Ďakujem za slovo. Ja budem kratučko hovoriť, nemusíte odchádzať, naozaj to nechcem zbytočne zdržiavať. Chcela by som iba upozorniť na to, že v druhom čítaní bol prijatý pozmeňujúci návrh ktorý zásadne mení filozofiu duševného vlastníctva a patentového práva. A zároveň ide priamo proti jednej z reforiem plánu obnovy. A myslím, že je dôležité aby to tu odznelo. Je to kľúčová oblasť pre celú konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá raz môže rozhodnúť o tom, že či budeme inovatívna konkurencieschopná krajina alebo upadajúca krajina.
Je to nad ráme samotného vysokoškolského zákona. Vstupuje sa do viacerých nových zákonov, vrátane teda patentového zákona. A podstatné je, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nebol vopred konzultovaný s kľúčovými partnermi, vraj s niektorými áno, nevieme s ktorými, ale s mnohými kľúčovými. To sú univerzity, ktoré hovoria, že s týmto nesúhlasia. To je Slovenská akadémia vied, ktorej sa tu úplne najviac dotkne, ktorá toto nepodporila. Zároveň tento zákon prinesie mnohé problémy pre prax a pozdravujem všetkých, ktorí ho budú musieť interpretovať na vysokých školách, pretože preklápa patentové právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých škôl, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné, čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu míľniku z plánu obnovy a teda ohrozenie finančných zdrojov z plánu obnovy, pretože v komponente, ktorý bol zameraný na financovanie vedy, výskumu a inovácií, bola komponent 9 reforma 2, kde sa transformovala Slovenská akadémia vied, pred piatimi rokmi bol prijatý zákon, kde prešla Slovenská akadémia vied na VVI-čka, výskumné verejné inštitúcie, práve preto, aby mohli narábať so svojimi patentmi, práve preto, aby mali, vedeli to využívať v spolupráci so súkromným sektorom. A teraz tento zákon hovorí, že už nie akadémia bude mať patenty, ale takzvane defaultne, čiže automaticky to prejde na zamestnancov, ktorí ale často nebudú mať poplatky na patentové známky a vznikne tam množstvo ďalších problémov.
Čiže máme dôvodné obavy, že tuto dochádza k zvráteniu míľnika, lebo to ide presne proti tej reforme a prinesie to množstvo aplikačných problémov pre prax.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo. Ja budem kratučko hovoriť, nemusíte odchádzať, naozaj to nechcem zbytočne zdržiavať. Chcela by som iba upozorniť na to, že v druhom čítaní bol prijatý pozmeňujúci návrh ktorý zásadne mení filozofiu duševného vlastníctva a patentového práva. A zároveň ide priamo proti jednej z reforiem plánu obnovy. A myslím, že je dôležité aby to tu odznelo. Je to kľúčová oblasť pre celú konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá raz môže rozhodnúť o tom, že či budeme inovatívna konkurencieschopná krajina alebo upadajúca krajina.
Je to nad ráme samotného vysokoškolského zákona. Vstupuje sa do viacerých nových zákonov, vrátane teda patentového zákona. A podstatné je, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nebol vopred konzultovaný s kľúčovými partnermi, vraj s niektorými áno, nevieme s ktorými, ale s mnohými kľúčovými. To sú univerzity, ktoré hovoria, že s týmto nesúhlasia. To je Slovenská akadémia vied, ktorej sa tu úplne najviac dotkne, ktorá toto nepodporila. Zároveň tento zákon prinesie mnohé problémy pre prax a pozdravujem všetkých, ktorí ho budú musieť interpretovať na vysokých školách, pretože preklápa patentové právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých škôl, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné, čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu míľniku z plánu obnovy a teda ohrozenie finančných zdrojov z plánu obnovy, pretože v komponente, ktorý bol zameraný na financovanie vedy, výskumu a inovácií, bola komponent 9 reforma 2, kde sa transformovala Slovenská akadémia vied, pred piatimi rokmi bol prijatý zákon, kde prešla Slovenská akadémia vied na VVI-čka, výskumné verejné inštitúcie, práve preto, aby mohli narábať so svojimi patentmi, práve preto, aby mali, vedeli to využívať v spolupráci so súkromným sektorom. A teraz tento zákon hovorí, že už nie akadémia bude mať patenty, ale takzvane defaultne, čiže automaticky to prejde na zamestnancov, ktorí ale často nebudú mať poplatky na patentové známky a vznikne tam množstvo ďalších problémov.
Čiže máme dôvodné obavy, že tuto dochádza k zvráteniu míľnika, lebo to ide presne proti tej reforme a prinesie to množstvo aplikačných problémov pre prax.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo. Ja budem kratučko hovoriť, nemusíte odchádzať, naozaj to nechcem zbytočne zdržiavať. Chcela by som iba upozorniť na to, že v druhom čítaní bol prijatý pozmeňujúci návrh ktorý zásadne mení filozofiu duševného vlastníctva a patentového práva. A zároveň ide priamo proti jednej z reforiem plánu obnovy. A myslím, že je dôležité aby to tu odznelo. Je to kľúčová oblasť pre celú konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá raz môže rozhodnúť o tom, že či budeme inovatívna konkurencieschopná krajina alebo upadajúca krajina.
Je to nad ráme samotného vysokoškolského zákona. Vstupuje sa do viacerých nových zákonov, vrátane teda patentového zákona. A podstatné je, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nebol vopred konzultovaný s kľúčovými partnermi, vraj s niektorými áno, nevieme s ktorými, ale s mnohými kľúčovými. To sú univerzity, ktoré hovoria, že s týmto nesúhlasia. To je Slovenská akadémia vied, ktorej sa tu úplne najviac dotkne, ktorá toto nepodporila. Zároveň tento zákon prinesie mnohé problémy pre prax a pozdravujem všetkých, ktorí ho budú musieť interpretovať na vysokých školách, pretože preklápa patentové právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých škôl, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné, čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu míľniku z plánu obnovy a teda ohrozenie finančných zdrojov z plánu obnovy, pretože v komponente, ktorý bol zameraný na financovanie vedy, výskumu a inovácií, bola komponent 9 reforma 2, kde sa transformovala Slovenská akadémia vied, pred piatimi rokmi bol prijatý zákon, kde prešla Slovenská akadémia vied na VVI-čka, výskumné verejné inštitúcie, práve preto, aby mohli narábať so svojimi patentmi, práve preto, aby mali, vedeli to využívať v spolupráci so súkromným sektorom. A teraz tento zákon hovorí, že už nie akadémia bude mať patenty, ale takzvane defaultne, čiže automaticky to prejde na zamestnancov, ktorí ale často nebudú mať poplatky na patentové známky a vznikne tam množstvo ďalších problémov.
Čiže máme dôvodné obavy, že tuto dochádza k zvráteniu míľnika, lebo to ide presne proti tej reforme a prinesie to množstvo aplikačných problémov pre prax.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo. Ja budem kratučko hovoriť, nemusíte odchádzať, naozaj to nechcem zbytočne zdržiavať. Chcela by som iba upozorniť na to, že v druhom čítaní bol prijatý pozmeňujúci návrh ktorý zásadne mení filozofiu duševného vlastníctva a patentového práva. A zároveň ide priamo proti jednej z reforiem plánu obnovy. A myslím, že je dôležité aby to tu odznelo. Je to kľúčová oblasť pre celú konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá raz môže rozhodnúť o tom, že či budeme inovatívna konkurencieschopná krajina alebo upadajúca krajina.
Je to nad ráme samotného vysokoškolského zákona. Vstupuje sa do viacerých nových zákonov, vrátane teda patentového zákona. A podstatné je, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nebol vopred konzultovaný s kľúčovými partnermi, vraj s niektorými áno, nevieme s ktorými, ale s mnohými kľúčovými. To sú univerzity, ktoré hovoria, že s týmto nesúhlasia. To je Slovenská akadémia vied, ktorej sa tu úplne najviac dotkne, ktorá toto nepodporila. Zároveň tento zákon prinesie mnohé problémy pre prax a pozdravujem všetkých, ktorí ho budú musieť interpretovať na vysokých školách, pretože preklápa patentové právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu právo aj na autorské právo. A zahŕňa to na všetkých zamestnancov vysokých škôl, nie iba tých výskumno-vývojových. To znamená, že to prinesie množstvo problémov v interpretácii a v praxi. A teda podstatné, čo by tu malo zaznieť v tomto pléne, že sú dôvodné obavy, že tu dochádza k zvráteniu míľniku z plánu obnovy a teda ohrozenie finančných zdrojov z plánu obnovy, pretože v komponente, ktorý bol zameraný na financovanie vedy, výskumu a inovácií, bola komponent 9 reforma 2, kde sa transformovala Slovenská akadémia vied, pred piatimi rokmi bol prijatý zákon, kde prešla Slovenská akadémia vied na VVI-čka, výskumné verejné inštitúcie, práve preto, aby mohli narábať so svojimi patentmi, práve preto, aby mali, vedeli to využívať v spolupráci so súkromným sektorom. A teraz tento zákon hovorí, že už nie akadémia bude mať patenty, ale takzvane defaultne, čiže automaticky to prejde na zamestnancov, ktorí ale často nebudú mať poplatky na patentové známky a vznikne tam množstvo ďalších problémov.
Čiže máme dôvodné obavy, že tuto dochádza k zvráteniu míľnika, lebo to ide presne proti tej reforme a prinesie to množstvo aplikačných problémov pre prax.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za reakcie. A ešte som si uvedomila, že som sa potom zabudla v rozprave vrátiť k tej kategórii dohoda. To je teda kategória neštátne školy, ktoré aj môžu poberať školné aj si môžu vyberať deti, ale budú mať tzv. nejaký verejný prospešný ešte ďalší cieľ, na základe ktorého uzavrú dohodu. Ja to nazývam, to je ten ľudský faktor v tom celom. Lebo keď aj škola už nejako prejde cez všetky tie formálne pravidlá, tak potom ešte bude možnosť prísť na ministerstvo a povedať, ale my robíme takú super robotu v tejto oblasti a uzavrime dohodu a ešte si vyjednáme nejaké iné pravidlá. A ja rozumiem, že ten ľudský faktor tam má akoby zachrániť niektoré situácie, no a ľudský faktor je potom vždy taký, že nikdy nevieme, ktorá škola si čo presne vyjedná s ktorým ministrom, alebo s kým, kto práve bude to ministerstvo zastupovať. Čiže keď aj v tom celom ešte legislatívnom chaose nejako sa tie školy usporiadajú, tak potom ešte budú tie, ktoré si vlastne na základe tej dohody vyjednajú trošku iné podmienky, ako tie, ktoré tú dohodu nemajú. A to sú pre mňa tie najväčšie obavy, že nakoniec naozaj to bude veľa rôznych kategórií bez toho, aby sa naplnil ten základný zámer toho, že to má byť spravodlivé a transparentné pre všetkých.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.
|
129.
Ďakujem a ďakujem kolegyni Kosovej za teda prečítanie, tuším, už posledného z našich pozmeňovákov, ale teda je to celkom náročné to tu čítať nahlas v pléne.
Ja by som sa tiež chcela zamerať na podobnú tému ako predrečník Horecký. Áno, viac sa teraz vo verejnom priestore hovorí o tom, že je potrebné, aby deti aj z generačnej chudoby navštevovali deti školu spolu s deťmi z, nazvem to, strednej vrstvy a objavujú sa na to rôzne názory. My plne podporujeme aj snahu ministerstva školstva viacej priniesť nejaké desegregačné opatrenia a naozaj dbať na to, aby deti mali miesto v škole. Zároveň však vnímam ako nesmierne dôležité, aby to išlo ruka v ruke s podporou pre tie školy. A toto adresujem pánovi ministrovi, myslím si, že toto je niečo, čo zatiaľ ten balík zákonov dostatočne neobsahuje a ja viem, že to nie sú iba legislatívne veci, ono do veľkej miery sú to finančné, napríklad či príspevok na SZP naďalej bude natoľko symbolický ako doteraz, alebo či sa podarí mu dať nejakú väčšiu váhu, či pri prideľovaní podporných profesií vlastne cez príspevok na podporné opatrenia, či sa tam viacej zohľadní to, že sú na škole aj deti so SZP. Myslím si, že je potrebné aj na toto sa zamerať práve preto, aby v konečnom dôsledku, keď aj sa nám podarí tie deti dostať na nesegregované školy, aby tam mali dostatočnú podporu. Čiže podporujeme v tomto zmysle tie zákony, ale myslíme aj na to, čo bude nevyhnutné, aby to potom fungovalo.
Ďakujem.
|
89.
Ďakujem. Pán podpredseda, pán poslanec, pán rektor Habánik, môžeme spolu, samozrejme, nesúhlasiť, ale naozaj neobviňujte náš návrh, a že by bol nedemokratický, lebo to nie je pravda. Vysokoškolský zákon teraz neumožňuje členom správnej rady kumuláciu funkcií s poslancom a členom vlády a my navrhujeme, aby to isté platilo aj pre rektorov a určite to nie je v rozpore s ústavou. Ja s vami súhlasím, že nech tu sedí pokojne množstvo ľudí, ktorí majú skúsenosť z vysokoškolského prostredia, ktorí učili na vysokej škole, ktorí boli lekári a neviem, čo ďalšie. Ja som presvedčená, že nemajú sedieť naraz na viacerých stoličkách, lebo to zhoršuje ten výkon. A nielen preto, lebo aj váš čas má iba 24 hodín, tieto, to nie je to najdôležitejšie, ale to, že dochádza implicitne ku konfliktom záujmov. Čiže o tomto sme hlboko presvedčení. Môžte sa nami nesúhlasiť, veď to je samozrejmé, ja, mne je jasné, že to svojím spôsobom beriete osobne, lebo keby to náhodou prešlo, tak vy by ste si museli vybrať jednu z tých stoličiek, ale pre mňa to nie je osobná vec, pre mňa je to o tom, že si myslím, že takáto kumulácia funkcií nemá nastávať a bolo by to v súlade aj s ústavou.
Ďakujem.
|
85.
Ďakujem za slovo. Tak posúvame sa k druhému balíku školských zákonov dneska a ja budem v tejto rozprave sa zameriavať na nový vysokoškolský zákon.
Ako sme uviedli aj v prvom čítaní, za Progresívne Slovensko považujeme tento zákon na to, že sa takýmto akoby, takto predkladá úplne nový zákon, predovšetkým za zbytočné, a to je aj dôvod, prečo, prečo neplánujeme ho podporiť. Ten zákon je z veľkej časti prepísaný ten pôvodný, čo veď, veď tak býva. Zároveň ale potom je také úsmevné, keď je prezentovaný ako nástroj, ktorý sa snažil menej byrokracie. No už samé osebe predkladanie nového zákona v takom, na ktorý sa odvoláva toľko potom vnútorných materiálov, usmernení, štatútov, neviem, čoho všetkého, všetkých vysokých škôl, toto samé osebe v prvom rade bude jedna ďalšia byrokratická záťaž pre tie vysoké školy a spomínam to aj v kontexte toho, že jedna z vecí, ktoré veľmi veľa počúvame od zamestnancov vysokých škôl, je práve tá preťaženosť byrokraciou. Po obrovitánskom kole akreditácie, kedy naozaj pomaly dodávkami tie štósy papierov posielali cez to, že vlastne práca na vysokej škole je neustály kolotoč grantov, pretože ten základný, základný plat je relatívne nízky a prakticky všetci zamestnanci vlastne do toho neustále žiadajú ďalšie a ďalšie granty, často vôbec na to, aby, aby mali na papiere a toner, aby si mohli tlačiť. Čiže naozaj akoby jedna z prvých vecí, ktoré keď sme sa pýtali ľudí pracujúcich vo vysokoškolskom prostredí, tak nám povedali, že to je zbytočné, akurát budeme prepisovať štatúty.
Samozrejme niekedy nový zákon treba. Vieme, že tento zákon bol veľakrát novelizovaný podobne ako školský zákon a má to zmysel vtedy, keď naozaj sa prináša niečo zásadne nové, niečo, čo to prostredie, v tomto prípade vysokoškolské prostredie by naozaj niekde výrazne posunulo. Ale to v tomto zákone nevidíme.
Sú tam dve také z nášho pohľadu podstatné a pozitívne veci, ktoré, ktoré sme radi, že sa zavádzajú, lebo naozaj akoby reagujú na dnešnú dobu, a to je možnosť vlastne záverečnej stáže namiesto záverečnej práce. Aj tu musím povedať, že je pomerne nezrozumiteľný ten zákon, keď sa naozaj človek pozrie iba na text zákona, ale teda rozumieme tomu tak, že niektoré školy naďalej budú mať, budú trvať na záverečnej práci, pokiaľ to má zmysel v súlade s tým zameraním štúdia. Niektoré dajú študentom na výber medzi, medzi stážou a prácou a je pravda, že obzvlášť v dobe ChatGPT a inej umelej inteligencie má zmysel, aby sme nenútili študentov písať. Ako na niektorých odboroch, ja som z humanitných vied, sociálno-vedných, tam si myslím, že to má zmysel a má to zmysel, keď je to robené poctivo, ale nemá to zmysel, pokiaľ by to malo byť iba niečo na odfajknutie si a naozaj akoby ten, tá váha slova sa dosť devalvuje prostredníctvom, prostredníctvom umelej inteligencie. Čiže toto je akoby sama osebe vec, ktorú, ktorú oceňujeme. A druhé také je to zavádzanie mikroosvedčenia a vlastne krátkych terciérnych programov, ktoré majú umožniť aj flexibilnejšiu prípravu na trh práce. Taktiež sa tým vlastne reaguje na 21. storočie, v ktorom už málokto má to, že by skončil jedno vzdelávanie a potom celý život robil tú istú prácu, lebo takmer čokoľvek robíme, tak vlastne v priebehu každý pár rokov sa nám tie, ten technologický pokrok a tie nástroje tak rýchlo menia, že aj tie profesijné dráhy sa stávajú tak rozmanitejšie a menej lineárne, že naozaj dáva zmysel, aby aj tie univerzity boli viacej zapojené aj do týchto krátkych programov.
Ale myslíme si, že tieto dve veci, tieto dve oblasti pokojne mohli ísť ako novelou a nebolo na to nutné ísť úplne, úplne novým zákonom, ktorý síce do veľkej miery prepísal ten pôvodný, akurát ho ešte viacej rozšíril a nafúkol. No a to nafúknutie je práve to, kde často prináša zbytočný mikromanažment, zbytočné zasahovanie do toho prostredia tých vysokých škôl.
My sme s kolegyňou Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, v ktorom sme sa zamerali aspoň na niektoré také z nášho pohľadu najvypuklejšie veci, a napríklad aj sa snažíme odstraňovať ten mikromanažment v niektorých témach. Jednou takouto témou je povinnosť univerzity vylúčiť študenta za to, že dvakrát neúspešne absolvoval povinný predmet. No myslíme si, že, a myslím, že sa to vzťahuje dokonca aj na povinne voliteľné predmety. Tak myslíme si, že toto naozaj je niečo, čo má byť v kompetencii vysokej školy, aby si stanovili, koľko nechajú študentov opakovať nejaký predmet, prípadne či nechajú toho študenta si vybrať úplne iný predmet, keď tento mu ani na druhýkrát nesadol, a naozaj to nie je niečo, čo by im musel určovať zákon ako v tomto. A takých vecí by sme tam našli viacero. Týka sa to napríklad aj uznávania kreditov zo zahraničia. Znovu, nechajme v týchto veciach tú kompetenciu tým vysokým školám, nech si to nastavia ako potrebujú. Naozaj tuto sa nám zdá, že sa povedalo, že musí byť nový zákon, aby teda bola čiarka, a potom sa to ešte začalo nafukovať a nafukovať.
To, na čo sa tiež zameriavame v našom pozmeňujúcom návrhu, pozmeňujúcom a doplňujúcom, ktorý teda na záver prečítam, súvisí s riadením vysokých škôl a zavádzame alebo teda navrhujeme tam dve úpravy, a tú jednu som už avizovala vo faktickej poznámke, lebo teda nečakane mi pani predsedníčka Puškárová v tom veľmi nahrala, je štandardné, že na čele verejných inštitúcií, do ktorých sú nejakým spôsobom volení, je volená tá hlava, či je to prezident alebo rektor, alebo predseda Matice slovenskej, že tam ten človek má byť najviac dve funkčné obdobia. Je to istý štandard v demokratických spoločnostiach na to, aby mohlo dochádzať ku generačnej výmene, na to, aby aj vlastne tí ďalší, ktorí nejakým spôsobom kariérne postupujú, mali víziu, že sa dostanú, dostanú na vrchol, na to, aby tam nedochádzalo k prehnanej personalizácii moci. A toto nie je osobné proti nikomu, kto už je povedzme tretie obdobie rektor. Vnímame to naozaj ako systémovú vec. My celkovo v PS-ku nijako výrazne nepodporujeme kumuláciu funkcií. Myslíme si, že v tejto krajine je dosť šikovných ľudí na to, aby si každý vybral tú jednu vec, ktorú chce naozaj robiť poriadne a do tých iných stoličiek pustil aj niekoho iného a obzvlášť v tejto veci sa nám dá, že niekoľko rokov tu fungovali dve funkčné obdobia pre rektorov a tak by to aj malo byť. Zmenilo sa to na poslanecký návrh, ktorý sem do pléna priniesol pán poslanec Lučanský pri poslednej novele vysokoškolského zákona a tento zákon to iba okopíroval. My navrhujeme, aby sa to vrátilo ku dvom a navrhujeme to aj pre rektorov, aj pre dekanov, lebo to považujeme za súčasť tej demokratizácie vysokých škôl a tej, toho tlaku na kvalitu riadenia. Vedú sa veľa, vedie sa veľa diskusií naprieč odbornou verejnosťou, niekedy aj politickou verejnosťou, že ako zlepšiť naše vysokoškolské prostredie, akými nástrojmi posunúť tie vysoké školy. Sme presvedčení, že kľúčoví v tom sú tí, ktorí sú v tých riadiacich pozíciách. A toto vnímame ako jeden z nástrojov k tomu, aby sa to prostredie zlepšilo.
Zároveň navrhujeme, a to znovu súvisí s tou zbytočnou kumuláciou funkcií, navrhujeme, aby pre rektora vysokých škôl platili, alebo rektorky, platilo to, čo platí aj pre členov správnej rady, a to je, aby tam nemohlo dôjsť ku kumulácii s tým, že ten človek zároveň pôsobí cez politickú stranu v nejakej volenej politickej funkcii. A znovu, to nie je osobný útok na niekoho konkrétneho, ale naozaj sme presvedčení, že tak ako vysoké školy majú byť apolitické prostredie, tak obzvlášť to platí od vrcholu tých inštitúcií a naozaj nepovažujeme za správne, aby niekto, kto má možnosť vo vysokej funkcii riadiť vysokú školu, aby zároveň bol aktívny v politike ako člen politickej strany. Toto obmedzenie a ešte ďalšie prísnejšie obmedzenia platia pre členov správnej rady, ktorí majú nejakým spôsobom akoby dozerať na tú univerzitu, pričom títo ľudia sú, majú oveľa menší vplyv na fungovanie tej univerzity a zároveň sú to ľudia, ktorí majú ešte aj iné zamestnanie, čiže niekto by si mohol povedať, že veď obmedzujeme ich z toho ich iného živobytia, tak o to viac by to malo platiť pre človeka, ktorý je na vrchole tej univerzity.
Pozmeňujúci návrh potom máme ešte k oblasti tvorivého voľna, čo je jedna z tých vecí, ktoré myslíme si, že principiálne je správna, že je zavedená do školského, do vysokoškolského zákona, lebo naozaj vysokoškolská práca je predovšetkým tvorivá práca, kde je nevyhnutné pravidelne vedieť načerpať inšpiráciu aj do ďalšej vedeckej činnosti, aj do ďalšej pedagogickej činnosti. A považujeme za správne, že sa tam vytvára právny nárok na maximálne šesť mesiacov v, raz za sedem rokov. Zároveň ale upozorňujeme, že aj mnohé zahraničné štúdie ukazujú, že tých šesť mesiacov je v podstate minimum na to, aby človek naozaj akoby začal nejaký nový projekt počas toho tvorivého voľna, lebo aby to naozaj akoby prinieslo ten efekt. Čiže dopĺňame tam, aby univerzita mala možnosť to ešte tej, na základe tohto zákona predĺžiť prípadne až do 12 mesiacov, pokiaľ uzná za vhodné. Tých druhých šesť mesiacov už nechávame v kompetencii vysokej školy, samozrejme, je to vždy aj otázka financií, ale pokiaľ si tá škola povie, že v tom vidí význam, nech má ten zamestnanec možnosť zažiadať si až, až po ten rok.
Toto, tieto pozmeňujúce návrhy predkladáme ešte k zákonu samotnému, tak, ako prišiel do druhého čítania. No a potom na školský výbor prišiel obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý tam mnohé veci znovu mení a okrem iného prináša úplne novú oblasť, a to je zmenu v práve duševného vlastníctva, vlastníctva a patentov. A tuto máme zásadné výhrady k tomu, že takáto vážna zmena je predložená cez pozmeňujúci návrh. Naozaj sa tu bavíme o niekoľkých dňoch medzi tým, že najprv ten pozmeňujúci návrh dostali iba členovia výboru v piatok, rokovalo sa o ňom v pondelok. Vlastne do spoločnej správy výboru, kedy, predvčerom, tuším, sme mali gestorský výbor, kedy to teda bolo zverejnené, a dneska vlastne už, už prebehne rokovanie, v utorok sa bude hlasovať. Ja viem, že argument pána ministra je, že bol komunikovaný a vraj bol rokovaný. Áno, ale keď vy na ministerstve sa rozhodnete, s kým chcete rokovať a komu to budete komunikovať, tak vždy je to iba časť tej odbornej verejnosti. Na to má byť medzirezortné pripomienkové konanie, aby, za prvé, k tomu mali prístup všetci a, za druhé, tam bol dostatok času na to. A dostávame zo všetkých strán reakcie, že s mnohými, ktorých sa to priamo týka alebo ktorí sa tomu odborne venujú, toto vopred komunikované nebolo, zostali absolútne zaskočení a majú zásadné výhrady k tomu, čo sa tu zavádza. A áno, my, potrebujeme v tejto krajine zlepšiť vedecké prostredie, lenže tuto sa nám zdá, že vyťahujete jednu čerešničku z nejakej inej krajiny, kde to funguje, a myslíte si, že automaticky vrastie aj u nás. A práve tuto čítame toľko varovaní a výhrad o tom, že toto samé osebe fungovať nebude, že som naozaj presvedčená, že toto mal, má prejsť MPK pred tým, ako to bude schvaľovať Národná rada. Je to niečo, čo aj tuto v úvodnom slove to pán minister povedal, že to bolo inšpirované Švédskom a možno Veľkou Britániou a niektorými ďalšími krajinami, lenže to sú krajiny, ktoré majú úplne iný systém podpory vedy. Jednoducho u nás ten systém je veľmi slabý a ešte keď vlastne ten, v celom tom procese, kedy z verejných financií, čo je z financií nás všetkých, univerzity alebo Slovenská akadémia vied, venujú do toho výskumu, tak naozaj to, že nakoniec jeden človek vezme ten patent a možno bez finančných zdrojov na ďalšie rozvinutie, bez možno právnej podpory, toto nám nijako nezaručí, že v konečnom dôsledku to pomôže nášmu vedeckému prostrediu. Skôr ešte môže hroziť napríklad rýchly predaj tých patentov zahraničným firmám, pretože jednotlivec vždy skôr potrebuje rýchlejšie niečo speňažiť akoby inštitúcia možno mohla nejakú dlhodobú stratégiu na to mať. A naozaj je tam akoby množstvo právnych otázok a otázok aj motivácie na strane tých inštitúcií, ktoré tuto nie sú zodpovedané a ku ktorým čítame množstvo a množstvo výhrad.
Čiže naozaj táto zmena mala prejsť a má prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. My nevieme dať pozmeňovák k pozmeňováku. Čiže my nevieme túto vec navrhnúť, aby sa stiahla, ale jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby sa o tomto v takejto rýchlosti schvaľovalo, keď tie dopady môžu byť veľmi závažné a v konečnom dôsledku nám to ešte viac môže zhoršiť to prostredie, v ktorom aspoň teraz nejakí ľudia sa postupne snažia vytvoriť akoby podpornú, podporujúce prostredie pre vedu.
Dobre, dneska je dlhý deň, čiže za nás jednoznačné zhodnotenie, tento zákon považujeme predovšetkým za zbytočný, nevidíme dôvod ho podporovať. Priniesli sme pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme niektoré veci buď vylepšiť v tomto zákone, alebo doplniť to, čo my by sme považovali za naozaj prospešné. A nesúhlasíme s tým pozmeňujúcim návrhom toho, aby sa takto narýchlo menili, menili patenty.
Ďakujem a idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznám... jaj, pardon, idete čítať. Poprosím technikov, aby zastavili čas.
Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysokoškolský zákon, tlač 924.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 20 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
„(9) Funkcia rektora je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka.”. Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18.
2. V čl. I § 20 ods. 11 sa za slovo „troch” nahrádza slovo, slovom „dvoch”.
3. V čl. I § 33 ods. 2 sa slovo, sa slovo „troch” nahrádza slovom „dvoch”.
4. V čl. I § 50 ods. 11 znie:
„(11) Vysoká škola poskytne tvorivé voľno na základe žiadosti zamestnanca na obdobie jeden až šesť mesiacov, ak tomu nebránia závažné okolnosti týkajúce sa plnenia úloh vysokej školy. Vysoká škola môže poskytnúť na základe žiadosti zamestnanca tvorivé voľno aj na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, a to najviac na 12 mesiacov. Tvorivé voľno vysoká škola poskytuje raz za sedem rokov. Počas tvorivého voľna patrí vysokoškolskému učiteľovi funkčný plat znížený najviac o 40 %.”
5. V čl. I § 79 ods. 4 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie povinného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
6. V čl. I § 79 ods. 5 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
7. V čl. I § 81 ods. 7 sa slová „povinné predmety a povinne voliteľné predmety” nahrádzajú slovami „povinné predmety, povinne voliteľné predmety alebo voliteľné predmety”
8. V čl. I § 145 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Funkčné obdobia plynúce podľa doterajších právnych predpisov zostávajú nedotknuté.”.
Ďakujem, skončila som.
|
78.
Ďakujem. Prosím o výklad, pán predseda, či Národná rada môže hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec, ktorý nie je predkladateľ, vzhľadom na to, že § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený, podľa verejne dostupných informácií na stránke NR SR je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Romana Michelka a Ľubice Laššákovej, nie pani Pauly Puškárovej, ktorá ho predniesla.
Ďakujem.
|
62.
Ďakujem za slovo.
Tak teda vidíme, že ani tento legislatívny proces sa nezaobišiel bez prílepkov. Tak mrzí ma, neviem, či si pani predsedníčka niekde vytiahla krátku zápalku, že práve na ňu to padlo. No, dobre, tak mali sme tu zákon o odbornom vzdelávaní, teraz zrazu sa nám k tomu prilepili zmeny ohľadom Matice slovenskej. Ja ich obsahovo neviem posúdiť, ale teda, samozrejme, prílepky by sa prilepovať nemali. To predpokladám, že si tu znovu zopakujeme takú tú procedúru o námietke pána predsedu Rašiho a potom väčšina odschvaľuje, že ale teda, že môžeme prílepky lebo väčšina je nad rokovacím poriadkom a potom sa vám to schváli.
Ja by som, ale jedna vec ma teda potešila z toho, čo tu odznelo, lebo bolo tu, mení sa teda aj, ak som dobre zachytila, aj dozorná rada Matice slovenskej, aj pozícia riaditeľa alebo riaditeľky Matice slovenskej a bolo tam uvedené, že sa navrhujú dve funkčné obdobia, čo je taký asi štandard pre verejné inštitúcie. Tak celkom pekne ste mi nahrali, lebo po tomto prídeme k vysokoškolskému zákonu, kde my budeme hovoriť o tom, že navrhujeme dve funkčné obdobia aj pre rektorov. Lebo si myslíme, že tak ako Matica slovenská, aj rektori by mali mať dve funkčné obdobia. Tak viac sa k tomu asi nedá povedať.
Ďakujem.
|
24.
Ďakujem za reakcie kolegov z opozície. Začnem tým individuálnym vzdelávaním. Áno, pozrela som si to, to od augusta do decembra platí pre predškolákov, napriek tomu si myslím, že je veľmi otázne, prečo to neplatí pre deti na základnej škole, ale zrazu to platí pre ten jeden ročník predškolácky. Aj tuto si myslím, že to nedáva zmysel a že by sa to pokojne mohlo zjednotiť v tom, že keď sú dôvody na domáce vzdelávanie, nech si tí rodičia zažiadajú kedykoľvek.
Druhé by som reagovala na tie deti cukrovkárov, lebo to je ďalšia presne taká skupina, ktorá potrebuje špecifický typ podpory. Jednoducho niektoré tie deti, nie všetky, aj podľa ako majú nastavenú liečbu, ale potrebujú, aby tam bol zdravotnícky personál na tej škole, a to je znovu niečo, kde si myslím, že my potrebujeme posilniť ten regionálny princíp poskytovania tých podporných opatrení, a to je aj to, k čomu sa vzťahuje ten môj pozmeňujúci návrh. Posilníme tie regionálne úrady školskej správy v tom, aby ony mali tú zodpovednosť. Ony by tam mali mať zoznam škôl, kde majú zdravotníckeho pracovníka, kde majú tú bezbariérovosť a nech ony majú tú zodpovednosť spolu s rodičmi potom nájsť školu.
A možno posledná poznámka, ja som to tak, áno, nadnesene nazvala kvalifikačný predpoklad pre rodiča, to, samozrejme, tak nie je, lebo rodičia zostávajú rodičmi aj po tom, ako dieťa nastúpi do materskej školy. Ja som neprestala byť mama v momente, ako moje deti nastúpili do materskej školy a na to nemusím mať kvalifikačné predpoklady, samozrejme, som tou mamou stále. Otázka je, nakoľko už sa vtiahne aj ten štát.
|
12.
Dobré ráno všetkým.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Ja by som ako prvé rada reagovala na ten proces a na to, čo tu práve odznelo od pána, pána predsedu Rašiho. Áno, vy ste si odhlasovali, že sa tu bude v pléne rokovať aj po polnoci a vy ste to interpretovali nakoniec tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dám vám procedurálny návrh, pretože som povinný vás vypnúť, keďže sa odchyľujete od prerokovávanej veci. Takže vyjadrite sa k téme a potom vám dám procedurálny návrh, keď sa prihlásite, aby ste reagovali na mňa, pretože ja som nehovoril o obsahu zákona. Takže venujte sa zákonu a keď skončíte, si dáte po faktických procedurálny a dám vám slovo a môžeme sa o tom porozprávať.
Nech sa páči, ku školským zákonom.
Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ja nedávam procedurálny návrh, ja komentujem, že sme včera o školskom návrhu rokovali do polnoci, lebo väčšina v tejto Národnej rade si úplne netradične schválila rokovanie do polnoci. Považujem to za neúctivé. Považujem to za neúctivé predovšetkým k všetkým učiteľom a k všetkým, ktorí pracujú v školstve, a tieto zákony sa ich bytostne dotýkajú a vy ste spôsobili to, že sa tu o nich rokovalo hlboko v noci. Považujem to za neúctivé a minimálne si vyprosujem, aby som to mohla v tomto pléne povedať, lebo to súvisí so zákonom, o ktorom teraz rokujeme. (Potlesk.)
Dobre, tak teda k veci. Tiež patrím medzi tých ľudí, ktorých môžete zobudiť aj o polnoci, budem hovoriť o školskom zákone, nemám s tým problém, ale myslím si, že je to neúctivé ku každému, kto túto debatu chce sledovať.
Nachádzame sa teda v rozprave, predovšetkým k zákonu, k novele školského zákona a k ďalším zákonom. Nestihnem za dvadsať minút reagovať na všetky tie zmeny, ktoré tam sú, čiže vypichnem si tie, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie.
Ako prvé by som chcela povedať to, čo oceňujeme aj za Progresívne Slovensko v tomto zákone, a to je práve rozšírenie povinného predškolského vzdelávania. Oceňujeme to ako základnú myšlienku, lebo naozaj, a v tejto jednej veci sa zhodujeme so súčasným vedením ministerstva školstva, že ten raný vek je úplne kľúčový aj ako štart do vzdelávania a nikto nezasahuje do prvých troch rokov života. To je to, čo ja by som nazvala útly vek, ako tu dneska zaznelo, bavíme sa o veku od troch do šiestich rokov, kedy väčšina detí už je aj psychicky a fyzicky vyspelá na to, aby išli do kolektívu. Zdôrazňujem - väčšina detí.
A tu by som sa chcela dostať aj k tomu, že samozrejmé, tento zákon nezavádza povinnú dochádzku do materskej školy pre všetky deti a tak je to aj správne. Tento zákon umožňuje aj domáce vzdelávanie pre deti teda v tom predškolskom veku za určitých podmienok. To znamená, že keď to veľmi ľudovo zjednoduším, od troch rokov je povinný kontakt medzi rodičmi a škôlkou, kde tá škôlka tak trochu preberá, spolu preberá zodpovednosť za to, ako sa to dieťa vyvíja. To znamená, že trošku akoby tak pomáha tým rodičom sledovať, či to dieťa zvláda určité míľniky, či sa učí to, čo by v tom veku už primerane mal vedieť, a to môže byť držanie ceruzky, to môže byť logopedický vývin, ja som s mojím synom, tuším, od štyroch rokov chodila k logopedičke a to jednoducho niektoré veci treba podchytiť už v tom predškolskom veku a je dobré, a mnohí rodičia to nevedia, a napriek tomu, že vo veľmi dobrej viere môžu vychovávať svoje deti najlepšie, ako vedia, a je dobré, keď ten štát akoby tuto už tak trošku do toho vstúpi a začne to dieťa priebežne tiež sledovať. Zároveň ale to dieťa stále môže zostať v domácom prostredí za určitých podmienok.
A tu by som sa chcela zamerať na tie podmienky. Na jednej strane oceňujeme, že dochádza k istému zníženiu tých kvalifikačných predpokladov na rodičov, kým v pôvodnom návrhu to bola maturita, tak sa to znižuje na výučný list. Myslíme si, že je to správne akoby nedávať tú hranicu pre tých rodičov, ktorí si môžu nechať deti na domácom vzdelávaní, tak vysoko, ako je maturita. Čo ale stále namietame a bola tu o tom reč aj včera, teda niekedy tesne pred polnocou, a to je to naozaj administratívne obmedzenie toho, že o to domáce vzdelanie si môžu rodičia zažiadať iba pár mesiacov v roku, konkrétne, myslím, od augusta do decembra. Zaznelo tu aj, že je to vraj z nejakého teda administratívneho zjednodušenia. V tomto si myslíme, že naozaj absolútne prvoradý musí byť ten záujem dieťaťa. Dieťa, ktoré má tri, tri a pol roka, tam ešte aj imunita môže veľmi skákať. Väčšina detí v momente ako prvýkrát nastúpia do kolektívu, tak im začnú rôzne zdravotné problémy, lebo sa nabaľujú ochorenia dýchacích ciest a tak ďalej, zvyknú sa rôzne alergie v tom veku potom povedzme prejavovať alebo nejaký začiatok naozaj niečoho, čo sa môže vyvinúť do astmy a podobne. Jednoducho tam je veľa dôvodov, pre ktoré si rodičia môžu zrazu v januári, februári, apríli uvedomiť, že lepšie by im bolo to dieťa ešte nechať doma a nevidíme žiaden dôvod, prečo by o to nemali mať zažiadať.
Okrem toho sú tam tie výnimočné prípady, o jednom takom hovorila včera kolegyňa Marcinková, keď napríklad dieťa prechádza osvojením, čo naozaj sa môže stať hocikedy počas roka. Je vtedy vo veľmi emočne citlivom vývinovom období. Taktiež je nevyhnutné, aby mohli zažiadať o to, o to domáce vzdelávanie kedykoľvek. Čiže toto by som naozaj ešte bola rada, keby ste zvážili, pán minister, aby sa toto rozšírilo na celý rok. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som si včera pozerala správu výborov, pokiaľ viem, sa to nevypustilo, ale ak sa to vypustilo, tak budem veľmi rada a (reakcia navrhovateľa), dobre, ja si to veľmi rada potom pozriem, to, čo som pozerala včera v noci, ja som to tam stále videla, ale dobre. Ak sa to vypustilo, budem, budem len rada, že ste teda vypočuli tieto hlasy.
Sú tam aj veci, ktoré, ktoré nepodporujeme, ale nebudem sa im zdĺhavo venovať, ako je napríklad povinná maturita z matematiky. Ja si skôr myslím, že deti máme nechať, aby sa predovšetkým rozvíjali v tom, v čom sú dobré, aby v tom, v čom majú talent, aby sa na to mohli zamerať, aby sa v tom mohli rozvíjať, a to už v sedemnástich, v osemnástich, keď sa deti pripravujú na maturitu, dávno vedia, či sú, alebo nie sú dobré v matematike, či s tým predmetom niekedy budú, alebo nebudú pracovať, a nemyslím si, že by to, tá povinnosť teraz zásadne im zlepšila život, skôr im to môže obrať veľa pozornosti, ktorú by inak mohli venovať iným talentom, ktoré majú na úkor matematiky. Ale dobre, nie, nejdem sa na toto zamerať, lebo čas mám obmedzený.
Chcela by som sa zamerať na dve oblasti, ku ktorým predkladám aj pozmeňujúce návrhy a prvá je oblasť podporných opatrení. Podporné opatrenia bol nový koncept, ktorý sme doviedli do školskej legislatívy pred približne troma rokmi. Pracovalo sa na tej reforme už rok alebo dva predtým, bola to jedna z reforiem plánu obnovy. Ja som teda tiež ako zamestnankyňa rezortu vtedy pomáhala tú reformu rozvíjať a tá základná myšlienka je, aby každé dieťa, ktoré má nejaké znevýhodnenie alebo zažíva nejaké bariéry, alebo potrebuje v niečom pomôcť, aby mu vznikol nárok na podporné opatrenia, ktoré sú jemu šité na mieru. Lebo dovtedy zákon nič také nehovoril. Jediné, čo sme poznali, boli asistenti a poznali sme to, že na dieťa podľa typu, podľa diagnózy, ktorá mu je pridelená, tak naňho škola dostáva zvýšené normatívy, teda peniaze navyše. Ale to, ako sa tie peniaze využijú a čo sa tomu dieťaťu poskytuje, tak to jasne stanovené nebolo.
Z tohto vychádzala filozofia podporných opatrení. Teraz sa tie ustanovenia, ktoré už v zákone sú, nejakým spôsobom upravujú. Niektoré zmeny si myslím, že sú aj celkom dobré, teda vraciame sa k trom úrovniam: všeobecné, cielené a špecifické podporné opatrenia. Myslím si, že tie všeobecné sú nedostatočne nastavené v súčasnom zákone, ale to by si vyžadovalo zásadnejšie prerobenie.
To, čo vidím ako zásadný problém, je, že ten zákon akoby pracuje iba s otázkou – vie mu to škola poskytnúť, alebo nevie mu to škola poskytnúť. My však keď hovoríme o podporných opatreniach, musíme uvažovať širšie, musíme uvažovať v kontexte, dieťa má v našom školskom systéme právo dostať takúto podporu, ktorá škola mu to vie poskytnúť. A všetci sa zhodneme, že ideálne nech je to jeho spádová škola, ale nebude to vždy jeho spádová škola, lebo sa to v niektorých prípadoch nedá.
A tu sa dostanem ku veľmi konkrétnej veci. Zo zoznamu podporných opatrení vypadli dve - odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava. Ony sa ocitajú niekde inde v zákone, ale už nie sú v zozname podporných opatrení. Ako to malo byť doteraz? Dieťa, ktoré je na vozíku, narodí sa nechodiace, napríklad s rázštepom chrbtice, jeho rodičia vedia, že dieťa bude potrebovať bezbariérovú školu. Ja som mimochodom ešte v prvom roku môjho mandátu predkladala návrh, aby už tri roky pred nástupom do školy mohlo osloviť tú školu a mohla to škola sa na to začať pripravovať, normálne aby zákon určil jasný proces. To vtedy bolo zamietnuté. Ale aj teraz, tí rodičia prídu na zápis, povedia, naše dieťa potrebuje bezbariérovú školu, lebo je na vozíku. Čo povie tá škola? Povie pravdepodobne, no my tu máme množstvo schodov a nemáme peniaze na debarierizáciu. Za prvé, samozrejme potrebujeme postupne do tej debarierizácie investovať. Za druhé, ale keby sa tie peniaze aj rovno našli, tak od zápisu do septembra to nestihnú a, za tretie, možno teda si aj povedia, že okej, v tejto škole nie je najlepšie, aby to dieťa chodilo do školy, ale tá zodpovednosť hľadať inú školu nemôže zostať na rodičov. A toto sa nám deje a netýka sa to len fyzických bariér. Stretla som sa minule, no toto leto vlastne, na konci minulého školského roka s mamou, ktorá má chlapca s autizmom, 30 škôl obvolala. Viete si to predstaviť? Že potrebujete, máte dieťa vo veku povinnej školskej dochádzky a neviete mu nájsť školu v tejto krajine a 30 škôl obvolávate. To je absolútne nedôstojné a áno, takto zákon nemyslí, ale takto to v praxi funguje. To, čo my potrebujeme posilniť, je, aby tí rodičia vedeli, na koho sa majú obrátiť a zákon hovorí, že to má byť regionálny úrad školskej správy, lebo to je akoby ten regionálny medzistupeň v tom manažmente školstva a aby oni tam ideálne mali zoznam, ktoré školy sú bezbariérové v okolí, ktoré školy majú aké voľné kapacity, ktoré školy ponúkajú diétnu stravu, ktoré školy majú, neviem, liečebného pedagóga, ktoré školy majú logopéda a tak ďalej, ktoré školy ponúkajú kurzy slovenského jazyka pre cudzincov. A aby oni vedeli v spolupráci s tými rodičmi nájsť čo najlepšie riešenie.
Čiže to, čo navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem na záver čítať, je, aby sa medzi podporné opatrenia vrátili tieto dve: odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava, aby sa posilnila tá pozícia regionálnych úradov školskej správy, aby zákon jasnejšie hovoril, že oni majú tomu dieťaťu hľadať alternatívnu školu, pokiaľ tá jeho spádová sa ukazuje ako nevhodná, lebo mu tú podporu, ktorú potrebuje, nevie poskytnúť. A tretie, čo je veľmi dôležité, aby práve ten navýšený normatív, ktorý teraz dávame z verejných zdrojov na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením, aby zákon jasne hovoril, že to sú peniaze, ktoré tiež majú ísť na podporné opatrenia. Lebo toto sa nám teraz nedeje a myslím si, pán minister, že práve vy, samozrejme, veľa hovoríte o efektívnosti a hodnoty za peniaze v školstve, to je dobré, tak sa ale vráťme k tej myšlienke, ktorá bola aj pri vzniku tých podporných opatrení, že túto, ja si pamätám, pred troma rokmi, keď sme robili ten nápočet, to bolo okolo 80 mil. eur ročne. Neviem, koľko je to teraz, 250, ak hovoríte, to bude aj s podpornými opatreniami už cielenými si myslím, to je trošku iné, ale vyslovene tie peniaze, ktoré idú v normatívnom balíku na, ako navýšený normatív na žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním, tam je to relatívne nízke, tento balík my nevieme, na čo sa používa. Tam idú desiatky miliónov ročne a nech tam idú, lebo sú to znevýhodnené deti, ktoré tie peniaze potrebujú, ale nech sa používajú na podporné opatrenia a myslím si, že práve teraz, keď sa mení zákon o podporných opatreniach, teda tá časť školského zákona, tak je to priestor, a to je jedno z mojich pozmeňujúcich návrhov, aby zákon jasne hovoril, že ten navýšený normatív sa má používať aj na zvýšené normatívy. Toto budem čítať v pozmeňujúcom návrhu.
Dostanem sa ešte k poslednej téme. To bude, to je môj druhý pozmeňujúci návrh a ten sa týka výchovných zariadení a predovšetkým reedukačných centier. Dlho sme teda čakali na tú dlho ohlasovanú reformu výchovných zariadení, ktorá bola ohlásená ešte pred dvoma rokmi, keď vlastne sa veľa hovorilo o tej správe Generálnej prokuratúry. Samozrejme, tí, ktorí v školstve dlhodobo robíme, vieme, že to nebola nová téma a Generálna prokurátora nebola prvá, ktorá tam ukázala na problémy a zlyhania. Myslím si, že je škoda, že ministerstvo nezverejnilo aj ucelenú koncepciu, z ktorej by sa dalo možno trochu viacej vyčítať, že čo naozaj sa plánuje s celou tou sieťou, lebo jedna z vecí, ktoré vidíme v zákone, ale nevidíme teda za roh zákona, je, že sa rušia liečebno-výchovné sanatóriá, čiže ruší sa nám jeden typ zariadení, a odznelo na mimoriadnom výbore na pôde Národnej rady, že vznikne nejaké špecializované liečebné centrum, predovšetkým pre deti s psychiatrickými diagnózami, ideálne nejaké akoby, kde by mali multi-odbornú starostlivosť, možno na základe medzirezortnej spolupráce. Toto sa nakoniec do zákona nedostalo. Predpokladám, že to jednoducho ešte nie je dohodnuté, nie je tam tá vízia, neni možno jasné, ktorý rezort to bude mať na starosti. Lenže tie deti, samozrejme, potrebujú starostlivosť a potrebujú ju každý deň. A aj teraz máme v reedukačných centrách mnohé deti, ktoré v skutočnosti majú psychiatrické diagnózy, ich poruchy správania, kvôli ktorým sa tam dostali, sú dôsledkom tej diagnózy a potrebovali by iný typ starostlivosti, ktorý ale momentálne nemajú kde dostať.
Zároveň si ale myslím, že ten zákon je nedostatočný alebo nie ideálny pre prax v tom, že umožňuje, aby sa do reedukačných centier dostali aj tri skupiny detí, ktoré si myslím, že tam nepatria. A v tomto sa zhodujeme aj s niektorými návrhmi, ktoré ministerstvo školstva predložilo do MPK, niektoré boli vyňaté práve na podnet ministerstva práce, sociálnych vecí a ja veľmi rada pôjdem aj do hlbšej diskusie práve s rezortom sociálnych vecí o tom, ktoré deti patria alebo nepatria do reedukačných centier, lebo aj na základe mnohých diskusií s odborníkmi by som chcela vypichnúť tri skupiny, do reedukačných centier nepatria deti na žiadosť zákonného zástupcu. Keď zákonný zástupca nezvláda dieťa a už je to v štádiu, že teda požiada odbornú pomoc, tak nech ide dieťa do diagnostického centra, pobytovou formou. To nevybaví poradňa, ako to teraz zákon, ako som dostala odpoveď, že veď má to urobiť poradňa. Nie, to dieťa, už keď je to takto ďaleko, to dieťa treba vyňať z rodinného prostredia, ale v diagnostickom centre, čo je časovo obmedzené, nech tam zistia, kde je vlastne problém. Lebo veľmi často ten problém je v skutočnosti v rodine. Ten problém je v rodine, tam môže byť domáce násilie, tam môžu byť mnoho ďalších vecí a niekedy keď práve keď sa to dieťa vyjme z tej rodiny, tak sa môže poukázať na to, kde je problém, a možno to dieťa pôjde do detského domova, ale nie rovno do reedukačného centra, kde už dostane nálepku dieťa s poruchou správania a už bude mať problém sa odtiaľ dostať von.
Myslím si, že do reedukačného centra nepatria deti do 12 rokov, aj keď je to ako výnimočný prípad v zákone, jednoducho deti v tak mladom veku treba zvládnuť odborne inak, lebo, znovu, do reedukačného centra už sa dostanú medzi staršie deti, medzi problémovejšie deti a čím skôr sa tam to dieťa dostane a naozaj často tie deti tam potom zostávajú až do dospelosti, ak bude šesť rokov v reedukačnom, vyše šesť rokov, tak vieme si predstaviť, že už veľmi ťažko bude v budúcnosti viesť, viesť usporiadaný život.
A po tretie, a to s tým súvisí, deti tam nemajú byť zavreté do ústavnej starostlivosti. Jednoducho to nemôže byť od začiatku s pečiatkou konečná. Ja viem, že o tom rozhodujú súdy, ale toto by zákon ani len nemal umožňovať. Reedukačné centrá majú reedukovať, majú zmeniť správanie toho dieťaťa. To sú problémové deti a ony to má, ony aj musia mať tú víziu, že keď tuto sa budem správať dobre, keď budeme spolupracovať, keď budem chodiť na všetky terapie, tak potom sa odtiaľto dostanem von a von môže byť späť do rodiny ideálne alebo von môže byť do detského domova, ale nie automaticky do osemnástich byť tam zavretý. Aj pre tých zamestnancov to znamená, že v podstate s tým dieťaťom nevedia pracovať, lebo ťažko reedukovať, keď vlastne aj tak už máte pečiatku, že toto je konečná.
Dobre, viacej toho nestihnem, čiže idem prečítať pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas.
Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 203 vkladá nový bod 204, ktorý znie:
„204. Bod k § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24 ods. 2 písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí.“
Ostatné novelizačné body v čl. sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v 266. bode sa §145a odsek 6 dopĺňa písmenami g a h, ktoré znejú:
„g) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia, poskytovanie zabezpečuje škole alebo školské zariadenie.
h): Zabezpečenie diétneho stravovania, poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania.“
3. V čl. I v bode 266 sa v § 145b odsek 9 za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Základná škola alebo stredná škola na poskytnutie podporného opatrenia využije aj finančné zdroje, ktoré získala na začlenenie žiaka s nadaním alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením podľa koeficientu personálnej náročnosti.“
4. V čl. I v bode 266 v § 145b odsek 10 písm. a) znie:
„a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje, alebo v škole alebo v školskom zariadení, ktoré podporné opatrenie vie poskytnúť a na základe nariadenia príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve žiaka prijíma.“
A ešte druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I v bode 244 sa v § 120 ods. 6, slová „do výchovného zariadenia“ nahrádzajú slovami „do diagnostického centra“.
2. V čl. I v bode 244 sa v § 121 ods. 4, slová „24 hodín“ nahrádzajú slovami „48 hodín“.
3. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 1 vypúšťa posledná veta.
4. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d).
5. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno d).
6. V čl. I v bode 244 v § 122 ods.13 posledná veta znie:
„Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možná len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku. Reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie."
7. V čl. I v bode 244 sa v § 125 ods. 1 prvej vety vypúšťajú slová „alebo § 122 ods. 3 písm. a).
Skončila som, ďakujem.
|
8.
Ďakujem za slovo.
Ja tiež chcem oceniť, kolega Horecký, že naozaj si tu včera vystupoval vo veľmi ťažkých podmienkach. Ako zažili sme na ministerstve školstva rokovania ďaleko po polnoci, myslím, že ty si jeden z tých ľudí, ktorého človek môže naozaj o polnoci zobudiť a bude hovoriť o školskom zákone, ale naozaj na pôde Národnej rady by sa obzvlášť o takýchto dôležitých veciach, ale o žiadnych veciach, lebo všetky sú tu dôležité, nemalo rokovať o polnoci.
A ale aby si teda vedel, že naozaj sme ťa aspoň niektorí počúvali aj v tú neskorú hodinu, tak budem reagovať na jednu z vecí, ktoré si včera hovoril, a to sú práve, ty si to, myslím, nazval najzraniteľnejšie deti, ktoré vyrastajú hlavne v marginalizovaných rómskych komunitách, a naozaj sú to deti, ktoré často sa rodia akoby na veľmi ťažkej štartovacej čiare. A tuto sa úplne nezhodneme v tom, čo im pomôže. A chcela by som tak upozorniť na to, že ty si hovoril o tom, že treba predovšetkým, že treba robiť s rodičmi, lebo nepomôže im iba dostať ich do škôlky. No ja si myslím, že treba aj-aj. Áno, samozrejme, nech sa robí aj s rodičmi, nech máme viacej sociálnych pracovníkov, a toto všetko môžeme adresovať predovšetkým ministrovi sociálnych vecí alebo starostom, alebo ďalším, je to dôležitá oblasť. Ale keď diskutujeme v kontexte školských zákonov, ja som presvedčená, že väčšine týchto detí naozaj pomôže, keď začnú chodiť do škôlky. A to nie je buď-alebo, samozrejme, rodičia sú prvoradí, rodičia sú tí, ktorí svojim deťom dávajú lásku, podporu, aj my sme dávali našim deťom, aj keď už začali chodiť do škôlky, ale škôlka je ten priestor, kde sa naučia samostatnosť, kde sa naučia po slovensky a kde sa naučia ďalšie veci, ktoré v rodine nemajú.
Tak toto si myslím, že je dôležité rozlíšiť.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Ja by som v tomto kontexte chcela upozorniť na to, že školský zákon pri domácom vzdelávaní detí, ktoré, teda, teda škôlkarov, detí, na ktorých sa po novom bude vzťahovať povinné predprimárne, tak z nejakého dôvodu je tam uvedené, že rodičia môžu žiadať iba, o to domáce vzdelávanie iba v období od augusta do decembra. Je to niečo, čo pripomienkovalo už aj občianske združenie Domáce vzdelávanie, pretože ani základné školy to nemajú takto prísne a ja sa tiež priznám, že nikde som nepočula nejaké vysvetlenie a neviem, prečo je to nastavené takto prísne, že pokiaľ jednoducho rodičia v apríli si uvedomia, že nie, nie je to v prospech dieťaťa a chcú zažiadať o domáce vzdelávanie, tak im to ten zákon neumožňuje. A to sa týka práve aj takýchto prípadov, pretože táto výnimka, ktorú Vlaďa Marcinková predniesla pre naozaj veľmi citlivú skupinu detí, ktoré prechádzajú osvojením, oni za normálnych okolností by veď mohli zažiadať domáce vzdelávanie, no ale keď prejdú osvojením napr. hocikedy od januára do teda júla, tak si ho nebudú môcť zažiadať práve preto, že ten zákon to umožňuje iba v priebehu tých pár mesiacov. Ak sa nemýlim, tak to bolo aj v pozmeňujúcom návrhu niekoho z kolegov z opozície, ako naozaj nevidím dôvod, a teda zaujímalo by ma, či je nejaký dôvod, ja ho tam zatiaľ nevidím, nerozumiem tomu, prečo rodičia môžu zažiadať o domáce vzdelávanie dieťaťa, škôlkara iba tých pár mesiacov v roku a riešilo by to aj takéto prípady. Samozrejme pozmeňujúci návrh podporujeme.
Ďakujem.
|
Ďakujem za reakcie a áno súhlasím, že šetria na ľuďoch a mali by investovať do budúcnosti, ale to je to, čo tu chýba a ďakujeme za reakciu od kolegyne Kosovej, že áno tu chýba nejaká perspektíva pre túto krajinu v dobe, kedy sa ten svet radikálne rýchlo mení a kedy my potrebujeme investovať a my to máme v toľkých oblastiach akoby investičný dlh v tejto krajine a vidíme to aj v tom školstve, ktorému sa venujeme, ale aj v doprave, aj v inom a naozaj veľa ľudí si potom hovorí, že tu nevidia tú perspektívu a ja ju tu chcem vidieť, ja tu tiež vychovávam dvoch synov. Ja im ako by odovzdávam to, že sa narodili na Slovensku, že majú materinský jazyk slovenský. Ja by som bola rada, aby sa tu cítili doma, ale samozrejme to, či tu raz budú žiť, bude závisieť aj od tej kvality škôl, aj od tých možností na trhu práce, aj od tých možností podnikania, a toto my potrebujeme. Aj od tej spoločenskej atmosféry, a toto všetko my tu potrebujeme budovať a zachovať pre ďalšie generácie, a toto v tom rozpočte naozaj nie je. Ďakujem.
|
vydieraním vyloboval ministerské kreslo, tak ministerstvo školstva zachraňovalo a vytvorilo novú kanceláriu pre pána Krišandu, ale keďže pán Krišanda sa nevenuje regionálnemu školstvu, nerozumie regionálnemu školstvu, tak zároveň bývalý pán štátny tajomník dostal funkciu splnomocnenca ministra a rozpočet sa musí navyšovať, lebo politická trafika a presne takto funguje táto vláda a vidíme to aj na počte ministerstiev, kde hneď na začiatku bolo nutné vytvoriť nové ministerstvo, zbytočné ministerstvo cestovného ruchu a športu, pretože tie agendy už predtým samozrejme svoje zastúpenie v štátnom aparáte mali. Zbytočné ministerstvo sa muselo vytvoriť, aby strana SNS bola spokojná, no a teraz na ministerstve školstva ešte musia vytvárať a navyšovať zbytočnú kanceláriu štátneho tajomníka, lebo tam museli prijať človeka, ktorý v skutočnosti nevie robiť to, čo vždy kancelária štátneho tajomníka, jednotka za školstve robila. Čiže takýmto spôsobom vláda šetrí, teda nešetrí na sebe, že keď ide o politické trafiky, tak vtedy sa na celé šetrenie zabudne.
Chcela by som však ešte upriamiť pozornosť na jednu, jeden, podľa mňa, úplne kľúčových problémov tejto krajiny a tiež to súvisí s rozpočtom. Jeden z najvážnejších problémov našej krajiny je práve odchod mladých ľudí. 20 % našich maturantov nám odchádza na vysoké školy zo zahraničia, väčšina z nich sa už nevráti. Podľa dát ministerských analytikov len približne 40 % týchto ľudí sa vráti, pričom ročne nám 4 tis. maturantov odchádza. A ja viem prečo odchádzajú, ja som tiež po maturite odišla na univerzitu do Českej republiky a áno, bola v mnohom kvalitnejšia. Lenže ja som jedna z tých, ktoré sa vrátili, ale veľa, väčšina ako dáta ukazujú, tých ľudí sa nevrátia a týka sa to mladých ľudí, ktorí odchádzajú už na univerzity, ale týka sa to aj mnohých ďalších. Týka sa to ľudí, ktorých často stretávam, mojich viac-menej rovesníkov, ktorí ešte majú relatívne malé deti a rozhodnú sa, že chcú, aby vyrastali niekde inde. Týka sa to opatrovateliek, týka sa to rodín na Orave, keď sme boli, tam sme sa vyslovene stretli so ženami, ktorých muži takto odchádzajú. Nám tam rozprávala pani starostka, že tá ich ulica je taká, že tam keď v noci začal niekde požiar, tak nenašli jediného dospelého chlapa na celej ulici, pretože všetci sú v Rakúsku a v Nemecku. Nám odchádza veľká časť našej pracovnej sily a ešte tam na Orave, tam aspoň posielajú, pokiaľ manželky a deti ostali na Slovensku, tak aspoň posielajú peniaze sem, ale mnohí títo ľudia už budú celý život odvádzať dane a odvody v zahraničí, pretože nevidia záujem sa sem vrátiť a každý takýto odchod človeka stojí našu krajinu peniaze. Podľa analýzy úradu vlády, ten odhad je, že jeden vysokoškolsky vzdelaný človek, jeho odchod stojí náš štát zhruba 2,8 mil. eur. To sú peniaze, ktoré by sa nám tu teda hodili, obzvlášť, keď sa pozrieme na tú dobu, v akej žijeme.
No a prečo mladí ľudia odchádzajú? V prieskumoch sa uvádza ako najčastejšie dôvody životná úroveň na Slovensku, ktorá je stále nižšia aj oproti našim okolitým krajinám. Politická situácia a tá obrovská polarizácia, ktorú tu žijeme a nedostatok pracovných príležitostí a obzvlášť tých s pridanou hodnotou, čiže nielen fabriky, nielen výrobne, ale práve napr. to sú ľudia, ktorí majú nápady, ktorí by možno rozbehli nejaké malé podnikanie, ktorí by tu možno založili malé firmy, lenže keďže tento rozpočet, keďže celý ten prístup ku konsolidácii tejto vlády, dusí ekonomiku. Zvyšuje daňové odvodové zaťaženie práce, nepodporuje inovácie. Zaťažuje ľudí hlúpou transakčnou daňou. Zaťažuje živnostníkov. Toto sú všetko veci, pre ktoré si vzdelaní, tvoriví ľudia povedia, že nie, nebudú pracovať, nebudú podnikať na Slovensku, a to je škoda. To je jedna z tých vecí, na ktoré by sme sa skutočne mali zamerať a meniť a keď hovorím o odchode mladých ľudí, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, ktorá sa týka spoločenskej atmosféry v tejto krajine, a to je to ako táto koalícia systematicky sťažuje život ľuďom, ktorí sú súčasťou LGBT komunity na Slovensku a ako aj schválením zmeny ústavy, ktorú ste vy všetci v koalícii aj časť opozície tu schválila. Ako ste práve ľuďom, ktorí majú menšinovú sexuálnu orientáciu dali najavo, že sú tu vnímaní ako ľudia druhej kategórie, že nemáte záujem o to, aby tu žili plnohodnotný rodinný život a veľmi často to sú tiež práve tí ľudia, ktorí odtiaľto odchádzajú a ktorí si povedia, že žiaľ, síce sa tu narodili, ale nevidia budúcnosť v tejto krajine, pretože tu nebudú vedieť žiť plnohodnotný rodinný život tak ako by si priali. Viete aj to súvisí nepriamo s týmto rozpočtom. Aj to akú atmosféru v krajine vytvárate. Aj to, či sa tu ľudia cítia prijatí, či sa tu cítia plnohodnotne vypočutí, alebo to, či sú odtláčaní niekde na okraj. Aj to sú ľudia, ktorí nám pri tej tvorbe HDP chýbajú a ľudsky nám chýbajú. A to je ďalší rozmer toho celého. Vy veľa hovoríte o senioroch a o dôchodkoch a o energopomoci, ale tí seniori nežijú iba z toho, že im niekto zaplatí energoúčet, alebo, že na Vianoce dostanú peniaze navyše, ktorej časť z nich ani nepotrebuje. Tí ľudia by oveľa radšej každý týždeň videli svoje vnúčatá, inak ako cez skype, lebo aj tie sociálne dopady toho odlivu ľudí zo Slovenska aj to je súčasť problému. Aj to je niečo, ak by ste to aj chceli vidieť v peniazoch, čo potom zaťaží náš sociálny systém a zdravotnícky systém, pretože nám tí ľudia zostávajú osamelí v regiónoch, ktoré sa nám vyľudňujú. V regiónoch, v obciach kde pomaly všetky mladé rodiny odišli. Aj toto všetko súvisí s tým ako bude hospodáriť táto krajina.
A mne je samozrejme jasné, že tento rozpočet si schválite, zdvihne sa, neviem, zajtra alebo kedy bude hlasovanie zaňho, tých 77, 78 rúk, super, táto krajina bude mať rozpočet na budúci rok, ale tie dopady vašej vlády aj ekonomické, aj sociálne, aj spoločenské, tie tu budeme žehliť ešte veľmi dlho a už to tu dneska raz odznelo, neviem teraz od koho, z koaličnej strany, že teda je zvedavý, myslím, že to bol poslanec Muňko, že teda on sa teší, keď mi raz budeme vládnuť, a potom bude zvedavý ako to budeme robiť.
Tak Progresívne Slovensko ešte nevládlo, ale vieme vám sľúbiť, že urobíme všetko pre to, aby sme vymenili Roberta Fica a aby sme menili túto krajinu aj ekonomicky, ale aj spoločensky a aby aj čo sa týka rozpočtu, ale aj čo sa týka atmosféry v krajine, aby to tu išlo k lepšiemu a verím, že toto je posledná vláda Roberta Fica v tejto krajine. Ďakujem.
|