STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
tel: 02/4464 0711, 4445 4217, 4445 4228, fax: 02/4445 4226
E-mail: storin@storin.sk, http://www.storin.sk
1. KOMENTÁR - Csáky verzus Fico [informácia]
(30.09.2008;
Košický korzár;
s. 7;
SCHUTZ Peter)
2. Slovenskí miliardári: Akí vlastne sú [informácia]
(01.10.2008;
Profit;
č. 20, s. 20-29;
BLAŽEJ Ján, HALUZA Ivan, KOVÁČ Pavel, ŽITŇANSKÝ Eduard, ŽUFFA Radovan)
3. DRUHÝ PILIER: OTVORENÝ VIAC AKO POL ROKA [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
FRINDT Miro, BOČÁKOVÁ Rita)
4. Európsky súd nezbavil Lexu zodpovednosti za únos, tvrdí Palko [informácia]
(01.10.2008;
www.webnoviny.sk;
Slovensko, s. -;
sita)
5. Fico nemá s Elektrou problém [informácia]
(02.10.2008;
Pravda;
s. 4;
vv, lm)
6. KOMENTÁR - Hus gága, karavána zvracia [informácia]
(01.10.2008;
Košický korzár;
s. 9;
Schutz Peter)
7. Málo zarábajúci dostanú menej [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 6;
Raková Ľubomíra)
8. MINISTERSTVO FINANCIÍ NECHCE SCHVAĽOVAŤ ROZPOČTY POISŤOVNÍ [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.;
ZOLLEROVÁ Katarína)
9. Népszabadság: Maďarská garda sa rozštiepila [informácia]
(01.10.2008;
www.aktuality.sk;
11:17, s. -;
TASR)
10. Novela môže urýchliť tender na výber mýta [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 6;
sita)
11. Polícia navrhla obžalobu! [informácia]
(02.10.2008;
Nový Čas;
s. 6;
pol)
12. Poslanci núkajú recepty na krízu [informácia]
(02.10.2008;
Sme;
s. 3;
Kern Miroslav)
13. PREMIÉRA NEZAUJÍMAJÚ MEČIAROVE SÚKROMNÉ VECI [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
ORAVOVÁ Ľubomíra)
14. ROZPOČTY POISŤOVNÍ POD KONTROLOU ŠTÁTU [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
ELIÁŠOVÁ Zuzana)
15. Slota zvedie boj o Brusel len naoko [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 2;
Ruttkayová Martina)
16. SMK: NESPOKOJNOSŤ S PÁLOM CSÁKYM [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
r)
17. Sústredená paľba na Pála CSÁKYHO [informácia]
(01.10.2008;
Népszabadság;
www.nol.hu, s. 0;
Szilvássy József)
18. Úplatok rozhodcovi? Politik SMK ide na súd [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 3;
Dömeová Annamária)
19. VLÁDA DNES ODSÚHLASILA VIAC PEŇAZÍ NA DETI [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica JOJ;
Prvé noviny; 17.00; 2 min.;
MAKOVÁ Lucia)
20. VLÁDA CHCE II. DÔCHODKOVÝ PILIER OTVORIŤ NA SEDEM MESIACOV, OPOZÍCIA PRESADZUJE JEHO TRVALÉ OTVORENIE [informácia]
(01.10.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.;
DOBŠINSKÝ Branislav)
21. VLÁDA CHCE OD BUDÚCEHO ROKA SCHVAĽOVAŤ ROZPOČTY SÚKROMNÝCH ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ [informácia]
(01.10.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.;
BARBORÁK Jaroslav)
22. VLÁDA: POZEMKY OBČANOV MUSIA USTÚPIŤ CESTÁM [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
MEDZIHRADSKÝ René)
23. Vláda rozširuje stavby na cudzom [informácia]
(02.10.2008;
Sme;
s. 8;
Toma Branislav)
24. VLÁDA SCHVÁLILA NOVELU SPORNÉHO ZÁKONA NA URÝCHLENIE VÝSTAVBY DIAĽNIC [informácia]
(01.10.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 3 min.;
JEDINÁK Juraj)
25. Vláda vpustila diaľnice do záhrad [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 5;
Kováč Ján)
26. VLÁDA ZNOVU OTVORILA DRUHÝ PILIER, ZAMESTNÁVATELIA V TOM VIDIA UŽ LEN POLITICKÝ BOJ [informácia]
(01.10.2008;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.;
DOVALOVÁ Alexandra)
27. Záchranný balíček je lacnejšie schváliť [informácia]
(02.10.2008;
Hospodárske noviny;
s. 21;
Holcz Róbert)
28. ZÁKON O VYVLASTŇOVANÍ POZEMKOV ROZŠÍRILI [informácia]
(01.10.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
ZUBÁK Zdeno, MAJER Peter)
29. Zase sme zachránení! [informácia]
(02.10.2008;
Sme;
s. 35;
Pilát Jaroslav)
(30.09.2008; Košický korzár; s. 7; SCHUTZ Peter)
Všimnime si dobre nášho Roberta Fica. Keď zahavká jeho liebling Slota, a môže to byť galaktická kravina či urážka (iné nevie), jeden aby z premiéra kliešťami ťahal slová. Keď otvorí ústa Csáky, to je iná káva. Ani jedna kamera sa v tej chvíli nemôže cítiť pred Ficom bezpečná. Reakčný čas je kratší ako u Asafu Powella a už sa to valí: "Dnes niet žiadnych pochýb o tom, že najväčším nebezpečenstvom pre kvalitu slovensko-maďarských vzťahov je predseda SMK a extrémne vedenie tejto politickej strany".
Nie, súdruh predseda. To, čo vyviedol Csáky pred dňom a dvomi, je indukovanie napätia. Vyjadrenie pre Magyar Hírlap, že potrebujú akúsi záštitu, lebo sa "cítia ohrození na živote", je viac ako preháňanie, je to temer podlosť, keďže podporuje nedôveru, zášť, zlobu, v maďarskom prostredí, ktoré je frustrované aj bez Slovenska dosť. Obraz atmosféry ohrozenia Maďarov je lživý. Provokáciou je i debata o autonómii, ktorú viedol so sedmohradským biskupom Tókésom (inak poslanec europarlamentu), keďže slovenská spoločnosť je už len na to slovo alergická. Keby aspoň reči o "malom maďarskom parlamente" či piatich univerzitách a vlastnej VP televízii mali reálny základ, aby bolo o čom.... Avšak je to len bluf a testovanie, čo si môže dovoliť.
Víkend sa Csákymu mimoriadne nevydaril. Ale k tomu, aby bol ako predseda opozičnej strany "najväčším nebezpečenstvom", má ďalej ako Bielorusko do NATO. Čokoľvek verbálne stvára Csáky, sú to len reči lídra s desaťpercentnými (resp. ešte nižšími) preferenciami, ktorý v opozícii, z podstaty veci, má povolený akčný rádius vyšší, ako keď bol podpredsedom vlády. A ďalej: Autonómia je legitímny koncept, ktorý vyvoláva triašku len na Slovensku, čo nie je zase chyba Csákyho.... To sa ozaj nemôže dávať na jednu rovinu s exhibovaním Slotu, hanobiacim národ či jeho predstaviteľov. Ide však najmä o to, že Slota, na rozdiel od Toroczkaia, Maďarskej gardy či priamo Csákyho je ozaj vládnym činiteľom. Zvratky z jeho úst majú a vždy budú mať inú váhu, keďže je človekom, ktorý (spolu)rozhoduje o použití štátnej moci. A za jeho pozíciu a význam v politike je zodpovedný Fico. To je abeceda.
Neospravedlňuje Csákyho, že je pod obrovským tlakom z viacerých strán. Zvnútra je pod náporom priateľov (loby) Bugára a spol., ktorých významná časť tlačí na zlepšenie vzťahov so Smerom (cez okolie Pavla Pašku). Zároveň je tlačený z prostredí typu Karpatské fórum, aby pritvrdil v programe, keďže SMK, na rozdiel od rumunskej či srbskej menšinovej strany je jediná, ktorá má strach pred výrazom autonómia. Z tretej strany pracujú na izolácii Csákyho SDKÚ a KDH, čo je nielen pre SMK, ale budúcnosť normálnej slovenskej politiky azda najväčšie nebezpečie vôbec. Ani táto situácia nie je dôvodom, aby Csáky produkoval idiotské vyhlásenia a mával autonómiou, ktorá nemá žiadne, ale žiadne opodstatnenie na veľmi zmiešanom slovenskom juhu. Ako program by bola síce legitímna, avšak hlúpa a nereálna. Ako "neprogram" a Csákyho bluf maďarské i slovenské prostredie len rozoštváva.
Akurát Fico, ktorý trpí Slotove slovné hnačky, je ten posledný, kto má nárok na kritiku.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Profit; č. 20, s. 20-29; BLAŽEJ Ján, HALUZA Ivan, KOVÁČ Pavel, ŽITŇANSKÝ Eduard, ŽUFFA Radovan)
Keď si človek listuje stránky slovenského bulváru, musí si položiť otázku: Čo sú vlastne za ľudia slovenskí miliardári? Chvastúni, ktorí majú iba potrebu sa predvádzať? Ako vlastne k toľkým peniazom prišli? Špičky slovenského biznisu si však podistým kladú takisto svoje otázky. Čo za ľudia sú vlastne tí novinári? A kto sú čitatelia, ktorých zaujímajú skôr epizódy a nie celé príbehy?
Tentoraz sme sa nepokúsili zostaviť žiaden rebríček, ba ani poradie najbohatších a aj označenie "miliardári" radíme chápať s veľkou rezervou. V slovenských podmienkach, kde neexistuje kapitálový trh a chýba reálne ocenenie podielov vo firmách, je totiž nemožné zostaviť podobné prehľady. Veľký biznis navyše pracuje s tak rôznorodými typmi aktív, že je nemožné postaviť ich objektívne na akúkoľvek spoločnú platformu. Každý rebríček je preto veľmi hrubým odhadom a na Slovensku treba zopakovať - veľmi hrubým.
Áno a nie rebríčkov
Takéto rebríčky, bez ukotvenia na hospodárske ukazovatele firiem a presné záznamy o osobnom majetku, sú na druhej strane čitateľsky atraktívna potrava. Problém však je, že veľkí biznismeni sa z nich smejú. Aj keď by, ako prirodzene súťaživé typy, najradšej videli svoje meno vyššie ako meno rivala. Ocenenie majetku možno azda počítať z hotovostných peňazí ticho ležiacich na účtoch, tým sa však každý dostatočne agresívny podnikateľ vyhýba ako - povedzme koza nožu. Ako-tak možno vychádzať z účtovných výkazov firiem, ak sú verejne dostupné, ale skutočnú hodnotu vyjadruje až trh v okamihu predaja. A aj vtedy je to do značnej miery skôr kalkulácia budúcich príležitostí ako skutočných statických hodnôt.
SÚ TO NOSY
To, o čom možno v súvislosti so slovenskými miliardármi s istotou hovoriť, sú spoločné znaky, ktoré z nich robia úspešných ľudí. Príbehy, ktoré čitateľom ďalej prezentujeme, ich sumarizujú. Je to nos na príležitosti, dravosť a chvíľami až fanatická zaujatosť pre vec. Odvaha ísť až na hranicu možného či zákonného. A v neposlednom rade schopnosť získavať, motivovať a niekedy priam ovládať ľudí, ktorí sa dali do ich služieb. Dobrovoľne. Väčšina miliardárov má totiž okolo seba húfik či húf nadšených spolupracovníkov, ktorí im uverili a vo svetle ich miliárd sa snažia prísť k svojim prvým miliónom.
Druhou danosťou je schopnosť využívať príležitosti. V elitnej zostave sú napríklad mnohí bývalí pracovníci voľakedajších podnikov zahraničného obchodu. Pre biznis dnes nie je podstatné, do akej miery boli vystavení atakom štátnej bezpečnosti. Hlavné bolo, že videli svet, ako funguje, dokázali sa v ňom aj vďaka jazykovej výbave zorientovať a potom vedeli vyvodiť závery pre svoje obchodné príležitosti. Kto videl, ako sa vyvíjajú ceny pozemkov na Západe a potom v Prahe, mohol si ľahko vyvodiť, ako to bude v Bratislave a potom v Košiciach. (Mimochodom, nie náhodou je zoznam miliardárov aj takmer úplným výpočtom hlavných realitných hráčov.) Kto videl, aké služby majú úspech v zahraničí a vedel zbierať informácie ako a prečo, mal neskutočný náskok
A ešte bolo treba peniaze. Povestný prvý milión, ktorý sa potom dá starostlivou prácou a s veľkým osobným nasadením kultivovať ako rastlinka.
NECH ASPOŇ NEUKAZUJÚ
Vo vzduchu visí aj námietka, ktorá hádam najviac dráždi aj nášho spravodlivého premiéra. Nech majú peniaze! Len nech to nedávajú tak ostentatívne najavo! V našich príbehoch sú všelijaké charaktery a hádam aj všelijaké motivácie prezentovať sa. Jedni chcú na rýchle autá chytať baby, iní chytajú ryby a potrebujú k tomu pokoj, preto sem-tam ustúpia tlaku médií. Ďalší chcú podporovať svoj spoločenský status, možno aj v záujem ďalších ešte väčších projektov. Zaujímavo to však formuloval Patrik Tkáč, muž, ktorý je hádam najčastejšie na pretrase bulváru: "Bola v tom aj stratégia. Chceli sme ukázať, že nie sme zlodeji."
***
Ako sa bohatí ľudia prepracúvajú k peniazom? Čo pri tom zažívajú, na čo a na koho myslia? A ako uvažujú, keď sa chcú predviesť pred pospolitým ľudom ovocím svojho podnikania? Otázky majú svoje miesta Profit sa pokúsil sformulovať odpovede ako svoj pohľad na javisko a zákulisie toho najväčšieho biznisu.
***
ANDREJ BABIŠ (54)
Najbohatším slovenským biznismenom je Andrej Babiš, i keď ten svoj agrochemický koncern Agrofert pôvodne pred pätnástimi rokmi rozbiehal v Česku. Dnes jeho impérium zahŕňa vyše dve stovky firiem, čoraz viac sa angažuje aj na Slovensku. Sám o sebe hovorí, že na žiadne výstrelky boháčov si nepotrpí. Svoje Audi A8 si zväčša šoféruje sám. A neprepadol ani golfu, ale jeho športom je tenis. Tento šport najviac sponzoruje aj jeho firma.
O svojom majetku a čelných umiestneniach v rebríčkoch boháčov hovorí nerád. Podľa neho je to dobré len na to, že vedia o ňom ľudia v núdzi a môžu sa na neho obrátiť. Komu a koľko dal na charitu však nezverejňuje.
Nerád poskytuje novinárom rozhovory. Asi aj ako odvetu za to, že ho spájajú s ovplyvňovaním politikov, najmä počas éry českých sociálnych demokratov. Známa je kauza lobovania u bývalého českého premiéra Stanislava Grossa, aby sa český štátny petrochemický kolos Unipetrol dostal do rúk poľského PKN Orlen. A. Babiš na to však reaguje tým, prečo by on nemohol povedať politikom svoj názor, čo je dobré pre ekonomiku štátu, ak je jeho Agrofert v Česku najväčšou privátnou skupinou podnikov, platí miliardové dane a dáva prácu vyše dvadsiatim tisíckam ľudí. Ale akékoľvek podplácanie a korumpovanie politikov odmieta.
Agrofert dnes patrí medzi najväčšie firmy aj v stredoeurópskom regióne. A pritom ho začal budovať úplne od nuly. Štartoval so štyrmi zamestnancami v kancelárii, kde bola aj sprcha a posteľ. Prišlo k tomu po tom, čo musel opustiť dlho budovanú kariéru v podniku zahraničného obchodu Petrimex. Lebo vraj zavádzal slovenským chemikom, ktorí s politickou podporou sprivatizovali celú tuzemskú chémiu. Odišiel do Prahy a začal skupovať chemické podniky, keď sa ocitli v ekonomických problémoch. A ako satisfakciu cíti to, že neskôr už mohol byť pri tom, keď globalizáciou vysilení slovenskí privatizéri začali svoje chemičky predávať silnejším koncernom. Agrofert získal tak bratislavský Istrochem, ako aj Šalianske Duslo.
Jeho firma však nie je len o českej a slovenskej chémii. Chemičky má aj v Nemecku a Číne. A časom takisto prenikol aj do iných biznisov. V Česku i na Slovensku má poskupovaných hneď viacero poľnohospodárskych podnikov, skladov obilia, mlynov, pekárni a hydinární. Podniká aj v predaji osív či poľnohospodárskych strojov. A. Babiš tak vybudoval poprepájaný konglomerát firiem siahajúci od výroby hnojív až po dodávku hotových potravín na pulty obchodov.
Tí, ktorí iba zdola sledujú raketový rast jeho investícií, tvrdia, že A. Babiš sa už dostal za hranicu toho, čo jeden človek môže fyzicky zvládnuť. On totiž nie je žiaden tímový hráč, všetko dôležité si nosí vo svojom hrubom zápisníku. Ale tento vorkoholik svoje impérium ani náhodou nehodlá predávať. Najviac vraj musí teraz rozmýšľať o tom, ako viac strategických kompetencií presunúť na svojich najlepších manažérov.
***
ĽUDOVÍT ČERNÁK (57)
Bývalý minister hospodárstva a známy národniar Ľudovít Černák z prvej vlády Mikuláša Dzurindu odišiel sám za kauzy okolo Nafty Gbely a Priemyselnej banky. Rozbehol podnikanie a stal sa z neho známy oživovateľ upadajúcich firiem. Ozdravil viacero krachujúcich strojárskych podnikov a na nohy začal stavať aj najslávnejší domáci futbalový klub Slovan Bratislava. Sám na intemetovej stránke svojej firmy Sitno Holding seba a svojich manažérov porovnáva s dávnymi sitnianskymi rytiermi, ktorí sa prebúdzajú, keď je Slovensko v nebezpečenstve. Hovorí, že to síce môže znieť nadnesene či smiešne, ale vo viacerých firmách, ktoré už iní odpísali, on zachránil alebo vytvoril šesť- až sedemtisíc pracovných miest. Doteraz najviac zarobil na oživení a neskoršom odpredaji spracovateľa medi Kovohuty Krompachy.
Na rozbehnutie podnikania mal pred ôsmimi rokmi ako tromf predchádzajúcu manažérsku kariéru v žiarskych hlinikárňach. A navyše ako politik získal aj plno dôležitých kontaktov. Rád však zdôrazňuje, že žiaden jeho majetok nie je z nejakej lacnej privatizácie. Kupoval len firmy z konkurzov a na prvé úvery mal založený dom i chatu. Kúpil a oživil strojárne v Kremnici, Vyhniach i Detve, kde sa snaží aj o oživenie tuzemského zbrojárstva. Na svoje obrnené vozidlá Tatrapan už má objednávky aj od armád iných krajín.
Najnovšie chce budovať tiež byty a veterné parky, zaujíma sa o kúpele a sníva o privátnom bankovníctve. Za novým biznisom čoraz častejšie cestuje do Ruska a Uzbekistanu. Je známy pracant, predal aj rodinnú chatu, lebo na ňu aj tak nestíhal chodiť. Firmu chce časom zveriť svojim trom synom.
***
GABRIEL EICHLER (58)
Narodil sa v Bratislave, ako osemnásťročný emigroval do USA. Vyštudoval ekonómiu a medzinárodné vzťahy na univerzite v Massachusetts, Chicagskej univerzite a univerzite v Toronte. V rokoch 1983 až 1989 pracoval ako generálny riaditeľ Bank of America v zastúpení vo Viedni, Frankfurte nad Mohanom a v Paríži. Koncom osemdesiatych rokov pôsobil ako viceprezident a hlavný medzinárodný ekonóm riaditeľstva Bank of America v San Fran- ciscu. V súčasnosti žije najmä v Českej re- publike, kde založil investičnú a konzultačnú spoločnosť Benson Oak.
Gabriel Eichler si svoj diel svetiel reflektorov na Slovensku užil v roku 1999, keď znova postavil na nohy Východosloven- ské železiarne po Rezešovcoch. Aj vďaka nemu sa našiel pre fabriku zahraničný investor - silná americká spoločnosť U. S. Steel. Od roku 1991 sa jeho firma Benson Oak podieľala na transakciách v hodnote viac ako dvesto miliárd čes- kých korún.
Vlani napríklad spoločnosť Benson Oak kúpila stopercentný akciový podiel v čes- kom výrobcovi elektrospotrebičov ETA a jeho dcére Plastkov. Výroba v oboch ostane zachovaná, meniť sa nebude ani manažment. G. Eichler uviedol, že kúpené firmy majú dobrý potenciál ďalšie- ho rozvoja a zhodnotenia investovaných prostriedkov. Cenu transakcie ani jedna zo strán nezverejnila. Vzápätí kúpil výrob- cu dezinfekčného prostriedku Savo, firmu Bochemie. Cenu nezverejnil, ale podľa in- formácií Mladej fronty Dnes ide rádovo o stovky miliónov českých korún.
Má povesť pracovitého človeka. "Vo štvrtok skoro ráno som bol ešte vo VSŽ, doobeda som už rokoval vo Viedni, poobe- de s akcionármi. Na večer som si dohodol chvíľkovú schôdzku s premiéram, keďže však nemal čas, navštívil som ho priamo v parlamente. O desiatej večer som bol späť v Košiciach, stretol som sa so spolupracovníkmi. O polnoci som išiel na prechádzku. Myslíte, že som v taký náročný deň mal času robiť ešte niečo iné?" popísal jeden svoj deň pred niekoľkými rokmi G. Eichler. Dlho bol starým mládencom. Oženil sa až v roku 2003, manželka Tatiana je reštaurátorka. Dnes majú dve dcéry.
***
MILAN FIĽO (42)
Životným biznisom rodáka z Heľpy, ktorého pri zostavovaní rebríčka miliardárov český Týden opísal ako "milého a neškodného strýka z vidieka", bolo získanie podielu v ružomberskej celulózke. Milan Fiľo v tomto procese zohral kľúčovú úlohu. Keď sa ukázalo, že podnik dostalo pod kuratelu Združenie robotníkov, "strýko z vidieka" ľahko nahovoril tribúna ľudu Jana Ľuptáka na privatizáciu. A dal sa pri tejto príležitosti do spolku s vtedy o dosť silnejším tandemom Košičanov Krajňák - Kamarás.
Keď neskôr prišla ponuka zahraničného investora a duo K + K už žalo úrodu, zanovitý samorast M. Fiľo trval na tom, že on si svoj podiel nepredá. Tak prišiel k 50 percentám akcií veľmi výnosnej fabriky a peniaze, ktoré mu vytriasala, investoval do ďalších celulózovo-papierenských akvizícií na Slovensku aj v zahraničí.
Potom sa Lipták M. Fiľo dostal k akciám spoločnosti, ktorá kontrolovala televíziu Markíza. Razom ho každý z politikov chcel mať za kamaráta. Vtedy sa naučil s nimi rozprávať. Akcie Markízy už predal, ale byť zadobre so správcami pečiatok je teraz dôležité pre neho. Vyplýva to z povahy jeho podnikania odkázaného na štátne drevo.
Majiteľ investičnej skupiny Eco-invest je veľmi zvláštny človek, často pôsobí tak, akoby sám so sebou zvádzal tuhé vnútorné boje. Nemá okolo seba silný tím, naopak, na jeho dobré srdce sa podchvíľou niekto nalepí a snaží sa ho nahovoriť na nejaký projekt. Tak vznikla napríklad otázka, či kúpa mäsokombinátov bol ten najšťastnejší nápad.
Ale M. Fiľo môže sem-tam umoriť aj nejakú tú stratu. Pán Boh ho má asi rád a on mu to vracia. Platí za jedného z najväčších a podporovateľov ľudí v núdzi. "Chlapca od chlapa odlišuje len cena jeho hračiek," vravieva. Má rád autá a polovačky.
***
SLAVOMÍR HATINA (61)
Pre privatizačného lídra Slovnaftu a jedného z voľakedajších kapitánov slovenského priemyslu Slavomíra Hatinu bol osudovým krokom okamih zrodu slovenskej kapitálotvornej vrstvy za Vladimíra Mečiara. Hatinovci svoju historickú úlohu zvládli a potom si dokázali vylepšiť reputáciu aj pred verejnosťou, keď časť sprivatizovaných akcií vrátili a zo Slovnaftu urobili technologicky modernú a prevádzkovo efektívnu fabriku. Peniaze, ktoré ich manažérska Slovintegra utŕžila po pre- daji podniku maďarskému MOL-u, zainvestovali do levického paroplynu, jednej z českých chemických fabrík či súkromnej nemocnice pri bratislavskom Draždiaku. Podľa aktivity na trhu investícií sa nezdá, že by mali za sebou širšie tímy. Rodina Hatinovcov včas investovala najmä do bratislavských nehnuteľností. Pokojný muž so schopnosťou jasne formulo- vať svoje názory mal vždy bližšie k ľavici ako k pravici, a tak sa nemožno čudovať, že dnes ľahko nachádza reč s ficovcami.
***
MÁRIO HOFFMANN (40)
Príbeh finančnej skupiny Istrokapitál, ktorá odštartovala svoj rast na pozostat- koch investičných fondov najmä okolo košických VSŽ a potom úspešne obchodovala s akciami, sa vlani skončil dobrovoľným výmazom z obchodného registra. To naznačuje aktuálny vývoj vo voľakedajšej zostave presvedčených športovcov Hoffmann - Prieložný - Siekel - Remeta. Muž so skvelou kondíciou, bývalý kanoista Mário Hoffmann je ako posledný predseda predstavenstva dnes už skôr sólo hráčom a má bližšie k skupine J&T. O svojom majetku hovorí, že je to "určite nad desať miliárd korún". Ovláda Poštovú banku, investuje do nehnuteľností, pripravuje výstavbu luxusného komplexu na ostrove Salt Cay v súostroví Turks a Caicos v Karibiku. Slovo luxus má rád. Bol za otvorením prvého skutočne luxusného obchodného domu Alizé, ktorý slúži naozaj iba najhustejšej smotánke.
***
TOMÁŠ CHRENEK (45)
Bonviván medzi miliardármi, žije v Prahe. Keď máte šťastie, môžete ho vidieť napríklad vo filmových štúdiách Barrandov, ktoré vlastní. Má v prstoch cigaru a po boku krásnu ženu - napríklad vlastnú manželku, bývalú missku Dušanu Fridrichovú.
Tomáš Chrenek je ďalšie šťastné dieťa voľakedajších podnikov zahraničného obchodu. Jeho boli komodity pre hutnícky priemysel a s tými neprestal obchodovať ani po odchode z Kerametalu. Tak sa dal dokopy so skupinou blaškovcov v Minerfine. Potom však dostal pod kontrolu Třinecké železiarne s dobrým sortimentom pre túto dobu - stavebná oceľ je skvelý biznis práve v čase boomu. T. Chrenek je obchodný diplomat niekto tomu nadá- va lobista. Isté je, že ak máte fabriku, ako je železiareň, musíte sa vedieť rozprávať s politikmi. A keď sa už s nimi dokážete rozprávať, dobrým nápadom je investovať napríklad do voľakedajších štátnych nemocníc. Dnes možno len špekulovať o jeho prepojení na šéfa slovenského parlamentu Pavla Pašku. Faktom však je, že nedávno sa predala firma na distribúciu liekov, v ktorej mal P. Paška po- diel. T. Chrenek urobil zásadný krok späť na Slovensko, keď nedávno kúpil od vilá- giovcov majoritu v poisťovni Apollo. Zdá sa, že jej poistenci sú teraz v dobrých ru- kách, lebo T. Chrenek sa s vládou znáša lepšie ako "penťáci". A po úspechoch v českom zdravotníctve má veľké plány aj na Slovensku. Slovenský bulvár bude mať potravu.
***
IVAN CHRENKO (41)
Začínal v Šali, odkiaľ pochádza, ako podnikateľ s audiotechnikou a elektromontážnymi prácami. Neskôr spolu s partnermi vyrábali reproduktory značky Marsyas. HB Reavis Group začala ako AB Reavis v roku 1993, Ivan Chrenko do nej vstúpil až v roku 1995. Firma sa podieľala na výstavbe prvých bratislavských biznis centier koncom deväťdesiatych rokov, a to spolu so skupinou okolo bývalého Asset Softu. Kancelárske areály neskôr preda- la izraelskej skupine B.S.R. Následne sa pustila do vlastného developmentu okolo Prievozskej ulice, kde postavila biznis centrá Apollo, v Petržalke Aupark.
Manažéri HB Reavis vedia myslieť dopredu. V roku 2005 sa dali, zdanlivo ne- ; logicky, na sprivatizovanie SAD Bratislava. Získali tým však aj autobusovú j stanicu Mlynské nivy, na mieste ktorej plánujú postaviť svoj prestížny projekt - polyfunkčný komplex Twin City za 17 miliárd korún.
I. Chrenko je mozgom a najväčším vizionárom HB Reavisu, hoci sa nerád ukazuje na verejnosti. Spoločnosť zastupuje predseda predstavenstva Ivan Valent. I. Chrenko sa stiahol aj z orgánov spoločností skupiny. Tá však rastie neuveriteľ- ným tempom, a to aj akvizíciami. V minulom roku napríklad ovládla špecialistu na logistické a výrobné parky IPEC, ktorú založil bývalý podpredseda vlády Ivan Čarnogurský.
J&T
Zrod investičnej skupiny J&T, ktorej prirovnaniami k láske medzi kozou a nožom robí nechtiac reklamu aj premiér Robert Fico, je úzko spätý s voľakedajšou štátnou Investičnou a rozvojovou bankou, na ktorej čele stál Jozef Tkáč (58). Synovi Patrikovi (34) a jeho spolužiakovi Ivanovi Jakabovičovi, ktorí vtedy podnikateľsky začínali v rámci kupónovej privatizácie, to malo dosť uľahčiť prístup k úverom. Oni sami však túto väzbu popierajú.
Otec Jozef sa do ich podnikania zapojil až neskôr. Ako P. Tkáč uviedol pre týždenník Trend, oficiálne sú vlastníkmi skupiny I. Jakabovič a J. Tkáč, skupina má však už deväť partnerov. Podniká v realitách, privátnom bankovníctve, cestovnom ruchu, energetike, strojárstve, potravinárstve, zdravotníctve, z médií je najdôležitejšou investíciou televízia JOJ, vstúpili aj do futbalového Slovana a vlastnia pražskú Spartu. Zamestnávajú zhruba 12-tisíc ľudí.
P. Tkáča ľudia zvonka považujú za vizionára. On i I. Jakabovič sa často vyskytujú na stránkach bulvárnej tlače, ktorá s radosťou zaznamenáva, ako si vychutnávajú všetky podoby luxusu. P. Tkáč sa na tom rovnako dobre zabáva a je hádam jeden z mála z podnikateľskej smotánky, ktorý na paparazzov nenadáva. Hovorí o sebe, že je "prototypom snoba", hoci od nikoho nikdy nepočul presnú definíciu tohto pojmu. Priznáva, že verejnosť ho vníma väčšinou z tejto stránky. Rád si vychutnáva luxus: "Patrí to k tomu, je to neoddeliteľná súčasť. Kto by nechcel vlastniť lietadlo, loď či vrtuľník? Musel by byť nenormálny," tvrdí.
Na druhej strane o sebe vraví, že už dospel, v biznise aj v rodinnom živote. Oženil sa, stal sa otcom. "Je to niečo, čo som doteraz ešte nezažil," naznačuje.
V úspešnej skupine sa cíti byť najmä bankárom. "Z pohľadu J&T Banky nám nevyhovuje, že sme stále považovaní za malú až stredne veľkú banku. Dnešná svetová kríza, paradoxne, ukazuje, že slabí nie sme my, ale bankový sektor. Ostatných však uznávame," tvrdí.
Do piatich rokov chcú firmu ešte viac stabilizovať a posunúť sa na nové trhy. Slovensko je naďalej prioritou, hoci čoraz viac času trávi v Moskve. "Nie je nič lukratívnejšie ako celé Rusko. Je však nesmierne ťažké a komplikované sa tam presunúť. Západniar tam nezarobí korunu, musí byť súčasťou aj tohto trhu," dodáva P. Tkáč.
V tom, prečo je známy vďaka svojmu majetku, má jasno: "V začiatkoch tomu pomohli média, bola to však aj naša stratégia. Chceli sme ukázať, čo máme a že na to máme, aby raz a navždy skončili reči, že sme zlodeji," tvrdí P. Tkáč.
***
JURAJ KAMARÁS (46) A LADISLAV KRAJŇÁK (45)
Vzácny úkaz medzi podnikateľmi. Ako nerozlučná dvojica to v biznise spolu ťahajú už pomaly dvadsať rokov. Tandem Košičanov rozbiehal biznis na obchodoch s predrezešovskými VSŽ, dovážali suroviny a mali exkluzívne práva na vývoz plechu do západnej Európy. V biznisaktivitách svojho Času spolupracovali s Vladimírom Poórom, v tom čase pre nich boli dôležité aj politické kontakty. Neskôr svoje aktivity rozprestreli najmä po východnom Slovensku, v tokajskej oblasti majú Chateau Viničky, veľa investujú do vysokotatranských nehnuteľností, stoja za golfovým areálom vo Veľkej Lomnici, v Košiciach ako prví začali budovať biznis centrá. Už dlho sa trápia s Imunou Šarišské Michaľany, ktorú chcú akoby nanovo postaviť.
Ako správni dlhokrkí Košičania sa však už dávno rozhliadli ponad Tatry a väčšinu svojich biznis aktivít preniesli do Česka, kde obaja s rodinami aj bývajú. Sú zastúpení v strojárskych firmách, majú Barvy a laky, veľké tlačiarne, dodávajú potrubia pre atómové elektrárne. Patrí im aj futbalový klub Bohemians Praha.
Obaja majú veľký zmysel pre všetko pek- né. Juraj Kamarás sa svojho času zaľúbil do gladiol a v poslednom období zasa úplne prepadol francúzskemu mäsovému plemenu hovädzieho dobytka Charolaise. Zlatý kosák z Agrokomplexu, ktorý za svoje zvieratá získal, by asi dnes za nič nevymenil.
***
IVAN KMOTRÍK (49)
Za mediálneho magnáta sa dlho na Slovensku pasoval Pavol Rusko. Pri tomto označení sa mohol na Slovensku usmie- vať iba jediný muž - Ivan Kmotrík, ktorý je od polovice deväťdesiatych rokov skutočným mediálnym magnátom.
Začiatok príbehu tohto zvláštneho chlapíka je opradený legendami. Nikto presne nevie, kde sa vzal a čím sa živil, a tak o ňom kolujú aj nelichotivé domnienky. Po revolúcii však chlapčenska vyzerajúci blondiak s akoby utrápeným výrazom na tvári a so záľubou v zbraniach vstúpil prekvapujúco koncentrovane do re- klamného, mediálneho a polygrafického biznisu. Tak razantne, až z neho išla hrôza. Keď sa mu podarilo bleskovo ovládnuť kľúčové tlačiarní! novín aj časopisov v Bratislave a na západnom Slovensku, získať kontrolu nad distribúciou tlače a vybudovať si silné postavenie aj v reklamnom priemysle, vydavatelia tlače sa cítili ako v trojitých kliešťach. I. Kmotrík ich však prekvapil. Svoju silu proti nim nepoužil. Naopak, obklopil sa schopnými manažérmi, ktorí mu jedinečnú pozíciu jeho dobre vystavaného biznisu pomohli ešte umocniť. Kľúčové investície išli cez Slov Coupon fond. Tak sa mu podarilo prevziať skalický Grafobal, ktorý dal podnikateľskej skupine meno (dnes Grafobal group). Získanie Slovenského pedagogického nakladateľstva prinieslo zasa mediálnemu impériu I. Kmotríka sídlo - odvtedy sa všetko podstatné deje v Bratislave na Sasinkovej 5. Kmotrík bol kľúčovou postavou aj pri rozbiehaní televízie Joj, potom si ju však, opäť dosť záhadne, vymenil so skupinou J&T za stratovú TA3. V posledných rokoch Kmotríkova skupina, tak ako takmer všetci majitelia peňazí, rozširuje svoj core biznis aj do zahraničia, dala sa aj na reality a development, najmä v Rači, patrí k nej napríklad aj minerálna voda Lucka, no I. Kmotrík sa už takmer výlučne zabáva poľovníctvom a futbalom. Hovorí sa, že dnes v slovenskom futbale zohráva rovnakú úlohu ako voľakedy Alexander Rezeš. So všetkými pozitívami aj negatívami.
***
ZOROSLAV KOLLÁR (42)
Tento mimoriadne inteligentný a úspešný právnik sa stal v posledných mesiacoch vďačným terčom bulváru. Začal s ním komunikovať a stal sa priam mediálnym symbolom miliardára, keď denník Plus 1 deň zverejnil, že si ako prvý na Slovensku objednal najdrahšie auto sveta, čierny Bugatti Veyron za milión eur. Má už červené Ferrari 430 Spider, ktoré bežní smrteľníci kupovali v lete na pumpách Shell ako hračku pre svojich synov, päť mercedesov, nákladne rekonštruuje nádherný neskorobarokový kaštieľ v Tonkovciach a v Bratislave a v Svätom Jure má ďalšie dve perfektne vybavené vily plné starožitností. Pri pohľade do obchodného registra sa obyčajný podnikateľ priam vydesí. Meno Zoroslava Kollára figuruje vo vyše sedemdesiatich záznamoch firiem. Ako sa vôbec možno vyznať v takom portfóliu? Odpoveď je jednoduchá: Z. Kollár má povesť excelentného, dôsledného a pre mnohých protivníkov aj nebezpečného právnika. Navyše so skvelými kontaktmi. Keď vraj Daniel Lipšic za Dzurindovej vlády menil konkurzné zákony, robil to preto, aby mohol bojovať proti právnikom Kollárovho rangu. Právne služby Z. Kollára v privatizačnom a poprivatizačnom období využívali tí najsilnejší hráči - vtedajší, no najmä dnešní.
V súčasnosti už voľakedajší učiteľ na právnickej fakulte, sudca a advokát nefiguruje ani v slávnej právnej kancelárii Kollár & Kubík. Ako povedal pre magazín Hospodárskych novín, boli to služby a on už nechcel byť ničím služobníkom. Vstupuje aktívnejšie do podnikateľských projektov, najsilnejšou investíciou je HTC Holding vrátane jeho podielu v brnianskom Zetore, vlastní pezinský vinársky podnik Vitis, ktorý značku Vinea tohto roku dobre predal Kofole. Je spolumajiteľom kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, vlastní bryndziareň vo Zvolenskej Slatine a spoločnosť Castis Invest.
Skutočnou srdcovou záležitosťou asketicky pôsobiaceho Z. Kollára je cestovanie a história. Chce precestovať všetky štáty sveta, má rozsiahle zbierky pamiatok a starožitností, financuje občianske združenie Slovenský archeologický a historický inštitút a vydáva časopis Historická revue. A robí to tak, ako by sa to od človeka, ktorým vie zarábať peniaze, dalo čakať. Archeológovia, ktorí pre neho pracujú, už robia archeologické výskumy aj pre developerov.
(Dokončenie v nasledujúcom čísle.)
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; FRINDT Miro, BOČÁKOVÁ Rita)
Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
"Druhý pilier by mal byť otvorený viac ako sedem mesiacov od 15. novembra do 30. júna budúceho roka. Rozhodla o tom vláda. Počas tohto obdobia sa budú môcť sporitelia rozhodnúť, či z neho odídu alebo naopak či doň vstúpia. Opozícia žiada, aby bol druhý pilier otvorený trvalo."
Miro FRINDT, redaktor:
"Podľa premiéra v súvislosti s finančnou krízou nikto nevie odhadnúť, ako sa bude vyvíjať trh, na ktorom pôsobia dôchodkové správcovské spoločnosti. Otvorenie druhého piliera má vytvoriť priestor pre ľudí, aby zvážili riziká spojené so sporením na súkromných dôchodkových účtoch."
Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády SR:
"Všetky fondy prerábajú, pretože ak odrátame poplatky a odrátame ešte od toho infláciu tak zistíme, že dokonca aj konzervatívne fondy sú dnes v strate. Sú tu už aj závažné zistenia, že peniaze z dôchodkových správcovských spoločností boli investované do bánk, ktoré skrachovali."
Peter SOCHA, Asociácia DSS:
"Viem, že v niektorých portfóliách sa nachádzali aj cenné papiere banky Lehman Brothers, ktorá ako vieme skrachovala, boli to ale naozaj len minimálne percentá a všetky tie dopady už sú zohľadnené v aktuálnych dôchodkových jednotkách, takže rádovo to bolo veľmi minimálny vplyv."
M. FRINDT:
"Na dôchodkové správcovské spoločnosti dohliada Národná banka Slovenska. Nemôže však ovplyvňovať ich investície."
Viliam OSTROŽLÍK, viceguvernér Národnej banky Slovenska:
"Tie straty, ktoré predstavujú investície vlastne slovenských subjektov alebo subjektov slovenského finančného trhu nie sú veľké. Rádovo sa pohybujú v zanedbateľných číslach."
M. FRINDT:
"Podľa poslankyne Ivety RADIČOVEJ opätovné otvorenie druhého piliera vyvoláva u občanov neistotu."
Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"Chceme navrhnúť, aby teda systém bol otvorený natrvalo."
M. FRINDT:
"Poslanci v parlamente by mali prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní pravdepodobne na októbrovej schôdzi."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)
BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) - Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prospech Ivana Lexu ho nezbavuje zodpovednosti za únos Michala Kováča ml. do cudziny, uviedol v diskusnej relácii televízie JOJ De facto poslanec Vladimír Palko (KDS). "Európsky súd nepovedal nič o vine alebo nevine Lexu," vyhlásil. Jasno do kauzy zavlečenia môže podľa Palka vniesť len zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident totiž udelil amnestiu na skutky spojené s únosom Michala Kováča ml. Liekom na nedošetrené kauzy minulosti je podľa Palka prijatie ústavného zákona, ktorým by parlament Mečiarove amnestie zrušil.
Amnestie sa nedajú ani meniť ani zrušiť, myslí si naopak exposlanec HZDS Ján Cuper. Rozhodnutie ESĽP označil za facku Dzurindovi. Európsky súd totiž podľa neho uznal, že vlády Mikuláša Dzurindu porušovali pri stíhaní bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu jeho ľudské práva. Cuper, ktorý pozná obsah trestného spisu, je presvedčený, že SIS nestála za únosom syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Pravda; s. 4; vv, lm)
BRATISLAVA (vv, lm) - Keď má Vladimír Mečiar starosti s vysvetľovaním pôvodu svojho majetku, tak premiér Robert Fico nepovažuje predsedu HZDS za svojho vládneho partnera. Inak s ním však pravidelne rokuje, aké zákony má prijať parlament, a spolu s Jánom Slotom (SNS) rozhodujú o politickom dianí na Slovensku. Navyše Fico nemá problém prísť opäť do Mečiarovej vily Elektra, ktorej financovanie zatiaľ Mečiar nevie dôveryhodne vysvetliť.
Podľa Fica sú jeho koaličnými partnermi HZDS a SNS a nie Mečiar a Slota. "Zodpovedám za vládu, ja nevidím pána Mečiara, že by v nej sedel," odrážal včera Fico otázky, či mu neprekáža pochybné pozadie financovania Mečiarovej Elektry v Trenčianskych Tepliciach. "Zodpovednosť za svoje súkromné veci nesie pán Mečiar sám," vyhlásil premiér.
Fico sa vyhol odpovedi na otázku, či Mečiar má jeho dôveru. Neodpovedal, či by do vily Elektra, okolo ktorej financovania sa točí Mečiarov škandál, znovu išiel na koaličné rokovanie. "Ak by ma pozval, tak by som išiel," uviedol Fico, keď už boli televízne kamery a mikrofóny vypnuté.
Pri otázkach na koaličného partnera Mečiara a jeho majetok predseda vlády stále opakoval, že bude aj naďalej presadzovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. "Norma musí dávať dôkazné bremeno na vlastníka, aby dostatočne vysvetlil, ako nadobudol svoj majetok. To nie je proti ľuďom, ktorí si vlastnými rukami postavili chatu či rodinný domček, ale na tých, čo vlastnia mnohomiliónové majetky a nevedia ich zdokladovať," zdôraznil Fico. Ficovi prekáža Mečiarov obrovský majetok oveľa menej ako v roku 2002. Vtedy totiž v slovnej prestrelke s Mečiarom uviedol: "Ja som v štátnych službách od roku 1992 a vy od roku 1990. A presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako teraz hovoríte."
Mečiar pred troma rokmi povedal, že 40-miliónový dlh za Elektru splatil veriteľovi majetkovými právami svojej manželky a ešte mu aj niečo zostalo. Mečiarova manželka Margita mala podľa denníka Sme kúpiť od Júliusa Rezeša podiel v spoločnosti Trend Tatry za milión korún (33 194 ). Krátko nato však akcie predala za 60 miliónov korún (1 991 635 ) firme Paola Properties podnikateľa Petra Zieglera. Práve tento obchod mal zmazať Mečiarovu dlžobu za 40-miliónovú (1 327 756 ) Elektru. Na jej stavbu si predseda HZDS požičal peniaze práve od Zieglera. Podľa opozície vrhá Mečiarova Elektra zlé svetlo na Fica a jeho vládu. S Mečiarovým majetkom má problém aj vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer). Podľa neho by mal financovanie Elektry predseda HZDS Vladimír Mečiar vysvetliť. "Nebudem mu posielať odkazy cez médiá. On hovorí to, druhí zasa niečo iné. Radšej sa ho to spýtam sám zoči-voči," povedal Čaplovič. Július Rezeš v súčasnosti zastupuje štát v spoločnosti Transpetrol, kde sedí v dozornej rade.
----
Text k foto - Premiér Fico nemá dnes problém prísť do Elektry. Tak to bolo aj v marci 2007 počas rokovania koaličnej rady (na snímke).
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Košický korzár; s. 9; Schutz Peter)
Vladimír Mečiar hrozí denníku SME, že ho bude žalovať na súde. Teda podmienečne, "ak bude pokračovať vo vymyslených útokoch". Má totiž zásadné výhrady k materiálu, ktorý včera o transakcii jeho manželky s podnikateľom Zieglerom o predaji akcií Trend Tatry boli zverejnené. Pripomeňme, že ide o zmluvu, v rámci ktorej malo byť ako "zápočet za pôžičku" umorených aj 48 miliónov dlhu, čo sám Mečiar priznal ako svoj záväzok k Zieglerovi, ktorý mu mal, aj podľa vlastného priznania, požičať na Elektru. No. Ide vraj, teda podľa HZDS, až o "škandalózne zavádzanie".
Obíďme láskavo výzvu, aby redaktor Nicholson "zverejnil exkluzívny zdroj" svojich informácií. Podobá sa na HZDS, že presne toto ich zaujíma najviac, a rovnako aj fakt, že im v prázdnych hlavách vôbec skrsne myšlienka, že by novinár svoje zdroje prezradil. Podstatnejšie je, že agentúrna hláška vôbec neuvádza, kde sa redaktor mýli a kde klame. Po druhom prečítaní je z tejto vydarenej reakcie jasné iba jedno - predmetná operácia Mečiarová-Ziegler, o ktorej píše, existuje. Keby totiž neexistovala, tak by to Mečiar či ktokoľvek, kto vyhlásenie o "čistej provokácii SME" stvoril, napísal explicitne a v prvej vete. Alebo nie? Namiesto toho sa z kontextu dozvedáme, že redaktor Nicholson vďaka "jazykovej bariére" si čosi zle preložil a nepochopil. Takže ešte sami nepriamo dokladujú, že transakcia bola, zmluva existuje. Veľmi dobre.
Čo sa týka podstaty, veci sa majú veľmi jednoducho. Vladimír Mečiar môže kedykoľvek zvolať tlačovku, vystúpiť a položiť na stôl dokumenty: Zmluvy, prevody, účty, pôvod použitých zdrojov (vrátane majetkových pozadí Zieglera, o ktorom nevieme nič), po ktorých nezostane jediná pochybnosť, z čoho zaplatil svoju Elektru. Také je to triviálne. Len nech nechodí s tým, že 41 miliónov mu priniesol v igelitke... Zaujímavé na tomto HZDS vôbec je, že sa zásadne vyhýbajú takým peniazom, ktorých pôvod a pohyb je dokumentovateľný bankovými výpismi. No. Keby Mečiar využil prvú príležitosť, keď sa ho na bývanie opýtali, a predložil doklady, ako sa na ústavného činiteľa a trojnásobného predsedu vlády patrí, nikto by ho neotravoval, nezaujímal sa o súkromné zmluvy ani kúpy-nekúpy akcií (a pod.). Nikto by sa nezabával ani investigatívnymi článkami, lebo by nebolo pochýb, že nehnuteľnosti, čo vlastní, si obstaral z legálnych a zdanených peňazí.
Žiaľ, Vladimír Mečiar to neurobil a príbeh dotiahol až do koncovky, keď mu neverí už nikto. Ešte i namiesto včerajšieho "vyhlásenia" mohol vniesť do záležitosti svetlo. Keďže Nicholson, aj s "jazykovou bariérou", je asi tisíckrát dôveryhodnejší ako celé HZDS so svojím šéfom, na základe videného musíme trvať na tom, že transakcia existuje a jej účelom bolo vytvorenie legendy pre tvrdenie, že Elektru splatil "majetkovými právami manželky". Súrilo to veľmi. O pár dní neskôr totiž parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A, každý uzná, dobrý hospodár a hlava rodiny sa nemohla spoliehať na to, že túto legislatívu neskôr zruší Ústavný súd.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 6; Raková Ľubomíra)
Zvýšenie minimálnej mzdy uberie pracujúcim zo zamestnaneckého bonusu.
Bratislava - Dvetisíc korún ročne alebo menej ako 175 korún mesačne. O toľko si od roku 2010 prilepšia zamestnanci, ktorých zárobok sa pohybuje okolo minimálnej mzdy a majú nulovú daň z príjmu. Zamestnaneckú prémiu, ktorú včera schválila vláda, odborári aj odborník považujú za dobrú myšlienku, no podľa nich nikoho neosloví. Rezort financií si od bonusu sľubuje zníženie nezamestnanosti.
Prémia mala byť vyššia
Prémia sa odvíja od pomeru minimálnej mzdy k výške nezdaniteľného minima. Rezort financií počítal s budúcoročnou výškou minimálnej mzdy podľa platného vzorca na úrovni 8 690 korún. Keďže sa premiéroví Robertovi Ficovi zdala malá, presadil zmenu zákona a jeho ministerka práce Viera Tomanová navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu od budúceho roka na 8 900 korún. Tým však klesne prémia z pôvodných 209 korún na 174,25 koruny mesačne. "Dospeli sme k tomu, že jednou rukou dávame a druhou berieme," poznamenala opozičná poslankyňa Klára Sarközy na adresu protichodnosti zákonov. Rezort financií priznáva, že nejde o veľkú sumu, no pre ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu sa môže zdať motivujúca. "O zvýšení prémie budeme určite uvažovať po tom, ako zhodnotíme jej úspešnosť," povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Budú čakať minimálne rok. Šmál nespresnil, koľko nezamestnaných sa musí zapojiť do pracovného procesu, aby to vláda považovala za úspech. Prémia nepomôže Vláda očakáva, že zamestnanecká prémia osloví dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných ľudí a zvýši záujem o prácu na čiastočný úväzok. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov považuje myšlienku prémie za dobrú, no obáva sa, že nesplní svoj účel. "Výška dávky musí byť adekvátna, musí byť taká, aby ozaj pritiahla zamestnancov," hovorí Hošták. Podobný názor majú aj odborári, ktorí sa spočiatku prémii bránili. Obávali sa, že ju zamestnávatelia využijú na umelé držanie mzdy na nízkych úrovniach a že zamestnanci budú mať problémy s daňovými priznaniami. "Nakoniec to budú mať po požiadaní na starosti zamestnávatelia," hovorí šéf Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Napriek nízkej sume očakáva, že určitá skupina ľudí prémiu využije.
Expert na dane a odvody Jozef Mihal nepredpokladá, že dve stovky motivujú nezamestnaného vziať slabo platenú prácu. "Je nezmysel očakávať to." Mihal chápe zavedenie prémie ako sociálny experiment, na ktorý dá vláda v budúcnosti viac peňazí. "Premiér rád hovorí vo veľkých sumách," podotkol.
Prémia aj pre živnostníkov
Opozícia chce v parlamente zákon zlepšiť. Poslankyňa Iveta Radičová z SDKÚ-DS navrhne, aby sa slabo platení nedostali k prémii jednorazovo až v ďalšom roku, ale každomesačné, a aby prémiu mohli dostať aj živnostníci a iní pracujúci. "Ak sú v takej istej finančnej situácii, tak tu nemožno rozlišovať typ kontraktu," odôvodnila Radičová. Šmál z ministerstva financií však povedal, že rozšírenie aj na iné pracovné pomery neplánujú.
Mihal si myslí, že ekonomicky "zdravším" riešením by bolo znížiť nízkopríjmovým odvody, bez zníženia nároku na dôchodkové a iné dávky.
Kto prémiu dostane
Na plnú prémiu 2 091 korún budú mať nárok zamestnanci, ktorí budú v budúcom roku pracovať dvanásť mesiacov za 4 450 až 8 900 korún mesačne. So zvyšujúcim sa platom sa prémia bude znižovať. Bonus získajú len tí zamestnanci, ktorí budú pracovať aspoň šesť mesiacov a zarobia aspoň šesťnásobok minimálnej mzdy.
----
Text k foto
Návrh ministra financií Jána Počiatka nemotivuje ľudí k práci, tvrdla odborári aj zamestnávatelia.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.; ZOLLEROVÁ Katarína)
A. PETRIČKOVÁ, moderátorka:
"Ministerstvo financií ešte nepovedalo posledné slovo v súvislosti s návrhom ministra zdravotníctva RAŠIHO, aby vláda schvaľovala rozpočty súkromným zdravotným poisťovniam. Vláda tak pravdepodobne novelu zákona o zdravotných poisťovniach bude schvaľovať bez súhlasu rezortu financií."
K. ZOLLEROVÁ, reportérka TA 3:
"Podľa ministra majú mať poisťovne rozpočty pripravené tak, aby so schvaľovaním nemali problémy. Minister zároveň ubezpečil, že nesúhlas ministerstva financií s takýmto návrhom je už minulosťou."
R. RAŠI, (V politike, 28.9.2008):
"Vyjasnili sme si našu situáciu aj zdôvodnenie, prečo rozpočty zdravotných poisťovní chceme schvaľovať a v tomto sme došli ku konsenzu."
K. ZOLLEROVÁ:
"Podľa ministerstva financií je to však inak, novela zákona o zdravotných poisťovniach rieši množstvo väčších či menších zmien, na tej zásadnej - teda schvaľovaní rozpočtov zdravotných poisťovní, sa stále nedohodli."
M. ŠMÁL, hovorca ministerstva financií:
"Pri väčšine pripomienok došlo k dohode, respektíve kompromisu, otázka týkajúca sa predkladania rozpočtu zdravotných poisťovní vláde je ešte otvorená."
K. ZOLLEROVÁ:
"Zdravotné poisťovne to považujú za absurdné."
E. KOVÁČ, výkonný prezident Združenia zdravotných poisťovní:
"Vláda totižto nie je odborne kompetentná na schvaľovanie konkrétnych rozpočtov zdravotných poisťovní."
R. RAŠI, (V politike, 28.9.2008):
"Uvedomme si, čo sa stalo s Európskou zdravotnou poisťovňou teraz, to je pre nás ďalším dôvodom, dôvod k tomu, že chceme o rozpočtoch zdravotných poisťovní vedieť dopredu."
T. SZALAY, analytik Health Policy Institute:
"Vláda nechce kontrolovať, ale vláda chce rozhodovať o každej jednej korune v zdravotníctve, čím sa opäť o trošku približujeme k monopolnému systému."
K. ZOLLEROVÁ:
"Eduardovi KOVÁČOVI sa tiež nepáči toto ministrovo vyjadrenie:"
R. RAŠI
"Ja tvrdím, že keď všetky peniaze, ktoré do systému prídu, sú použité v prospech pacientov, rovná sa to zachránené životy našich pacientov."
E. KOVÁČ:
"Budem musieť požiadať pána ministra, aby zverejnil zoznam pacientov, ktorým zákaz zisku zachránil životy."
K. ZOLLEROVÁ:
"Vláda by sa novelou zákona o zdravotných poisťovniach mala zaoberať na niektorom z najbližších rokovaní. Ak vláda a následne Národná rada novelu v tejto podobe schváli, podľa zástupcov súkromných zdravotných poisťovní si tak štát výrazne zhorší svoju vyjednávaciu pozíciu v súvislosti s medzinárodnými arbitrážami."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; www.aktuality.sk; 11:17, s. -; TASR)
BUDAPEŠŤ - Po odstúpení veliteľa a vedenia Maďarskej gardy sa nepodarilo skonsolidovať situáciu v garde. Ukazujú sa príznaky chaosu - v súčasnosti totiž existujú dve gardy a obe sa vzájomne obviňujú zo vzniknutej situácie, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.
Denník pripomína, že nedávno odstúpil veliteľ gardy István Dósa a s ním odišlo aj celé vedenie. Následne zvolali celoštátnu poradu, podľa Népszabadságu krízovú schôdzu, za účasti predsedu mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik Gábor Vona, ktorého strana založenie gardy iniciovala. Na schôdzke zvolili nového veliteľa - Róberta Kissa - a podrobili disciplinárnemu konaniu Dósu za "viacnásobné porušenie služobných predpisov."
Skupina gardistov, ktorá Kissa nepovažuje za legitímneho vodcu, znovuzvolila Dósu za veliteľa, o čom informovali v utorok 30. októbra v budapeštianskej kaviarni neďaleko Domu Maďarov. Dósa vyhlásil, že priepasť je veľmi veľká, ale dúfa, že garda sa z tejto situácie dostane posilnená.
Dósa po odstúpení v septembri povedal, že Jobbik a jeho vodcovia zradili gardu. "Teraz už viem, že bolo ilúziou domnievať sa, že v Maďarsku existuje čestné politizovanie," povedal. "Možnosť honby za peniazmi a politickou mocou znamená pre vodcov Jobbiku viac ako Maďarská garda," dodal veliteľ, ktorý v tom nemieni strane asistovať.
Ako ďalej uviedol, chce zotrvať pri pôvodných cieľoch gardy, podľa ktorých tá je občianskym združením nezávislým od politických strán, stojacim ponad hranice, a nemôže byť prostriedkom v rukách politiky.
Vznik Maďarskej gardy
Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste a odvtedy sa počet členov gardy rozrástol na vyše 1000 členov. Existencia spolku vyvolala rozruch v maďarskej i zahraničnej verejnosti; proti garde protestovali viaceré maďarské parlamentné strany, občianske združenia, menšinové organizácie, maďarskí a zahraniční politici aj štátnici. V súčasnosti prebieha občiansky súdny spor o jej zrušenie.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 6; sita)
Bratislava - Novela zákona o verejnom obstarávaní schválená vládou môže podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho v prípade jej schválenia parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní urýchliť tender na elektronický výber mýta. Pripustil to po stredajšom rokovaní vlády.
Mýtny tender totiž nie je stále uzatvorený pre opakujúce sa nové námietky neúspešných konzorcií, čo znemožnilo zavedenie mýta v plánovanom termíne od začiatku roka 2009. Ak by novela s výnimkou niektorých častí nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia ešte v tomto roku, koncesná zmluva na výstavbu a prevádzku elektronického mýtneho systému by podľa Vážneho mohla byť uzatvorená zrejme už do konca tohto roka. Na výstavbu mýtneho systému je pritom potrebných približne osem mesiacov. Návrh novely zákona o obstarávaní predložili spoločne minister dopravy a predseda Úradu pre verejné obstarávanie Béla Angyal.
Schválenie novely zákona o verejnom obstarávaní si podľa ministra dopravy vyžiadal narastajúci počet námietok od vyradených uchádzačov v mýtnom tendri, ako aj ich zneužívanie na predlžovanie tendra. Počet námietok podaných v tendri na elektronický výber mýta na Úrade pre verejné obstarávanie už stúpol na desať. Množstvo podávaných námietok by mohli obmedziť aj kaucie, ktoré by po zamietnutí námietky prepadli v prospech štátu. Uvedená novela má zároveň urýchliť aj priebeh ostatných väčších obstarávaní. Ide napríklad o výstavbu diaľničných úsekov či nového terminálu na bratislavskom letisku.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Nový Čas; s. 6; pol)
Čenkovce - exposlanec parlamentu József Kvarda (SMK) - v súčasnosti regionálny politik - čelí vážnemu podozreniu. Úrad boja proti korupcii skončil podľa TV Markíza vyšetrovanie a navrhol jeho obžalobu. Zaplietol sa totiž do úplatkárskej aféry v okresnej futbalovej súťaži. Podľa polície Kvarda, ktorý je starostom obce Čenkovce, odovzdal rozhodcovi "všimné" 50-tisíc Sk (1 659,70 eur).
Prípad vyšetrovali policajti sedem mesiacov. Vyšetrovateľ tvrdí, že Kvarda odovzdal úplatok s ďalšími dvoma funkcionármi TJ Čenkovce. Rozhodca mal ovplyvniť dva zápasy v dunajskostredskej okresnej súťaži. "Vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii ukončil prípad s návrhom na podanie obžaloby," povedala Andrea Polačiková z policajného prezídia. Exposlanec, starosta aj podpredseda trnavského VÚC s podozreniami nesúhlasí. Tvrdí, že ide o jeho diskreditáciu. "Je to celé nezmysel. Ide o vykonštruovanú aféru s politickým pozadím. Pre 50-tisíc si predsa nedám zlomiť chrbát," povedal nedávno Novému Času. SMK, ktorej je členom, si podľa hovorkyne počká na konečné rozhodnutie súdu. Kvardovi hrozí až trojročný trest.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Sme; s. 3; Kern Miroslav)
Politici navrhujú, ako by si malo Slovensko pomôcť proti finančnej kríze
Vláda zatiaľ prišla s jediným riešením pre dosahy finančnej krízy: otvoriť druhý pilier. Poslanci majú viac návrhov, aj kurióznych.
Bratislava. Premiér Robert Fico sa včera pred novinármi utvrdzoval, že vláda urobila dobre, keď prišla v čase svetovej finančnej krízy s myšlienkou otvoriť druhý dôchodkový pilier.
Anketa denníka SME medzi poslancami Národnej rady ukázala, že niektorí majú aj predstavy, čo by sa malo robiť, aby sa nás dosahy krízy dotkli čo najmenej. Objavil sa nápad prikázať bankám, aby nevyvážali dividendy a akcie do zahraničia, striedmy návrh obmedziť výdavky štátu, a štedrý garantovať vo vyššej miere bankové vklady.
Ku cti politikov slúži, že je im viac-menej jasné, čo bolo za krachom amerických bánk a poisťovní a aj to, že sa nás kríza určite dotkne.
Nech zdochnú
"Najmä Národná banka musí zapracovať. Aby boli banky likvidné na trhu stále a dávať pozor na to, aby neodišli akcie do zahraničia," domáha sa sprísneného dozoru nad bankami podpredseda finančného výboru parlamentu Jozef Ďuračka (SNS). "Aby ľudia neschaosili a nezačali vyberať vo veľkom prachy," varuje poslanec.
Analytik Tatra banky Róbert Prega upozorňuje, že zákaz vyvážať dividendy do zahraničia by bolo obmedzením vlastníckych práv. Ani zvýšenie garancie vkladov by nezostalo bez vedľajších efektov.
Keďže sú vklady garantované aj výškou fondu, do ktorého prispievajú banky, mohlo by to zvýšiť ich náklady, čo by sa odrazilo na úrokoch. Navyše ide len o riešenie dôsledkov, nie príčiny.
Ďuračka si nemyslí, že by mal štát po vzore krajín Beneluxu zachraňovať banky finančnými injekciami. "Radšej nech zdochnú (banky s finančnými problémami) a nech sa postavia znovu na nohy - tak, ako to má byť, a nevyužívať znova daňových poplatníkov."
Poslanec za Smer Ivan Varga včera hovoril aj o tom, že by sa v bankách mala zvýšiť garantovaná hranica vkladov štátom.
Tá je momentálne 90 percent vkladov, ale najviac 20-tisíc eur (664 tis. Sk). "Som za to. Prečo nie? Je to dosť malý finančný obnos."
Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec si je istý, že krízu pocítime aj u nás. "Zo strany vlády je najlepším receptom zodpovedná rozpočtová politika, aby sa nemíňalo viac než treba a predovšetkým na nezmyselné projekty." Potrebu úspor vysvetľuje najmä tým, že by štátu mohli klesnúť príjmy. Krízu podľa Štefanca do značnej miery prečistí trh a tí, ktorí neboli schopní konkurovať, budú musieť zaniknúť.
Pozor na paniku
Podľa ďalšieho podpredsedu finančného výboru Miroslava Jureňu (HZDS) je potrebná osveta, "aby ľudia nepodliehali panike, pokiaľ banky zaručujú určitú stabilitu". Aj Jureňa si myslí, že by vláda mala prehodnotiť niektoré výdavky.
Predseda finančného výboru Jozef Burian zo Smeru si myslí, že okrem otvorenia druhého piliera by sa mali striktne dodržiavať pravidlá regulácie bankového sektora a poisťovníctva. Štát by sa tiež mal pripraviť na zníženie exportu a aby sa podporovali aj iné odvetvia hospodárstva, menej náchylné na ekonomické otrasy.
----
Anketa
Čo spôsobilo hospodársku krízu?
Robert Fico, (Smer)
Pôvod tohto finančného nešťastia je v USA. Americkí politici musia niesť zodpovednosť za to, čo nekontrolovaný a neregulovaný bankový a finančný trh v USA spôsobil.
Jozef Burian, (Smer)
Čoraz viac ľudí žije na úver, a keď sú zadlžení vo viacerých oblastiach, musia sa zbavovať vecí, ktoré nedokážu splácať. To je aj príklad osobnej zadlženosti v Amerike - ten konzumný spôsob. Dlhodobo takáto pyramídová hra nefunguje.
Miroslav Jureňa, (HZDS)
Zrejme to, čoj e v Amerike s hypotékami, bolo až príliš liberálne. Ukázalo sa, že ten, kto mal hypotéku splácať, jednoducho ju nespláca a bankám to nabúralo celý systém.
Ivan Štefanec, (SDKÚ)
Bolo to zlyhanie orgánov, ktoré mali robiť dohľad nad finančným trhom, ďalším dôvodom bol zlý manažment firiem a aj viac peňazí v obehu, než bolo potrebné. Trh nezlyhal. Ten ani zlyhať nemôže.
----
Text k foto - Dolárové starosti dorazia aj do Európy, uvedomujú si naši poslanci.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ORAVOVÁ Ľubomíra)
Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:
"Premiér nekomentuje mediálne informácie o spôsobe, ako jeho koaličný partner splatil svoj dlh za vilu Elektra v Trenčianskych Tepliciach. 40 miliónov mal Vladimír MEČIAR vrátiť podnikateľovi Petrovi ZIEGLEROVI cez akcie svojej manželky. A to Robert FICO nepovažuje za problém vlády. Lídrovi HZDS však nevyslovil jasnú dôveru."
Ľubomíra ORAVOVÁ, redaktorka:
"Dlh za vilu Elektra líder HZDS splatil už pred tromi rokmi. Podľa denníka Sme mala jeho manželka kúpiť akcie za milión korún od firmy Júliusa REZEŠA. O tri mesiace akcie údajne predala Petrovi ZIEGLEROVI za 60 miliónov. Ministri za Smer a HZDS sú pri hodnotení zdržanliví."
Stanislav BECÍK (ĽS-HZDS), minister pôdohospodárstva:
"K tomuto sa ja vyjadrovať nebudem, nikdy ma to nezajímalo, nezaujíma a ani zaujímať nebude. Prepáčte."
Marek MAĎARIČ (Smer-SD), minister kultúry:
"Je to ich problém. Ich sa pýtajte."
Ľ. ORAVOVÁ:
"Podobný postoj k tomu zaujal aj koaličný partner a predseda vlády. Dôveru Vladimírovi MEČIAROVI však jasne nevyjadril."
Robert FICO (Smer-SD), predseda vlády:
"Zodpovedám za vládu Slovenskej republiky a ja nevidím pána MEČIARA v mojej vláde. Zodpovednosť za osobné a súkromné veci nesie v danom prípade sám pán MEČIAR."
Ľ. ORAVOVÁ:
"MEČIAR na informácie denníka nereaguje osobne. Stále tak platí písomné stanovisko strany."
Stanovisko ĽS-HZDS:
"Zavádzanie verejnosti v mienkotvornom denníku je priam škandalózne a navodzuje atmosféru pochybností, voči ktorým sa nedá brániť, nakoľko mnohokrát opakované lož sa časom stáva pravdou."
Ľ. ORAVOVÁ:
"Premiér zároveň zopakoval svoj odkaz, že vždy presadzoval a je zástancom prísneho zákona o preukazovaní pôvodu majetku."
R. FICO:
"Týmto moje stanovisko dáva odpoveď na všetky vaše otázky, ktoré sa týkajú kohokoľvek."
Ľ. ORAVOVÁ:
"Na otázku, či by navštívil šéfa HZDS v Elektre, premiér odpovedal, ale už mimo mikrofónov."
R. FICO:
"Samozrejme, že pôjdem, ak ma pozve pán MEČIAR."
Ľ. ORAVOVÁ:
"Premiér sa teda odvoláva na zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý Ústavný súd označil za protiústavný. No a do konca týždňa bude známe, či parlament bude môcť takýto návrh schváliť ešte raz."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; ELIÁŠOVÁ Zuzana)
Moderátor:
"Rozpočty súkromných zdravotných poisťovní budú zrejme pod kontrolou štátu. Kabinet Roberta FICA dnes rozhodol, že ich bude od januára kontrolovať. Ak parlament zákon schváli, Slovensku tak podľa súkromných poisťovní hrozia ďalšie medzinárodné arbitráže a možné miliardové odškodné."
Z. ELIÁŠOVÁ, redaktorka:
"Na možné medzinárodné súdy upozorňovalo aj ministerstvo financií. Podľa neho by zahraniční investori mohli brať reguláciu štátu ako zásah do ich hospodárenia. Minister Ján POČIATEK dnes po rokovaní vlády medzi novinárov neprišiel. Šéf rezortu zdravotníctva tvrdí - chceme len kontrolovať verejné financie."
R. RAŠI, minister zdravotníctva:
"Ktoré každý z nás musí platiť."
R. FICO, predseda vlády:
"Štáty musí plniť významné kontrolné a regulačné úlohy."
Z. ELIÁŠOVÁ:
"Poisťovňa Apollo sa k schválenému materiálu odmietla vyjadriť. Ostatné dve súkromné poisťovne reagovali takto."
J. SMATANOVÁ, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union:
"Union zdravotná poisťovňa nesúhlasí so schvaľovaním rozpočtov."
Z. HORNÍKOVÁ, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera:
"Nemyslíme si, že je to dobrý krok."
E. KOVÁČ, Združenie zdravotných poisťovní:
"Vláda týmto krokom si len prihoršuje pozíciu v arbitrážnom procese."
Z. ELIÁŠOVÁ:
"Minuloročné schvaľovanie zákazu zisku spôsobilo jednu z prvých vážnych koaličných kríz. Hlasovanie sa niekoľkokrát odložilo, koaliční partneri Smeru však nakoniec ustúpili."
J. SLOTA, predseda SNS:
"Som sa pragmaticky rozhodol pre menšie zlo. Pre nás je dôležitejšia priorita vládna koalícia ako, teda naše presvedčenie."
M. URBÁNI, poslanec NR SR (ĽS-HZDS):
"Ja to hodnotím ako politický kompromis."
Z. ELIÁŠOVÁ:
"Ostrá diskusia v parlamente sa očakáva aj túto jeseň."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 2; Ruttkayová Martina)
Líder národniarov má kandidovať, aby stranu dostal do europarlamentu a vzápätí sa stiahol.
Bratislava - Boj o miesta v Európskom parlamente vrcholí. Záujem o kreslá majú všetky parlamentné strany vrátane SNS, ktorá zástupcov v Bruseli zatiaľ ako jediná nemá. Na čelo kandidátky chcú národniari postaviť predsedu Jána Slotu. "Predsedníctvo odporučilo, aby bol predseda lídrom eurokandidátky," potvrdil HN predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
Marketingový ťah
Podľa našich informácií však má ísť skôr o taktiku, aby si cez neho národniari zabezpečili nejaké miesta v Bruseli. "On bude ten ťahúň, ktorý má prilákať voličov, bude to taký marketingový ťah," povedal nám poslanec SNS, ktorý nechcel byť menovaný. Slota podľa neho svoju kandidatúru ešte pred voľbami stiahne, čím uvoľní miesto kandidátom, ktorí budú za ním.
Definitívny verdikt v strane však stále nepadol. "Predseda SNS sa rozhoduje, či bude lídrom eurokandidátky, konečné rozhodnutie padne v deň, keď bude eurokandidátka hotová," reagovala tlačová tajomníčka SNS Jana Benková. Tvrdí, že o navrhnutých menách bude rokovať Predsedníctvo SNS v októbri alebo v decembri. Dodala, že SNS chce získať jedno alebo dve miesta.
SMK chce kombinovať
O eurovoľbách sa naplno diskutuje už aj v SMK. Podľa všetkého dôjde k zmene v súčasnej zostave - SMK má v europarlamente momentálne dvoch poslancov - Edít Bauer a Árpáda Duka-Zólyomiho. Pripustil to zástupca predsedu strany zodpovedný pre zahraničné veci József Berényi. "Som za to, aby tam bola kombinácia tých, ktorí tam už slúžili, a mladších." Na otázku, či to znamená, že jeden zo súčasných europoslancov skončí, odpovedal: "Zrejme." Bauer s tým súhlasí. "Ideálna bude kombinácia, ak by bol jeden mladý a jeden skúsený z nás dvoch. Je mi jedno, ktorý."
Politológ Peter Horváťh hovorí, že strany nenechajú v europarlamente ľudí, s ktorými neboli spokojní. "Miest je už iba 13, takže musia postaviť silné osobnosti, a nie všetci, ktorí v Európskom parlamente boli, sa dokázali aj presadiť." Dnes má Slovensko 14 europoslancov, zmena nastane po voľbách v roku 2009.
Strany vyberajú
K zmenám dôjde zrejme aj na eurokandidátke SDKÚ-DS, ktorej v europarlamente sedia traja poslanci. Záujem kandidovať totiž prejavil bývalý minister zahraničných vecí a podpredseda SDKÚ-DS Eduard Kukan. Ak sa rozhodne viesť kandidačnú listinu, podľa všetkého sa dostane do sporu s europoslancom Petrom Šťastným. Ten už dávnejšie vyhlásil, že lídrom chce byť on. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda však oznámil, že sa rozhodne v primárnych voľbách na dve etapy, úž v najbližších týždňoch by mal o eurokandidátke rozhodnúť aj Smer-SD. "Uchádzam sa o miesto na kandidátke, samozrejme, ale zatiaľ sme o týchto veciach oficiálne nerokovali," potvrdil HN podpredseda Smeru a europoslanec Vladimír Maňka. V kuloároch sa objavili informácie, že Moniku Flašíkovú-Beňovú chce Smer z kandidátky vyškrtnúť. Maňka tvrdí, že o tom nič nevie. Rovnako reagovala aj Beňová. V ĽS-HZDS chcú zvoliť kandidátov už na októbrovom sneme. Jedinou stranou, ktorá už má jasno, koho pošle do Bruselu, je KDH. Na čelo postaví svojho podpredsedu Martina Fronca. Kandidovať budú aj ich súčasní europoslanci.
----
Koho majú strany v europarlamente od roku 2004
SDKÚ-DS: Peter Šťastný, Milan Gaľa, Zita Pleštinská
KDH: Anna Záborská, Ján Hudacký, Miroslav Mikolášik
SMK: Edit Bauer, Árpád Duka-Zolyómi
Smer-SD: Vladimír Maňka, Monika Flašíková-Beňová, Miloš Koterec
ĽS-HZDS: Sergej Kozlík, Peter Baco, Irena Belohorská
SNS: nemá zastúpenie
----
Text k foto
Zo súčasných strán chýba v europarlamente len SNS Jána Slotu (na snímke vpredu). Urobí všetko pre to, aby to zmenil.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; r)
Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
"V Strane maďarskej koalície uvažujú o výmene predsedu. Nespokojnosť s Pálom CSÁKYM nám potvrdili niektorí členovia strany. Dokonca navrhujú zvolať čo najskôr mimoriadny snem."
Andrea PREDAJŇOVÁ, redaktorka:
"Niektorí členovia SMK žiadajú od Pála CSÁKYHO vysvetlenie. Nepozdáva sa im jeho doterajšia politika."
Vencel MEDE, predseda Bratislavskej krajskej rady SMK:
"Improvizácie pri vyjadrovaní na niektoré veľmi citlivé témy a svojimi krokmi, niektorými krokmi porušil aj stanovy svojej strany."
A. PREDAJŇOVÁ:
"Odpoveď na tieto otázky by mal dať mimoriadny snem."
V. MEDE:
"Je veľa nezodpovedaných otázok a mal by zvolať mimoriadny kongres Strany maďarskej koalície."
A. PREDAJŇOVÁ:
"Pál CSÁKY s médiami už pár dní nekomunikuje. Šéf poslancov SMK však nevidí dôvod na zvolanie snemu."
Gyula BÁRDOS, predseda poslaneckého klubu SMK:
"Namiesto osobných a personálnych šarvátok treba sa sústrediť na činnosť, na naplnenie programu Strany maďarskej koalície."
A. PREDAJŇOVÁ:
"Na sneme by mal prejsť Pán CSÁKY skúškou."
V. MEDE:
"V každom prípade by bolo dobré aj pre pána predsedu, keby dal hlasovať o svojej dôvere v strane."
Zoltán FEKETE, člen Republikovej rady SMK:
"Podľa môjho názoru veľa ľudí to žiada, aby to bolo prehodnotené."
G. BÁRDOS:
"Zatiaľ žiadne informácie o tom nemám, že by sa chystala nejaká zmena na čele Strany maďarskej koalície."
A. PREDAJŇOVÁ:
"Do verejnej kritiky straníckeho šéfa sa ako prvý ešte v apríli po hlasovaní o Lisabonskej zmluve pustil exminister pôdohospodárstva. Zsolt SIMON už vtedy považoval odstúpenie Pála CSÁKYHO ako nevyhnutný krok k zjednoteniu strany."
Zsolt SIMON (SMK), poslanec NR SR (vysielané 23.4.2008):
"Ja si myslím, že v tejto chvíli je jediným krokom, ktorý by k tomu mohol viesť."
A. PREDAJŇOVÁ:
"Hoci bývalý šéf SMK Béla BUGÁR ohlásil po tomto volebnom období odchod z politiky, nevylúčil, že by sa do nej vrátil. A to v prípade výrazného zhoršenia vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom a poklese preferencií SMK na hranicu zvoliteľnosti."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; Szilvássy József)
Ďalej sa rozširuje vnútropolitická búrka, ktorú vyvolalo stretnutie Pála Csákyho a Lászlóa Tökésa koncom minulého týždňa v Dunajskej Strede.
Predseda SMK a rumunský poslanec Európskeho parlamentu na stretnutí hovorili aj o legitímnych formách kultúrnej, školskej a územnej samosprávnosti.
Včera predseda najsilnejšej opozičnej politickej strany, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), Mikuláš Dzurinda vyhlásil: - Je to zároveň smiešne a hlúpe, čo si Pál Csáky predstavuje. Na presadenie autonómie na etnickom základe si nikdy nenájde partnerov. Jeho partner, predseda slovenského Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský k tomu dodal: - Dovtedy nie sme ochotní spolupracovať s Pálom Csákym, kým neprestane s radikalizovaním slovenskej politickej scény.
Predseda SMK na kritiku opozície vo vyhlásení odpovedal, že nacionalistické súťaženie slovenských politických strán nie je európskym prejavom.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 3; Dömeová Annamária)
Vo futbalovej korupčnej kauze, o ktorej ako prvé informovali HN, polícia navrhla podanie obžaloby.
Bratislava - Polícia chce dostať pred súd exposlanca za SMK a trnavského vicežupana Józsefa Kvardu. Je zapletený do známeho prípadu futbalovej korupcie z marca, o ktorom ako prvé informovali HN. Kvarda mal podľa vyšetrovateľa spolu s dvoma ďalšími funkcionármi futbalového klubu z Čenkoviec, kde je starostom, podplácať rozhodcu Štefana K. Spolu 50-tisíc korún mali dať dlhoročnému rozhodcovi za ovplyvnenie ich vlastného zápasu a zápasu dvoch ďalších klubov, ktorý mal vplyv na postavenie mužstva Čenkoviec v tabuľke.
Nie je vylúčené, že práve preto sa klub dostal do vyššej súťaže. "Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii ukončil vyšetrovanie prípadu s návrhom na podanie obžaloby," informovala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Polačiková. Ak sa prokurátor s návrhom vyšetrovateľa stotožní, Kvarda a spol. skončia pred súdom.
Politická objednávka?
Všetci štyria obvinení trvajú na tom, že sú nevinní. Celá kauza má podľa nich politické pozadie. "Nejde tu o nič iné, o žiadny futbal, je to politická objednávka nasmerovaná na pána Kvardu," reagoval pre HN vedúci futbalového klubu z Čenkoviec a Kvardov spoluobvinený Attila S. Ako dodal, pred časom podali aj návrh na zastavenie trestného stíhania, prokurátor to však zamietol.
S Kvardom sa nám tentoraz spojiť nepodarilo. Podľa úradníčky z Obecného úradu z Čenkoviec je celý týždeň v zahraničí. Aj on však v minulosti tvrdil, že kauza je zinscenovaná. "Od samého začiatku som hovoril, že je to politická objednávka, stojím si za tým," reagoval pre HN Kvarda v auguste po ukončení vyšetrovania.
O tom, že to na nich "určite našili", je presvedčený aj rozhodca Štefan K.
Polícii podľa neho chýbajú na preukázanie korupcie aj dôkazy. "To je smiešne. Odpočúvali nám telefóny a majú zaznamenané, že sme sa rozprávali o futbale, kde by mohli vyhrať, kde nevyhrajú, ale nie je tam nič o tom, že by som žiadal peniaze a kde a ako som ich akože dostal." Štefan K. aj naďalej píska. "V minulosti som sa na zápasoch stretol s negatívnymi reakciami, ľudí to však už prešlo."
Mužstvu sa darí
Korupčná aféra sa zatiaľ nedotkla ani futbalového tímu z Čenkoviec. Predseda oblastného futbalového zväzu v Dunajskej Strede Arpád Benovič pre HN potvrdil, že hrajú naďalej najvyššiu súťaž majstrovstiev okresu.
Podľa Attilu S. hrá tím dobre. "Vyhrávame zápasy, teraz sme síce prehrali, ale nie sme na vypadnutie." Čenkovce sú aktuálne v tabuľke na desiatom mieste. Kauza doteraz neotriasla Kvardovým kreslom vicežupana v Trnave. Exposlanec má naďalej aj dôveru svojej materské strany SMK. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos upozorňuje, že strana rešpektuje prezumpciu neviny. "Môj osobný názor je, že určite počkáme na rozhodnutie prokurátora, prípadne súdu. Som presvedčený, že by to malo byť v poriadku."
Bývalý poslanec SMK a trnavský vicežupan József Kvarda figuruje v korupčnej kauze pre ovplyvňovanie výsledkov zápasov. Ako funkcionár futbalového klubu Čenkovce v okrese Dunajská Streda, kde je zároveň starostom, mal podľa polície spolu s ďalšími dvoma funkcionármi Jánom K. a Attilom S. dať rozhodcovi Štefanovi K. úplatok spolu vo výške 50-tisíc korún. V jednom prípade malo ísť o ovplyvnenie ich vlastného zápasu, v druhom to bol zápas iných dvoch klubov, ktorých výsledok mohol ovplyvniť postavenie čenkovského mužstva v tabuľke. Nie je pritom vylúčené, že práve preto sa klub dostal do vyššej súťaže.
Najznámejšia korupčná aféra vo futbale sa objavila v marci 2007- polícia priamo pri preberaní 10-tisícového úplatku zatkla vtedajšieho druhého muža Slovenského futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho. Tzv. kolok údajne požadoval za urýchlenie preregistrovania hráča Andreja Masaroviča, ktorý hrával v Rakúsku a mal nastúpiť za futbalový Eldus Močenok. Kľúčovým svedkom prípadu je vtedajší šéf klubu Stanislav Szabo, ktorý v postavení agenta celý priebeh odovzdávania úplatku nakrútil na kameru. Z pôvodného obvinenia sa Wänkeho kauza postupne rozrástla o ďalších osem prípadov.
Futbalová korupcia nedávno vážne zarezonovala aj v susednom Česku. Zlínska pobočka Krajského súdu v Brne spečatila verdikt v najväčšej korupčnej afére českého futbalu - kauze 1. FC Synot. Medzi desiatimi obžalovanými z podplácania a prijímania úplatku boli aj dvaja Slováci - bývalý rozhodca Eduard Cichý, ktorý mal prijať úplatok 200-tisíc korún, a športový riaditeľ nášho prvoligistu AS Trenčín Igor Štefanko, ktorý mal podplácať. Podľa českých médií senát všetkým obžalovaným potvrdil podmienečné tresty od troch do desiatich mesiacov a pokuty od 50- do 350-tisíc korún. Okrem niekdajšieho majiteľa klubu z Uhorského Hrádišťa Iva Valentu majú všetci obžalovaní na istý čas aj zákaz činnosti vo futbale.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; MAKOVÁ Lucia)
Aneta DOČEKALOVÁ-PARIŠKOVÁ, moderátorka:
"Ľudia milujte sa a množte sa. Aj týmto biblickým sa zrejme riadi naša vláda. Dnes totiž ministerke odklepli 25-tisícový príspevok nielen na prvé, ale i druhé, či tretie dieťa. Spokojné môžu byť aj mamičky dvojičiek. Nedostanú síce príspevky dva, ale aspoň jeden a pol násobok."
Lucia MAKOVÁ, redaktorka:
"Plánované rodičovstvo na Slovensku dostáva nový rozmer. Ak sa teda chcete zapojiť do súťaže o príspevok po narodení dieťaťa, nezabudnite si to naplánovať až po novom roku. Vláda dnes dala súhlas na príspevok po narodení dieťaťa na 25-tisíc korún a dostanú ho aj rodičia po splnení istých podmienok pre dieťa druhé a tretie. Ministerka práce si ale na novinárov dnes čas nenašla."
Iveta RADIČOVÁ, poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS:
"Existujú spravodlivejšie riešenia, napríklad zvýšenie príjmu rodiča hneď po narodení dieťaťa na úroveň jeho predchádzajúceho príjmu."
L. MAKOVÁ:
"Keďže pani ministerka sa ponáhľala a nič sme sa nedozvedeli, pozrime sa na rok 2007, kedy mamičky dostali zvýšený príspevok na prvé dieťa po prvýkrát. Bolo to 15 460 korún a toto sme za to nakúpili."
Saša, mamička:
"Sme si vybrali za 10 999 a za 2590, takže ešte môžeme niečo. Postieľku, ale tam ešte chýba matrac."
L. MAKOVÁ:
"A nám zostalo z celej sumy asi 70 korún. Po novom roku by mohol byť ten zostatok o niečo vyšší a rodičia si budú môcť dovoliť novú výbavičku aj pre druhú, či tretiu ratolesť. No a keďže pani ministerka zhovorčivá nebola, opýtali sme sa na to, či tieto príspevky zvýšia pôrodnosť na Slovensku jej ministerských kolegov."
Richard RAŠI, minister zdravotníctva SR:
"Určite áno, viete, že čakáme tretie dieťa, takže sa pripravujeme."
L. MAKOVÁ:
"Vy ste si to naplánovali?"
R. RAŠI:
"Príspevku na tretie dieťa sa teším, aj keď si myslím, že v našej rodine to stihneme pred 31. dvanásty."
Ľubomír JAHNÁTEK, minister hospodárstva:
"No môj problém to už nie je, ale bol by som rád, keby to mladým rodinám pomohlo."
Jaroslav BAŠKA, minister obrany SR:
"Si myslím, že môže to byť jeden zo stimulačných faktorov."
L. MAKOVÁ:
"Odpoveď na otázku koľko taká výbavička môže stať, ministri s úsmevom delegovali na svoje manželky. Podľa odborníkov ale takéto dávky situáciu mladých rodín neriešia."
Muž:
"Ako negatívum hodnotím to, že ani tento príspevok nerozlišuje príjmovú situáciu poberateľa a plytvá sa s verejnými financiami tým spôsobom, že ho poberajú aj ľudia, ktorí podporu od štátu nepotrebujú."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; DOBŠINSKÝ Branislav)
Oto GÖRNER, moderátor:
"Kríza na svetových finančných trhoch je dôvodom, pre ktorý vláda opätovne otvára II. dôchodkový pilier. Podľa premiéra Roberta FICA kríza totiž ohrozuje peniaze sporiteľov. Tieto dôvody však dnes spochybnila Národná banka, podľa ktorej riziko II. piliera výrazne klesá. Kabinet sa chce tiež vrátiť k myšlienke zavedenia garantovaného fondu. Opozícia požaduje stabilitu II. piliera a navrhuje jeho trvalé otvorenie. Pokračuje Braňo DOBŠINSKÝ."
Branislav DOBŠINSKÝ, redaktor:
"Svetová finančná kríza ohrozuje fungovanie II. dôchodkového piliera, a preto treba dať sporiteľom možnosť, aby zvážili svoje zotrvanie v systéme. To je pohľad vlády na svetovú finančnú krízu a jej dôsledky. Vláda tvrdí, že dôchodkové sporenie je najohrozenejším segmentom finančného trhu a najlepšou ochranou sporiteľa je možnosť zo systému vystúpiť. DDS-ky rozhodnutie vlády akceptujú. Premiér Robert FICO, reaguje šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Peter SOCHA."
Robert FICO:
"Dôchodkovým správcovským spoločnostiam rastú bruchá. Ľudia, ktorí tam majú peniaze, chudnú. A najmä chudobní, pretože ich peniaze sú znehodnocované. Tak potom načo bol tento systém postavený? Aby zarobili dôchodkové správcovské spoločnosti? Samozrejme. O toto presne išlo. My rešpektujeme II. pilier, nikto ho neruší, ľudia si môžu ďalej šetriť, len chceme, aby si sami povedali, či tak naozaj chcú."
Peter SOCHA:
"Neprekvapuje nás to. Vláda sa rozhodla, že to otvorí, takže sa tomu prispôsobíme. A budeme, samozrejme, sa snažiť sporiteľov presviedčať o tom, že táto kríza, samozrejme, má katerový vplyv, ale z dlhodobého hľadiska je II. pilier vhodný."
B. DOBŠINSKÝ:
"Po súhlase parlamentu sa II. pilier otvorí na vyše sedem mesiacov, a to už od polovice novembra. Opozícia, ktorá otvorenie II. piliera pôvodne odmietala, však chce ísť ešte ďalej. V mene stability systému presadzuje jeho trvalé otvorenie. Naopak, analytici pripomínajú, že posudzovať efektivitu a bezpečnosť dlhodobého dôchodkového sporenia, a to na základe aktuálnej krízy je veľmi predčasné. Poslankyňa SDKÚ-DS Iveta RADIČOVÁ, po nej analytik Radoslav ĎURANA."
Iveta RADIČOVÁ:
"Napriek ubezpečeniam, že sa opätovne nebude otvárať a zatvárať systém, sa znovu otvára, čo vytvára novú neistotu. A preto chceme navrhnúť, aby systém bol otvorený natrvalo."
Radoslav ĎURANA:
"Súčasný stav svetových trhov sa nevymyká očakávaniam, ktoré boli pri zavádzaní II. piliera. To znamená, že na akciových trhoch bude okrem rastov dochádzať aj k prepadom, Preto nevidíme dôvod, aby sporitelia vymenili riziko zhodnotenia na akciových trhoch za riziko, že Sociálna poisťovňa im o 20 rokov nebude schopná vyplácať sľubované dôchodky."
B. DOBŠINSKÝ:
"Tvrdenie vlády o najohrozenejšom segmente trhu dnes spochybnila aj centrálna banka. Podľa NBS rizikovosť fondov II. piliera výrazne poklesla. Navyše svetová kríza môže negatívne ovplyvniť aj I. pilier. Premiér však dôvody na reformu I. piliera nevidí."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; BARBORÁK Jaroslav)
Oto GÖRNER, moderátor:
"Rozpočty súkromných zdravotných poisťovní by mala od budúceho roka schvaľovať vláda. Novela zákona, ktorú podporil ministerský kabinet musí ešte prejsť parlamentom. Súkromné zdravotné poisťovne upozorňujú, že ide len o naplnenie zámeru kabinetu Roberta FICA vrátiť sa k jednej zdravotnej poisťovni. Podrobnejšie Jaroslav BARBORÁK."
Jaroslav BARBORÁK, redaktor:
"Bez medzinárodných arbitráží sa to neobíde - taká je reakcia Asociácie zdravotných poisťovní na vládny zámer dávať placet ich rozpočtom. Eduard KOVÁČ, hovorca asociácie."
Eduard KOVÁČ:
"Týmito návrhmi prichádza k zásahu do hospodárenia a vlastníckych práv poisťovní. Jednak schvaľovaním rozpočtov a bránením poisťovniam a ich akcionárom použiť vlastné zdroje."
J. BARBORÁK:
"Minister zdravotníctva Richard RAŠI však oponuje, že vláda nesiaha na súkromné zdroje. Povinné odvody na zdravotné poistenie sa podľa neho považujú za verejné zdroje a nie za súkromný majetok poisťovní."
Richard RAŠI:
"My nebudeme zasahovať do individuálnych foriem poistenia, až ho poskytujú, my chceme mať pod kontrolou iba verejné zdroje, verejné financovanie, ktoré každý z nás musí platiť."
J. BARBORÁK:
"Vláda Roberta FICA v tomto nepozná zákony - oponuje exminister zdravotníctva Rudolf ZAJAC."
Rudolf ZAJAC:
"Rovno na začiatku zákona o zdravotných poisťovniach je povedané, že vybrané zdravotné poistenie sa stáva vlastným imaním poisťovne. A teda keďže nejde a nemôže ísť o verejné financie a po rozhodnutí Ústavného súdu ohľadom legalizácie akciových spoločností, je to ešte jasnejšie, potom ťažko hodnotiť snahu kontrolovať tento proces."
J. BARBORÁK:
"Súkromné zdravotné poisťovne tiež upozorňujú, že nové pravidlá majú zvýhodňovať štátnu poisťovňu. Eduard KOVÁČ, hovorca Asociácie zdravotných poisťovní."
E. KOVÁČ:
"Jedným zo schvaľovateľov by mal byť člen vlády, minister zdravotníctva, ktorý je akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To konkurencii bude schvaľovať?"
J. BARBORÁK:
"Ministerstvo zdravotníctva kritiku neberie. Nová povinnosť poisťovní predkladať svoje rozpočty na schválenie vláde, nemá kolidovať ani s výkonom vlastníckych práv zahraničných vlastníkov, nakoľko nedochádza k odňatiu majetku. Podľa ministerstva preto nevzniká ani nárok na odškodnenie. Aj preto sa šéf rezortu arbitrážnych konaní neobáva. Richard RAŠI."
R. RAŠI:
"Nie, neobávame sa."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; MEDZIHRADSKÝ René)
Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:
"Vláda dnes dala zelenú rozšíreniu možnosti vyvlastňovania pozemkov pod budúcimi úsekmi diaľnic a rýchlostných ciest. Možnosť vyvlastňovania rozširuje z ciest budovaných cez PPP projekty aj na ostatné komunikácie a diaľnice. Podľa opozície je to protiústavné."
René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:
"Na rokovanie kabinetu sa novela dostala po tom, ako neprešla v cestnom zákone. Tento návrh do cestného zákona vtedy presadil poslanec Smeru Peter PELEGRINI. Vláda jeho návrh prijala a ešte ho aj rozšírila."
Ľubomír VÁŽNY (Smer-SD), minister dopravy, pôšt a telekomunikácii:
"Rozšírila pôsobnosť toho zákona nielen na diaľnice stavané formou PPP, ale na všetky diaľnice, to znamená všetku nadriadenú dopravnú infraštruktúru."
Pavol PROKOPOVIČ (SDKÚ-DS), exminister dopravy, pôšt a telekomunikácii a poslanec NR SR (26.9.2008):
"Snaha pána ministra dopravy a jeho ľudí je motivovaná snahou vyjsť v ústrety investorom, ktorí diktujú ako sa a kde sa bude stavať."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Na vládu sa novela dostala bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, čo opozícia považuje za netransparentné."
Ľ. VÁŽNY:
"Skrátené pripomienkové, to je bežný štatút, ktorý sa využíva."
Stanislav JANIŠ (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:
"Aby sa nikto k tomu nemohol vyjadriť, tak to urobia tajne."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Jedna novela urýchľujúca vyvlastnenie skončila v roku 2007 na Ústavnom súde. Ten však v tomto podnete zatiaľ nekoná."
Ľ. VÁŽNY:
"Som si istý, že to nie je protiústavné."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Vláda v novele zároveň navrhuje zvýšenie finančnej náhrady pre občanov, ktorí svoj nehnuteľný majetok prenechajú na výstavbu cesty. Majiteľ by mal po novom dostať 120 percent ceny stanovenej v znaleckom posudku. S výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest aj na nevyvlastnených pozemkoch by sa mohlo začať už od 1. januára. Vtedy má novela nadobudnúť účinnosť. Prejsť však ešte musí v parlamente."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Sme; s. 8; Toma Branislav)
Vláda sa rozhodla pre radikálny rez. Všetky diaľnice budú nad vlastníckym právom ľudí
Minister dopravy predložil zákon, ktorý rozšíri právo štátu stavať na súkromných pozemkoch v prípade rýchlostných ciest a diaľnic. Prijatý má byť v skrátenom legislatívnom konaní.
BRATISLAVA. Hoci vláda ešte nepozná názor Ústavného súdu na výstavbu diaľnic na cudzích pozemkoch, včera túto možnosť rozšírila na všetky diaľnice a rýchlostné cesty.
Tým sa však posilnenie štátnej moci pri výstavbe cestnej infraštuktúry nekončí. Štát má získať aj predkupné právo na pozemky pod diaľnice. Ľudia ich teda v prípade predaja budú musieť ponúknuť najskôr štátu.
Na to, že tým môže klesnúť ich trhová cena, upozorňuje Richard Drutarovský z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. "Ďalej sa môže stať, že štát si uplatní toto právo aj pri pozemkoch, na ktorých nakoniec nebude stáť diaľnica," myslí si Drutarovský.
Prémia za ochotu je 20 percent z ceny
V prípade diaľnic sa rozhodnutia verejných orgánoch opäť vzdialia od občanov. Oslabí sa totiž postavenie miest a obcí. Právomoci, ktoré mali primátori a starostovia, sa presunú na krajské stavebné úrady. Podľa ministra dopravy Vážneho je pre obce a mestá ťažké rozhodovať objektívne pri povoľovaní výstavby.
"Starostovia a primátori sú priamo závislí od voličských hlasov ľudí, cez ktorých pozemky sa bude stavať. Nechcem, aby nastal stav, že pár vlastníkov zablokuje celú výstavbu," povedal minister.
Pozemky sa tak ako v iných podobných prípadoch budú vykupovať za trhovú cenu určenú znaleckým posudkom. Tí, ktorí sa na ich predaji dohodnú ešte pred začiatkom vyvlastňovacieho konania, dostanú ešte o dvadsať percent viac. Ide o akúsi "prémiu za ochotu".
Zavádza sa tiež nový pojem, takzvané primerané požiadavky účastníkov konania: len nimi sa bude povinný zaoberať stavebný úrad. "Za primerané požiadavky účastníkov považujeme nároky na stavby protihlukových stien. Zákon tiež určuje, že ich musia vzniesť najneskôr do siedmich dní," povedal minister.
Drutarovskému prekáža, že zákon neprešiel riadnym pripomienkovým konaním. Vláda tak podľa neho nastoľuje trend nekonzultovať svoje rozhodnutia s nikým. Upozorňuje aj na to, že sa mení zákon o posudzovani vplyvov na životné prostredie. Po novom bude musieť ministerstvo životného prostredia určiť len jeden variant trasy diaľnice.
Lipšic:Viac a viac
Dnes platný zákon o urýchlení výstavby diaľnic v januári napadla opozícia na Ústavnom súde. Ten stále nerozhodol, či sa ich návrhom bude zaoberať a či dočasne zastaví účinnosť sporných ustanovení, ktoré umožňujú stavať na cudzom. "To je len ďalší dôkaz, že pokiaľ Ústavný súd nerozhodne, tak vláda si bude dovoľovať rozširovať tento zákon viac a viac," povedal opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Rozšírený zákon by mal začať platiť od prvého januára za predpokladu, že ho schváli parlament.
----
O čom to je
* Ten, kto predá štátu svoj pozemok hneď, pred začatím vyvlastňovania, dostane 1,2 násobok trhovej hodnoty určenej súdnym znalcom.
* Štát má na pozemky predkupné právo, ktoré sa zapíše do katastra.
* Pôsobnosť zákona sa rozširuje na diaľnice a rýchlostné cesty.
* Vo veciach územného konania bude rozhodovať krajský stavebný úrad a už nie obec či mesto.
----
Text k foto - Diaľnice prinášajú veľa výhod pre všetkých, pokiaľ, pravda, nie sú na vašom pozemku.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 3 min.; JEDINÁK Juraj)
Oto GÖRNER, moderátor:
"Vláda tiež schválila novelu sporného zákona na urýchlenie výstavby diaľnic. Minister dopravy Ľubomír VÁŽNY ho rozširuje o nové úseky, na ktorých umožní štátu začatie diaľničných stavieb aj na majetkovo nevysporiadaných pozemkoch. Pôvodný zákon o mimoriadnych jednorazových opatreniach je pritom ešte stále na Ústavnom súde. Pokračuje Juraj JEDINÁK."
Juraj JEDINÁK, redaktor:
"Novela ešte výraznejšie zasahuje do vlastníckych práv ako pôvodný zákon. Zriaďuje totiž predkupné právo štátu na diaľničné pozemky, kritizuje Richard DRUTAROVSKÝ z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie."
Richard DRUTAROVSKÝ:
"Ústava, samozrejme, pripúšťa obmedziť vlastnícke právo v nevyhnutnom rozsahu. Zriadenie predkupného práva nie je nevyhnutné. Občanov to bude, samozrejme, obťažovať. Keby sme sa na to pozreli z tejto strany, tak podľa mňa je v rozpore s ústavou."
J. JEDINÁK:
"O tom však rozhoduje Ústavný súd. Minister dopravy Ľubomír VÁŽNY protiústavnosť odmieta."
Ľubomír VÁŽNY:
"Z hľadiska podstaty zásahu je to absolútne rovnaké, akurát sa rozšírila pôsobnosť toho zákona na všetku nadradenú dopravnú infraštruktúru. Som si istý, že to nie je protiústavné, ale definitívny ortieľ musí vyriecť Ústavný súd. Prečo sme nepočkali? Pretože potreba stavať je evidentná."
J. JEDINÁK:
"Opozícia novelu kritizuje, pretože už obsahuje celú rýchlostnú sieť, nielen vybrané úseky. Lucia ŽITŇANSKÁ, SDKÚ-DS."
Lucia ŽITŇANSKÁ:
"Majetok ľudí stráca hodnotu, pretože môže byť kedykoľvek pre akýkoľvek - v úvodzovkách - verejný záujem vyvlastnený."
J. JEDINÁK:
"Ľubomír VÁŽNY rozširovanie zákona v budúcnosti z dôvodu verejného záujmu odmieta."
Ľ. VÁŽNY:
"Z mojej strany nie, pretože myslím, že Slovensko najviac trápi diaľnica a rýchlostné cesty a tuto je to naozaj evidentné."
J. JEDINÁK:
"Kritici hovoria aj o oslabení postavenia miest a obcí, pretože kompetencie územného povoľovania prejdú zo starostov na krajské stavebné úrady. Minister dopravy to vidí inak."
Ľ. VÁŽNY:
"Samospráva je postavená na tom, že ho v budúcnosti zvolia. Ten starosta si nemôže dovoliť ísť proti svojim voličom. Predpokladáme, že dôjde k posudzovaniu takéhoto stavebného zámeru z nadhľadu."
J. JEDINÁK:
"Novela zavádza aj novinku pre občanov."
Ľ. VÁŽNY:
"Občan, ktorý bude súhlasiť pred vyvlastnením s predajom, tak dostane 20 percent nad súdnym znalcom stanovenú cenu svojej nehnuteľnosti s tým, že podotýkam, že tá nehnuteľnosť bude ocenená trhovou cenou."
J. JEDINÁK:
"Ministerstvo zákon prijíma s myšlienkou skrátenia prípravného procesu nových stavieb. Napríklad nultého obchvatu Bratislavy či rýchlostných ciest R7 a R8. Ak ho chváli parlament, platiť bude od 1. januára 2009."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 5; Kováč Ján)
Znárodnenie pozemkov štátom bude oveľa ľahšie.
Bratislava - Štát bude môcť znárodniť všetky pozemky, na ktorých chce stavať diaľnice. Umožní mu to vládou rozšírený "zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach". Ten mal pôvodne urýchliť len prípravu diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc a rýchlostnej cesty R1 medzi Trnavou a Banskou Bystricou. Po novom bude môcť Národná diaľničná spoločnosť stavať na pozemkoch, ktoré ešte formálne nevykúpila, na všetkých pripravovaných diaľničných úsekoch. O svoje pozemky tak môžu prísť obyvatelia väčšiny okresov, ktoré ešte diaľnicu nemajú.
Precedens sa napĺňa
Minister dopravy Ľubomír Vážny v závere minulého roka "zákon o vyvlastňovaní" obhajoval aj tým, že sa vzťahuje len na dve kľúčové dopravné tepny. Právnici a občianski aktivisti už vtedy varovali, aby sa tento zákon nestal precedensom pre ďalšie porušovanie vlastníckych práv. Ich obavy sa naplnia, keď túto novelu odobria poslanci parlamentu a prezident. Tí jeho pôvodnú verziu podporili.
Najväčším problémom Vážneho modelu vyvlastňovania je konflikt s ústavou, čo pripustil aj samotný minister. "Ústava pripúšťa vyvlastnenie pozemku iba vtedy, ak zaň jeho majiteľ dostane primeranú náhradu," zdôrazňuje občiansky aktivista Richard Drutarovský. Vážneho zákon však podľa neho umožňuje pozemok zabrať a začať využívať bez akejkoľvek náhrady, Tým jeho majiteľovi vezme právo s majetkom nakladať.
"Že sa to rozširuje na ďalšie cesty, je rozšírením protiústavného princípu," hovorí Drutarovský.
Prednostné právo patrí štátu
V porovnaní s vlaňajšou verziou prináša aktuálna novela aj ďalšie obmedzenie vlastníckych práv -majiteľom zakazuje pozemok predať. Katastrálne úrady dostanú za úlohu zavádzať predkupné právo v prospech diaľničiarov všade tam, kde im to určí štát. Drutarovský pripúšťa, že kupovať pozemky, pri ktorých je už rozhodnuté, že cez ne povedie diaľnica, nemá význam. Zdôrazňuje však, že v mnohých prípadoch nie je trasa diaľnice istá. Zákaz predaja sa teda môže týkať aj pozemkov, na ktorých sa nikdy nemalo stavať. Ich hodnota tak podľa Drutarovského môže v dôsledku právnych obmedzení klesnúť.
Starostom zavreli ústa
Významnou novinkou je aj vynechanie miest a obcí z rozhodovania o trase diaľnice. Túto kompetenciu prevezmú okresné stavebné úrady. Rezort dopravy to zdôvodňuje tým, že diaľnica zasahuje katastrálne územie viacerých obcí. "Ak má vykonať pôsobnosť stavebného úradu pri vydávaní územného rozhodnutia jedna z týchto obcí, objektívne nemôže túto činnosť dostatočne zvládnuť aj vzhľadom na personálne vybavenie a materiálne podmienky," tvrdí rezort.
Jednou z takých obcí je Kriváň v okrese Detva. Do úvahy tu prichádza výstavba tunela alebo povrchovej diaľnice. Starosta obce Jozef Klimo hovorí, že sa mu viac pozdáva diaľnica pod zemou. Problém však nevidí ani pri druhom variante. "Ľudia sa na diaľnicu skôr tešia, lebo sa konečne odbremení premávka," hovorí Klimo.
Na podobnú dilemu viac doplatili obyvatelia Šútova pri Martine. Diaľničiari sa namiesto výstavby tunelov rozhodli viesť diaľnicu zastavaným územím. Miestni sa pozemkov vzdať nechcú, štát sa ich preto chystá vyvlastniť.
V Združení miest a obcí Slovenska kontroverzný zákon však našiel podporu. "Treba posudzovať širšie súvislosti ako lokálny záujem. Diaľnica ovplyvňuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosti," hovorí podpredseda združenia Milan Muška.
----
Kde všade vám vezmú pozemok
* D3, Žilina - poľská hranica
* D4, rakúska hranica Jarovce
- rakúska hranica Stupava
* R2, Trenčín križovatka Dl -Zvolen - Košice
* R3, maďarská hranica Šahy
- Zvolen - Martin - poľská hranica
* R4, maďarská hranica Milhosť - Košice - poľská hranica
* R5, česká hranica Svrčinovec - križovatka s D3
* R6, česká hranica Lysá pod Makytou - Púchov
* R7, Bratislava - Nové Zámky - Lučenec
* R8, Nitra - Topoľčany - R2
----
Text k foto
Minister dopravy Ľubomír Vážny chce vyvlastňovať viac.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1,5 min.; DOVALOVÁ Alexandra)
J. LACA, moderátor:
"Od polovice novembra do konca júna budúceho roka - to by malo byť napokon obdobie, počas ktorého bude opäť otvorený druhý pilier. Dnes o tom rozhodla vláda."
A. DOVALOVÁ, redaktorka:
"Vystúpiť, aj vstúpiť do dôchodkového sporenia sa tak bude dať už druhýkrát tento rok. Podľa premiéra Roberta FICA je na to dôvod finančná kríza."
R. FICO:
"Nič sme neurobili, na nikoho sme nesiahli. Nech sa páči, sedem mesiacov, uvažujte ľudia."
A. DOVALOVÁ:
"O špeciálnej kampani tak ako v prvej polovici tohto roka rezort práce vraj neuvažuje. Koľko ľudí teda asi môže z druhého piliera odísť, alebo do neho naopak vstúpiť, nebol riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan MUŇKO schopný odhadnúť."
D. MUŇKO:
"Až to bude schválené v parlamente, potom sa k tomu vyjadrím."
A. DOVALOVÁ:
"Únia zamestnávateľov, ktorej členmi sú aj DSS-ky, je neustálym zneisťovaním ľudí znechutená. Namiesto diskusie čo ďalej s celým dôchodkovým systém, ktorému dochádza dych, vláda podľa nich skĺzla do politického boja. Šéf únie Marián JUSKO."
M. JUSKO:
"Kto je za vládnu koalíciu, je za prvý pilier, a kto je proti vládnej koalícii, je za druhý pilier, a nepodávajú sa konštruktívne riešenia. Nikto nevie."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Hospodárske noviny; s. 21; Holcz Róbert)
Krach amerického finančného systému by otriasol základmi viacerých národných ekonomík.
Bratislava - Keby slovenský parlament schválil vládny návrh zákona o znárodnení v podobe, akým chcel americký Kongres vhodiť na americký finančný trh záchranný pás v objeme 700 miliárd dolárov, protestovali by nielen opoziční politici, ale aj poslanci európskeho parlamentu.
Súhlas bude lacnejší
Proti záchrannému pásu americkej vlády a centrálnej banky však neprotestuje nikto, práve naopak. Zodpovední ho chápu ako suchý koniec v kalných vodách globálnej finančnej krízy, do ktorej sa dostali niektoré americké bankové domy a investičné spoločnosti. Čo sa dá robiť, keď sa americký dolár stále pokladá za svetovú rezervnú menu, americká ekonomika svojím systémom fungovania "všetko na úver", je poslednou záchranou spotreby takmer všetkého, čo ponúkajú zahraniční exportéri a napokon si treba priznať, že krach ešte stále najväčšej svetovej ekonomiky by v každom prípade zatriasol základmi národných a nadnárodných ekonomík všade na svete.
Nesúhlas zákonodarcov zároveň znamenal prepad hodnoty amerických akciových indexov o 1,2 bilióna dolárov, čo je výrazne viac ako je výška amerického záchranného balíka.
Treba súhlasiť s vyjadrením amerického prezidenta, že náklady odstraňovania terajšej finančnej krízy bez záchranného balíčka by boli vyššie ako spomínaných niekoľko stoviek miliárd dolárov. Praktická realizácia teda predpokladá, že štát odkúpi všetky zlé aktíva v podobe hypotekárnych cenných papierov a úverov od problémových bankových domov a hypotekárnych inštitúcií a ostatné dobré aktíva si v rámci globalizácie odkúpia niektoré fungujúce domáce a zahraničné finančné inštitúcie za prijateľné ceny. Čo chce s nimi štát robiť, je vecou ďalšieho rokovania, s najväčšou pravdepodobnosťou ich bude predávať so stratou, v rámci budúceho konsolidačného programu. Financovanie nelikviditných aktív peniazmi daňovníkov bude v každom prípade znamenať menej peňazí na rozvojové programy pre chudobných, nižšie výdavky na financovanie americkej vojenskej angažovanosti, zvýšenie amerického deficitu a pokles hrubého domáceho produktu vrátane možnosti exportu aj európskych spoločností. Z politického hľadiska nastane výrazný pokles vierohodnosti amerického modelu ekonomiky voľného trhu, ktorý je súčasťou ekonomických učebníc, ale aj mnohých úspešných a neúspešných pokusov riešenia chudoby v mnohých krajinách sveta vrátane transformačných zmien v krajinách strednej a východnej Európy.
Za predpokladu, že záchranný pás peňazí amerických daňovníkov obnoví úverové linky medzi bankami, a tým aj multiplikátor ponuky bankových peňazí, bude pozícia udržania dolára ako svetovej rezervnej meny na finančných trhoch neistá. Odkúpenie zlých aktív bude znamenať, že v súkromných bankových domoch a investičných spoločnostiach sa zvýši podiel štátu na ich spravovaní, čo zároveň znamená potrebu kvalifikovaného odborného dohľadu v prospech daňovníkov a ich účasti na prerozdeľovaní budúcich ziskov.
Neviditeľná ruka
Záchranný pás americkej administratívy má zabezpečiť fungovanie neviditeľnej ruky finančného trhu, ktorej mechanizmus skolaboval po viditeľnom zásahu dobre platených finančných manažérov. V tejto súvislosti je namieste otázka, ako chce horšie platený úradník americkej administratívy zvládnuť aspoň kontrolnú činnosť, keď podľa ekonomických učebníc vraj ide o najhorších manažérov spravovania verejných vecí? A tak si bežný daňovník kladie oprávnenú otázku o neprimeraných odmenách doterajších vrcholných manažérov, ktorých odvolanie je vždy spojené so zlatými padákmi.
Ako je vôbec možné, že dnes na celom svete najviac zarábajú správcovia finančných aktív, a nie výrobcovia základných životných potrieb, lekári, učitelia a mnohé ďalšie odborné profesie, bez ktorých sú spravované peniaze a cenné papiere v rukách finančných manažérov bezcenné?
Chyba bude v systéme, pretože tvrdiť, že inflácia je výhodná pre dlžníkov a nevýhodná pre veriteľov, znamená, že na úveroch ich poskytovatelia prerábajú a my občania dlžníci zarábame a pritom je to naopak. Jedna z príčin, prečo vypukla finančná úverová kríza v USA, je vysoká zadlženosť občanov, ktorí takmer vôbec nešetria na vkladových účtoch. Svoje dočasne voľné peniaze ukladajú do cenných papierov a akcií, ktorých hodnota sa prepadla alebo do predražených nehnuteľnosti, ktoré sa následne nesplácali.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(01.10.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZUBÁK Zdeno, MAJER Peter)
Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
"Ďalší vlastníci pôdy si nebudú môcť byť istí svojimi pozemkami. Vláda rozhodla, že vyvlastňovať bude pod všetkými plánovanými úsekmi diaľnic a rýchlostných ciest. Doteraz to chcela robiť len niekde. Ministerstvo dopravy verí, že takto urýchli výstavbu. Normu však nemohla pripomienkovať verejnosť. Odporcovia zákona preto hovoria o porušení legislatívnych pravidiel."
Peter MAJER, redaktor:
"Kým doteraz hovoril zákon o vyvlastňovaní pozemkov len pod niekoľkými úsekmi budúcich diaľnic, po novom by sa mohlo vyvlastňovať pod všetkými plánovanými úsekmi diaľnic a rýchlostných ciest. Zákon už v čase prijímania predchádzajúcej verzie vzbudil kontroverzné reakcie, dokonca skončil na Ústavnom súde. Pri jeho rozšírenej verzii sa odporcovia ozývajú ešte hlasnejšie. Nemohli ho totiž pripomienkovať."
Richard DRUTAROVSKÝ, Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie:
"Vláda týmto nastolila trend, že o veciach, ktoré sa týkajú všetkých, sa nepotrebuje baviť s nikým."
Ľubomír VÁŽNY (Smer-SD), minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:
"Je to bežný štatút, ktorý sa využíva a v zásade hľadáme konsenzus s rezortami, dnes sme ho našli."
P. MAJER:
"Chýbajúcu možnosť pripomienkovania kritizuje aj SDKÚ-DS."
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"Majetok ľudí stráca hodnotu, pretože môže byť kedykoľvek, pre akýkoľvek v úvodzovkách verejný záujem vyvlastnený."
P. MAJER:
"Ministerstvo dopravy očakáva protest asi troch stoviek vlastníkov, no plánuje ich finančne či materiálne odškodniť. Zákonom však prídu o niektoré právomoci mestá a obce. Územné rozhodnutia už budú vydávať krajské stavebné úrady. ZMOS-u to však neprekáža."
Milan MUŠKA, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska:
"Dokonca si myslíme, že v takých strategických investíciách ako sú napríklad diaľnice to môže Slovensku výrazne pomôcť."
P. MAJER:
"Minister dopravy by chcel, aby zákon platil už od 1. januára. Rokovať by sa o ňom malo už na najbližšej schôdzi parlamentu."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.10.2008; Sme; s. 35; Pilát Jaroslav)
Aj prijímanie zákonov podlieha pravidlám. Vláda ich však ignoruje.
Pojem právny štát obsahuje v sebe niekoľko princípov, ktoré by mali byť dodržané, aby mohol byť naplnený. Okrem iných je ním napríklad aj princíp legality, teda požiadavka, aby aj štátna moc bola viazaná zákonmi a nekonala čokoľvek a akokoľvek. Potom môže byť naplnená stará požiadavka rule of law, teda vlády práva, nie ľudí.
Šéf našej starostlivej vlády ako opozičný politik rád hovoril, že na Slovensku nie je právny štát. Dnes rád podporuje toto svoje tvrdenie - svojimi rozhodnutiami či príkazmi smerom k zákonodarnej moci. Keď si lieči svoje ideologické mindráky, núti túto zložku štátnej moci postupovať v rozpore s princípmi právneho štátu.
Tradične bez zdôvodnenia
Opäť padlo rozhodnutie otvoriť II. pilier dôchodkového systému. To, že všetci relevantní ľudia a inštitúcie majú iný názor ako premiér - pánmi Šramkom či Bartom z NBS počnúc, niektorými ľuďmi z ministerstva financií pokračujúc a ekonómami z bánk končiac, je teraz nepodstatné. Podstatná je forma, akou sa to ide diať. Vláda totiž žiada Národnú radu o prerokovanie účelovej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V Tomanovej materiáli sa nič (tradične) neodôvodňuje, len sa konštatuje, že hrozí ohrozenie ľudských práv. Ani slovko dôkazu; načo. Len si pripomeňme podmienky, za ktorých je možné využiť skrátené legislatívne konanie; musí ísť o mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody - len v takýchto prípadoch sa môže Národná rada uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní.
Týmto spôsobom sa odstraňovala povinnosť overeného podpisu pri vystupovaní z druhého piliera. Tiež sa tak nedávno novelizoval zákon o minimálnej mzde (základné ľudské práva a slobody boli neohrozené aj predtým - jasný výmysel) alebo zákon o cenách, o ktorom sa takisto relevantní ľudia vrátane ministra financií vyjadrovali ako o zbytočnom (preto ho asi bolo treba prijať hneď). O čom to hovorí - iba o tom, že takto sa prijímajú zákony na želanie či príkaz niekoho, nie na základe reálnej a aktuálnej potreby a legislatívnej núdze.
Návod z Česka
Potrebou čistej procedúry pri prijímaní zákonov sa zaoberal aj český ústavný súd, ktorý sa v roku 2002 (Pl. ÚS 5/02) vyjadril v tom zmysle, že zákon je v rozpore s ústavou nielen vtedy, ak sú v rozpore s ňou jeho ustanovenia, ale aj vtedy, ak nebola riadne dodržaná procedúra schvaľovania. Dodržanie postupu a tým viazanosť parlamentu zákonom o rokovacom poriadku tak povýšil na jednu z najdôležitejších podmienok pri prijímaní zákonov. Hovorí: "Ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu dôvodila, že len v procesne bezchybnom procese (v konaní v súlade s ústavou) možno dospieť k zákonnému a ústavne súladnému výsledku (rozhodnutiu), a preto procesnej čistote rozhodovacieho procesu (konaniu) je nutné venovať zvýšenú pozornosť a poskytnúť jej dôraznú ochranu." Alebo: "... takéto akty (zákony, pozn. autor) a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov nie je možné dosiahnuť inak než rešpektom k pravidlám (zásadám legislatívnej činnosti), ktoré si napokon Poslanecká snemovňa ako významný nositeľ zákonodarnej moci pre túto svoju činnosť zákonom sama stanovila."
Skráteným legislatívnym konaním sa odoberá poslancom možnosť podrobne preskúmať legislatívne návrhy, poradiť sa s odborníkmi a pod., teda mať dostatok času na kvalitnú prípravu zákonov. Preto je tento postup výnimočný, vyžadujúci si mimoriadne okolnosti s mimoriadnymi dosahmi. Toto však vláda a premiér ignorujú, skrátené konanie premiér oznamuje už vopred. Ak by sme sa držali len pravidla, ktoré hovorí o tom, že hlasovanie v treťom čítaní konvaliduje aj predošlé pochybenia - vyšlo by z toho, že parlament môže schváliť čokoľvek, resp. akokoľvek, podstatné je, že zákon bol schválený. V tom prípade by však rokovací poriadok bol zbytočný a parlament ako reprezentant jednej z troch mocí v štáte by tak dostal oveľa silnejšie postavenie ako ostatné dve moci, s ktorými by mal byť v (relatívnej) rovnováhe.
Vláda si zákon presadí v skrátenom konaní. Má na to dosť poslušnú väčšinu. Len by si jej členovia mohli občas uvedomiť, že sú členmi zákonodarného zboru. A že sú tak kladené na nich aj iné požiadavky než len tie od premiéra voziaceho sa po II. pilieri, v minulosti kritizujúc o. i. aj spôsob prijímania zákonov v Národnej rade.
Jaroslav Pilát
Autor je právnik, pôsobí v M.E.S.A.10