Kancelária NR SR
Oddelenie komunikácie s médiami a verejnosťou
tel: 02 5441 2049, 5972 2450, fax: 5441 6307
E-mail: elena.valovicova@nrsr.sk
1. AJ OBYČAJNÍ ĽUDIA CHODIA DENNE DO PARLAMENTU [informácia]
(13.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
ĎURKOVIČ Ladislav)
2. Kaliňák skúsi tú istú revolúciu na cestách [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 3;
Dömeová Annamária)
3. Na krásu človek skôr zabudne [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
príloha Víkend, s. 17, 19;
Uličianska Zuzana)
4. Októbrová revolúcia [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
príloha Kumšt, s. 7;
Zavacká Marína)
5. Opozíciu hnevá, že koalícia ju obišla pri novele o Bratislave [informácia]
(12.09.2008;
www.sme.sk;
Z domova, 10:00, s. -;
sita)
6. Po poldruharočnej práci a tisíckach stretnutí sa nevzdáme [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 3;
ama)
7. Poslanecká idyla: predĺžený víkend [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
s. 2;
Kern Miroslav)
8. Slota: Politikou Maďarska je politika veľkomaďarského šovinizmu [informácia]
(14.09.2008;
www.topky.sk;
Domáce, 20.00, s. -;
SITA)
9. Slota vidí slovensko-maďarské vzťahy na bode mrazu [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 4;
kdz, SITA)
10. SNS vyhlasuje [informácia]
(16.09.2008;
Šport;
s. 27;
Felix Ján)
11. Harabin ako minister je tragédiou, tvrdí Hrušovský [informácia]
(14.09.2008;
www.webnoviny.sk;
s. -;
SITA)
12. JE PRÍPAD VÝROKOV Š. HARABINA UZAVRETÝ? [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
V politike; 19.55; 30 min.;
ORAVOVÁ Ľuba)
13. NÁRODNÁ RADA ROKUJE O NOVELE ZÁKONA O BRATISLAVE [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 12.00; 2,5 min.;
MAŤAŠOVSKÁ Petra)
14. Pokora aj v lejaku! [informácia]
(16.09.2008;
Plus jeden deň;
s. 3;
Bieliková Juliána)
15. POLITICKÝ SÚHRN TÝŽDŇA [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.40; 2,5 min.;
MEDZIHRADSKÝ René)
16. Spolupráca SMK s koalíciou je reálnejšia [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 2;
Laciková Monika)
17. STRUČNE [informácia]
(16.09.2008;
Šport;
s. 27;
Felix Ján)
18. VZŤAHY V KOALÍCII A OPOZÍCII - AKÉ SÚ? [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
V politike; 19.55; 30 min.;
ORAVOVÁ Ľuba)
19. Zachránil ho tento liek! [informácia]
(13.09.2008;
Nový Čas;
s. 4;
kam, ham)
20. ŽLTÁ PRE HARABINA [informácia]
(16.09.2008;
Plus jeden deň;
s. 2;
ms)
21. AK SA MÁ ZVOLAŤ POSLANECKÉ GRÉMIUM, TAK PRE SLOTOVE VYHLÁSENIE, TVRDÍ DURAY [informácia]
(14.09.2008;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 18.00; 0,5 min.;
ŠTEFUCA Igor)
22. AKÉ SÚ SVIATKY NA SLOVENSKU? [informácia]
(15.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Z prvej ruky; 12.30; 30 min.;
HRABKO Juraj)
23. AKTUÁLNE INFORMÁCIE Z NÁRODNEJ RADY - NOVELA ZÁKONA O BRATISLAVE [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Dobrý deň, Slovensko; 10.50; 1,5 min.;
ILGOVÁ Ivana, MAŤAŠOVSKÁ Petra)
24. Bilyho zachránil súd, župa prehrala ďalší spor [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 5;
Vražda Daniel)
25. Csáky podal trestné oznámenie kvôli piesni o Hedvige [informácia]
(12.09.2008;
www.aktuality.sk;
07:28, s. -;
tasr)
26. Ctihodný sudca, ctihodný minister [informácia]
(08.09.2008;
Týždeň;
č. 37, s. 26 - 29;
Majchrák Jozef)
27. Deja vu [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 1;
Schutz Peter)
28. Deti z toho vyrastú [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
s. 16;
Leško Marián)
29. Dostanú aj 4-tisíc navyše! [informácia]
(16.09.2008;
Nový Čas;
s. 4;
mak)
30. Ficov Harabin [informácia]
(15.09.2008;
Týždeň;
č. 38, s. 10;
SCHUTZ Peter)
31. HOSŤAMI RELÁCIE O PÄŤ MINÚT DVANÁSŤ BOLI Ľ. JAHNÁTEK, S. JANIŠ, M. JUREŇA A G. BÁRDOS [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica STV 1;
O päť minút dvanásť; 11.55; 65 min.;
ZÁVODSKÝ Branislav)
32. HOSŤAMI RELÁCIE SOBOTNÉ DIALÓGY BOLI Ľ. JAHNÁTEK A S. JANIŠ [informácia]
(13.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.;
DOBŠINSKÝ Branislav)
33. Chcú si predvolať Maďarov [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 1;
Tódová Monika)
34. J. SLOTA: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ VZŤAHY SÚ NA BODE MRAZU [informácia]
(14.09.2008;
Rozhlasová stanica Lumen;
Infolumen; 17.30; 1,6 min.;
R)
35. JÁN SLOTA POŽADUJE ZVOLANIE POSLANECKÉHO GRÉMIA [informácia]
(15.09.2008;
Televízna stanica Duna TV;
Híróra, Televízne noviny; 18.00; 1 min.;
SZÖLLÖSIOVÁ Györgyi)
36. Janušek šetrí na maďarských školách [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
s. 1, 2;
Petková Zuzana)
37. Je to tu zas - na Slovensku po slovensky! [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 35;
Dudáš Tomáš)
38. JOZEF HALECKÝ ŽIADA POSLANECKÝ PRIESKUM PRE DOTÁCIE [informácia]
(13.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
HORŇÁK Daniel, VLKOVÁ Alžbeta)
39. Koalícia chce od Maďarov vysvetlenie [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 2;
Tódová Monika, Morvay Peter)
40. KOALÍCIA CHCE ŠTÁTNE DOTÁCIE PRE BRATISLAVU [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
VOJTEKOVÁ Anna)
41. Ľ. JAHNÁTEK: KONTROLA V MONOPOLOCH JE MOŽNÁ [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
PETROVIČ Ján)
42. ĽS-HZDS AKO KOALIČNÝ PRÍVESOK? [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
KRESCANKO-DIBÁKOVÁ Jana)
43. MAĎARSKO POŽADUJE, ABY SME ZNÍŽILI ROZLOHU TOKAJSKÝCH VINÍC [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
DÓKOVÁ Blanka)
44. Málo invalidov [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 12;
Baboš Pavol)
45. MIKOLAJ PRITAKÁVA: PO MAĎARSKY LEN DOMA [informácia]
(12.09.2008;
Új Szó;
s. 1;
lpj, sán)
46. MINIMÁLNA MZDA SA ZREJME OD JANUÁRA ZVÝŠI [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
NOVOTNÁ Tatiana)
47. MINISTER ŠKOLSTVA SA ZVIDITEĽNIL NÁZOROM - NA SLOVENSKU PO SLOVENSKY [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
MAKOVÁ Lucia, DOBROVICSOVÁ Drahu)
48. MIROSLAV JUREŇA SPOCHYBNIL PRÁCU ÚRSO [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
BELJAJEVOVÁ Alexandra)
49. Môžu všetko? [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
s. 12;
Hric Martin)
50. NA TELO F. MIKLOŠKA A R. RAFAJA [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica Markíza;
Na telo; 13.00; 30 min.;
PUŠKÁROVÁ Zlatica)
51. NADÁVANIE MAĎAROM JE POLITICKÝ FOLKLÓR [informácia]
(13.09.2008;
Új Szó;
s. 1;
MSz)
52. Náhrady minister nechce [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 7;
sita)
53. NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNEJ POMOCI NEPOMÔŽE VŠETKÝM CHORÝM DEŤOM [informácia]
(13.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
BARIOVÁ Eva)
54. NOVÝ CESTNÝ ZÁKON [informácia]
(15.09.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
PETROVIČ Ján)
55. O MINIMÁLNEJ MZDE MÔŽE ROZHODNÚŤ FICO [informácia]
(12.09.2008;
Új Szó;
s. 2;
sán, s)
56. OBCE STÁLE NEMAJÚ PENIAZE NA ODSTRAŇOVANIE ŠKÔD PO POVODNIACH [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.;
GREGUŠ Peter)
57. Odškodnenie dôchodcov potrvá aj rok [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 1, 2;
Sélešová Slávka)
58. PÁL CSÁKY PODAL TRESTNÉ OZNÁMENIE [informácia]
(13.09.2008;
Televízna stanica Duna TV;
Híróra, Televízne noviny; 18.00; 1 min.;
VARGOVÁ Edit, SZABÓOVÁ Zsóka)
59. PARKOVISKO PRED NR SR NAHRADÍ PARK [informácia]
(15.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.;
KUKELKA Marián)
60. PARLAMENT PREROKOVAL NOVELU ZÁKONA O BRATISLAVE [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.;
GÖRNER Oto)
61. Pelegriniho väčšie kladivo [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 8;
Kotian Róbert)
62. PETER GABURA OPÄŤ NAVRHUJE ZAKÁZAŤ INTERRUPCIE [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
MEDZIHRADSKÝ René)
63. Po roku zákon stopli poslanci [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 7;
vv)
64. PODĽA M. JUREŇU TREBA PREVERIŤ ROZHOVOR MEDZI B. SADIKIM A MINISTROM Š. HARABINOM [informácia]
(14.09.2008;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 17.00; 1 min.;
ŠTEFUCA Igor)
65. PODĽA OPOZÍCIE CHCE VLÁDA NOVELOU OBČIANSKEHO SÚDNEHO PORIADKU UMLČAŤ MÉDIÁ [informácia]
(15.09.2008;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
RUDOLF Ivan)
66. Poslanci môžu podpisom odmietnuť obchodovanie so zbraňami [informácia]
(12.09.2008;
www.aktualne.sk;
Domov, 12:11, s. -;
tasr)
67. POSLANCI NR DEBATOVALI O VÝCHOVE DETÍ [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Prvé noviny; 17.00; 2,5 min.;
MAKOVÁ Lucia)
68. POSLANEC GABURA CHCE ZAKÁZAŤ SEXUÁLNY ŽIVOT PRED MANŽELSTVOM [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
JANUŠOVÁ Barbora)
69. Pozemkový fond ukáže, kam patrí SMK [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
s. 4;
dia)
70. Pribudne park [informácia]
(16.09.2008;
Nový Čas;
s. 17;
tasr, sita)
71. ROKOVANIE NR SR [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 3,5 min.;
KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
72. ROKOVANIE NR SR [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Živý vstup; 11.00; 2,5 min.;
KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
73. Slotová voľba [informácia]
(16.09.2008;
Nový Čas;
s. 6;
sita, tasr)
74. Smutná pokladnica [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
s. 16;
Štulajter Ivan)
75. SOCIÁLNA POISŤOVŇA: BUDÚ PREVEROVAŤ INVALIDNÝCH DÔCHODCOV [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
BOČÁKOVÁ Rita)
76. SOCIÁLNY BALÍČEK NAVRHUJE AJ OPOZÍCIA [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.;
ŠOGANIČOVÁ Lenka)
77. Sólyom odkázal slovenskému ministrovi školstva [informácia]
(12.09.2008;
Népszabadság;
www.nol.hu, s. 0;
r)
78. SPOKOJNÝ SLOTA? [informácia]
(16.09.2008;
Plus jeden deň;
s. 2;
Staník Miroslav)
79. Sudcovia sa boja ozvať [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
s. 4;
Tódová Monika, Krpelan Roman)
80. Štát má bič na monopoly. Aký, neprezradí [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 4;
Kóňa Martin, sita)
81. Už mávol motýľ krídlami? [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
s. 12;
Šabata Petr)
82. V BRATISLAVE PROTESTOVALI PROTI FAŠIZMU [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 10.00; 1,5 min.;
R)
83. V dzurindovskom kŕči [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 35;
Palata Luboš)
84. V. TOMANOVÁ A P. FREŠO K PROBLEMATIKE SOCIÁLNYCH ZÁKONOV [informácia]
(12.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Téma dňa; 19.55; 20 min.;
BIELIK Peter, ŠUBANIČOVÁ Lenka)
85. Viem, ale nepoviem [informácia]
(13.09.2008;
Sme;
s. 16;
Fila Lukáš)
86. VLÁDA ODOBRILA NÁVRH MINISTERKY PRÁCE, ABY CHUDOBNÉ DETI UŽ NEDOSTÁVALI MOTIVAČNÚ ODMENU ZA PROSPECH, ALE LEN ZA DOCHÁDZKU [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.;
DOVALOVÁ Alexandra)
87. VLÁDA ODOBRILA NÁVRH ZÁKONA ZAVÁDZAJÚCEHO NOVÉ PRAVIDLÁ V PREVENCII KRIMINÁLNEJ ČINNOSTI [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2 min.;
DOVČIAKOVÁ Jana)
88. VLADIMÍR MEČIAR DO TRETICE KANDIDOVAŤ NA POST PREZIDENTA NECHCE [informácia]
(14.09.2008;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.;
PUŠKÁROVÁ Zlatica)
89. VOJENSKÝ VÝZNAM REVOLÚCIE V ROKU 1848 [informácia]
(10.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Popoludnie na Slovensku; 15.10; 3 min.;
MINÁR Miroslav)
90. Voľby 2010. Môžeme byť aj partner Smeru [informácia]
(16.09.2008;
Hospodárske noviny;
s. 10;
Skyvová Beáta)
91. "Vyliate" deti [informácia]
(13.09.2008;
Pravda;
s. 12;
Kopcsay Márius)
92. Vzťahy na bode mrazu? [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 12;
Kopcsay Márius)
93. Za jazdu bez vodičského hrozí väzenie [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 7;
Vavrová Vanda)
94. ZA KANDIDATÚRU IVANA GAŠPAROVIČA UŽ 10-TISÍC PODPISOV [informácia]
(13.09.2008;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.40; 0,5 min.;
R)
95. Zákon nerieši problémy postihnutých [informácia]
(16.09.2008;
Pravda;
s. 4;
ses)
96. Zákon o Dubčekovi čakajú zmeny [informácia]
(16.09.2008;
Sme;
s. 2;
Kern Miroslav)
97. ZÁVEREČNÝ PREHĽAD SPRÁV [informácia]
(12.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 12.00; 1 min.;
R)
98. ZMLUVY PRI PREVODE NEHNUTEĽNOSTÍ [informácia]
(15.09.2008;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
BUBLA Peter)
99. ZRKADLO TÝŽDŇA - ANTISEMITSKÉ NARÁŽKY V PARLAMENTE [informácia]
(14.09.2008;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.;
BARBORÁK Jaroslav)
(13.09.2008; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 1,5 min.; ĎURKOVIČ Ladislav)
Lucia BARMOŠOVÁ, moderátorka:
"Obracať sa na poslancov a ministrov s nejakými výhradami a požiadavkami je právom každého z nás, no nájdu sa aj takí, ktorí túto aktivitu považujú za svoje životné poslanie. Pre niektorých občanov je to dokonca hobby."
Ladislav ĎURKOVIČ, redaktor:
"Toto je vstup do Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorej chodia ako politici, tak aj novinári, ale aj občania. Niektorí so špecifickými požiadavkami. Pani Margita je však pri návštevách parlamentu rekordérka, je tam prakticky stále."
Zuzana, recepcia parlamentu:
"Tá je tu každý deň. Telefonuje, odovzdá papiere, víta poslancov, podáva im ruky."
Pracovník ochrany parlamentu:
"Dosť často, pravidelne, či je zima, či mráz."
L. ĎURKOVIČ:
"Pani Margita pri každej návštevy parlamentu zájde aj do podateľne a odovzdá tam rukou písané listy."
Pracovníčka podateľne NR SR:
"Áno podáva pán redaktor, ale nemôže za to naozaj. Je to stránka ako každá iná."
L. ĎURKOVIČ:
Listov, ktoré tak podala do parlamentu bolo naozaj dosť."
Margita BENCOVÁ:
"Možno tritisíc, lebo sa vyjadrujem k zákonom."
Jozef PLŠKO, hovorca predsedu NR SR:
"To nevieme nájsť problém v tomto liste, nevieme nájsť dôvod, pre ktorý sa na nás obracia."
L. ĎURKOVIČ:
"Dochádza pani Margity do parlamentu je teda lepšia ako u mnohých poslancov a tak sme sa ich opýtali, či ju poznajú."
Boris ZALA, poslanec NR SR:
"Poznám ju už roky."
Gábor GÁL, poslanec NR SR:
"Skoro každý deň, chodí aj na výbor."
Pavol MINÁRIK, poslanec NR SR:
"Myslím, že to je taký, taký maskot."
L. ĎURKOVIČ:
"Nielen do parlamentu, ale aj tu na Úrad vlády chodia takzvaní angažovaní občania. Jeden z nich tuná drží hladovku a dokonca tu aj stanuje. Komu vlastne voláte teraz?"
Muž:
"Na predsedu Úradu vlády, zástupca Úradu vlády."
Braňo ONDRUŠ, Úrad vlády SR:
"Pracovníci z Úradu vlády s ním hovorili, spísali s ním jeho sťažnosť. Skúsime zistiť, či kompetenčne je schopná vláda pomôcť."
L. ĎURKOVIČ:
"Keďže sú štátne orgány a inštitúcie volené a platené priamo občanmi, neostáva im nič iné ako sa zaoberať podnetmi príliš angažovaných občanov. Tí majú na to jednoducho právo."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 3; Dömeová Annamária)
Cestný zákon. Nové pravidlá pre vodičov plánuje rezort vnútra predložiť takmer v rovnakej podobe, aká v parlamente pre problémy s hlasovaním poslancov ĽS-HZDS neprešla. Sporná časť okolo vyvlastňovania diaľnic má chýbať.
Časť návrhu o vodičských skúškach pod dohľadom súkromníkov, ktorú prezident napadol, by mala zostať.
Bratislava - Týždeň po fiasku v parlamente sa minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vracia s cestným zákonom na rokovanie vlády. Ide mu o to, aby sa návrh, ktorý považuje za svoju hlavnú agendu, dostal už na októbrovú schôdzu parlamentu. V takom prípade by mohol platiť od začiatku budúceho roka. Podľa policajného viceprezidenta Stanislava Jankoviča pôjde zákon v takmer rovnakej podobe, akú ministerstvo predkladalo pôvodne.
Nebude v ňom však návrh poslanca Smeru Petra Pelegriniho, ktorý zavádzal vyvlastňovanie ďalších stoviek kilometrov pozemkov pod diaľnice. Vládny Smer sa tak podriadil vôli prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý kvôli takejto nepriamej novelizácii cestný zákon vrátil parlamentu.
Pelegrini ide rozširovať
Možnosť stavať diaľnice bez dohody s vlastníkom na ďalších územiach už do zákona nevsunie ani Pelegrini. "Keďže to vyvolalo takú vlnu nevôle, budeme hľadať inú cestu." Hovorí však, že zákon treba rozšíriť raz a navždy na všetky diaľnice a rýchlostné cesty. "Buď to pôjde vládnym návrhom zákona, alebo budeme hľadať inú cestu." Teraz je na Slovensku do 600 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Vyvlastňovali by sa tak pozemky približne pod ďalších tisíc kilometrov ciest.
Opozícia už vyvlastňovací zákon napadla na Ústavnom súde SR. Nepozdáva sa jej preto ani táto iniciatíva. "Ak vláda chce zavádzať socialistické metódy, nech sa páči. To už môže rovno zaviesť aj znárodňovanie," reagoval exminister vnútra Martin Pado (SDKÚ-DS). Prezident vetoval pôvodný návrh zákona aj pre ustanovenie, podľa ktorého by už vodičské skúšky nemali robiť policajti, ale súkromné firmy.
Otáznik nad skúškami
O tom, či tento paragraf v návrhu zostane, sa rozhodne dnes na odbornom rokovaní. Policajti aj minister si však za ním stoja. "My sme tu na to, aby sme kontrolovali dodržiavanie zákona, a nie na to, aby sme priamo robili skúšky," vysvetľuje Jankovič. Pripravený je už aj na možnosť, že sa zákon v parlamente opäť nepodarí presadiť.
Pôvodný návrh totiž po vrátení prezidentom stroskotal na tom, že koalícii chýbalo šesť hlasov - medzi nimi poslanci za ĽS-HZDS vrátane predsedu Vladimíra Mečiara. "Ak by mal vzniknúť nejaký problém, pôjdeme veľmi rýchlo do novely zákona," hovorí Jankovič. Pripomína záväzok Slovenska voči Európskej únii, znížiť do roku 2010 počet obetí na cestách o polovicu.
Ľudovci zákon podporia
Do novely by podľa neho išli určité ustanovenia ako celoročné svietenie, päťdesiatka v obci, zimné pneumatiky na snehu a ľade, vyššie tresty pre cestných pirátov aj prilby a reflexné prvky pre cyklistov. Podľa všetkého by však zákon na druhý pokus mal uspieť.
Mečiar síce avizoval, že zákon by mal čakať pol roka, jeho poslanci sú však pripravení hlasovať. "Ak sa nájde legálny postup, aby zákon mohol ísť na októbrovú schôdzu, podporíme ho," povedal pre HN podpredseda ľudovcov Milan Urbáni. Hovorca predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) Jozef Plško potvrdil, že "ak bude návrh predložený v súlade s rokovacím poriadkom, predseda ho zaradí na rokovanie októbrovej schôdze".
----
Aké by mali byť nové pravidlá pre slovenských vodičov
Zníženie rýchlosti v obci
Maximálna povolená rýchlosť v obci sa znižuje zo 60 na 50 km/h. Z obcí by, naopak, mali vymiznúť štyridsiatky, ktoré sa využívali na niektorých úsekoch ciest.
Povinné svietenie
Vodič je povinný jazdiť po celý rok s rozsvietenými stretávacími svetlami. V súčasnosti sa na slovenských cestách musí svietiť len od 15. októbra do 15. marca.
Nehody a škodové udalosti
Polícia považuje za dopravnú nehodu len takú, pri ktorej dôjde ku škode vyššej ako 120-tisíc korún.
Lov na vodičský
Sprísnia sa podmienky na zdržanie vodičského preukazu pri alkohole za volantom, vodičovi pod vplyvom omamných látok alebo po prekročení rýchlosti.
Zimné pneumatiky
Prežúvať do zimných pneumatík sa bude musieť, ak je na cestách súvislá vrstva snehu, ľadu alebo námraza. Kamióny ich musia mať od 15. novembra do 31. marca.
Zvýšenie rýchlosti
Minimálna rýchlosť na diaľnici sa zvyšuje z 50 na 80 km/h. Na niektorých úsekoch diaľnice sa má zaviesť maximálna rýchlosť 160 km/h.
Povinnosti chodcov a cyklistov
Pri zníženej viditeľnosti budú musieť chodci mimo obce nosiť reflexný odev, cyklisti aj ochrannú prilbu. Deti do 18 rokov musia mať prilbu aj v obci.
Zákaz parkovania na chodníku
Parkovanie na chodníkoch nebude zakázané úplne. Vodiči to budú mať povolené, ak chodcom nechajú priestor jeden a pol metra.
Stop pre kolóny
Kamióny budú môcť po diaľniciach a cestách prvej triedy jazdiť cez víkend, na všetkých typoch rýchlostných ciest však budú mať zakázané predbiehať.
Práca namiesto pokuty
Pokutu vyššiu ako dvetisíc korún si vodiči budú môcť odpracovať v rámci verejnoprospešných prác. 100 korún pokuty sa rovná hodine práce.
Zákaz antiradarov
Striktne sa zakazuje využívanie zariadení, ktoré vodiča môžu upozorniť na policajnú hliadku s radarom alebo znemožniť meranie.
Vyššie pokuty
Maximálna výška vzrastie až na 40-tisíc korún - napríklad za odmietnutie testu na alkohol či drogy alebo za útek od nehody.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; príloha Víkend, s. 17, 19; Uličianska Zuzana)
Umenie ho baví, ale venuje sa len tomu, čo sa mu páči, neutrálny prístup historika umenia by mu nesedel. Prednáša filozofiu a estetiku, vôbec však nespĺňa predstavy o strnulom, prísnom profesorovi. Napísal monografiu o Jurajovi Jakubiskovi, robí výstavy Dušanovi Hanákovi a Ivanovi Čudajovi, participuje na seriáli dokumentov o elite národa Gen.sk. Uvedomuje si, že v dialógu o kultúre zaznievajú aj vzrušené, ba i iracionálne hlasy, no za dôležité považuje len to, čo zostane. PETRA MICHALOVIČA nedávno zaradili medzi 25 najvplyvnejších Slovákov.
Ako budú raz nazývať naše časy?
Vlastné mená sa dávajú vždy až ex post. Máloktorá doba, možno len renesancia, si totiž bola vedomá svojej výnimočnosti. Väčšinou sa v jednotlivých dobách hovorilo, že "dobre už bolo" alebo "počkajte, dobre ešte len bude". Od čias osvietenstva sa v hre udržiavala predstava, že sedíme v predsieni a čakáme na vstup do krásnej izby. Postmoderna sa tejto ilúzie zbavila. Jediné, čo nám ostalo, je zútulňovať si predsiene, aby sme sa v nich navzájom aspoň nepovraždili.
Neodznela už trochu postmoderna?
Som veľmi rád. Nedávno bolo všetko postmoderné, každý, kto chcel byť niečím zaujímavý, povedal, že je postmoderný. Keď je niečo všetkým, je zároveň ničím. Postmoderna aspoň pripravila priestor, aby sme sa mohli seriózne baviť o moderne, ktorá vytvorila základy súčasného umenia a kultúry.
Gýčom si podľa Umberta Eca ľudia potrebujú potvrdzovať svoje hodnoty.
Vo mne čoraz viac rezonuje Kunderovo chápanie gýča, podľa ktorého gýč vyvoláva krátko po sebe dve slzy dojatia a až tá druhá slza robí z gýča gýč. Gýč podľa mňa obsahuje niečo nadbytočné, má nutkanie vždy ešte niečo dodávať. Poctivý umelec vždy vie, kedy má odtiahnuť štetec od plátna alebo prestať písať.
Je rozdiel medzi umením a gýčom rozdielom medzi autentickým a sprostredkovaným zážitkom?
Zážitok z gýča môže byť dokonca oveľa intenzívnejší, než zážitok teoretika umenia, ktorý sa pokúša zvládnuť umelecké dielo racionálne. Osobne som sa vyhýbal disciplínam, ktoré by ma nútili zaoberať sa všetkými umelcami a dielami rovnakou mierou, a tým eliminovali môj osobný vkus.
Je gýč niečím neškodným či dokonca nemorálnym?
Neviem, či je gýč nemorálny, neškodný však určite nie je. Potrebný je len na to, aby slúžil ako kontrastné pozadie, zvýrazňujúce kontúry umenia.
Umberto Eco písal o dejinách krásy aj škaredosti. Ktoré boli plodnejšie?
Za cenu neuveriteľného zjednodušenia sa dá povedať, že krása upokojuje, dáva väčšiu radosť, ale človek na ňu skôr zabudne. Ak vidíte niečo škaredé a desivé, zatrasie to s vami. Moderna prišla so škaredosťou, už kritický realizmus tematizoval krutosť a osídlil svoje fiktívne svety bizarnými postavičkami z periférie. Nie je asi únosné žiť v permanentných otrasoch, občas je to však potrebné, lebo inak by si niektorí ľudia mysleli, že žijú v raji, že sa všetci majú tak dobre, ako oni.
Človek je však nastavený asi tak, že sa bolesti vyhýba, vraj aj malé deti sa usmievajú viac na pekných ľudí.
Áno, okrem úzkej skupiny sadomasochistov sa väčšina z nás chce mať dobre. Nakoniec už Masaryk tvrdil, že krajší ľudia to majú v živote ľahšie.
Väčšinu vecí vnímame dnes cez obrazy. Je to prirodzené či retrográdne?
Je to dané kultúrnym vývojom, veľmi dlho dominovalo čítanie, dnes sú to obrazy. Hegel mal kedysi polemiku s Fichtem, ktorý tvrdil, že každý človek bude mať raz preukaz s vlastnou podobenkou. Hegel s ním nesúhlasil, pretože pre neho slovo malo veľkú váhu.
Na počiatku bolo slovo?
Slovo sa chápalo ako priezračné médium vyjadrovania myšlienok. Predpokladalo sa, že keď rozprávame, zvuk nekladie nášmu mysleniu odpor ako kresba. Všetko sa však začalo meniť s nástupom technických obrazov. Fotografia je demokratická, každý z nás môže tvoriť akékoľvek obrázky. Verbálna výpoveď dnes nie je až taká dôveryhodná ako obrázok.
Pri mnohých príležitostiach sa už ani nepozeráme na svet priamo, iba cez kameru či fotoaparát.
Čo je na obrazovke, to je to pravé. Počas revolúcie v roku 1989 sme popoludní stáli na námestiach a potom utekali domov pozerať správy v televízii. Chceli sme vedieť, presnejšie vidieť, či to, čo sme prežili na námestí, je aj na obrazovke.
No je tu potom obrovský priestor na manipuláciu, nie?
Kto chce manipulovať, prostriedok si vždy nájde. Podstatné je nájsť aj techniky na odhaľovanie manipulácií.
Na rozdiel od niektorých vašich vedeckých kolegov, vy sa nehanbíte občas písať aj do novín.
Formáty bulvárov sú pre mňa neprijateľné, formáty iných novín a časopisov občas využívam, pretože môžem dosiahnuť to, čo sa iným spôsobom dosiahnuť nedá. Napísal som desať kníh, vyše sto odborných štúdií, ktoré vyšli v siedmich jazykoch a vo vyše desiatich krajinách, ale koho to zaujíma okrem niekoľkých mojich kolegov? Keď som však napísal článok do novín, za hodinu som mal desať telefonátov od ľudí, ktorí sa chceli o danej problematike baviť.
Bude naším osudom postupná izolácia špecialistov zahľadených do svojich oblastí?
Dejiny nepostupujú lineárne. Zoberme si len hudobnú scénu. V deväťdesiatych rokoch sa hudobný život stiahol do nahrávacích štúdií. Za pár rokov však hudobníci opäť začali robiť koncerty, pretože zistili, že trh s CD nosičmi stagnoval. Aj prílišný individualizmus si v súčasnosti nachádza svoju alternatívu. Jakubiskov film Bathory pritiahol ľudí do kín. Nečakajú na DVD verziu, ani sa neuspokojujú s tým, že si to o dva roky pozrú v televízii, pretože chcú o tomto filme komunikovať.
Mali by ste v súčasnom ošiali z Bathory obavu napísať kritickú recenziu?
Kritiky nie sú mojou parketou, ale nemal. Len by to bolo zbytočné, bolo ich napísaných neúrekom a akosi sa minuli účinku. Kritici vedia, akú má film umeleckú hodnotu, režiséra názor kritiky pri súčasnom úspechu nemusí zaujímať, divákom je to zas jedno. Jedni chcú na vlastné oči vidieť, či film je taký zlý, iní očakávajú, že im poskytne zážitok ako Tisícročná včela.
Je osud Juraja Jakubiska, ktorý svoje najlepšie veci nakrútil paradoxne za neslobody, symptómom našej nesústredenej doby?
Ja som sa Jakubiskovou tvorbou zaoberal tri roky, kým som o ňom a jeho diele písal monografiu. Najradšej mám filmy Kristove roky, Zbehovia a pútnici a film Vtáčkovia, siroty a blázni. Možno je to tým, že Jakubisko spolupracoval s dobrými scenáristami a výsledkom bol silný príbeh vyrozprávaný obdivuhodnými filmovými obrazmi.
Aký je súčasný stav slovenskej kinematografie?
Zdá sa mi, že na Slovensku vývoj kráča v amplitúdach. Za tých posledných desať rokov sa sformovala vynikajúca generácia mladých dokumentaristov a animátorov. Problém tejto generácie však vidím v prílišnej atomizácii, stráca sa akési podhubie, ktoré dodávalo filmárom odvahy. Tvorili ho krčmy, kaviarne alebo súkromné semináre, kde sa diskutovalo do noci. Práve tam sa rodili témy, no aj tvorivé zoskupenia. Túto živú komunikáciu nenahradí nič sprostredkované, ani mobily, ani maily.
Aké máte kritériá výberu pri seriáli Gen v STV, pri zrode ktorého stojíte?
Podtitul Galéria elity národa treba čítať doslovne i obrazne. V galérii visí len to, čo je kvalitné. Chceme, aby v tejto galérii boli portréty všetkých, ktorí zanechali výraznú stopu v tomto kultúrnom priestore. Aby portrét bol čo najvýstižnejší, pokúšame sa nájsť režiséra, ktorý by sa dokázal čo najbližšie dostať k portrétovanej osobnosti.
Neznie na Slovensku elita skôr ako nadávka?
Elita je skupina ľudí, ktorá dejiny nielen posúva ďalej, ale dokáže niekedy určité tendencie vývoja aj presmerovať. Tvoria ju ľudia, ktorí formujú určitý charakter či štýl jednotlivých oblastí.
Koľko dielov by sa malo nakrútiť?
Keď ich bude sto, bude to dobré. Keď dvesto, bude to vynikajúce a keby ich bolo tristo, bolo by to fantastické. Osobností máme veľa, horšie je to s financiami. Tých je málo aj vtedy, keď ich je dosť.
Značke Gen dal kontúry Fero Fenič, čo v praxi znamená Gen.sk?
Gen.sk je legálne kúpený formát. Bolo by veľmi nízke začínať niečo krádežou a bolo by úplne zbytočné plytvať kreativitou na vymýšľanie niečoho, čo dobre fungovalo.
Ak si niekto pozrie dokument o architektovi Štefanov Svetkovi, ktorý je autorom obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu, určite si pripomenie aj nekonečné diskusie o energetickej náročnosti tejto budovy.
Filmy Genu nechcú kritizovať, ale zaznamenať výpovede ľudí, ktorí si zaslúžia našu pozornosť. Podľa mňa budova Slovenského rozhlasu je pozoruhodná, patrí určite medzi to najlepšie, čo slovenská architektúra vyprodukovala.
Naše galérie sú dosť prázdne. Len ich nestíhame navštevovať, či po nich ani netúžime?
Galérie musia konkurovať veľkej ponuke. Navyše je tu istý fenomén - v súčasnosti človeku akoby stačilo z médií vedieť, že nejaká výstava tu je. Ja napríklad sledujem výsledky tenisu, ale už nie zápasy. Väčšina ľudí sa takto správa k umeniu, nie je to pre nich priorita. Každé obdobie má svoju oblasť, ktorú považuje za umenie. Teraz nám umenie zastupuje muzikál, predtým to boli operety, za čias Verdiho zas opery.
No nevzniká až tak veľa súčasných muzikálov, ktoré by reflektovali naše časy.
V Prahe robí muzikál už aj legenda rockovej muziky Michal Pavlíček. Neexistuje taká obskúrna osobnosť histórie, ktorá by sa nestala námetom muzikálu. Od Kleopatry až po Nostradama - všetci nakoniec zhoria v plameňoch muzikálu. Nechcem však byť prísnym kritikom, už len z toho dôvodu, že muzikál mi ako taký nesedí.
Máte to aj nejako teoreticky zdôvodnené?
Mne prekážajú už aj videoklipy. Dobrá hudba nemusí byť ničím dopĺňaná. Je veľmi málo takých videoklipov, ktoré hudbe pomohli, zväčša sa na nej len priživili. Keď som počúval The Wall od Pink Floyd, mohol som si k tejto hudbe pridať vlastný príbeh. Potom som videl film, niekto mi k hudbe násilne vnútil obraz a celkom sa mi vyprázdnila. Odvtedy nemôžem tú platňu počúvať.
Ste okrem iného aj poradcom predsedu parlamentu Pavla Pašku pri udeľovaní jeho cien za kultúru a humanitné vzdelanie. Nebojíte sa, že budete politicky onálepkovaný?
Kto chce nálepkovať, toho vaša aktivita a výsledky práce vôbec nezaujímajú. Myslím si, že brať umenie ideologicky nie je dobrá cesta. Keď napríklad vynikajúci skladateľ Ilja Zeljenka alebo skutočná morálna autorita, zakladateľ slovenskej religionistiky Ján Komorovský, dostali cenu za svoje celoživotné dielo, a ja som mohol tomu dopomôcť, tak to za to onálepkovanie stálo.
Myslíte si, že máme stále ideologickú kultúru?
Väčšina kultúry je už voči ideológii imúnna, to však neznamená, že isté skupiny na oboch stranách by ju takú mať nechceli. Kultúra je však kultúrou so všetkými racionálnymi a iracionálnymi spormi. Spory netreba podceňovať, ale ani preceňovať, dôležité je však len to, čo zostane. Napríklad v Bratislave máme Divadlo Aréna, ktoré bolo rekonštruované za vlády HZDS. Dnes má celkom iného riaditeľa, o pár rokov tam bude ešte niekto iný, ale divadlo tu stojí.
Aj Hitlerov architekt Albert Speer chcel, aby po ňom niečo zostalo.
Speer nemal problémy ako architekt, ale ako architekt hospodárstva tretej ríše, pretože dal svoju inteligenciu do služieb politického systému a ekonomiky, ktoré rozpútali dejinnú katastrofu netušených rozmerov. Niekedy treba oddeľovať dielo od života. Zoberme si ako príklad Martina Heideggera. Bol jedným z najinvenčnejších filozofov všetkých čias. Nevážime si ho pre jeho nacistickú minulosť, ale pre dielo, bez ktorého sa nedajú napísať nijaké solídne dejiny filozofie.
Časopis .týždeň vás nedávno zaradil medzi 25 najvplyvnejších Slovákov. Čo by ste k tomu povedali?
Ironicky povedané, potešilo ma to, veď koho by to netešilo. Vážne povedané, neviem, ako na to prišli. Je to zároveň jeden zo symptómov doby, ktorá nemá vlastné meno. Veď ako by aj mohla mať, keď sa v nej dejú takéto šialenosti, že mňa niekto zaradí medzi najvplyvnejších Slovákov?
Peter Michalovič (1960) Vyštudoval filozofiou a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde od roku 1987 pôsobí. Okrem toho externe prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Zaoberá sa estetickou teóriou štrukturalizmu a postštrukturalizmu. Je autorom knižných publikácií: Az idióma keresése (1997); Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu (1997, spolu s Pavlom Minárom); Orbis terrarum est speculum ludi (1999); Krátke úvahy o vizualite a filme (2000); Dal Segno al Fine (2003); Omnibus in omnibus (2004); De disciplina et arte (2005); Juraj Jakubisko (2005, spolu s Vlastimilom Zuskom); Interpretatio. Fila - Klimt. (2007). V súčasnosti mu spolu s Vlastimilom Zuskom vychádza na AMU v Prahe rozsiahla monografia Znaky, obrazy a stíny slov. Žije v Bratislave. Je rozvedený a má jedného syna.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; príloha Kumšt, s. 7; Zavacká Marína)
"Niektorým médiám a opozičným poslancom záleží na tom, aby sa parlament stal miestom politického boja," konštatoval nedávno pobúrene sám predseda Pavol Paška. Nemýlil sa.
Záleží. Dokonca to musí byť záujmom každého demokrata. Inak sa politický boj prenesie na ulicu do občianskej vojny alebo sa úplne zmrazí v totalitnom režime.
Skúsme si predstaviť prvorepublikový parlament roku 1935, keď do poslaneckej snemovne nastúpilo 300 poslancov zo 14 kandidačných listín. Za svojich voličov tam politicky bojovali sociálni demokrati, národní socialisti, agrárnici, živnostníci, ľudáci, ľudovci, komunisti a ďalší, šesť mandátov (z toho jeden pre Slováka, Jána Iváka) dokonca získala Národná obec fašistická. Strany sa líšili aj podľa národnosti voličov či ich náboženstva... Jednoducho, chaos. Aj vtedy sa našli politici, čo pochopili, že tadiaľto im cesta k moci nevedie. A uspeli, hoci treba priznať, že v tom čase mali pre túto myšlienku silnú zahraničnú podporu.
Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorá získavala v demokratických voľbách na Slovensku maximálne tretinu hlasov a počet jej percent dokonca klesal, sa vyhlásila za jedinú reprezentantku národa. Vytvorila si stranícke ozbrojené zložky, zmocnila sa vlády, konkurenčné strany pohltila, rozpustila alebo rovno zakázala. Zaujímavé bolo, že zákaz postihol popri komunistoch i Slovenskú národnú stranu, kde časť predstaviteľov vzdorovala povinnému zlučovaniu. HSĽS zorganizovala "voľby", pri ktorých mali voliči dovtedy nevídanú úlohu - nie voliť, ale potvrdzovať svojím hlasom jedinú predloženú kandidačnú listinu.
To celé sa vtedy dialo pod heslom "autonómie pre Slovensko", ktorej cieľom bolo, ako sa ihneď ukázalo, nie ovládnutie Slovenska "Slovákmi", ale priamo ľudákmi.
Nie samospráva, ale na vydelenom území likvidácia demokratického režimu, a to silou, ktorá sa v demokratických voľbách na tomto území nedokázala väčšinovo presadiť.
O desať rokov tento proces zopakovali komunisti. Aj im prekážal parlament, v ktorom sa proti nim niekto odvážil politicky bojovať. Za dverami je výročie začiatku tohto prevratu, 6. októbra 1938. Uvidíme, kto preň bude mať slová chvály.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; www.sme.sk; Z domova, 10:00, s. -; sita)
BRATISLAVA 12. septembra (SITA) - Opozícii sa nepáči, že koalícia predložila do parlamentu novelu zákona o hlavnom meste SR Bratislave bez politického konsenzu. Podľa opozičných strán koaliční poslanci Ján Zvonár, Rafael Rafaj a Viliam Jasaň navrhli novelu, ktorá si vyžaduje dohodu koalície a opozície, pretože sa týka hlavného mesta. Poslanec za SDKÚ-DS Pavol Kubovič v pléne označil predložený návrh za účelový. Vyzval predkladateľov, aby návrh stiahli a hľadalo sa také riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým. "Voláte po konsenze, hľadáte ho desať rokov, hľadáte ho doteraz," zdôraznil poslanec Ján Zvonár (Smer-SD) a zároveň sa spýtal, prečo konsenzus nenašli už dávnejšie. Poslanec za SMK Gyula Bárdos upozornil, že diskusia pri schvaľovaní novely sa môže obmedziť len na licitovanie, o koľko sa zníži počet poslancov v mestskom a miestnych zastupiteľstvách namiesto toho, aby sa hovorilo o skutočne odborných problémoch.
Podľa novely Bratislava má dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu, použiť ich má na splnenie funkcií hlavného mesta a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska. Ministerstvo financií s tým zásadne nesúhlasí, pretože by sa porušili zásady fiškálnej decentralizácie. V stanovisku k novele navyše upozorňuje, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa s takýmito výdavkami nepočíta.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská kritizovala, že v návrhu sa nehovorí o vytvorení samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Bratislavu, ale každý rok sa má rokovať o finančnom balíku, ktorý dostane. "Bratislava si nezaslúži, aby sa každý rok pri tvorbe rozpočtu stala predmetom politického handlovania," povedala v pléne Žitňanská. Rovnako ako jej opoziční kolegovia kritizovala, že novela nerieši reálne problémy Bratislavčanov a Bratislavy. Zákon podľa nej tvorili starostovia, poslanci sa k textu dostali až v závere celého procesu a občania vôbec. "Je výsledkom politických dohôd medzi starostami o deľbe kompetencií a prerozdeľovaní peňazí," dodala s tým, že SDKÚ-DS návrh nepodporí.
V mestskom zastupiteľstve má pracovať menej poslancov. Po novom má byť 45 poslancov namiesto súčasných 80. Poslanci mestského zastupiteľstva majú v kompetencii predovšetkým kontrolu hospodárenia a nakladania s majetkom hlavného mesta, schvaľujú rozpočet, zavádzajú a rušia miestne dane. Počet poslancov sa má znížiť aj v miestnych zastupiteľstvách. Starosta mestskej časti má mať zástupcu, ktorý ho nahradí v čase neprítomnosti. Zástupcu si má vybrať starosta spomedzi poslancov, ktorí mu ho musia zvoliť. Miestne zastupiteľstvo na návrh starostu určí, ktoré kompetencie smie vykonávať zástupca starostu.
Novela zakotvuje funkciu hlavného architekta Bratislavy, ktorý bude zamestnancom Bratislavy. Na návrh primátora ho má voliť a odvolávať mestské zastupiteľstvo. Jeho úlohou okrem iného má byť organizovanie spracovania územného plánu hlavného mesta a jeho aktualizácie, koordinácia územnoplánovacej činnosti na území Bratislavy a zabezpečenie vypracovania záväzných stanovísk Bratislavy k investičnej činnosti.
Parlament by mal hlasovať o posunutí novely do druhého čítania na budúci týždeň. Predkladatelia navrhujú, aby novela bola účinná od začiatku budúceho roka.
Predsedajúci Pavol Paška prerušil rokovanie 27. schôdze, poslanci sa opäť stretnú v utorok o 9:00.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 3; ama)
Rozhovor. Minister vnútra Robert Kalinák (Smer-SD) o tom, aká bude podoba opätovne predloženého cestného zákona, pre Hospodárske noviny:
Je presvedčený, že neschválený cestný zákon môže predložiť skôr, ako je predpísaná polročná lehota.
Ako to bude s návratom cestného zákona do parlamentu?
K presnej podobe budeme mať stretnutie v utorok (dnes, póz. red.) pred predložením na rokovanie vlády. Bude mať však veľmi blízko k tomu zneniu, ktoré sme predložili do vlády už predtým.
Prezident Ivan Gašparovič vetoval zákon kvôli vyvlastňovaniu pozemkov pod diaľnice, ktoré doň vsunul pozmeňujúcim návrhom poslanec Smeru Peter Pelegrini (Smer-SD). Ďalším dôvodom bolo, že by v budúcnosti mali robiť skúšky na vodičák súkromné subjekty. Zostanú v zákone tieto sporné ustanovenia?
Poslanecký návrh pána Pelegriniho nemá dôvod byť vo vládnom návrhu, takže ten tam nebude určite. Pokiaľ ide o skúšky v autoškole, to si myslím, že bude ešte predmetom odborného rokovania, ale my sme si za tým návrhom stáli, pretože Slovensko je európskou výnimkou v tejto oblasti a týmto by sa dostalo na európsku úroveň.
Máte istotu, že predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) bude tento rýchly návrat cestného zákona do parlamentu akceptovať?
Ja som dostal tento postup odporučený od vedenia parlamentu a aj od právnikov legislatívnej sekcie. Existuje priamy precedens, ktorý bol vykonaný s odvolaním sa na toto ustanovenie. V tom čase dokonca sedel v ústavnoprávnom výbore, ktorý to uznesenie prijal, aj ústavný právnik Peter Kresák, takže nerozumiem tomu, o čom teraz či Kresák, alebo Daniel Lipšic (KDH) hovoria, keďže toto sa odohralo za ich fungovania. Podľa mňa majú len krátku pamäť. Tá šesťmesačná lehota slúži predovšetkým pre prípady, ak je zákon odmietnutý v prvom alebo druhom čítaní ako návrh, ktorý parlamentom neprešiel. Vôľa parlamentu schváliť tento zákon prejavená bola, len nebolo prelomené prezidentské veto.
Ako budú podľa vás reagovať ľudia z ĽS-HZDS, keď právny názor predsedu strany Vladimíra Mečiara je, že treba čakať pol roka?
Myslím si, že to nikdy takto striktne nepovedal. Skôr to bolo tak, že si ešte nebol istý, či ten výklad je správny, ale nepovedal, že je nevyhnutné, aby sa čakalo. Takýto signál som od neho ani ja nedostal, ale uvidíme, zariadime sa podľa možností, ktoré parlament urobí. Parlament je ten, ktorý je zodpovedný za prijímanie zákonov.
Aká bola vaša bezprostredná reakcia, keď zákon poslanci neschválili?
Bol som veľmi smutný. Neviem, ako sa to dá viac charakterizovať, keď človek po viac ako poldruharočnej práci, tisíckach stretnutí, vyjednávaní a rokovaní nakoniec spolu s hlasmi zo zahraničia, ktoré hovoria, že je to veľmi dobrý zákon, ktorý nám závidia, dopadne takto. Bojujeme za to, aby sa zákon dostal naspäť a dnes už sme pripravení na každú alternatívu.
Skutočne veríte, že to bola nešťastná zhoda okolností?
Áno.
Naozaj?
Určite, lebo ak by to chcel byť z ich strany nejaký signál, nehlasoval by celý poslanecký klub HZDS. Tak je to štandardne. Tým, že časť hlasovala a časť nie, nikto nemohol mať presne zrátané, koľko ich je. Naozaj si myslím, že to bola náhoda.
Pôjdete teraz s týmto zákonom do parlamentu s obavami, že sa situácia zopakuje?
Vždy je taká alternatíva, ale sme tu na to, aby sme bojovali.
Už ste avizovali, že ak sa zákon zasa nepodarí schváliť, pôjdete cestou novely.
Ktoré ustanovenia by ste menili medzi prvými ako kľúčové?
Hlavné piliere bezpečnosti, teda ustanovenia, ktoré smerovali proti cestným pirátom, proti alkoholu za volantom, reflexné prvky pre chodcov a cyklistov, zníženie rýchlosti v obci, zákaz predbiehania kamiónov. To sú všetko veci, ktoré by v prípade neúspechu museli ísť do čiastkových noviel.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; s. 2; Kern Miroslav)
Parlamentná rokovacia sála bola včera takmer prázdna. Poslanci si svoje povinnosti sami uľahčili.
BRATISLAVA. Poslanci si včera o dve hodiny predĺžili aj tak predĺžený víkend. Hoci sa parlamentná schôdza začala v utorok a pracovný týždeň poslanca sa končí počas rokovaní každý piatok o 14.00, poslancom sa aj táto výhoda, ktorú si sami pridelili, málila. Vo štvrtok podvečer sa šéf parlamentu Pavol Paška (Smer) zákonodarcov spýtal, či je "všeobecný súhlas" s tým, aby si piatkové rokovanie skrátili do 12.00 a o 11.00 nehlasovali, ako je to obvyklé. Súhlas prišiel okamžite.
Ako vyzeralo piatkové predpoludnie v slovenskom parlamente? Výrazná väčšina z poslancov v rokovacej sále neobsedela. Denník SME napočítal po hodine a pol po začiatku rokovania v sále 35 zo 150 poslancov. V prezenčnej listine sa pritom objavilo až 109 podpisov.
Nezáujem o rokovanie spôsobilo predovšetkým zrušenie dopoludňajšieho hlasovania. Účasť na rokovaní sa totiž sleduje a najväčším absentérom hrozí krátenie platu. Takto stačilo do parlamentu prísť podpísať sa a vzápätí odkráčať.
"Nepopieram, že je situácia v piatky zložitá, ale faktom je, že poslanci prichádzajú v pondelok," povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer). Priznáva, že skôr zvyknú domov odchádzať najmä poslanci z východného a zo stredného Slovenska.
"Hovoríte, že poslanci boli na rokovaní, ale neboli prítomní v sále. To neznamená, že si neplnili povinnosti," povedal bývalý šéf parlamentu Pavol Hrušovský. Predseda KDH si myslí, že by poslanci mali viac pracovať, ich mandát však nie je odvodený od času, ktorý strávia v sále, ale od schopnosti zodpovedne sa rozhodovať, navrhovať a schvaľovať zákony.
Tesne pred skráteným koncom sedeli tam, kde mali, štyria z 50 poslancov Smeru, traja z 28 poslancov SDKÚ, jedna poslankyňa z 20-členného klubu SMK, traja z 19 poslancov SNS, jeden z 15 zástupcov HZDS a jediný z deviatich zákonodarcov KDH. V sále vytrvali po väčšinu dňa len všetci štyria poslanci z novej strany Konzervatívnych demokratov Slovenska Vladimíra Palka.
Text k foto: Poslanci odišli na víkend skôr.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; www.topky.sk; Domáce, 20.00, s. -; SITA)
BRATISLAVA - Podľa predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu, je oficiálnou politikou Maďarska dlhodobo politika veľkomaďarského šovinizmu, ktorá ohrozuje nielen Slovensko a susedné štáty, ale celú Európu.
Uvádza sa to vyhlásení, ktoré poskytlo agentúre SITA tlačové oddelenie strany. Reaguje ním na činnosť Fóra poslancov Karpatskej kotliny (FPKK), ktoré sa uskutočnilo od piatku do soboty v Budapešti.
"SNS ho považuje za priamy nástroj Budapešti na jej zasahovanie do vnútorných záležitostí okolitých štátov a najmä za priamy dôkaz snáh Maďarska, smerujúcich k vytvoreniu jednotnej maďarskej politickej štátnosti," píše Slota.
Prostredníctvom fóra podľa neho maďarský parlament "zjednocuje všetkých politikov maďarskej národnosti z okolitých štátov, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a na základe programu, ktorým je kultúrne, ekonomické, sociálne a najmä politické zjednocovanie Maďarov v Európe - de facto vzkriesenie Veľkého Uhorska ich poveruje konkrétnymi úlohami".
Podľa Slotu je neprípustné, aby občania SR maďarskej národnosti (poslanci) plnili programové ciele a úlohy Budapešti, ktoré jednoznačne ohrozujú záujmy a územnú celistvosť Slovenska. Národniari budú podľa neho žiadať v utorok šéfa parlamentu Pavla Pašku o zvolanie politického grémia Národnej rady SR.
Na najbližšiu schôdzu chce tiež navrhnúť bod, v ktorom by poslanci SMK informovali slovenský parlament o obsahu rokovania fóra v Budapešti, na ktorom sa zúčastnili. SNS tiež navrhne ďalšie kroky, ktoré by zastavili nebezpečnú politiku Budapešti.
Fórum poslancov Karpatskej kotliny vzniklo v septembri 2003 na podnet predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej, jeho poslanci sa stretávajú raz za rok.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 4; kdz, SITA)
BRATISLAVA (kdz, SITA) - Kto môže za napäté slovensko-maďarské spolunažívanie? Maďarský prezident László Sólyom si myslí, že dobré vzťahy medzi oboma krajinami narušujú len vyjadrenia Jána Slotu. Šéf národniarov vidí problém len v predstaviteľoch maďarskej menšiny.
Maďarský prezident v sobotu v Piešťanoch na summite prezidentov V4 uviedol, že slovensko-maďarské vzťahy sú nielen na lokálnej a regionálnej úrovni, ale aj medzi ministerstvami oboch štátov dobré, kazia ich len výroky predsedu vládnej SNS Jána Slotu.
Sólyom tiež reagoval na zverejnený prieskum medzi mladými ľuďmi, študentmi, podľa ktorého viac ako tretina z nich nenávidí Maďarov a chce, aby odišli na druhú stranu Dunaja.
Podľa Sólyoma by to tak pravdepodobne nebolo, keby vo vrcholovej politike nebol človek, ktorý je proti Maďarom. Kritizoval tiež, že slovenská vláda nikdy nepovie, že nesúhlasí s výrokmi Jána Slotu, ale reaguje tým, že nejde o postoj vlády, ale len o výroky člena jednej z koaličných strán.
Slota, naopak, tvrdí, že slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi zlé. "Všetci sa usmievajú, všetci sa potľapkávajú po pleciach, ale v konečnom dôsledku každý cíti, že vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú na bode mrazu," vyhlásil Slota.
Podľa neho to však nie je problém Slovenska, ale je to problém, ktorý bol vygradovaný predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku. "Tí doslova a do písmena vydierali a vydierajú slovenskú vládu. A nielen slovenskú, ale aj maďarskú. Maďari veľmi intenzívne manipulujú s maďarskou kartou na Slovensku aj vo svojich vlastných politických ambíciách pred parlamentnými voľbami v Maďarsku," vyhlásil Slota.
Slota tiež reagoval na zasadnutie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ktoré sa uskutočnilo cez víkend v Budapešti. Podľa Slotu prostredníctvom fóra maďarský parlament "zjednocuje všetkých politikov z okolitých štátov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a na základe programu, ktorým je kultúrne, ekonomické, sociálne, a najmä politické zjednocovanie Maďarov v Európe - de facto vzkriesenie Veľkého Uhorska - ich poveruje konkrétnymi úlohami".
Národniari budú dnes žiadať šéfa parlamentu Pavla Pašku o zvolanie politického grémia Národnej rady SR. Na najbližšiu schôdzu chce tiež navrhnúť bod, v ktorom by poslanci SMK informovali slovenský parlament o obsahu rokovania fóra v Budapešti, na ktorom sa zúčastnili.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Šport; s. 27; Felix Ján)
Podľa predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu, je oficiálnou politikou Maďarska dlhodobo politika veľkomaďarského šovinizmu, ktorá ohrozuje nielen Slovensko a susedné štáty, ale celú Európu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré poskytlo agentúre SITA tlačové oddelenie strany. Reaguje ním na činnosť Fóra poslancov Karpatskej kotliny (FPKK), ktoré sa uskutočnilo od piatka do soboty v Budapešti. "SNS ho považuje za priamy nástroj Budapešti na jej zasahovanie do vnútorných záležitostí okolitých štátov a najmä za priamy dôkaz snáh Maďarska, smerujúcich k vytvoreniu jednotnej maďarskej politickej štátnosti," píše Slota. Národniari budú dnes žiadať šéfa parlamentu Pavla Pašku o zvolanie politického grémia Národnej rady SR.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Zotrvanie ministra spravodlivosti Štefana Harabina (ĽS-HZDS) vo vláde je pre slovenskú politiku tragédiou, vyhlásil v diskusnej relácii televízie TA3 predseda KDH Pavol Hrušovský. Dodal, že za viacnásobné klamstvá by mal predseda vlády Harabina odvolať. Kontakt ministra s údajným členom drogovej mafie Bakim Sadikim nie je indíciou, ale faktom, ktorý potvrdil aj generálny prokurátor, zdôraznil. "Ak zanecháme vo verejnosti dojem, že politici si môžu všetko dovoliť, obávam sa strašných následkov, ktoré to môže v budúcnosti zanechať," varoval Hrušovský. Podľa neho Harabin nemôže stáť na čele rezortu, ktorý "má garantovať spravodlivosť a istotu ľuďom, že sa v tomto štáte súdne spory rozhodujú objektívne a nezávisle".
Podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD) si naopak myslí, že Harabin sa pred poslancami "úspešne obhájil". Spochybnil tiež spôsob, akým sa k prepisu rozhovoru medzi Harabinom a Sadikim dostal Daniel Lipšic z KDH. Zaráža ho, že Lipšic disponuje odposluchmi, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu spracovania, pričom nikdy nepôsobil na prokuratúre. "Koľko má ešte takých záznamov?" opýtal sa. Podľa Číža mal byť prepis rozhovoru, ktorým Lipšic argumentoval pri návrhu na odvolanie Harabina, skartovaný. Situácia, keď po Slovensku nezákonne kolujú odposluchy, ktoré sú využívané na likvidáciu politických oponentov, je podľa neho dôvodom, aby sa tým zaoberalo ministerstvo vnútra.
Nie je dôležité to, či odposluch bol urobený legálne alebo nelegálne, ale to, že jeho obsah nasvedčuje prepojeniu Harabina na vtedy jedného z najväčších bosov albánskej drogovej mafie, tvrdil Hrušovský. Ten verí svojmu straníckemu kolegovi Lipšicovi, že odposluch získal legálnym spôsobom.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; V politike; 19.55; 30 min.; ORAVOVÁ Ľuba)
Ministra spravodlivosti Š. HARABINA poslanci opozície neodvolali, dôvodom mali byť jeho kontakty s B. SADIKIM, ktorý je označovaný za šéfa drogovej mafie. Koalícii ale jeho vysvetlenie stačilo. Minister sa však musel ospravedlniť za svoje výroky počas rozpravy na mimoriadnej schôdzi parlamentu.
Podľa podpredsedu parlamentu M. ČÍŽA odzneli v parlamente výroky, ktoré pri nie dobrej vôli mohli byť označené aj za antisemitské, je však presvedčený, že ani V. MEČIAR a ani Š. HARABIN to takto nemysleli. Tieto výroky boli nešťastné, možno neuvážené, ale nie také, aby vyvolali tú situáciu, akú vyvolali. Ako dodal, Š. HARABIN sa stretol aj s predstaviteľmi židovskej obce, vysvetlili si situáciu a pre Smer je preto táto otázka uzavretá. Pokiaľ ide o kauzu ministra HARABINA a jeho vzťahov s údajným bossom podsvetia, dodal, že nenašli nič, čo by mohlo ministra diskreditovať. Podľa neho je telefonický rozhovor s B. SADIKIM len istou indíciou o možnosti istého kontaktu a listiny, ktoré boli predložené do parlamentu, preukazujú istý znak falšovania. Spôsob obhajoby Š. HARABINA považujú za dostatočný a preto mu Smer vyjadril podporu a dôveru. Zdôraznil, že treba riešiť aj otázku, ako sa D. LIPŠIC dostal k prepisu odposluchu rozhovoru Š. HARABINA a B. SADIKIHO, pričom takéto odposluchy už mali byť dávno skartované. Odpoveď si žiada aj otázka, koľko má D. LIPŠIC ešte takýchto záznamov a ako sa interpretujú, lebo jeho cieľom nie je odkrývať pravdu, ale diskriminovať protivníkov. Smer nemá podľa M. ČÍŽA záujem veci ďalej akcelerovať, ale ak sa situácia neupokojí, začnú klásť tieto otázky verejne aj v parlamente. Pripomenul tiež, že aj poslanci súčasnej opozície mali kontakty s ľuďmi, ktorí boli súdení a odsúdení za trestné činy.
Podľa predsedu KDH P. HRUŠOVSKÉHO sa minister za svoje výroky neospravedlnil, jedna veta, ktorú povedal, je málo na to, aby sa s ňou dalo uspokojiť. Schôdza o odvolávaní Š. HARABINA bola podľa neho najhoršou, na akú si pamätá. Podľa P. HRUŠOVSKÉHO sa treba zaoberať problémom, že minister spravodlivosti a podpredseda vlády klamal, otázka, či išlo o osobné alebo antisemitské výroky nie je podstatná, podstatné je to, že minister klamal poslancom aj verejnosti. Konať by mal podľa predsedu KDH premiér, ktorý nesie v tejto chvíli politickú zodpovednosť, v hre je totiž otázka štátu, cti, morálky a pravdy, ako aj základnej slušnosti. Premiér totiž nemôže hovoriť, že vláda je proti antisemitizmu a neznášanlivosi, ak vedľa neho sedí minister, ktorý má takéto vyjadrenia. Pritom nejde o vyjadrenia náhodné, ale vopred pripravené, lebo Š. HARABIN ich čítal. P. HRUŠOVSKÝ zopakoval, že v prípade predložených dôkazov proti š. HARABINOVI nejde o žiadne indície, ale o dôkazy, ktorých pravosť potvrdil aj generálny prokurátor. Otázkou nie je, či a ako vznikol odposluch, ale že potvrdzuje kontakty terajšieho ministra na jedného z bossov drogovej mafie. P. HRUŠOVSKÝ je presvedčený, že D. LIPŠIC, ak to bude potrebné, dokáže, že tento prepis získal legálne. Osobne ho však zaráža to, že koalícii viac prekáža, ako sa D. LIPŠIC dostal k tomuto materiálu, ako to, že takýto materiál existuje a že medzi HARABINOM a SADIKIM nebol jednoduchý vzťah.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2,5 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)
M. TVAROŽEK, moderátor:
"Národná rada rokuje v prvom čítaní o novele zákona o Bratislave, ktorá zásadne mení 18 rokov starú legislatívu. Do parlamentu však návrh predložili koaliční poslanci bez toho, aby ho odobrilo mesto, čo ostro kritizuje opozícia. Z Národnej rady informuje Petra MAŤAŠOVSKÁ."
P. MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka:
"Dobrý deň. Novela zákona o Bratislave je kompromisom, povedal jej predkladateľ, starosta Rače a poslanec Smeru-SD Ján ZVONÁR."
Ján ZVONÁR:
"Po dlhých a zložitých rokovaniach medzi odborníkmi z magistrátu a starostami mestských častí došla táto novela zákona do takej situácie, ktorá umožňuje optimálne riešenie problematických otázok."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"Opozícia kritizovala ani nie tak obsah novely, ako skôr spôsob, akým sa dostala do parlamentu. Boli ste netrpezliví - odkázala predkladateľom Lucia ŽITŇANSKÁ z SDKÚ-DS."
Lucia ŽITŇANSKÁ:
"Návrh zákona, ktorý je predkladaný ako poslanecký, nebol na verejnom pripomienkovom konaní, vyhovuje starostom, ale prináša veľmi málo Bratislavčanom."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"Nebolo to narýchlo, oponoval Ján ZVONÁR."
J. ZVONÁR:
"Tento zákon bol pripravený v máji, ja som ho mal predložiť v máji. Som kvôli tomu, aby sa o tomto zákone mohlo rokovať čakal, aby bol zákon predložený do Národnej rady načas a mohol byť prerokovaný a začať účinný od 1. 1. roku 2009."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"Novela nanovo prerozdelí príjmy medzi mesto a mestské časti napríklad tak, že z predaja nehnuteľného majetku mesta dostane mestská časť už iba 10 percent a opačne. Návrh je účelový, myslí si exstarosta Ružinova a poslanec SDKÚ Pavol KUBOVIČ."
Pavol KUBOVIČ:
"Jediné na čom vám záleží, sú prechodné ustanovenia, ako urvať finančné prostriedky bez súhlasu mestských poslancov do mestských častí."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"Nezávislý poslanec František MIKLOŠKO plénum upozornil."
František MIKLOŠKO:
"Tu mi je trošku podozrivé, že na zákone o hlavnom meste krajiny sa dohadujú starostovia, ktorí samozrejme majú eminentný záujem, aby si budovali svoje časti, čiže prosím vás, rád by som vás upozornil, že tuná je vec, ktorá sa týka celej krajiny."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"V pléne sa sporili najmä Bratislavčania z oboch politických táborov. Podľa podpredsedu Národnej rady Miroslava ČÍŽA zo Smeru by opozícia kritizovala zákon, aj keby prešiel vládou."
Miroslav ČÍŽ:
"Keby vláda priložila tento návrh, presne viem, čo by sme tu počúvali, že vláda vnucuje Bratislavčanom zákon."
P. MAŤAŠOVSKÁ:
"Novela zákona o Bratislave okrem nového prerozdelenia financií z predaja nehnuteľností počíta aj s redukciou počtu miestnych poslancov v zastupiteľstvách. O tejto norme budú poslanci hlasovať v utorok."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Plus jeden deň; s. 3; Bieliková Juliána)
ŠAŠTÍN-STRÁŽE - Úžasná obeta! Asi desaťtisíc veriacich včera neváhalo a napriek silnému dažďu a zime sa prišlo pomodliť k patrónke Slovenska na národnú púť do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie do Šaštína. Ruky k modlitbe zopäl aj prezident Ivan Gašparovič.
Svätú omšu celebroval z pódia pred bazilikou bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. "Naša patrónka, Sedembolestná Panna Mária, nech je pre nás všetkých príkladom a povzbudením do každodenného života," vravel arcibiskup v kázni. Spomenul aj niekoľko príbehov z jej života.
Tisícky veriacich zo všetkých kútov Slovenska sa začali pred bazilikou schádzať už niekoľko hodín pred omšou. Nechýbali medzi nimi starenky, mamičky s deťmi či mládež. Ani silný lejak a nepríjemný chlad im nezabránil vypočuť si takmer hodinové kázanie. "Očakávali sme síce viac ľudí, no prišlo ich veľmi veľa vzhľadom na počasie. Títo veriaci preukázali veľmi silný vzťah k Bohu," povedal jeden z organizátorov púte Rastislav Hamráček. Väčšina ľudí sa ukrývala pod dáždnikmi, ktoré doslova zaplavili záhradu pred bazilikou. Veriaci, ktorí sa pokúšali prejsť cez dav, sa tak okrem mlák na zemi museli vyhýbať aj nebezpečným špicom ochrany pred dažďom. Nakoniec sa však všetci spoločne modlili a spievali žalmy. Niektorí dokonca neváhali a kľakli si pred Bohom v modlitbe aj na premočenú zem.
Na púť tento rok prišiel aj prezident Ivan Gašparovič a s predstaviteľmi cirkvi sa aj naobedoval. Z politikov si okrem neho nedali omšu pred bazilikou ujsť ani Milan Hort, Július Brocka či kontroverzný poslanec za SNS Jozef Rydlo.
----
Text k foto - PREZIDENT A ARCIBISKUP: Ivan Gašparovič obedoval a diskutoval so Stanislavom Zvolenským.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.40; 2,5 min.; MEDZIHRADSKÝ René)
Gabriela MARCHEVSKÁ, moderátorka:
"Parlamentné obštrukcie HZDS, šokujúce neschválenie nového cestného zákona či spor o to, kto je pravým autorom pripravovaného sociálneho balíka. Tak to sú témy, ktoré rezonovali na politickej scéne tento týždeň."
René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:
"Na úvod septembrovej schôdze národnej rady to začalo medzi koaličnými partnermi iskriť hneď od začiatku. Šéf HZDS Vladimír MEČIAR totiž označil svojich koaličných partnerov za nedôveryhodných. Problém bol v tom, že Smer ani SNS nepodporili jeho návrh, ktorým chcel prešetriť, ako sa Daniel LIPŠIC z KDH dostal k prepisu telefonického rozhovoru ministra spravodlivosti s údajným drogovým bosom."
Vladimír MEČIAR (ĽS-HZDS), predseda strany (9.9.2008):
"Keďže Smer aj SNS sa ukázali ako partneri nedôveryhodní, oznamujem vám a tým aj Národnej rade, že o tomto návrhu viacej hlasovať nebudeme."
Rafael RAFAJ (SNS), poslanec NR SR (9.9.2008):
"Zlyhala nejaká koordinácia, musím to priznať. My sme ho nezablokovali, pretože v opakovanom hlasovaní, keď si pozriete, sme hlasovali za."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"MEČIAROV návrh teda neprišiel vinou Smeru a strana má na to jasný dôvod."
Miroslav ČÍŽ (Smer-SD), podpredseda NR SR:
"Zaregistroval som tlačovú besedu generálneho prokurátora, ktorý tvrdí, že teda tie materiály sú relevantné."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"MEČIAR v reakcii na výsledok hlasovania stiahol aj uznesenie k problematike týkajúcej sa uzatvárania zmlúv o prenájme vodného diela Gabčíkovo, čo je dlhodobá agenda Smeru, a potom v parlamente neprešiel ani prezidentom vetovaný cestný zákon. MEČIAR napriek tomu odmieta, že išlo o pomstu."
V. MEČIAR (9.9.2008):
"Nie, nie, je to náhoda, ktorá súvisí práve s tým nedorozumením, že hlasovať sa bude len o piatej aj o prezidentovom návrhu."
Martin PADO (SDKÚ-DS), poslanec NR SR (9.9.2008):
"Predseda parlamentu minimálne dvakrát alebo trikrát povedal, že sa bude hlasovať po každom jednom bode zvlášť."
Robert KALIŇÁK (Smer-SD), minister vnútra (9.9.2008):
"Som smutný z toho, že zákon nebol schválený."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Týždeň uzavrel spor medzi koalíciou a opozíciou o to, kto je autorom pripravovaného sociálneho balíčka pre dôchodcov, postihnuté osoby či rodiny. Podľa opozičnej SDKÚ totiž väčšina noviel sociálnych zákonov nie je z dielne ministerky TOMANOVEJ, ale ich autorom je bývala vláda."
Pavol FREŠO (SDKÚ-DS), poslanec NR SR (12.9.2008):
"To percento zhody je podľa nášho názoru možno vyše 80 percent."
Viera TOMANOVÁ (Smer-SD), ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny (12.9.2008):
"Nie je mojou ambíciou, aby som vyvracala tieto lži, pretože jednoznačne ľudia v roku 2006 predchádzajúcej vláde spočítali to, čo v rámci sociálnej oblasti pre nich pripravili."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"SDKÚ pripúšťa, že niektoré TOMANOVEJ zákony sú dobré. Napriek tomu prichádza s vlastnými návrhmi."
Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ-DS), exministerka práce, poslankyňa NR SR (12.9.2008):
"V prípade sociálnych služieb ma mrzí, že z nich úplne vypadli služby pre rodinu a pokúsim sa ich opäť vrátiť."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 2; Laciková Monika)
SDKÚ a KDH majú dnes sedieť s Csákyho stranou, aby si vyjednali miesta od štátu patriace opozícii.
Bratislava - Blokácia ostatnej časti opozície voči SMK sa pomaly končí. Podľa našich informácií majú SDKÚ-DS a KDH dnes s maďarskou koalíciou rokovať na neverejnom stretnutí. Pre stranu Mikuláša Dzurindu a hnutie Pavla Hrušovského je totiž nevyhnutné sadnúť si s nimi za rokovací stôl, ak chcú pre seba vybojovať nejaké miesta v kontrolných orgánoch štátu. V poslednom čase sa totiž objavujú informácie, že pri dosadzovaní na politické miesta, ktoré patria opozícii, vládna koalícia uprednostňuje SMK. Najnovšie ide o nominácie do Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Slovenského pozemkového fondu.
Keď sa rozdeľujú "fleky"
Po hlasovaní o Lisabonskej zmluve či niektorých rozhodnutiach Úradu pre verejné obstarávanie je výber ľudí SMK podľa ostatnej časti opozície ďalším dôkazom, že strana Pála Csákyho spolupracuje s koalíciou. V parlamente sa totiž hovorí, že v rade pozemkového fondu zasadne na jedno z dvoch opozičných miest kandidát SMK Richard Hamerlik. A taký istý scenár viacerí opoziční poslanci predpokladajú aj pri nominácii do dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Bol odkaz z ministerstva zdravotníctva, že to bude človek z SMK," uviedol pre HN zdroj z prostredia KDH.
O tom, že miesto v úrade má získať práve strana SMK, hovorí aj človek z vnútra Csákyho strany. Podľa neho sa pôvodne uvažovalo, že SMK má svojho kandidáta na túto pozíciu stiahnuť hneď, ako bude ich nominant zvolený do pozemkového fondu. "No už teraz vidíme, že je snaha dať aj tam človeka z SMK. Vyzerá to tak, ako keby sa týmto ľuďom rozdeľovali fleky, trafiky."
Kandidátom na tento post je podpredseda strany maďarskej koalície pre zdravotníctvo Imre Hugyivár. Ten svoju nomináciu pre HN potvrdil. Hugyivár je praktický lekár, pôsobí aj v komisii pre zdravotníctvo Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Nechcel sa vyjadriť k tomu, či minister s jeho menom súhlasil. "Je to otázka budúceho týždňa," uviedol Hugyivár. Podľa informácií HN predsedníctvo strany neuvažovalo o tom, že by nominovalo niekoho až po dohode s ostatnými stranami. Tento fakt potvrdil aj Hugyivár. "Na predsedníctve strany sme o tom zatiaľ nehovorili." O stoličku na zdravotníckom úrade má však vážny záujem aj SDKÚ. Ich nominant Marián Petko tam sedel do júla, kým ho spolu ostatnými na návrh vlády neodvolal parlament bez udania dôvodu.
Zatiaľ bez dohody
Minister zdravotníctva však môže vláde navrhnúť len jedného človeka, ktorého zvolí parlament. Malo by sa tak stať už na budúcej októbrovej schôdzi parlamentu. Najsilnejšia Dzurindova strana zatiaľ o novom kandidátovi mlčí. "Z neoficiálnych rozhovorov so Smerom je nám jasné, že nemôžeme navrhnúť meno Petko, lebo by bolo nepriechodné," tvrdí Viliam Novotný (SDKÚ). Podľa neho kandidát by mal vzísť z prostredia SDKÚ. Dôvodom má byť podľa neho to, že miesto by mala obsadiť najsilnejšia opozičná strana. Na jednom mene sa chcú dohodnúť s kresťanskými demokratmi. Novotný tvrdí, že ak sa všetky tri strany nedohodnú, opozícia ministrovi navrhne dve mená.
SMK je "k dispozícii"
Smer aj SMK naďalej spoluprácu odmotajú. "Žiadne dohody s SMK nemáme," hovorí predseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž. Predseda Pál Csáky tiež odmieta akékoľvek obvinenia zo spolupráce s koalíciou. "Nie je to pravda, tieto slová majú nulovú vážnosť. Nie sú na to žiadne dôkazy, považujem tieto výroky za pomýlené a politicky škodné." Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica je však SMK neutrálnou stranou, ktorá chce spolupracovať s opozíciou aj s koalíciou.
Podpredseda HZDS Miroslav Jureňa zase hovorí, že Csákyho strana pôsobí, ako "keby nebola ani v opozícii, ani v koalícii, ale k dispozícii."
Politológ Peter Horváth dáva slovám politikov za pravdu. Podľa neho, ak chce SMK niečo získať, musí minimálne hrať neutrálnu pozíciu Zmena postoja maďarskej koalície je podľa neho o to jednoduchšia, že obe opozičné strany ich odmietajú pozývať na rozhovory.
Do karát SMK podľa neho hrá aj tlak eurosocialistov voči slovenskej vláde. "Rakúsky podpredseda frakcie eurosocialistov Hannes Swoboda dáva otvorene najavo želanie, aby sa Csákyho strana stala po voľbách súčasťou vládnej koalície," hovorí Horváth. Práve eurosocialistom prekážalo spojenie Smeru s koaličným partnerom SNS. Výsledkom bolo zastavenie kandidatúry Smeru na plnohodnotné členstvo v PES v októbri 2006. Eurosocialisti dali Ficovej strane zelenú až vo februári tohto roku.
----
Čo vyčíta opozícia SMK:
* Lisabonská zmluva
Slovensko tento dôležitý medzinárodný dokument prijalo aj hlasmi SMK napriek bojkotu ostatnej časti opozície. SDKÚ-DS a KDH ju odmietali odhlasovať, kým koalícia neupraví niektoré časti tlačového zákona.
* Kniha Pála Csákyho
Predseda SMK mal podľa svojho predchodcu Bélu Bugára žiadať od premiéra Roberta Fica miliónovú dotáciu pre vydavateľstvo Madách Posonium, ktoré vydalo aj jeho knihu "Sny zarosených rán". Csáky vraj peniaze pýtal na stretnutí ku školskému zákonu.
* Tender na elektronické mýto
SDKÚ-DS a KDH sa nepozdáva postup Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý vedie nominant SMK Béla Angyal. Obviňujú úrad z netransparentného priebehu výberového konania s vopred určeným víťazom.
----
Text k foto
Opozičná idylka spred hlasovania o Lisabonskej zmluve sa síce nevracia, ale lídri strán, zľava Pál Csáky, Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský, by dnes mali nájsť spoločnú reč.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Šport; s. 27; Felix Ján)
- "Vnímam, ako by boli úradníci na ministerstve financií 'geneticky' nakazení od Mikloša" vyhlásil v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 v súvislosti s prvým návrhom štátneho rozpočtu podpredseda ĽS-HZDS Miroslav Jureňa.
- Zotrvanie ministra spravodlivosti Štefana Harabina (ĽS-HZDS) vo vláde je pre slovenskú politiku tragédiou, vyhlásil v diskusnej relácii televízie TA3 predseda KDH Pavol Hrušovský.
- Podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD) si naopak myslí, že Harabin sa pred poslancami "úspešne obhájil".
- V diskusnej relácii STV O 5 minút 12 minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) povedal, že každý zákon a každá lumpárina predchádzajúceho obdobia majú svoje medzery a "my sme tú medzeru našli".
- Podľa predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša, sa táto vláda snaží mediálne presunúť ťažisko problému čo najďalej od seba.
- Naša diplomacia je vraj neschopná. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to vyhlásil nezávislý poslanec Národnej rady SR František Mikloško.
- Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) nesúhlasí s myšlienkou, aby štát kompenzoval najchudobnejším vyššie ceny plynu z peňazí, ktoré štát vyberie z SPP vo forme dividend.
- Právo občanov na dobrú správu, nezávislosť ombudsmana, ale aj problematika záväznosti súdnych rozhodnutí pre orgány verejnej správy sú témy, o ktorých budú do štvrtka v Bratislave diskutovať verejní ochrancovia práv z krajín V4.
- Potlačiť civilizačné choroby, presadiť zdravotný štýl a ponúknuť zdravú alternatívu života je cieľom Žilinských dní zdravia, ktoré sa uskutočnia 18. a 19. septembra v Žiline.
- Súd rozhodol o väzbe pre bývalého člena Slovenskej informačnej služby Michala H., ktorého údajne v piatok zadržala polícia a obvinila z viacerých trestných činov. Informovala o tom televízia Markíza.
- Košickí hasiči, záchranná lekárska služba i polícia zachraňovali tri osoby, ktoré mali v sobotu popoludní nehodu v skalnom masíve Sivec, približne 20 kilometrov od Košíc.
- Dve mŕtvoly našli v nedeľu v Banskobystrickom kraji. Obhorené telo ženy v Sebechleboch a mŕtvolu muža neďaleko Hornej Vsi.
- Traja neznámi páchatelia v piatok na prístupovom lesnom chodníku smerom k chatovej lokalite za sídliskom Ťahanovce v Košiciach lúpežne prepadli 36-ročného Petra C. z Košíc.
- V sobotu skoro ráno oznámila na políciu v Bardejove 42-ročná Bardejovčanka, že jej 20-ročnú dcéru lúpežne prepadol okolo 3.45 na Komenského ulici v Bardejove neznámy páchateľ s kuklou na hlave.
- Pri vážnej nehode v lese pri obci Horné Otrokovce v okrese Hlohovec privalil traktor dvoch lesných robotníkov.
- Plávajúce kačice na Dunaji v Bratislave vyzbierali viac ako 500-tisíc (16 587 eur). Peniaze vyplávané počas podujatia Preteky kačíc medzi Novým a Starým mostom poputujú na rekonštrukciu známej gotickej veže v Sade Janka Kráľa v Petržalke.
- Starostovia obcí, ktoré majú vyššie percentuálne zastúpenie Rómov, dostanú v tieto dni cédečka, na ktorých sú v rómskom jazyku nahrané krátke príbehy o eure.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; V politike; 19.55; 30 min.; ORAVOVÁ Ľuba)
V. MEČIAR označil Smer a SNS za nedôveryhodných partnerov. Stalo sa tak potom, ako v parlamente neprešiel jeho návrh uznesenia, aby generálna prokuratúra preverila ako sa dostal D. LIPŠIC k materiálom, ktoré predložil pri návrhu na odvolanie Š. HARABINA. Po neúspešnom hlasovaní HZDS nepodporilo nový cestný zákon. Situácia v opozícii sa nezmenila, SDKÚ a KDH naďalej blokujú SMK, o ktorej tvrdia, že kolaboruje s koalíciou.
Podpredseda parlamentu za Smer M. ČÍŽ na margo hlasovania spresnil, že sám požiadal o jeho odloženie, došlo však k nedorozumeniu, keď sa diskusia dostala do vecnej roviny, situácia sa upokojila a koalícia pokračuje ďalej. Isté napätia v koalícii sú podľa neho prirodzené, lebo každá strana má svoj program a ten chce plniť. Oproti predchádzajúcej vláde je ale situácia veľmi stabilná a akékoľvek vyjadrenia, že by Smer chcel dovládnuť bez HZDS, sú len neopodstatnené špekulácie. Ako podčiarkol M. ČÍŽ, Slovensko pri prechode na euro nutne aspoň rok potrebuje veľmi stabilnú vládu.
Podpredseda HZDS M. JUREŇA potvrdil, že Smer zostáva pre hnutie dôveryhodným partnerom. Pripustil však, že to, čo sa udialo v parlamente, vyvolalo isté otázniky, lebo bola dohoda, že koalícia za uznesenie predkladané predsedom HZDS zahlasuje. Rovnako podľa M. JUREŇU v čase, keď vznikajú takéto defekty, je na mieste aj istá ostražitosť a je legitímna otázka, prečo k tomu dochádza. Ako podčiarkol, uznesenie, ktoré malo zaviazať generálnu prokuratúru, aby prešetrila, ako sa D. LIPŠIC dostal k materiálom, ktorými disponuje, ako vznikol prepis údajného telefonického rozhovoru HARABIN - SADIKI aj prečo záznam nebol skartovaný, má svoje opodstatnenie. M. JUREŇA ale nevie potvrdiť, či HZDS príde s týmto uznesením ešte raz. Návrh na odvolanie Š. HARABINA hodnotí M. JUREŇA ako útok proti vláde, pričom cieľom KDH a iniciatívy D. LIPŠICA bolo vniesť rozkol do koalície.
Predseda KDH P. HRUŠOVSKÝ so znepokojením vníma, že pribúdajú pokusy zastrašovať opozíciu návrhom na trestné stíhanie, taký bol aj obsah uznesenia, ktoré chcel V. MEČIAR presadiť. Ako zdôraznil, KDH nesledovalo žiadne rozkoly v koalícii, chceli len ukázať na pravú tvár vládnej koalície. KDH rovnako nemieni nikoho nahrádzať a chce, aby táto koalícia dovládla, obáva sa však účtu, ktorý vystaví ďalším vládam, ktoré prídu po nej.
P. HRUŠOVSKÝ potvrdil, že pre nich stále platí, že pri mediálnom zákone sa ukázal jasný blízky vzťah SMK k vládnym stranám a došlo k vážneho zásahu do dobrej spolupráce opozičných strán. Ako však podotkol, vytvoril sa mýtus istej jednotnej opozície, ale opozičná politika je aj o tom, aby si strany našli vlastnú tvár svojej politiky a tu nemusí byť zhoda na všetkom. Na druhej strane je viac bodov, kedy vedia spolupracovať.
Predseda SMK P. CSÁKY tvrdí, že ak KDH a SDKÚ myslia výhrady k tlačovému zákonu vážne, SMK ich vyzýva, aby s nimi podpísali podanie na Ústavný súd. Podčiarkol tiež, že SMK s nikým nekolaborovala, legálne podporili Lisabonskú zmluvu, lebo to bol záujem Slovenska. Strana má podľa P. CSÁKYHO záujem spolupracovať s KDH aj SDKÚ, pričom informoval, že sa pripravuje stretnutie troch opozičných lídrov a to z iniciatívy P. HRUŠOVSKÉHO a M. DZURINDU. Znamená to posun v chápaní reality, čo osobne víta. P. HRUŠOVSKÝ potvrdil, že takéto stretnutie by malo byť a malo by sa týkať najmä diskusie o kandidátoch opozície do Slovenského pozemkového fondu, nevylučuje však, že by sa mohlo hovoriť aj o iných témach.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Nový Čas; s. 4; kam, ham)
Podpredseda parlamentu Viliam Veteška (55)
BRATISLAVA - V boji proti zákernej rakovine pomáha vyše troch rokov. Reč je o lieku Avastin. Nový Čas zistil, že práve ten pomohol aj podpredsedovi parlamentu Viliamovi Veteškovi (HZDS). Používa sa však na liečenie iného typu ochorenia, preto potreboval výnimku od ministerstva zdravotníctva. Patril medzi štyroch vyvolených.
Chorému Veteškovi nechýba odvaha. Lekári upozorňujú na to, že pri svojej diagnóze si zvolil pokusný typ liečby. Avastin sa používa pri rakovine prsníka či hrubého čreva. "Prínos lieku v kombinácii s ďalšími protirakovinovými liekmi je väčší ako riziko spojené s jeho používaním," uvádza európska medicínska agentúra.
Jej správa sa však netýka mozgového nádoru, na jeho liečbu Avastin zatiaľ nie je schválený. Politik mal napriek tomu šťastie, zdá sa, že zabral aj na toto ochorenie. "Všetci ma už pochovali. Som šťastný, že žijem," povedal Novému Času podpredseda parlamentu, ktorý sa nezabudol poďakovať svojim lekárom.
Výnimku dostal od ministerstva zdravotníctva. Liečbu schvaľuje na požiadanie zdravotná poisťovňa. Boj proti rakovine Avastinom stojí ročne vyše 800-tisíc Sk (26 500 eur). Využívať sa začal v roku 2005.
AVASTIN: ZÁZRAK MEDICÍNY?!
Liek je v krajinách Európskej únie schválený na liečbu štyroch druhov rakoviny - konečníka, prsníka, pľúc a renálnych buniek. Roztok sa pacientovi kvapká do žily prostredníctvom infúzie. Prvá dávka trvá 90 minút, ďalšie môžu trvať kratšie. Dnes sa testuje aj jeho použitie pri nádore na mozgu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Plus jeden deň; s. 2; ms)
SPRÁVANIE ministra spravodlivosti Štefana Harabina kritizuje už aj Miroslav Číž zo Smeru. No pripomína, že situáciu v parlamente vraj vybičoval Daniel Lipšic.
"Pripustím, aj verejne, isté drobné zlyhanie pána ministra, kde som od neho naozaj očakával trocha vecnejšie a menej emotívne argumenty," povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž v televízii TA3. Priznal, že za svoje protižidovské výroky dostal nepriamo od premiéra Roberta Fica žltú kartu. Podľa neho za búrlivú atmosféru v parlamente počas Harabinovho odvolávania, keď tieto urážky zazneli, je zodpovedný Daniel Lipšic z KDH, ktorý urážal koaličných poslancov. Šéfka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová si však myslí, že to bol práve Lipšic, ktorý rozprával k veci. "To už nie sú emócie, to už je niečo, čo musí byť zakorenené v ňom," tvrdí o Harabinových výrokoch. Za ne podľa Sabolovej nemôže ostať sedieť na stoličke ministra.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 18.00; 0,5 min.; ŠTEFUCA Igor)
I. ŠTEFUCA, moderátor:
"Strana maďarskej koalície nemá čo vysvetľovať svoju účasť na zasadnutí Fóra poslancov Karpatskej kotliny v Maďarsku. Vyhlásil to podpredseda SMK Miklós DURAY. Reagoval tak na požiadavku lídra SNS Jána SLOTU, aby pre spomínanú návštevu niektorých členov SMK na čele s predsedom Pálom CSÁKYM u našich južných susedov predseda parlamentu zvolal na utorok poslanecké grémium. Šéf národniarov zároveň žiada, aby do rokovania programu 27. schôdze parlamentu bol zaradený bod, v ktorom by poslanci SMK informovali o obsahu rokovania fóra. DURAY sa domnieva, že ak by sa poslaneckými grémiami malo riešiť správanie poslancov, tak by malo byť zvolané práve kvôli Jánovi SLOTOVI."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; 30 min.; HRABKO Juraj)
Slovensko má počas roka päť štátnych sviatkov a desať dní pracovného pokoja. Medzi nimi sú ako cirkevné tak aj štátne sviatky. Počas týchto voľných dní patria zamestnancom náhrady mzdy.
Nezávislý poslanec P. MINÁRIK pripomenul, že rozdiel medzi štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja z pohľadu občana nie je prakticky žiadny. Štátnym sviatkom sa však zdôrazňuje význam niektorých historických udalostí pre štát, pričom sú medzi nimi aj cirkevné sviatky. P. MINÁRIK súhlasí s tým, že medzi tieto dni by nemali patriť také, ktoré by boli silno kontroverzné, preto jednotlivé sviatky treba vyberať na základe širokého konsenzu, aj keď pri rokovaniach nemožno vylúčiť isté iskrenie, pretože počet takýchto dní v roku je limitovaný. Podľa neho je v tejto chvíli konsenzus pokiaľ ide o sviatky ako medzi ľuďmi, tak aj medzi politikmi, ak by sa ich počet mal rozšíriť, už mohlo dôjsť ku konfliktom, lebo každý takýto deň má aj svoje ekonomické dopady. Preto treba hľadať zhodu aj s ekonomickým prostredím, aby vysoký počet sviatkov nepodväzoval ekonomiku krajiny. Slovensko pritom patrí v Európe k štátom, ktoré majú najviac voľných dní. Ďalšou kategóriou sú pamätné dni, nejde o dni pracovného pokoja, ale mali by zvýrazňovať niektoré významné historické udalostí. P. MINÁRIK v parlamente navrhoval rozšíriť počet pamätných dní o osem, pretože vidí veľkú historickú pauzu medzi obdobím Veľkej Moravy a príchodom Ľ. ŠTÚRA a ľudí okolo neho, aj v tomto období ale malo Slovensko svoje dejiny a nemalo by sa ich vzdávať. P. MINÁRIK tvrdí, že rozšírenie pamätných dní o ďalšie z tohoto obdobia by vhodne dopĺňalo celú štruktúru pamätných dní aj štátnych sviatkov na Slovensku. Pripomínali by sa významné udalosti a osobnosti, čím by sa ukázalo, že Slováci majú bohatú históriu a nemajú sa za čo hanbiť.
Politologička S. MIHÁLIKOVÁ doplnila, že štátne sviatky a dni pracovného pokoja sa diferencujú najmä podľa toho, ako sa narába s históriou a k čomu sa prikláňajú politické elity. Na Slovensku je z tohoto pohľadu zaujímavá situácia v tom, že má mnoho sviatkov, ale dôležitú úlohu hrajú cirkevné sviatky. Vo všeobecnosti u ľudí prevažuje počas sviatkov únik do privátnej sféry a už dávno prešli časy, kedy sa jednotlivé sviatky masovo oslavovali. Aby si širšia spoločnosť uvedomovala o čo ide, musia politické elity vymýšľať stále nové prístupy, ako to ľuďom odprezentovať. V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s nadpriemerným počtom voľných dní, preto ekonómovia upozorňujú, že každý ďalší sviatok by už výrazne ubral na výkonnosti ekonomiky. Boli pritom návrhy, aby sa novým štátnym sviatkom stal 17. november, pričom zrušiť ako sviatok sa mal 1. september - Deň ústavy. Tento dátum je podľa S. MIHÁLIKOVEJ vhodným kandidátom na zrušenie, je to síce deň prijatia ústavy, ale to by potom malo znamenať, že pri každej zmene ústavy by sa mal meniť aj tento dátum. Prvý september je navyše mimoriadne silne spojený so začiatkom školského roka a to prekrýva jeho druhý význam. Diskutovalo sa aj o možnosti zrušenia dvoch cirkevných sviatkov - 15. septembra a 24. decembra. Niektoré hlasy ale hovorili, že by sa tým porušila zmluva s Vatikánom, podľa S. MIHÁLIKOVEJ však táto nič v tomto smere nehovorí. Naopak podľa P. MINÁRIKA by zrušenie týchto dvoch cirkevných sviatkov porušilo zmluvu s Vatikánom. Ako dodal, niektoré cirkevné sviatky majú aj svoj ďalší význam, napr. sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý je na Slovensku chápaný ako cirkevný, má aj svoj svetský rozmer.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 10.50; 1,5 min.; ILGOVÁ Ivana, MAŤAŠOVSKÁ Petra)
Ivana ILGOVÁ:
"Zásadná zmena pre 18 rokov starú legislatívu. Tak práve o tom je dlho očakávaná novela zákona o Bratislave, ktorú pred chvíľou začala prerokúvať Národná rada. Informuje Petra MAŤAŠOVSKÁ."
P. MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka:
"Dobrý deň. Na úvod len pripomeniem, že novelu zákona o Bratislave predložili na rokovanie koaliční poslanci Smeru a SNS bez toho, aby ju formálne odobrilo samotné mesto, čo opakovane kritizoval primátor. Poďme ale k samotnej novele - počíta s dvomi veľkými zmenami. Nanovo prerozdelí príjmy medzi mesto a mestskej časti napríklad tak, že z predaja nehnuteľného majetku mesta dostane mestská časť už iba 10 percent a opačne. Druhá je, že sa zredukuje počet miestnych poslancov v zastupiteľstvách. Väčšie ich budú mať menej ako doteraz a menšie zase o niekoľko viac. Ide vlastne o pozitívnu diskrimináciu. V pléne zatiaľ diskutujú najmä poslanci - Bratislavčania. Predmetom ich sporu je skôr sporný proces predloženia novely, ako jej samotný obsah. Viac informácií o priebehu prvého čítania prinesieme v poludňajšom Rádiožurnále."
I. ILGOVÁ:
"Z parlamentu sa prihlásila Petra MAŤAŠOVSKÁ."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 5; Vražda Daniel)
Banskobystrická župa odvolala riaditeľa zvolenského gymnázia neoprávnene. Rozhodol tak krajský súd.
ZVOLEN. Na odvolanie riaditeľa Gymnázia Ľudovíta Štúra vo Zvolene Jozefa Bilyho nemali župní úradníci dôvod. Definitívne o tom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Učitelia sú s rozhodnutím spokojní.
Bilyho prípad je jedným z viacerých prehratých pracovnoprávnych sporov, za ktoré Banskobystrický samosprávny kraj pod vedením predsedu Milana Murgaša (Smer) už zaplatil milióny korún zo župnej pokladnice.
Zostáva na škole
"Rozhodnutie súdu je dôležité aj preto, aby tí hore vedeli, že si nemôžu robiť, čo chcú," povedal Bily.
Bývalý riaditeľ ostal učiť na gymnáziu. Ako hovorí, o jeho návrate na riaditeľský post by musel znovu rozhodnúť súd v občianskoprávnom konaní.
"Návrat na riaditeľský post zrejme nie je aktuálny. Projekty sú dobre rozbehnuté a zbytočné spory by mohli veci uškodiť," hovorí exriaditeľ.
Gymnáziu už schválili približne 50 miliónov korún z európskych fondov na rekonštrukciu budovy a strechy.
Petícia nezabrala
Zachráňme Bilyho, tak nazvali pred viac ako rokom študenti a učitelia zo zvolenského gymnázia verejný protest proti arogancii Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Približne 200 učiteľov a žiakov protestovalo v júni v budove školy proti odvolaniu riaditeľa. Za Bilyho sa postavili aj Rada školy aj Rada rodičovských združení. Aktivisti spísali petíciu a vyzbierali 461 podpisov. Petíciu poslali vedeniu regionálnej samosprávy aj poslancom Národnej rady.
Úradníci napriek tomu o mesiac neskôr Bilyho odvolali pre údajné nedostatočné manažérske schopnosti a nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátu. Niektorí učitelia vtedy hovorili o tom, že Bily je nepohodlný pre lukratívne pozemky pod gymnáziom v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún.
Bily odmietol ešte v roku 2006 návrh župy, aby gymnázium presťahovali do nevyhovujúcich priestorov. Od tej chvíle sa podľa jeho kolegov začal nátlak, aby odstúpil. Župa po jeho odvolaní nemohla nájsť nového riaditeľa, nikto zo zástupcov ponuku vtedy neprijal.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; www.aktuality.sk; 07:28, s. -; tasr)
12.09.2008 7:28 - BRATISLAVA Líder Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky včera podal na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s vulgárnou piesňou a klipom o Hedvige Malinovej. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa strany Eva Dunajská.
Dodala, že ako dôvod podania Csáky uviedol to, že pieseň podnecuje k páchaniu trestného činu a priamo vyzýva k zabitiu osôb, ktorých fotografie sa pri týchto slovách objavujú v klipe. Ten bol uverejnený na internetovej stránke youtube.com.
Nachádzajú sa v ňom tiež tváre šéfa SMK, expredsedu Bélu Bugára a podpredsedu SMK pre stratégiu Miklósa Duraya, pričom strana ho označila za krajne nebezpečný.
Ako povedal Csáky v NR SR počas hodiny otázok, práve politici svojimi nevhodnými výrokmi môžu u občanov vyvolať zdanie, že sú takéto výroky normálne.
SMK už dávnejšie poukazovala na skutočnosť, že vplyv výrokov niektorých verejných činiteľov generuje smelší postoj niektorých xenofóbne a protimenšinovo zameraných ľudí a motivovať šírenie nenávisti v našej spoločnosti.
"Po prezretí videoklipu by sa každý politik na Slovensku mal hlboko zamyslieť nad tým, kam zavedie šírenie protimaďarskej politickej propagandy," konštatovala strana.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(08.09.2008; Týždeň; č. 37, s. 26 - 29; Majchrák Jozef)
Minister spravodlivosti Štefan Harabin prežil svoje odvolanie v parlamente. Hoci sa v posledných týždňoch hovorilo najmä o jeho kamarátstve s Bakim Sadikim, dôvodov, prečo je ministrovanie tragickým omylom, je oveľa viac.
"Stretnime sa radšej niekde mimo Michaloviec, aby nás nevideli spoločne," žiada do telefónu náš zdroj z Okresného súdu v Michalovciach. Keď sa o niekoľko minút pár kilometrov od mesta s ním a s ďalším jeho kolegom - sudcom stretávame, ospravedlňujúco vysvetľujú, že na súde momentálne vládne veľký strach a "každý sa bojí každého".
Dusná atmosféra na miestnom súde vraj nastala po tom, ako sa predsedom súdu stal Jozef Soročina.
Tento michalovský sudca sa stal mediálne známy najmä svojimi žalobami, na základe ktorých žiada od ministerstva spravodlivosti desať miliónov a od ministerstva vnútra pätnásť miliónov korún. Odškodnenie chce za ujmu, ktorú vraj utrpel trestným stíhaním.
Na Soročinu podal trestné oznámenie ešte minister Daniel Lipšic. Reagoval tak na fakt, že sudca bol podozrivý z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a falšovania verejnej listiny. Lipšic mu navyše pozastavil výkon funkcie sudcu. So stíhaním Soročinu súhlasil aj Ústavný súd a obvinenie voči sudcovi neskôr vzniesla i polícia. K názoru, že sudca porušil zákon, sa priklonila aj prokuratúra a obžalovala ho.
No potom prišiel verdikt Špeciálneho súdu - skutky, z ktorých bol sudca obžalovaný, sa síce stali, ale nejde o trestný čin. Kauzou sa neskôr zaoberal aj Najvyšší súd SR. Jeho trestný senát rozhodol, že skutky nie sú trestným činom, ale "pochybením povinnosti sudcu". Disciplinárny senát toho istého Najvyššieho súdu však zaujal stanovisko, že sudca Soročina sa ani tohto priestupku nedopustil. V právnych sporoch v minulosti Soročinu zastupoval michalovský advokát Juraj Kus. Tento bývalý riaditeľ Colného úradu vo Vyšnom Nemeckom figuruje ako advokát aj vo viacerých kauzách, ktoré súd v tomto východoslovenskom meste riešil.
.vzorový súd
Po nástupe Štefana Harabina do funkcie ministra spravodlivosti sa Jozef Soročina stal predsedom Okresného súdu v Michalovciach. Jedným z jeho prvých krokov bolo, že zo štyroch sudcov na trestnom úseku súdu troch preradil na iný úsek. Podľa informácií .týždňa sa to udialo bez súhlasu súdnej rady okresného súdu a Soročina to zdôvodnil svojou koncepciou a vyššou efektivitou. "Na trestný úsek dosadil svoju pravú ruku a výmenami ho de facto rozbil," hovorí náš zdroj.
Z rozhodnutí súdu, ktoré má .týždeň k dispozícii sú v súvislosti so Soročinovým pôsobením na súde zaujímavé aj dve konkrétne kauzy, v ktorých už ako predseda súdu rozhodoval. Na jeseň 2007 rozhodoval o návrhu prokurátora na vzatie do väzby v dvoch podobných prípadoch. Ukrajinec Josip H. a Moldavec Dionisie T. boli obvinení z porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru - laicky povedané, išlo o pašovanie cigariet. Ani jeden z nich nemal na Slovensku trvalé ani prechodné bydlisko. V prípade občana Moldavska sudca Soročina s návrhom na vzatie do väzby súhlasil s odôvodnením, že ide o cudzieho štátneho príslušníka. V prípade Josipa H. väzbu zamietol. Po Ukrajincovi sa po tomto rozhodnutí zľahla zem. Právnym zástupcom Ukrajinca Josipa H. bol už spomínaný bývalý šéf colnice Juraj Kus.
Advokát bol úspešný aj ďalšom prípade, keď sudca Soročina prepustil na jar tohto roku z väzby dvoch jeho klientov obvinených z prevádzačstva.
Je pravda, že jeho rozhodnutie neskôr potvrdil aj Krajský súd v Košiciach, vo svojom stanovisku však uviedol, že dôvody na väzbu pretrvávajú a prevádzačov museli pustiť preto, lebo Soročina nedodržal zásadu rýchleho vybavovania väzobných vecí.
Na tieto rozhodnutia, ako aj na to, či sa necíti zaujatý, keď rozhoduje v prípadoch, kde sa angažuje jeho právny zástupca, sme sa chceli opýtať aj priamo sudcu Soročinu. Jeho asistentka nám oznámila, že telefonicky s ním nie je možné hovoriť a požiadala, aby sme otázky poslali písomne. Do uzávierky časopisu však žiadna odpoveď neprišla.
Sudca Soročina je medzi svojimi kolegami známy aj tým, že sa na poradách verejne chváli nadštandardnými vzťahmi s ministrom Harabinom. Sympatia je vzájomná. Minister zase v rozhovore pre časopis Trend označil Soročinu za jedného z najlepších sudcov na Slovensku. ."Sudca Soročina je jeden človek, ktorého si treba vážiť. Vysoko vážiť," povedal Harabin. "Ak on je najlepší sudca na Slovensku, tak potom je to katastrofa slovenskej justície," myslí si naopak náš zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite.
.zábava?
O povahe ministra Harabina niečo prezrádza aj ďalší príbeh. Popradský podnikateľ Jozef Anďal poslal pred časom list všetkým poslancom Národnej rady SR, v ktorom ich informoval o incidente, ktorý sa stal jeho švagrovi Jánovi D. Ten 24. apríla 2008 šoféroval po hlavnej ceste z Popradu do Kežmarku. Chcel odbočiť z hlavnej cesty na vedľajšiu, dal znamenie o zmene smeru jazdy, ale keďže na rušnej ceste išla v tom čase kolóna áut, musel zastaviť čo najbližšie k stredu cesty a počkať na medzeru medzi protiidúcimi autami. Keď už odbočoval, prihnala sa zo smeru od Popradu čierna limuzína, ktorá ho chcela predbehnúť zľava, čo nie je povolené. Nastala nebezpečná situácia. Ján D. hneď za križovatkou zastavil na okraji cesty. "Z čierneho auta vystúpil muž v obleku a bez toho, aby sa identifikoval, si od môjho švagra vypýtal vodičský preukaz. Ten bol v strese, pretože si myslel, že ho prepadli nejakí mafiáni a dal mu ho. Muž nastúpil s vodičákom do auta a švagrovi povedal: príďte si poň," opisuje situáciu Jozef Anďal. Keďže si jeho švagor myslel, že mu vodičák práve ukradli, rozhodol sa krádež nahlásiť na polícií v Porade. Až neskôr sa dozvedel, že mal tú česť s ochrankou ministra Harabina a údajne spáchal dopravný priestupok. Ministerstvo vnútra vo svojom stanovisku tvrdilo, že v aute sedel priamo minister Harabin a Ján D. ho ohrozil. Minister spravodlivosti sa pochvalne vyjadril aj na adresu policajta v civile, ktorý vraj pri odnímaní vodičského preukazu postupoval veľmi profesionálne. Podľa Jozefa Anďala sa jeho švagor počas prerokúvania priestupku na dopravnom inšpektoráte taktiež dozvedel, že proti nemu ako svedok vypovedal sám minister a požadoval preňho najvyšší možný trest, čo v tom prípade znamenalo 7-tisícovú pokutu a odobratie vodičského preukazu na jeden rok. Policajti si, našťastie, zachovali chladnejšiu hlavu a Jánovi D. udelili "len" pokutu 2 000 korún a vodičák vrátili. "Švagor denne jazdí do práce a vodičský preukaz je pre neho dôležitý. Chce mať pokoj a už sa v celej veci odmieta angažovať. Každému od posledného strážnika až po riaditeľa polície však musí byť jasné, že bol v práve, že priestupok neurobil on, ale vodič ministerského auta. Môj pocit je, že sa ochranka na jeho účet jednoducho zabavila," povedal pre .týždeň Anďal.
.o kilometre späť
Problematické nie sú len známosti a správanie ministra spravodlivosti, ale aj jeho odborný pohľad na to, ako má súdnictvo fungovať.
Žilinský sudca Peter Hrnčiar bol ešte pred pár rokmi predsedom Okresného súdu v Žiline a za ministrov Čarnogurského a Lipšica sa angažoval pri zavádzaní reformných zmien v justícií. Keď dnes hovorí o súdnictve, pôsobí rezignovane. Ministrovi Harabinovi vyčíta najmä staré, tradičné nazeranie na súdnictvo. "Keby ste si zobrali spisy z Rakúsko-Uhorska, prvej Československej republiky, 50. či 60. rokov a z obdobia po novembri 1989, zistíte, že rozdiel je iba v tom, či sudca používal pero, písací stroj, alebo počítač. Od druhej svetovej vojny dokázali sudcovia povedať len jednu-jedinú myšlienku - potrebujeme viac sudcov. Harabin a jeho štátny tajomník pôsobia presne tak, akoby ich v 70. rokoch zmrazili a keď ich dnes rozmrazia a opýtajú sa, aký je najväčší problém súdnictva, tak "z fleku" povedia: málo sudcov."
Podľa Hrnčiara je problém v zlom manažmente. Na rozdiel od Harabina tvrdí, že by stačilo menej sudcov a namiesto nich by bolo treba zaplatiť viac nižšieho súdneho personálu. "Dnes to funguje tak, že sudca napríklad urobí taký úkon, že napíše rukou - kancelária, doruč návrh na vyjadrenie odporcovi. Zanesie spis vedúcej kancelárie a tá si poznačí tužkou v kalendári, že ho dostala a odnesie ho asistentke. Tá ho položí niekde na zem, pretože má veľa spisov, za mesiac sa k tomu dostane a napíše to. Potom sa vráti obálka z pošty, cez podateľňu a vedúcu kancelárie zase k sudcovi. Ten sa k nej po mesiaci dostane a zistí, že tam je napísané: presťahovaný na inú adresu. Sudca teda znovu dá pokyn - kancelária, doruč to na inú adresu. Čiže na niektoré úkony netreba žiadne vzdelanie, na niektoré základné a na niektoré síce vyššie vzdelanie, ale sú to rutinné úkony. Nepotrebujeme viac sudcov, ale súdnych úradníkov, asistentov, ktorí by to robili samostatne. Jeden sudca by potom zvládol to, čo dnes dvaja alebo traja," tvrdí Hrnčiar.
Pesimisticky sa bývalý sudca - reformátor pozerá aj na atmosféru, ktorá v justícií zavládla po Harabinovom nástupe. "Okolo 10 až 15 sudcov, ktorí sme sa na reforme podieľali, sme roky žili doslova v nepriateľskom prostredí a keď sme sa postupom času posunuli o milimeter, tešili sme sa z toho. Dnes sa to vrátilo späť o kilometre. Sudcovia sú opäť bojazliví a ustráchaní, ako naposledy za Mečiara, niektorí sa nás boja pozdraviť, alebo sa s nami stretávať. Harabin si s nami vyrovnáva účty a po toľkých rokoch sa musíme vyrovnávať s pocitom, či to všetko stálo za to. Najmä keď nás harabinovci stihli v médiách znemožňovať, vláčiť po súdoch a podávať na nás trestné oznámenia."
Viac sa k súčasnému stavu slovenskej justície ani nedá dodať.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 1; Schutz Peter)
Obhajoba výroku, že spolok Smer-SNS-HZDS ešte nevyžaruje také známky šialenstva ako kedysi HZDS-SNS-ZRS, je čoraz náročnejšia.
Ak koalícia odhlasuje do programu parlamentnej schôdze návrh Jána Slotu, aby SMK podala informáciu, čo robila na akomsi Fóre poslancov Karpatskej kotliny, tak zážitok deja vu bude taký plnohodnotný, že na balkón môžu predávať vstupenky. Poslanci maďarskej národnosti, ako ktorejkoľvek inej, si smú tvoriť inštitúcie a združenia, aké si len zmyslia. Nemôžu im v tom brániť ani paranoidné bludy, že budapeštiansky parlament "ich poveruje konkrétnymi úlohami" (Slota).
Apelovať na súdnosť predsedu SNS sa nedá, veď ak chce žiť z politiky aspoň tak dobre ako doteraz, tak musí rozoštvávať.
Koalícii ako celku môžeme, s dávkou povinnej skepsy, zaželať, aby využila šancu odlíšiť sa od svojho predobrazu z deväťdesiatych rokov.
Ale ak SDKÚ a KDH, v rámci "nových vzťahov" k SMK, naskočia na túto nebotyčnú idiociu, môžeme si pokojne povedať, že normálna politika zo Slovenska definitívne odchádza.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; s. 16; Leško Marián)
Nadácia otvorenej spoločnosti si od Centra pre výskum etnicity a kultúry objednala prieskum, ktorý zmapoval, na čo by sa mala zamerať multikultúrna výchova v školách. Vďaka tomu vieme, že multikultúrnu výchovu naliehavo potrebuje aj samotný minister školstva.
Reprezentatívny prieskum zistil, že až 63,3 percenta respondentov (žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl) súhlasí s nasledovným názorom: Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by mali hovoriť len doma. S týmto názorom sa stotožnil aj minister školstva Ján Mikolaj, ktorý v parlamente oznámil, že ho považuje za "určitý logický" názor. Práve pre takéto názory základné školy spúšťajú multikultúrnu výchovu ako takzvanú prierezovú tému. Je škandalózne, že pomýlené predstavy, ktoré majú učitelia základných škôl skorigovať v prostredí školopovinnej mládeže, sú vlastné aj ministrovi školstva. Keby to nebolo také smutné, bolo by to veľmi veselé. Aspoň také veselé ako výrok Jaroslava Haška, ktorý zaznel z úst jeho "hrdinu" nadporučíka Lukáša: "Buďme Češi, ale nemusí o tom nikdo vědět." Nielen dvom tretinám záverečných ročníkov základných škôl, ale aj členovi vlády by urobilo dobre, keby Maďari síce boli Maďarmi, ale tak, že Slováci by o tom ani nemuseli vedieť. Deti z toho ešte môžu (aj vďaka multikultúrnej výchove v škole) vyrásť, lebo predstava, že spolužitiu osôb rôznych národností prospeje, ak na verejnosti budú všetci hovoriť iba štátnym, a nie materinským jazykom, je vlastná najmä ľudsky a občiansky nedorozvinutým osobám. Ak takýto názor obhajuje minister, tak je evidentné, že na svoju funkciu nedorástol. Lebo považuje za "logický" taký názor, ktorý je v príkrom rozpore s logikou toho, čo robí rezort, za ktorý je zodpovedný.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Nový Čas; s. 4; mak)
Dôchodcovia si v novom roku prilepšia
BRATISLAVA - Slovenským penzistom sa bude dýchať aspoň o niečo ľahšie. V parlamente je totiž návrh, ktorý zvyšuje dôchodky. A to až o šesť mesiacov skôr, ako sa plánovalo. V praxi to znamená, že priemerný penzista dostane celkovo asi o 4-tisíc Sk (132,78 E) viac. Všetky druhy renty sa zmenia už od nového roku. Dnes platné pravidlá pritom hovoria, že sa pravidelne valorizujú vždy v júli.
K zmene dochádza aj kvôli januárovému zavedeniu eura, ktoré môže mať negatívny dosah najmä na starších ľudí. Tí budú mať opticky menej peňazí, počíta sa aj s postupným nárastom cien za služby. Ministerstvo práce reagovalo návrhom, aby sa penzie zvýšili o pol roka skôr. "Je to v prospech dôchodcov. Dostanú v priemere asi o 4-tisíc viac spolu v šiestich dôchodkoch," povedal Novému Času hovorca rezortu Michal Stuška. Napríklad priemerný starobný dôchodok stúpne mesačne o 654 Sk (21,71 E). Zmenia sa aj ostatné druhy renty. Napríklad invalidný dôchodca dostane viac o 486 Sk (16,13 E) a sirota o 236 Sk(7,83 E).
Júlový termín valorizácie sa tak stane minulosťou. Januárové plošné zvýšenie z rozpočtu Sociálnej poisťovne vytiahne asi 4,7 miliardy Sk (156 mil. E). Podľa aktuálnych údajov to vyzerá na nárast o 6,95 percenta.
----
Takto sa zmenia priemerné peniaze
Starobný dôchodok
9 407 Sk (312,26 E) +654 Sk (21,71 E)
Predčasný starobný dôchodok
9 830 Sk (326,30 E) + 683 Sk (22,67 E)
Invalidný dôchodok
6 987 Sk (231,93 E) + 486 Sk (16,13 E)
Sirotský dôchodok -
3 389 Sk (112,49 E) + 236 Sk (7,83 E)
Vdovský dôchodok
5800 Sk (192,52 E) + 403 Sk (13,38 E)
Vdovecký dôchodok
4246 Sk (140,94 E) + 295 Sk (9,79 E)
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Týždeň; č. 38, s. 10; SCHUTZ Peter)
Ak existuje člen vlády, ktorý nikdy nemal byť menovaný, tak je to minister spravodlivosti. Jeho sudcovskú kariéru a škandály, ktoré ju lemovali, vystihla už jedna glosa pri nástupe do funkcie - to, čím bol Vladimír Mečiar pre slovenskú politiku, bol Štefan Harabin pre slovenskú justíciu.
Skutočnosť, že bol v dôvernom vzťahu s akýmsi albánskym priekupníkom drog, či dokonca hlavou siete dílerov, prekvapila málokoho. Do obrazu Harabina, ktorý už ako predseda Najvyššieho súdu budoval svoj tragický obraz, Baki Sadiki padne ako uliaty. Môže sa viesť debata o tom, či je tykanie v telefonáte pred štrnástimi rokmi dnes bezpečnostným rizikom, avšak stokrát podstatnejšie je, že minister spravodlivosti nemôže byť ani v náznaku podozrenia tohto typu, pretože to úplne devastuje autoritu jeho úradu. Fakt, že teraz bol verejne usvedčený z opakovaného klamstva, a tiež jeho neuveriteľný prejav v parlamente, ktorým sa "obhajoval", sú v prípade Harabina už len desiaty a jedenásty dôvod, aby sa z funkcie pratal.
Na Roberta Fica, ktorý pred voľbami nastavil latku "tri sekundy a dosť", smerujú výzvy, aby konal. To je však prehnané očakávanie. Tým, že Štefan Harabin od začiatku nebol pre Fica dosť skompromitovaný na to, aby sa nemohol stať členom jeho vlády, naznačil premiér hneď na začiatku omnoho reálnejšiu, vôbec nie marketingovú latku. Jeho vlastnú.
Treba jasne rozlíšiť dve úrovne - jedna vec je všeobecne pociťovaná hladina tolerancie, ktorá by v prípade Harabina mala znamenať okamžitý koniec. Druhá vec je však vnútorný život spolku Smer-SNS-HZDS. Medzi týmito dvoma svetmi sa Fico pohybuje už dva roky - na jednej strane trestá tam, kde ani nie je hlučná objednávka (Záhumenský, Izák), a súčasne háji absolútne neobhájiteľné (Tomanová). Mečiar bol logicky pobúrený, keď sa Fico odhodlal odvolať Jureňu, pretože cítil (a Čierna Voda to dokázala), aký falošný gýč to je.
Bolo iba otázkou času, kedy sa z marketingovej "nulovej tolerancie" vykľuje tragikomická karikatúra. To prišlo ešte pred Harabinom, so "sociálnymi podnikmi" Smeru, keď učebnicový klientelizmus premenil na doktrínu "nediskriminácie našich ľudí". Aj keby sa teda premiér odhodlal Harabina odvolať, jeho čin už nemôže mať tú očistnú hodnotu, akú takýto krok má prinášať. Jednoducho preto, lebo ho do vlády zobral a ešte aj posledný vhodný moment prepásol tri sekundy po tom, čo minister dokončil svoju extrémnu reč. Darmo Fico pekne slohoval na Deň holokaustu- akokoľvek sa napokon zariadi, bude to už len dôsledok dodatočnej špekulácie.
Môžeme mať určité očakávania na mravný a civilizačný štandard slovenských vlád všeobecne. Realitou dneška však je. že Smer-SNS-HZDS majú štandard, ktorému Štefan Harabin neprekáža. Navyše, je dôvodný predpoklad, že pripomienky a postrehy, ktoré Harabin či Mečiar vyslovili k pôvodu Daniela Lipšica. zdieľajú v koalícii mnohí. Len nemali tú "smolu" stáť tak blízko mikrofónu, keď ich azda vyslovovali. Iba na porovnanie - poslanec maďarských socialistov, ktorý mal podobný komentár i "smolu" (skrytá kamera) ako Harabin, zložil mandát do týždňa... *
***
Fico zobral Harabina do vlády, a už tým ukázal, aký má štandard jeho vláda.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica STV 1; O päť minút dvanásť; 11.55; 65 min.; ZÁVODSKÝ Branislav)
Minister hospodárstva, nominant strany Smer - sociálna demokracia Ľubomír JAHNÁTEK v polemickej diskusii s predsedom poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislavom JANIŠOM ako hostia prvej časti relácie komentovali aktuálnu problematiku prípadného zvyšovania cien plynu, tak ako to navrhol SPP, ale ÚRSO prvú požiadavku zamietol, pretože podľa ministra hospodárstva išlo o požiadavku pripravenú nekvalifikovane a v určitých častiach špekulatívne zavádzajúco. Minister tiež pripomenul, že zahraničný investor v Slovenských elektrárňach spoločnosť Enel, nedodržala záväzok dobudovania blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Vzniká preto oprávnená obava štátu o jeho energetickú bezpečnosť, preto zostávajú aktuálne možnosti postupov voči energetickým monopolom, tak ako to už deklaroval premiér. Zdôraznil, že premiér, by "nepustil" podobné formulácie, keby nevedel, ako ďalej. Vláda už disponuje možnosťami, ktoré objavila v medzerách realizovaných privatizácií a s nimi súvisiacich zákonov, no tieto možnosti nekonkretizoval, pretože celú záležitosť pokladá za predčasnú v podobe razantnejších opatrení. Rokovania totiž pokračujú. Zároveň však ubezpečil, že pre štát by nebolo problémom získať pôžičku na spätné odkúpenie akcií, stále možným zaťažením dlhovej služby, kde sú ešte stále rezervy. S. JANIŠ odmietol strašenie zahraničných investorov a akcionárov vyvlastňovaním či tradičným hľadaním vinníkov a apeloval na využitie kompetencií prostredníctvom ÚRSO, ktorý by mal očistiť predmetné návrhy od nepotrebnej "vaty" a stanoviť "spravodlivú cenu", ktorý postup napokon zastáva aj Ľ. JAHNÁTEK, ako to sám akcentoval a predstavil tiež technické komponenty cenového vzorca.
Za útok na celú vládu, nielen na ministra požaduje podpredseda ĽS-HZDS Miroslav JUREŇA nedávny návrh podpredsedu KDH Daniela LIPŠICA v NR SR na odvolanie ministra spravodlivosti Štefana HARABINA. M. JUREŇA tak v diskusii s podpredsedom SMK Gyulom BÁRDOSOM apeloval na preverenie predkladaného dôkazového materiálu i spôsobu, akým bol vlastne získaný. Zdôraznil, že Š. HARABIN má naďalej plnú podporu vlády, vyzdvihol výsledky jeho doterajšej práce a vylúčil, žeby sa minister chystal opustiť svoj post zo zdravotných dôvodov, i keď po prekonaných psychických tlakoch sa podrobil lekárskemu vyšetreniu. Protikladný postoj k tematike zaujal G. BÁRDOS, podľa ktorého sú dôkazové materiály voči Š. HARABINOVI nespochybniteľné, no jeho výroky na pôde parlamentu sú hanbou. Naznačil tiež jeho konflikty so špeciálnym súdnictvom a nevylúčil, že celá agenda zostane v centre pozornosti ďalšieho rokovania opozície, ktorej súčasťou sa SMK naďalej cíti byť v nádeji, že sa konštruktívna spolupráca obnoví tak, aby už v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam. Zároveň však odmietol úvahy o izolácii SMK a zásadne protestoval proti indíciám, podľa ktorých by SMK malo kolaborovať so súčasnou vládnou mocou, čo sa týka aj rokovaní o nomináciách do Slovenského pozemkového fondu.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Sobotné dialógy; 12.10; 50 min.; DOBŠINSKÝ Branislav)
Minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK, nominant strany Smer - sociálna demokracia a predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS v NR SR Stanislav JANIŠ sa dominantne venovali problematike návrhu SPP na zvýšenie cien plynu v kontexte premiérovej reakcie, v rámci ktorej takýto návrh označil za "šialenstvo" a okrem iného pohrozil vyvlastnením energetických monopolov, prípadne ich dodatočným zdaňovaním a avízom na presadenie zmeny pomerov vo vedúcich štruktúrach SPP. Prezentovali svoje názory aj k tematike vládou iniciovaných opatrení v procese prijatia eura, kde nie sú vylúčené, ako zdôraznil moderátor relácie NBS a jej guvernérom kritizované momenty celoplošnej regulácie cien či postihov pre obchodníkov, keď neprimerane zvýšia ceny komodít.
Ľ. JAHNÁTEK sa v úvode relácie odmietol bližšie vyjadriť k sporným výrokom ministra spravodlivosti Štefana HARABINA na parlamentnej pôde počas pokusu opozície o jeho odvolanie, odporúčal hodnotiť situáciu "v širšom kontexte" hektickej atmosféry, akú zažíval aj sám ako svojho času prvý minister z vlády Roberta FICA navrhovaný na odvolanie. Nie je totiž jednoduché "desať hodín počúvať na seba, aký ste netvor". Otázku moderátora nazval pritom "neférovou".
Za smutné považuje S. JANIŠ, že v parlamente prvý raz odzneli nielen vulgárne, ale aj antisemitské výroky. Pripomenul, že minister sa ospravedlnil "až pod veľkým tlakom dôkazov". Vyvodenie, alebo nevyvodenie zodpovednosti je už na predsedovi vlády, podotkol.
Na margo ubezpečení verejnosti premiérom o tom, že ceny plynu sa zvyšovať nebudú, Ľ. JAHNÁTEK uviedol, že predseda vlády zrejme vychádzal z informácií, "ktoré mal k dispozícii po vyhodnotení prvého cenového návrhu SPP", pričom zdôraznil, že samotná požiadavka "bola nekvalifikovane spracovaná", čo podrobnejšie špecifikoval. Zároveň upozornil, že vláda "nemôže" garantovať úroveň cien energií, pretože ide o kompetenciu zverenú ÚRSO. K tomu okrem iného formuloval: "Treba to skôr vnímať ako politické gestá". Pripomenul, že osobne pozná prvý návrh, nie však druhý návrh SPP, preto sa k nemu ani nevie vyjadriť. Napriek tomu niektoré aspekty návrhov podrobil kritickej komparatívnej úvahe, a to aj v dimenziách konania SPP a jeho zahraničných akcionárov počas pôsobenia bývalej vlády Mikuláša DZURINDU. Explikoval tiež doterajšie uskutočnené legislatívne úpravy v oblasti energetiky. Naznačil neadekvátne a neodborné postupy manažérov zahraničných investorov v SPP. Pripustil, že SPP nemá dlhodobo generálneho riaditeľa, pretože vládne návrhy vedenie nielen odmietlo, ale príslušné kompetencie zredukovalo natoľko, že "generálny riaditeľ vlastne okrem sekretárky už neriadi nič".
Podľa S. JANIŠA sú "nátlakové akcie" predsedu vlády v predmetnej oblasti nevhodné, no neočakáva, že sa reálne uskutoční čo i len jedna z deklarovaných hrozieb. Ako povedal, "každý vie, že tieto silácke reči" nič neriešia, je to "také politické bu-bu-bu, nikto tomu neverí, žeby k týmto opatreniam mohlo prísť". Polemizoval s ministrom na tému samotnej tvorby cien, spochybnil nezávislosť ÚRSO a upozornil na skutočnosť, že zástupcom štátu v SPP je Peter HLAVÁČ, "ktorý nemá nič spoločné s vládou", ide o vysokého manažéra "u veľkopodnikateľa pána FILA". Nemyslí si, že tento nominant "háji záujmy občanov" a predstavil sociálne riešenia problematiky podľa vízie opozície.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 1; Tódová Monika)
SNS navrhla mimoriadny bod schôdze Národnej rady. Mala by vypočuť poslancov SMK, Čo robili v Budapešti. Smer návrh zrejme podporí.
BRATISLAVA. Koalícia navrhuje v parlamente vypočuť poslancov SMK. Chce sa ich spýtať, o čom sa hovorilo na Fóre poslancov Karpatskej kotliny, na ktorom sa tento víkend v Budapešti zúčastnili.
S nápadom prišla SNS a podpredseda vlády za Smer Dušan Čaplovič povedal, že jeho strana by mala návrh podporiť.
Fórum existuje od septembra 2003 a združuje aj poslancov maďarskej národnosti v susedných krajinách.
Čaplovič o fóre včera hovoril aj s naším veľvyslancom v Budapešti Jurajom Migašom. Myslí si, že takéto zoskupenie je prejavom jasného "panhungarizmu", a že požiadavky poslancov z fóra idú nad rámec zákonov Európskej únie.
Predseda SNS Ján Slota tvrdí, že Budapešť chce takto ohroziť územnú celistvosť Slovenska.
Predseda SMK Pál Csáky povedal, že ak koalícia návrh prijme, poslanci SMK sa na takom bode rokovania v parlamente nezúčastnia.
"Je to súperenie o hlúposti medzi Smerom a SNS," myslí si Csáky.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)
J. KAVECKÁ, moderátorka:
"Slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi zlé, myslí si to predseda Slovenskej národnej strany Ján SLOTA."
J. SLOTA:
"Všetci sa usmievajú, všetci sa potľapkávajú po pleciach, ale v konečnom dôsledku každý to cíti, že vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú skutočne na bode mrazu."
J. KAVECKÁ:
"Podľa Jána SLOTU to však nie je problém Slovenska, ale je to problém, ktorý bol vygradovaný predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku."
J. SLOTA:
"Doslovne a do písmena vydierajú slovenskú vládu, vydierajú nielen teda slovenskú vládu, ale aj maďarskú vládu a Maďari skutočne veľmi, veľmi intenzívne manipulujú s touto maďarskou kartou na Slovensku aj vo svojich vlastných politických ambíciách pred parlamentnými voľbami v Maďarsku. Vieme veľmi dobre, že FIDESZ s Jobbikom vlastne podporujú a stoja za maďarskými gardami."
J. KAVECKÁ:
"Opačný názor však má maďarský prezident László SÓLYOMI, ktorý včera v Piešťanoch uviedol, že slovensko-maďarské vzťahy sú na lokálnej a regionálnej úrovni, ale napríklad aj medzi ministerstvami oboch štátov dobré, kazia ich len výroky predsedu vládnej SNS Jána SLOTU."
L. SÓLYOMI:
"Situácia maďarskej menšiny samozrejme nie je jednoduchá na Slovensku, ale je tu veľa pozitívnych úkazov, fenoménov, napríklad tu som počul od študentov, že na úrovni toho všedného, každodenného života nepociťujú žiadne problémy. Viem, že je veľmi mnoho, veľmi dobrých spoločných aktivít aj na úrovni samospráv, na úrovni regiónov, miest, na úrovni podnikateľov, takže tieto vzťahy v tomto zmysle dobre fungujú."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Televízna stanica Duna TV; Híróra, Televízne noviny; 18.00; 1 min.; SZÖLLÖSIOVÁ Györgyi)
Györgyi SZÖLLÖSIOVÁ, moderátorka:
"Ján SLOTA požaduje okamžité zvolanie poslaneckého grémia bratislavského parlamentu, aby členovia SMK informovali o budapeštianskom zasadnutí Zväzu maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Ako sme už o tom včera informovali, podľa predsedu Slovenskej národnej strany toto združenie v Budapešti zriadili preto, aby ho používali ako prostriedok zasahovania do vnútorných záležitostí susedných štátov. Katalin SZILIOVÁ na ďalšie z mnohých protimaďarských vyjadrení Jána SLOTU odpovedala tým, že v demokratickom systéme uznávanom aj Európskou úniou je fungovanie takejto inštitúcie prijateľné."
Katalin SZILIOVÁ, predsedníčka maďarského parlamentu."
"Ja nikoho nehodnotím a myslím si, že zväz hovoril sám za seba, ako ostatne aj to, čo tento zväz plní v Európe. V tejto mnohofarebnej Európe je najsamozrejmejšie, aby sme týmto osobitostiam aj my spoločne napomáhali."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; s. 1, 2; Petková Zuzana)
BRATISLAVA. Peniaze z eurofondov obchádzajú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Z vyše troch miliárd korún (takmer 100 miliónov eur), ktoré doteraz rozdelilo ministerstvo výstavby, sa ušiel príspevok len jedinej.
Základná umelecká škola v Hurbanove dostala 8,8 milióna korún (292-tisíc eur). Starostovia obcí, kde žije maďarská menšina, sú nespokojní. Prideľovanie dotácií sa chystajú preveriť poslanci.
Rezort na čele s Marianom Janušekom z SNS zatiaľ priklepol peniaze z eurofondov na opravu budov a vybavenie 110 školám. O príspevky sa mohli uchádzať v troch kolách. V prvých dvoch nezískali školy s vyučovacím jazykom maďarským ani korunu. V treťom, ktorého výsledky zverejnili koncom augusta, sa ušlo jednej.
Naprázdno obišla obecná škola v Zemnom v okrese Nové Zámky, v ktorej sa vyučuje po maďarsky. Starosta János Bób pre ňu žiadal 17 miliónov korún (564-tisíc eur). "Myslím si, že sme mali dobrý projekt. Najprv ho prijali, neskôr zamietli s absurdným vysvetlením, ktoré som vnímal ako politické rozhodnutie," povedal Bób.
Základná škola v Zemnom má viac ako dvesto žiakov, postavená bola v 60. rokoch. Podľa Bóba potrebuje vymeniť okná, zatepliť steny a opraviť strechu. Obecná kasa na to nestačí. O 34 miliónov korún (1,1 milióna eur) z eurofondov márne žiadala aj Základná škola J. A. Komenského v Tvrdošovciach v okrese Nové Zámky, kde sa učia slovenské aj maďarské deti. Pritom podľa starostu Györgyho Juhásza žiakom a učiteľom už padá na hlavu.
"Škola potrebuje rekonštrukciu. Havarijný stav nevieme z obecných zdrojov vyriešiť," poznamenal. Podľa Juhásza viac ako 40 rokov staré priestory prebrala samospráva v zlom stave už od štátu. "Praskajú steny, piliere," dodal. Juhász, ktorý je aj poslancom Národnej rady za SMK, považuje rozdeľovanie eurofondov národniarom Janušekom za nespravodlivé.
Ministerstvo obvinenia zo zaujatosti k školám s vyučovacím jazykom maďarským označilo za účelové. Podľa Januškovho poradcu Michala Kriška sa ich úspešnosť pri získavaní eurofondov zatiaľ vyhodnotiť nedá. "Uzatvorené boli tri kolá z plánovaných 11," zdôraznil s tým, že projekty budú posudzovať do januára 2009.
Nedá sa presne zistiť, koľko menšinových škôl poslalo na ministerstvo žiadosti a neuspelo. Ministerstvo totiž tají ich zoznam. Starosta Bób vie z okolia ešte o Vlčanoch a Trnovci nad Váhom zo Šalianskeho okresu a o Dvoroch nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Podľa SMK sa mnohé školy obávajú vyjsť von s kritikou, keďže sú v hre o iné projekty. "Celá vec je podozrivá, keďže ministerstvo odmieta zverejniť počet uchádzačov a ďalšie podrobnosti," poznamenal exminister školstva László Szigeti (SMK). K Januškovi sa preto chystá spolu s ďalšími opozičnými aj koaličnými poslancami na prieskum. Ak sa potvrdí, že Janušek niektoré školy uprednostňuje, SMK sa zrejme so sťažnosťou obráti na Brusel.
Cez program Vzdelávanie by malo ministerstvo v najbližších rokoch rozdať školám viac ako 12 miliárd korún (400 miliónov eur). Spôsob, akým to robí, pobúril obce už hneď na začiatku. Janušek totiž zaviedol časenky, uchádzači sa mohli prihlásiť cez internet, v prvom kole na to mali niekoľko minút.
Medzi prvými získala takmer 70 miliónov korún (2,3 milióna eur) Základná škola v Lietavskej Lúčke, rodnej obci šéfa SNS Jána Slotu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 35; Dudáš Tomáš)
Myslel som si, že tie časy sú už za nami, že sme kultivovaná krajina. Vo štvrtok mi však bolo opäť vysvetlené, že by bolo lepšie, ak by som môj materinský jazyk používal len doma medzi štyrmi stenami. Nič nové pod slnkom. Tentoraz mi to však nevysvetľoval nejaký ožran na ulici alebo nejaký holohlavý, ale sám minister školstva Ján Mikolaj.
Hodina otázok v parlamente odkryla dušu Jána Mikolaja - až na nacionalistickú dreň. Ak by to nebolo smutné, tak by som sa aj zasmial na irónii, že ide práve o ministra školstva. O ministra školstva, ktorý by sa mal snažiť budovať moderné, vzdelané, tolerantné a európske Slovensko. Jeho však narastajúca maďarofóbnosť mladých ľudí nevzrušuje. Nie, lebo on ich chápe - lebo v hĺbke svojej duše cíti rovnako.
Ako mám takto ako slovenský Maďar dôverovať ministrovi školstva, že nebude robiť rozdiely medzi školami s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským? Cítim, že on by najradšej tie maďarské školy zatvoril a všetci by pekne chodili do slovenskej školy.
Keď sa SNS pred dvoma rokmi dostala do vlády, nám kritikom bolo vysvetlené, že nemáme byť hysterickí - žiaden primitívny nacionalizmus sa konať nebude, lebo SNS je už moderná pronárodne orientované strana. Bohužiaľ, ukázalo sa, že myšlienky lídrov SNS boli moderné naposledy v 19. storočí a jediné, čo zostalo, je protimaďarský nacionalizmus. Posledný rok navyše sledujeme súťaž o národne cítiacich voličov, keď sa Smer, HZDS a SNS predháňajú v plamenných prejavoch.
Táto vláda nielenže zlegalizovala nacionalistov a ich myšlienky - ale časť z nich prebrala a urobila z nej štátnu doktrínu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; HORŇÁK Daniel, VLKOVÁ Alžbeta)
Alfonz ŠURAN, moderátor:
"Kauza sporných dotácií pre sociálne podniky stále nie je uzavretá. Predseda parlamentného sociálneho výboru Jozef HALECKÝ chce iniciovať poslanecký prieskum, ktorý by stámiliónové dotácie ministerstva práce preveril. Koaliční poslanci však majú proti tomu výhrady."
Daniel HORŇÁK, redaktor:
"Takmer 400 miliónov korún majú dostať od rezortu práce projekty sociálnych podnikov, za ktorými stoja členovia alebo sympatizanti vládneho Smeru. Sociálny výbor v parlamente zatiaľ nerozhodol, akou formou má byť prideľovanie dotácií preskúmané. Predseda výboru Jozef HALECKÝ to však nechce nechať tak."
Jozef HALECKÝ (ĽS-HZDS), poslanec NR SR:
"Bez nejakej kontroly nepovažujem túto problematiku za uzatvorenú."
D. HORŇÁK:
"Jozef HALECKÝ trvá na poslaneckom prieskume. Ak by opäť hrozil vo výbore nerozhodný počet hlasov pri jeho odsúhlasení, nevylúčil ani hlasovanie s opozíciou."
J. HALECKÝ:
"Môj cieľ je, aby tá kontrola bola vykonaná, aby sme mali vo veci jasno, aby sme to mohli uzatvoriť."
D. HORŇÁK:
"Poslanecký prieskum v tejto kauze podporia všetci opoziční poslanci."
Július BROCKA (KDH), podpredseda strany:
"Naozaj to je exemplárny príklad straníckeho klientelizmu."
D. HORŇÁK:
"Koaliční poslanci zatiaľ nevidia na prieskum dôvody."
Jana VAĽOVÁ (Smer-SD), poslankyňa NR SR, (telefonát):
"Ak bude navrhnutý poslanecký prieskum a bude opodstatnený, čiže bude podaný, budú tam dôvody prečo by mal byť ten poslanecký prieskum, nemáme problémy v Smere zahlasovať aj za poslanecký prieskum."
D. HORŇÁK:
"Ministerstvo práce trvá na transparentnosti pridelených dotácií."
Michal STUŠKA, hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny:
"Dvere ministerstva sú otvorené všetkým poslancom v prípade, ak by prešiel návrh o poslanecky prieskum. Nemá ministerstvo s tým problém."
D. HORŇÁK:
"O tom, či sa poslanecký prieskum stane realitou, rozhodne parlamentný sociálny výbor v októbri."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 2; Tódová Monika, Morvay Peter)
Stretnutie poslancov maďarskej národnosti v Budapešti pobúrilo vládne strany. SMK si plánujú volať na koberec
Ján Slota presvedčil Smer, že proti politikom SMK treba zasiahnuť uznesením Národnej rady.
BRATISLAVA. V Budapešti cez víkend zasadalo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF). Predsedu SNS Jána Slotu to pobúrilo natoľko, že dnes navrhne zvolať poslanecké grémium, ktoré by rozhodlo o zaradení mimoriadneho bodu do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady - predvolanie poslancov SMK, aby vysvetlili, o čom v Budapešti rokovali.
SNS: Chcú veľké Uhorsko
SNS vo svojej platenej správe v agentúrach napísala, že vznik a činnosť fóra považuje za "priamy dôkaz snáh Maďarska smerujúcich k vytvoreniu jednotnej maďarskej politickej štátnosti". Podľa SNS ide o vzkriesenie veľkého Uhorska.
"Je neprípustné, aby poslanci platení z peňazí daňových poplatníkov Slovenskej republiky plnili programové ciele a úlohy Budapešti," tvrdí Ján Slota.
SNS chce po výsluchu poslancov SMK navrhnúť ďalšie kroky.
K návrhu národniarov by sa podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča mal pridať aj Smer. Podľa neho tu musí "každému zastať zdravý rozum".
"Spájať Maďarov na princípe maďarstva v celej Európe, to je panhungarizmus v pravom slova zmysle, návrat do 19. storočia. Tento princíp treba odsúdiť," povedal Čaplovič. Telefonoval preto aj so slovenským veľvyslancom v Budapešti Jurajom Migašom.
Čaplovičovi sa nepáči, že akcia sa uskutočnila na pôde maďarského parlamentu. "Nemôžu odtiaľ zaznievať výzvy, ktoré idú cez hranice. Je to nad rámec zákonov Európskej únie."
Čaplovič tvrdí, že slovenskí poslanci majú právo pýtať sa politikov SMK, "čo tam robili, či sú dvojdomoví alebo trojdomoví a či zastávajú záujmy suverénnej Slovenskej republiky alebo novovytvoreného útvaru".
Csáky: Súperenie o hlúposti
Predseda SMK Pál Csáky, ktorý viedol delegáciu SMK, povedal, že už v minulosti sa viackrát stalo, že potom, čo Ján Slota povedal nejaký nezmysel, "Smer na to hneď skočil a začali súperiť o toho istého voliča".
Kým Csáky vedel, že ide len o návrh SNS, myslel si, že stačí počkať do utorka, kým Slota vytriezvie, ale "asi treba pretestovať viacerých politikov vládnej koalície".
Ak by návrh v parlamente prešiel, SMK sa rokovania nezúčastní. "Nemáme dôvod nič vysvetľovať. Majú všetky informácie na internetovej stránke," povedal Csáky. Tiež si myslí, že vláda by mala stiahnuť z Budapešti veľvyslanca Migaša. "Urobil veľa zlého pre slovensko-maďarské vzťahy."
Maďarské komunity podľa Csákyho žijú z historických dôvodov vo viac ako desiatich krajinách Európy a "je dobré, ak sa raz za rok neformálne stretnú a majú možnosť hovoriť o svojich programoch".
Slovenskej politike odporúča podobné fórum.
Radia parlamentu
Na poslednom rokovaní fórum maďarských poslancov rozhodlo o vzniku kancelárie, ktorá bude v Bruseli zastupovať maďarské menšiny.
Predsedníčku maďarského parlamentu Katalin Sziliovú fórum poverilo, aby sa listom obrátila na predsedov slovenského a ukrajinského parlamentu a protestovala proti protimaďarským prejavom a plánom v týchto krajinách. Tiež podporilo rozvoj hromadnej dopravy presahujúcej štátne hranice.
KMKF je dnes hlavným konzultačným orgánom maďarských politikov z Budapešti a zo susedných krajín. V marci maďarský parlament prijal uznesenie, ktorým fórum povýšil na vlastnú stálu inštitúciu. Predsedom fóra je vždy predseda maďarského parlamentu.
Fórum malo pôvodne doplniť Stálu maďarskú konferenciu, postupne ju však nahradilo. Konferenciu totiž Gyurcsányova vláda prestala zvolávať pre spory okolo dvojakého občianstva, ktoré pre menšinových Maďarov požadovali budapeštianska opozícia a krajanskí politici.
----
Text k foto - Kým koalícia vytriezvie, môže si podľa Pála Csákyho odhlasovať, čo chce, poslanci SMK na výsluch neprídu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; VOJTEKOVÁ Anna)
Ján LEŠUNDÁK, moderátor:
"Menej mestských poslancov a dotácie zo štátneho rozpočtu - to chcú v novele zákona o Bratislave presadiť poslanci Smeru a SNS. Opozícia tvrdí, že im ide len o posilnenie moci v samospráve."
Anna VOJTEKOVÁ, redaktorka:
"Zákon o Bratislave chcú zmeniť traja koaliční poslanci: Ján ZVONÁR, Rafael RAFAJ a Viliam JASAŇ. Všetci pritom pôsobili alebo pôsobia v samosprávnych orgánoch."
Ján ZVONÁR (Smer-SD), poslanec NR SR:
"By malo ísť najmä o to, aby financovanie Bratislavy bolo doplnené peniazmi zo štátneho rozpočtu."
A. VOJTEKOVÁ:
"Koalícia myšlienku financovania Bratislavy zo štátneho rozpočtu obhajuje aj z nasledujúceho dôvodu."
Milan URBÁNI (ĽS-HZDS), podpredseda strany:
"Bratislava potrebuje metro veľmi rýchlo. Nič sa nedá riadiť bez peňazí, a preto aj rozpočet sa musí prispôsobiť tej situácii."
A. VOJTEKOVÁ:
"Opozícia ale aj ministerstvo financií však majú iný názor."
Pavol MINÁRIK (nezávislý), poslanec NR SR:
"Ak vláda chce, má na to množstvo iných techník, ako takéto prostriedky pre Bratislavu poslať."
Miroslav ŠMÁL, hovorca ministerstva financií, (telefonát):
"Súčasné nastavenie pravidiel fiškálnej decentralizácie je správne a nie je dôvod na zmenu."
A. VOJTEKOVÁ:
"Navrhovatelia novely zákona o Bratislave chcú zároveň znížiť počet mestských poslancov zo súčasných 80 na 45. Hoci súčasný zákon pochádza z roku 1990, opozícia ho meniť nechce a snahy koalície spochybňuje."
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"Okrem zníženia počtu poslancov naozaj nerieši nič, čo by bol reálny problém Bratislavčanov. Rieši prerozdeľovanie kompetencií. Dáva viac peňazí starostom."
P. MINÁRIK:
"Keď majú možnosť, tak sa snažia, samozrejme, dostať k väčšej moci a k väčším prostriedkom."
J. ZVONÁR:
"Je to hlúposť."
A. VOJTEKOVÁ:
"K zákonu o Bratislave sa vrátia poslanci na budúci týždeň. Zatiaľ by však mali rozhodovať len o tom, či ho posunú do druhého čítania."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; PETROVIČ Ján)
Moderátorka:
"Rezort hospodárstva už našiel spôsob, ako zabezpečiť kontrolu štátu v podnikoch, kde síce má väčšinový podiel, ale manažérsky ich neovláda. V relácii STV O 5 minút 12 to povedal minister Ľubomír JAHNÁTEK. Detaily riešenia zatiaľ jeho rezort tají."
J. PETROVIČ, redaktor:
"Privatizácia v predchádzajúcom období mala jeden háčik. Podľa zákona sa v strategických monopoloch ako je SPP a distribučné spoločnosti, nesmela predávať väčšina akcií. Aby ich investori aj za týchto okolností kúpili, dostávali v privatizovaných spoločnostiach právo väčšej manažérskej kontroly. V konečnom dôsledku kúpili menšinový podiel, ale získali väčšinové rozhodovacie práva."
Ľ. JAHNÁTEK, minister hospodárstva:
"Je potupné, že Slovensko vlastní 51 percent akcií a nemá právo si presadiť ani svoj záujem. Čiže z tohto potupného postavenia, ktoré dneska Slovensko má v týchto monopoloch, sa treba v každom prípade dostať."
J. PETROVIČ:
"Rezort už má predstavu ako pravidlá zmeniť, ale zatiaľ ich nezverejnil. Opozícii sa to nepozdáva."
Gy. BÁRDOS, poslanec NR SR (SMK):
"Pán minister zatiaľ nič nepoložil na stôl. To sú iba odhady a nejaké teórie. Čísla veľmi ťažko pustia niečo takéto, aby sa urobilo."
S. JANIŠ, poslanec NR SR (SDKÚ-DS):
"Podľa mňa k tomuto vôbec nepríde tak, ako nepríde k vyvlastneniu. Sú to veci, ktoré v globále škodia ekonomike."
J. PETROVIČ:
"Naopak, v koalícii by rezort hospodárstva pre svoj návrh podporu hľadal ľahšie."
M. JUREŇA, poslanec NR SR (ĽS-HZDS):
"Pokiaľ dokážu legislatívne nájsť cestu, určite to uvítame."
J. PETROVIČ:
"Minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK zatiaľ nekonkretizoval, kedy návrh riešenia zverejní. Podľa jeho slov prípadná realizácia musí byť vecou širšej politickej dohody."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; KRESCANKO-DIBÁKOVÁ Jana)
Lucia BARMOŠOVÁ, moderátorka:
"Športom k zdraviu. Toto heslo neplatí pre HZDS. V posledných dňoch totiž strana utrpela niekoľko úrazov, či už od koaličného partnera alebo od Nového Času, ale volič trestné minúty rozdá zrejme až pred voľbami. Na situáciu okolo hnutia sme sa pozreli športovo."
Jana KRESCANKO-DIBÁKOVÁ, redaktorka:
"Pre HZDS sa uplynulý týždeň niesol stopercentne v športovom duchu. Najprv gól do vlastnej brány prostredníctvom škandalóznych výrokov Štefana HARABINA. Nasledoval úder Smeru, ktorý odmietol podporiť vyšetrovanie Daniela LIPŠICA. No a následne sa HZDS nedalo sknokautovať, vytiahlo muníciu a na Smer zaútočilo tým, že 26 mesiacov nerieši sporné Gabčíkovo."
Vladimír MEČIAR, predseda ĽS-HZDS:
"Na štátnom rozpočte sme sa ešte nedohodli."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Údajne mate práve vy nejaké výhrady?
V. MEČIAR:
"Veľmi veľké."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Aké? K čomu?"
V. MEČIAR:
"Pokiaľ ide o rast príjmov v štátnych rozpočtov predpokladá sa v stranách, Smer áno, v ministerstvách patriacich HZDS, pokles."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Napriek opakovaným prehrám však HZDS napína bicepsy."
V. MEČIAR:
"Málo by dôjsť k dohode aj koaličných partnerov. My nemôžeme, hej poď sem a hlasuj."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Nemôžete čeliť potom naozaj aj pripomienkam, že HZDS je koaličný prívesok?"
V. MEČIAR:
"Nemyslím si to, keby sme boli príveskom, tak neurobíme to, čo sme urobili, že sme niektoré procesy zastavili."
Ján BARÁNEK, politický analytik, Polis Slovakia:
"Určite v ďalších voľbách bude HZDS bojovať o to, aby sa dostalo do parlamentu a nie o účasť vo vláde."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Pokračujúc športovou terminológiou v HZDS neutícha ani samostreľba. Zdenka KRAMPLOVÁ podala na generálnu prokuratúru podnet pre sporné Veľkonočné trhy, ktoré organizoval JUREŇOV poradca Braňo KRÁL."
Miroslav JUREŇA, podpredseda ĽS-HZDS:
"To sa musíte pýtať potom vedúceho služobného úradu ministerstva."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Takže vy si umývate ruky svojim spôsobom, pán JUREŇA, z toho celého?"
M. JUREŇA:
"Ja hovorím o zodpovednosti, prečo by som si umýval ruky. Veď Braňo KRÁL, vy viete, že pracoval pre mňa, áno."
Zdenka KRAMPLOVÁ, ústredná tajomníčka ĽS-HZDS:
"Vôbec to nebola nejaká ani prestrelka a ani pomsta, ani nič. Bola to mojou povinnosťou."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"Igelitkový problém má HZDS stále vo vlastnej bráne. Milióny totiž z centrály stále neodišli."
M. JUREŇA:
"Tie peniaze sa majú vrátiť, takže sú zodpovední funkcionári, je to na nich, aby to zabezpečili."
Z. KRAMPLOVÁ:
"Nemám návrhy od pána hospodára, teda od pána URBÁNIHO."
J. KRESCANKO-DIBÁKOVÁ:
"S pohľadom na preferencie, teda pre HZDS stopercentne platí, športom k trvalej invalidite."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; DÓKOVÁ Blanka)
Ján LEŠUNDÁK, moderátor:
"Maďarská vláda opäť spochybňuje slovenskú tokajskú vinohradnícku oblasť. Žiada, aby sme znížili jej rozlohu. Odvoláva sa zmluvu spred štyroch rokov, ktorú podpísali ministri pôdohospodárstva oboch štátov. Súčasné vedenie agrorezortu odmieta nátlak a tvrdí, že Maďarsko nám nemá čo diktovať rozlohu pestovateľských plôch."
Blanka DÓKOVÁ, redaktorka:
"Naše ministerstvo pôdohospodárstva sa odvoláva na zákon z 50. rokov, ktorý Tokaj definuje až na 908 hektároch. Maďarsko s tým nesúhlasí."
Dávid DARÓCZI, hovorca maďarskej vlády, (písomné stanovisko):
"Pre Maďarsko by bolo najprijateľnejšie, keby znížili svoju výmeru na 565 hektárov."
Jarmila DÚBRAVSKÁ, ministerstvo pôdohospodárstva:
"Je pre nás neprijateľné, aby nám iná krajina rozlohu alebo diktovala, v ktorých obciach môžeme pestovať."
B. DÓKOVÁ:
"Naši južní susedia sa odvolávajú na medzirezortnú dohodu, ktorú podpísali vtedajší ministri pôdohospodárstva tesne po vstupe do únie."
D. DARÓCZI:
"Šéfovia agrárnych rezortov Slovenska a Maďarska podpísali v roku 2004 dohodu o vytvorení spoločného vinohradníckeho regiónu, v ktorej sa Slovensko zaviazalo presne vymedziť pestovateľské plochy."
B. DÓKOVÁ:
"Exminister si za dohodou stojí."
Zsolt SIMON (SMK), exminister pôdohospodárstva a poslanec NR SR:
"Na Slovensku takých honov, ktoré spĺňajú kritéria je 565,2 hektára."
B. DÓKOVÁ:
"Odhady, ako môžeme skončiť, ak sa s Maďarmi nedohodneme, sa rôznia."
Jaroslava PÁTKOVÁ, Zväz výrobcov hrozna na Slovensku:
"Nevieme, čo ešte Maďarsko chystá. Hovorí sa o napadnutí na súdnom dvore."
Zs. SIMON:
"Môže nastať, že Európska komisia zníži alebo obmedzí možnosť výroby tokajského vína na území Slovenskej republiky."
J. DÚBRAVSKÁ:
"O Tokaj by sme nemali prečo prísť."
B. DÓKOVÁ:
"Spory medzi oboma štátmi by mohlo ukončiť stanovenie nie územnej, ale odrodovej špecifikácie v Tokajskej oblasti. Podľa nariadenia Rady Európy by malo byť hotové do roku 2010."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 12; Baboš Pavol)
Komunisti odsúvali invalidov na okraj spoločnosti. Vláda Roberta Fica, ktorá sa ideovým dedičstvom tých čias hrdí, nezaostáva. Združenia zastupujúce zdravotne postihnutých dokonca tvrdia, že aj za Kaníka bolo lepšie. Rôznymi slovami to priznali aj ich predstavitelia Kobol či Reháková. Na sociálnu vládu vskutku úctyhodná starostlivosť...
Pripravený návrh zákona obsahuje mnoho nezmyslov. Nepochopiteľné je, prečo rodinní príslušníci nesmú robiť osobných asistentov. Člen rodiny predsa najlepšie pozná potreby postihnutého a dokáže mu pomáhať s láskou, akej ani najväčší profesionál nie je schopný. Smiešne je tiež zvýšenie hodinového príspevku na asistenciu. Aj bratislavský stredoškolák si na brigáde zarobí viac ako 75 korún (2,49 E) na hodinu. Starať sa o zdravotne postihnutého je pritom neporovnateľne náročnejšie.
Nádej postihnutých občanov sa tak presúva z vlády do parlamentu. Poučení z júna vedia, že demonštrácie nepomôžu. Keďže je reč o slovenskom parlamente, rozumné ţargumenty sú rovnako zbytočné. A netreba sa spoliehať ani na to, že poslanci po osvietení zaplátajú všetky diery a odstránia zo zákona nezmysly. Také niečo sa v Národnej rade ešte nestalo.
Invalidi majú smolu, že ich nie je dosť na to, aby ich hlasy zavážili vo voľbách. Možno by im potom Ficova vláda venovala aspoň toľko pozornosti ako dôchodcom. Lebo keď ide o popularitu, miliarda hore-dole. Ako skonštatoval diplomat Káčer, "čistý politický marketing, čo niektorí politológovia nazývajú aj populizmom".
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Új Szó; s. 1; lpj, sán)
Rezort školstva neurobí nič v záujme zníženie protimaďarských postojov študentov
Bratislava. Podľa ministra školstva Jána MIKOLAJA (SNS) je logickou požiadavkou, aby slovenskí Maďari po maďarsky rozprávali len doma a na ulici hovorili po slovensky. Vedúci rezortu to vyhlásil včera v rámci hodiny odpovedí v parlamente na otázku Józsefa BERÉNYIHO (SMK), ktorý chcel vedieť, čo rezort urobí v záujme zmenšenia poplašných protimaďarských postojov, ktoré sa ukázali v rámci prieskumu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF).
Na základe tohtoročného marcového prieskumu OSF 63,3 percent 14 až 15-ročných žiakov by Maďari na verejných miestach mali rozprávať len po slovensky. Podľa Jána MIKOLAJA je to však len názor. "Žiaci vyjadrili len svoj názor, čo je každého právo - domnieva sa minister. - Dokonca sa domnievam, že z istého hľadiska je to logický názor, keďže deti by len chceli rozumieť tým svojim spoluobčanom, ktorí nehovoria štátnym jazykom." Podľa neho to nemá nič spoločné s nenávisťou, dokonca ani s negatívnym posúdením Maďarov. Z predbežných výsledkov prieskumu zverejneného v auguste tiež vyplýva, že len 25 percent žiakov sa stavia k Maďarom pozitívne, 37 percent je voči nim úplne odmietavých. MIKOLAJ uviedol, že kým nebude zverejnená kompletná štúdia - čo sa očakáva na október - nič neurobí.
Podľa Józsefa BERÉNYIHO stanovisko ministra je neprijateľné. Ján MIKOLAJ tento prieskum podceňuje - povedal pre náš denník podpredseda SMK. Je poburujúce, že ako prijateľný názor komentuje to, aby Maďari po maďarsky rozprávali len doma. Podľa neho tento názor je v rozpore aj s platným právnym poriadkom Slovenska. "Zákony povoľujú napríklad aj to, že v usadlostiach, kde počet Maďarov dosahuje aspoň 20 percent, je možné maďarský jazyk používať aj v úradnom styku," vysvetľoval BERÉNYI. Domnieva sa, minister svojím názorom podporuje tých, ktorí sa domnievajú, že by sme po maďarsky mali hovoriť len doma.
Podľa BERÉNYIHO prieskum tiež ukázal, že protimaďarské názory žiakov sú v úzkom vzťahu aj s vyhláseniami Jána SLOTU. "Nie je náhoda, že mnohým v súvislosti s maďarským slovom ako prvé príde na um, že prišli na malých koňoch. To sa jednoznačne viaže na Jána SLOTU," vysvetľoval BERÉNYI.
"Jeden z dôvodov odmietavého postoja voči Maďarom je zrejme politická atmosféra," povedal pre náš denník Vladimír RAFAEL, pracovník Nadácie otvorenej spoločnosti. Domnieva sa však, že ani školský systém nie je vhodný na to, aby slovenské deti získali zodpovedajúce poznatky o menšinách.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; NOVOTNÁ Tatiana)
Moderátor:
"Minimálna mzda sa od januára zrejme zvýši na 8 900 korún. Parlament tento týždeň vláde odobril aby mohla výšku minimálneho zárobku určiť podľa vlastných predstáv."
T. NOVOTNÁ, redaktorka:
"Asi 2 percentá ľudí u nás pracujú za minimálnu mzdu. Z hrubých 8 100 korún im na živobytie zostane 7 014 korún."
Pracovníčky s minimálnou mzdou:
"Ja som sama, platím si byt, platím si všetko."
"To je málo, veľmi málo je to."
T. NOVOTNÁ:
"O zvyšovaní minimálnej mzdy každoročne rokujú sociálni partneri. Ak sa nedohodnú, jej výška sa vyráta podľa vzorca zo zákona. Vláde to však nestačilo a toto pravidlo, ktoré zaviedla ani nie pred rokom, zmenila."
V. TOMANOVÁ, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny:
"Vláda musí akceptovať aj to veľké percento zamestnancov, ktorí skutočne tu sú."
K. SARKÖZY, poslankyňa NR SR (SMK):
"Zákon pripravila táto vláda, takže fakticky teraz pripravuje zákon proti sebe."
T. NOVOTNÁ:
"Príliš rýchly rast minimálnej mzdy však zvyšuje náklady podnikom. Tie musia podľa nej zvýšiť aj ďalšie mzdy a odvody. V krajnom prípade môžu šetriť prepúšťaním. Náklady sa zdvihnú aj živnostníkom. Ich odvody sa stále vypočítavajú z minimálnej mzdy."
F. DAŇO, stolár, živnostník:
"Mne to je všetko smiešne. Neviem si to predstaviť ako budem ďalej fungovať."
V. TOMANOVÁ:
"Je potrebné hľadať inú živnosť tak aby ten človek bol prosperujúci."
T. NOVOTNÁ:
"Nové pravidlá, ktoré vláde umožnia podľa vlastných predstáv zvyšovať minimálnu mzdu schválili už aj poslanci. Ak zákon podpíše aj prezident, od januára by mala byť minimálna mzda 8 900 korún v hrubom."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; MAKOVÁ Lucia, DOBROVICSOVÁ Drahu)
Ján MEČIAR, moderátor:
"Na uliciach Slovenska len po slovensky, tak nejako si to predstavuje minister školstva, mimochodom nominant SNS. Odpovedal tak na otázku poslanca, čo si myslí o náraste neznášanlivosti mladých k maďarskej národnosti. Veď sa na to pozrite sami."
Ján MIKOLAJ, minister školstva:
"Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma. Je to názor ako každý iný, dokonca si ho dovolím oznámiť aj za určitý logický."
József BERÉNYI, poslanec NR SR na SMK:
"To by podľa mňa minister školstva nemal hovoriť, že tento názor je v poriadku."
Lucia MAKOVÁ, redaktorka:
"Po relatívnom upokojení slovensko-maďarskej hladiny vzťahov možno povedať, že národnostné vlny sa opäť zdvíhajú."
Rafael RAFAJ, predseda poslaneckého klubu SNS:
"Prečo nie, ak chceme niečo diktovať mládeži? Chceme im vnútiť lásku k Sovietskemu zväzu a k maďarskej národnosti, keď oni to cítia inak?"
Martin FRONC, poslanec NR SR za KDH:
"Podľa toho by potom ani turisti nemali rozprávať na uliciach francúzsky, nemecky alebo anglicky. Myslím si, že je to značne netolerantný prejav."
Pavol FREŠO, poslanec NR SR za SDKÚ-DS:
"Je zodpovedný aj za výchovu našich detí, má k týmto deťom ísť príkladom a toto nebolo šťastné."
Zdenka KRAMPLOVÁ, poslankyňa NR SR za ĽS-HZDS:
"To je každého právo, aby si používal v tej komunikácii reč, ktorá mu je blízka."
Dušan JARJABEK, poslanec NR SR za Smer-SD:
"Keď niekto hovorí iným jazykom, je to len a len jeho problém. Do toho ten iný nemá čo hovoriť pokiaľ sa ho to netýka."
Drahu DOBROVICSOVÁ, redaktorka:
"V uliciach Komárna sa tak ako vo väčšine miest na juhu Slovenska bežne ozýva slovenčina aj maďarčina. Názor na odstránenie posledne menovaného jazyka z ulíc si dovoľuje považovať za určitý logický aj minister školstva."
Anketa:
"To je blbosť, každý nech rozpráva tak ako vie."
"Máme trojizbový byt, nie som si istý, že v rámci bytu, kde môžem hovoriť po maďarsky?"
"Ja som Slovák, on Maďar, my sme šediví dôchodcovia a bavíme sa. My medzi sebou nemáme nič."
D. DOBROVICSOVÁ:
"Pätnásťroční v Komárne, ktorí maďarčinu dokonca počúvajú aj na spoločnom školskom dvore maďarského a slovenského gymnázia, tento jazyk neprekáža."
Anketa, študenti:
"V žiadnom prípade mi to nevadí."
"To je ich súkromná vec."
"Nevadí mi to, som na to zvyknutý. Maďarčina mi nevadí, ale vadí mi pokiaľ niekto nevie po slovensky."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)
Ján LEŠUNDÁK, moderátor:
"Ceny plynu a elektriny na Slovensku rovnako ako v iných krajinách únie stráži Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A práve prácu tohto úradu v súvislosti s vysokými cenami energií u nás spochybnil podpredseda Ľudovej strany - HZDS Miroslav JUREŇA. Opozícia tvrdí, že hovorcom úradu je najnovšie sám premiér a to svedčí o tom, že funguje na politickú objednávku."
Alexandra BELJAJEVOVÁ, redaktorka:
"Miroslav JUREŇA vyhlásil, že ceny plynu a elektriny u nás sú v porovnaní s Českou republikou oveľa vyššie a to svedčí o tom, ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v úvodzovkách efektívne pracuje."
Miroslav JUREŇA (ĽS-HZDS), podpredseda strany:
"Skúste si pozrieť, ako tento úrad pracuje v Českej republike, ako pracuje na Slovensku. Aké ceny elektrickej energie sú v Čechách a aké sú na Slovensku."
Jozef HOLJENČÍK, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (telefonát):
"Neviem, čo pod tým myslel efektívnejšie pán JUREŇA a po druhé, ÚRSO v Čechách pracuje v troška odlišných podmienkach ako na Slovensku."
A. BELJAJEVOVÁ:
"Odbornosť JUREŇOVHO vyjadrenia spochybnil aj minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK."
Ľubomír JAHNÁTEK (Smer-SD), minister hospodárstva:
"Ja som sa, pani redaktorka, nikdy nevyjadroval k problematike poľnohospodárstva."
A. BELJAJEVOVÁ:
"Podľa opozície je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví plne v moci vládnej garnitúry."
Stanislav JANIŠ (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:
"ÚRSO sa po novele zákona stal politický orgán a nie orgán odborný, a preto pán predseda vlády si môže dovoliť povedať to, čo hovorí."
J. HOLJENČÍK:
"Tu nie je ani štipka tlaku, to s čistým svedomím a čestne môžem prehlásiť."
A. BELJAJEVOVÁ:
"V súvislosti s plynom už SPP dvakrát za posledný mesiac požiadalo o zvýšenie cien, naposledy o dvadsať percent. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prvú žiadosť zamietol a tú druhú stále preveruje. Premiér však už niekoľkokrát vyhlásil, že ceny plynu sa zvyšovať nebudú. Minister hospodárstva je preto pripravený prijať taký zákon, aby štát získal späť svoju pozíciu rozhodujúceho hráča v strategických podnikoch a mohol tak ovplyvňovať konečné ceny plynu a elektriny."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; s. 12; Hric Martin)
Iste aj Pavol Hrušovský by so mnou súhlasil, že na rozdiel od Biblie ústava štátu nemôže platiť bezo zmeny tri tisícročia. Koniec koncov, aj Biblia by potrebovala aktualizačné novely. Inou otázkou je, že Ústavný súd vôbec nemá čo kafrať do správnosti ústavy. Môže len rozhodnúť, či je zákon (možno správny?) v súlade s vetou v ústave (možno prekonanou). Teda ani nemôže rozhodnúť, že ústavný zákon nie je v súlade s ústavou. Samozrejme nie je. Ani nemôže byť. Musí ju korigovať, doplňovať. Ináč je zbytočný. Väčšina poslancov zastáva názor, že ani oni nemôžu všetko. Môžu sa do poslednej kvapky krvi biť za svoju absurdnú imunitu, ale nemôžu podľa Hrušovského napríklad uzákoniť monarchiu či diktatúru. Historici by ho vyviedli z omylu. Hitlerovu diktatúru i španielsku monarchiu predsa uzákonil parlament! Samozrejme, monarchiu konštitučnú. Ani parlament nemá právo na samovraždu. Ak nás štát chráni pred 20-tisícovým zlodejom a pred 100-miliónovým je bezbranný, asi je v ústave chyba. Ak nie ústavný zákon, tak vyrobme aspoň dodatok ústavy. To predsa znie tak nádherne demokraticky.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica Markíza; Na telo; 13.00; 30 min.; PUŠKÁROVÁ Zlatica)
Maďarský prezident na summite prezidentov krajín V4 povedal, že jediný, kto kazí slovensko-maďarské vzťahy, je J. SLOTA, ktorý svojim poznámkami uráža Maďarov. Podľa predsedu parlamentného klubu SNS R. RAFAJA nie je táto kritika pravdivá a je prehnaná. Podľa národniarov slovensko-maďarské vzťahy nie sú dobré preto, lebo na maďarskej strane pretrvávajú viaceré animozity z minulosti a aj v súčasnosti niektoré konkrétne kroky z maďarskej strany sú oveľa horšie ako vyjadrenia J. SLOTU. Poslanec parlamentu F. MIKLOŠKO tvrdí, že trvalým znakom maďarskej diplomacie je internacionalizácia maďarskej otázky na Slovensku a snaha urobiť z nej medzinárodný problém. Podľa neho je však chybou, ak Slovensko dáva maďarskej strane stále ďalšie možnosti, aby v tejto línii pokračovala a to napr. aj poukazovaním na niektoré výroky J. SLOTU a ich pranierovaním na verejnosti. Na druhej strane je podľa názoru F. MIKLOŠKA slovenská diplomacia absolútne neschopná na niektoré kroky z maďarskej strany adekvátne reagovať. Ako v tejto súvislosti podotkol R. RAFAJ, chybou je, že slovenská politická scéna ani tu nie je jednotná.
F. MIKLOŠKO je presvedčený, že minister MIKOLAJ by sa mal dištancovať od vyjadrenia, že má pochopenie pre názor, že Maďari by sa mali na verejnosti rozprávať po slovensky. Na druhej strane však za silné považuje aj niektoré výroky maďarského prezidenta SÓLYOMA, u ktorého vidí, že sa začína do istej miery nacionalizovať, čo pripisuje jeho snahe byť opäť zvolený. Podľa R. RAFAJA ide v prieskume, na ktorý reagoval M. MIKOLAJ, o jednu otázku vytrhnutú z kontextu, ktorá ani nemôže hovoriť o názoroch 14-ročných mladých ľudí, ktorí ešte nemajú vyhranené vlastné názory. SNS však podporuje názor, že predstavitelia menšín by mali v oficiálnom styku komunikovať v štátnom jazyku. Minister školstva MIKOLAJ podľa SNS koná v rámci duchu multikultúrnej výchovy, ktorú zavádza aj do škôl, a jeho výrok treba chápať v tom zmysle, že nechcel preceniť jeden výskum.
R. RAFAJ pripúšťa, že výroky ministra HARABINA na parlamentnej schôdzi a jeho narážky na LIPŠICOV pôvod nemuseli zaznieť. Na druhej strane ale vzhľadom na dlhoročnú animozitu medzi nimi by vedel omilostiť ministra, ktorý prejavil tú mieru sebakritičnosti, že sa ospravedlnil a išiel aj položiť veniec k pamätníku obetí holokaustu. Pripomenul, že samotný D. LIPŠIC je zástancom absolútnej slobody slova, ktorá má byť podľa neho posilnením demokracie, teraz ju však nepriznal ministrovi. F. MIKLOŠKO pripomenul, že jediný, kto bráni HARABINA je V. MEČIAR, ktorý sa vyjadril podobne. Aj premiér sa najprv Š. HARABINA zastal a neskôr konal až pod tlakom verejnej mienky. Podľa F. MIKLOŠKA to znamená, že pokiaľ nebude existovať silný tlak verejnej mienky, dovtedy budú zaznievať aj takéto výroky.
F. MIKLOŠKO opätovne potvrdil, že bude kandidovať za KDS na post prezidenta republiky. Ako zdôraznil, svoju kandidatúru myslí vážne, keby ju považoval za zbytočnú, nešiel by do toho. Ako dodal, chce sa zastávať tých, ktorých sa nemá kto zastávať.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Új Szó; s. 1; MSz)
MIKOLAJOVA poznámka: podľa odborníkov by občianska spoločnosť mala vyjadriť svoj nesúhlas
Bratislava: Antisemitské vyhlásenia Štefana HARABINA a Vladimíra MEČIARA minulý týždeň vyvolali riadne pobúrenie, v dôsledku čoho sa HARABIN musel ospravedlniť. Štvrtkovú parlamentnú protimaďarskú poznámku Jána MIKOLAJA si sotva kto všimol - nadávať Maďarom sa stalo súčasťou politického štandardu. Na Západe je takmer nepredstaviteľné, aby z úst ministra zazneli slová podobné tým MIKOLAJOVÝM.
Podľa názoru odborníkov jedným z dôvodov je, že Ján SLOTA a jeho politická strana sa pravidelne dopúšťa takýchto vyhlásení a preto si spoločnosť na to už veľmi "zvykla". Na druhej strane na antisemitské prejavy aj Západ rýchlejšie reaguje, navyše v uplynulých rokoch tie neboli súčasťou domáceho politického dialógu. "Otázka holokaustu je v Európe neuralgickým bodom. Keď však niekto zaútočí na Maďarov, to si vonku až tak nevšimnú - povedal pre náš denník politológ Miroslav KUSÝ. - Zahraničie maďarsko-slovenské spory považuje skôr za naťahovačky medzi dvoma susednými štátmi, kým antisemitizmus je európskou otázkou."
"Vo Fínsku je nepredstaviteľné, aby politik povedal niečo také. Ak by nejaký fínsky politik sformuloval podobné vety voči švédskej menšine, tým by si okamžite podpísal svoj politický rozsudok," uviedol pre náš denník novinár Denise LINDELL, pracovník denníka fínskych Švédov Österbottens Tidning. MIKOLAJOVE vyhlásenie prekvapilo aj rumunských novinárov, ktorí sú zvyknutí na protimaďarské útoky. "V Rumunsku sem-tam zaznejú takéto vyhlásenia, ale jeden minister si niečo také nemôže dovoliť," povedal István PAP zo Sedmohradska.
V súvislosti s HARABINOVÝM a MEČIAROVÝM antisemitským vyhlásením viacero domácich predstaviteľov inteligencie sformulovalo otvorený list. Podľa jedného zo signatárov listu, Martina BÚTORU, občianska iniciatíva zdvihne svoj hlas aj proti protimaďarským útokom. Vo štvrtok večer sa v Bratislave uskutočnilo podujatie, ktorého cieľom bolo vystúpiť proti šíreniu nenávisti voči inakosti.
V zmysle včerajšieho stanoviska SMK MIKOLAJOV názor, podľa ktorého ktorákoľvek menšina by mala svoj materinský jazyk používať len v rodinnom kruhu je protiústavná, je v rozpore so zákonmi Slovenska, ako aj s ratifikovanou verziou Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.
"Vyhlásenie slovenského ministra školstva v súvislosti s používaním maďarského jazyka je neprípustné," uviedol včera prezident László SÓLYOM na stretnutí Višegrádskej štvorky v Piešťanoch. O stretnutí píšeme na druhej strane.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 7; sita)
Opozícia chce navrhnúť, aby náklady na drahší plyn štát nahrádzal najchudobnejším dávkami, ktoré by kryl z dividend SPP.
BRATISLAVA. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) nesúhlasí s myšlienkou, aby štát kompenzoval najchudobnejším vyššie ceny plynu z peňazí, ktoré štát vyberie z SPP vo forme dividend. "Odmietam takéto krížové kompenzácie, som zástanca spravodlivej ceny," vyhlásil v diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy.
Sociálne príspevky vyplácané z dividend SPP by predstavovali adresnú pomoc ohrozeným skupinám, oponoval predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš. "Nech (štát) nepodporuje všetkých, aj tých ktorí majú vily, aj veľké domy, načo ich treba dotovať?" opýtal sa. Podľa Janiša navrhne SDKÚ vyplácanie kompenzácií z dividend pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.
Hrozby vyvlastnením, ktoré monopolom adresoval premiér Robert Fico, nepovažuje Janiš za reálne. "Tieto silácke reči nikto neberie vážne," poznamenal s tým, že premiér doteraz nepristúpil k ich naplneniu. Vláda nikoho nevyvlastnila, nekúpila, ani fungovanie monopolov legislatívne neupravila, skonštatoval Janiš.
Jahnátek by privítal, ak by sa našla legislatívna štrbinka, ktorá by vláde umožnila manažérsky kontrolovať SPP. Zahraniční akcionári SPP totiž podľa Jahnátka všemožne bránia štátu, aby zasahoval do riadenia podniku. Ako príklad uviedol blokovanie nástupu generálneho riaditeľa, ktorým by mal byť nominant štátu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 1,5 min.; BARIOVÁ Eva)
Ján MEČIAR, moderátor:
"Do nášho parlamentu prichádza novela odoberajúca príspevok rodičom, ktorí sa starajú o dieťa s cystickou fibrózou. Rodičom, ktorí s nevyliečiteľne chorým dieťaťom niekoľkokrát denne cvičia, inhalujú a podávajú im kyslík."
Eva BARIOVÁ, redaktorka:
"Toto je päťročná Eliška. Na prvý pohľad sa od ostatných zdravých detí ničím nelíši. A predsa, jej hračkami sú totiž inhalátor a hadičky. Eliška mala len 4 mesiace, keď jej lekári diagnostikovali zákernú chorobu. Cystická fibróza alebo neustále zahlieňovanie obrátila tejto rodine život naruby. Päťročné dievčatko je ťažko traumatizované z neustáleho lekárskeho prostredia. Jej denný harmonogram pozostáva z inhalovania antibiotík, cvičenia, inhalovania, lieky po každom jedle a opäť inhalovanie. Nehovoriac o tom, že jej pľúca často nevládzu a potrebujú kyslík."
Soňa MIHÁLOVÁ, matka Elišky:
"Odmodrajú končeky prstov, pery a strašne ťažko dýcha."
E. BARIOVÁ:
"Pani Soňa je teraz ešte na materskej, no o rok sa všetko zmení. Novela zákona o sociálnej pomoci presne definuje, čo je to opatrovateľský príspevok a rozlišuje opatrovateľstvo a ošetrovateľstvo v presne stanovených bodoch. A práve tu je problém. Deti s cystickou fibrózou nie sú nevládne. Vyzerajú síce zdravo, ale dĺžka ich života závisí od toho, ako veľmi sa im rodičia môžu venovať."
Jaroslav LEXA, prezident klubu cystickej fibrózy:
"Vylučuje skupinu najťažšie chorých a my si nevieme predstaviť prečo toto ministerstvo robí."
Michal STUŠKA, hovorca MPSVaR SR:
"Je to však problém ošetrovateľských úkonov, ktorý momentálne postupujeme v komunikácii na ministerstvo zdravotníctva a dúfame, že prídu s návrhom riešenia."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; PETROVIČ Ján)
J. HARGAŠOVÁ, moderátorka:
"Nový cestný zákon, ktorý minulý týždeň neschválili poslanci parlamentu, sa im pravdepodobne čoskoro opäť objaví na stole. Odmietnuté zákony pritom majú mať polročnú prestávku. Vedenie rezortu vnútra však chce, aby platil čo najskôr. Predkladatelia už majú argument, podľa ktorého rýchlemu postupu v tomto prípade legislatíva nebráni."
J. PETROVIČ, redaktor:
"Každý neschválený návrh zákona sa nasledujúcich 6 mesiacov nesmie objaviť v legislatívnom procese. V prípade cestného zákona to tak nebude. Rezort vnútra plánuje využiť stanovisko, ktoré urobil v roku 2002 ústavnoprávny výbor parlamentu. Vychádza z toho, že text zákona schválený poslancami, ale vetovaný prezidentom, nie je už len návrhom, ale zákonom. Tento malý slovný rozdiel bude mať zásadný význam."
Robert KALIŇÁK (Smer-SD), minister vnútra SR:
"Nám umožňuje vlastne výklad ústavnoprávnemu výboru, aby sme zákon podali vlastne do legislatívneho procesu okamžite, predpokladám, že na najbližšej vláde by sme ho mohli schvaľovať."
J. PETROVIČ:
"Podľa poslanca Daniela LIPŠICA je výklad výboru sporný, pretože bral do úvahy čisto formálny text ústavy."
Daniel LIPŠIC (KDH), poslanec NR SR:
"Ktorý ale nesprávne označuje text schválený parlamentom už ako zákon, ešte predtým ako ho prezident podpíše, čo asi nie je celkom správne, pretože zákon sa stáva zákonom až keď prezident návrh podpíše, alebo keď mu uplynie lehota na vetovanie."
R. KALIŇÁK:
"Počul som aj nesúhlasné hlasy pána poslanca LIPŠICA. Rád by som mu teda pripomenul, že za jeho éry fungovania na ministerstve spravodlivosti takýto postup presne zvolili a využili."
J. PETROVIČ:
"K výkladu výboru má výhrady aj Katarína TÓTHOVÁ."
Katarína TÓTHOVÁ (ĽS-HZDS), poslankyňa NR SR:
"Nebola som vtedy v ústavnoprávnom výbore. Keby som bola, rozhodne by som bola proti takémuto uzneseniu, pretože sa mi to zdá nie súladné s existujúcim rokovacím poriadkom."
J. PETROVIČ:
"Vedenie rezortu vnútra počíta s tým, že ak by sa cestný zákon dostal na rokovanie októbrovej schôdze parlamentu a poslanci by ho aj schválili, tak môže nadobudnúť účinnosť od začiatku budúceho roka."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Új Szó; s. 2; sán, s)
Minimálnu mzdu dostáva len 2,2 percentá pracovníkov, jeho zvýšenie však zvýši odvody podnikateľov
Bratislava. Parlament schválil návrh novely zákona o zvýšení minimálnej mzdy, v zmysle ktorého definitívne rozhodnutie o výške minimálnej mzdy môže prijať vláda. Od januára sa teda minimálna mzda pravdepodobne zvýši na 8 900 korún (295,43 euro).
Podľa súčasného, len od januára tohto roku platného zákona, ak sa na výške minimálnej mzdy nevedia dohodnúť sociálni partneri, tak tá sa každý rok od januára zvyšuje v takej miere, ako priemerná mzda v predchádzajúcom roku. Na základe toho by od januára minimálna mzda bola 8 690 korún (288,46 euro), vláda by však chcela 8 900 korún (295,43 euro). Dosiahla to prostredníctvom zmeny zákona. Predseda vlády Robert FICO už pre viacerými týždňami naznačoval, že urobí všetko preto, aby sa terajšia minimálna mzda 8 100 korún (268,87 euro)zvýšila najmenej na 8 900 korún. Podľa ministerky sociálnych vecí Viery TOMANOVEJ sa výpočet minimálnej mzdy nemení, "ale vláda bude mať možnosť zasiahnuť, ak sa sociálni partneri nedohodnú".
Opozícia sa domnieva, že vláda minimálnu mzdu zvyšuje preto, aby získala viac príjmov - najnižšia suma odvodov na sociálne poistenie sa totiž vypočítava z minimálnej mzdy. Klára SÁRKÖZYOVÁ (SMK) upozornila, vláda sľúbila, že odvody nezvýši. "Minimálnu mzdu dostáva len 2,2 percentá pracovníkov, jej zvýšenie však zvýši mnohým súkromným podnikateľom aj odvody," uviedla opozičná politička.
So zmenou nesúhlasí ani Slovenský živnostenský zväz (SŽS). "Je zarážajúce, ako rýchlo vláda dokáže zmeniť zákon ak ide o jej záujmy. V týchto dňoch sa proti malým podnikateľom začala priam kampaň, podľa ktorej veľká časť z nich odvádza malé príspevky na sociálne poistenie a kvôli tomu ich dôchodky nedosiahnu ani životné minimum. Preto ich musí živiť celá spoločnosť. To nie je pravda. Chceme vypracovať analýzu o tom, koľko peňazí sa dostáva do balíka odvodov, kto v akej miere prispieva a koľko z neho čerpá," uviedla pre náš denník Viola KROMEROVÁ, vedúca tajomníčka Slovenského živnostenského zväzu. Dodala, ich jedinou nádejou je sľub, ktorý dostali v apríli od predsedu vlády, že urobí všetko pre to, aby sa odvody nevypočitávali z minimálnej mzdy, ale iným spôsobom. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) sa domnieva, že zvýšenie minimálnej mzdy neprispeje k zníženiu nezamestnanosti, zamestnávatelia totiž nemajú záujem, aby zamestnávali menej kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných robotníkov pri stále sa zvyšujúcich výdavkoch na prácu.
Vládna koalícia sa samozrejme nestotožňuje s názorom profesijných organizácií alebo opozície. Róbert MADEJ (Smer) tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy vyvíja tlak aj na zvyšovanie ostatných nízkych platov. Anton BOBRÍK (Smer) argumentoval tým, že drobní podnikatelia, ktorí teraz odvádzajú minimálne odvody, budú dostávať veľmi nízke dôchodky. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) ak vláda pri prvej možnej príležitosti poruší dohodu, sociálny dialóg nemá zmysel - zákon o minimálnej mzde sa minulého roku zrodil na základe dohody všetkých troch strán. Konfederácia odborových zväzov so zmenou súhlasí, ako aj s minimálnou mzdou 8 900 korún, aj keď chceli dosiahnuť 9 038 korún (300 euro). Predseda odborovej organizácie KOVO Emil MACHYNA sa domnieva, že zvýšenie minimálnej mzdy znižuje rozdiely medzi regiónmi a aj v oblastiach zápasiacich s vysokou nezamestnanosťou núti zamestnávateľov k tomu, aby zamestnancom platili viac. Zákon o minimálnej mzde nadobudne účinnosť dňom jeho vyhlásenia.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; GREGUŠ Peter)
Moderátor:
"Škody spôsobené povodňami v obciach na východe Slovenska sa ešte stále vyčísľujú. Už teraz je však jasné, že pôjde o stovky miliónov korún. Starostovia postihnutých obcí ale musia po každej záplave riešiť tú istú otázku. Odkiaľ tie milióny zobrať."
P. GREGUŠ, redaktor:
"Takto to počas júlových záplav vyzeralo v mnohých obciach na východe Slovenska. Rozvodnené potoky a rieky spôsobili obrovské škody na štátnom, obecnom aj súkromnom majetku. Starostovia obcí sa zhodujú v jednom - peniaze na odstraňovanie škôd si od štátu musíme v mnohých prípadoch doslova vyprosiť."
P. CEĽUCH, starosta obce Sveržov:
"Ľudia to potom berú, že nikto sa o nás nestará, nikto o nás nestojí, sme na konci republiky."
J. CHRBET, minister životného prostredia:
"Na rok 2008 bola vyčlenená 1 miliarda slovenských korún."
P. GREGUŠ:
"Starostovia aj ľudia zo zaplavených obcí tvrdia, že pomoc prichádza v mnohých prípadoch príliš neskoro. Minister životného prostredia tvrdí, že sa to zmení."
J. CHRBET:
"Do toho spadá aj ten upozorňovací systém."
P. GREGUŠ:
"Systém by mal upozorňovať najviac ohrozené obce na blížiace sa záplavy a v pohotovosti by tak mala byť ťažká technika pripravená okamžite zasiahnuť."
P. CEĽUCH:
"Dokážeme nájsť peniaze na záchranné práce a nedokážeme nájsť peniaze na prevenciu."
P. GREGUŠ:
"Minister životného prostredia chce ešte tento mesiac predložiť v parlamente návrh o urýchlenom financovaní škôd spôsobených záplavami."
J. CHRBET:
"Aby to nebol rok, dva, ale aby to boli napríklad tri mesiace."
P. GREGUŠ:
"Starostom postihnutých obcí teraz neostáva nič iné len dúfať, že zo strany ministerstva nezostane len pri sľuboch a peňazí na odstraňovanie škôd či prípadnú prevenciu sa dočkajú čo najskôr."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 1, 2; Sélešová Slávka)
BRATISLAVA - O viac ako 60-tisíc korún obral štát za tri roky dôchodcu Jána Kampeho z Košíc, vráti mu len desatinu. Podobne ukrivdených je aj ďalších 23 a pol tisíca penzistov. Aspoň čiastočne ich odškodní novela zákona, ktorú poslanci parlamentu posunuli do ďalšieho rokovania.
"Tým, že sa mi v roku 2005 nevalorizoval dôchodok, do konca tohto roka stratím celkovo 64 248 korún," hovorí pán Kampe. Doplatil na to, že v roku 2005 poberal 16-tisícovú penziu, a tá sa zdala poslancom vtedajšieho parlamentu privysoká.
Zatrhli mu jej zvýšenie. Ústavný súd však rozhodol, že to bolo nesprávne rozhodnutie a štát teraz musí takýmto dôchodcom časť peňazí vrátiť. Kým sa tak stane, môže prejsť aj rok.
"Je zrejmé, že Sociálna poisťovňa nebude môcť všetkým dotknutým poberateľom dôchodku urobiť prepočet hneď v prvom mesiaci po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Preto ak bude doplatok vypočítaný a doplatený v priebehu roku 2009 a bude schválená valorizácia od 1. januára 2009, v doplatku sa prejaví aj táto valorizácia," uvádza tlačové oddelenie ministerstva práce.
Poisťovňa má na prepočet dôchodku a doplatenie rozdielu čas do konca budúceho roka.
V praxi sa odškodnenie bude robiť tak, že ak mal v roku 2005 dôchodca napríklad penziu 18-tisíc a tá sa mu nevalorizovala, teraz mu Sociálna poisťovňa najskôr valorizuje tých 18-tisíc za rok 2005, potom novú sumu zvýši percentom za rok 2006, následne za roky 2007 a 2008. A doplatí mu rozdiel vzniknutý medzi novou sumou dôchodku a sumou, ktorú poberá penzista teraz. Štát mu teda nevráti všetky zadržané peniaze, ale len časť - od dátumu, keď bol zverejnený nález Ústavného súdu.
"Ešte treba upozorniť na jeden medzikrok. Dôchodok, ktorý nebol v roku 2005 valorizovaný, pretože presiahol ustanovenú sumu, sa zvalorizuje za roky 2005, 2006 a 2007. Vypočíta sa doplatok od 13. júna do 30. júna 2008. Následne sa zvalorizuje dôchodok k 1. júlu 2008 a vypočíta sa doplatok za obdobie od 1. júla 2008 do dňa výplatného termínu. Ďalej sa bude poskytovať takto vypočítaná suma dôchodku," vysvetľuje ministerstvo.
V roku 2005 sa dôchodkové dávky zvyšovali o 8,85 percenta, penzisti s dôchodkom nad 10 937 korún však dostali pridané menej, alebo vôbec nič. Podobne v roku 2006 sa penzie zvyšovali o 5,95 percenta, nie však pre tých, ktorým Sociálna poisťovňa od augusta do 13. októbra 2006 priznala penziu vyššiu ako 17 200 korún. Ukrátení boli aj niektorí poberatelia vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov, či poberatelia úrazovej renty.
Spôsobili to poslanci parlamentu v minulom volebnom období, keď prišli s návrhom vylúčiť z valorizácie niektorých dôchodcov. Zodvihli zaň ruku poslanci vtedajšej koalície, ale aj niektorí poslanci Smeru. V náleze z 30. apríla tohto roku Ústavný súd namieta, že zásah do platného valorizačného mechanizmu a predovšetkým jeho opakované obchádzanie boli protiústavné.
----
Doplatenie dôchodkov
* štát vráti penzistom časť sumy, o ktorú ich ukrátil, keď im v rokoch 2005 a 2006 nevalorizoval dôchodky
* v roku 2005 sa to dotklo ľudí s dôchodkom nad 10 937 korún (mali sa zvýšiť o 8,85 %)
* v roku 2006 prišli o valorizáciu ľudia s penziou nad 17 200 Sk (mali sa zvýšiť o 5,95 %)
* v priemere sa im vráti asi 4 200 Sk
* zároveň sa poškodeným penzistom zvýšia dôchodky o percento, o ktoré mali byť valorizované pred rokmi
* ukrátení boli aj niektorí poberatelia vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov, ale aj poberatelia úrazovej renty
* poisťovňa má o doplatení penzií rozhodnúť do konca budúceho roku
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Televízna stanica Duna TV; Híróra, Televízne noviny; 18.00; 1 min.; VARGOVÁ Edit, SZABÓOVÁ Zsóka)
Edit VARGOVÁ, moderátorka:
"Predseda Strany maďarskej koalície od slovenskej vlády a úradov očakáva rozhodné kroky kvôli protimaďarským náladám. Podľa Pála CSÁKYHO je veľkou chybou, že na Slovensku doteraz nepotrestali ani jedinú osobu vyznávajúcu extrémistické názory."
Redaktorka:
"Na tomto videu popri obrázkoch sa objavujú fotografie niektorých predstaviteľov SMK, keď zaznievajú slová "Treba zabiť!". Pál CSÁKY ako parlamentný poslanec v týchto dňoch podal trestné oznámenie u generálneho prokurátora, odpoveď očakáva do jedného mesiaca. Tvrdí, že nestačí že v parlamente niektorí politici alebo predstavitelia inteligencie sa od takýchto prejavov extrémizmu dištancujú."
Pál CSÁKY, predseda SMK:
"Zodpovednosť tu je, preto by ich mali potrestať. To bude (...) ak ho potrestajú. Je neprijateľné, a tak som to uviedol v parlamente, že dva roky po prípade Hedvigy jedna vec je právne nedoriešená a tou je trestné stíhanie proti Hedvige, ktoré iniciovali štátne orgány. Tak kde sme, čo si o tom myslieť?"
Zsóka SZABÓOVÁ, redaktorka:
"Aj takéto prípady môžu byť dôvodom protimaďarských postojov slovenských mladých ľudí, domnieva sa Pál CSÁKY. Podľa neho hrubým a extrémistickým vyhláseniam nie je možné zabrániť ak úrady v takýchto prípadoch nikoho nevolajú k zodpovednosti."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 1,5 min.; KUKELKA Marián)
Richard TRUTZ, moderátor:
"Dlhodobým problémom Bratislavy je parkovanie. Počet áut stúpa, nové parkovacie miesta však takmer nevznikajú. Tento problém neobišiel ani Národnú radu, kde je situácia s parkovaním dlhodobo kritická."
Marián KUKELKA, redaktor:
"Parkovanie pred parlamentom je živelné a bez akýchkoľvek pravidiel. Autá zaberajú okolité chodníky a vodiči si privlastnili aj časť pôvodne zatrávnenej plochy."
Obyvateľ priľahlej ulice:
"Domáci majú problém ráno sa dostať do práce a večer zaparkovať."
M. KUKELKA:
"Majiteľom pozemku je magistrát a ten má jasnú predstavu o jeho využití."
Tomáš KORČEK, Magistrát hl. mesta Bratislava:
"Budú osadené v tejto lokalite jednak zeleň, rôzne parkové úpravy, lavičky, kruhové odpočívadlo, čiže chceme skultúrniť celú túto lokalitu."
M. KUKELKA:
"Výhrady má Národná rada, ktorá preferuje výstavbu dvojpodlažných podzemných garáží."
Elena VALOVIČOVÁ, Národná rada SR:
"Vybudovaním mestského parku príde len naďalej k ďalšiemu neregulovanému parkovaniu na mestskej zeleni a týmto spôsobom ani po skončení rekonštrukcie Bratislavského hradu nebudú mať kde návštevníci tejto historickej pamiatky parkovať."
M. KUKELKA:
"Projekt magistrátu rátal s parkovou úpravou s 15 parkovacími miestami. Medzičasom však vstúpil do platnosti nový územný plán mesta, ktorý v tejto lokalite akékoľvek parkovisko zakazuje. Platené garáže by však podľa viacerých problém s parkovaním nevyriešili."
Ivan BÚTORA, poslanec miestneho zastupiteľstva:
"Naši vodiči pokiaľ bude parkovanie zadarmo v týchto uličkách, tak samozrejme, že pôjdu do uličiek a nepôjdu do garáže."
M. KUKELKA:
"Jediní, ktorí s parkovaním nemajú problém sú poslanci a zamestnanci parlamentu. Tí majú vlastné podzemné garáže v areáli hradu. Autá pred parlamentom s najväčšou pravdepodobnosťou vystrieda park. Nedostatok parkovacích miest tak vyrieši až prípadná výstavba podzemných garáží v areáli Bratislavského hradu."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; GÖRNER Oto)
Jaroslav BARBORÁK, moderátor:
"Národná rada prerokovala v prvom čítaní novelu zákona o Bratislave, ktorá zásadne mení 18 rokov starú legislatívu. Do parlamentu však predložili koaliční poslanci bez toho, aby ju odobrilo mesto, čo ostro kritizuje opozícia. Viac povie Oto GÖRNER."
Oto GÖRNER, redaktor:
"Novela ráta s dvomi veľkými zmenami. Nanovo prerozdelí príjmy medzi mesto a mestské časti napríklad tak, že z predaja nehnuteľného majetku mesta ostane mestská časť už iba 10 percent a opačne. Druhá je že sa zredukuje počet miestnych poslancov v zastupiteľstvách. Ide o kompromis - povedal predkladateľ novely, starosta Rače a poslanec Smeru Ján ZVONÁR."
Ján ZVONÁR:
"Po dlhých a zložitých rokovaniach medzi odborníkmi z magistrátu a starostami mestských častí, došla táto novela zákona do takej situácie, ktorá umožňuje optimálne riešenie problematických otázok."
O. GÖRNER:
"Podľa exstarostu Ružinova a poslanca SDKÚ-DS Pavla KUBOVIČA je návrh účelový."
Pavol KUBOVIČ:
"Jediné, na čom vám záleží, sú prechodné ustanovenia, ako urvať finančné prostriedky bez súhlasu mestských poslancov do mestských častí."
O. GÖRNER:
"27. schôdza bude pokračovať v utorok o deviatej hodine. Poslancov čaká napríklad rokovanie o návrhu poslanca Petra GABURU, ktorý chce zrušiť platný zákon o umelom prerušení tehotenstva. Súčasne navrhuje novelizovať Trestný zákon. Parlament by mal tiež prijať spoločné vyhlásenie pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 8; Kotian Róbert)
Nenamáhaj sa, vezmi si väčšie kladivo, znie jeden zo zákonov pána Murphyho, ktorý na počudovanie nikdy na rokovaní NR SR nebol.
V názore, či možno rokovať o zákone, vrátenom prezidentom a neschválenom parlamentom, skôr ako o šesť mesiacov, sa ústavní právnici rôznia - preto zrejme rozhodne záujem parlamentnej väčšiny takýto zákon prerokovať čo najskôr. A keďže o platnosť zákona o cestnej premávke má minister vnútra eminentný záujem, je veľmi pravdepodobné, že koaličné prekáračky nad týmto zákonom sa skončia už na najbližšej parlamentnej schôdzi. Napokon, lepší priestor na rokovanie a dohodu o zákone o cestnej premávke, ako je pripravovaný štátny rozpočet, len ťažko nájdu.
Podľa doteraz dostupných informácií by sa schválený zákon mal jeho neúspešnej predlohe podobať čo najviac - nie je však vylúčené, že v ňom nebude pozmeňujúci návrh poslanca Petra Pelegriniho (Smer-SD), ktorým sa malo umožniť stavať diaľnice a rýchlostné cesty na ďalších tristo kilometroch bez toho, aby bolo vysporiadané vlastníctvo pozemkov pod diaľnicami. Výhrady hlavy štátu proti takémuto postupu boli zásadné - keďže však napriek tomu koaliční poslanci tento Pelegriniho návrh pri prerokovávaní minulý týždeň opätovne schválili, určite bude zaujímavé pozorovať, či aj pri už treťom opakovanom pokuse výhrady prezidentského kandidáta Smeru ("spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je, podľa môjho názoru, v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti") nevezmú poslanci do úvahy. Zbystriť pozornosť však mohli v uplynulých dňoch ústavní sudcovia - vďaka pomstychtivosti predsedu ĽS-HZDS sa im o niekoľko mesiacov predĺžil termín, keď by mohli rozhodnúť o (proti)ústavnosti zákona o urýchlenej výstavbe diaľnic bez toho, aby sa im počet sporných kilometrov súkromných pozemkov pod štátne diaľnice rádovo nenafúkol. Lebo odhodlanie koaličného poslanca Pelegriniho (vedeného bábkohercami Chomom, Vážnym a Ficom) rozšíriť možnosti štátu stavať na cudzích majetkoch každým pokusom rastie. Momentálne je to z 300 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest na viac než trojnásobok.
Róbert Kotian, komentátor HN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; MEDZIHRADSKÝ René)
Gabriela MARCHEVSKÁ, moderátorka:
"Nezávislý poslanec Peter GABURA chce opäť zakázať interrupcie. V parlamente navrhne zrušiť súčasný zákon o umelom prerušení tehotenstva. Dôvod je jediný a to právo na život. Ministerstvo zdravotníctva považuje GABUROV návrh za nereálny."
René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:
"Aj keď vlani rozhodol po dlhých šiestich rokoch Ústavný súd, že interrupcie nie sú v rozpore s ústavou a ponechal ženám možnosť voľby, Peter GABURA je presvedčený, že umelé prerušenie tehotenstva je vraždou a navrhuje za jej vykonanie trest dva až päť rokov za mrežami."
Peter GABURA (nezávislý), poslanec NR SR:
"Táto legislatíva v tomto prípade umožňuje zabíjanie nevinných detí."
Adam HOCHEL, riaditeľ sekcie zdravia MZ SR:
"Takýto zákon, ktorý špeciálne sa venuje téme interrupcií je potrebný a nie je dôvod ho v tomto čase rušiť."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Koalícia reaguje na GABUROV návrh skôr negatívne."
Katarína TÓTHOVÁ (ĽS-HZDS), poslankyňa NR SR:
"Súčasná právna úprava je kompromisným riešením, preto mi vyhovuje."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Pripravení podporiť ho v parlamentne sú zatiaľ len kresťanskí demokrati. Mimovládne organizácie na zákaz interrupcií reagujú rôzne."
Oľga PIETRUCHOVÁ, predsedníčka združenia Možnosť voľby:
"Bolo by to jednak v rozpore s ústavou a v rozpore aj s vlastne pokrokom civilizačným."
Jana TUTKOVÁ, Centrum pre bioetickú reformu, (telefonát):
"Je čas zrušiť tento genocídny zákon, ktorý v počte ľudských obetí prevyšuje ten o deportáciách židov."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pripravuje novelu interrupčného zákona. Zapracováva doň nález Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že interrupcie z genetických dôvodov do 24. týždňa tehotenstva musia byť upravené zákonom. Doteraz totiž o nich hovorila len vyhláška."
A. HOCHEL:
"Vláda ho má k dispozícii. Rozhodne, kedy ho zaradí do svojho programu a ďalej ho posunie do parlamentu."
P. GABURA:
"Táto novela by len priliala olej do ohňa."
R. MEDZIHRADSKÝ:
"Poslanci budú o GABUROVOM návrhu rokovať už v utorok. No neočakáva sa, že bude úspešný. Ak by však predsa len prešiel, Slovensko by bolo štvrtou krajinou Európy, kde sú interrupcie zakázané."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 7; vv)
Cestný zákon pripravovalo ministerstvo vnútra viac ako rok. Na rozdiel od iných rezortov ho najprv predstavilo verejnosti a umožnilo širokej motoristickej obci o zákone dlhé mesiace s odborníkmi diskutovať. Až potom ho predložilo do legislatívneho procesu. Minister Robert Kaliňák (Smer) bol v parlamente ochotný akceptovať aj niektoré pripomienky opozičných poslancov. Väzy mu však zlomilo, že nechal svojho straníckeho kolegu Petra Pelegriniho, aby do návrhu prepašoval paragrafy, ktoré nesúvisia s pravidlami cestnej premávky. Ten tam počas rokovania parlamentu o návrhu zákona vložil paragraf umožňujúci štátu vyvlastňovať pôdu súkromníkov na výstavbu diaľnic v ďalších šiestich regiónoch Slovenska. Tieto mimoriadne opatrenia na hrane ústavnosti chcela Ficova vláda použiť pri stavaní ďalších takmer tristo kilometrov diaľnic. Prezident Ivan Gašparovič preto zákon odmietol podpísať. Osud zákona nakoniec spečatili koaliční poslanci, ktorí zaň v snemovni "zabudli" zdvihnúť ruky.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; 1 min.; ŠTEFUCA Igor)
I. ŠTEFUCA, moderátor:
"Rozhovor medzi údajným drogovým bossom Bakim SADIKIM a ministrom spravodlivosti Štefanom HARABINOM treba preveriť. V relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť to povedal podpredseda HZDS Miroslav JUREŇA. Podľa neho treba preveriť, kto urobil prepis, kde to bolo uchované a ako sa to dostalo k poslancovi LIPŠICOVI. V parlamente podľa JUREŇU prebiehajú špinavé praktiky. Ak LIPŠIC predložil do Národnej rady nahrávku rozhovoru, je to útok na celú vládu, nielen na ministra, dodal JUREŇA.
Podpredseda SMK Gyula BÁRDOS sa však domnieva, že pravosť rozhovoru medzi SADIKIM a HARABINOM nikto nemôže spochybniť. To, čo sa odohráva na vnútornej politickej scéne, a že premiér sa vyjadruje až po tlaku médií, považuje BÁRDOS za chybu."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; RUDOLF Ivan)
Moderátorka:
"Časť opozície tvrdí, že vláda chce opäť umlčať médiá. Prekáža jej novela občianskeho súdneho poriadku. Podľa nej bude môcť sudca prikázať médiu, aby sa ospravedlnilo do niekoľkých dní ak o to požiada politik alebo bežný občan. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že chce len urýchliť konanie pred súdom."
I. RUDOLF, redaktor:
"Ak sa napríklad súdite so susedom, ktorý na váš pozemok vysypal odpad, súdny spor môže trvať roky. Po novom by sudca mohol rozhodnúť už za pár dní. Umožňuje to nový inštitút takzvaný rozkaz na plnenie, ktorý v novele občianskeho súdneho poriadku pripravilo ministerstvo spravodlivosti."
Š. HARABIN, minister spravodlivosti:
"Má urýchliť súdne konanie, skrátiť súdne konanie."
I. RUDOLF:
"Ak existuje dostatok dôkazov, sudca môže v skrátenom súdnom konaní uložiť povinnosť vypratať kanceláriu, vydať nejakú vec alebo ospravedlniť sa a práve tu vidí časť opozície problém."
T. GALBAVÝ, člen Výboru pre kultúru a médiá:
"Môže byť aj ľahko zneužiteľný napríklad voči médiám, pretože sudca môže rozhodnúť alebo uložiť povinnosť ospravedlniť sa aj bez vypočutia druhej strany."
Š. HARABIN:
"Elektronické a printové médiá v tomto smere považujem určitým spôsobom za obeť, ale nemožno si nevšimnúť, že ako niektorí žurnalisti laxne a ľahkovážne pristupujú k uverejňovaniu informácií."
J. FALIS, právnik:
"Tento inštitút je bežný v niektorých západných krajinách, môže zrýchliť niektoré typy konaní, ale na druhej strane prináša so sebou istú mieru rizika zneužitia."
Š. HARABIN:
"V žiadnom prípade u mňa ani motívom nikdy nebolo, ani nie je, že by som ja robil hon proti médiám."
I. RUDOLF:
"Ak poslanci v parlamente novelu občianskeho súdneho poriadku schvália, zmeny by mali začať platiť od nového roka. Jednou s noviniek by mala byť aj možnosť súdu vypočúvať svedkov prostredníctvom videokonferencie."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; www.aktualne.sk; Domov, 12:11, s. -; tasr)
Poslanci budú mať v rámci medzinárodnej akcie Amnesty International (AI) Svet vás sleduje možnosť svojím podpisom podporiť Deklaráciu k Zmluve o obchodovaní so zbraňami a vyjadriť tak postoj proti ďalšiemu nekontrolovanému obchodovaniu so zbraňami.
Akciu organizuje AI v stredu 17. septembra pred parlamentom a petíciu adresuje Generálnemu tajomníkovi OSN Ban Ki-moonovi.
"Cieľom akcie je tiež zorganizovať pred Národnou radou SR spoločné fotografovanie v symbolických okuliaroch," uviedla hovorkyňa AI Monika Navrátilová. Fotografie Al následne vystaví v budove OSN v New Yorku.
"Veríme, že budú pre zástupcov štátov sveta silným odkazom. Odkazom, že nám záleží na tom, aby sa nekontrolovaný obchod s malými a ľahkými zbraňami stal navždy minulosťou," dodala.
V tento deň otvára AI Slovensko na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave i verejnú výstavu fotografií s rovnakým zameraním, ktorá potrvá desať dní. Vystavené budú fotografie popredných svetových autorov reportážnej fotografie. Milióny ľudí na celom svete podľa AI každodenne ohrozuje ozbrojené násilie.
Akcia je súčasťou Globálneho akčného týždňa kampane Zbrane pod kontrolu! a zúčastnia sa na nej okrem aktivistov zo Slovenska i dobrovoľníci zo susedného Maďarska, Rakúska a Českej republiky.
"Obchod so zbraňami nie je dostatočne kontrolovaný, mnohé vlády a ozbrojené skupiny bez problémov nakupujú zbrane a zneužívajú ich na vraždenie a mučenie civilistov," uzavrela Navrátilová. Je preto podľa nej nesmierne dôležité, aby sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré sa chcú podieľať na zastavení nekontrolovateľného predaja zbraní.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2,5 min.; MAKOVÁ Lucia)
Hana GALLOVÁ, moderátorka:
"Spomeniete si na poslednú výchovnú facku, ktorú ste dostali od svojich rodičov? Ja už ani nie. Možno aj preto, že som ich v detstve dostala skutočne len pár. Naši politici sa však vraj nemajú za čo hanbiť. Zopár z nich to vraj v detstve potrebovalo. Niektorým by sa vraj zišla nejaká tá výchovná aj teraz. Nuž a takto to môže vyzerať ak politici chcú určiť rodičom ako vychovávať."
Lucia MAKOVÁ, redaktorka:
"Budeš už počúvať? Práve o tom, či fyzické tresty majú alebo nemajú právo rodičia používať pri výchove svojich detí, debatovali naši poslanci skutočne horlivo."
Vladimír PALKO, poslanec NR SR (nezávislý):
"Tak rodič, ktorý nemôže dať dieťaťu výchovnú facku, či po zadku, nie je rodič."
Viera TOMANOVÁ, ministerka práce, soc. vecí a rodiny:
"Je to nedorozumenie. Akékoľvek telesné alebo psychické tresty zakazujeme napríklad v detských domovoch."
L. MAKOVÁ:
"Viacerí poslanci to ale pochopili inak a určité vecí vo výchove detí by mal štát ponechať na rodičoch."
Dušan JARJABEK, poslanec NR SR za Smer-SD:
"V tomto prípade mal pán PALKO určite pravdu."
Daniel LIPŠIC, poslanec NR SR za KDH:
"Neumožniť rodičovi ani výchovnú facku alebo niečo podobného, to sa mi zdá byť také preberanie takých moderných trendov."
László MIKLÓS, poslanec NR SR za SMK:
"No viete, aj ja mám deti a musím povedať, že sem tam som im priložil aj na zadok a možno aj zaucho som im dal."
Ivan MIKLOŠ, poslanec NR SR za SDKÚ-DS:
"Výchovné tľapnutie dieťaťu po zadku nepovažujem za telesný trest."
L. MAKOVÁ:
"Našli sa aj takí, ktorým sa zákaz telesných trestov pozdával. Oponujú im ale tí, čo hovoria o extrémoch zo zahraničia, kde sa rodič bojí dieťaťa silnejšie čo i len dotknúť, aby ho vlastný potomok nezažaloval."
Zdenka KRAMPLOVÁ, poslankyňa NR SR za ĽS-HZDS:
"Dá sa vychovávať dieťa aj bez telesných trestov."
Ľudovít DOBŠOVIČ, psychológ, psychoterapeut:
"Fyzický trest určite hovorím nie, ale nevidím ako dôvod v tom, že by trebárs rodič necapol po zadku malému dieťaťu samozrejme primeranou silou a primeranou váhou ruky. Vtedy si to dieťa vlastne uvedomuje určitú hranicu."
L. MAKOVÁ:
"O zákone ešte poslanci budú debatovať, ale ak sme už pri telesných trestoch, prezradíme vám ktorí politici si v detstve nejaké to zaucho vyslúžili a za čo to bolo. Pomohla taká nejaká vzduchom chladená?"
D. LIPŠIC:
"Určite zaslúžil a určite aj pomohla."
D. JARJABEK:
"Samozrejme a veľmi rád na to spomínam, myslím, že ich malo byť viac."
I. MIKLOŠ:
"A nielen po zadku, raz sa mi ušla aj facka, ale vtedy som si zaslúžil."
L. MAKOVÁ:
"Medzi našimi politikmi sa nájdu aj takí, ktorých telesné tresty od rodičov obišli a sami sa im pri výchove vyhýbajú."
Z. KRAMPLOVÁ:
"Ozaj ma rodičia nikdy neudreli, aj keď som bola veľmi neposedná, ale pamätám si na jednu učiteľku, bola som práve v štvrtej triede a to som dostala prvú a asi poslednú facku."
V. TOMANOVÁ:
"Takže nič takéto nepoznáme."
Rafael RAFAJ, poslanec NR SR za SNS:
"Absolútne nie, predstavte si, že nie."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; JANUŠOVÁ Barbora)
Ján MEČIAR, moderátor:
"Mladí so sexom počkajte až do svadby. Touto výzvou okorenil predstavovanie svojho kontroverzného návrhu na zrušenie interrupcií poslanec Národnej rady Peter GABURA. O zákaze interrupcií sa bude hlasovať v utorok. S tým predmanželským sexom to zrejme až také horúce nebude."
Peter GABURA, poslanec NR SR (nezávislý):
"Skutočná láska počká na manželstvo. Vyzývajme rodičov, aby ich deti prijali takýto záväzok, aby nezačali sexuálny život pred manželstvom."
Barbora JANOŠOVÁ, redaktorka:
"Toto bol oduševnený prídavok k tlačovke o interrupciách. Keď sme ale v parlamente zisťovali, či je aj toto prípad kedy naši zákonodarci vodu kážu a víno pijú. Niekoľko inokedy ráznych politikov sa zmenilo na zahanbených mužov, ktorí nám nepovedali ani svoj názor na túto tému."
Vladimír PALKO, poslanec NR SR (nezávislý):
"Ja sa pri týchto otázkach dosť červenám, som trošku hanblivý. Ja keby som bol vedel, že redaktorky televízie mi budú dávať takéto intímne otázky, ja by som asi nebol išiel do politiky."
Pavol HRUŠOVSKÝ, poslanec MR SR a predseda KDH:
"To je tabu, ktoré patrí do naozaj individuálneho postoja."
Pavol MINÁRIK, poslanec NR SR (nezávislý):
"Ja sa trošku o takýchto veciach hanbím rozprávať s takými šarmantnými mladými dámami. Politik sa má vyjadrovať k veciam, ktoré sú politicky regulovateľné a politika nemá regulovať intímny život."
Tomáš GALBAVÝ, poslanec NR SR (SDKÚ-DS):
"Chcem poznať svoju partnerku pred sobášom."
B. JANOŠOVÁ:
"Niektorí poslanci dokonca pred touto témou zdupkali. Sexuologička navyše tvrdí, ambulancie nám niekedy zapĺňajú aj partneri, ktorí sa sexuálne spoznavajú až po svadbe."
Danica CAISOVÁ, sexuologička:
"Môže tam byť partnerský sexuálny nesúlad, môžu to byť aj príslušníci sexuálnych menšín, ktorí sa ocitnú v manželstve, netušia, že sú príslušníkmi sexuálnej menšiny."
B. JANOŠOVÁ:
"Poslanec bude ale v prvom rade bojovať za svoj návrh. Chce úplne zrušiť zákon o umelom prerušení tehotenstva a zakázať interrupcie."
P. GABURA:
"A nastupuje do platnosti Trestný zákon."
T. GALBAVÝ:
"Žiadna regulácia by mohla znamenať aj bezbrehé vykonávanie interrupcií, čoho by sme sa určite nechceli dožiť."
Boris ZALA, poslanec NR SR (Smer-SD):
"Toto vôbec nie je téma dňa."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; s. 4; dia)
BRATISLAVA Slovenský pozemkový fond, pre ktorý sa vlani takmer rozpadla koalícia, ukáže, či má SMK bližšie k SDKÚ a KDH alebo k vláde.
Trom opozičným stranám totiž vláda v rade fondu vyčlenila dve kreslá. Ak do jedného z nich vládni poslanci posunú kandidáta SMK, pre zvyšok opozície to bude signál o zbližovaní Maďarov so Smerom.
"My by sme potom mohli považovať zvolenie kandidátov SDKÚ a KDH za ich spoluprácu s vládou," reagoval na podozrenia šéf SMK Pál Csáky, ktorý spoluprácu s koalíciou vylučuje. "Správame sa ako tvrdá opozičná strana," dodal.
Pôvodne chceli KDH a SDKÚ v rade fondu obe miesta pre seba, dohodli sa aj na vzájomnej podpore. So SMK nepočítali. To sa však môže podľa Csákyho zmeniť. "Ešte budeme rokovať, oslovili ma šéfovia SDKÚ a KDH," uviedol včera Csáky. Podozrenia o spolupráci SMK s vládou sa šíria z SDKÚ. Zástupcovia Dzurindovej strany pripustili, že zvolenie nominanta SMK by považovali za odmenu Smeru pre SMK.
Tá na jar napriek dohode s SDKÚ a KDH vyšla vláde v ústrety, keď podporila Lisabonskú zmluvu, ktorou opozícia blokovala tlačový zákon. Odvtedy s SMK zvyšok opozície nekomunikuje.
Ak sa opozičným stranám nepodarí dohodnúť, rozhodnutie zostane v rukách vládnych strán, ktoré majú v parlamente väčšinu.
"O tom, kto bude zvolený, rozhodne Smer," uviedol šéf klubu SDKÚ Stanislav Janiš. "Angažovali sme sa na odstraňovaní chýb v pozemkovom fonde, tak tam chceme mať svojho človeka," dodal poslanec za SDKÚ Pavol Frešo. V prípade, že by každá z opozičných strán pretláčala svojho kandidáta, bez miesta by pravdepodobne zostala práve SDKÚ.
Tá totiž chce, aby na prevody pozemkov dozeral bývalý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Golian. Či by zaňho hlasoval Smer, je veľmi otázne. Fico pred šiestimi rokmi Goliana po nástupe do Dzurindovej vlády ostro kritizoval. Zazlieval mu, že štátnym Lesom dlhoval milióny korún a že má vo vláde pripraviť ich privatizáciu. "Ešte sme to v klube nepreberali," tvrdí Marián Záhumenský zo Smeru. Členov rady bude parlament voliť vo štvrtok.
Golian je pedagóg, ktorý neskôr podnikal s drevom. KDH do rady nominovala odborníčku na pozemkové právo Dagmar Valúchovú a SMK bývalého podpredsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Richarda Hamerlika. Vládne strany do rady fondu posielajú kandidátov, ktorí sedeli aj v pôvodnej rade. Národniari chcú mať vo fonde Petra Marčulinca, HZDS Jána Bodnára a Smer Štefana Hermana.
K piatim členom kontrolnej rady musí ešte ďalších šesť navrhnúť vláda.
Členovia fondu budú zvolení na tri roky a ich úlohou bude kontrolovať zmluvy, ktoré fond uzavrie s reštituentmi.
Text k foto: Opozičná spolupráca je naďalej naštrbená. Šéf SMK Pál Csáky však vylučuje dohody s koalíciou.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Nový Čas; s. 17; tasr, sita)
STARÉ MESTO - Magistrát prepracuje návrh na vytvorenie nového parku na súbehu ulíc Strelecká - Mudroňova naproti Národnej rade SR. Návrh musí byť prepracovaný tak, aby v parku bola len zeleň.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 3,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
Andrea ŠUVADOVÁ, moderátorka:
"Sociálny balíček a zákon o Bratislave, to sú témy, ktoré dominujú dnešnému rokovaniu parlamentu. Viac nám priamo z Národnej rady povie opäť Katarína KRAJŇÁKOVÁ, Katarína."
Katarína KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka:
"Dobrý deň. Poslanci rokujú dnes už od deviatej hodiny. Musím však povedať, že keďže je piatok a nebude sa hlasovať, rokovacia sála viac-menej zíva prázdnotou. Ihneď na úvod sa poslanci zaoberali sociálnymi zákonmi z dielne ministerky práce Viery TOMANOVEJ, ktoré prinášajú napríklad aj valorizáciu dôchodkov od 1. januára. No ale dnešnému rokovaniu dominuje najmú návrh novely zákona o Bratislave. Tento návrh prichádza po 18 rokoch. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy tento zákon meniť radikálnejšie, nepodarilo sa to. Takže teraz tu máme novelu, ktorá by mala meniť štatút Bratislavy ako hlavného mesta. Meniť by sa malo aj financovanie hlavného mesta a to zo štátneho rozpočtu. Súčasne primátor si predstavuje, že každoročne by mala Bratislava dostať zo štátneho rozpočtu až miliardu korún, čo sa príliš nepozdáva ministerstvu financií. No a veľkou zmenou je aj radikálne zníženie počtu poslancov či už magistrátu alebo mestských častí zo súčasných 591. No a teraz už pri mikrofóne vítam Jána ZVONÁRA, ktorý je predkladateľom tohto návrhu. Mohli by ste nám predstaviť tento návrh, čo prináša vlastne?"
Ján ZVONÁR (Smer-SD), poslanec NR SR:
"Dobrý deň. Ja by som povedal iba tie základné veci, ktoré zákon prináša. Zákon by mal vyriešiť určité koncepčné nedostatky platného zákona, ale ja pevne verím, že prinesie viacej peňazí do rozpočtu Bratislavy, efektívnejšie využívanie týchto zdrojov a tým pádom verím, že budeme mať krajšiu Bratislavu a lepšiu Bratislavu."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Akým konkrétnym spôsobom sa dotkne občanov Bratislavy alebo teda obyvateľov Bratislavy?"
J. ZVONÁR:
"Ja si myslím, že každého obyvateľa sa dotýka množstvo zdrojov, ktoré samospráva má na svoje fungovanie a na svoje činnosti. Takže si myslím, že ten základný predpoklad, aby tých zdrojov bolo najviac, je to potom otázka efektívneho využívania a prerozdeľovania týchto zdrojov."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Opozícia ale už kritizuje, že ide o veľký kompromis, čo vy na to?"
J. ZVONÁR:
"Zbytočne je hovoriť o kompromise. Medzi magistrátom a mestskými časťami sa hľadalo optimálne riešenie. Čiže nejednalo sa o kompromis alebo ústupky, hľadalo sa optimálne riešenie problémov."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Myslíte si, že skutočne bude šanca získať tú miliardu ročne pre Bratislavu?"
J. ZVONÁR:
"Keby nebola, tak by som tento článok do zákona nedal. Ja som presvedčený o tom, že tento článok bude naplnený."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Ďakujem veľmi pekne. A pri mikrofóne vítam aj opozičnú poslankyňu Luciu ŽITŇANSKÚ, ktorá do istej miery napriek tomu, že je rada, že tento návrh je konečne na stole, hovorí, že ide o veľký kompromis. Čo sa vám nepozdáva na tomto návrhu?"
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"To som nikdy nepovedala, že som rada, že tento návrh je na svete, pretože ho považujem za kompromis. Kompromis preto, pretože je to návrh predovšetkým starostov a ten kompromis je v tom, že tie veci, ktoré výrazne znefunkčňovali Bratislavu ako takú sa podarilo primátorovi vyjednať a je to teda kompromis, ktorý podľa mňa je do istej miery vynútený zo strany starostov, ktorí majú za sebou parlament, pretože poslancom, ktorý predkladá tento návrh zákona, je poslanec a zároveň starosta vládnej koalície. Čiže je to využitie sily v parlamente na to, aby si starostovia, predovšetkým starostovia z vládnej koalície presadili to, čo v parlamente dokážu, ale na meste by možno nedokázali."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Čo sa týka tých konkrétnych návrhov, ktoré prinesie tento zákon, čo sa týka občanov, čo prinesie?"
L. ŽITŇANSKÁ:
"My hovoríme, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenska by malo dostať nový, dobrý zákon o Bratislave a nie novelu federálneho zákona. A to je to, čo vytýkame tomuto návrhu zákona, že je urobený pre starostov. Dáva starostom možno viac kompetencií a prerozdeľuje peniaze od mesta v prospech mestských častí, ale nevidíme tam reálny prospech pre Bratislavčanov, pretože tie reálne problémy Bratislavčanov stále zostávajú a my hovoríme, že Bratislava je len jedna. Nedelíme sa na Ružinovčanov, Račanov, Novomešťanov ale sme Bratislavčania a chceme Bratislavu, ktorá funguje ako celok."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Ďakujem veľmi pekne za váš postreh. Ja už len poviem, že od týchto návrhoch zákonov hlasovať poslanci budúci týždeň, takže to je od nás zatiaľ v tejto chvíli všetko."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Živý vstup; 11.00; 2,5 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
Andrea ŠUVADOVÁ, moderátorka:
"Minimálna mzda od budúceho roka vzrastie na 8 900 korún, čo je viac, ako sa očakávalo. Poslanci totiž novelou zákona o minimálnej mzde včera zrušili to, čo pred necelým rokom schválili. O sociálnych zákonoch rokujú poslanci aj dnes. No a viac nám už v Národnej rady povie opäť Katarína KRAJŇÁKOVÁ, Katarína."
Katarína KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka:
"Dobrý deň. Od deviatej hodiny sa poslanci venovali sociálnym zákonom z dielne ministerky práce Viery TOMANOVEJ, ktoré prinášajú napríklad valorizáciu dôchodkov už od 1. januára, ale napríklad aj nové sociálne služby, medzi nimi napríklad sprievodcovskú, čitateľskú službu, tlmočnícku či požičiavanie pomôcok. No a už včera sa podarilo do druhého čítania posunúť niektoré zmeny. Napríklad zákaz telesných trestov pre deti od takzvaných opatrovateľov či zákaz verejným funkcionárom šéfovať svojim blízkym osobám. Musím však povedať, že tento sociálny balíček je skutočne rozsiahly a prináša obrovské množstvo zmien. A takto hodnotí niektoré z týchto zmien už opozícia."
Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"Máme sociálne poistenie, nenazvala by som to veľkou novelou. Sú to úpravy, ktoré reflektujú diskusiu, ktoré prebehla v spoločnosti, posunutie valorizácie na január či platenie odvodov za mamičky od prvého dňa nástupu na materskú a podobne. Tieto pozitívne návrhy určite stoja za podporu, ale novela neprináša riešenie postavenia invalidných dôchodcov, takže opäť sa pokúsim to trošku posunúť."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"No a poslanci už začali živo diskutovať aj o návrhu zákona o Bratislave, ktorý prichádza naozaj po dlhých, dlhých rokoch. Ten by mal zmeniť štatút Bratislavy ako hlavného mesta a Bratislava by mala byť financovaná po novom. Súčasný primátor si predstavuje, že by každoročne mala dostávať zo štátneho rozpočtu miliardu korún, čo sa však príliš nepozdáva ministerstvu financií. No ale čo je zaujímavé, malo by dôjsť k zníženiu, výraznému zníženiu počtu mestských poslancov, ktorých je v súčasnosti 591. Opozícia však tento návrh kritizuje a tvrdí, že je iba akýmsi kompromisom a tvrdí, že Bratislavčanom reálne nič neprináša. No a toto už je poslankyňa za SDKÚ Lucia ŽITŇANSKÁ."
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"Bratislava si konečne zaslúži dobrý zákon o hlavnom meste a dovolím si povedať, že tento návrh je možno kompromisom, možno rieši niektoré problémy a určite ich rieši, možno niektoré nové problémy prinesie, možno bude v druhom čítaní časť týchto problémov ešte odstránená, ale nepredstavuje zásadnú zmenu v pohľade na hlavné mesto a neprebehla ani nejaká zásadná koncepčná diskusia, ako by taká právna úprava mala vyzerať."
Ján ZVONÁR (Smer-SD), poslanec NR SR:
"Ja som presvedčený, že tento zákon je dobrým zákonom. Som o tom presvedčený nielen ja, sú o tom presvedčení všetci starostovia mestských častí, sú o tom presvedčení poslanci, ktorí na tomto zákone pracovali a ktorí sa snažili doriešiť veci tak, aby boli v prospech Bratislavy."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Poslanci sa dohodli, že o týchto návrhoch zákonov budú rokovať až na budúci týždeň, takže výsledok, či budú posunuté do druhého čítania alebo nie, sa dozvieme až na budúci týždeň. Napriek tomu však budeme rokovanie parlamentu sledovať ďalej. Toľko odo mňa v tejto chvíli z Národnej rady."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Nový Čas; s. 6; sita, tasr)
BRATISLAVA - Predseda SNS Ján Slota sa zatiaľ nerozhodol, či sa v prípade zvolenia za poslanca Európskeho parlamentu vzdá poslaneckého mandátu, alebo radšej nenastúpi do EP.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; s. 16; Štulajter Ivan)
Tým, že Fond národného majetku má svoje voľné zdroje uložené v komerčných bankách, porušuje zákon. Ten hovorí, že fond je klientom Štátnej pokladnice a že "klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky (...) výlučne v Štátnej pokladnici". Argumenty fondu, že sa riadi zákonom o veľkej privatizácii, ktorý mu úložky v komerčných bankách povoľuje, kríva. Požiadavka zákona o Štátnej pokladnici je logická. Pokladnica je čosi ako špeciálna banka na obsluhu verejných financií. Na vykrytie krátkodobých dlhov si požičiava peniaze na trhu. Preto každá "voľná koruna", ktorú si do nej uložia inštitúcie verejného sektora, sa ráta. Obsluha verejných financií je tak lacnejšia, lebo úroky, ktoré musí štát za požičané peniaze platiť súkromnému sektoru, sú vyššie ako úroky, ktorými úročí úložky verejných inštitúcií. Z pohľadu fondu sa ukazuje výhodnejšie ukladať voľné zdroje do komerčných bánk, lebo mu poskytnú vyššie úroky ako Štátna pokladnica. Lenže to je len "rezortný" pohľad. Z pohľadu celku majú byť dočasne voľné peniaze zhodnocované v Štátnej pokladnici tak, ako to hovorí zákon. Aj zdravotné poisťovne vrátane súkromných majú peniaze v Štátnej pokladnici a určite by pre ne bolo výhodnejšie ukladať ich za vyššie úroky do komerčných bánk.
Zaujímavé je, že tak v rozpočtoch, ako aj vo výročných správach fondu sú medzi príjmami fondu aj "úrokové výnosy v peňažných ústavoch". To je dôkaz, že fond dlhodobo zhodnocuje dočasne voľné peniaze aj mimo Štátnej pokladnice. Tieto dokumenty pritom prechádzajú prezídiom fondu, jeho dozornou radou, vládou i parlamentom. A zrejme sa dostávajú aj na stôl kontrolnému úradu. Nikomu, zdá sa, doteraz neprekážalo, že Fond národného majetku je v kolízii so zákonom o Štátnej pokladnici. Takže je čas na nápravu a vyvodenie dôsledkov.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BOČÁKOVÁ Rita)
Moderátor:
"Nový riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan MUŇKO chce preverovať invalidných dôchodcov. Pred poslancami parlamentného sociálneho výboru povedal, že približne 20 percent z nich nemá čo v systéme hľadať. Zdravotne postihnutých ľudí snaha nového riaditeľa pobúrila."
R. BOČÁKOVÁ, redaktorka:
"Riaditeľ Sociálnej poisťovne tvrdí, že invalidný dôchodok ešte stále poberajú aj ľudia, ktorí naň nemajú nárok. Odhaduje, že ich je približne 20 percent, teda viac ako 13-tisíc."
D. MUŇKO, riaditeľ Sociálnej poisťovne:
"Keď sme poberali invalidov, ktorí sú tam, treba takisto sa k tejto veci vrátiť, preskúmať ešte všetky tie, posudkoví lekári, ktorí navrhli a máme ich v invalidnom zozname, či je to správne."
J. HALECKÝ, predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie (ĽS-HZDS):
"V tomto prípade generálny riaditeľ trafil sa do ostrého, že skutočne je určitá skupina invalidných dôchodcov, ktorí už pri získavaní dôchodku, alebo pri aj jeho realizácii sa k tomu dopracovali nie príliš správnym spôsobom."
R. BOČÁKOVÁ:
"Invalidné dôchodky sa prehodnocovali za ministra Ľudovíta KANÍKA. V tom čase vyradili zo systému ľudí preto, že sa zvýšila hranica na posudzovanie zdravotného postihnutia."
K. SÁRKÖZY, poslankyňa NR SR (SMK):
"Podľa najnovšieho vyhlásenia Sociálnej poisťovne, už 8,8 percent ľudí doteraz bolo vyradených. Takže keď to dáme spolu, to je vyše 30 percent. Nič iné sme toho času nechceli dosiahnuť len to, aby sa tento priestor vyčistil."
R. BOČÁKOVÁ:
"Snahy nového riaditeľa Sociálnej poisťovne pobúrili zdravotne postihnutých občanov."
A. REHÁKOVÁ, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím:
"Ja v tom vidím veľký problém aj z toho dôvodu, že títo ľudia sú vystresovaní a majú problémy so samotným zdravotným postihnutím, s tými dôsledkami svojho zdravotného postihnutia a to, že každý druhý rok chodia na prehodnocovanie, to ich len deprimuje."
R. BOČÁKOVÁ:
"Invalidný dôchodok v súčasnosti poberá zhruba 68-tisíc zdravotne postihnutých ľudí."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠOGANIČOVÁ Lenka)
Anna PETRIČKOVÁ, moderátorka:
"Vláda Roberta FICA chystá na budúci rok balíček sociálnych opatrení pre dôchodcov, postihnuté osoby či rodiny. Podľa opozičnej SDKÚ ale väčšina noviel sociálnych zákonov nie je z dielne ministerky TOMANOVEJ - ich autorom je bývala vláda. SDKÚ preto chystá vlastný sociálny balíček."
Lenka ŠOGANIČOVÁ, redaktorka:
"Cena vládneho sociálneho balíčka je jedenásť miliárd korún. Najviac peňazí bude stáť valorizácia dôchodkov od 1. januára či vyplácanie vianočných príspevkov. Opozičná SDKÚ ale obviňuje súčasnú vládu že sociálne zákony nevytvorila sama, ale jednoducho väčšiu časť z nich prevzala od vlády bývalej."
Pavol FREŠO (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:
"To percento zhody je podľa nášho názoru možno vyše 80 percent."
Viera TOMANOVÁ (Smer-SD), ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny:
"Nie je mojou ambíciou, aby som vyvracala tieto lži, pretože jednoznačne ľudia v roku 2006 predchádzajúcej vláde spočítali to, čo v rámci sociálnej oblasti pre nich pripravili."
L. ŠOGANIČOVÁ:
"SDKÚ pripúšťa, že niektoré TOMANOVEJ zákony sú dobré, napriek tomu prichádza s vlastnými návrhmi."
Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ-DS), exministerka práce, poslankyňa NR SR:
"V prípade sociálnych služieb ma mrzí, že z nich úplne vypadli služby pre rodinu a pokúsim sa ich opäť vrátiť."
L. ŠOGANIČOVÁ:
"Nárok na štátnu kasu opozičného sociálneho balíka je tiež jedenásť miliárd korún. Podľa SDKÚ pôjde o systémovejšie zmeny. Aké konkrétne, to zatiaľ neprezradili."
Klára SÁRKÖZY (SMK), podpredsedníčka strany, (telefonát):
"Nebude problém, aby sme tieto zákony podporili. Samozrejme, musí to byť v prospech rodiny."
Jozef HALECKÝ (ĽS-HZDS), poslanec NR SR:
"Konkurencia názorová tobôž v koncepciách je vždy prínosná."
L. ŠOGANIČOVÁ:
"Od počtu poslaneckých hlasov bude závisieť, či opozičný alebo koaličný balíček sa presadí. Faktom ale zostáva, že koalícia je v presile."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Népszabadság; www.nol.hu, s. 0; r)
Vyhlásenie slovenského ministra školstva o používaní maďarského jazyka je neprístojné - vyhlásil prezident republiky László Sólyom v piatok na Slovensku v Piešťanoch. Podľa slovenského prezidenta vzťahy oboch štátov nie sú vyostrené.
"Je neprístojné v krajine, v ktorej žije desať percent Maďarov povedať, aby nepoužívali svoj materinský jazyk, čo je ich základným ľudským právom, ústavným právom, hodnotou Európskej únie a právom garantovaným rôznymi medzinárodnými zmluvami. Je to absolútne nepochopenie mnohonárodnostného štátu," zdôraznil László Sólyom, ktorý sa vyjadroval v rámci summitu prezidentov Višegrádskych štátov.
Na Slovensku podľa istého prieskumu viac ako šesťdesiat percent pätnásťročných mladých ľudí sa domnieva, že maďarčina nemá miesto na verejnosti. Toto komentujúc slovenský minister školstva Ján Mikolaj vo štvrtok v parlamente uviedol, že "je v tom určitá logika, že deti chcú rozumieť čo hovoria ich spoluobčania nehovoriaci štátnym jazykom".
V súvislosti s prípadným maďarsko-slovenským summitom prezidentov László Sólyom v Piešťanoch uviedol, že Ivana Gašparoviča už v decembri 2005 pozval do Maďarska a pozvanie naďalej platí.
Ivan Gašparovič však na túto otázku pre MTI odpovedal tak, že oficiálne pozvanie do Maďarska nemá, ale je fakt, že sa ho maďarský prezident opýtal, či by chcel navštíviť Maďarsko. Tak oficiálne dvojstranné stretnutie teraz ešte nebude.
O terajších dvojstranných vzťahoch slovenský prezident uviedol, že vzťah medzi Maďarskom a Slovenskom nie je vyostrený. Podľa neho treba hovoriť o budúcnosti, veď o nezhodách sa aj tak už veľa nahovorilo.
V odpovediach pre MTI maďarský aj slovenský prezident zdôraznili, že v sobotu spoločne navštívia Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Tu študovala pred dvoma rokmi aj brutálne zbitá Hedviga Malinová.
László Sólyom to čo odznelo na piatkovom neverejnom rokovaní zhrnul nasledovne: na stretnutí sa hovorilo o tom, že v rámci Európskej únie vzrástla úloha regionálnej spolupráce. Stredomorská únia "narušuje rovnováhu" v Európe, preto sa prezidenti V4 domnievajú, že na východe by bolo potrebné vytvoriť určitú protiváhu proti takzvanej spolupráci Euromed. Pre takéto uplatňovaniu záujmov vhodnou príležitosťou bude, že višegrádske štáty čoskoro budú zastávať funkciou predsedajúcich krajín únie - uviedol prezident.
V rámci rozhovorov sa prezidenti zhodli na tom, že integrácia západného Balkánu a Ukrajiny do únie je potrebná.
László Sólyom na margo stretnutia V4 rokoval aj s poľským prezidentom Lechom Kaczynským. Na stretnutí sa hovorilo o tom, ako by obidva štáty mali mať v budúcnosti v čo najväčšom počte otázok únie spoločné stanovisko.
Dvojdenné stretnutie sa v piatok v západoslovenskom kúpeľnom meste ležiacom na brehu rieky Váh začalo doobeda vojenskou prehliadkou a hymnami štyroch štátov. Medzi témami druhého dňa je aj rusko-gruzínska kríza.
Po summite László Sólyom v sprievode Ivana Gašparoviča odcestuje do Nitry, kde sa stretne s rektorom Univerzity Konštantína Filozofa. Následne navštívi obec Búč, kde bude rokovať s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície.
Višegrádska skupina Maďarska, Českej republiky, Slovenska (do januára 1993 Československa) a Poľska je rámec voľne organizovanej spolupráce. Prvý summit 15. februára 1991 usporiadali v Budapešti a Višegráde.
Pobúrilo to aj Gyurcsánya
Podľa predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya je štvrtkové vyhlásenie slovenského ministra školstva súvisiaceho s používaním maďarského jazyka zarážajúce. MTI stanovisko premiéra zverejnili v piatok večer.
"S ohromením som prijal vyhlásenie slovenského ministra školstva Jána Mikolaja súvisiaceho s používaním maďarského jazyka," formuloval maďarský predseda vlády. Ako píše, vyhlásenie ministra Slovenskej republiky je preňho nepochopiteľné aj preto, lebo Slovensko - podobne ako Maďarsko - prijalo a pre seba považuje za záväzné predpisy Európskej únie a Rady Európy týkajúce sa používania jazykov menšín.
"Dúfam, že podobne ako naša vlasť aj Slovensko bude rešpektovať normy týkajúce sa používania jazykov menšín a v budúcnosti podobné vyhlásenia nespochybnia záväzky Slovenska či sa týka používania menšinových jazykov," uvádza sa v komuniké.
Prezident republiky László Sólyom na Slovensku v Piešťanoch v piatok na stretnutí hláv štátov višegrádskej spolupráce uviedol: "Je neprístojné v krajine, v ktorej žije desať percent Maďarov povedať, aby nepoužívali svoj materinský jazyk, čo je ich základným ľudským právom, ústavným právom, hodnotou Európskej únie a právom garantovaným rôznymi medzinárodnými zmluvami. Je to absolútne nepochopenie mnohonárodnostného štátu."
Na Slovensku podľa istého prieskumu viac ako šesťdesiat percent pätnásťročných mladých ľudí sa domnieva, že maďarčina nemá na verejnosti miesto. Toto komentujúc slovenský minister školstva Ján Mikolaj vo štvrtok v parlamente uviedol, že "je v tom určitá logika, že deti chcú rozumieť čo hovoria ich spoluobčania nehovoriaci štátnym jazykom".
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Plus jeden deň; s. 2; Staník Miroslav)
AK sú slovensko-maďarské vzťahy zlé, ako tvrdí Ján Slota, tak si môže zablahoželať. Dokonca môže byť zo seba taký šťastný, že by si zaslúžil usporiadať obrovskú oslavu. Po dvoch rokoch pôsobenia vo vládnej koalícii sa mu to podarilo. Kým bol totiž mimo parlamentu a ani pes po ňom neštekol, medzi oboma národmi bol pokoj. Dnes každý cíti, že to napätie tu naozaj je. Slota však nehovorí o napätí, ale priamo o zlých vzťahoch. Tvrdí, že na vine nie je on, ale vraj oni, Maďari.
Ján Slota je bezpochyby úspešný politik. Počas pôsobenia vo verejnom živote mu rastie životný štandard. A darí sa mu aj rozoštvávať Slovákov a Maďarov. Čiže napĺňať svoj program. A to je smutné. No Ján Slota môže byť so sebou nadmieru spokojný.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; s. 4; Tódová Monika, Krpelan Roman)
Sudkyňa Jana Dubovcová hovorí, že minister zdiskreditoval justíciu
Bola predsedníčkou Okresného súdu v Banskej Bystrici, členkou tímu, ktorý pripravoval reformu justície pre ministra Daniela Lipšica. Za to, že dala na vlastnom súde urobiť prieskum o korupcii, mnohí žiadali ministra Jána Čarnogurského, aby ju odvolal z funkcie. Získala za to cenu Transparency International, dnes je na okresnom súde civilnou sudkyňou. Je jediná sudkyňa, ktorá pred niekoľkými dňami vyzvala ministra Harabina, aby odstúpil z funkcie. JANA DUBOVCOVÁ.
Čo vám povedali kolegovia v práci na výzvu na ministrovo odstúpenie?
"Boli to intímne reakcie, medzi štyrmi očami, úplne ako kedysi za socializmu. Pýtali sa, či sa nebojím prejaviť, veď mám rodinu, čo si nedám pokoj alebo ,tak a teraz na náš súd príde kontrola'."
Viacerí funkcionári súdov alebo sudcovské združenia sa k ministrovi nechceli vyjadriť, vraj sa nemiešajú do politiky. Prečo by teraz sudcovia nemali byť ticho?
"Práve teraz by nikto nemal byť ticho, pretože sa stali veci, ktoré sú neprijateľné. Minister spravodlivosti bol verejne prichytený pri tom, ako klamal, bez mihnutia oka, bez akéhokoľvek zaváhania. Jeho klamstvo muselo byť dokázané vecným dôkazom, zvukovým záznamom. To nemá nič spoločné s politikou. Spochybňuje to predstaviteľa exekutívy, aby mohol byť dôveryhodný a súvisí to aj s dôveryhodnosťou justície. Veď my ako sudcovia poučujeme každého svedka, že má hovoriť pravdu. Navyše, mal rasistické poznámky, to je neprijateľné."
Prečo sú ostatní sudcovia ticho?
"Asi sa boja ozvať. Sudcovský kódex je teraz postavený tak, že za pomoci predsedu súdu alebo ministra spravodlivosti sa môže začať proti sudcovi disciplinárne konanie a už pri jeho začatí sudca stráca nárok na trinásty a štrnásty plat. Bez ohľadu na to, či je odôvodnené, alebo nie. Navyše sa môže ťahať niekoľko rokov. Sudcovia sa možno obávajú, že niekto začne hľadať nedostatky v ich práci a cez tie sa potom dostanú do veľmi nepríjemnej situácie."
Vy sa prečo nebojíte?
"Sú veci, keď si poviete, že vám to za problémy na pracovisku nestojí, ale sú veci, keď si poviete, že aj keď sa dostanem do nepríjemnej situácie, tak to treba uniesť. Kroky proti mne budú vždy menej nebezpečné ako bola situácia, ktorá sa stala v parlamente."
Dôvodom celej schôdze bol telefonát ministra s Bakim Sadikim. Je ten dôvodom na odchod z funkcie?
"V čase, keď sa daný rozhovor udial, bol minister trestným sudcom. Je neprípustné, aby sme my sudcovia mali takéto kontakty. Spochybňuje nás to, môžeme byť vydierateľní. Keď sa kontakt zverejnil, minister sa tomu nepostavil zočivoči. Naopak, bránil sa neprijateľným spôsobom. Podstatu dodnes nevysvetlil."
Prečo si myslíte, že to nemožno považovať za spoločenský rozhovor?
"Každému sa môže stať, že má dôverný kontakt s niekým, o kom sa neskôr zistí, že bol zamotaný do nekalých vecí. Život nás skúša každý deň. Ale keď sa to stane, sme povinní začať nad tým rozmýšľať. Sudcu to spochybňuje, nemôže vedieť, kedy mu niekto zaklope na dvere a povie, že chce, aby v danej kauze rozhodol tak alebo tak. Súčasťou sudcovskej funkcie je, že žijete inak. Svoje kontakty si vyberáte, preverujete. Žijete uzavretejšie, nechodíte do rôznych spoločností."
Poznáte kolegov sudcov, ktorí s tým majú problém?
"Určite takí kolegovia, ktorým sa stalo niečo podobné, sú."
Ľudia na Slovensku justícii nedôverujú aj preto, že si myslia, že sudcovia sú s mafiánmi zajedno.
"Justícia nemá dôveru ľudí, to cítime. Všeobecný názor je, že je tu určitá časť sudcov, ktorí sú prepojení s mafiou, ale to tu len tak poletuje. Ja to neviem potvrdiť, ani vyvrátiť. Ľudia navyše rozhodovaniu súdov nerozumejú. Za veľký problém považujem napríklad to, že verejnosť sa nezúčastňuje na pojednávaniach."
Neodrádza ľudí aj to, že súdy sa stále odročujú a procesy dlho trvajú?
"Nesúhlasím s tým. Už je najvyšší čas, aby sa hovorilo o tom, že dlho trvajú len niektoré pojednávania. Väčšina sporov sa končí dosť rýchlo, v štandardných lehotách. Niektoré však trvajú dlho. Môže to byť aj preto, že súdny systém je tak nastavený, umožňuje námietky, odvolávania a podobne, niektoré však môžu trvať dlho, lebo nie je snaha ich rozhodnúť. Rôznymi analýzami by sa dalo zamerať práve na tieto veci."
Rieši minister tieto veci?
"Slovne o tom hovorí, snaží sa robiť zmeny v legislatíve, ale je to dosť náročné. Neviem, či výsledok bude adekvátny."
Je niečo na jeho úradovaní pozitívne?
"Neprišiel do funkcie s nejakým programom. Ak, tak s takým, že všetko, čo bolo doteraz spravené, je zle. Atmosféra nie je dobrá, je to ako keby sme sa vrátili do sedemdesiatych rokov."
Ako sa tá atmosféra prejavuje?
"Napríklad tak, že každý si robí svoju prácu, strčí hlavu do piesku a dúfa, že sa nestane centrom pozornosti."
Preslávili ste sa prieskumom o korupcii. Bolo to v roku 2000 a až tretina ľudí sa na súde stretla s korupciou. Zmenilo sa odvtedy niečo?
"Bol zúžený priestor na korupciu napríklad v tom, že sa spisy prideľujú náhodným výberom, alebo že obchodný register funguje v rýchlych lehotách, čo predtým nebolo a bol to úplný klondajk. Veľmi dlho sa tam čakalo a firmám na tom veľmi záležalo. Pokiaľ ide o ľudský faktor, keď už ide o výsledok konania, tam sa to môže stále stávať, to je o ľuďoch, ťažko tam urobiť technické opatrenie."
Z prieskumu vyplynulo, že časť korupcie fungovala tak, že úplatok si vypýtal sám sudca. Žiadneho odvtedy za korupciu neodsúdili. Máte stále skorumpovaných kolegov?
"Dotazník bol anonymný, inak by ich ľudia neodovzdávali, báli by sa. Ťažko preto môžem niekomu vyčítať, že nikoho neusvedčil."
Ale záver, že máte stále skorumpovaných kolegov na súde, platí?
"Pre mňa bol výsledok ankety dôveryhodný. Správala som sa tak, že som sa snažila robiť viaceré technické opatrenia, aby sa priestor na korupciu zúžil."
Čudujete sa ľuďom, že sa boja svedčiť, keď vidia, ako to funguje?
"Skôr si myslím, že si to ľudia len myslia. V skutočnosti to tak podľa mňa v takom veľkom rozsahu nie je. Ale už len to, že si to myslia, je nebezpečné. Ak vidíte, že minister spravodlivosti bez mihnutia oka zaklame, čomu môžu ľudia veriť?"
Skôr by ste ľuďom poradili, aby prišli svedčiť a nebáli sa?
"Keby sa to stalo mne, princíp svedčiť by bol vyšší ako obyčajný strach. Preto aj ľudia by to mali riešiť. Lenže tu sa skôr stáva to, že prichádza k zastrašovaniu. To je napríklad prípad sudcu Mojša. Alebo prípad Mešencová. Je neprijateľné z etického hľadiska, že ju chceli vylúčiť z komory, lebo usvedčovala kolegu z korupcie."
Čo ste si pomysleli, keď ste videli stanovisko Súdnej rady, ktorá sa Harabina zastala?
"Že ešte je tu veľmi veľa roboty. Že ani sudcovský stav, ak toto sú jeho reprezentanti, nepochopil, o čom je trojdelenie moci, vzájomné stráženie demokracie. Súdna moc predsa v tejto situácii nemôže podporiť takéhoto predstaviteľa exekutívy, keď nám berie dôveryhodnosť."
Minister uvažuje o kandidatúre na predsedu Najvyššieho súdu. Čo je pre túto spoločnosť horšie? Harabin ako minister alebo Harabin ako predseda Najvyššieho súdu?
"Je diskvalifikovaný na obidve pozície. O pánovi Harabinovi hovoria, že je dobrý sudca, zvláda právne predpisy. Ale k sudcovskej funkcii nestačí len odborná zručnosť, musí mať ešte o kus viac - čestnosť a poctivosť."
Keby bol Harabin iba sudca a ukázalo by sa, že je kamarát so Sadikim, čo by urobil disciplinárny súd?
"Nemá sa pred taký súd pre toto ako dostať. Sudca si to musí vyhodnotiť sám. V iných súdnych systémoch sú napríklad etické komisie, ktoré to riešia."
Kde to tak je?
"V Amerike je takáto komisia zložená aj z laikov. Verejnosť sa na ňu môže obracať s rôznymi podnetmi. Komisia si kolegu zavolá a on má možnosť všetky pre a proti vysvetliť. Výsledkom komisie je odporúčanie, stanovisko pre verejnosť. Niekedy sa môže prihlásiť aj samotný sudca - mal som takýto kontakt, čo si o tom myslíte?"
Hovorilo sa niekedy na Slovensku o tom, že toto by tu mohlo fungovať?
"Spomínala som to niekedy v rokoch 2002 alebo 2003 na rôznych konferenciách, ale veľký záujem o to nebol. Žiadne také fórum nemáme."
Prečo premiér nechce Harabina odvolať?
"Ide o koaličné počty a myslím, že premiér má ťažkú situáciu, nekoná z pragmatických dôvodov. Vnútorne musí mať dilemu, on presne vie, čo minister Harabin spravil, je právnik a pôsobil aj v zahraničí. Mal by byť k tomu dokopaný verejnosťou. Teraz by sa mala ozvať občianska spoločnosť, a to nielen sudcovia."
Text k foto: Jana Dubovcová je zatiaľ jediná sudkyňa, ktorá verejne vyzvala ministra na odchod.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 4; Kóňa Martin, sita)
Maďari chcú vyššiu daň pre energetické firmy. Či ich bude nasledovať aj naša vláda, je otázne.
Bratislava - Štát má v rukách ďalšiu zbraň voči energetickým firmám. Pokiaľ budú naďalej zvyšovať ceny podľa vývoja na svetových trhoch a nebudú ich prispôsobovať sociálnej situácii Slovákov, vláda pristúpi k legislatívnym zmenám. Každý zákon a každá "lumpárina" z predchádzajúceho obdobia má svoje medzery a "my sme tú medzeru našli", povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek v nedeľnej televíznej diskusii STV O päť minút dvanásť. Ako chce štát postupovať, zatiaľ prezradiť nechcel.
Zmena zákonníka
"Privatizácia bývalej vlády nás dostala do úlohy absolútnych štatistov," tvrdí zase premiér Robert Fico, ktorý tak reagoval na návrh plynárov požadujúcich takmer 20-percentné zdraženie plynu pre domácnosti od novembra.
Ficovi prekáža, že aj keď je štát majoritným vlastníkom SPP, väčšinu v predstavenstve a tak aj rozhodujúce slovo majú zahraniční strategickí investori. Ako neskôr Fico naznačil na straníckej schôdzi Smeru, cesta by mohla viesť cez zmenu Obchodného zákonníka. Pravdepodobne by zakázala minoritným akcionárom získať manažérsku kontrolu vo firmách.
"Premiér by v žiadnom prípade nepustil takýto výrok, keby nevedel, akým spôsobom to zabezpečiť. My máme pripravený mechanizmus a my vieme, ako to spraviť, zatiaľ sa na verejnosti nebudeme k tomu vyjadrovať," vyhlásil Jahnátek.
Protiústavné?
Podľa právnika by prijatie takéhoto opatrenia parlamentom bolo síce možné, ale je otázne, či by to bolo v súlade s ústavou. "Opatrenie by bolo v rozpore s princípmi právnej istoty a zásadou dodržiavania uzatvorených zmlúv," hovorí Marek Benedik z advokátskej kancelárie Havlát & Partners. Ako vysvetlil, takýmto spôsobom by sa totiž mohol narušiť princíp generality právnych noriem, keďže takto prijatý zákon by sa vzťahoval výlučne len na pár prípadov súvisiacich s privatizáciou strategických podnikov.
SPP na pôžičku
Keďže v procese privatizácie investori počítali s tým, že spolu s minoritným balíkom akcií si "kupujú" aj manažérsku kontrolu, prispôsobili tomu aj svoje cenové ponuky. Ak by im štát ich kúpené právo zobral, kauza by sa pravdepodobne skončila na niektorom slovenskom či medzinárodnom súde.
Konzorcium nemeckej e.on Ruhrgas a francúzskej firmy Gaz de France kúpilo 49-percentný podiel s manažérskou kontrolou SPP v roku 2002 za 123 miliárd korún. Premiér Robert Fico investorom navrhol, že ak sa nemienia správať sociálne a udržiavať nízke ceny pre domácnosti, je pripravený od nich podiel odkúpiť nazad. Podľa Jahnátka sa peniaze budú dať zohnal Nezaťažíme štátny rozpočet. Peňazí je dnes na svete dosť, vieme si zobrať pôžičku. Zaťažila by sa dlhová služba štátu, vyhlásil v relácii STV.
Dodatočné zdanenie
S drahými cenami energií nebojujú vlády len na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. Maďarská vláda uvažuje o zavedení dodatočnej dane pre energetické firmy. Tie by mali plynúť zo zvýšených ziskov energetických firiem prameniacich z vysokých cien energií. Podľa maďarskej spravodajskej agentúry MTI chce takto vláda túto daň uplatňovať najbližšie dva roky a získať zhruba tridsať miliárd forintov (3,78 miliardy korún). Peniaze chcú použiť na kompenzačné platby pre zníženie dosahov drahých energií na nízkopríjmové domácnosti. Vláda by o tom mala rozhodovať začiatkom októbra, keď je naplánované už štvrté tohtoročné zdraženie plynu. Na Slovensku sa plyn zdražoval naposledy pred dvomi rokmi.
Čo u nás?
Návrh zvýšiť dane pre energetické firmy sa objavil aj v programovom vyhlásení vlády. Energetické firmy už, naopak, viackrát vyhlásili, že by boli ochotné vytvoriť kompenzačný fond na pomoc sociálne slabším - ich zástupcovia svorne poukazujú na to, že adresná pomoc je podľa nich lepšia ako plošné udržiavanie nízkych cien aj pre tých, ktorí to nepotrebujú. Či sa niečo podobné ako u našich južných susedov nechystá aj u nás, sa nám včera od zástupcov štátu nepodarilo zistiť. Túto možnosť nekomentovali ani energetici. "Nebudeme sa vyjadrovať k špekuláciám podobného typu," odkázala nám hovorkyňa plynárov Dana Kršáková.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; s. 12; Šabata Petr)
Kto trochu poodstúpi a pozrie sa na svet pred prázdninami a po nich, musí stŕpnuť.
Všetko sa dramaticky zmenilo k horšiemu. Obraz už dlho nebol taký temný.
Dôvody sú hneď tri: ruská vojna v Gruzínsku, viditeľný koniec zlatých hospodárskych čias a šialenstvo slovenských politikov.
1. Vidieť ruské tanky na území suverénneho Gruzínska v dňoch 40. výročia okupácie Československa bolo šokujúce. Je to zase tu?
Áno aj nie. Ako vtipne napísal spisovateľ Pavel Kohout: rýchla vojna v Gruzínsku sa nedá porovnávať s udalosťami v roku 1968 - Česká republika vtedy predsa nenapadla Bratislavu a Slováci potom nestrieľali od radosti do vzduchu, keď im Moskva poskytla bratskú pomoc (Gruzínci vtrhli do Južného Osetska, ktoré považujú za súčasť krajiny a väčšinoví osetskí obyvatelia mesta Cchinvali potom Rusov vítali...). Boli to však tie isté tanky ako výraz hrubej veľmocenskej sily a neúcty k civilizovanému riešeniu sporu. A nemýľme sa - tie ruské tanky sú de facto pri slovenských hraniciach, veď na Ukrajine, krajine Rusku azda najbližšej v celom ZSSR, je proruská väčšina politická, ekonomická a aj väčšina obyvateľov. Juščenko- Nejuščenko.
A teraz ešte jedna úvaha - keby sa stalo Gruzínsko skutočne členom NATO a keby si jeho šialený prezident znovu vojensky začal s Rusmi, stojíme na prahu veľkého vojnového požiaru - podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy sa totiž útok na jedného člena považuje za útok na všetkých a tí všetci tiež majú povinnosť prísť na pomoc. A slovensko- ukrajinsko-ruská hranica bude hranicou vojny.
2. Už aj slovenská ekonomika uberá z tigrieho tempa, Európska komisia tento týždeň ďalej smerom dolu upravila svoje už tak dosť chmúrne vyhliadky o vývoji v celej EÚ. USA stále riešia krízu hypoték, ktorá ochromuje celé hospodárstvo, celý svet trápia vysoké ceny energií a potravín. Áno, napríklad Číne sa stále darí, ale na Slovensku musíme čakať o niečo vyššiu nezamestnanosť, rast cien a menej eur v peňaženkách. Už dlho sa v nám blízkom svete nestretli v jednej chvíli ekonomické a bezpečnostné ťažkosti. Nezabudli ich politici riešiť? Nezvykli si ich voliči na to, že môže byť len lepšie, lepšie, lepšie?
3. Trúfol by si niekto pred prázdninami predpovedať, že na konci leta bude premiér vyháňať z krajiny zahraničných investorov (ktorí nesporne prispeli k hospodárskemu rozkvetu a ktorých si každá krajina rozmaznáva) a že v parlamente bude minister poslancovi nadávať do Židov? Možno v nejakej zapadnutej špinavej nedemokratickej africkej krajine ovládanej bandou tupcov. V roku 1908 nemali ľudia dôvod myslieť si, že život prinajmenšom v Európe nebude pokojný, ekonomicky zaistený, už stále len lepší, lepší a lepší... A pritom stáli na prahu storočia, ktoré prinieslo desiatky miliónov zavraždených, nevídané krutovlády, strašnú neslobodu, Osvienčim A začalo sa to mávnutím motýlích krídel? Alebo sa niekde vysoko v horách uvoľnil prvý kamienok? A po ňom druhý, tretí?
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Správy; 10.00; 1,5 min.; R)
Andrea ŠUVADOVÁ, moderátorka:
"Niekoľko desiatok ľudí protestovalo včera večer v centre Bratislavy proti prejavom propagácie fašizmu na Slovensku. Občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať zorganizovala toto zhromaždenie pod názvom Nie fašizácii na Slovensku ako spomienku na prijatie takzvaného Židovského kódexu vládou vojnového Slovenského štátu v roku 1941."
Redaktor:
"Na zhromaždení pripomenuli organizátori účastníkom zádušnú omšu, ktorú viedol trnavský arcibiskup Ján SOKOL za prezidenta Jozefa TISA v marci tohto roku. Podľa nich ide o nebezpečný prejav fašizácie spoločnosti."
Miroslav KOCÚR, organizátor zhromaždenia:
"Propagoval názory, ktoré sú pre občiansku spoločnosť neprijateľné."
Redaktor:
"Občiansku iniciatívu prišli podporiť aj známe osobnosti: Emília VÁŠÁRYOVÁ, Michal KAŠČÁK a historička Katarína HRADSKÁ. Fašizmus na Slovensku je podľa nich problém, o ktorom treba diskutovať."
Katarína HRADSKÁ, historička:
"Časť slovenskej spoločnosti je nezorientovaná, nie je vyrovnaná."
Emília VÁŠÁRYOVÁ, herečka:
"Zabúdame, staviame sa k veciam ľahostajne."
Redaktor:
"Názory politikov na význam zhromaždenia sa líšia."
Jozef RYDLO (SNS), poslanec NR SR:
"Nevidím žiadne nebezpečenstvo vo fašizácii slovenskej spoločnosti."
Martin FEDOR (SDKÚ-DS), poslanec NR SR:
"Takéto zhromaždenia rozhodne prispejú k tomu, aby sme nezostali ľahostajní."
Vladimír PALKO (nezávislý), poslanec NR SR:
"Vidím tu návrat komunistov k moci - veľký požiar, takže sa nezaoberám malou povodničkou."
Redaktor:
"Počas existencie vojnového Slovenského štátu, na ktorého čele stál prezident TISO deportovali desiatky tisíc slovenských židov do koncentračných táborov."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 35; Palata Luboš)
Vládnutie českého premiéra pripomína spôsoby Mikuláša Dzurindu.
Český premiér Mirek Topolánek pripomína stále viac Mikuláša Dzurindu v posledných dvoch rokoch jeho vlády. Škandál okolo poslanca Občianskej demokratickej strany Vlastimila Tlustého, ktorý spoločne s Televíziou Nova vykonštruoval "prípad" vydierania, do jeho pasce sa chytil mladý, snaživý poslanec ODS Jan Morava, je len jedným z viacerých škandálov, ktoré túto vládu obklopujú.
Avšak zatiaľ čo Mikuláš Dzurinda musel bojovať o každý hlas až v druhej polovici svojho druhého funkčného obdobia, Mirek Topolánek si "dzurindovskými" spôsobmi musel zabezpečiť tesnú väčšinu hlasov už od začiatku svojho vládnutia. Mohol sa pokojne rozhodnúť inak, vytvoriť veľkú koalíciu a mohol v pokoji vládnuť štyri roky. Dôvodom, prečo to neurobil, bola nielen osobná nechuť k predsedovi ČSSD Jiřímu Paroubkovi, ale predovšetkým snaha prekonať neblahé dedičstvo svojho predchodcu Václava Klausa.
Ten v druhej polovici deväťdesiatych rokov dohodol mocenský pakt s vtedajším predsedom sociálnych demokratov Milošom Zemanom. Malo to tragické následky nielen pre samotnú ODS - s Václavom Klausom už nikdy žiadne voľby do poslaneckej snemovne nevyhrala - ale aj pre českú politiku. V Hospodárskych novinách to charakterizoval Topolánek sám - došlo k ideovému vyprázdneniu politiky a nebývalému prepojeniu "politiky, podnikateľskej sféry a mafie".
Skupiny pravdy a lásky
Topolánek, ktorému môžeme vyčítať mnoho, ale nie nedostatok odvahy a sebavedomia, sa i preto rozhodol ísť vlastnou cestou a siahol pre spojencov do politického stredu. Do oblasti, ktorú fanatickí stúpenci Václava Klausa nazývali "skupinami pravdy a lásky", čiže do okruhu okolo Klausovho predchodcu Václava Havla.
Topolánkovi tak vznikli len komplikácie v podobe latentného napätia s Klausom, ale aj nutnosť hľadať hlasy i inde, než len v koalícii. Tá sama osebe mala len sto hlasov v dvestočlennom parlamente. Prvých dvoch zo sociálnej demokracie sa Topolánkovi podarilo získať pol roka po voľbách, ďalšie jeden až dva hlasy v tomto roku v priebehu druhej prezidentskej voľby Klausa, ktorá bola celá jedným veľkým politickým obchodom.
Lenže už pri hlasovaní o veľkorysých cirkevných reštitúciách sa objavila skupina zatiaľ len "odpadlíkov", nie prebehlíkov, v samotnej Topolánkovej ODS. Bývalý minister financií Vlastimil Tlustý okolo seba vytvoril skupinu niekoľkých poslancov ODS a vláde poriadne zakúrili. Cirkevné reštitúcie neprešli. Vyprovokovaným škandálom okolo Jána Moravu začína veľká kríza, pretože Tlustý tak spálil všetky mosty. Kabinet čaká v budúcich mesiacoch hlasovanie o rozpočte, o americkom radare, o Lisabonskej zmluve, potom polročné predsedníctvo v Európskej únii. O penzijnej, alebo zdravotníckej reforme nehovoriac.
Dobrá vláda
Ak sa Topolánkovi vládu podarí udržať a presadiť aspoň radar a pár reforiem, bude to upatlané, špinavé a dá sa čakať ešte pár škandálov typu Morava. Podobne upatlané a špinavé, ako posledné dva roky vlády Mikuláša Dzurindu. Tieto pachute môžu prekryť, že Topolánkova vláda sa odvážila začať s kľúčovými reformami a znížila daňové zaťaženie, že podpisom zmluvy o umiestnení radaru USA urobila zásadný krok v zaistení bezpečnosti Česka, alebo že v otázke Gruzínska má jasný a principiálny postoj voči ruskej agresii.
Pred tromi rokmi slovenskí voliči urobili chybu, keď kvôli pachuti Dzurindu zavrhli a otvorili tak cestu Róbertovi Ficovi, Jánovi Slotovi a Vladimírovi Mečiarovi. Jiří Paroubek, schopný vytvoriť vládu s komunistami, je podobnou hrozbou pre Česko. Hrozbou, že na upatlanú, ale predsa len Česko dopredu posúvajúcu vládu Mirka Topolánka, budeme my Česi ešte so slzou v oku spomínať.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.55; 20 min.; BIELIK Peter, ŠUBANIČOVÁ Lenka)
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, nominantka strany Smer - sociálna demokracia Viera TOMANOVÁ a poslanec NR SR za SDKÚ-DS Pavol FREŠO prezentovali svoje protikladné, ale náznakovo sa aj postupne zbližujúce stanoviská k obsahu i k autorstvu takzvaných sociálnych zákonov, pretože SDKÚ-DS argumentuje, že súbor predložený ministrom na vyše 80 percent vychádza z pôvodných materiálov vypracovaných v gescii bývalej ministerky Ivety RADIČOVEJ. Očakáva sa teda sumarizovanie návrhového portfólia na osobitnej odbornej programovej konferencii SDKÚ-DS, respektíve opozície 20. septembra.
P. FREŠO ubezpečil, že opozícia sa bude snažiť návrhy zákonov vylepšiť už v druhom parlamentnom čítaní, pričom ich podporí, ak budú nedostatky odstránené. Varoval však pred prejavmi určitej "propagandy a zloby" koalície v parlamente.
Podľa V. TOMANOVEJ práve opozícia "začala vykrikovať, že sú to ich zákony". Je jej to však "jedno, pretože vláda sa na sociálnu oblasť zamerala už v programovom vyhlásení, keď načrtla kontúry projektu "budovania moderného sociálneho štátu". Uviedla, že bola spoluatorkou zákona o sociálnej pomoci z roku 1998, a to spolu s kolegami, ktorí na ministerstve pôsobili aj v časoch ministrovania I. RADIČOVEJ. Sporiť sa teda o autorstve je "uberanie na zásluhách tých odborníkov, ktorí roky rokúce na ministerstve práce tieto zákony tvoria". Vyzdvihla skutočnosť, že sa napĺňa aj prísľub predsedu vlády Roberta FICA o návrate financií získaných zo spotrebných daní "v rámci sociálnych projektov". Pôjde celkovo o 11 miliárd Sk, "balík", aký doteraz žiadna z vlád "nevrátila pre občanov". Opatrenia konkretizovala v troch základných skupinách. Ako okrem iného uviedla, "smerujú jednak na podporu mladých rodín s deťmi, jednak na pomoc občanom so zdravotným postihnutím, jednak sú to opatrenia samozrejme aj pre starších ľudí, to je najmä paralelizácia dôchodkov, ale tieto opatrenia sú usporiadané tak, aby tvorili mohutnú a širokú sociálnu sieť". Jedným z opatrení je aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré má funkciu nielen ekonomickú, ale aj sociálnu, zdôraznila a podrobnejšie špecifikovala niektoré momenty prezentovaných oblastí i z hľadiska finančného štruktúrovania a zámerov v dimenziách sociálneho poistenia zdravotne postihnutých občanov. Akcentovala tiež úmysel zvýšenia kvality a dostupnosti sociálnych služieb v termíne ich povinného poskytnutia najneskôr do 60 dní od žiadosti s predpokladom rozšírenia systému kontroly. Informovala, že sa od prvého januára budúceho roku zvyšujú všetky druhy dôchodkov o 6,75 percenta, pričom k 1.7. boli už zvýšené "zhruba o päť percent". Všetky návrhy by mali byť komplexne účinné k 1.1.2009, zdôraznila a privítala možnosť apolitickej konštruktívnej debaty s opozíciou.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Sme; s. 16; Fila Lukáš)
Varovanie Pozor, zákruta! je pre ministra vnútra Kaliňáka zbytočné, keďže kľučkovanie mu ide. No rozpačitý začiatok slalomu za bleskovým prijatím nových pravidiel premávky dokazuje, že dôvodov počkať s opätovným schvaľovaním zákona je viac. Kaliňák oznámil, že zákon pošle parlamentu naspäť hneď potom, čo tam narazil na urazených mečiarovcov, práce neschopných slotovcov a slabo usmernených poslancov vlastnej strany, ktorí nedokázali prelomiť prezidentské veto. Rešpektovať polročný time-out, ktorý zákon prikazuje návrhom, čo boli v parlamente neúspešné, sa nechystá. Vďaka výkladu rokovacieho poriadku ústavnoprávneho výboru z roku 2002 už takto prešiel zákon o Súdnej rade. Vtedy bolo čiastočným ospravedlnením, že by bez neho nemohla riadne fungovať justícia. Taký dôvod tu teraz nie je. A už vtedy bolo výboru jasné, že z postupu sa nemá stať precedens. Preto napísal, že spôsob prijímania zákona považuje "za dôsledok hrubého zanedbania povinností zo strany ministra" a žiadal premiéra, aby "prijal nevyhnutné kroky na zabránenie podobných situácií". Ak sa naň dnes Kaliňák odvoláva, mal by si prečítať aj túto časť.
Ani pár dní pred rokovaním vlády nevieme, akú verziu zákona ministerstvo navrhne a či sa bude pripomienkovať. Hovorca z vnútra odpovedá, že to vedia, ale nepovedia. Hlas zvnútra napovedá, že nepovedia, lebo netušia. Možnosti sú tri. Buď oprášia pôvodný návrh, čo sa už pripomienkoval. To by však museli poslanci nanovo schváliť všetky zmeny. Alebo parlamentu pošlú verziu, ktorú už raz schválil. Tá však obsahuje aj dodatok o výstavbe diaľnic, ktorý tam nemá čo hľadať. Alebo vyškrtajú zo schválenej verzie veci, čo sa im nezdajú. To je však to isté, ako keby urobili nový vlastný návrh a malo by prebehnúť riadne pripomienkovanie. A to sa nestíha. Jeden zákon ciest, čo platí takmer vždy, je, že pomaly ďalej zájdeš.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; DOVALOVÁ Alexandra)
M. STRIŽINEC, moderátor:
"Berie vaše dieťa ráno aktovku a ide do školy? Aj to bude zrejme od januára stačiť na 500-korunový príspevok od štátu. Vláda odobrila návrh ministerky práce, aby chudobné deti už nedostávali motivačnú odmenu za prospech, ale len za dochádzku."
A. DOVALOVÁ, redaktorka:
"Na riadnu návštevu školy sú viazané už detské prídavky. Podľa ministerstva práce ale treba žiakov povzbudiť viac. Vyplácať príspevok za lepšie známky ako doteraz vraj nie je správne. Hovorca Michal STUŠKA."
M. STUŠKA:
"Dôležité je vychádzať z toho, že nie všetky deti majú rovnaké schopnosti."
A. DOVALOVÁ:
"Kritici si ale myslia, že práve sociálne odkázané deti by mali mať stimul lepšie sa učiť, a nielen sedieť v lavici. Rezortu financií sa zase nepozdáva, že po novom majú dostávať dávku aj školopovinní stredoškoláci, ktorí majú vlastný systém štipendií. Minister Ján POČIATEK ale na vláde nepochodil. Rozhodla inak."
J. POČIATEK:
"Tak, ako chcelo ministerstvo práce."
A. DOVALOVÁ:
"Nový príspevok ešte posúdi parlament."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; DOVČIAKOVÁ Jana)
Jaroslav BARBORÁK, moderátor:
"Boj proti kriminalite či inej protispoločenskej činnosti by sa mal od januára pritvrdiť. Vláda tento týždeň odobrila návrh zákona, ktorý zavádza nové pravidlá smerujúce k prevencii kriminálnej činnosti, prísnejšej ochrane detí a obchodovania s ľuďmi. Súčasný šéf rezortu vnútra Robert KALIŇÁK označil zákon za prelomový. Jeho predchodca však tvrdí, že nová úprava nič nevyrieši. Informuje Jana DOVČIAKOVÁ."
Jana DOVČIAKOVÁ, redaktorka:
"Nedostatky v prevencii kriminality vyčítal rezortu vnútra aj premiér Robert FICO počas kontrolného dňa na ministerstve ešte v júni tohto roka. Šéf rezortu Robert KALIŇÁK teraz predkladá - podľa neho - prvú komplexnú úpravu v tejto oblasti."
Robert KALIŇÁK:
"Zákon dáva úplne nové pravidlá boja s kriminalitou v rámci prevencie. Dáva nové právomoci jednotlivým orgánom a zriaďuje na úrovni krajov, na obvodných úradoch so sídlom v kraji, aj centrá prevencie kriminality, kde budú na to vyčlenení špeciálne pracovníci."
J. DOVČIAKOVÁ:
"V krajských centrách bude pôsobiť 16 nových koordinátorov. Polovica z nich sa bude sústrediť na prevenciu drogovej závislosti. Druhá polovica sa má zaoberať predchádzaním kriminálnych činov. Stratégia prevencie sa pritom bude prispôsobovať na podmienky jednotlivých krajov. Opäť Robert KALIŇÁK."
R. KALIŇÁK:
"Prinesie svoje ovocie, ktoré budeme môcť vypočítať aj štatisticky. Predovšetkým sa bude zameriavať tento boj špeciálne na ochranu obetí pri obchodovaní s ľuďmi."
J. DOVČIAKOVÁ:
"Je na čase, že sa súčasný šéf rezortu v tomto smere rozhýbal, keďže ostatné dva roky sa prevencii kriminality vôbec nevenoval. Tvrdí exminister vnútra a poslanec za SDKÚ-DS Martin PADO."
Martin PADO:
"Rok 2007 - do prevencie išlo tak žalostne málo peňazí, že bolo nutné zastaviť všetky projekty, ktoré boli rozbehnuté za prechádzajúcej vlády. V tomto roku ide tam trošku viacej peňazí, ale stále prevencia - to je horšie ako Popoluška pri tomto vedení ministerstva."
J. DOVČIAKOVÁ:
"Samotný zákon pritom podľa Martina PADA nič nevyrieši."
M. PADO:
"Pokiaľ nebudú prúdiť finančné prostriedky do prevencie, dovtedy je zákon síce dobrý, ale len na to, aby sme sa pochválili, že zákon máme."
J. DOVČIAKOVÁ:
"Nový zákon, ktorý však ešte musí schváliť parlament, si zo štátneho rozpočtu vyžiada jednorazovo necelé dva milióny a každoročne ďalších asi 47 miliónov korún, čo je v prepočte vyše milión 300-tisíc eur. Najväčšia časť z nich by pritom mala ísť na financovanie projektov v oblasti prevencie kriminality."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.; PUŠKÁROVÁ Zlatica)
Moderátorka:
"Prezidentské voľby majú podľa prieskumov verejnej mienky dvoch silných kandidátov. Prezidenta Ivana GAŠPAROVIČA a opozičnú nominantku Ivetu RADIČOVÚ. Dlhodobo sa však špekuluje, že do súboja na poslednú chvíľu vstúpi aj líder HZDS Vladimír MEČIAR."
Z. PUŠKÁROVÁ, redaktorka:
"Vladimír MEČIAR by tak do súboja o prezidentské kreslo vstúpil už po tretíkrát. On sám už ale dlhšie kandidatúru takto odmieta.
Možno vy pôjdete kandidovať. To je ináč otázka, ktorá zaujíma všetkých, pán predseda."
V. MEČIAR, predseda ĽS-HZDS: (vysielané 7.9.2008)
"Nie, nepôjdem do žiadnej kandidatúry za prezidenta."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Definitívne?"
V. MEČIAR:
"Nie."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Prečo?"
V. MEČIAR:
"Je to moje stanovisko k môjmu životu, k vzťahu občanov ku mne, k hodnoteniu, k zápasom, ktoré boli."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Nikto vás neprehovorí? Občas sa stane, že vás niekto prehovorí v poslednej chvíli."
V. MEČIAR:
"Nie, neprehovorí ma ani v poslednej chvíli."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"MEČIAROVI spolustraníci chcú však svojho predsedu už roky vidieť v Prezidentskom paláci. A tak opäť rozbiehajú presviedčaciu kampaň.
Vladimír MEČIAR v našej relácii povedal, že do tretice kandidovať nejde. Ste sklamaní?"
M. URBÁNI, podpredseda ĽS-HZDS:
"Ja by som ešte počkal, ešte nie sú prezidentské voľby."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"On povedal, že je to definitívne. Idete ho ešte prehovárať?"
M. URBÁNI:
"Tak on je jediný náš kandidát zatiaľ."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Nemrzí vás to? Predsa len bol váš horúci kandidát."
K. TÓTHOVÁ, poslankyňa NR SR (ĽS-HZDS):
"Mňa mrzí, že v posledných voľbách neuspel."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Samotný Vladimír MEČIAR však namiesto seba posiela do Prezidentského paláca premiéra Roberta FICA.
Stále je v hre aj Robert FICO pre vás?"
M. URBÁNI:
"Ja myslím, to by bol najlepší kandidát."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Preto, že by vám trošku uvoľnil priestor HZDS na politickej scéne?"
M. URBÁNI:
"Nie. Teraz si myslím, že jeho popularita je taká veľká, že je zvoliteľný v prvom kole."
Z. PUŠKÁROVÁ:
"Vladimír MEČIAR však tvrdí, že jeho rozhodnutie je tentokrát definitívne a nič a nikto ho v tejto veci nepresvedčí. Jeho kolegovia však stále veria, že nakoniec si toto svoje rozhodnutie rozmyslí."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(10.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Popoludnie na Slovensku; 15.10; 3 min.; MINÁR Miroslav)
Moderátor:
"Ako som spomínal, pred 160-timi rokmi 9. septembra 1848 vydala Slovenská národná rada proklamáciu k obyvateľstvu Viedne, v ktorej boli sformulované základné ciele slovenského hnutia. Aj na základe tejto proklamácie sa začal nábor dobrovoľníkov pre následné vojenské výpravy. Na ich význam sa vojenského historika Vladimíra SEGEŠA opýtal Miroslav MINÁR."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Aké teda boli vonkajšie podmienky na vznik ozbrojeného povstania v roku 1848 a prečo práve Myjava sa stala centrom?"
Vladimír SEGEŠ:
"Z hľadiska širšieho historického rámca treba vidieť, že vlastne reagovalo na ignorovanie slovenskej otázky zo strany uhorskej vlády, a preto teda bolo súčasťou ozbrojeného odporu Nemaďarov proti politike Pešti a kompetenčných sporov medzi Viedňou a Pešťou. Prečo vlastne bola Myjava? Nuž jednoducho preto, lebo bola najbližšie k hraniciam a súviselo to s tým aj so vznikom Slovenskej národnej rady, ktorá sa konštituovala vo Viedni s tým, že časť Slovákov ale aj zahraničných študentov najmä Čechov, Chorvátov, Srbov sa presunula práve na hranice. Tá Myjava bola najbližšie, no a keďže sa tam sformoval ten prvý slovenský dobrovoľnícky zbor, tak samozrejme potom tam prišlo následne aj k ozbrojenému zápasu."
M. MINÁR:
"Zdá sa, že aj po 160-tich rokoch stále je táto téma pre historikov veľmi zaujímavá. Sa ukazuje, že to neboli iba Slováci, ktorí sa zapájali hlavne do organizácie povstania, ale boli tam aj Česi, boli tam aj Chorváti. Takže bolo to čisto len slovenské povstanie?"
V. SEGEŠ:
"Samozrejme Slováci v tomto povstaní dominovali, ale toto slovenské povstanie treba vidieť v širokom kontexte slovanských hnutí, ktorých program sa zrodil už na Slovanskom zjazde v Prahe a treba povedať, že mnohí práve študenti najmä a mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili toho Slovanského zjazdu v Prahe, sa potom zúčastnili aj prvého ozbrojeného zápasu v septembri na Myjave. Nešlo samozrejme o dáký export revolúcie zo strany či už Chorvátov alebo Čechov. Išlo v prvom rade samozrejme o naše slovenské národné hnutie."
M. MINÁR:
"Ten priebeh povstania ukázal na mnohé nedostatky napríklad pri získavaní dobrovoľníkov alebo teda v tom logistickom zabezpečení."
V. SEGEŠ:
"A treba si ovšem uvedomiť, že bola nesmierne zložitá doba, bola to dynamická doba. Tak ako v každej revolúcii nejde tak všetko ako sa naplánuje. Bol nedostatok zbraní, ktorý Slováci v tomto povstaní mali najmä na začiatku, ale aj odev, obuv a tak ďalej. Ale treba povedať, že mnohé veci sa prekonali a treba vidieť skôr ten politický význam a ten odkaz, ktorý nám toto povstanie zanechalo v našich dnešných mysliach. Ide o prvé samostatné vystúpenie Slovákov za svoju svojbytnosť a za svoje národné práva."
Moderátor:
"Historik Vladimír SEGEŠ bude aj hosťom Miroslava MINÁRA v dnešnej diskusnej relácii Kontakty. Jej obsahom bude širší vojenský a politický odkaz septembrových ozbrojených výprav v boji Slovákov za národnú svojbytnosť. Počúvajte po 20-tej na Rádiu Slovensko."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Hospodárske noviny; s. 10; Skyvová Beáta)
Problémy v opozícii. Podpredseda kresťanských demokratov Daniel Lipšic v rozhovore pre HN:
SMKje pre neho neutrálnou stranou, čo spolupracuje s opozíciou aj koalíciou, čím si vytvára pozíciu pre budúcu vládu so Smerom. Priznáva však, že veľká koalícia so stranou Roberta Fica by bola reálna aj pre KDH.
Stále pretrváva izolácia SMK od zvyšku opozície? Aj napriek tomu, že podporili odvolanie ministra spravodlivosti Štefana Harabina?
Podporili ho, ale návrh nepodpísali. Dohodli sme sa s SDKÚ, že keď ide o takú vážnu vec, akou je odvolávanie ministra, že návrh dáme podpísať aj SMK a jej poslanci sa rozhodli, že ho nepodpíšu. Ja SMK nič nevyčítam. SMK v čase, keď vznikli v Národnej rade problémy okolo Lisabonskej zmluvy, sa úplne slobodne rozhodla, že bude neutrálnou stranou v parlamente, že bude spolupracovať so stranami koalície aj opozície. Dohodla sa vtedy na podpore Lisabonskej zmluvy výmenou za zmeny v školskom zákone, ktoré sa aj zrealizovali.
Máte informácie o stretnutiach zástupcov SMK s vedením Smeru?
Pre mňa nie sú ani tak dôležité verbálne prejavy ako skutky. A ten skutok pri Lisabonskej zmluve a školskom zákone bol evidentný. Ja nehovorím, že SMK podporuje vládnu koalíciu, ale chcú mať rovnaké vzťahy so všetkými s víziou spolupráce po parlamentných voľbách. Ak majú v SMK predstavu, že takouto pozíciou budú v budúcej vláde so Smerom, tak je to predstava, podľa môjho názoru, naivná.
Objavili sa podozrenia medzi poslancami SDKÚ a KDH, že SMK sa dohaduje so Smerom o postoch v Slovenskom pozemkovom fonde. Počuli ste o tom?
Nepočul som o tom zatiaľ nič. Nechcem SMK dopredu z ničoho viniť, to by nebolo fér.
Chcete vytvoriť s SDKÚ a KDH alternatívu k vláde Roberta Fica. Budete na to stačiť bez SMK?
Myslím, že áno. Teraz nechcem hovoriť za SDKÚ, budem hovoriť len za KDH. Stranu treba otvoriť. Novým ľuďom, novým talentom. KDH je už teraz v procese výberu svojich expertov pre jednotlivé oblasti politiky. Myslím, že ak si priznáme chyby, ktoré sme v rokoch 2002 až 2006 urobili, tak máme šancu vytvoriť reálnu, solídnu alternatívu dnešnej ľavicopopulistickej vlády. V opačnom prípade bude vládnuť Robert Fico.
Aké chyby ste urobili?
Mne sa zdá, že v posledných rokoch vládnutia sme boli trochu pyšní. A dôsledkom toho bola situácia v parlamente, keď sme stratili väčšinu. Za záhadných okolností k nám prešli dvaja poslanci z HZDS, a to bola tá posledná kvapka.
Povedali ste, že v prípade, že spolu s SDKÚ budete mať po voľbách 2010 väčšinu, vaším tretím partnerom by nemusela byť len SMK.
Spomenuli ste už stranu Jána Slotu SNS.
SMK by sa na to nemohla hnevať, veď oni by išli kedykoľvek do koalície aj bez nás so Smerom a HZDS. Ale na druhej strane chcú, aby sme my - SDKÚ a KDH - išli do koalície len s nimi. Takto to jednoducho nejde. SNS v tomto okamihu neriešim, ale stále tvrdím, že pokiaľ KDH s SDKÚ budú mať viac ako Smer, budeme my rozdávať karty a rozhodovať o tom, koho tretieho do vládnej koalície zoberieme. A netvrdil by som, že a priori to nemôže byť nikto z dnešnej koalície. Nemôže to byť asi Smer s výnimkou prípadu, že by išlo o nejakú veľkú koalíciu, keď by iná možnosť nebola.
Ste ochotný dohodnúť sa na spoločnom programe aj s koalíciou?
V niektorých veciach áno. Na jednej strane máme úplne odlišné predstavy, ako má Smer o spoločnosti, o štáte, o bezpečnosti, ale na druhej strane by sme mali mať aj nejaký spoločný prienik, ak ide o veci v záujme štátu. To, kde sa nedohodneme, je pohľad na jednotlivca, jeho dôstojnosť, na spoločnosť a úlohu štátu v nej.
Opozícia je nielen zvonka so vzťahmi s SMK, ale aj zvnútra značne rozložená. U vás, v KDH, ste mali tiež turbulencie - odišli štyria poslanci z klubu.
Upokojila sa situácia v KDH?
Ja som názory nezmenil a naďalej si myslím, že KDH potrebuje nový program a nových ľudí. A zrejme o tom budeme diskutovať na najbližšom sneme, ktorý bude do júna, budúceho roka. KDH potrebuje zmenu. Snem v roku 2007 ju nepriniesol.
Kto sú tí noví ľudia?
Spomeniem dvoch: na oblasť ekonomiky a financií Miloša Moravčíka, mladého ekonóma, a na oblasť zdravotníctva doktora Hlavatého, mladého lekára, ktorý je jednak špičkový odborník, jednak má predstavu o systéme v zdravotníctve.
Uvažujete o kandidatúre na post predsedu strany?
Zatiaľ sa mi zdá, že je dôležité venovať sa vytvoreniu alternatívy k tomu, čo robí dnešná populistická vláda. Dnes je druhoradé diskutovať o tom, kto by mal byť novým lídrom KDH. Príde na to čas, určite do konca júna budúceho roka.
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že prepis telefonátu ministra Harabina s údajným mariánskym bosom Bakim Sadikim je pravý. Nepozdáva sa mu však, ako sa dostali dokumenty von z prokuratúry k vám.
Poviem k tomu už len toľko, že dokumenty som získal tento rok. Nemal som ich k dispozícii nikdy predtým a získal som ich legálnou cestou. Určite nebudem odhaľovať svoj zdroj.
Generálny prokurátor chce celú vec prešetriť. Neobávate sa, že výsledky vyšetrovania by sa mohli otočiť proti vám?
Neobávam sa toho. Žiaden zákon, ktorý by zakazoval zverejňovanie takýchto dokumentov, neexistuje.
Ako sa dá k takýmto dokumentom dostať legálnou cestou?
Nechcem vystavovať svoj zdroj žiadnej forme nátlaku. Dokresľuje to paniku vládnej koalície, keď sa snaží urputne vyšetrovať, akým spôsobom sa dokument dostal na verejnosť. Ja sa pýtam, ako sa mohol dostať na verejnosť rozsudok sudcu Horvátha (ústavný sudca, ktorého chcel Vladimír Mečiar zbaviť postu na Ústavnom súde - odsúdenie za krátenie dane spred niekoľkých rokov, pozn. red.)? Odkiaľ ho mali? No zo súdneho spisu. Zjavne ho dostali z Krajského súdu v Nitre.
Budete to riešiť trestnoprávnou dohrou?
Nebudem. Mňa pán Harabin nemôže uraziť. Pred celým Slovenskom prejavil svoj vzťah k pravde.
Budete ešte naďalej vyvíjať tlak na odchod ministra Harabina?
Určite áno. Môžeme sa sporiť s ľavicovopopulistickou vládou o rôznych témach a je to legitímny politický spor. Môžeme sa sporiť o výške daní, druhom dôchodkovom pilieri, aj o reforme justície. Ale mali by sme mať v niečom, v nejakých základných veciach rovnaký názor, a to by malo byť aj v prípade, že sa minister spravodlivosti priatelí s bosom drogovej mafie.
----
Kto je Daniel Lipšic
Exminister spravodlivosti sa počas druhej Dzurindovej vlády do KDH dostal ako nová tvár z radov Občianskodemokratickej mládeže. Rýchla kariéra v hnutí mu v roku 2000 len ako 27-ročnému zabezpečila miesto podpredsedu KDH pre vnútornú politiku. V čase rozkolu hnutia, keď voči predsedovi Pavlovi Hrušovskému ostro vystupoval Vladimír Palko, bol na strane palkovcov. Nakoniec však zostal na pozícii podpredsedu.
----
Text k foto
Daniel Lipšic chce tlak na odchod svojho politického rivala ministra Harabina vyvíjať aj naďalej.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Pravda; s. 12; Kopcsay Márius)
Téma interrupcií sa vracia na pôdu parlamentu. A jej návraty sú večné, rovnako ako nezmieriteľný spor medzi liberálmi, ktorí kladú dôraz na slobodné právo matky rozhodnúť sa, a kresťanským postojom, ktorý stavia na prvé miesto právo nenarodeného človeka na život.
Ústavný súd na sklonku minulého roka rozhodol, že súčasný interrupčný zákon je v súlade s ústavou a problém je len vo vyhláške. A tak nezávislý poslanec Gabura prekladá návrh celkom ho zrušiť. Podľa neho by sa tým umelé prerušenie tehotenstva ocitlo mimo zákona, teda by bolo zakázané. Jeho bývalí kolegovia z KDH sa však domnievajú, že výsledok by mohol byť presne opačný - pravidlá pre interrupcie by sa bezbreho uvoľnili.
Nemožno zabudnúť na fakt, že hoci sa stanoviská KDH a Gaburu ideovo zhodujú, môže hrať svoju rolu konflikt, ktorý Gaburu rozhádal so svojím materským poslaneckým klubom. A tak, hoci odmietavý postoj k interrupciám prechádza viacerými stranami, od KDH, cez SNS a HZDS až po SDKÚ, je pravdepodobné, že Gaburov návrh neprejde.
Stojí však za pozornosť, ako vytrvalo časť politickej scény oprašuje myšlienku úplného zákazu interrupcií, hoci by tento krok neviedol k pozitívnemu výsledku, skôr naopak. Známy a veľavravný je fakt, že aj pri súčasnej liberálnej zákonnej úprave počet umelých potratov klesal. Tomuto trendu by určite viac pomohlo vytváranie priaznivých podmienok, ktoré by ženy presvedčili, aby si dieťa nechali, ak im v tom nebránia vážne zdravotné alebo iné problémy. (Väčšinu interrupcií podstupujú slobodné ženy, ale napríklad aj matky dvoch detí, ktoré už nechcú alebo si nemôžu dovoliť ďalší prírastok do rodiny.)
Splodiť a presadiť rozumný návrh v parlamente je však ťažké. Politici sa radšej zaskvejú v ideologických súbojoch a debatách - a tak možno očakávať, že ako už neraz, vylejú s vaničkou aj dieťa. Tentokrát temer doslovne.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 12; Kopcsay Márius)
SNS sa postarala o ďalšiu politickú kauzu. Jej predseda Slota chce v parlamente žiadať od zástupcov SMK, aby vysvetlili svoju účasť na rokovaní Fóra maďarských poslancov - ktoré podľa jeho názoru ohrozuje Slovensko.
Fórum, ktoré zastrešuje politikov z Maďarska aj z prostredia maďarských menšín v okolitých štátoch, sa pravidelne stretáva už niekoľko rokov. Tentoraz sa na jeho pôde hovorilo o doprave medzi Maďarskom a susednými krajinami, o vzniku lobistickej kancelárie v Bruseli, ktorá by zastupovala maďarské menšiny... Nemusí sa to každému páčiť, istotne však majú tieto politické témy naozaj ďaleko od plánov na obnovenie Veľkého Uhorska a od iných nezmyslov, ktorými Slota opäť počastoval verejnosť. A dodal tak svoj pravidelný príspevok k tomu, na čo sám poukazuje, keď tvrdí, že slovensko-maďarské vzťahy sú "na bode mrazu".
Vzťahy medzi oboma štátmi naozaj sťažuje fakt, že sa táto otázka stala obeťou politického zápasu v Maďarsku. Opozičnému Fideszu šliapu na päty radikáli z hnutia Jobbik. Na národnú nôtu tak musia hrať aj socialisti. Treba dodať, že v Budapešti nedávno vznikla Maďarská demokratická charta, ktorá proti nebezpečným extrémistickým prejavom v spoločnosti protestuje. Na druhej strane sa to aj v texte jej vyhlásenia len tak hemží slovami "národ a národný".
No zrkadlový obraz tejto situácie sa dá vidieť aj na Slovensku. Ficov Smer a SNS súperia o voličov a do ich politického slovníka presakuje čoraz ostrejší tón. A aj opozícia si dáva pozor, aby nebola príliš promenšinová, pretože má obavu, že sa to na Slovensku nenosí. Možno si s (miernou) úľavou povzdychnúť, že Slovensko a Maďarsko sú našťastie začlenené do štruktúr EÚ a NATO, čo udržiava aj teplotné výkyvy ich vzájomných vzťahov v medziach únosnosti. Na druhej strane sa toho dá v nasledujúcich rokoch ešte veľa pokaziť. "Vďaka" maďarským radikálom aj
Slotovi.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 7; Vavrová Vanda)
BRATISLAVA - Šoférovi, ktorý bude jazdiť bez vodičského preukazu, hrozí okrem vysokej pokuty aj väzenie. Prísnejšie tresty by mal priniesť nový cestný zákon. Vláda má o ňom rokovať už dnes. Parlament by sa ním mal zaoberať v októbri, platiť by mal začať od januára budúceho roku.
Ak teda niekoho prichytí polícia na budúci rok šoférovať bez papierov, hrozí mu pokuta až do 40-tisíc korún a zákaz činnosti na päť rokov. Dnes za priestupok zaplatí len 7-tisíc korún. Ak pravidlá opakovane poruší a znovu si sadne za volant, bude nasledovať obvinenie z trestného činu marenia úradného rozhodnutia a môže skončiť aj vo väzení.
Vodiči bez papierov zabili za deväť mesiacov tohto roka viac ako pätnásť ľudí, ktorí im dôverovali a sadli s nimi do auta.
Viacerí ľudia si trúfnu sadnúť za volant, hoci vodičské skúšky v autoškole nikdy nerobili, iným vodičský preukaz polícia odobrala na určitý čas za závažný dopravný priestupok. V júni doplatilo životom na východe Slovenska pri jednej dopravnej nehode na takého šoféra päť ľudí. Muž bez oprávnenia viesť motorové vozidlo vletel so svojím žiguli v neprimeranej rýchlosti medzi obcami Jastrabie pri Michalovciach a Čečehov do železného premostenia poľnej cesty. Všetci v aute vrátane "šoféra" našli smrť.
Necelý mesiac predtým pri takejto jazde zahynul len 16-ročný chlapec, jeho tri 15-a 13-ročné spolujazdkyne utrpeli ťažké zranenia. Chlapec si od otca "požičal" auto a chcel previezť kamarátky.
Ďalšie tri mladé životy si vybrala začiatkom júla na Záhorí podobná havária. Alan, ktorý nemal vodičský preukaz a vlastnil auto, tragicky havaroval. Skončil so svojím rýchlym BMW v strome, nehodu neprežili ani jeho spolujazdci, 19-ročný kamarát a 20-ročná priateľka.
Na Slovensku jazdia tisíce šoférov bez oprávnenia. V roku 2007 zapríčinili 794 dopravných nehôd. Koľko ľudí pri nich prišlo o život, polícia neeviduje.
Za tento stav môžu aj doterajšie mierne tresty. Ak takýchto hazardérov bez papierov polícia aj prichytí a nezapríčinili nehodu, ich jazda je posudzovaná len ako priestupok. Trestného činu sa takýto šofér dopustí len vtedy, ak ho polícia prichytí bez oprávnenia jazdiť opakovane alebo ak spôsobí vážnu dopravnú nehodu.
"Ak vodič nemá oprávnenie a šoféruje, hodnotí sa to ako priestupok. Polícia mu zakáže činnosť, teda šoférovanie. Trestného činu sa dopustí len v prípade, ak ho znova prichytia za volantom, alebo ak spôsobí vážnu dopravnú nehodu," hovorí viceprezident policajného prezídia Stanislav Jankovič.
V Čechách sú tresty za takéto porušenie zákona prísne. Ak vodiča opakovane prichytia bez papierov, skončí vo väzení. Môže prísť aj o auto.
Minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že pri príprave zákona o podobných trestoch polícia uvažovala. "Aj my sme o tom viedli diskusiu. Je tu však problém pri zhabaní vozidla, najmä ak ho "šofér" ukradol alebo si ho požičal napríklad bez povolenia od rodičov," povedal minister.
Vodičov bez papierov však neodrádzajú ani tresty, často sa spoliehajú na to, že ich polícia nechytí. Niektorí sa zase snažia policajtov podplatiť. Nepomáhajú ani častejšie policajné kontroly na cestách.
Cesty tretej triedy polícia kontroluje menej, a práve tie najčastejšie využívajú šoféri, ktorí vodičský nikdy nemali, alebo oň prišli. "Najviac nehôd, pri ktorých šoféri nemali vodičské oprávnenie, sa stalo na východe republiky. V Košickom a Prešovskom kraji," spresnil policajnú štatistiku zástupca hovorcu policajného prezídia Viktor Plézel.
----
Nové pokuty a tresty
40 000
korún a zákaz šoférovania od 1 do 5 rokov, ak vodič šoféruje bez vodičského oprávnenia
2
roky väzenia za marenie úradného rozhodnutia,
ak vodiča polícia opakovane prichytí bez vodičského preukazu za volantom
----
Text k foto - Na šoféra, ktorý nikdy nerobil vodičské skúšky v autoškole, doplatilo životom pri júnovej nehode na východe Slovenska päť ľudí. Muž bez vodičského preukazu vletel so žiguli v neprimeranej rýchlosti medzi obcami Jastrabie pri Michalovciach a Čečehov do železného premostenia poľnej cesty (snímka vľavo). Ďalšie tri mladé životy si vybrala začiatkom júla na Záhorí podobná havária. Mladý muž, ktorý nemal vodičský preukaz a vlastnil auto, tragicky havaroval. Skončil so svojím rýchlym BMW v strome, nehodu neprežili ani jeho spolujazdci, 19-ročný kamarát a 20-ročná priateľka (snímka vpravo).
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(13.09.2008; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 0,5 min.; R)
Alfonz ŠURAN, moderátor:
"Opätovná kandidatúra Ivana GAŠPAROVIČA na post prezidenta republiky sa stáva čoraz reálnejšou. Pod petíciu za jeho kandidatúru už vyzbierali viac ako 10-tisíc podpisov. Práve podpora obyvateľov je jednou z GAŠPAROVIČOVÝCH podmienok pre ďalší boj o prezidentský palác."
Redaktor:
"Petíciu organizuje Hnutie za demokraciu, teda strana, ktorú Ivan GAŠPAROVIČ po odchode z HZDS v roku 2002 zakladal a dodnes je jej čestným predsedom. Na kandidatúru do prezidentských volieb treba predložiť 15-tisíc podpisov občanov, alebo získať podporu minimálne 15 poslancov Národnej rady."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Pravda; s. 4; ses)
BRATISLAVA (ses) - Za posledných desať rokov ešte nikdy nebol taký problém s pomocou pre zdravotne postihnutých ako dnes. Zohnať osobného asistenta, ktorý by hendikepovanému pomáhal, je takmer nemožné. Táto práca je totiž veľmi zle zaplatená a výraznejšie sa to nezmení ani po schválení nového zákona o kompenzáciách. Hoci by mal zákon postihnutým pomôcť, väčšinu životne dôležitých problémov nerieši. Niektoré dokonca zhoršuje.
"Dnes je situácia kritická, za celých desať rokov platnosti zákona o sociálnej pomoci najhoršia. Zvýšenie odmeny za vykonávanie osobnej asistencie z terajších 55 korún (1,83 E) na 75 korún (2,49 E) na hodinu je nízke a neodráža prechod na euro," tvrdí Tibor Köböl zo Zväzu muskulárnych dystrofikov.
Zákon, ktorý poslanci parlamentu minulý týždeň posunuli do ďalšieho rokovania, nezvýši hodnotu nijakého z príspevkov okrem dvoch. A to napriek tvrdeniam ministerstva práce, že na postihnutých pôjde o miliardu korún viac ako v tomto roku. Príspevky ostanú rovnako nízke, len sa rozšíri okruh osôb, ktoré na ne budú mať nárok.
"Nárok na príspevok by nemal byť ohraničený príjmom do výšky trojnásobku životného minima. Keď už, tak nech je to aspoň štvornásobok," reagovala Mária Orgonášová z Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov Slovenska. Životné minimum je v súčasnosti 5 390 korún(l78,92 E). Jedným z najzávažnejších nedostatkov návrhu zákona podľa hendikepovaných je, že odmieta odmeniť rodinných príslušníkov za starostlivosť o postihnutého príbuzného. Podľa návrhu zákona rodinní príslušníci nesmú robiť osobných asistentov okrem niekoľkých prísne vymedzených prípadov. "Napríklad úplne nepochopiteľne môže rodinný príslušník pomáhať pri hygiene a obliekaní či podávaní liekov, no pri príprave a podávaní jedla nemôže. Pritom rodinní príslušníci sú často jediní, ktorí zasiahnu, ak osobní asistenti náhle zlyhajú," spresňuje Köböl.
Zákon opäť znevýhodňuje dôchodcov, ktorým ešte viac ako dnes uberie z príspevku na opatrovanie. Ak má opatrovateľ dôchodok 6 000 korún (199,16 E), v súčasnosti dostáva príspevok za opatrovanie vo výške 3 000 korún (99,58 E). Podľa novo navrhovanej úpravy to bude len 2 500 korún (82,98 E). Takisto sa príspevok kráti, ak príjem postihnutého prevyšuje 1,3-násobok životného minima.
Keďže zástupcovia postihnutých považujú opatrovanie za riadnu a náročnú prácu, príspevok by mal podľa nich dosiahnuť aspoň výšku minimálnej mzdy.
Zákon tiež nedovoľuje poberať príspevky po 65. roku života. Napríklad pri osobnej asistencii alebo pri kúpe auta. "Dnes je pritom už všeobecne známe, že priemerný, preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje," upozorňuje Orgonášová.
Ministerstvo práce tvrdí, že mnohé pripomienky hendikepovaných občanov do zákona už zapracovalo. Tí sú z jeho výslednej podoby však rozčarovaní. Jedinou šancou, že sa zákon zmení viac v ich prospech, sú už len poslanci Národnej rady. Môžu totiž predložiť a schváliť pozmeňovacie návrhy.
----
Príspevky pre občanov so zdravotným postihnutím
Opatrovanie a asistencia
* príspevok na osobnú asistenciu - 75 Sk/hodinu, najviac 7 300 hodín ročne
* príspevok na opatrovanie - 6 000 Sk (199,17 E) mesačne pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a 8 000 Sk (265,55 E) pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb
* ak opatrovateľ poberá dôchodok, príspevok na opatrovanie jednej osoby je mesačne 2 500 Sk (82,98 E) a pri viacerých osobách 3 300 Sk (109,53 E)
Kompenzačné príspevky (mesačné)
* na diétne stravovanie - 300 (9,96 E), 500 (16,60 E) alebo 1 000 Sk (33,19 E) podľa typu ochorenia
* na hygienu, šatstvo, bytové zariadenie - 500 Sk (16,60 E)
* na prevádzku auta - 900 Sk (29,87 E)
* na starostlivosť o psa - 1 200 Sk (39,84 E)
* príspevok na prepravu - mesačne najviac 2 750 Sk (91,28 E)
Zdroj: AOZPO SR
Jednorazové príspevky
* na kúpu pomôcky - najviac 260 000 Sk (8 630,42 E)
* na kúpu druhého mechanického vozíka - najviac 50 000 Sk (1 659,70 E)
* na druhý elektrický vozík - najviac 150 000 Sk (4 979,09 E)
* na druhý načúvací aparát - najviac 10 000 Sk (331,94 E)
* na opravu pomôcky - najviac 50 % príspevku na kúpu pomôcky alebo najviac 50 % ceny pomôcky
* na kúpu zdvíhacieho zariadenia - najviac 350 000 Sk (11 617,88 E)
* na kúpu auta - najviac 200 000 Sk (6 638,79 E)
* na kúpu auta s automatickou prevodovkou - najviac 250 000 Sk (8 298,48 E)
* na úpravu auta - najviac 200 000 Sk (6 638,79 E)
* na úpravu bytu či domu - úhrn všetkých poskytnutých príspevkov za sedem rokov nesmie presiahnuť 200 000 Sk (6 638,79 E)
* na úpravu garáže - úhrn príspevkov za 7 rokov nesmie presiahnuť 50 000 Sk (1 659,70 E)
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(16.09.2008; Sme; s. 2; Kern Miroslav)
Poslanec Boris Zala si myslí, že so zákonom o Dubčekovi nie je problém. V SNS, KDH, SMK a SDKÚ majú iný názor.
BRATISLAVA. Zákon, ktorý by priznával zásluhy bývalému prvému mužovi komunistickej strany a hlavnému predstaviteľovi Pražskej jari Alexandrovi Dubčekovi, bez výhrad podporujú len poslanci Smeru a HZDS.
Stručný zákon s konštatovaním, že "Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva," napriek výhradám SNS i opozície prejde tento týždeň do druhého čítania.
"Nemyslím si, že by ohľadom zákona vznikol nejaký vážny problém," hovorí jeho predkladateľ Boris Zala zo Smeru.
Ján Kovarčík z HZDS hovorí, že jeho hnutie je za takýto zákon.
Pokiaľ by mal mať šancu na úspech, musel by byť kompromisný, hovoria však predstavitelia SNS. "Máme systémové výhrady," tvrdí predseda klubu SNS Rafael Rafaj. "Sme ochotní ísť na kompromis, že Dubček v tom zlomovom období - poviem to obrazne - bol jednooký medzi slepými a že sa vymykal z radu vtedajších komunistov."
SNS je ochotná podporiť zákon, v ktorom by sa hovorilo len o jeho zásluhách pri posilnení demokracie. Rafaj hovorí aj to, že by sa nemala umiestniť Dubčekova busta v parlamente. Do druhého čítania však strana návrh posunie.
Isté výhrady majú aj v Smere. Vicepremiér Dušan Čaplovič o zákone pred časom povedal:
"Nebudem toho priaznivcom, nebudem to navrhovať ani presadzovať. Mali by sme s tým skončiť, lebo to nakoniec v Národnej rade skončí tak, že bude viac búst ako poslancov."
Zákony majú zatiaľ J. M. Hurban, M. R. Štefánik a A. Hlinka.
KDH je proti ďalšiemu zákonu, keďže Dubčeka za hrdinu nepovažuje, povedal Daniel Lipšic. Dubček bol podľa neho pred i po roku 1968 verným komunistom a prekáža mu, že podporil tzv. "obuškový zákon", ktorý zavádzal represívne opatrenia.
Zo SMK podľa šéfa jej klubu Gyulu Bárdosa zákon podporia "tak jeden alebo dvaja".
V SDKÚ majú poslanci voľnosť hlasovania, ale skôr ho nepodporia.
Historik Milan Zemko má výhrady k takémuto druhu zákonov. "Pre mňa je Dubček kontroverznou osobnosťou, preto ak by mal byť taký zákon vôbec prijatý, mal by sa odložiť o pár rokov." Dubček bol, možno nechtiac, aj pri normalizácii. Krátko po invázii prijal funkciu predsedu parlamentu a neskôr aj post veľvyslanca v Turecku.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(12.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 1 min.; R)
M. TVAROŽEK, moderátor:
"V Piešťanoch sa začal dvojdňový summit prezidentov štátov Višegrádskej štvorky.
V Národnej rade pokračuje rozprava o novele zákona o hlavnom meste Bratislave.
Z košickej nemocnice prepustia tri pacientky hospitalizované po dopravnej nehode v Chorvátsku.
Fínsko dokončilo ratifikáciu Lisabonskej zmluvy o reformách Európskej únie.
Pozorovatelia Európskej únie budú môcť pôsobiť výlučne v gruzínsko-juhoosetskom a gruzínsko-abcházskom pohraničí.
Požiar v Eurotuneli pod Lamanšským prielivom si vyžiadal 14 zranených. Tunel bude zatvorený ešte niekoľko dní.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(15.09.2008; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BUBLA Peter)
Ľ. BAJANÍK, moderátor:
"Notári a advokáti asi neostanú jediní, ktorí budú môcť spisovať zmluvy pri predaji a kúpe nehnuteľností. Boj proti tomuto návrhu rezortu spravodlivosti začala Katarína TÓTHOVÁ z Ľudovej strany-HZDS. Exkluzivita pre notárov sa pritom nepáči ani ďalším poslancom."
P. BUBLA, redaktor:
"Ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo návrh preniesť zodpovednosť za prevod nehnuteľností na notárov a advokátov ochranou občana."
Renáta HUSÁROVÁ, tlačový odbor Ministerstva spravodlivosti SR:
"Potreba zabránenia podvodom pri prevode nehnuteľnosti, je potrebné určiť zodpovednú osobu, ktorá bude občanovi a spoločnostiam poskytovať garancie."
P. BUBLA:
"Z návrhu vyplývalo, že len notári a advokáti by mohli spisovať zmluvy pri prevodoch. Povinnosť spísať zmluvu s notárom by však podľa návrhu mali len fyzické osoby. Štátnych orgánov, obcí, ani orgánov verejnej moci by sa to netýkalo. A práve to by mohol byť podľa poslankyne Kataríny TÓTHOVEJ ústavný problém."
Katarína TÓTHOVÁ (ĽS-HZDS), poslankyňa NR SR:
"Nemám rada riešenia na hrane ústavy a aj podľa vyjadrenia legislatívneho odboru návrh je na hrane ústavy."
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ-DS), poslankyňa NR SR:
"My sme proti tomu, aby notári a exekútori mali exkluzivitu na spisovanie nehnuteľností, lebo si myslíme, že to nerieši problém s odvodmi, ale iba zdražuje prevody nehnuteľností."
P. BUBLA:
"Rovnaký názor zastávajú aj poslanci koaličného Smeru."
Jana LAŠŠÁKOVÁ (Smer-SD), poslankyňa NR SR:
"Väčšina poslancov nášho poslaneckého klubu bola proti exkluzivite pre notárov."
P. BUBLA:
"Novela občianskeho zákonníka prešla v parlamente do druhého čítania. Poslanci z klubu HZDS, rovnako ako aj zo Smeru však už deklarovali, že ak z nej nebude vypustený sporný bod, novelu na ďalšej schôdzi nepodporia."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(14.09.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; BARBORÁK Jaroslav)
Jaroslav BARBORÁK:
"Smútok dopravnej tragédie sa cez týždeň miešal s iným smútkom. Jeho pôvodcom bola politická reprezentácia krajiny. Antisemitské narážky ministra Štefana HARABINA a jeho straníckeho šéfa Vladimíra MEČIARA na adresu Daniela LIPŠICA vyprovokovali až k občianskemu odsúdeniu. Inštitút pre verejné otázky zorganizoval podpisovú akciu na všeobecné odsúdenie rasovej a národnostnej neznášanlivosti. Člen iniciatívy Martin BÚTORA."
M. BÚTORA:
"My sme považovali za potrebné vysloviť znepokojenie, že výroky takého druhu vôbec mohli odznieť na pôde parlamentu Slovenskej republiky."
J. BARBORÁK:
"Potom čo ministrovo vystúpenie podrobilo kritike premiér aj prezident, Štefan HARABIN v stredu ráno predstúpil v parlamente pred poslancov, aby sa ospravedlnil."
Š. HARABIN:
"Takéto výrazy skutočne nepatria na parlamentnú pôdu."
J. BARBORÁK:
"Štefan HARABIN totiž na štvrtkovej mimoriadnej schôdzi Daniela LIPŠICA prirovnal aj ku GOEBBELSOVI."
Š. HARABIN:
"Pýtam sa, panie poslankyne a páni poslanci - aký je rozdiel medzi GOEBBELSOM a LIPŠICOM?"
J. BARBORÁK:
"Predpoludňajšie ospravedlnenie Štefana HARABINA však v rokovacej sále obrazne povedané ešte nestihlo ani doznieť a minister HARABIN už na Úrade vlády Danielovi LIPŠICOVI adresoval tentoraz útok."
Š. HARABIN:
"Najväčším antisemitom na Slovensku je pán LIPŠIC, ktorý na 60. výročie holokaustu predkladal zákon o vypustení Osvienčimskej lži z trestného zákona a ja som predložil zákon na rozšírenie trestnosti a sprísnenie trestných sadzieb."
Otázka redaktora:
"Zvažujete odchod z vlády, pán minister, nezvažujete?"
Š. HARABIN:
"Prosím vás - preto, že som predložil návrh trestného zákona na sprísnenie..."
J. BARBORÁK:
"A pred ďalšími otázkami minister už len utekal. Musel odrážať otázky typu prečo klamal. Krátko po sebe ho totiž z toho usvedčili parlamentné mikrofóny a v druhom prípade vyvrátil jeho slová sám generálny prokurátor. Pre Daniela LIPŠICA zostali slová ministra HARABINA trápnosťou."
D. LIPŠIC:
"Základný problém je, či nám naozaj neprekáža a Robertovi FICOVI, že vedľa neho jeho zástupca vo vláde je človek, ktorý udržiaval kamarátsky dôverný vzťah so šéfom drogovej mafie?"
J. BARBORÁK:
"Vládny Smer napriek tomu ústami podpredsedu Mareka MAĎARIČA kauzu HARABIN uzatvoril a to tým, že jeho ospravedlnenie na pôde Národnej rady je postačujúce."
STORIN