Kancelária NR SR
Oddelenie komunikácie s médiami a verejnosťou
tel: 02 5441 2049, 5972 2450, fax: 5441 6307
E-mail: elena.valovicova@nrsr.sk
1. Klaus príde na Slovensko. Reč bude aj o rope [informácia]
(11.01.2007;
www.aktualne.sk;
Domov, 06.32, s. -;
-)
2. Vedia, že som apolitický [informácia]
(11.01.2007;
Hospodárske noviny;
s. 2;
Sojková Mira)
3. Na stráž? [informácia]
(12.01.2007;
Plus 7 dní;
č. 02/2007, s. 130;
Luknár Miloš)
4. Aké zmeny čakajú našu peňaženku ? [informácia]
(10.01.2007;
Profit;
č. 01/2007, s. 58 - 61;
Chvojka Milan)
5. Archivácia sa uľahčí [informácia]
(11.01.2007;
Pravda;
s. 11;
ks)
6. Biznismen Fico? [informácia]
(12.01.2007;
Plus 7 dní;
č. 02/2007, s. 8-10;
Onufer Andrej)
7. Do 31. januára treba zaplatiť niektoré dane [informácia]
(11.01.2007;
Sme;
s. 37;
Čavojec Jozef)
8. Lacné body [informácia]
(10.01.2007;
Profit;
č. 01/2007, s. 9;
Kováč Pavel)
9. Lieky zlacnejú, prvorodiky dostan viac [informácia]
(10.01.2007;
Nitrianske noviny;
č. 01/2007, s. 2;
Čavojec Jozef)
10. Odmietajú Šafárika [informácia]
(11.01.2007;
Hospodárske noviny;
s. 2;
sita)
11. Opozícia nechce Šafárika [informácia]
(11.01.2007;
Plus jeden deň;
s. 2;
sita)
12. OPOZÍCIA PODPORÍ F. MIKLOŠKA NA POST ŠÉFA ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA [informácia]
(10.01.2007;
Rozhlasová stanica Rádio_FM;
Správy; 17.00; 0,5 min.;
ŠČEPÁNOVÁ Katarína)
13. Opozícia podporí Mikloška. Nestačí to. [informácia]
(10.01.2007;
www.aktualne.sk;
Domov, 18.00, s. -;
sita)
14. Podrždáždnik 2 [informácia]
(12.01.2007;
Plus 7 dní;
č. 02/2007, s. 16, 17;
Láslopová Silvia)
15. Prevažuje optimizmus [informácia]
(10.01.2007;
Profit;
č. 01/2007, s. 61;
ez)
16. Rada sa bojí o STV [informácia]
(11.01.2007;
Hospodárske noviny;
s. 2;
soj)
17. RADA STV NEZVOLILA NOVÉHO PREDSEDU [informácia]
(10.01.2007;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 19.00; 2 min.;
ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
18. SPORENIE NA DÔCHODOK: NOVINKY A ZMENENÉ POPLATKY [informácia]
(10.01.2007;
Televízna stanica TA 3;
Peňaženka; 20.45; 15 min.;
HAVLÍKOVÁ Lucia)
19. Sú proti Šafárikovi [informácia]
(11.01.2007;
Šport;
s. 23;
sita)
20. Šéf SP má nárok na dva milióny [informácia]
(11.01.2007;
Pravda;
s. 2;
ses)
21. Toto nás čaká v roku 2007! [informácia]
(11.01.2007;
Nový Čas;
s.8,9;
ps, sita, tasr)
22. Tradície nemôžu obmedzovať ľudské práva [informácia]
(10.01.2007;
Slovo;
č. 02/2007, s. 6 a 7;
Geist Radovan)
23. Utajovaná budúcnosť našej minulosti [informácia]
(11.01.2007;
Sme;
s. 40;
Bútora Martin)
24. Väčšina úradov má nových šéfov [informácia]
(10.01.2007;
www.aktualne.sk;
Ekonomika, 16.02, s. -;
-)
25. VLÁDA ZJEDNOTILA PREDPISY UPRAVUJÚCE ĽUDOVÉ HLASOVANIE A PARLAMENTNÉ ČI KOMUNÁLNE VOĽBY [informácia]
(10.01.2007;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 18.00; 1 min.;
ZVALOVÁ Jana)
26. Vládne strany chcú za ombudsmana opäť Kandráča [informácia]
(11.01.2007;
Sme;
s. 2;
Piško Michal)
27. Z ROKOVANIA VLÁDY [informácia]
(10.01.2007;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 12.00; 2 min.;
ČIŽMÁRIKOVÁ Zuzana)
28. Za šéfa ÚPN kandidujú Mikloško, Vojtek a Vido [informácia]
(11.01.2007;
Sme;
s. 2;
tasr, r)
29. Fico: Špeciálny súd vláda nezruší [informácia]
(10.01.2007;
www.aktualne.sk;
Domov, 15.51, s. -;
čtk)
30. FICOVA VLÁDA MÁ V PROGRAMOVOM VYHLÁSENÍ ODŠKODNENIE KLIENTOV NEBANKOVÝCH SUBJEKTOV [informácia]
(10.01.2007;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.;
KLEINOVÁ Danica)
31. Klienti majú iba mizivé šance [informácia]
(11.01.2007;
Hospodárske noviny;
s. 3;
Habrmanová Slávka, Dömeová Annamária)
32. Komentár [informácia]
(10.01.2007;
Slovo;
č. 02/2007, s. 4;
Sedlák Róbert)
33. PREMIÉR DNES DEFINITÍVNE VYHLÁSIL, ŽE ŠPECIÁLNY SÚD SA RUŠIŤ NEBUDE [informácia]
(10.01.2007;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
DIKO Lukáš)
(11.01.2007; www.aktualne.sk; Domov, 06.32, s. -; -)
Praha/Bratislava - Český prezident Václav Klaus príde dnes na Slovensko. Stretne sa so svojim náprotivkom Ivanom Gašparovičom a s premiérom Robertom Ficom.
S prezidentom Gašparovičom by sa mal Klaus stretnúť už dnes predpoludním v Bratislave. Čaká ho tiež schôdzka s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, stretnutie so zástupcami slovenského priemyslu a na záver večera s premiérom Robertom Ficom. V piatok a v sobotu navštívi český prezident, ktorého bude sprevádzať manželka Livia, Žilinský kraj. V Liptovskom Mikuláši sa stretne s predsedom samosprávneho kraja Jurajom Blanárom. Záverečná časť cesty je vyhradená súkromnému programu prezidentského páru. Václav Klaus s manželkou Liviou by mali navštíviť obec Bobrovec, odkiaľ pochádza matka prezidentovej manželky.
Bezproblémové vzťahy Čechov a Slovákov
Česko-slovenské vzťahy považujú oba štáty za veľmi blízke a bezproblémové. A to i v súčasnej situácii, keď je český premiér Mirek Topolánek šéfom pravicovej ODS, zatiaľ čo Fico je predsedom ľavicového Smeru-sociálnej demokracie a za svojho osobného priateľa považuje Topolánkovho rivala a lídra ČSSD Jiřího Paroubka.
Veľmi dobré vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskom potvrdzuje i fakt, že kroky nových premiérov a prezidentov oboch krajín takmer vždy vedú k susedom z bývalej federácie, ktorá prestala existovať pred 14 rokmi.
Prezidenti sa zrejme budú rozprávať aj o rope
Topolánek bol na Slovensku v septembri. Vtedy sa na rokovaniach s Ficom zhodli aj na zmluve, podľa ktorej bude môcť Slovensko využívať české zásobníky pre skladovanie slovenských núdzových zásob ropy. Stabilita dodávok ropy z Ruska trápi Českú republiku a Slovensko práve teraz, keď tento týždeň pre rusko-bieloruský spor prestala ropa prúdiť ropovodom Družba.
Rusko a Bielorusko už síce vyriešili problémy tranzitu do európskych krajín, nedá sa však vylúčiť, že napríklad práve problematiky dodávok ropy sa počas svojich rozhovorov dotknú aj Klaus a Gašparovič. S Gašparovičom sa český prezident zatiaľ naposledy stretol vlani v septembri počas schôdzky prezidentov krajín takzvanej Vyšehradskej štvorky v českých Lánoch. Počas štátnej návštevy v českej metropole v roku 2004 sa Gašparovič s Klausom zhodli na tom, že vzťah Čechov a Slovákov je výnimočne dobrý a nadštandardný.
(11.01.2007; Hospodárske noviny; s. 2; Sojková Mira)
OSTRO SLEDOVANÝ MUŽ. Generálny riaditeľ STV Radim Hreha v rozhovore pre HN:
BRATISLAVA - Odvolanie šéfa spravodajstva Rolanda Kyšku a šéfa publicistickej relácie Reportéri Eugena Kordu vyvolalo obavy o nezávislosť STV. Rada STV je znepokojená a vyjadrenia politikov o kontrole či delení postov v televízii vníma ako snahu o porušenie zákona. Je dôvod sa obávať?
- Určite nie. Vyjadrenia politikov sa nijako nedotkli môjho rozhodovania. Aj preto som takmer okamžite po nástupe do funkcie obsadil post šéfredaktora človekom, s ktorým som sa dohodol už počas výberového konania. Pánovi Šmihulovi bolo jasné, že ak sa stanem riaditeľom, on bude šéfom spravodajstva.
Šéfredaktora som chcel mať svojho, ktorý dokonale bude realizovať moje myšlienky.
Nikto vás teda nekontaktoval s cieľom dosadiť do STV svojho človeka?
- Z politikov mi nikto nevolal ani ma priamo neoslovil s cieľom dosadiť do STV svojho človeka. Oslovujú ma však rôzni ľudia, ktorí ma poznajú, dokonca z Prahy, a prihovárajú sa za kolegov z Bratislavy. Priamo na môj mail mi píšu ľudia, ktorí ponúkajú svoje služby. Všetko si však preverujem a oslovujem iba ľudí, o ktorých mám pozitívne referencie.
Podľa šéfa Reportérov Eugena Kordu zohrala pri jeho odvolaní svoju úlohu aj politika.
- Rozhodli dva aspekty - jeho prístup k zastupovaniu STV pred súdmi v súvislosti so súdnymi spormi a jeho vyjadrenia na adresu kolegov - právnikov STV. Sám si podpísal ortieľ a podnietil ma na rozhodnutie odvolať ho.
Kto nahradí pána Kordu?
- To ešte v tejto chvíli neviem. Už sa ozvali ľudia, ktorí okamžite reagovali na informáciu o odchode pána Kordu. Pôvodne som mal troch kandidátov, teraz ich je viac.
Viacerí odborníci otvorene hovoria o tom, že post riaditeľa STV je politickou funkciou...
- Systém je tak nastavený. V Rade STV, ktorá vyberá riaditeľa, sedia ľudia volení parlamentom. Na moje rozhodovanie to nemá vplyv.
A čo vaše dobré vzťahy so šéfom parlamentu Pavlom Paškom či stretnutie s ministrom kultúry Marekom Maďaričom ešte pred vaším zvolením, ktoré ste otvorene priznali?
- Vzťahy beriem skôr ako garanciu toho, že títo ľudia ma poznajú a vedia veľmi dobre, ako pristupujem k práci - že som apolitický človek. A politiku do personalistiky alebo priamo do spravodajstva rozhodne nepripustím. Pokiaľ by aj v budúcnosti boli nejaké pokusy o ovplyvňovanie, nikto z mojich spolupracovníkov to nepocíti.
V minulosti ste sa však angažovali v komunálnej politike ako kandidát ČSSD...
- Bola to viac-menej účelová záležitosť. Jediná možnosť, ako sa v tom období dostať do zastupiteľstva a presadiť určité zmeny, bola cez kandidátku politického subjektu, ktorý mal šancu presadiť svojich kandidátov. Môj svetonázor s tým však nijako nesúvisel.
Od tejto vlády budete potrebovať stovky miliónov korún na digitalizáciu, prehraté súdne spory či podporu pri legislatívnych zmenách. Nezaväzuje vás to?
- V žiadnom prípade. Budem sa snažiť komunikovať s politikmi naprieč celým politickým spektrom. Rozhodne to však nemôže prekročiť rámec únosnosti.
Neobávate sa, že medializovaný vznik úradu na výber koncesionárskych poplatkov by mohol ohroziť nezávislosť verejnoprávnych médií?
- Obávam. Budem sa snažiť presvedčiť ministra kultúry o zmene.
Ako sa chcete vyrovnať s vyše 800-miliónovou hrozbou v podobe súdneho sporu so Štúdiom Beta?
- Ústavný súd prijal našu sťažnosť. Ak nebudeme úspešný, budeme sa snažiť rapídne znížiť výšku náhrady požadovanú Šúdiom Beta. Budeme vychádzať z vtedajších cien a sledovanosti, a nie z cien TV Markíza, z ktorých zrejme vychádzali zástupcovia Štúdia Beta. Pokúsime sa mimosúdne vyrovnať. Ak budú požiadavky Štúdia Beta vysoké, budeme riskovať ďalšie súdne pokračovanie.
A čo avizovaná nová politická relácia?
- Pripravujeme ju, podrobnosti si však nechám pre seba.
(12.01.2007; Plus 7 dní; č. 02/2007, s. 130; Luknár Miloš)
Arcibiskup Sokol opäť raz poriadne rozvíril na Slovensku verejnú mienku. Na televíznych obrazovkách nám totiž nedávno s nostalgickým úsmevom porozprával, ako si veľmi, veľmi váži pána prezidenta Tisa. "Bol tu blahobyt, nič nám nechýbalo," prezradil pán arcibiskup, ako si on užíval blahobyt vo vojnovom slovenskom štáte. Nie je dôvod mu neveriť, že on sa mal dobre. Napokon, pán Sokol sa nemal zle ani za komunizmu. Kým mnohí iní kňazi hnili v žalároch a pracovných táboroch alebo boli za svoju vieru prenasledovaní a museli byť tajne vysväcovaní, on už v čase socializmu patril k hŕstke vyvolených cirkevných hodnostárov. Možno aj preto, že presne také isté meno, aké sa skvie na dverách trnavskej arcidiecézy, sa vyníma aj na zoznamoch posluhovačov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Samozrejme, spis tohto udavača sa v porevolučnom virvare záhadne stratil, rovnako ako spisy viacerých iných vyššie postavených ľudí, takže pán Sokol môže byť spokojný. Teda až dovtedy, kým ho ten, kto ho ukradol, nevytiahne na svetlo božie. Nehovoriac už o desivej predstave, že niekto týmto ulúpeným spisom môže jedného z našich najvyšších cirkevných hodnostárov aj vydierať.
To, že sa pán arcibiskup mal za slovenského štátu dobre, chcel sa mať dobre aj za komunizmu a chce sa mať dobre i teraz, je úplne pochopiteľné. Aj on je len hriešny človek. Trochu nepochopiteľný je však jeho obdiv k prezidentovi Tisovi z iného dôvodu. Ak by si pán Sokol totiž pozornejšie prečítal Bibliu, asi by časom prekvapujúco zistil, že Ježiš - to je ten, na ktorého sa tak často odvoláva - bol Žid. Ak by teda mal tú smolu a žil na Slovensku v čase blahobytu, ospevovanom arcibiskupom Sokolom, podľa zákonov podpísaných tým láskavým prezidentom Tisom, ktorého si pán arcibiskup tak veľmi, veľmi váži, nemusel by čakať na zlého Piláta ani na zradu veľkňazov - jednoducho by mu horliví gardisti praskli šesťramennú hviezdu na kabát, pár ráz ho opľuli či kopli, naložili do vagóna a odviezli v rámci takzvaného definitívneho riešenia do lágra či rovno do plynovej komory. A rovnako by dopadli aj všetci jeho učeníci, nevynímajúc ani prvého pápeža Petra. To je skutočný obraz toho štátu, na ktorý s nostalgiou spomína pán arcibiskup Sokol.
Našťastie, Ježiš nebol Sokolovým rovesníkom a nemusel si spolu s ním užívať blahobyt pod prezidentom Tisom. Vďaka tomu mohlo kresťanstvo vzniknúť, pretože Rimania boli voči Tisovi a jeho pätolizačom len obyčajní babráci. Za slovenského štátu, v čase Sokolovho blahobytu, by totiž všetci tí, ktorí by novú vieru mali šíriť po svete, skončili v plynových komorách. Boli totiž, na svoju škodu, Židia.
A tým, pre ktorých sú Tisom podpísané zákony proti Židom skôr dôvodom na jeho oslavu, treba asi pripomenúť jednu podstatnú vec - v slovenskom štáte sme umierali aj my Slováci. Ak sme sa vzpriečili režimu, išli sme tiež do plynu. Alebo naši predkovia padli na bojisku, musiac položiť životy za fašistickú ideológiu, ktorú prezident Tiso pomáhal šíriť Hitlerovi. A napokon, mnohí už asi zabudli, že po zlikvidovaní Židov mali nasledovať Slovania, ktorí boli tiež pre Nemcov menejcenná rasa. Takže naozaj srdečná vďaka za taký blahobyt. Našťastie, tak rýchlo, ako vznikol, aj skončil.
To, že arcibiskup Sokol obhajuje prezidenta Tisa a tým v podstate aj režim, ktorý predstavoval a symbolizoval, je jeho osobná vec. A, samozrejme, aj vec cirkvi. Tá už však vo svojej dlhej histórii prežila a ututlala toľko afér a škandálov, že tento už naozaj nemôže ohroziť jej povesť. Napokon, aj Tiso, na ktorého pán arcibiskup s toľkou láskou a úctou spomína, bol katolícky kňaz.
Oveľa horšie je však to, že podobné názory na obdobie slovenského štátu sa ozývajú aj z úst viacerých politikov. Ján Slota si už dáva pozor na jazyk a za živý svet nechcel pred televíznou kamerou odpovedať, že slovenský štát nebol fašistický. No rovnako za živý svet nedokázal zo seba dostať konštatovanie, že fašistický bol. Až napokon prefíkane vyhlásil, že on vtedy nežil, tak ako to má vedieť.
No podpredsedníčka slovenského parlamentu a zároveň aj stranícka dvojka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová podobné problémy nemá a ochotne zaujme jasné a správne stanovisko aj k tomu, čo nepozná. Popredného a uznávaného historika, ktorý má hŕbu titulov pred menom aj za menom, bývalého podpredsedu akadémie vied Čaploviča, ktorý je mimochodom zároveň aj podpredsedom vlády a ich koaličného Smeru, vehementne presviedčala, že sa mýli, keď slovenský štát považuje za fašistický. Ona, teda Belousovová, je totiž presvedčená, že fašistický nebol. A basta.
Aj keď svojimi argumentmi pani Belousovová možno niekomu konečne dala odpoveď na otázku, prečo nezažalovala Jána Slotu, keď ju nazval kysuckou nánou, predsa len by si mohla uvedomiť, že čudná hra osudu ju posadila do kresla podpredsedníčky parlamentu, a tak by sa mala aj správať. Tieto jej prihlúple slová totiž môžu opäť poriadne naštrbiť povesť Slovenska. Ak Tisa a jeho režim obhajuje arcibiskup, hanba padá na hlavu cirkvi, ak však podpredsedníčka Národnej rady SR, môže sa to pokojne vnímať ako oficiálna doktrína celej krajiny. Otázne je len jedno - či je to hlúposť alebo zámer.
(10.01.2007; Profit; č. 01/2007, s. 58 - 61; Chvojka Milan)
Ak máte uzatvorené stavebné sporenie alebo životné poistenie, sporíte si na dôchodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, prípadne si plánujete kúpiť byt a financovať ho hypotekárnym úverom, nastali pre vás od 1. januára 2007 zmeny. Niektoré sú výrazné, niektoré sa vás možno ani nedotknú.
Najviac zmien pre rok 2007 sa udialo v oblasti zdaňovania. Od každého, kto zarába mesačne v hrubom vyše 47 571 korún, vyberie štát na dani z príjmov viac ako vlani. Od tejto hranice totiž začne postupne klesať suma, z ktorej sa vlani daň neplatila. Ľudia s vyššími príjmami však zmenu v zdaňovaní od januára ešte nepocítia. Vyššiu daň reálne zaplatia až pri podaní daňových priznaní na jar 2008. O takzvané nezdaniteľné minimum, ktoré je tento rok na úrovni vyše 95 600 korún, úplne prídu ľudia s mesačnou hrubou mzdou nad 79 953 korún. Do štátnej kasy tak na dani z príjmov zaplatia za rok o vyše 18-tisíc korún viac, ako platili vlani. Ak človek živí nepracujúceho partnera, môže si ešte v tomto roku od svojho základu dane na neho odpočítať nezdaniteľnú sumu. Od roku 2008 však aj táto odpočítateľná suma začne postupne klesať, a to od hrubého mesačného príjmu 79 953 korún. Malé zmeny sú aj v darovaní daní. Ľudia a firmy budú môcť tak ako doteraz darovať zo zaplatenej dane z príjmov dve percentá neziskovým spoločnostiam. Fyzickým osobám sa však už zvýši najnižšia suma, od ktorej môžu poukázať tretiemu sektoru časť dane, na sto korún. Vlani stačilo, ak dve percentá z daní predstavovali aspoň dvadsať korún. Pri firmách zostáva obmedzenie pre podporu tretieho sektora naďalej pri 250 -korunovej hranici. Od roku 2008, v ktorom budú fyzické aj právnické osoby podávať daňové priznanie za rok 2007, budú môcť dve percentá z daní previesť len na neziskové spoločnosti, ktoré sa zaoberajú ochranou a podporou zdravia, poskytovaním sociálnej pomoci, podporou športu a zachovaním kultúrnych hodnôt. O podporu ľudí a podnikov sa tak už nebudú môcť uchádzať spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na vzdelávanie, ochranu ľudských práv či životného prostredia. Neziskové organizácie tiež od roku 2008 prídu o možnosť neplatiť daň z prvých 300-tisíc korún zisku. Parlament v decembri schválil aj zníženie dane z pridanej hodnoty pri liekoch a niektorých zdravotníckych pomôckach, a to z 19 na 10 percent. Pre pacientov však nepôjde o výraznú úsporu. Podľa odhadov Asociácie zdravotných poisťovní môžu poistenci v tomto roku v priemere na liekoch a zdravotníckych pomôckach usporiť 47 až 50 korún ročne, mesačne teda zhruba štyri koruny. Prepočet platí za predpokladu, že by spotreba liekov zostala na úrovni roka 2005.
Banky: dotované hypotéky
Od nového roka sú napríklad lacnejšie hypotekárne úvery. Štát tak po krátkej prestávke zavádza späť do praxe bonifikáciu úrokov. Spolu s bankami prispeje na časť úrokov z úveru a ten bude potom pre záujemcu lacnejší. Štát prispeje jeden a pol percentom, banky jedným percentom. 0 toľko sa zníži úroková sadzba hypotekárneho úveru. Napríklad pri 900 -tisícovom úvere na 15 rokov by to prinieslo úsporu v mesačnej splátke okolo 1 200 korún.
"Poskytnutie štátneho príspevku pre mladých je podmienené podporou zo strany banky. Tá má nasledujúci charakter: hypotekárna banka sa zaviaže, že dlžníkovi na päť rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých, najviac však o jedno percento. Umožní dlžníkovi odložiť si splátky istiny hypotekárneho úveru a umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku," vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Miriam Fuňová.
Zvýhodnené podmienky však neplatia pre všetkých, sú totiž pomerne prísne. Dotovanú hypotéku môžu získať iba tí, ktorých priemerný mesačný príjem za mi nuly rok nieje vyšší ako 1,3-násobok prie mernej mzdy za posledný štvrťrok. Pre prvých žiadateľov by to teda malo znamenať, že nesmeli v minulom roku zarobiť v priemere viac ako 24-tisíc korún mesačne. Dôležitý bude aj vek - do 35 rokov. Podmienku veku musia pritom spĺňať v čase podania žiadosti v prípade páru obaja uchádzači. Pritom nerozhoduje, či sa o podporu uchádza pracujúci alebo podnikateľ.
"Štátny príspevok sa poskytuje najviac zo sumy úveru 1,5 milióna korún. To znamená, že ak si dlžník zoberie úver vyšší, pri výpočte štátneho príspevku sa suma nad 1,5 milióna nezohľadňuje. Štátny príspevok sa poskytuje len počas piatich rokov. Keď táto lehota skončí, dlžník nemá nárok na štátny príspevok pre mladých. Môže však získať štandardný štátny prí- spevok podľa aktuálnej výšky schválenej v zákone o štátnom rozpočte," dodáva M. Fuňová.
Podmienky na získanie dotovanej hypotéky podľa odhadov bánk spĺňa zhruba dvadsať percent súčasných žiadateľov o úver na bývanie. Nová štátna podpora pritom platí len na žiadosti, ktoré žiadatelia doručia banke tento rok, navyše poskytnutou hypotékou nesmú splatiť starší úver.
Nie všetky banky však už s poskytovaním dotovaných hypoték začali, niektoré ešte musia novým podmienkam prispôsobiť svoje informačné systémy. Ak ste teda s hypotékou čakali na nové podmienky, oplatí sa počkať ešte aspoň do konca januára. Ponuka bánk, ktoré budú hypotéky pre mladých ponúkať, bude širšia.
Poisťovne - nižšie zaručené výnosy
Poistného trhu sa dotknú tri dôležité veci. Najdôležitejšia je daňová úľava pri poistných zmluvách. Hoci sa v minulom roku uvažovalo o jej zrušení, nakoniec ostala zachovaná. Ak máte teda uzatvorenú zmluvu o životnom poistení, ktorou si sporíte na dôchodok, môžete si aj v tomto roku od základu dane odpočítať odvedené príspevky, najviac však vo výške 12 -tisíc korún. Za celý rok tak môžete reálne ušetriť vyše dve tisícky. Táto daňová úľava platí nielen pre zmluvy o životnom poistení, ale aj pre zmluvy v doplnkových dôchodkových spoločnostiach či správcovských spoločnostiach. Sporiť si však musíte najmenej desať rokov a peniaze si nemôžete vybrať skôr ako v 55. roku života. Inak daňovú úľavu od štátu budete musieť vrátiť.
Naopak, poslanci vzali zamestnávateľom možnosť znížiť si základ dane, ak platia príspevky za svojich pracovníkov na životné poistenie a dlhodobé sporenie. Ak vám teda zamestnávateľprispieval na životnú poistku, môže to síce robiť aj naďalej, nebude však mať za to daňovú úľavu. Ak vám však zamestnávateľ prispieva na budúcu penziu v doplnkovej dôchodkovej sporiteľni, v tomto roku sa pre vás nič nemení. Daňovú úľavu si môžete uplatniť vy, ale aj váš zamestnávateľ. Treťou zmenou v životnom poistení je nižšie garantované zhodnotenie pri kapitálových životných poistkách, ktoré má u nás väčšina klientov. Poisťovne pri kapitálovom životnom poistení garantujú vyplatenie určitej sumy po skončení poistenia a vyplácajú aj podiely z výnosov, ktoré získavajú z kapitálovej rezervy. Minimálne výnosy, takzvanú technickú úrokovú mieru, určuje Národná banka Slovenska a klient ju pozná aj pri podpise zmluvy.
Od 1. januára 2007 môžu poisťovne v zmluvách garantovať maximálne 2,5 -percentný výnos, vlani to bolo ešte 3,5 percenta. "Všetky staré zmluvy boli uzatvorené s vyššou technickou úrokovou mierou, teda garantovaným úrokom, a tá ostáva nemenná do konca poistnej lehoty," vysvetľuje Radovan Kohút, riaditeľ marketingu ČSOB Poisťovne. Ak ste teda uzatvorili zmluvu minulý rok s úrokom vo výške 3,5 percenta a vaša poistka sa skončí o 20 či 30 rokov, do tohto času budete mať garantované zhodnotenie poistenia v tejto výške a budete platiť aj rovnaké poistné, aj keby sa garantovaný úrok opäť znížil.
Sporenie na dôchodok: nižšie poplatky
Zmeny nastali aj pri sporení na dôchodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Dobrou správou je, že sa znížili niektoré poplatky. "Znižujú sa poplatky za správu dôchodkového fondu z 0,08 na 0,075 percenta a z 0,07 na 0,065 percenta, čím sporitelia ušetria. Podľa prepočtov je to u priemerného sporiteľa za 34 rokov sporenia okolo 17-tisíc korún, čiže zhruba päťsto korún ročne," vysvetľuje Viktor Kouřil, člen predstavenstva VÚB Generali d.s.s.
Zníženie poplatku z 0,08 na 0,075 percenta sa vzťahuje na správu aktív v prvých troch rokoch sporenia. Tento rok to klientovi ušetrí iba pár korún, pretože objemy peňazí na účtoch sú zatiaľ veľmi nízke. Výraznejšiu zmenu pocítia sporitelia až o niekoľko rokov, keď sa úspory na účtoch budú pohybovať v státisícoch korún.
Ďalšou zmenou v systéme dôchodkového sporenia je ťažší prestup sporiteľa z jednej spoločnosti do druhej. "Pokiaľ sporiteľ bude chcieť prestúpiť z jednej DSS do inej, bude musieť získať v Sociálnej poisťovni takzvaný akceptačný list, ktorým Sociálna poisťovňa potvrdí správnosť všetkých údajov, vrátane skutočnosti, že sú za neho odvádzané odvody na dôchodkové poistenie, ako aj to, že splnil zákonnú podmienku 24 mesiacov zotrvania v jednej DSS a že teda môže prestúpiť do inej. Za vydanie akceptačného listu sporiteľ zaplatí Sociálnej poisťovni päťsto korún," upozorňuje V. Kouřil. Pre potenciálnych prestupujúcich klientov sa tak vytvorí finančná aj administratívna prekážka, ktorú budú musieť pri zmene spoločnosti prekonať.
Podielové fondy: daňová úľava nebude
Každý, kto investuje svoje úspory v podielových fondoch, musí počítať s tým, že od apríla bude musieť svoje výnosy zdaňovať. Správcovská spoločnosť od apríla vyplatí investorovi, ktorý si svoje výnosy bude chcieť z fondu vybrať, čistý výnos. Predtým mu z neho zrazí daň. Doteraz väčšina investorov využívala oslobodenie od dane, a to do výšky päťnásobku životného minima.
Takzvaná zrážková daň zo ziskov vo fondoch vo výške 19 percent sa bude platiť len zo ziskov. Ak pôvodná investícia 100-tisíc korún stúpne na 104-tisíc korún a sporiteľ si ju bude chcieť celú vybrať, zdaní sa len štyritisíc korún, nie pôvodný vklad. Nakoniec sa investorovi teda vyplatí 103 240 korún.
Tí, ktorých časť investície zisk nedosiahla, budú si môcť daň znížiť. Ak si v rovnaký rok vyberú úspory z fondov, v ktorých zarobili, a súčasne z tých, kde stratili, môžu požiadať o vrátenie časti dane. Budú si však musieť podať daňové priznanie.
Oslobodenie od dane môžu naďalej využívať ľudia, ktorí do fondov investovali do 31. decembra 2003. Podľa vtedy platných zákonov neplatia naďalej dokonca nijakú daň, ak peniaze vo fondoch držali najmenej tri roky.
Stavebné sporenie: nasporiť treba viac
Malá zmena nastáva aj pri stavebnom sporení. Každý, kto si sporí peniaze v stavebnej sporiteľni, môže aj tento rok získať štátnu prémiu vo výške najviac dvetisíc korún. Na rozdiel od tohto roku však bude musieť nasporiť viac. "Aby klient využil systém optimálne, mal by tento rok nasporiť 21 053 korún," vysvetľuje Miloš Bianárik z Prvej stavebnej sporiteľne. Minulý rok na získanie maximálnej výšky podpory stačilo zhruba o tisícku menej - rovných 20-tisíc korún. "Aj po tejto zmene je však výnosnosť stavebného sporenia naďalej zaujímavá a pri pravidelnom sporení dosiahne po šesťročnom cykle 4,8 percenta ročne," dopĺňa Boris Fošnár z marketingu ČSOB stavebnej sporiteľne.
Podľa nových pravidiel sa výška štátnej prémie stanovuje počas roka podľa určeného vzorca. "Na základe opatrenia ministerstva financií z augusta minulého roka podiel štátnej prémie na vklade klesol tento rok o pol percentného bodu na 9,5 percenta, maximálne dvetisíc korún," uvádza hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Výška štátnej prémie závisí od vývoja cien štátnych dlhopisov či úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Pritom rozhodujúce pre určenie výšky štátnej prémie je obdobie od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. júna aktuálneho roka. Preto napriek aktuálne rastúcim cenám peňazí sa podpora pre systém stavebného sporenia na budúci rok znížila.
Koľko zarábame
2000 2001 2002 20003 2004 2005 2006
Priemerná mesačná nominálna mzda (Sk)
11 430 12 365 13 511 14 364 15 828 17 274 18 212
Index nominálnej mzdy Index reálnej mzdy
106,5 108,2 109,3 106,3 110,2 109,2 107,7
Index reálnej mzdy
95,1 101 105,8 98 102,5 106,3 102,7
(11.01.2007; Pravda; s. 11; ks)
BRATISLAVA (ks) - Podnikateľom sa zníži administratíva pri uchovávaní dokumentov. Vláda totiž odhlasovala zmenu zákona o archívoch a registratúrach, ktorá ruší pre podnikateľov povinnosť vypracovať registratúrny poriadok. Ide o podrobný popis archivovania dokladov súvisiacich s podnikaním. Vypracovanie takéhoto popisu stojí okolo 13-tisíc korún.
Časti podnikateľov však zostane povinnosť vypracovať registratúrny plán, čo je presný zoznam dokumentov súvisiacich s podnikaním začlenených do skupín - napríklad obchodná či personálna agenda. "Ak však registratúru podnikateľa tvoria iba dokumenty bez trvalej archívnej hodnoty, napríklad účtovníctvo, nemusí vypracovať ani plán," uviedla Alena Koišová z ministerstva vnútra. Od tvorby registratúrnych plánov a poriadkov budú oslobodení aj podnikatelia, ktorí sa riadia autorským zákonom.
Podľa šéfa Asociácie malých podnikov Vladimíra Sirôtku bude pre malých podnikateľov a živnostníkov problémom rozpoznať, či musia plán vypracovať, alebo nie. O návrhu rozhodne parlament na najbližšej schôdzi koncom januára. Novela by mala byť účinná od mája 2007. Podľa platného zákona mali podnikatelia vypracovať registratúrny plán a poriadok do júla tohto roka.
(12.01.2007; Plus 7 dní; č. 02/2007, s. 8-10; Onufer Andrej)
Lukratívny miliardový projekt výstavby bytov v Rusovciach, v ktorom sa angažoval Robert Fico, dostal na štvrtý pokus zelenú!
Premiérovi Robertovi Ficovi sa onedlho splní ďalší sen. Tentoraz podnikateľský. Už tento rok by sa mala začať dlho odkladaná výstavba bytov v Rusovciach neďaleko Bratislavy, o ktorú predseda socialistov bojoval ako lev takmer pred troma rokmi. Vtedy plánoval prostredníctvom firmy R. F. Development, kde vlastnil 51 percent akcií, postaviť v obci dvetisíc bytov. Ako poslanec parlamentu vtedy horlivo presviedčal starousadlíkov, aby s jeho megalomanskými víziami súhlasili. Rusovčania však ambiciózneho politika vypískali, povedali radikálne nie. Dnes je z radového poslanca premiér a situácia už úplne iná. Stavať sa bude.
Majiteľ?: Výstavbu lukratívnej zákazky v objeme minimálne miliardy korún má možnosť realizovať firma R. F. Development, kde miesto šéfky dozornej rady zastáva od jej vzniku v roku 2003 Ficova manželka Svetlana. Táto firma totiž disponuje už niekoľko rokov exkluzívnou zmluvou, ktorá jej zabezpečuje predkupné právo na pozemky v lokalite Nová farma, kde sa bude stavať. Pani Ficová však o ďalších zámeroch firmy mlčí. Na naše písomné otázky nereagovala. Reálnym väčšinovým vlastníkom R. F. Development bol Robert Fico, k čomu sa v roku 2003 aj sám priznal, napokon, firma má v názve aj iniciály jeho mena. To, či je väčšinovým majiteľom akcií aj dnes, je záhadou. Premiér sa nám do času uzávierky k tejto téme nevyjadril.
Podľa výpisu z Obchodného registra, aktualizovaného druhého januára 2007, je základné imanie firmy milión korún. V čase, keď Rusovčania zablokovali štvormiliardový stavebný projekt, Fico vyhlásil, že dáva ruky preč a "spoločnosť R. F. Development nebude vyvíjať žiadnu činnosť, pretože bola zriadená iba na účely projektu Rusovce, takže tým sa všetko končí". Napriek politikovým tvrdeniam sa však nič neskončilo. Zmenila sa len taktika. Za projekt výstavby bytov sa začalo lobovať potichu. A tentoraz úspešne.
Podnikateľský plán sa tak na štvrtý pokus presadiť podarilo. Tým výrazne stúpla aj hodnota exkluzívnej Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú v roku 2003 podpísala firma R. F. Development so súčasným majiteľom inkriminovaných pozemkov - Poľnohospodárskym družstvom Dunaj. Spomínané družstvo, zastúpené jej predsedom Zdenom Nagyom, aj oficiálne vystupuje ako zmluvný partner pri dolaďovaní projektu s obcou. O cene, za ktorú pätnásťhektárový pozemok družstvo nakoniec firme R. F. Development predá, však Nagy hovoriť nechcel. "Bude trhová," odbil nás.
Štyri pokusy: "Dopracováva sa urbanistická štúdia, ktorá bude slúžiť ako podklad na vydanie územného rozhodnutia," potvrdil túto informáciu Dušan Antoš, starosta Rusoviec. Keďže protistrana akceptovala podmienky obce, vydanie územného rozhodnutia je podľa Antoša "len formalita". Poslanci obce schválili zmenu územného plánu pred vyše rokom. Tentoraz bez zbytočnej publicity, pekne potichu. V súčasnosti sa doťahujú technické záležitosti okolo výstavby inžinierskych sietí a počtu bytov. Podľa pôvodnej štúdie chceli ficovci postaviť v Rusovciach typické sídliskové činžiaky, čo by síce firme maximalizovalo zisk, znehodnotilo by to však krajinu a ráz obce. Počet bytov mal byť pôvodne dvetisíc, pričom do projektu chcela firma investovať štyri miliardy korún. Každej starousadlíckej rodine ponúkla spoločnosť za súhlas s projektom po stotisíc korún. Do pokladnice Rusoviec by navyše pribudlo 80 miliónov korún "všimného". Ľudia ani obec sa však kúpiť nedali. R. F. Development nakoniec ustúpil a ponúkol, že bytov bude polovica. Ani tento návrh neprešiel. Tretia ponuka znela na tristo bytov. V tomto prípade chýbal medzi rusovskými poslancami len jediný hlas, aby zastupiteľstvo projekt výstavby bytov schválilo.
Pri štvrtom pokuse sa hovorilo už len približne o 150 bytoch. Tento návrh nakoniec prešiel. Firma však aj napriek zredukovanému počtu bytov slušne zarobí. Investor totiž okrem zisku z novopostavených bytov získa na pozemku aj možnosť výstavby čoraz populárnejšej radovej zástavby rodinných domov. Navyše ceny novostavieb vzrástli v Bratislave a okolí od roku 2003 o vyše tridsať percent, takže vlastník exkluzívnej zmluvy určite škodovať nebude. "Vpredu pri ceste bude stáť nízkopodlažná bytovka, za ňou radová zástavba a vzadu budú parcely na rodinné domy," vysvetľuje Antoš. Podľa neho boli vyjednávania tvrdé, lebo obec nástojila, aby v projekte boli zakompované aj športoviská a rekreačná časť. To investorovi údajne príliš "nevoňalo". "Bolo cítiť, že im ide iba o zisk," prezradil Antoš. Na pozemkoch v súčasnosti stoja väčšinou staré maštale. PD Dunaj však pozemok prenajíma, v budovách sídli niekoľko firiem. "Predpokladám, že len likvidácia budov a príprava terénu na výstavbu bude stáť sto miliónov korún," odhaduje Antoš.
Mŕtvy partner: Pôvodne megalomanský projekt výstavby bytov v Rusovciach vzbudzoval pozornosť nielen preto, že sa v ňom osobne angažoval šéf socialistov Fico. Jeho partner, s ktorým projekt rozbehol, mal totiž pochybnú minulosť, čelil trestným oznámeniam nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Preveroval ho aj Interpol. Muž dvoch mien - Aaron Kedar, alias Fridrich Kardoš. Narodil v Bratislave ako Kardoš, za komunizmu sa odsťahoval aj s celou rodinou do Izraela, kde prijal židovské meno Aaron Kedar. Pasy si však ponechal vystavené na obe mená. Spočiatku mal blízko k HZDS, neskôr sa otočil k Smeru. Kedar však nečakane pred pár dňami, koncom decembra, zomrel. Nebohý podnikateľ spolu s manželkou Ľudmilou, ktorá je oficiálne konateľkou R. F. Development, tvorili popri Ficovcoch druhý manželský pár v tejto firme.
Vzhľadom na Ficovo politické pôsobenie, ktoré mu oficiálne akože zakazovalo podnikať, riadil akciovku jeho kontroverzný partner Kedar. "S myšlienkou stavať byty prišiel pán poslanec, a keďže ja mám v tejto oblasti svoje skúsenosti aj poznám investorov, rozhodli sme sa ísť do projektu spoločne," prezradil Ficove podnikateľské chúťky pred vyše troma rokmi Kedar. Či však bol Kedar pre investorov skutočne dôveryhodným partnerom do nehnuteľností, o tom možno vážne pochybovať. Za sebou mal viacero neúspešných projektov, po ktorých zostali hlavne dlhy. A nemalé. Napríklad v Senci na pešej zóne postavil Kedar začiatkom deväťdesiatych rokov podľa jeho slov luxusné byty, s ktorými pre ich nízku kvalitu mali ich majitelia len samé problémy. Múry praskali, do bytov zatekalo. Následné opravy stáli nemalé peniaze, ktorých sa od Kedara nikdy nedočkali. Kedar sa hodlal angažovať aj v záchrane seneckej synagógy. Židovská obec, ktorá bola spočiatku jeho plánom nadšená, sa však takisto opravy nedočkala. V Malackách pre zmenu odkúpil za úver od Investičnej a rozvojovej banky nedostavanú budovu Domu služieb v centre mesta. O pár mesiacov však od mesta drankal Kedar časť peňazí späť tvrdiac, že predajná cena budovy bola nadhodnotená. V roku 1996 sa Kedar snažil zbohatnúť aj na aktivitách v oblasti školského stravovania. Tvrdil, že chce zvýšiť kvalitu obedov našich detičiek. Jeho projekt vtedy presadzovala aj ministerka školstva Eva Slavkovská. Nakoniec sa ukázalo, že Kedar špekuloval s lacnými potravinami tesne pred dátumom spotreby. Celý projekt musel nakoniec ukončiť Slavkovskej nástupca vo funkcii Milan Ftáčnik. Stredisku školského stravovania zostala jeho firma Magnólia dlžná dva a pol milióna korún a ďalších šesťstotisíc za neuvarené obedy. O podobný biznis sa pokúšal aj v Izraeli, kde zostal údajne dlžný až 1,3 milióna dolárov.
Po Kedarovej smrti tak stojí pred Ficovou manželkou, ktorá šéfuje dozornej rade firmy, neľahká úloha. Či bude R. F. Development ďalej pokračovať v projekte výstavby bytov, alebo firma exkluzívnu zmluvu výhodne predá. V každom prípade na tom majitelia akcií v oboch prípadoch poriadne zarobia.
(11.01.2007; Sme; s. 37; Čavojec Jozef)
Zaplatiť treba daň za psa, za nevýherné hracie prístroje i z motorových vozidiel. Kto vlani kúpil byt, musí podať priznanie k dani z nehnuteľností
BRATISLAVA - V tomto roku sú opäť v mnohých obciach Slovenska iné miestne dane ako vlani.
Napríklad Ružomberok zvýšil poplatok za komunálny a drobný stavebný odpad, a to o niekoľko halierov na osobu a deň. Levice zasa znížili daň za druhého a každého ďalšieho psa o polovicu. A Nováky oslobodili ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím od dane za psa a niektorých ich zamestnávateľov od dane z nehnuteľností.
Aj Lučenec zvýšil poplatok za komunálny odpad, a to o 10 halierov na osobu a deň. "Z globálneho hľadiska výška poplatku nepokrýva skutočné náklady a mesto dopláca na zber, odvoz a zneškodňovanie odpadov približne tri milióny korún," povedala hovorkyňa primátora Mária Šagátová.
Naproti tomu napríklad Snina nezmenila výšku miestnych daní ani poplatku za komunálny odpad. Vedúca finančného oddelenia mestského úradu Jana Rosičová povedala, že už aj v roku 2005, pre ktorý obce mohli po prvý raz ľubovoľne určiť výšku miestnych daní, "mesto ponechalo dane na úrovni predchádzajúceho roka".
Ešte v septembri prichádzalo do úvahy, že obce prídu o možnosť zdaňovať isté druhy pozemkov. Ministerstvo financií totiž navrhlo, aby predmetom dane z pozemkov prestali byť orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty a lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Potom však návrh z rokovania vlády stiahlo a zatiaľ sa k nemu nevrátilo.
K jednej zmene však k 1. januáru došlo. Novelou zákona o miestnych daniach, ktorú parlament prijal ešte vo februári, sa od dane oslobodili pozemky a stavby škôl, Slovenskej akadémie vied, registrovaných cirkví a náboženských organizácií. Obce tak už nemôžu kalkulovať, koľko na zdanení takýchto objektov zarobia.
Združenie miest a obcí Slovenska to pokladá za nesystémový krok, ktorý zasiahol do daňovej pôsobnosti obcí a systému ich financovania. Obce totiž môžu kohokoľvek oslobodiť od dane, alebo mu ju znížiť. Toto oslobodenie nie je ani "systémovým riešením finančných problémov školstva", povedala pre SITA hovorkyňa združenia Oľga Gáfriková.
----
Čo treba urobiť do 31. januára
Obci alebo mestu zaplatiť
* daň za psa,
* daň za predajné automaty,
* daň za nevýherné hracie prístroje.
Daňovému úradu zaplatiť daň z motorových vozidiel.
Obci alebo mestu podať priznanie k dani z nehnuteľností, čiže z pozemkov, stavieb alebo bytov. Človeka, ktorý to urobil vlani, sa to však netýka, ak sa nezmenili "skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane".
Daň za psa
Predmetom dane, čiže tým, čo sa zdaňuje, je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická alebo právnická osoba. Nezdaňuje sa
* pes chovaný na vedecké a výskumné účely,
* pes umiestnený v útulku pre zvieratá,
* pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní alebo používa občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Daňovníkom, čiže tým, kto je povinný daň platiť, je človek, ktorý je
* vlastníkom psa alebo
* držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto ho vlastní.
Daň za predajné automaty
Predmetom dane sú prístroje a automaty, ktoré za peniaze vydávajú nejaký tovar.
Daňovníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá takéto automaty prevádzkuje.
Daň za nevýherné hracie prístroje
Predmetom dane sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za peniaze, pričom nevydávajú peňažnú výhru a sú v priestoroch prístupných verejnosti. Ide o
* elektronické prístroje na počítačové hry,
* mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry.
Daňovníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá takéto prístroje prevádzkuje.
Daň z motorových vozidiel
Predmetom dane je motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré je možné zaradiť do kategórie vozidiel M, N a O a používa sa na podnikanie.
Tým, kto je povinný daň platiť, je fyzická alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá vozidlo používa (na podnikanie).
Aj tú treba zaplatiť do 31. januára, alebo
* ak celkovo činí viac ako 50-tisíc korún, v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra, alebo
* ak celkovo je viac ako 250-tisíc korún, v rovnakých mesačných splátkach, a to do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca.
Takzvaná cestná daň je "krajskou" daňou. Jej výšku, ako aj podmienky zdanenia, určujú samosprávne kraje a jej výnos je iba ich príjmom. Správu dane však stále vykonávajú daňové úrady. Zaplatiť ju treba na daňovom úrade príslušnom podľa miesta evidencie vozidla. Ak ide o vozidlo, ktoré nie je evidované na Slovensku, tak na úrade podľa miesta dočasného pobytu vozidla.
Priznanie k dani z nehnuteľností
Podať priznanie treba vtedy,
* ak v minulom roku, 2006, občanovi vznikla daňová povinnosť, čiže stal sa napríklad vlastníkom nejakej nehnuteľnosti, alebo,
* ak sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane, čiže ak sa od predchádzajúceho podania priznania zmenilo niečo podstatné. Napríklad
* - druh či výmera pozemku,
* - užívanie stavby,
* - výmera zastavanej plochy.
Za takúto zmenu sa nepovažuje
* zmena sadzieb dane, ktorú obec urobila,
* zmena oslobodenia od dane alebo daňovej úľavy, ktorú obec urobila,
* zmena vekovej hranice občanov, ktorú obec urobila,
* zmena hodnoty pôdy alebo pozemku,
* uplynutie lehôt na oslobodenie od dane, ktoré vyplýva zo zákona, takže priznanie podať netreba.
Zato tí, ktorí si mienia po prvý raz nárokovať úľavu či oslobodenie od dane, priznanie podať musia.
Ak pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome je v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie podá každá takáto osoba, a to tak fyzická, ako aj právnická.
Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho určili dohodou, pričom to obci alebo mestu musia písomne oznámiť pred uplynutím lehoty na podanie priznania.
Na manželov, ktorí nehnuteľnosť majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa to nevzťahuje. V tomto prípade priznanie podáva jeden z manželov.
Platenie dane
Obec daň vyrubí do 15. mája. Vo všeobecne záväznom nariadení môže určiť, že daň, ktorá predstavuje menej ako 100 korún, nebude vyrubovať, ani vyberať.
Daň treba v zásade zaplatiť do 31. mája. Obec však môže určiť platenie v splátkach, pričom prvú z nich určí do 31. mája. V mnohých prípadoch druhú splátku treba urobiť do 31. júla a tretiu do 30. septembra a podobne.
Ako zistiť výšku dane
Ktoré dane obec vyberá, v akej výške a od koho, sa občania môžu dozvedieť z jej všeobecne záväzného nariadenia. Takže dozvedieť sa, čo treba zaplatiť, možno na obecnom (mestskom) úrade, respektíve z vývesnej tabule obce (mesta).
Ak obec má internetovú stránku, informácie sú pravdepodobne aj na nej. Získať ich možno aj z obecných (mestských) novín, rozhlasu alebo televízie.
(10.01.2007; Profit; č. 01/2007, s. 9; Kováč Pavel)
To, čo nám roky pilo krv, už (asi) nebude. Parlament konečne televíziám úradne zatrhol hlasnejšie vysielanie reklamy. Od februára vari sem-tam nejakú reklamu aj strpíme, keďže nás už údermi do bubienkov nemá nútiť, aby sme okamžite siahali po diaľkovom ovládači. Návrh síce po negatívnom stanovisku ministerstva kultúry neschválila vláda, ale parlament a prezident áno, a tak má platiť. Teraz sa ukáže, či mal minister Marek Maďarič pravdu, keď hovoril, že takýto zle pripravený zákon nebude fungovať. Najzaujímavejšie na celej veci je, že lacné dobré body u voličov si týmto spôsobom nazbierala poslankyňa za ĽS-HZDS Zdenka Kramplová. Tá Kramplová, ktorej sme donedávna nevedeli prísť na iné meno ako Hruštička húževnatá, ktorým ju z vďaky za jej služby obdaril jej dobrý šéf Vladimír Mečiar. Nie je to prvý prípad, keď si dobré body ležiace na zemi ofúkol od prachu niekto úplne iný ako ten, kto ich v skutočnosti vytvoril. Najlepším príkladom je sám premiér Róbert Fico. Nad jeho ekvilibristikou pri rozpočte môže bývalá vládna koalícia len závistlivo krútiť hlavou. Rozdal nejaké drobné, tu dôchodcom, tam matkám, ale kase veľmi neublížil. Dosť sa mu aj zvýšilo. A štít statočného obrancu občanov si naligotal impozantné. Žeby nakoniec tí chronickí negatívni hrdinovia naučili aj ďalších politikov, že sa treba viac zaujímať o to, čo poteší obyčajného človeka?
(10.01.2007; Nitrianske noviny; č. 01/2007, s. 2; Čavojec Jozef)
Zdraženie energií tentoraz ľudí obíde. Ceny elektriny ani tepla sa nezmenia, cena zemného plynu pre domácnosti sa dokonca zníži, a to v priemere o štyri percentá.
Zlacnieť majú aj lieky a zdravotnícke pomôcky. Vláda Roberta Fica (Smer), ktorá vzišla z júnových parlamentných volieb, totiž presadila, aby sa daň z pridanej hodnoty na tieto "tovary" znížila z 19 na 10 percent. Pri narodení prvého dieťaťa štát prispeje vyššou sumou.
Budovanie sociálneho štátu, ku ktorému sa vláda zaviazala, má odvrátenú stranu v podobe vyššieho zdanenia ľudí s "nadštandardným" príjmom. Poslanci "zaň uznali mesačný príjem vyšší ako 47,5-tisíca korún v hrubom. Pri takom príjme nezdaniteľné minimum začne klesať, a pri zárobku 80-tisíc už žiadne nebude.
Ani prestup z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do druhej už nebude taký bezbolestný. Sporiteľ musí zájsť do Sociálnej poisťovne, aby mu prostredníctvom akceptačného listu uznala právo na prestup. Poisťovňa si bude účtovať 500 korún.
Príde aj na tých, ktorí svoje peniaze vložili do podielových fondov. Zrážkovou daňou sa už bude zdaňovať celý výnos.
Od nového roka je iná minimálna i maximálna výška poistného na zdravotné poistenie. V jednom i druhom prípade je oproti minulému roku vyššia. Je totiž závislá od výšky minimálnej mzdy a tú vláda k 1. októbru zvýšila - zo 6900 na 7600 korún.
Neštátne (súkromné a cirkevné) základné umelecké školy a školské zariadenia prestane financovať štát, prostredníctvom ministerstva školstva, a začnú to robiť obce a mestá. Peniaze na umelecké školy obce musia nájsť v tom, čo na ne pripadá z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Združenie miest a obcí Slovenska s tým nesúhlasí. Takýmto spôsobom sa obciam obmedzí právo nakladať s ich zdrojmi.
Obcí sa dotkne aj zmena v oblasti miestnych daní. Novelou, ktorú parlament prijal ešte vo februári, sa od dane oslobodili pozemky a stavby škôl, Slovenskejakadémie vied, registrovaných cirkví a náboženských organizácií. Obce tak už nemôžu kalkulovať, koľko na zdanení zarobia.
(11.01.2007; Hospodárske noviny; s. 2; sita)
BRATISLAVA - Nominant strán vládnej koalície na posledného kandidáta na post ústavného sudcu Tibor Šafárik je pre opozíciu neprijateľný. Povedali to predsedovia poslaneckých klubov SDKÚ-DS, SMK a KDH.
Vlastného kandidáta sa opozičné strany nechystajú postaviť. Podľa predsedníčky poslaneckého klubu KDH Márie Sabolovej sa totiž prísľubom strán vládnej koalície nedá veriť. "Ak bude jediným kandidátom na post ústavného sudcu Šafárik, poslanecký klub KDH sa na voľbe v parlamente vôbec nezúčastní," povedala Sabolová.
(11.01.2007; Plus jeden deň; s. 2; sita)
OPOZÍCIA sa dohodla, že v parlamente nepodporí na post sudcu Ústavného súdu koaličného kandidáta Tibora Šafárika. Potvrdili to predsedovia poslaneckých klubov SDKÚ-DS, SMK a KDH. Vlastného kandidáta však opozícia nepostaví. Šafárikovi vyčítajú najmä jeho minulé pôsobenie na Ústavnom súde, keď v 1999 zrušil obvinenie exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu.
(10.01.2007; Rozhlasová stanica Rádio_FM; Správy; 17.00; 0,5 min.; ŠČEPÁNOVÁ Katarína)
K. ŠČEPÁNOVÁ, redaktorka:
"Prezídium SDKÚ-DS na dnešnom rokovaní odporučilo členom poslaneckého klubu strany podporiť kandidatúru Františka MIKLOŠKA na post predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa v prípade, ak ju MIKLOŠKO podá. Kandidatúru MIKLOŠKA, jej podporu ďalšími dvoma opozičnými stranami potvrdila agentúre SITA aj predsedníčka klubu KDH Mária SABOLOVÁ i šéf klubu poslancov SMK Gyula BÁRDOS."
STORIN
(10.01.2007; www.aktualne.sk; Domov, 18.00, s. -; sita)
Bratislava - Opozičné parlamentné strany sa dohodli na spoločnej podpore poslanca Kresťanskodemokratického hnutia Františka Mikloška na post šéfa Ústavu pamäti národa.
Mikloško je tak prvým známym kandidátom, ktorý má o toto kreslo záujem. Podporu pre Mikloška ako prvé odsúhlasilo jeho materské KDH, neskôr odhodlanie hlasovať pre kandidáta kresťanských demokratov potvrdil aj predseda poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície (SMK) Gyula Bárdos.
Ako posledná dnes svoj súhlas s Mikloškovou nomináciou potvrdila najväčšia opozičná strana SDKÚ, keď o tomto bode rozhodovalo prezídium strany.
Zmena názoru za dva dni
Vládna koalícia však Mikloška nepodporí a to aj napriek predchádzajúcim slovám podpredsedu vlády Dušana Čaploviča (Smer), či predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu, ktorí povedali, že si vedie Mikloška na tomto mieste predstaviť a deklarovali mu možnú podporu.
Takúto zmenu postoja kritizoval predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš. "Smer si zahral s Mikloškom hru - za dva dni zmenil názor a z prijateľného kandidáta sa stal neprijateľný," dodal.
Vládna trojka chce údajne Mulíka
Vládna koalícia sa podľa slov premiéra Roberta Fica dohodla na vlastnom kandidátovi a aj preto nepodporí kandidáta KDH. "Pán Mikloško je maskot Národnej rady a maskotom by mal aj zostať. Vôbec si nemyslím, že by to bol vhodný kandidát na túto pozíciu," reagoval Fico na jeho kandidatúru.
Kto sa však stane kandidátom vládnej trojky na šéfa ÚPN, nechcel Fico prezradiť. "Nechceme ho dopredu prezradiť, lebo by sa táto osoba zasa stala predmetom verejného hodnotenia, ktoré by nie vždy mohlo byť objektívne, preto ho zverejníme v čase podávania kandidatúry do parlamentu," informoval predseda vlády.
Podľa informácii, ktoré má k dispozícii aj Aktuálne.sk, by vládnym kandidátom na tento post mohol byť Peter Mulík zo Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej.
Mulík už medzitým stihol vyvolat sporné reakcie nielen medzi opozičnými politikmi, ale slovenskými historikmi. Premiér Robert Fico odmietol reagovať na otázku, či by Smer podporil prípadnú Mulíkovu kandidatúru.
(12.01.2007; Plus 7 dní; č. 02/2007, s. 16, 17; Láslopová Silvia)
Premiér Fico zabudol na lojálneho Kondróta, prednosť dal úslužnému Tvrdíkovi
Vymenovanie českého exministra obrany Jaroslava Tvrdíka za poradcu slovenského premiéra mohlo niektorých poslancov zo Smeru doslova uraziť. Podobných podrždáždnikov, ako Tvrdíka škodoradostne nazývajú niektorí novinári, by totiž Robert Fico našiel aj vo vlastných radoch.
Úslužný služobníček: Jaroslav Tvrdík urobil v Česku, aj vďaka svojej úslužnosti voči straníckemu predsedovi Jiřímu Paroubkovi, slušnú kariéru. Po tom, ako nie veľmi úspešne riadil rezort obrany, sa mu ušla trafika vo vedení Českých aerolínií. Tie mali pred jeho nástupom zisk 324 miliónov korún, po jeho odchode stratu pol miliardy. Ani to však neukončilo politický let "podrždáždnika" Tvrdíka. Stal sa volebným manažérom svojej materskej ČSSD, ktorú vlani "úspešne" doviedol k prehre s ODS. A tak ho jeho stranícky šéf Jiří Paroubek požičal na Slovensko svojmu sociálnodemokratickému kolegovi Robertovi Ficovi ako poradcu. Zdá sa, že v Bratislave mu zatiaľ, našťastie, veľa dôvery nedali.
Ktovie, ako smutne musel prijať informáciu o Tvrdíkovom vymenovaní do pozície poradcu premiéra Fica poslanec Maroš Kondrót. Veď aj on sa pred voľbami poctivo snažil, ako vidno na fotografii, no žiadnu výraznejšiu trafiku po voľbách nedostal.
Ambície nad schopnosti?: O poslancovi Marošovi Kondrótovi verejnosť skoro nič nevie. Napriek tomu sa o ňom jeho spolupracovníci vyjadrujú ako o veľmi ambicióznom mužovi. "On by bol najradšej rovno prezidentom," rozhovoril sa ironicky na Kondrótovu adresu človek blízky Smeru. Aj keď je Kondrót vyštudovaný ekonóm a na súkromnej City university si stihol spraviť aj certifikát z manažmentu, akosi sa mu nedarí napĺňať svoje ambície. "Veď on bol vždy iba takým úradníkom," naráža na dôvody jeho funkcionárskych neúspechov náš zdroj. Snahu mu však nikto nemôže uprieť. Maroš Kondrót sa totiž prepracoval z funkcie vedúceho obchodného úseku firmy, ktorá sa zaoberá kancelárskymi riešeniami, až na poradcu štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva v čase, keď v premiérskom kresle sedel ešte Vladimír Mečiar. Pikantné na celej veci je to, že tým štátnym tajomníkom bol v tom čase Jozef Brhel. Iba náhodou ten istý Brhel, o ktorom sa dnes hovorí ako o mecenášovi Smeru. A práve on podľa našich informácií dostal Maroša Kondróta k Ficovi.
Verný Ficovi: Kondrót si však išiel za svojím a oddanosť Robertovi Ficovi dokazoval pri nejednej príležitosti. Inak to nebolo ani v prípade odstavenia Moniky Beňovej z jej podpredsedníckej funkcie. Vyhlásil, že Beňová nemala toto miesto doživotne vyárendované a je mimo diania, keďže pracuje v Bruseli. Zbytočne však mastil brucho straníckeho šéfa Roberta Fica. Okrem poslaneckého mandátu si totiž po voľbách musel vystačiť s miestom šéfa parlamentného výboru pre hospodársku politiku.
Keď sme sa chceli dozvedieť, či je s daným stavom a počtom funkcií Kondrót spokojný, nepodarilo sa nám s ním spojiť. Skontaktovať sa s pánom poslancom nám nepomohla ani jeho asistentka. Hoci bola ochotná, musela nám iba oznámiť, že jej samej sa nepodarilo Kondróta zohnať. "On by zobral akúkoľvek funkciu, hlavne, aby tam bolo auto," dodal na záver náš zdroj. Ktovie, v čom je problém. Možno Maroš Kondrót nedržal dáždnik dostatočne spoľahlivo a na pána predsedu predsa len občas padla nejaká tá kvapka. Alebo Fico čaká, ako sa vyvinie politická situácia v Česku a potom pošle Kondróta na revanš Paroubkovi.
(10.01.2007; Profit; č. 01/2007, s. 61; ez)
Priemerný Slovák síce neexistuje, napriek tomu sa mu darí. Vlani zarobil viac ako 18-tisíc korún. Mzdy vzrástli nominálne o vyše sedem percent. Reálny rast predstavoval okolo troch percent. To znamená, že za peniaze sa dalo viac nakúpiť.
Údajom o priemerných platoch sa často vyčíta, že sú o ničom a že iba vytvárajú ilúziu. Podľa vlaňajších štatistík viac zarobili ľudia vo všetkých odvetviach. Vyšší priemer znamená, že aj ľudia, ktorí sú pod ním, sa posunuli vyššie. To už je dôvod na optimizmus. Slováci začínajú veriť, že finančná situácia ich domácností sa o päť rokov zlepší. Myslí si to viac než tretina obyvateľov, zhoršenie očakáva 15 percent ľudí. V predchádzajúcich dvoch rokoch bol pritom pomer priaznivých a nepriaznivých očakávaní opačný. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Inštitútu pre verejné otázky. Podľa výsledkov z vlaňajšieho novembra sú optimisticky naladení predovšetkým mladší ľudia od 18 do 34 rokov a respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Zlepšenie očakávajú tiež duševne pracujúci ľudia, študenti, živnostníci alebo členovia domácností s nadpriemernými príjmami. V priaznivý vývoj veria aj obyvatelia Žilinského kraja a voliči vládnych strán Smer-Sociálna demokracia a Slovenská národná strana.
Naopak, pesimistami sú starší ľudia predovšetkým v dôchodcovskom veku. V zlepšenie finančnej situácie priveľmi neveria ani členovia domácností s nízkymi príjmami a obyvatelia Košického kraja.
V posledných voľbách do parlamentu zvíťazil ľavicový Smer-Sociálna demokracia Roberta Fica, ktorý vystriedal pravicový kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu. Ficova vláda pripravila pre dôchodcov a ľudí s nižšími príjmami balíček sociálnych opatrení, akými sú napríklad vianočný príspevok alebo zrušenie poplatkov za návštevu u lekára. To, samozrejme, nie je hlavný dôvod rastu príjmov. Väčšina ľudí si peniaze musí zarobiť. Viac im firmy zaplatia, len ak sa im bude dariť. Zatiaľ je všetko naklonené na stranu úspechu, ekonomika ide ako nikdy predtým. Na konci tohto roka by sa priemer mohol priblížiť k 20 tisíckam korún.
(11.01.2007; Hospodárske noviny; s. 2; soj)
BRATISLAVA - Obavy Rady STV o nezávislosť televízie. Hĺbkový audit v dcérskych spoločnostiach, ktoré založil bývalý manažment Richarda Rybníčka. Mimosúdne vyrovnanie so štúdiom Beta, ktoré od televízie žiada vyše 800-miliónov korún. Aj to sú problémy, s ktorým sa bude v najbližších mesiacoch musieť vyrovnať šéf STV Radim Hreha.
Najväčšie znepokojenie Rady STV na včerajšom zasadnutí však vyvolali personálne zmeny a vyjadrenia koaličných politikov o kontrole a delení funkcií v televízii. Rada preto prijala uznesenie odstupujúceho predsedu Miroslava Kollára, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad slovami politikov - podľa rady z nich vyplýva ambícia zasahovať do vnútorného rozhodovania manažmentu STV. "Za predchádzajúce štyri roky som nezaznamenal také otvorené snahy politických strán ovplyvňovať personálnu politiku a ani to, že by strany do manažmentu dosadzovali konkrétnych ľudí," hovorí Kollár.
Šéf STV Hreha to vylučuje. "Na rozdiel od mojich predchodcov som odvolal dvoch ľudí a ponúkol im funkcie zástupcov. Nikoho som nevyhodil." Vyjadrenia niektorých členov rady považuje podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni za prekrúcanie faktov. "Nejde nám o politické zasahovanie, ale o kontrolu objektivity." Naopak, člen parlamentného mediálneho výboru Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) je presvedčený, že ambície politicky ovplyvňovať STV existujú.
Hreha bude pokračovať aj v preverovaní hospodárenia dcérskych spoločností STV. Výsledky bude konzultovať s externou právnickou spoločnosťou - nevylučuje ani spoluprácu s audítorskou spoločnosťou, ktorá pred časom upozornila napríklad na faktúry za fiktívne výkony. Záverečná správa by mohla byť podľa podpredsedu rady Petra Maleca v septembri. "Prípadné podanie trestných oznámení nechávame na riaditeľa."
----
MANAŽMENT OPÚŠŤA AJ KOŠÚT
Z manažmentu Slovenskej televízie odchádza obchodný riaditeľ Ľubor Košút. Košút sa rozhodol z televízie odísť, lebo chce pôsobiť v komerčnej sfére. Politické tlaky na svoj odchod vylúčil. Po dohode s generálnym riaditeľom Radimom Hrehom odíde z televízie k 31. januáru. Ľubor Košút je riaditeľom obchodu a marketingu STV a konateľom dcérskej spoločnosti 1.2 média, s. r. o. V prechodnom období do zvolenia súčasného generálneho riaditeľa zastával funkciu štatutárneho zástupcu STV.
V STV pôsobil od roku 2003, keď sa stal členom manažmentu počas riaditeľovania Richarda Rybníčka. Odchod z televízie tento týždeň oznámil aj riaditeľ Komunikačného centra STV Branislav Zahradník.
(10.01.2007; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 19.00; 2 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
Z. WENZLOVÁ, moderátorka:
"Rada STV dnes volila svojho nového predsedu, o post šéfa sa uchádzali Peter MALEC a Bohumír BOBOCKÝ, ani jeden však nezískal potrebných osem hlasov a tak rada zostáva bez predsedu, Miroslav KOLLÁR sa totiž funkcie vzdal, ako dôvod uviedol, že väčšina členov rady reprezentuje iné názory ako on. Rada okrem voľby svojho šéfa prerokovala aj výsledky auditu v STV."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ, reportérka TA 3:
"Súdny audit preskúmal asi len tretinu zmluvy a takmer u všetkých zistil pochybenia, ktoré vyvolávajú mnohé podozrenia."
B. BOBOCKÝ, člen Rady STV:
"Dcérska spoločnosť vyrábala pre Slovenskú televíziu o 20 percent drahšie ako externé firmy a boli antidatované zmluvy, čo znamená vlastne, že boli skresľované hospodárske výsledky."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Riaditeľ STV v najbližších dňoch vytvorí ďalší tím, ktorý detailne preverí všetky zmluvy a vzťahy, na ktoré upozornil audit. O prípadných trestných oznámeniach Radim HREHA nechcel špekulovať."
R. HREHA:
"Osobne si myslím, že väčšina tých rozhodnutí bola skôr, vyplývala z akejsi snahy o operatívne riešenie a je druhá vec, dneska s odstupom času, keď ich budeme hodnotiť, či všetky boli efektívne."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Na výsledky šetrenia interného tímu STV sa bude teda opäť čakať, rada televízie ako kontrolný orgán môže od riaditeľa žiadať iba to, aby konal."
P. MINÁRIK, predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá:
"Rada sa zaoberala dve a pol hodiny prakticky ničím a vôbec nie budúcim fungovaním televízie."
B. BOBOCKÝ:
"Rada proste jednoducho snaží sa dopracovať k poznaniu, či naozaj predchádzajúci manažment riadil televíziu v súlade so zákonmi tohto štátu."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Na najbližšom stretnutí Rady STV by mal riaditeľ podať aktuálne informácie týkajúce sa ďalšieho šetrenia."
Z. WENZLOVÁ:
"Doplňme ešte, že svoj odchod z manažmentu STV oznámil aj obchodný riaditeľ Ľubor KOŠÚT, politické tlaky na svoj odchod vylúčil, na jeho miesto nastúpi Pavol HANZEL, ktorý sa uchádzal aj o riaditeľské kreslo."
STORIN
(10.01.2007; Televízna stanica TA 3; Peňaženka; 20.45; 15 min.; HAVLÍKOVÁ Lucia)
L. HAVLÍKOVÁ, moderátorka:
"Dobrý večer. Vítam vás pri sledovaní relácie Peňaženka. Dnes budeme hovoriť o našich budúcich dôchodkoch. Poslanci schválili zmeny, ktoré sa dotknú 1,5 milióna sporiteľov. Napríklad za zmenu správcovskej spoločnosti už budeme platiť. Zároveň však klesnú mesačné poplatky, ktoré platíme za spravovanie dôchodkových účtov. Ak budete sledovať dnešnú reláciu, dozviete sa aj to, či nám hrozí, že o časť dôchodkov prídeme."
Redaktor:
"1,5 milióna ľudí sa rozhodlo, že si bude šetriť na vlastný dôchodok. V šiestich spoločnostiach si uložili viac ako 26 miliárd korún. Práve ich sa dotkli zmeny, ktoré schválili poslanci parlamentu. Ak ste sa rozhodli zmeniť svoju dôchodkovú spoločnosť, pripravte si 500 korún. Okrem toho treba ísť do Sociálnej poisťovne pre tzv. akceptačný list. Správcovskú spoločnosť môžete zmeniť raz za dva roky.
Ďalšou zmenou je zníženie poplatku, ktorý platíme za vedenie fondu. Namiesto 0,07 percenta z nasporených peňazí môže DSS-ka chcieť maximálne 0,65 z priemernej čistej mesačnej hodnoty fondu. Ak ešte nepôsobí tri roky, je pokles z 0,08 percenta na 0,75 percenta.
Tieto zmeny sa nestretli s pochopením u bývalého ministra práce Ľudovíta KANÍKA."
Ľ. KANÍK, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny:
"Sú to úplne zbytočné opatrenia, ktoré vôbec nepovedú k danému deklarovanému cieľu, ale pre občana neznamenajú žiadne zlepšenie. Omnoho nepríjemnejšie sú chystané zmeny, a to je zníženie... možné zníženie príspevkov na osobný účet, pretože to by znamenalo pri priemernom plate, že vláda znárodní súkromné budúce úspory v objeme asi 1 milión korún každému občanovi."
L. HAVLÍKOVÁ:
"O tom, čo všetko sa v šetrení na dôchodok zmenilo a čo nás ešte čaká, budem hovoriť s mojimi hosťami. Pozvanie do štúdia prijal Peter SOCHA zo spoločnosti Winterthur a z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Druhým hosťom je Robert MADEJ, poslanec Národnej rady a predkladateľ novely zákona o dôchodkovom sporení. Dobrý večer, vitajte."
P. SOCHA, Asociácia dôchodkových správcovských spoločností a spoločnosť Winterthur, DSS:
"Dobrý večer."
R. MADEJ, poslanec NR SR za Smer-SD:
"Dobrý večer."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Pán MADEJ, aký bol ten hlavný dôvod, prečo sa udiali tieto zmeny?"
R. MADEJ:
"Hlavný dôvod bol, že v roku 2006, už možno povedať, že v minulom roku, dochádzalo k veľkému počtu prestupov. Systém druhého piliera, systém sporenia v rámci starobného dôchodkového sporenia nebol dlhodobo finančne udržateľný, pretože na ňom neúmerne, dá sa povedať, že profitovali najmä sprostredkovatelia a finančné skupiny. Totižto za jeden prestup sa platili provízie až do 8-tisíc slovenských korún. Keď si porovnáte s výškou príspevkov, je to naozaj obrovská suma, a ak chceme, aby si ľudia v dlhodobom meradle naozaj nasporili, ak chceme, aby ten systém naozaj bol stabilný, nemôžeme dovoliť, aby dochádzalo k takýmto obrovským prestupom spôsobeným len špekulatívnymi cieľmi rozdeliť si obrovské provízie.
Celá tá novela je balík piatich opatrení, ktorých účelom je na jednej strane zastabilizovať systém, aby k prestupom dochádzalo len v odôvodnených prípadoch, na druhej strane je benefitom pre každého sporiteľa, ktorému klesnú poplatky, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť, že si na svojom účte nasporí viacej peňazí."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Pán SOCHA, je to naozaj pravda, prichádzalo k takýmto špekuláciám a neodôvodneným prestupom?"
P. SOCHA:
"Áno, určite áno. My o tom hovoríme už dlho, a vlastne videli sme, že počas minulého roka bolo viac ako 150-tisíc prestupov, čo je zhruba 15 percent z celkového objemu klientov, ktorých vlastne je v systéme. Keď sa pozrieme do zahraničia, tak normálna miera prestupov je zhruba 3 percentá, čiže toto bolo ďaleko, ďaleko viac. A ja naozaj môžem potvrdiť, že z tých 15 percent bolo len veľmi málo takých, ktorí mali naozaj reálny dôvod prestúpiť, a veľká väčšina bola vlastne iniciovaná sprostredkovateľmi, pretože za to získali nejakú odmenu."
R. MADEJ:
"Ja si dovolím len doplniť, že bývalá vláda, žiaľ, nemohla, resp. nemala záujem riešiť tento problém. Za prvú polovicu minulého roka 150-tisíc prestupov, teda celkovo 15 percent tých, ktorí mohli prestúpiť, znamenalo obrovskú záťaž pre systém druhého piliera, a keď si predstavíme, že tieto finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na provízie, sa mohli zohľadniť v znížených poplatkoch u ľudí, tak mi je naozaj ľúto, že takéto opatrenia neboli spôsobené skôr. A týmto si myslím, že sa dajú všetky protiargumenty vyriešiť. Samotné zníženie poplatkov je reálnym dôkazom toho, že na jednej strane stabilita systému zabezpečí aj nižšie poplatky pre ľudí."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Tou prvou zmenou boli práve prestupy. Aká je tá skutočnosť teraz, aké sú podmienky na to, aby som ja mohla zmeniť dôchodkovú správcovskú spoločnosť?"
R. MADEJ:
"Zavádza sa tzv. administratívna bariéra, ktorá spočíva najmä v tom, že sporiteľ bude musieť osobne navštíviť Sociálnu poisťovňu. Je to veľmi dôležitý krok, pretože tým sa zabráni špekuláciám, pokútnym podpisovaniam zmlúv atď., atď., k čomu dochádzalo pri začiatku druhého piliera. Ďalej bude musieť samozrejme zaplatiť už ten poplatok, ktorý bol spomínaný, vo výške 500 korún. Ak splní zákonné podmienky, bude mu vydaný akceptačný list, ktorý zase spôsobí vyčistenie systému, pretože v jednotlivých databázach nemusia byť rovnaké a presné údaje. Je to vlastne spôsob, na základe ktorého bude môcť sporiteľ prestúpiť, na základe tohto, si myslím, že vieme znížiť tú prestupovosť. Na druhej strane je to dané aj ďalšími regulami, a to je povinné zníženie výdavkov dôchodkových správcovských spoločností na reklamu. V tomto roku to bude niečo vyše 17 miliónov korún, a druhé obmedzenie, obmedzenie výdavkov na uzavretie jednej zmluvy s tým, že dôchodková správcovská spoločnosť v tomto roku nebude môcť vynaložiť viac finančných prostriedkov ako 1036 korún na uzavretie jednej zmluvy. To spôsobí, že už nebude môcť dochádzať k takým obrovským províziám a úniku finančných prostriedkov zo systému druhého piliera."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Pán SOCHA, myslíte si, že tieto opatrenia majú nejaký význam? Nie je to len zbytočná byrokracia, aby človek musel ísť do tej Sociálnej poisťovne vypýtať si ten akceptačný list a ďalej to riešiť s DSS-kou?"
P. SOCHA:
"Ja si myslím, že pokiaľ niekto naozaj prestúpiť chce, pretože na to má reálny dôvod, ten dôvod môže byť, že nie je spokojný so službami, alebo sa mu nepáčia výnosy, alebo proste má nejaký relevantný dôvod na prestup, tak zase nemôže byť až taký problém, na tú Sociálnu poisťovňu ísť a ten poplatok zaplatiť, pretože pokiaľ to nebude robiť každé dva roky, tak jednoducho 500 korún síce je peniaz, ale pokiaľ to rozhodnutie urobil, tak to ten človek urobí. Takže ja si nemyslím, že to je zbytočné. V každom prípade my veríme, že dôjde naozaj k razantnému zníženiu prestupov, a to je prakticky to, čo všetci chceme. Takže asi toľko."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Pán MADEJ už spomínal aj zníženie poplatkov za správu dôchodkových účtov. Ste s tým to spokojný? Vám ako DSS-kám to asi nemusí veľmi hrať do karát, pretože z tých peňazí práve vy žijete."
P. SOCHA:
"Tak samozrejme, asi vy čakáte, že poviem, že sme spokojní, pretože jednoducho to sú peniaze, s ktorými sme my počítali, ktoré sme my plánovali, a fakt je ten, že touto zmenou sme o nejakú časť vlastne príspevku, s ktorým my vlastne financujeme činnosť, prišli, a na druhej strane keďže čakáme, že celý ten balík budeme mať pozitívny prínos na systém ako taký a v zásade dovolí nám ušetriť nejaké peniaze na províziách, a tie potom vlastne vrátiť iným spôsobom do celého systému, tak berieme, že je to síce nutné zlo, ale v zásade je to viac-menej vyvážené."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Aká je tá suma, ktorú by mohol ten človek ušetriť?"
P. SOCHA:
"Samozrejme závisí od toho, koľko má ten klient na účte, koľko prispieva, ako dlho bude v systéme, ale keď zoberieme nejakého úplne priemerného klienta, povedzme, s priemerným platom vo veku 34, 35 rokov, pretože toto je momentálne priemerný klient v našom systéme, tak tá suma, ktorú ušetrí vlastne do konca sporenia, sa pohybuje na úrovni zhruba 17,5-tisíc korún, čo zase nie je tak málo."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Nech sa páči, chceli ste reagovať."
R. MADEJ:
"Ja si dovolím zareagovať. Naozaj, ak zoberieme všetky opatrenia, to znamená, zavedenie administratívnej bariéry, zavedenie limitov na vynakladanie finančných prostriedkov DSS-iek na reklamu, na uzatvorenie zmluvy, a ešte sa znižuje aj penále, ktoré platí Sociálna poisťovňa v prípade, ak neskoro odvedie finančné prostriedky na účty, ak si zoberieme tento balík opatrení, ktoré by mali byť na prospech druhého piliera, na druhej strane musíme zaviesť jedno opatrenie, ktoré má byť na prospech sporiteľov. Tým je zníženie odplaty, teda tých poplatkov, ktoré platia z celej nasporenej sumy každý mesiac. Tá nasporená suma každým mesiacom rastie, rastie, a tým pádom ten poplatok bude každým mesiacom, každým rokom vyšší a vyšší. Z hľadiska najbližších desať rokov môže to byť zníženie príjmov DSS-iek možno rádovo okolo 1 miliardy korún, a ja si myslím, že v tomto prípade určite je na mieste, že takéto opatrenie bolo zahrnuté do tej novely, najmä z toho dôvodu, že tu vidno, že na jednej strane sa pomáha cielene tomu, čo bývalá vláda zanedbala v poriadku v rámci druhého piliera, na druhej strane to prináša prospech pre všetkých sporiteľov, ktorí si sporia v rámci druhého piliera. Povedzme si na rovinu, trojpercentná taká zdravá prestupovosť, možno ten poplatok za prestup do istej miery bude musieť zaplatiť jeden klient z tých troch percent, na druhej strane pre 100 percent sporiteľov to znamená takúto finančnú úsporu, akú hovoril pán SOCHA. To znamená, že pozitívom táto novela určite je pre sporiteľov v druhom pilieri."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Dotknime sa asi témy, ktorá najviac zaujíma divákov, to znamená, čo bude s druhým pilierom ďalej. Hovorilo sa o tom, že by sa mali znížiť tie percentá, ktoré my platíme na ten svoj dôchodkový účet, že už by sme tam nemali posielať 18 percent, ale... resp. 12 percent, ale len 9. Čo je na tom pravdy? Bude to tak?"
R. MADEJ:
"Ja si dovolím poopraviť. V súčasnosti je tá deľba 9 ku 9, to znamená, v súčasnosti do druhého piliera ide 9 percent. Túto diskusiu ja považujem osobne za predčasnú najmä z toho dôvodu, že štátny rozpočet na rok 2007 počíta v rámci schodku verejných financií, v rámci riešenia celého balíka v rámci štátneho rozpočtu a verejných financií so zachovaním tejto výšky. Ministerstvo práce, ja to hodnotím ako člen sociálneho výboru, ministerstvo práce má pripraviť analýzu riešenia výpadku financovania Sociálnej poisťovne dlhodobého do marca, takže ja naozaj so záujmom čakám, ako to dopadne, ale jedno treba povedať, bez ohľadu na to, čo si myslíme o výške, určite pri akejkoľvek zmene ľudia by podľa môjho názoru neprišli o dôchodok, ide o posilnenie jedného, druhého, tým pádom by išlo o vyššie percento dôchodku z iného piliera, a teda priebežného, ale toto sú predčasné stanoviská. Ja žiadne snaženie o zníženie momentálne naozaj nevidím, preto si myslím, že nejaké búchanie na bubon je absolútne zbytočné. Jedno však je pravdou, že minulá vláda zákonom druhý pilier zaviedla, ale neriešila dlhodobú finančnú udržateľnosť, resp. financovanie výpadku v Sociálnej poisťovni, a toto je bremeno, ktoré musí zniesť súčasná vláda. Ja si myslím, že je riešení viacero. Netreba hovoriť o tom, že toto je nejaké horúce riešenie. Určite momentálne nie."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Pán SOCHA, treba búchať na bubon? Myslíte si, že sú takéto obavy reálne?"
P. SOCHA:
"My samozrejme veľmi pozorne sledujeme výroky všetkých, čo do toho majú čo povedať, a pravdou je, že dosť často sa rozpráva o tom, že je to jedno z riešení. Čiže my samozrejme nemôžme sa teraz tváriť, že sa nič nedeje, pretože pokiaľ to je témou, tak naozaj musíme byť veľmi opatrní, a vlastne my sme dosť nervózni z toho, čo sa vlastne deje, a podľa môjho názoru, pokiaľ by došlo k zmene týchto pravidiel, tak nemôžme povedať, že sa nič nedeje. Ako podľa nás by to malo veľký dopad na druhý pilier a bol by určite ohrozený."
L. HAVLÍKOVÁ:
"Páni, ja vám v tejto chvíli veľmi pekne ďakujem za návštevu v relácii."
R. MADEJ:
"Ďakujem pekne. Pekný večer."
P. SOCHA:
"Ďakujem."
L. HAVLÍKOVÁ:
"V tejto chvíli mi už nezostáva nič iné, ako sa vám poďakovať za pozornosť. Budem rada, ak sa uvidíme aj na budúci týždeň v stredu. Informácie o relácii a pripravovaných témach si môžete pozrieť na webstránke www.ta3.com. Prajem vám ešte pekný zvyšok večera."
STORIN
(11.01.2007; Šport; s. 23; sita)
Nominant strán vládnej koalície na posledného kandidáta na post ústavného sudcu Tibor Šafárik je pre opozíciu neprijateľný. Povedali to predsedovia poslaneckých klubov SDKÚ-DS, SMK a KDH. Vlastného kandidáta sa opozičné strany nechystajú postaviť. "Ak bude jediným kandidátom Šafárik, klub KDH sa na volbe v parlamente nezúčastní," povedala predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová.
(11.01.2007; Pravda; s. 2; ses)
BRATISLAVA (ses) - Mesačný plat viac ako stotisíc korún a raz ročne odmeny prevyšujúce milión. To čaká nového riaditeľa Sociálnej poisťovne Ivana Bernátka, ktorého včera vláda dosadila do funkcie. Ide o bývalého zamestnanca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a poradcu súčasnej ministerky práce Viery Tomanovej. Okrem nového riaditeľa bude mať poisťovňa aj novú dozornú radu. Ficov kabinet včera schválil troch kandidátov, ktorí majú v rade zastupovať štát. Ich však ešte musí vo funkcii potvrdiť aj parlament.
(11.01.2007; Nový Čas; s.8,9; ps, sita, tasr)
Najočakávanejšou stavbou je dokončenie tunela Sitina. Začne sa výstavba trate pre rýchloelektričku z Petržalky
BRATISLAVA Má to byť šťastný rok! Hlavné mesto Slovenska čaká v roku "007" niekoľko veľkých zmien, ktoré sa výrazne dotknú života jeho obyvateľov. Najočakávanejším zo všetkých stavebných projektov je dokončenie a odovzdanie tunela Sitina. V oblasti komunálnej politiky je to schválenie územného plánu Bratislavy a dokumentu usmerňujúceho umiestňovanie výškových stavieb. Predpokladá sa zrušenie krajských úradov. Prvé správy zo šoubiznisu potešia. Už v prvých mesiacoch roku 2007 k nám zavíta populárna kapela Tokio Hotel a tiež basketbaloví šoumeni Harlem Globetrotters. Tešiť sa môžeme aj na ďalšie projekty v stavebníctve, kultúre a spoločenskom živote.
****
Tunel Sitina: máj
Tento unikátny projekt v Mlynskej doline má byť udalosťou roka číslo jeden. Jeho otvorenie a sprevádzkovanie uľahčí dopravu tisíckam šoférov, ako aj cestujúcim v kritickom úseku Patrónky. Každodenné zápchy by sa mali stať minulosťou.
****
Aupark Tower: jeseň
Verejným odporom opradená 22-poschodová stavba AuparkTower vedľa Sadu Janka Kráľa sa blíži do cieľa. Investor odštartoval začiatkom roka druhú fázu stavby, po ktorej k Auparku pribudne 14,4 tisíca m2 obchodných pasáží a vyše 29-tisíc m2 administratívnych priestorov.
****
Trať pre električku z Petržalky: začiatok výstavby
Nosným dopravným systémom je výstavba dráhy pre rýchloelektričky. Navrhovaná trasa povedie z Petržalky cez Dunaj po zrekonštruovanom Starom moste na Šafárikovom námestí. Na rýchlodráhe by mali premávať odhlučnené nízko-podlažné električky, ktoré dosiahnu rýchlosť až 80km/hod.
****
Slovenské národné divadlo: apríl
Blýska sa na lepšie časy aj pre "stavbu storočia", ako prezývajú budovu Slovenského národného divadla. "Od 1. januára začalo SND s trojmesačnou skúšobnou prevádzkou. Nová budova SND by mala byť slávnostne otvorená 14. apríla 2007," povedal minister kultúry Marek Maďarič.
****
Tokio Hotel: apríl
Zbožňovaní chlapci z nemeckej rockovej kapely Tokio Hotel 23. februára vydajú druhý album s názvom Tokio Hotel Zimmer 483. O pár týždňov neskôr odštartujú európske turné. Pätica poblázni aj slovenské fanúšičky. V Incheba Expo Aréne vystúpia 8. apríla.
****
Rekonštrukcia
Letiska M. R. Štefánika: máj
V máji by sa malo začať s rekonštrukciou a dostavbou existujúceho terminálu. Súčasný už kapacitne nestíha pokryť požiadavky na enormný nárast počtu cestujúcich. Nutnosť rekonštrukcie vyvoláva aj potreba splniť k októbru 2007 požiadavky tzv. schengenskej dohody. Ukončenie stavby terminálu sa plánuje do roku 2009.
****
Zrušia krajské úrady: v priebehu roka
Horúcu diskusiu aj na pôde parlamentu vyvolalo zrušenie krajských úradov na Slovensku. Ani bratislavský nebude výnimkou. Podľa analýzy ministerstva vnútra sa uvažuje o troch termínoch zániku krajských úradov: k 31. marcu, 30. júnu alebo 31. decembru.
****
CO NÁS EŠTE ČAKÁ?
- revitalizácia Predstaničného námestia a železničnej stanice
- začiatok budovania protipovodňovej bariéry
- začiatok rekonštrukcie sanatória na Železnej studienke
- dokončenie rímskeho parčíka v Rusovciach
(10.01.2007; Slovo; č. 02/2007, s. 6 a 7; Geist Radovan)
Oľga Pietruchová, riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo.
Vyštudovala Chemicko-technologickú fakultu STU a v tomto roku ukončila diaľkové štúdium na Rose Mayreder College v odbore rodových štúdií. Tematike ľudských práv žien sa venuje od roku 1998. Bola jednou z iniciátoriek Iniciatívy za možnosť voľby, ktorá vznikla ako reakcia na pokus KDH o zákaz interrupcií. V rokoch 2001 a 2002 koordinovala oba ročníky kampane Piata žena. V r. 2004 po vzniku Ženskej loby Slovenska ako koordinácie siete ženských MVO smerom k Európskej ženskej loby (EWL) bola zvolená za predsedníčku Ženskej loby Slovenska a členku výboru EWL so sídlom v Bruseli. Pôsobí aj ako externá konzultantka pre Rozvojový program OSN (UNDP) a Populačný fond OSN (UNFPA). Svoje názory a postoje publikuje v mnohých slovenských periodikách. Má dve deti a tretie práve na ceste.
Zhováral sa Radovan Geist.
Európska únia vyhlásila rok 2007 za Európsky rok rovnosti príležitostí pre všetkých. Zdôraznila však pri tom, že jej cieľom nie je prijímať novú legislatívu, ale postarať sa o to, aby sa prijaté normy začali napĺňať. Sme v tejto pozícii aj na Slovensku? Prijali sme všetky normy potrebné na zabezpečovanie rovnosti príležitostí, resp. na boj proti diskriminácii?
- Vždy sa dá urobiť niečo navyše. U nás napríklad neexistuje zákon o rodovej rovnosti, ktorý má množstvo krajín EÚ a prijala ho aj Litva. Mimochodom, nečudo, že práve tam bude potom sídliť Európsky rodový inštitút. Ale minimálne antidiskriminačná legislatíva vytvorila pomerne slušné legislatívne náklady. Bola by potrebná úprava Ústavy, pretože ak podľa posledného výkladu Ústava síce zakazuje diskrimináciu a súčasne nepovoľuje pozitívne, respektíve vyrovnávacie opatrenia, potom niečo nie je v poriadku. Taká Ústava rovnosti veľmi nenapomáha.
Takže potrebná legislatíva existuje v zásade aj u nás, ale...
- Prijatie legislatívy je to najmenej, je to len základ, od ktorého sa treba odpichnúť, ale sám nepostačuje, ak sa právne normy nepremietajú úplne do života. Vo vyspelých krajinách dávno pochopili, že stav de iure ešte zďaleka neznamená aj rovnosť príležitostí de facto. Preto hodnotia výsledky, a nie legislatívne možnosti.
Kto je podľa vás na politickej scéne dnes nositeľom tejto agendy?
- Agendu rovnosti príležitostí tradične presadzujú sociálnodemokratické a liberálne strany. Či už v európskom kontexte, ale aj pokiaľ ide o Demokratickú stranu v USA. Očakávam preto, že by to mala byť strana Smer.
Ona však nie je sama vo vláde a jej koaliční partneri budú skôr...
- ...brzdou. Áno, to sa dá očakávať. Ale pokiaľ chce strana Smer dokázať, že je štandardnou sociálnodemokratickou stranou, nemôže túto tému obchádzať. Naopak, mala by ju pretláčať a jej postavenie v koalícii určite nie je také slabé, aby to nedokázala. Každopádne, v parlamente sú aj opozičné strany. Ak sa budeme pozerať čisto na ich ideologickú orientáciu, nájdeme aj iných. SMK, ktorá zastupuje maďarskú menšinu, by mala byť schopná tieto veci podporovať, aj keď často vidíme, že jej agenda je veľmi konzervatívna. Nastávajú tak rozpory typu - práva maďarskej menšiny áno, ale ak ide napríklad o sexuálne menšiny, tak nie. Ani SDKÚ, ktorá sa profiluje ako moderná európska kresťansko-liberálna strana, by nemala mať problém tieto témy podporiť. Niekedy sa objavujú názory, že Slovensko je tradične konzervatívnou spoločnosťou, a preto by sa nemali všetky veci presadzovať naraz, ale snažiť sa o vyrovnanie šancí niektorých menšín a až potom pristupovať k iným, ktoré sú vnímané kontroverznejšie, ako napríklad sexuálne menšiny. Je to podľa vás iba výhovorka za neochotu niečo urobiť, alebo je to možná cesta vpred?
- V prvom rade, ak počujem o "tradičnej konzervatívnosti Slovenska", musím sa pýtať, kto vlastne takýto obraz šíri. Ja v Bratislave a iných väčších mestách určite žiadnu tradičnú konzervatívnosť nevidím. Isteže, na vidieku, kde bolo vždy silné postavenie cirkvi, je spoločnosť konzervatívnejšia, ale Slovensko nie je Poľsko ani Malta. Sme moderná európska spoločnosť. Mali sme dlhé desaťročia spoločnú republiku s Čechmi, ktorí sú veľmi liberálni. Vytváranie obrazu konzervatívneho Slovenska preto považujem za účelovú výhovorku. Okrem toho si myslím, že robiť hierarchie medzi menšinami - ktoré majú právo na rovnosť príležitostí a ktoré nie - je samo osebe diskrimináciou, a preto je neprijateľné. Ak bojujeme proti diskriminácii, nemôžeme vyberať, kto má právo na rovnosť šancí a kto nie.
Ďalším častým argumentom sú "tradičné hodnoty", pre ktoré údajne ľudia nie sú ochotní prijať liberálnejšiu úpravu ľudských práv. Aj to považujete za účelové? Alebo je fakt, že tempo sa musí odvíjať od pripravenosti verejnosti prijať liberálnejšie úpravy?
- Ale to je obojstranný proces. Politické špičky sa nemôžu skrývať za údajnú nepripravenosť spoločnosti prijať nejaké zmeny. Sami musia spoluvytvárať mienku spoločnosti a šíriť moderné hodnoty. Tradície majú miesto v kultúre, no nemožno ich používať ako alibi na obmedzovanie ľudských práv. No a ak hovoríme konkrétne o sexuálnej orientácii, ktorá má byť údajne neprijateľná, tak pre koho je neprijateľná a prečo? Pre heterosexuálnu katolícku väčšinu, ktorá chce vraj vehementne ochraňovať rodinu? Ale to je predsa smiešne, hovoríme o ľudských právach. A žiadna "tradičná rodina" sa predsa nebude mať lepšie preto, že homosexuálnym párom odopierame ich práva. Nejde o žiadnu ochranu rodiny, ale o ochranu konzervatívnej agendy niektorých strán. Ochrana respektíve podpora rodiny sa robí úplne inak, nie zaznávaním práv určitej skupiny ľudí.
S ochranou rodiny a postavením žien súvisí aj stav sociálnych služieb. Viackrát bolo konštatované, že keď sa odbúrava sieť sociálnych služieb, zhoršuje to situáciu žien. Súhlasíte s tvrdením, že Slovensko musí najprv zbohatnúť, ekonomicky zosilnieť, a potom si bude môcť dovoliť investovať do rozvoja sociálnych služieb, alebo je to naozaj nevyhnutná investícia, a nie mrhanie peniazmi?
- Príklady zo zahraničia jasne ukazujú, že zo "zbohatnutia" krajiny nemusia vždy profitovať všetky skupiny obyvateľstva, naopak, môže to znamenať aj tzv. roztváranie nožníc. Slovensko nemôže zbohatnúť, pokiaľ to nepôjde ruka v ruke s vytváraním pracovných príležitostí, a to aj pre ženy. Dokazujú to jasné čísla. V posledných desaťročiach hýbu ekonomikou práve ženy. Časopis The Economist nedávno uverejnil zaujímavý článok o "womenomics" - "women economics", ženskej ekonomike. Píše sa v ňom, že nie Čína, India alebo internet sú hybnou silou ekonomiky, ale že vývoj svetového hospodárstva je poháňaný ženami. Napríklad dve tretiny pracovných miest v posledných desaťročiach obsadili ženy. V Írsku, ktoré je označované za keltského tigra, podľa štúdie OECD bolo jedným z hnacích motorov ekonomického rozvoja zvýšenie participácie žien na pracovnom trhu. Nie je dôležité iba zvyšovanie ich zamestnanosti. Ženy majú čoraz väčšiu ekonomickú moc aj ako spotrebiteľky - hýbu konzumom a ten hýbe ekonomi kou. Síce sú ženy ešte stále horšie platené, postupným odstraňovaním predsudkov sa však ich príjem bude zvyšovať. Ženy sa preto v globálnej ekonomike stávajú dôležitým faktorom nielen ako pracovná sila, ale aj ako konzumentky a investorky. Preto podceňovať ženy, tvrdenie, že najprv musíme zbohatnúť a potom sa môžeme venovať ich postaveniu, je krátkozraké.
A ako na ich postavenie vplýva dostupnosť sociálnych služieb?
- To, čo voláte sociálne služby, sú v podstate služby na zosúladenie rodinného a pracovného života. V Lisabonskej stratégii sú považované za jednu z priorít a EÚ má veľmi dobrý dôvod forsírovať ich. Čísla ukazujú, že úroveň sociálnych služieb súvisí s posilňovaním postavenia žien a to zase s úspešnosťou ekonomiky. U nás to ide naopak, sme jednou z mála krajín OECD, kde zamestnanosť žien klesá. A nie je náhoda, že odbúravanie detských jaslí sa dialo práve v čase, keď na vládnu politiku mali dosah práve kresťanskí demokrati. Situácia v oblasti sociálnych služieb sa síce zase postupne zlepšuje, no ponuka rastie najmä v oblasti luxusnejších, drahších zariadení. A tu vyvstáva otázka, koľko žien si takého služby môže dovoliť. Celoplošné pokrytie minimálne škôlkami pre deti od troch rokov je základom toho, aby mohla žena rovnoprávnejšie fungovať na trhu práce. Už aj trojročné vypadnutie z pracovného procesu je veľmi veľa.
Niektoré krajiny sa legislatívnymi úpravami snažia regulovať aj rozdelenie domácej práce medzi mužov a ženy - napríklad povinnosťou otca vybrať si časť rodičovskej dovolenky. Na druhej strane sa však argumentuje, že také niečo nemôže dobre fungovať, že každý pár sa má slobodne rozhodnúť. Aký je váš názor?
- Takzvané tradičné rozdelenie rolí je, po prvé, len formou výhovorky. Je otázne, nakoľko je takéto rozhodnutie dobrovoľné, pokiaľ existuje tlak spoločnosti, a automaticky sa predpokladá, že s dieťaťom zostane žena. Aj v omnoho konzervatívnejších krajinách, ako je Nemecko, sa už nerozhodujú podľa "tradičných rolí", ale napríklad podľa výšky zárobku. Ak zarába viac žena, na rodičovskú dovolenku ide muž. Nemci už počas novej vlády vedenej kresťanskými demokratmi upravili zákon tak, že ak si vezme otec dovolenku, rodičovská dovolenka sa predĺži o dva mesiace. V opačnom prípade tie dva mesiace partneri strácajú. To ukazuje, kde politická špička vidí priority. Vždy existuje možnosť ovplyvňovať situácie podobne, ako som spomínala v Nemecku. To už ani nehovorím o Švédsku, Nórsku, severských štátoch. Skutočné zrovnoprávnenie muža a ženy funguje len vtedy, ak sa začína od domácnosti. To sa ukázalo aj v socializme. Mali sme formálnu emancipáciu žien, kvóty a hovorili sme o tom, ako veľmi sú že ny emancipované, no stereotypné, tradičné rozdelenie prác v domácnosti ostávalo. Preto skutočná rovnosť neexistovala. Tú nestačí deklarovať zvrchu, treba robiť zmeny dolu, v rodine.
Kritici by na to povedali, že ide o neprípustné zasahovanie do súkromnej sféry, takej súkromnej, ako je rodina...
- Jasné, to sú tí kritici, ktorí bez problémov zasahujú do takej súkromnej veci, ako je rozhodovanie ženy o jej tehotenstve v prípade interrupcií alebo umelého oplodnenia. Nehovorím, že to má byť štátny diktát a majú sa sledovať časy, ako dlho umýva riad žena a ako dlho muž. Spoločnosť by však nemala brániť zmene tradičného obrazu rodiny, napríklad v médiách. Aj tam sa objavuje klišé, že muž starajúci sa o deti nie je "správny chlap". Nejde o to, aby štát nútil a zasahoval, ale o to, aby motivoval, aby spoločnosť, vrátane médií vytvárala obraz, že je úplne normálne, ak sa muž stará o deti a domácnosť, že je to v prospech aj detí, aj mužov. Muži sa často spamätajú až príliš neskoro, napr. pri rozvode, a potom sa čudujú, že deti sú automaticky priraďované matke. Keby bolo pre našu spoločnosť normálne, že sa o deti starajú obaja rodičia, bolo by to pre všetkých len výhodné.
Ako by ste teda charakterizovali vývoj na poli rodovej rovnosti za posledných niekoľko rokov?
- Nemám pocit, že by sa niečo zlepšilo. Existujú deklaratívne vyhlásenia, ako v prípade programového vyhlásenia vlády, ale vždy je to v rovine slov. Aj keď konkrétne túto vládu je ešte ťažko hodnotiť. Zatiaľ sa sústreďovala na získanie rodového inštitútu. Nepodarilo sa to, ale ani sa nečudujem. Sídla európskych inštitútov sa nedávajú za trest a Slovensko je na tom z nových členských krajín skutočne najhoršie. Ak budem hodnotiť to, čo sa udialo za posledných osem rokov, počas skôr konzervatívnych vlád, musím konštatovať, že nielenže sa neposilňovalo inštitucionálne zabezpečenie rovnosti príležitostí, ale naopak sa mechanizmy odbúravali. Ak sa aj schválil nejaký akčný plán, ako napríklad Akčný plán proti násiliu páchanému na ženách, nevyčlenila sa naň ani koruna. Ostal len kusom papiera, ktorý bez finančnej podpory nič neznamená, žiadny prínos pre spoločnosť. Mám teda pocit, že stagnujeme.
Prinieslo aspoň nejakú zmenu členstvo v EÚ?
- Určitý pokrok sa zaznamenal v predvstupovom období, keď počas prijímania acquis communautaire a cez tlak európskych inštitúcií bola možnosť niečo urobiť. Na druhej strane treba priznať, že to nebola priorita. Európskej únii možno trochu zazlievať, že nekládla vážnejší dôraz na rovnosť príležitostí. Keď sme písali komentáre k hodnotiacim predvstupovým výročným správam, väčšinu negatívnych komentárov odmietli v duchu "nechceme Slovensku poškodiť, počkajte, keď vstúpite do Európskej únie"... No ale teraz už sme v Európskej únii a páky, mechanizmy zasahovať do vnútorných záležitostí sú omnoho slabšie, ako predtým. Celá rovnosť príležitostí sa tak posúva račím tempom, krok vpred, dva kroky vzad. Treba dúfať, že s tým sociálnodemokratická vláda niečo urobí.
V minulých volebných obdobiach, najmä v poslednom, sa najmä KDH snažilo vychádzať so silne konzervatívnou agendou, a to aj v oblasti rovnosti príležitostí. Myslíte si, že sa na Slovensku môže odohrať niečo podobné ako v Poľsku, kde voliči odmietli strany s liberálnejšou agendou a zvolili si politickú elitu, ktorá presadzuje silno konzervatívnu politiku?
- V prvom rade si nemyslím, že by sa aj v prípade Poľska dalo povedať, že väčšina obyvateľov odmietla liberálnu politiku. Je to skôr o tom, že sociálna demokracia zlyhala cez korupčné aféry a k moci sa dostala skupina ľudí, ktorá mi niekedy pripadá ako zlý vtip, nočná mora Európskej únie. To hádam ani nie je možné, aby na začiatku tretieho tisícročia vládli v strede Európy takéto figúrky. Ale to je extrém. Slovensko nie je Poľsko, nemali sme pápeža, a aj tradične bolo rurálne Poľsko vždy o niečo konzervatívnejšie ako čiastočne industrializované Slovensko. Naše Kresťanskodemokratické hnutie mi niekedy pripadá, ako keby súťažilo s Poľskom o to, kto bude konzervatívnejší. Zachádzajú do krajností, ako keď chceli prijať zmluvu o výhrade svedomia alebo k Prístupovej zmluve do Európskej únie pripojiť smiešnu deklaráciu o kultúrno-etickej zvrchovanosti Slovenska. Pričom celá kultúrno-etická zvrchovanosť bola obmedzená na obmedzovanie práv homosexuálov, reprodukčných práv žien a eutanáziu. Nemyslím si, že by slovenské ľudácke strany, ako ich nazývam ja - myslím tým KDH, SNS a HZDS - dokázali kontinuálne zvrátiť vývoj takýmto smerom. Ak sa pozriete na volebné výsledky KDH, tak to je reálna konzervatívna skupina obyvateľov podporujúca takúto agendu, ale určite nie väčšina. Samozrejme, je ich legitímnym právom snažiť sa túto agendu presadzovať, ale nemyslím si, že je tu šanca na väčšinovú podporu.
V slovenskom kontexte je ešte kontroverznejšou otázkou ako rodová rovnosť postavenie Rómov, spolužitie medzi rómskou komunitou a väčšinovou populáciou. Vy sama s rómskou komunitou pracujete v niektorých projektoch. Veríte v nejaké "zázračné riešenie"? V krok, ktorý je rozhodujúci na zlepšenie situácie - či už je to zvýšenie participácie Rómov v politickom procese, napríklad aj vytvorením ich vlastnej silnej reprezentácie, ktorá by artikulovala ich požiadavky? Alebo pomôžu investície do mladej generácie, do jej vzdelania? Alebo je to v zásade najmä sociálno-ekonomický problém, a preto sa treba v prvom rade snažiť o zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia Rómov? Alebo je to mnohovrstvový problém, ktorý nemá jednoduché a jedno riešenie?
- V prvom rade si myslím, že nič také ako rómska komunita neexistuje. Rómski občania sú rovnako ako iní vnútorne diverzifikovaní. Problémové sú segregované komunity žijúce v absolútne nevyhovujúcich sociálnych a ekonomických podmienkach. To je problémová skupina, a nie Rómovia ako takí. Musím zdôrazniť, že nemám rada zovšeobecňovanie, pretože sama spolupracujem s mnohými kolegami a kolegyňami, ktorí sú Rómovia, a nevidím v nich žiaden rozdiel s nerómskymi spolupracovníkmi. A riešenie? Asi je ľahšie hovoriť o tom, čo nie je riešením. Nie je riešením pchať peniaze do projektov, v ktorých bieli ľudia z Bratislavy prídu a hovoria Rómom, ako majú žiť. Ak by sa urobilo zhodnotenie efektívnosti peňazí, ktoré sa na takéto projekty vynaložili, bol by to riadny šok. Riešením je podľa mňa zaťahovať Rómov do rozhodovania. Ale nejde len o politickú reprezentáciu, ale aj všeobecne do projektov. Vytvoriť podmienky, v ktorých môžu sami robiť projekty na zlepšenie svojho života. A okrem toho by sme m ali byť k sebe úprimní a pomenovať reálne problémy, za ktoré si niekedy ľudia môžu sami, a nenazývať to hneď diskrimináciou.
Hovoríte aj z vlastnej skúsenosti?
- Jednou z oblastí, ktorou sa zaoberáme, je sexuálna výchova na školách. Snažíme sa zameriavať na oblasti, kde je v školách vysoký podiel detí z rómskych osád, v ktorých je absolútny nedostatok takýchto informácií. Ale narážame na problém, že nemôžeme robiť, aj vďaka našej Ústave, špecifické opatrenia zamerané len na nich. Ale oni žijú vo veľmi zlých sociálnych podmienkach, a preto potrebujú vyrovnávacie opatrenia, potrebujú špeciálny prístup. Naopak, často počúvam tvrdenia, že stačí, aby existovala rovnosť šancí de iure, všetko ostatné závisí od jednotlivca. No - nezávisí. Dieťa, ktoré sa narodí ako desiate dieťa rómskej rodiny niekde v osade v Jarovniciach, nemá predsa rovnaké šance ako dieťa bohatej bratislavskej rodine. Príkladom ako možno konkrétne pomôcť je napr. aj spomínaná sexuálna výchova rómskych dievčat zo znevýhodneného prostredia. Plánovanie rodičovstva sa absolútne zaznáva, no ak dievča otehotnie v 14 rokoch a v 18 má tri deti, nemá šancu na vzdelanie a je v bludnom kr uhu, z ktorého sa nikdy nedostane. Aj z rozvojových projektov v Afrike je známe, že investícia do žien je omnoho efektívnejšia, pretože investované prostriedky sa prenášajú do rodiny. Preto by bolo riešením venovať sa rómskych ženám a dievčatám, investovať do nich a vychovávať ich k ekonomickej samostatnosti a pomáhať im odbúravať tradície, ktoré sú v rómskych osadách ešte silnejšie ako medzi nerómskymi občanmi. Ďalej považujem za nevyhnutné zapájať ich do prípravy a realizácie projektov, aby sami mohli navrhovať a rozhodovať, čo potrebujú.
Spomenuli ste jeden zaujímavý fakt - že aj rómske komunity majú vlastnú vnútornú hierarchiu. Znamená to, že ich tradičná kultúra je tiež silno patriarchálna a rómske ženy teda musia bojovať proti dvojakému znevýhodneniu? Je podpora rómskych žien vlastne bojom proti dvojakej diskriminácii?
- Áno, rómske ženy sú obeťami viacnásobnej diskriminácie - ako Rómky aj ako ženy. K tomu môžem povedať len to, že na základe dlhoročnej skúsenosti OSN a iných organizácií uskutočňujúcich rozvojové projekty v Afrike - pretože podmienky a problémy sú, bohužiaľ, v mnohom podobné - ukazujú, že fungujú rôzne mikropôžičky pre ženy, pomoc pri podnikaní, ako aj iné nástroje na posilnenie ekonomického postavenia žien. To úzko súvisí s jej postavením v rodine. Ak má žena sedem či osem detí a je ekonomicky závislá od muža, postavenie svoje a svojich detí nikdy nezmení. Na druhej strane, z mojej skúsenosti viem, že rómskym ženám nechýba sebavedomie ani schopnosť presadiť sa, potrebujú len príležitosti.
Hovorili ste o tom, že nemáte rada zovšeobecňovanie a že problémy sa týkajú segregovaných komunít. Prečo sú však potom stotožňované s rómskou komunitou ako takou? Je to tým, že "úspešnejší" Rómovia, ktorí sa dokázali presadiť, sa nechcú hlásiť k ostatným Rómom, alebo je to len našimi vlastnými stereotypmi, predsudkami, keď "do jedného vreca" hádžeme každého s inou farbou pleti?
- Je to povrchnosťou prístupu spoločnosti. Začína to väčšinovými bulvárnymi médiami, zjednodušovaním, ktoré je pre ne typické. Je to rovnaká situácia, ako keď hovoríme o ženách. Ženy ako skupina neexistujú, sú tvorené množstvom skupín líšiacich sa názormi, postojmi, žijú v rôznych podmienkach. Samozrejme, určité odmietanie medzi Rómami existuje, ale to je výsledkom normálnej súťaživosti. Hlavnou príčinou je zjednodušovanie a povrchnosť ľudí, spoločnosti.
Spomenuli ste médiá, tie majú naozaj veľký vplyv na spoločnosť. Stačí sa pozrieť na slovenské humoristické programy a človek získa pomerne presnú anatómiu vzťahu väčšiny k menšinám. Dostávame sa však opäť k tej istej otázke - treba médiá regulovať zákonmi, alebo len môžeme konštatovať, že sú odrazom spoločnosti, a keď sa zmení spoločnosť, zmenia sa aj médiá?
- To nie je také jednoduché. Médiá nie sú len odrazom spoločnosti, ale ju aj formujú. S tými humoristickými reláciami máte pravdu - vďačnou témou sú vždy Maďari, Rómovia a ženy, najmä blondínky. Také vtipy vždy zaberú. Mňa len zarazí, keď tie vtipy opakujú aj ženy. Myslím si, že médiá si nechcú uvedomiť svoju moc a tým aj zodpovednosť. Na druhej strane, nie je to len o vyspelosti spoločnosti, ale aj mienkotvornej špičky. Ak si vezmeme reklamu, tak rôzne bilbordy, ktoré sa u nás objavujú, by v už západoeurópskych krajinách neboli prijateľné. V našich reklamách ženské poprsie predáva čokoľvek. Jednoducho v našej spoločnosti ešte chýba zvnútornenie "politickej korektnosti". Vplyv EÚ určite prispeje k tomu, že si to ľudia začnú uvedomovať. Ale ešte tam nie sme... Ak aj dáte podnet na Radu pre reklamu, nepovažuje takéto veci za problém. Nedávno sme analyzovali rozhodnutia českej Rady pre reklamu, a tá nepovažovala za potrebné zastaviť ani veci, z ktorých sa nám doslova dvíhal žalúdok - napríklad bilbord, na ktorom žena zobala mužovi zrno z ruky. Ľudia, ktorí sedia v orgánoch ovplyvňujúcich médiá, by sami mali prejsť scitlivovaním, aby si dokázali uvedomiť, ako sa v takej situácii môžu cítiť ženy či Rómovia. Veď reklama je hlavne zameraná na city a práve preto môže aj zraňovať. Na druhej strane, kým sú najviac čítané bulvárne časopisy, takýto primitívny prístup bude pokračovať. Asi bude vždy existovať časť spoločnosti, ktorej to na jej vlastnú škodu nikdy nedôjde. Ale minimálne inteligencia, politická a mienkotvorná špička, by mala byť vzorom v politickej korektnosti.
Ak postúpime ešte vyššie po rebríčku diskriminovaných komunít na Slovensku, dostaneme sa k ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Politická vôľa niečo meniť na ich situácii je asi najnižšia. Je šanca, že by sa Slovensko posunulo minimálne tak ďaleko, ako susedná Česká republika, ktorá dokázala prijať zákon o registrovanom partnerstve? Čím to je, že aj v tomto sme od Čiech takí odlišní?
- Je to vývoj, ktorý sa nedá zastaviť, a je len otázkou času, kedy ktorá krajina dospeje do tohto štandardu rešpektovania ľudských práv všetkých ľudí, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Pozrite sa späť na vývoj od nejakých sedemdesiatych rokov, keď bola homosexualita považovaná za chorobu a psychickú chybu. Urobil sa obrovský pokrok, a to dokonca aj v krajinách omnoho konzervatívnejších ako Slovensko - napríklad USA s jeho silnými protestantskými konzervatívnymi skupinami a napriek konzervatívnemu prezidentovi, v Nemecku, Španielsku atď. Rýchlosť tohto vývoja, samozrejme, závisí aj od samotných homosexuálov, či sú v určitej chvíli pripravení verejne sa prihlásiť k svojej sexuálnej orientácii. Napríklad v Nemecku takto veľmi zapôsobil generálny tajomník FDP či primátor Berlína. Ak sa takíto ľudia otvorene priznajú k svojej homosexualite, vytvára to obraz, v ktorom sú homosexuáli rovnako schopní, rovnako špičkoví vo svojich odboroch ako väčšinoví heterosexuáli. No a na konkrétnych, úspešných ľudí sa útočí ťažšie ako na "neviditeľnú menšinu". Okrem toho je podľa mňa otázkou času, kedy Európsky súdny dvor vydá rozhodnutie podporujúce práva ľudí diskriminovaných na základe sexuálnej orientácie. To príde možno ešte skôr ako ten prirodzený obrat verejnej mienky - aj keď treba zároveň povedať, že väčšina obyvateľov podľa prieskumov s rovnakými právami homosexuálov nemá problém. Problém má konzervatívna politická špička, ktorá o sebe len tvrdí, že zastupuje osemdesiatpercentnú väčšinu veriacich, čo je, samozrejme, hlúposť.
Prečo majú potom politické špičky problém vôbec vyjsť s takouto agendou? Nielenže KDH je proti, ale žiadna strana nechce vystúpiť ako jednoznačný advokát práva homosexuálnych párov na registrované partnerstvo či adopcie detí...
- Vnímajú to ako kontroverzné a boja sa o konzervatívnejších voličov. Cirkev je vždy považovaná za dôležitý komponent vytvárania verejnej mienky a strany si proti sebe nechcú poštvať cirkevnú hierarchiu. Okrem toho, tí čo sa kedysi hlásili ku komunizmu, sa teraz klaňajú inej dogme. Mnohí súčasní politici boli členmi komunistickej strany, a preto sa boja vystupovať proti cirkvi, aby im nevyhodili na oči ich minulosť. Je to skôr politický pud sebazáchovy než rozhodovanie na základe nejakej ideológie. Za dôležitý faktor považujem aj to, že slovenské politické strany sú ideologicky nevyzreté a nemajú jasné východiská, ktoré by ich viedli pri rozhodovaniach o podobných agendách.
(11.01.2007; Sme; s. 40; Bútora Martin)
Na Slovensku sa schyľuje k rozhodnutiu o osude Ústavu pamäti národa.
Keď tu bol nedávno známy nemecký sociológ Klaus Offe, zaujímal sa o to, ako sa na Slovensku vyrovnávame s minulosťou: "Čo sa u vás dnes vyučuje na školách? Nakrúcate dokumenty"? Vychádzajú knihy? Vedú sa debaty? V Nemecku je toho teraz dosť..." "Spor historikov" o nacistickej minulosti sa rozvíril v západnej časti Nemecka už v 60. rokoch, keď sa dorastajúca generácia začala pýtať svojich rodičov a starých rodičov: ako ste to mohli dopustiť?
Dnešná nemecká kinematografia sa po období 2. svetovej vojny začína venovať aj minulosti komunistickej. Najnovším príspevkom je sugestívny film Životy tých druhých o dvojici umelcov, na ktorú tajná polícia Stasi nasadila svojho agenta. "Štít a meč" východonemeckých komunistov mal vyše 90-tisíc zamestnancov a slúžilo mu 300-tisíc spolupracovníkov. Sledoval milióny občanov, umlčoval každý opozičný pohyb, väznil a mučil odporcov, nútil ich vysťahovať sa. Možno aj preto si Nemci dali záležať na tom, aby sa Gauckov ústav, ktorý sa touto minulosťou zaoberá, riadil jasnými pravidlami a mal k dispozícii veľké kapacity, priestorové i personálne.
To neznamená, že by v Nemecku zabúdali na Hitlerovo besnenie. Ministerka spravodlivosti Zypriesová navrhla, aby počas nemeckého predsedníctva Európskej únii všetky členské štáty prijali zákony trestajúce popieranie holokaustu.
Obdobiu totality sa venujú aj české médiá, najnovšie pri príležitosti 30. výročia Charty 77. Vo verejnej televízii vysielajú seriál V zajatí železnej opony, Lidové noviny prinášajú Príbehy bezprávia - portréty prenasledovaných hrdinov protifašistického odboja, "kulakov", kresťanských aktivistov či skautov. Susedným Poľskom "zatriasla" história najprv v roku 2001, pri šesťdesiatom výročí masovej vraždy Židov v Jedwabnom, keď sa šokovaná verejnosť dozvedela, že ju nespáchali Nemci, ale miestni obyvatelia. Najnovšie teraz, keď Stanislaw Wielgus tesne pred inauguráciou za varšavského arcibiskupa priznal, že bol agentom štátnej bezpečnosti a odstúpil. Obe skutočnosti boli pre mnohých Poliakov trpké - no verejnú debatu o nich považujú za ozdravujúcu. Aj u nás sa dotýkame niektorých citlivých stránok dejín, spomeňme aspoň divadelné hry o Tisovi a Husákovi či autobiografiu Eleny Lackovej zrkadliacu utrpenie Rómov v oboch režimoch. Ako pokročíme ďalej, to bude závisieť aj od činnosti Ústavu pamäti národa, ktorý skúma časy neslobody v rokoch 1939 - 1989.
Svoj záujem stáť na jeho čele ohlásil František Mikloško. Spočiatku nádejnú kandidatúru ohrozila požiadavka, aby sa súčasne vzdal poslaneckého kresla, čo urobiť nechce. Vládnuca koalícia sa medzitým zhodla na niekom inom. Meno neprezradili, no objavila sa správa, že by ním mohol byť Peter Mulík. Je to historik, ktorý bol v roku 1993 spolutvorcom publikácie Dies ater označujúcej Povstanie za nešťastie, za "puč" proti štátu a národu. Do Európskeho parlamentu v r. 2004 kandidoval za "hlinkovcov-ľudovcov", Slovenskú ľudovú stranu. Prvú Slovenskú republiku neslobodno podľa neho "zatracovať" a hodnotiť iba "ideologickými očami" víťazov vojny; jej existencia bola "krokom dopredu" a "vytvorila predpoklady na rozvoj kultúry a duchovného života". Ignoruje pritom cenu, akú sme za to zaplatili na ľudských životoch, ako aj skutočnosť, že dnešné Slovensko je spojencom víťazných demokracií.
Robert Fico, ktorý sa nedávno poľutovaniahodným spôsobom dotkol pamiatky Jána Langoša, odmietol "fašistický" Tisov štát. Podľa neho by sa mal na čelo ÚPN postaviť niekto "nezávislý a naozaj historik". V podobnom duchu sa vyslovil aj Dušan Čaplovič. Mikloška síce Fico nechce, Slovensko i svet by však uviedol do úžasu, ak by sa strana Smer-sociálna demokracia priklonila k voľbe historika typu Mulíka.
Tu nejde o bežnú historickú rozpravu, do ktorej sa môžu zapojiť autori rôznych orientácií. Tu by sa problematickým rozhodnutím ohrozilo základné poslanie inštitúcie, ktorá dostala do vienka úlohu pomôcť nám kriticky sa vyrovnať s krutosťou i so zložitosťou uplynulých desaťročí. Na prvý pohlad to priam bije do očí: primeranou voľbou môže byť iba osobnosť s vyhranenými názormi na oba totalitné režimy, ktoré priniesli slovenskej spoločnosti toľko tragédií. Na prvý pohľad sa však pred nejakým polrokom zdalo byť skoro nepredstaviteľné všeličo, napríklad aj vládnutie takej koalície, ktorá dnes utajuje svoje zámery o tom, ako sa má v najbližšej budúcnosti rozhodovať o našej minulosti.
(Autor je sociológ)
(10.01.2007; www.aktualne.sk; Ekonomika, 16.02, s. -; -)
Bratislava - Novým šéfom Sociálnej poisťovne, ktorá vyberá povinné sociálne odvody a vypláca dôchodky, sa stane Ivan Bernátek.
Rozhodla o tom dnes vláda. Kabinet zároveň schválil zástupcov štátu do dozornej rady Sociálnej poisťovne a vymenil väčšinu riaditeľov úradov práce. Bernátek, blízky spolupracovník ministerky práce Viery Tomanovej (Smer-SD), má viesť poisťovňu namiesto doterajšej päťčlennej rady riaditeľov.
Zmenu štruktúry vedenia poisťovne stanovil zákon, ktorý parlament schválil na konci minulého roka. Za zástupcov štátu v dozornej rade poisťovne, ktorej celkový počet členov sa zúži na 11 z doterajších 15, vláda navrhla Annu Joštiakovú, Mareka Lendackého a Františka Palka. Ich nomináciu musí schváliť parlament.
Neuspeli vo voľbách, stanú sa riaditeľmi
Kabinet premiéra Roberta Fica zároveň vymenil 39 z celkovo 46 riaditeľov úradov práce. Možnosť ich odvolania bez uvedenia dôvodu umožnil zmenou zákona parlament. Podľa denníka Pravda medzi novými riaditeľmi úradov práce sú najmä neúspešní kandidáti vládnych strán v decembrových komunálnych voľbách. Koalícia Smeru-SD, ĽS-HZDS a Slovenskej národnej strany po júnových parlamentných voľbách vymenila viacero zástupcov vo vedení štátnych inštitúcií či podnikov s podielom štátu.
Výmena ľudí v strategických podnikoch
Namiesto Jána Kaveca, ktorý je členom vedenia spoločnosti Slovintegra, nastúpi do predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) bývalý dlhoročný pracovník plynární Ján Dudášik. Oznámil to dnes minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek s tým, že Kavec sa nominácie do SPP vzdal. Štát však bude v SPP zastupovať iný človek z okruhu Slovintegry Miroslav Gažo.
Nominácie Kaveca a Gaža označili médiá v minulom roku za konflikt záujmov. "Pan Gažo odpredal svoj obchodný podiel a pán Kavec sa na odporúčanie vzdal svojej nominácie do predstavenstva SPP," povedal Jahnátek po rokovaní vlády. Dudášik, ktorý nahradí Kaveca, podľa ministra dlhšie pôsobil v SPP a je odborne zdatný. Z plynární odišiel v roku 2005, v minulosti bol zástupcom riaditeľa vtedajšieho Odštepného závodu SPP v Nitre. Človek s rovnakým menom bol do decembra 2006 spoločníkom vo firme GasTrading, ktorá je dcérou Slovintegry.
Pred Vianocami tlač upozornila na to, že GasTrading stavia paroplynovú elektráreň v Leviciach. Šéf Slovintegry Slavomír Hatina dostal podľa denníka Pravda od ministerstva hospodárstva povolenie napojiť paroplyn priamo na tranzitný plynovod, čím by získal nižšie ceny plynu. Poškodil by však ostatných odberateľov a tiež dcérsku spoločnosť SPP-distribúcia, ktorá preto zažalovala ministerstvo na súde.
Kavec je projektový manažér Slovintegry. Gažo je podľa obchodného registra spoločníkom v GasTradingu spolu so Slovintegrou, ktorá tam vlani v decembri nahradila Dudášika. Médiá a opozícia v minulosti upozornili na niekoľko kontroverzných politických nominácií vlády premiéra Roberta Fica. Najväčší ohlas vyvolala nominácia bývalého šéfa železiarní VSŽ Košice Júliusa Rezeša do dozornej rady správcu ropovodov Transpetrol. Fico ho chcel odvolať, narazil však na odpor koaličnej ĽS-HZDS.
(10.01.2007; Rozhlasová stanica Viva; Veľké správy; 18.00; 1 min.; ZVALOVÁ Jana)
J. ZVALOVÁ, moderátorka:
"Ak bude u nás opäť niekedy referendum, tak už len v sobotu. Rozhodla o tom vláda a zjednotila tak predpisy, ktoré upravujú ľudové hlasovanie a parlamentné či komunálne voľby. Doterajšia úprava neurčovala presný deň referenda a prezident navyše mohol hlasovanie vypísať aj na dva dni. Minister vnútra Robert KALIŇÁK:"
R. KALIŇÁK:
"Táto novela v sebe obsahuje možnosť zúčastniť sa referenda ľuďom, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, ale sú občanmi Slovenskej republiky na základe pasu, zjednocuje referendum na jeden deň a umožňuje členom petičného výboru, teda tým, ktorí de facto aktivizovali vznik referenda, aby boli prítomní vo všetkých volebných komisiách v rámci referenda."
STORIN
(11.01.2007; Sme; s. 2; Piško Michal)
BRATISLAVA - HZDS opäť navrhne za verejného ochrancu práv Pavla Kandráča. Bývalého poslanca HZDS schválil parlament do úradu ombudsmana na päťročné funkčné obdobie ešte počas Dzurindovej vlády.
Premiér Robert Fico vyhlásil, že Kandráč vykonával svoju prácu dobre a Smer nemá dôvod nepodporiť ho. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj povedal, že Kandráč je prijateľný aj pre národniarov. Opozícia a občianski aktivisti naopak hovoria o "nie najšťastnejšom riešení".
Kandráč sa po zvolení za ombudsmana musel členstva v hnutí vzdať. Hlavnou úlohou ombudsmana je ochraňovať občanov pred neoprávneným rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy a podľa ústavy preto nesmie byť členom politickej strany.
Poslanec parlamentu za SMK László Nagy hovorí, že Kandráčova nominácia je nepochopením funkcie ombudsmana. "Vhodnejšie by bolo, keby sa na spoločnom kandidátovi dohodli všetky parlamentné strany."
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš si naopak myslí, že post by mal patriť opozícii. "Súčasná vládna koalícia, žiaľ, chce mať všetko." KDH o novom ombudsmanovi zatiaľ nerokovalo a chce počkať, kým budú známi všetci kandidáti.
Výkonná riaditeľka združenia Občan a demokracia Šarlota Pufflerová hovorí, že inštitúcia je síce nastavená dobre, ale ombudsman by "mal byť oveľa aktívnejší tam, kde legislatíva voči občanom nie je dobre nastavená". Peter Novotný zo združenia Občianske oko si myslí, že Kandráč na rozdiel od českého ochrancu práv Otakara Motejla málo prezentuje svoju činnosť a ľudia o nej nemajú informácie. Podľa advokáta a občianskeho aktivistu Vladimíra Pirošíka by zasa mal byť ombudsman "všeobecne uznávaná autorita".
"Činnosť Kancelárie verejného ochrancu práv možno hodnotiť vysoko pozitívne," povedala jej vedúca Henrieta Antalová. Do konca roka 2006 podľa nej úrad vybavil 10 493 podnetov, čo je viac ako 95 percent. Najčastejšie podľa nej riešil sťažnosti na pridlhé konanie orgánov verejnej správy, najmä súdov, správ katastra, obecných a mestských úradov, časté boli aj podnety zo sociálnej oblasti.
Návrhy kandidátov na ombudsmana musí podať najmenej 15 poslancov najneskôr do 18. januára.
----
Text pod foto - HZDS chce, aby ombudsmanom zostal ich bývalý poslanec Pavol Kandráč (na snímke). Koaliční partneri s tým nemajú problém. FOTO - TASR
(10.01.2007; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; ČIŽMÁRIKOVÁ Zuzana)
Alena MICHALICOVÁ, moderátorka:
"O probléme, ktorý sa v týchto dňoch skloňuje nielen u nás, ale aj v ďalších európskych krajinách sa hovorilo i na rokovaní vlády. Kabinet už rozhodol o zapožičaní ropy zo Štátnych hmotných rezerv. Z Úradu vlády sa hlási Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ."
Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ:
"Už včera minister hospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK informoval o tom, že Slovenská republika má dostatok zásob ropy. Podľa dohody, o ktorej kabinet rozhodol hneď na úvod svojho rokovania vláda poskytne aj svoje štátne hmotné rezervy."
Ľubomír JAHNÁTEK:
"Vláda odsúhlasila alebo splnomocnila štátne hmotné rezervy, aby po vyčerpaní zásob ropy Slovnaftu, uvoľnila ako zápožičku prvých 100-tisíc ton ropy pre potreby Slovnaftu s tým ale, že Slovnaft prejde na režim 11 200 ton denného spracovania, čo zamedzí možnosť vývozu finálnych produktov mimo územia Slovenskej republiky, ale táto kapacita bude plne postačovať na to, aby boli domáce subjekty plne zásobené pohonnými hmotami."
Z. ČIŽMÁRIKOVÁ:
"Okrem tohto bodu vláda už stihla prerokovať aj novelu zákona o spôsobe vykonania referenda, ktoré by sa podľa nových pravidiel malo konať iba v jeden deň a to v sobotu. Táto novela tak zosúladí konanie referenda so zákonmi o voľbách do Národnej rady, európskeho parlamentu a orgánov samosprávnych krajov. Vláda sa už zaoberala aj novelou zákona o archívoch a registratúrach. Väčšina podnikateľov tak od mája tohto roku nemusí vypracúvať Registratúrne poriadky. Ministerstvo vnútra v nových pravidlách pristúpilo na požiadavky podnikateľov, ktorí argumentovali nadmerné byrokratické i finančné zaťaženie."
STORIN
(11.01.2007; Sme; s. 2; tasr, r)
BRATISLAVA - Na post šéfa Ústavu pamäti národa sa zatiaľ prihlásili traja kandidáti - František Mikloško, Ján Vojtek a Pavel Vido. Ich kandidátky dostal parlamentný výbor pre ľudské práva. Predseda SNS Ján Slota v pondelok predložil koaličným partnerom tri mená, jedným z nich je historik Matice slovenskej Peter Mulík. Pre svoje názory na vojnový slovenský štát je však neprijateľný aj pre viacerých poslancov SNS. Františka Mikloška podporujú KDH, SDKÚ a SMK. Prihlášky môžu kandidáti podávať výboru do pondelka.
(10.01.2007; www.aktualne.sk; Domov, 15.51, s. -; čtk)
Bratislava - Vláda podľa premiéra Roberta Fica nezruší zákonom Špeciálny súd, ako to navrhol minister spravodlivosti Štefan Harabin.
Prevláda názor, že táto inštitúcia má viacej výhod ako nedostatkov, povedal Fico na tlačovej konferencii po dnešnom zasadnutí vlády. Potvrdil však, že bude chcieť postavenie súdu upraviť.
Premiér je za zachovanie súdu
"Myslím si, že v tomto momente môžem potvrdiť, že vládna koalícia nepristúpi k zrušeniu tejto inštitúcie," povedal Fico.
Špeciálny súd vznikol za minulej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu a rieši prípady organizovanej kriminality a korupcie. Menšie vládne strany ĽS-HZDS a SNS sa postavili za jeho zrušenie.
Harabin, ktorého do vlády nominovalo ĽS-HZDS, kritizoval napríklad vysoké náklady súdu a jeho údajnú protiústavnosť. Spolu so Špeciálnym súdom chcel minister zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry.
Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ na Ficov zámer zachovať Špeciálny súd nereagovalo. Platí to, že v najbližšej dobe zverejníme dôležitú informáciu týkajúcu sa Špeciálneho súdu, povedal hovorca Harabinovho úradu Michal Jurči. Či ministerstvo stiahne návrh na zrušenie Špeciálneho súdu, Jurči nepovedal.
Harabinova agenda
Vznik špeciálneho súdu presadzoval bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). Ten Ficove rozhodnutie privítal. "Je to pozitívna správa," povedal. Dodal však, že ho znepokojili nedávne výroky Harabina v rozhovore pre týždenník Trend, kde uviedol, že o zrušenie Špeciálneho súdu by sa usiloval aj ako sudca Ústavného súdu.
Parlament totiž vlani zvolil Harabina za jedného z kandidátov na ústavných sudcov. Pri ich výbere má ešte posledné slovo prezident Ivan Gašparovič. Fico dal Harabinovi za pravdu v tom, že sudcovia Špeciálneho súdu by nemali mať výrazne lepšie pracovné podmienky a mzdy ako sudcovia ostatných súdov.
Vláda podľa neho v súčasnosti diskutuje o zmene príslušného zákona. Lipšic diskusiu o platoch špeciálnych sudcov nevylúčil. Pri prípadných zmenách v postavení Špeciálneho súdu by sa však podľa neho malo zachovať to, že jeho odvolacím súdom je Najvyšší súd.
Ak by ním bol napríklad niektorí z krajských súdov, mohli by sa tým vraj obnoviť údajné regionálne väzby obžalovaných na sudcov.
Práve dnes pred Špeciálnym súdom v Pezinku vyvrcholil jeden zo sledovaných prípadov. Súd odsúdil za podvod troch bývalých manažérov skrachovaných spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest, v ktorých drobní investori stratili miliardy korún.
(10.01.2007; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.; KLEINOVÁ Danica)
Moderátorka:
"Spoločnosť BMG Invest a Horizont Slovakia pripravila desaťtisíce klientov o 14 miliárd korún. Celá kauza sa prevalila začiatkom februára 2002, keď spoločnosť zatvorila svoje pobočky. Oklamaní klienti boli nahnevaní, protestovali a žiadali odškodnenie. Počas piatich rokov sa niekoľkokrát objavili snahy im vyhovieť."
D. KLEINOVÁ, redaktorka:
"4. februára 2002 BMG zatvára svoje pobočky. 28. februára vyšetrovateľ začína trestné stíhanie FRUNIHO, MATIKA a ŠEBEŠČÁKA, o pár dní sú zatknutí v Chorvátsku. Ľudia už verejne protestujú pred parlamentom."
Anketa: (TN, 12.3.2002)
"Vláda je zodpovedná."
"Tej pani FRUNIOVEJ, že sa jej žalúdok neotáča, že jej manžel okradol slovenský národ."
D. KLEINOVÁ:
"O mesiac na to idú aj pred Úrad vlády."
Anketa: (10.4.2002)
"Chceme svoje peniaze dostať späť."
"Ale keď sa vzoprieme, máme sekery, má krompáče, mladý muž."
D. KLEINOVÁ:
"Kauza má prvú obeť. V Piešťanoch sa klient polial horľavinou a zapálil."
K. TONKA, hovorca MV SR: (TN, 27.6.2002)
"Ešte pred smrťou lekárke povedal, že chce zomrieť, pretože spoločnosť BMG Invest ho obrala o všetky peniaze."
D. KLEINOVÁ:
"V parlamente sa objavili dva návrhy na odškodnenie klientov. Ani jeden neprešiel."
I. MIKLOŠ, podpredseda vlády: (TN, 10.4.2002)
"Neuvažujeme, nebudeme uvažovať so žiadnym odškodnením."
D. KLEINOVÁ:
"Odškodnenie však prisľúbila FICOVA vláda."
R. FICO, predseda vlády:
"Máme v programovom vyhlásení vlády tento záväzok. Takže ho budeme musieť splniť."
D. KLEINOVÁ:
"Podľa generálneho prokurátora by bol takýto zákon protiústavný."
D. TRNKA, generálny prokurátor:
"V žiadnom prípade to nemôže ale znášať tieto náklady štát."
D. KLEINOVÁ:
"Dobroslav TRNKA však tvrdí, že pozná zákonný spôsob. Detaily prezradiť nechce. Spája ho s rozkódovaním kazety Vladimíra MEČIARA, na ktorej je údajne kompletný zoznam klientov."
D. TRNKA:
"A my by sme videli všetkých klientov nebankových subjektov, čiže aj tých, ktorí na tom úspešne zarábali."
D. KLEINOVÁ:
"Avšak MEČIAROVU kazetu už rok a pol dešifruje Slovenská informačná služba s pomocou britských a amerických expertov. Doteraz sa im to nepodarilo, a tak stále nie je jasné či na tej kazete vôbec nejaký zoznam je."
STORIN
(11.01.2007; Hospodárske noviny; s. 3; Habrmanová Slávka, Dömeová Annamária)
Speňažovanie majetku Horizontu vynieslo 400 miliónov, veritelia žiadajú až 24 miliárd.
BRATISLAVA - Zatiaľ čo bývalí majitelia nebankového impéria Horizont - Vladimír Fruni a spol. - sa včera už dozvedeli výšku svojho trestu, podvedení klienti zostávajú v neistote. Hoci sa už teraz môžu ukončiť konkurzy skrachovaných subjektov, dostanú z nich poškodení klienti iba drobné.
Z predaja majetku spoločnosti Horizont Slovakia vrátane peňazí z nájomného sa podarilo získať zhruba 400 miliónov korún. Uznané pohľadávky však presahujú v prípade Horizontu 10,5 miliardy korún, pri BMG Invest ide o sumu 23,5 miliardy korún. Správca konkurznej podstaty Horizontu Vladimír Bajtoš HN potvrdil, že speňažovanie majetku je ukončené.
"Zostalo nám len zopár maličkostí, ktoré boli ťažko speňažiteľné." Bajtoš odhaduje, že poškodení klienti dostanú zhruba štyri až šesť percent vložených peňazí.
Pohľadávky stále v hre.
Vyšší objem peňazí by sa mohol získať zo speňažovania pohľadávok, ktorých nominálna hodnota je necelá miliarda korún. Tento proces sa však ešte ani nezačal, lebo mnohé z pohľadávok sú sporné. O tom, komu patria, musí rozhodnúť súd. Bajtoš tvrdí, že budú ťažko vymožiteľné. Istá suma peňazí by sa mohla získať aj z konkurzu dcérskej spoločnosti Horizontu - BMG Invest, ktorý stále pokračuje.
Špeciálny súd ešte v máji rozhodol aj o zaistení majetku bývalých šéfov nebankového impéria pre obavu, aby sa do vznesenia rozsudku nestratil. Ani s ním však nemôžu veritelia nebánk rátať - mal byť totiž prepadnúť štátu. Ide napríklad o Fruniho rodinný dom v Košiciach či byt v bratislavskom Ružinove.
Podľa medializovaných informácií by sa zablokovanie Fruniho majetku malo týkať aj nehnuteľností, jachty a áut, ktoré má mať Fruni na Makarskej riviére v Chorvátsku.
Čakanie na odškodné.
"Odsúdenie Vladimíra Fruniho nám nepomôže. Majetok, ktorý tam zostal, je zanedbateľný a pochybujem, že by mal niečo na svoje meno, a ak áno, tak to budú určite maličkosti," povedal pre HN prvý podpredseda Združenia poškodených občanov nebankovými subjektmi Ján Derner.
Najväčšia tragédia sa podľa neho stala od piateho februára do tridsiateho mája 2002, keď neboli zablokované účty oboch nebánk.
Združenie poškodených občanov nebankovými subjektmi sa teda musí spoliehať už iba na odškodnenie, ktoré prisľúbila vláda. Premiér Robert Fico včera potvrdil, že návrh zákona o odškodnení môže byť pripravený ešte tento rok, aby sa v roku 2008 mohli naplánovať potrebné financie. "Nerád by som teraz hovoril o nejakých sumách. Budeme určite hovoriť aj so združeniami poškodených občanov, ale samotné cifry budú musieť vychádzať z možností štátneho rozpočtu."
Tieto plány však môžu naraziť na generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V exkluzívnom rozhovore pre HN vyhlásil, že pokiaľ sa pristúpi k odškodňovaniu, je povinný napadnúť to na Ústavnom súde SR. Podľa neho v kauze nebankových subjektov nie sú poškodení, ale len "kvázi poškodení", lebo každý, kto do toho vstúpil, nesie riziko výhry aj prehry.
Predvolebné sľuby.
Odškodnenie klientov nebankových subjektov patrí k predvolebným sľubom strany Smer, aj keď v pôvodnom návrhu programového vyhlásenia vlády chýbalo. Fico však v štádiu príprav tohto dokumentu zaslal svoje pripomienky, kde uviedol, že sa s tým treba vyrovnať. "Ide o 300-tisíc ľudí, ktorí v absolútnej väčšine podporovali súčasnú vládnu koalíciu. Je nemožné tento záväzok v určitej forme obísť," odôvodňoval svoju pripomienku.
V programovom vyhlásení vlády, ktoré schválil parlament, sa teda čiastočné odškodnenie objavilo. Hovorkyňa vlády Silvia Glendová vtedy potvrdila, že by sa mohlo vychádzať z návrhu zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebánk, ktoré v tom čase ešte opozičný Smer predkladal do parlamentu. Chceli na to vyčleniť 3,6 miliardy korún, čo by každému poškodenému v priemere prinieslo 12-tisíc korún.
NA RADE JE MAJSKÝ A SPOL.
Odsúdením Fruniho a spol. sa kauza nabankového impéria BMG Invest a Horizont Slovakia neskončila. Na verdikt ešte čakajú veľkopodnikateľ Jozef Majský, Patrik Pachinger a Dávid Brtva. Všetci traja čelia obžalobe z tunelovania týchto spoločností v konkurze. Ako organizovaná zločinecká skupina mali účelovo ovládnuť Horizont Slovakia a BMG Invest, z ktorých mali v priebehu pár mesiacov "odčerpať" vyše 800 miliónov korún. Proces v tejto kauze trvá už od konca roku
2005, Majský, ktorý je od novembra opäť vo vyšetrovacej väzbe, sa však pred súd postaví prvý raz na budúci týždeň v pondelok.
Ako "padali" ďalšie nebanky:
* AGW: Jej konateľ Jozef Grega sa má postaviť pred súd pre podvod a falšovanie, 26 742 poškodeným mal spôsobiť škodu asi 2,5 miliardy korún
* Drukos Banská Bystrica: Obvinený je v tomto prípade bývalý šéf firmy František Mojžiš. Škodu polícia vyčíslila na 3,7 miliardy korún, týka sa 28 675 poškodených. Mojžiš figuruje aj v kauze BDV Družstvo, ktorá bola dcérou Drukosu
* NICK-Finance Košice: Jeden obvinený, škoda asi 400 miliónov korún, zhruba 2 100 poškodených klientov GOLDFIN Invest Bratislava: Jeden obvinený, škoda asi 290 miliónov korún, 1 985 poškodených
* TRENDS Trading Slovakia: Jeden obvinený, škoda vyše 367 miliónov korún, 535 poškodených
* CORRAX Bratislava: Dvaja obvinení, škoda 120 miliónov korún, 772 poškodených Sporoinvest Košice: Šiesti obvinení, škoda takmer 840 miliónov korún, 9 324 poškodených
* 1. dôchodková, Bratislava: Traja obvinení, škoda najmenej jedna miliarda korún, približne 40-tisíc poškodených občanov
* D.V.P. Družstvo Nitra: 16 obvinených, škoda vyše 410 miliónov korún, 5 167 poškodených
VÝVOJ NEBANKOVEJ KAUZY
1995 - 1996 - Vznikli spoločnosti Horizont Slovakia a BMC Invest.
1997 - Vedenie Horizontu prevzali Vladimír Fruni a František Matik. Fruniho firmy začali vyberať od klientov vklady.
Sľubovali vysoké zhodnotenie vkladov.
1999 - Strata spoločnosti Horizont Slovakia sa zvyšovala v tomto roku ohlásila stratu 873,4 miliónov korún. Vladimír Fruni sa vtedy vkladateľov pokúsil upokojiť tvrdením, že spoločnosť bude zisková neskôr. Podľa jeho prognóz v roku 2002.
2000 - "Činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam. Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné, " varovala občanov vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Kumulovaná strata skupiny Horizont dosiahla vyše 6 miliárd korún. Celkové záväzky pritom predstavovali takmer 10 miliárd.
2001 - Firma zvýšila základné imanie na viac ako 4,6 miliardy korún. SIS upozorňovala na blížiaci sa bankrot nebankových inštitúcií a analyzovala ich pochybné investície. Spoločnosť sa bránila poskytovať údaje ó' hospodárení svojim klientom.
FEBRUÁR 2002 - Horizont a BMG zatvorili svoje pobočky - zástupcovia firiem upokojovali, že nejde o krach. Nebanky stihli od obyvateľov vyzbierať 62,78 miliardy korún a uzavreli 856-tisíc zmlúv. Polícia však vzápätí začala vyšetrovanie, sudca vydal medzinárodný zatykač na Fruniho, Matika a Mariána Šebeščáka. Vyšetrovateľ ich obvinil z podvodu, neoprávneného podnikania a porušovania pravidiel hospodárskej súťaže.
MAREC 2002 - Chorvátski policajti zadržali Fruniho a Šebeščáka. Ukrývali sa v luxusnej vile na pobreží Jadranu.
MÁJ 2002 - Médiá informovali, že luxus si obaja užívali aj vo väznici v Splite - na cele im údajne nechýbali televízor, hifi veža, kvalitné jedlo, pijatika či cigarety. Všetko vraj platili v hotovosti a nezabúdali ani na spoluväzňov.
MÁJ 2002 - Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na spoločnosť Horizont.
JÚN 2002 - Fruniho so Šebeščákom previezli z chorvátskeho Splitu do košickej väznice. Transport sprevádzali mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia.
AUGUST 2004 - Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar odovzdal generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi "cédečko", na ktorom sú údajne mená prominentov, ktorí zarobili na nebankových subjektoch -autorom nosiča mal byť Fruni. Doteraz sa ho nepodarilo odkódovať.
APRÍL 2005 - Polícia ukončila vyšetrovanie kauzy.
JÚN 2005 - Špeciálny prokurátor rozhodol o podaní obžaloby.
DECEMBER 2005 - Kauza Fruni a spol. sa prvýkrát dostala pred Špeciálny súd, pojednávanie však hneď muselo byť odročené. Obštrukcie sprevádzali proces aj v ďalších týždňoch.
MÁJ 2006 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku na neverejnom zasadnutí rozhodol o zaistení majetku obžalovaných Fruniho a Šebeščáka.
JÚN 2006 - Na verejnosť prenikol údajný zoznam klientov skrachovaných nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia, ktorý obsahoval osobné údaje ako sú mená, priezviská, adresy, rodné čísla, čísla zmlúv, výšky vložených súm, percentuálne výnosy a dátumy výplaty. Otvorený list s údajmi dostali elektronickou poštou viacerí zástupcovia médií, pisateľ sa podpísal menom František M.
NOVEMBER 2006 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku ukončil dokazovanie v kauzách týkajúcich sa tunelovania nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia s obžalovanými Frunim a Šebeščákom.
JANUÁR 2007 - Najvyšší súd zamietol sťažnosť obžalovaných voči senátu Špeciálneho súdu, čím umožnil, aby senát vyniesol rozsudok.
(10.01.2007; Slovo; č. 02/2007, s. 4; Sedlák Róbert)
Programové vyhlásenie novej vlády je výraznejšie ľavicové, v štátnom rozpočte je už o čosi opatrnejšia. Niet pochýb, že treba oceniť každú iniciatívu smerujúcu k spravodlivejšiemu sociálnemu systému. No štátny rozpočet v podstate kontinuálne nadväzuje na doterajšie Miklošove. Mikloš bol kritizovaný, že veľa šetrí. Počiatek síce v jednom rezorte štedro rozdáva, no v druhom rezorte (napr. v rezorte životného prostredia) uškrtil príjmy natoľko, že je otázne, či vôbec bude vedieť pracovať, pretože všetky prostriedky minie na nevyhnutné náklady súvisiace s jeho samotnou existenciou. O tom, že pre sociálnych demokratov by malo byť životné prostredie jednou z priorít, ani nebudem písať. Veď už v samotnom začiatku tejto novej vlády dokázala parlamentná väčšina zrušiť výbor pre životné prostredie. Podobne nepochopiteľný je návrh na čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Väčšmi mi však prekáža odškodnenie klientov nebankových subjektov. Je mi ľúto, že títo ľudia prišli o svoje úspory, no dobre vedeli, do čoho idú. Kým banky ponúkali trojnásobne nižšie úroky z vkladov, nebankové subjekty ich balamutili. Je to podobné, ako keby som predal dom, získané peniaze by som prehral v rulete a potom by som povedal, že chcem dom naspäť. Iste ma mnohí tzv. "sociálni demokrati" napadnú, že nemyslím solidárne. Pozerám sa však na to z druhej strany: poškodení klienti žiadajú, aby sme sa im všetci poskladali na ich prehru v pyramídovej hre. Ja sa však pýtam, čo by sa dialo, ak by o svoje peniaze neprišli a naozaj by získali 30 až 40 percent na úrokoch? Boli by ochotní časť z týchto peňazí dobrovoľne venovať na verejné účely? Alebo by neprotestovali, keby sme im tieto príjmy zdanili vyššou sadzbou dane z príjmov?
Myslieť sociálne nie je jednoduché. Treba vnímať súvislosti. Neraz treba, rovnako ako v šachu, myslieť aj tri ťahy dopredu. Byť sociálny znamená dokázať vytvárať sociálne spravodlivejší systém tak, aby ste každý krok vedeli morálne aj ekonomicky zdôvodniť. A najmä ekonomika musí byť schopná takéto opatrenie prijať.
Autor je predseda Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA)
(10.01.2007; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; DIKO Lukáš)
Moderátor:
"Vládna koalícia nezruší Špeciálny súd. Po niekoľkých mesiacoch diskusií a nejasných postojov to vyhlásil premiér Robert FICO. Minister spravodlivosti Štefan HARABIN, ktorý už v novembri predložil návrh zákona o zrušení súdu, rozhodnutie rešpektuje."
L. DIKO, redaktor:
"Zákon o zrušení Špeciálneho súdu už vláda neschváli. Podľa Roberta FICA ale pokračuje diskusia o jeho kompetenciách."
R. FICO, predseda vlády:
"Momentálne robí tú činnosť, na ktorú ho zákon oprávňuje. Takže myslím si, že všetci sme spokojní a kedy táto diskusia bude zavŕšená, to už je vecou času."
L. DIKO:
"Kritik Špeciálneho súdu a autor návrhu na jeho zrušenie Štefan HARABIN rozhodnutie rešpektuje."
Š. HARABIN, minister spravodlivosti:
"Trvám na tom, že je to neústavný prvok."
L. DIKO:
"Podanie na Ústavný súd zatiaľ minister HARABIN nepripravuje. Chce však dokončiť pripomienkové konanie k návrhu zákona. Z neho by malo vyplynúť či súdu prípady pribudnú alebo nie."
R. FICO:
"Ja by som ani nešiel do prílišného rozširovania."
R. KALIŇÁK, minister vnútra:
"Hlavne v tej trestnoprávnej rovine môže dôjsť k určitému rozšíreniu."
D. TRNKA, generálny prokurátor:
"Zúžiť znamená korupčné delikty, ktoré sú jednoduchého charakteru, nechať na okresné súdy a rozšíriť činnosť v takých kauzách ako sú napríklad ČERNÁK a naozajstné kauzy."
K. KUDJÁKOVÁ, hovorkyňa Špeciálneho súdu:
"Sme pripravení rešpektovať všetky rozumné zmeny v pôsobnosti súdu."
L. DIKO:
"Vládna koalícia teda nateraz zamietla návrh na zrušenie Špeciálneho súdu. Stále otvorená však zostáva diskusia o jeho kompetenciách a postavení, v ktorej bude mať posledné slovo parlament."
STORIN