Kancelária NR SR
Oddelenie komunikácie s médiami a verejnosťou
tel: 02 5441 2049, 5972 2450, fax: 5441 6307
E-mail: elena.valovicova@nrsr.sk



NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Monitoring elektronických médií a tlače



Obsah výberu

Predseda NR SR

1. Pozbierané [informácia]
(11.10.2008; Život; č. 41, s. 8; Šimončič Andrej, Mezencevová Zuzana)

2. ZADLŽENÉ NEMOCNICE DOSTANÚ PÔŽIČKU [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

Podpredsedovia NR SR

3. BELOUSOVOVÁ: Pálenie učebníc vlastivedy by pripomínalo tridsiate roky [informácia]
(09.10.2008; www.tasr.sk; s. -; -)

4. Komentár: Pressburg, Požoň, Partyslava [informácia]
(09.10.2008; www.aktuality.sk; Komentáre, 20.58, s. -; Krovošík Lukáš)

5. NIKDY SOM NENAVRHOVAL PÁLENIE UČEBNÍC VLASTIVEDY, TVRDÍ L. SZIGETI [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 1 min.; KAŠIAROVÁ Mária)

6. SMK CHCE DOSTAŤ UČEBNICU VLASTIVEDY DO BRUSELU [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

7. ZNEUŽILI JU AJ NA IDEOLOGICKÉ CIELE. Domobrana? [informácia]
(11.10.2008; Život; č. 41, s. 20-21; Filipko Richard)

Poslanci a parlament

8. Aj bez zaručeného e-podpisu [informácia]
(09.10.2008; Trend; č. 40, s. 44, 45; Andacký Jozef)

9. Bush predpovedal koniec víz [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 2; Kubalová Anetta)

10. Bush: Víza sú uzavretá vec [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 1; Kubalová Anetta)

11. Čas proti násiliu [informácia]
(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 1; Moravčíková Marta)

12. Dary pre politické strany. Najviac 150-tisíc od jedného [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 2; sita)

13. DO SPORU MEDZI VEDENÍM A RADOU STV SA UŽ ZAPOJILI AJ PARLAMENTNÍ POSLANCI, HOVORIA O TUNELOVANÍ A TRESTNÝCH OZNÁMENIACH [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.; SUDECKÝ Radko)

14. Dobrá rada nad zlato [informácia]
(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 12; -)

15. Dôvod na infringement [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 32; Leško Marián)

16. Duray: Nacionalizmus pozdvihnutý na vládnu úroveň [informácia]
(09.10.2008; www.topky.sk; Domáce, 10:50, s. -; tasr)

17. Europoslanec útočil na Slovensko [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 2; Skyvová Mizeráková Beáta)

18. Fico chystá rošádu vo vláde [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 1, 2; Dömeová Annamária)

19. Gabura vyzýva svojich voličov, aby nepodporili Radičovú za prezidenta [informácia]
(09.10.2008; www.sme.sk; Z domova, 11:53, s. -; sita)

20. Gaburov hotel? [informácia]
(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 46, 47; Pôbišová Ivana)

21. Ján Kvorka: Verím, že tretia novela zákona o Martine bude úspešná [informácia]
(07.10.2008; Turčianske noviny; č. 40, s. 4; KP)

22. Konflikt v STV sa odkladá o týždeň [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 2; Kernová Mirka)

23. Kubiša má nahradiť Maďarič, Maďariča Podmanický [informácia]
(09.10.2008; www.sme.sk; Z domova, 11:58, s. -; sita)

24. MAĎARSKÍ EUROPOSLANCI KRITIZOVALI SLOVENSKÚ VLÁDU [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,9 min.; R)

25. MAĎARSKO-SLOVENSKÁ SLOVNÁ MINIPRESTRELKA V EUROPARLAMENTE [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)

26. Maďarský radikál chce zmierovať [informácia]
(10.10.2008; Nový Čas; s. 7; sita)

27. MESTO KOŠICE NEMÁ PRE INVALIDOV BEZBARIÉROVÉ BYTY [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; VIDO Dávid)

28. Mimochodom [informácia]
(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 2; eb)

29. MIMORIADNA RADA STV SA NEKONALA [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)

30. MPSVR navrhuje zrušiť motivačný príspevok v hmotnej núdzi [informácia]
(09.10.2008; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)

31. NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU SA PREBERALI SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MIHÁLIKOVÁ Soňa)

32. NELEGÁLNY VÝRUB STROMOV V BRATISLAVSKOM PARKU SA PODARILO ZASTAVIŤ, OCHRANÁRI BOJ O PARČÍK NEVZDÁVAJÚ [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; GAPČOVÁ Martina)

33. Nižňanský nevysvetlil suchoty STV [informácia]
(10.10.2008; Pravda; s. 2; lm)

34. POD Š. NIŽŇANSKÝM SA TRASIE KRESLO ŠÉFA STV, NA POMOC SI VOLÁ POSLANCOV [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; SUDECKÝ Radko)

35. PREMIÉR CHCE ŠETRIŤ NA ARMÁDE, NO SNS JE PROTI [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; LINHART Martin)

36. Rumun chce pomáhať našim Maďarom [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 2; knm)

37. SKONČÍ SA MONOPOL SLOVENSKEJ POŠTY [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.; DÓKOVÁ Blanka)

38. Slota sa vyváža ako prezident [informácia]
(10.10.2008; Pravda; s. 4; vv, zp)

39. Slotová odpoveď [informácia]
(10.10.2008; Pravda; s. 14; Daniš Dag)

40. SLOVENSKÁ TELEVÍZIA ŽIADA OD VLÁDY 150 MILIÓNOV KORÚN [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; RUDOLF Ivan)

41. SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY SA RIEŠILI NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

42. SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY SA RIEŠILI NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2,3 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

43. SLOVNÁ PRESTRELKA NA SLOVENSKO-MAĎARSKÚ TÉMU V EURÓPSKOM PARLAMENTE [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 08.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej, VÝROSTKOVÁ Lucia)

44. "Sociálnejšia" SDKÚ je obyčajná kamufláž [informácia]
(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 4; Palkovič Karol)

45. SPRÁVY [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 20.00; 4 min.; JANITOR Marek)

46. STRUČNE [informácia]
(10.10.2008; Šport; s. 25; Felix Ján)

47. Šéf Rady: STV je v kríze, Nižňanský neplní sľuby [informácia]
(09.10.2008; www.aktualne.sk; Domáce, 16.05, s. -; Bariak Ladislav ml.)

48. Škodia Slovenskej televízii skutočne temné sily? [informácia]
(10.10.2008; Pravda; s. 15; Milan Lukáš)

49. Táral? [informácia]
(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 26; Ďurajková Lenka)

50. V Slovenskej televízii sa trasú kreslá [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 4; Nejedlý Tomáš)

51. Večný Halloween v STV? [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 9; Turčík Peter)

52. VEREJNOPRÁVNA TASR. [informácia]
(09.10.2008; Trend; č. 40, s. 43; tc)

53. VLÁDA SA BUDE ZAOBERAŤ OTVORENÍM DRUHÉHO DÔCHODKOVÉHO PILIERA [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; GÖRNER)

54. Vtáka poznáš po perí, politika po spôsoboch [informácia]
(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 17; Dostál Ondrej)

55. Výbor chce zmeniť dary pre strany [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 2; sita)

56. Zachránil ho bojkot [informácia]
(10.10.2008; Nový Čas; s. 6; ham, sita)

57. Zákon o daroch [informácia]
(10.10.2008; Nový Čas; s. 7; -)

58. ZÁVEREČNÝ PREHĽAD SPRÁV [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 1 min.; R)

59. "Zjednotení v rozmanitosti" s európskymi symbolmi [informácia]
(10.10.2008; Šport; s. 24; Felix Ján)

60. Zverejňovať výsledky sa u sprostredkovateľov nenosí [informácia]
(09.10.2008; Trend; č. 40, príloha Finančný biznis, s. 54, 55; Bednárová Jana)

61. Žiak je pre ministerstvo školstva prípad [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 3; jkr, joč)

Téma dňa

62. BANKOVÁ GARANCIA BUDE NEOBMEDZENÁ? [informácia]
(09.10.2008; Új Szó; s. 1; č, Hn, só)

63. Časovaná bomba? [informácia]
(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 128-130; sel)

64. HZDS chce podiely v bankách [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 7; knm)

65. HZDS chce za neobmedzenú ochranu vkladov podiely v bankách [informácia]
(09.10.2008; www.hnonline.sk; Ekonomika, 11:20, s. -; sita)

66. HZDS PODPORÍ RUČENIE ZA CELÉ VKLADY, LEN AK ŠTÁT PREVEZME PODIELY V BANKÁCH [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; KAŠIAROVÁ Mária)

67. Chce podiely v bankách [informácia]
(10.10.2008; Plus jeden deň; s. 11; ľs)

68. KOMENTÁR - Štatariálna legislatíva [informácia]
(09.10.2008; Košický korzár; s. 8; Schutz Peter)

69. ĽS-HZDS: GARANCIE ÁNO, ALE IBA AK VSTÚPIME DO BÁNK [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)

70. ĽS-HZDS CHCE, ABY ŠTÁT PREVZAL ČASŤ PODIELOV V SÚKROMNÝCH BANKÁCH [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVČ Marek)

71. ĽS-HZDS: Plne zaistené vklady? Len keď štát vstúpi do bánk [informácia]
(09.10.2008; www.aktualne.sk; Dnes, 12:05, s. -; Onufer Andrej)

72. ĽS-HZDS PODMIEŇUJE PODPORU NOVELE ZÁKONA O OCHRANE VKLADOV VSTUPOM ŠTÁTU DO KOMERČNÝCH BÁNK [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

73. Na krach bánk nemáme peniaze [informácia]
(10.10.2008; Plus jeden deň; s. 11; Mesároš Štefan)

74. NÁVRH NA OCHRANU VKLADOV ĽS-HZDS PODPORÍ IBA S PODMIENKOU [informácia]
(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; NOVOTNÁ Tatiana)

75. Signál do Elektry neprišiel [informácia]
(10.10.2008; Sme; s. 32; Štulajter Ivan)

76. Slovensko je v závetrí, no nie mimo [informácia]
(09.10.2008; Trend; č. 40, príloha Finančný biznis, s. 13, 14; Lichnerová Tatiana)

77. STOPERCENTNÁ OCHRANA VKLADOV V BANKÁCH NEMÁ JEDNOZNAČNÚ PODPORU V KOALÍCII [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.; DOVALOVÁ Alexandra)

78. ŠTÁT CHCE LEPŠIE CHRÁNIŤ PENIAZE OBČANOV [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; JEDINÁK Juraj)

79. TLAČOVÁ BESEDA PO ROKOVANÍ VLÁDY [informácia]
(08.10.2008; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 13.30; 40 min.; R)

80. VKLADY V BANKÁCH: NEOBMEDZENÁ GARANCIA [informácia]
(08.10.2008; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 2 min.; RATKOVSKÁ Ivana, ZGALINOVIČ Marek)

81. VLÁDA BUDE GARANTOVAŤ STO PERCENT VKLADOV V BANKÁCH [informácia]
(09.10.2008; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 07.00; 0,5 min.; MICHALKA Pavol)



Texty

Predseda NR SR

1. Pozbierané

(11.10.2008; Život; č. 41, s. 8; Šimončič Andrej, Mezencevová Zuzana)

* Nová regionálna šéfka SDKÚ v Bratislave Lucia Žitňanská po zvolení prezradila, že strana sa odpútava od zaoberania sa sebou a "dnešným dňom začíname robiť to, čo ľudí zaujíma." Občania by teda mali byt ostražitejší. Politici o nich začínajú hovoriť, takže myslia na voľby.

* V tých chcú staronoví spojenci poraziť Smer a rozdávať karty. Podľa Lipšica to môžu dosiahnuť. Vyšlo mu, že ak "KDH a SKDÚ chcú byť vo vláde, musia byť spoločne silnejšie, ako je teraz Smer." To už by však mali začať niečo robiť, matematika posledného prieskumu totiž ukazuje, že 13,3% (SDKÚ) + 8,5% (KDH) = 21,8%, čo je asi polovica preferencií Smeru.

* Podľa iného prieskumu sú najnedôveryhodnejšími slovenskými politikmi Vladimír Mečiar a Ján Slota. Prvému neverí 39,2%, druhému 35,7% opýtaných. To však nie je podstatné. Obom určite stačí, že im napriek všetkému, aj keby čo bolo, verí jeden muž.

* S číslami (alebo osudom?) sa začal pohrávať aj minister dopravy Ľubomír Vážny. Spomenul 2012

a 2013 čo sú roky, v ktorých podľa neho bude dokončená diaľnica do Košíc. Premiér síce už dávno hovorí o termíne 2010, ale ktovie, či nezmení názor. Alebo ministra?

* A možno napokon zmení auto. Robert Fico a takisto Pavol Paška a Ján Počiatek totiž testujú nové luxusné šesťmiliónové limuzíny. Ak sa im v nich bude páčiť, tak im ich rezort vnútra možno kúpi. Minister financií už vie, ako to chodí. Raz skúšal štvormiliónový mercedes, ktorý mu potom aj kúpili. To však bolo dávno, už pred dvoma rokmi.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. ZADLŽENÉ NEMOCNICE DOSTANÚ PÔŽIČKU

(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

Moderátor:

"Minister zdravotníctva Richard RAŠI plánuje investovať peniaze do zadlžených nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva totiž pripravuje plán na ich oddlženie. Zadlžené zariadenia však požičanú sumu budú musieť vrátiť."

Z. ELIÁŠOVÁ, redaktorka:

"Dlh zdravotníckych zariadení sa dnes vyšplhal na viac ako 9 miliárd korún. Minister zdravotníctva plánuje zatiahnuť ručnú brzdu a dlhy nemocníc zastaviť. Ponúkne im peniaze."

R. RAŠI, minister zdravotníctva:

"Filozofiou je to, aby sa nezopakoval Veriteľ kde došlo k neférovému uprednostňovaniu súkromných firiem na úkor Sociálnej poisťovne."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"17 miliónov od Veriteľa dostali v minulosti aj firmy, v ktorých donedávna spoločníkom a v minulosti aj konateľom bol súčasný predseda parlamentu Pavol PAŠKA. Minister zdravotníctva Richard RAŠI chce po novom investovať peniaze priamo do nemocníc. Finančnú injekciu však dostanú len tie, ktoré budú schopné pôžičku naspäť splatiť."

R. RAŠI:

"A vrátiť ich späť tomu kto im ich dá."

M. PETKO, Asociácia nemocníc Slovenska:

"Členovia ANS žiadajú, aby oddlžovanie sa netýkalo len fakultných nemocníc, ale všetkých lôžkových zariadení, to jest všetkých nemocníc na Slovensku."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Kto bude nemocnice, ktoré dostanú finančnú pomoc vyberať a od koho dostanú peniaze šéf rezortu zdravotníctva konkretizovať nechcel. Isté však je, že pôjde o miliardy."

J. KARPIŠ, Inštitút ekonomických a spoločenských analýz:

"Podľa obmedzených informácií, ktoré k tomuto plánu mám, mi to príde ako nenávratná finančná injekcia štátnych peňazí do systému."

Z. ELIÁŠOVÁ:

"Veriteľ na zlikvidovanie dlhu v roku 2002 potreboval 14 miliárd korún. Faktom ale je, že vtedajšie oddlženie nemocníc pre podozrenia dodnes vyšetruje polícia. Rezort zdravotníctva spolu s ministerstvom financií o oddlžení nemocníc ešte stále rokuje. Faktom ale je, že len Sociálnej poisťovni dlhujú nemocnice viac ako miliardu korún."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Podpredsedovia NR SR

3. BELOUSOVOVÁ: Pálenie učebníc vlastivedy by pripomínalo tridsiate roky

(09.10.2008; www.tasr.sk; s. -; -)

Bratislava - Pálenie kníh vlastivedy by pripomínalo praktiky a postupy istých skupín z 30. rokov minulého storočia, keď sa Európou i svetom začal šíriť "hnedý mor". Pre TASR to uviedla prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová. Strana maďarskej koalície (SMK) totiž požaduje stiahnutie učebníc vlastivedy pre štvrtákov na školách s vyučovacím jazykom maďarským, keďže sú v nej zemepisné názvy uvedené v štátnom, teda slovenskom jazyku a ich preklad do maďarčiny sa dá nájsť len v priloženom slovníku. Poslanec SMK László Szigeti dokonca poznamenal, že podľa názoru jedného z rodičov by sa učebnice v prípade, že ich minister školstva Ján Mikolaj nestiahne, dali využiť v rámci vykurovacieho obdobia, mohlo by sa s nimi zakúriť. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič (Smer-SD) uviedol, že vláda dohliadne na to, aby boli v učebniciach zemepisné názvy uvedené v obidvoch jazykoch, knihy sa však aj podľa neho pálili "za Hitlera".

Podľa SNS sa niektoré školy s vyučovacím jazykom maďarským nechávajú zneužívať niektorými politikmi SMK, keď odmietajú učiť z aktuálnych učebníc vlastivedy a chystajú sa nevybalené knihy vrátiť ministrovi Jánovi Mikolajovi. "Upozorňujeme všetkých riaditeľov škôl, ale aj rodičov žiakov, aby nepodliehali týmto nezmyselným politickým tlakom, pretože SMK chce neskrývane vytvoriť neplnohodnotných občanov SR, ktorí nemajú úctu k štátnemu jazyku a prichádzajú o možnosti uplatniť sa v budúcnosti mimo územia južného Slovenska," uvádza Belousovová. Odmietanie učebnice vlastivedy je podľa nej nezmyselné, keďže knihy sú vydané v súlade so zákonom.

"Cieľom SMK je vháňať príslušníkov maďarskej národnosti do akéhosi "geta'". Takáto politika je egoistická, pretože cieľom SMK je za každú cenu si udržať voliča maďarskej národnosti, no na druhej strane ich jednoznačne poškodzuje pri začleňovaní a plnohodnotnom živote v SR," uzatvára Belousovová.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Komentár: Pressburg, Požoň, Partyslava

(09.10.2008; www.aktuality.sk; Komentáre, 20.58, s. -; Krovošík Lukáš)

Vždy, keď politici potrebujú svojich občanov obrať o ďalší krajec slobody alebo peniaze, nafúknu nejaký zástupný problém a urobia z neho medzinárodnú kauzu. Národ zatiaľ vášnivo diskutuje o podružnostiach, zatiaľ čo v dave sa umne pohybujú "vreckoví zlodeji". Tak je to aj s témou slovenských zemepisných názvov v učebniciach pre žiakov maďarskej národnosti.

A prečo nie?

"To chceme, aby občan Slovenskej republiky len zato, že je občanom maďarskej národnosti, nepoznal názov Bratislava a hovoril by stále iba Požoň?" Položil si premiér Fico s vážnym tónom v hlase a kamennou tvárou nedávno rečnícku otázku. Strane maďarskej koalície a Budapešti sa totiž nepáčia slovenské zemepisné označenia v učebniciach vlastivedy pre školákov maďarskej národnosti. Podobnú otázku si kladie aj Slovenská národná strana a veľa ďalších Slovákov. No nejde zase len o búrku v pohári vody, ktorá zbytočne zaťažuje beztak nedobré vzájomné vzťahy?

Prečo by Maďari nemohli Bratislavu označovať slovom "Požoň"? Ako to ubližuje Slovákom? Ako tým škodia Slovensku? Prečo slovenská vláda na diplomatickej úrovni neprotestuje proti tomu, že na normálnych zemepisných mapách, ktoré sa predávajú v Nemecku alebo Rakúsku je hlavné mesto Slovenskej republiky označované názvom "Pressburg", Košice sú "Kaschau" a Banská Bystrica je "Neusohl"? Prečo sa Bratislava v anglicky hovoriacom svete marketingovo prezentuje ako "Partyslava"?

Natískajú sa aj mnohé ďalšie otázky. Prečo napríklad Slováci, pracujúci v Spojenom kráľovstve, zásadne hovoria: "letím do Londýna"? Prečo nehovoria v súlade so zvykmi hosťujúcej krajiny: "letím do Londonu"? Ba čo viac, Slováci v Británii sa aj medzi sebou bavia zväčša po slovensky. Čo by nato povedal nejaký britský alkoholik - nacionalista? Vie už o tom Gordon Brown? Protestujú Rakúšania proti tomu, že Slováci ich hlavné mesto nazývajú "Viedeň" a nie "Wien"? Keby mali rakúski nacionalisti Haider a Strache podobné problémy ako Slota s Belousovovou, už dávno by trvali na tom, aby Slováci nazývali ich hlavné mesto slovom "Wien". Takisto aj o bavorskom Mníchove by sme analogicky podľa logiky Fica a SNS mali hovoriť ako o "Münchene".

Nech si Maďari používajú názvy, aké chcú

Je zaujímavé, že maďarské historické názvy našich miest a označovanie Slovenska ako "hornej zeme" najviac pohoršujú tú istú fajtu ľudí, ktorá Róma nenazve inak ako tradičným označením "cigáň". Politická korektnosť je síce hlúposť, ale keď sa tak sami chcú označovať, tak prečo ich presviedčať, že Rómami nie sú? "Cigáň" je nejaké tradičné pomenovanie, rovnako ako "Felvídék". Cigáni chcú, aby sme rešpektovali, že teraz si hovoria "Rómovia". Slováci chcú, aby ostatní rešpektovali, že dnes už nie sú akousi "hornou zemou", ale Slovenskom. Trocha konzistencie, súdruhovia nacionalisti!

Pokiaľ maďarské geografické označenia slovenských miest nie sú hanlivé, tak prečo ich nenechať, nech si ich používajú ako chcú? Ja sám pochádzam z oblasti Slovenska, ktorá bola pred rokom 1945 zmiešaným územím, kde vedľa seba žili Slováci, Nemci a židia. Mesto, v ktorom som sa narodil, má historický nemecký názov, rovnako ako neďaleké mesto, kde teraz žijem. Táto jazyková pestrosť, aj keď dnes už patrí minulosti, pre mňa vždy bola zdrojom fascinácie, nikdy nie komplexov. Keďže zo svedectiev starých ľudí viem, že vzťahy medzi Slovákmi a Nemcami v našej oblasti boli väčšinou vzťahmi obohacujúcimi.

Ako konzervatívec pociťujem rešpekt k spontánne vyrasteným, tradičným štruktúram a keďže skutočnosť, že Maďari medzi sebou nazývajú napríklad Bratislavu "Požoňou" nijako nezasahuje do sféry mojej osobnej slobody alebo pohodlia, je mi to úplne ľahostajné. Skutočnosť, že naše mestá boli v minulosti zložené z mešťanov slovenskej, nemeckej a maďarskej národnosti, je súčasťou ich historického svojrázu. Normálny človek to rešpektuje ako hodnotovo neutrálny, historický fakt. Lenže naši nacionalisti majú mentalitu sociálnych inžinierov. Snaha zasahovať do jazyka a predpisovať ľuďom ako majú rozprávať, je súčasťou tejto mentality.

Štátne školstvo spôsobuje konflikt

Ak niekto vidí problém v tom, že v maďarským jazykom napísaných učebniciach pre žiakov maďarskej národnosti budú maďarské geografické názvy, mal by vziať v úvahu, že na juhozápadnom Slovensku desať percent rodičov maďarskej národnosti dáva deti do slovenských škôl. Na východnom Slovensku dáva do slovenských škôl svoje deti dokonca až štyridsať percent rodičov maďarskej národnosti! Ak aj nejaký maďarský problém existuje, vyrieši sa sám od seba spontánne a plynutím času. Samozrejme, len za predpokladu, že to celé nepokazia slovenskí nacionalisti...

Učebnicová kauza, ktorá sa pomaly dostáva aj na medzinárodnú úroveň, poukazuje však aj na iný problém. A to na skutočnosť, že kdekoľvek štátny monopol poskytuje nejakú verejnú službu, ktorej obsah je centrálne určený a nanútený zhora, bez spätnej väzby k "zákazníkom", zákonite vzniká zbytočný konflikt. Verejné školstvo je presne takýmto typom služby. Keby existoval slobodný trh so vzdelávaním a voľným výberom učebníc, konflikt by nikdy nevznikol. Zisk nehľadí na národnosť a súkromní poskytovatelia vzdelania na jazykovo zmiešaných územiach by v snahe získať čo najširšiu klientelu museli obsah výučby stanovovať tak, aby nevylučoval ani Slovákov, ani Maďarov.

Ako píše americký libertarián Harry Browne, keby internet nebol decentralizovaný a prevažne privátny, ale štátny a centralizovaný, tiež by fungoval ako naše školstvo. Inými slovami, mali by sme len jednu "verejnoprávnu" webstránku pre všetkých a rôzne svetonázorové, náboženské, či etnické skupiny by sa medzi sebou zúrivo hádali, koľko z ich agendy sa dostane na monitor. Miesto toho si dnes každý môže nájsť na internete svoje vlastné stránky. A tak by malo fungovať aj vzdelanie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. NIKDY SOM NENAVRHOVAL PÁLENIE UČEBNÍC VLASTIVEDY, TVRDÍ L. SZIGETI

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 1 min.; KAŠIAROVÁ Mária)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"Nikdy som nenavrhoval pálenie učebníc vlastivedy, tvrdí poslanec za SMK László SZIGETI. Reagoval tak na kritiku podpredsedníčky SNS Anny BELOUSOVOVEJ, podľa ktorej sa knihy pálili v čase šírenia hnedého moru v 30-tych rokoch 20. storočia."

L. SZIGETI:

"Moje odporučenie vlastne súhlasí s tým odporučením, na čom sa zhodli rodičia, že zabalia tie učebnice a vrátia ministrovi školstva. Ja som nikdy nehovoril o tom, že treba spáliť tieto učebnice. Ak to niekto tak pochopil, tak to ľutujem."

M. KAŠIAROVÁ:

"SZIGETI kritizoval nové učebnice vlastivedy pre žiakov maďarskej národnosti, lebo obsahujú zemepisné názvy len v štátnom slovenskom jazyku."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. SMK CHCE DOSTAŤ UČEBNICU VLASTIVEDY DO BRUSELU

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

V. BELISOVÁ, moderátorka:

"Pálenie kníh vlastivedy by pripomínalo praktiky a postupy istých skupín z 30. rokov minulého storočia, keď sa Európou i svetom začal šíriť takzvaný hnedý mor. Prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany Anna BELOUSOVOVÁ takto reagovala na jednu poznámku poslanca za Stranu maďarskej koalície Lászlóa SZIGETIHO. SMK požaduje stiahnutie učebníc vlastivedy pre štvrtákov na školách s vyučovacím jazykom maďarským, keďže sú v nej zemepisné názvy uvedené len v slovenčine a maďarský preklad možno nájsť v priloženom slovníku. László SZIGETI údajne citoval jedného z rodičov, aby sa učebnice v prípade, že ich minister školstva Ján MIKOLAJ nestiahne, dali využiť v rámci vykurovacieho obdobia. Poslanec SMK László SZIGETI však tvrdí, že pálenie učebníc nikdy nenavrhol."

L. SZIGETI:

"Moje odporúčanie vlastne súhlasí s tým odporúčaním, na čom sa zhodli rodičia, že zabalia tie učebnice a vrátia ministrovi školstva. Ja som nikdy nehovoril o tom, že treba spáliť tieto učebnice. Ak to niekto tak pochopil, tak to ľutujem."

V. BELISOVÁ:

"Podpredseda vlády Dušan ČAPLOVIČ v súvislosti s učebnicami vlastivedy uviedol, že vláda dohliadne na to, aby boli v týchto knihách zemepisné názvy uvedené v obidvoch jazykoch. SMK plánuje predložiť kritizované učebnice vlastivedy pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na pôdu Európskeho parlamentu, s tým ale nesúhlasí minister školstva Ján MIKOLAJ. Podľa neho ide o jednoznačné zasahovanie politiky do školského systému. Šéf rezortu školstva trvá na tom, že sporná učebnica pre štvrtý ročník je vydaná v zmysle zákona a pravidiel. Aj podľa exministra školstva a podpredsedu KDH Martina FRONCA je zaťahovanie učebnice vlastivedy do Bruselu nezodpovedné."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. ZNEUŽILI JU AJ NA IDEOLOGICKÉ CIELE. Domobrana?

(11.10.2008; Život; č. 41, s. 20-21; Filipko Richard)

Je reálne, aby aj dnes vznikla na Slovensku domobrana? V Európe ju má iba Švajčiarsko, ktoré je neutrálne. Hovorí historik IGOR BAKA (32) z Vojenského historického ústavu.

Je domobrana minulosťou?

Diskutovať v súčasnosti o domobrane je podľa mňa spiatočnícke. Financovali by sme organizáciu, o ktorej z histórie vieme, že je ľahko zneužiteľná. Je finančne aj logisticky náročná.

Nemohla byť kedysi za domobranami aj snaha zarobiť, povedzme, na vyzbrojovaní?

To mohlo byť vždy a všade, keď sa hovorilo o investíciách. Domobrana veľká investícia vždy bola. Nie je síce vyzbrojená ťažkou technikou, ale treba jej dať pechotné zbrane, uniformy, autá, sklady, priestory na cvičenie.

Ministerstvo obrany tvrdí, že nepripravuje žiadny zákon, a absolútne nepripúšťa vytvorenie domobrany...

Lebo v dnešných pomeroch je bezpečnosť krajiny garantovaná členstvom Slovenska v NATO a Európskej únii. Vytvárať domobranu je proti tomuto prúdu.

Čo by sa muselo stať, aby domobrana vôbec vznikla? Okrem prijatia zákonov, úpravy štátneho rozpočtu?

V prvom rade by museli určiť, pod koho by domobrana patrila, kto by ju riadil, kto zabezpečoval materiál, ako by fungovala. Aký by mala vzťah k armáde, určiť, kto by bol domobranec. Je to ohromne zložité. Domobranec musí byť vycvičený a musí vedieť, čo má robiť. Nemôže to byť človek z ulice, ktorý si vezme zbraň a ide.

Čo to je domobrana?

Je to podporný prvok armády, ktorý sa postaví v čase brannej pohotovosti. Čiže keď je napätie medzi dvoma štátmi a vyhlási sa mobilizácia tesne pred oficiálnym vyhlásením vojny.

Aké sú jej úlohy?

Zabezpečuje cesty, mosty, železnice, aby sa armáda mohla bez problémov pohybovať. Snaží sa vyčistiť cesty pred záškodníkmi, ktorí by chceli vyhodiť mosty do vzduchu. Domobrana môže napríklad aj mobilizovať staršie ročníky, chrániť vodárne, elektrárne, môže pomáhať pri evakuácii obyvateľstva, odstraňovaní trosiek po bombardovaní, pri zdravotnej činností. Pôsobí v tyle, nie na fronte. Môže napríklad zabezpečiť aj odkrytý bok bojujúcich síl alebo zabezpečovať pasívnu ochranu hraníc. Plní vedľajšie úlohy.

Kto by domobranu organizoval a velil jej? Politici? Armáda?

To je otázne. Domobrana je veľmi ľahko zneužiteľná politickou mocou. Z minulosti poznáme príklad Organizácie, ktorá sa hlásila k princípom domobrany - Hlinkovú gardu. Ona niektoré funkcie domobrany plnila vo vojne proti Poľsku v septembri 1939. Podieľala sa na mobilizácii, strážila mosty, cesty. Ale bol problém s vyzbrojovaním gardy, lebo keď vyzbrojená bola, zneužívala to. Dopúšťala sa rôznych excesov na obyvateľstve. Hlinková garda bola aj nástrojom politickej strany, ktorá ju používala na svoje účely. Bola donucovacím prostriedkom a stále si hľadala nepriateľa - či už doma, alebo vonku.

Kto financoval Hlinkovú gardu?

Bola to polovojenská organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Zriadili ju zákonom o Hlinkovej garde a financovali ju zo štátneho rozpočtu. V totalitnom režime nebola žiadna kontrola peňazí. Garda tak bola za štátne peniaze nositeľom ideológie a podporou režimu.

Prečo vôbec na Slovensku v minulosti vznikali domobrany?

Kedysi v časoch nacionalistických vášní sa do popredia dostával fašizmus. Medzinárodná situácia, strach o bezpečnosť, snaha o militarizáciu spoločnosti, totalitárne tendencie vlády sa prepletali. Vtedy sa formovali organizácie, ktoré mali charakter akejsi domobrany. Či to bola Hlinková garda, alebo nemecký Heimatschutz, ktorý mal chrániť napríklad karpatských Nemcov na Spiši.

Domobrana existovala aj neskôr ako súčasť slovenskej brannej moci...

Ale to bola regulárna armáda, nemala znaky domobrany, iba názov. Po vypuknutí Povstania sa značná časť armády pridala na stranu povstalcov a z jednotiek, ktoré zostali verné Slovenskej republike, sa formovala nová branná moc. Jej ozbrojené zložky dostali oficiálny názov Domobrana.

Keby dnes teoreticky vznikla domobrana, kto by bol jej členom? Bola by to dobrovoľná, alebo poloprofesionálna organizácia?

Záležalo by, ako by to schválili v zákone. Napríklad v Hlinkovej garde, hoci to nebola domobrana, ale mala tie črty, mohol byť členom len Slovák. Muž od 18 do 60 rokov. V Hlinkovej mládeži chlapci a od roku 1940 aj dievčatá od 6 do 18 rokov. Bola tendencia zaviesť povinné členstvo v garde, čiže chceli, aby bol každý Slovák organizovaný. V ideologickom poňatí to mala byť kostra národa. Ale domobrana nikdy nemá presné hranice, záleží, ako to schvália. V prípade vzniku domobrany v súčasnosti by určite museli byť organizovaní aj v čase mieru a absolvovali by pravidelný výcvik, aby vedeli, čo majú robiť v brannej pohotovosti.

***

SLOTOVÉ "VÍZIE" Vytvorenie domobrany žiadajú šéfovia SNS Ján Slota a Anna Belousovová. Slota tvrdí, že Maďarská garda sa možno vyzbrojuje, a on dostáva výhražné listy. Podľa neho by Slováci boli hlúpi, keby sa nepripravili. Koaliční partneri Smer a HZDS so SNS nesúhlasia, domobranu odmietajú. Slota tvrdí, že slovenská armáda nie je bojaschopná, tanky zarastajú trávou, preto treba na ochranu pred Maďarmi vytvoriť domobranu a nestavať mosty cez Ipeľ, aby tadiaľ nešli maďarské transportéry.

Text pod foto:

Historik IGOR BAKA si nemyslí, že domobrana je dobrý nápad: "Je to spiatočnícke."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Poslanci a parlament

8. Aj bez zaručeného e-podpisu

(09.10.2008; Trend; č. 40, s. 44, 45; Andacký Jozef)

Kataster bude viac online, ale až keď dorazia eurofondy

Vybavovanie na katastri sa má budúci rok zjednodušiť a zlacnieť. Tak to plánuje Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK). K bezplatným výpisom z internetového katastrálneho portálu by tak mali pribudnúť ďalšie online služby. Osobnej návšteve katastra sa síce väčšina jeho klientov nevyhne, ale aspoň môže byť rýchlejšia a lacnejšia ako doteraz.

Navyše, výhodnejšie budú môcť na katastri vybavovať aj ľudia, ktorí nemajú zaručený elektronický podpis. Ten je na Slovensku i po rokoch rozšírený málo. Kedy sa nové IT projekty ÚGKK rozbehnú, závisí od úradníkov, ktorí strážia eurofondy, určené na informatizáciu verejnej správy. Nimi chce katastrálny rezort na papieri sľubne vyzerajúce ambície zafinancovať.

Šesť miliónov cez web

ÚGKK sa vlani v septembri zaskvel, keď po dlhšom otáľaní zrušil poplatky za prístup k dátam cez katastrálny portál. Malo to viacero dôsledkov. Po prvé, rapídne vzrástlo využívanie katastrálneho webu. Za uplynulých dvanásť mesiacov si dva milióny návštevníkov vyžiadali šesť miliónov listov vlastníctva. Predtým, za 3,5 roka platenej prevádzky, to bolo 28-tisíc klientov a milión "elvéčok".

Okrem toho, šéf úradu Štefan Moyzes považuje bezplatnú online službu za jednu z príčin štvrtinového nárastu podaní na kataster. No nevidí to negatívne: "Ľudia opravovali chyby na listoch vlastníctva, čím prispeli k skvalitneniu databázy." Napokon, online kataster, ktorý pre ÚGKK dodal Ness Slovensko, získal nedávno aj ocenenie IT projekt roka.

Na druhej strane, zrušenie internetových poplatkov bolo na dlhý čas poslednou iniciatívou katastrálneho rezortu v online verejných službách (e-governmente). Ich ďalší rozvoj sa zasekol. Vlani ohlasované zámery - elektronická podateľňa a internetové výpisy použiteľné na právne účely (TREND 41/2007) - ostali na papieri.

Pravdu povediac, právne použiteľné výpisy kataster vydať vie. No jeho systém nerieši výber správneho poplatku (čo má byť vyriešené na budúci rok), takže túto službu poskytuje iba verejným inštitúciám, ktoré za ňu nemusia platiť. A preto ju ani na webe nijako nepropaguje.

Čakanie na eurofondy

Dôvod, prečo sa prevádzky nenabehla e-podateľňa, hoci sa už vlani testovala, bolo - samozrejme, okrem tradičného nedostatku peňazí - to, že sa zmenila predstava o IT architektúre. Pôvodne sa uvažovalo o decentralizovanom riešení. Preložené do ľudskej reči, keďže na Slovensku je sedemdesiat správ katastra, malo sa vytvoriť sedemdesiat elektronických podateľní. Nový šéf informatiky ÚGKK Ľudovít Hamaš s tým nesúhlasil: "Nie je efektívne mať 70 serverov a 70 správcov." A začal presadzovať centralizovaný model, keď sa všetky žiadosti zbierajú na jednom mieste.

Veci sa pohli, keď vláda koncom mája schválila národnú koncepciu informatizácie verejnej správy. Na jej základe mal garant budovania e-governmentu, ministerstvo financií, vybrať tri rezorty, v ktorých sa budú online novinky zavádzať - a z eurofondového Operačného programu Informatizácia spoločnosti platiť - prioritne. Vybral ministerstvo vnútra, rezort práce a úrad katastra.

Podriadení Š. Moyzesa potom vypracovali štúdiu vykonateľnosti elektronizácie služieb ÚGKK. Koncom júla ju predložili dozornému eurofondovému výboru. Ten zatiaľ štúdiu definitívne neschválil. Kým sa tak nestane, úrad nemôže vypisovať výzvy a hľadať dodávateľov na nové IT projekty.

Šéf informatikov Ľudovít Hamaš je optimista. Proces papierovej prípravy podľa neho nie je v sklze. Pravda, s nábehom nových služieb počíta najskôr v druhom kvartáli budúceho roka. Okrem peňazí musia novinky počkať na schválenie novely katastrálneho zákona v parlamente. Návrh ešte v júli prerokovala legislatívna rada vlády.

Lacnejšie a rýchlejšie

Ako by sa vybavovanie na katastri malo zjednodušiť? Pomocou takzvaného oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad. To sa bude dať vyplniť online, v práci či doma v obývačke. Ľ. Hamaš opisuje, ako by to mohlo prebiehať. Predávajúci si najprv na katastrálnom portáli vyhľadá pozemok alebo stavbu, ktorú chce predať. Údaje z nájdeného listu vlastníctva, ktoré môže zároveň skontrolovať - či napríklad sedí adresa trvalého bydliska - sa automaticky zapíšu do oznámenia. Obdobne sa do oznámenia prenesú aj údaje kupujúceho. Samozrejme, ak má v katastri nejaký záznam - ak nie, bude potrebné ich dopísať. Nakoniec systém vygeneruje čiarový kód alebo číslo, s ktorým predávajúci zájde na miestne príslušnú správu katastra.

"Okienkový" pracovník pomocou kódu nájde konkrétne oznámenie a údaje z neho prenesie do interného systému, aby sa podanie mohlo spracovať. Údaje nebude potrebné prepisovať manuálne, čo úradníkom ušetrí čas. Čas, a aj peniaze, má ušetriť i klient katastra. Za návrh na vklad podaný pomocou oznámenia sa má platiť päťdesiat eur. Namiesto 66 eur, ktoré mu z peňaženky vytiahne súčasný systém.

Návrh na vklad bude možné poslať aj e-mailom. A vyhnúť sa tak osobnej návšteve katastra alebo kamennej pošty (ak sa návrh posiela cez ňu). Avšak iba v prípade, ak bude návrh opatrený zaručeným elektronickým podpisom. V takom prípade sa správny poplatok znižuje dokonca na 33 eur, polovicu súčasnej sumy. Problém je, že zaručený e-podpis je zatiaľ na Slovensku málo rozšírený. Napríklad v máji Národný bezpečnostný úrad evidoval 18-tisíc certifikátov (TREND 24/2008). Totálnu online komunikáciu komplikuje i fakt, že zaručeným podpisom musia byť okrem návrhu na vklad a kúpnej či darovacej zmluvy signované i prípadné ďalšie dokumenty, od geometrických plánov až po rozhodnutia súdu.

S pečiatkou zo Žiliny

Kým elektronická podateľňa je ešte iba na papieri, na katastri už beží ďalší projekt, ktorý má zefektívniť prácu úradníkov a skvalitniť služby pre klientov. Jeho pointou je sústrediť na jedno miesto tlač a odosielanie výstupov, ako sú rozhodnutia o povolení vkladu. Podľa Ľ. Hamaša je výhodné, ak sa touto činnosťou nebudú zaoberať na každej správe katastra - ako je to doteraz.

Po prvé, ušetria sa ľudia. Šéf katastrálnych informatikov odhaduje, že tlač a obálkovanie rozhodnutí na úradoch po celom Slovensku zaberú každý mesiac čas, ktorý zodpovedá celomesačnému pracovnému času šesťdesiatich zamestnancov. A ten by mohli venovať iným úlohám. Okrem toho, centralizácia môže zrýchliť vybavovanie na katastri. "Stáva sa, že vklad je už schválený, ale rozhodnutie ešte nie je v expedícii," vysvetľuje Ľ. Hamaš.

Po novom sa majú rozhodnutia cez rezortný intranet posielať do Žiliny, kde bude v priestoroch zrušeného katastrálneho ústavu umiestnené obálkovacie zariadenie. Náklady na projekt sú predbežne vyčíslené na 500-tisíc až 665-tisíc eur. Dodávateľ ešte vybraný nie je, no Ľ. Hamaš očakáva, že prvé rozhodnutia so žilinskou pečiatkou začnú rozposielať v prvom kvartáli budúceho roka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. Bush predpovedal koniec víz

(10.10.2008; Sme; s. 2; Kubalová Anetta)

Americký prezident verí v zrušené víza. Poďakovali sme sa Afganistanom

Ivana Cašparoviča v Bielom dome privítalo malé faux pas. Ochrankár nevedel otvoriť dvere limuzíny.

WASHINCTON. Desať hodín, štvrtok ráno. Do areálu Bieleho domu vošla limuzína so slovenským prezidentom. Čas.vymedzený návštevám sa na tejto pôde ráta na sekundy. I tu však môže dôjsť k nepredvídateľným zdržaniam.

Ivana Gašparoviča na ceste za historickým okamihom zdržali dvere auta. Členovi americkej čestnej stráže sa ich niekoľko sekúnd nedarilo otvoriť. Zamykanie na špeciálnej limuzíne sa pravdepodobne zaseklo. Americký vojak mykal kľučkou asi desať sekúnd, obzerajúc sa nechápavo na okolostojacich novinárov i šoféra.

Miestni kameramani neskrývali pobavenie. Na otázku, či sa to občas stáva, odpovedali: "Nikdy."

Bolo to však iba malé vytrhnutie z inak presne naplánovaného predpoludnia. Všetko už pokračovalo podľa plánu. Keď do Oválnej pracovne na koniec stretnutia vpustili aj novinárov, slovenský prezident žiaril šťastím.

Georgeovi Bushovi z Bratislavy priviezol súpravu z brúseného skla. Slovenský prezident si okrem koženej tašky s logom Bushovho obľúbeného texaského futbalového tímu odniesol omnoho viac. Slováci budú môcť čoskoro cestovať do Ameriky jednoduchšie.

Koniec víz je blízko

Bush dal viackrát najavo, že zrušeniu víz už nič nebráni. Definitívne áno Slovákom však oficiálne Američania povedia najskôr o mesiac.

Podľa niektorých informácií by mali víza zrušiť 17. novembra, na výročie nežnej revolúcie. Presný termín by mal oznámiť americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael B. Chertoff na návšteve Slovenska 28. októbra. Zrušenie víz sa bude týkať okrem Slovenska a Česka ďalších piatich krajín.

Vízová povinnosť však samotnému stretnutiu oboch prezidentov nedominovala. Viac času venovali americkej ekonomickej kríze. George Bush Slovákov ubezpečil, že podniknú silné kroky, aby ju vyriešili. "Hovorili sme o našej túžbe vyvinúť spoločnú ekonomiku s našimi európskymi priateľmi."

Ivan Gašparovič povedal, že problémy môžu zasiahnuť au- tomobilový priemysel. Zároveň však verí, že to nespôsobí príliš veľké problémy. "Som presvedčený, že Slovensko túto krízu prekoná bez väčšej ujmy."

Bratislava je podľa Georgea Busha dobrým spojencom a nikdy neoľutoval, že podporoval integráciu Slovenska do NATO.

Afganistan je priorita

"Chcem sa poďakovať Slovákom za to, že poslali vojakov do Afganistanu a týmto spôsobom podporili mladú demokraciu," povedal americký prezident.

Ivan Gašparovič prisľúbil zvýšenie vojakov v oblasti o sto percent.

Podľa ministerstva obrany prezident svojím vyhlásením iba potvrdil, že Afganistan je pre nás prioritou.

Slovenskí vojaci nedávno posilnili misiu v krajine. Takmer päťdesiatka ich odišla strážiť tábor Camp Holland na juhu Afganistanu. O dvojnásobnom zvýšení vojakov rozhodol ešte v júni parlament.

----

Ďalší postup

* Slovensko už podpísalo všetky zmluvy potrebné na zrušenie víz.

* Po potvrdení od amerického prezidenta nám už zostáva iba splniť podmienku mať menej ako 10 percent neúspešných žiadostí o azyl.

* Čísla o azyle Američania zverejnia čoskoro.

* Definitívne rozhodnutie má prísť 17. novembra.

----

Text k foto

Slovenský a americký prezident Ivan Cašparovič a George Bush v Oválnej pracovni Bieleho domu nešetrili úsmevmi. Bush dal diplomatickým jazykom jasne najavo, že Spojené štáty zrušia Slovensku víza.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Bush: Víza sú uzavretá vec

(10.10.2008; Sme; s. 1; Kubalová Anetta)

Americký prezident po stretnutí s Ivanom Gašparovičom predpovedal zrušenie víz

Ceorge Bush podľa očakávaní slovenskému prezidentovi nepovedal, kedy presne Američania zrušia Slovákom víza. Naznačil však, že by to nemal byť problém.

Rozhovory v Oválnej pracovni zostávajú dôverné, ale menia svet. Silný signál vyslalo aj stretnutie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča s Georgeom Bushom. Americký prezident po ňom oznámil, že verí v zrušenie víz pre Slovákov.

Stretnutie bolo uzavreté, na jeho konci však nakrátko do pracovne amerického prezidenta vpustili aj slovenských a domácich novinárov.

Bush si najočakávanejšiu správu nechal na záver: "Slovensko urobilo veľký pokrok na ceste k zrušeniu víz. V polovici novembra očakávam pozitívne rozhodnutie pre vašich ľudí. Gratulujem vám i vášmu ministrovi zahraničných vecí, že ste v tejto oblasti tvrdo pracovali."

Gašparovič na dobrú správu pred novinármi priamo nereagoval. Na stretnutí však podľa informácií SME Bushovi poďakoval. Americký prezident Gašparoviča uistil, že ide o uzatvorenú vec.

Gašparovič bol návštevou v Oválnej pracovni nadšený. "Je to pre mňa výnimočný deň, a je to aj isté zadosťučinenie pre Slovákov, že máme s Amerikou dobré vzťahy."

Bushovi potom sľúbil, že Slovensko zvýši množstvo našich vojakov v Afganistane o sto percent.

Potvrdil však iba júnové rozhodnutie parlamentu, ktoré stanovilo počet slovenských vojakov na 246.

----

Text k foto

Ivan Gašparovič si v Bielom dome od Georgea Busha vypočul, že s vízami by nemal byť problém.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Čas proti násiliu

(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 1; Moravčíková Marta)

Podľa výskumov je jednou z hlavných príčin nárastu násilia v spoločnosti jeho prezentácia detskému publiku v televízii, filmoch a videohrách. Ale kým vplyv mediálneho násilia na dospelých je krátkodobý, u detí spôsobuje vážny zásah do vývoja ich osobnosti a môže viesť k necitlivosti až úplnému otupeniu emocionálneho vnímania. Navyše môže vyvolať záľubu v násilí a môže mať za následok jeho schvaľovanie, ba využívanie. Na obohatenie, na dokázanie svojej sily, na uspokojenie sexuálnych potrieb, na preukazovanie svojich kvalít, ak jeho aktér nemá nijaké iné. Tvrdia odborníci.

A rozmýšľajú, prečo je násilie stále populárnejšie. A prečo je stále žiadanejšie (alebo sa nám ako žiadanejšie predkladá) jeho zobrazovanie vo všetkých možných - aj umeleckých - smeroch. Najmä však, prečo sa zobrazuje a predáva takpovediac nahé, bez akéhokoľvek posolstva. Prečo nás ním kŕmia (a my sa kŕmiť dáme) samoúčelne.

Lebo má vysokú predajnú hodnotu a prináša vysoký ekonomický zisk? Lebo najjednoduchšie uspokojuje naše animálne pudy? Lebo je pre nás ako pre živočíšny druh prirodzené? Otázky za milión. Odpovedať by nemuselo byť také zložité. Zložitejšie však je násilie eliminovať. A otázne je, kto, a či vôbec niekto, o jeho eliminovanie stojí. Násilie totiž možno vnímať ako najrýchlejšiu a najjednoduchšiu cestu na dosiahnutie cieľa. Všetky ostatné riešenia si vyžadujú komplikovanejšie spôsoby a väčšiu námahu. Chceme niečo, na čo nemáme, ale má to niekto iný? Jednoducho ideme a vezmeme si to. Ak nedá dobrovoľne, tak násilím. Tak, ako nám to odmalička ukazovali vo filmoch, komiksoch, obrázkových časopisoch, tak ako sme to neskôr vídavali a vídavame v správach o vyhlasovaní vojen alebo o obyčajnej, aj keď do klamstiev o vznešenom poslaní oblečenej agresie, ale aj v rôznych reality šou, parlamentné nevynímajúc.

A prečo sa k cieľu nevieme alebo nechceme dopracovať inak? Lebo nás inak nenaučili? Lebo nám málo ukazovali, že dobré a pekné, je niečo iné? A keď sme sa na čosi pýtali, nemali na nás čas? Namiesto rozhovoru nás (neraz aj vulgárne a s nadávkami) odohnali k televíznej obrazovke? Lebo im nemal kto povedať, že časté sledovanie násilných programov v médiách vedie k ochudobneniu rozumového vývoja? Že detské hry sú potom málo tvorivé, zredukujú sa na napodobňovanie násilia a mimiky násilníkov a že násilné riešenia potláčajú rozvíjanie rozumových schopností? Tiež otázky za milión. Odpovede na ne však môžu byť rovnako lacné ako drahé. Ich cena môže závisieť od toho, či sa prejavmi násilia budeme len kochať, a iba na obrazovkách televízorov, na internete či v ruvačkách s rovesníkmi, pri trápení svojich blízkych, šikanovaní svojich spolužiakov, alebo sa staneme obeťami toho všetkého.

Násilie a hrubosť je naozaj jednoduchá cesta na dosiahnutie cieľa. Pre jeho aktérov a vo forme zisku aj pre tých, čo ho akýmkoľvek spôsobom prezentujú, propagujú a vtláčajú nám do života - neraz aj násilím. Mnohí si to uvedomujeme. Mnohí proti tomu, aj keď neraz úplne bezzubo, protestujeme. Mnohí sa usilujeme primäť spoluobčanov, aby o násilí, ktorým nás zahlcujú takmer všetky médiá, aspoň diskutovali.

Je to dosť? Nie je to náhodou podobne jednoduchá cesta ako násilie, akurát sa ňou nedá dosiahnuť vôbec nijaký cieľ? Nie, ak budeme diskutovať či skôr celkom obyčajne sa rozprávať s našimi deťmi. Ak rozhovorom dáme prednosť pred hrubosťou, vulgárnosťami a bitkami. Ak sa s nimi vôbec budeme zhovárať. A vtedy, keď to potrebujú, nie až potom, keď budeme mať čas.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Dary pre politické strany. Najviac 150-tisíc od jedného

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 2; sita)

Bratislava - Ľudovci ani iná politická strana by po novom už nemohli dostať miliónové dary. Po problémoch s 11 miliónmi korún pre HZDS parlamentný finančný výbor predložil zmenu zákona o politických stranách a hnutiach. Po prípadnom prijatí novely v parlamente by od 1. januára 2009 mohli politické subjekty prijať finančný dar v hotovosti od jedného darcu len jedenkrát za kalendárny rok, a to najviac v hodnote 5 000 eur (150 630 Sk).

Strana bude môcť prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy, pričom podpis darcu bude musieť byť osvedčený v deň podpisu zmluvy alebo najneskôr v deň poskytnutia daru. Ak pôjde o dar v hodnote najviac 500 eur (15 063 Sk), môže darovaciu zmluvu podpísať poverený zástupca strany. Strany budú podľa novely tiež povinné štvrťročne zverejňovať zoznam darcov na internetovej stránke. Zmeny sa dotknú tiež žrebovania audítorov tak, že pri ňom budú prítomní najmenej dvaja členovia príslušného výboru NR SR.

ĽS-HZDS dostala minulý rok od dôchodcu Rudolfa Trávnička sedem miliónov korún a štyri milióny od podnikateľa Jozefa Oceľa. Na zmluvách chýbali overené podpisy štatutárky HZDS Zdenky Kramplovej.

----

Problematické dary

* ĽS-HZDS

- 7 miliónov od invalidného dôchodcu Rudolfa Trávnička

- 4 milióny od zadlženého podnikateľa Jozefa Oceľa

- 50-tisíc od pološtátnej spoločnosti Transpetrol

- 50-tisíc od Brantner Nova s účasťou mesta

* KDH

- 5-tisíc od Združenia kresťanských demokratov

- 50-tisíc od firmy Brantner Nova s účasťou mesta

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. DO SPORU MEDZI VEDENÍM A RADOU STV SA UŽ ZAPOJILI AJ PARLAMENTNÍ POSLANCI, HOVORIA O TUNELOVANÍ A TRESTNÝCH OZNÁMENIACH

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.; SUDECKÝ Radko)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"Odvolávať riaditeľa Slovenskej televízie sa dnes nepodarilo. Kríza však pokračuje. Padajú obvinenia, trestné oznámenia a hovorí sa aj o zrušení STV."

R. SUDECKÝ, redaktor:

"Rada STV neodvolávala riaditeľa Štefana NIŽŇANSKÉHO, lebo na mimoriadne rokovanie neprišlo dosť členov. Poslanec Tomáš GALBAVÝ z SDKÚ."

T. GALBAVÝ:

"Nastoľuje sa otázka, čí netreba verejnoprávnu televíziu rozpustiť."

R. SUDECKÝ:

"Predseda Rady STV Bohumír BOBOCKÝ obvinil NIŽŇANSKÉHO spolu s výrobným riaditeľom z tunelovania. Na účte televízie je podľa neho len 600-tisíc korún a na konci roka jej bude chýbať 200 miliónov. Poslanec Smeru Dušan JARJABEK."

D. JARJABEK:

"Ja som sa na to špeciálne pýtal riaditeľa, čo to má znamenať, no (...) trestné oznámenie na tých, ktorí takýmto spôsobom zavádzali verejnosť."

R. SUDECKÝ:

"Otázka je, kto zavádza, lebo riaditeľ potvrdil, že peniaze chýbajú, a žiada 150-miliónovú dotáciu od štátu. Ďalší pokus o jeho odvolanie by mohol byť už na budúcu stredu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Dobrá rada nad zlato

(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 12; -)

Robert Fico sa dočkal odpovede z Ústavného súdu. Ten požiadal o pomoc pri riešení rébusu nazvaného zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Je jeho dlhodobou agendou, v minulom funkčnom období prešiel v poslaneckej snemovni s veľkou podporou vtedajších koaličných strán, na rozdiel od jeho súčasných partnerov. Sudcovia z Košíc ho však poslali na smetisko s tým, že je protiústavný. Ivetta Macejková Ficovi odkázala, že prijať rovnaký zákon, aj keď už ústavnou väčšinou, parlament nemôže. A máme tu ďalšiu hádanku. Parlament síce môže prijať novú ústavu, hoci aj takú, v ktorej Ústavný súd zruší, nemôže však prijať zákon, o ktorom väčšina politikov hovorí, že je potrebný, ani keby bol ústavný. Azda aj preto môže pán Elektry aj naďalej pokojne spávať a užívať si jej pohodlie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Dôvod na infringement

(10.10.2008; Sme; s. 32; Leško Marián)

Okrem lykožrúta sa tu v poslednom období premnožili aj správy, že Európska komisia spustila proti Slovenskej republike procedúru zvanú infringement. Ide o konanie, ktoré sa začne vtedy, keď si členský štát únie neplní svoje povinnosti voči komunitárnemu právu. A my sme si niektoré nesplnili, lebo máme také ministerstvá i parlament.

Ak odhliadneme od informácie, že komisia vedie konanie proti Slovensku pre ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline, tak ďalšie správy o infringemente sú novšieho dáta. Tým, že náš parlament prijal normu, ktorou opätovne monopolizoval už liberalizované poštové služby, porušil európske pravidlá o ochrane konkurencie. Inicitíva poslancov SNS, aby pomohli Slovenskej pošte, ktorú vedie ich nominant, sa obrátila proti republike. Snaha vládnej koalície obmedziť, ak nie priamo vylúčiť z dôležitých rozhodnutí občianske združenia, sa naplnila pri troch zákonoch: o urýchlení výstavby diaľnic, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a novele zákona o ochrane prírody. Podľa právnika Petra Wilflinga zo združenia Občan a demokracia, Európska komisia začala konanie, lebo všetky tri "porušujú práva verejnosti chrániť si svoje zdravie a životné prostredie". Formálne oznámenie o tom, že Slovensko porušilo zmluvu o Európskom spoločenstve, teraz dostalo aj ministerstvo dopravy, lebo si vybralo poradcu pre PPP projekty "bez akéhokoľvek zverejnenia zákazky". Tým, že dosadilo namiesto poradcu, vybraného v medzinárodnom tendri, firmu zvolenú podprahovou metódou, porušilo nielen vnútroštátne pravidlá, ale aj záväzky, ktoré má republika ako členský štát únie.

Keby ministerstvá a parlament dodržiavali známe a jasné pravidlá vnútri štátu, tak by Európska komisia nemusela infringementom upozorňovať republiku na kalamitné neplnenie jej záväzkov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. Duray: Nacionalizmus pozdvihnutý na vládnu úroveň

(09.10.2008; www.topky.sk; Domáce, 10:50, s. -; tasr)

BUDAPEŠŤ - SMK podá tento týždeň trestné oznámenie na lídra SNS Jána Slotu za jeho protimaďarské výroky z nedele. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského opozičného denníka Magyar Hírlap. Podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray uviedol, že nacionalizmus na Slovensku pozdvihli na vládnu úroveň.

Noviny pripomínajú podrobnosti Slotovho prejavu, na základe ktorého sa SMK rozhodla zažalovať lídra SNS. "Domnievam sa, že Slotove vyhlásenia napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa," povedal šéf parlamentného klubu SMK Gyula Bárdos.

Podľa Duraya slovensko-maďarské vzťah neboli už dávno takto napäté a zaťažené, ako teraz. "Výmena vlády v roku 2006 dostala na povrch u ľudí dovtedy potláčaný nacionalizmus. A tým, že sa SNS dostala do vládnej koalície, nacionalizmus pozdvihli na vládnu úroveň," konštatoval denníku podpredseda SMK.

Zdá sa, že ani predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nechce zaostať za svojím koaličným partnerom, lebo v televíznej relácii povedal, že maďarský expremiér József Antall žiadal pri prvých rokovaniach s ním pre Maďarskú republiku Žitný ostrov. Maďarská republika sa podľa Mečiara bude neustále snažiť vstupovať do vnútorných vecí Slovenska.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. Europoslanec útočil na Slovensko

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 2; Skyvová Mizeráková Beáta)

Slová o porušovaní práv menšín v podaní Rumuna Lászlóa Tökésa Brusel riešiť nebude.

Bratislava/Brusel - Vedenie Európskeho parlamentu nebude riešiť údajné porušovanie práv menšín na Slovensku, o ktorom hovoril v stredu v Bruseli rumunský europoslanec László Tökés. Ten je známy tým, že pred pár dňami na stretnutí so šéfom SMK Pálom Csákym mali debatovať o maďarskej autonómii na Slovensku.

Tökes vyzval šéfa europarlamentu Hansa-Gerta Pötteringa, aby reagoval na údajné porušovanie ľudských práv na Slovensku. "Prosím pána predsedu Pötteringa, európsky parlament a európsku komisiu, aby vystúpili proti hrubému porušeniu ľudských práv a práv menšín, proti panujúcej etnickej intolerancii, verbálnej agresii a diskriminácii," vyhlásil pred plénom europarlamentu. Pötteringova reakcia prišla rýchlo - na výzvu reagovať nebude. "Pán Tökés sa vyjadril v rámci jednominútových príspevkov na ľubovoľné témy, aby povedal svoj názor. Takých príspevkov je veľmi veľa a prezident Pöttering nemôže na všetky reagovať," povedal pre HN vedúci kancelárie šéfa europarlamentu Robert Golanski.

Zároveň dodal, že ak má rumunský europoslanec nejaké výhrady, môže ich tlmočiť európskym politickým frakciám, stranám alebo tiež eurokomisii pre ľudské práva. Ani podľa slovenskej europoslankyne Ireny Belohorskej (ĽS-HZDS) to v europarlamente pre slovensko-maďarské vzťahy nijako nevrie a podľa jej informácií sa nechystá žiadna odpoveď na Tökésovu výzvu. "Možno niečo bolo naznačené, že nech sa dve politické strany SMK a SNS vytĺkajú doma a nechodia s týmto problémom von."

Slovenská prestrelka

Europoslanec Tökés vo svojom prejave hovoril o nacionalistickej propagande, ktorá podľa neho "prebieha proti Maďarom žijúcim na Slovensku, pričom sa uplatňujú metódy zastrašovania a vyvolávania hystérie". Prestrelka pokračovala prejavmi slovenských europoslancov, ktorí zastupujú vládne strany. Vystúpil Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) aj Irena Belohorská (ĽS-HZDS). Tá napríklad pripomenula, že slovenská menšina bola v Maďarsku kruto asimilovaná. Europoslanci za SMK Edit Bauer a Arpád Duka-Zólyomi na ich vystúpenia reagovali len písomne: "Očakávali sme, že aspoň niekto z nich sa na európskej pôde dištancuje od diskriminačných praktík ministra školstva alebo prinajmenšom od rečí predsedu SNS, ktorými šíri nenávisť. Žiaľ, nestalo sa."

Taktiež vyčítajú svojim slovenským kolegom v europarlamente, že ich obviňovali z provokácie ešte pred tým, ako vôbec prehovorili. Prihlásení boli taktiež do jednominútových príspevkov, kde mali hovoriť o učebniciach Vlastivedy pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. "V mojom vystúpení nebolo nič urážlivé. Ale jednoducho by tu mali platiť určité pravidlá hry. Slovensko by si práve za svoju ústretovú politiku voči maďarskej menšine zaslúžilo uznanie, a nie neustále pranierovanie," reagovala Belohorská. Europoslanec Milan Gaľa (SDKÚ-DS) už včera pre HN povedal, že iniciatíva europoslancov SMK pramení zrejme z blížiacich sa eurovolieb.

Čo na to doma

Vládni europoslanci si myslia, že slovensko-maďarské vzťahy by sme mali riešiť medzi sebou, a nie na pôde europarlamentu. Taký istý názor má aj podpredseda vlády pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer-SD). "Riešme to doma, a nie v medzinárodnom priestore." Čaplovič odsúdil aj prejav Tökésa, ktorý je vraj samorastom známym svojimi extrémnymi názormi, ktoré nepatria do Európy 21. storočia. "Tökés urobil medvediu službu aj predsedovi SMK Pálovi Csákymu. Vyzeralo to tak, že sa dohodli, lebo informácie asi nečerpal len z médií," hovorí Čaplovič. Podpredseda SMK Miklós Duray naopak pre HN povedal, že absolútne súhlasí s obsahom prejavu europoslanca Tökésa. "Hovoril absolútne korektne. Každý europoslanec má právo interpelovať udalosti hociktorej členskej krajiny." Duray by privítal, ak by európske štruktúry reagovali na súčasnú situáciu.

----

Text k foto - Europoslanec László Tökés tvrdí, že Maďari na Slovensku sú zastrašovaní.

----

Čo by podľa vás zlepšilo slovensko-maďarské vzťahy?

Dick Kvetňanský, výrobca áut

Vzťahy by pravdepodobne zlepšila absencia SNS vo vláde. Je tiež na smiech neadekvátne jednoduchý, až primitívny prejav politikov SMK. Politik na najvyššej úrovni by nemal mať problém so slovenčinou.

Peter Lipa, hudobník

Určite by pomohla komunikácia. Nehádať sa, rozprávať sa. Počúvať, čo hovorí jeden druhému, Slovák Maďarovi a Maďar Slovákovi. To je tá najjednoduchšia a pritom zásadná vec, ktorá by vzájomným vzťahom pomohla.

Ľudovít Kaník, expolitik

Keby tu neexistovali strany typu SNS, ktoré žijú z vyostrovania slovensko-maďarských vzťahov a súčasne keby v SMK neexistovali prúdy typu Pál Csáky a Miklós Duray, ktoré profitujú z toho istého na druhej strane, tak by slovensko-maďarské strany boli v podstate bez problémov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Fico chystá rošádu vo vláde

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 1, 2; Dömeová Annamária)

Zmena v kabinete. Minister Kubiš údajne smeruje na post eurokomisára.

Bratislava - Vo vláde Roberta Fica sa schyľuje k ďalšej zmene na kľúčovom poste. Ján Kubiš má údajne opustiť kreslo ministra zahraničných vecí. Podľa našich informácií s ním najsilnejšia vládna strana Smer-SD vážne počíta na post eurokomisára, ten je akýmsi ministrom EÚ. V médiách sa pritom už objavili informácie aj o jeho nástupcovi - podľa denníka Plus 1 deň sa novým šéfom diplomacie má stať súčasný minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).

Predstavitelia Smeru na túto tému už údajne hovorili aj so samotným Kubišom.

Konečné slovo bude mať Fico. "Bude na rozhodnutí premiéra, kde mu Kubiš najviac poslúži," povedal náš zdroj. Eurokomisári sa rovnako ako poslanci európskeho parlamentu budú meniť na budúci rok. Záujem stať sa eurokomisárom údajne už prejavil aj šéf zahraničného výboru NR SR za Smer - Boris Zala. "Zatiaľ však takýto prísľub nedostal," hovorí náš zdroj.

Hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová však tvrdí, že Smer sa otázkou kandidátov na eurokomisára zatiaľ nezaoberal. "O Borisovi Zalovi sa uvažuje ako o lídrovi kandidátky do volieb do Európskeho parlamentu a Ján Kubiš je predsa minister zahraničných vecí," reagovala Kližanová Rýsová na konkrétne mená. Premiér informácie o výmene ministrov označil ako "mediálnu kačicu". Zala o možnosti, že by sa stal eurokomisárom, hovoriť nechcel. "Oficiálne sa o tom nediskutuje."

Predstavenie v USA?

Ak by na Kubišov post prišiel Maďarič, rezort kultúry by podľa Plus 1 deň mal viesť člen mediálneho výboru NR SR za Smer Ján Podmanický. Výmena ministrov má byť údajne aj dôvodom, prečo je Maďarič v týchto dňoch spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom v USA. Podľa denníka ľudia v Smere predpokladajú, že cieľom cesty ministra kultúry bolo, aby ho predstavili ako nového šéfa diplomacie. "Mňa nikto neoslovil, takže si myslím, že sú to úvahy, ktoré sú zatiaľ len špekuláciami," povedal pre HN poslanec Podmanický. Práve on bol v parlamente spravodajcom tlačového zákona z dielne rezortu kultúry, ktorý bol označovaný aj ako bič na médiá. Pri jeho presadzovaní bol veľmi aktívny. Práve on predkladal aj všetky podstatné pozmeňujúce návrhy. "Ide o nezmysly, Smer-SD takéto zmeny nechystá," tvrdí Kližanová Rýsová. Výmenu kresiel popreli aj Maďarič a Kubiš. To, že predstavitelia Smeru nie sú s prácou ministra zahraničných vecí stopercentne spokojní, však nie je žiadnou novinkou. HN ešte v máji informovali, že viacerí členovia predsedníctva strany kritizovali fungovanie rezortu a Kubišovu personálnu politiku. Už vtedy sa hovorilo aj o tom, že minister je na "čiernej listine" Smeru a má prejsť na nejaký post v zahraničí. Všetko malo byť len otázkou času. Problémom malo byť, že Kubiš má svoje názory a je príliš apolitický. Jeho odchod do európskej politiky by bol podľa nášho zdroja elegantným riešením pre obe strany.

O kom sa hovorí

Medzi kandidátmi Smeru na šéfa slovenskej diplomacie majú byť podľa našich informácií aj poslanec NR SR Juraj Horváth, ktorý je členom zahraničného výboru aj výboru pre európske záležitosti, alebo veľvyslanec vo Veľkej Británii Juraj Zervan. "Túto informáciu prvý raz počujem od vás, ešte som ju nepočul v strane," reagoval Horváth. V súvislosti s Kubišom sa spomína, že má záujem o kreslo generálneho tajomníka Rady Európy, ktoré sa uvoľní o rok.

----

Text k foto - Ján Kubiš by mal čoskoro zastupovať Slovensko v Európskej komisii.

----

O kom sa hovorí

* Kubiša môže vymeniť minister kultúry Marek Maďarič

* Maďariča má nahradiť poslanec Ján Podmanický

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Gabura vyzýva svojich voličov, aby nepodporili Radičovú za prezidenta

(09.10.2008; www.sme.sk; Z domova, 11:53, s. -; sita)

BRATISLAVA. Poslanec Národnej rady SR Peter Gabura (KDH) vyzýva svojich voličov, aby nepodporili Ivetu Radičovú v prezidentských voľbách, ale volili kandidáta, ktorý vo funkcii prezidenta SR bude ochraňovať právo na život od počatia a v otázkach morálky bude ozajstnou autoritou.

"Ak sa takýto kandidát nenájde, odporúčam svojim voličom nepodporiť žiadneho kandidáta a takto si zachovať správny kresťanský postoj a čisté svedomie," povedal dnes Gabura pre agentúru SITA. Gabura tak reagoval na hlasovanie zo 16. septembra o zákone, ktorým sa mal zrušiť zákon o umelom prerušení tehotenstva. Radičová hlasovala proti návrhu zákona.

Kandidátka na post prezidenta Slovenskej republiky tak podľa Gaburu prezentovala takýmto postojom svoje doterajšie neurčité vyjadrenia k tak zásadnej otázke pre občanov SR. Zároveň upozornil, že tým zároveň nerešpektovala ani Preambulu Ústavy SR, ktorá deklaruje Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo ako morálny základ vzniku samostatnej SR, ani právo na život od jeho počatia. Podľa Gaburu ten, kto podporuje interrupcie - vraždy, ktoré sa od roku 1953 vykonali na približne 1,5 milióna počatých a nenarodených deťoch, nemá právo uchádzať sa o podporu občanov SR, tobôž kresťanov.

Predseda KDH Pavol Hrušovský v nedeľu pre agentúru SITA uviedol, že jeho strana nestiahne svoju podporu Ivete Radičovej ako prezidentskej kandidátke ani po tom, čo v parlamente hlasovala proti zákazu interrupcií. "Jedným zo základných pilierov konzervatívnej kresťanskodemokratickej politiky je nemeniť svoje rozhodnutia. KDH sa rozhodlo po dlhej, ťažkej, ale zodpovednej diskusii podporiť kandidatúru Ivety Radičovej," uviedol Hrušovský. Zároveň dodal, že na budúci rok bude 20. výročie od pádu komunizmu. "Slovensko by si zaslúžilo nekomunistického kandidáta," vyhlásil Hrušovský.

Iveta Radičová je kandidátkou SDKÚ-DS, SMK a KDH do budúcoročných prezidentských volieb. Okrem toho zozbierala aj 15 000 podpisov, aby mohla kandidovať v prezidentských voľbách.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. Gaburov hotel?

(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 46, 47; Pôbišová Ivana)

Návštevníci Bratislavy čoskoro budú môcť prespať napríklad aj v bývalej pracovni predsedu KDH

V bývalom sídle KDH čoskoro vyrastie hotel. Budova na Žabotovej ulici v Bratislave bola roky neodmysliteľne spojená s kresťanskými demokratmi. Tí, ktorí prišli do hlavného mesta vlakom, cestou z hlavnej stanice míňali niekoľkoposchodovú stavbu s veľkým logom strany. Tá patrila firme napojenej cez niekdajšieho financmajstra Petra Gaburu na KDH. Cesty hnutia a Gaburu sa však v ostatných rokoch rozišli. Strana opustila lukratívne priestory a odišla do prenajatých kancelárií a poslanec, ktorý dnes už patrí k nezávislým, sa netajil, že má s touto stavbou veľkolepé plány. Tie sa, zdá sa, začali plniť.

Príbeh jednej budovy: Peter Gabura vstúpil do KDH po novembrovom prevrate v roku 1989 a od roku 1993 bol hlavným pokladníkom strany. Pre stranu bol zjavne ochotný urobiť veľa, keďže o štyri roky neskôr založil spoločnosť Maana, ktorá pre potreby KDH odkúpila od mesta budovu na Žabotovej ulici, kedysi sídlo Západoslovenského krajského výboru KSS. Jej hodnota sa v tom čase odhadovala na 100 miliónov, no Maane ju mesto odkleplo za krásnych 13,9 milióna. Keď spoločnosť nesplácala svoje záväzky voči mestu, vtedajší primátor Peter Kresánek obišiel zastupiteľstvo a firme oddialil splátky. Na zlikvidovanie dlhu voči mestu vtedy peniaze požičal podnikateľ František Mojžiš, spolumajiteľ Drukosu.

V budove okrem KDH sídlila aj Strana maďarskej koalície, Slovenská demokratická koalícia a dnes už neexistujúca Sociálnodemokratická strana Slovenska. Postupne ju opustili a v roku 2004 ich nasledovali aj samotní kresťanskí demokrati. Cesty KDH a Gaburu sa definitívne rozišli na jar tohto roku, keď ho vylúčili zo svojich radov pre nenávistné komentáre na adresu homosexuálov či menšín. Gabura je dnes nezávislým poslancom a nedávno sa Ján Slota vyjadril, že by ho rád privítal v SNS.

Predal firmu?: Budova kedysi žila čulým životom, v jej zasadačke sa organizovali stranícke akcie, sedeli tu volebné štáby, každý týždeň sa v nej konali tlačové besedy. Po odchode straníckych centrál niekoľkoposchodový dom osirel. Politickú činnosť v ňom vyvíjal len samotný Gabura, ktorý tu mal poslaneckú kanceláriu. Podľa internetovej stránky parlamentu ju však už má na inej bratislavskej adrese.

Meno Gaburu či jeho syna Petra už nefiguruje podľa Obchodného registra ani v orgánoch firmy Maana. Firma zvýšila v marci tohto roku svoje základné imanie z jedného milióna na 17,7 milióna. Či má Peter Gabura stále nejaký podiel alebo aktivity vo firme Maana, sme sa nedozvedeli. Poslanec sa vyhovoril na to, že ho k mlčanlivosti viaže obchodná zmluva. Zhovorčivejší nebol ani na tému budúceho hotela. "K Žabotovej sa už nechcem vyjadrovať. Je mi len ľúto, že som ju neudržal na stranícke účely. Môžem povedať len toľko, že pôjde o jeden prvotriedny hotel aj vďaka tomu, že do toho vstúpili Francúzi," povedal pred tým, ako ukončil náš telefonický rozhovor.

Lukratívny flek: Budova bývalého sídla KDH je ako predurčená na hotelové účely. Okrem toho, že je len kúsok od hlavnej stanice, pešo sa z nej poľahky dostanete do centra hlavného mesta. Kúsok od nej sa nachádzajú napríklad aj ministerstvá financií či dopravy, Slovenská akadémia vied, ale i Úrad vlády. Na jej prízemí sa nachádza jedáleň, z ktorej raz môže byť pekná reštaurácia.

Rovno pod oknami budúceho hotela by už začiatkom budúceho roka mali začať s výstavbou jedného z najvýznamnejších investičných projektov na území mesta s názvom Predstaničné námestie. To dnes síce láka skôr asociálov, bezdomovcov a je plné špiny, no už čoskoro by tu malo okrem novej staničnej haly vyrásť aj obchodné centrum či administratívne budovy. V útrobách vznikne galéria i hypermarket. O tom, že má ísť skutočne o veľkolepú a unikátnu stavbu, svedčia aj náklady na výstavbu, ktoré prevyšujú 7 miliárd korún.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Ján Kvorka: Verím, že tretia novela zákona o Martine bude úspešná

(07.10.2008; Turčianske noviny; č. 40, s. 4; KP)

Dva pokusy novelizovať dnes už 14-ročný zákon o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov v minulosti nevyšli. Na októbrovej schôdzi NR SR sa o to do tretice bude snažiť Ján Kvorka.

"Zákon v súčasnej podobe má v podstate deklaratívny charakter a ak má plniť svoje poslanie, je nevyhnutná jeho novelizácia. Na zachovanie a oživenie existujúcich celoslovenských národných ustanovizní, architektonických, umeleckohistorických pamiatok, pamätných miest a budov spojených s osobnosťami a historickými udalosťami formovania slovenského národa, ktoré sa nachádzajú na území mesta Martin, treba mať aj dostatok finančných prostriedkov. A tu je problém, pretože nie je v silách radnice ich zabezpečiť, aktívnejší by mal byť aktívny aj štát," myslí si poslanec Ján Kvorka (Smer-Sociálna demokracia). Podľa navrhovanej novely by málo ministerstvo kultúry poskytovať mestu Martin dotáciu na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína. Výška dotácie by mala byť rovnaká, ako na Národný cintorín prispeje zo svojho rozpočtu mesto.

"Pre Národný cintorín sme sa rozhodli preto, lebo je v európskych podmienkach unikátny, podobný cintorín nájdete len v Paríži. Ten náš nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu. Nemôže nám byť predsa jedno, ako vyzerá miesto posledného odpočinku významných osobností slovenského národa. Navyše, cintorín nenavštevujú len ľudia zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia. Aj to je dôvod, aby cintorín bol nielen dôstojným, ale aj reprezentatívnym miestom," uvažuje Ján Kvorka, ktorý na príprave novely pracuje už viac ako dva roky. "Vnímam to ako svoje poslanie, veď som Turčan. Predchádzajúce pokusy neboli úspešné, ale teraz som optimista. Nejde o blesk z čistého neba, s kolegami poslancami o tejto problematike neformálne už dlho rokujem, vedia o mojej iniciatíve. Pre novelu zákona sa pokúšam získať podporu na- J prieč politickým spektrom, čakajú ma stretnutia s predsedami poslaneckých klubov. Samozrejme, rozhovory som viedol aj s predstaviteľmi mesta Martin, primátor Andrej Hrnčiar mi vychádza v ústrety a je tejto myšlienke veľmi naklonený," pochvaľuje si Ján Kvorka.

Novela zákona o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov bude v NR SR prerokovaná už na októbrovej schôdzi NR SR.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Konflikt v STV sa odkladá o týždeň

(10.10.2008; Sme; s. 2; Kernová Mirka)

V Mlynskej doline na seba narážajú záujmy strán vládnej koalície - na jednej strane Smer a na druhej HZDS s SNS.

BRATISLAVA. Rada STV mala včera zasadať v atmosfére otvoreného konfliktu medzi jej predsedom Bohumírom Bobockým a riaditeľom Slovenskej televízie Štefanom Nižňanským. Nestalo sa tak, doobeda sa nezišiel dostatočný počet členov. Bobocký však naznačil, o čom sa na rade bude hovoriť v stredu.

"Ak padne návrh, nevylučujem," odpovedal na otázku, či bolo naplánované odvolávanie Nižňanského. Ten šéfa Rady STV v stredu spojil s podsvetím, vedenie Slovenskej televízie je zasa obviňované už bývalými manažérkami z tunelovania verejnoprávnych peňazí. Za myšlienkou hlasovať o odvolaní riaditeľa je skupina okolo Bobockého blízka Smeru. Títo členovia na zasadnutie prišli na rozdiel od ľudí z rady blízkych HZDS a SNS. V tomto tábore sa čoraz častejšie hovorí, že problémom rady je práve Bobocký.

Ak by aj včera rada zasadala, k odvolaniu by nedošlo, pretože v nej nie je desať ľudí, ktorí by proti šéfovi STV hlasovali.

Bobocký včera tvrdil, že situácia v STV je vážna. "V súčasnosti sa nachádza v personálnej, ekonomickej a programovej kríze." Nevylučuje, že sa na konci roka dostane do platobnej neschopnosti.

To, že je to v Mlynskej doline vážne, tvrdí aj podpredseda rady Peter Malec, no s Bobockým sa v ostatných bodoch nezhoduje. Odvolanie dvoch členiek manažmentu nepovažuje za dôvod mimoriadneho zasadnutia, čím vysvetlil aj svoju neúčasť na stretnutí. Naopak, netají nespokojnosť s predsedom. "Podľa toho, čo konal a s kým sa stretával posledných desať dní, nemám pocit, že sleduje cieľ, ktorý deklaruje," povedal Malec.

Televízia stojí pred viacerými vážnymi problémami, hovorí podpredseda rady. Menoval slabý výber koncesionárskych poplatkov a to, že hrozí zníženie príjmov z reklamy.

"Podľa toho, čo musí plniť zo zákona, sa v platobnej neschopnosti musí ocitnúť," myslí si Malec. Nižňanský včera vydal vyhlásenie, v ktorom túto možnosť odmieta.

Na zasadnutie prišli aj poslanci z parlamentného výboru pre médiá. Tomáš Galbavý (SDKÚ) hovoril o sklamaní, že členovia rady si neplnia povinnosti a neprišli, Rafael Rafaj (SNS) sa pozastavil nad tým, aké "zbrane ťažkého kalibru" na seba vedenie STV a rady vytiahli. V STV plánujú urobiť poslanecký prieskum.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Kubiša má nahradiť Maďarič, Maďariča Podmanický

(09.10.2008; www.sme.sk; Z domova, 11:58, s. -; sita)

BRATISLAVA. Premiér Robert Fico sa podľa denníka Plus jeden deň chystá vymeniť ďalšieho člena vlády. Ministra zahraničných vecí Jána Kubiša by mal nahradiť doterajší šéf kultúry Marek Maďarič a Maďariča poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Ján Podmanický.

Denník sa odvoláva na zdroje z Ficovho Smeru-SD, kde má Kubiš viacero odporcov. Jeho politika sa vraj nepáči ani premiérovi. "Minister nie je tímový hráč a to premiérovi prekáža," povedal denníku zdroj zo Smeru-SD.

Plus jeden deň konštatuje, že o odchode Kubiša sa hovorí už niekoľko mesiacov. Kubiš má vraj záujem o miesto generálneho tajomníka Rady Európy, ktoré sa uvoľní o rok, on sám to však pre denník poprel. Maďarič jeho nástup na čelo diplomacie komentoval slovami: "Počul som aj lepšie vtipy."

Maďarič spolu s Kubišom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom sprevádza prezidenta Ivana Gašparoviča na návšteve v Spojených štátoch amerických. "Išli ho predstaviť v súvislosti s postom ministra zahraničných vecí," povedal zdroj zo Smeru-SD. Hovorca prezidenta Marek Trubač oponuje: "Návšteva USA má dve časti. Po stretnutí s prezidentom Bushom odchádzame do Pittsburghu na stretnutie s krajanmi. To je hlavný dôvod účasti ministra kultúry v delegácii."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. MAĎARSKÍ EUROPOSLANCI KRITIZOVALI SLOVENSKÚ VLÁDU

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,9 min.; R)

V. BELISOVÁ, moderátorka:

"Slovensko-maďarské vzťahy sa včera opäť dostali na pôdu Európskeho parlamentu počas takzvaného jednominútového vystúpenia, v ktorých sa môžu europoslanci vyjadriť k ľubovoľnej téme. Rumunský poslanec László TÖKÉS požiadal Európsky parlament a jeho predsedu, aby zasiahol s cieľom obrániť uplatňovanie európskych hodnôt maďarskou menšinou na Slovensku. K otázke slovensko-maďarských vzťahov sa v pléne vyjadrili štyria slovenskí europoslanci, hovorí Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ."

M. FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ, Smer-SD:

"Na Slovensku má vláda vo svojom programovom vyhlásení dodržiavanie práv menšín a konzekventne práva menšín dodržiava. Je mi veľmi ľúto, že práve maďarskí poslanci využívajú inštitút jednominútových vystúpení a v každom jednom zasadnutí v pléne Európskeho parlamentu útočia na vládu Slovenskej republiky a teda aj na občanov Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky si ctí dobré susedské vzťahy, chce mať dobré susedské vzťahy, ale na dobré bilaterálne vzťahy musia byť partneri dvaja, zatiaľ podáva priateľskú ruku len vláda Slovenskej republiky."

V. BELISOVÁ:

"Podobne sa vyjadril aj Milan KOTEREC, ktorý kritizoval, že sa zo strany ich maďarských kolegov opakovane zneužíva pôda europarlamentu na útoky namierené na slovenskú vládu a na politikárčenie zamerané na slovenskú politickú scénu."

M. KOTEREC:

"Pozorne som si vypočul slová maďarského kolegu TÖKÉSA a musím protestovať proti jednostrannému hodnoteniu aktuálnych udalostí na univerzálne osočovanie aktivít vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti. Chcem odsúdiť záujmy zneužívajúce partikulárne problémové momenty na poukazovanie na zlý prístup vlády vo všeobecnosti a navyše na pôde Európskeho parlamentu. Ak budeme hľadať trecie plochy, skresľovať situáciu, budeme len zbytočne a trestuhodne iniciovať a roznecovať umelé konflikty, ktoré znepríjemňujú a komplikujú život slovenskej spoločnosti."

V. BELISOVÁ:

"Otázka slovensko-maďarských vzťahov sa v pléne Európskeho parlamentu otvorila po druhý raz v priebehu uplynulých dvoch týždňov, aj na septembrovom plenárnom zasadnutí sa objavila kritika na adresu slovenskej vlády zo strany maďarských europoslancov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. MAĎARSKO-SLOVENSKÁ SLOVNÁ MINIPRESTRELKA V EUROPARLAMENTE

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)

Viliam HAUZER, moderátor:

"V Európskom parlamente sa včera večer opäť odohrala slovná miniprestrelka na slovensko-maďarskú tému. Rumunský europoslanec László TÖKÉS sa sťažoval na to, akú nepriateľskú reakciu koaličných politikov vzbudilo u nás jeho stretnutie so šéfom SMK Pálom Csákym a ich rozhovor o možnej autonómii slovenských Maďarov. Lucia VIROSTKOVÁ, Brusel."

Lucia VIROSTKOVÁ, spravodajkyňa:

"Predseda Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu László TÖKÉS protestuje proti nenávistnej kampani slovenských nacionalistov v snahe zastrašiť maďarskú komunitu u nás."

László TÖKÉS:

"Žiadam Európsky parlament a jeho predsedu Hansa-Gerta PÖTTERINGA, aby zasiahol na obranu uplatňovania európskych hodnôt pre maďarskú menšinu na Slovensku a aby protestoval proti verbálnym útokom, etnickej diskriminácii a intolerancii, ktoré ohrozujú túto menšinu."

L. VIROSTKOVÁ:

"Sedmohradský biskup sa sám navrhol za sprostredkovateľa medzi oboma komunitami na dosiahnutie ich zmierenia. Z reakcie štyroch Slovákov na jeho vystúpenie sa zdalo, že by to pre neho bola ťažká úloha. Europoslanec za Smer-SD Miloš KOTEREC."

Miloš KOTEREC:

"Musím protestovať proti jednostrannému hodnoteniu aktuálnych udalostí na univerzálne osočovanie aktivít vlády Slovenskej republiky. Ak budeme hľadať trecie plochy, skresľovať situáciu, budeme len zbytočne a trestuhodne iniciovať a roznecovať umelé konflikty, ktoré znepríjemňujú a komplikujú život v slovenskej spoločnosti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. Maďarský radikál chce zmierovať

(10.10.2008; Nový Čas; s. 7; sita)

BRUSEL - Za zmierovateľa medzi Maďarmi a Slovákmi sa ponúkol rumunský Maďar László Tökés. Práve s týmto europoslancom mal nedávno rozoberať autonómiu šéf SMK Pál Csáky. "Je škoda, že slovenskí nacionalisti robia štvavú a nenávistnú kampaň proti Maďarom v snahe zastrašiť maďarskú komunitu," vyhlásil. Požiadal zároveň šéfa Európskeho parlamentu Hansa-Gerta Pötteringa, aby zasiahol a "bránil uplatňovanie európskych hodnôt maďarskou menšinou na Slovensku". Aktivity Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny už kritizujú aj eurosocialisti, ku ktorým patrí vládny Smer.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. MESTO KOŠICE NEMÁ PRE INVALIDOV BEZBARIÉROVÉ BYTY

(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; VIDO Dávid)

Moderátorka:

"Druhé najväčšie mesto na Slovensku nemá pre invalidov bezbariérové byty. 31-ročná Denisa, veľmi ťažko chorá matka dvoch malých detí, dostala v Košiciach sociálny byt na piatom poschodí. Už druhý mesiac ale v tomto bloku na Sládkovičovej ulici nefunguje výťah. Pre pani Denisu je tak i len bežný nákup nadľudským výkonom."

D. DUDÁŠOVÁ:

"Takto chodím dennodenne, cesta mi trvá pätnásť, dvadsať minút. Nosím nákup na chrbte a ledva vyjdem. Niekedy mám problém vyjsť na prvé poschodie a bývam na piatom poschodí."

D. VIDO, redaktor:

"Byt pre sociálne slabých predelilo pani Denise mesto, ktoré je jeho správcom. Výťah podľa kompetentných údajne vždy pokazia dve ťažko prispôsobivé rodiny, ktoré tu tiež bývajú."

Ľ. MIHOKOVÁ, hovorkyňa Magistrátu mesta Košice:

"Momentálne sú vyrazené dvere a revízny technik povedal, že nemieni riskovať, aby došlo ešte k nejakej horšej situácii."

D. VIDO:

"Pre tieto dôvody žiadala matka 9 a 12-ročných detí mesto, aby jej pridelilo náhradný byt."

D. DUDÁŠOVÁ:

"Poslala som tri žiadosti, ale nerieši sa to vôbec."

Ľ. MIHOKOVÁ:

"Sociálna komisia rozhodla, že jej pridelí byt na prvom poschodí a tento byt odmietla."

D. VIDO:

"Ten bol však podľa pani Denisy úplne zničený a zo sociálneho príspevku, na ktorý je odkázaná, ho zrekonštruovať nemala šancu. Bezbariérový byt, ktorý by potrebovala, mesto Košice momentálne nemá."

Ľ. MIHOKOVÁ:

"V roku 2005 Národná rada schválila zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a mesto tak muselo previesť byty do osobného vlastníctva."

D. VIDO:

"Na Slovensku je teda možné, že v bezbariérových bytoch bývajú aj zdraví ľudia. Pani Denisa môže o náhradný byt mesto požiadať opäť. Kedy jej však vyhovie je otázne."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Mimochodom

(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 2; eb)

Kríza v maďarsko-slovenských vzťahoch sa vyostrila. Pál Csáky si minulý týždeň neodpustil výroky na tému autonómie na južnom Slovensku, ministerka zahraničných vecí Maďarska Kinga Gönczová si predvolala na koberec slovenského veľvyslanca v Budapešti a Robert Fico na margo udalostí vyhlásil, že slovenská vláda sa nenechá vydierať. Po svojom zareagoval predseda SNS Ján Slota, ktorý pri príležitosti slávnostného odhalenia slovenského dvojkríža v okrese Vranov nad Topľou prirovnal Kingu Gönczovú k Hitlerovi a henleinovcom, pričom vyrukoval s hypotézou, že ak mal Hitler fúzy, ktovie, či nerastú aj maďarskej ministerke. Potúžený alkoholom vyhlásil pred zhromaždeným davom, že "tá strapatá pani, ktorá je skutočné strapatá... predsedovi vlády Slovenskej republiky nesiaha ani po opätky topánok..." je "jedna chudera". Slovenská vláda a maďarské ministerstvo zahraničných vecí sa k slovám predsedu našej druhej najsilnejšej koaličnej strany odmietli vyjadriť.

Gratulujeme Jánovi Slotovi k brilantnej analýze maďarskej zahraničnej politiky a výzoru jej čelnej predstaviteľky: Skutočná pravda býva prostá a neukrýva sa v nezrozumiteľnom a jalovom politicky korektnom rečnení, ale - vo víne. Kedy to tí, čo ohŕňajú nos nad rétorikou lídra SNS, konečne pochopia? Kríza slovensko-maďarských vzťahov je predsa už dlhá a vyčerpávajúca a tento gordický uzol si pýta meč: Keď vy maďarskú gardu, my slovenskú domobranu. Keď vy na huňatých koníkov, my do tankoch. A za každé podrývačské slovo Pála Csákyho postavíme jeden dvojkríž, až nimi budú slovenské kopčeky posiate ako jeden veľký cintorín zdravého rozumu.

* * *.

Vláda poriadne nakopala parlament: Exhibičný futbalový zápas proti manšaftu národnej rady sa skončil tri nula v prospech zákonodarného zboru. Hoci za vládny tím kopal bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie a súčasný člen Smeru Dušan Galis a aj prebehlík zo súperovho mužstva Béla Angyal (ktorý v drese koaličného tímu dokonca fauloval svojho spolustraníka z SMK Gábora Gála), hviezdou zápasu bol najmä útočný tandem Fico - Kaliňák, ktorý mal na svedomí aj prvý z troch gólov. Na zápase nechýbali ani radoví občania - diváci, rozdával sa totiž guláš a pivo.

Po toľkých nezrozumiteľných slovných prestrelkách na pôde parlamentu, diskusných relácií či novinových stránok (kto by to sledoval) je tu konečne poriadny zápas, pri ktorom tečie pot, búria sa vášne a parlamentných futbalistov odnášajú na ošetrovňu. Robo, ideš, bež, bež, GÓÓÓL! Pozdvihujeme svoj pohár s pivom a lyžicu od gulášu na zdravie našej statočnej vládnej jedenástky. Sláva víťazom, česť porazeným, a nám chlieb a hry.

* * *.

Podľa prieskumu agentúry MVK Slovensku najviac škodia šéfovia ĽS-HZDS, SNS a SDKÚ-DS. Vladimír Mečiar vedie s takmer štyridsiatimi percentami respondentov, jeho koaličný partner Ján Slota mu dýcha na krk s asi 36 percentami a líder opozície Mikuláš Dzurinda ho tesne stíha s približne 35 percentami opýtaných. Najdôveryhodnejším slovenským politikom ostáva premiér Robert Fico, ktorému v septembri verilo 46,3 percenta Slovákov. Striebornú priečku obsadil prezident Ivan Gašparovič. Jedenásť percent občanov nedôveruje nikomu.

V krajine, kde sa premiér a prezident podelia o zlato a striebro v prieskume dôveryhodnosti, sa musí vláde sveta žiť. Škoda, že zvyšní dvaja čelní predstavitelia koalície zaujali miesta v opačnej škále rebríčka po boku svojho politického rivala. Aj keď, spomenúc si na premiérovanie Vladimíra Mečiara v blahej minulosti a medvedie služby, ktoré Ján Slota pravidelne preukazuje akejkoľvek snahe slovenskej diplomacie rozmraziť vzťahy nášho štátu s jeho južným susedom, nečudo... No napokon - ak sa politické futbalové exhibície stanú raz pravidelným diváckym šlágrom nedeľných televíznych popoludní namiesto diskusií, verejnoprávna televízia sa jednak konečne zmocní (domáceho) formátu zaručujúceho rekordnú sledovanosť, slovenský futbal sa preberie z agónie, naši politici pôjdu národu vzorom v prevencii civilizačných ochorení prostredníctvom zdravého pohybu - a hlavne, tí s pravidelnou dochádzkou na zápasy budú mať svoje preferencie zaručené. Takže, SDKÚ-DS, budete sa aj nabudúce okúňať?

(eb)

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. MIMORIADNA RADA STV SA NEKONALA

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)

Gabriela MARCHEVSKÁ, moderátorka:

"Pod riaditeľom Slovenskej televízie Štefanom NIŽŇANSKÝM sa trasie stolička. Vo funkcii nie je ešte ani rok a predseda Rady STV už nevylučuje jeho odvolanie. Rada mala dnes mimoriadne zasadať pre podozrenia zo zlého hospodárenia v televízii. Zišlo sa však len šesť členov a rokovanie preto odložili. Situácia znepokojila aj poslancov mediálneho výboru."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ, redaktorka:

"O zlom hospodárení začali po vynútenom odchode hovoriť niektorí bývalí členovia manažmentu. Vedenie televízie ich slová odmietlo. Predsedu Rady STV súčasní manažment obvinil z temných záujmov. Spor prerástol do otvoreného boja medzi vedením a radou. Jej šéf už dnes nevylučuje ani odvolanie riaditeľa STV."

Bohumír BOBOCKÝ, predseda Rady STV:

"Štefan NIŽŇANSKÝ sa spreneveril svojmu projektu. Koná úplne v rozpore s tým, čo sľuboval."

Štefan NIŽŇANSKÝ, generálny riaditeľ STV (telefonát):

"Môj projekt bol stavaný na celé funkčné obdobie a bolo by veľmi, dovolím si povedať, aj hlúpe, keď si niekto myslí, že za päť mesiacov sa dá takýto projekt naplniť. Ja nie som si vedomý toho, že by som sa spreneveril."

B. ŠTEFANOVIČOVÁ:

"Situácia v STV znepokojila aj niektorých poslancov mediálneho výboru parlamentu."

Rafael RAFAJ (SNS), člen výboru NR SR pre kultúru a média:

"Mám pocit, že boli vytiahnuté zbrane s ťažkými kalibrami."

Tomáš GALBAVÝ (SDKÚ-DS), člen výboru NR SR pre kultúru a média:

"Tí, ktorí si platia Slovenskú televíziu, môžu byť znepokojení, čo sa tu vlastne deje."

Dušan JARJABEK (Smer-SD), podpredseda výboru NR SR pre kultúru a média:

"Pozeráme sa na to, ako medzi vedením a Radou STV vládne vojna."

B. ŠTEFANOVIČOVÁ:

"STV má ekonomické problémy. Mnohí ju prirovnávajú k čiernej diere a podľa najnovších informácií údajne nebude mať ani na výplaty. Riaditeľ televízie však tvrdí, že na mzdy bude. Chýbajúce peniaze chce STV získať aj od štátu."

Jozef BEDNÁR, hovorca ministerstva kultúry (telefonát):

"Minister kultúry Marek MAĎARIČ sa k tejto téme vyjadrí až začiatkom budúceho týždňa."

B. ŠTEFANOVIČOVÁ:

"Rada Slovenskej televízie by sa na svojom zasadnutí mala stretnúť na budúcu stredu. No a v utorok budú rokovať aj poslanci mediálneho výboru Národnej rady. Tam si členovia dohodnú termín poslaneckého prieskumu v STV."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. MPSVR navrhuje zrušiť motivačný príspevok v hmotnej núdzi

(09.10.2008; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)

BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) - Rezort práce a sociálnych vecí navrhuje od začiatku budúceho roka zrušiť motivačný príspevok pre deti v hmotnej núdzi. Vyplýva to z návrhu novelizácie výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR), ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní. Na tento príspevok majú v súčasnosti nárok sociálne odkázaní rodičia detí, ktorých priemerný prospech bol v poslednom školskom polroku do 2,5, alebo ktoré si zlepšili priemerný prospech o 0,5. Rodičia detí s prospechom do 1,5 majú nárok na príspevok vo výške 500 Sk (16,6 ˛), pri prospechu do 2,5 je motivačný príspevok v sume 300 Sk (9,958 ˛) a pri prospechu nad 2,5 za podmienky jeho zlepšenia o 0,5 príspevok dosahuje 200 Sk (6,639 ˛).

Podľa návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej by mal parlament rokovať na októbrovej schôdzi, by mala motivačný príspevok nahradiť od januára budúceho roka dávka v sume 500 Sk (16,6 ˛) mesačne, na ktorú budú mať nárok všetky nezaopatrené deti v hmotnej núdzi bez ohľadu na prospech za podmienky, že si plnia povinnú školskú dochádzku. Tým, že motivačný príspevok sa v súčasnosti vypláca len deťom, ktoré si zlepšujú prospech, podľa ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej "dochádza k traumatizácii a vytváraniu tlaku na pedagógov a v mnohých prípadoch sú traumatizované aj deti". Ako uviedla ministerka v polovici júla pri predkladaní návrhu novely, niektoré deti nie sú spôsobilé zlepšovať si svoj prospech, pretože "ich stav a úroveň im to neumožňuje napriek tomu, že sú usilovné, dobré a snažia sa". Ministerka pritom vtedy upozornila, že motivačný príspevok v sume 500 Sk (16,6 ˛) dostáva nízky počet detí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU SA PREBERALI SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY

(09.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MIHÁLIKOVÁ Soňa)

Ľ. BAJANÍK, moderátor:

"Na pôde Európskeho parlamentu sa opäť preberali slovensko-maďarské vzťahy. Predseda Rady Karpatskej kotliny vyhlásil, že na Slovensku sa rozmáha nacionalistická propaganda. Slovenskí europoslanci to rozhodne odmietli a protestovali proti podobným vystúpeniam zástupov maďarskej menšiny."

"S. MIHÁLIKOVÁ, redaktorka:

"Zástupca maďarskej menšiny v Rumunsku László TÖKÉS v rámci minútových vystúpení vyzval na pomoc predsedu Európskeho parlamentu."

László TÖKÉS, rumunský europoslanec:

"Prosím Európsky parlament i komisiu, aby zakročili proti hrubému porušovaniu ľudských a menšinových práv, proti intolerancii, verbálnej agresii a diskriminácii, ktorá začína panovať na Slovensku."

S. MIHÁLIKOVÁ:

"Práve TÖKÉS ale absolvoval nedávno kritizované stretnutie s predsedom SMK, na ktorom padli aj slová o autonómii. Na jeho tvrdenia v Európskom parlamente vzápätí zareagovali slovenskí europoslanci. Podrobili ho kritike, pričom tvrdia, že Európa by si mala naopak všímať práve maďarskú stranu."

Sergej KOZLÍK (nezaradený), slovenský europoslanec:

"Viacerí súčasní maďarskí politickí lídri nezakryte hovoria o myšlienke veľkého maďarstva."

Monika BEŇOVÁ (PES), slovenská europoslankyňa:

"Na dobré bilaterálne vzťahy musia byť partneri dvaja."

S. MIHÁLIKOVÁ:

"Podľa niektorých informácií mali do diskusie zasiahnuť aj europoslanci za SMK s kritikou nových učebníc vlastivedy. V Bruseli ale nakoniec vydali len spoločné vyhlásenie s kritikou slovenských europoslancov."

Vyhlásenie europoslancov za SMK:

(Text na obrazovke číta redaktor)

"Očakávali sme, že aspoň niekto z nich sa na európskej pôde dištancuje od diskriminačných praktík ministra školstva, alebo prinajmenšom od rečí predsedu SNS, ktorými šíri nenávisť. Žiaľ, nestalo sa tak."

Vladimír MAŇKA (PES), slovenský europoslanec:

"Ak niekto chce seriózne problémy riešiť, musí si sadnúť za okrúhly stôl a z očí do očí tieto veci si povedať a nie za chrbtom pichnúť nožom do chrbta."

S. MIHÁLIKOVÁ:

"K otváraniu slovensko-maďarských roztržiek v Bruseli sa pritom v minulosti rezervovane postavili už viacerí európski politici."

Hannes SWOBODA (PES), podpredseda frakcie:

"Tieto problémy by sa mali riešiť najmä na Slovensku. Nemyslím, že diskusie v Európskom parlamente riešeniu napomáhajú."

S. MIHÁLIKOVÁ:

"Zatiaľ však nikto nedokáže s určitosťou vylúčiť, že o slovensko-maďarských vzťahoch nebudeme počuť aj na ďalšej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. NELEGÁLNY VÝRUB STROMOV V BRATISLAVSKOM PARKU SA PODARILO ZASTAVIŤ, OCHRANÁRI BOJ O PARČÍK NEVZDÁVAJÚ

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; GAPČOVÁ Martina)

Juraj JEDINÁK, moderátor:

"Nelegálny výrub stromov v parku na Belopotockého ulici v Bratislave sa podarilo zastaviť. Stromy začal rúbať dnes ráno investor, ktorý tam plánuje postaviť polyfunkčný objekt. Martine GAPČOVEJ viac povedal námestník bratislavského primátora Tomáš KORČEK."

Tomáš KORČEK:

"Boli sme informovaní občanmi, že dochádza v tejto lokalite k nelegálnemu výrubu. Bola privolaná mestská polícia a jednak príslušníci Policajného zboru, ktorí zamedzili ďalšiemu nelegálnemu rúbaniu."

Martina GAPČOVÁ, redaktorka:

"Za obeť teda padlo niekoľko borovíc, platanov a ďalších drevín. Investor začal rúbať ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia. Potvrdila to hovorkyňa Starého Mesta Alena KOPŘIVOVÁ."

Alena KOPŘIVOVÁ:

"Ten výrub nebol legálny. Je síce pravda, že mestská časť v apríli minulého roka vydala rozhodnutie na výrub drevín, čo potvrdil aj obvodný úrad životného prostredia, ale toto rozhodnutie je viazané ešte na vydanie právoplatného stavebného povolenia na stavbu Apartmán parku. My sme vydali stavebné povolenie 10. septembra, ešte však nenadobudlo právoplatnosť."

M. GAPČOVÁ:

"Ochranári bojujú za zachovanie parčíka už 13 rokov. Podľa Sone PÁRNICKEJ šanca na jeho záchranu aj po dnešku ešte existuje."

Soňa PÁRNICKÁ:

"Pretože tu ostali ešte úplne najväčšie stromy, vyrúbali väčšinou mladé platany, ktoré vysadili (...) ako náhradnú výsadbu."

M. GAPČOVÁ:

"Podľa PÁRNICKEJ je teraz jediným možným riešením zámena pozemku. Mestskí poslanci o nej rozhodli pred nedávnom. Na budúci utorok sa pritom malo o výmene hovoriť aj na stretnutí s investorom. Ten akceptoval termín. Opäť Tomáš KORČEK."

T. KORČEK:

"Stretnutie bude na pôde magistrátu v utorok. Budeme hovoriť aj o dnešnom nelegálnom výrube a apelovať na investora, aby sa zdržal do budúcnosti takéhoto konania. Považujeme takýto krok za neprimerané až arogantné."

M. GAPČOVÁ:

"Ak by sa s investorom dohodli na zámene pozemkov, bratislavský magistrát chce parčík revitalizovať. O nelegálnom výrube stromov v parčíku bude staromestský referát ochrany prírody informovať aj bratislavský obvodný úrad životného prostredia. Na výrub reagovala aj poslankyňa SDKÚ-DS Lucia ŽITŇANSKÁ. V parlamente chce navrhnúť novelu stavebného zákona, podľa ktorej by stavebník mohol začať rúbať stromy až potom, ako má právoplatné stavebné povolenie na hlavnú stavbu a nemohol sa zakývať stavebnými povoleniami na vedľajšie stavby. Zároveň navrhne, aby boli všetky oznámenia a rozhodnutia stavebného úradu, proti ktorým môže občan konať, nielen na úradnej tabuli daného úradu a na internete, ale aj priamo na stavbe."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Nižňanský nevysvetlil suchoty STV

(10.10.2008; Pravda; s. 2; lm)

BRATISLAVA - Zákopová vojna medzi riaditeľom Slovenskej televízie a predsedom najvyššieho kontrolného orgánu, ktorý ho zvolil za šéfa, pokračuje. Mimoriadne zasadnutie Rady STV sa totiž včera nekonalo, pretože chýbali dvaja členovia.

Na zasadnutí pritom mal generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský vysvetľovať súčasnú finančnú situáciu, keď televízii na konci roka hrozí platobná neschopnosť. Zároveň mal navrhnúť aj riešenia.

Medzitým však Nižňanský obvinil predsedu rady Bohumíra Bobockého, že zneužíva svoje postavenie, kamaráti sa s mafiánmi a neprimerane mu zasahuje do riadenia televízie: Bobocký obvinenia odmietol s tým, že si plní iba zákonnú povinnosť, pretože riaditeľ odmieta dávať dôležité informácie rade, čo mu zákon prikazuje.

"Rada STV nemohla zasadať, lebo sa nedostavil potrebný počet členov, aby bola uznášaniaschopná," uviedol Bobocký po zrušení schôdze. Na zasadnutie prišli šiesti z pätnástich členov. Potrebných je najmenej osem. "Nič sa nedeje, dôležité body, ktoré sme mali prerokovať, preberieme v stredu, keď má byť riadne zasadnutie," dodal Bobocký.

Mimoriadne zasadnutie sa malo konať pre obvinenia bývalých zamestnancov z nehospodárneho nakladania s majetkom televízie. "Prišiel som preto, lebo situácia je vážna a malo by sa o tom hovoriť," uviedol člen rady Jeno Gorfol. Na zasadnutie prišli aj poslanci parlamentu. "Zlyhala komunikácia medzi radou a generálnym riaditeľom, čo nie je dobre," uviedol Dušan Jarjabek zo Smeru.

Nechcel však povedať, kto je na vine. "Nerozumiem, za čo berú členovia Rady STV plat, keď nechcú riešiť takú mimoriadnu situáciu, aká je teraz v televízii," povedal poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý.

Konflikt medzi riaditeľom Nižňanským a Radou STV sa začal pozvoľna už v lete. Nižňanský sa rozhodol, že nebude posielať informácie o hospodárení verejnoprávnej televízie s tým, že členov kontrolného orgánu by informácie "zbytočne zahlcovali".

Rada pritom konštatovala, že Nižňanský na to nemá zo zákona právo. Napätie sa zostrilo v stredu, keď Nižňanský obvinil predsedu rady Bobockého zo zneužívania právomocí, z vytvárania tlaku na jeho osobu cez podnikateľa Kamila Šrámka, ktorý má podľa neho pochybnú povesť.

"V záujme očistenia mena STV požiadam o vykonanie auditu a podám trestné oznámenie za únik závažných ekonomických i finančných informácií z STV, ako aj za porušenie mlčanlivosti bývalých zamestnancov. Zároveň budem iniciovať poslanecký prieskum," vyhlásil Nižňanský bez toho, aby spresnil, aké informácie unikli. "Pri prieskume bude záležať iba na riaditeľovi, ktoré zásuvky nám otvorí," uviedol Galbavý s tým, že poslanecký prieskum nemá veľký význam.

----

Text k foto

STV sa topí v dlhoch, jej riaditeľ Štefan Nižňanský v stredu predvádzal oblečenie na Bratislavských módnych dňoch. Na otázku Pravdy, či je to vhodná prezentácia, Nižňanský odpovedal: "Ježišmária, neviem, čo riešite, nemám čas vám na takéto hlúposti odpovedať." Viac na www.pravda.sk/niznansky

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. POD Š. NIŽŇANSKÝM SA TRASIE KRESLO ŠÉFA STV, NA POMOC SI VOLÁ POSLANCOV

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; SUDECKÝ Radko)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"V Slovenskej televízii to poriadne iskrí. Rada televízie chcela odvolávať riaditeľa. Tvrdí, že STV priviedol k bankrotu. Schôdzu nakoniec zrušili, lebo rada nebola uznášaniaschopná."

R. SUDECKÝ, redaktor:

"STV nemá peniaze na výplaty, ani na výrobu programu. Chýba jej 200 miliónov. Namiesto riešenia sa riaditeľ Štefan NIŽŇANSKÝ pustil do osobného útoku proti rade. Chce, aby hospodárenie preveril audit a poslanci Národnej rady."

Š. NIŽŇANSKÝ:

"Aby bolo úplne jasné, kto spôsobil prípadné škody alebo ak nejaké nezrovnalosti v rozpočte, ktorý bol schválený pred mojím príchodom."

R. SUDECKÝ:

"Podľa predsedu rady Bohumíra BOBOCKÉHO je riaditeľ bezradný."

B. BOBOCKÝ:

"Sa pokúša zakryť takýmito obvineniami situáciu či už hospodársku, ale aj programovú."

R. SUDECKÝ:

"NIŽŇANSKÝ ráta so štátnou dotáciou 150 miliónov, ale zatiaľ ju nechce dať ani ministerstvo kultúry, ani rezort práce. Zvýšilo by to verejný dlh štátu a narušilo záväzky okolo prijatia eura."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. PREMIÉR CHCE ŠETRIŤ NA ARMÁDE, NO SNS JE PROTI

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; LINHART Martin)

Ján LEŠUNDÁK, moderátor:

"V koalícii hrozí ďalší spor. Tentokrát pre armádu. Kým premiér chce na vojakoch šetriť, SNS by im rada pridala. Chce na to použiť peniaze z predaja prebytočného armádneho majetku."

Martin LINHART, redaktor:

"Tento rok dal štát na obranu 31 miliárd. Ešte v júni sa to ministrovi BAŠKOVI zdalo málo."

Jaroslav BAŠKA (Smer-SD), minister obrany (9.6.2008):

"Ja by som bol veľmi rád, ak by sme o nejakú tú korunku dostali viac."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády (9.6.2008):

"Musia šetriť."

M. LINHART:

"Teraz premiér pritvrdil. Vojakom odkázal, že môžu prísť aj to, čo majú."

R. FICO (8.10.2008):

"Udržiavať armádu, ktorá nás stojí 31 miliárd korún s takým technickým vybavením, aký máme, je naozaj veľký luxus."

M. LINHART:

"Koaličná SNS si však myslí opak. Armáda potrebuje ďalšiu modernizáciu. Aj preto presadila predaj prebytočného vojenského majetku. Kým minister sa s takto získanými peniazmi vopred rozlúčil, národniari chcú odhadovanú miliardu vrátiť armáde."

J. BAŠKA (Téma dňa, 27.8.2008):

"Budú použité či už na rôzne sociálne programy alebo napríklad od zdravotníctva."

Rudolf PUČÍK (SNS), Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť (telefonát):

"Tieto finančné prostriedky by sa napríklad mohli použiť na nákup dopravných strategických lietadiel."

Martin FEDOR (SDKÚ-DS), bývalý minister obrany (telefonát):

"Mal by byť záujem, aby takto ušetrené financie zostali v rozpočte ministerstva obrany. Inak sa rozplynú v štátnom rozpočte a nik nebudú vedieť, ako sa vlastne použijú."

M. LINHART:

"Navyše len niekoľko hodín po vyjadreniach premiéra FICA adresoval šéf NATO ministrom obrany opačnú výzvu."

Jaap de HOOP SCHEFFER, generálny tajomník NATO (zdroj: Népszabadság):

"Členské krajiny Severoatlantickej aliancie musia zvýšiť svoje vojenské výdavky napriek finančnej kríze, ktorá vedie ku škrtom v štátnych rozpočtoch."

M. LINHART:

"Slovensko sa pritom už pri vstupe do NATO zaviazalo, že na obranu bude každoročne dávať dve percentá HDP. To však zatiaľ žiadna vláda nesplnila. Keďže bojaschopná armáda patrí podľa poslanca PUČÍKA medzi priority národniarov, nevylúčil, že otázku jej financovania neotvoria aj na koaličnej rade."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. Rumun chce pomáhať našim Maďarom

(10.10.2008; Sme; s. 2; knm)

László Tţkés žiada úniu, aby zasiahla na ochranu maďarskej menšiny u nás.

BRATISLAVA. Šéf maďarských radikálov v Rumunsku László Tţkés v stredu večer požiadal o pomoc predsedu Európskeho parlamentu a Európsku komisiu, aby zasiahli proti slovným útokom a netolerancii, ktoré údajne ohrozujú maďarskú menšinu na Slovensku. Slovenskí nacionalisti podľa Tţkésa vedú proti Maďarom "štvavú a nenávistnú kampaň". Europoslanec sa tiež ponúkol, že bude robiť sprostredkovateľa medzi Bratislavou a Budapešťou.

Proti jeho vystúpeniu v parlamente vzápätí vystúpili europoslanci za Smer a HZDS. "Považujem za absolútne neprimerané, aby každá schôdza v rámci jednominútových vystúpení bola využívaná maďarskými poslancami - a je jedno či zo Slovenska, Rumunska, alebo Maďarska - ohľadom práv maďarskej menšiny na Slovensku," myslí si Monika FlašíkováBeňová zo Smeru.

Tţkés pred parlamentom prehovoril v čase, keď chcel o postavení maďarskej menšiny europoslancov informovať Árpád DukaZólyomi z SMK. Hovoriť mal o tom, že žiaci na školách, kde sa vyučuje po maďarsky, sa musia u nás učiť z učebnice, kde sú miestne názvy len v slovenčine a iba na konci knihy je prekladový slovník. Vystúpiť nakoniec nemohol pre formálne prekážky.

Zólyomova stranícka kolegyňa Edit Bauer SME povedala, že vystúpenie Tţkésa nemalo so zástupcami SMK ani s ich agendou nič spoločné a hovoril len za seba. Bauer a DukaZólyomi v spoločnom vyhlásení napísali, že od slovenských poslancov očakávali, že aspoň niekto z nich sa dištancuje od "diskriminačných praktík ministra školstva alebo od rečí predsedu SNS, ktorými šíri nenávisť".

Tţkés je známy radikál. Povedal, že by Maďari mali získať späť niektoré časti územia podľa izraelského modelu "územie za mier" a na tomto území si budú uplatňovať právo na sebaurčenie podľa kosovského modelu. Pred dvoma týždňami sa stretol s Csákym. Premiér ho kritizoval za používanie slova autonómia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. SKONČÍ SA MONOPOL SLOVENSKEJ POŠTY

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.; DÓKOVÁ Blanka)

R. TRUTZ, moderátor:

"Služby Slovenskej pošty možno zdražejú. Vedenie štátnej akciovky to vyhlásilo po rozhodnutí Európskej komisie, ktorá nariadila Slovensku opäť otvoriť trh hybridnej pošty aj pre súkromné poštové spoločnosti. Štátna pošta tvrdí, že takto ju môže konkurencia pripraviť o vyše dve miliardy korún."

B. DÓKOVÁ, reportérka TA 3:

"Spor o hybridnú poštu trvá už takmer rok, ide o kombináciu fyzického a elektronického doručovania. Vďaka novele poštového zákona získala na túto veľmi lukratívnu službu - firemné a hromadné zásielky - monopol Slovenská pošta. V pondelok (6.10. pozn) sa alternatívni poštoví doručovatelia po niekoľkomesačnom úsilí dočkali satisfakcie."

N. KROESEE, komisárka pre hospodársku súťaž (písomné stanovisko):

"Opätovná monopolizácia podnikateľskej činnosti, ktorá bola úspešne liberalizovaná, predstavuje krok nesprávnym smerom. Komisia to nebude tolerovať."

B. DÓKOVÁ:

"Komisia nariadila Slovensku opäť otvoriť trh konkurencii, ministerstvo dopravy má mesiac na to, aby Bruselu oznámilo, ako to urobí."

Ľ. VÁŽNY, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (17.9.2008):

"Príprava zákona nie je v žiadnom štádiu, my sme pripravili všeobecné povolenie."

B. DÓKOVÁ:

"Toto povolenie, ktoré by malo definovať podmienky spoločného pôsobenia štátnej pošty a súkromných spoločností na poštovom trhu, už Brusel raz odmietol."

M. HORNÁČEK, zástupca súkromných poštových doručovateľov (20.9.2008):

"Nie je možné, dá sa povedať, rozhodnutím správneho orgánu meniť zákon. Takže jednoducho riešenie, s ktorým prišlo ministerstvo, nie je riešením."

B. DÓKOVÁ:

"Rezort dopravy aj Slovenská pošta sa chcú k ďalším krokom, ktoré urobia, vyjadriť až po tom, ako oficiálne dostanú stanovisko Bruselu. Zatiaľ o novele poštového zákona hovorí otvorene len opozícia, novelu chce do parlamentu predložiť poslanec Ivan ŠTEFANEC. Podrobnejšie informácie prinesieme v ďalších spravodajských blokoch."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. Slota sa vyváža ako prezident

(10.10.2008; Pravda; s. 4; vv, zp)

BRATISLAVA - Radový poslanec Ján Slota (SNS) si užíva výhody ako prezident. Na stranícku akciu prišiel s policajnou eskortou s majákom. Taký sprievod patrí len hlave štátu, premiéroví a členom vlády. Slota si ho nechal zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov.

Poslanec Slota priletel cez víkend na stranícke podujatie SNS do východoslovenskej obce Pavlovce vrtuľníkom súkromnej firmy. Presadol do mercedesu, ktorý sprevádzali policajti so zapnutým blikajúcim majákom. Tí ho od heliportu odprevadili asi pol kilometra k vŕšku, kde Slota odhaľoval dvojkríž. Poslanci na také niečo zo zákona nárok nemajú.

Polícia svoju prítomnosť vysvetľuje tým, že nemala presné informácie. Podľa prešovskej policajnej hovorkyne Magdalény Fečovej totiž SNS na obvodné oddelenie v Hanušovciach nahlásilo, že príde vládna delegácia. "V takom prípade sme povinní zabezpečiť verejný poriadok," povedala Fečová. SNS podľa nej dokonca chcela, aby polícia zastavila dopravu na trase, po ktorej pôjde Slota. To sa nakoniec nestalo.

Možnosť používať maják, teda právo prednostnej jazdy, má zo zákona iba špička v štáte - prezident, premiér a ministri, aby neohrozili premávku, keď sa ponáhľajú na rokovania.

Podľa premiérovej hovorkyne Silvie Glendovej maják ani Robert Fico (Smer) nepoužíva bežne. "Ešte sa nestalo, žeby šiel na stretnutie s občanmi so zapnutým majákom," poznamenala. Premiér podľa hovorkyne jazdí s majákom vtedy, keď sa v kolóne ponáhľa po diaľnici. "A to kvôli bezpečnosti ostatných vodičov," dodala. Z vlády nebol v Pavlovciach prítomný nik, okrem štátneho tajomníka Františka Palka z SNS. Aj Slotová strana pripustila, že išlo o stranícku, nie vládnu vec. "Na akciách SNS, kde sa zúčastňuje aj verejnosť, vždy žiadame o súčinnosť Policajný zbor," uviedla tlačová tajomníčka Jana Benkova. Podľa hovorcu policajného prezídia Viktora Plézela policajti na stranícke zhromaždenia nechodia. "Ak políciu požiada niekto z komerčných dôvodov o služby, tak ich musí uhradiť," poznamenal. Fečová potvrdila, že SNS tak neurobila. SNS sa snažila prostredníctvom nového cestného zákona presadiť, aby mohli majáky používať aj radoví poslanci. "Ľudia nás volili aj s výhodami, ktoré poslanecká funkcia prináša," uviedol Jozef Ďuračka z SNS, ktorý to navrhol. Návrh nakoniec parlament zamietol.

Okrem majáka, na ktorý Slota nemá právo, v nedeľu v Pavlovciach využil vrtuľník súkromnej firmy, hoci zákon politikom zakazuje prijímať akékoľvek dary od súkromných spoločností. Za slová, ktoré v ten istý deň povedal na adresu maďarskej ministerky Kingy Gönczovej a Maďarov, si navyše vyslúžil dve trestné oznámenia. Prokuratúra v tomto prípade preveruje, či nešlo o trestný čin hanobenia rasy a národa.

----

Text k foto

Ján Slota, poslanec za SNS, si užíva výhody ako hlava štátu. Na stranícka akciu sa dal doviezť s policajnou eskortou so zapnutým majákom. Taký sprievod pritom podľa zákona patrí len hlave štátu, premiéroví a členom vlády.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. Slotová odpoveď

(10.10.2008; Pravda; s. 14; Daniš Dag)

Čas, ktorý určila Budapešť slovenskej vláde na "odpoveď", sa naplnil. Fico z tejto diplomatickej prestrelky vyšiel celkom slušne. Slovenské argumenty získali v Európskom parlamente podporu. Maďarské sťažnosti nie...

Frakcia európskych socialistov už v pondelok podržala Smer a Gönczovej odkázala, že formovanie Fóra poslancov Karpatskej kotliny na pôde maďarského parlamentu je neprijateľné (Ficova kritika Csákyho bola oprávnená). Čo sa týka sťažností SMK za zásahy do učebnice vlastivedy, ani tu maďarská ofenzíva neuspela. V Štrasburgu z toho nikto - okrem SMK - neurobil kauzu. Ďalšia sťažnosť - obchádzanie maďarských škôl pri eurodotáciách - vyzerá podobne. Ani z tejto témy nemôže byť škandál. Maďarské menšinové projekty boli osem rokov uprednostňované. Po zmene vlády prišli na rad iní. Bez toho, aby maďarská menšina prišla o svoj štandard... Škandálne je skôr vysychanie a postupný zánik slovenského menšinového školstva v Maďarsku.

Úspechy slovenskej vlády však ostali zakalené poslednou, štvrtou kapitolou sporu - Jánom Slotom. V tomto slovenská vláda škaredo prehrala. Postaral sa o to Slota osobne, keď opäť hrubo urazil Maďarov. A primitívne hanobil ich národné symboly. Svoje "vlastenectvo" pritom zamoril nehoráznou aroganciou. Priviezť sa dal vrtuľníkom podnikateľa Kmotríka. A od polície žiadal, aby pre jeho konvoj uzavrela celú prístupovú cestu.

Keby mohol byť Kubiš úprimný, Gönczovej by uznal aspoň jedno. Že účasť Slotu v najvyššej politike je nešťastná porucha. Pre Maďarov drobná. Pre Slovákov rozsiahla.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. SLOVENSKÁ TELEVÍZIA ŽIADA OD VLÁDY 150 MILIÓNOV KORÚN

(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; RUDOLF Ivan)

Moderátor:

"Verejnoprávna STV sa zmieta v kríze. Na povrch sa dostávajú obvinenia z klamstva, odpočúvania, ale aj vydierania. Vo vojne proti sebe stoja členovia rady a manažmentu. Predseda rady Bohumíl BOBOCKÝ tvrdí, že televízii hrozí platobná neschopnosť. STV žiada od vlády 150 miliónov korún."

I. RUDOLF, redaktor:

"Klientelizmus, mafiánske praktiky alebo vyhrážky so zbraňou. To všetko je súčasťou vojny, ktorá zúri v Slovenskej televízii. Hovoriť sa o tom malo na dnešnej mimoriadnej rade, tá sa ale napriek napätej situácii nekonala. Neprišla totiž potrebná nadpolovičná väčšina členov. Predseda Rady STV volá na poplach."

B. BOBOCKÝ, predseda Rady STV:

"Predložený návrh rozpočtu počíta so zostatkom na účte 640-tisíc korún, tak tá platobná neschopnosť hrozí."

I. RUDOLF:

"Hladinu rozvírili dve bývalé šéfky - kontroly a programu. Tie pred niekoľkými dňami prepustil generálny riaditeľ Štefan NIŽŇANSKÝ. Vedenie obviňujú z rozkrádania televízie a uzatváranie nevýhodných zmlúv vo svoj prospech."

Š. NIŽŇANSKÝ, generálny riaditeľ STV:

"Viem, že by ste radi počuli nejaké šťavnaté a pikantné vyjadrenia, no toto v tejto chvíli a situácii ja osobne teda nepovažujem za dôležité."

I. RUDOLF:

"STV žiada z rozpočtu ďalších 150 miliónov korún. Len prednedávnom pritom poslanci schválili takzvaný zástrčkový zákon, ktorý mal televíziu stabilizovať."

R. RAFAJ, člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá:

"Nemá takú kondíciu ako sa predpokladalo, to jednoducho teraz treba už otvorene priznať."

D. JARJABEK, člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá:

"Určite budeme vedieť na základe toho zákona odhadnúť koľko dajú koncesionári na verejnú službu."

T. GALBAVÝ, člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá:

"To nie je luxus, ale hlúposť, na ktorú doplácajú ľudia, verejnosť."

I. RUDOLF:

"Členovia Rady STV sa pokúsia situáciu riešiť na budúci týždeň kedy sa opätovne pokúsia zísť na mimoriadnej rade."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY SA RIEŠILI NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

Ján LEŠUNDÁK, moderátor:

"Vyhrotené slovensko-maďarské vzťahy mali dohru v Európskom parlamente. Údajné nedodržiavanie práv maďarskej menšiny obhajoval radikál László TÖKÉS, ktorý je vodcom maďarskej menšiny v Rumunsku. Na vine je podľa neho slovenská vláda. Vyvoláva nenávisť voči Maďarom. Podpredseda SMK Miklós DURAY s ním súhlasí."

Alžbeta VLKOVÁ, redaktorka:

"Slovná prestrelka sa v Európskom parlamente začala v stredu počas takzvaných jednominútových vystúpení."

László TÖKÉS (UDMR), poslanec Európskeho parlamentu (videozáznam Európskeho parlamentu):

"S poľutovaním musím skonštatovať, že vláda pod vedením Smeru spolu s extrémisticko-nacionalistickým spojencom vyvoláva nenávisť voči Maďarom a zastrašuje ľudí. Toto som oznámil aj predsedovi Európskeho parlamentu."

A. VLKOVÁ:

"TÖKÉSOVÉ slová vyvolali ostrú reakciu zo strany slovenských europoslancov."

Sergej KOZLÍK (ĽS-HZDS), poslanec Európskeho parlamentu (videozáznam Európskeho parlamentu):

"Viacerí súčasní maďarskí politickí lídri nezakryte hovoria o myšlienke veľkého Maďarska. To žiaľ zostáva bez povšimnutia európskych politických špičiek."

A. VLKOVÁ:

"Kritizovali vznik fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny."

Irena BELOHORSKÁ (ĽS-HZDS), poslankyňa Európskeho parlamentu (videozáznam Európskeho parlamentu):

"To je zložené z maďarských poslancov zo zvrchovaných štátov, ktorí sú členmi Európskej únie a snažia sa o vytvorenie autonómie."

A. VLKOVÁ:

"Pôvodne mali vystúpiť europoslanci SMK. Prečo tak neurobili, nie je jasné. Strana Pála CSÁKYHO odmieta, že by TÖKÉSA o prejav požiadala. Miklós DURAY s kritikou na adresu slovenskej vlády súhlasí."

Miklós DURAY (SMK), podpredseda strany (telefonát):

"Ja si myslím, že je to korektné."

A. VLKOVÁ:

"Koalícia vystúpenie v europarlamente odsúdila."

Anna MALÍKOVÁ (SNS), podpredsedníčka strany:

"je pochopiteľné, že sa bude vyjadrovať v zmysle toho, že sa Maďari tu majú zle. Jeho programovým cieľom je dospieť k autonómii južného Slovenska."

Silvia GLENDOVÁ, hovorkyňa predsedu vlády:

"Nemá zmysel reagovať na jednominútové vystúpenia, ktoré poslanci Európskeho parlamentu prednášajú takmer pred prázdnou sálou."

A. VLKOVÁ:

"Problematika slovensko-maďarských vzťahov sa na pôde Európskeho parlamentu riešila aj pred dvomi týždňami. Vtedy slovenskú vládu kritizovali europoslanci SMK."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY SA RIEŠILI NA PÔDE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2,3 min.; VLKOVÁ Alžbeta)

A. ŠUVADOVÁ, moderátorka:

"Na pôde európskeho parlamentu sa opäť riešili napäté slovensko-maďarské vzťahy. Údajné nedodržiavanie práv maďarskej menšiny však prekvapujúco obhajoval rumunský radikál László TÖKÉS, ten pripisuje vinu slovenskej vláde. Tvrdí, že vyvoláva nenávisť voči Maďarom a zastrašuje ľudí."

A. VLKOVÁ, reportérka TA 3:

"Slovná prestrelka sa v Európskom parlamente začala včera počas takzvaných jednominútových vystúpení. Europoslanci sa počas nich môžu vyjadriť k ľubovoľnej téme. O nedodržiavaní práv menšín mali pôvodne hovoriť europoslanci SMK, nakoniec však vystúpil rumunský radikál TÖKÉS."

L. TÖKÉS:

"S poľutovaním musím skonštatovať, že vláda pod vedením Smeru spolu s extrémistickonacionalistickým spojencom vyvoláva nenávisť voči Maďarom a zastrašuje ľudí. A toto som oznámil aj pánovi predsedovi parlamentu, pánovi PÖTTERINGOVI, chcel by som poprosiť komisiu, aby sa zasadzovala a pôsobila proti takémuto porušovaniu práv menšín. Musíme zabrániť verbálnym útokom, diskriminácii, netolerancii. Ja ako poslanec by som mohol v tejto kríze vystúpiť ako sprostredkovateľ."

A. VLKOVÁ:

"Jeho slová vyvolali ostrú reakciu zo strany slovenských europoslancov zo Smeru a HZDS."

S. KOZLÍK, ĽS-HZDS:

"Sú to však paradoxne práve Maďari, ktorí už rad rokov vytvárajú v Európe dojem, že ich menšina je utláčaná. Viacerí súčasní maďarskí politickí lídri nezakryte hovoria o myšlienke veľkého Maďarska. To žiaľ ostáva bez povšimnutia európskych politických špičiek."

M. FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ, Smer-SD:

"Na Slovensku má vláda vo svojom programovom vyhlásení dodržiavanie práv menšín a konzekventne práva menšín dodržiava. Na dobré bilaterálne vzťahy musia byť partneri dvaja, zatiaľ podáva priateľskú ruku len vláda Slovenskej republiky."

A. VLKOVÁ:

"Kritizovali aj vznik Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny."

I. BELOHORSKÁ, ĽS-HZDS:

"Ktoré je zložené z maďarských poslancov zo zvrchovaných štátov, ktorí sú členmi Európskej únie a snažia sa o vytvorenie autonómie."

A. VLKOVÁ:

"TÖKÉS je prezident Maďarskej demokratickej únie v Rumunsku a je považovaný za radikála, ktorý otvorene hovorí o autonómii."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. SLOVNÁ PRESTRELKA NA SLOVENSKO-MAĎARSKÚ TÉMU V EURÓPSKOM PARLAMENTE

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 08.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej, VÝROSTKOVÁ Lucia)

Ondrej HOLIČ:

"V Európskom parlamente sa včera večer odohrala slovná prestrelka na slovensko-maďarskú tému. Svojim vystúpením ju vyvolal rumunský europoslanec László TÖKÉS. Informuje bruselská spravodajkyňa Lucia VÍROSTKOVÁ."

L. VÍROSTKOVÁ:

"Predseda Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu László TÖKÉS protestuje proti nenávistnej kampani slovenských nacionalistov v snahe zastrašiť maďarskú komunitu u nás."

L. TÖKÉS: (preklad)

"Žiadame Európsky parlament a jeho predsedu Hansa Gerta POTTERINGA, aby zasiahol na obranu uplatňovania európskych hodnôt pre maďarskú menšinu na Slovensku a aby protestoval proti verbálnym útokom, etnickej diskriminácii a intolerancii, ktoré ohrozujú túto menšinu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. "Sociálnejšia" SDKÚ je obyčajná kamufláž

(08.10.2008; Slovo; č. 42, s. 4; Palkovič Karol)

Nie je to po prvý raz, čo sa opozičná SDKÚ-DS, ktorá od posledných parlamentných volieb v roku 2006 stratila viac ako 7 percent hlasov voličov, usiluje získať stratenú podporu. Tentoraz si zvolila taktiku pravicovému subjektu na hony vzdialenú a verejnosti predstavila "balíček sociálnych opatrení". Aj podľa samotných predstaviteľov SDKÚ však nejde o výsledok prirodzenej programovej a ideologickej orientácie strany, ale len o reakciu na "balíček" sociálnych zákonov, ktoré do parlamentu predložila vláda. Najväčšie pochybnosti o úprimnosti "sociálneho" úsilia pravice vyvoláva fakt, že všetko, čo teraz navrhuje, mohla realizovať už v čase, keď bola vo vláde.

Na programovej konferencii strany v Bratislave jej lídri zdôrazňovali, že chcú žiadať zníženie daní, väčšie investície do vzdelania, výskumu a vývoja, do starostlivosti o mládež, deti a študentov. Zlepšiť by sa mala aj situácia v zdravotníctve, školstve, justícii, či fungovanie úradov a presadiť chcú tiež zrušenie koncesionárskych poplatkov pre verejnoprávne médiá.

Varovanie z Londýna: na dane nesiahajte.

Najnovšia aktivita opozičnej SDKÚ-DS vyvoláva celkom oprávnene pochybnosti a počudovanie. Osem rokov predchádzajúceho pôsobenia tejto strany ako lídra vládnucej koalície jej totiž vtlačilo pečať tvrdého pravicového subjektu. Spomeňme len protiústavné odňatie alebo zníženie invalidných dôchodkov vyše 20-tisícom občanov, zníženie prídavkov na deti o 200 korún, či "úpravu" maximálnej výšky sociálnej pomoci pre rodinu na 10 500 korún. Sociálne dávky pre najchudobnejších klesli v priemere o 500 korún, čím predchádzajúca koaličná vláda "ušetrila" 5 miliárd.

Aj preto terajšie návrhy SDKÚ-DS nemožno nazvať inak ako kamufláž, zastieranie jej skutočných zámerov. Znížiť dane z príjmov právnických a fyzických osôb (z 19 na 17 percent) navrhovala opozícia už v minulom roku, a to vzhľadom na vysoký ekonomický rast Slovenska. Sama však zároveň priznala, že by to malo negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý by takto v roku 2008 prišiel zhruba o 12 miliárd korún.

V čase prípravy krajiny na vstup do eurozóny a nutnosti udržať schodok verejných financií pod hranicou 3 percent úrovne HDP tento návrh kritizovala aj viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj Brigita Schmögnerová. Premiér Robert Fico taktiež viackrát zdôraznil, že do prechodu na jednotnú európsku menu sa vláda daní z príjmu určite dotýkať nebude. Navyše v iných štátoch Európskej únie majú dane oveľa vyššie. Napríklad v Rakúsku sa daň pohybuje od 38,33 až do 50 percent podľa výšky príjmu. Kto zarába viac, je viac zdanený i v Nemecku - od 15 do 42 percent - a obdobné pravidlo platí i v ďalších členských štátoch únie.

Najviac na školstvo.

Väčšie investície do vzdelania, vedy a výskumu sú iste návrhom, ktorý si zaslúži pozornosť, keďže táto oblasť patrí medzi základný pilier rozvinutej spoločnosti a meradlo prosperity a kultúrnej vyspelosti národa. Aj tu sa však natíska otázka, prečo podpora tejto sféry prakticky od roku 1998 neustále klesala a až v rozpočte na rok 2006 (čiže vo volebnom roku) predchádzajúca pravicová vláda prvýkrát mierne zvýšila financie na vedu a výskum. Expremiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre český denník Mladá Fronta Dnes vlani v marci sám priznal, že rozvoj vedy a výskumu zanedbali a podcenili aj podporu školstva.

Už vo svojom volebnom programe v roku 2002 mala táto pravicová strana napríklad záväzok spoplatniť vysokoškolské štúdium. Neprekážal jej pritom ani fakt, že poldruha milióna Slovákov malo v tom čase nižší plat ako bola priemerná mzda v SR a 12 percent slovenských rodín bolo sociálne odkázaných. Pokiaľ ide o študentov, SDKÚ-DS už neraz zmenila svoje názory a stanoviská. Dnes sa tvári, akoby jej nič iné, len ich dobré študijné podmienky a finančné zázemie ležalo na srdci. Avšak až súčasná ľavicová vláda vyčlenila v štátnom rozpočte na rok 2008 pre oblasť školstva najväčší balík peňazí - 55,5 miliardy korún.

Okrem toho odštartovala nový školský zákon, uvoľnila 270 miliónov pre tisícku stredoškolákov, ktorí si vylepšujú jazykové znalosti štúdiom v zahraničí, či prijala stratégiu o celoživotnom vzdelávaní na Slovensku, ktorú pozitívne hodnotili aj lídri EÚ na tohtoročnom jarnom summite v Bruseli.

Úplne opačne, ako vo vláde.

Politici SDKÚ-DS často zdôrazňujú, že v oblastiach, ktoré vláda nechala na pokoji, to funguje a naopak je to v tých, do ktorých zasiahla, ako napríklad v zdravotníctve. V jednom z prieskumov verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus sa však ukázalo niečo iné. A síce, že práve zdravotníctvo je oblasťou, v ktorej si občania (37 percent opýtaných) výraznejšie uvedomujú zmeny, ktoré už v prvom roku vládnutia zaviedol kabinet Roberta Fica. Nasledovala pomoc dôchodcom, sociálnejšia politika, či regulácia cien energií.

Tŕňom v oku politikom SDKÚ-DS je aj zákon o koncesionárskych poplatkoch. Tvrdia, že vláda ním zavádza akúsi "novú daň". Slovenská televízia (STV) i Slovenský rozhlas (SRo) ako verejnoprávne médiá by vraj mali byť financované zo štátneho rozpočtu. Občania s vyššími príjmami, ktorí zaplatia na daniach viac, by vyššou čiastkou prispeli aj na verejnoprávne médiá, ľudia s najnižšími príjmami by neprispievali ani na STV a SRo. V SDKÚ-DS majú totiž "starosť" o to, že i dnes sú domácnosti, ktoré môžu mať problém aj so 140-korunovým poplatkom. Na počudovanie to hovoria tí, ktorí počas ôsmich rokov vládnutia koncesie sami neustále zvyšovali, po roku 2003 sa stali povinnými dokonca aj pre dôchodcov, ktorí dovtedy mali výnimku. Teraz chcú poplatky odrazu zrušiť. Že by sa u pravicových politikov pohlo svedomie, alebo naozaj zmenili len taktiku?

Po voľbách v roku 2002 vtedajší vládny kabinet prijal 22 zákonov, ktoré rušili väčšinu sociálnych opatrení, schválených pred voľbami. Išlo o najväčší sociálny a volebný podvod, ktorý sa stal v sociálnej sfére za posledné roky. Vláda v ňom obrala ľudí o to, čo predtým schválila a dokonale prejavila svoje "sociálne cítenie". Aj preto najnovšie návrhy opozičnej SDKÚ-DS, štylizujúcej sa do polohy akéhosi "záchrancu" Slovenska, nemožno brať inak, len ako úsilie zapáčiť sa verejnosti a získať späť stratené voličské preferencie.

Autor je publicista

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. SPRÁVY

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 20.00; 4 min.; JANITOR Marek)

Marek JANITOR, hlásateľ:

"Vízová povinnosť pre občanov Slovenska, ktorí cestujú do USA za účelom turistického ruchu, bude podľa zatiaľ nepotvrdených informácií zrušená od 17. novembra. Oficiálne oznámenie zrušenia vízovej povinnosti nemenované zdroje predpokladajú na budúci týždeň. Prezident George BUSH po stretnutí so svojím slovenským partnerom Ivanom GAŠPAROVIČOM v Bielom dome vo Washingtone uviedol, že pozitívne rozhodnutie pre Slovákov očakáva v polovici novembra. Viac Miroslava HOSPODÁROVÁ."

Miroslava HOSPODÁROVÁ, redaktorka:

"Symbolický termín 17. november, o ktorom sa doteraz len neoficiálne hovorilo v kuloároch, bude zrejme reálny. Do konca októbra by sme mali vedieť, aj či sme splnili požadovanú 10-percentnú hranicu počtu zamietnutých žiadostí o víza. Podľa neoficiálnych správ ju s prehľadom s veľkou rezervou spĺňame. Očakáva sa, že americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael CHERTOFF onedlho predstúpi pred americký Kongres so správou, že systém elektronickej registrácie ľudí cestujúcich do Spojených štátov funguje spoľahlivo a následne by mal oficiálne oznámiť očakávaný dátum."

M. JANITOR:

"Premiér Robert FICO žiada pre dlhodobú víziu slovenskej spoločnosti podporu koalície aj opozície. Dokument, ktorý chce presadiť do verejnej praxe, vypracoval tím vedcov Slovenskej akadémie vied. Zahŕňa prognózy a odporúčania budúceho vývoja v oblasti ekonomiky, politiky či sociálneho zabezpečenia až do roku 2030. Podľa odborníkov má však dokument len odporúčací a nie záväzný charakter. Premiér ho napriek tomu chce presadiť ako nadstranícky program, ktorý by prekračoval štvorročné cykly volebných období. Robert FICO."

Robert FICO:

"Nie je možné ďalej na Slovensku pokračovať len cestou štvorročných období. Musíme ísť cestou dokumentu, na ktorom sa dohodneme a tento dokument nás bude viazať bez ohľadu na to, či bude tu na Slovensku ľavicová, stredová alebo pravicová vláda."

M. JANITOR:

"Najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách Európy a Ameriky je vekom podmienená degenerácia makuly, pričom ešte pred 30-timi rokmi bolo toto ochorenie zriedkavé. Pri príležitosti Svetového dňa zraku prezident Slovenskej oftalmologickej spoločnosti Andrej ČERNÁK hovorí o ochorení ako o pandémii."

Andrej ČERNÁK:

"Najväčším rizikovým faktorom je vek. U 65 až 74-ročných sa odhaduje, že 10 percent populácie má nejakú formu vekom podmienenej degenerácie makuly. Nad 75 rokov to stúpa. A do budúcna sa odhaduje, že to bude podstatne viac. Ak niekto v rodine mal vekom podmienenú degeneráciu makuly, máte až 50-percentnú šancu, že keď budete mať vek nad 74 rokov, že túto degeneráciu dostane."

M. JANITOR:

"Európsky parlament odhlasoval správu, ktorou oficiálne uznal európske symboly - vlajku, hymnu a heslo a stanovil ich používanie na pôde európskeho zákonodarného zboru. Do Lisabonskej zmluvy, ktorá prechádza procesom ratifikácie v členských krajinách Európskej únie, sa tieto symboly pritom nedostali."

"Hladiny morí by mohli do roku 2100 stúpnuť až o jeden meter. Informoval nemecký výskumný ústav. Tento odhad je oveľa pesimistickejší v porovnaní s tým, k akému došiel Medzivládny panel pre klimatické zmeny Organizácie Spojených národov. Ešte vo februári 2007 sa uzniesol, že hladiny oceánov by mali do konca storočia stúpnuť iba o 18 až 59 centimetrov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. STRUČNE

(10.10.2008; Šport; s. 25; Felix Ján)

* Premiér Robert Fico označil za kačicu a nezmysly mediálnu informáciu o tom, že minister kultúry Marek Maďarič má nahradiť na poste ministra zahraničných vecí Jána Kubiša.

* Hľadanie vnútorných zdrojov na rozvojové programy je podľa premiéra Roberta Fica hlavnou témou pre vládu v súvislosti s očakávaným dopadom svetovej finančnej krízy na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Informoval o tom po stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi KOZ.

* Smer-SD nevidí podľa hovorkyne strany Kataríny Kližanovej Rýsovej dôvod na diskusiu na koaličnej rade o možnosti zrušiť uznesenia NR SR, ktorými súhlasila s trestným stíhaním a návrhom na vzatie do väzby Ivana Lexu.

* ĽS-HZDS podporí neobmedzené ručenie za vklady v bankách na Slovensku len v tom prípade, ak štát súčasne prevezme podiely v týchto inštitúciách.

* Kirgizsku, ktoré postihlo cez víkend silné zemetrasenie, pomôže Slovensko humanitárnou pomocou za dva milióny korún (66 388 eur). Rozhodol o tom minister zahraničných vecí Ján Kubiš.

* Ministerstvo zdravotníctva chce aj prostredníctvom pacientov odhaliť nekalé praktiky v súvislosti s prechodom na euro v zdravotníckych zariadeniach.

* Stromy v parčíku na Belopotockého ulici v bratislavskom Starom Meste včera začali ilegálne rúbať.

* Svoju 70-ročnú matku napadol nožom, dokonca aj kladivom 44-ročný syn. Incident sa stal v obci Trsťany v okrese Košice-okolie.

* Obvineniam z týrania čelí 55-ročný Košičan. Muž napriek tomu, že sa vrátil z protialkoholického liečenia, najčastejšie posilnený alkoholom týral svoju 82-ročnú matku.

* Obvineniam z propagácie fašizmu a hanobenia národa, rasy a presvedčenia čelí iba sedemnásťročný študent Marek H. zo Spišskej Novej Vsi.

* Hanušovskí policajti zachránili život 31-ročného muža z obce Jaklovce v Gelnickom okrese.

* Tri až osem rokov môžu stráviť za mrežami dve sestry (25, 28), ktoré na zastávke v obci Veľké Teriakovce v okrese Rimavská Sobota zbili 33-ročnú ženu.

* V prešovskom ústave na výkon väzby sa v utorok obesil obvinený z pokusu o vraždu.

* Krádežou si chcela prilepšiť 43-ročná zlodejka, nerátala však s tým, že ju prekvapia. Žena v stredu vošla do rodinného domu v obci Nesvady v Komárňanskom okrese.

* Spišiaci sa v piatok pokúsia vytvoriť nový slovenský rekord. Deti zo základných škôl v Spišskej Novej Vsi by mali priamo v centre mesta vytvoriť najdlhšiu papierovú reťaz na Slovensku.

* Šéf bratislavskej krajskej rady Vencel Mede žiada predsedu Strany maďarskej koalície Pála Csákyho, aby sa mu ospravedlnil za výroky smerované na jeho adresu.

* Poslanec Strany maďarskej koalície László Szigeti nikdy nenavrhoval pálenie učebníc vlastivedy pre štvrtý ročník škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

* Z vôd Zemplínskej šíravy odchytili v uplynulých dňoch ryby, u ktorých budú zisťovať prítomnosť polychlórovaných bifenylov - PCB látok.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. Šéf Rady: STV je v kríze, Nižňanský neplní sľuby

(09.10.2008; www.aktualne.sk; Domáce, 16.05, s. -; Bariak Ladislav ml.)

Bratislava - Riešenie krízy, do ktorej verejnoprávna televízia strmo padá, neprinieslo ani štvrtkové rokovanie Rady STV. Žiadne totiž nebolo.

Napriek tomu, že na zasadanie prišlo aj viacero poslancov parlamentného výboru pre kultúru a médiá, nenašlo sa dostatok členov rady, ktorí by prejavili záujem o vysvetlenie problémov, ktoré z televízie prenikajú na verejnosť.

"Veľmi negatívne vnímam, že členovia Rady STV, ktorí sú slušne platení za túto funkciu, neprišli v tak dôležitej veci, ako je podozrenie z tunelovania verejných financií," neskrýval rozhorčenie opozičný poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS).

Situácia vo verejnoprávnej televízii došla dokonca tak ďaleko, že predseda Rady STV Bohumír Bobocký, nevylučuje odchod generálneho riaditeľa Štefana Nižňanského. "Ak padne návrh, tak to nevylučujem," odpovedal šéf rady na otázku, či je kreslo šéfa STV ohrozené.

Na otázku Aktuálne.sk, či ľutuje zvolenie Nižňanského za šéfa verejnoprávnej televízie, priamo odpovedať nechcel. Upozornil, že ho zvolilo desať členov rady. Nakoniec sa však predsa len rozhovoril. "Mne osobne sa potvrdzuje to, na čo upozornili aj niektorí ľudia. Štefan Nižňanský sa spreneveril svojmu projektu a koná v rozpore s tým, čo sľuboval," vyhlásil šéf rady.

Kríza s iskričkou nádeje

Otvorene však priznáva, že STV je v súčasnosti až po uši v problémoch a hrozí jej platobná neschopnosť. "Z môjho osobného pohľadu sa nachádza v personálnej, ekonomickej a programovej kríze," zhodnotil stav televízie pre Aktuálne.sk.

"Vzhľadom na to, že predložený návrh rozpočtu počíta so zostatkom 640-tisíc korún na účte, čo aj dozorná komisia považuje za nedostatočné, tak platobná neschopnosť naozaj hrozí," dodal Bobocký.

Nižňanský však ubezpečuje, že zamestnanci sa o výplaty obávať nemusia. "Slovenská televízia má výpadok v príjmovej oblasti, ktorý je spôsobený novým zákonom o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo. Výdavková oblasť je však v súlade so schváleným rozpočtom pre rok 2008," uviedol šéf STV pre SITA.

Napriek kritickým slovám, Bobocký iskričku nádeje ešte vidí. "Treba prijať rázne opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa s verejnými zdrojmi narábalo naozaj efektívne. A tiež treba prijať niektoré reštriktívne opatrenia. To však nie je úlohou Rady STV," odkazuje manažmentu televízie.

Otázku Aktuálne.sk, či na to Nižňanský má guráž, komentovať opäť nechcel.

Čierna diera STV

Poslanci z mediálneho výboru majú na celú vec rozdielne názory. Napriek tomu sa zhodujú, že "sekeru" 150 miliónov, ktorá STV vznikla chybným výpočtom výberu koncesionárskych poplatkov, by mala vyriešiť vláda formou dotácie. Jedným dychom však hovoria o potrebe nastavenia nových kontrolných mechanizmov v riadení televízie.

"Určite, robia to aj v iných štátoch. Zákon o výbere koncesionárskych poplatkov totiž nemá takú kondíciu, ako sa predpokladalo. To treba otvorene priznať," poznamenal poslanec Rafael Rafaj (SNS), ktorý sa podieľal na príprave tejto právnej normy.

Dušan Jarjabek (Smer-DS) si zase myslí, že finančnú situáciu verejnoprávnych médií by v budúcnosti mohli zlepšiť aj pripravované zmluvy so štátom. V nich by si štát mal od STV objednať niektoré výroby vo verejnom záujme.

Takýto model však tvrdo kritizuje Galbavý. "Ak má verejnoprávna inštitúcia vysielať na základe nejakých zmlúv so štátom, ktorý bude teda jej klientom, chcel by som vidieť toho, kto si takéhoto klienta pohnevá," upozorňuje na možné zneužitie systému.

Zároveň upozornil, že STV funguje už od roku 1993 ako čierna diera. "Verejnoprávna inštitúcia programovo neuspokojuje ľudí. Verejnosť ju však podľa nového (tzv. zástrčkového zákona, pozn. red.) zákona musí financovať. Nikto sa nepýta, či ju pozeráte, alebo či máte telku doma. A zároveň počúvame, že peniaze, aj z toho mála, idú iným smerom, ako by mali ísť," vysvetlil pre Aktuálne.sk.

STV by navyše už čoskoro mala prísť o finančný balík v objeme približne 600 miliónov korún. Práve túto čiastku získavala televízia doteraz z reklamného koláča. Ministerstvo kultúry jej však pripravovaným zákonom o audiovizuálnom fonde túto možnosť zárobku zoberie.

Rozpustiť televíziu

Zrejme aj na základe týchto skutočnosti, položil Galbavý otázku ohľadne zachovania existencie verejnoprávnej televízie. Slovenská televízia funguje rovnako, ako od samého začiatku - v zlom režime. Stále som k tejto téme skeptickejší a nastoľuje sa téma, či netreba túto televíziu rozpustiť," povedal pre Aktuálne.sk.

Poslanec SDKÚ-DS chce túto situáciu riešiť nielen vo výbore a na parlamentnom prieskume STV, ktoré budú nasledujúci týždeň, ale aj priamo v pléne parlamentu. Chce totiž presadiť, aby členov Rady STV už nevolili poslanci, ale vybrané občianske združenia. "Systém volenia členov rád do verejnoprávnych inštitúcii sa ukázal po rokoch ako neefektívny a zlý," vysvetlil Galbavý.

Či nájde podporu pre svoj návrh v radoch vládnych poslancov je otázne. Aj Jarjabek však hodnotí situáciu v televízii ako zlú. "Namiesto prirodzeného ozbrojeného prímeria, ktoré má byť medzi Radou a vedením STV, sme dospeli do situácie, keď sa pozeráme, ako medzi oboma stranami vládne vojna. To je neprijateľný stav," myslí si člen mediálneho výboru.

Dokedy tento stav potrvá a či sa nájde riešenie patovej situácie, o tom by mala Rada STV spolu s vedením televízie hovoriť už 15. októbra. Na tento termín totiž Bobocký naplánoval ďalší pokus o zvolanie rady.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. Škodia Slovenskej televízii skutočne temné sily?

(10.10.2008; Pravda; s. 15; Milan Lukáš)

Nikdy nie je tak zle, aby v STV nemohlo byť ešte horšie. Po Mečiarovej ére Igora Kubiša vo verejnoprávnej televízii bola základná otázka, či by nebolo lepšie ju zrušiť úplne a postaviť novú na zelenej lúke. Po desiatich rokoch sa táto otázka vynára opäť. Po bačovaní Radima Hrehu a najmä teraz za Štefana Nižňanského je nielen ekonomická situácia v televízii taká zlá, že predaj komplexu v Mlynskej doline skupine J&T a zrušenie STV pripadá ako najlepší nápad. Nižňanský však tvrdí, že za problémy STV sú zodpovedné "temné a skupinové záujmy".

Politická schizofrénia

"Zasahovanie politikov do televízie, či to bolo za Kubiša (v prospech HZDS), alebo Rybníčka (KDH a SDKÚ), žiadnej politickej strane nepomohlo," povedal včera poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Ale nepomohlo to ani samotnej televízii, a to je podstata problému.

Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý navrhuje zákon, aby STV definitívne odtrhli od politikov a televízia bola platená priamo zo štátneho rozpočtu. Krásna myšlienka, ktorá však má trhlinu. Je nad morálne, vôľové a zrejme aj intelektuálne možnosti súčasných politikov, aby ju schválili.

Koalícia totiž tvrdí, že financovanie zo štátneho rozpočtu je nezmysel, lebo televízia nebude mať isté príjmy. Dostáva sa však do logickej slučky, ktorú stačí už len potiahnuť. Zákon by totiž presne stanovoval pevnú sumu. Ak by poslanci ďalším zákonom znížili percento, tak by STV a rozhlas zničili. Lenže to nechce ani jeden politik na Slovensku, lebo verejnoprávne médiá potrebuje. Ďalej, koaliční poslanci tvrdia, že televízia má málo peňazí. No na druhej strane jej plánujú zobrať reklamu, z čoho má televízia ročne 600 miliónov korún. Výpadok by mali kompenzovať zmluvy so štátom. To však urobí STV ešte závislejšou od politikov. V konečnom dôsledku bude platená zo štátneho rozpočtu a tomu sa pritom bránia. Výška platby v zmluve sa zmení oveľa ľahšie ako navrhované percento z rozpočtu, kde by to musel odobriť parlament.

Ani opozícia však nie je čistá. Pri schvaľovaní tlačového zákona kričala o protiústavnosti. No ak sa zmení vláda, súčasný tlačový zákon jej bude vyhovovať, čo pripúšťali mimo záznamu aj opoziční poslanci. Podobne to môže dopadnúť aj so Slovenskou televíziou. Súčasný stav je žalostný, ale po voľbách človek nikdy nevie...

Verejné pijavice

Žalostný stav nie je iba preto, že do STV prúdi málo peňazí. Skôr kvôli žalostným riaditeľom, ktorí vedia jediné - načahovať ruku.

Medzi politikmi je iba veľmi málo ľudí, ktorí doteraz naozaj pracovali a vytvárali hodnoty. Drvivá väčšina z nich na čele s Robertom Ficom je celý život platená z daní. Čiže z práce niekoho iného. A práve títo ľudia potom ovplyvňujú výber riaditeľov STV.

Rozhadzovanie cudzích peňazí im ide veľmi dobre. Ak sa dostanú na druhú stranu barikády, teda financie musia zháňať, ostávajú bezmocní. Jediné, čo vedia, je napojiť sa cez známosti na verejný peňazovod a vysávať ho ako pijavica. Na takých potom stojí a padá Slovenská televízia.

Kým za toľko kritizovaného Richarda Rybníčka sa riešila otázka, či je STV ešte verejnoprávna, za Nižňanského sa diskutuje o poschodie nižšie - o ekonomickej podstate televízie. Lebo padá ešte hlbšie, než sa zdalo, že je možné.

Aj za Rybníčka boli na televízii prilepené politické a ekonomické pijavice.

Ale Rybníček, na rozdiel od Nižňanského, chápal parazitologické pravidlo. Parazit s hostiteľom musia žiť vo vzájomnej symbióze. Preto sa Rybníček staral, aby televízia mala dosť krvi (peňazí) v obehu. Pijavice si prišli na svoje a divák navonok nič nespozoroval a televíziu pozeral. Na rozdiel od súčasnosti. Nižňanský však uprednostňuje iba pijavice a čaká na transfúziu od štátu. Aby STV neskolabovala.

Socialistický Glum v STV

Nižňanský, vychovaný v socialistickej televízii, nemá poňatie, ako fungujú moderné procesy v médiu. Veď aj projekt, s ktorým kandidoval, mu napísal niekto iný. Aj preto asi zabudol na hlavné heslo projektu: "Maximálne, transparentne a hospodárne vytvárať hodnoty." Od jeho nástupu Rada STV, a teda ani verejnosť, ktorá STV financuje, nemá prehľad, ako vlastne televízia hospodári, čo a za koľko nakupuje.

Od nástupu nebol schopný predložiť ani len novú organizačnú štruktúru, o ktorej sám hovoril už od prvého dňa vo funkcii. O programovej štruktúre, rozvoji a digitalizácii ani nehovoriac. Človek by si myslel, že riaditeľ so základným platom viac ako milión korún ročne bude vytvárať hodnoty. Nielen pozývať ľudí a riešiť zákulisné ťahy za zatvorenými dverami.

Jeho obhajoba katastrofálneho stavu je príznačná. Za kritikou a tlakom proti jeho osobe sú "temné záujmy". Argumentácia sa skôr podobá na smutnú postavu škriatka Gluma z Pána Prsteňov. Tomu tiež všetci chceli zobrať čarovný prsteň - "miláška". V tomto prípade televíziu. Preto je načase, aby do Mlynskej doliny pricválal na bielom koni čarodejník Gandalf s Frodom a dôkladne vyčistili Mordor v Mlynskej doline.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. Táral?

(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 26; Ďurajková Lenka)

Slota sa chváli, že lieta aj v zahraničí. Navigačným jazykom je všakodborná angličtina, šéf národniarov sa dorozumie dobre len po rusky

Ján Slota je dlhoročný zanietený pilot. Niekoľkokrát povedal, ako vo výškach relaxuje a obdivuje krásy Slovenska. Nedávno si kúpil aj vlastné lietadlo. V televíznej diskusii pred pár dňami provokatívne vyhlásil, že na svojich cestách do obľúbeného Chorvátska nelieta cez Maďarsko, ale Rakúsko. Aby ho Maďari náhodou nezostrelili: "V prvom rade neletím nad Maďarskom, ale letím nad Rakúskom. To je v prvom rade... A v konečnom dôsledku ma mohli zostreliť z lásky k Slovensku a k Slovákom," povedal doslova.

Niekoľkokrát sme Jána Slotu na Jadrane pristihli. Zo Slovenska meral viachodinovú cestu nie lietadlom, ale autom. Pred pár mesiacmi si kúpil špičkové dvojmotorové vzdušné plavidlo DA 42 Twin Star. To samo osebe však na let do zahraničia nestačí. Pilot musí ovládať náročnú navigačnú angličtinu, zložiť odborné skúšky. Slota v minulosti priznal, že sa dohovorí len po rusky a pasívne po francúzsky. Žeby počas svojej častej neprítomnosti v parlamente potajme študoval na nejakej špičkovej jazykovej škole?

Po marťansky: Predseda SNS slovenský národ o svojej nie príliš dobrej jazykovej zdatnosti presvedčil najmä vyjadreniami v súvislosti so snahou dostať sa do europarlamentu. Fakt, že sa dohovorí len po rusky, mu neprekáža v tom, aby našu krajinu reprezentoval v Bruseli. Presadzovať záujmy Slovenska podľa neho napriek tejto jazykovej bariére bude možné. "Neviem, prečo by sme sa mali stále orientovať, že nejaká angličtina alebo nemčina je svetový jazyk. Na strednej škole som študoval francúzštinu, viem ju pasívne. Viem napríklad po rusky, a to je 250-miliónový národ, pokiaľ viem, Francúzov je len 70 miliónov," dušoval sa Slota. V prípade potreby je podľa svojich slov schopný doučiť sa francúzštinu do pol roka. Keďže sa tento cudzí jazyk naposledy učil pred tridsiatimi šiestimi rokmi, doučiť sa ho na komunikačnú úroveň europoslancov či obyvateľov Belgicka, kde je francúzština jedným z úradných jazykov, bude zrejme pre neho malina. Za predpokladu, že je extrémne zázračný jazykový talent.

"Aviation English": Piloti sa po celom svete dorozumievajú po anglicky. Ak teda Ján Slota skutočne lieta do zahraničia, potrebuje ovládať leteckú angličtinu na vysokej úrovni. Podľa našich viacerých zdrojov z leteckého prostredia neovláda Slota anglický jazyk na takej úrovni, aby mohol opustiť slovenský vzdušný priestor. Ak by ho už teda predsa len Maďari chceli zostreliť, bolo by to možno skôr preto, lebo by mu nič nerozumeli...

Zvládnuť aviation English, čiže leteckú angličtinu, je skutočne náročné. Nenájdete ju v klasických učebniciach, na jej zvládnutie letecký personál bežne absolvuje prípravný workshop pod dohľadom kvalifikovaného a skúseného lektora, ktorý sám absolvoval výcvik zameraný na letectvo. V prípade akéhokoľvek problému na palube musí byť pilot schopný operatívne vysvetliť všetko, čo sa deje, vedieť v angličtine opísať aeroplán, leteckú techniku a, samozrejme, musí rozumieť človeku na druhej strane.

Na Slovensku sú len dve akreditované miesta, kde si túto skúšku môžu záujemcovia urobiť. Na to, aby človek uspel, musí bežnú konverzáciu zvládnuť ľavou zadnou. Skúška English language proficiency je povinná, letecký personál musí dosiahnuť minimálne úroveň 4. Test si nevymyslel len tak hocikto, štandardizuje ho Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo.

Má doklad?: Na to, aby Slota mohol naozaj lietať za hranicami tohto štátu, musí vedieť používať komunikačné stratégie, dialekt a prízvuk zrozumiteľný pre leteckú komunitu, mať výbornú výslovnosť, vetnú skladbu či ovládať anglickú rádiotelefónnu frazeológiu. Výsledkom preskúšania je hodnotenie schopnosti uchádzača používať anglický jazyk v každej situácii.

Napriek tomu, že predseda Slovenskej národnej strany tvrdí, že lieta nad Rakúskom, doklad o absolvovaní povinnej skúšky nám odmietol predložiť. Je zaujímavé, že s leteckými úspechmi sa verejne chváli v televízii pred celým národom, ale o oprávnení, ktoré ak by mal, mohol by naň byť právom hrdý, mlčí ako hrob.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. V Slovenskej televízii sa trasú kreslá

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 4; Nejedlý Tomáš)

Spory v STV. Momentálne sa počítajú hlasy, či skončí riaditeľ Nižnanský alebo predseda Rady Bobocký.

Bratislava - Štefan Nižnanský alebo Bohumír Bobocký? V Slovenskej televízii sa počítajú hlasy na odvolanie šéfa televízie alebo predsedu Rady STV. Ide o hlavné postavy dvoch znepriatelených strán v posledných dňoch. Kým návrh na odvolanie Nižnanského mal padnúť na plánovanom mimoriadnom stretnutí Rady STV včera, o odvolaní jej predsedu Bobockého sa zatiaľ hovorí len v kuloároch. "Slovenská televízia je v personálnej, ekonomickej a komunikačnej kríze," uviedol včera Bobocký. Šéf televízie Nižnanský sa podľa neho spreneveril programu, s ktorým do televízie prišiel.

Verejnoprávna televízia koncom septembra prepustila dvoch členov užšieho vedenia, čelí dlhodobému poklesu sledovanosti a koncom roka jej hrozí platobná neschopnosť.

Kto padne skôr

"Názory niektorých členov boli úplne jednoznačné, že áno," hovorí členka rady Anna Miklovičová v súvislosti s odvolávaním riaditeľa Nižnanského. Mimoriadne zasadnutie, kde mohol takýto návrh padnúť, sa však pre nízku účasť členov neuskutočnilo. Ďalšie stretnutie je plánované na stredu. "Odvolanie predsedu Rady je pravdepodobnejšie ako odvolanie generálneho, ale zatiaľ sú to len teórie," hovorí zase podpredseda Rady Peter Malec. Kým na odvolanie Bobockého je potrebných osem členov, za odchod Nižnanského z Mlynskej doliny musia zdvihnúť ruku desiati radní. Väčšina sa zatiaľ zhoduje, že dostatok hlasov zatiaľ nemá ani jedna, ani druhá strana. "Zbytočne sa riešia osobné spory, ja verím, že sa nakoniec nájde spoločná reč," dodáva člen rady Richard Herrgott.

Za všetkým je Dobiš

Jadrom medializovaného sporu medzi vedením televízie a jej kontrolnej inštitúcie je osoba riaditeľa výroby v STV Juraja Dobiša. Predseda Bobocký dlhodobo sa usiluje o jeho odvolanie s odkazom na nehospodárnosť výroby dabingu a programov, odvolané členky vedenia Petronela Kolevská-Vančíková a Elena Šrámková považujú Dobiša za skutočného šéfa televízie. Vedenie STV označilo túto snahu za pokus Bobockého, v spolupráci s podnikateľom Kamilom Šrámkom, získať zákazky na výrobu dabingu pre vybrané firmy. Dianie v televízii by mali onedlho prostredníctvom prieskumu skontrolovať poslanci parlamentu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. Večný Halloween v STV?

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 9; Turčík Peter)

Pri pohľade na pätnásť rokov histórie STV nebol ani jeden rok bez nejakej vojny. Či už to boli vojny vedenia televízie s divákmi - pamätáme si scestné príhovory riaditeľov, rušenie satirických relácií, hanebné Fašírky, Siločiary, Kroky a Bez komentárov v rokoch 1994-98. Pamätáme si ekonomickú vojnu vlády s STV v rokoch 1998 - 2002. Potom prišla vojna vedenia STV s 1200 nadbytočnými zamestnacami a paralelná vojna s licenčnou radou. Potom prišiel riaditeľ, ktorý si zabojoval "s televíznou publicistikou a spravodajstvom, ale inak sa s každým (politikom) chcel kamarátiť. Teraz tu máme ďalšiu vojnu riaditeľa s televíznou radou. Ale tá mimochodom vždy bojovala s každým vedením televízie a všetky boje aj vyhrala - ani jeden riaditeľ STV od roku 1993 sa "nedožil" riadneho konca funkčného obdobia.

Nie, netreba rušiť STV, treba poslať na mediálnu večnosť Radu STV a s ňou aj tú rozhlasovú. Rada STV je asi tou najskompromitovanejšou inštitúciou v slovenskom mediálnom svete. Tento kedysi deväť teraz pätnásťhlavý hybrid "ani ryba ani rak ", bez osobnej zodpovednosti ale s "personálnym revolverom" v ruke, právny hermafrodit, ktorý vždy plnil iba politickú objednávku parlamentnej väčšiny. Česť a úcta nemnohým výnimkám.

STV i SRo musia byť konečne akciovými spoločnosťami so všetkými ekonomicko-právnymi dôsledkami, kde o kvalite práce manažmentu budú rozhodovať jasne stanovené a iba objektívne merateľné výsledky a nie to, ako sa ktorý poslanec či člen rady vyspí, kto koľko zakázok na dabing či minút v spravodajstve a publicistike dostane. Dosť bolo večného Halloweenu v Mlynskej doline, keď každý riaditeľ chodil a chodí po žobraní o "sladkosti" štátnych dotácií na stranícke úlohy parlamentnej väčšiny.

Peter Turčík, komentátor HN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

52. VEREJNOPRÁVNA TASR.

(09.10.2008; Trend; č. 40, s. 43; tc)

Štátna tlačová agentúra TASR sa pretransformuje na verejnoprávnu. Zákon ešte 23. septembra schválili v parlamente koaličné strany, minulý štvrtok ho podpísal aj prezident Ivan Gašparovič. K zmene statusu má dôjsť od 1. januára 2009. Zákon podľa ministra kultúry Marka Maďariča vytvára dostatočný rámec pre "silnú národnú tlačovú agentúru". Zákon v skutočnosti na poslaní či postavení TASR veľa nemení. Do organizačnej štruktúry pribudne päťčlenná správna rada, volená prevažne v parlamente. Zmenou vo financovaní je užšie definovanie služieb vo verejnom záujme. Pre doterajšie financovanie dostalo ministerstvo kultúry od Protimonopolného úradu SR niekoľko pokút. Orgán kritizoval, že štát financuje činnosti dostupné aj na trhovom princípe.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

53. VLÁDA SA BUDE ZAOBERAŤ OTVORENÍM DRUHÉHO DÔCHODKOVÉHO PILIERA

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; GÖRNER)

V. HAUZER, moderátor:

"Parlament sa bude na nadchádzajúcej schôdzi zaoberať nie len otázkou opätovného otvorenia druhého dôchodkového piliera, ktoré navrhuje vláda. Poslankyňa Strany maďarskej koalície Klára SÁRKÖZY chce totiž vlastnou novelou nanovo definovať podmienky vzniku nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia. Vysvetľuje Oto GÖRNER."

Oto GÖRNER, redaktor:

"Podľa Kláry SÁRKÖZY sa poslednými úpravami zákona zhoršil prístup sporiteľov v druhom pilieri k našetreným prostriedkom. Novelou reaguje na predĺženie povinnej doby sporenia z 10 na 15 rokov."

Klára SÁRKÖZY:

"Aby sa k peniazom z druhého piliera mohli dostať aj tí, ktorí nespĺňajú povinnú dobu sporenia až 15 rokov, ale spĺňajú podmienky výplaty dôchodku z prvého piliera. To znamená, dovŕšili dôchodkový vek a povinnú dobu sporenia 15 rokov."

O. GÖRNER:

"Podľa Kláry SÁRKÖZY ide najmä o prípady, ak sporiteľ vo vyššom veku stratí zamestnanie ak po zmene podmienok zostal v druhom pilieri a do penzie má menej ako 15 rokov alebo ak jeho príjmy sú veľmi nízke."

K. SÁRKÖZY:

"Keď sporiteľ nenasporí dostatok peňazí práve kvôli tým veciam, tak je tam riešená aj situácia, keď dôchodcovské správcovské spoločnosti mu nechcú vyplatiť ten dôchodok, pretože tam má nakumulované málo peňazí. Potom by sa to riešilo programovým výberom."

O. GÖRNER:

"Šéf sociálneho výboru Jozef HALECKÝ z Ľudovej strany - HZDS na margo návrhu poznamenal."

Jozef HALECKÝ:

"Pokiaľ sporiteľ v druhom pilieri nenaplní dobu minimálneho sporenia a chcel by formou programového výberu realizovať nasporené financie, je možné o tejto variante reálne uvažovať."

O. GÖRNER:

"Klára SÁRKÖZY chce zabrániť novelou aj zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi, ak by sporiteľ prostriedky z druhého piliera minul v krátkej dobe. Do Národnej rady predkladá novelu už po druhý raz. V prvom prípade ju vládna koalícia zmietla zo stola."

K. SÁRKÖZY:

"Môžu prejaviť svoju veľkorysosť tým, že tento zákon posunú do druhého čítania."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

54. Vtáka poznáš po perí, politika po spôsoboch

(10.10.2008; Hospodárske noviny; s. 17; Dostál Ondrej)

Vyvlastňovanie. Štát chce dostavať diaľnicu Bratislava - Žilina - Košice aj za cenu mimoriadnych zákonov. Je to v poriadku? V téme týždňa odpovedajú minister, občiansky aktivista, ekológ a občan, ktorý vyhral súd so štátom.

V snahe vyjsť v ústrety nerealistickému sľubu premiéra Fica spojiť do roku 2010 Bratislavu a Košice diaľnicou presadila koalícia v roku 2007 zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Jeho obsahom je hrubé narušenie vlastníckych práv občanov, ktorí majú tú smolu, že cez ich pozemky vedú trasy plánovaných diaľnic. Zákon je pravdepodobne protiústavný a o preskúmanie jeho súladu s Ústavou SR už požiadala skupina opozičných poslancov.

Je len príznačné, že už pri jeho schvaľovaní boli porušené legislatívne pravidlá vlády. Tie stanovujú, že k návrhu zákona sa má uskutočniť pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa k návrhu môžu vyjadrovať nielen ministerstvá a štátne orgány, ale aj verejnosť. Konanie má trvať minimálne 15 pracovných dní. Legislatívne pravidlá stanovujú dôvody, kedy možno pripomienkové konanie skrátiť, ale aj vtedy má trvať minimálne 7 pracovných dní. Pripomienkovanie tohto zákona trvalo iba 10 pracovných dní, hoci na skrátenie neexistoval žiadny dôvod. Legislatívne pravidlá vlády ďalej stanovujú, že pripomienky k návrhu zákona môžu vznášať aj občania a ak sa s nejakou pripomienkou stotožní viac ako 500 občanov, je predkladateľ návrhu povinný uskutočniť so zástupcami verejnosti rozporové konanie. K návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach predložila hromadnú pripomienku skupina občanov, najmä z Občianskej konzervatívnej strany a z Občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.

Iniciátori pripomienky žiadali zamietnuť návrh zákona ako celok. Napriek neoprávnenému skráteniu pripomienkového konania stihlo pripomienku podporiť potrebných viac ako 500 občanov. Ministerstvo dopravy ako predkladateľ návrhu zákona to však ignorovalo a predložilo návrh zákona do vlády bez rozporového konania. Opäť za cenu porušenia legislatívnych pravidiel vlády. Následne návrh schválila vláda a potom aj parlament.

V roku 2008 sa však začal koalícii jej minuloročný "úspech" máliť a rozhodla sa rozšíriť jednorazové mimoriadne opatrenia v pošliapavaní vlastníckych práv na ďalšie možné úseky diaľnic a ciest. Doteraz sa o to pokúsila trikrát a vždy to bolo sprevádzané porušením pravidiel. V máji 2008 prišlo s návrhom novely ministerstvo dopravy. Hoci opäť neexistovali dôvody skrátiť pripomienkové konanie, ministerstvo tak urobilo. A aby všetkým ukázalo, že sa s pravidlami nebabre, tak rovno na 6 pracovných dní, čiže pravidlá boli porušené hneď dvakrát.

Do parlamentu sa však tento návrh nedostal. Namiesto toho poslanci v júli 2008 odsúhlasili nenápadný pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Pelegriniho k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke. Pelegriniho pozmeňovací návrh bol nepriamou novelizáciou zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, obsahovo totožnou s májovým návrhom ministerstva dopravy.

V písomnom odôvodnení však tvrdil, že ide iba o "previazanie" diaľničného vyvlastňovacieho zákona s doplnením zoznamu diaľnic a rýchlostných komunikácií do zákona o cestných komunikáciách. Tým úplne zmiatol opozičných poslancov, ktorí si skutočný obsah pozmeňováka nielenže nevšimli, ale väčšina z nich zaň dokonca hlasovala. Neuvedomiac si, že tak hlasujú za rozšírenie zákona, ktorý považujú za protiústavný, na ďalšie úseky.

Už sa zdalo, že to koalícii prejde, ale zákon o cestnej premávke stroskotal na prezidentskom vete.

A tak sa vládna koalícia musí o premenu jednorazových mimoriadnych opatrení na trvalé bežné praktiky pokúsiť do tretice. Tentoraz znovu cez vládny návrh a - ako inak - opäť za cenu brutálneho porušenia legislatívnych pravidiel.

Pripomienkové konanie bolo pri najnovšej iniciatíve ministerstva dopravy nielenže skrátené, ale úplne zrušené. Respektíve nahradené niečím, čo ministerstvo eufemisticky nazvalo "konferenčným pripomienkovým konaním". To znamená, že návrh bol prerokovaný len s vybranými subjektmi a verejnosť nemala vôbec žiadnu možnosť sa k nemu vyjadriť. To, že ani na skrátenie lehoty na pripomienkové konanie nebol žiadny pravidlami predpokladaný dôvod, je v tomto prípade už len detail. Takýto postup však legislatívne pravidlá vôbec nepripúšťajú a je s nimi v zjavnom rozpore.

Aj keby zámer vládnej koalície rozšíriť možnosť stavania diaľnic na cudzích pozemkoch bol z vecného hľadiska tou najlepšou myšlienkou, pochybné spôsoby, akými ho koaliční politici pretláčajú, by ho úplne diskvalifikovali. Zámer je to však veľmi pochybný a zrejme aj protiústavný. Takže aspoň platí - aký obsah, taká forma.

Ondrej Dostál,

podpredseda Občianskej konzervatívnej strany

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

55. Výbor chce zmeniť dary pre strany

(10.10.2008; Sme; s. 2; sita)

BRATISLAVA. Finančný výbor parlamentu chce na rokovanie Národnej rady predložiť novelu zákona o financovaní strán. Podľa návrhu by mohli politické strany prijať raz ročne od jedného darcu finančný dar v maximálnej výške 5000 eur (vyše 150tisíc korún). Povinné má byť aj štvrťročné zverejňovanie darcov na internete.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

56. Zachránil ho bojkot

(10.10.2008; Nový Čas; s. 6; ham, sita)

Rada STV nebola, Nižňanský prežil:

BRATISLAVA - Vytiahli špinu a neupratali ju. Predseda kontrolnej rady kričí, že topmanažment kradne a tí mu zase odkazujú, že sa kamaráti s mafiou. Včerajšia Rada STV to mala riešiť, no nestalo sa. Nedostavili sa totiž niektorí jej členovia. Podľa opozície chýbali nominanti SNS a HZDS, ktorí bojujú o pozície v STV.

Rokovanie Rady STV predčasne ukončil jej šéf Bohumír Bobocký. Ten očakával návrh na odvolanie riaditeľa STV Štefana Nižňanského "Ak padne návrh, nevylučujem to," povedal Bobocký s tým, že ďalšia riadna rada sa stretne 15. októbra. "So železnou pravidelnosťou sa dozvedáme už roky, že riaditeľ STV neplní program, televízia je zadlžená, nekvalitná a rozhadzujú sa peniaze," komentoval to Tomáš Galbavý z parlamentného Výboru pre kultúru a médiá. Aj preto chce otvoriť diskusiu o zrušení STV.

Podľa neho neprišli na radu SNS-kári a HZDS-áci. "Bijú sa o pozície v estévečke," dodal. Poslanci mediálneho výboru sa chystajú aj na prieskum do televízie.

"Nechcem však spochybňovať legitimitu nás poslancov, ale právomoci sú v tomto prípade impotentné," myslí si Galbavý. Podľa neho sa zabudlo na to podstatné - koncesionára, ktorý to celé zaplatí.

----

PREČO JE KRÍZA?

Prepustená programová riaditeľka Petra Kolevská a šéfka kontroly v STV Elena

Šrámková hovoria o rozhadzovaní peňazí. Podľa Dozornej komisie STV ku koncu tohto roka bude mať na účtoch 640-tisíc Sk (21-tisíc E). A malo by jej chýbať až 150 miliónov korún (cca 5 mil. E), tie žiada od vlády. Podľa riaditeľa Nižňanského mzdy budú.

----

Text k foto - Tomáš Galbavý (vľavo), Pavol Abrhan, Dušan Jarjabek a Štefan Nižňanský sa na zasadanie dostavili zbytočne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

57. Zákon o daroch

(10.10.2008; Nový Čas; s. 7; -)

BRATISLAVA - Problémy HZDS s miliónovými darmi si vyžiadajú zmenu legislatívy. Parlamentný finančný výbor predložil na rokovanie novelu zákona o politických stranách, od jedného darcu by mohli prijať najviac 5-tisíc E (150-tisíc Sk).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

58. ZÁVEREČNÝ PREHĽAD SPRÁV

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 1 min.; R)

V. HAUZER, moderátor:

"Prezident Ivan GAŠPAROVIČ so svojím americkým kolegom Georgeom BUSHOM prerokuje zrušenie vízovej povinnosti pre Slovákov.

Ľudová strana - HZDS podporí neobmedzené ručenie za vklady v bankách na Slovensku, len keď štát súčasne prevezme podiely v týchto inštitúciách.

Finančná kríza má podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vplyv na znižovanie výroby.

Ministerstvo zdravotníctva bude prijímať podnety na nezákonné zdražovanie v rezorte.

Bratislavský krajský súd odsúdil sedem obžalovaných v kauze údajného vydieračského gangu Jána Z., v ktorej boli obžalovaní aj dvaja bratislavskí kukláči.

Ukrajinský prezident Viktor JUŠČENKO rozpustil parlament a vypísal predčasné voľby na 7. decembra.

Európska únia by sa mala čím skôr otvoriť Srbsku, ináč by Belehrad mohol hľadať iné riešenie s Ruskom, varoval srbský minister obrany Dragan ŠUTANOVAČ.

V Číne hospitalizovali takmer 47-tisíc detí so zdravotnými ťažkosťami po požití mlieka s obsahom melamínu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

59. "Zjednotení v rozmanitosti" s európskymi symbolmi

(10.10.2008; Šport; s. 24; Felix Ján)

Európsky parlament včera odhlasoval správu, ktorou oficiálne uznal európske symboly - vlajku, hymnu a heslo a stanovil ich používanie na pôde európskeho zákonodarného zboru. Do Lisabonskej zmluvy, ktorá prechádza procesom ratifikácie v členských krajinách Európskej únie, sa tieto symboly pritom nedostali. Európska vlajka, na ktorej je v kruhu 12 hviezd na modrom pozadí, sa vyvesí vo všetkých zasadacích miest- nostiach europarlamentu, ako aj pri príležitosti oficiálnych podujatí. Heslo "Zjednotení v rozmanitosti" sa bude podľa rozhodnutia europoslancov používať na všetkých úradných dokumentoch EP. Hymna, ktorou je Óda na radosť z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena, sa podľa schválenej správy bude hrať na úvod každého ustanovujúceho zasadnutia EP a takisto pri slávnostných schôdzach.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

60. Zverejňovať výsledky sa u sprostredkovateľov nenosí

(09.10.2008; Trend; č. 40, príloha Finančný biznis, s. 54, 55; Bednárová Jana)

K polroku sú dostupné údaje len o štyroch firmách

Väčšina finančných sprostredkovateľov si chce robiť svoj biznis ďalej v tichosti, veľa o sebe neprezradili ani v prvom polroku. Keďže polročné údaje do zbierky listín Obchodného registra nevkladajú, bol TREND odkázaný na obvyklé vyplnenie dotazníkov. Čiastočne vyplnené dostal štyri. Desiatka firiem nereagovala.

V čase uzávierky tohto špeciálu mali sprostredkovatelia, členovia Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, poskytnúť údaje, aby ich asociácia zverejnila aspoň ako súhrnné čísla za celý "trh". Opakuje sa tak vývoj v Českej republike. Tam tiež sprostredkovatelia najskôr odmietali zverejniť svoje vlastné výsledky. V Nemecku, odkiaľ najrozšírenejší obchodný model sprostredkovateľských sietí prišiel, sú o niečo ďalej. Zverejňujú vlastné obchodné aj hospodárske výsledky. Ale tiež len vtedy, ak sa im darí.

Len kvarteto

Najväčšia sprostredkovateľská firma je, podľa výsledkov, ako ich siete prezentovali, OVB Allfinanz Slovensko. Druhá Partners Group SK, tretia Fincentrum Slovensko a štvrtá EuroFin Consulting.

V pomyselnom rebríčku otvorenosti je poradie poprehadzované. OVB poskytol čiastočné obchodné výsledky a z hospodárskych len čistý zisk, nie provízie. Partners Group sa okrem úplných obchodných podelil aj o celkové prijaté provízie a počet spolupracovníkov. Fincentrum Slovensko informovalo o obchodných výsledkoch, hospodárske výsledky aj počet spolupracovníkov si nechalo pre seba. EuroFin poskytol TRENDU kompletne vyplnený dotazník až na hospodársky výsledok a vlastné imanie. V jeho prijatých províziách dominovali platby za životné a neživotné poistenie, ktoré priniesli 92 percent týchto príjmov.

OVB zasa uviedol aj niekoľko údajov, ktoré sa do dotazníka nezmestili. V prvom polroku uzatvorili 24-tisíc zmlúv v majetkovom poistení a 8 600 zmlúv stavebného sporenia. Viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Vykázané úvery obsahujú prevažne hypotéky, menej stavebných úverov a medziúverov a len zanedbateľne spotrebné úvery, vysvetlil konateľ firmy Benedikt Fronc. V životnom poistení uviedli ročné poistné. Čísla za podielové fondy neposkytli, ale podľa B. Fronca klesajú od roku 2006.

V biznise sprostredkovateľov, ktorí podľa dos- tupných informácií žijú hlavne z predaja životného poistenia a výnimočných príležitostí ako penzijná reforma či rozbeh súkromných zdravotných poisťovní, sa teda transparentnosť zatiaľ veľmi nenosí. Skôr to vyzerá, že škodí. Je to totiž taký iný biznis. Väčšinou ide hlavne o zárobok sprostredkovateľa, ale predaj je zabalený do obalu pomoci klientovi.

No spôsoby sa pomaly menia. Na trhu je čoraz viac firiem, ktoré si uvedomujú, že životné poistenie nemôžu predávať donekonečna. A tak sa začínajú viac správať ako poradcovia. Niektorí, čo sú v biznise dlhšie, sa snažia o kompletné finančné poradenstvo, kde nie je na prvom mieste len ich vlastný prospech. Rozmáha sa hlavne sprostredkovanie úverov. Sprostredkovatelia poškuľujú aj po lízingu. Predaj investícií do podielových fondov však ochromili nové prísnejšie pravidlá MiFID.

Nové pravidlá

Do sprostredkovania má viac poriadku priniesť aj dlho pripravovaný zákon. Do konca roka má prejsť parlamentom, platiť by mal od januára. No účastníci trhu dostanú aj viac ako rok trvajúce lehoty na prispôsobenia. Pravidlá sa majú zaviesť pre sprostredkovanie všetkých finančných produktov. Majú pribudnúť ďalšie papiere, ktoré budú zaznamenávať priebeh stretnutí. Sprostredkovatelia sa viac nebudú môcť nazývať poradcovia. Pretože poradca bude len ten, za ktorého radu si klient priamo platí. Zatiaľ čo sprostredkovateľ dostáva pred klientom skrytú províziu priamo od finančnej inštitúcie, ktorej produkt predá. Po novom budú sprostredkovatelia poskytovať "odbornú pomoc".

A nejasný je osud zámeru zaviesť povinnosť zverejniť odmenu sprostredkovateľa. Do návrhu zákona sa napokon dostala štruktúra nákladov. Tá vraj bude porovnateľnejšia a relevantnejšia, no na druhej strane klient sa konkrétnu sumu pre toho, čo mu produkt ponúka, nemusí dozvedieť.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

61. Žiak je pre ministerstvo školstva prípad

(10.10.2008; Sme; s. 3; jkr, joč)

Ministerstvo školstva na otázku, či dcéra exposlanca Rudolfa Žiaka (na snímke dole) splnila podmienku sociálnej znevýhodnenosti, odpovedalo, že Žiakov "príjem za rok 2007 spolu s manželkou pri jeho päťčlennej rodine, rodičia plus tri deti, zodpovedal kritériám vyhlášky".

Žiak najprv na otázky o sociálnom štipendiu svojej dcéry dva dni nereagoval a neodpovedal na telefonáty, emaily ani SMS správy. V piatok povedal, že si dcéra dala žiadosť a tá bola schválená. Na otázku, či sa nachádza v hmotnej núdzi, ktorá je podľa vyhlášky ministerstva školstva podmienkou na sociálne štipendium, odpovedal, že nemôže hovoriť, lebo má rokovanie.

Ak by Žiakova dcéra splnila zákonnú podmienku hmotnej núdze z vyhlášky o sociálnom štipendiu, musel by byť vlani príjem rodiny terajšieho vedúceho odboru prešovskej župy nižší než 15 730 korún (522,14 eura) mesačne.

Podľa posledného majetkového priznania z roku 2006 má Žiak rodinný dom so záhradou, garáž a pozemok.

Za spomínaný rok priznal príjem vo výške 514 732 korún. V Úrade Prešovského samosprávneho kraja pracuje od 1. marca 2007 ako vedúci oddelenia odboru regionálneho rozvoja a od 16. apríla toho istého roku ako vedúci celého odboru.

Jeho tabuľkový plat by aj s osobným príplatkom mal byť aspoň na úrovni 25-tisíc korún mesačne. To je vysoko nad zákonom stanovenú hranicu hmotnej núdze v spomínanom období, aj keby bola jeho manželka nezamestnaná.

Žiak sedel spoločne so súčasným ministrom školstva Jánom Mikolajom v parlamente za HZDS a obaja z hnutia aj vystúpili a stali sa členmi Ľudovej únie. Z nej po čase vystúpili a Mikolaj vstúpil do SNS a Žiak do HZD.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Téma dňa

62. BANKOVÁ GARANCIA BUDE NEOBMEDZENÁ? /KORLÁTLAN LESZ A BANKGARANCIA?/

(09.10.2008; Új Szó; s. 1; č, Hn, só)

Stavebníctvo pribrzďuje

Bratislava. Vláda v prípade bankových účtov namiesto terajších 20-tisíc euro (602,3-tisíc korún) berie na seba neobmedzenú garanciu - oznámil včera predseda vlády Robert FICO, podľa ktorého na rokovaní kabinetu prerokovali aj túto možnosť, aby bankovú garanciu obyvateľstva rozšírili na 50-tisíc, prípadne do 100-tisíc euro. O definitívnej výške garancie rozhodne parlament. Poslanci túto otázku prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní ešte v priebehu októbra. Už teraz je však isté, že bankovú garanciu z terajších 90 percent zvýšia na 100 percent. FICO dodal: domáce banky nie sú ohrozené, disponujú dostatkom finančných prostriedkov a plánovaný krok slúži len na upokojenie nálad. "Reagujeme len na udalosti, ktoré prebiehajú v susedných štátoch," dodal predseda vlády.

Je to skutočne tak, totiž domáce obchodné peňažné inštitúcie doteraz v Národnej banke Slovenska umiestnili 325 miliárd korún (10,788 miliárd euro) - ktoré v stave pohotovosti čakajú na poskytnutie úverov. Plánovaná väčšia garancia však pre banky predstavuje väčšie výdavky, preto pri prijatí návrhu zákona treba zvážiť aj negatívne stránky tohto kroku. Lenže vo Veľkej Británii upokojenie nálad je už skutočne namieste, veď jedna islandská banka pôsobiaca v ostrovnej krajine nebola schopná vyplácať vklady obyvateľov - slovom, obyvatelia sa nedostali k svojim peniazom.

Pod vplyvom krízy na finančnom trhu sa dá očakávať, že okrem domácich automobiliek aj spoločnosti zaoberajúce sa rozvojom nehnuteľností, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, zatiahnu brzdu. Bratislavský trh luxusných bytov údajne už zamrzol. Podľa našich informácií napríklad firma Orco Property Group prehodnotí niektoré svoje investície. Pritom Orco len v Bratislave, na mieste pivovaru Stein, ďalej v centre mesta (City Gate, Dunaj I. a II.), plánovala výstavbu a modernizáciu viacerých komplexov nehnuteľností. V dôsledku nedostatočného financovania bankami sa výkonnosť stavebného priemyslu pravdepodobne zmierni, má to však aj dve priaznivé momenty: môže sa zastaviť rast cien bytov a nebudú ďalej rásť ani ceny stavebných materiálov.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

63. Časovaná bomba?

(10.10.2008; Plus 7 dní; č. 41, s. 128-130; sel)

Finančná kríza zasiahla aj Slovensko.Čoho sa máme obávať?

Rozprávky o tom, ako chudobnému americkému bezdomovcovi požičiavali hypotekárne banky peniaze s rizikom, že ich nebude môcť splácať, čo sa následne stalo a spustilo svetovú finančnú krízu, sa pekne počúvajú, lebo sú zrozumiteľné každému laikovi, no faktom je, že slová ako bankrot či finančná kríza sa už skloňujú na každom kroku. Obavy päť a pol milióna obyvateľov Slovenska o ich peniaze uložené v bankách sú preto pochopiteľné, sú však aj opodstatnené? Ľudí prepadá hystéria a práve tá môže narobiť viac zla, ako treba.

Slovenské banky sú zdravé!: Takto upokojujú klientov bánk analytici, ale to neznamená, že sa nemôžu dostať do problémov. Môže totiž nastať panika a prísť k hromadnému vyberaniu peňazí. A to by položilo aj tú najzdravšiu banku. Niektoré štáty majú preto rôzne opatrenia, napríklad Íri budú najbližšie dva roky garantovať všetky bankové vklady.

A ako je to u nás? Štát v prípade krachu banky garantuje náhradu do výšky 90 percent vkladu, najviac do 640 000 korún. Inak nám už politici nepomôžu a môžeme sa spoliehať akurát tak na seba a zdravý sedliacky rozum. Ten jasne hovorí, že peniaze v ponožke necelé tri mesiace pred príchodom eura budú neudržateľné. Tak či tak ich budeme musieť zameniť za novú menu.

Zlá správa pre finančný trh má však aj svoju obrátenú tvár a tou je dobrá správa pre sporiteľov. Úroky z vkladov, najmä tých dlhodobejších, majú vraj vzrásť. Nuž, nechajme sa prekvapiť. Ale prejdime k tým zlým správam.

Po prvé, úroky na úvery sa zvýšia pravdepodobne až o jedno percento. Čo v preklade znamená, že úvery budú drahšie. Finančný sektor sa z prvého šoku ako-tak prebral a prichádza k obozretnejšiemu udeľovaniu úverov, dôvodom je zjavný pokles peňazí na trhu. Po druhé, kým sa akciové trhy nepozviechajú, hodnota našich úspor v akciových fondoch bude nižšia. Po tretie, vyskytnú sa aj nepriame efekty krízy, ktoré môžeme čakať už čoskoro. Ide predovšetkým o menší záujem o spotrebné výrobky, a menšia produkcia znamená aj menší záujem o pracovnú silu.

Vplyv na ekonomiku: Finančná kríza na svetových trhoch spomalí rast aj našej ekonomiky. Slovenské firmy už začali obmedzovať plány na budúci rok a chystajú sa prepúšťať.

Naša ekonomika rástla vlani o vyše desať percent, na budúci rok sa čaká rast vyše šesť percent. Podľa analytikov to na slabšom dopyte po výrobkoch môže pocítiť nielen priemysel, ale aj luxusnejšie služby. Čo by pre spotrebiteľov mohlo byť aj dobré, lebo by logicky mali zlacnieť. Ak si teda v budúcom roku nedoprajeme nové auto, aspoň si budeme môcť dovoliť lacnejšiu kaderníčku či kozmetičku...

Na nepriaznivý vývoj na globálnych trhoch zareagoval najcitlivejšie automobilový priemysel. Náš najväčší exportér, spoločnosť Volkswagen Slovakia, už avizoval núdzový plán, dochádza k zníženiu produkcie o desať percent a jeho zamestnanci sa môžu tešiť na dlhšie vianočné dovolenky. Zostáva len veriť, že nový rok neprivítajú ako nezamestnaní.

Šťastní dlžníci?: Vraj momentálne sú na tom najlepšie dlžníci, lebo tým ich dlhy nikto nezoberie. Horšie tí, ktorí plánujú investovať do nehnuteľností a nemajú na to patričnú hotovosť. Už dnes je totiž isté, že hypotéky čaká od januára zdraženie.

No najnovšie to nie je ľahké ani pri získavaní úverov. Finančná kríza na svetových trhoch spôsobila, že banky už nie sú ochotné financovať každú stavbu. Navyše sú menej ochotné požičiavať ľuďom na kúpu bytov či domov celú sumu.

Slovensko je v tejto kríze trochu špecifické, s príchodom eura začnú na Slovensku platiť rovnaké trhové úroky ako v krajinách, ktoré platia eurom. Začiatkom budúceho roka aj bez vplyvu krízy môžu hypotéky na Slovensku zdražieť aj o vyše percenta. Príchod eura tak bude mať možno trochu trpkú príchuť a dnes je už isté, že oslavy novej meny zostanú niekde v tieni svetovej finančnej krízy.

----

Strašiaky krízy

* Prídete o peniaze v banke?

Analytici zatiaľ zhodne tvrdia, že naše banky sú v dobrej kondícii, majú dostatok hotovosti aj kapitálu. Zväčša sa totiž orientujú na slovenských klientov. Hrozbou pre banku je len prípadná panika jej klientov a hromadný výber peňazí, ktorý by položil každú, aj "zdravú" banku. Slovenské banky by nemal ohroziť ani prípadný krach materských spoločností.

* Akú výšku vkladu v prípade krachu banky garantuje štát?

Za chránené nedostupné vklady zo zákona ručí Fond ochrany vkladov, do ktorého banky povinne prispievajú. Klient má však garantovanú iba náhradu do výšky 90 percent chráneného nedostupného vkladu, najviac do sumy 20 000 eur, čo predstavuje približne 640 000 korún. Ak máte v banke vložených viac peňazí, trebárs milión, riskujete stratu 360 000. Peniaze si teda treba vhodne rozložiť.

* Kam dnes vložiť peniaze?

Ak klesá cena nehnuteľností, je dobré ich nakupovať. Treba sa len poradiť s developérmi. Prudko klesá aj hodnota zlata, nakupovať v tomto prípade by asi nebolo vhodné, lebo zlato je viazané na priemysel, a tam sa očakáva dlhodobejšia kríza ako vo finančnom sektore. Niektorí radia investovať do umenia a umeleckých predmetov. A sú vraj aj takí, ktorí práve teraz nakupujú podhodnotené akcie...

* Máte životnú poistku?

Možno sa zdá rozumné poistku okamžite zrušiť a peniaze vybrať a možno i zhodnotiť. Chyba. Po prvé, pri predčasnom zrušení prídete o časť vkladu i zisku. Po druhé, poistenie je dlhodobá investícia, takže teraz sú poistné fondy možno trochu v strate, neskôr, keď sa ekonomika stabilizuje, sa straty vyrovnajú. Opäť platí, že neprimeraná panika zbytočne ohrozí nielen poistencov, ale aj poisťovne.

* Čo majú robiť ľudia, ktorí majú peniaze v podielových fondoch?

Aj laik pochopí, že najhoršie je predávať akcie, keď ich hodnota klesá. Prídete tak o možnosť profitovať z prípadného nárastu. Teda, pokiaľ možno, a teraz to už ani nemá veľmi zmysel, zatiaľ akcie nepredávať! Akcie sú rizikovej ši finančný nástroj, ktorý v dlhodobom horizonte ponúka vyšší výnos ako napríklad dlhopisy. Sú preto vhodné predovšetkým ako investícia na obdobie aspoň 10 až 15 rokov. Apropo, po 11. septembri 2001 najviac stratili tí, ktorí lacné akcie predávali. Tým, čo vydržali, sa po rokoch vrátili na pôvodnú hodnotu.

* A tí, čo si sporia na dôchodok v druhom pilieri? Sú ich peniaze ohrozené?

Pre sporiteľa je táto otázka irelevantná. Ide o dlhodobú investíciu, časom sa straty poisťovní vyrovnajú. Ak dnes zo systému vystúpite, vaše peniaze tak či tak pôjdu do Sociálnej poisťovne, kde takisto podliehajú rôznym rizikám vonkajších vplyvov.

* Dotkne sa finančná kríza aj prechodu Slovenska na euro?

Finančná kríza by sa nemala nijako dotknúť prechodu na euro. Teraz je už dokončenie prechodu technickou otázkou, ktorú by súčasná situácia nemala ovplyvniť. Odborníci tvrdia, že súčasná kríza, naopak, ukazuje, že je veľmi dobré prijať silnú menu, ktorá je menej citlivá na takéto finančné turbulencie.

----

Kupovať sa oplatí

Ceny nehnuteľností klesajú nielen vo svete, ale aj u nás. Ak máte peniaze a neviete, ako s nimi naložiť, počkajte, kým ceny dosiahnu dno a investujte do zlacnených nehnuteľností. Kým ešte pred rokom sa predalo takmer všetko, v ostatných mesiacoch ľudia s kúpou bytu či pozemku váhajú. Podľa maklérov ceny bytov a domov poklesli za posledné mesiace približne takmer o tridsať percent. S predajom sa preto oplatí ešte počkať. Ceny si zatiaľ držia stavebné pozemky. Spomalenie trhu sa ešte neodzrkadlilo na predaji malých bytov a garsónok.

----

Čo na to financmajstri?

Majú sa Slováci obávať svetovej finančnej krízy?

* Sergej Kozlík, exminister financií a europoslanec za HZDS:

Myslím si, že v primeranej miere sú tie obavy opodstatnené. Finančná kríza bude mať celosvetový dopad a nevyhne sa tomu ani Slovensko, ktoré je otvorenou ekonomikou. Nemám však na mysli obavy o vklady v bankách, ale spomalenie hospodárskeho vývoja. Očakávať sa dá rast miezd a tiež rast nezamestnanosti.

* Ivan Mikloš, exminister financií a súčasný poslanec NR SR:

V zásade nie. Aj keď niektoré nepriame dôsledky pocíti aj Slovensko, napríklad nižší dopyt po výrobkoch, ktoré vyrábame, trebárs automobily.

* Ján Počiatek, minister financií:

Banky pôsobiace u nás dodržiavajú prísne pravidlá obozretného podnikania. Z tohto pohľadu vnímam, že vklady Slovákov sú v bezpečí a nie je čoho sa obávať.

----

Máte hypotekárny úver? Asi vám zdražie!

Zvyšovanie úrokových sadzieb čaká nielen ľudí, ktorí si začiatkom roka 2009 začnú úver na bývanie vybavovať, ale aj tých, ktorým sa v tom čase skončí viazanosť doterajšej sadzby a banka im bude úrok nanovo prehodnocovať. Naposledy banky zvyšovali úroky z hypoték v auguste. Nárast úrokov sa najprv dotkne nových žiadateľov o úvery a tých, ktorí majú variabilné úrokové sadzby. Banky budú postupne zvyšovať úroky tým, ktorým sa budúci rok končí fixácia úroku.

Kedy a o koľko zdražejú úvery? Pri prechode na euro dôjde k zdraženiu väčšiny úverov zavesených na krátkodobú sadzbu, či už pre podnikateľov, ako aj pre domácnosti minimálne o jedno percento, skeptici hovoria aj o troch. Až kým sa situácia neupokojí a nevráti do starých koľají.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

64. HZDS chce podiely v bankách

(10.10.2008; Sme; s. 7; knm)

Mečiar chce dovoliť neobmedzené ručenie za vklady len výmenou za podiely v bankách.

BRATISLAVA. Napriek tomu, že ministri za HZDS v stredu na vláde podporili myšlienku neobmedzeného ručenia štátu za vklady, po včerajšku je všetko inak. Strana oznámila, že takýto návrh podporí iba výmenou za akcie bánk. Tie by mal za záruky dostať štát.

"Ak má vláda prevziať akýkoľvek podiel zodpovednosti v komerčných bankách, návrh podporíme len pri súčasnom prevzatí podielov v týchto inštitúciách. Nie je možné, aby štát ručil na 100 percent a nemal podiel ani vplyv v komerčných bankách," povedala hovorkyňa HZDS Monika Zakariásová.

Vláda prišla s troma návrhmi - že by štát ručil za vklady do výšky 50tisíc, 100tisíc eur alebo neobmedzene. Parlamentu odporučila prijať ten posledný. Zakariásová povedala, že sa ich výhrada týka neobmedzeného ručenia, ale nepovedala, či by HZDS bolo ochotné podporiť prvú alebo druhú alternatívu.

O návrhu novely zákona o ochrane vkladov by mali poslanci začať rokovať už na schôdzi 21. októbra. Otázkou sa pred tým bude zaoberať koaličná rada.

HZDS sa chtiac či nechtiac už podarilo zablokovať niektoré návrhy ministrov za Smer. Naposledy pre neprítomnosť HZDS a časti SNS parlament neprelomil prezidentovo veto cestného zákona. V koalícii navyše existuje určité napätie, keďže sa blíži finále rokovaní o štátnom rozpočte a Mečiarova strana je nespokojná najmä s navrhovanými škrtmi v rezorte pôdohospodárstva.

Bežne Fond ochrany vkladov funguje bez priamej účasti štátu na jeho financovaní, preto Národná banka nevidí dôvod spájať ochranu vkladov s podielom štátu v bankách.

"Štát cez Fond už dnes ručí za veľkú väčšinu vkladov v bankách, a preto nevidíme súvislosť medzi 100-percentnou garanciou, ktorú navrhuje vláda, a vlastníckou štruktúrou bánk. Fond v žiadnom prípade nechráni majiteľa banky, ale výlučne len jej klientov," povedal pre agentúru SITA riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.

----

Anketa: Čo si myslíte o finančnej kríze?

Štefan Rosina, prezident Matador Group

To, čo sa teraz deje, sa veľkosťou zmien dá prirovnať len k roku 1989, keď sa všetko nielen otriasalo, ale pre nás aj zmenilo, hoci sa to dotklo iba úzkeho okruhu krajín okolo nás. Počas krízy dobrý gazda zamestná celú rodinu.

A tak aj robíme. Prehodnocujeme interné aj externé náklady na služby, razantnejšie pokračujeme v znižovaní nákladov. Ale to nie je nič nové, funguje to u nás aj v časoch hojná. Kríza zasiahne postupne a rôznou mierou asi takmer všetky sektory a tu je priestor na angažovanie sa štátu (gazdu?) - a asi nielen absolútnou ochranou vkladov. Štátnymi infraštrukturálnymi projektmi môže štát zabezpečiť prácu pre svojich občanov. Práve teraz tam, kde to ide, by ich mali robiť naše firmy a naši ľudia. No nesnažíme sa len neustále znižovať náklady. Vždy je aj dôležité, aby sme sa dokázali pozerať za "roh".

Patrik Tkáč, partner skupiny J&T

Niečo podobné podľa mňa nezažil v Česku a na Slovensku nikto. Tieto udalosti budú prepisovať učebnice ekonómie. Najmä pre ľudí v postkomunistických ekonomikách je veľmi dôležité, že sa to stalo. Mnohí si už mysleli, že môžu byť rentiermi bez práce. Z dlhodobého pohľadu to má preto celé veľký a pozitívny význam. Súčasná kríza má pre nás zatiaľ skôr psychologický charakter. Hlavná zmena je v tom, že namiesto reálnej práce teraz skôr reagujeme na paniku trhu. Naši klienti však panike až tak nepodliehajú a v ideálnom prípade vôbec nepodľahnú tlaku rýchlo predávať alebo nakupovať, ak nemusia. Pretože presne to je prejav stádovitosti.

A ako reagovať? Rozmýšľať a nepanikáriť je heslo, ktorým by sa mal v čase krízy riadiť každý.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

65. HZDS chce za neobmedzenú ochranu vkladov podiely v bankách

(09.10.2008; www.hnonline.sk; Ekonomika, 11:20, s. -; sita)

ĽS-HZDS podporí neobmedzené ručenie za vklady v bankách na Slovensku len v tom prípade, ak štát súčasne prevezme podiely v týchto inštitúciách.

"Nie je možné, aby štát ručil na 100% a nemal podiel ani vplyv v komerčných bankách," povedala vo štvrtok pre agentúru SITA hovorkyňa ĽS-HZDS Monika Zakariásová.

Vláda v stredu súhlasila s novelou zákona o ochrane vkladov, podľa ktorej štát bude garantovať vklady v slovenských bankách v neobmedzenej výške. Podľa schváleného materiálu sa pritom odstraňuje v súčasnosti platná aj 10-percentná spoluúčasť vkladateľa, v prípade problémov banky by tak štát garantoval vyplatenie 100 % jeho vkladu. "Musíme reagovať na odporúčania Ecofinu a na to, čo sa deje v okolitých krajinách. Ak to robia okolité krajiny, v záujme stability a pokoja to robíme aj my," povedal po stredajšom výjazdovom rokovaní vládneho kabinetu v Spišskej Novej Vsi predseda vlády Robert Fico. Ministri zároveň odsúhlasili aj návrh, aby sa novelou zákona parlament zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Na programe rokovania Národnej rady SR by sa tak mal návrh novely objaviť už na októbrovej schôdzi.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

66. HZDS PODPORÍ RUČENIE ZA CELÉ VKLADY, LEN AK ŠTÁT PREVEZME PODIELY V BANKÁCH

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; KAŠIAROVÁ Mária)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"Či máte v banke tisíce alebo milióny, v prípade krachu o ne neprídete. Štát garantuje úspory neobmedzene. Rozhodnutie padlo včera na vláde. Jedna z vládnych strán HZDS podporí neobmedzené ručenie za vklady v bankách len v tom prípade, ak v nich štát súčasne prevezme podiely. Strana Smer nevidí dôvod, aby na vyhlásenie HZDS reagovala. V parlamente sa má návrh objaviť už na októbrovej schôdzi."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

67. Chce podiely v bankách

(10.10.2008; Plus jeden deň; s. 11; ľs)

HZDS s ochranou vkladov súhlasí, ale...

PROTI vládnemu návrhu, aby štát garantoval vklady v plnej výške, stojí podmienka šéfa HZDS Vladimíra Mečiara, aby štát prevzal podiely v bankách.

Premiér Robert Fico tento týždeň vyhlásil, že štát by mal garantovať vklady v bankách v plnej výške. HZDS však chce, aby potom štát získal podiely v bankových inštitúciách. "Keď sa takto vyjadril náš stranícky orgán, tak sa k tomu prikloním tiež," povedal nám včera Jozef Halecký z HZDS. Predsedu vlády podporuje v jeho návrhu SNS. "S premiéram plne súhlasím, pretože musíme byť zodpovedná krajina a všetko garantovať, tak ako to spravili Nemci, Íri či Rakúšania," reagoval podpredseda finančného výboru NR SR Jozef Ďuračka zo SNS. Podmienka HZDS sa mu zdá "postkomunistická, lebo dnes je tu tvrdý kapitalizmus a trhová ekonomika".

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

68. KOMENTÁR - Štatariálna legislatíva

(09.10.2008; Košický korzár; s. 8; Schutz Peter)

Keby v júli 2006 ktosi vyveštil, že v októbri 2008 sa Ficova vláda zaručí za sto percent bankových vkladov do neobmedzenej výšky, asi by ho vyhlásili za pesimistu roka, lebo tak rýchlo sa komunizmus zaviesť azda ani nedá. To, že neuveriteľné sa stalo včera skutočnosťou, svedčí len a len o tom, že realita dneška je ešte iracionálnejšia, ako Smer-SNS-HZDS. Katastrofa...

To, čo zákonom pripravuje vláda, je to isté, akoby povedala, že vážení a milí spoluobčania, keby vám banky nevedeli vyplatiť vaše vklady, nič si z toho nerobte, dostanete peniaze späť z vašich daní. Štát ani vláda totiž žiadne iné peniaze nemá. A podstatné je vedieť, že Fond ochrany vkladov, na ktorý sa skladajú banky, nemá na plné garancie ani vo sne. Takže ak to myslí Fico vážne, ručiť môže jedine štátnym rozpočtom. Avšak na plný objem vkladov nemá ani ten, takže v katastrofickom scenári by SR išla za Islandom (údajne bankrotuje). Ešteže ide len o gesto, zamerané na upokojenie verejnosti. Pointa je v inom. Ak totiž štát, teda nie fond ochrany, garantuje všade všetko, nie je jasné, načo je nám voľný trh s bankami. Stačí jedna. Konkurencia je v takom prípade ešte škodlivá, veď hrozí, že niektoré inštitúcie pôjdu v podnikaní do nenáležitého rizika. Predsa ak štát stopercentne ručí za straty, tak prečo nie? Logický a nevyhnutný krok, ktorý musí nasledovať, je totálna regulácia a dohľad. Najlepšie štátny splnomocnenec do každej banky... (Iste, po hypotekárnej pyramíde je táto debata ťažká.)

Odporučenie ministrov financií únie, ktoré po dramatickom priebehu znelo zvýšiť hornú hranicu na 50 tisíc eur, teda Fico obrátil do úplného extrému. K takému "riešeniu" pristúpili napr. Nemecko (vyhlásením kancelárky) či Írsko (zákonom), alebo včera Maďarsko. Čiže aspoň v prvých dvoch prípadoch krajiny, ktorých finančné sektory čelia ozaj reálnym problémom. Ale Slovensko? Aký signál tým vláda vysiela občanom? Naozaj taký, že "je to svojim spôsobom prejavenie dôvery (...), vlastne deklarujeme, že natoľko veríme v bezpečnosť a stabilitu, že si to môžeme dovoliť" (št. tajomník Kažímír)? Alebo opačný, že politici sami podľahli panike a upokojujú situáciu krajným opatrením, k akému sa uchýlili vlády iba ozaj "nakazených" štátov?

Iste, populizmus nepozná hranice, čo platí aj na ochranu vkladov, takže na Slovensku nestačí ani taká výška, akú stanovili napríklad v najviac zasiahnutej Británii (50 tisíc libier skoro 2 milióny Sk). Otázka, že kto na Slovensku vôbec má v banke cez 20 (či 50) tisíc eur, je v tomto chaose dokonale nepodstatná.

Aby bolo jasné. Racionálne kroky v situácii, keď hystérii na trhoch nevidieť koniec, neexistujú. Každý, aj Fico, sa môže odvolať na ekonomický výnimočný stav, ktorý je v tejto chvíli už realitou. Napokon, bláznia i ideologicky menej doľava vytočení štátnici ako Fico (viď Merkelová). Naprosto zásadné je ale trvať na tom, aby táto štatariálna legislatíva, ktorá pôjde do zrýchleného konania v NR SR ešte v októbri, nebola prijímaná na neurčito, ale limitovaná na určitý čas.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

69. ĽS-HZDS: GARANCIE ÁNO, ALE IBA AK VSTÚPIME DO BÁNK

(09.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)

Ján LEŠUNDÁK, moderátor:

"HZDS chce, aby štát vstúpil do bánk. Vyhlásilo, že iba v takom prípade podporí návrh, ktorým chce vláda stopercentne garantovať vklady sporiteľov v slovenských bankách. Podľa opozície však HZDS nevie, o čom hovorí."

Katarína KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka:

"HZDS tvrdí, že návrh na absolútnu garanciu vkladov podporí, iba ak vláda získa vplyv v bankách."

Milan URBÁNI (ĽS-HZDS), podpredseda strany:

"Keď sú to peniaze daňových poplatníkov, tak predsa my všetci nemôžeme doplácať na to, že je nejaká kríza alebo eventuálne že by banky sme sanovali."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Nie je však celkom jasné, čo hnutie svojím návrhom myslí, lebo novela, ktorú schválila vláda o použití peňazí daňových poplatníkov nič nehovorí. V prípade problémov nejakej z bánk vyplatí peniaze sporiteľom Fond ochrany vkladov. Ten si v krajnom prípade požičia. Všetky peniaze však musí vrátiť."

Miroslav ŠMÁL, hovorca ministerstva financií:

"Avšak nedotkne sa to ani štátneho rozpočtu, ani úspor obyvateľov."

Július BROCKA (KDH), podpredseda strany (telefonát):

"Ľudia z HZDS nerozumejú tomu, čo chceli tým ich predstavitelia povedať."

M. URBÁNI:

"Technicky ešte o tom nedebatujme."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"HZDS má pravdepodobne na mysli vstup štátu do komerčných bánk, ku ktorému došlo pod vplyvom finančnej krízy vo viacerých krajinách. Finančnú injekciu 50 miliárd libier poskytne napríklad Veľká Británia 8 bankám. Slovenská vláda však nič podobné nechystá."

M. ŠMÁL:

"Ministerstvo financií takýto vývoj neočakáva, nakoľko situácia v bankovom sektore je stabilná."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"Koaliční partneri sa postavili k návrhu HZDS rezervovane."

Rafael RAFAJ (SNS), poslanec NR SR (telefonát):

"Myslím, že to bude ešte predmetom rokovaní."

Katarína KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ, hovorkyňa Smeru-SD:

"Nechceme vnášať do tejto problematiky stranícky rozmer."

K. KRAJŇÁKOVÁ:

"O návrhu o absolútnej garancii vkladov by mal parlament rozhodnúť už v októbri."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

70. ĽS-HZDS CHCE, ABY ŠTÁT PREVZAL ČASŤ PODIELOV V SÚKROMNÝCH BANKÁCH

(09.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVČ Marek)

Ľ. BAJANÍK, moderátor:

"Ľudová strana - HZDS chce, aby štát prevzal časť podielov v súkromných bankách. Len tak bude súhlasiť so zvýšením záruk za bankové vklady na neobmedzenú úroveň. Návrh pritom vláda odobrila aj hlasmi ministrov za HZDS. Premiér Robert FICO aj banky túto podmienku hnutia odmietajú."

M. ZGALINOVIČ, redaktor:

"V súčasnosti štát garantuje, že pri krachu banky dostane majiteľ účtu späť 90 percent z vloženej sumy maximálne do 20-tisíc eur, v prepočte asi 600-tisíc korún. Vláda schválila, že po novom bude garantovať vklady v plnej výške. HZDS má však novú podmienku."

Monika ZAKARIÁSOVÁ, hovorkyňa ĽS-HZDS:

"Návrh podporíme pri súčasnom prevzatí podielu v týchto inštitúciách, pretože nie je možné, aby štát garantoval 100 percent a nemal vplyv ani podiel v týchto komerčných bankách."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Ani jeden z ministrov za HZDS včera na vláde pri schvaľovaní tohto návrhu zákona nevzniesol žiadnu námietku."

Milan URBÁNI (ĽS-HZDS), poslanec NR SR:

"Však keď niekto dá niekde peniaze, tak musí ich mať niečím garantované, ale to ešte neberte, že to už máme vypracovaný na to model."

Rafael RAFAJ (SNS), poslanec NR SR:

"SNS plne podporuje garanciu vkladov pre obyvateľstvo. O tom, za akých podmienok voči bankám sa stane, bude predmetom koaličných rozhovorov."

M. ZGALINOVIČ:

"Banky sa podielov v prospech štátu vzdať odmietajú."

Ladislav UNČOVSKÝ, Slovenská banková asociácia:

"Nevidíme vôbec žiadnu súvislosť medzi vlastníckou štruktúrou bánk a tým vládnym návrhom na zvýšenie tej garancie na 100 percent. Fond ochrany vkladov chráni výlučne klientov bánk a nie ich vlastníkov."

Vladimír DOHNAL, ekonóm Symsite Research:

"Navyše si je treba uvedomiť, že štát síce garantuje tie vklady, ale v skutočnosti ten kto tú garanciu platí, to sú občania a totižto banky zohľadňujú cenu tej ochrany a tej garancie vkladov vo svojich poplatkoch a v úrokových sadzbách."

M. ZGALINOVIČ:

"Politické strany majú na vyjasnenie si postojov k neobmedzenej garancii vkladov ešte dva týždne. 21. októbra sa totiž začína schôdza Národnej rady, na ktorej budú poslanci rozhodovať aj o tomto návrhu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

71. ĽS-HZDS: Plne zaistené vklady? Len keď štát vstúpi do bánk

(09.10.2008; www.aktualne.sk; Dnes, 12:05, s. -; Onufer Andrej)

Bratislava - Cesta k bankovým vkladom, stopercentne zaistených štátom, sa premiérovi Robertovi Ficovi môže skomplikovať.

S vlastným prístupom totiž prišiel najmenší koaličný partner ĽS-HZDS. Dal si podmienku, ktorá bude zrejme len veľmi ťažko splniteľná.

"Ak má vláda prevziať akýkoľvek podiel zodpovednosti v komerčných bankách, návrh podporíme len pri súčasnom prevzatí podielov v týchto inštitúciách. Nie je možné, aby štát ručil na 100 percent a nemal podiel ani vplyv v komerčných bankách," uviedlo vo štvrtok ĽS-HZDS v platenej tlačovej správe, ktorú zaslalo agentúram.

Najväčšie slovenské banky boli v štátnych rukách v deväťdesiatych rokoch počas vlád Vladimíra Mečiara. Vďaka zlým úverom do nich musel prvý kabinet Mikuláša Dzurindu naliať 100 miliárd korún, až potom ich ponúkol na privatizáciu.

Politici sú zatiaľ nezastihnuteľní

Návrh ĽS-HZDS zatiaľ bližšie nevysvetlil nikto z vedenia strany, kompetentní politici sú na rokovaní grémia strany.

Postoje ostatných politických strán Aktuálne.sk zisťuje.

S návrhom na stopercentnú garanciu všetkých vkladov v neobmedzenej výške prišiel premiér Robert Fico v stredu na výjazdovom zasadnutí vlády v Spišskej Novej Vsi. Dôvodom je pretrvávajúca svetová finančná kríza.

Vláda sa inšpirovala odporúčaniami utorňajšieho zasadnutia Rady ministrov financií Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír.

Napriek tomu, že rada túto sumu odporučila zvýšiť zo súčasných 20-tisíc eur (602 520 korún) na úroveň maximálne 100-tisíc eur (3,013 milióna Sk), kabinet Roberta Fica sa rozhodol inak a suma, ktorú chce garantovať, by mala byť neobmedzená.

V súčasnosti sú vklady v slovenských bankách chránené do výšky 20-tisíc eur. Štát pritom garantuje vyplatenie len 90 percent vkladu, zvyšných 10 percent predstavuje riziková spoluúčasť majiteľa.

Vláda predloží novelu zákona o ochrane vkladov už na najbližšej schôdzi parlamentu v októbri, ten by ju mal prijať v skrátenom legislatívnom konaní.

Kabinet zatiaľ nechce pristúpiť aj k vyššiemu odvodu do fondu na ochranu vkladov. V súčasnosti platia banky do fondu 0,2 percenta zo všetkých termínovaných účtov.

Nešlo o znárodňovanie

Vstup štátu do komerčných bánk sa pod vplyvom finančnej krízy odohral vo viacerých krajinách. Veľká Británia napríklad poskytne ôsmim najväčším bankám v krajine finančnú injekciu v hodnote 50 miliárd britských libier. Je to súčasť záchranného balíčka, v rámci ktorého vláda naleje do finančného sektora až 200 miliárd libier.

Podobne v USA naleje štát do zlyhávajúcich častí finančného trhu 700 miliárd dolárov. Tento balíček presadzoval prezident George Bush a po zložitých rokovaniach ho podporil aj Kongres.

"Je dôležité zdôrazniť, že aj v prípade dvoch veľkých hypotekárnych agentúr nedošlo k získaniu kontroly americkou vládou tým, že by prevzala podiely súkromných akcionárov, práve naopak. Na mimoriadnom zvyšovaní kapitálu týchto dvoch agentúr sa vláda podieľala reálnymi peniazmi, a to tým, že existujúci akcionári sa na zvyšovaní základného imania nepodieľali. Ocitli sa tak v pozícii menšinových vlastníkov, ale k žiadnemu znárodňovaniu nedošlo, bola to riadna obchodná transakcia. Nová vláda sa totiž podieľala na výraznom zvýšení kapitáĺu," povedal vo štvrtok pre Aktuálne.sk hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Slovensko má prebytok peňazí

Slovenské banky pritom na rozdiel od amerických bánk zápasia s prebytkom likvidity. Aktuálne.sk už v utorok upozornilo, že tretinu všetkých vkladov občanov má sedemnásť komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku uložených v NBS, keďže ľudovo povedané, nevedia ako ich v súčasnosti lepšie využiť.

Až tretinu všetkých vkladov občanov má sedemnásť komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku uložených v NBS, keďže ľudovo povedané, nevedia ako ich v súčasnosti lepšie využiť.

Objem prebytočnej nevyužitej likvidity v NBS tak predstavuje 325 miliárd korún z celkovej sumy 938, 3 miliardy korún, ktorú majú občania a firmy v bankách uložené.

Inak povedané, slovenské banky nepotrebujú peniaze získané napríklad navýšením základného imania, pretože ich majú prebytok. Štáty vo svete získali pritom počas prebiehajúcej finančnej krízy kontrolu nad bankami len kúpou novej emisie akcií za reálne peniaze.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

72. ĽS-HZDS PODMIEŇUJE PODPORU NOVELE ZÁKONA O OCHRANE VKLADOV VSTUPOM ŠTÁTU DO KOMERČNÝCH BÁNK

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

Juraj JEDINÁK, moderátor:

"S podporou novely na ochranu vkladov v neobmedzenej výške to asi nebude také jednoduché, ako sa po včerajšom rokovaní vlády zdalo. Ľudová strana - HZDS má podmienku: za zákon v parlamente zahlasuje iba vtedy, ak štát prevezme podiely v bankách. Smer-SD takáto zmena postoja prekvapila. Téme sa venuje Petra MAŤAŠOVSKÁ."

Petra MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka:

"S tým, aby štát garantoval vklady v bankách v plnej výške, súhlasili na rokovaní vlády aj ministri za ĽS-HZDS. Deň po zasadnutí kabinetu hnutie zmenilo prístup. Hovorkyňa Monika ZAKARIÁSOVÁ."

Monika ZAKARIÁSOVÁ:

"Ak má vláda prevziať akýkoľvek podiel zodpovednosti v komerčných bankách, návrh podporíme pri súčasnom prevzatí podielov v týchto inštitúciách. Nie je možné, aby štát ručil na sto percent a nemal podiel ani vplyv v komerčných bankách. K tejto otázke ešte predpokladáme diskusiu."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Podľa Milana URBÁNIHO strana ešte nerokovala o tom, ako by mal štát do bánk vstúpiť. Potvrdil, že hnutie napriek podmienke považuje premiérov návrh stopercentne garantovať vklady za správny."

Milan URBÁNI:

"Ten návrh podporíme, ale dali sme tento stimul na to, aby sme dali otázku na stôl, aby sa uvažovalo o tom, aby na to nedoplatili občania Slovenskej republiky. Už raz na to doplatili, keď sme sanovali banky."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Na rokovaní vlády HZDS o žiadnych podmienkach nehovorilo - reaguje hovorkyňa Smeru-SD Katarína KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ."

Katarína KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ:

"Ministri za HZDS podporili návrh novely zákona o ochrane vkladov na zasadaní vlády bez akýchkoľvek výhrad. Tento návrh novely zákona nie je výmyslom strany Smer. Vláda len reagovala na vzniknutú situáciu s cieľom upokojiť finančný sektor a návrh novely zákona je reakciou na odporúčania Ecofinu, a preto naozaj nechceme do tejto problematiky vnášať stranícky rozmer."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"Podľa ďalšieho koaličného partnera SNS by sa o novele na ochranu vkladov malo ešte hovoriť na úrovni lídrov. Hovorí Rafael RAFAJ."

Rafael RAFAJ:

"(...) v Slovenskej národnej strane podporí garancie vkladov pre obyvateľstvo. O tom, za akých podmienok navyše voči bankám tak urobíme, myslím, že bude ešte predmetom rokovaní v koalícii. Primárne ale je, že vláda situáciu rieši a upokojuje aj samotný bankový sektor aj obyvateľstvo."

P. MAŤAŠOVSKÁ:

"S návrhom HZDS nesúhlasia opozičné strany a ani Slovenská banková asociácia. Tá nevidí dôvod, prečo by mal štát v súvislosti so zvýšením garancie vkladov na sto percent vstupovať do bánk. Len pripomeniem, že o vládnej novele zákona o ochrane vkladov by mal parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní už tento mesiac, a tak by sa koaliční lídri mali na jej definitívnej podobe dohodnúť čím skôr. V súčasnosti ručí štát za vklady v bankách do výšky 20-tisíc eur. Európska únia odporúča v reakcii na svetovú krízu ísť na úroveň 100-tisíc eur. Napríklad Rakúsko presadzuje neobmedzenú garanciu, podobne ako slovenský premiér."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

73. Na krach bánk nemáme peniaze

(10.10.2008; Plus jeden deň; s. 11; Mesároš Štefan)

Stopercentnú ochranu vkladov považujú ekonomickí experti za politický ťah.

STOPERCENTNÚ ochranu vkladov považuje český premiér Mirek Topolánek za nehanebnosť. Či u nás naozaj bude, o tom rozhodne o niekoľko dní parlament. Analytici však tvrdia, že na krach bánk na Slovensku nemáme dostatok peňazí.

Podľa finančných expertov je na Slovensku v sedemnástich komerčných bankách uložených 571 miliárd korún (18,95 miliardy eur) na chránených vkladoch. Výška priemerného vkladu u nás však dosahuje len 150-tisíc Sk (4 979 eur) a takýto obnos majú v bankách uložené až tri štvrtiny klientov.

"Na viac ako 90 percent vkladov sa vzťahuje súčasný zákon o ochrane vkladov," povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Jana Kováčová. Znamená to, že len desať percent ľudí má v našich peňažných ústavoch vklad vyšší ako 602 520 Sk (20 000 eur) - to je hranica sumy, ktorá je v súčasnosti krytá z Fondu na ochranu vkladov. Práve tých teda poteší novela Ficovho kabinetu najviac.

"Rokovali sme o troch alternatívach: O ochrane vkladov do výšky 50-tisíc eur, do výšky 100-tisíc eur a o náhrade 100 percent vkladu. Budeme hradiť všetko," povedal v stredu premiér Fico. Podľa neho je to však len návrh vlády a poslanci slovenského parlamentu ešte tento mesiac rozhodnú, ako to s ochranou vkladov u nás naozaj bude.

"Tvrdenie premiéra považujeme viac za politický signál ako zvýšenie bezpečnosti našich vkladov. Ak by skutočne došlo k bankrotu väčších bánk na Slovensku, náklady tejto garancie by presiahli veľkosť štátneho rozpočtu," uviedli analytici Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Juraj Karpiš a Radovan Ďurana.

Kritickí Česi

Ak náš parlament schváli rozhodnutie Ficovho kabinetu, zaradíme sa medzi osem európskych krajín, ktoré garantujú stopercentnú ochranu vkladov sporiteľov. Okrem Írska, Dánska, Islandu, Nemecka, Portugalska a Rakúska to včera urobili už aj Slovinci.

"Keby sme mali euro, tak v tom lietame ako všetci ostatní. Takže pánboh zaplať za korunu," komentoval tieto kroky český premiér Mirek Topolánek. Považuje ich za umelé, hanebné a idú proti samotnému zmyslu Európskej únie.

Slovenskí podnikatelia však krok našej vlády vítajú. "Pozitívne hodnotíme rozhodnutie vlády predložiť do parlamentu návrh zákona na ochranu vkladov občanov v plnej výške," uviedol šéf Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. Podľa neho toto rozhodnutie vytvára predpoklady na zamedzenie odlevu finančných prostriedkov zo Slovenska a, naopak, ich využitie v prospech slovenskej ekonomiky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

74. NÁVRH NA OCHRANU VKLADOV ĽS-HZDS PODPORÍ IBA S PODMIENKOU

(09.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; NOVOTNÁ Tatiana)

Moderátorka:

"Ručenie za vklady v plnej výške môže byť ohrozené. Ľudová strana - HZDS si dala podmienku. Návrh v parlamente podporí len v prípade ak štát vstúpi do bánk. Podľa odborníkov ich argumenty neobstoja."

T. NOVOTNÁ, redaktorka:

"Len deň po schválení zvýšenia ochrany vkladov vo vláde Ľudová strana - HZDS vyrukovala s podmienkou. Návrh podporí len ak štát bude mať vlastnícke podiely v jednotlivých bankách."

M. ZAKARIÁSOVÁ, hovorkyňa ĽS-HZDS:

"Nie je možné, aby štát garantoval 100 percent a nemal ani vplyv, ani podiel v týchto inštitúciách."

K. KLIŽANOVÁ RÝSOVÁ, hovorkyňa strany Smer:

"Ministri za HZDS podporili návrh novely zákona. Smer nevidí dôvod, aby na dnešné vyhlásenia HZDS reagoval."

T. NOVOTNÁ:

"Ako by mal štát podiely v bankách získať ľudia z HZDS zatiaľ nevedia."

M. URBÁNI, podpredseda ĽS-HZDS:

"To ešte neberte, že to už máme vypracované na tom model."

T. NOVOTNÁ:

"Ochrana vkladov sa pritom vôbec nedeje z peňazí štátu. Do Fondu ochrany vkladov prispievajú len banky."

V. DOHNAL:

"Ochranu vkladov zaplatia samotní klienti tých bánk a neplatí vôbec štát."

T. NOVOTNÁ:

"Druhá vec je ak by štát zachraňoval nejakú banku ešte pred krachom a poskytol by jej finančnú injekciu. Takáto situácia však podľa ministerstva financií nehrozí."

M. ŠMÁL, hovorca ministerstva financií:

"Ministerstvo financií takýto vývoj neočakáva nakoľko situácia v bankovom sektore je stabilná."

T. NOVOTNÁ:

"Ochrana vkladov v plnej výške sa dotýka úspor v objeme asi 570 miliárd korún. Sú to vklady občanov, živnostníkov, nadácií, občianskych združení či drobných podnikateľov. Peniaze štátnych samosprávnych organizácií či finančných inštitúcií chránené nie sú."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

75. Signál do Elektry neprišiel

(10.10.2008; Sme; s. 32; Štulajter Ivan)

Zvýšenie štátnych garancií na vklady v bankách je pri snahe o obnovenie dôvery kontroverzný krok. Štát urobil politické gesto, ale na plnú garanciu by v prípade kolapsu bánk nemal peniaze.

Zákon, ktorý schválila vláda v stredu, nepočíta s tým, že banky budú odvádzať vyšší príspevok do fondu na ochranu vkladov. To znamená, že sa štátu zvyšuje "implicitný záväzok", lebo v takom prípade bremeno garancie leží predovšetkým na ňom. Na splatenie tohto záväzku však štát nemá dosť peňazí. To, že plná garancia vkladov v bankách je len politickou deklaráciou bez reálnej ekonomickej opory, by sa v realite ukázalo, samozrejme, až vtedy, keby u nás "rachol" bankový sektor. To, dúfajme, nehrozí.

Nad prázdnosťou deklarácie a bezlimitnou ochranou vkladov sa však treba pozastaviť a netýka sa len slovenskej vlády, ktorá pravdupovediac, reagovala na vývoj v okolitých krajinách, keď túto lavínu garancií spustilo Írsko. Keď je garantované všetko, v čase veľkej neistoty, je to lepšie ako nič. Vyplýva z toho niekoľko negatívnych vecí. Namiesto toho, aby ľudia v čase krízy mali oči otvorené a sledovali, čo sa okolo nich deje, štát im nahovára, že sa o nich postará, hoci na to nemá. Má to dvojaký efekt. Buď sa len zvyšuje nedôverčivosť k stabilite bankového systému a kompetentnosti vlády, alebo otupuje pozornosť ľudí. Je to niečo ako spievať uspávanku pri unikajúcom plyne. Ak banky nemusia za plné garancie viac platiť, nemôžete vylúčiť ani to, že budú viac riskovať. Bolo by preto logické, aby sa intenzita bankového dohľadu zvýšila. To tiež bude niečo stáť.

Napokon treba počítať aj s tým, že zhoršujúca sa nálada na trhu môže viesť k tomu, že negarantované bankové vklady právnických osôb sa stanú vkladmi fyzických osôb, aby sa na ne vzťahovala ochrana. Tým sa celkový objem garantovaných vkladov zvýši a "implicitný záväzok" vlády ešte viac nafúkne. Slovom, zvýšenie štátnych garancií na 100 percent vkladov je na ceste za obnovením dôvery kontroverzný krok. Je otázne, či malé Írsko je na tom tak zle, že iné riešenie nenašlo, a či veľké Nemecko a ostatní vrátane Slovenska museli s plnými garanciami nasledovať jeho kroky. Ale stalo sa.

Za pozornosť stojí i to, že hoci si slovenská vláda z dvoch alternatív vybrala tretiu - 100-percentné garancie - HZDS v parlamente ich chce podporiť len s podmienkou, že štát získa podiely v bankách. Máme tomu rozumieť tak, že taká zásadná vec, akou sú záruky za miliardy úspor, nebola dohodnutá v koalícii a bude sa ešte o nej handlovať. Vari koaliční lídri nemajú telefóny? HZDS je však úplne vedľa. Vláda sa rozhodla pre plné garancie, nie banky. Je preto absurdné žiadať v nich nejaké podiely. Zároveň je to aj politicky úplne chybný krok, lebo HZDS s takouto chabou argumentáciou nemôže predstúpiť pred verejnosť. Je pozoruhodné, na aké hlúposti si niekto nájde čas. Že by vážnosť situácie do Elektry ešte nedorazila?

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

76. Slovensko je v závetrí, no nie mimo

(09.10.2008; Trend; č. 40, príloha Finančný biznis, s. 13, 14; Lichnerová Tatiana)

Zo západných vlád sa nútene stávajú akcionári veľkých bankových domov. Znárodňujú

Americký Senát nakoniec začiatkom októbra predsa len rozhodol o poskytnutí 700-miliardovej dolárovej pomoci bankám, ktoré sa dostali do problémov po vypuknutí finančnej krízy. A celý svet si vydýchol. Predchádzajúci návrh o tejto pomoci totiž pár dní predtým neprešiel a okamžite to pocítili na celom svete. Utrpeli nielen akciové trhy, ale i nádeje, že kríza bude čoskoro zažehnaná.

Aj v Európe, ktorá sa dovtedy hrdila len malými nepríjemnými dôsledkami krízy na pár finančných domov. Zrazu sa objavili správy o problémoch ďalších a Európska komisia začala hekticky konať. Aby zabránila ďalším veľkým ranám, ktoré by mohli ešte viac narušiť pošramotenú povesť a dôveru bánk. Objavili sa i úvahy o spoločnom európskom fonde na záchranu tunajších hriešnikov.

Slovenské ticho

Slovenskí bankári o možných dosahoch krízy, ktorá sa priblížila na dohľad, nehovoria radi. Reputačné riziko, dôvodia lakonicky. No napriek zdravým a silným bilanciám sa problémy môžu rýchlo dostaviť. Opäť je to o dôvere. Ak sa objavia správy o problémoch materskej zahraničnej spoločnosti, klienti môžu zareagovať precitlivelo, "pre istotu" si vybrať úspory. Začať rýchlo vysvetľovať, že tunajšia banka je dostatočne samostatná a dostatočne silná, nemusí stačiť. Aj keď s podpornými slovami môžu banky počítať aj zo strany centrálnej banky, ako sa to stalo naposledy v prípade Dexia banky.

Kto z krízy "vyťaží", môže byť nakoniec práve Národná banka Slovenska. Premiér jej už prisľúbil viac právomocí. Má zabrániť tomu, aby sa materské firmy v prípade problémov napríklad snažili presúvať takú likviditu, ktorej objem by mohol ohroziť slovenskú dcéru. No nakoniec si bude môcť dovoliť len to, na čom sa dohodnú s európskymi úradníkmi.

Európske kostlivce...

Povestných kostlivcov v skrini neobjavili iba veľké americké investičné banky, ktorých hrdá dlhoročná púť na Wall Streete sa tak nečakane skončila. Vyvalili sa i z bilancií bánk vo Veľkej Británii, Belgicka, Španielska, Francúzska, Islandu či Nemecka. Reakcia vlád bola rýchla, nasledovala štátna pomoc výmenou za kontrolu v postihnutých inštitúciách - inak povedané, ich čiastočná privatizácia. Alebo, ako to urobil Londýn, radšej uvoľnil protimonopolné pravidlá pre fúzie a povolil inak nepredstaviteľné spojenie Lloyds TSB a HBOS. Len aby sa vyhol nutnosti vložiť do záchrany ohrozených druhov ďalšie peniaze. Nevyhol sa úplne, vzápätí nútene prevzal kontrolu v problémovej hypotekárnej banke Bradford & Bingley.

Belgicko sa podieľalo na záchrane hneď dvoch finančných skupín. V krátkom čase sa na čiernom zozname ocitol Fortis i Dexia. V prvom prípade zasiahlo spolu s Holanďanmi a Luxemburčanmi, záchrana stála 11,2 miliardy eur. V druhom prišli na pomoc Francúzsko a Luxembursko, účet znel na 6,4 miliardy eur.

Niektoré finančné korporácie najmä so sídlom v menších krajinách majú aktíva presahujúce ich hrubý domáci produkt. Denník Financial Times sa preto v súvislosti s Fortisom oprávnene pýtal, či budú vlády schopné koordinovať záchranu takej veľkej inštitúcie.

Začiatkom októbra sa nakoniec aj na starom kontinente začalo hovoriť o vytvorení obdoby amerického balíka prvej pomoci. Spomínalo sa 300 miliárd eur. No podporu tento plán v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, nemal.

... a pokusy o nápravu

Ani Európa si už nemohla dovoliť čakať iba na záchrannú akciu spoza oceánu, najmä keď senátori pri prvom schvaľovacom pokuse odkázali, že nezdvihnú ruku za hocičo. Európska komisia v rámci obnovovania dôvery vo finančný trh preto začiatkom októbra navrhla prísnejšie predpisy v oblasti kapitálových požiadaviek pre banky. Cieľom má byť zvýšenie stability finančného systému, zníženie rizikovej angažovanosti a zlepšenie dozoru nad bankami, hlavne v prípadoch, keď pôsobia vo viacerých krajinách únie.

"Som presvedčený o tom, že [nové pravidlá] predstavujú rozumnú a primeranú reakciu na finančnú krízu, v ktorej sa momentálne nachádzame. Zdravý a stabilný bankový systém sa nezaobíde bez prísnosti, transparentnosti a opatrnosti," nechal sa počuť komisár pre vnútorný trh a služby Charlie McCreevy.

Podľa návrhu budú môcť banky poskytovať úvery jednému subjektu presahujúce istý limit len v obmedzenej miere, informovala komisia. A národné dozorné orgány získajú lepší prehľad o činnostiach cezhraničných bankových skupín. Návrh ešte čaká cesta cez parlament. Európska rada "veľmi dôrazne" poukázala na nutnosť prijať tieto opatrenia do apríla 2009.

Americký plán

Zúfalé časy si žiadajú zúfalé činy, dal by sa stručne zhrnúť plán, ktorý predložil ešte v septembri americký minister financií Hank Paulson. Suma 700 miliárd dolárov, ktorá zvýši celkový dlh krajiny na 11,3 bilióna dolárov, má umožniť vykúpiť "toxické aktíva" v bilanciách zasiahnutých bánk. Systém by mal byť nasledovníkom podobnej inštitúcie z konca 80. rokov minulého storočia (Resolution Trust Corporation), ktorým sa Amerika vyrovnávala s vtedajšou krízou. Plán si okamžite vyslúžil množstvo kritiky, od vyhadzovania peňazí daňových poplatníkov až po upozornenia na možné zneužitie systému. No iné skutočne reálne a politicky schodné alternatívy na záchranu toho, čo sa ešte dá, sa neobjavili.

Existujú však i hlasy tvrdiace, že americká vláda môže na pomoci v núdzi ešte zarobiť. Netreba zabúdať na to, že v praktickej rovine ide o operáciu financovanú pôžičkou federálnej vlády (úročenú za súčasných podmienok približne štyrmi percentami), za ktorú ministerstvo nakúpi aktíva s ročným výnosom okolo desiatich percent, hovorí hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Len tento rozdiel by v prípade využitia celého zamýšľaného rozsahu predstavoval pre americkú vládu príjem viac ako 40 miliárd dolárov ročne. A až sa o dva roky zámorie spamätá z aktuálnej stagnácie, je veľmi pravdepodobné, že po začiatku nasledujúcej konjunktúry môže byť americké ministerstvo financií schopné nakúpené hypotekárne aktíva predať aj za výhodnejšie ceny. "Pochopiteľne, primárnym motívom týchto opatrení nie je zisk, ale stabilizácia trhu s cennými papiermi súvisiacimi s hypotekárnym financovaním," pripomína V. Vaňo. S dodatkom, že možný zisk, ktorý táto transakcia prinesie americkej vláde, je odmenou za možnosť lacno si požičať na dlhopisovom trhu, za ochotu niesť nemalé riziko, no najmä za výsadu nemusieť účtovať o nakúpených cenných papieroch v ich trhových cenách a nemusieť k ich trhovému znehodnoteniu vytvárať účtovné opravné položky.

Voľnejšie účtovanie

Kongres si nakoniec neschválením prvého návrhu vynútil aspoň náplasť na obavy bežných vkladateľov, ktorá mala oslabiť ich chúťky rozbehnúť sa do bánk a húfne si vyberať úspory. Do inovovaného návrhu, ktorý nakoniec schválili, sa dostalo zvýšenie stropu chránených vkladov na 250-tisíc dolárov. Tento krok podporujú aj obaja kandidáti na prezidenta USA. Chcú sa voličom páčiť.

Ďalším opatrením, po ktorom volajú už i politici, by malo byť uvoľnenie účtovných postupov. Tie vyžadujú, aby spoločnosti vo svojich výkazoch viedli finančné aktíva v ich trhových cenách (takzvané férové hodnoty). Ak tie poklesnú (ako v posledných týždňoch), firmy majú o problém viac. Oslabí to ich bilancie a nákaza sa šíri ďalej. Za voľnejšie účtovníctvo sa už preto prihováral francúzsky prezident Nicolas Sarkozy i britský opozičný líder David Cameron, napísal Financial Times. Charlie McCreevy za Európsku komisiu odpovedal, že ak sa pridajú i ďalšie svetové finančné mocnosti, povie tiež áno. Ak sa tak stane, banky budú môcť na ocenenie aktív použiť interné odhady.

No to sa pravdepodobne nebude páčiť investorom. Ako pre denník povedal šéf účtovnej spoločnosti PricewaterhouseCoopers Sam DiPiazza, nesledovať a nezverejňovať férové hodnoty znamená skončiť vo svete, kde manažment aj trhová protistrana poznajú reálne ceny, no investori nie.

Medzičasom už Medzinárodný menový fond koncom septembra zvýšil odhad celkových nákladov na riešenie krízy. Mali by sa vyšplhať na 1,3 bilióna dolárov. Svetová ekonomika by mala rásť pomalšie, no recesii by sa mala vyhnúť. Na rozdiel od Spojených štátov a už i niektorých európskych náprotivkov.

----

Čo navrhuje Európska komisia

Komisári chcú doplniť smernice o kapitálových požiadavkách, ktoré stanovujú, akú časť zdrojov potrebujú finančné inštitúcie na pokrytie rizík a ochranu vkladov klientov

* zlepšenie riadenia rozsiahlej rizikovej angažovanosti

Banky budú mať možnosť poskytovať úvery jednému subjektu presahujúce istý limit len v obmedzenej miere. V rámci vnútrobankového trhu teda banky nebudú môcť pri poskytovaní úverov iným bankám alebo ukladaní peňazí v iných bankách prekročiť istú sumu. Účinné obmedzenia sa takisto budú vzťahovať na výšku sumy, ktorú si banky môžu požičať, ako aj na pôvod úveru.

* zlepšenie dozoru nad cezhraničnými bankovými skupinami

V prípade bankových skupín, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách EÚ, sa zriadia "dozorné kolégiá". Príslušné národné dozorné orgány budú mať jasnejšie práva a zodpovednosti a budú môcť účinnejšie spolupracovať.

* zlepšenie kvality bankového kapitálu

Na úrovni EÚ sa stanovia jasné kritériá, vďaka ktorým bude možné posúdiť, či hybridný kapitál (t.j. majetkové aj dlhové cenné papiere) možno pokladať za súčasť celkového kapitálu banky, ktorého výška určuje, aký objem úverov môže banka poskytnúť.

* zlepšenie riadenia rizika likvidity

V prípade bankových skupín, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách EÚ, bude ich riadenie rizika likvidity, teda spôsob, ktorým financujú svoje každodenné operácie, predmetom diskusie a koordinácie v rámci "dozorných kolégií". Tieto opatrenia zodpovedajú prebiehajúcej práci bazilejského výboru pre bankový dohľad a Výboru európskych orgánov bankového dohľadu.

* zlepšenie riadenia rizika v prípade sekuritizovaných produktov

Dôjde k sprísneniu pravidiel platných pre dlhové cenné papiere, ktorých splatenie závisí od výkonnosti vyhradeného združeného úverového portfólia. Firmy označované ako "pôvodcovia", ktoré transformujú úvery na obchodovateľné cenné papiere, si budú musieť ponechať časť rizikovej angažovanosti v súvislosti s týmito cennými papiermi, kým spoločnosti, ktoré do týchto cenných papierov investujú, budú môcť prijať rozhodnutie až po vykonaní hĺbkovej analýzy. V opačnom prípade im budú hroziť vysoké pokuty.

PRAMEŇ: Európska komisia

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

77. STOPERCENTNÁ OCHRANA VKLADOV V BANKÁCH NEMÁ JEDNOZNAČNÚ PODPORU V KOALÍCII

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.; DOVALOVÁ Alexandra)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"Stopercentná ochrana vkladov v bankách, ktorú včera pre finančnú krízu odobrila vláda, nemá jednoznačnú podporu v koalícii. HZDS si dalo podmienku, inak návrh v parlamente nepodporí."

A. DOVALOVÁ, redaktorka:

"Hnutie chce za neobmedzené ručenie peňazí zahlasovať len vtedy, ak štát v súkromných bankách získa aj majetkový podiel. Hovorkyňa Monika ZAKARIÁSOVÁ."

M. ZAKARIÁSOVÁ:

"Základnou myšlienkou je, koľko zaplatí štát za dlhy bánk, toľko zaplatia banky štátu akciami."

A. DOVALOVÁ:

"Smer to nekomentuje. Vo vláde vraj ministri za HZDS nemali voči novele žiadne výhrady. Návrh však v parlamente zrejme prejde tak či tak. Podporuje ho totiž aj opozícia. Ivan ŠTEFANEC z SDKÚ."

I. ŠTEFANEC:

"Budeme ho podporovať, pretože v dnešnej situácii, keď takúto ochranu vkladov prijalo Nemecko či Rakúsko, sa Slovensko takémuto kroku podľa nášho názoru nemôže vyhnúť."

A. DOVALOVÁ:

"V obave z presúvania úspor do iných štátov už garancie dvíhajú viaceré krajiny Európskej únie. U nás by ste zatiaľ v prípade problémov banky prišli o 10 percent vašich úspor. Štát navyše teraz garantuje vklady len do 600-tisíc korún."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

78. ŠTÁT CHCE LEPŠIE CHRÁNIŤ PENIAZE OBČANOV

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; JEDINÁK Juraj)

Viliam HAUZER, moderátor:

"Štát chce lepšie chrániť peniaze občanov. Vláda preto schválila novelu zákona o ochrane vkladov. Predložil ju minister financií Ján POČIATEK a je reakciou na odporúčanie Ecofinu na riešenie ekonomickej krízy v bankovom sektore. Parlament sa bude novelou zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Viac povie Juraj JEDINÁK."

Juraj JEDINÁK, redaktor:

"Premiér Robert FICO chce garantovať vklady občanov v plnej výške. Práve výšku garancie, ktorú navrhujú, porovnáva so súčasným stavom."

Robert FICO:

"Dnes je 20-tisíc euro a spoluúčasť. Spoluúčasť sme dali preč. Sú tri varianty - 50, 100-tisíc euro alebo neobmedzene. My sa kloníme k tomu tretiemu variantu s tým ale, že sa nerozširuje okruh oprávnených subjektov."

J. JEDINÁK:

"Analytik INESS Juraj KARPIŠ však hovorí, že ešte nie je nutné zvyšovať garanciu, pretože na Slovensku zatiaľ necítime následky krízy likvidity a banky vraj nie sú ohrozené."

Juraj KARPIŠ:

"Vláda sa rozhodla pre zvýšenie garancie na nelimitovanú čiastku. Otázne však je, kde by vláda zobrala peniaze na financovanie takejto garancie, ak by táto garancia mala byť naozaj uplatnená. Ak by totiž skrachovali viaceré veľké banky, financie nutné na dodržanie tejto garancie by presiahli niekoľkonásobne štátny rozpočet."

J. JEDINÁK:

"Robert FICO argumentuje tým, že vláda chce len prispieť k upokojeniu situácie v bankovom sektore."

R. FICO:

"Banky na Slovensku sú bezpečné. Niet žiadny dôvod na akékoľvek obavy."

J. JEDINÁK:

"Garancia sa týka len bežných účtov či termínovaných vkladov. Na fondy, podielové listy a dlhopisy sa nevzťahuje."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

79. TLAČOVÁ BESEDA PO ROKOVANÍ VLÁDY

(08.10.2008; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 13.30; 40 min.; R)

A. ŠUVADOVÁ, moderátorka:

"Vláda dnes rokovala na výjazdovom zasadnutí v Spišskej Novej Vsi, teraz vám v priamom prenose prinášame tlačovú besedu po skončení rokovania."

R. FICO:

"Prajem všetkým dobrý deň. Vážené dámy a páni, účel výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky netreba osobitne zdôrazňovať. Padlo rozhodnutie už dávnejšie, že vláda Slovenskej republiky bude mať svoje zasadnutie aj v Spišskej Novej Vsi a že sa bude zaoberať sociálnoekonomickou situáciou a návrhmi, ktoré môžu viesť k zlepšeniu v sociálnej a hospodárskej oblasti. Z tohto dôvodu sa dnes vláda dominantne zaoberala práve touto problematikou a v prítomnosti hostí na rokovaní vlády či už išlo o pána primátora, alebo išlo o pána predsedu Košického vyššieho územného celku alebo primátoriek Krompách a Gelnice, ale aj za účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali sociálnoekonomickú situáciu a rovnako sme rozhodli o niektorých opatreniach, ktoré sa týkajú tohto okresu. Ja verím, že sme prijali rozhodnutia, ktoré sú motivujúce pre daný okres a prinajmenšom sú jasným prejavom záujmu vlády Slovenskej republiky vidieť, ako ľudia žijú aj v iných regiónoch Slovenska, nielen v Bratislave, ale aj záujem vlády konkrétne reagovať na veci, ktoré sa otvárajú na týchto stretnutiach.

Ako už je pomerne tradičné na Slovensku, dominovala téma infraštruktúry. Toto bola téma, ktorá bola zdôrazňovaná zo všetkých strán, či už išlo o pána predsedu Košického samosprávneho kraja alebo o pána primátora a aj preto ja som veľmi rád, že minister dopravy prišiel s návrhom, ktorý je zrealizovateľný a ktorý je napojenie Spišskej Novej Vsi na existujúcu diaľničnú sieť s tým, že by sa uskutočnila výstavba privádzača od D1, teda od diaľnice, až po cestu, ktorá má dnes charakter druhej triedy a potom by pokračovala táto cesta v kvalite cesty prvej triedy až do Spišskej Novej Vsi vrátane malého obchvatu, čo by znamenalo napojenie tohto regiónu na diaľničnú sieť a obrovskú pomoc. Kto pozná tento región, vie, čo všetko v sebe skrýva, nie je to iba možnosť priemyselnej výroby, pretože sú tu aj investori, ale je to predovšetkým možnosť spoznávania tohto regiónu z hľadiska turistického, z hľadiska cestovného ruchu. Aj o týchto veciach sme veľmi intenzívne na vláde hovorili a preto toto rozhodnutie, ktoré bude realizovať Národná diaľničná spoločnosť ako vyvolanú investíciu, bude veľmi prospešné pre Spišskú Novú Ves, pre okres, ale aj ďalšie okresy, ktoré sú bezprostredne napojené na Spišskú Novú Ves."

Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia, chcel by som vás informovať, že prakticky každý minister, ako to býva aj v prípade iných zasadnutí vlády, dostal konkrétne úlohy. Chcel by som ešte pripomenúť, že v Spišskej Novej Vsi majú eminentný záujem na podpore projektu takzvaného horského parku, ide o moderné lyžiarske stredisko, kde sme si povedali vo vláde Slovenskej republiky, že tomuto projektu budeme venovať určitú pozornosť, pretože si uvedomujeme, aký je tento projekt významný pre daný región.

Rovnako sme sa sústredili na problematiku nezamestnanosti v tomto regióne a predovšetkým na skupiny obyvateľov, ktoré to majú v živote možno komplikovanejšie a ťažko sa presadzujú a preto bola veľmi dlhá diskusia na tému takzvaných sociálnych podnikov. S potešením som prijal informáciu, že už od januára by mohli začať fungovať sociálne podniky spišsko-gemerský a potom sociálny podnik v Krompachoch. Ide o sociálne podniky, kde sa vyčlenili finančné prostriedky, napríklad pre spišsko-gemerský 90 miliónov korún, pre krompašský 30 miliónov korún s tým, že v týchto sociálnych podnikoch sa zamestnajú predovšetkým ľudia s nízkou kvalifikáciou a vôbec ľudia, ktorí majú problém nájsť si prácu. Ide o sociálne podniky, ktoré napríklad v oblasti Spišu sa budú venovať predovšetkým prácam v oblasti lesov, pôjde o podporné práce v drevospracujúcom priemysle, pôjde o práce týkajúce sa napríklad kuchýň, to znamená stravovania, v prípade Krompách ide o podporné činnosti pre strojárenskú výrobu, ako som dostal informáciu od pani primátorky Krompách. Dúfam, že sa podarí tieto projekty rozbehnúť, pretože len v Krompachoch predpokladajú, že v tom záverečnom štádiu by tam mohlo pracovať už viac ako sto ľudí. Pokiaľ ide o spišsko-gemerský sociálny podnik, hneď na úvod očakávajú nástup 50 ľudí, ale postupné zvyšovanie. Celkovo ten balíček sociálnych podnikov, ktoré sú podporené zo strany štátu, by mal zamestnať cez viac ako tisíc ľudí, ktorí, ako som uviedol, sú buď bez kvalifikácie, alebo majú iný problém si nájsť prácu.

Ďalej sme venovali pozornosť podpore projektov, kde mestá a obce sú krátke z hľadiska financovania, preto myslím si, že to poteší Spišskú Novú Ves, vláda rozhodla o pridelení 35 miliónov korún na pomoc pokiaľ ide o rekonštrukciu budovy zimného štadióna. Je tu ambícia mesta premeniť tento zimný štadión na multifunkčné spoločensko-športové centrum. Rovnako 15 miliónov korún chceme dať, alebo teda rozhodli sme sa, že dáme, to je rozhodnutie, ktoré je prijaté, na podporu prestavby zimného štadióna v Krompachoch. Ďalej sme asi 24 obciam z 32, 32 obcí je v okrese Spišská Nová Ves, 24 obciam, ale aj Gelnici a Krompachom sme pridelili finančné prostriedky na rôzne programy - ako sú výstavba detských ihrísk, napríklad Spišská Nov Ves 5,5 milióna korún na výstavbu detských ihrísk a na modernizáciu a rozšírenie sociálnych služieb v meste. Krompachy dostali niekoľko miliónov korún na opravu miestnych komunikácií. Dohromady tá suma je 30 miliónov korún, ktorá bola použitá na drobné projekty, o ktoré požiadali mestá a obce v tomto okrese.

Pokiaľ ide o ďalšie veci, sú to bežné úlohy uložené jednotlivým ministrom, ale - dúfam teda, že to potvrdí aj pán primátor, cítil som určitú mieru zadosťučinenia a satisfakcie, že toto rokovanie vlády v Spišskej Novej Vsi prebehlo a preto aj ja budem čakať na určité hodnotenie, ktoré príde zo strany pána primátora aj pána predsedu samosprávneho kraja.

Vážené dámy a páni, kým sa k tejto téme vyjadria ďalší zainteresovaní, dovoľte mi, aby som vás informoval aj o ďalších podstatných veciach, o ktorých sme rokovali. Po prvé, chcem povedať, že vláda dnes schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane vkladov. Chcel by som to povedať veľmi jednoducho, stručne a kľudne, pretože vláda Slovenskej republiky vníma slovenský bankový sektor ako bezpečný, my musíme reagovať na odporúčania Ecofinu, teda včerajšieho stretnutia ministrov financií krajín Európskej únie a najmä musíme reagovať na situáciu, čo sa deje v okolitých krajinách okolo nás a v Európskej únii. Prevláda a prevládal názor, že spôsob, akým sú vklady na Slovensku zabezpečené, je dostatočný, ale keďže je tu odporúčanie Ecofinu, aby sa buď zvýšila hranica ochrany vkladov alebo sa vôbec hranica nedávala, rovnako musíme hľadieť na to, čo urobia naši susedia, pretože našou povinnosťou je chrániť Slovenskú republiku.

Vláda rokovala o troch alternatívach, rokovala o alternatíve, že by sme zvýšili tú náhradu do výšky 50-tisíc euro, druhá alternatíva bola 100-tisíc euro a tretia alternatíva bola, že budeme hovoriť o náhrade v plnej výške existujúceho vkladu. Základná informácia pre občanov Slovenskej republiky je, po prvé: odstraňujeme spoluúčasť, pretože doteraz v platnej právnej úprave je napísané, že sa vklady budú v prípade nejakých problémov nahrádzať len do výšky 20-tisíc euro, ale je tam stále 10-percentná spoluúčasť vkladateľa. Čiže odstránili sme túto spoluúčasť a budeme hradiť všetko, čo na tom vklade je. Pokiaľ ide o výšku, vláda sa priklonila k tretiemu variantu, teda ísť na náhradu v plnej výške takéhoto vkladu, ak by takáto situácia nastala. My to berieme teoreticky, pretože opakujem, právna úprava aj teraz dostačujúca je, ale ak to robia okolité krajiny v záujme kľudu a stability finančných trhov v Európe to robíme aj my. Táto právna úprava by mala byť prerokovaná na tejto schôdzi Národnej rady, teraz ktorá sa začína v októbri, ja predpokladám, že poslanci budú o všetkých troch variantoch rokovať, teda o variante 50-tisíc euro, 100-tisíc euro alebo teda vklady nahrádzať v plnej výške, ak by k takej situácii došlo. Vláda sa priklonila k tretiemu variantu.

Chcem vás naozaj požiadať, médiá, pretože je potrebné zabezpečovať kľud a stabilitu, finančný sektor, mám teraz na mysli banky na Slovensku, sú bezpečné, niet žiadny dôvod na akékoľvek obavy. Verím, že aj toto rozhodnutie, ktoré vychádza z včerajšieho rokovania Ecofinu, bude ďalším príspevkom k stabilizácii bankového sektoru nielen teda, by som povedal, v európskom priestore, ale ku kľudu, ktorý teraz všetci v Európe potrebujeme.

Posledná vec, o ktorej chcem v krátkosti hovoriť, je, minister pôdohospodárstva predložil dnes na rokovanie vlády informatívny materiál o opatreniach na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku. Je to materiál, ktorý vznikol ako iniciatívny, pretože sám som navštívil lokalitu vysokých Tatier pred niekoľkými dňami, mali ste možnosť tam byť prítomní. Chcem vás informovať, že vláda považuje podkôrnikovú kalamitu za kalamitu, ktorá je už dnes väčšia ako bola kalamita v posledných rokoch spôsobená počasím. Je neuveriteľné, čo sa dnes v lesoch deje a preto bola uložená na základe informácie, ktorá bola vláde Slovenskej republiky predložená, úloha ministrovi pôdohospodárstva, aby v súčinnosti s ministrom životného prostredia predložil do 31. októbra 2008 na rokovanie vlády návrh konkrétnych legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku. Takže minister pôdohospodárstva s ministrom životného prostredia budú musieť rokovať, pripraviť návrhy, ktoré bude vláda schvaľovať na rokovaní, ktoré bude najbližšie k dátumu 31. 10. 2008.

Pán primátor, veľmi pekne ďakujem za prostredie a podmienky, ktoré ste vytvorili na rokovanie tohto výjazdového zasadnutia vlády Slovenskej republiky. Ministri majú nadväzný program, ja sa teraz zúčastním na otvorení takzvanej Banskej veže v Spišskej Novej Vsi, potom otvárame ihrisko s umelou plochou, potom sa presúvam ešte do Štrby, kde tak isto pokračujeme otváraním multifunkčných športovísk. Ďakujem ešte raz za rokovanie tu v Spišskej Novej Vsi a verím, že naozaj toto rokovanie bolo uspokojujúce pre všetkých, ktorí ho mohli sledovať, ako sa hovorí, v priamom prenose. Ďakujem pekne."

...

TA 3:

"Ja sa chcem opýtať na ten návrh novely zákona o ochrane vkladov. Podľa tých informácií, ktoré máme, tak štátny fond na ochranu vkladov má k dispozícii zhruba jednu miliardu, ktorá je v aktívach a podľa analytikov teda ak by vláda navýšila tú hranicu, alebo išla do neobmedzenej výšky ochrany vkladov, potrebovala by okolo 500 miliárd. Takže odkiaľ plánuje vláda tieto peniaze zobrať?"

R. FICO:

"My sme reagovali na odporúčanie Ecofinu a rovnako sme veľmi intenzívne diskutovali na tému, ako ochrániť slovenské záujmy v tomto prípade, ktoré sú pre nás dôležité. Pravdepodobne, tak ako to urobilo Nemecko, Írsko, urobia to ďalšie krajiny, bude viacero štátov v Európskej únii, ktoré podporujú myšlienku nahrádzať prípadnú stratu vkladov v plnej výške. Pohybujeme sa však vo fiktívnej, teoretickej úrovni, pretože bankový sektor je bezpečný a my takúto situáciu neočakávame. Urobili sme to len kvôli odporúčaniu Ecofinu a kvôli tomu, aby sme ukľudnili celkový európsky finančný trh. Pokiaľ ide o prípadné teoretické modely, na ktoré sa pýtate, tak ja som o tomto hovoril s pánom guvernérom Národnej banky, Slovenská republika, na rozdiel od veľkých štátov, je jeden z mála štátov, ktorý by to zvládol. To je ten podstatný rozdiel oproti veľkým štátom, ktoré povedali, že všetko zaplatia. A zoberte si teraz vklady v krajine, ktorá má 70 alebo 80 miliónov obyvateľov, zoberte si ekonomickú silu na obyvateľstvo, čo to môže spôsobiť.

Ale ja by som bol nerád, keby toto mala byť dominantná správa z dnešného rokovania, my sme jednoducho reagovali na včerajší Ecofin. My sa cítime komfortne, pokiaľ ide o terajšiu právnu úpravu, o tejto úprave sa bude rokovať už na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Sú k dispozícii tri varianty: 50-, 100-tisíc alebo teda neohraničene. Vláda hovorí - ak to máme urobiť a máme hľadieť aj na vlastné záujmy Slovenskej republiky, tak najvýhodnejší model pre Slovenskú republiku je ísť neohraničene, pokiaľ ide o túto sumu. Čiže Slovenská republika by tento problém zvládla, keby nastal, ale je to pre nás teoretická otázka, vôbec sa takouto témou nezaoberáme."

P. KAŽIMÍR, štátny tajomník ministerstva financií:

"Ak môžem, ja by som doplnil. Chcel by som informovať o tom, že podľa terajšej platnej právnej úpravy chránime vklady v celkovej výške 570 miliárd korún a na to platí tá istá situácia. To znamená, ak hovoríte, že aktíva fondu jedna miliarda korún, čo znamená, keby sme nič dneska neurobili, tak stále máme teoreticky kryť 570 miliárd korún. A tu chcem v podstate nadviazať na slová pána premiéra v tom duchu, že som sa zúčastnil dvojdňového rokovania aj Ecofinu a hlavným posolstvom je koordinácia krokov členských krajín Európskej únie a vyslanie signálu na obnovenie dôvery, lebo to, čo sa deje na globálnych finančných trhoch v posledných hodinách a dňoch, nemá racionálne základy, ale spočíva v strate dôvery trhov, ale aj dôvery bánk medzi sebou. Čiže my sme prikročili k tomuto kroku aj na základe hlbokého poznania situácia bankového sektora na Slovensku, na základe denného kontaktu s regulátorom, s Národnou bankou a je to svojím spôsobom aj prejavenie dôvery v bankový sektor. My vysielame ten signál, že si môžme dovoliť prehlásiť, že garantujeme bez akéhokoľvek limitu vklady a ešte za podstatnejšie považujem to, že sme zrušili spoluúčasť, tú, ktorá platila doteraz, tú desaťpercentnú spoluúčasť, ktorá by sa najviac týkala tých najzraniteľnejších, to znamená tých vkladateľov s najmenšou hodnotou peňazí."

R. FICO:

"Nezmenilo sa teda nič zvláštne, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam. Dnes je 20-tisíc euro a spoluúčasť, spoluúčasť sme dali preč, sú tri varianty: 50-, 100-tisíc euro alebo neobmedzene, my sa kloníme k tomu tretiemu variantu s tým ale, že sa nerozširuje okruh oprávnených subjektov. Zostali presne tie isté subjekty ako platia dnes podľa zákona o ochrane vkladov."

TA 3:

"Pán premiér, starostovia obcí z okolia Slovenského raja považujú za veľký problém aj výstavbu podľa nich kontroverzných rómskych bytov neďaleko Spišského Štvrtka, vlastne pri ceste, ktorá je jednou zo vstupných brán do Slovenského raja. Niekoľkokrát žiadali, aby to bolo na rokovaní vlády, vlastne žiadali to aj na tom stretnutí s pánom predsedom. Chcem sa opýtať, či to bolo na stole vlády. A ďalší problém, ktorý vyvstal len pred niekoľkými dňami je vlastne banská voda, ktorá veľkou silou vyrazila vlastne na povrch a podľa starostov aj podľa pána primátora je vlastne tento problém akousi časovanou bombou pre tento región. Takže aj o tom sa chcem opýtať, či ste rokovali."

R. FICO:

"Ja som bol pri príprave rokovania tejto vlády, takáto požiadavka nebola na nás vznesená, pokiaľ ide o byty, o ktorých hovoríte. Keby taká požiadavka bola vznesená, určite by sme k tomu nejaký postoj zaujali, takže nie som spôsobilý sa teraz kvalifikovane k tejto téme vyjadriť. A ani druhá téma nebola predmetom rokovania vlády."

...

TV Markíza:

"Ja mám dve otázky, chcem sa opýtať prvú vec ešte k tým banským dielam. Starostovia aj Rudnian aj pán primátor vy tu v Spišskej Novej Vsi po posledných udalostiach ste vážne bili na poplach, že vlastne, keď sa to začne rúcať, keď tá voda začne vyplavovať sa, takže to môže byť vážne ohrozenie týchto miest a dedín. Čiže čo konkrétne by sa dalo urobiť, alebo budete čakať na projekty, ktoré predložia tieto úrady?"

Ľ. JAHNÁTEK, minister hospodárstva:

"Čo sa týka tých banských diel, my monitorujeme cez obvodný banský úrad túto problematiku, zatiaľ nemáme nahlásený stav núdze alebo vážny stav. Pokiaľ takáto situácia nastane, budeme hľadať riešenie, ale zatiaľ hovoríme len v hypotetickej podobe. Zatiaľ sa nič vážne nedeje."

TV Markíza:

"Ešte mám teda jednu otázočku, že či ste dnes na vláde, alebo teda nie na vláde, či sa neuvažuje náhodou o zvýšení príspevkov do fondu na ochranu vkladov pre banky. To ešte v súvislosti s tým Ecofinom."

P. KAŽIMÍR:

"Táto otázka, ja sa vrátim, na túto otázku platí to isté, čo som povedal pred chvíľou, to znamená tá situácia, opakujem, pri dnešnej schéme je to 570 miliárd a stále ešte vlastne z fondu doplácame dlhy Devín banky, jak si pamätáte z fondu ochrany vkladov bol posledne riešený krach Devín banky pred niekoľkými rokmi. Toto je rozhodnutie, to by bolo rozhodnutie Národnej banky, to znamená táto otázka je na mieste pre Národnú banku, ale musím priznať, že v tomto momente by sme nepovažovali za rozumné zaťažovať bankový systém nejakými ďalšími poplatkami. Hovoríme o týchto dňoch a hodinách, lebo situácia sa vyvíja v dňoch o hodinách."

...

SME:

"Otázka na pána premiéra poprípade pána štátneho tajomníka. Aké motívy viedli vládu k zrušeniu spoluúčasti pri ochrane vkladov a k ochrane bankových vkladov v plnej výške?"

R. FICO:

"Odporúčanie Ecofinu predovšetkým a aj vlastné záujmy Slovenskej republiky, pretože niekde by sa mohlo vyskytnúť medzi štátmi únie, že ľudia budú prebiehať kvôli tomu, kde sú výhodnejšie podmienky ochrany vkladov a Slovenská republika je veľmi malý štát a musí myslieť na svoje záujmy. Čiže išlo nám o ochranu finančného trhu ako takého, o nič iné v tejto situácii. To bola hlavná motivujúca idea, ktorá nás viedla - upokojovať, ochraňovať celkový bankový a finančný trh, nielen na území Slovenska, ale prispievať týmto rozhodnutím ku kľudu v celej Európe, nič iné sme na mysli nemali. To sa týka aj pokiaľ ide o zrušenie spoluúčasti, pretože nakoniec náš názor poznáte, že nevidíme nejaký dôvod, prečo by niekto mal niesť spoluúčasť za to, že padne banka."

STV:

"Pán premiér, ja by som sa vás chcela opýtať, v nadväznosti na ten región, v ktorom sa nachádzame, na vašu reakciu možno na tie odporúčania alebo hrozby Svetovej organizácie ochrany prírody čo sa týka Tatranského národného parku v nadväznosti na podnikateľský boom, ktorý tam bol, keďže to súvisí možno aj, nie priamo s lykožrútovou kalamitou, ale týka sa to regiónu. A ešte jedna otázka, čo sa týka armády, včera ste sa vyjadrili pre Slovenský rozhlas, že teda rozpočet 31 miliárd pre armádu je veľmi veľký, možno v akom rozsahu by ste to videli, koľko by teda mohla mať armáda. Ďakujem pekne."

R. FICO:

"Pokiaľ ide, začnem armádou, potom určite bude hovoriť pán minister pôdohospodárstva, pokiaľ ide o armádu, asi sa budú na mňa hnevať predovšetkým vojaci z povolania, keď to poviem, ale pri dnešnom spôsobe vedenia vojenských akcií udržiavať armádu, ktorá nás stojí 31 miliárd korún, s takým technickým vybavením ako máme, je naozaj veľký luxus. Ja si myslím, že krajina by mala mať profesionálne jednotky na využitie doma, na využitie pre účely OSN, v prípade ak aj Európska únia bude požadovať spoluprácu Slovenskej republiky a pochopiteľne aj pri vojenských aktivitách Severoatlantickej aliancie, ktorej sme členmi. Čiže mať profesionálne jednotky, ktoré sú pripravené ísť, ako ich napríklad teraz máme v Afganistane, alebo ako máme vojakov na Cypre alebo v iných častiach sveta. Preto som veľmi rád, že minister obrany sám prichádza s návrhmi na ďalšiu racionalizáciu v oblasti armády. Je to oblasť, kde sa budeme musieť maximálne profesionalizovať, hoci armáda je profesionálna, ale ešte vidím priestor na to, aby sa do budúcnosti prijali rozhodnutia. Ja sa teraz neodvážim hovoriť o rozpočtoch, chcel by som, aby to bolo uvážlivé rozhodnutie, o ktorom sa bude dlhodobo diskutovať a prijmeme aj argumenty opačného charakteru, že to jednoducho nie je možné urobiť. Ale takéto prinajmenšom politické videnie tu je a začíname o ňom intenzívnejšie hovoriť.

Pokiaľ ide o Tatry, tu poprosím o vyjadrenie pána ministra pôdohospodárstva, ale chcem zdôrazniť pani redaktorka, že to, čo sa deje v Tatrách, je úplná katastrofa a my naozaj dnes stojíme pred reálnou hrozbou, že nám centrálne Tatry vyschnú kvôli lykožrútovi. Dúfam, že to hrozbu pomenovávam veľmi jasne. Keby ste chceli vidieť, ja vám tu ukážem fotodokumentáciu, čo sa stalo potom, ako bolo zabránené vyčistiť tie malé doliny, ktoré bolo možné vyčistiť možno za pár týždňov, dnes ako rakovina sa to šíri po svahoch a vážne je tu nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len a len kvôli tomu, že sú tu radikálni ochrancovia, ktorí nechcú umožňovať vstup do tohto prostredia a prijímanie zásadných opatrení. Ja dnes vôbec nevidím problém ako prioritný číslo jedna to, na čo sa pýtate vy, hoci je dôležitý, ja to rešpektujem, že sa možno o to zaujímajú aj niektorí iní ľudia, ale zásadný problém vidím v záchrane Tatier pokiaľ ide o kalamitu lykožrúta, ktorá je väčšia, rozsiahlejšia, nebezpečnejšia a s väčšími škodami ako bola veterná kalamita v roku 2004. Ale poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva."

S. BECÍK:

"Ak dovolíte k lesom. Slovensko je štvrtou najzalesnatejšou krajinou, 41 percent územia Slovenskej republiky pokrývajú lesy. Kalamity boli, kalamity sú aj kalamity budú, myslím kalamity veterné, kalamity smršťové, žiaľ, po kalamite z novembra roku 2004, keď ľahlo asi 5,5 milióna kubíkov dreva, s ktorou by si boli lesníci poradili, nastúpil fenomén - úrad životného prostredia a úrad štátnej ochrany, ktorý zabránil vykonať ťažbu a dôsledok je taký, že tento problém z kalamity smršťovej prerástol do kalamity podkôrnikovej a v roku 2009 očakávame, že z podkôrnikovej kalamity nám bude potrebné vyťažiť za finančne veľký obnos vyše päť miliónov kubíkov dreva kvality 3C, to znamená je to ihličnatá vláknina, ktorá na trhu je prebytková, v súčasnosti máme v dolinách asi 500-tisíc kubíkov tejto drevnej hmoty a táto drevná hmota sa skutočne predáva za polovičné ceny.

Treba povedať aj to, že vďaka kalamite podkôrnikovej dneska viac ako 80 percent ťažby je ťažba náhodná, to znamená je to ťažba kalamitná, podkôrniková a ani nie 20 percent ťažby sa robí ako ťažba podľa lesných hospodárskych plánov, ktorá vlastne má aj svoj ekonomický prínos. Určite že lesy nemajú len svoju ekonomickú funkciu, majú aj svoju ekologickú funkciu vo vzťahu k vode, k ovzdušiu a samozrejme treba povedať jednu vec, že, tak ako som hovoril, máme 41-percentné zalesnenie, v štruktúre dreva máme asi 31 percent ihličnatých lesov, 19 sú zmiešané a 50 sú listnaté. To znamená, že tých 31 a 50 je ohrozených napadnutím tejto podkôrnikovej kalamity a myslím si, že nikto si nepraje v tejto republike, pretože lesy boli, sú a je našou povinnosťou zachovať toto dedičstvo, aby aj zostali pľúcami Slovenskej republiky, to znamená, aby tu plnili aj svoju ekologickú funkciu.

Chcem povedať jednu vec, že demokracia nie je sloboda bez hraníc, demokracia nie je sloboda bez zodpovednosti, budú si aj MGO musieť uvedomiť, že pokiaľ vlastne bude siahať ich zodpovednosť, pretože ak sa bude využívať len demokracia živej reťaze, bez zodpovednosti ako to vlastne dopadne, pozrime sa dneska na Šumavu, kde si tiež dovolili takýto, by som povedal v úvodzovkách experiment urobiť a na druhej strane je tu stanovisko súkromných vlastníkov Nemecka, súkromných vlastníkov Rakúska, ktorí sa jednoznačne postavili proti takémuto spôsobu samoobnoviteľnosti a žiadajú ekonomické náhrady, na ktoré Česká republika nemá peniaze. Na šťastie naše, ale aj na naše nešťastie, že nemáme zatiaľ chrobačiar, to je, by som povedal, strom, ktorý je nositeľom lariev a nositeľom podkôrnikového hmyzu, nie sú po úrovni hraníc Slovenskej republiky. Ale nič k tomu nevedie, aby sme sa postupom času, ak k tomu nezaujmeme stanovisko, nedopracovali k tomu, že tento problém bude mať ďaleko vážnejší rozmer. No a treba si uvedomiť jednu vec, že tento problém už má dnes rozmer aj v náväznosti požiadavky na rozpočet, pretože tento problém bude treba riešiť, kým by sa v roku 2004, po kalamite v roku 2004, boli s touto problematikou vysporiadali lesníci, dnes sa budú musieť s ňou vysporiadať znovu lesníci a drevorubači, budú samozrejme musieť túto hmotu realizovať za polovičnú cenu, plus máme napadnuté veľké enklávy, o výmere nechcem hovoriť, a samozrejme bude nás to stáť aj nemalé peniaze, aby sme zachránili tieto lesy, alebo aby sme zachránili lesy."

A. ŠUVADOVÁ:

"V priamom prenose ste sledovali tlačovú besedu po skončení rokovania vlády v Spišskej Novej Vsi."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

80. VKLADY V BANKÁCH: NEOBMEDZENÁ GARANCIA

(08.10.2008; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 2 min.; RATKOVSKÁ Ivana, ZGALINOVIČ Marek)

Marta JANČKÁROVÁ, moderátorka:

"Ak by celosvetová finančná kríza postihla niektorú zo slovenských bánk, ľudia ktorí majú v nej vložené svoje úspory by jej krach nemali pocítiť. Vláda totiž rozhodla, že štát bude garantovať všetky peniaze v bankách bez obmedzení. Aj týmto spôsobom chce zabrániť prípadnej panike. Hromadné vyberanie vkladov by totiž banky zruinovalo."

M. ZGALINOVIČ, redaktor:

"Ak by niektorá zo slovenských bánk skrachovala dnes, pocítili by to aj ľudia, ktorí do nej vložili peniaze. Štát totiž garantuje iba 90 percent zo sumy maximálne 20-tisíc eur, v prepočte asi 602-tisíc korún. Po novom to bude bez obmedzení."

Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:

"Odstránili sme túto spoluúčasť a budeme hradiť všetko, čo na tom vklade je."

Peter KAŽIMÍR, štátny tajomník Ministerstva financií SR:

"Je to svojím spôsobom aj prejavenie dôvery v bankový sektor."

Ladislav UNČOVSKÝ, Slovenská banková asociácia:

"Na Slovensku vlastne k takýmto krokom nie je dôvod, lebo bankový sektor je zdravý a naozaj tie obavy sú zbytočné."

M. ZGALINOVIČ:

"Podľa ekonóma Petra GOLIÁŠA je neobmedzená garancia vkladov v bankách dobrým opatrením na zabránenie paniky. Malo by však platiť iba dočasne."

Peter GOLIÁŠ, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy:

"Ľudia by mali niesť zodpovednosť za to, kam vkladajú vlastné peniaze. Inak by hrozilo to, čo sa stalo v minulosti s Devín bankou, že ľudia dávali peniaze do tejto banky, hoci mali informácie o tom, že má problémy."

M. ZGALINOVIČ:

"Garancie vkladov v bankách zvyšujú postupne takmer všetky štáty. Nie všetky však budú garantovať plnú výšku vkladov tak ako Slovensko, čo by mohlo do slovenských bánk prilákať časť klientov zo zahraničia."

R. FICO:

"Slovenská republika je veľmi malý štát a musí myslieť na svoje záujmy. Čiže išlo nám o ochranu finančného trhu ako takého, o nič iné v tejto situácii."

L. UNČOVSKÝ:

"Tie okolité krajiny sú viac-menej stabilné, tá situácia je veľmi podobná ako na Slovensku, takže nemyslím si, že by to zvýhodnilo slovenské banky."

M. ZGALINOVIČ:

"Neobmedzenú garanciu vkladov v bankách musia ešte podporiť poslanci. Aby platila čo najskôr, návrh budú posudzovať už na najbližšej októbrovej schôdzi Národnej rady."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

81. VLÁDA BUDE GARANTOVAŤ STO PERCENT VKLADOV V BANKÁCH

(09.10.2008; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 07.00; 0,5 min.; MICHALKA Pavol)

P. MICHALKA, moderátor:

"Zdá sa, že prípadného krachu bánk na Slovensku sa báť nemusíme. Vláda bude garantovať všetky bankové vklady na Slovensku v neobmedzenej výške a bez akejkoľvek spoluúčasti vkladateľa. Návrh novely zákona o ochrane vkladov ešte musí schváliť parlament."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]