Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.
|
Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.
|
Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.
|
Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne Ja by som možno len kratučko zareagovala. Pán kolega Dubovický spomínal, že naše, naše mestá a obce potrebujú zásadnú reformu verejnej správy. Konkrétne spomenul, že nepotrebujeme toľkých starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev. Nuž, práve preto náš kolega pán Šimko priniesol zákon o Košiciach. Práve kvôli tomuto. Lebo 22 mestských častí, áno, je pre udržateľnosť aj financií Košíc veľmi náročné obhájiť. Veľmi náročné. Je to finančne zaťažkávajúce. Takže práve preto chcem len opäť zdôrazniť, že Hlas – sociálna demokracia aj pán Šimko konkrétne robia aj pre reformu verejnej správy. Snažia sa konsolidovať tam, kde to dáva zmysel. Druhá vec, veľmi krátko. Ešte raz vrátim sa k podstate celej tejto diskusie a musím to zopakovať, pretože ja nerada používam tie isté argumenty, ale tu zas stále zaznievajú tie isté argumenty, takže zopakujem ich aj raz, ešte raz aspoň ja. Ešte raz, táto diskusia je o jednom a jedinom. Či ľudia majú hlas a oni držia moc nad tým, kto tu vládne, alebo nie. O tom to je. Rovnako o tom, či päť alebo šesť rokov. V západnej Európe je aj šesťročné funkčné obdobie. Vo Francúzsku, v Luxembursku, v tej západnej Európe je štandardnejšie šesťročné alebo päťročné funkčné obdobie. Skôr v tej našej východnej časti Európskej únie je to štvorročné obdobie. Čiže je to štandardné, bežné. Týmto práve chceme podporiť jednotlivé samosprávy, aby si vybudovali skúsenosť s mnohými, napríklad aj podávaním eurofondov, eurofondových projektov.
|
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, pán kolega Dostál sa pýtal, prečo vôbec takýto návrh prináša strana HLAS sociálnej demokracie do parlamentu. A ja som teraz už úplne, ja nechápem, prečo vôbec sa takéto niečo pýta. Prečo sa teda protestovalo? Prečo sa teda volali ľudia a konkrétne teda aj vaša strana volala ľudí, aby protestom vyjadrili nespokojnosť s vládou? A hovoríte, že strana HLAS, sociálna demokracia je teraz, alebo teda respektíve hovoríte o tom, porovnávate, že nerešpektujeme protesty a že teda referendum je blbosť. Porovnávate protesty a referendum. Ale to je zásadný rozdiel. Na protest príde vybraná skupinka ľudí, ktorí môžu vyjadriť svoj názor, ale nie je to stále reprezentatívna vzorka celej populácie. Nie je to, nie je to stále majorita populácie. K referendu, tam sa pýtame všetkých oprávnených voličov. To je vôľa ľudu. Protest je vybraná skupina ľudí so svojím názorom. Ja si myslím, že tu to skutočne je veľmi nekorektné z vašej strany, že vôbec porovnávate tieto dve veci. Obávam sa, že veľmi sa tu stráca taká tá podstata dnešnej debaty. Podstata dnešnej debaty je o tom, či občana považujeme za skutočného nositeľa moci alebo len za človeka, ktorý raz za štyri roky príde vhodiť do urny svoj hlas. A potom už nemá reálne žiadnu šancu štyri roky sa vyjadriť, či tá vláda robí to, v čo dúfal, že urobí. HLAS má v tomto jasno. Veríme, že
|
Pekne, pán predseda. Rovnako teda aj pán kolega Lackovič spomínal, že sa teda pýtajú samospráv, starostov, primátorov. Opýtali ste sa ich aj, či vítajú túto možnosť predĺžiť funkčné obdobie na päť rokov? Pýtali ste sa ich, to ste nespomenuli vo svojom príspevku. Asi preto, pretože tá podpora je druhá vec, dali ste nám priamu výzvu, čo sme priniesli pre samosprávy. Nuž, spomínali ste konkrétne VO, že to je jedna taká citlivá vec pre samosprávy. S tým sa dá súhlasiť. Napríklad aj pán predseda Raši pred dvoma rokmi v roku 2024 ešte ako minister práve priniesol do parlamentu a presadil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý pomohol samosprávam výrazne. Práve zvýšením sumy podlimitnej zákazky z 10 000 na 50 000 € ako aj navýšením ďalších limitov. Čiže toto bola jedna z tých veľkých vecí. Vy ste priamo vo svojom príspevku dokonca povedali, aby sa nekontrolovali VOČ a potom ste zase povedali, ale v závažných prípadoch, aby sa kontrolovali. Tak ako to je? Je to veľmi náročná téma, lebo čokoľvek, čo sa deje vo verejnom obstarávaní, je predmetom veľmi tvrdej diskusie tuto v parlamente, pretože sa okamžite začínajú prúdiť slovíčka ako korupcia, korupcia, korupcia, korupcia. Nuž a ja chcem len teda povedať, že so samosprávami Hlas – sociálna demokracia veľmi úzko komunikuje a snaží sa im vychádzať v ústrety maximálne napríklad aj týmto zákonom už pred dvoma rokmi, ale aj ďalšími v školstve, keby sme materské školy napríklad presunuli na úroveň štátu do kompetencií. A posledná vec, byrokratizácia a digitalizácia podľa našej opozície. Nuž napríklad na plán obnovy a odolnosti ste prijali dva samostatné e-grant a ISPO a nepoužili ste ITMS-ko. Dva samostatné systémy, ktoré spolu nekomunikujú a ktoré zaťažili naše samosprávy takým spôsobom, že
|
Pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dušenka hovorí, že päťročné funkčné obdobie samospráv je niečo výnimočné v Európskej únii. Nuž, nie je tomu tak. Zakladateľské krajiny Európskej únie ako Francúzsko alebo Luxembursko majú štandardné šesťročné funkčné obdobie. Taktiež v mnohých častiach, mnohých samosprávnych jednotkách Talianska či Veľkej Británie sa volí na päťročné funkčné obdobie. Napríklad aj hlavné mesto Rím to má. Čiže nie je to nič výnimočné. My dávame päť rokov, čo je úplne štandardné. Štvorročné je najnižšia hranica v rámci Európskej únie na volebné, na voľné, na funkčné obdobie samospráv, starostov, starostov, primátorov. Dôležité je tiež poznamenať, že práve na nedávnej návšteve Luxemburgu, ktorých privítal aj pán predseda Richard Raši a ktorého som mala tú česť sa zúčastniť, nám kolegovia z Luxemburska, keď sme im spomenuli túto úpravu, sami povedali, že máte iba štyri roky. Prečo? A citujem: „Veľmi málo to je.“ Koniec citátu. Takto to okomentovali naši kolegovia z Luxemburska. Čiže v tej štandardnej európskej demokracii je to úplne štandardné. Štvorročné je najnižšia hranica. A druhá krátka poznámka k tomu všetkému, čo tu počujem. Myslím, že pán kolega Čelár to veľmi pekne povedal, že sú tu niektorí, ktorí jednoducho povedia, že nie je to dobrý nápad vôbec riešiť nejaké, nejaký dať moc ľuďom, aby skrátili funkčné obdobie a potom sú tu tí, ktorí by možno aj za to boli, ale nehlasujú. Podľa mňa dôležité je rešpektovať ľudí. To chceme, to v Hlase chceme.
|
Predseda. Aj tuto krátke zdôvodnenie. Tento návrh zákona predkladáme po konzultácii najmä s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pánom Erikom Tomášom, kde sa snažíme uľahčiť tým, ktorí, či už sú to znalci alebo rodičia na materskej dovolenke alebo akíkoľvek drobní živnostníci, ktorí majú nižší plat do cca sumy 2800 € – 2900 € a nemusia, nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, tak týmto drobným živnostníkom chceme umožniť, aby zároveň nemuseli ani platiť mikroodvod avizovaný v sume cca 141 € na mesiac, ktorý by mal byť platný od 1. júla 2026. Chceme im týmto spôsobom pomôcť a zároveň si uvedomujeme ich ťažkú situáciu, že častokrát tento mikroodvod by bol vyšší ako ich mesačný zárobok. Ďakujem veľmi pekne za podporu. Teším sa na rozpravu. Ďakujem.
|
Veľmi krátko, touto právnou úpravou sa snažíme umožniť, aby vysoké školy, podľa pozmeňováku verejné vysoké školy, verejné výskumné inštitúcie a Slovenská akadémia vied mohli obstarávať v zjednodušenom režime licencie na používanie umelej inteligencie. Ide teda o licencie, nejde o softvér. Je to priestor na to, aby keďže na vysokých školách vo väčšej miere sa teraz šíri záujem práve o používanie umelej inteligencie. Dochádza k viacerým, ktorí ju nielenže využívajú práve pre výučbové procesy, ale aj pre rozličné repetitívne úlohy v rámci pripravovania nejakých reportov. Práve preto sme chceli umožniť vysokým školám, aby mohli v zjednodušenom režime práve pre tieto verejne prospešné účely túto umelú inteligenciu využívať. Ďakujem.
|
Veľmi pekne, pán predseda. Ja sa dovolím len vyjadriť k tej časti, ktorá sa týka môjho zákona. Viem, že tam vznikli viaceré otázky a chcela som sa prihlásiť aj do rozpravy, aby sa dalo reagovať, ale ale vidím, že trošku sa nám to natiahlo, tak skúsim takto, ale samozrejme môžeme sa rozprávať potom aj neskôr ešte ďalej. Ja som sedela aj na ústavnoprávnom výbore, aj na sociálnom výbore, keď sa prerokovával tento návrh zákona. Tie argumenty boli viac-menej podobné, takže veľmi v skratke poviem, že sa týkali troch vecí. Prvá vec bola, že aká je teda možnosť ochrániť niektorých ľudí z objektívnych príčin, ktorí nemôžu platiť toto výživné pri exekučných konaniach. Druhá vec bola, ako možno ochrániť týchto ľudí pri trestnom konaní. A potom tretia vec bola nejaké prechodné ustanovenia alebo alebo ako to nejako ešte zarámovať. A potom bola ešte taká samostatná vec, celková pomoc jednorodičom, čo je taká samostatná vec. Dobre, takže postupne. Najprv prvá, aby som sa zmestila do tých 10 minút. Čo sa týka ochrany pri exekučných konaniach týchto objektívne zraniteľných ľudí. Vieme, že existuje nejaká základná nezabaviteľná suma. Čiže áno, aj keď zvýšime to minimálne výživné z cca 40 na 130 €, stále je tam základná nezabaviteľná suma, ktorá by mala byť teraz do 30. júna 2022, ak som správne to kontrolovala, cca 400 €, nejakých 397 €, plus sa teda ešte navyšuje aj o nezaopatrené deti alebo manžela, manželku, vyživované deti, vyživovaného manžela, manželku v spoločnej domácnosti o cca 100 € na jednu osobu. Čiže ak doma vyživujete vo svojej domácnosti manžela, o 100 € navyše, ak je to nejaké jedno dieťa alebo dve deti, tak za každé dieťa o 100 € navyše, táto základná nezabaviteľná suma by sa mala zvýšiť. Je pravda, že pri výživnom je tá suma nezabaviteľná základná nižšia. Základná je 400 pri exekučných konaniach, ale pri výživnom je znížená a mala by byť cca spolu s nejakými ochrannými pásmami do 200 €. Čiže chcem len poukázať na to, že síce máme tu nejaký návrh zákona, ale sú zákonné mechanizmy, ktoré sa snažia ochrániť práve cez základnú nezabaviteľnú sumu týchto rodičov alebo tieto zraniteľné osoby. Taktiež potom je tam druhá vec pri trestných konaniach, keďže mám málo času, tak sa pokúsim to zrýchliť. Pri trestných konaniach, pokiaľ nie, tak teda v § 207 Trestného zákona sa hovorí: kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Nie je tam stanovená výška. Nie je tam povedané, že musí v plnej sume platiť to výživné. Pozerala som si k tomu nejaký komentár, pozerala som si k tomu nejaké rozsudky a vyzerá to tam tak, že aj pri tých trestných konaniach sa v prvom rade sleduje úmysel obchádzať zákon a sleduje sa, či to výživné je platené pravidelne. Tá výška nie je až taká potrebná, alebo teda ľudsky povedané, nepošleme človeka do väzenia len za to, že má platiť 50 € alebo teda 130 € a on zaplatí 100 €. Pozerá sa na túto, pozerá sa tam konkrétne, či alebo teda či dokáže preukázať, že reálne platil maximum, čo mu zdravotný stav, príjem či situácia na trhu práce dovoľovali. Čiže na tieto tri veci sa prihliada pri týchto konaniach v tomto prípade, ak teda nedokáže platiť, je to vždycky, ale samozrejme, na tom druhom rodičovi. Ten druhý rodič dáva návrh na exekúcie. Ten druhý rodič dáva návrh na začatie trestného konania. Takže vidím, že áno, ako ste aj spomenuli niektorí v rozprave, častokrát je to o tom, že skôr z tej nekomunikácie medzi rodičmi alebo z tej z tej nejakej silnej nenávisti možno medzi rodičmi, čo je teda veľmi smutná situácia, vznikajú potom situácie, keď ten jeden si povie: aj just, aj za 5 € ťa dám na to trestné stíhanie, aj za 5 € ťa dám proste na exekúciu. Bohužiaľ, nemôžeme asi riešiť všetky negatívne emócie, ktoré vznikajú v porozchodovom konaní, napriek tomu vyzývam aj od tohto pultu, aby sme sa snažili aj v porozchodových situáciách vždy myslieť, že s tým rodičom bohužiaľ, bohužiaľ, vždy musíme komunikovať. Bohužiaľ, podľa mňa v prospech dieťaťa je dobré, že sa komunikuje, ale teda je dôležité, aby sme si všetci, aj rodičia, ktorí, ktorí vychovávame dieťa samostatne, ale zároveň spolu, uvedomili, že raz to dieťa má toho otca a má tú mamu a nejakým spôsobom, aj keď v násilných vzťahoch, to je samostatná kapitola, bola veľmi bolestivá, ale ale vždy pred tým zákonom, vždy pred tým zákonom stoja tí rodičia dvaja spolu. To je to niekedy veľmi ťažké v jednorodičovských domácnostiach, že niekedy ani s tým človekom nechcete komunikovať, niekedy máte aj veľmi zlé násilnícke spomienky a napriek tomu, napriek tomu vždy pred tým zákonom stojíte spolu. No a posledná, teda tretia vec, nejakých prechodných ustanovení, áno. Je pravda, že sme to diskutovali s rozličnými názormi, právnymi názormi a napokon z toho vzišlo asi, že do súdnych rozhodnutí sa nedá tak ľahko zasiahnuť ani ani zákonom. Hlavne tie, ktoré už boli rozhodnuté. Do budúcnosti zákonom áno, ale do minulosti je veľmi náročné vstupovať, keď už bolo rozhodnuté o nejakom výživnom. Preto aj tu v prechodných ustanoveniach je nám veľmi ťažko povedať, že prikážeme súdom, že všetky doterajšie rozhodnutia preklasifikujte. Neviem, či je to vôbec možné, takže viaceré legislatívne názory nám povedali, že radšej nechať túto situáciu tak, že všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, aby na podnet jedného z rodičov boli opäť na súde prerokované, napriek tomu, že sa tam samozrejme prihliadne na nový stav a novú skutočnosť a nový zákon, ktorý je účinný s vyšším minimálnym výživným. Potom už len teda na záver. Viem, že ministerstvo sa snaží riešiť otázku jednorodičovských domácností, ale nielen týmto zákonom. Toto je, by som povedala, jeden, ktorý sa snaží revolučne poukázať na problematiku jednorodičovských domácností a to, že zo 40 € na mesiac sa dieťa vyživiť nedá. A ja ďakujem aj pani kolegyni Turžanovej, že povedala, že ani zo 130, aj zo 130 je to náročné, ale ale napriek tomu, že tie jednorodičovské domácnosti čelia mnohým situáciám náročným a že toto je jedna zmena, pán minister Erik Tomáš sa tam snaží práve cez centrá komplexnej pomoci riešiť jednorodičovské domácnosti individuálnejšie, lebo presne ako sme počuli aj na tom stretnutí na konferencii so zástupcami jednorodičovských domácností, združení v orčavských združeniach, tak poukazovali na to, že jednorodičovské domácnosti sú extrémne heterogénne. Nájdeme tam neuveriteľné množstvo rozličných situácií, modelov fungovania s výživným, bez výživného, s rozličnými typmi rodičov a je veľmi náročné urobiť akúkoľvek zmenu, ktorá by pokryla celú heterogénnu skupinu a pomohla celej heterogénnej skupine. Preto tá práca cez centrá komplexnej pomoci, aj cez ktoré je možnosť požiadať o finančný príspevok do jedného roka od počtu detí, dostáva sa aj finančný príspevok počas jedného roka, práve pomôcť individuálne na individuálnej úrovni, pomôcť jednorodičovským domácnostiam priamo v teréne, lokálne po celom Slovensku. Ak sú nejaké akékoľvek ďalšie otázky, určite si to viem ešte, zaregistrovala som aj pozmeňovací návrh od kolegyne z opozície alebo od kolegov z opozície. Posuniem ho samozrejme ďalej. Už sme ale skutočne, že v tom závere, ale samozrejme je otvorený ešte druhý zákon o rodine, takže môžeme o tom diskutovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za debatu. Ďakujem.
|
201.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tuto hlavne, prepáčte, že uvediem aj ten svoj bod a na ten budem sa snažiť sústrediť, konkrétne v prípade novely zákona o rodine sa snažíme touto úpravou, veľmi krátkou, zvýšiť minimálne výživné z 30 % životného minima dieťaťa, ktoré je tam asi od roku 2005 takto nastavené to minimálne výživné, na 130 eur približne, na 100 % životného minima dieťaťa. Snažíme sa v tomto poukázať a riešiť istým spôsobom aj jednorodičovské domácnosti, ktoré, ako si asi vieme predstaviť, zo sumy 40 eur mesiac na dieťa častokrát nedokážu vyžiť. A je to možno suma, ktorá na pár nejakých potravín možno pokryje, ale určite nie životné minimum dieťaťa.
A tu sa snažíme poukázať práve na tú situáciu, že práve v situáciách, kedy aj jeden rodič to minimálne výživné síce hradí, tak ten druhý rodič znáša všetky ostatné náklady. Toho druhého rodiča sa nikto nepýta, či to zvláda, či tú druhú, tretiu, štvrtú prácu si musí na seba zobrať. Tie životné náklady dieťaťa samozrejme musí pokryť. A v tomto chceme teda trošičku aj poukázať na to, možno v niektorých situáciách veľmi, veľmi ťažké postavenie obidvoch rodičov. Chápem, aj na ústavnoprávnom výbore k tomu išla veľmi silná diskusia. A viem, že sa tam rozoberali rozličné veci a, samozrejme, som tu pripravená diskutovať aj o tom, čo zaznie v rozprave.
Ďakujem.
|
195.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade chcem sa veľmi pekne poďakovať za veľmi konštruktívnu debatu, ktorú sme viedli k tomuto zákonu aj na ústavnoprávnom výbore, ale najmä na tom školskom výbore, lebo myslím, že tam zaznelo veľa takých vysvetlení aj vzájomných. Takže ďakujem veľmi pekne.
A chcem len poukázať ešte, že pozmeňovákom sa dostala do tejto novely aj jedna taká vec, ktorá možno nezaznela ani v médiách, ale verím, že bude krokom nielen k digitalizácii, ale aj krokom k občanom, k zjednodušeniu niektorých služieb, ku ktorým majú nárok v prípade, že preukazujú svoje vysokoškolské vzdelanie. V tomto pozmeňováku sme umožnili, aby vysoké školy vydávali aj tzv. elektronické diplomy, ktoré budú súčasťou aplikácie ministerstva vnútra spolu s ich občianskym preukazom alebo inými digitalizovanými, elektronizovanými úradnými dokumentmi a práve týmto overeným diplomom z tejto aplikácie teda bude môcť byť nahradené pri viacerých službách, pri ktorých potrebujú teda získavať potvrdenia z vysokých škôl a niekedy skutočne aj po viacerých rokoch sa majú vracať na vysokú školu žiadať potvrdenie. Je to také trošku nieže neefektívne, ale časovo náročné. Práve preto sa snažíme aj touto novelou a týmto, týmto, možnosťou tohto e-diplomu pomôcť všetkým tým, ktorí dokazujú a dokladujú pred rozličnými inštitúciami svoje vysokoškolské vzdelanie.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz a verím, teším sa aj na túto diskusiu.
|
36.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Žiadam o termínovanie bodu č. 9 v návrhu programu, parlamentná tlač 1254. To je zákon o rodine, môj návrh zákona, na 8. júna 2026 po návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu, tlač 1259.
Ďakujem pekne.
|
128.
Ďakujem veľmi pekne. Toto je taká šnúra.
Tento návrh zákona predkladáme v nadväznosti na už avizovanej aj tlačovej konferencii pána ministra Erika Tomáša, ktorou sa snažíme pomôcť a podporiť živnostníkov. Viete, že v rámci rozličných legislatívnych zmien bol zavedený aj mikroodvod, ktorý má začať platiť od 1. júla tohto roku. Touto právnou úpravou, ktorú sme predložili do prvého čítania v poslaneckom tandeme s SNS, sa snažíme pomôcť, aby pre tých, ktorí nepodávajú daňové priznanie, aby tento mikroodvod do Sociálnej poisťovne nemuseli odvádzať. V skratke veľmi, ale som zvedavá na rozpravu.
Ďakujem pekne.
|
116.
Ďakujem veľmi pekne. Tuto je opäť taká jedna iniciatíva, ktorá vznikla, ktorá vznikla v nadväznosti na zákon o rodine, ktorý prechádzal ešte medzirezortným pripomienkovým konaním ako súčasť Občianskeho zákonníka. A v rámci Občianskeho zákonníka teda boli aj niektoré ustanovenia, ku ktorým neboli vznesené nejaké zásadné pripomienky. Myslela som teda, že na nich je všeobecná zhoda. A v súlade s týmito závermi tohto medzirezortného pripomienkového konania som chcela podporiť jednorodičovské domácnosti vybratím niektorých paragrafov, ktoré sa ich týkali, napríklad to bolo náhradné výživné, alebo teda respektíve nie náhradné výživné, ale to bolo výživné v prípade, ak teda je tam taká dvadsaťnásobok ako hranica, ak sa neurčuje, ak sa nedokladujú príjmy jedného z rodičov, tak výživné vychádza z 20-násobku životného minima. Práve tu sme chceli zvýšiť celkovú túto sadzbu z 20- na 25-násobok. A taktiež tam bolo aj jedno, ako už teda viem, aj sporné, sporná úprava, ktorá sa týka práve pri utajených pôrodoch a tiež hniezd záchrany. V prípade ak teda, momentálne je úprava taká, že v prípade, ak je dieťa odovzdané do hniezda záchrany alebo tajného pôrodu a teda matka je neznáma, tak úprava považuje toto dieťa za anonymné a ide do adopčného procesu. Bolo pár situácií, v ktorých otec dieťaťa, ktorý s matkou komunikoval, ktorý s matkou komunikoval, vedel teda, že dieťa sa má narodiť, vedel, že matka z rozličných, alebo aj veľmi citlivých situácií, citlivých argumentov sa dieťaťa chce vzdať, tak mal záujem toto dieťa ďalej vychovávať. A je pravda, že v tomto momente ma oslovili niektoré príbehy, ktoré hovorili práve o tom, aby dieťa, o ktoré sa aspoň jeden z rodičov chce starať, aby toto dieťa malo právo poznať svojich rodičov. Vieme, že máme dohovor o právach dieťaťa, dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý hovorí, že dieťa má právo poznať svoj pôvod. Páčila sa mi myšlienka, aby dieťa žilo so svojím biologickým rodičom, aby poznalo, odkiaľ pochádza, ale chápem, že aj táto úprava alebo tento konkrétny jeden paragraf vyvolal takú širšiu spoločenskú diskusiu. Ja som aj zvolala k tejto otázke okrúhly stôl na budúci týždeň, na pondelok myslím, a budem teda veľmi rada, ak sa ho všetci zúčastnení, ktorých sa táto právna otázka dotýka, ak sa ho zúčastnia.
Ďakujem veľmi pekne, teším sa na rozpravu.
|
114.
Ďakujem veľmi pekne a ďakujem za rozpravu vôbec, lebo je pravda, že nevedela som, čo mám čakať, keď sa nikto písomne neprihlásil.
Určite opäť si dám toto, ešte prejdem si to s legislatívou, ale keď som si prechádzala tento zákon s legislatívou NR SR, to neznamená, že tam nebudú limity. Nie je to, že úplne vytiahneme, sú tam sú stále limity, to znamená, že všetko, čo sa bude do tých 124-tisíc, alebo ako teraz, opravte ma, opravte ma, ako ten limit, teraz si ho presne nepamätám, tak vlastne iba na to sa to bude vzťahovať. Nebude to na zákazky veľkého rozmeru, ako je napríklad na slovensko.sk alebo čokoľvek iné, ktoré sú v miliónoch. Čiže na toto sa to nebude vzťahovať. A je pravda, že tento návrh zákona vyšiel z verejného vysokého školstva iba kvôli tomu, lebo mnohí, presne ako ste spomenuli, je to dynamicky rozvíjajúci sektor a niektorí, tí, ktorí vyvinú nejakú novú umelú inteligenciu, nemajú svojich sprostredkovateľov na Slovensku. Čiže to verejné obstarávanie sa potom obstaráva s ľuďmi, ktorí sú mimo Slovenska, čo je tiež také trošičku náročnejšie a treba si tam, no nie som expert na verejné obstarávanie, ale treba tam robiť viacero takých administratívnych úkonov, nemajú svojho sprostredkovateľa na Slovensku. Čiže to bol záujem zákona, nebolo to ani s legislatívou NR SR sme to prechádzali, alebo teda respektíve s legislatívcami, keď sme to prechádzali, tak tam nebol zámysel to, aby to bolo úplne mimo a do akéhokoľvek limitu, ale aby tam bol ten limit stále, len aby sa umožnilo a trošku zjednodušilo v tých menších objemoch zaobstarávať licencie na AI.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.
|
104.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tuto opäť sa jedná o takú krátku úpravu, kedy sa snažíme, aby licencie na, alebo teda aby licencie na využívanie umelej inteligencie mohli ísť nie v štandardnom režime, ale v takom zjednodušenom režime v rámci verejného obstarávania. Cieľom je len to, že momentálne nie ani pri riešení verejného obstarávania AI licencií, ktoré zvyčajne nemajú svojich nejakých zástupcov na Slovensku, tak to verejné obstarávanie je sťažené a reálne sa nám stáva, že sa to objednáva všelijakým, nejakým spôsobom sa snažia zabezpečiť si verejné inštitúcie, konkrétne aj teda verejné vysoké školy, tieto licencie na jednotlivé AI produkty veľmi tak zvláštne.
Takže chceme dať taký jednoznačný impulz pre všetky verejné inštitúcie, ktoré sa snažia využívať AI, že to s AI zavádzaním myslíme vážne, že sa snažíme uľahčiť tento dynamicky sa rozvíjajúci sektor a zabezpečovanie teda AI licencií pre verejný sektor aspoň tým, že zjednodušíme trochu verejné obstarávanie.
Ďakujeme veľmi pekne.
|
102.
Ďakujem veľmi pekne. Nechcem veľmi to naťahovať, ale presne dve poznámky možno len spomeniem.
Prvé, čo sa týka definície jednorodiča. Áno, bolo avizované a viete, že aj takou mojou snahou bolo, aby sa práve do zákona dostalo, že osobitná ochrana a starostlivosť sa venuje osamelým rodičom. Je pravda, že s rozličnými legislatívcami vznikol trošku rozpor, keď navrhovali, že takáto definícia, ak sa dá do jedného zákona, nie je tam priamy dopad na ostatné. Že ostatné zákony si môžu stále toho osamelého rodiča inak trošku prispôsobiť, že aj keď sa to dá do jedného zákona, nie je to stopercentné, že tam bude priamy dopad na iné zákonné normy, lebo každý minister, každý má právo si pre určenie prístupu k službe alebo prístupu k nejakej sociálnej dávke určiť pravidlá. Čiže pokiaľ sa nenájde nejaká celospoločenská zhoda naprieč všetkými ministerstvami na nielen na definícii, ale aj na tej, že ako tá definícia sa potom pretlmočí do tých jednotlivých dávok a prístupu k službám, tak to bude asi trošku náročnejšie.
A čo sa týka toho, že 60 % detí nepoberajú náhradné výživné, áno, a je pravda, že ministerstvo v tomto zatiaľ našlo taký jeden dôvod, a to hlavne, že je dôležitá osveta. Preto vlastne spustilo aj národný program s viacerými, troma neziskovými organizáciami, ktorých snahou je šíriť práve túto osvetu o rozličných možnostiach pomoci pre jednorodičovské domácnosti. A ja som teda veľmi rada, že, presne ako hovoríme, je tam celkový problém, že nemáme ani nejakú databázu jednorodičov a teda cieliť tú sociálnu dávku je trošku náročnejšie. Ale som rada, že aj do tohto programu sa už zapísalo vyše päťitísc jednorodičovských domácností. Tak ale, samozrejme, sme otvorení ďalším návrhom pre druhé čítanie.
Ďakujem veľmi pekne.
|
90.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, pán predsedajúci.
Tento návrh zákona je veľmi krátky, už ako bolo avizované aj na tlačovej besede, aj na niektorých ďalších fórach, tak sa snažíme touto úpravou docieliť jediné, a to zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima, čo je súčasná úprava, na 100 % životného minima dieťaťa, ktorá je v súčasnosti, teda by to vychádzalo necelých 130 eur. Z necelých 40 eur zvýšenie na 130 eur mesačne minimálneho náhradného výživného. Budem vďačná za akúkoľvek rozpravu a tiež za pripomienky.
Ďakujem pekne.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne.
Je pravda, že tento návrh, keď sme predkladali, tak je mi skutočne ľúto, že v takom prvom momente sme sa nepochopili. Je pravda, že tým zámerom nebolo odstaviť zahraničných hodnotiteľov, myslím, že to už bolo viackrát spomenuté cez rozličné, cez rozličné komunikačné kanály. Je zároveň pravda, že tak ako to bolo napísané, tak vždy sa stále hovorí o tom, APVV zodpovedná ako samostatný orgán fungujúci tu už istý čas, viac ako dekádu určite, tak vypisuje výzvy. Väčšinou vypisuje všeobecné výzvy, to vieme. Veľmi málo je tematicky orientovaných. Je to trošku iný systém ako v eurofondoch, kde sa vypíše napríklad tematická výzva na digitalizáciu, alebo na nejakú špeciálnu technológiu. APVV vypíše všeobecnú výzvu, v rámci ktorej akýkoľvek nápad máte, či je to riešenie, ako vyliečiť rakovinu, alebo na druhej strane spektra, ako správne dýchať pri speve, tak môžete si tento návrh predložiť ako svoj vlastný projekt APVV. Nie je to ničím limitované, je to na všetky odbory, vedy a techniky, je to na všetky vedecké nápady, ktoré máme. A takt to bolo už veľmi dlho a je tam menej tých tematických výziev. Čiže v prvom rade, keď sa vypisujú takéto všeobecné výzvy, nastáva trošičku problém, lebo vám príde obrovské množstvo veľmi rozličných tém, veľmi rozličných tém, skutočne od lekárskych, riešenie nejakej kyseliny, až po nejaké umelecké alebo, ako som spomenula, ako správne dýchať pri speve. A vy potrebujete zabezpečiť samozrejme čo najkvalitnejšie hodnotenie každého jedného projektu na veľmi rozličné témy. Samozrejme, že je to náročné.
V tej vedeckej komunite, ja som teda nikdy nemala APVV, ani neplánujem si podať, ale v tej vedeckej komunite si všímame, že rastie veľmi rýchlo dopyt po publikovaní a teda po podávaní si projektov, po získavaní projektov, ale klesá nám záujem posudzovať. Čo je normálne, lebo každý jeden vedec z toho posudzovania veľa nemá. V drvivej väčšine vám príde z Web of Science článok, prosím, posúďte mi pre Review of Regional Policy, posúďte mi tento článok. Nedostanete za to ani euro. Vedci robia posudky častokrát zadarmo, lebo to berú ako svoju zodpovednosť, povinnosť voči komunite vzájomnej vedeckej, aby sme si vzájomne pomáhali. No ale samozrejme tých posudzovaní je čím ďalej, tým viacej, lebo všetci chcú publikovať, všetci chcú mať veľa projektov, podávajú si viacej projektov a teraz ale to posudzovanie naráža na tieto limity. Naráža na limity toho, že v tom našom priestore každý si rozhoduje, okej, koľko posudkov dokážem urobiť na články, na diplomové práce, na habilitačné spisy, na QS rankingy, na projekty, ktorých je stále veľa, eurofondových, teraz bol plán obnovy odolnosti. APVV, VEGA, zahraničné projekty, horizonty. A môžem povedať, že ja mám teda viacero kolegov v zahraničí, s ktorými komunikujem, a oni sa cítia preťažení a vyťažení, rovnako ako naši domáci, lebo tiež sa musia, majú nejaký obmedzený čas, aj obmedzený čas na posudzovanie, rovnako ako obmedzený čas na publikovanie a písanie článkov, a v tom obmedzenom čase na posudzovanie im príde z rozličných, z rozličných smerov žiadosť. A rozhodujú sa, komu dajú tú prioritu. Vedec, ktorý je internacionalizovaný a je zahraničný, bude vždy sa snažiť, aby posudzoval pre editorov top žurnálov, indexovaných v Current Contents Connect. Bude sa vždy snažiť. Lebo aj tí editory si všimnú, či mi ten respondent alebo ten recenzent, keď ho poprosím, či mi odpovie, či je ochotný robiť ten posudok na tú prácu. Rovnako horizonty. Ak vám pristane, ste v európskej databáze evalvátorov a pristane vám nejaký horizont na stole, veľmi dobre si zvážite, že keďže chcete mať horizont, lebo to je prominentné pre vedeckú komunitu, že či to odmietnete alebo to prijmete. A verte tomu, že ten reálny seniorvedec, ktorý má za sebou nejakú vedeckú kariéru, sa bude rozhodovať v prospech toho horizontu, pretože tiež chce tam mať meno. Tiež chce, aby si ho zapísali ako človeka, ktorý odpovedá, ktorý posudzuje, ktorý pomáha tým editorom alebo tým spravovateľom grantov. To je teda taký základný mechanizmus. A je pravda, že ja som vyrastala v tom medzinárodnom prostredí a mám to šťastie, že od roku 2016 som stále bola v horizonte. Jeden som viedla, následne som, to bol EDGE, potom MAGIC, potom Driving Urban Transition, potom WATERFALL, teraz na september nám začína zase ďalší horizont Just Place. A máme tam medzinárodné konzorciá a je pravda, že v tom mojom prostredí sa prirodzene pohybujem medzi medzinárodnými. Ja som nikdy nemala APVV, mala som VEGU, ale pre mňa ako človeka, ktorý chce mať medzinárodné meno, je pre mňa základ publikovať v Current Contents Connect a dostávať horizonty. To je mojou úlohou ako senior výskumníka. Prepáčte, ale tieto menšie granty sú pre mňa tiež len takou, viete, takou pomôckou práve preto, aby sa zaplatil nejaký doktorand za APVV, alebo aby sa pomohlo mladým práve pri doktorandskej škole, pri výchove doktorandov, aby mohli ísť na zahraničnú konferenciu. A v tomto medzinárodnom prostredí teraz momentálne máme doktorandku na MIT pod Scottom Sternom, a v tomto medzinárodnom prostredí si všímam aj, kolega, v tomto Just Place máme Andrésa Rodrígueza a spol. z LSE, London School of Economics, a on viackrát ako editor Economic Geography hovoril, že vieš, koľkokrát ja sa musím prosíkať tým ľuďom, aby mi urobili posudky? Ja viem, že každý je vyčerpaný, ja viem, že nám tu chodí denne stovky a stovky článkov a proste každému jednému, musím to poslať dvom-trom recenzentom, oni mi zamietajú, lebo sú unavení, lebo majú svoje priority, koľko ešte môžu zvládnuť. A tiež veľa sme diskutovali o tomto, že kvalita tých recenzných posudkov a ako zabezpečiť, aby to fungovalo, aby sa nečakalo teraz, keď si podáte APVV horizonty, za šesť mesiacov máte výsledok. Za šesť mesiacov. Tam je to dokonca ešte aj smernicov ošetrené, že do šiestich mesiacov musíte mať výsledok. Naše APVV sa posudzujú viacej. Hľadajú sa, naháňajú sa tí recenzenti a podobne, ale napriek tomu, že je problém so zabezpečovaním posudkov, lebo, bohužiaľ, tí medzinárodní, rovnako ako naši domáci kvalitní, seniorní, ktorí majú skúsenosti, jednoducho tiež majú len obmedzený čas a povedia si, okej, najprv posudzujem Current Contents Connect, potom posudzujem WoS a Scopus, a posudzujem horizonty, a potom všetko, čo mi ešte zvýši čas. Lebo ja ako seniorný nie som zodpovedný, aby som za celý život mal jedno APVV-čko, ale ja ako seniorný som zodpovedný za to, aby moji doktorandi boli v zahraničí, aby som mal horizont a aby som mal CCC-ka, každý rok aspoň jeden. Práve preto je tam ten problém v tej vedeckej komunite, že častokrát si hovoria, kde je tá hranica sfunkčniť a pomôcť niektorým procesom pri tých menších projektoch a zároveň zabezpečiť tú transparentnosť a tú medzinárodnosť toho hodnotenia. Ja, určite nebol, takže ešte raz sa vrátim k tomu, že určite nebolo zámerom obmedziť zahraničných hodnotiteľov a ak to má vyvolávať takéto nepochopenie v tej vedeckej komunite, tuto sme skutočne otvorení. Napísať to tak, aby bolo jasné, že aj pri tých, ktorí sú do tých 200-tisíc, tam sú tie dvere otvorené pre tých zahraničných. Keď teda chceme vypísať výzvu, tak aby to bolo reálne čo najviac funkčné. A určite cieľom každého vysokoškolského prostredia, presne ako pán kolega Paľa, ktorého tiež vítam v školskom výbore, spomenul, je práve tá internacionalizácia. Internacionalizácia aj pri menších projektoch určite, ale môžem vám povedať, že každý senior s rekordom, alebo teda každý senior výskumník, ktorý má za sebou už nejakú svoju vedeckú dráhu, tak v prvom rade bude pozerať na veľké projekty, ktorým cieľom bude si chcieť urobiť meno v horizontiackych schémach, bude si chcieť urobiť meno vo Web of Science, u editorov a ešte Q1 si pozrú, kto je, ktorý má teraz najvyššiu citovanosť, lebo každý vedec žije vlastnými publikáciami. Bohužiaľ nežijeme, vedci, len posudzovaním. Bolo by to krásne, ale to je niečo, čo robíme pre komunitu, preto, lebo si vzájomne seba vážime a preto, lebo to isté chceme, aby oni robili nám. To isté chceme, aby keď my máme nejaký článok, ktorý zašleme do CCC-ka a stojí tam proste, ako mne posledný stál sedem rokov, tak aby sa tam našiel nejaký človek, ktorý je ochotný to zrecenzovať. Tak preto ja tiež, keď mi niečo pristane do schránky, tak odpoviem, urobím ten posudok. Ale každý vedec žije publikáciami, projektami, ten dopyt tam čoraz viac rastie. A je pravda, že v tej vedeckej komunite cítime tlak aj na to vyhodnocovať projekty, zabezpečiť zahraničných hodnotiteľov a zároveň tomu dať, nie úplne ich zaťažiť, lebo verte, že napríklad keď mne dôjde na viacero univerzít, teda dôjdu mi žiadosti na viaceré posudky do WoS-áckych časopisov alebo na WoS-ácke články, k tomu mi dôjde nejaké posudzovanie QS ranking pre viaceré univerzity, tak ja na to pozriem a hovorím, do pixle, a komu dám teraz prioritu? Komu dám prioritu? Lebo reálne vytvárajú sa nové rankingy a nové časopisy a je to, vedec týmto, bohužiaľ, nežije, žije len do istej miery, žije hlavne vlastnými publikáciami, projektami a tvorivou činnosťou.
Takže aspoň takto som sa snažila vysvetliť, prečo vôbec sme sa zamýšľali nad tým vstúpiť do tohto zákona a určiť možno nejakú hranicu, čo sú tie menšie projekty, čo je ten väčší projekt. Viete, ja som v tých horizontoch tam v porovnaní s horizontom tak 200-tisíc akože sa nepovažuje, že to je nejaký veľký projekt, tam je proste ten jeden milión, je taká nejaká základná hranica, alebo 880-tisíc, Twinning, v tom našom Twinningu sme mali 1,026 mil. v prvom, ktorý som viedla, a potom to bolo vždycky 3 milióny, 8 miliónov. Viete, že ako ja, dobre, neviem možno povedať presne vám hranicu, ktorá má byť, či to má byť 200-tisíc, 150-tisíc, 250-tisíc, lebo ja som vyrastala v prostredí inom, ale môžem vám povedať, že si myslím, že v súčasnej vede a výskume musíme trošičku rozviazať aj ruky, smerovať tých mladých do zahraničia, to je určite aj v mojom profesionálnom živote úplne číslo jedna, proste doktorandka, som šťastná, je na MIT, robí so Scottom, je tam na Fulbright-Schumanovi, čo ináč je mi ľúto, že už takéto nejaké mobilitné schémy tiež teraz prežívajú veľmi ťažké obdobie pod novou administratívou, ale akokoľvek v tom internalizačnom pôsobení máme fungovať, len si nemáme zablokovať, aby sme viacej posudzovali a viacej sa báli, že kde nám proste utečie nejaké jedno euro alebo dve eurá. Môžem vám povedať, že aj pri horizonťáckych projektoch sa neposudzuje každé euro. Každý z vás, kto implementoval horizontový projekt, vie, že tam sú 25-percentné režijné náklady, 25 %, ktoré Brusel vôbec nezaujímajú. A potom keď máte teda ešte personálne náklady a ďalšie other direct costs, keď máte do výšky 15 % tých personálnych nákladov, tak ani na tie vám nepozerá. Brusel vždy pri vede a výskume bude pozerať na to, aký je impact, nie na euro. Ja som z toho prekvapená, ako častokrát sa pozeráme na každé jedno, že aby nám neušlo jedno euro, pričom v tej mentalite aj celého programu Horizontu Európa teraz sa, predtým Horizont 2027 rámcový program, tak sa ide iným smerom. Pozerá sa, aké nové myšlienky z neho vznikli, aký nový funkčný útvar vznikol, napríklad HAWC observatórium vzniklo v rámci nášho EDG-u, či ten útvar ďalej žije, či dostal ďalšie projekty, či ten tím žije ďalej, ako je poprepájaný synergicky s ostatnými projektami. To by malo byť zmyslom aj našej vedy a výskumu. Nielen sa báť každého jedného eura, kde nám tečie, ale pozrieť sa, čo naša veda a výskum vytvorila, kam smerujeme. Pre mňa toto je skutočne veľmi taká srdcová záležitosť, pre mňa ako človeka, ktorý miluje tvorivú činnosť a proste tvoril činnosť a písal články, aj keď som bola na materskej, pretože ma to vždycky bavilo, tak je mi veľmi také zvláštne sledovať tieto dva svety, svet Horizontu Európa a myslenia, ako sa implementuje projekt, a svet u nás, kde sa pozerá, že Ježkovi, toto, tu dôjde k nejakej ďalšej slayáde alebo podobne. Asi každý systém sa dá zneužiť, to určite beriem, ale je pravda, že v tej tvorivej činnosti ideme inak, ako ide Európa, ideme inak, ako ide Európa pri implementácii vedecko-výskumných projektov. A to hovorím len zo skúsenosti, lebo ja som teda nemala tie naše slovenské, okrem VEGY, ale mala som vlastne len tie horizonty.
Takže snažila som sa aspoň takto vysvetliť. Zároveň sme otvorení v rámci celého školského výboru aj v rámci nášho kruhu navrhovateľov, otvorení akejkoľvek ďalšej diskusii práve k tomu, ako zlepšiť tú textáciu, aby sme nielen upokojili tú našu verejnosť, ale aby sme našli tú správnu textáciu, ktorá bude jednoznačná, povie, že áno, tí zahraniční tam majú zostať.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli a prepáčte, že som zobrala toľko času.
|