Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.
|
Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.
|
Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.
|
Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.
|
Pán predseda. Dovoľte, aby sme opätovne predstavili naše opatrenie, ktoré vraciame ako bumerang do tohto pléna a neprestaneme, kým nepresadíme tento tento zákon, respektíve tento nový adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Je to naša spoločná iniciatíva, ktorú ešte predtým, ako sme boli v tomto zákonodarnom zbore, do parlamentu prinášal náš v bývalom parlamente jediný poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek a dnes sme tu s týmto opatrením. Opäť ide teda o návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, pričom cieľom tohto návrhu je zavedenie novej, ako som bol býval spomínal, adresnej štátnej sociálnej dávky, tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním a s energetickou chudobou, ktorej čelíme. Pretože to je veľká téma, ktorú táto vláda sociálnych demokratov alebo pseudosociálnych demokratov ignoruje. Príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako skutočná adresná pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe a nestabilným cenám energií, o ktorých si tiež môžeme povedať v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.
|
Ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Zdravotne znevýhodnení rovnako ako my všetci ostatní v tejto krajine žijúci, pracujúci, konzumujúci tovary a služby tvoríme odpad. Produkujeme odpad, o ktorom by sme mohli rozprávať v tomto pléne veľa o to, ako sa nevieme postarať na Slovensku o svoj vlastný odpad. Avšak my sa v tomto momente a pri tomto návrhu zákona chceme rozprávať o tom, že úkony, ktoré sú pre niekoho úplne bežné, ktoré sú absolútnou samozrejmosťou a automatikou, ako napríklad vyniesť svoj vlastný odpad, sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením niekedy až nemožné. Tento návrh zákona preto reflektuje na podnety priamo od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho totižto, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia, tak taká banálna vec ako je odloženie smetí do kontajnerov, je pre nich naozaj niekedy až nedosiahnuteľnou disciplínou. Naozaj náročná vec, kedy sú odkázaní na pomoc svojich priateľov, známych, rodiny. Naším návrhom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať, od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko je bezbariérová Naším návrhom, preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko, je bezbariérová prístupnosť odpadového hospodárstva už štandardom a ani u nás to nemusí ostať nejakým veľkým snom. Nejde o žiadnu raketovú vedu ani o žiadne veľmi náročné opatrenie, v podstate treba len chcieť. Týmto návrhom zákona preto navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby na požiadanie pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti. Taktiež navrhujeme braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a nevidiace a navrhujeme tiež separátne zberné nádoby na plienky pre inkontinentné osoby, aby ľudia bez zdravotného znevýhodnenia – pardon, ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo, nemôcť samostatne vyhodiť svoj odpad do kontajnera, ale ľudia, ktorí majú napríklad slabší zrak alebo sú nevidiaci, tým tá situácia je o to zlepšená a zjednodušená, keď majú možnosť navigácie v priestore cez braillove písmo, aby mohli zistiť, či konkrétna nádoba je napríklad na plast, na papier alebo na sklo. Pokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, tak človek na vozíku svoj odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu. Tvoria naozaj neúmerne viac odpadu, ktorý je ešte aj ťažší na váhu. A aj keď aktuálne na Slovensku toto nie je komodita, ktorá by bola recyklovaná. Hovoríme teda o jednorazových plienkach. Vo svete už sú spoločnosti, ktoré spracovávajú tento typ odpadu. Konkrétne plienky bežne recyklujú a vytvárajú nové a verím, pevne verím, že aj my sa tam raz ako Slovensko dostaneme, hádam čoskoro, pretože aj v tomto smere vidíme príležitosť na napríklad investície v menej rozvinutých regiónoch v rámci cirkulárnej ekonomiky. Inklúzia je, žiaľ, u nás na Slovensku aktuálne, nazvime to tak, v rovine dobrovoľnosti v mnohých smeroch. Ale povedzme si predsa len o dobrých príkladoch zo Slovenska, pretože ich tu máme a máme, čo chváliť a máme koho chváliť. A vieme sa aj inšpirovať týmito dobrými príkladmi. Nie sú to len príklady zo zahraničia, ale máme príklady dobrej praxe aj na Slovensku. Napríklad tou dobrou praxou je bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá už v Bratislave označila viac ako 150 zberných nádob štítkami s braillovým písmom, s reliéfnou latinkou a s piktogramami, aby ľudia so zrakom alebo nevidiaci mali zjednodušený prístup k nádobám. Rovnako niekoľko obcí na Slovensku už dnes má zavedené samostatné zbery na plienky v separátnych zberných nádobách. Príkladom, respektíve poviem to tak, že priekopníkom v tejto disciplíne je obec Domaniža. Obec na Hornom Považí, naozaj s parádnym, veľmi angažovaným starostom. Volá sa Fero Matúšik, ak ho nepoznáte, tak vám ho odporúčam. Nájdite si ho. Je to naozaj veľmi inšpiratívny starosta. V Domaniži podľa posledných dostupných čísel tvorili 287 kg plienok za rok. Tak taký je priemer na jednu domácnosť v tejto obci. Celkovo je v tejto obci do separovaného zberu plienok zapojených až šesť desiatok domácností. Niektoré z týchto domácností majú, samozrejme, malé deti, v iných žijú seniori, seniorky alebo ľudia s inkontinenciou a títo ľudia, pochopiteľne, sa tiež chcú zapájať do správneho triedenia a zároveň do obecného množstvového zberu. Preto hovoríme o Domaniži, pretože je v separovanom zbere plienok slovenským priekopníkom, hoci v zahraničí teda už ide o overené a osvedčené riešenie. Prečo je to dôležité riešenie? No a preto, aby mohol byť poplatok za odpady naozaj spravodlivý, tak práve preto aj v Domaniži, keď zavádzali množstvový zber, zaviedli ho s touto tzv. plienkovou úpravou, aby vytriedené plienky sa do množstva zmesového odpadu nepočítali a o to spravodlivejší je poplatok za odpad pre ľudí s hendikepom alebo rodiny s malými deťmi, ktoré nie sú tým pádom pri odpadovom hospodárstve znevýhodňované. A takto naozaj každá domácnosť spravodlivo platí len za ten odpad, ktorý už nedokáže vytriediť. Čiže ako vidíte, aj na Slovensku, nielen za hranicami, ale aj na Slovensku u nás doma vznikajú zdola iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadovému hospodárstvu a verte, my to s Veronikou máme zmapované, pretože sme si urobili prieskum a tiež verte, že po tejto lepšej dostupnosti tejto služby je naozaj silný dopyt. Tento návrh zákona, na záver chcem povedať, môže pomôcť sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori, a to kľúčové slovo, ktorým som aj začínal, je spravodlivosť. Ono naozaj, veď sa len nad tým zamyslite, nie je spravodlivé, keď človek kvôli neinkluzívnemu systému musí doplácať na to, že žije s diagnózou. Sme naozaj veľmi pevne presvedčení o tom, že táto citlivá úprava dokáže prispieť k lepším a hlavne k dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých a popred vám ďakujeme za podporu.
|
Ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Zdravotne znevýhodnení rovnako ako my všetci ostatní v tejto krajine žijúci, pracujúci, konzumujúci tovary a služby tvoríme odpad. Produkujeme odpad, o ktorom by sme mohli rozprávať v tomto pléne veľa o to, ako sa nevieme postarať na Slovensku o svoj vlastný odpad. Avšak my sa v tomto momente a pri tomto návrhu zákona chceme rozprávať o tom, že úkony, ktoré sú pre niekoho úplne bežné, ktoré sú absolútnou samozrejmosťou a automatikou, ako napríklad vyniesť svoj vlastný odpad, sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením niekedy až nemožné. Tento návrh zákona preto reflektuje na podnety priamo od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho totižto, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia, tak taká banálna vec ako je odloženie smetí do kontajnerov, je pre nich naozaj niekedy až nedosiahnuteľnou disciplínou. Naozaj náročná vec, kedy sú odkázaní na pomoc svojich priateľov, známych, rodiny. Naším návrhom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať, od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko je bezbariérová Naším návrhom, preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko, je bezbariérová prístupnosť odpadového hospodárstva už štandardom a ani u nás to nemusí ostať nejakým veľkým snom. Nejde o žiadnu raketovú vedu ani o žiadne veľmi náročné opatrenie, v podstate treba len chcieť. Týmto návrhom zákona preto navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby na požiadanie pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti. Taktiež navrhujeme braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a nevidiace a navrhujeme tiež separátne zberné nádoby na plienky pre inkontinentné osoby, aby ľudia bez zdravotného znevýhodnenia – pardon, ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo, nemôcť samostatne vyhodiť svoj odpad do kontajnera, ale ľudia, ktorí majú napríklad slabší zrak alebo sú nevidiaci, tým tá situácia je o to zlepšená a zjednodušená, keď majú možnosť navigácie v priestore cez braillove písmo, aby mohli zistiť, či konkrétna nádoba je napríklad na plast, na papier alebo na sklo. Pokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, tak človek na vozíku svoj odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu. Tvoria naozaj neúmerne viac odpadu, ktorý je ešte aj ťažší na váhu. A aj keď aktuálne na Slovensku toto nie je komodita, ktorá by bola recyklovaná. Hovoríme teda o jednorazových plienkach. Vo svete už sú spoločnosti, ktoré spracovávajú tento typ odpadu. Konkrétne plienky bežne recyklujú a vytvárajú nové a verím, pevne verím, že aj my sa tam raz ako Slovensko dostaneme, hádam čoskoro, pretože aj v tomto smere vidíme príležitosť na napríklad investície v menej rozvinutých regiónoch v rámci cirkulárnej ekonomiky. Inklúzia je, žiaľ, u nás na Slovensku aktuálne, nazvime to tak, v rovine dobrovoľnosti v mnohých smeroch. Ale povedzme si predsa len o dobrých príkladoch zo Slovenska, pretože ich tu máme a máme, čo chváliť a máme koho chváliť. A vieme sa aj inšpirovať týmito dobrými príkladmi. Nie sú to len príklady zo zahraničia, ale máme príklady dobrej praxe aj na Slovensku. Napríklad tou dobrou praxou je bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá už v Bratislave označila viac ako 150 zberných nádob štítkami s braillovým písmom, s reliéfnou latinkou a s piktogramami, aby ľudia so zrakom alebo nevidiaci mali zjednodušený prístup k nádobám. Rovnako niekoľko obcí na Slovensku už dnes má zavedené samostatné zbery na plienky v separátnych zberných nádobách. Príkladom, respektíve poviem to tak, že priekopníkom v tejto disciplíne je obec Domaniža. Obec na Hornom Považí, naozaj s parádnym, veľmi angažovaným starostom. Volá sa Fero Matúšik, ak ho nepoznáte, tak vám ho odporúčam. Nájdite si ho. Je to naozaj veľmi inšpiratívny starosta. V Domaniži podľa posledných dostupných čísel tvorili 287 kg plienok za rok. Tak taký je priemer na jednu domácnosť v tejto obci. Celkovo je v tejto obci do separovaného zberu plienok zapojených až šesť desiatok domácností. Niektoré z týchto domácností majú, samozrejme, malé deti, v iných žijú seniori, seniorky alebo ľudia s inkontinenciou a títo ľudia, pochopiteľne, sa tiež chcú zapájať do správneho triedenia a zároveň do obecného množstvového zberu. Preto hovoríme o Domaniži, pretože je v separovanom zbere plienok slovenským priekopníkom, hoci v zahraničí teda už ide o overené a osvedčené riešenie. Prečo je to dôležité riešenie? No a preto, aby mohol byť poplatok za odpady naozaj spravodlivý, tak práve preto aj v Domaniži, keď zavádzali množstvový zber, zaviedli ho s touto tzv. plienkovou úpravou, aby vytriedené plienky sa do množstva zmesového odpadu nepočítali a o to spravodlivejší je poplatok za odpad pre ľudí s hendikepom alebo rodiny s malými deťmi, ktoré nie sú tým pádom pri odpadovom hospodárstve znevýhodňované. A takto naozaj každá domácnosť spravodlivo platí len za ten odpad, ktorý už nedokáže vytriediť. Čiže ako vidíte, aj na Slovensku, nielen za hranicami, ale aj na Slovensku u nás doma vznikajú zdola iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadovému hospodárstvu a verte, my to s Veronikou máme zmapované, pretože sme si urobili prieskum a tiež verte, že po tejto lepšej dostupnosti tejto služby je naozaj silný dopyt. Tento návrh zákona, na záver chcem povedať, môže pomôcť sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori, a to kľúčové slovo, ktorým som aj začínal, je spravodlivosť. Ono naozaj, veď sa len nad tým zamyslite, nie je spravodlivé, keď človek kvôli neinkluzívnemu systému musí doplácať na to, že žije s diagnózou. Sme naozaj veľmi pevne presvedčení o tom, že táto citlivá úprava dokáže prispieť k lepším a hlavne k dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých a popred vám ďakujeme za podporu.
|
Ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Zdravotne znevýhodnení rovnako ako my všetci ostatní v tejto krajine žijúci, pracujúci, konzumujúci tovary a služby tvoríme odpad. Produkujeme odpad, o ktorom by sme mohli rozprávať v tomto pléne veľa o to, ako sa nevieme postarať na Slovensku o svoj vlastný odpad. Avšak my sa v tomto momente a pri tomto návrhu zákona chceme rozprávať o tom, že úkony, ktoré sú pre niekoho úplne bežné, ktoré sú absolútnou samozrejmosťou a automatikou, ako napríklad vyniesť svoj vlastný odpad, sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením niekedy až nemožné. Tento návrh zákona preto reflektuje na podnety priamo od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho totižto, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia, tak taká banálna vec ako je odloženie smetí do kontajnerov, je pre nich naozaj niekedy až nedosiahnuteľnou disciplínou. Naozaj náročná vec, kedy sú odkázaní na pomoc svojich priateľov, známych, rodiny. Naším návrhom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať, od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko je bezbariérová Naším návrhom, preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko, je bezbariérová prístupnosť odpadového hospodárstva už štandardom a ani u nás to nemusí ostať nejakým veľkým snom. Nejde o žiadnu raketovú vedu ani o žiadne veľmi náročné opatrenie, v podstate treba len chcieť. Týmto návrhom zákona preto navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby na požiadanie pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti. Taktiež navrhujeme braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a nevidiace a navrhujeme tiež separátne zberné nádoby na plienky pre inkontinentné osoby, aby ľudia bez zdravotného znevýhodnenia – pardon, ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo, nemôcť samostatne vyhodiť svoj odpad do kontajnera, ale ľudia, ktorí majú napríklad slabší zrak alebo sú nevidiaci, tým tá situácia je o to zlepšená a zjednodušená, keď majú možnosť navigácie v priestore cez braillove písmo, aby mohli zistiť, či konkrétna nádoba je napríklad na plast, na papier alebo na sklo. Pokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, tak človek na vozíku svoj odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu. Tvoria naozaj neúmerne viac odpadu, ktorý je ešte aj ťažší na váhu. A aj keď aktuálne na Slovensku toto nie je komodita, ktorá by bola recyklovaná. Hovoríme teda o jednorazových plienkach. Vo svete už sú spoločnosti, ktoré spracovávajú tento typ odpadu. Konkrétne plienky bežne recyklujú a vytvárajú nové a verím, pevne verím, že aj my sa tam raz ako Slovensko dostaneme, hádam čoskoro, pretože aj v tomto smere vidíme príležitosť na napríklad investície v menej rozvinutých regiónoch v rámci cirkulárnej ekonomiky. Inklúzia je, žiaľ, u nás na Slovensku aktuálne, nazvime to tak, v rovine dobrovoľnosti v mnohých smeroch. Ale povedzme si predsa len o dobrých príkladoch zo Slovenska, pretože ich tu máme a máme, čo chváliť a máme koho chváliť. A vieme sa aj inšpirovať týmito dobrými príkladmi. Nie sú to len príklady zo zahraničia, ale máme príklady dobrej praxe aj na Slovensku. Napríklad tou dobrou praxou je bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá už v Bratislave označila viac ako 150 zberných nádob štítkami s braillovým písmom, s reliéfnou latinkou a s piktogramami, aby ľudia so zrakom alebo nevidiaci mali zjednodušený prístup k nádobám. Rovnako niekoľko obcí na Slovensku už dnes má zavedené samostatné zbery na plienky v separátnych zberných nádobách. Príkladom, respektíve poviem to tak, že priekopníkom v tejto disciplíne je obec Domaniža. Obec na Hornom Považí, naozaj s parádnym, veľmi angažovaným starostom. Volá sa Fero Matúšik, ak ho nepoznáte, tak vám ho odporúčam. Nájdite si ho. Je to naozaj veľmi inšpiratívny starosta. V Domaniži podľa posledných dostupných čísel tvorili 287 kg plienok za rok. Tak taký je priemer na jednu domácnosť v tejto obci. Celkovo je v tejto obci do separovaného zberu plienok zapojených až šesť desiatok domácností. Niektoré z týchto domácností majú, samozrejme, malé deti, v iných žijú seniori, seniorky alebo ľudia s inkontinenciou a títo ľudia, pochopiteľne, sa tiež chcú zapájať do správneho triedenia a zároveň do obecného množstvového zberu. Preto hovoríme o Domaniži, pretože je v separovanom zbere plienok slovenským priekopníkom, hoci v zahraničí teda už ide o overené a osvedčené riešenie. Prečo je to dôležité riešenie? No a preto, aby mohol byť poplatok za odpady naozaj spravodlivý, tak práve preto aj v Domaniži, keď zavádzali množstvový zber, zaviedli ho s touto tzv. plienkovou úpravou, aby vytriedené plienky sa do množstva zmesového odpadu nepočítali a o to spravodlivejší je poplatok za odpad pre ľudí s hendikepom alebo rodiny s malými deťmi, ktoré nie sú tým pádom pri odpadovom hospodárstve znevýhodňované. A takto naozaj každá domácnosť spravodlivo platí len za ten odpad, ktorý už nedokáže vytriediť. Čiže ako vidíte, aj na Slovensku, nielen za hranicami, ale aj na Slovensku u nás doma vznikajú zdola iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadovému hospodárstvu a verte, my to s Veronikou máme zmapované, pretože sme si urobili prieskum a tiež verte, že po tejto lepšej dostupnosti tejto služby je naozaj silný dopyt. Tento návrh zákona, na záver chcem povedať, môže pomôcť sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori, a to kľúčové slovo, ktorým som aj začínal, je spravodlivosť. Ono naozaj, veď sa len nad tým zamyslite, nie je spravodlivé, keď človek kvôli neinkluzívnemu systému musí doplácať na to, že žije s diagnózou. Sme naozaj veľmi pevne presvedčení o tom, že táto citlivá úprava dokáže prispieť k lepším a hlavne k dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých a popred vám ďakujeme za podporu.
|
Ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Zdravotne znevýhodnení rovnako ako my všetci ostatní v tejto krajine žijúci, pracujúci, konzumujúci tovary a služby tvoríme odpad. Produkujeme odpad, o ktorom by sme mohli rozprávať v tomto pléne veľa o to, ako sa nevieme postarať na Slovensku o svoj vlastný odpad. Avšak my sa v tomto momente a pri tomto návrhu zákona chceme rozprávať o tom, že úkony, ktoré sú pre niekoho úplne bežné, ktoré sú absolútnou samozrejmosťou a automatikou, ako napríklad vyniesť svoj vlastný odpad, sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením niekedy až nemožné. Tento návrh zákona preto reflektuje na podnety priamo od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho totižto, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia, tak taká banálna vec ako je odloženie smetí do kontajnerov, je pre nich naozaj niekedy až nedosiahnuteľnou disciplínou. Naozaj náročná vec, kedy sú odkázaní na pomoc svojich priateľov, známych, rodiny. Naším návrhom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať, od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko je bezbariérová Naším návrhom, preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu aj pre ľudí, ktorí sú na vozíku, pre ľudí, ktorí sú nevidiaci alebo majú inkontinenciu. V civilizovaných krajinách, ktorými sa môžeme inšpirovať od Škandinávie cez Nemecko až po Španielsko, je bezbariérová prístupnosť odpadového hospodárstva už štandardom a ani u nás to nemusí ostať nejakým veľkým snom. Nejde o žiadnu raketovú vedu ani o žiadne veľmi náročné opatrenie, v podstate treba len chcieť. Týmto návrhom zákona preto navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby na požiadanie pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti. Taktiež navrhujeme braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a nevidiace a navrhujeme tiež separátne zberné nádoby na plienky pre inkontinentné osoby, aby ľudia bez zdravotného znevýhodnenia – pardon, ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo, nemôcť samostatne vyhodiť svoj odpad do kontajnera, ale ľudia, ktorí majú napríklad slabší zrak alebo sú nevidiaci, tým tá situácia je o to zlepšená a zjednodušená, keď majú možnosť navigácie v priestore cez braillove písmo, aby mohli zistiť, či konkrétna nádoba je napríklad na plast, na papier alebo na sklo. Pokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, tak človek na vozíku svoj odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu. Tvoria naozaj neúmerne viac odpadu, ktorý je ešte aj ťažší na váhu. A aj keď aktuálne na Slovensku toto nie je komodita, ktorá by bola recyklovaná. Hovoríme teda o jednorazových plienkach. Vo svete už sú spoločnosti, ktoré spracovávajú tento typ odpadu. Konkrétne plienky bežne recyklujú a vytvárajú nové a verím, pevne verím, že aj my sa tam raz ako Slovensko dostaneme, hádam čoskoro, pretože aj v tomto smere vidíme príležitosť na napríklad investície v menej rozvinutých regiónoch v rámci cirkulárnej ekonomiky. Inklúzia je, žiaľ, u nás na Slovensku aktuálne, nazvime to tak, v rovine dobrovoľnosti v mnohých smeroch. Ale povedzme si predsa len o dobrých príkladoch zo Slovenska, pretože ich tu máme a máme, čo chváliť a máme koho chváliť. A vieme sa aj inšpirovať týmito dobrými príkladmi. Nie sú to len príklady zo zahraničia, ale máme príklady dobrej praxe aj na Slovensku. Napríklad tou dobrou praxou je bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá už v Bratislave označila viac ako 150 zberných nádob štítkami s braillovým písmom, s reliéfnou latinkou a s piktogramami, aby ľudia so zrakom alebo nevidiaci mali zjednodušený prístup k nádobám. Rovnako niekoľko obcí na Slovensku už dnes má zavedené samostatné zbery na plienky v separátnych zberných nádobách. Príkladom, respektíve poviem to tak, že priekopníkom v tejto disciplíne je obec Domaniža. Obec na Hornom Považí, naozaj s parádnym, veľmi angažovaným starostom. Volá sa Fero Matúšik, ak ho nepoznáte, tak vám ho odporúčam. Nájdite si ho. Je to naozaj veľmi inšpiratívny starosta. V Domaniži podľa posledných dostupných čísel tvorili 287 kg plienok za rok. Tak taký je priemer na jednu domácnosť v tejto obci. Celkovo je v tejto obci do separovaného zberu plienok zapojených až šesť desiatok domácností. Niektoré z týchto domácností majú, samozrejme, malé deti, v iných žijú seniori, seniorky alebo ľudia s inkontinenciou a títo ľudia, pochopiteľne, sa tiež chcú zapájať do správneho triedenia a zároveň do obecného množstvového zberu. Preto hovoríme o Domaniži, pretože je v separovanom zbere plienok slovenským priekopníkom, hoci v zahraničí teda už ide o overené a osvedčené riešenie. Prečo je to dôležité riešenie? No a preto, aby mohol byť poplatok za odpady naozaj spravodlivý, tak práve preto aj v Domaniži, keď zavádzali množstvový zber, zaviedli ho s touto tzv. plienkovou úpravou, aby vytriedené plienky sa do množstva zmesového odpadu nepočítali a o to spravodlivejší je poplatok za odpad pre ľudí s hendikepom alebo rodiny s malými deťmi, ktoré nie sú tým pádom pri odpadovom hospodárstve znevýhodňované. A takto naozaj každá domácnosť spravodlivo platí len za ten odpad, ktorý už nedokáže vytriediť. Čiže ako vidíte, aj na Slovensku, nielen za hranicami, ale aj na Slovensku u nás doma vznikajú zdola iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadovému hospodárstvu a verte, my to s Veronikou máme zmapované, pretože sme si urobili prieskum a tiež verte, že po tejto lepšej dostupnosti tejto služby je naozaj silný dopyt. Tento návrh zákona, na záver chcem povedať, môže pomôcť sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori, a to kľúčové slovo, ktorým som aj začínal, je spravodlivosť. Ono naozaj, veď sa len nad tým zamyslite, nie je spravodlivé, keď človek kvôli neinkluzívnemu systému musí doplácať na to, že žije s diagnózou. Sme naozaj veľmi pevne presvedčení o tom, že táto citlivá úprava dokáže prispieť k lepším a hlavne k dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých a popred vám ďakujeme za podporu.
|
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona je ďalší zo série našich zákonov z kategórie opakované alebo recyklované, pretože my v Progresívnom Slovensku na rozdiel od ministra životného prostredia veríme v recykláciu. A správnu recykláciu. Tento konkrétny návrh zákona predkladáme spolu s kolegyňou poslankyňou Veronikou Veslárovou. Konkrétne je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79 z roku 2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho návrhu zákona je, keby sme to mali povedať jedným slovom, spravodlivosť, ale, keď to rozoberieme na drobné, tak je zabezpečenie zberných nádob tak, aby mali k nim rovnocenný prístup aj osoby s rôznym zdravotným ťažkým postihnutím, ako napríklad nevidiace, slabozraké osoby, osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo s inkontinenciou. Viac si povieme v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem. Ďakujem. Dám
|
Slovo. Vďaka vám, Naty a Inga, za tento návrh. Za to, že ste aj v tomto pléne otvorili 13. komnatu, o ktorej sa nerozpráva, respektíve niektorí konkrétni mocní ľudia nechcú, aby sa o nej rozprávalo, a som vďačný za to, že to tu odznelo aj v kontexte duševného zdravia. Konkrétne v tomto pléne, kde okrem iného sme napríklad v minulosti počuli aj, že keď je zle, tak si choď zašportovať. V kontexte duševného zdravia, čo môže povedať teda naozaj iba človek, ktorý vôbec netuší, o čom rozpráva a hlavne ako škodlivo rozpráva. Výborná otázka, Inga, že koľko krajina, táto konkrétna krajina naša, investuje do duší detí? No toľko, že mimovládne organizácie, ktoré suplujú štát v starostlivosti o duševné zdravie, musia vo verejných crowdfundingových zbierkach žobrať o peniaze od ľudí, aby mohli poskytovať služby, a ešte raz opakujem, suplujú povinnosti štátu. Áno, tento návrh je dôležitý, je dôležitejší ako množstvo z toho, čo sme tu prerokovávali v posledných dňoch na posledných schôdzach. Určite bezpečie detí je dôležitejšie než napríklad šikana prieskumných agentúr, lebo niekto nie je spokojný so svojimi preferenciami, pravda. Alebo ako už aj Vili povedal pred chvíľkou a zhodol sa aj so šéfom Aliancie moderného obchodu o najzbytočnejšom zákone tohto roka o hmyze v potravinách. Nehovoriac teda o šikane Slovákov a Sloveniek, ktorí si dovolili ísť do zahraničia za lepšími príležitosťami, za lepším štúdiom, za lepšou prácou alebo aj do rešpektujúcejšieho prostredia naplno využívať svoj potenciál napríklad v športe. Aby tam mohli fungovať v bezpečnejšom prostredí, čo sa teda týka naozaj všetkých. Takže ďakujem ešte raz za tento návrh zákona a pevne verím, že bude mať vyššiu podporu, než štandardne opozičné návrhy majú. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Danka, tebe aj za tvoje vystúpenie. Len si zaspomínajme. Nová kultúra, veď, veď počkajte, my vám ukážeme novú kultúru. Ako veľmi už Šimkovičová aj spolu s Machalom sľubovali, vy liberáli to budete kukať, ako vám ukážeme tú novú kultúru. Dva a pol roka prešlo. Aj ja teda sa pýtam, že kde je tá nová kultúra? Kde sú všetci tí umelci, ktorí že vraj do roku 2020, a to žije v tisícke. Ja ich teda nevidím. Ja sa pýtam, že kde sú, lebo jediné, čo som v podstate videl, bola nedávno gýčová módna prehliadka v krásne zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie, kde hostia sedeli na nechutných hotelových sedačkách polstrovaných s fejkovými gýčovými zlatými rámami. Príšernosť na príšernosť, nehnevajte sa. A toto je tá nová kultúra, alebo nová kultúra je to, že Fond na podporu umenia podporil prokremeľské, dezinformačné, provládne Hlavné denníky a Hlavné správy, či ako sa volajú. To tam to sme dopracovali, že toto je tá nová kultúra. Pán Malatinec, koaličný poslanec, dnes exaktne pomenoval, vymenoval tu etablované dlhoročné kultúrne úspešné podujatia s dlhou históriou, aj folklórne, ktoré Fond na podporu umenia zarezal, pomenoval, ako kultúra stráda, a medzičasom my vidíme akurát tak na Facebooku ministerky kultúry, ako sa fotí v parte. Dajme stranou, že parta tradične, teda, keď už sme tradiční Slováci, patrila slobodným dievčatám, nie rozvedeným ministerkám Photoshopu. Poznámka stranou. A ja sa teda pýtam, že čím konkrétne sa previnila napríklad, ja neviem, úžasná Hontianska paráda v Hrušove alebo festival v Rajdovej. Tým sa previnili, že my, keď sme tam boli na Honte a na Gemeri na našom regionálnom výjazde Progresívne Slovensko, tak sme sa tam zastavili. To je ich stigma? Tým sa previnili, preto nemôžu mať verejné prostriedky? No tak to je absolútna hanba potom.
|
Aj tebe, Jozef, za to, že si ma tak priamo vlastne vtiahol do tejto diskusie. Nie, že by som sa nechcel vyjadriť, samozrejme, že chcem. A dobre si sa spýtal, že ako konkrétne bude porušenie tohto zákona teoreticky, ak teda prejde, ako bude porušenie postihovateľné, ako bude vymáhané, keď dnes iný obsah na internete za tejto vlády je takmer nevymáhateľný a nepostihovaný. Od šírenia dezinformácií cez nebezpečné vyrážanie sa, nenávistný a teraz môžeme ísť do rôznych kategórií od rasistického cez homofóbny, transfóbny, misogynný obsah, po doxing či porušovanie autorského práva a tak ďalej a tak podobne. Ten zoznam, ten list je naozaj dlhý. Ja rozhodne a to si myslím, že nikto z nás netvrdí, ani nebudeme tvrdiť, že AI a jej zneužívanie na internete nie je téma. Je a určite bude a musíme to adresovať a musíme to riešiť. Ale ja by som naozaj očakával, že o tom budeme diskutovať v tomto pléne. Vďaka komplexnej legislatívnej iniciatíve vlády, nie cez poslanecký návrh, ktorý neprešiel ani medzirezortným pripomienkovým konaním a ja teda pochybujem, že ste to, pán Kazda, konzultovali s ľuďmi, ktorí sa profesne venujú 24/7 AI. Pochybujem, ale tak akože opravte ma, ak sa mýlim.
|
Ďakujem za slovo, pán predseda. A tebe, Irena, za tvoje vystúpenie. Ja som si počas neho s niekým písal. Písala mi pani Marta, ktorá žije v Haldene, v Nórsku. Nesťahovala sa tam preto, že chcela, ale musela. Keby sa nepresťahovala, tak by tu ostala úplne sama, pretože jej syn s rodinou tam išli za prácou. Pani Marta je na vozíčku a lieči si aj ďalšie súbežné ochorenia. Ak SMER zruší voľbu poštou, pani Marta by musela cestovať do Štokholmu, pretože táto vláda, čo urobila, zrušila ambasády aj v Nórsku, aj v Dánsku. Mňa by teda zaujímalo, ako konkrétne tento prípad zapadá do toho koaličného lineárneho až infantilného vnímania Slovákov a Sloveniek v zahraničí. Prípad zdravotne znevýhodnenej pani Marty, ktorú chce SMER donútiť cestovať 500 km, auto nemajú. Verejnou dopravou je to 10 hodín s prestupmi. Pripomínam, pani Marta je na vozíčku. Aké je toto, prosím pekne, zosúladenie s volebným právom nás tu doma na Slovensku, ktorí máme volebnú miestnosť, niektorí aj suchou nohou pár minút od domu a stále platí, že nie všetky volebné miestnosti na Slovensku sú debarierizované. Pripomíname. A vieš, čo je najlepšie, Irena? Viete, čo je najlepšie? Že pani Marta mi dovolila odkázť vám všetkým, že v minulosti viackrát volila SMER. V posledných voľbách volila Hlas. A ja hovorím na záver. Nemáte za čo, kolegovia z koalície. Nemáte za čo a ja nemám viac otázok.
|
|
|
Zuzka, za to, že si spomenula SŠA. Ja mám známeho, ktorý žije na Aliaške a podotýkam, že nie je to volič Progresívneho Slovenska. V posledných voľbách volil túto koalíciu. A áno, predstavte si, rozprávame sa. V ďalších voľbách ale nebude, lebo ak SMER zruší voľbu poštou, tak nebude mať peniaze na to, aby spolu s manželkou a so svojou plnoletou dcérou odleteli z Anchorage do Washingtonu, lebo by to boli tri spiatočné letenky, plus samozrejme ubytovanie, a to naozaj nie je málo. Ja teda neviem, či táto koalícia sleduje ekonomickú a sociálnu situáciu v Spojených štátoch alebo, pardon, SŠA počas druhého Trumpa. Je to také isté, ale iné ako u nás, podobne zúfalé ako na Slovensku počas štvrtého Fica. Ľudia nemajú peniaze na rozhadzovanie. Čiže, keď počujem, že kolegovia z koalície, privilegovaní ľudia sediaci v poslaneckých laviciach, hovoria o tom, aby si zahraniční Slováci a Slovenky našetrili na to, aby išli voliť a rozhodovať o budúcnosti krajiny, do ktorej sa chcú vrátiť a naďalej tu tvoriť hodnoty, tak ja neviem, čo je väčšia arogancia a väčšie odtrhnutie od reality. Veď to je presne také isté, ako keby SMER zrušil na Slovensku všetky volebné miestnosti, ponechal by iba jednu, povedzme napríklad na Úrade vlády. Koľko ľudí by asi tak do Bratislavy cestovalo, povedzme, z Pichní pri Snine alebo z Jelšavy alebo z Rapče. No poďme, poďme tipovať, najmä kvalifikované tipy, že aká by asi tak bola účasť v tých voľbách. Tam pod sa z kôrka.
|
Áno, mám doplňujúcu otázku. Pán minister, vy ste členom nejakého kolektívu, volá sa vláda Slovenskej republiky. Predpokladám, že tam máte nejaké slovo. Že, keď niečo poviete a zastupujete pracujúcich ľudí, tak máte nejaké slovo v tom kolektíve. A že nie ste prehliadaný. A ak sa tu stala nejaká, povedzme to, diskrepancia, že sa stalo niečo, čo sa stať nemalo a očividne teda vidíme, že sa to stať nemalo, pretože ste spôsobili chaos. Vidíme to v nemocniciach, ktoré presúvajú zákroky. Vidíme to presne pri týchto OČR-kách. Vidíme to, školy dávajú riaditeľské voľno. A mnoho ďalších situácií, o ktorých teraz rozpráva celá krajina, pretože držíte celý národ v informačnej hmle, tak máme ešte stále dosť času do 7. mája na to, aby sme tú situáciu vyriešili. Keď sa už niečo stalo. Tak, ak zastupujete pracujúcich, ja sa vás pýtam, či nechcete využiť svoju pozíciu vo vláde Slovenskej republiky na to, aby ste iniciovali tú zmenu. Kto robí ten chaos? Zrušila, áno? Lebo za iných okolností tu vidíme od vás medzirezortné pripomienkové, teda bez medzirezortného pripomienkového konania, skrátené legislatívne konania len taký fukot. A teraz, keď by ste mohli využiť to SLK zrozumiteľne a zmysluplne, tak našu aktivitu nevidíme. Tak moja otázka je: Do 7. mája je stále dosť času? Dnes sme riešili muchy a destiláty, tak nemohli sme vyriešiť 8. máj napríklad? 5 minút čas na odpočinok, nech sa páči.
|
Pán predseda, za slovo, aj tebe, Zuzana, za tvoje vystúpenie. Ja len chcem dať takú malú spomienku na minulý týždeň, kedy bol premiér Fico na diskusii so študentami a študentkami, kde rozprával o tom, že na pracovnej ceste vo Vietname sa pýtal, ako konkrétne nám Vietnam vie pomôcť s tým, že na Slovensku nám chýba 150 000 zamestnancov v priemysle, ale konkrétne adresoval, že nám chýbajú v slovenských nemocniciach zdravotné sestry. Čiže premiér, ktorý kade chodí, tam okrem ruského plynu a ruskej ropy rieši migráciu. Tam vo Vietname špekuloval, že či vo Vietname vieme nájsť a vychovávať budúce zdravotné sestry, ktoré by sa teda naučili slovenským zdravotníckym štandardom, naučili by sa plynulo slovenský jazyk a potom by mohli pracovať na Slovensku. Tak ja sa zamýšľam pri tejto rozprave, keď vieme, že v polícii dnes máme podstav a Slovenská národná strana chce zakázať cudzincov v obecnej polícii, lebo predkladateľ si v úvodzovkách nevie predstaviť, že by mu cudzinec dával pokutu. Poznámka pod čiarou, možno stačí, aby na tom svojom americkom elektromobile jazdil podľa pravidiel, potom nebude dostávať pokuty. Tak, či si toto SNS a premiér odkonzultovali, hej? Že, keď premiér chce zamestnávať v slovenských nemocniciach sestričky z Vietnamu, tak potom, čo? Slovenská národná strana si nebude vedieť predstaviť, že by ich ošetrovali, tak ich zakážu?
|
32.
Ďakujem vám za slovo.
Aby sme tomu teda rozumeli, strana HLAS chce predlžovať funkčné obdobie starostom, lebo títo vraj nemôžu kvôli náročným procesom, ktoré v tejto krajine máme, doručovať výsledky. A prichádzajú s týmto návrhom namiesto toho, aby strana HLAS zjednodušovala tie procesy, aby starostovia mohli efektívne doručovať výsledky. A s touto iniciatívou prichádza tá strana HLAS, z ktorej vzišiel zhodou okolností aj neslávne známy digitálny líder, ktorý je zhodou okolností teraz prezidentom Slovenskej republiky.
Mne príde táto diskusia absolútne absurdná, lebo tento návrh teda prichádza zo strany, ktorá o sebe hovorí ako o strane regiónov, a pritom sú to práve poslanci a poslankyne a politici strany HLAS, ktorí chodia po regiónoch. No ale, páni a dámy, nestačí chodiť len po regiónoch a fotiť sa na jarmokoch. 32-2
Treba sa naozaj s tými starostami skutočne úprimne rozprávať, čo konkrétne potrebujú, lebo keby ste sa s nimi úprimne rozprávali o tom, čo starostovia a starostky potrebujú, tak by ste vedeli napríklad, aká je to tortúra, spraviť projekt na vodovod a kanalizáciu, že je to takmer na Slovensku olympijská disciplína, pretože nestačí len napísať projekt, ono potrebujete naškrabkať v úvodzovkách aj spolufinancovanie, podať to na Environmentálny fond, ktorý je taký arogantný, ktorý vám ani len nedá vyrozumenie o tom, že ste s tým projektom neuspeli. To si musíte domyslieť, pretože taký je arogantný Environmentálny fond a takýchto neúspešných, lebo treba to prerábať a opäť je to neúspešné, neúspešných a nerealizovaných projektov sú na obecných úradoch na Slovensku desiatky, ak nie stovky tisíc projektov, ktoré nikdy nebudú zrealizované. A to sú zbytočne vyhodené von oknom peniaze. A obce dnes, žiaľ, sa musia triafať do vízie, ktoré veľkodušne vyhlási Environmentálny fond, lebo on sa rozhoduje, čo potrebuje namiesto toho, aby Environmentálny fond financoval presne to, čo obce potrebujú. Celé naopak v tejto krajine, celé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
32.
Ďakujem vám za slovo.
Aby sme tomu teda rozumeli, strana HLAS chce predlžovať funkčné obdobie starostom, lebo títo vraj nemôžu kvôli náročným procesom, ktoré v tejto krajine máme, doručovať výsledky. A prichádzajú s týmto návrhom namiesto toho, aby strana HLAS zjednodušovala tie procesy, aby starostovia mohli efektívne doručovať výsledky. A s touto iniciatívou prichádza tá strana HLAS, z ktorej vzišiel zhodou okolností aj neslávne známy digitálny líder, ktorý je zhodou okolností teraz prezidentom Slovenskej republiky.
Mne príde táto diskusia absolútne absurdná, lebo tento návrh teda prichádza zo strany, ktorá o sebe hovorí ako o strane regiónov, a pritom sú to práve poslanci a poslankyne a politici strany HLAS, ktorí chodia po regiónoch. No ale, páni a dámy, nestačí chodiť len po regiónoch a fotiť sa na jarmokoch. 32-2
Treba sa naozaj s tými starostami skutočne úprimne rozprávať, čo konkrétne potrebujú, lebo keby ste sa s nimi úprimne rozprávali o tom, čo starostovia a starostky potrebujú, tak by ste vedeli napríklad, aká je to tortúra, spraviť projekt na vodovod a kanalizáciu, že je to takmer na Slovensku olympijská disciplína, pretože nestačí len napísať projekt, ono potrebujete naškrabkať v úvodzovkách aj spolufinancovanie, podať to na Environmentálny fond, ktorý je taký arogantný, ktorý vám ani len nedá vyrozumenie o tom, že ste s tým projektom neuspeli. To si musíte domyslieť, pretože taký je arogantný Environmentálny fond a takýchto neúspešných, lebo treba to prerábať a opäť je to neúspešné, neúspešných a nerealizovaných projektov sú na obecných úradoch na Slovensku desiatky, ak nie stovky tisíc projektov, ktoré nikdy nebudú zrealizované. A to sú zbytočne vyhodené von oknom peniaze. A obce dnes, žiaľ, sa musia triafať do vízie, ktoré veľkodušne vyhlási Environmentálny fond, lebo on sa rozhoduje, čo potrebuje namiesto toho, aby Environmentálny fond financoval presne to, čo obce potrebujú. Celé naopak v tejto krajine, celé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|