chce redukovať. Naopak samospráva vychádzať občanom v ústrety. No a pacient sa dodnes nenaučil byť manažérom svojho zdravia. A lekári či chcú, či nechcú - slúžiť musia. Čo s kompetentnými urobí ich petícia, sa dá ľahko vytušiť."

Š. KUĽÁŠOVÁ:

"Sa porušujú naše ľudské práva a osobné slobody."

Vladimír BAJAN (nezávislý), predseda Bratislavského samosprávneho kraja:

"VÚC sú pripravené sa spolupodieľať na riešení tohto problému, pravdepodobne aj finančne, ale nebudeme nahrádzať a ani nemôžeme nahrádzať nedostatky, za ktoré je zodpovedný rezort."

Milan DRAGULA, prezident Slovenskej lekárskej komory (telefonát):

"Som presvedčený, že k navýšeniu ceny bodu za lekársku službu prvej pomoci dôjde v roku 2009."

K. ZOLLEROVÁ:

"Petíciou lekárov sa budú poslanci zaoberať už v najbližší pondelok. Kým si ale všetky zúčastnené strany sadnú za jeden rokovací stôl a dospejú k nejakému riešeniu, bude pre lekárov bežať všetko v starých koľajách."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. ĽUDIA NIE SÚ ŠTATISTIKA

(23.01.2009; Auto, motor a šport; č. 2, s. 52 - 54; Zverková Soňa, Vanko Samuel)

Od 1. februára vstupuje do platnosti nový zákon o cestnej premávke. Prináša celý rad noviniek, vrátane prísnejších pokút za závažné priestupky. O nich a mnohých ďalších sme sa rozprávali s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Pán minister, prečo tak dlho trvalo, kým bol zákon schválený?

KALIŇÁK: Myslím, že s tým "dlho" máte pravdu. Už skoro desať rokov sa hovorilo o príprave nového zákona. Dokonca sa v roku 2005 dostal do parlamentu, ale neprešiel vtedajšou koalíciou. Navyše, zákon o cestnej premávke zaujíma snáď najviac ľudí. Každému sa z času na čas podarí zle zaparkovať alebo odbočiť, a preto súdi zákon podľa seba. Teší ma, že tento zákon je vyváženou sériou opatrení pre zvýšenie bezpečnosti a plynulosti.

Mnohí vodiči sa právom obávajú, že po znížení najvyššej povolenej rýchlosti sa namiesto štyridsiatiek budú na cestách objavovať tridsiatky. Hrozí nám to?

KALIŇÁK: Nie. Samozrejme, vždy o tom rozhoduje obec alebo správca komunikácie, ale od začiatku platnosti zákona začneme odstraňovať všetky značenia, ktoré po zavedení päťdesiatky strácajú opodstatnenosť. Našli sme vyše 4 000 značiek, ktoré sú predmetom zbytočného šikanovania vodiča či už zo strany mestských, ale aj štátnych policajtov. Zmiznúť majú práve rôzne obmedzené rýchlosti, ktoré boli postavené napríklad pri rekonštrukciách, ale zostali na mieste, pretože to starostom vyhovovalo.

Veľké výhrady sa týkali najvyššej povolenej rýchlosti v obci. Mnohí sa obávali, že jej zníženie môže spôsobiť zápchy najmä na obchvatoch a štvorprúdových ťahoch v mestách.

KALIŇÁK: Preto sme upravili zákon tak, aby umožnil zvýšiť povolenú rýchlosť v obci na 60, 70 alebo 80 km/h. A na niektorých úsekoch diaľnic bude môcť správca komunikácie zvýšiť rýchlosť až na 160 km/h, ak budú spĺňať určité kritériá, napríklad pevné zvodidlá alebo oplotenie proti zveri a podobne.

Dostali ste už nejaké žiadosti?

KALIŇÁK: Zákon ešte neplatí.

Ale od februára začne.

KALIŇÁK: Som presvedčený, že sa to bude týkať diaľnice Bratislava - Kúty a niektorých úsekov D1, ale s návrhmi musí prísť správca.

Myslite si, že vyššia povolená rýchlosť prispeje k plynulosti premávky na diaľniciach?

KALIŇÁK: Do určite miery. Podľa mňa však zásadné zlepšenie znamená zákaz predbiehania kamiónov, ktorý sa už osvedčil. Dôkazom je fakt, že sa nestala ani jedna smrteľná nehoda a výrazne ubudli aj nehody kamiónov. Ďalším opatrením pre plynulosť je zvýšenie minimálnej rýchlosti na 80 km/h a to, čo je pod ňou, pôjde von z diaľnice. Budeme to prísne kontrolovať, pretože podľa mňa napríklad obslužné zásobovanie nemá na diaľnici čo hľadať. Zákon sprísňuje postihy, platí trikrát a dosť...

KALIŇÁK: Týka sa to iba nehôd. Priestupky sa riešia v blokovom konaní, takže prípad sa uzavrie priamo na mieste a vodič nedostane záznam do karty. No dopravné nehody sa evidujú, pretože ten, kto spôsobuje nehody, je nebezpečný. To mal na mysli pán Packa (prezident Policajného zboru - pozn. red.), keď hovoril trikrát a dosť. Nebezpečného vodiča musíme z cesty stiahnuť. Preto sme sprísnili aj postihy za závažné priestupky, ale málokto si uvedomuje, že 95 % pokút sa nezmení.

Neuvažuje sa o akomsi centrálnom registri v štýle USA? Policajt zadá do počítača "ešpézetku" a ten mu ukáže majiteľa, nehody, priestupky atď.

KALIŇÁK: Máte pravdu, presne o tomto uvažujeme. Vypracovali sme projekt, v rámci ktorého budú v policajných vozidlách terminály na báze PDA, ktoré budú spojené so všetkými našimi databankami, vrátane Schengenského informačného systému. Budeme tak schopní preveriť kradnuté autá, falošné značky a doklady a napríklad aj vodičské preukazy zadržané v celej Európe.

Pán Packa v našom rozhovore spomínal aj kamery v policajných autách....

KALIŇÁK: To je ďalšie opatrenie. Vo vozidlách budú namontované kamery a každý priestupok sa bude musieť vybavovať pred nimi. Ak to tak nebude, máme za to, že policajt prijal úplatok. Tento systém má chrániť nielen vodiča, aby policajt konal presne v medziach zákona, ale aj samotného policajta, aby ho niekto v rámci "odvetných opatrení" neobvinil z korupcie. Považujem to za najrazantnejší krok v boji proti korupcii v radoch dopravnej polície. Projekt je v štádiu príprav a plánujeme vyhlásiť veľkú medzinárodnú súťaž. Navyše systém bude dopĺňať GPS, takže operačné stredisko bude presne vidieť, kde má hliadky.

Kedy sa to spustí?

KALIŇÁK: Prvý pilotný projekt v rámci dopravnej polície a motorizovaných hliadok by sa mohol spustiť už v priebehu tohto roka.

Koľko to asi bude štát?

KALIŇÁK: Presnú sumu vám nepoviem, pretože to vyplynie zo súťaže. Očakávam, že budeme čerpať aj prostriedky z mimorozpočtových zdrojov a niektorých fondov, napríklad z nórskeho finančného systému.

Nórskeho?

KALIŇÁK: Áno. Nóri a Švajčiari nie sú členmi EÚ, ale využívajú všetky výhody, takže za to musia niečo platiť. Príspevky od nich smerujú najmä na boj s korupciou a náš systém určite patrí k najsilnejším protikorupčným opatreniam.

Spomenuli ste korupciu a nedá nám nezareagovať. Neraz to tak vyzerá, že policajti nie sú veľmi ochotní zastavovať vodičov luxusných áut Čo mienite urobiť, aby sa každému dostalo, čo jeho jest?

KALIŇÁK: Myslím si, že toto je skôr predsudok. Ale je pravda, že niektorí vodiči v silnejších autách sa správajú mimoriadne bezohľadne. Preto hneď v úvode roka vznikne tzv. špeciálne komando s celoslovenskou pôsobnosťou a špeciálnym vybavením. Celý týždeň budú jazdiť po Slovensku a zaoberať sa pirátstvom a bezohľadnou jazdou, napríklad predbiehaním cez plné čiary alebo nebezpečnými myšičkami.

Na čom budú jazdiť?

KALIŇÁK: Budú využívať všetky autá, ktoré má k dispozícii polícia, vrátane našich najrýchlejších. Navyše aj importéri sú nám ochotní poskytnúť svoje špičkové modely. Môžete to vidieť v zahraničí, kde v policajných službách jazdia napríklad vozidlá Porsche. Máme výhodu aj v tom, že na Slovensku máme dosť výrobcov, takže si môžeme vyberať. Kedy začne fungovať toto komando?

KALIŇÁK: Už začiatkom tohto roka. Budú to nekompromisní policajti, ktorí sú presvedčení o svojej práci. Niektorí sú mimo republiky na policajných misiách a sami o túto prácu prejavili záujem. Budú medzi nimi bývalí "kukláči" či vyšetrovatelia z oblasti organizovaného zločinu. A mnohí sa na to tešia. Myslím si, že žiadny pirát týmto ľuďom nebude môcť nič vysvetľovať. Plánujete pre políciu nové autá a techniku?

KALIŇÁK: Už sme obnovili v podstate dve tretiny "pomaľovaného" vozového parku, máme vozidlá Kia a VW Golf pre klasickú službu, naši psovodi konečne dostali autá, určené len pre nich a nakúpili sme sto kusov transportérov VW ako mobilné STK pre kamióny. Zatiaľ budú merať hmotnosti, no už sme vypísali súťaž aj na kontrolu brzdových systémov autobusov. Ako je to s radarovými autami? Nechcete ich urobiť menej nápadnými?

KALIŇÁK: Radary prehadzujeme z auta do auta, takže by ste museli mať fakt dlhý zoznam radarových vozidiel. Mobilné radary sú však drahé, pretože merajú za jazdy, čiže zariadenie si musí neustále verifikovať svoju rýchlosť. Preto sme urobili zásadnejší nákup. Na obvodné oddelenia pribudnú ručné a laserové radary, takže ich môžete očakávať za každým kríkom. Len aby to nedopadlo tak, že policajti budú merať na úsekoch s obmedzenou rýchlosťou a o kúsok ďalej, kde sa bude jazdiť 150, sa policajt neukáže.

KALIŇÁK: Určite to bude aj na úsekoch s obmedzenou rýchlosťou, ale nielen tam. Budú sa zameriavať najmä na nehodové úseky alebo tam, kde to ľudí zvádza k vyššej rýchlosti. Ale chcel by som upozorniť na niečo iné. I keď sa zameriavame na rýchlosť, najväčším vrahom na cestách je nepozornosť. V aute sa totiž robí všetko možné, len sa nešoféruje. A ďalšou príčinou nie je prekročenie povolenej rýchlosti, ale neprimeraná rýchlosť a platí to najmä v zime. Veď auto z 80 km/h na nulu potrebuje určitú dráhu. To je fyzika.

Hovoríte o bezpečnosti a disciplíne, ale nemáte pocit, že nám tu chýba vzdelávanie? Kedysi bola na školách dopravná výchova, mali sme tu dopravné ihriská, v televízii išlo množstvo relácií. Nestálo by za úvahu pobrať sa týmto smerom?

KALIŇÁK: Od detstva som chodil na ihrisko a najradšej som riadil dopravu ako policajt, čo mi zjavne zostalo (smiech). Podporujeme projekty, ktoré znovu zavádzajú dopravnú výchovu do osnov na základných školách. A podporujeme aj výstavbu dopravných ihrísk, pokiaľ viem, dve nové už vznikli.

Veľký rozruch spôsobilo ustanovenie o súkromných skúšobných komisároch. Aká bola vlastne logika tohto kroku a prečo to nevyšlo?

KALIŇÁK: Hlavným dôvodom bola nezávislosť komisárov na autoškolách aj polícii, napríklad v Nemecku to robí Dekra. Je to firma, ktorá si rozhodne nemieni poškodiť meno tým, že bude niekomu niečo uľahčovať. Na Slovensku sme chceli vytvoriť osem spoločností podľa krajov, ktoré by skúšky vykonávali na vlastných autách a vlastnými skúšobnými komisármi. Má to svoj význam. Firma si musí budovať svoj kredit, nemôže sa nechať ovplyvňovať, preto na cestu pustí kvalitnejších vodičov. Ale podľa spomínaného rozruchu zrejme Slovensko ešte na tento spôsob nedozrelo.

Ešte sa vráťme k téme najvyššej povolenej rýchlosti v obci. Odborníci upozorňujú, že mnohé typy prevodoviek neumožňujú jazdu 50 km/h na najvyššom rýchlostnom stupni. To znamená vyššie otáčky, vyššiu spotrebu a emisie.

KALIŇÁK: Tento argument som počul veľakrát, ale ľudský život nič nevyváži. Navyše Slovensko a Rumunsko sú posledné dve európske krajiny, ktoré majú v obci šesťdesiatku. Mohli by sme vytvoriť štatistiku nehodovosti podľa nárastu počtu nových vozidiel a tá by ukázala výrazné zníženie počtu vážnych dopravných nehôd. Ale človek nie je štatistické číslo. Nespochybniteľným faktom je to, že poškodenie zdravia chodca alebo cyklistu je pri päťdesiatke výrazne nižšie aj v porovnaní so šesťdesiatkou. Ak pritom vypustíme do ovzdušia trochu viac emisií aj napriek čoraz ekologickejším vozidlám, tak to považujem za daň, ktorú musíme zaplatiť, aby viac ľudí mohlo žiť. Asi nemáme na výber.

Zaujíma ma trest verejnoprospešných prác (VPP). Prečo ich zavediete až v roku 2011 a nie už teraz? Veď to môže byť dobrý výchovný prostriedok.

KALIŇÁK: VPP boli primárne určené na to, aby sme niekoho nezruinovali, sú východiskom pre tých, ktorí sa živia za volantom. No odklad si vyžiadali starostovia, aby sa mohli pripraviť. Termín roku 2011 je limit, ktorý sme si dali, aby sme sa mohli pripraviť bez zbytočného stresu. Preto je možné, že to bude fungovať už koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka.

Máte už predstavu, o aký druh prác pôjde?

KALIŇÁK: V prvom rade to závisí od starostov, pretože s tým majú skúsenosti a majú dostatok prác. A samozrejme to budeme prísne kontrolovať, aby sa nestalo, že niekto v rámci "kamarádšaftu" dostane pečiatku o odpracovaní trestu. To je určite riziko, ale nemôžeme tvoriť zákony s predpokladom, že ľudia automaticky podvádzajú. Stále musíme veriť, že silná väčšina sú poctiví ľudia. S tými niekoľkými čiernymi ovcami sa už vysporiadame.

JUDr. Robert Kaliňák sa narodil 11. mája 1971 v Bratislave. Vyštudoval obchodné právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1991 nastúpil do vydavateľstva právnickej literatúry ACE Press ako manažér. 0 rok neskôr nastúpil do právnej kancelárie ako asistent a aktívnu advokátsku činnosť ukončil v roku 2002, keď vstúpil do politiky ako poslanec NR SR za stranu Smer a predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť. O dva roky neskôr sa stal aj predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a v roku 2005 aj poslancom Bratislavského kraja za stranu Smer. Do funkcie podpredsedu vlády a ministra vnútra ho prezident Ivan Gašparovič vymenoval 4. júla 2006.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. ĽUDIA ŠTÁTU - ŠTÁT ĽUĎOM

(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 7; -)

Z vystúpenia predsedu strany SMER-SD Roberta Fica na Slávnostnom sneme strany v decembri 2008

Úspešnosť vlád a vládnych politických strán v súčasnosti dôsledne testuje nevídaná svetová finančná a hospodárska kríza. Hlboko sa mýli ten, kto sa domnieva, že dopadom tejto krízy sa dá úplne vyhnúť. Slovensko ako malá krajina s otvorenou a proexportne orientovanou ekonomikou má dokonca ešte viac rizikových faktorov. K nim patrí predovšetkým obrovská koncentrácia automobilového priemyslu. S určitou pravdepodobnosťou sa dá povedať - nemáme najhoršie východisko na prekonanie finančnej etapy krízy. Bankový sektor je stabilný, prispeli sme k stabilite významnou mierou tým, že sme presadili 100 percentné garancie vkladov. Dnes je dôvera v štát, v bankový sektor taká vysoká, že ľudia s približujúcim sa Euro neváhajú a ukladajú do bánk na svoje účty v sumáre obrovské sumy peňazí. Na druhej strane nemôžeme súhlasiť s tým, že bankový a finančný sektor je podstatne konzervatívnejší, ako tomu bolo pred krízou, zdraželi úvery a je ťažší prístup k finančným zdrojom. SMER-SD si musí oprávnene postaviť otázku, či budeme tolerovať paradoxnú situáciu, kedy

TÍ ČO KRÍZU SPÔSOBILI

- finančníci a bankári, dnes svojou konzervatívnosťou spôsobujú vážne problémy hospodárskemu sektoru, ktorý má reálne ťažkosti v prístupe k peniazom. Hospodárska etapa krízy je podstatne závažnejšia. Všetky štáty sveta konštatujú spomalenie hospodárskeho rastu, mnohé významné ekonomiky idú do recesie. Aj na Slovensku sme museli znížiť odhadovaný hospodársky rast z pôvodných 6,5% na 4,6% a v tomto duchu aj upraviť rozpočet na rok 2009 a jeho deficit. Dobrou správou ale je, že v roku 2009 budeme podľa viacerých kvalifikovaných odhadov najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v celej EÚ.

Máme oprávnený strach, ako môže hospodárska kríza zasiahnuť citlivé miesto Slovenska - zamestnanosť. Nezaznamenali sme žiadny posun k horším číslam, práve naopak. A hoci sú niektoré pracovné miesta, najmä v oblasti automobilového priemyslu a v naň nadväzujúcom priemysle ohrozené, Slovensko má stále k dispozícii viac ako 17 tisíc voľných pracovných miest. Veľkou slabinou Slovenska zostáva nízka mobilita ľudí pri hľadaní si zamestnania. A nakoniec tu máme EURO. Mrzí ma, že z dôvodu oprávneného rešpektu k zavedeniu spoločnej európskej meny, sme sa k tomuto

NESPOCHYBNITEĽNÉMU ÚSPECHU

súčasnej vlády SR s dominantným postavením SMERU-SD viac neprihlásili. Ak ste sa ma spýtali pred 8 mesiacmi, ako vidím EURO, odpovedal som takto: EURO chceme, lebo prináša viac výhod ako nevýhod. Vážení priatelia, dnes, 6. decembra 2008 s plnou vážnosťou vzhľadom na svetovú finančnú a hospodársku krízu vyhlasujem, že vláda SR nemohla urobiť pre Slovensko a jeho ľudí nič lepšie! Kvôli EURO sme veľa obetovali, najmä sme plnili takmer nesplniteľné Maastrichtské kritériá, ktoré obmedzovali naše sociálne programy.

Najväčším prínosom SMERU-SD do vládnutia je, že sme neurobili z čísiel, najmä z hospodárskeho rastu fetiš. Fetiš, ktorému sme chceli slúžiť a obetovať všetko bez ohľadu na to, ako žijú ľudia na Slovensku. Veľmi správne vychádzame z názoru, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou alebo zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou. Len spoločnosť súdržná, solidárna a sociálna môže zabezpečiť, aby človek nezostal osamotený na svojej životnej ceste. Vypočítavanie sociálnych programov a opatrení prijatých od roku 2006 by vyžadovalo dlhý čas. Podstatné je, že aj v roku 2008, aj do roku 2009 vstupujeme s praktickou politikou, podľa ktorej musia mať z hospodárskeho rastu úžitok ľudia tohto štátu, a to na princípe solidarity. Solidarity medzi silnejšími a slabšími, ekonomicky prosperujúcimi a zaostávajúcimi.

Ak chce byť SMER-SD naďalej úspešnou stranou, a je úplne jedno, či hovoríme o prezidentských, európskych a regionálnych voľbách v roku 2009 alebo o parlamentných voľbách v roku 2010, musí tvrdohlavo presadzovať v praktickej vládnej a parlamentnej politike filozofiu, že za hospodárskym rastom Slovenska stoja predovšetkým ľudia. Ľudia, ktorí tvrdo robia za mzdy stále vzdialené od miezd vo vyspelých krajinách EÚ. Toto je podstata úspechu Slovenska, a nie

ZAJACOVE DVADSAŤKORUNÁČKY,

alebo zvýšenie DPH na 19 percent, alebo nevýhodná privatizácia, či iné neoliberálne pokusy na ľuďoch v rokoch 1998 - 2006. Za to, že ľudia tak pomáhajú Slovensku, štátu, Slovensko, štát, nesmie zabúdať na ľudí. Ľudia musia pociťovať úžitok z hospodárskeho rastu, nemôžu ho len tvoriť. Logo dnešného snemu - Ľudia štátu, štát ľudom - v plnej miere vystihuje túto filozofiu a musí byť pre nás sväté aj v ďalších rokoch politického pôsobenia. V akom stave ide teda Slovensko do roku 2009? Určite aj s obavami, čo nám prinesie svetová kríza. Ale aj s pravdepodobne najvyšším hospodárskym rastom v EÚ, s najnižším plánovaným deficitom v histórii SR, s kontrolovanou infláciou, stabilnou zamestnanosťou, ambicióznymi sociálnymi programami a ochranným štítom v podobe EURO. A to všetko bez privatizácie strategického majetku, z ktorej súčasná vláda nezískala a nezíska ani korunu. A to všetko bez zvyšovania daní a zavádzania nových daní a poplatkov. Opačne, SMER-SD musí pokračovať vo filozofii znižovania DPH z 19 na 10 percent, ako už urobil pri liekoch, či učebniciach. Len si spomeňme, aké katastrofické scenáre prinášali naši oponenti a neprajníci v roku 2006. Ako všetko prejeme a spľundrujeme. Ako nič, včítane EURO nezvládneme, ako budeme medzinárodne izolovaní. Nikto a nič nie je dokonalé, ale všetko je inak, ako nám plánovali v júli 2006.

Slovensko ide do roku 2009 v slušnej kondícii. Ak sledujeme, čo svetová kríza spôsobila v susednom Maďarsku alebo v iných štátoch, ako

HLBOKO ZASIAHLA SILNÉ EKONOMIKY,

ako oslabuje národné meny, kým Sk je prakticky bez pohybu naviazaná na EURO, na mieste je otázka. Prečo je tomu tak? Niekedy na ňu odpovedám stručne. Lebo Boh má rád Slovensko. Pravdu treba ale hľadať niekde inde. Utŕžili sme veľa kritiky, keď SMER-SD v roku 2006 pri vstupe do vlády oficiálne potvrdil, že bude presadzovať politiku silného štátu. Že nebudeme rešpektovať názor, podľa ktorého slobodný, ničím neriadený trh všetko vyrieši. Naopak, dôsledne od roku 2006 posilňujeme kontrolné a regulačné funkcie štátu. Robíme tak premyslene už dva a pol roka politiku, ktorú dnes aj tí najpravicovejší ekonómovia a experti ponúkajú ako recept na svetovú hospodársku a finančnú krízu.

Ani v najväčších baštách slobodného a ničím riadeného trhu nie je dnes hriechom znárodňovať, regulovať a kontrolovať, priamo zasahovať do ekonomiky. Inak to ani nejde. Áno, svetovú finančnú a hospodársku krízu by nepochybne časom vyriešil aj voľný trh a slabý štát. Ale s akými dôsledkami? S katastrofálnymi pre ľudí, ktorí sa nemajú ako brániť a s fantastickými pre tých, ktorí svojou nezodpovednosťou a bezbrehým ťahom za ziskom krízu spôsobili. SMER-SD ako vládna strana významne prispel aj k príprave Slovenska na možné a očakávané negatívne dopady svetovej finančnej a hospodárskej krízy. V širokej a konštruktívnej spolupráci s odbormi, zamestnávateľmi, ZMOS-om, bankami a najvýznamnejšími investormi dohodol

RAD KONKRÉTNYCH OPATRENÍ

na udržanie vysokého hospodárskeho rastu a z neho vyplývajúcich silných sociálnych programov a na zachovanie zamestnanosti. Tento program je plne zlučiteľný s predstavami EK ako postupovať v krízovom stave. Chcem sociálnym partnerom a ďalším zúčastneným za to naozaj poďakovať. Je vynikajúce, že každý zo sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných si uvedomuje podiel svojej zodpovednosti pri predchádzaní následkom krízy.Osobitne si cením, že

VZNIKÁ ŠIROKÁ ZHODA

sociálnych partnerov, ktorá nebývala zvykom pri hľadaní odpovedí na najpálčivejšie otázky. Keby takto konala aj predchádzajúca vláda, dnes sme nemuseli byť svedkami bolestivých zrazov vlády SR s DSS, či súkromnými zdravotnými poisťovňami alebo so sprivatizovanými monopolmi. Kto sa pýtal v rokoch 2002 - 2006 SMERU-SD ako najsilnejšej opozičnej strany, aký má názor na dôchodkovú reformu alebo na privatizáciu verejných zdrojov v zdravotníctve, či na privatizáciu strategických podnikov? Nikto, jednoducho to urobili napriek nášmu jasnému nesúhlasu. Vážne ekonomické a sociálne rozhodnutia zasahujúce celé Slovensko, všetkých jeho obyvateľov, nemožno prijímať len väčšinou vládnych hlasov v parlamente.

To vedie k nestabilite. Keďže sa blížilo zavedenie EURO, v priebehu roku 2008 sme dosiahli široký spoločenský konsenzus aj v tejto otázke. Opäť všetci sociálni partneri, VÚC, vysoké školy, študenti, profesijné komory a ďalší a ďalší pristupovali k dohode s cieľom vytvoriť pre zavedenie EURO optimálne podmienky. Jediný, kto odmietol pristúpiť k tejto dohode, bola naša opozícia. V širokej spoločenskej zhode vzniká aj strategický slovenský dokument - vízia Slovenska, v ktorom chceme spoločne zadefinovať, aké Slovensko chceme mať v roku 2030. Nejde o úradnícky materiál, ale vedecky odôvodnený dokument vypracovaný SAV. Ak sa dokážeme všetci na ňom dohodnúť a teraz o dokumente

ZAČÍNA PREBIEHAŤ VEREJNÁ

diskusia, zabezpečíme Slovensku kontinuitu bez ohľadu na to, kto bude sedieť vo vláde SR a v NR SR. Slovensko si po mnohých turbulenciách takúto kontinuitu mimoriadne zaslúži a ja aj touto cestou vyzývam opozíciu, aby sa zúčastnila verejnej diskusie, vzniesla pripomienky a pristúpila k historickej celospoločenskej dohode o obraze Slovenska v nasledujúcich 22 rokoch. SMER-SD vo svojom vládnom pôsobení nezanedbáva ani významné rozvojové projekty. Projekty, ktoré majú schopnosť nahradiť prípadný výpadok hospodárskeho rastu spôsobený ťažkosťami v automobilovom priemysle. Doslova a do písmena sme dotlačili väčšinového majiteľa SE, a.s., taliansku spoločnosť ENEL k dostavbe dvoch blokov JE Mochovce. Ide o investíciu v objeme okolo 2,8 mld. EURO, ktorá zabezpečí nielen niekoľko tisíc pracovných príležitostí, ale bude viesť k znovuobnoveniu energetickej bezpečnosti SR. A nad všetkým stojí výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií. S uspokojením konštatujem, že záväzky obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády SR naplníme definitívne už v priebehu budúceho roka. Nad rámec programového vyhlásenia sme sa však ešte rozhodli, že urobíme všetko na urýchlenie výstavby siete diaľníc a rýchlostných komunikácií. Priznávam, že nás prekvapila

HOSPODÁRSKA A FINANČNÁ KRÍZA

a nedostatok voľných zdrojov, napriek tomu robíme všetko na každodennej báze, aby v roku 2010 bol viditeľný posun v infraštruktúre a aby naše plány, pokiaľ ide o R1 medzi Nitrou a Zvolenom a D1 medzi Bratislavou a Košicami nezostali len v polohe želaní. Vláda SR a osobitne SMERSD sa v posledných dvoch mesiacoch stal terčom osobitne intenzívnej opozičnej a mediálnej škandalizácie. Vytvára sa atmosféra, kedy zodpovedáme za všetko a za každého, otvárajú a spochybňujú sa elementárne, štandardné veci, ktoré nikdy predtým neboli predmetom mediálneho a opozičného pôsobenia. Som v politike od roku 1992 a môžem s plnou vážnosťou vyhlásiť, že tak vláda, ako aj my ako najsilnejšia vládna strana pracujeme v jednom z najvyšších nasadení, aké tu bolo od vzniku SR. To so sebou prináša aj chyby aj nedorozumenia, za ktoré treba niesť zodpovednosť. Z vlády už muselo odísť niekoľko ministrov, nemôžem vylúčiť, že budú aj ďalšie prípady, museli sme vysvetľovať zlyhania, ktoré intenzívny politický život so sebou prináša. Za chyby je treba vedieť aj ospravedlniť sa a ja tak teraz činím, ak k nim došlo. Na intenzívnej mediálnej škandalizácii, kde sa predháňa najmä tlač, a na opozičných poľovačkách, iný názov ťažko možno nájsť, je však niečo pozitívne. Opozícia absolútne zlyhala v programovej alternatíve. Svetová finančná a hospodárska kríza a praktické postupy najpravicovejších vlád v boji proti nej zasadili programovému vybaveniu slovenskej opozičnej pravici tvrdé údery. Až také, že sa niektoré z opozičných strán začali predbiehať, ktorá z nich je sociálnejšia. Je žartovné a súčasne smutné počúvať z úst niektorých opozičných politikov slová o sociálnom štáte, o ľuďoch, pričom tí istí politici

NEMALI PROBLÉM ZDVIHNÚŤ DPH

na 19 percent na všetko, zobrať invalidom invalidné dôchodky, zaviesť poplatky v zdravotníctve, nechať ľudí napospas energetickým monopolom a urobiť ďalšie sociálne zločiny. Prečo to, čo dnes vyhlasujú, neurobili, keď 8 rokov sedeli na vládnych stoličkách? A k tomu mali ešte 330 mld. Sk z predaja najcennejšieho majetku? Prejavom absolútneho zlyhania opozície bol aj jej postoj k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009. Je nepísanou povinnosťou opozície návrh rozpočtu odborne napádať a nehlasovať zaň. Ale nepamätám sa, kedy to opozícia vzdala za jeden a pol dňa diskusie, pravdepodobne uznajúc, že nič lepšie by nevymyslela a že navrhnutý rozpočet je najlepším receptom pre Slovensko ako prejsť cez krízu. A vrcholom všetkého je neúčasť dvoch opozičných lídrov, predsedu SDKÚ a KDH na hlasovaní o rozpočte.

Vidiac, že tadiaľto cesta k úspechu nevedie, zmenili taktiku a začali používať vydieranie ako politickú metódu práce. Za všetko hovorí postup časti opozície pri životne potrebnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy, ktorú podmieňovali neschválením tlačového zákona. Zákona, ktorý s Lisabonským procesom nemal nič spoločné. Opozícia, ktorá sa neustále tlačila do postavenia slovenskej najeurópskejšej politickej sily, zrazu len preto, aby poškodila vládu a vládnu koalíciu, nemala žiadny problém brzdiť ratifikačný proces a dostať Slovensko do nepriaznivého svetla v európskom meradle. Neuspeli, pretože prešla aj ratifikácia aj Tlačový zákon. Berúc do úvahy, kto sedí v opozícii a za čo je zodpovedný v čase vládneho pôsobenia v rokoch 1998 - 2006, prehlasujem, že opozícia nebude nikdy určovať tempo a rozhodnutia súčasnej vlády a vládnej koalície. Nastávajúci predvolebný rok 2009 bude z politického hľadiska náročný. Rozdielne pohľady koaličných vládnych strán na voľbu prezidenta, samostatný postup pri voľbách do EP a samotné voľby do VÚC na konci roku 2009

BUDÚ KLÁSŤ VÄČŠIE NÁROKY

na vnútornú komunikáciu vo vládnej koalícii. Sú to najmä prezidentské voľby, kde dve strany vládnej koalície,

SMER-SD a SNS otvorene podporujú súčasného prezidenta SR I. Gašparoviča a kde na strane druhej tretia koaličná strana ĽS-HZDS má z rôznych osobných a historických dôvodov kategoricky odlišný postoj, ktorý už začala aj razantne prejavovať. SMER-SD musí byť ako najsilnejšia vládna strana ťahúňom nielen hospodárskych a sociálnych projektov, ale má a chce mať zodpovednosť za dotiahnutie tohto vládneho obdobia v úspešnom režime.

Prihlásme sa razantnejšie k obrovskému úspechu, ktorý sme dosiahli vstupom do Eurozóny! A to je naozaj obrovský úspech. Zavedenie EURO na Slovensku, to nie je ako vstúpiť v skupine štátov do medzinárodnej organizácie. Pri plnení prísnych kritérií nám nikto nepomáhal, nikto nás neťahal a všetko bolo na ľuďoch, všetko bolo na Slovensku, museli sme si poradiť absolútne sami. EURO znamená podporu hospodárskeho rasu SR, je prejavom a dôkazom ekonomickej, sociálnej a politickej stability Slovenska, je významným predpokladom približovania životnej úrovne našich občanov vyspelým západným krajinám. EURO bude nielen úspechom SR a jej medzinárodnej prestíže, ale musí byť úspechom pre každého jednotlivého človeka. Inak by jeho zavádzanie nemalo význam.

SMER-SD má veľkú perspektívu a môže si ju zmariť len sám vlastnými chybami. Tvrdím, že existuje šesť podmienok úspechu strany SMER-SD, ktoré si dovolím teraz zadefinovať. Ak tieto podmienky dodržíme dosiahneme ďalší veľký úspech. Už teraz sa teším, ako tieto podmienky budeme spolu plniť, teším sa na osobné stretnutia s Vami ešte aj v tomto, ale najmä v budúcom roku. Dievčatá, ženy, dámy bozkávam, mužom pevne stískam ruku! Nech sa nám spolu darí!

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Mečiar: Nižňanský je nominant Smeru

(23.01.2009; www.medialne.sk; s. -; Augustín Radoslav)

Preto sa čuduje, že práve Smer ho chcel odvolať. Nižňanského kryje HZDS a SNS.

Nižňanský nastúpil do STV ako kandidát Smeru. Otvorene o tom včera pred novinármi na Republikovej rade HZDS hovoril predseda Ľudovej strany Hnutie za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar. "Zaujímavé, že nominanti Smeru ho chceli odvolať," dodal.

Vladimír Mečiar sa čuduje, prečo chce Nižňanského odvolávať práve jeho strana. Zo Smeru je aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý v stredu na zasadnutí vlády povedal, že Nižňanského čísla o chýbajúcich peniazoch televízie neberie vážne. Dôležité podľa neho je, čo povie Rada STV. Predseda parlamentného mediálneho výboru Pavol Abrhan reagoval, že podľa neho Nižňanský dotáciu nedostane, pretože stratil podporu Smeru.

Sme dnes píše, že Mečiar vyslovil podporu Nižňanskému a pridal sa tak k SNS, ktorej agendu v televízii robí najmä poslanec Rafael Rafaj. Odvolanie riaditeľa výroby Juraja Dobiša dáva denník do súvislosti s ústretovým krokom voči Smeru, aby sa podarilo získať dotáciu. STV totiž pôsobí v obmedzenom režime, ktorý by mal vydrať mesiac.

STV či Rada STV by mali byť nezávislé orgány. Radu však volí parlament. Premiér Robert Fico v decembri 2007 otvorene povedal, že si prirodzene vyberú ľudí, ktorí budú reprezentovať názory koalície. Niekdajší podpredseda HZDS Milan Urbáni zas napríklad povedal, že strana mala v televízii prisľúbený post šéfa spravodajstva.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. MIKOLAJOVA PRENÁHLENOSŤ SPÔSOBILA CHAOS /KÁOSZT OKOZOTT MIKOLAJ HIRTELENKEDÉSE/

(24.01.2009; Új Szó; s. 2; MSz)

Vysvedčenie aj prváčikom - ale odkiaľ?

Bratislava. V zmysle rozhodnutia ministerstva školstva z konca decembra, aj v prvom ročníku základných škôl treba rozdávať polročné vysvedčenia. Rezort však o tom vedúcich škôl včas neinformoval. Na viacerých miestach riaditelia dodnes o zmene nedostali oznámenie a veľká časť inštitúcií ešte nedostala ani nové vysvedčenia, pričom budúci týždeň by ich už mali žiakom aj odovzdať. Členovia parlamentného výboru pre vzdelávanie včera kvôli tejto záležitosti na ministerstve uskutočnili poslaneckú kontrolu, prijala ich však len štátna tajomníčka. "Podľa štátnej tajomníčky oni nezaregistrovali žiadne nedostatky. Ani jeden riaditeľ, pedagóg či rodič nesignalizoval, že by sa vyskytli problémy," uviedol po včerajšom poslaneckom prieskume bývalý minister školstva László SZIGETI (SMK). Podľa rezortu za chaotickú situáciu sú zodpovední riaditelia, ktorí si pozorne neprečítali na jar minulého roku prijatý školský zákon. "Ja to považujem za alibizmus," domnieva sa SZIGETI.

Podľa viacerých, aj naším denníkom oslovených riaditeľov však novinka týkajúca sa polročných vysvedčení v právnej norme nefiguruje. Situáciu dobre ilustruje fakt, že nami oslovení vedúci škôl sa k záležitosti chceli vyjadriť len bez uvedenia mena. Uvedenú zmenu obsahuje metodický pokyn ministerstva zo dňa 26. decembra. Podľa našich informácií viacero škôl vysvedčenia včas ani len nedostalo, pritom rezort školstva tvrdí, že formuláre včas distribuovali. "Ministerstvo si nechce priznať, že sa dopustilo chyby a pokyn vydalo neskoro," dodal SZIGETI.

Doteraz žiakov v prvej triede základných škôl hodnotili len slovne, prváčikovia vysvedčenia dostávali až na konci roka.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA PODPORUJE NÁVRH ÚPLNÉHO ZÁKAZU FAJČENIA V POHOSTINSKÝCH ZARIADENIACH

(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

Moderátor:

"Nový protifajčiarsky zákon bude nakoniec možno ešte prísnejší ako sa očakávalo. V parlamente sa totiž bude hlasovať o úplnom zákaze fajčenia v reštauráciách. Návrh opozičnej poslankyne Tatiany ROSOVEJ podporí aj minister zdravotníctva Richard RAŠI."

Z. ELIÁŠOVÁ, redaktorka:

"Podľa súčasného návrhu zákona budú musieť fajčiari sedieť za oddelenou stenou. Podmienky sa však ešte možno na poslednú chvíľu sprísnia."

T. ROSOVÁ, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS):

"Aby zákaz fajčiť sa vzťahoval na všetky zariadenia spoločného stravovania."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Hoci ide o opozičný návrh, absolútny zákaz fajčenia podporuje aj ministerstvo zdravotníctva."

Z. ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva:

"Vítame akýkoľvek návrh na zlepšenie podmienok pre ochranu zdravia nefajčiarov."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Stanovisko Zväzu hotelov a reštaurácií znie takisto jasne. Prikláňajú sa k úplnému zákazu fajčenia. Vytvorenie takzvanej oddeľovacej steny je totiž pre niektoré zariadenia pridrahé."

Anketa:

"To sa nedá."

"To bude asi cesta naozaj rozhodnúť sa urobiť to nefajčiarske."

Z. ČIŽMÁROVÁ:

"Ak nebude mať reštaurácia alebo nejaké zariadenie financie na to aby prebudovali nefajčiarsku a fajčiarsku zónu, tak vtedy je jednoduchšie riešenie a to ostať úplne nefajčiarsky podnik."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Aby absolútny zákaz fajčenia v reštauráciách prešiel, museli by politici podľa našich informácii odolať silným lobistickým tlakom. V reštaurácii kde sme zákazníkov oslovili sa v čase obeda fajčilo vo veľkom. Situáciu vnímali takto."

Anketa:

"By sa nemuselo pri tom obede fajčiť." "Občas si zapálim." "Nám to nevadí, ale akurát v čase obeda by sa nemalo fajčiť si myslím."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Súčasný návrh zákona zakazuje aj predaj cigariet v automatoch. Ako však bude definitívne legislatívny návrh vyzerať rozhodnú poslanci v parlamente vo februári."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. Na čo kašle premiér

(26.01.2009; Sme; s. 20; Leško Marián)

Minulý piatok Robert Fico povedal, že mu "ide o štát, ide o ľudí, ide o ekonomiku", preto kašle na preferencie a už ho s nimi novinári nemajú otravovať. V sobotu sa pred občanmi obce Cigeľ zmienil, že mu záleží na podpore obyvateľov, lebo "bez pocitu, že ľudia cítia s vládou", by sa mu ťažko bojovalo s hospodárskou krízou. Zjavne je to tak, že ak vám ide o podporu, tak sa na nejaké preferencie môžete vy kašlať. Ak máte pocit, že ide o žart, tak sa nemýlite, ale je to vtip premiéra.

Dôvody na podozrenie, že predseda Smeru "kašle" na preferencie spôsobom, ktorý mu preferencie zvyšuje, poskytol on sám po stretnutí s prezidentom a predsedom parlamentu. Novozriadená Rada pre hospodársku krízu má podľa premiéra prinášať podnety a "určitú oponentúru voči vládnym návrhom". Keby šéfovi výkonnej moci išlo o oponentúru, tak by tam zaradil aj ľudí z opozície, lebo na pána Sotáka, šéfa Klubu 500, ktorého premiér spomenul menovite, sa v tomto smere veľmi spoliehať nemôže. Tlačovku, na ktorej vyhlasoval boj proti hospodárskej kríze, využil predseda Smeru na boj proti opozícii a jej návrhom. Začal ho tým, že sa pochválil, ako dobre vláda urobila, že v roku 2006 zatiahla "záchrannú brzdu", a tak nepokračovala politika ako v Írsku, lebo tá sa skončila katastrofálne. Politik, ktorému ide iba o štát, o ľudí a ekonomiku, by neporovnával neporovnateľné a nefabuloval o brzde, lebo to nemá nič spoločné s krízou, ale iba s politickým profitom z nej. Ak už nezaradil ľudí z opozície do svojej rady, tak si mohol ušetriť aspoň politikárčenie v štýle: navrhujú sabotáž; chcú robiť tejto republike zle; pre nich je čím horšie, tým lepšie; nebudem počúvať ľudí, ktorí sa práve vrátili z lyžovačky. Premiér Fico je aj po víkende tým, čím vždy bol: politikom, ktorému ide o preferencie vždy až v prvom rade.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. Nového šéfa TÚ navrhnú za dva, tri, alebo štyri týždne

(22.01.2009; www.itnews.sk; s. -; -)

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Ľubomír Vážny navrhne nového kandidáta na post predsedu Telekomunikačného úradu SR (TÚ) zrejme do mesiaca. "Neviem povedať, dva, tri týždne alebo mesiac," reagoval Vážny na otázku agentúry SITA po stredajšom rokovaní vlády, kedy plánuje predložiť návrh na vymenovanie nového šéfa úradu. Minister tiež po týždni opäť potvrdil, že sa rozhoduje medzi tromi Bývalý predseda TÚ Branislav Máčaj bol Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) na návrh ministra Vážneho odvolaný už 4. decembra minulého roku. Vážny vtedy povedal, že do konca roka nového šéfa nenavrhne, a že bude riešiť akútnejšie problémy a riadenie úradu dočasne zvládne jeho podpredseda Juraj Michňa. Ako pre agentúru SITA povedal, jedným z "akútnejších" problémov bolo preňho aj kupovanie vianočného kapra. "Teraz to nechcem riešiť, mám iných starostí dosť ako hľadať osobu, ktorá by to vedela robiť. Myslím si, že dva týždne, mesiac to bude fungovať aj pod taktovkou podpredsedu úradu, ktorý tam je," dodal Vážny.

Vo vyhlásení Máčaja zverejnenom krátko po hlasovaní NR SR sa uvádza, že parlament akceptoval dôvody odvolania, na základe ktorých nie je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách možné odvolať predsedu TÚ. "Došlo k hrubému a bezprecedentnému politickému zásahu do nezávislého postavenia regulačného orgánu, ktoré je vyžadované platnou európskou legislatívou. Týmto sa zároveň do budúcnosti otvára priestor pre priame politické zásahy do regulovaného sektora," uviedol Máčaj vo svojom vyhlásení. Bývalý minister rezortu dopravy a súčasný poslanec za SDKÚ-DS Pavol Prokopovič na dôvody Máčajovho odvolania predložené ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym povedal, že sú pre právnikov smiešne a pre laika nepochopiteľné.

"Uvádza sa v nich, že nerešpektuje uznesenia vlády, aj keď uznesenia vlády majú pre predsedu TÚ iba odporúčací charakter, pretože je predsedom nezávislého orgánu," povedal Prokopovič. Ako ďalej v rozprave k odvolávaniu Máčaja pokračoval, je zarážajúce, aby predseda vlády takýmto spôsobom vstupoval do tendra na prevádzkovateľa digitálneho vysielania na Slovensku. "Podľa vyjadrenia už expredsedu TÚ tak robil pán Fico, keď jednoznačne žiadal, aby boli podmienky tendra menené, aby sa náhodou nedostala na trh nová televízia, ktorá by mohla jeho strane ublížiť pred voľbami," skonštatoval Prokopovič. Podľa neho je to škandál, ktorý nemá obdobu. Skutočným dôvodom Máčajovho odvolania bolo podľa Prokopoviča to, že Máčaj nechcel pristúpiť na zmeny v tendrových podmienkach, ktoré by zvýhodňovali skupiny, ktoré sú v pozadí strany Smer-SD. Zdroj: SITA

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. NOVOROČNÁ NORMALIZÁCIA

(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 1, 5; Janík Pavol)

V našej rodine máme zvyk písomne zaznamenávať novoročné želania a predsavzatia. Sotva v bohatej domácej knižnici nájdeme niečo zábavnejšie na čítanie ako práve prehliadku opakujúcich sa nenaplnených túžob a nesplnených odhodlaní. Napriek tomu mi dovoľte sebe opäť zaželať, aby som sa už konečne prestal angažovať v prospech Slovenska, ktoré si (navzdory úsiliu niekoľkých vynikajúcich osobností) zaslúži svoj neutešený osud vzhľadom na tradičné necnosti - predovšetkým nepoučiteľnosť z akéhokoľvek krízového vývoja, vrátane súčasnej globálnej hospodárskej krízy. Svojim blízkym želám, aby som im definitívne nekomplikoval život publikovaním mojich názorov, ktoré očividne nie sú v móde.

Občanom našej republiky, vrátane tých, ktorí sami seba pokladajú za svetoobčanov či občanov vesmíru, želám, aby stáli oboma nohami pevne na zemi, pretože zatiaľ

NEŽIJÚ NA MARSE,

ale na pozemku medzi Tatrami a Dunajom, a väčšina z nich sa bude mať tak, ako sa bude mať celá naša krajina. Všetkým ľuďom dobrej vôle na našej malej planéte úprimne želám normalizáciu v každej oblasti života - od normálnych medziľudských vzťahov v súkromní až po normálne pomery v celej spoločnosti. Potešilo by ma, keby si slovenskí spisovatelia a ostatní umelci, vedecké a kultúrne inštitúcie individuálne i kolektívne nerobili o sebe ilúzie a keby vymenili svoju bohorovnú samoľúbosť za úsilie dopracovať sa k skutočným a trvalým hodnotám neúnavným tvorivým hľadaním, pri ktorom im nik nemôže vopred zaručiť nič okrem krvi, potu a sĺz. Žiaľ, predpokladám, že sa ani v roku 2009 nestanú nijaké zázraky. Väčšina tvorcov a duchovných ustanovizní bude naďalej hľadať cesty a cestičky najmenšieho odporu. Po vychodených príbuzenských chodníčkoch a osvedčených straníckych skratkách sa neomylní karieristi opäť vyberú smelo a ľahostajne smerom k nezaslúženým úspechom. Veď nielen na Slovensku nie je dôležité, čo vieš, ale koho poznáš. Dúfam, že popri oprávnenej skepse sa hádam predsa len začne vytvárať

VEDOMIE SPOLUPATRIČNOSTI

medzi majstrami rozličných umeleckých zručností a že sa výsledky tohto procesu pozitívne prejavia v spoločenskej praxi. Ak sa ministerstvo kultúry rozhodlo zachovať vo vedúcich funkciách všetkých rezortných inštitúcií ľudí, ktorých nominovala bývalá vládna koalícia, tak by malo aspoň zabezpečiť, aby v týchto ustanovizniach - platených z daní všetkých občanov - dostala príležitosť aj približne polovica umeleckej sféry, ktorej sú po roku 1998 systematicky upierané práva na existenciu a prezentáciu v domácom i medzinárodnom meradle. Dôvodov neradostnej situácie v kultúre je viacero - počnúc

BEZDUCHÝM MATERIALIZMOM

konzumnej spoločnosti, ktorý sa stal jedinou všeobecne uznávanou ideológiou; cez bohapustú komercializáciu, ktorá programovo nahrádza vážnejšie prejavy umeleckej tvorby plytkým zábavným priemyslom; až po nedostatok osobnej kultivovanosti tzv. politických a hospodárskych elít, ktoré sa sformovali z prevažne eticky a esteticky poklesnutých skupín ziskuchtivých jednotlivcov, pohybujúcich sa neraz na hranici či za hranicou organizovaného zločinu. Osobitnou kapitolou sú ekonomické a normatívne obmedzenia, ktoré postupom rokov čoraz intenzívnejšie a iracionálnejšie uplatňuje Ministerstvo kultúry SR. Niektorí vedúci pracovníci tradične najchudobnejšieho rezortu neakceptujú opakovaný návrh, aby v komisiách MK SR a Literárneho informačného centra (LIC) pôsobili osobnosti paritne delegované Spolkom slovenských spisovateľov (SSS), Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) a proporcionálne ďalšími príslušnými reprezentatívnymi združeniami umelcov, čím vytláča tieto relevantné korporácie tvorcov a ich demokraticky volené orgány do polohy nekvalifikovaných

ŽIADATEĽOV Z ULICE

či do pozície podnikateľov v oblasti šoubiznisu. NR SR prijala zákony o SND, Slovenskej filharmónii, Slovenskej národnej galérii, Slovenskom rozhlase, STV i zákon o profesionálnej divadelnej činnosti vôbec. Dokonca aj najnovší zákon o TASR. Len slovenská literatúra je legislatívny a finančný bezdomovec. Už niekoľko rokov navrhujeme zákon o Slovenskom literárnom centre. Okrídlené vyhlásenia o financovaní kultúry z iných ako štátnych zdrojov tiež narážajú na absenciu podpory v legislatíve. Riešenia teda existujú, ale chýba politická vôľa ich uskutočniť.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. O mojom smútku nad Slovenskou televíziou

(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 9; Stredňanský Ernest)

Niekedy sa stane, že i novinár, ktorý má veci, udalosti, situácie hodnotiť, stratí racionálnu podstatu svojho myslenia a pristihne sa, že sa nachádza v stave smútočnom. Slovenská televízia je zasa (a znova) v kríze. V týchto dňoch je okolo nej opäť "horúco".

V roku 1955 som stál pri zrode inštitúcie, ktorá mala v tom čase oficiálny názov Československá televízia, štúdio Bratislava. Eufória v nás pretrvala roky i za komunistického režimu, pretože sa nám podarilo v tejto inštitúcii, v ktorej som istý čas bol šéfrežisérom umeleckého programu, vytvoriť okrem iného aj významné televízne pondelky, ktoré sa časom stali nezabudnuteľnou kapitolou slovenskej televíznej tvorby.

Dnes, ako sa o tom denne dozvedám v médiách, sa táto inštitúcia nachádza v katastrofálnej situácii nedozerného úpadku. Komentár HN "Komu ce treba, STV?" celú trápnu situáciu správne vystihol, ale i tak ponúkam aj svoj pohľad.

Predovšetkým by som sa chcel so všetkou vážnosťou opýtať, ako to, že si nejaká vláda či vládna koalícia v ktoromkoľvek demokratickom štáte osobuje právo presadzovať svoje nároky na vplyv vo verejnoprávnej televízii, ktorá má a musí byť absolútne nezávislá?

Predkladám v krátkych heslách ako základ na diskusiu návrh, ktorý nie je subjektívny, pretože sa opiera, po prvé, o moje pôsobenie v televízii za viac ako 50 rokov na dvoch kontinentoch, a po druhé, o základnú štruktúru americkej verejnoprávnej televízie PBS. Obmedzím sa iba na zlomok postrehov, ktoré by poskytli čitateľovi základnú informáciu.

Predovšetkým je nevyhnutné oddeliť túto inštitúciu od akéhokoľvek vplyvu vlády, parlamentu a hlavne politických strán. Americká PBS má vo svojej Charte (zákone) jasne formulované stanovisko, ktoré odcitujem doslova: "Charta (The Public Broadcasting act of 1967) požaduje striktné dodržiavanie objektívnosti a rovnováhu vo všetkých programoch a programových seriáloch kontroverznej povahy. A zakazuje federálnej vláde zasahovať alebo kontrolovať, čo sa vysiela," aj keď ju vláda finančne podporuje. Áno, tak hovorí zákon o verejnoprávnej televízii!

Tvorba programu je v USA, kde neexistujú koncesionárske poplatky, financovaná predovšetkým zo sponzorských vkladov, čiastočne príspevkom z federálneho rozpočtu a hlavne z finančných prostriedkov divákov. V Spojených štátoch je "inštitúcia diváka" veľmi rešpektovanou a váženou entitou, charakterizovanou frázou "Viewers like you" (diváci, ako ste vy). To znamená, že popri reklame podnikov, ktoré sú sponzormi programov, a ktorá sa svojím štýlom vôbec nepodobá reklame uvádzanej v komerčných televíznych staniciach, sa v jej rámci objaví vždy titulok "This program was provided by the financial support of viewers like you, thank you" (tento program bol pripravený finančným prispením divákom ako ste vy, ďakujeme). Je to prejav vďaky tým, ktorí naň finančne prispeli. Mimochodom, vedeniu Slovenskej televízie som uvedenie takého prejavu úcty k divákovi niekoľko ráz v minulosti navrhoval, dokonca i v osobnom rozhovore s vtedajším generálnym riaditeľom Richardom Rybníčkom, no ohlas na tento návrh bol nulový.

Ozajstných záujemcov odkazujem na internet, navoliť si PBS a mať dostatok dobrej vôle si aspekty televízie verejnej služby preštudovať. V minulosti som sa venoval nemeckej, kanadskej a americkej verejnoprávnej televízii a dospel som k názoru, že americká je svojím obsahom a poslaním podľa môjho názoru najbohatšia.

V stave smútočnom sa dnes nachádzam preto, že som jedným zo zakladateľov (podľa mňa napriek negatívnym hlasom) stále potrebnej inštitúcie. Lebo som napriek všetkému optimista. Svojim deťom - a Slovenská televízia je i mojím dieťaťom - vždy držíme palce.

Ernest Stredňanský, autor pracoval vo Voice of America, je laureát EMMY Award.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. OPOZIČNÁ NOVELA CHCE VRÁTIŤ SÚŤAŽ NA POŠTOVÝ TRH

(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; DÓKOVÁ Blanka)

Ľubomír STRAKA, moderátor:

"Komplikovaná situácia na našom poštovom trhu sa možno čoskoro zmení. Opozícia prichádza s novelou zákona, ktorá by mala upraviť podnikanie v spornej oblasti hybridnej pošty. Pre obmedzenie konkurencie v tejto oblasti dokonca začala Európska komisia voči Slovensku právne konanie."

Blanka DÓKOVÁ, redaktorka:

"Pri hybridnej pošte ide o elektronické spracovanie a fyzické doručenie hromadných listov či výpisov. Z tohto podnikania boli na istý čas vylúčené súkromné spoločnosti na úkor štátnej pošty. Keď nás Európska komisia vyzvala, aby sme vrátili konkurenciu na poštový trh, namiesto nápravy sme jej pohrozili žalobou."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády (20.11.2008):

"Bude mať ministerstvo dopravy a Slovenská pošta plnú podporu vlády Slovenskej republiky pokiaľ ide o právne zastúpenie, pokiaľ ide o prípravu podkladov."

B. DÓKOVÁ:

"Podľa premiéra by malo ministerstvo dokonca pripraviť novelu zákona, ktorá posilní pozíciu Slovenskej pošty - čiže v úplnom rozpore s tým, čo komisia od Slovenska očakáva. Rezort ešte stále nechce podrobnosti konkretizovať."

Zo stanoviska ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií:

"Návrh zákona bol zahrnutý do plánu legislatívnych úloh na rok 2009."

B. DÓKOVÁ:

"Do parlamentu sa zrejme skôr ako vládny dostane opozičný návrh."

Ivan ŠTEFANEC (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:

"Je plne v súlade s tým, čo požaduje Európska komisia a je v súlade s tým, aký bol stav kým prišla súčasná vláda. Touto novelou vlastne suplujeme vládu."

Juraj DANIELIS, hovorca Slovenskej pošty:

"S veľkou nádejou pozeráme na tvorbu novej legislatívy, ktorá by toto rozhodnutie na jednej strane implementovala, na druhej strane by vniesla na poštový trh vyrovnané podmienky, ktoré nám v tejto chvíli chýbajú."

Zo stanoviska ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií:

"Ministerstvo sa vyjadrí k návrhu novely po jeho oficiálnom predložení."

B. DÓKOVÁ:

"Ak sa podarí novele získať dostatočnú podporu v Národnej rade, konkurenčné podnikanie na našom poštovom trhu by sa mohlo obnoviť 1. júna tohto roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. PARLAMENTNÝ VÝBOR PRE ŠKOLSTVO NA MINISTERSTVE PRESKÚMA VYSVEDČENIA

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 09.00; 0,5 min.; BALKOVÁ Jana)

Jana BALKOVÁ:

"Ministerstvo školstva čelí ďalšej kauze. Nové pravidlá hodnotenia prvákov znepokojili parlamentný výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Dnes preto urobí na ministerstve poslanecký prieskum. Rezort pred týždňom oznámil školám, že aj prváci dostanú polročné vysvedčenie. Doteraz ich učitelia hodnotili na konci roka slovne. Nové pravidlá vyvolali v školách zmätok. Minister MIKOLAJ z neho obviňuje učiteľov, školy ale oponujú, že nemajú tlačivá vysvedčení a nie sú jasné kritéria hodnotenia prvákov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. PLYN - NOVÝ DODÁVATEĽ OVLÁDANÝ ŠTÁTOM

(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)

Ľubomír BAJANÍK, moderátor:

"SPP možno dostane novú konkurenciu. Vláda zvažuje vytvorenie novej plynárenskej spoločnosti. V hre sú dvaja možní partneri - nemecký RWE a ruský Gazprom. Premiér Robert FICO o projekte hovoril s oboma spoločnosťami. Gazprom export má podľa svojho generálneho riaditeľa Alexandra MEDVEDEVA záujem vstúpiť do tohto podniku."

Marek ZGALINOVIČ, redaktor:

"SPP má dnes na Slovensku takmer monopolné postavenie. Zmeniť by to mala nová spoločnosť, ktorá by zákazníkom umožnila vybrať si svojho dodávateľa zemného plynu."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Vláda si vie predstaviť vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by samozrejme mal svoje dominantné postavenie štát so zahraničným partnerom iným ako sú dnes akcionári v Slovenskom plynárenskom priemysle."

M. ZGALINOVIČ:

"Potom, ako minulý týždeň premiér hovoril o tomto projekte s najvyšším vedením nemeckého RWE dnes myšlienku podporil aj šéf ruského Gazprom Exportu."

Alexander Ivanovič MEDVEDEV, generálny riaditeľ Gazprom Exportu:

"Chceli by sme vytvoriť spoločný podnik. Gazprom už má podobné skúsenosti napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku či Taliansku."

M. ZGALINOVIČ:

"Premiér hovoril so zástupcom Gazprom Exportu aj o škodách, ktoré vznikli zastavenými dodávkami plynu. Alexander MEDVEDEV však naznačil, že Gazprom platiť nechce."

A. I. MEDVEDEV:

"My už sme informovali všetkých našich partnerov o vzniku okolností vyššej moci, pretože to, ako sa správala Ukrajina bolo horšie ako zemetrasenie či povodeň.

M. ZGALINOVIČ:

"Premiér aj opozičná SDKÚ na náhrade škôd trvajú."

Mikuláš DZURINDA (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:

"Slovenská ekonomika utrpela a myslím si, že mali by sme sledovať aj túto líniu, aby boli tieto škody, ktoré sme utrpeli, eliminované, nahradené."

R. FICO:

"Tu by som veľmi podporoval spoločný európsky postup, ktorý má podstatne väčšiu šancu ako individuálny postup jednotlivých štátov."

M. ZGALINOVIČ:

"Podľa odhadov môžu škody, ktorá vznikli Slovenskej republike presiahnuť miliardu eur."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. POSLANCI SPRÍSNILI NÁVRH ZÁKONA O OCHRANE NEFAJČIAROV

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,1 min.; R)

K. HATAROVÁ, moderátorka:

"Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport včera prerokoval vládny návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov a odporučil poslancom tento návrh schváliť. Výbor tiež schválil pozmeňujúci návrh Tatiany ROSOVEJ z SDKÚ-DS, aby sa v zariadeniach spoločného stravovania nesmelo fajčiť vôbec. Ministerstvo zdravotníctva pôvodne zamýšľalo neudeliť úplný zákaz fajčenie pre tieto zariadenia v prípade, ak by mali stavebne oddelené časti pre fajčiarov a nefajčiarov. Minister Richard RAŠI túto zmenu uvítal."

R. RAŠI:

"Daný návrh zákona ešte sprísnili, ja som aj vravel, že samozrejme ako nefajčiar a človek, ktorý má deti, nemôžem súhlasiť s akoukoľvek formou fajčenia, ale na to, aby zákon sa nám vôbec do parlamentu dostal, museli sme ho predložiť bez rozporov, preto tam boli aj tie pozmeňujúce návrhy. Samozrejme každé pritvrdenie zákona ako zdravotníci môžme len privítať."

K. HATAROVÁ:

"Podľa novely majitelia zariadení spoločného stravovania budú musieť vybudovať nefajčiarske časti, od ostatného priestoru majú byť stavebne oddelené. V prípade, že sa majitelia nerozhodnú pre stavebné úpravy, musia od marca budúceho roku zaviesť v zariadeniach úplný zákaz fajčenia. V prípade porušenia zákona im hrozí sankcia do výšky 3300 eur alebo zákaz činnosti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. POSLANECKÝ PRIESKUM V SOCIÁLNEJ POISŤOVNI

(24.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BOČÁKOVÁ Rita)

Moderátor:

"Ľuďom nemožno dať jednoznačnú odpoveď či majú zostať, alebo vystúpiť z druhého piliera. Zhodli sa na tom poslanci sociálneho výboru po prieskume v Sociálnej poisťovni. Jeho členovia chceli zistiť najnovšie informácie o situácii v dôchodkovom systéme počas finančnej krízy."

R. BOČÁKOVÁ, redaktorka:

"Z druhého piliera vystúpilo od polovice novembra viac ako 2 500 ľudí a do polovice januára doňho vstúpilo vyše 2 400 sporiteľov."

Jozef HALECKÝ, predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie (ĽS-HZDS):

"Je tam skupina nevýhodne umiestnených v druhom pilieri podľa toho, čo sme tuná diskutovali, pomerne vysoká, pohybujúca sa v rozsahu 50 až 60 percent."

R. BOČÁKOVÁ:

"Poslankyňa Jana VAĽOVÁ tvrdí, že súčasná finančná kríza môže ešte zhoršiť podmienky v druhom pilieri, preto 150-tisíc sporiteľov, ktorí by podľa štátneho rozpočtu mali opustiť druhý pilier, je podľa nej reálne číslo."

Jana VAĽOVÁ, poslankyňa NR SR (Smer-SD):

"Ak prispievajú dnes do druhého piliera, dávajú poplatky súkromným správcovským spoločnostiam, ak opäť spadnú do siete prvého piliera, všetky dôsledky a všetky náklady bude opäť znášať Sociálna poisťovňa."

R. BOČÁKOVÁ:

"Poslanci sa zhodli, že prvé reálne čísla v súvislosti s dopadmi krízy na nezamestnanosť či vývoj miezd, ktoré ovplyvnia dôchodky, budú známe až koncom februára."

Iveta RADIČOVÁ, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS):

"Občan čaká od nás odpoveď - zostať, alebo nezostať. A v dnešnej dobe jediná možnosť odpovede, a na tom musím trvať je, že treba sám zhodnotiť istú svoju situáciu, alebo predpovedať situáciu do budúcnosti."

R. BOČÁKOVÁ:

"Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne trvá na tom, že druhý pilier musí prejsť ďalšími zmenami."

Dušan MUŇKO, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne:

"Musí byť nastavený tak, že priebežná doba musí byť minimálne 30 rokov, nemôže tam byť viacej ako 300-tisíc ľudí."

R. BOČÁKOVÁ:

"Na zmeny v dôchodkovom systéme je podľa poslancov potrebná koaličná aj opozičná zhoda, preto by mali o nich najskôr hovoriť za spoločným okrúhlym stolom."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

52. POSLANKYŇA M. GIBALOVÁ CHCE ZMENIŤ ZÁKON O SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

(25.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; FRINDT Miroslav)

Moderátor:

"Zákon o sociálnych službách, ktorý poslanci schválili iba nedávno, chce zmeniť poslankyňa za KDH Monika GIBALOVÁ. Tvrdí, že norma prináša v praxi problémy, pretože neumožňuje ľuďom rozhodnúť sa, do ktorého zariadenia chcú ísť."

M. FRINDT, redaktor:

"Poslankyňa Monika GIBALOVÁ vidí problém takto. Dôchodca potrebuje zariadenie sociálnych služieb. Príde na obecný úrad, alebo na úrad samosprávneho kraja a požiada, že chce ísť do penziónu, ktorý si sám vybral. Úradníci však, podľa nej, uprednostnia vlastné zariadenie, ktoré sami spravujú a pošlú ho teda inde."

Monika GIBALOVÁ, poslankyňa NR SR (KDH):

"Vytvára sa tu veľmi silný monopol obcí a VÚC na zabezpečovanie takýchto služieb a keď bude tento zákon v tomto znení platný a účinný a bude sa praktizovať, znamená to totálnu likvidáciu neverejných poskytovateľov."

M. FRINDT:

"Úrady miest a obcí sú najbližšie k občanovi. Preto je prirodzené, že ľudia sa spoliehajú práve na obecné úrady a ich zariadenia."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca Petržalky:

"Na druhej strane miestna samospráva z hľadiska svojich reálnych možností v sociálnych zariadeniach, bude musieť úzko spolupracovať s neziskovým súkromným sektorom preto, aby sme vedeli uspokojiť tie potreby občanov, ktoré majú z hľadiska umiestnenia do týchto zariadení."

M. FRINDT:

"Poslankyňa Jana VAĽOVÁ je však zástancom toho, aby sa na zákone o sociálnych službách nič nemenilo. Podľa nej sú obecné zariadenia výhodnejšie."

Jana VAĽOVÁ, poslankyňa NR SR (Smer-SD):

"Klientovi zostáva jedna tretina výšky životného minima. Čiže mu nemôžu zobrať celý dôchodok, zatiaľ čo súkromné zariadenia môžu zobrať akúkoľvek výšku a vieme, že táto výška nie je malá a uberie týmto klientom množstvo finančných prostriedkov."

M. FRINDT:

"O tom, či sa tento stav zmení, by mali rozhodnúť poslanci na februárovej parlamentnej schôdzi. Práve vtedy by mala poslankyňa Monika GIBALOVÁ navrhnúť novelizáciu zákona o sociálnych službách."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

53. Pre Čechov sme opäť inšpiráciou

(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 6; Novotný Pavel)

Šéf parlamentu Miloslav Vlček chce poslancom preplácať náklady podobne, ako je to u nás.

Praha, Bratislava - Českí politici možno preberú ďalší nápad, ktorý na Slovensku funguje už dlhé roky. Po reformách zdravotníctva podľa slovenského modelu prichádza česká sociálna demokracia s návrhom, ako lepšie a transparentnejšie dozerať na utrácanie poslancov. Konkrétne sociálnodemokratický predseda Poslaneckej snemovne Miloslav Vlček navrhuje, aby sa zákonodarcom či členom vlády nepreplácali jednotlivé náklady na ubytovanie či cestovanie, ako je to teraz, ale by dostávali paušálnu sumu, z ktorej aby si všetko hradili. Vlček tak chce zabrániť, aby poslanci mali možnosť zneužívať existujúci systém a svoje náklady umelo zvyšovať.

Čaká sa dlhá debata

Podobný model, aký navrhuje Vlček, je u nás už dlhý čas zaužívanou praxou. Šéf Poslaneckej snemovne poukazuje najmä na to, že podľa súčasného českého modelu sú niektoré náhrady duplicitné a poslanci tak dostávajú dvakrát peniaze na jednu vec. Známy je prípad bývalého českého vicepremiéra a ministra pre miestny rozvoj Jiřího Čunka. Jednou z káuz kontroverzného vicepremiéra, pre ktoré čelil ostrej kritike opozície aj médií, bolo, že poberal sociálne dávky napriek tomu, že dostával tučné cestovné náhrady.

Vlček teraz verí, že jeho návrh podporia aj ostatné poslanecké kluby. "Rozposlal som svoj návrh jednotlivým stranám. Majú čas do konca februára, aby naň reagovali," povedal pre HN Vlček. Podľa jeho hovorcu Dušana Veselého vznikol návrh v spolupráci s príslušnými odborníkmi a šéf snemovne ho vypracoval s vedomím opozičnej sociálnej demokracie, ktorá ho podporuje. "Návrh nehovorí o zmenách výšky platových pomerov a náhradách poslancov. Takisto žiadnu dosiaľ vyplácanú náležitosť neruší, s výnimkou bezplatnej mestskej hromadnej dopravy. Ide o sformulovanie zásad, ktoré môžu viesť k zjednodušeniu systému," dodal pre HN Veselý.

Ostatné politické strany sa k návrhu vyjadria po tom, ako ho podrobne preskúmajú. Šéf poslaneckého klubu vládnych občianskych demokratov Petr Tluchoř ubezpečuje, že jeho strana sa Vlčkovým návrhom bude zodpovedne zaoberať. "Ten materiál je pomerne obsiahly. Musíme si ho najskôr preštudovať a určite sa o ňom budeme v klube seriózne baviť," povedal pre HN Tluchoř.

Ďaleko k dobrým mravom

Českí komunisti sú v súvislosti s návrhom o niečo zdržanlivejší. Podľa šéfa ich poslaneckého klubu Pavla Kováčika sa o tejto téme dá čakať dlhá diskusia. Za debatu na túto tému je aj predseda ľudoveckých poslancov Pavel Severa.

Téma preplácania nákladov poslancom či členom vlády je u našich západných susedov už dlho diskutovaná. Proti modelu, ktorý nápadne pripomína Marxovo heslo "Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb", pravidelne vystupujú politici zo všetkých častí politického spektra. Niektorým sa nepáčilo napríklad to, že politici dostávajú cestovné náhrady, hoci môžu v hromadnej doprave cestovať zadarmo. V novembri 2007 rozpútali veľkú diskusiu Josef Zieleniec a senátor Igor Petrov, ktorí na svoje preukazy cestovali zdarma autobusom súkromnej spoločnosti Student Agency. Chceli tak poukázať na to, že niektoré výhody, ako je cestovanie zdarma, majú ďaleko k dobrým mravom. Pražský súd nakoniec rozhodol, že súkromné spoločnosti nemusia voziť politikov zadarmo. "Poslanecké výhody v tom rozsahu, ako sú zavedené u nás, sa nedajú ničím odôvodniť," reagoval Zieleniec.

----

Slovenskí poslanci

* základný plat 2 008,23 eura

* paušálne náhrady mimobratislavského poslanca 1606,59 eura

* paušálne náhrady bratislavského poslanca 1405,76 eura

* prenájom kancelárie a platy asistentov viac ako 2 390 eur

Českí poslanci

* základný plat 61400 českých korún (približne 2 185 eur)

* cestovné náhrady pre poslancov z Moravy 43 300 korún (l 540 eur) + ďalšie náhrady

* celkové náhrady, cestovné, platy asistentov či prenájom kancelárií až 139-tisíc českých korún (4 946 eur)

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

54. PREMIÉR NECHCE ZNÍŽIŤ DANE

(23.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; SCHWARZBACHER Ľubo)

Moderátorka:

"Znižovanie daní nie je spôsob ako sa dostať z hospodárskej krízy. Týmto tvrdením dnes premiér FICO zmietol zo stola návrhy opozície. Tá by chcela nižšími daňami uvoľniť ruky podnikateľom, ktorí by potom ťahali ekonomiku. Podľa premiéra ale problémy vyrieši iba silný štát."

Ľ. SCHWARZBACHER, redaktor:

"Kríza zatrasie celým Slovenskom. Ide len o to ako sa nám z nej podarí vykorčuľovať. V žiadnom prípade to však nebude cestou zníženia daní. Ako jedno z riešením krízy to dnes totiž navrhla opozícia. Znamenalo by to však zvýšenie deficitu."

I. MIKLOŠ, poslanec NR SR (SDKÚ-DS):

"Áno, napriek tomu ich navrhujeme, pretože sme presvedčení, že to pozitívne by to viac ako vyvážilo."

Ľ. SCHWARZBACHER:

"Premiér má však úplne odlišný názor."

R. FICO, predseda vlády:

"My si nebudeme všímať sabotážne návrhy, ktoré prichádzajú."

Ľ. SCHWARZBACHER:

"Podľa neho štát potrebuje peniaze, aby nimi mohol udržať sociálne programy a zamestnanosť. Podobne ako pri riešení hospodárskej krízy premiér verí v silnú úlohu štátu aj pri problémoch s plynom. Chce preto ďalšiu plynárenskú spoločnosť s väčšinovou účasťou štátu."

R. FICO:

"Je to jednoducho projekt ako na Slovensku nastaviť konkurenciu monopolu, ktorý má Slovenský plynárenský priemysel."

Ľ. SCHWARZBACHER:

"O takýto projekt už prejavil záujem ruský Gazprom."

I. ŠTEFANEC, poslanec NR SR za SDKÚ-DS:

"Každá konkurencia je dobrá, len ide o to, aby pravidlá výberu boli jasné a transparentné. Po poučení zo súčasnej plynovej krízy by sme ale mali znižovať závislosť od ruských zdrojov a nie ju zvyšovať."

Ľ. SCHWARZBACHER:

"Premiér údajne o tejto možnosti rokoval už aj s nemeckým koncernom RWE."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

55. Prihliadame aj na váš model

(26.01.2009; Hospodárske noviny; s. 6; np)

Minirozhovor. Šéf Poslaneckej snemovne Miloslav Vlček pre HN:

Inšpirovali ste sa pri vypracovaní vášho návrhu slovenským modelom vyplácania náhrad?

Nenazval by som to priamo inšpiráciou nejakým konkrétnym modelom, ale niektoré veci sú tam zohľadnené. To znamená, že prihliadame i na modely, ktoré sú v iných parlamentoch, teda aj v slovenskom. Tieto modely som pripojil k svojmu návrhu ako prílohu, aby bola možnosť porovnávať jednotlivé možnosti.

Vaša iniciatíva existuje už od leta minulého roka. Prečo ste s týmto návrhom prišli až teraz?

Vzniklo to tak, že som chcel nejakým spôsobom riešiť duplicitu náhrad, ako sú napríklad cestovné náklady. Trikrát som to predložil do poslaneckého klubu sociálnej demokracie podľa nášho vnútorného poriadku. Oni mi povedali, aby som tento návrh vypracoval ako celok. Tak som teda zhotovil celý systém odmeňovania poslancov.

V akom štádiu je momentálne vaša iniciatíva?

Dal som ju na preštudovanie jednotlivým stranám. Majú teraz čas do konca februára, aby na to reagovali a povedali svoj názor. Nechcem ísť do snemovne s nejakým návrhom skôr, aby mi ho tam nerozdupali. Diskusia sa musí odohrať ešte predtým, než to dáme na schvaľovanie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

56. PROTI HOSPODÁRSKEJ KRÍZE BUDE BOJOVAŤ NOVÁ RADA

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 16.00; 1 min.; STRIŽINEC Martin)

M. STRIŽINEC, moderátor:

"Vznikne Rada pre hospodársku krízu, oznámil dnes premiér Robert FICO. Kríza je vážna. V špeciálnej rade budú zástupcovia, centrálnej banky, odborov, zamestnávateľov, bánk a samospráv. Vláda je pripravená pomôcť firmám, a tým pádom aj zvýšiť deficit štátneho rozpočtu. Liek na krízu - iný, dnes ponúkla opozícia. Navrhuje znížiť dane. Ivan MIKLOŠ z SDKÚ."

I. MIKLOŠ:

"Slovensko potrebuje razantné opatrenia, aby ľudia neprichádzali o prácu. Za najdôležitejšie z tých opatrení, ktoré navrhujeme, považujeme zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent tak, aby ostalo viac peňazí ľuďom, a aby to dalo ekonomike potrebný impulz."

M. STRIŽINEC:

"O kríze dnes hovorili prezident, premiér a šéf parlamentu. Robert FICO návrhy SDKÚ odmietol."

R. FICO:

"Ak dovolíte, my si nebudeme všímať sabotážne návrhy, ktoré prichádzajú, pretože presadzovať politiku - čím horšie, tým lepšie, že nech sa všetko rozbije, len nech táto vládna koalícia prehrá - odmietame."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

57. Rozhodcovské gestá nezabudol

(24.01.2009; Nový Čas; s. 38; bb)

LAS PALMAS - Ešte stále ho to ťahá na ihrisko! Bývalý futbalový arbiter, poslanec slovenského parlamentu a medzinárodný manažér Šachtaru Doneck Ľuboš Micheľ (40) si na sústredení klubu v španielskom Las Palmas spomenul na svoje najlepšie rozhodcovské roky. Na tréningoch behával spolu s hráčmi a pri zápasoch gestami udržiaval poriadok na ihrisku - ako voľakedy v Lige majstrov.

"Samozrejme, že ma to na trávnik stále ťahá. Na tie roky sa nedá len tak zabudnúť," tvrdil bývalý úspešný rozhodca. Teraz svoje bohaté skúsenosti a kontakty využíva mimo futbalového trávnika. "Mám na starosti medzinárodné oddelenie v klube," povedal o svojej pracovnej náplni. V kondícii sa však Micheľ udržiava stále.

Niektoré tréningové behy absolvoval spolu s hráčmi. V Las Palmas sa stretol so slovenským reprezentantom Markom Saparom. Ten tam bol so svojím Trondheimom tiež na sústredení. Neláka ho do Šachtaru? "Na to máme v klube iných ľudí. S Markom, ktorému som rozhodoval zápasy ešte ako dorastencovi, sme sa bavili o zdravotnom stave jeho kolena a záujme Besiktasu o jeho služby. Úprimne, Marek by bol v našom silnom mužstve asi len na lavičke," dodal Micheľ.

-----

Text pod foto

Ako za starých čias. Ľuboš Micheľ si dokáže urobiť poriadok aj na tréningu Šachtaru Doneck.

Micheľ sa v kondícii udržiava aj behmi s hráčmi.

Marka Saparu (vľavo) vraj do Donecka nelanári.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

58. SDKÚ navrhne opatrenia na zmiernenie dôsledkov krízy

(23.01.2009; www.aktualne.sk; Domov, 11:37, s. -; sita)

Negatívne dôsledky globálnej krízy na slovenskú ekonomiku by mali pomôcť znížiť opatrenia SDKÚ-DS. Opozičná strana chce o konkrétnych krokoch rokovať už na najbližšej februárovej schôdzi NR SR.

Podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu pociťuje Slovensko dôsledky krízy predovšetkým v oblasti zamestnanosti a prepúšťania pracovníkov. Slovensko preto podľa jeho slov potrebuje razantné opatrenia.

Ako uviedol podpredseda strany Ivan Mikloš, SDKÚ bude presadzovať predovšetkým zníženie rovnej dane na 16 %, zvýšenie odpočítateľnej položky o 18 tis. Sk (597,5 ), či skrátenie doby na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH).

Strana chce presadiť aj daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Tieto opatrenia by podľa Mikloša mali dať ekonomike potrebný impulz.

"Ekonomika potrebuje tieto impulzy," uviedol Mikloš v súvislosti so zmiernením dôsledkov finančnej krízy. Mikloš pritom pripustil aj dočasné zvýšenie deficitu verejných financií. Na druhej strane je však podľa jeho slov veľa oblastí, v ktorých sa dá šetriť.

Celkovo by si opatrenia predstavené SDKÚ-DS mali vyžiadať zhruba 11 mld. až 13 mld. Sk (365,1 mil. až 431,5 mil. ).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

59. SDKÚ NAVRHNE OPATRENIA PROTI KRÍZE

(25.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 12.00; 0,5 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)

M. MRÁZIKOVÁ, moderátorka:

"Opatrenia SDKÚ by nám mali pomôcť lepšie zvládnuť globálnu krízu. Opozičná strana chce o konkrétnych krokoch rokovať už na najbližšej februárovej schôdzi Národnej rady. Presadzovať budú zníženie rovnej dane na 16 percent, zvýšenie odpočítateľnej položky či skrátenie doby na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Strana chce presadiť aj daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Podľa Miroslava ŠMÁLA z ministerstva financií ale nejde o žiadne novinky. Ako povedal, vláda pred krátkym časom prijala viacero opatrení na podporu ekonomického rastu, ako aj malého a stredného podnikania."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

60. SDKÚ-DS CHCE PRIJAŤ NOVÉ EKONOMICKÉ OPATRENIA

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; VALENT Jaroslav)

J. JEDINÁK, moderátor:

"Správy o prepúšťaní vo fabrikách na Slovensku si vyžadujú prijatie nových ekonomických opatrení," povedal to predseda SDKÚ-DS Mikuláš DZURINDA. Spolu s opozičnými partnermi z KDH a SMK chce prerokovať niekoľko konkrétnych návrhov a predložiť ich na najbližšiu schôdzu parlamentu. viac povie Jaroslav VALENT."

Jaroslav VALENT, redaktor:

"SDKÚ-DS chce riešiť hrozby hromadného prepúšťania v podnikoch po celom Slovensku balíčkom opatrení s názvom ochranný plán. Ten je však známy už od jesene a teraz by na rad mali prísť spoločné rokovania s opozičnými partnermi o jeho jednotlivých bodoch. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš DZURINDA."

Mikuláš DZURINDA:

"Chceme náš pohľad na túto tému znovu prerokovať aj s našimi politickými partnermi a aby sme túto tému presadili do programu riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako samostatný bod."

J. VALENT:

"Dodal, že by sa tak malo stať už na jej najbližšej schôdzi. Podpredseda strany Ivan MIKLOŠ chce opatrenia presadiť v skrátenom legislatívnom konaní a zapojiť ich do života čo najskôr. Uvažuje predovšetkým o znížení DPH na 16 percent, o zvýšení odpočítateľnej položky u každého daňovníka a o masívnejšej investičnej aktivite štátu pri výstavbe diaľnic. Už dávnejšie sa však ozývajú hlasy z vlády, že plán v čase ekonomickej krízy iba zvýši deficit verejných financií. Ivan MIKLOŠ to však vidí ako jedinú možnosť ako podporiť domácu spotrebu."

Ivan MIKLOŠ:

"Na jednej strane by čiastočne tieto opatrenia zrejme znamenali dočasné zvýšenie deficitu. Napriek tomu ich navrhujeme, pretože sme presvedčení, že to pozitívne by to viac ako vyvážilo. Keď potrebujeme zvýšiť domáci dopyt, tak oveľa lepšie je, keď to urobíme znížením daní ako zvýšením verejným výdavkov."

J. VALENT:

"Presadenie programu v parlamente je ale viac než neisté. Podporu by zatiaľ mohlo nájsť len u opozičných strán KDH a SMK."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

61. SDKÚ-DS CHCE RIEŠIŤ POSLEDNÚ VLNU PREPÚŠŤANIA NA SLOVENSKU BALÍČKOM OPATRENÍ

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 10.50; 1,5 min.; VALENT Jaroslav)

Ivana ILGOVÁ, moderátorka:

"Posledné správy o prepúšťaní sú dôvodom na zmenu. Myslí si to predseda SDKÚ-DS Mikuláš DZURINDA. S opozičnými partnermi SMK a KDH chce preto prerokovať niekoľko opatrení a predložiť ich do parlamentu. Viac povie Jaroslav VALENT."

J. VALENT, redaktor:

"SDKÚ-DS chce riešiť poslednú vlnu prepúšťania na Slovensku balíčkom opatrení s názvom Ochranný plán. Ten je však známy už od jesene a teraz by na rad mali prísť spoločné rokovania o ňom s opozičnými partnermi. Spoločný program s konkrétnymi opatreniami by mali následne predložiť na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Exminister financií a podpredseda SDKÚ-DS Ivan MIKLOŠ uvažuje predovšetkým o znížení DPH na 16 percent, o zvýšení odpočítateľnej položky pre podnikateľov a masívnejšie investičnej aktivite štátu pri výstavbe diaľnic. Protiargumenty vlády ale plán spochybňujú s tým, že by v čase ekonomickej krízy zbytočne prehlboval deficit verejných financií. Ivan MIKLOŠ to však vidí ako jedinú možnosť na zvýšenie domácej spotreby, ktorá by pokračujúcu krízu mohla zastaviť."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

62. Slovo má

(21.01.2009; Slovenský rozhľad; č. 1-2, s. 2; Kubánek Stanislav)

Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR

Nástup nového roka sa spája s hodnotením toho predošlého. Z hľadiska politiky nebol jednoduchý. Je to pochopiteľné. Veď pri rozhodovaní nesmieme zabúdať na dôsledky ani na zodpovednosť.

Presadzovanie vládneho programu, obhajovanie národných aj štátnych záujmov a vytváranie platformy na otvorenú spoločenskú diskusiu si žiadalo veľmi veľa úsilia i ústupkov. Každému z nás určite ostanú v pamäti minimálne tri udalosti, ktoré presiahli náš geografický rámec. Urovnávanie napätia s Maďarskom, hospodárska kríza a zavedenie eura. Prvá z uvedených udalostí nebola ani tak o ľudskej nenávisti či politicky neprijateľných názoroch. Mala iného autora - fašistické organizácie, ktoré prezentovali zvrátené myšlienky a nenávisť. Druhou udalosťou je celosvetová hospodárska kríza. Tá postupne podkopáva manažérske vzorce a podnikateľské stratégie. Preukázateľne odkryla zlyhanie liberálnej teórie o neviditeľnej ruke trhu, ktorá za nás všetko vyrieši. Nevyriešila nič. Krachujú banky, developeri odstupujú od svojich projektov, ľudia sa boja o hypotéky a biznismeni čakajú na zásah viditeľnej ruky. Na pomoc štátu. Vláda Roberta Fica na prelome starého a nového roka úspešne zaviedla novú menu. Euro sa stalo samozrejmosťou nášho každodenného života. Sme 16. krajinou, ktorá nahradila pôvodnú menu novým platidlom. Predbehli sme susedné Poľsko, Maďarsko i Česko. Aj v čase nepredvídateľných zmien sa stávame podnikateľsky atraktívnou krajinou. Firmy pôsobiace u nás už nie sú vystavené rizikám spojeným s kurzovými rozdielmi ako tomu donedávna bolo. Podnikanie na Slovensku dostáva nový rozmer určitej štandardizácie. Ide však len o príležitosť, ktorú musíme ďalej zhodnocovať. Stále nepoznáme konečné dôsledky hospodárskej krízy ani jej priame či skryté vplyvy na globalizáciu. V prvých dňoch tohto roku musíme riešiť problémy v energetike a dodávkach plynu. Tento problém mal globálny rozmer. Bol aspoň alternatívne vyriešený. Mnohým firmám vznikli veľké straty. Sme otvorenou ekonomikou, do ktorej môžu prúdiť nielen investície a nové pracovné miesta, ale aj nebezpečenstvo v podobe rôznych foriem hospodárskych či diplomatických kríz.

Preto sa aj tento rok musíme venovať vytváraniu takého prostredia, ktoré ľuďom ponúkne pracovné miesta, ale ich zároveň dokáže dostatočne chrániť. Znižovanie regionálnych rozdielov, rast životnej úrovne a sociálne istoty patria medzi oblasti, ktorým aj naďalej musíme venovať veľkú pozornosť. Želám si, aby bol tento rok obdobím úspešných rozhodnutí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

63. STRUČNE

(24.01.2009; Šport; s. 21; Felix Ján)

* Stav slovenskej ekonomiky je podľa občanov dobrý. Ľudia na Slovensku pozitívne vnímajú aj svoju finančnú situáciu alebo situáciu v zamestnaní. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer.

* Súčasný prezident Ivan Gašparovič sa rozhodol opätovne uchádzať o post hlavy štátu.

* Ocenenie vedec roka 2008 si za medzinárodne uznávaný prínos v oblasti nových prístupov k liečbe vysokého krvného tlaku odniesol Fedor Šimko z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

* Negatívne dôsledky globálnej krízy na slovenskú ekonomiku by mali pomôcť znížiť opatrenia SDKÚ-DS. Opozičná strana chce o konkrétnych krokoch rokovať už na najbližšej februárovej schôdzi NR SR.

* Zamestnanci spoločnosť U.S. Steel Košice budú mať od 1. februára krátený pracovný týždeň o jeden deň.

* Zdravotný stav bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča, ktorého minulý týždeň v pondelok hospitalizovali v nemocnici v Brne, je uspokojivý.

* Počet akútnych respiračných ochorení v Trenčianskom kraji rastie pozvoľne, o epidémii sa zatiaľ hovoriť nedá.

* Pre chrípku zatiaľ nezatvorili v Prešovskom kraji žiadnu zo škôl či iných inštitúcií. Oproti minulému týždňu však v kraji vzrástol počet ľudí chorých na chrípku a chrípke podobné respiračné ochorenia o 969.

* V Trnavskom samosprávnom kraji v tomto týždni narástol počet akútnych respiračných ochorení o 1275 prípadov, čo je o 24 percent viac ako v predchádzajúcom týždni.

* Počet chrípkových ochorení v Košickom kraji má stále vzostupnú tendenciu.

* Štátny podnik Lesy SR má dôvodné podozrenie, že v Expedičnom sklade Čierny Váh, ktorý patrí pod odštepný závod Liptovský Hrádok, sa niekto nelegálne obohacoval predajom dreva.

* Od pondelka zaevidovali policajti na slovenských cestách 516 dopravných nehôd, vyžiadali si tri ľudské životy, 19 ľudí sa zranilo ťažko a 87 utrpelo ľahké zraneniam. Materiálne škody sa vyšplhali na takmer 1,7 milióna eur.

* Policajti odhalili zlodejov, ktorí úradovali v chatovej lokalite v katastri obce Kostoľany nad Hornádom v okrese Košice-okolie. Devätnásťročný Milan K. spolu so svojím trinásťročným bratom vykradli tri chaty.

* Poslanec za KDH Martin Fronc oprášil svoj návrh zákona o školských autobusoch, s ktorým v parlamente neuspel minulý rok. Opäť navrhol, aby žiakov vozili špeciálne žlté autobusy s nápisom Školský autobus, využívať sa majú aj na školské aktivity mimo vyučovania,

* Špeciálnemu súdu v Pezinku sa nepodarilo ani na šiesty pokus otvoriť obnovený proces v kauze tunelovania nebankoviek s bývalým veľkopodnikateľom Jozefom M., Patrikom P. a Dávidom B. Pre práceneschopnosť Dávida B. súd pojednávanie odročil na 9. a 10. februára a uložil mu poriadkovú pokutu 1650 eur.

* Island, severný pól aj churchillské ľadové medvede nájdu návštevníci výstavy V zajatí severu na fotografiách bývalého slovenského prezidenta Rudolfa Schustera v Slovenskom národnom múzeu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

64. STRUČNE

(26.01.2009; Šport; s. 21; Dodek Peter)

* Rezort spravodlivosti odškodnil skoro všetky obete holokaustu. V súčasnosti sú otvorené iba posledné tri prípady, kde sa čaká na dokumenty.

* Spoločné rokovanie predstaviteľov politických strán SDKÚ-DS a KDH sa uskutoční dnes v sídle SDKÚ-DS v Bratislave.

* SDKÚ-DS navrhne opatrenia na zmiernenie dôsledkov globálnej krízy na slovenskú ekonomiku, chce o nich rokovať už na najbližšej schôdzi NR SR.

* Podľa exministra zahraničných vecí Eduarda Kukana (SDKÚ-DS) výpadky v dodávkach ruského plynu sa budú opakovať, povedal to v sobotu v Slovenskom rozhlase.

* Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) vláda nerobí dostatočné opatrenia na zmiernenie hospodárskej krízy, obrovské rezervy vidí vo verejnom obstarávaní.

* Minister financií Ján Počiatek včera zopakoval, že vláda robí všetko preto, aby zmiernila dopady hospodárskej krízy na slovenských obyvateľov. Tiež odmieta znižovanie daní, podľa neho to má minimálny efekt.

* Podľa predsedu Konzervatívnych demokratov Slovenska Vladimíra Palka časť katolíckeho duchovenstva zlyhala, keď ľudia ju mohli vnímať tak, že postkomunistická politika má ich sympatie a požehnanie.

* Zväz Rusínov-Ukrajincov na Slovensku v ďalšom štvorročnom volebnom období povedie Peter Sokol zo Starej Ľubovne.

* Do hodnosti poručíka OS SR boli vymenovaní aj traja vojenskí kapláni Ordinariátu OS a OZ SR - gréckokatolícki kňazi Ján Ostapčuk, Ivan Bojčuk a Slavko Ganaj.

* O nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja požiadalo v rámci tretej výzvy Operačného programu Zdravotníctvo 18 všeobecných nemocníc.

* Francúzske podniky preinvestovali na Slovensku od roku 2000 viac ako S mld. eur a vytvorili okolo 50 tis. pracovných miest.

* Spoločnosť ROVA-SK, a.s., Spišská Nová Ves v spolupráci s materským koncernom Lindab plánuje investovať do výstavby nového výrobného a-reálu v priemyselnom parku v Levoči pre 80 až 120 zamestnancov.

* Košické letisko vybavilo v minulom roku spolu 590,9 tis. cestujúcich a ich počet medziročne vzrástol o 33%.

* Ekologické, ale luxusné chatky postavia na okraji najväčšieho kenského národného parku Tsavo vďaka prostriedkom slovenskej rozvojovej pomoci, Slovak Aid na projekt poskytne 232 000 €.

* Okresný súd Košice I dnes rozhodne, či prijme obžalobu podnikateľa Jána T. (34) z vraždy Mariána Stachowa v košickom podsvetí a či nariadi konanie procesu.

* Od piatka popoludnia nezvestnú klientku Ústavu sociálnych služieb v Batizovciach v Popradskom okrese Máriu Š. (48) včera našli, žiaľ, už mŕtvu.

* Polícia odvolala pátranie po 23-ročnej Anne Harciníkovej z Pšurnovíc - mestskej časti Bytče, ktoré vyhlásila v piatok 23. januára, dôvody na pátranie už pominuli.

* Neznámy páchateľ sa v sobotu skoro ráno pokúsil podpáliť rodinný dom a VW Passat v Michalovciach, škoda na aute je 20 000 eur, na dome 700 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

65. STV tlačí do krachu slabosť politikov

(24.01.2009; Pravda; s. 17; Milan Lukáš)

Pokrytecký populizmus súčasnej vládnej koalície a žabomyšie vojny o milióny eur prinášajú v Slovenskej televízii ovocie. Zhnité ovocie v podobe hrozby platobnej neschopnosti, prípadného krachu a nútenej správy STV, lebo jednoducho niet peňazí. Vládni politici v parlamente alebo vo vláde sú jednoducho mäkkí urobiť tvrdé opatrenia na po moc STV. Boja sa, lebo by to otriaslo preferenciami, aj keď včera premiér kričal: "Kašlem vám na preferencie!"

A keby vyčistili Augiášov chliev v STV, tak by to zase otriaslo sponzormi strán. Politici ako Rafael Rafaj z SNS a Dušan Jarjabek, bývalý poslanec HZDS, teraz na hosťovaní v Smere, kričia, že televízia nemá dosť peňazí, aby plnila povinnosti zo zákonná. Podľa oboch je "neprijateľné, aby mala menej peňazí ako albánska televízia".

Pokrytecký populizmus im však nedovolí, čo i len pomyslieť na zvýšenie koncesionárskych poplatkov. "Nedá sa viac zaťažovať občanov. Musíme nájsť iný spôsob financovania, napríklad cez štátne dotácie," tvrdí Rafaj. Dotácie tiež zaťažujú vrecká občanov, ale to Rafaja netrápi. "Menej to bolí," dodáva.

Do populistickej pasce spadol aj minister kultúry Marek Maďarič (podpredseda Smeru). Zamotal sa až tak, že prevzal argumenty najväčšieho Ficovho politického rivala Ivana Mikloša (SDKÚ). "Nemôžeme žiadať od ľudí, aby prispievali televízii viac, kým s ňou nie sú spokojní," povedal. Ako dodal, dotáciu za oslobodených platiteľov je ochotný STV priklepnúť, ale až keď bude mať istotu, že sa peniaze nestratia v čiernej diere. To isté tvrdil Mikloš nielen o STV, ale aj o vysokých školách - peniaze dám, ale až keď sa zreformujú.

Na jednej strane koaliční politici vidia, že STV je nekvalitná a ani to málo verejných peňazí nevedia využiť k spokojnosti ľudí, čo ju platia. Nič s tým však nerobia. Za žalostný stav sú okrem Nižňanského zodpovední najmä politici. Vládna koalícia dosadila do Rady STV svojich ľudí, ako si to želal premiér Fico. A títo dosadení ľudia potom zvolili Štefana Nižňanského za riaditeľa a umožnili mu urobiť z televízie polomŕtveho žobráka. Nižňanský potom iba vývoj smerom na dno iba urýchlil.

Najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie je zriadiť profesionálnu Radu STV. Terajší členovia rady s odmenou okolo 600 eur mesačne nemajú veľkú motiváciu byť zodpovední k občanom, čo ich platia. Radšej za rôzne benefity zvolia takých riaditeľov, akých im nakážu alebo sľúbia kšefty.

S profesionálnou Radou STV, čo by dohliadala na míňanie peňazí, má televízia akú-takú šancu vyzdravieť. Členov by si nominovali rôzne skupiny - od parlamentu cez zamestnancov STV až po hereckú obec. Vždy tak, aby ani jedna záujmová skupina nezískala absolútnu väčšinu. Profesionáli, čo by sa televízii rozumeli, by určite nezvolili odporúčaného Nižňanského na základe nereálnych sľubov.

Ak ani to nepomôže, tak potom STV už len zrušiť. Aj tak by chýbala iba málokomu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

66. Svätopluk má byť od Kulicha

(26.01.2009; Sme; s. 16; japa)

STARÉ MESTO. Autorom jazdeckej sochy Svätopluka, ktorú plánuje kancelária Národnej rady umiestniť do hradného areálu, je sochár Ján Kulich. V tejto súvislosti sme mylne uviedli, že ide o sochu Tibora Bártfaya.

Kancelária Národnej rady totiž na konkrétne otázky k soche či jej autorovi zatiaľ nereaguje s tým, že v súčasnosti sa zaoberá rekonštrukciou hradného paláca.

"Socha Svätopluka patrí medzi prvky, ktoré budú riešené až v ďalších etapách," povedala hovorkyňa kancelárie Elena Valovičová.

Zámer umiestniť do areálu Hradu jazdeckú sochu kritizovali pamiatkári s tým, že ide o veľký typ pomníka, ktorý môže vizuálne konkurovať hradnému palácu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

67. TLAČOVÁ BESEDA SDKÚ-DS

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 09.30; 32 min.; R)

J. DÚBRAVSKÝ, moderátor:

"V tejto chvíli vás pozývame sledovať tlačovú konferenciu SDKÚ-DS k riešeniam finančnej krízy."

M. DZURINDA, predseda SDKÚ-DS:

"Srdečne vás pozdravujem. Dámy a páni, denne začínate prinášať informácie alebo prinášate informácie, aj televízne stanice aj denníky, o tom, že sa na Slovensku prepúšťa, že ľudia prichádzajú o prácu, alebo cítia ohrozenie z toho, že prídu prácu. Považujeme tento vývoj za vážny a stáva sa našou prioritou hľadanie alebo ponúkanie riešení, aby sa prepúšťalo čo najmenej, aby ľudia nepociťovali takúto hrozbu, práve naopak, aby ekonomika dostávala alebo znovu dostala silný impulz, aby práca prichádzala, aby fabriky vytvárali nové pracovné miesta, aby vznikali takéto nové pracovné miesta.

Chcem pripomenúť, že už v prvej dekáde októbra minulého roku sme sformulovali ochranný plán pre Slovensko, mal vtedy osem bodov. Prerokovali sme ho s viacerými inštitúciami, s politickými partnermi niektorými, povedali sme, že ten dokument považujeme za otvorený, budeme ho zdokonaľovávať, dopracovávať, konkretizovať. Myslím, že naozaj je najvyšší čas, aby Slovensko prerokovalo konkrétne opatrenia, ktoré dajú šancu našim podnikom, aby pracovných miest ubúdalo čo najmenej a aby vďaka týmto impulzom mali šancu vytvárať nové pracovné miesta. Chcel by som vás informovať, že takéto práce na našom ochrannom pláne pre Slovensko stále pokračujú, chceme náš pohľad na túto tému znovu prerokovať aj s našimi politickými partnermi, pozval som na pondelok na rokovanie Kresťanskodemokratické hnutie, na utorok budúceho týždňa Stranu maďarskej koalície. Potom ten ďalší týždeň viete, že začína prvá riadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky v tomto kalendárnom roku. Budeme sa usilovať, aby diskusia o tom, ako chrániť pracovné miesta, ako dať ekonomike znovu veľmi silný impulz, našla širšiu politickú zhodu a aby sme túto tému presadili do programu riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako samostatný bod."

I. MIKLOŠ, podpredseda SDKÚ-DS:

"Chcem nadviazať na slová predsedu. Slovensko potrebuje razantné opatrenia, aby ľudia neprichádzali o prácu, aby ekonomika dostala nový, silný impulz a aby naopak vznikali nové pracovné príležitosti. Za najdôležitejšie z tých opatrení, ktoré navrhujeme, považujeme zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent, tak aby ostalo viac peňazí ľuďom a aby to dalo ekonomike potrebný impulz. Ďalej navrhujeme zvýšenie materskej, materského príspevku na sto percent čistej mzdy po dobu jedného roka, ďalej navrhujeme zvýšenie odpočítateľnej položky u každého daňovníka na úroveň šesťnásobku priemernej mzdy, to znamená nárast o 18-tisíc ročne oproti dnešnému stavu. Ďalej je to skrátenie lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo 60 dní na 30 dní, ďalej daňové a odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas prvých dvoch rokov a tiež zvýšenie, ale okamžité zvýšenie financovania diaľnic zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov.

Tieto opatrenia, sú tam potom aj ďalšie, najmä čo sa týka pracovného trhu, trhu práce, ale najmä tieto opatrenia považujeme za také, ktoré by dali ekonomike dnes tak potrebný impulz, pretože Slovensko dnes takéto opatrenia potrebuje, potrebuje ich preto, aby ľudia neprichádzali o prácu, aby tento nový impulz práve vytvoril predpoklady na naopak na vytváranie pracovných príležitostí."

K. KRAJŇÁKOVÁ, TA 3:

"Ja mám dve otázky. Jedna je teda z toho ekonomického hľadiska, jedna skôr z politického. Tá prvá - tieto vaše snahy alebo tieto vaše návrhy už strana Smer označila ako istú sabotáž, najmä teda v čase, keď tie príjmy do štátneho rozpočtu klesajú, teraz v súvislosti aj s plynovou krízou. Čiže považujete niečo podobné naozaj za reálne, ako znižovanie tej rovnej dane a tak ďalej, pretože naozaj ten rozpočet sa nafúknuť nedá. A potom z toho politického hľadiska ma zaujíma, v súvislosti s týmto masovým prepúšťaním sa hovorí aj o výraznom poklese preferencií Smeru, možnom poklese, sľubujete si od toho práve nárast vašich preferencií?"

M. DZURINDA:

"Začnem od konca, ak dovolíte. Nepoznám vážnejšiu tému na Slovensku dnes, ako je prijímanie opatrení na to, aby ľudia neprichádzali o robotu. Nepoznám vážnejšiu tému. A pritom som si vedomý toho, že len pred niekoľkými dňami sme sa chveli, či bude dostatok plynu na vykurovanie, na prevádzkovanie škôl, nemocníc a našich fabrík. Navzdory tomu zopakujem to ešte raz, na Slovensku dnes nie je vážnejšia téma, ako je ochrana pracovných miest a prijímanie opatrení, aby sme ich nestrácali, práve naopak, aby sme ich mohli vytvárať. To je po prvé. Po druhé, ak je to naozaj vážna téma, nikto by nemal mať ambíciu vytĺkať z takejto témy politický kapitál. To by bolo veľmi zlé. Nemáme záujem ani o politickú konfrontáciu. Máme jediný záujem sa pokojne pozhovárať, aké kroky môžu viesť k tomu, že slovenská ekonomika, ako hovorí pán MIKLOŠ, dostane nový silný impulz. Všetko ostatné je druhoradé a poviem úprimne, ani v tomto slova zmysle nás nezaujíma, máme dosť iných možností, ako viesť politický zápas alebo konfrontáciu.

Čas plynie a myslím si, že aj my politici môžme konfrontovať naše videnie s danou realitou. Pozrite sa, my sme už od decembra viacerí poslanci sa rozbehli aj po fabrikách, ja som bol predvčerom v Martine, som strávil dve hodiny v jednej významnej martinskej firme a nič iné ma nezaujímalo len to, ako vníma povedzme manažment, ktorý čelí takejto hrozbe, o ktorej sa zhovárame, naše návrhy. A bol som veľmi zvedavý, čo takí skúsení ľudia, akých som tam našiel aj so zahraničným investorom, by sami považovali za dôležité, aby sme v Národnej rade Slovenskej republiky schválili. A môžem vám povedať, že z jednej strany tie kľúčové opatrenia, ktoré ponúkame, našli veľmi dobrú odozvu, to bol prvý moment, prvá skúsenosť, a druhá skúsenosť, že som aj nakúpil, v Martine som veľmi dobre v tej firme nakúpil. Už som konzultoval s kolegom MIKLOŠOM jeden konkrétny návrh, o ktorom si manažment myslí, že by bol nesmierne dobrý a pozitívny nielen pre ich firmu, ale aj pre mnohé ďalšie. Ide o znášaním odstupného, keď zamestnanec odchádza z roboty, je to veľmi veľká finančná záťaž pre danú firmu, ktorá komplikuje jej ďalšiu prevádzku, aj keď má objednávky táto firma. Čiže takéto impulzy konkrétne z tých fabrík dostávame. V pondelok ideme spolu do Považskej Bystrice, otvorene vám poviem, navštívime dve fabriky, máme eminentný záujem konfrontovať, porovnávať naše videnie, to, čo si myslíme, že je potrebné prijímať my, s tým, ako to vnímajú manažmenty, majitelia a podnikatelia.

Takže vnímam túto otázku ako otázku kľúčovú a dokonca politicky ako otázku, na ktorej by sme sa mohli vedieť zhodnúť v širokom politickom priestore. O takýto seriózny prístup máme záujem, nie o politickú konfrontáciu, lebo tých ľudí, ktorí o robotu prichádzajú, vôbec nezaujíma, kto je vláda, kto je v opozícii, ich zaujíma, či majú prácu a či budú mať prácu."

I. MIKLOŠ:

"Čo sa týka deficitu, respektíve rozpočtových dôsledkov návrhov, o ktorých hovoríme, tak treba povedať, že na jednej strane by čiastočne tieto opatrenia zrejme znamenali dočasné zvýšenie deficitu, áno, napriek tomu ich navrhujeme, pretože sme presvedčení, že to pozitívne by to viac ako vyvážilo. A to pozitívne je, že by ľudia menej prichádzali o prácu a že by sme dokázali udržať výkonnosť ekonomiky na vyššej úrovni, pretože išlo by o dočasné zvýšenie deficitu. Pritom to zvýšenie deficitu by nebolo priamoúmerné týmto opatreniam, ak by vláda robila rozumnejšiu politiku v oblasti verejných výdavkov. Známy tender, ktorý bol dokončený, ktorý nás bude stáť o 6,5 miliardy viac na diaľničné mýto, je najvýstižnejším príkladom. Alebo Bratislavský hrad. Keď je kríza a sú ťažké časy a ľudia prichádzajú o robotu, tak potrebujeme štyri miliardy korún minúť na Bratislavskom hrade na ubytovanie pre poslancov? Takže oblastí, kde by sa verejným obstarávaním napríklad, ak by sa robilo seriózne, dalo ušetriť tak, že by sa vykompenzovali tieto znížené príjmy, lebo išlo by najmä o znížené príjmy, tých je veľmi veľa. My sme navrhovali už v minulosti a budeme znovu navrhovať novelu zákona o verejnom obstarávaní, kde napríklad navrhujeme zavedenie povinného elektronického verejného obstarávania, navrhujeme zrušenie možnosti vylúčiť účastníka zo súťaže za to, že dal príliš nízku cenu, v úvodzovkách príliš. Takže toto, tieto a ďalšie opatrenia by určite viedli k tomu, že ten deficit by možno dočasne bol vyšší, ale nie priamoúmerne výpadku príjmov z týchto opatrení. Lebo to kľúčové a zásadné je, že ak naša ekonomika je a ona je závislá predovšetkým na zahraničnom dopyte a tá kríza sa ukazuje byť hlbšia, ale zároveň všetky prognózy hovoria o tom, že samozrejme sa prekoná o rok, možno dvoch, tak ide teraz o to, aby sme naše kapacity podľa možnosti udržali aj zvýšením domáceho dopytu dočasným, aby nám jednoducho tieto kapacity nepadli, aby neprišlo príliš veľa, zbytočne veľa ľudí o robotu, pretože v budúcnosti sa tá svetová ekonomika samozrejme naštartuje a tým pádom aj dopyt po našich výrobkoch aj zo zahraničia."

T. NOVOTNÁ, Markíza:

"Ja by som mala doplňujúcu otázku, pán MIKLOŠ, viete povedať asi ako by sa navýšil deficit dočasne, ale do akej výšky v súvislosti s týmito opatreniami a možno aj v súvislosti s celou tou krízou, výpadkami ďalších príjmov a tak ďalej, do akej miery ste schopní akceptovať navýšenie deficitu, do akej úrovne?"

I. MIKLOŠ:

"Čo sa týka odhadu, ten prvý návrh, ktorý sme dávali pred niekoľkými týždňami alebo mesiacmi, sme zhruba kvantifikovali na jedenásť až trinásť miliárd korún a zároveň sme povedali, ako by sa dali tieto výpadky kompenzovať. Čiže zhruba ten odhad môže byť takýto, ale opakujem, za kľúčové teraz považujem razantné kroky a nie prepočítavanie na jednu desatinnú čiarku alebo tri desatinné čiarky. Ekonomika potrebuje, naozaj situácia je taká, že ekonomika potrebuje takéto impulzy a nakoniec to, že je to tak, o tom svedčia aj diskusie z okolitých iných krajín. Pozrite sa do Českej republiky, pozrite do Francúzska, Nemecka - všade a ekonómovia sa, musím povedať, zhodujú na tom, že keď potrebujeme zvýšiť domáci dopyt, tak oveľa lepšie je, keď to urobíme znížením daní, ako zvýšením verejných výdavkov, lebo pri znížení daní necháme tie peniaze ľuďom a firmám, pri zvýšení verejných výdavkov necháme úradníkov a politikov rozhodovať o tom, kto dostane, kto nedostane. Preto jediná výnimka, ktorú ste možno zachytili pri tom zozname tých opatrení, o ktorých som hovoril, sú diaľnice, v tom zmysle že tam teda navrhujeme, aby vláda dala viac na výdavkoch, všade inde navrhujeme, aby sa nechalo viac peňazí ľuďom a firmám. Diaľnice preto, že vidíme, aká je realita, vláda rozpráva o PPP projektoch, ale tie stoja, stoja aj preto, že situácia v bankách je taká aká je, ale stoja aj preto, že boli zle pripravené. Zároveň vláda dáva menej zo štátneho rozpočtu na diaľnice, ako sme dávali my, znížila objem peňazí z európskych fondov, ktoré sú zadarmo, na výstavbu diaľnic, a ani ten zvýšený objem neplní. A diaľnice preto, že diaľnice naozaj potrebujeme na to, aby ekonomika išla a šlapala."

M. DZURINDA:

"Ešte by som dodal možno dve vety, pritom netvrdíme, že to musí byť na centimeter presne tak ako navrhujeme my. Naše opatrenia sú konkrétne, majú konkrétne parametre, ale uchádzame sa o širšiu politickú debatu, najlepší by bol okrúhly stôl parlamentných politických strán, však, a tam je priestor naozaj aj prepočítavať a opakovane prepočítavať, upravovať, netvrdíme, že to musí byť presne na centimeter tak, ako sme to naprojektovali my. Ale najdôležitejšie zo všetkého je samozrejme politická vôľa, uvedomenie si, že situácia stojí tak, ako hovoríme a ochota, vôľa, pristúpiť naozaj k razantným opatreniam. My sme čelili podobným diskusiám, pani NOVOTNÁ, veľakrát, keď sme išli zo 40 na 25 percent dane z príjmov, alebo z 25 na 19, máme stovky hodín podobných úvah, prepočtov, diskusií, ale vždy dominovalo poznanie, že je nevyhnutné podniknúť odvážne kroky a potom samozrejme politická vôľa tieto kroky urobiť a niesť za ne aj politickú zodpovednosť. A ja som presvedčený, že v kombinácii so šetrením, s rozumným šetrením by to ekonomika naozaj utiahla a by dostala takýto nový silný impulz."

T. NOVOTNÁ:

"Ja by som predsa len, iste, akože zvyšovať deficit sa dá do nekonečna, alebo teda nie do nekonečna, lebo raz príde ten koniec, ale tiež sa nedá za každú cenu. Preto som chcela vedieť, že ktorá úroveň je možno akceptovateľná. Ja samozrejme nechcem, aby ste mi to na stotiny prerátavali, teraz povedali nejaké číslo, ale aspoň približne."

M. DZURINDA:

"Ja vám odpoviem politicky - úroveň, na ktorej sa dokážeme zhodnúť a za ktorú potom budeme ochotní niesť politickú zodpovednosť. Ale myslím si, pani NOVOTNÁ, keď si tých trinásť, štrnásť miliárd premietneme do kalkulačky, tak to číslo vám vyjde."

T. NOVOTNÁ:

"Myslela som tak celkovo z pohľadu vôbec verejných financií, udržateľnosti zadlženia, zadlžovania štátu a tak ďalej. Čiže ja neviem, prídeme na osem percent HDP alebo na koľko? Na to sa pýtam."

I. MIKLOŠ:

"Kľúčové a dôležité je, že hovoríme naozaj o opatreniach, z ktorých niektoré budú dlhodobé, ale niektoré majú len dočasný efekt z hľadiska výpadku príjmov. Napríklad - skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH má dôsledky možno tri, možno päť miliárd korún, ale len v jednom roku, nie v tých ďalších rokoch. My pracujeme na ďalších opatreniach, ktoré sú takého charakteru, že by niečo stáli, ale stále by len v tom jednom - dvoch rokoch, alebo na opatreniach, ktoré by sa uplatňovali len počas jedného až dvoch rokov, nie dlhodobo, práve preto, aby sme nevytvárali dlh, nezadlžovali budúce generácie. Čiže na jednej strane nechceme vytvárať nadmerné deficity, zadlžovať budúce generácie, ale zároveň nechceme deficit považovať za taký fetiš, ktorému obetujeme prácu stoviek, tisícov, desaťtisícov ľudí. Ak to nie je nevyhnutné a ak rozumnou politikou by sme vedeli zmenšiť tie nepriaznivé dôsledky. Lebo v zásade platí, že dnes tá kríza je naozaj taká, aká tu už dlho nebola, tá kríza je hrozbou, ale môže byť aj šancou, práve preto, že nie všetky krajiny reagujú rozumne a aj preto, že istý náskok stále máme. Istý náskok stále máme vďaka reformám, ktoré sa robili a vďaka stále vysokému - ešte predvlani sme mali 10,4-percentný ekonomický rast. Čiže tá zotrvačnosť istá z toho impulzu, ktorý dali ekonomike reformy, tu stále je a ak sa to využije rozumnými, ale zároveň opatreniami, tak kríza nemusí byť len hrozbou, ale môže sa premeniť na šancu."

P. MACÍKOVÁ, STV:

"Ja by som sa chcela opýtať, máte už nejaké signály, či nájdete aspoň u svojich partnerov v opozícii politickú podporu pre tieto návrhy?"

M. DZURINDA:

"Partnerov v opozícii? Viete čo, to sa už stalo, pani redaktorka, to sa už stalo, aj keď v médiách boli rôzne šumy, tá zásadná zhoda tu bezo sporu je. Pamätám si, že výsledkom rokovaní so Stranou maďarskej koalície, ktoré viedol pán MIKLOŠ, bolo jedno nové opatrenie, deviate, vtedy si pamätám, zrušenie poplatkov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu, keď sa bude stavať, čo je veľmi zaujímavé v regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti a kde je šanca získať investičný stimul. Dobre si pamätám na toto konkrétne opatrenie, ktoré sa narodilo práve na rokovaní so Stranou maďarskej koalície. Kresťanskodemokratické hnutie, keď sa pamätáte, povedalo, že má svoju predstavu, ale tú našu podporí. Bezo sporu ten základný prienik tam je, chceme ho dať do čo najkonkrétnejšej podoby a zdokonaľovať, rozvíjať túto našu predstavu. Myslím si, že tam tú zhodu nájdeme.

Na strane druhej ale vaša otázka mi dáva dobrú príležitosť pripomenúť, že nestačí - však, aby sme sa dohodli iba s Kresťanskodemokratickým hnutím a Stranou maďarskej koalície, preto premýšľame, aké voliť politické kroky, ktoré by mohli viesť aj k širšej politickej zhode. Zrejme budeme iniciovať rokovanie politického grémia pred alebo počas schôdze Národnej rady. Nepochybne sa pokúsime ten program zaradiť ako riadny bod. Ale budeme premýšľať aj o politických aktivitách, ktoré by mohli tú bariéru medzi vládnou väčšinou a opozíciou prelomiť a viesť k tomu, že sa naozaj v pokojnom prostredí veľmi pokojne, zodpovedne porozprávame, čo by sme mohli navrhnúť, aby mohlo v Národnej rade Slovenskej republiky aj prejsť.

Samozrejme, budeme aj prepočítavať, budeme robiť rôzne odhady, ale najdôležitejšie zo všetkého je, položiť poctivo nie koalične, nie opozične, na stôl otázku, či nás všetkých trápi to, o čom píšete denne a zdá sa mi, že píšete stále viac, že v tých fabrikách napätie je, v lepšom prípade ešte teda je len napätie, v horšom už aj sa pristupuje k prepúšťaniu a ak to naozaj tak vážne je, potom by sme mali mať politickú vôľu tieto stereotypy a bariéry medzi opozíciou a koalíciou prekonávať a naozaj hľadať riešenie, aby práce ubúdalo čo najmenej, aby bola šanca na silný impulz pre ekonomiku, aby znovu prichádzali investície, aby vznikali nové pracovné miesta. Verím, že keď takéto povedomie by sa podarilo vytvoriť, potom nájdeme aj zhodu aspoň na niektorých dôležitých opatreniach."

I. MIKLOŠ:

"Ja chcem len jednu vetu. Tá súvislosť medzi príchodom nových investorov a prácou je myslím evidentná a tu nie je len problém, ktorý je daný krízou, pretože neviem, či ste si všimli, ale v roku 2008 sme mali najnižší prílev investícií spomedzi krajín Višehradskej štvorky a to bolo ešte bez vplyvu krízy, kým v rokoch 2005 - 2006 sme mali najväčší prílev investorov. Čiže ten problém, ktorý tu je z hľadiska udržateľnosti zamestnania a najmä z hľadiska nových pracovných príležitostí nesúvisí len s krízou, aj keď kríza ho možno obnažila omnoho viac."

J. VALENT, SRo:

"Ja sa spýtam len jednoduchú otázku, kedy čakáte alebo očakávate, alebo aký máte odhad, kedy by sa tieto v podstate reformné opatrenia alebo ďalší balíček v podstate reformných opatrení mohol nejakým spôsobom zužitkovať, kedy vy teda, kedy by ste očakávali tie prvé pozitívne výsledky zníženia týchto daní a tak ďalej a teda aj toho obratu, kedy by ten počiatočne narastajúci deficit sa potom spätne vyrovnával?"

I. MIKLOŠ:

"Tu treba povedať, že keď hovoríme o razantných opatreniach, tak máme na mysli nielen obsah, ale aj čas, čas je tu kľúčový, pretože tieto opatrenia, ak majú z hľadiska krízy zafungovať, tak musia byť prijaté čo najskôr. Samozrejme, všetky alebo nie všetky, takmer všetky vyžadujú aj legislatívne zmeny, čiže tu podľa nášho názoru je naplnené, sú naplnené zákonné podmienky skráteného legislatívneho konania a teda ak to má mať efekt, malo by to byť čo najskôr, napríklad pri dani, pri nadmerných odpočtoch, pri materských dávkach a pri ďalších. Niektoré zákony sú otvorené v Národnej rade, čiže tam budeme samozrejme prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, ale iné sa dajú aj formou - a my nemáme žiaden problém s tým, ak sa dohodneme, aby ich navrhla vláda, vláda cez skrátené legislatívne konanie, aby sa to dalo urobiť rýchlo."

T. NOVOTNÁ:

"Ja mám ešte doplňujúce otázky, znamená to, že aj uprostred teda účtového roka by sa znížila alebo teda navrhujete tú účinnosť zníženia rovnej dane alebo skrátenia tých, návratu DPH?"

I. MIKLOŠ:

"Viete čo, toto už sú technické otázky, z ktorých všetky, ktoré sú možné zrealizovať, by sme navrhovali samozrejme aj v priebehu roka, ktoré sú možné zrealizovať, ja netvrdím, že všetky sú technicky realizovateľné. Ale pripomeniem, že tieto návrhy, väčšinu z nich, sme dávali už vlani, kedy sa to dalo urobiť od začiatku roka."

T. NOVOTNÁ:

"Ešte sa vrátim k deficitu, predsa len by som chcela od vás počuť možno nejakú konkrétnejšiu predstavu. Povedali ste, že ste ochotní, alebo teda akceptovali by ste zvýšenie, dočasne zvýšenie deficitu. Vláda minulý rok v súvislosti s finančnou krízou zmenila v návrhu rozpočtu výšku deficitu, pýtam sa, že o koľko možno ste ešte ochotní akceptovať to zvýšenie deficitu. Ja viem, že je dočasné, ministerstvo financií teraz znovu prehodnotilo ten svoj plán postupného znižovania deficitu, že vyrovnaný rozpočet nebude v roku 2011, ale až v roku 2012. Čiže z tohto pohľadu trojročného plánovania, štvorročného, ako si vy predstavujete, aký by mohol byť deficit teraz, ako by sa postupne znižoval, vyrovnával a tak ďalej. Na toto sa pýtam, do akej miery, do akej úrovne ste ochotní akceptovať zvýšenie deficitu a jeho potom postupné znižovanie."

M. DZURINDA:

Pani NOVOTNÁ, ja sa pokúsim vám odpovedať. Nechoďme od konca na veci, prečo máme naozaj si klásť bariéry alebo limity, keď ten, by som povedal, holub pomyselnej dohody lieta ešte veľmi, veľmi vysoko. Držme sa logiky veci, dnes sa uchádzame naozaj o politickú zhodu, uchádzame sa o diskusiu, či vidíme daný problém rovnako. V ďalšom kroku, ak by na prvú otázku znela odpoveď, že áno, v ďalšom kroku budeme diskutovať o opatreniach. Z toho aké, na akých opatreniach bude zhoda, nám vyplynie viac alebo menej aj odpoveď na vašu otázku. Ale naozaj za seba hovorím, dnes nevidím žiadnu zmysluplnosť v tom, aby som vás presviedčal, že tá koncovka bude desatinu percenta a nie percentá. No určite nie percentá, ale desatiny percent. Ale povedzte mi, aký to má zmysel, keď neviem, či k nášmu úsiliu, povedzme k úsiliu opozície, sa nám podarí získať aj úsilie vládnej koalície a neviem, na akej škále, potenciálnej škále prijímaných opatrení sa dokážeme dohodnúť. Vaša otázka nebude prvou, ale bude záverečnou."

I. MIKLOŠ:

"Ako tú bodku, ktorú vy určite nepotrebujete, ale možno tak pre verejnosť, pol percenta HDP je desať miliárd korún, čiže jedno percento je zhruba 20 miliárd korún."

M. DZURINDA:

"Tam som mieril, keď som vám povedal, že ak je pravda, že tie náklady majú rozmer trinásť, štrnásť miliárd, asi si veľmi, veľmi ľahko odvodíte, že ide o desatiny percent a nie osem percent alebo teda celé percentá."

I. MIKLOŠ:

"Pričom diskusia o percentách nemá zmysel aj preto, že čím by boli prijímané efektívnejšie opatrenia na strane úspor, napríklad vo verejnom obstarávaní, kde ide o desiatky miliárd korún, ktoré sa neefektívne rozhadzujú, tak by tie dôsledky mohli byť omnoho, omnoho nižšie. Preto je to poprepájané, preto hovoriť o tom, aké to bude číslo, aké to má byť číslo je dnes pomerne komplikované a kontraproduktívne. My naozaj nechceme, aby napríklad diskusie o tomto stroskotali na tom, že my cez médiá budeme komunikovať, že to budú - ja neviem, jeden a pol percenta, potom nám odkážu, že to je sabotáž fiškálna. Pretože tu nejde o to, aby sme sa pretláčali, ide o to, aby sme naozaj prijali opatrenia, ktoré ekonomika potrebuje."

Hovorca:

"Ak nie sú otázky k tejto téme, televízia TA 3."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Chcela som sa opýtať, ako vnímate meno pána LAJČÁKA v súvislosti s možným postom nového ministra zahraničných vecí? A jedna vec ešte, keďže už uzatvárame tú plynovú krízu, ako hodnotíte to, ako sa s tým slovenská vláda vysporiadala a aké by ste navrhli ďalšie kroky?"

M. DZURINDA:

"Dve úplne rozličné témy. No ako vnímam meno diplomata LAJČÁKA, meno Miroslava LAJČÁKA vnímam veľmi pozitívne, veľmi pozitívne, mám s ním aj osobné bohaté skúsenosti a je to jeden z najšpičkovejších slovenských diplomatov. Ale predpokladám, že by som sa mal, ak sa ma na to pýtate, vyjadriť aj trošku v širšej súvislosti. A tak ako jedným dychom hovorím, že takýto výber by bol veľmi zaujímavý a bez okolkov poviem, že aj dobrý, dobrý, že má aj dve úskalia. Tým prvým úskalím je fakt, Miroslav LAJČÁK je dnes na vysokej zahraničnopolitickej pozícii a nielen z pohľadu slovenského zahraničnopolitického. Je vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu a vy všetci veľmi dobre viete, ktorí sa zaoberáte zahraničnou politikou, aký, z pohľadu budúcej stability významný región alebo krajina to je. A ak sa dobre pamätám, jeho misia je vymeraná do leta tohoto roku. Čiže tu vidím také prvé úskalie, ale odpoveď na toto úskalie budú dávať iní. Ale zmienim ešte aj druhé úskalie, ktoré tu vidím a to úskalie pomenujem veľmi jednoducho, pán LAJČÁK si musí byť vedomý a verím, že je si vedomý toho, že v prípade, že bude ministrom zahraničných vecí, tak sa zahraničná politika nebude formovať na jeho úrade, na ministerstve zahraničných vecí, ale na Úrade vlády Slovenskej republiky. Z úcty k vám som bol povinný zmieniť aj tieto dve úskalia.

Čo sa týka tej vašej druhej otázky, ja som sa vyjadril v období minulého víkendu, že tú technicko-operatívnu krízovú časť Slovenský plynárenský priemysel, akcionári, manažment, ale aj štátne inštitúcie, najmä ministerstvo hospodárstva, ale aj vláda zvládli dobre. A myslím si, že je to naozaj aj pravdou, počnúc tu prvou chvíľou, ono ten plyn prestal prúdiť niekedy v noci zo 6. na 7., všimol som si, krízový štáb zasadol hneď 7. januára. Takže tá technicko-operatívna krízová časť bola zvládnutá, ale samozrejme dnes stoja pred nami podľa môjho názoru, pred Slovenskom a pred Európou nesmierne vážne kroky. Vy ste sa pýtali, aké by mali byť. Ja ich vidím v dvoch rovinách, v tej prvej kľúčovej je to prijatie konkrétnych rozhodnutí o tom, aké nájdeme nové dopravné cesty pre plyn a ako nájdeme v stredno, ale aj v dlhodobejšom horizonte nové zdroje zemného plynu pre Slovensko, pre Európu. Navrhol som, aby predseda slovenskej vlády inicioval mimoriadny summit Európskej únie, nemali by sme túto tému nechať zaspať. Považujem to za tak vážny problém, že si to stále myslím, že také krajiny, ktoré boli najviac postihnuté a bezpochyby Slovensko, Bulharsko ako členské krajiny Európskej únie, by takýto mimoriadny summit Európskej únie mali navrhnúť. Mám veľmi konkrétnu predstavu o obsahu takéhoto summitu. No a po druhé je tu ten rozmer odškodnenia, nemali by sme sa pozerať, že sa tu nič neudialo, udialo sa, slovenská ekonomika utrpela a myslím si, že mali by sme sledovať aj túto líniu, aby boli tieto škody, ktoré sme utrpeli, eliminované, nahradené. Takže v týchto dvoch oblastiach by slovenská vláda mala postupovať."

Hovorca:

"Sú ešte ďalšie otázky? Nie, ďakujeme vám, dovidenia."

J. DÚBRAVSKÝ:

"Sledovali ste tlačovú besedu SDKÚ-DS o návrhoch na riešenie finančnej krízy na Slovensku. Záznam si môžete pozrieť aj na webe TA 3."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

68. VLÁDA CHCE PROTI KRÍZE BOJOVAŤ ZVÝHODŇOVANÍM SLOVENSKÝCH PODNIKOV

(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; PUŠKÁROVÁ Zlatica, VELECKÝ Tomáš)

Moderátor:

"Minister financií Ján POČIATEK je presvedčený, že našiel liek na hospodársku krízu. V dnešnej relácii Na telo naznačil, že východisko vidí v tom, keď bude štát preferovať pri verejných obstarávaniach len slovenské firmy. Takéto zvýhodňovanie by však odporovalo jednému zo základných pravidiel Európskej únie."

T. VELECKÝ, redaktor:

"Firmám počas krízy klesajú zisky a platia tak štátu menšie dane. Aby sa vláda vyhla kolapsu štátneho rozpočtu, zvažuje, že bude škrtať výdavky."

J. POČIATEK, minister financií:

"Všade tam, kde sa nakupujú zahraničné tovary, všade tam kde sa budú kupovať tovary vyrábané na Slovensku, tak tam tieto výdavky, nebudeme z nich krátiť."

T. VELECKÝ:

"Peniaze od štátu tak majú dostávať len slovenskí víťazi tendrov. Takéto zvýhodňovanie však môže naraziť na kritiku Európskej komisie."

J. POČIATEK:

"Ešte nič konkrétne sme neprijali, ale samozrejme toto bude jedna z vecí, ktorú budeme veľmi citlivo zvažovať."

T. VELECKÝ:

"Opozícia si myslí, že štát nešetrí tam kde by mal. Poslanec Ivan MIKLOŠ upozorňuje na príliš štedré rozpočty armády a polície."

I. MIKLOŠ, člen parlamentného výrobu pre rozpočet:

"Rozpočty dvoch ministerstiev vnútra a financií rastú ročne, tento rok narástli o 27 percent."

T. VELECKÝ:

"Ušetriť sa podľa neho dá aj inde."

I. MIKLOŠ:

"Na diaľničnom mýte ideme prerobiť 6,5 miliardy korún a na rekonštrukciu Bratislavského hradu ideme dať 4 miliardy korún. Už tieto dve položky sú 10 miliárd korún."

T. VELECKÝ:

"Teda asi 330 miliónov eur. Táto suma by stačila napríklad na 5-mesačné platy pre všetkých učiteľov základných a stredných škôl. Kde presne a koľko sa vláda nakoniec rozhodne ušetriť bude známe až po zasadnutí makroekonomickej rady začiatkom februára."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

69. VYROVNANÝ ŠTÁTNY ROZPOČET JE ZATIAĽ V NEDOHĽADNE

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,7 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)

L. FARKASOVÁ, moderátorka:

"Kedy prestaneme z našich daní platiť dlhy predošlých generácií, závisí predovšetkým od vládnucej politickej garnitúry a až potom od hospodárskej situácie v krajine. Ministerstvo financií posunulo termín, keď sme mali hospodáriť s vyrovnaných štátnym rozpočtom. Dôvodom je údajne plynová, ale najmä hospodárska kríza."

A. BELJAJEVOVÁ, reportérka TA 3:

"Od svojho vzniku má Slovensko deficitný štátny rozpočet, znamená to, že neustále žijeme na dlh."

R. ĎURANA, analytik INESS:

"Deficitný rozpočet je zlý kvôli tomu, že zadlžujeme seba aj všetky naše budúce generácie, naše deti aj vnúčatá."

A. BELJAJEVOVÁ:

"S rovnakými príjmami ako aj výdavkami chcelo ministerstvo financií hospodáriť už o dva roky. Tento termín ale nedávno posunuli, vyrovnaný štátny rozpočet tak podľa prognóz budeme mať až v roku 2012."

M. ŠMÁL, hovorca ministerstva financií:

"Dôvodom posunu o jeden rok je finančná kríza, ďalej kríza s plynom a najmä očakávané nižšie daňové príjmy."

I. MIKLOŠ, SDKÚ-DS, (telefonát):

"Ak dosiahnu vyrovnaný rozpočet v roku 2012, bolo by to super, problém ale je to, že pri politike, ktorú vláda robí, to nepovažujem za veľmi reálne."

A. BELJAJEVOVÁ:

"A reálne to nevidia ani analytici."

S. ČECHOVIČOVÁ, analytička ČSOB:

"Ja si skôr myslím, že aj vtedy budeme svedkami deficitného hospodárenia."

R. ĎURANA:

"Nazdávam sa, že sa nemusia naplniť očakávané daňové príjmy ako dôsledok hospodárskeho útlmu na Slovensku aj vo svete."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Súčasne dodávajú - vyrovnaný štátny rozpočet nezávisí od hospodárskej situácie, ale najmä od politickej vôle."

J. VALACHY, analytik Tatra banky:

"Bude závisieť vyslovene od tej vlády, že či bude sa snažiť nájsť miesta v rozpočte, kde sa dajú nejaké peniaze usporiť alebo nie."

M. ŠMÁL:

"Je to vždy kompromis medzi ekonómiou a politikou, to vždy tak bolo, je a aj bude."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Na budúci rok nás čakajú parlamentné voľby a práve zloženie vládnej garnitúry bude rozhodujúcim faktorom pri úvahách o vyrovnanom štátnom rozpočte."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

70. VYSOKÉ ŠKOLY BUDÚ MÔCŤ PODNIKAŤ

(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GREČKO Tomáš)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"Novela vysokoškolského zákona z dielne rezortu školstva má posilniť vedu a výskum. A to aj tým, že umožní vysokým školám zakladať obchodné spoločnosti a podnikať v tých oblastiach, na ktoré sa vysoké školy špecializujú. Väčšina vysokých škôl však o takýchto projektoch ani neuvažuje."

Tomáš GREČKO, redaktor:

"Po novom by mohli vysoké školy vkladať svoj majetok do obchodných spoločností. Mohli by tak spolu so súkromným sektorom vytvárať vedecko-výskumné spoločnosti. Väčšina z dvadsiatich verejných vysokých škôl takúto možnosť privítala, no o konkrétnych projektoch neuvažuje."

Libor VOZÁR, rektor Univerzity Konštantína Filozofa, (telefonát):

"My nič také v súčasnosti nepripravujeme konkrétneho."

Martin MIŠÚT, rektor Trnavskej univerzity (vyjadrenie):

"Túto možnosť považujeme za rozumnú. Budeme zvažovať, ako s ňou naložiť."

T. GREČKO:

"Konkrétnu predstavu má Ekonomická univerzita v Bratislave."

Rudolf SIVÁK, rektor Ekonomickej univerzity Bratislava:

"V oblasti prieskumu trhu, v oblasti vytvárania a zhodnocovania konkurenčného prostredia."

T. GREČKO:

"Naopak na Univerzite Komenského sa podnikať nechystajú. K novele vysokoškolského zákona majú totiž vážne výhrady."

Mária DURČINSKÁ, prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave:

"Umožňuje za majetok v vložených do týchto spoločností ďalej prevádzal na ďalšie spoločnosti, čím by sa ten majetok mohol takpovediac stratiť."

T. GREČKO:

"Odborníci však upozorňujú, že samotná zmena zákona vedecko-výskumnú činnosť nenaštartuje. Problém je podľa nich v neefektívnom fungovaní samotných vysokých škôl."

Renáta KRÁLIKOVÁ, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť:

"Nedokážu rýchlo reagovať na potreby súkromnej sféry."

Pavol KONŠTIAK, predseda Zväzu obchodu, (telefonát):

"Je to podobe, ako keď začne podnikať štát, ktorý to buď robí dobre, alebo to robí zle, ako žiaľ je to na Slovensku."

T. GREČKO:

"Vysokoškolský zákon sa naposledy menil pred jeden a pol rokom. Najväčšou zmenou vtedy bolo zavedenie poplatkov za externé štúdium a prekročenie dĺžky štúdia. Ak novelu vysokoškolského zákona odobrí aj parlament, vysoké školy budú môcť podnikať od augusta tohto roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

71. ZÁSTUPCOVIA HOMOSEXUÁLOV KRITIZUJÚ DVOJTVÁRNOSŤ POLITICKÝCH STRÁN

(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; IGAZ Rado)

Moderátorka:

"Zástupcovia homosexuálov kritizujú dvojtvárnosť politických strán. Zatiaľ čo vládni europoslanci v Bruseli ich požiadavky o životnom partnerstve otvorene podporujú, v tom istom čase v Bratislave odmieta vláda na túto tému diskutovať."

R. IGAZ, redaktor:

"Nedávnu výzvu Európskeho parlamentu na zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia podporili napríklad europoslanci Vladimír MAŇKA zo Smeru, Edit BAUER z SMK či Sergej KOZLÍK a Irena BELOHORSKÁ z HZDS. Hoci nie je pre členské krajiny záväzná, umožnila by aj osobám rovnakého pohlavia uzatvárať registrované partnerstvá. So žiadosťou o podporu sa preto predseda Inakosti obrátil na prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA."

J. KOLENIČ, prezident iniciatívy Inakosť:

"Chce byť prezident Slovenskej republiky prezidentom všetkých občanov?"

R. IGAZ:

"Oficiálny postoj Ivana GAŠPAROVIČA je, že najprv takýto zákon musí schváliť parlament. Neoficiálne stanovisko sme si vypočuli pri rozhovore."

I. GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Veď áno, len nerád by som bol aby sa to volalo, že manželstvo...alebo mama a otec."

J. KOLENIČ:

"S tým my nemáme problém."

R. IGAZ:

"Iné združenie však považujú túto výzvu Európskeho parlamentu za hrubé prekročenie jeho kompetencií a rúcanie tradičného manželstva muža a ženy."

M. PODOLINSKÝ, občianske združenie Pastor Bonus:

"Európska únia vytvára nekompromisný nátlak na krajiny, ktoré nechcú homosexuálne manželstvá, aby zakotvili tieto homosexuálne manželstvá do svojich legislatív."

R. IGAZ:

"Zdá sa, že dvojtvárnosť politických strán v tejto chúlostivej záležitosti potrvá minimálne do volieb. Dovtedy nechce nikto na Slovensku túto tému otvárať."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

72. Zmluva na výber mýta je podľa Janiša predražená o 6 mld. Sk

(25.01.2009; www.webnoviny.sk; Financie, s. -; sita)

BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) - Zmluva uzatvorená s víťazom tendra na elektronický výber mýta je podľa predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša predražená o 6 mld. Sk (199,16 mil. ˛). Ponuky vyradených uchádzačov boli podľa neho o toľko lacnejšie. Opozičný politik za to kritizoval rezort dopravy v nedeľnej diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Ako Janiš v tejto súvislosti uviedol, vyhodnotenie mýtneho tendra v podmienkach hospodárskej krízy, keď sa ľudia obávajú straty zamestnania, bolo nepochopiteľné a "totálne kruté".

"Ľudia to pocítia tým, že zdražejú tovary, ktoré sa prepravujú po diaľnici, od základných potravín po spotrebný tovar. Drahšie budú cestovné lístky v autobusoch. Štát bude musieť viac dotovať Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) z rozpočtu," povedal Janiš o možných dopadoch predraženého tendra. Janiš sa vyslovil, že spomínaných 6 mld. Sk (199,16 mil. ˛) malo ísť skôr na pomoc občanom, ktorí prídu o zamestnanie, ako aj na eliminovanie hospodárskej krízy. "Tých 6 mld. Sk posuniete neznámemu vopred určenému konzorciu, a tie peniaze neviem, či skončia na Cypre, alebo kde?" kritizoval Janiš výsledok mýtneho tendra.

Konštatovanie Janiša o predražení mýtneho tendra podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho stojí na vode a vyhlásenia o zaťažení občanov kvôli výberu mýta sú podľa neho absolútne nezmysly. "Konzorcium za svoje peniaze mýto vybuduje a prvé peniaze za funkčné mýto dostane až vtedy, keď mýto bude fungovať. To znamená v priebehu roka 2010," odmietol kritiku Vážny. Minister dopravy uviedol, že NDS odhadla cenu za vybudovanie mýtneho systému na 20 mld. Sk (663,88 mil. ˛) bez dane z pridanej hodnoty, pričom víťazné konzorcium ponúklo 21,6 mld. Sk (716,99 mil. ˛) bez dane. Výber mýta naplánovaný od 1. januára 2010 sa bude týkať zatiaľ iba automobilov nad 3,5 tony, pre osobné vozidlá do 3,5 tony sa s mýtom uvažuje o niekoľko rokov neskôr. Vážny vyslovil ľútosť, že v súťaži zostal iba uchádzač s najvyššou ponukou, ponuky troch vylúčených konzorcií však podľa neho nespĺňali podmienky účasti v súťaži a neboli garanciou, že by vybudovali funkčný mýtny systém. "Určite nebolo mojím cieľom ani nikoho v rezorte dopravy, aby bola vybraná najvyššia ponuka," dodal Vážny.

Satelitný mýtny systém v SR má vybudovať spoločnosť SkyToll, a.s., ktorú založili členovia víťazného konzorcia SanToll - Ibertax. NDS podpísala zmluvu so SkyToll 13. januára tohto roku s tým, že systém má byť sprevádzkovaný k 1. januáru 2010. Výber mýta má byť zavedený pre vozidlá nad 3,5 tony na diaľniciach, rýchlocestách a časti ciest 1. triedy v dĺžke okolo 2 tis. kilometrov. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 14 rokov s možnosťou jej predĺženia o ďalších päť rokov. Vybraný prevádzkovateľ má dodať službu podľa systému DBFOT, čiže navrhni, postav, financuj, prevádzkuj/udržuj a preveď. Za SanTollom je francúzska diaľničná spoločnosť Sanef, kto stojí za Ibertaxom, nie je známe. Uvedené konzorcium predložilo najvyššiu cenovú ponuku na vybudovanie a prevádzkovanie mýtneho systému, a to 716,04 mil. ˛ bez dane z pridanej hodnoty. Najnižšiu cenu v tendri na výber mýta predložilo konzorcium Slovakpass, a to 530,16 mil. ˛. Slovensko-švajčiarske združenie ToSy.sk navrhlo za mýtny systém 547,28 mil. ˛ a konzorcium rakúskej spoločnosti Kapsch 629,71 mil. ˛.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Téma dňa

73. AGENTÚRNY SERVIS Z DOMOVA

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 0,5 min.; KULOVÁ Dora)

Dora KULOVÁ, moderátorka:

"Novým ministrom zahraničných vecí, ktorý nahradí odchádzajúceho Jána KUBIŠA, bude vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu Miroslav LAJČÁK. Odvolací a vymenovací akt sa uskutoční v pondelok."

"Súčasný prezident Ivan GAŠPAROVIČ sa bude opätovne uchádzať po post hlavy štátu. po petíciu získal vyše 30-tisíc podpisov občanov a podľa vlastných slov má aj 30 alebo 40 podpisov od poslancov Národnej rady."

"Spoločnosť Železiarne Podbrezová prepustí pre dôsledky svetovej hospodárskej krízy 361 ľudí. Výpovedná doba približne 10-tich percent zamestnancov začne plynúť 1. marca."

"Košická spoločnosť U.S. Steel reaguje na komplikovanú situáciu na trhu ďalšími úspornými opatreniami vo výrobe. Jej zamestnanci budú mať od februára skrátený pracovný týždeň a to o jeden deň."

"Prešovská spoločnosť Kronospan SK oznámila hromadné prepúšťanie. Dôvodmi sú vnútorné organizačné zmeny a čiastočné obmedzenie výroby. Počet ľudí, ktorí majú prísť o prácu spoločnosť doposiaľ nespresnila. Známy by mal byť až začiatkom budúceho týždňa."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

74. Gašparovič ohlásil kampaň rozpačito

(24.01.2009; Sme; s. 7; Kern Miroslav)

Najvážnejší kandidát na prezidenta o kampani a svojich zámeroch povedal veľmi málo. Pomýlil si však svoje krédo a mal problémy s predstavovaním tímu.

BRATISLAVA. Rozpačité bilancovanie posledných piatich rokov, sľub, že kampaň rozhodne nebude bombastická a séria "preklepov". Tak vyzeralo ohlásenie kandidatúry na prezidenta favorita volieb Ivana Gašparoviča.

Kandidát s podporou Smeru a SNS váhal s oznámením, že sa bude opäť uchádzať o prezidentský úrad, takmer do posledného momentu. Aj keď hárky s podpismi občanov, prípadne poslancov, treba odovzdať do budúceho štvrtka, Gašparovič sa stal posledným z uchádzačov, ktorý oficiálne potvrdil, že do volieb pôjde. Tejto vete však predchádzalo niekoľko zjavných "pošmyknutí".

"Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché a len tak zo dňa na deň povedať, že idem kandidovať, to je taký hazard aj s vlastnou osobou," začal prvým "brbtom" svoj preslov. "Mojím mottom v minulom období bolo myslím sociálne," pokračoval zopakovaním sloganu z predvolebných plagátov spred piatich rokov. Musel sa opraviť, lebo motto v skutočnosti znelo "myslím národne, cítim sociálne".

Prezident by podľa Gašparoviča mal byť postavou, "ktorá by mala hľadať spoločnú cestu nielen medzi parlamentom, vládou a kanceláriou, ale hľadať a nasmerovať cestu k určitej aktívnej a nielen takej plagiátnej spolupráci", znela jeho ďalšia veta. Čo ňou myslel, nie je úplne jasné. Slovník slovenského jazyka pojem plagiátny nepozná. Plagiát je podľa neho napodobnením alebo doslovným odpisom cudzieho diela.

Podobne rozpačito Gašparovič postupoval, keď ho novinári požiadali, aby predstavil svoj tím, ktorý stál celý čas vedľa neho. "Pána profesora poznáte všetci, pán Kromka je viceprimátor v Poprade, Jozefa - predsedu HZD - poznáte tiež všetci," vymenoval členov petičného výboru. "Roman, Roman, chcel som povedať teda Romana Malatinca," nechal si napovedať meno ďalšieho. "Pána profesora takisto poznáte všetci," povedal o poslednom členovi tímu bez toho, že by povedal aspoň jeho priezvisko. "Čiže toto sú títo moji ľudia," ukončil predstavovanie päťčlenného tímu málo známych ľudí, z ktorých iba v jednom prípade prezradil priezvisko.

Svoju predstavu, čo v ďalšom volebnom období, zhrnul do jedného bodu - ako prekonať krízu. "Vidíš, nebolo mi treba tie papiere," zachytili mikrofóny novinárov posledné Gašparovičove slová, ktoré adresoval svojmu hovorcovi.

-----

Medzitext

Ivan Gašparovič, prezident: "Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nie je jednoduché."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

75. HEADLINY FUN RÁDIA

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 07.00; 1 min.; Marek)

Marek, redaktor:

"Ministerstvá zahraničných vecí Maďarska a Slovenskej republiky chcú spoločnou verejnou cenou a sumou 2 000 eur uznať tých, ktorí v značnej miere prispeli k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov a upevnili vzájomné pochopenie medzi oboma národmi."

"Situácia na rieke Hron v katastri obce Tekovská Breznica, kde museli včera podvečer vyhlásiť tretí stupeň povodňovej aktivity, sa začala upokojovať. Voda v obci zaplavila pivničné priestory v piatich domoch, ale podarilo sa uvoľniť ľadovú zátarasu a voda sa postupne začala vracať do koryta."

"Dagmar BOLLOVÁ sa oficiálne stala prvou kandidátkou na funkciu prezidenta. Komisia Kancelárie Národnej rady totiž po preskúmaní jej petičných hárkov potvrdila, že jej návrh na kandidatúru spĺňa ustanovené podmienky. Na podobné vyhlásenie čaká aj František MIKLOŠKO, petičný výbor odovzdal 2 137 hárkov s 19 924 podpismi občanov, ktorí navrhujú Františka MIKLOŠKA za prezidenta."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

76. Chci být dál prezidentem, řekl Gašparovič. A stačí to

(24.01.2009; Lidové noviny; s. 9; PALATA Luboš)

BRATISLAVA/PRAHA Slovenský prezident Ivan Gašparovič udělal nejdůležitější krok ke svému znovuzvolení. Oznámil, že chce ve volbách na přelomu března a dubna znovu kandidovat. Podle průzkumů veřejného mínění je totiž jednoznačným favoritem a s pětapadesátiprocentní podporou voličů může lehce zvítězit už v prvním kole.

Pokud by však Gašparovič v prvním kole nezvítězil a musel bojovat o obhajobu postu v souboji s druhým nejúspěšnějším kandidátem, kterým bude podle všeho kandidátka opozice, bývalá ministryně práce Iveta Radičová, mohl by toho trpce litovat. Jejich přímý souboj by totiž mohl dopadnout i těsným vítězstvím Radičové.

Jak ukázala včerejší Gašparovičova tisková konference, není osmašedesátiletý prezident na počátku otevření předvolební kampaně právě ve skvělé formě. Zpravodaj deníku slovenského SME konstatoval, že hlavním znakem matné tiskové konference byla celá série přeřeknutí a podivných vět. "Prezident by měl být postavou, která by měla hledat společnou cestu mezi parlamentem, vládou a kanceláří, ale hledat a nasměrovat cestu k určité aktivní, a ne jen takové plagiátní spolupráci," řekl mimo jiné prezident, čímž donutil novináře přemýšlet o tom, co tímto ve slovenštině se nevyskytujícím výrazem myslel. A svoji představu o svém působení v příštích letech shrnul do jediného bodu - překonat krizi.

Nedělá ostudu

Nebyl to první matný výkon, který Gašparovič jako prezident předvedl, slovenští karikaturisté ho často představovali jako více automobilového závodníka a hokejového fanouška než prezidenta. V otázkách NATO, EU či středoevropské spolupráce však držel linii Slovenska po nástupu demokratických sil v roce 1998. A oproti předchůdci Rudolfu Schusterovi nedělal zemi ostudu a na rozdíl od prvního prezidenta Michala Kováče neválčil nikdy s vládou, a to ani když vládl Mikuláš Dzurinda z opačné části politického spektra. Jak ukazují průzkumy, většině voličů i to zřejmě stačí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

77. I. GAŠPAROVIČ BUDE OPÄŤ KANDIDOVAŤ

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,5 min.; R)

B. KORONI, moderátor:

"Súčasný prezident Ivan GAŠPAROVIČ sa bude opätovne uchádzať o tento post, potvrdil to na dnešnej tlačovej besede. Pre svoju opätovnú kandidatúru získal pod petíciu vyše 30-tisíc podpisov občanov a podľa vlastných slov má aj 30 alebo 40 podpisov od poslancov Národnej rady."

I. GAŠPAROVIČ:

"Mám ešte dosť síl aj predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať, či už doma, ale najmä v zahraničnej politike."

B. KORONI:

"Úlohu ďalšieho prezidenta vidí Ivan GAŠPAROVIČ najmä v pomoci pri prekonávaní dopadov celosvetovej ekonomickej krízy."

I. GAŠPAROVIČ:

"Úloha prezidenta tu bude najmä v takej konsenzuálnej postave, ktorá by mala do určitej miery hľadať spoločnú cestu nielen medzi parlamentom, vládou a kanceláriou, ale hľadať tú cestu a nasmerovať cestu k určitej aktívnej a nielen takej plagiátnej spolupráci medzi politickými stranami, ktoré sú v Národnej rade, pretože len jednotnosť v niektorých rozhodnutiach, ktoré sa budú týkať najmä ekonomiky, ale najmä sociálneho postavenia občanov, urobí svoj podiel na tom, že dopady tejto krízy nebudú tragické."

B. KORONI:

"Ivan GAŠPAROVIČ, ktorý momentálne vedie všetky prieskumy verejnej mienky, verí v korektný predvolebný boj."

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja nemienim robiť nejakú megakampaň, za tie roky, čo som v slovenskej politike, občania ma poznajú. Chcem poďakovať všetkým, najmä občianskej iniciatíve, občanom, poslancom, ale aj tým, ktorí majú iných kandidátov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

78. IVAN GAŠPAROVIČ - ZNOVU PREZIDENTOM?

(23.01.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BUBLA Peter)

Ľubomír BAJANÍK, moderátor:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ oficiálne oznámilo zámer bojovať o kreslo hlavy štátu. Na svoju podporu sa mu podarilo vyzbierať asi 30 000 podpisov."

Peter BUBLA, redaktor:

"Ivan GAŠPAROVIČ je tretí z uchádzačov o prezidentské kreslo, ktorý doručil do parlamentu petičné hárky. Rozhodnutie uchádzať sa opätovne o prezidentské kreslo odôvodňuje hlava štátu podporou zo strany občanov."

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Som presvedčený, že mám ešte dosť síl aj predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať."

P. BUBLA:

"Okrem občianskych podpisov získal Ivan GAŠPAROVIČ aj približne štyridsať poslaneckých hlasov. Z trojkoalície sa opiera o podporu Smeru a Slovenskej národnej strany."

Katarína KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ, hovorkyňa strany Smer-SD:

"Smer celou svojou váhou podporuje prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA v jeho opätovnej kandidatúre."

Ján SLOTA, predseda SNS:

"Ja som hlboko presvedčený, že pán GAŠPAROVIČ zvíťazí suverénne túto voľbu."

P. BUBLA:

"Naopak, Ľudová strana - HZDS už dlhšie deklaruje, že Ivan GAŠPAROVIČ nespĺňa požiadavky na výkon prezidentskej funkcie."

Vladimír MEČIAR, predseda ĽS-HZDS:

"Výkon spôsobu funkcie prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA bol ovplyvnený predovšetkým tým, že nič nerobil a zabával sa."

Peter HORVÁTH, politológ:

"Toto je len snaha o svojich voličov ako signál - nevoľte GAŠPAROVIČA, ale voľte nášho kandidáta."

P. BUBLA:

"Podľa politológa však rozdielne názory na Ivana GAŠPAROVIČA ako prezidentského kandidáta nespôsobia rozkol koalície."

P. HORVÁTH:

"Tí menší partneri nepôjdu proti Smeru, pretože budú chcieť s ním pokračovať aj po ďalších parlamentných voľbách."

P. BUBLA:

"Z uchádzačov o prezidentské kreslo je zatiaľ oficiálnou kandidátkou len Dagmar BOLLOVÁ, ktorej kandidatúru potvrdil šéf Národnej rady Pavol PAŠKA po kontrole petičných hárkov. Ivana GAŠPAROVIČA ako oficiálneho kandidáta by mala Národná rada potvrdiť do siedmich dní."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

79. IVAN GAŠPAROVIČ SA BUDE UCHÁDZAŤ O PREZIDENTSKÉ KRESLO

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; BARBORÁK Jaroslav)

J. JEDINÁK, moderátor:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ oficiálne potvrdil svoju kandidatúru vo voľbách. Iniciatíva Náš prezident nazbierala dostatok podpisov, preto pôjde do volieb ako občiansky kandidát. Predčasom mu podporu vyjadrili aj koaličné strany Smer a SNS. Z Prezidentského paláca sa prihlásil Jaroslav BARBORÁK."

J. BARBORÁK, redaktor:

"Najdôležitejšie teda na úvod. Ivan GAŠPAROVIČ dnes po dlhom čase náznakov konečne jasne povedal, že v nastávajúcich prezidentských voľbách sa bude uchádzať o post hlavy štátu. Deklaruje sa najmä ako občiansky kandidát. Za jeho kandidatúrou má byť okolo 30-tisíc podpisov občanov. Prezident len naplnil očakávanie, ktoré v súvislosti s jeho kandidatúrou zaznievali. V skutočnosti totiž nik nepochyboval, že by to mohlo byť ináč, teda že by do prezidentských volieb nešiel. Už skôr mu svoju podporu vyjadrili vládne strany Smer a SNS. Zdráhala sa len Ľudová strana - HZDS, ktorá nakoniec postavila svojho kandidáta. Dôvodom sú rozpory medzi v minulosti tandemom Vladimír MEČIAR a Ivan GAŠPAROVIČ, ktorých cesty sa po turbulenciách rozišli. A práve zo strany šéfa HZDS dnes na adresu súčasného prezidenta a už aj prezidentského kandidáta zaznieva najväčšia kritika. Dokonca ho označil za osnovateľa privatizácie, ktorá je dnes všeobecne považovaná za divokú a s postupujúcou kampaňou možno očakávať len ďalšie výpady. Ivan GAŠPAROVIČ dnes povedal, že očakáva, že kampaň bude korektná a v HZDS majú s nim podľa neho problém len vládne špičky. Z doterajších prieskumov verejnej mienky vychádza Ivan GAŠPAROVIČ ako jasný favorit volieb pred spoločnou kandidátkou opozície Ivetou RADIČOVOU. Záujem o post hlavy štátu už ohlásil aj František MIKLOŠKO za konzervatívnych demokratov, Zuzana MARTINÁKOVÁ zo Slobodného fóra, Milan SIDOR ako nominant komunistov či Milan MELNÍK za Ľudovú stranu - HZDS. A prvou oficiálnou kandidátkou, ktorej kandidatúru už potvrdil predseda parlamentu, je aj bývalá poslankyňa komunistov Dagmar BOLLOVÁ. Pre úplnosť dodám, že prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 21. marca, prípadne druhé 4. apríla."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

80. Kandidáti sú už kompletní

(24.01.2009; Sme; s. 7; Kern Miroslav)

Ivan Gašparovič je posledný, čo oficiálne potvrdil, že bude kandidovať.

Súčasný prezident oznámil, že bude kandidovať len šesť dní pred tým, ako treba odovzdať podpisy.

BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič neprekvapil. Oznámenie, že bude opäť kandidovať, si však nechal takmer na poslednú chvíľu. Keď už sa všetci jeho budúci súperi oficiálne vyjadrili, že pôjdu do volieb.

"Po doručení hárkov, vôle občanov, a aj po získaní poslaneckých podpisov v Národnej rade, chcem oznámiť, že kandidatúru prijmem. Som presvedčený, že mám ešte dosť síl a predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať," povedal po tom, ako sa stretol s členmi petičného výboru, čo mu priniesli viac ako 30­tisíc podpisov od občanov.

Tvrdil, že posledných päť rokov sa snažil byť aktívny i nadstranícky. Spolupráca s vládou a parlamentom bola podľa neho veľmi dobrá a pochvaľoval si aj to, že sa mu podarilo nevstupovať do sporov medzi politickými stranami. Gašparovič vraj nechystá "megakampaň", skôr sa chce spoľahnúť na to, že si ľudia pamätajú jeho prácu.

Hlavný favorit volieb sa nechcel priamo vyjadriť k tomu, či by mu podľa jeho názoru na víťazstvo v prvom kole volieb stačila nadpolovičná väčšina odovzdaných hlasov, alebo viac než 50 percent hlasov všetkých zapísaných voličov.

Možná problémová situácia pre nejasne napísaný článok ústavy hrozí tento rok prvýkrát. Podľa niektorých prieskumov chce totiž Gašparoviča voliť viac ako polovica tých, čo by išli hlasovať.

Predseda parlamentu Pavol Paška vydal osvedčenie o kandidatúre zatiaľ iba niekdajšej poslankyni za KSS Dagmar Bollovej. Jeho kancelária už kontroluje platnosť vyše 17­tisíc podpisov kandidáta KDS Františka Mikloška.

Hlavná súperka Gašparoviča - spoločná kandidátka opozície Iveta Radičová - chce odovzdať podpisy až v posledný možný deň. Vysvetlením by mohlo byť, že volebný zákon neumožňuje kampaň od momentu osvedčenia kandidatúry až po začiatok 15­dňového obdobia pred hlasovaním.

-----

Text pod foto

Prezident predstavil základ svojho volebného tímu. Priniesli mu podpisy.

-----

Medzitext

Ivan Gašparovič, prezident: "Mám ešte dosť síl a predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

81. ĽS-HZDS MÁ DOSTATOK PODPISOV PRE MELNÍKA

(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"Predseda Ľudovej strane - HZDS Vladimír MEČIAR dnes na republikovom predstavenstve reagoval na správy o tom, že niektoré regionálne štruktúry podporujú kandidatúru Ivana GAŠPAROVIČA argumentom, že MELNÍK získal viac podpisov ako ktorýkoľvek kandidát."

Alexandra BELJAJEVOVÁ, redaktorka:

"Na budúci týždeň odovzdá petičný výbor Ľudovej strany - HZDS do Národnej rady petičné hárky prezidentského kandidáta strany Milana MELNÍKA."

Vladimír MEČIAR (ĽS-HZDS), predseda strany:

"Od Vianoc po dnešný deň, kedy sme ukončili podpisovú akciu, profesora MELNÍKA podporilo viac ako 120-tisíc ľudí svojím podpisom, čo on sám dostal viac podpisov ako všetci ostatní dohromady napriek tomu, že ich zbierali kdesi od augusta."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Aj napriek tomu však niektorí odborníci tvrdia, že MELNÍK nemá vo vnútri HZDS takú podporu, akú by si Vladimír MEČIAR predstavoval."

Michal HORSKÝ, politický analytik, (telefonát):

"Tlak vo vnútri HZDS bude závisieť na preferenciách kandidáta MELNÍKA. A ak sa mu nepodarí 21. marca zdvihnúť vlastné preferencie aspoň na úroveň strany, tak to bude znamenať veľké problémy vo vnútri HZDS."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Politické predstavenstvo strany sa zaoberalo aj energetickou krízou. Vladimír MEČIAR vyhlásil, že plynová závislosť Slovenska aj celej Európy od Ruska je nevyhnutná a v budúcnosti bude ešte narastať."

V. MEČIAR:

"My si nemôžeme vybrať, z ktorého územia tento plyn pôjde. Čo sa môže zmeniť a asi sa aj zmení, to budú trasy."

Alexander DULEBA, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, (telefonát):

"Ja si myslím, že tieto alternatívy neznamenajú nezávislosť od jedného dodávateľa, pretože všetky predpokladajú posilnenie úlohy Gazpromu."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Energetická kríza bude pravdepodobne aj témou nasledujúcej koaličnej rady."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

82. O VOĽBÁCH SLOVENSKÉHO PREZIDENTA

(23.01.2009; Český rozhlas Rádiožurnál; Rádiofórum; 18.10; 4 min.; ABRAHÁM Samuel)

Moderátor:

"V prvý jarný deň čaká Slovákov voľba prezidenta republiky. Na rozdiel od Česka nerozhoduje o hlave štátu parlament, ale priamo občania. Súčasný prezident Ivan GAŠPAROVIČ dnes ohlásil, že sa bude o mandát uchádzať po druhý raz. Podľa prieskumov verejnej mienky je jednoznačným favoritom. Dobre ale na tom je i jedna z jeho súperiek, kandidátka opozície, bývalá ministerka práce a sociálnych vecí Iveta RADIČOVÁ. Do súboja o prezidentský úrad sa prihlásili ešte ďalšie dve ženy. Hosťom Rádiofóra je teraz politológ Samuel ABRAHÁM, rektor bratislavskej medzinárodnej Vysokej školy liberálnych štúdií. Dobrý večer."

Samuel ABRAHÁM, politológ:

"Dobrý večer."

Moderátor:

"Podľa prieskumov by súčasný prezident Slovenska pán GAŠPAROVIČ mohol dostať 21. marca 50 percent hlasov, zatiaľ čo Iveta RADIČOVÁ 30 percent. Zdá sa teda, že už je dopredu všetko jasné alebo nie?"

S. ABRAHÁM:

"No zdalo by sa, že by malo byť o všetkom rozhodnuté, ale samozrejme hoci volebná kampaň bude veľmi krátka, naozaj len vlastne 13 dní, lebo potom bude dvojdňové moratórium pred voľbami, rozhodne sa počas tej volebnej kampane. Ivan GAŠPAROVIČ má už dlhší čas veľmi vysoké preferencie. Rôzne dôvody sú na túto jeho preferenciu, ale v každom prípade Iveta RADIČOVÁ spraví všetko preto, aby nejakým spôsobom zamiešala karty. Ide o to, aby sa dostala do druhého kola. Dostať sa do druhého kola znamená, že nik v prvom kole nevyhrá, nestane sa prezidentom, teda Ivan GAŠPAROVIČ. Stať sa prezidentom v prvom kole je mimoriadne ťažká úloha, pretože potrebuje kandidát viac ako 50 percent hlasov zo všetkých hlasov, všetkých hlasov, ktorí sú zaregistrovaní a keďže účasť na prezidentské voľby býva vždy veľmi nízka, toto je veľmi ťažká úloha, teda očakávame druhé kolo a tam sa tie karty neotvoria, ale trošku pootvoria."

Moderátor:

"Nielen fanúšičky žien v politike a vo vedúcich funkciách vôbec, určite zaujala tá správa, že v tomto roku sa o kreslo prezidenta uchádzajú hneď tri ženy na Slovensku. Je to výnimočná situácia, náhoda alebo snáď taktika strán?"

S. ABRAHÁM:

"No možno je to výnimočné, hoci v predchádzajúcich voľbách tých kandidátov bolo desiatky. Je pravda, že neboli tri ženy, ale tie šance pre ostatné kandidátky sú mizivé. Je to aj vec Zuzany MARTINÁKOVEJ, ktorá je predsedkyňa Slobodného fóra, ale pre ňu, keďže ona sa nedostala len o chlp do parlamentu pri minulých parlamentných voľbách, toto je spôsob ako znovu zviditeľniť svoju osobu a svoju stranu, čo nie je nič výnimočné, ani by som to nevnímal nejako negatívne, skrátka nejakým spôsobom znovu predstaviť svoj program, ktorý svojim spôsobom môže byť aj dobrý, ale šancu do druhého kola takmer nemá, môže samozrejme stiahnuť hlasy či už Ivete RADIČOVEJ, ale v určitom momente aj Ivana GAŠPAROVIČA."

Moderátor:

"Ako sme už hovorili, prezidenta si na Slovensku volia občania priamo. Mimochodom v pondelok má česká vláda prerokovávať návrh ústavnej novely o priamej voľbe prezidenta, aké právomoci má vôbec slovenská hlava štátu? Prosím stručnú odpoveď."

S. ABRAHÁM:

"No to je veľmi veľký paradox, pretože my sme parlamentná demokracia, kde prezident už od T. G. MASARYKA mal relatívne obmedzené právomoci. A ak je prezident volený priamo občanmi, tak je zodpovedný priamo občanom a teda by mal mať omnoho vyššie právomoci ako má prezident dnes na Slovensku, teda je to prezident s právomocami, ako keby bol volený parlamentom a to je naozaj paradox a Iveta RADIČOVÁ sľúbila, že ak bude zvolená, bude žiadať aj o zmeny týchto kompetencií prezidenta."

Moderátor:

"Toľko politológ Samuel ABRAHÁM. Dobrý večer do Bratislavy."

S. ABRAHÁM:

"Dovidenia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

83. Podľa Mečiara je Melník svetový

(26.01.2009; Sme; s. 2; sita)

Kandidáta HZDS na prezidenta podpisom podporilo viac ako 120-tisíc ľudí.

DOLNÝ KUBÍN. Prezidentský kandidát HZDS Milan Melník získal podľa predsedu hnutia Vladimíra Mečiara viac podpisov ako všetci ostatní kandidáti dohromady. Zajtra v parlamente odovzdajú petičné hárky s viac ako 120 000 podpismi.

Melník a Gašparovič sú podľa Mečiara neporovnateľní. "Melník bude svetový, či bude prezidentom, či nebude. Gašparovič bude stále z Poltára," povedal Mečiar.

Mečiar na adresu prezidenta poznamenal, že v čase plynovej krízy robil len obyčajnú turistiku na Ukrajinu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

84. PREZIDENT: Gašparovič znova pôjde do boja o post hlavy štátu

(23.01.2009; www.tasr.sk; s. -; -)

Bratislava - Úradujúci prezident Ivan Gašparovič dnes oznámil, že sa bude v tohtoročných prezidentských voľbách znova uchádzať o post hlavy štátu.

Ambíciu získať najvyšší štátnický post majú aj poslankyňa SDKÚ-DS a opozičná nominantka Iveta Radičová, nezávislý poslanec NR SR František Mikloško (bývalý člen KDH, dnes člen KDS), bývalá poslankyňa parlamentu a predsedníčka Slobodného fóra Zuzana Martináková. Kandidovať bude aj exminister obrany a dnes líder Misie 21 Ivan Šimko, nominant KSS Milan Sidor, vedec Milan Melník, za ktorým stojí ĽS-HZDS a šéf Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis.

Slovensko bude voliť prezidenta 21. marca a prípadné druhé kolo bude 4. apríla. Gašparovič by podľa decembrového prieskumu agentúry MVK vyhral už prvé kolo prezidentských volieb. Voliči by mu podľa tohto prieskumu odovzdali 55 percent hlasov. Druhý najväčší počet hlasov by získala Radičová - 32,6 percenta. Výrazne menej hlasov, 4,6 percenta, by získal Mikloško a Martinákovú by podporilo 4,5 percenta voličov. Za Melníka by hlasovalo 1,7 percenta tých, ktorí by pristúpili k volebným urnám. Ivan Šimko, Milan Sidor, Július Kubík a Dagmar Bollová by podľa prieskumu nezískali ani jedno percento hlasov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

85. PREZIDENT I. GAŠPAROVIČ OFICIÁLNE OZNÁMIL SVOJU KANDIDATÚRU

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; BARBORÁK Jaroslav)

Petra MAŤAŠOVSKÁ, moderátorka:

"Ivan GAŠPAROVIČ chce byť hlavou štátu aj ďalšie funkčné obdobie. Dnes oficiálne ohlásil svoju kandidatúru. Do volieb pôjde najmä ako občiansky kandidát, iniciatíva Náš prezident totiž nazbierala dostatok podpisov. Už skôr mu však svoju podporu vyjadrili aj koaličné strany Smer a SNS. Viac Jaroslav BARBORÁK."

Jaroslav BARBORÁK, redaktor:

"Po dlhom čase náznakov sa Ivan GAŠPAROVIČ vyjadril jednoznačne - v nastávajúcich prezidentských voľbách kandidovať bude a deklaruje sa najmä ako občiansky uchádzač o post hlavy štátu. Za jeho kandidatúrou má byť okolo 30-tisíc podpisov. Ivan GAŠPAROVIČ."

Ivan GAŠPAROVIČ:

"Chcem potvrdiť moje rozhodnutie o tom, že po doručení hárkov vôle občanov a aj po získaní poslaneckých podpisov v Národnej rade, chcem oznámiť, že kandidatúru prijmem."

J. BARBORÁK:

"Prezident len naplnil očakávanie, ktoré v súvislosti s jeho rozhodnutím zaznievali. Už skôr mu svoju podporu vyjadrili vládne strany Smer a SNS, zdráhala sa len Ľudová strana - HZDS, ktorá nakoniec postavila svojho kandidáta. Dôvodom sú rozpory medzi v minulosti tandemom Vladimír MEČIAR a Ivan GAŠPAROVIČ, ktorých cesty sa po turbulenciách rozišli. A práve zo strany šéfa HZDS dnes na adresu súčasného prezidenta zaznieva najväčšia kritika. Ivana GAŠPAROVIČA označil za osnovateľa privatizácie, ktorá je dnes všeobecne považovaná za divokú. S postupujúcou kampaňou možno očakávať ďalšie výpady. Ivan GAŠPAROVIČ však očakáva, že kampaň bude korektná a v HZDS má s ním podľa neho problém len jeho vedenie."

I. GAŠPAROVIČ:

"Každý občan Slovenskej republiky, ktorý sleduje tento 20-ročný vývoj, si myslím, že si urobí sám svoj názor, k čomu to smeruje. K tomu sa vyjadrovať, si myslím, že pre mňa by ani nebolo dobré."

J. BARBORÁK:

"Z doterajších prieskumov verejnej mienky vychádza Ivan GAŠPAROVIČ ako favorit volieb pred spoločnou kandidátkou opozície Ivetou RADIČOVOU. Hárky s podpismi na podporu kandidatúry však zatiaľ do Národnej rady doručili len dvaja uchádzači - František MIKLOŠKO a Dagmar BOLLOVÁ, ktorá je aj prvou oficiálnou kandidátkou. Potvrdil ju totiž aj predseda parlamentu. O post hlavy štátu sa chce uchádzať aj Zuzana MARTINÁKOVÁ zo Slobodného fóra, či nominant komunistov Milan SIDOR. Opozičné HZDS postavilo svojho kandidáta, vedca Milana MELNÍKA. Najvážnejšia súperka súčasného prezidenta Iveta RADIČOVÁ chce petíciu s podpismi občanov do Národnej rady doručiť na posledný možný termín - 29. januára."

Iveta RADIČOVÁ:

Poslanci majú stretnutie za KDH a SMK budúci týždeň, kde budú spolu a ja chcem odovzdať aj podpisy a podporu troch poslaneckých klubov."

J. BARBORÁK:

"Prvé kolo prezidentských volieb bude 21. marca, prípadné druhé 4. apríla."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

86. PREZIDENTA MÔŽU OBČANIA VOLIŤ IBA NA SLOVENSKU

(25.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.; GRENDEL Gábor)

Moderátor:

"Blížiace sa voľby hlavy štátu odhalili ďalší nedostatok zákona o voľbe prezidenta. Kým hlasy v parlamentných voľbách sa dajú poslať aj z iných štátov, prezidenta môžu občania voliť iba na Slovensku. Slováci žijúci v zahraničí hovoria o diskriminácii."

G. GRENDEL, redaktor:

"Na Slovensku stále platí - čo hlasovanie čo iné pravidlo. Doplácajú na to napríklad Slováci v zahraničí. Ak chcú voliť prezidenta, musia si vybaviť dovolenku a zaplatiť letenku. Podľa odhadov ústredia práce je v zahraničí zamestnaných približne štvrť milióna občanov Slovenska. Poštou môžu hlasovať len v parlamentných voľbách. Premiérovo pred tromi rokmi toto právo využilo len necelých 6-tisíc z nich z rôznych kútov sveta. Aj tento spôsob totiž viacerých odrádza. Záujem musia vopred ohlásiť mestu, v ktorom majú trvalý pobyt."

M. KARABINOŠ, Slovenské centrum - Írsko:

"Radi by sme uvítali zjednodušenie spôsobu volieb. Napríklad aj v Írsku sme videli ako volili občania Poľskej republiky priamo v budove veľvyslanectva."

G. GRENDEL:

"Ministerstvo vnútra v tomto volebnom období s takouto zmenou nepočíta."

R. KALIŇÁK, minister vnútra:

"Predovšetkým už na to asi nie je priestor, ale toto je osobitný zákon kde takáto možnosť nie je predpokladaná."

G. GRENDEL:

"Zákon o voľbe prezidenta kritizovali v minulosti viacerí politici. Do najbližších volieb však zmenu pravidiel nikto neavizuje."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

87. REPUBLIKOVÉ PREDSEDNÍCTVO ĽS-HZDS SA ZAOBERALO PLYNOVOU KRÍZOU I PREZIDENTSKÝM KANDIDÁTOM

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

Petra MAŤAŠOVSKÁ, moderátorka:

"O následkoch plynovej krízy sa hovorilo aj na Republikovom predsedníctve ĽS-HZDS v Dolnom Kubíne. Podľa Vladimíra MEČIARA si riešenie energetickej bezpečnosti vyžaduje investície v objeme jednej miliardy eur."

Vladimír MEČIAR:

"My si nemôžme vybrať, z ktorého územia tento plyn pôjde. Čo sa môže zmeniť a asi sa aj zmení, to budú trasy severné a južné, ktoré vyradia túto strednú alebo nosnú. A čo bude od nás nevyhnutné pre diverzifikáciu, začať budovať nielen východ - západ, ale aj sever - juh spojnice, pretože dneska technicky s Maďarskom nie sú možné, s Poľskom nie je, takže aby mali tieto prepojenia, budú stáť strašne veľa peňazí, investícií, bez jedného litra dodávky plynu."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Témou Republikového predsedníctva bola aj prezidentská kandidatúra nezávislého Milana MELNÍKA, ktorého podporuje hnutie. Vladimír MEČIAR potvrdil, že petičné hárky odovzdajú v Národnej rade v utorok. Je na nich 120-tisíc podpisov."

V. MEČIAR:

"Potrebujeme prezidenta, ktorý bude mať kontakt v zahraničí pomerne široký, bude vedieť otvárať dvere do zahraničia a má za kým ísť a sprostredkovať kontakt. Ďalej sme brali do úvahy doterajší historický vývoj Slovenskej republiky, kde konštatujeme, že po rôznych zmenách, ktoré tu boli, po rôznych straníckych šarvátkach, chceme hľadať človeka, ktorý by spojil občanov napriek straníckym priečeliam a hľadali sme kandidáta, ktorý by bol nestraník a nebol by politicky nijako kompromitovaný minulosťou."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

88. ROK 2009 - SUPERVOLEBNÝ ROK. ANALÝZA POLITOLÓGA

(23.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 8 min.; SLOBODNÍK Radovan)

R. SLOBODNÍK, moderátor:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ oficiálne oznámilo zámer bojovať o kreslo hlavy štátu. Na svoju podporu sa mu podarilo vyzbierať asi 30 000 podpisov."

Peter BUBLA, redaktor:

"Ivan GAŠPAROVIČ je tretí z uchádzačov o prezidentské kreslo, ktorý doručil do parlamentu petičné hárky. Rozhodnutie uchádzať sa opätovne o prezidentské kreslo odôvodňuje hlava štátu podporou zo strany občanov."

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Som presvedčený, že mám ešte dosť síl aj predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať."

P. BUBLA:

"Okrem občianskych podpisov získal Ivan GAŠPAROVIČ aj približne štyridsať poslaneckých hlasov. Z trojkoalície sa opiera o podporu Smeru a Slovenskej národnej strany."

Katarína KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ, hovorkyňa strany Smer-SD:

"Smer celou svojou váhou podporuje prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA v jeho opätovnej kandidatúre."

Ján SLOTA, predseda SNS:

"Ja som hlboko presvedčený, že pán GAŠPAROVIČ zvíťazí suverénne túto voľbu."

P. BUBLA:

"Naopak, Ľudová strana - HZDS už dlhšie deklaruje, že Ivan GAŠPAROVIČ nespĺňa požiadavky na výkon prezidentskej funkcie."

Vladimír MEČIAR, predseda ĽS-HZDS:

"Výkon spôsobu funkcie prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA bol ovplyvnený predovšetkým tým, že nič nerobil a zabával sa."

P. BUBLA:

"Z uchádzačov o prezidentské kreslo je zatiaľ oficiálnou kandidátkou len Dagmar BOLLOVÁ, ktorej kandidatúru potvrdil šéf Národnej rady Pavol PAŠKA po kontrole petičných hárkov. Ivana GAŠPAROVIČA ako oficiálneho kandidáta by mala Národná rada potvrdiť do siedmich dní."

R. SLOBODNÍK:

"Tento rok na Slovensku dostal prívlastok supervolebný. Okrem hlasovania o prezidentovi nás čakajú aj voľby europoslancov a šéfov VÚC. S kamerou sme boli medzi vami a pýtali sa, či viete, aké voľby vôbec budú a či sa na nich zúčastníte."

Anketa:

"Prezidentské tuším."

"Budú trojaké voľby. Prezidentské, do Európskeho parlamentu a určitá časť regionálnych volieb."

"Prezidentské voľby budú."

"Tento rok nie."

"Voľby prezidenta, voľby európskych poslancov a ešte do samospráv?"

"Jáj, tých je veľa. Prezident, Európsky parlament, regionálne orgány."

Redaktorka:

"Zúčastníte sa ich?"

Anketa:

"Regionálnych nie, tých ostatných áno."

"Zúčastním sa prvýkrát."

"Pravdepodobne áno."

"Áno, samozrejme."

"Zúčastňujem sa pravidelne všetkých volieb."

R. SLOBODNÍK:

"Aj supervolebný rok bude analyzovať Peter HORVÁTH. Začnime tými prvými voľbami, ktoré nás čakajú už v marci tohto roka, voľby prezidenta. V hre je teda niekoľko kandidátov ako sme aj v tom príspevku počuli, nie všetci ešte odovzdali teda hárky s podpismi. Očakávate, pán HORVÁTH, že účasť voličov bude vysoká na voľbách prezidenta?"

P. HORVÁTH:

"Treba povedať, že všeobecne tie voľby majú klesajúcu tendenciu, preto akékoľvek číslo účastné nad 50 percent by bolo samozrejme úspechom. Myslím si, že sa to bude pohybovať niekde medzi 40 a 50 percentami, čo ukazujú aj výskumy agentúr verejnej mienky."

R. SLOBODNÍK:

"Poďme teraz k jednotlivým šanciam jednotlivých kandidátov, pretože často sa o tom špekuluje. Podľa prieskumov je jednoznačným favoritom súčasný prezident Ivan GAŠPAROVIČ, na druhom mieste obvykle Iveta RADIČOVÁ. Sú toto kandidáti, ktorí sa podľa vás dostanú do druhého kola voľby, alebo očakávate nejaký razantný zvrat, aký prišiel pred piatimi rokmi?"

P. HORVÁTH:

"Treba povedať, že je to istý rozdiel oproti piatim rokom, a to je ten, že Ivan GAŠPAROVIČ nebol v až takom veľkom závese za dvojicou. Vypadol Vladimír MEČIAR, čiže treba povedať, že teraz sa kryštalizuje dosť jasná dvojica, že akékoľvek čo i len priblíženie tretej kandidatúry by bolo obrovským prekvapením a pravdepodobne nikto nemá, pretože koalícia a opozícia, až na výnimku HZDS, sa zoskupilo okolo svojich kandidátov, GAŠPAROVIČ a RADIČOVÁ, čiže nie je tu žiaden iný veľký priestor, dokonca nie je žiaden občiansky kandidát, klasický občiansky kandidát a tie malé strany, respektíve skôr tí politickí humoristi, ktorí kandidujú..."

R. SLOBODNÍK:

"Koho máte na mysli?"

P. HORVÁTH:

"Napríklad pána PÁNISA, to už je evergreen na slovenskej scéne."

R. SLOBODNÍK:

"Ale sú tam aj také známe mená ako František MIKLOŠKO či Zuzana MARTINÁKOVÁ, majú títo kandidáti šancu?"

P. HORVÁTH:

"Majú šancu na maximálne jednočíselné vyjadrenie, to znamená do 10 percent."

R. SLOBODNÍK:

"Vráťme sa k Ivanovi GAŠPAROVIČOVI, pretože v niektorých prieskumoch získal vyše 50 percent hlasov voličov, predpokladáte, že k druhému kolu by nemuselo prísť?"

P. HORVÁTH:

"Tu je istý spor a spor právnikov o tom, že aké kvórum je potrebné. Treba povedať, že bolo by veľmi zlé, ak by o výsledku prezidentských volieb rozhodoval Ústavný súd, pretože to by jednoducho znížilo váhu. Pamätáme si ešte pred 8 rokmi, keď sa George BUSH prvýkrát stal prezidentom a bol to nekonečný, niekoľko týždňov dlhotrvajúci spor na Najvyššom súde. Preto by bolo dobré, keby rozhodli voliči, či jedno, alebo druhé kvórum, ale určite nie Ústavný súd."

R. SLOBODNÍK:

"Iveta RADIČOVÁ, tú nominovali aj podporujú všetky tri opozičné strany, vieme, že tá komunikácia niekedy medzi týmito stranami viazne. Možno očakávať, že by Iveta RADIČOVÁ stratila nejakú podporu niektorej z opozičných strán?"

P. HORVÁTH:

"Treba povedať, že Iveta RADIČOVÁ je predovšetkým kandidátkou sama sebou, možno aj SDKÚ-DS, určite pre voličov SMK, pre voličov KDH nie je až tak zaujímavou, preto skôr predpokladám, že títo voliči skôr budú nevoličmi, ako by podporili túto kandidátku, ktorá z rôznych dôvodov im nemusí vyhovovať."

R. SLOBODNÍK:

"No a poďme aj ku koalícii, pretože tá nie je v podpore jedného kandidáta jednotná. HZDS nechce o Ivanovi GAŠPAROVIČOVI ako o staronovom prezidentovi Slovenskej republiky ani počuť, dokonca Vladimír MEČIAR ho obvinil, že stojí za privatizáciou Nafty Gbely a pripustil, že má pripravené ďalšie argumenty proti súčasnému prezidentovi. Predpokladáte, že tlak Vladimíra MEČIARA sa bude stupňovať, a že by mohol ohroziť nejakým spôsobom podporu Ivana GAŠPAROVIČA?"

P. HORVÁTH:

"Ja by som trošku rozlišoval medzi Vladimírom MEČIAROM a HZDS, netreba zabúdať, že keď GAŠPAROVIČ vyhral, niektorí predstavitelia HZDS mu gratulovali, čiže tuná Vladimír MEČIAR ťažko znáša rany z minulosti, opustenie a následná porážka. Myslím si, že pre voličov HZDS Ivan GAŠPAROVIČ vôbec nie je neprijateľným kandidátom."

R. SLOBODNÍK:

"Je pravdepodobné, že takéto postoje šéfa Ľudovej strany - HZDS môžu rozkývať aj tú pôdu pod vládnou koalíciou?"

P. HORVÁTH:

"Myslím si, že nie, pretože toto je vopred, toto je dávno jasné od vzniku vládnej koalície, že takáto zhoda nebude a skôr snaha tých dvoch menších politických strán byť vo vláde po ďalších parlamentných voľbách ich bude nakoniec skôr stmeľovať ako rozdeľovať, hoci čím budú bližšie voľby, také drobné šarvátky samozrejme budú. Ide o voliča, ale nehrozí to v žiadnom prípade rozpadom vládnej koalície."

R. SLOBODNÍK:

"A ešte na záver, šance Milana MELNÍKA, práve kandidáta HZDS. Vladimír MEČIAR sa vyjadril, že zozbierali okolo 100-tisíc podpisov. Má podľa vás šancu?"

P. HORVÁTH:

"Má šancu na tretie miesto, myslím si jednoznačne, a ešte treba povedať, že HZDS vlastne týmto hrá veľmi šikovnú hru. Totiž ak nevyhrá, čo asi nevyhrá, nie je to porážka HZDS, je to porážka pána MELNÍKA. Ak by náhodou vystrelil nejakým spôsobom pozitívne, tak to bude úspech HZDS."

R. SLOBODNÍK:

"Ďakujem za analýzu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

89. ROKOVANIE REPUBLIKOVÉHO PREDSTAVENSTVA ĽS-HZDS

(24.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová konferencia; 14.00; 25 min.; R)

Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:

"V Dolnom Kubíne dnes zasadalo Republikové predstavenstvo Ľudovej strany - HZDS. My vám teraz prinášame tlačovú konferenciu po skončení jeho rokovania."

Vladimír MEČIAR (ĽS-HZDS), predseda strany:

"Vážené dámy a páni, politické predstavenstvo Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ako jeho najvyšší orgán medzi snemami sa zaoberalo dnes politickými otázkami, ktoré súviseli aj s vývojom perspektívnym, aj s aktuálnymi politickými otázkami. K tým veciam, ktoré vyžadujú dlhodobejší prístup a dlhodobejšie hodnotenie, sme sa zaoberali otázkami ohrozenia všeobecnou krízou, ktorá pomaly nastupuje a prejavuje sa na Slovensku s tým, že považujeme za nutné, aby k doterajšiemu balíku vlády bol prijatý ďalší balík reagujúci na konkrétne podnety a to v otázkach zamestnanosti, možných smerov rozvoja investičnej výstavby a priorít vlády Slovenskej republiky Tak napríklad, keby sme neriešili tieto priority týmto spôsobom, tak by iba garancia bezpečnosti plynárenských dodávok vyžadovala bez jedna litra dodávok plynu 30 miliárd korún investícií. Zaoberali sme sa tiež otázkami, ktoré súvisia s vnútorným vývojom na Slovensku v súvislosti s prípravou volieb prezidenta Slovenskej republiky. Bol prijatý harmonogram vecných úloh, do ktorého času, ktoré inštitúcie majú akú úlohu splniť a a akým spôsobom sa majú podieľať. Pre nás je podstatné, že sme si dnes vyhodnotili prvý krok a to zber podpisov pod kandidatúru prezidenta Slovenskej republiky. Napriek všetkému, čo sa o Ľudovej strane všeobecne deklaruje a hovorí, akcie svedčia jasnou rečou. Od Vianoc po dnešný deň, kedy sme ukončili zber podpisov profesora MELNÍKA podporilo viac ako 120-tisíc ľudí svojim podpisom, čo on sám dostal viac podpisov, ako všetci ostatní dohromady napriek tomu, že zbierali od augusta. Takže veríme, že táto sila verejnej mienky, ktorá sa prejavila v tomto kroku, bude mať aj ďalšie pokračovania. Čo je pre nás potešiteľné, že v Košickom kraji, odkiaľ pochádza, ho podporilo viacej ako 20-tisíc ľudí svojím podpisom. Podobe sa situácia vyvíjala v iných krajoch. Predpokladáme teda, že napriek prieskumom verejnej mienky šance kandidáta sa môžu vyrovnávať a ešte voľby môžu byť veľmi zaujímavé. Zaujímali sme sa tiež tým, prečo jednotlivých kandidátov navrhujeme a iných nie pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, aké zmeny s tým očakávame. Prvá, ktorá je v súvislosti s tým, že Slovensko bude potrebovať viacej kontaktov a je súčasťou medzinárodných vzťahov, potrebujeme prezidenta, ktorý bude mať kontakt v zahraničí pomerne široký, bude vedieť otvárať dvere do zahraničia a má za kým ísť a sprostredkovať kontakt. Po vyhodnotení všetkých za a proti konštatujeme, že s výnimkou profesora MELNÍKA, ktorý prednášal na viac ako 150 univerzitách a fakultách sveta a má dlhodobé študijné pobyty v zahraničí a kontakt s vedeckou oblasťou v niekoľkých vedných disciplínach, tak tento kontakt v zahraničí z našich predstaviteľov nemá ani jeden. Ďalej sme brali do úvahy doterajší historický vývoj Slovenskej republiky, kde konštatujeme, že po rôznych zmenách, ktoré tu boli, po rôznych straníckych šarvátkach, chceme hľadať človeka, ktorý by spojil občanov napriek straníckym priečeliam a hľadali sme kandidáta, ktorý by bol nestraník, ale nie pre kampaň, nebol by nikdy v žiadnej strane a nebol by politicky nijako kompromitovaný minulosťou. Ďalej sme brali do úvahy aj to, že ak teda mali byť veci pre budúcnosť čisté, tak je to kandidát nespojený so žiadnou privatizáciou z minulého obdobia. Brali sme do úvahy aj to, že ak sa má niečo zmeniť na Slovensku, tak predovšetkým sa musí politika dôsledne odpojiť od oligarchov, ktorí vstupujú a deformujú v mnohých oblastiach politiku Slovenskej republiky a netreba túto tému obchádzať a hovoriť, že neexistuje. Ona je aktuálna i keď skrytá. Ďalej treba hľadať kandidáta, ktorý je na rozdiel povedzme od terajšieho prezidenta bez takýchto prepojení a nebude musieť odpovedať, komu vlastne slúži. Na verejnosti úsmev, v zákulisí práca iná. Ďalej sme sa zaoberali aj tým, že ak spoločnosť má prejsť etapou poznatkovosti, tak by sa mala politika zaslúžiť aj o to, že otvorí dvere ľuďom, ktorí tieto poznatky majú a budú vedieť, kde vývoj smeruje na 20 až 30 rokov dopredu. Tak isto si myslíme, že oddelenie intelektuálov od politiky bolo chybou a treba otvoriť priestor, aby sa aspoň časť z nich mohla aktívne i rozumne zúčastniť, aby sa v danej situácii prejavilo viac intelektuálov záujem sa vrátiť. Tiež si myslíme, že nemožno ignorovať ani fakt, keď viacero vysokoškolských profesorov, rektorov, dekanov sa postavilo za kandidáta. Ak nám teda najvzdelanejšie mozgy Slovenskej republiky doporučujú urobiť tento krok, nie je žiaden dôvod sa mu vrátiť. Brali sme do úvahy aj fakt, že Slovensko je postavené na hodnotách kresťanstva, preto sme brali človeka, ktorý verí hodnotám kresťanstva a ktorého manželka pôsobila vo výskume tajných archívoch Vatikánu rovnako, ako pôsobila medzi zahraničnými Slovákmi, aby aj táto oblasť mohla byť efektívne pokrytá. Toto sú dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli dnes jednoznačne celú volebnú kampaň venovať na podporu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Ľudová strana vstupuje na podporu kandidáta, aj keď kandidát nie je členom a nikdy v žiadnej funkcii v tejto strane nebol. Robíme ten krok preto, lebo si myslíme, že Slovensko ho potrebuje. Pokiaľ ide o otázky prekonávania kríz aj plynovej aj ďalšej, ktoré boli, aj iných, ktoré sú možné, či už je to v oblasti živelných pohrôm, nedodávok a podobne, hodnotíme negatívne vo veci dve veci. Prvá, že nie je náležite prepracovaný krízový manažment, ktorý musí mať vláda, moja vláda ho mala, vždy keď vznikali situácie, tak sme len vyberali riešenia a štáby, ktoré okamžite nastupovali a každý vedel, čo má robiť a kde ma siahnuť. Druhá, že napriek tomu, že situácia vyžadovala riešenie a tie riešenia nakoniec boli prijaté po dohode s majiteľom plynárenských spoločností, došlo predsa len k pokusu využiť túto krízu na vlastný prospech a to bolo kriticky hodnotené nielen mojimi, ale aj ďalšími diskutujúcimi zo strany prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ako by ako návštevu na Ukrajine prezentoval, že niečo rieši, ale oni tam nevyriešili nič. A naviac je tam tá spojitosť spätá s predajom plynu, čiže so zodpovednosťou za stav a nie ešte pripisovaniu výletu do Ukrajiny za spôsob riešenia. Plyn síce prišiel molekulárne ruský, ale dodali ho spoločnosti Suez, RWE zo svojich rezerv a zásob. Pokiaľ ide o riešenie energetických otázok, zastavili sme sa pri tom, že ak by sme u plynu riešili bezpečnosť, vyžaduje 30 miliárd korún slovenských, to znamená jednu miliardu euro. Ak by sme išli riešiť energetické otázky, tak okrem vlastných elektrických zariadení treba postaviť aj nové siete, s ktorými treba začať preto, aby v roku 2013 až 2015 bolo na čo napájať. Ďalej sme hodnotili situáciu nepriaznivú nielen v plyne, ale aj s Ukrajinou aj v elektrike, že nie je možné prevziať dodávky z elektriky, Ukrajina nie je ochotná sa dohodnúť, takže nám zostáva len Balkán a západná Európa cez Českú republiku. Prednosť dostane alebo my budeme presadzovať cez Českú republiku západnú Európu, je to aj rýchlejšie aj výkonnejšie, ale aj preto, že my nemáme ako z tej Ukrajiny doviesť. Oni nie sú ochotní vybudovať spoločné zariadenia. Pričom poznámka na okraj, ani v otázkach dopravy nemáme s Ukrajinou dohody, že Slovensko bude tranzitnou krajinou. Celý tranzit Ukrajina smeruje na Poľsko a Maďarsko. Čiže pre politiku zahraničnú na Slovenku najbližší sused, treba robiť inak ako sa robí a boli by trošku iné dohody. Pokiaľ išlo o politické otázky, zaoberal sme sa niektorými názormi a stanoviskami, ktoré vyplývajú z koaličných rokovaní a dohôd. Pripravujú sa poslanci v parlamente, kde chceme ku koncu marca povedať, aké bude poradie programu. Program je schválený, líder je schválený a poslanci sa budú zapájať do kampane odteraz. Dostali úlohu všetci krajskí šéfovia okamžite začať rokovania o voľbách predsedov vyšších územných celkov a poslancov vyšších územných celkov. Ak nedošlo k dohodám na centrále, sme za dohody na mieste. Ako s kým sa dohodneme, kde dohody bude možné, je zavčasu hovoriť, je to predčasné, ale chceme sa dohodnúť na všetkých miestach, kde dohoda je možná, pričom nie je vopred povedané, s kým áno a s kým nie. Nevylučujeme spoluprácu, kde bude možné a kde budú možní kandidáti. Pokiaľ ide o otázky súvisiace s odchodom pána BELICU z HZDS, zrejme sú postavené iba na osobnej kariére, ale hodnotíme to tak, že niekoľko tisíc voličov ho zvolilo aj preto, lebo patrí k istému programu a k istej strane. Že Slovenská republika ak má zachovávať politickú stabilitu, nepotrebuje kandidátov nestraníkov, ktorí sa bráni kontrole prostredníctvom politických štruktúr a systémov, ale takí sú škodliví vlastne pre demokraciu. Preto pre nás bývalý člen strany a jej vedenia, ktoré sme podporovali v Poľnobanke a potom dvakrát vo voľbách je nie žiaducou persónou pre podporu v akejkoľvek koalícii. Dáme prednosť kandidátovi inému, aj keď z inej strany. Z hľadiska iných okresov a iných krajov prebiehajú rokovania, je predčasné čokoľvek povedať. Pokiaľ ide o stanoviská, ktoré súvisia s postojom Slovenskej národnej strany k HZDS, hodnotíme to ako časovo miestne a účelové, je to skôr otázka nie hovoriť, že HZDS je na vine chybám, ktoré sa stali, ale efektívny postoj k chybám vlastným. Máme záujem, aby táto vládna koalícia dovládla v riadnom termíne, nekonali sa žiadne mimoriadne udalosti, aj keď predpokladáme, že s blížiacimi sa voľbami, čo predpokladá, strany budú zvýrazňovať, v čom sú iné. Ale to spoločne dohodnuté vo vládnom programe by malo zostať a mala by byť zachovaná stabilita vlády a aj parlamentu. Pokiaľ ide o prípravu na tohoročné rokovanie parlamentu, aj keď bude koaličná rada, ktorá sa bude zaoberať celým programom, máme dva, tri body také, ktoré vyžadujú ešte diskusiu. Ten prvý je návrh opatrení v zdravotníctve. Nestotožňujeme sa s tým, aj keď je to návrh vlády od ministra Smeru, že by na 400-tisíc ľudí mal byť v službe jeden zubár, že by na 120-tisíc, deckár a podobne, tak toto sú kroky, ktoré nie sú pre nás prijateľné, že by sa zdravotná starostlivosť mala výrazne zhoršovať. Má sa výrazne zlepšovať. Ďalej budeme žiadať od koaličných partnerov, ak sa prijímajú zásady, tak pre všetkých rovnaké na celom území Slovenska a nie vyberať si niektoré účelové zariadenie a podľa nich potom rozhodovať a robiť politiku. Vo vašom blízkom kraji napríklad bol navrhnutý na exekúciu Liptovský Mikuláš nemocnica. V Trenčianskom kraji tri, ďalšia v Trnavskom kraji, čiže päť zo všetkých, prečo? Nie sú v tak zlom stave, aby nemohli byť prevádzkované. Pokiaľ ide o otázky súvisiace s ďalšími postojmi strany v oblasti poľnohospodárstva, pozitívne sme hodnotili úspech dosiahnutý na medzinárodnom fóre predstaviteľov ministrov Európskej únie pre poľnohospodárstvo, kde sa podarí stabilizovať mlieko, podarí sa stabilizovať bravčové mäso, získajú sa ďalšie zdroje pre rozvoj vidieka aj zmena politiky môže byť pozitívna a uvažujeme s ňou, že by to mohol byť dobré. V oblasti rokovania o vojenských súdoch dochádza k paradoxu, vlastne zákon, ktorý podporil Smer aj Slovenská národná strana vo výbore je nevykonateľný. Má byť jeden prvostupňový senát, ktorý má mať tuším štyroch sudcov a desať odvolacích sudcov. Ale zákon hovorí, že je možnú namietať zaujatosť súdu, ale keď je jeden a dokáže sa zaujatosť, komu sa prikáže vec. Nie to komu, čiže nedá sa vykonať a je v rozpore s právami ľudí a aj v rozpore so zákonmi. Takže takto deformovaný zákon nie. Preto sa obrátime na koaličných partnerov, buď podľa dohody bude podporený návrh ministra alebo odporučili sme pánovi ministrovi, ak sa tieto pozmeňujúce návrhy presadia, aby to stiahol. Nie je možné pre osoby, pre desať ľudí robiť zákon. Aby mali zabezpečené určité zabezpečenie. Naviac je tam nízke efektivita, kým všeobecní sudcovia dosahujú čo deň, to prípad, tak tu je čo mesiac, to prípad, ale pracujú vždy. Prečo by nemohli byť využití aj v prospech agendy inej, ktorú riešia všeobecní sudcovia. Takže tu zostávame v rozdielnych pozíciách pri schôdzi parlamentu. Ostatných veľa vecí je v prvom čítaní, sú priechodné. Pokiaľ ide o druhé čítania, ešte budú niektoré pozmeňujúce návrhy. Napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky schválila návrh vysokoškolského zákona, sme za to, aby tie dobré sociálne aspekty tohto zákona zostali zachované, ale základná myšlienka zákona je chybná. Naďalej predpokladá extenzívny rozvoj slovenského vysokého školstva. Naďalej nejde do intenzifikácie, čo je naša základná požiadavka v plnení vládneho programu. Tu nejde o text, paragraf alebo čo? O zmysle toho zákona, čo prinesie školstvu. Ďalej sme sa zaoberali aj otázkou prelievania peňazí štátu a vysokých škôl do obchodných spoločností, ktoré v podstate budú závisieť od vôle rektorov. Ale tie peniaze štátu tvoria predsa príjmy, tvoria štipendia, tvoria prostriedky na prevádzku vysokých škôl a tvoria prostriedky aj na vedu a výskum. Ale kontrola tých zdrojov je v podstate osobným rozhodnutím. Mnoho opatrení, ktoré preberá na seba minister, predtým patrili parlamentu a vláde, nie je zdôvodniteľné, prečo na osobu treba prenášať právomoci kolektívnych orgánov. Preto bolo doporučené rokovať o tomto zákone, aj keď nie je zaradený na schôdzu Národnej rady, ale v jeho terajšom znení bolo doporučené poslancom nepodporiť. Aj keď budeme v rozpore s koaličnými partnermi, to stanovisko je zásadné. Pokiaľ ide o práva študentov a podobne, tam sú prínosné, môžu byť riešené osobitným návrhom alebo inak. Z hľadiska celkovej stability vzťahov a vývoja sme za to, aby pokračoval rozumný dialóg a nepokračovali prestrelky na verejnosti, aby sme sa vrátili k bývalej praxi. Veľa toho sme si povedali na koaličnej rade, ale nemuselo ísť všetko navonok. Pokiaľ ide o dopady svetovej politiky a skúsenosti s veľkej politiky, čo je taktiež pre nás zaujímavé, že zaujali sme krátkou poznámkou stanovisko k OBAMOVI prezidentovi, že mu želáme úspech a že možno nádeje do neho vkladané sú väčšie ako jeho možnosti. Čo je ale pre mňa zaujímavé, že prezident vyhral voľby bez toho, aby poskytol rozhovor akémukoľvek mienkotvornému denníku alebo médiu. Boli to prvé internetové voľby v histórii Spojených štátoch a prvé postavené na miestnej komunikácii s voličom. Nie cez média priamo ako cez sprostredkovateľa. My sme kedysi robili tiež tento typ kampane, pravda na iných princípoch, ale je to zaujímavý poznatok pre politológiu orientovať sa na iné druhy médií, aj keď tie technické nožnice u nás ešte zaostávame za svetom orientujem tak o 15 rokov povedzme vo vyspelosti týchto systémov. Dámy a páni, stanoviská politické sme zaujímali k mnohým otázkam, nie všetko je možné zopakovať. Teraz čo som povedal sú také heslovité výňatky a usmernenia. Vcelku predpokladáme, že len v miestnych komisiách, ktoré budú sa zaoberať prípravou volieb, okrskových komisiách by sme mali mať spolu vyše 20-tisíc ľudí. To znamená, že vlastne tí, ktorí sú aktívni, tak skoro všetci, lebo máme záujem obsadzovať všetky okrsky všade. A potom je tu ešte jeden politický úspech, ku ktorému sme sa prihlásili poslanci Európskeho parlamentu, napriek návrhu Edit BAUER, aby sa podporila menšinová samospráva po konzultáciách, ktoré naši poslanci vykonali v Európskom parlamente, viacej ako 80 percent poslancov odmietlo akýkoľvek diskusiu a akúkoľvek podporu o etnických samosprávach alebo samosprávnych územiach v hraniciach Európy. Je to stanovisko, ktoré bolo prijaté nedávno, takže takýto politický pokyn rešpektuje Slovenská republika. Tento zápas bol vybojovaný. Chcem povedať, že ani nie tak samotný výsledok je ako niečo iné, argumentujeme a riešime veci vecne. Urážanie ľudí pre národnosť, znevažovanie predstaviteľov iných štátov, vulgarizmy vyslovené na adresu ľudí patriacich k inej etnickej skupine nie sú a nebudú politikou Ľudovej strany - HZDS. Vecné riešenia áno a zásadné riešenia. Hulvátstvo, ktoré nič nerieši a dostáva Slovensko do hlúpej situácie nebolo a nebude našou politikou a ani sa nebudeme takto správať a takto rokovať. Takže dámy a páni, k týmto veciam zatiaľ predstavenstvo zaujalo jednoznačné stanovisko, pokračuje, diskusie sú veľmi zaujímavé, vecné s veľkým záujmom všetkých, ktorí tam sedia. Takže nech sa páči vaše otázky."

Alexandra BELJAJEVOVÁ, redaktorka TA3:

"Dobrý deň pán predseda ja mám tri otázky. Aj napriek tomu, čo ste povedali, vládne v Ľudovej strane - HZDS jednota kandidáta, čo sa týka spoločného na prezidenta pána MELNÍKA? Pretože máme nejaké informácie o tom, že niektoré krajské štruktúry by radšej volili alebo dali svoju podporu pánovi GAŠPAROVIČOVI? Môžem povedať všetky tri naraz? Potom druhá, ako si myslíte, že uspeje a obstojí pán MELNÍK ako prezidentský kandidát v konkurencii ďalších a posledná sa týka práve energetiky, čo si myslíte o zámeroch premiéra Roberta FICA vytvoriť spoločný podnik ako konkurenciu voči SPP možno práve s ruským Gazpromom, neznamenalo by to ešte väčšiu závislosť od Ruska energetickú?"

V. MEČIAR:

"Začnem odzadu odpovedať. V energetike za najväčší problém považujeme v elektroenergetike neexistenciu slovenského operátora na trhu s energiou. Strácame na tom obrovské množstvo peňazí. Z peňazí, ktoré sa vyberú na občana 50 percent ide pre spoločnosti, ktoré tu obhospodarujú siete, z toho 49 percent ide od zahraničia. Ak takýto operátor nebude, ten vývoj bude pokračovať pretože budú chýbať zdroje na podporu investícii. Pokiaľ ide o plyn, dnes ruský plyn tvorí pre Európu dodávky 40 percent. Sú to plány a programy Európskej únie o nevyhnutnom vývoji do roku 2030, kedy narastie ešte viacej spotreba a predpokladá celá Európska únia 60 percent dodávok plynu z Ruska, pretože sú najväčšie a technicky najjednoduchšie. My si nemôžeme vybrať, z ktorého územia tento plyn pôjde. Čo sa môže zmeniť a asi sa aj zmení, to budú trasy severná a južná, ktoré vyradia túto strednú ako nosnú a čo bude pre nás nevyhnutné ako pre diverzifikáciu, začať budovať nielen východ - západ, ale aj sever - juh spojnice, pretože dnes technicky s Maďarskom nie sú možné, s Poľskom nie je, takže ak by mali byť tieto prepojenia, budú stať strašne veľa peňazí, investícií bez jedného litra dodávky plynu. Takže jednoducho Európa sa bez ruského plynu dnes zaobísť nevie a predpokladá väčšie dodávky. Pokiaľ ide o alternatívy z Nórska, bude síce zvýšená dodávka, ale nebude kryť celý dopyt. Bude percentuálne nižší podiel na trhu ako teraz aj pri zvýšení dodávok. Tretí prameň, ktorý bude, bude iný. Náhradné zatiaľ nie sú. Ďalej pokiaľ ste sa pýtali, že aký je postoj krajských štruktúr k zvoleniu pána MELNÍKA, tak bolo by dobré, keby ľudia okolo pána GAŠPAROVIČA prestali snívať. Kedysi zakladal aj počas prezidentovania tohto prezidenta, vstupoval aj medzi poslancov HZDS a mal záujem, aby sme neboli jednotní. Dnes odpoveďou je, ako sa krajské štruktúry postavili k podpore kandidáta pána MELNÍKA. Veď to je všetko postavené na dobrovoľnom princípe. Ak ani jeden kraj nejde pod 10-tisíc, tak tí ľudia museli veľmi, veľmi robiť. Veľmi intenzívne. A ak takýto úspech dosiahli, tak je vyjadrením toho, čo mysli a ako myslia a úprimne môžem povedať, že naprostá väčšina ľudí v HZDS má pána prezidenta zafixovaného inak ako verejnosť. Poznáme človeka, ktorý nás klamal. Poznáme človeka, ktorý nás dostal do mnohých ťažkostí, ku ktorým sa dnes nechce hlásiť a správa sa inak. Čiže tá podpora je a bude pre pána profesora MELNÍKA. V každom prípade bude rásť. Pokiaľ ide o šance kandidátov, berieme do úvahy dve hľadiská. Jedno hľadisko je, čo so sebou kandidát nesie. Vieme a to nie je presvedčenie ale už vedomosť, že sme vybrali kandidáta s najväčším potenciálom možnej pomoci štátu, dôstojnosti štátu a prezentácie. Pán MELNÍK určite vie, že Svätý otec je Benedikt a nie Dominik, určite vie, kde je Lisabon a Libanon, určite si nespletie Chorvátov a Srbov, lebo aj tam bol a pozná, kde mestá ležia, určite keď pôjde do Spojených štátov nebude treba hľadať na kúsku papiera, čo má povedať a čo nemá povedať. Vie, čo má povedať, pretože tam roky pôsobil a vystupoval na najvyšších vedeckých fórach. Nakoniec pred tromi týždňami dostal ocenenie z Spojených štátov amerických ako najvýznamnejšieho vedca a on toto ocenenie daroval Slovensku. Predtým bol zvolený za vedca sveta. Čiže my chceme, aby toto Slovensku odovzdal. Berieme do úvahy, že je menej známy, že mnohí sa pýtajú, kto to je pán profesor MELNÍK a to vysvetľovanie prebieha. Ak sme nazbierali 120-tisíc podpisov, tak sme museli osloviť minimálne 600-tisíc ľudí na mieste za necelých päť týždňov a to už je komunikácia, ktorá prebehla na ulici z očí do očí, ktorá sa ukázala ako vysoko účinná. Pokiaľ nejaké kandidátky sú tak, že je tam chyba, že napísali skratku, to sa vyradí, takže oproti tomu počtu v utorok v dopoludňajších hodinách celý petičný výbor, to znamená aj ostatní páni profesori a rektori, ktorí v petičnom výbore boli, v Národnej rade Slovenskej republiky odovzdajú podpísané hárky aj s pánom profesorom MELNÍKOM. Takže nie že splníme 15-tisíc, ale keby sme ešte robili týždeň, tak desaťkrát toľko. Čiže tá akcieschopnosť tej strany sa v tomto svetle ukazuje iná. (prerušenie živého vstupu)"

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

90. Slovenský prezident sa chce dať opäť zvoliť /Újraválasztatná magát a szlovák elnök/

(23.01.2009; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; Szilvássy József)

Ivan Gašparovič v piatok na obed oznámil, že opäť bude kandidovať v prvom kole volieb prezidenta republiky Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia 21. marca. SMK podporuje hlavnú súperku kandidáta strany Smer a Slovenskej národnej strany.

Ivan Gašparovič v piatok na obed oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách vypísaných na 21. marca. "Cítim to tak, že mám dostatok vhodných síl a predstáv na to, aby som aj v nasledujúcich piatich rokoch rovnako úspešne slúžil Slovensku doma aj v zahraničí," vyhlásil šesťdesiatosemročný prezident.

Ak bude treba, tak druhé kolo sa uskutoční 4. apríla. Na Slovensku sa konajú priame voľby prezidenta, a to znamená, že nie parlament rozhoduje o osobe prezidenta, ale priamo občan volič. V prvom kole zvíťazí kandidát, ktorý získa viac ako päťdesiat percent odovzdaných hlasov. Ak toľko hlasov nezíska nikto, tak v druhom kole sa stretnú kandidáti, ktorí sa umiestnili na prvých dvoch miestach. Vtedy už k získaniu postu prezidenta stačí aj väčšina odovzdaných hlasov.

Gašparovič pred piatimi rokmi v prvom kole skončil na druhom mieste za Vladimírom Mečiarom. Na veľké prekvapenie bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan skončil len ako tretí. V druhom kole však najviac hlasov získal už Gašparovič. V súčasnosti jeho opätovné zvolenie podporuje vládna strana Smer-SD a Slovenská národná strana (SNS) Jána Slotu. Za jeho najväčšieho súpera považujú spoločnú kandidátku troch opozičných politických strán - medzi nimi aj Strany maďarskej koalície - Ivetu Radičovú. Okrem nej budú zrejme kandidovať ešte štyria - piati. Zoznam kandidátov uzatvoria 29. januára.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

91. SPRÁVY

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 20.00; 4 min.; KOLLÁRIK Peter)

Peter KOLLÁRIK, hlásateľ:

"Prerušenie dodávok ruského plynu sa zrejme zopakuje. V Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to vyhlásil podpredseda SDKÚ Eduard KUKAN. Potvrdil tak informácie českých tajných služieb, ktoré varujú pred zopakovaním plynovej krízy. Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí toto varovanie nechcela komentovať. Podľa Oľgy ALGAYEROVEJ ale Slovensko musí v reakcii na plynovú krízu diverzifikovať surovinové zdroje i trasy a to sa ako priorita musí odraziť aj na štátnom rozpočte. Oľga ALGAYEROVÁ, reaguje Eduard KUKAN."

Oľga ALGAYEROVÁ:

"Preto zostavovanie akéhokoľvek rozpočtu, priorít je vždy veľa a treba si vybrať to najsprávnejšie. Ja si myslím, že posledné dni nám ukázali, kde naša priorita je a že určite budeme všetci hľadať na to zdroje."

R:

"Tá priorita podľa vás je teda táto diverzifikácia?"

O. ALGAYEROVÁ:

"Áno."

Eduard KUKAN:

"Ja tiež považujem teda investície do tejto konkrétnej oblasti za prioritu číslo jedna. Tu ide o základnú, naozaj o základnú existenciu krajiny a ja si myslím, že ten výsledok bude oveľa priaznivejší pre Slovensko ako to, keby sme nebodaj museli absolvovať podobné situácie, ako sme absolvovali v tomto roku."

P. KOLLÁRIK:

"Kandidát na prezidenta Milan MELNÍK získal od Vianoc do dnes vyše 120-tisíc podpisov. Po rokovaní Republikového predstavenstva Ľudovej strany - HZDS v Dolnom Kubíne predseda Vladimír MEČIAR oznámil, že podpísané petičné hárky odovzdá petičný výbor v Národnej rade v utorok. Vladimír MEČIAR ďalej konštatoval."

Vladimír MEČIAR:

"Potrebujeme prezidenta, ktorý bude mať kontakt v zahraničí pomerne široký, bude vedieť otvárať dvere do zahraničia a má za kým ísť a sprostredkovať kontakt. Ďalej sme brali do úvahy doterajší historický vývoj Slovenskej republiky, kde konštatujeme, že po rôznych zmenách, ktoré tu boli, po rôznych straníckych šarvátkach, chceme hľadať človeka, ktorý by spojil občanov napriek straníckym priečeliam a hľadali sme kandidáta, ktorý by bol nestraník a nebol by politicky nijako kompromitovaný minulosťou."

P. KOLLÁRIK:

"Život v obciach, ktoré postihli záplavy, sa vracia do normálnych koľají. Hladina Hrona v kritickom úseku medzi Kozárovcami a Tlmačmi sa po odstreloch ľadových krýh stabilizovala. Odpálením náloží uvoľňovali nazhromaždený ľad aj nad vodným dielom Veľké Kozmálovce. Na východe zaznamenali zvýšenie hladiny na Toryse pri Košických Olšanoch, kde vyhlásili 2. stupeň povodňovej aktivity, aj na Hornáde a Latorici, tam to však spôsobilo vypúšťanie vody z nádrže Ružín. Voda pod kontrolou a ľudia mimo ohrozenia života sú aj v obci Švedlár, kde rozvodnený Hnilec zalial niektoré pivnice a záhrady."

"Silná víchrica, ktorá zasiahla sever Španielska pripravila o život najmenej 11 ľudí, 28 ďalších je zranených, z toho tri deti sú vo vážnom stave. Vietor postŕhal elektrické vedenia, bez elektriny sa ocitlo asi milión 200-tisíc ľudí. Silný vietor a dážď sužujú aj juhozápad Francúzska, kde jeden človek zahynul a bez elektriny zostalo 1,5 milióna domácností. Železničná a letecká doprava je prerušená, cestnú dopravu komplikujú popadané stromy. Úrady varovali ľudí, aby necestovali a vyhli sa plážam, na ktorých hrozia náhle prílivové vlny. Meteorológovia očakávajú, že nepriaznivé počasie potrvá celý víkend. V Pyrenejách uzavreli väčšinu lyžiarskych stredísk."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

92. SPRÁVY

(23.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 14.00; 4 min.; KOLLÁRIK Peter)

Peter KOLLÁRIK, hlásateľ:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ sa bude opätovne uchádzať o post hlavy štátu. Oznámil, že pod petíciu získal vyše 30-tisíc podpisov občanov a má aj 30 alebo 40 podpisov od poslancov Národnej rady."

"Slovensko v týchto chvíľach po viac ako dvoch týždňoch odvoláva stav núdze v plynárenstve, ktorý platil pre zastavené dodávky zemného plynu z Ruska. Rozhodnutie odvolať núdzový stav vysvetlil minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK."

Ľubomír JAHNÁTEK:

"Systém je ustabilizovaný, už nie je akútne nebezpečenstvo destabilizácie v dodávkach plynu a elektriny."

P. KOLLÁRIK:

"Dodal, že pre odber plynu na Slovensku bude naďalej platiť odberový stupeň číslo 3 a vykurovacia krivka číslo 1. Zároveň podľa neho pominuli dôvody a mandát ministra na opätovné spustenie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach."

"Rieka Hron pri obci Hronský Beňadik aj dnes hrozí záplavami. Podľa starostky obce Terézie BUDÁČOVEJ je zložitá situácia v miestnej časti Psiare, kde sa voda z koryta dostala na cestu a museli uzatvoriť úsek medzi Kozárovcami a Hronským Beňadikom."

Terézia BUDÁČOVÁ:

"No, stále sa monitoruje stav, lebo tá hladina je ešte stále vysoká a čaká sa, že čo to spraví a robia sa zátarasy, aby voda nevtekala do Kozároviec. Cesta je uzavretá smerom od Beňadika smerom na Levice. Pokiaľ sa nijako nezmení situácia, počasie a že sa veľmi nezačnú znova ďalšie ľady priplavovať, tak by nemuselo k ničomu vážnejšiemu dôjsť."

P. KOLLÁRIK:

"Podľa prognózy sa ľadová triešť mala postupne presúvať dolu tokom do okresu Levice, kde jej v ceste stojí vodná nádrž Veľké Kozmálovce. V okolí Hronského Beňadika sa predpokladá pokles vodnej hladiny."

"V českej vláde sa dnes objavili štyri nové tváre. Na návrh premiéra TOPOLÁNKA prezident KLAUS menoval senátorku Danielu FILIPIOVÚ z ODS za ministerku zdravotníctva, bývalého hajtmana Petra BENDKA z ODS za ministra dopravy. Bývalý český veľvyslanec v Štrasburgu Pavel SVOBODA z KDU-ČSL sa stal ministrom bez kresla a predsedom Legislatívnej rady vlády a hudobník Michael KOCÁB zo Strany zelených zaujal post ministra pre agendu ľudských práv. Súčasťou zmien je presun ministra Cyrila SVOBODU z KDU-ČSL z postu šéfa Legislatívnej rady vlády do kresla ministra pre miestny rozvoj a menovanie ministerky obrany Vlasty PARKANOVEJ z KDU-ČSL aj na post vicepremiérky. Vládu opustili nepopulárni ministri zdravotníctva, dopravy a miestneho rozvoja a ministerka pre ľudské práva STEHLÍKOVÁ, ktorej sa nedarilo presadzovať svoje zámery. Premiér TOPOLÁNEK za dôvody rekonštrukcie kabinetu označil snahu lepšie čeliť hospodárskej kríze."

"50 macedónskych vysokoškolákov pokračuje v demonštrácii pred budovou Európskej komisie v Bruseli, kde protestujú proti stále platnému vízovému režimu s EÚ. Dnes sa k nim pripojí aj macedónsky vicepremiér pre európske záležitosti Ivica BOSEVSKI. Macedónsko, ktoré v porovnaní s ďalšími krajinami v regióne urobilo najväčší pokrok pri splnení podmienok pre liberalizáciu víz, očakávalo zrušenie vízového režimu do konca minulého roka."

"Po stiahnutí sa izraelských vojsk z pásma Gazy a upokojeniu napätia medzi Tel Avivom a Ramalláhom sa v Izraeli opäť rozbieha predvolebná kampaň. Krajinu totiž čakajú o necelé tri týždne predčasné parlamentné voľby. Informuje Viliam HAUZER."

Viliam HAUZER:

"Najnovšie prieskumy posunuli z prvého miesta šéfa pravicového Likudu a bývalého premiéra Benjamina NETANJAHUA a za favorita označili ministra obrany Ehuda BARAKA. Ten zaznamenal za posledný mesiac najväčší nárast preferencií - z decembrových 53 percent na súčasných až 70 percent. Šéfka rezortu diplomacie Tzipi LIVNIOVÁ, o ktorej sa ešte donedávna hovorilo ako o jasnej nasledovníčke po odchádzajúcom premiérovi Ehudovi OLMERTOVI, v súvislosti s výsledkami prieskumu vyhlásila, že ľudia by sa nemali pozerať na to, čo ten-ktorý politik urobil v minulosti, ale na to, ktorý podľa nich zvládne nové výzvy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

93. SPRÁVY RÁDIA EXPRES

(24.01.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; 3 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)

Marcela MRÁZIKOVÁ, hlásateľka:

"Situácia v okrese Levice sa stabilizovala. Na dolnom toku Hrona a v okolí Kozároviec ale ľadové kryhy stále bránia toku vody v koryte. Policajní pyrotechnici tam odpálili na viacerých miestach nálože. Tretí stupeň povodňovej aktivity odvolali na žiarskej strane po obec Psiare, na levickej strane v okolí Kozároviec by ho mali zrušiť v najbližšom čase podľa aktuálneho stavu."

"Ďalší kandidát na prezidenta. Hnutie za demokratické Slovensko dnes ukončilo zber podpisov pod kandidatúru Milana MELNÍKA na post prezidenta. V utorok petičný výbor odovzdá v Národnej rade petičné hárky s viac ako 120-tisíc podpismi."

"Belgickom otriasla tragédia. Iba 20-ročný útočník tam v jasliach zabil dve deti a jednu ženu, ďalších 11 detí zranil. Polícia ho už obvinila z trojnásobnej vraždy a viacnásobného pokusu o vraždu. Útočník by mal v utorok predstúpiť pred súd. Motív jeho činu je stále neznámy. Niektoré belgické médiá informovali, že v jeho vrecku policajti našli aj kus papiera, na ktorom bola adresa ďalších jaslí. Je preto možné, že plánoval aj druhý útok."

"Demonštrácie v Grécku neutíchajú. Polícia v Aténach slzným plynom rozohnala dav protestujúcich, ktorí žiadali prepustenie tých, ktorých zadržali počas decembrových násilných protestov. Asi 800 demonštrantov pokojne pochodovalo okolo budovy parlamentu, keď niektorí z nich začali hádzať na policajtov kamene. Polícia preto proti nim zasiahla."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

94. STALO SA DNES NA SLOVENSKU

(22.01.2009; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 1 min.; R)

Redaktor:

"SNS vyzvala ministra kultúry, aby pozastavil financovanie maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok. Podľa národniarov maďarský text na budove oslavuje autonómiu a označili ho za protiústavný. Csemadoku navrhujú pozastaviť štátne dotácie."

"Petičný výbor dnes v Národnej rade odovzdal hárky s takmer 20-tisíc podpismi na podporu kandidatúry Františka MIKLOŠKA v prezidentských voľbách. Ako občiansky nominant musí predložiť minimálne 15-tisíc podpisov. Súčasný prezident Ivan GAŠPAROVIČ by mal zámer opäť kandidovať oznámiť zajtra."

"Staré slovenské mince aj bankovky centrálna banka znehodnocuje. Bankovky spaľujú vo vysokých peciach, alebo skartujú v priestoroch Národnej banky. Doteraz zlikvidovali 700 ton."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

95. TLAČOVÁ BESEDA PREZIDENTA SR I. GAŠPAROVIČA

(23.01.2009; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 11.10; 27 min.; R)

J. DÚBRAVSKÝ moderátor:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ sa dnes stretol so zástupcami občianskej iniciatívy Náš prezident. Po stretnutí by mal oznámiť svoje rozhodnutie, či bude v nadchádzajúcich prezidentských voľbách opäť kandidovať na post hlavy štátu. Tlačovú besedu prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA vám teraz prinášame v priamom prenose."

I. GAŠPAROVIČ:

"... občianskemu združeniu Náš prezident, ktoré vyvinulo veľkú aktivitu a som veľmi rád, že našlo aj pochopenie medzi občanmi pri tom, keď zbierali podpisy do prezidentskej kampane pre mňa. Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta, hlavy štátu, nikdy nie je jednoduché a len tak zo dňa na deň povedať, že idem kandidovať, to je taký hazard aj s vlastnou osobou. Nie je vždycky, myslím si, rozhodujúce aj to, či politická strana niektorá vás donúti kandidovať a nejdete z vlastného presvedčenia, uvedomenia si vlastných možností a vlastných síl. Ja som preto veľmi rád, že som našiel pochopenie u občanov. Uplynulo päť rokov odvtedy, čo som prevzal ústavnú a teda politickú zodpovednosť, ale aj občiansku, nazval by som takú ľudskú zodpovednosť, ktoré vymedzuje prezidentovi Slovenskej republiky ústava. Po celé toto obdobie si uvedomujem, že ide o veľmi vážnu výzvu zo strany občanov, ktorú nie je ľahko napĺňať. Aj ja počas piatich rokov som pociťoval aj taký dobrý pocit, kedy sa mi podarilo dosiahnuť to, čo som si predstavoval a to, čo odo mňa občania chceli, ale aj určitú zodpovednosť, kde som ťažko hľadal určitý konsenzus, či už medzi politickými stranami, ale niekedy aj u niektorých vrstiev občanov, ktorí nepochopili môj zámer a môj postoj pri niektorých zákonoch. Na druhej strane chcem povedať, že spolupráca s predstaviteľmi štátu, s vládou a s parlamentom bola skutočne dobrá a som veľmi rád, že z tejto pozície môžem povedať, že moje skúsenosti z dvoch vlád, ktoré boli ideologicky na opačných stranách, je pre mňa veľkou skúsenosťou a že sa mi podarilo počas tohto päťročného obdobia byť v určitom konsenze s obidvomi vládami. Je to veľmi, veľmi dôležité. Ja som veľmi rád, že sa mi podarilo napĺňať aj tie moje predstavy, ktoré som si dal, kde som ich stanovil ako moje postoje byť nadstraníckym prezidentom a som veľmi rád, že sa mi podarilo aj jedno, čo je veľmi dôležité a to nevstupovať do sporov medzi politickými stranami. A to som už naznačil, vytvárať konsenzuálne prostredie medzi vládou, parlamentom a prezidentskou kanceláriou.

Mojím mottom v minulom období bolo myslím sociálne a cítim sociálne a myslím národne. Je to motto, ktoré si myslím, že ani jedného prezidenta by nemalo opúšťať aj v budúcom volebnom období, pretože takéto motto prispieva k upevneniu spoločnosti aj v otázkach, kde niekedy nemusí byť celé občianske združenie, celý národ jednotný. Jednotnosť v otázkach, ktoré potrebujeme, je ozaj v týchto dvoch bodoch, ktoré som povedal a z tohto pohľadu nás potom môže veľmi aktívne vnímať aj zahraničie. Ja som rád, že sa mi podarilo aktívne vplývať aj na zahraničnú politiku, ktorú dneska vo svete považujú ako za politiku otvorenú, jednoznačnú a do určitej aj by som povedal určujúcu v niektorých trendoch zahraničnej politiky. Takže z tohto dôvodu, samozrejme nechcem hovoriť o budúcnosti, o programe, pretože moju kandidatúru neprijala Národná rada, predseda Národnej rady, ale chcem potvrdiť moje rozhodnutie o tom, že po doručení hárkov vôle občanov a aj po získaní poslancov, poslaneckých podpisov v Národnej rade, chcem oznámiť, že kandidatúru prijmem. Som presvedčený, že mám ešte dosť síl aj predstáv, aby som mohol Slovensku pomáhať, či už doma, ale najmä v zahraničnej politike. Nie je to jednoduché, je to zložité, ale som presvedčený, že sa nám to podarí.

Hovoriť dneska o tom, o konkrétnom, čo aká predstava, si myslím dá sa v tomto momente zhrnúť do takého jedného bodu - ako prekonať krízu, ako prekonať krízu, ktorá Slovensko ešte čaká. Nesmieme byť k tomuto ľahostajní, úloha prezidenta tu bude najmä, zase by som povedal v takej konsenzuálnej postave, ktorá by mala do určitej miery hľadať spoločnú cestu nielen medzi parlamentom, vládou a kanceláriou, ale hľadať tú cestu a nasmerovať cestu k určitým, určitej aktívnej a nielen takej plagiátnej spolupráci medzi politickými stranami, ktoré sú v Národnej rade, teda opozíciou a koalíciou, pretože len jednotnosť v niektorých rozhodnutiach, ktoré sa budú týkať najmä ekonomiky, ale najmä sociálneho postavenia občanov, urobí svoj podiel na tom, že dopady tejto krízy nebudú tragické. A to si budem považovať za najdôležitejšie. Samozrejme od toho odvíjajúc aj tie ostatné povinnosti, ktoré prezident má.

Čiže dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby ste toto brali len ako vstupnú vetu do toho, že som potešený názorom občanov Slovenskej republiky, že sa mám uchádzať znovu o voľbu prezidenta. Ešte raz chcem poďakovať všetkým, najmä občianskej iniciatíve, občanom, poslancom, ale aj tým, ktorí majú iných kandidátov, že budeme a to verím, viesť korektný boj. Ja nemienim robiť nejakú megakampaň, najmä, práve z toho dôvodu, ktorý som povedal. Za tie roky, čo som v slovenskej politike, občania ma poznajú, poznajú ma po dobrých stránkach, poznajú má aj v tom, kde možno som sa im nepáčil, ale to je to, čo bude rozhodovať, ktoré vlastnosti prevažujú a úprimnosť toho ktorého politika, nie na sľuboch, ale na reálnom budovaní a činoch."

M. TRUBAČ, hovorca prezidenta SR:

"Dámy a páni, vážení novinári, nech sa páči, priestor pre vaše otázky."

G. GRENDEL, Markíza:

"Chcem sa opýtať, pán prezident. Podľa prieskumov verejnej mienky vediete teda všetky prieskumy, chcem sa opýtať, aký je váš výklad zákona, či podľa vášho názoru bude rozhodujúce pri prvom kole nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, alebo voličov, ktorí sa zúčastnia na voľbách?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Pán redaktor, dovoľte, aby som vám odpovedal trochu inak ako očakávate. Je známe, že jedným z autorov tejto ústavy som aj ja, takže výklad toho článku ja viem, ako sme ho pri tvorbe mysleli, ale nechcem tým povedať teraz, aby som sa nedostal do pozície, že ho obhajujem, pretože som kandidát. Ale myslím si, že ten článok je logicky vysvetliteľný a dúfam, že takéto vysvetlenie sa aj dostane."

Televízia JOJ:

"Pán prezident, ja sa chcem opýtať, či sa považujete za aktívneho prezidenta, napríklad v porovnaní s českým pánom prezidentom. Viackrát ste čelili výhradám, že ste trošku pasívny, eventuálne, že využívate benefity prezidentskej funkcie, hovoria to najmä vaši odporcovia. Chcem sa teda opýtať, či ste dostatočne aktívny prezident z vlastného pohľadu. A ešte taká podotázka, vy ste naznačili, že nie je dobré, ak strana donúti niekoho kandidovať, máme takého kandidáta, viete o takom kandidátovi na Slovensku?"

I. GAŠPAROVIČ:

"No ja som len povedal svoj názor, že rozhodnutie z titulu rozhodnutia politickej strany ak ten kandidát predtým vyjadruje, že na to ešte nemá a že nechce, tak to si myslím, že je určitý otáznik do budúcnosti.

Pokiaľ ide o moje aktivity, počas celého obdobia som sa pravidelne stretával, dá sa povedať, so všetkými vrstvami alebo spoločenstvami, ktoré na Slovensku sú a tohto roku, na začiatku roku tak isto som sa stretol s predstaviteľmi podnikateľov, stretol som sa s predstaviteľmi národnostných menšín, stretol som sa s predstaviteľmi miest a obcí, stretol som sa s predstaviteľmi cirkví a to jednoznačne bolo poďakovanie za moju prácu. Národnostné menšiny jednoznačne konštatovali, že za toto obdobie, tým nechcem povedať, že mojou, len mojou zásluhou, že sa vzťah štátu k menšinám totálne zlepšil.

Zahraničná politika v otázkach, kde boli niekedy problémové názory aj medzi predstaviteľmi vlády a predstaviteľmi parlamentu, som im dokázal vždycky dať, mne, doslova to tak poviem a som presvedčený, že by takto charakterizoval aj minister zahraničných vecí, sa nám podarilo dať do polohy, ktorá bola akceptovaná vo svetovej zahraničnej politike, či ide o Afganistan, či ide o otázky vôbec vzťahu aliancie k jednotlivým zložkám pôsobiacim v zahraničí, či ide o otázky reformy OSN, ale nakoniec aj spolupráce s jednotlivými štátmi, či už ide o otázku V4, kde zhoda je prakticky by som povedal častokrát naformulovaná aj mojou, mojím názorom a mojou politickou predstavou, musím povedať, že, ste spomenuli pána prezidenta českého, že sme v absolútnej zhode v niektorých otázkach, samozrejme tam, kde máme argumentácie iné, tam si ich každý ponechávame. Otázka, ak sa takto pýtate, napríklad do budúcnosti, otázka Európskej únie a čo je úloha Slovenska, to bude jedna z veľmi závažných otázok, ktoré budeme musieť riešiť, pretože si myslím, že naše postavenie v Európskej únie bude súvisieť s takými dvomi by som povedal názormi. A to či Európska únia bude pokračovať ako politické zoskupenie, alebo či Európska únia si uchová kredit, povedal by som, takého monolitného ekonomického priestoru a nebudú sa realizovať záujmy jednotlivých krajín nad záujmy druhých krajín. Tak ako sa nedostane Slovensko a niektoré iné menšie štáty do pozície, do pozície by som povedal sekundárnej a z tohto budeme musieť vychádzať aj v otázke našej vo vzťahu k únii. Dneska svet prehodnocuje aj politické postavenia štátu, funkcie, úlohy štátu, ktoré sú veľmi dôležité, kde som presvedčený a naznačujú to aj niektorí predstavitelia tvrdého, by som povedal, trhového názoru, že zodpovednosť a funkcie štátu do budúcnosti bude musieť rešpektovať. A tu je úloha prezidenta do budúcnosti tak isto veľmi vážna a dôležitá."

B. PIOVARČIOVÁ, TA 3:

"Ja by som sa chcela spýtať, pán prezident, ako vnímate nejednotnú podporu vašej kandidatúry v koalícii, najmä zo strany HZDS sa teda ozývajú názory o vašej nečinnosti, naopak strana Smer aj SNS vás podporujú. Takže ako vnímate túto skutočnosť?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja si myslím, že dôkaz toho je ten dnešný deň, kedy som dostal podpisy nie reprezentantov politických strán, ale dostal som podpisy občanov a ja som presvedčený, že občan bude a nie politická strana ten, ktorý bude rozhodovať, o tom, ktorého kandidáta si zvolí alebo ktorému kandidátovi dá svoju dôveru alebo nie. Čiže táto otázka ozaj vo vzťahu ku mne nie je nejaká rozhodujúca. Na druhej strane ja som presvedčený a ja nemám žiadne problémy s priaznivcami alebo sympatizantami HZDS, kde moje postavenie a vzťah k nim je absolútne normálny, ja ich akceptujem, rešpektujem a som presvedčený, že tak isto oni akceptujú mňa. Nie politické vedenie, to je o niečom inom, ja som presvedčený, že občania politických strán, občania Slovenska sa nebudú rozhodovať na základe len vyjadrenia politických strán, ale aj na základe svojho vlastného cítenia a vzťahu k tej ktorej osobe."

J. BARBORÁK, SRo:

"Pán prezident, vo svojom príhovore ste spomínali to, že vy očakávate korektný zápas v rámci predvolebnej kampane. Považujete tie posledné výpady zo strany Ľudovej strany - HZDS za korektné? Napríklad Vladimír MEČIAR vás označil za človeka, ktorý riadil privatizáciu v 90. rokoch."

I. GAŠPAROVIČ:

"Trošku by som poopravil tú vašu otázku, že priaznivcov HZDS, nie, niekoľkých predstaviteľov špičky HZDS a k tomu ja si myslím, že sa vôbec nemusím vyjadrovať, každý občan Slovenskej republiky, ktorý sleduje tento 20-ročný vývoj, si myslím, že si urobí sám svoj názor, k čomu to smeruje, prečo to je tak, že k tomu sa vyjadrovať, si myslím, že pre mňa by ani nebolo dobré."

T. MAJERSKÁ, SITA:

"Pán prezident, ja sa chcem naspäť vrátiť k volebnej kampani, ktorá sa už o nejakých pár dní začne. Chcem sa spýtať, keby ste nám mohli predstaviť svoj volebný tím. Prvá otázka. Druhá otázka, koľko sa mu podarilo vlastne občianskemu združeniu vyzbierať podpisov a koľko podpisov od poslancov máte? Ďakujem."

I. GAŠPAROVIČ:

"Pôjdem s tou poslednou otázkou. Podľa informácie je to vyše 30-tisíc podpisov a čo ma informovali z Národnej rady, to máme tiež okolo 30 alebo 40 podpisov poslancov. Takže to je ale otázka, ktorá dá sa povedať ide tak mimo organizácie mojej osobnej."

?:

"No a nech sa páči ešte na tú volebnú kampaň, či je korektná politická súťaž, že je neskorá volebná kampaň, neskorý začiatok."

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja neviem, či je neskorá alebo skorá, pretože niektorí kandidáti volebnú kampaň už majú veľmi dlho a prezentujú svoje, svoju žiadosť u občanov, aby im dali hlasy, ale to je otázka, hovorím, občana a nie mňa."

D. ŠNÍREROVÁ, Pravda:

"Ja by som sa chcela opýtať na to, ako bude financovaná vaša predvolebná kampaň, či prispejú aj strany, ktoré vás podporujú a tiež na to, ako budete v čase predvolebnej kampane, počas tých dvoch týždňov oddeľovať úrad prezidenta od samotnej kampane, či to máte nejako premyslené a či by ste mohli predstaviť váš volebný tím, či toto je celý tím alebo ešte máte nejakých ďalších ľudí."

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja som až do polovice júna vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky a bolo by zlé, ak by som zanedbal tento úrad do toho času. Moje povinnosti vo vzťahu k parlamentu, vláde, vo vzťahu k občanom, vo vzťahu k zahraničnej politike nič nemenia na tom, že som kandidátom. Takže z toho pohľadu si budem ďalej riadne vykonávať svoju funkciu.

Pokiaľ ide o kampaň, už som povedal na začiatku, nebudem robiť nejakú megakampaň, keď budem oboznamovať vás a občanom s mojím volebným programom, budete vedieť aj o celom mojom volebnom tíme. Zatiaľ sú toto môžem povedať aj moji priatelia, tí, ktorí zorganizovali akciu zbierania podpisov a zatiaľ sú oni aj takým mojím volebným tímom."

Otázka:

"Mohli by ste ich predstaviť?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Áno, pána profesora poznáte všetci, pán KROMKA je viceprimátor v Poprade, Jozefa - Jozefa, predseda HZD, poznáte tiež všetci, Romana MALATINCA, ktorý zastupuje mladých ľudí, je veľký národovec, je predstaviteľ a organizátor našej histórie ľudovej, umeleckej, najmä ľudovej kultúry, spevu a tancov, čo ma teší, pána profesora tak isto poznáte všetci. Čiže toto sú títo moji ľudia. Som veľmi rád, že všetci patria, alebo všetci vychádzajú z toho môjho hesla, najmä z toho druhého, kde hovorím, že myslím národne, sú to všetko ľudia, ktorí si vážia Slovenskú republiku, vážia si slovenskú históriu a pre Slovensko už teraz urobili veľmi veľa. Som presvedčený, že tento kolektív bude doplnený ešte o ďalších ľudí z oblasti občianskej, z oblasti pedagogickej, z oblasti vedecko-výskumnej a najmä z oblasti mládežníckej. Takže v tomto problém nie je. Dokonca mám veľa listov a e-mailov, kde sa hlásia ľudia do tohto tímu. Takže bol by to strašne veľký tím, keby som akceptoval všetkých a preto som to rozhodnutie ako tím bude vyzerať, nechal práve na nich, aby si oni tento tím zložili. Takže ešte raz nielen im, ale všetkým tým, ktorí mi vyjadrili dôveru svojimi podpismi, ďakujem a som presvedčený, že ich nesklamem a teším sa na budúcu spoluprácu."

M. TRUBAČ:

"Dámy a páni, pre túto chvíľu vám ďakujem a prajem príjemný zvyšok dňa, dovidenia."

J. DÚBRAVSKÝ:

"Sledovali ste priamy prenos z tlačovej besedy Ivana GAŠPAROVIČA o jeho kandidatúre v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Záznam tlačovej besedy si môžete pozrieť aj na spravodajskom webe TA 3."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

96. Útok na palác

(26.01.2009; Sme; s. 20; Hrabko Juraj)

Kampane pred prezidentskými voľbami môžu byť zaujímavejšie, než sa očakávalo: nejasným postojom KDH k Radičovej alebo tým, čo na seba prezradia Mečiar s Gašparovičom.

"Žiadnakampaň" v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami sa v krajine už úspešne rozbieha. Potrvá do 15. dňa pred voľbami a začne sa opäť 48 hodín pred nimi. Doterajšie udalosti naznačujú, že zrejme nebude až taká nezaujímavá.

Napríklad pýtať sa dnes predsedu KDH, koho bude voliť po tom, čo KDH podporilo Ivetu Radičovú, je podľa hovorcu kresťanských demokratov smiešne a nemiestne. Aj keď nevedno, či ide o tlmočenie odpovede predsedu KDH, alebo sa otázka k nemu ani nedostala a komentár k nej podal iba hovorca, v podstate je to jedno - Pavol Hrušovský má zrejme problém verejne povedať, koho bude v nadchádzajúcich prezidentských voľbách voliť.

Je faktom, že kresťanskí demokrati sa v nich rozhodli podporiť Ivetu Radičovú. Zároveň je faktom, že Pavol Hrušovský verejne odkázal sympatizantom hnutia, aby sa v prezidentských voľbách o tom, koho voliť, rozhodli sami. "Odporúčame členskej základni voliť Ivetu Radičovú, ale je na rozhodnutí každého, ako posúdi všetky postoje ktoréhokoľvek kandidáta," oznámil nie tak dávno predseda hnutia. To je naozaj zvláštny druh podpory, keďže Hrušovského nemožno podozrievať z toho, že v tomto prípade nevie, čo hovorí, presnejšie, prečo sa v jednej vete tak rozhovoril.

Nejde o Radičovú, ani o KDH, ale o spôsoby. Budúca kandidátka si je asi vedomá, že s priazňou kresťanských demokratov nemôže počítať, ale sa musí o ňu uchádzať. Koniec, koncov, po Hrušovského oznámení tak budú s väčšou vervou robiť aj ostatní kandidáti.

Je nespochybniteľné, že odporúčanie vedenia ktorejkoľvek strany a v akejkoľvek záležitosti má pre jej členov a sympatizantov len deklaratórnu podobu, obzvlášť, keď ide o voľby.

Smiešne a nemiestne preto skôr je, keď predseda strany, ktorá sa oficiálne rozhodla podporiť istého kandidáta, nie je schopný a ochotný mu v prípade potreby hoci každý deň alebo aj každú minútu vyjadriť podporu. Napríklad tak, ako Smer Ivanovi Gašparovičovi alebo HZDS Milanovi Melníkovi, ktoré to,

naopak, pripomenú aj vtedy, keď sa ich na to nik nepýta.

Zdá sa, že práve súboj medzi Gašparovičom a Melníkom-Mečiarom bude patriť k tým zaujímavejším. Zase sa totiž čo-to dozvieme aj zo zákulisia starých čias, keď bol Ivan Gašparovič predsedom parlamentu, Vladimír Mečiar premiérom a Slovensko čiernou dierou.

Prirodzene, netreba im potom hneď všetko uveriť - obaja totiž radi zavádzajú. Aj legenda, ktorú momentálne v ich sporoch uprednostňuje hlava štátu, má dve strany. Prvou je, že Gašparovič v predchádzajúcich voľbách vyhral nad Mečiarom a stal sa tak prezidentom. To je fakt. Lenže fakt je aj to, že druhou stranou tejto mince je, že v prvom kole Mečiar porazil Gašparoviča o viac ako 200-tisíc hlasov a druhé kolo nebolo vôbec "za" Gašparoviča, ale "proti" Mečiarovi. Niekedy samotné fakty nestačia, ale dôležitá je aj ich interpretácia.

Tak alebo onak, uchádzači o kreslo v prezidentskom paláci sú už známi a výber veľmi pestrý - od starého uja cez kričiacu ženskú až po mamku-upratovačku. Keďže ústava stanovuje iba dve podmienky pre voliteľnosť kandidáta, v princípe je jedno, či palác v najbližších rokoch obsadí Fero, niektorý z Ivanov, Milan, Iveta, Zuza, Dagmar alebo ďalší - ukáže to iba na vkus krajiny. Za dôležitejšie považujem iné - aby hlava štátu bola zvolená tými, ktorí voliť pôjdu, a nie tými, ktorí voliť nepôjdu.

Juraj Hrabko

Autor je publicista

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

97. ZRKADLO TÝŽDŇA

(25.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

Petra MAŤAŠOVSKÁ, moderátorka:

"Pred týždňom začal na Slovensko prúdiť plyn. Nie však z východu na západ, ale po prvý raz opačne cez plynovod Jamal. Priemyselná výroba v pondelok postupne ožila, zamestnanci sa mohli vrátiť do práce."

Žena:

"Som rada, že konečne sa spustila výroba a pracujeme. Také bolo neisté, človek nevedel, čo bude ďalej."

Muž:

"Iste, aj tá dovolenka by sa hodila, ale treba aj peniaze k životu."

Žena:

"No, dúfajme, že sa to nebude viackrát opakovať, sme neprišli o zákazníkov a my prídeme o zamestnanie."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Rusko a Ukrajina začiatkom týždňa našli spoločnú reč. Podpísali zmluvy o cenách suroviny i tranzite a otvorili plynové kohútiky do Európy. Avšak viaceré štáty, vrátane Slovenska, boli po predošlých skúsenostiach zo stroskotaním dohôd v optimizme radšej opatrní. Plyn na ukrajinsko-slovenskú hranicu nakoniec po dvoch týždňoch nakoniec predsa len dorazil. Stalo sa tak v utorok. Minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK neskrýval radosť."

Ľubomír JAHNÁTEK:

"Dostali sme práve teraz rýchlu informáciu. Kapušany sa práve otvorili. Už máme úsmevy všetci na tvári."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"O tri dni na to SPP zrušil stav núdze v plynárenstve a s ním sa skončila aj séria stretnutí krízového štábu. Riziko totálneho výpadku prúdu tzv. blackoutu sa podarilo zažehnať. Minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pominuli dôvody a mandát ministra hospodárstva z uznesenia vlády na spustenie V1, to znamená, že obnovenie druhého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach nebude."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Podľa exministra diplomacie Eduarda KUKANA z SDKÚ-DS sa výpadky v dodávkach ruského plynu budú opakovať. Súhlasí tak so závermi českej rozviedky, ktorá upozornila na návrat plynovej krízy."

Eduard KUKAN:

"Rusko získalo silnejšiu pozíciu a Európa by si mala z tohto zobrať poučenie."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Na Úrade vlády sa začalo hovoriť o vytvorení plynárenského podniku, ktorý by konkuroval SPP. Ruský Gazprom má záujem. Hovorí zástupca Alexander MEDVEDEV."

Alexander MEDVEDEV:

"Gazprom už má takéto skúsenosti so spoločnými podnikmi vo Veľkej Británii, vo Francúzsku a v Taliansku a nevidíme žiaden dôvod, prečo by sme tak nemohli spolupracovať aj so Slovenskom."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Podľa Roberta FICA to môže byť aj spoločnosť RWE."

Robert FICO:

"Vláda si vie predstaviť vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by - samozrejme - mal svoje dominantné postavenie štát so zahraničným partnerom iným ako sú dnes akcionári v Slovenskom plynárenskom priemysle."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Plynová kríza pominula, no škody ostali. Navyše do popredia sa opäť dostáva celosvetová hospodárska kríza. Viaceré podniky ohlásili prepúšťanie. Dosahy recesie by mala zmierniť špeciálna rada zložená so zástupcov vlády, centrálnej banky, odborov, zamestnávateľov, komerčných bánk a samospráv. Fungovať začne v najbližších dňoch. Premiér pripustil neplánované výdavky do niektorých sektorov, a teda možné zvýšenie deficitu verejných financií ako aj úsporné opatrenia."

R. FICO:

"Vláda Slovenskej republiky má tri základné ciele - zamestnanosť, za každú cenu zachovať sociálne programy, ktoré sú nastavené. Tretí cieľ, veľmi významný je, aby v roku 2009 Slovenská republika patrila medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"So staronovým návrhom v boji s hospodárskou krízou prišla aj SDKÚ-DS. Zníženie rovnej dane z 19-tich na 16 percent a zvýšenie odpočítateľnej položky podľa Ivana MIKLOŠA povzbudí domácu spotrebu a produkciu."

Ivan MIKLOŠ:

"Keď potrebujeme zvýšiť domáci dopyt, tak oveľa lepšie je, keď tak urobíme znížením daní, ako zvýšením verejných výdavkov."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Po týždňoch úvah a špekulácií sme spoznali meno nového ministra zahraničných vecí. Už zajtra o 11-tej hodine 30-tej minúte prezident vymenuje na čelo rezortu kariérneho diplomata Miroslava LAJČÁKA, ktorý pôsobí ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Prezidentov hovorca Marek TRUBAČ."

Marek TRUBAČ:

"O 11.30 pán prezident odvolá pána KUBIŠA a menuje pána LAJČÁKA za nového ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Ján KUBIŠ odchádza z postu šéfa diplomacie po dva a pol roku na vlastnú žiadosť. Prijal totiž ponuku výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN."

"Parlament prijal v odchádzajúcom týždni tri návrhy na prezidentskú kandidatúru. Prvou oficiálnou kandidátkou je nezávislá Dagmar BOLLOVÁ. Po nej priniesol do Národnej rady petičné hárky aj nezávislý poslanec František MIKLOŠKO. A potrebné podklady odovzdal aj úradujúci prezident Ivan GAŠPAROVIČ, ktorý ide do volieb ako občiansky kandidát, no s podporou Smeru a SNS."

Ivan GAŠPAROVIČ:

"Po doručení hárkov vôle občanov a aj po získaní poslaneckých podpisov v Národnej rade chcem oznámiť, že kandidatúru prijmem."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Najvážnejšia súperka, spoločná kandidátka opozície Iveta RADIČOVÁ, sa s odovzdaním petičných hárkov veľmi neponáhľa."

Iveta RADIČOVÁ:

"Poslanci majú stretnutie za KDH a SMK budúci týždeň, kde budú spolu a ja chcem odovzdať aj podpisy a podporu troch poslaneckých klubov."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Národná rada prijíma návrhy na prezidentských kandidátov do štvrtka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]