... dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď. A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov. Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy zrazu zázračne budeme vedieť čerpať a doteraz je presný opak. Veľmi rovnaké je to aj pri zelených riešeniach a ochrane životného prostredia. Tam sa opäť spomína ako priorita, ale v realite ide prevažne iba o peniaze z modernizačného fondu a eurofondov. Samotné národné investície sa znižujú. Tvárime sa, že ideme do zelenej transformácie, ale reálne ju financujeme iba z vonka.
A napokon veda a výskum. Rozpočet, ktorý by mal podporovať inovácie, obsahuje len zanedbateľné sumy pre civilný výskum. Krajina, ktorá chce byť moderná a konkurencieschopná nemôže dlhodobo prežívať bez systematických investícií do vedy a výskumu. Slovensko je dnes jediná krajina v našom regióne a to hovorím aj na východ od nás, kde za posledné obdobie nevznikla žiadna technologická firma s väčšou hodnotou ako miliardu dolárov. V takom startupovom slangu sa tu hovorí, že nevznikol žiaden unicorn, čiže jednorožec. to označenie sa používa preto, lebo jednorožca len tak nevidíte, je to nejaké bájne zviera a je ho veľmi málo. Je ho tak málo, že na Slovensku nemáme žiadne. Zoberte si Poľsko, to ich má 14, Estónsko 12, Litva 3, Česko ich má 6, Rumunsko 3, už aj Bulharsko má jedného, takisto Slovinsko, Chorvátsko 3, ale na Slovensku žiaden. A pri hospodárení tejto vlády ani ďalší nebude. Pretože rozpočet, ktorý by mal podporiť takéto technologické firmy im venuje 2,5 mil. eur. To v Čechách alebo v Poľsku za to nemáte ani nejaký seed fond alebo nejaký fond na podporu úplne začínajúcich firiem. Už aj to je málo preňho na to, aby dokázal dobre investovať.
Slovensko ide proti trendu, zatiaľ čo Nemecko, Poľsko a Česko zvyšujú svoje rozpočty na transformáciu priemyslu, digitalizáciu, zelenú ekonomiku a podporu ich lokálnych firiem. My to naopak znižujeme. Tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale je to plánom predĺžením klinickej smrti nášho hospodárstva. Šetrenie na investíciách, v regióne, vo vede a inováciách, nás z žiadnej krízy nevyvedie. A bez podpory malých a stredných firiem na *Slovensku nás postupne čaká tá známa grécka cesta. Slovenská ekonomika je ako taký pacient na JIS-ke, ktorému namiesto liečby a záchrany dávame bylinkový čaj. Ak nezačneme investovať do budúcnosti, budeme čoskoro len splácať úroky z dlhu a viac a viac sa prepadávať do ekonomickej špirály smrť.
Ďakujem pekne.
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je rozpočet, ktorý má určovať smerovanie Slovenska na najbližšie roky. Ale keď sa pozrieme na jeho reálne parametre je to skôr rozpočet zbožných prianí bez zodpovedného hospodárenia. Ja sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii. A nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy aký deficit bol, kto čo povedal, či v 29-tom, v 8-mom bude 4, 8, 10, alebo 5. Proste motal to tu včera asi hodinu, nedávalo to absolútne žiaden význam. Ja sa chcem pozrieť do budúcna, pretože minulosť je jasná, nemusíme sa tu o týchto číslach hádať. Jednoducho vidíme, že dlh rastie a bude rásť, to potvrdzujú všetci, a tým pádom konsolidácia neexistuje a nemusíme sa baviť o ničom viac. Stačí jedna vec, dlh rastie, konsolidácia proste neexistuje. No a poďme teda do tej budúcnosti, ktorá je rovnako, alebo ešte viac dôležitejšia a ministerstvo financií ju rovnako zle sa na ňu pozerá. Pretože rozpočet stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika porastie o 0,8 % v budúcom roku, teda v roku 25 a 1,3 v roku 26. Ale to je znova absolútna ilúzia. Priemyselná výroba v júli a v auguste klesla o 6 % oproti minulému roku a pokles sa týka práve kľúčových segmentov, ktoré máme na Slovensku a to je automobilový priemysel a energetika. Napríklad automobilka Jaguár úplne stála niekoľko mesiacov. Energetické podniky hlásia prepad a vláda napriek tomu stavia rozpočet na raste, ktorý je pri súčasných trendoch neudržateľný. A je neudržateľný aj preto, že táto vláda absolútne zlikvidovala priestor pre malé a stredné slovenské podniky a pre ich rast.
Ak sa naplní ten náš realistický scenár, teda rast blízky nule, tak dôjde výpadku v daňových príjmoch znova možno vysoké stámilióny a k takému vysokému deficitu, ktorý už teraz je alarmujúcu. Čo je najhoršie, tak tento rozpočet pritom vôbec neinvestuje do budúcnosti. Šetríme tam kde by sme mali mať naše strategické a investičné priority a pritom prejedáme tam, kde by sa dalo veľa lepšie hospodáriť. Napríklad každá rozpočtová kapitola prichádza približne o 15 % investičných výdavkov. Avšak jednotlivé úrad tvrdia, že ich rozpočty sú nerealistické a budú potrebovať dofinancovanie. Videli sme to aj včera na hospodárskom výbore kde išla jedna štátna organizácia za druhou. A jedna za druhou rozprávali o tom, ako nedokážu z týchto peňazí vyžiť. A to sa tu nebavíme o, ja neviem, nejakom štatistickom úrade, ktorým si poviete, však to nevadí, budeme mať zlé štatistiky, však tie sme mali zlé aj doteraz. Ale tu sa tu bavíme napríklad o jadrovom dozore. Táto organizácia povedala, že reálne nebudú peniaze na to, aby kvalitne dodržiavala svoje úlohy, ktoré má urobiť preto, aby tu niečo nevybuchlo. Povieme si, že možno nevadí, že nám to nabúral vlak, ale keď jadrový dozor povie, že nemá dostatok financií na to, aby vykonával kvalitne svoju službu investovať ďalej do ďalšie rozmachu, tak to máme obrovský problém.
V čase keď iné krajiny regiónu investujú do svojej budúcnosti, my šetríme práve na oblastiach, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobého rastu na inovácie, vedu a regiónoch. Napríklad v oblasti podpory podnikania vidíme, že gro investícií smeruje do veľkých priemyselných projektov malé, stredné podniky, startupy, či inovátori z toho prakticky nič nemajú a ich podpora zostáva symbolická. Zoberte si na porovnanie, napríklad má podporovať, podporu inovácií, startupov a malých stredných firiem idú len jednotky milióny. Zoberte si napríklad energopomoc, kde štát chce minúť 435 mil. eur. To je totálna definícia prejedania budúcnosti. Zoberte si keby štát dal na podporu podnikateľského sektora malých stredných slovenských firiem 435 mil. eur ako by to mohlo podporiť náš rast, ako by z toho potom boli dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď. A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov. Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy.
=====
|
152.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, mám tu napísaný taký úvod, že dnes s veľkou radosťou predkladám návrh zákona, ktorý je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a dá sa zhrnúť jednou vetou, a to je, aby sa na Slovensku dalo podnikať už od 16 rokov. Tento zákon sme predkladali už na minulej schôdzi a ani vtedy to nebolo také veľmi optimistické, že by som to s radosťou predkladal, ale potom, ako táto vláda predstavila konsolidačný balík ďalší, ktorý ničí živnostníkov a podnikateľov, tak je to trošku také smutné, že tu ideme teraz ukazovať, že poďte podnikať, pretože sa to stále v tejto našej krajine oplatí. Ale napriek tomu si myslím, že tento zákon je dobrý, aj keď táto vláda ničí ľudí, ktorí sa snažia tvoriť hodnoty, ničí kreatívnych ľudí a ničí podnikavých ľudí. Ale táto vláda tu nebude stále a preto takýto druh zákona podľa mňa našej krajine veľmi pomôže.
Čiže ešte raz. Navrhujem, aby sme aj na Slovensku už konečne uzákonili možnosť začať podnikať od 16 rokov. Nevymýšľame pritom nič, čo by bolo v Európe nezvyčajné, možnosť podnikať už pred dovŕšením 18 rokov je v Európe pomerne bežná. Takúto možnosť mladistvým osobám poskytujú právne úpravy napr. v Nemecku, Holandsku, Švédsku, Francúzku, Estónsku, Dánsku a aj v Českej republike, ktorou sme sa pri tejto našej úprave do veľkej miery inšpirovali. Samozrejme, keďže sa jedná o neplnoleté osoby, navrhujeme oproti dospelým zaviesť aj zvýšenú mieru ochrany a niektoré obmedzenia. Predovšetkým to znamená napr. súhlas zákonného zástupcu a súčasne schválenie súdom, ktorý posúdi spôsobilosť mladistvého prevziať takúto zodpovednosť. Ďalej je to, samozrejme, obmedzené, že mladiství nebudú môcť v rámci podnikania obchodovať s niektorými tovarmi, ako napr. zbrane, tabak, alkohol a podobne. A taktiež nebudú môcť v rámci tohto svojho podnikania nadobúdať nehnuteľnosť, pretože tam hrozí najväčšie riziko, že by sa to mohlo zneužívať.
Začiatky podnikania navrhujeme mladým ľuďom uľahčiť aj oslobodením od platenia minimálnej dane. Napriek tomu tento návrh predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, keďže umožňuje podnikanie, ktoré by podľa dnešných pravidiel vzniknúť nemohlo, alebo by sa muselo skrývať v nejakej šedej zóne. Strašne veľa úspešných podnikateľov a podnikateliek, ktorých poznám, začínali svoje nápady testovať už pred 18 rokom. Naozaj je to aj množstvo mojich kamošov, kamarátiek a dokonca aj ja som začal svoje podnikanie ešte na strednej škole. Okrem toho, že sme sa pri tom strašne veľa vecí aj naučili, tak sme si tu pri tom vytvorili takú kotvu, že prečo ostať na Slovensku. Ja aj počas celej vysokej školy, keď moji spolužiaci cestovali po Európe a aj sa sťahovali mimo Slovenska, tak mňa vďaka tomu, že som mal firmu na Slovensku, tak ma to určitým spôsobom držalo na Slovensku a je to veľmi podobné znova pri ďalších mojich priateľoch, ktorým sa už podarilo vybudovať od tých 18 alebo 16, 17 rokoch naozaj veľké firmy a vďaka nim sú tu na Slovensku a vďaka nim tvoria hodnoty.
A podľa mňa o toto by sme sa mali v politike snažiť. Ukázať mladým ľuďom, že ich nápady a práca sú pre nás dôležité a že nám záleží na tom, aby tu mali priestor a podporu ukázať, čo dokážu, že ich berieme vážne. Verím, že toto je cieľ, na ktorom by sme sa dokázali zhodnúť všetci, a o všetkých ďalších podrobnostiach a parametroch sme pripravení konštruktívne diskutovať, aby sme našli najlepšiu možnú právnu úpravu.
Ďakujem pekne.
|
... zradil živnostníkov už pri prvej konsolidácii alebo druhej konsolidácii, keď sa zaviedla transakčná daň, tak ako ich zrádza oveľa viac ešte pri tejto konsolidácii. Tak ako podnikateľov, živnostníkov, ale aj pracujúcich a zamestnancov zrádza vláda pri tejto celej konsolidácii. Niekedy, keď to tu počúvam celý deň, tak potom rozmýšľam, že vrátim sa tak na začiatku celej tej debaty, že aký to má, aký to má vlastne zmysel celé tu rozprávať, keď všetci vieme dopredu výsledok. Vieme, že tu nikto nič nepočúva. Koaliční poslanci absolútne nepočúvajú nič. Tu môže padnúť vec, že tu niekto kúpil byt za dvetisíc euro nikoho tu nepohne. Tu môžu padnúť nové argumenty, naozaj aj technického charakteru, kde sa aj napriek SLK ukáže, že zákonodarci a Ministerstvo financií nemyslelo na rôzne dôsledky, ale nikoho to nezaujíma. Všetci si odhlasujú tak ako sa dohodli na svojich kluboch so zavretými očami. Aj dokonca tí ľudia aj vedia, že to je zlé. Častokrát, keď sa v kuloároch s niekým rozprávate tak povedia, že áno, veď vieme, že to neni úplne dobré alebo že to sa opraví alebo to tak nie je myslené, ale úplne neni, nikto tu za tieto zákony nebojuje. Aj sám je tu minister celú dobu. Tu neprišiel podporil čo premiér, viete si to predstaviť? Je tu tretia konsolidácia tu, a keď to je dobrá vec, tu mal stáť premiér. Keď tu nestojí premiér lebo lieta do Ruska a do Číny, tak tu mohli byť ďalší ministri, ktorých ministerstva sa to aj týka. Kde boli, kde sú všetci tí ministri? Pamätáte si pôvodne ako vznikla prvá konsolidácia? Ja som tú tlačovku pozeral akí tam hrdí stáli nastavení. Myslím, že tam bol vtedy vyjednávači hlavní Taraba myslím, že tam bol Drucker za HLAS, ešte neviem za SNS kto tam bol. Kto tam bol za SNS? Dano tam bol priamo a stáli tam hrdo a že my sme tí, čo tu teraz akože vyjednali tú konsolidáciu prvú, celé sa dohodneme všetko a už to bude iba schválené. Keď to ohlásili, tak bol taký naspäť feetback, spätná väzba až bordel od reálne občanov, pretože keď tu videli, že čo to celé, čo to celé spôsobí, tak sa tak rozpŕchli a už nikoho nikde nebolo vidno. Pri druhej konsolidácii ešte niekto trošku a pri tretej konsolidácii už je tu minister sám, samučičký na tlačovkách, na svojich sociálnych postoch. Tuto tri dni nikto ho tu nepríde podporiť. A to je celý ten výsledok. Chcú iba schváliť konsolidáciu, chcú, aby to prešlo, aby sme na to zasa zabudli. Ale problém s touto konsolidáciu je takou a touto špirálou, ktorú vytvorili, že to už nie je iba tak, že niečo si schválime a nejaká realita niekde bude, ale to sa nikoho nedotkne. Už sa to reálne dotýka ľudí. Vidím aj častokrát keď si čítam rôzne, rôzne onlinové fóra a nielen na Facebooku, ale aj na iných sociálnych sieťach čo ľudia reálne rozprávajú ako aj chudobným, ale aj strednej triede, rodinám, ktorí sú relatívne zamestnaní ako im už dochádzajú peniaze. Jeden tam minule písal, že naozaj už teraz musí počítať, pretože mesiac má viac dní ako peňazí v jeho peňaženke už a pritom má rodinu, má autá, má všetko v poriadku, že normálna fungujúca dobrá rodina, ale už mu to nevychádza. A táto realita, táto realita vás dobehne a všetci to vidíte, pretože už tu nikto neni nastúpený, pretože už vidia, že už aj v tejto posfaktuálnej dobe, kde si ľudia myslia, že si môžu povedať čo chceť a domotať sa, že pravda nikde neexistuje, tak niekde tam na konci ten človek si ten chleba musí kúpiť za nejaké to euro a keď ho tam nemá, tak tá realita ho dobehne. A vy budete za to zodpovední. Ďakujem pekne.
|
Keď pán Hlina povedal, že tí čo niečo urobili, majú chodiť bez papiera, tak som si odložil prípravu radšej a ja som tu aj dva, či tri dni pozeral pána ministra ako tu sedí v parlamente celú dobu a rozmýšľal som, že a tou efektivitou vlastne tohto procesu celého, rozmýšľal som, že čo by taký človek, taký minister mohol spraviť za tie tri dni a on tuná namiesto toho musí sedieť, tak mi to tak bolo ľúto, ale potom som si uvedomil, že to je vlastne dobré, že tento minister sedí v parlamente a nerobí, lebo podľa mňa každá minútka, ktorú ho tu prinútime sedieť, je dobrá pre verejné financie, možno menej bude mať času vymýšľať a robiť také konsolidácie, aké robil doteraz.
Ja toto ani nepokúsim natiahnuť na tých 100 minút, dám priestor aj potom mojim kolegom, ale ten hlavný dôvod, prečo je dobré, že minister je tu v parlamente a nerobí svoju robotu je, pretože pod jeho vedením táto vláda konsoliduje takým neskutočne zlým spôsobom, že len vytvára smrteľnú špirálu, do ktorej sa rúti naša ekonomika. Vytvára ju tým, že uvaľuje na podnikateľov a na občanov hlúpe dane, ktoré brzdia našu ekonomiku, zároveň investorov vyháňajú z našej krajiny. Vyháňajú z našej krajiny investorov, ktorí by rozmýšľali, že dôjdu do našej krajiny. Samozrejme to má za dôsledok ten, že tu nemáme potom ekonomický rast, a to má za dôsledok to, že potom výber daní nie je taký, aký si projektovali vo svojich rozpočtoch. Čiže im to celé nevychádza a musí nastúpiť ďalšia konsolidácia, oni zasa len uvalia hlúpe dane a znova pokračujú v tejto konsolidácii, a v tom systéme vytvárania tejto špirály. A túto špirálu treba zastaviť, ale nemyslím si vôbec, že sa to podarí pod touto vládou a už vôbec nie pod tým, keď tu dva, tri dni o tom diskutujeme a nielen my, ale aj odborníci sa snažia ministrovi, aj tejto vláde naozaj pomôcť a poradiť ako to robiť lepšie, ako zastaviť túto špirálu. Čiže to sa fakt nedá neustále iba dávať ďalšie a ďalšie dane, ktoré to v skutočnosti len zhoršujú a zhoršujú. Je to veľmi podobné, naozaj myslím, že to tu už aj niekto v rozprave hovoril, že to ako keby človeku, ktorý chce schudnúť, ste ako lieky dávali, že má jesť sladkosti a jemu začnú ešte viac chutiť a vy mu ich dáte ešte viac, ešte viac na to, aby ste to nejako zasekli.
A pritom sa to dá pomerne jednoducho. My aj na tejto schôdzi máme v parlamente niekoľko zákonov, kde ukazujeme orientačne ako to robiť. Sú tam zákony, ktoré nemajú taký veľký vplyv na náš rozpočet, nie sú nákladné, povedali nám to aj z ministerstva financií, aj z ministerstva hospodárstva, kde nám povedali, že naopak majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Sú to rôzne malé technické úpravy ako napr. zlepšenie odpisovania, zlepšenia odpisovania na výskum a vývoj a kopec podobných, kopec, kopec malých vecí, ktoré keby ste schváli, alebo si ich sami aj prevezmete a dali, tak by ste aspoň niečím vynahradili slovenským podnikateľom, živnostníkom to, čo ste na nich uvalili. Ale naopak, vy ešte aj tie svoje vlastné veci, ktoré ste trošku začali hamovať, ako napr. pri transakčnej dani, kde pán Danko, ktorý je najväčší zradca živnostníkov aký tu kedy bol, ktorý to mal za svoju najväčšiu agendu a nedokázal sa za nich postaviť ani pri transakčnej dani a nedokázal sa za nich postaviť ani pri tejto konsolidácii, dokonca to vidí aj sám, preto ja som ho tu pri týchto dvoch dňoch ani nevidel takmer predsedať schôdzi. Viem, že tu bol ráno, ale tuto pán Hargaš ho asi vystrelil so svojou pripomienkou k plagiátorstvu tak, že už sa tu neukázal a skôr si myslím, že to robí programovo a necháva tu pána Kamenického si to tu sám celého vyžrať a nedokáže sa za túto konsolidáciu postaviť aj keď je súčasťou tejto vlády, pretože v nej zradil živnostníkov. Na tejto schôdzi ako prvá vec, tá sa mala už urobiť cez leto. Malo byť nie zrušenie celej transakčnej dane, lebo to sa nedalo podľa ich slov aj keď podľa mňa, sa to dalo aj sme dávali taký návrh do zákona, stačí len hlasovať, tak povedali, že aspoň malým živnostníkom zrušia transakčnú daň, ani to sa neudialo a neviem, či sa to udeje. Poviem ďalší príklad, ktorý máme tiež pripravený na túto schôdzu, a to je mikropodnikanie, kde do 10 tis. eur platíte len maličkú daň a neplatíte žiadne odvody a môžte si tak vyskúšať podnikanie. Je to presne nejaká vec, ktorá by pomohla množstvu podnikateľom, množstvu živnostníkov, ktorých ste zasiahli tým, že keď zarábajú 200, 300 euro, alebo 800 euro ročne, alebo 2, 3 tis., 5 tis. euro ročne, keď si zarobia na nejakých vedľajších prácach, z toho musia platiť teraz po novom, po tejto konsolidácii, také odvody, že im takmer nezostane žiaden zisk, tak my by sme im naopak ukázali, že však poďte to skúšať, nemusíte platiť takmer žiadne odvody, len pomerne malú daň a uvidíte, či sa vám podarí rozbehnúť toto podnikanie, a potom naštartovať aj takto svoju ekonomiku. Tak som zvedavý, či tento človek Andrej Danko, ktorý rozprával o tom aj priamo pred živnostníkmi a pred zväzom, ako sa mu tento nápad páči, ako ich podporí, bude mať ďalšiu možnosť opäť ich zradiť, pretože je totálne jasné, že za tento nápad nezahlasuje. Tak ako zradil živnostníkov už pri prvej konsolidácii, alebo druhej konsolidácii, keď sa zaviedla transakčná daň, tak ako ich zrádza oveľa viac ešte pri tejto konsolidácii. Tak ako podnikateľov, živnostníkov, ale aj pracujúcich a zamestnancov zrádza vláda pri tejto celej konsolidácii
====
|
Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické. Nedá sa na všetky reagovať, tak si vyberiem iba zopár. Jedna a jedna z prvých bola od kolegu Majerského z KDH, ktorý správne hovoril, že už si dôchodcovia varia džemy, oni si varili pred toto konsolidáciou a ja som minule na Instagrame videl ako si džem už doma varí minister tejto vlády Drucker a ministri, ktorí, niečo to hovorí o tejto konsolidácii, aká je ťažká na ľudí, keď už ministri, ktorí si zdvojnásobili platy si musia variť džemy tiež, aby mali dostatok peňazí. Tak to len, to len tak na okraj. Taktiež, čo sa týka polície, tak jej nedostatok nie je iba na východe, ale je to aj cítiť na Kysuciach a myslím si, že však po celom Slovensku je tento problém. Možno veľmi rýchlo ešte k tomu prerušeniu, ktoré aj pán Dostál, aj pán Pollák, aj pán Pročko spomenuli. V zásade, keď vás preruší predseda tejto vlády, že v niečom svojom, predseda vlády, predseda alebo podpredseda tohto parlamentu a keď rozprávate niečo čo sa ich dotkne, tak viete, že ste trafili klinec po hlavičke. Je to normálne taký, že check do jedného z úloh, ktoré ste akože správne urobili, lebo je to aj v tých politických diskusiách, že tam keď rozprávate niečo, čo ich naozaj bolí a čo je pravda a čo všetci vidia, tak vám skáču do reči a snažia sa vás prerušiť a možno na záver by som fakt iba zopakoval, viem, že asi to nebude naplnené, ale maličká šanca je pri tomto ministrovi, ktorý naozaj sa do rozpravy častokrát zapája, tak čisto technicky, úplne že nie politicky, pán minister, by ma veľmi zaujímalo, že keď všetky tie zväzy hovoria, že bolo by super, keby daňovo-odvodové zaťaženie v našej krajine bolo menšie a pomohlo by to ekonomike, tak mňa by zaujímal váš argument a naozaj, že nepolitikárčime, nerobme z toho politiku, povedzme normálne, že technicky, že prečo vy ste vyhodnotili, že naopak treba to zvýšiť, že to nejako v našej krajine pomôže?
|
aj veci ktoré štát reálne potrebuje platiť.
A teraz na záver by som len, možno sa aj priamo spýtal ministra financií, ešte je tu, že a oceňujem to, že ako on vystupuje v tejto rozprave, tak by som bol rád, keby iba možno k tomuto sa potom vyjadril na chvíľočku. Lebo fakt mne to nedáva zmysel, že prečo s týmito ľuďmi si nesadol a keď s nimi sedel, že čo boli ich požiadavky alebo výsledky, keď nám pred voľbami všetci hovorili, že chcú pokoj, chcú diskusiu a chcú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Prečo v tejto konsolidácii tretej, vlastne všetky tieto tri dôležité požiadavky poprel a teraz ja by som to chápal, keby to bolo z ich strany ako keby že nejaké programovo alebo ekonomicky-technické riešenie. Ale naozaj je to vec, ktorá sa všetci zhodnú, všetci odborníci, všetci zástupcovia tejto, týchto združení, aj nejakí nezávislí ekonómovia, aj zahraniční analysti sa zhodnú na tom, že daňovo-odvodové zaťaženie práce, naozaj, brzdí našu ekonomiku a jedna z najväčších problémov. Tak chcel by som vedieť, že prečo ešte ju zhoršili. Pritom ja si osobne myslím, že v skutočnosti by mali ľahšiu cestu v rámci konsolidácie, keby sa na to pozerali trošku z dlhodobejšieho hľadiska, trošku vyšli v ústrety aj všetkým týmto združeniam. Nebol by z toho taký bordel, nemusel by, nemusela by sa celá vláda hanbiť za tú konsolidáciu, že veľmi smiešne nechali ministra financií samého o tom rozprávať na nejakej tlačovke, kde neviem, zas on potom arogantne tam rozprával ľuďom, že si majú džemy variť. Už to celé začalo ísť do takých absurdít, že a pritom to mohla byť normálna konsolidácia, ktorá samozrejme, bola by ťažká, kdesi by sa muselo šetriť, ale mali by za sebou normálne zamestnávateľské zväzy, mali by za sebou živnostníkov, mali by za sebou tých podnikateľov, ktorí by síce niečo povedali, lebo by tiež sa museli nejakým spôsobom uskromniť, ale by to chápali. Ale že necítili by proste takúto zradu od ľudí, ako napr. Andrej Danko, ktorý v predvolebnej debate sľubuje živnostníkom všetko na svete, že sa tu budú mať krásne dobre a potom sa na nich vykašle, ani tu nesedí, ani v rozpravách nevystu ... (Prerušenie rozpravy predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pozastavil som vám, aby ste neprišiel ani o sekundu, len po polovici vášho času, kedy ste sa ani slovkom nevenoval dôvodom SLK, tak skúste sa zamyslieť, že k čomu je táto diskusia. Ja viem, že to nepadne na úrodnú pôdu, chcem, aby to zaznelo. Nech sa páči, pokračujte.
Truban, Michal, poslanec NR SR
(Pokračovanie v rozprave.) Ďakujem, pán Gašpar. Ja som hovoril a na začiatku o tom, keby ste možno počúvali a nechali aj ministra a nerozprávali sa tam. A budem rád, keď minister potom pristúpi a odpovie mi na túto otázku. Lebo naozaj tomu akože až manažérsky, ekonomicky aj politicky nerozumiem, že prečo to vlastne takto je.
Skúsim teda uzavrieť túto debatu. A ja si myslím, že keď sa mám vyjadrovať k SLK, ja si myslím, že toto nie je posledné SLK, ktoré tu máme, bude ich ešte viac, pretože je to proste váš modus operandi. Neviete fungovať štandardne, normálne, v diskusii a s pokojom to, čo tie jednotlivé organizácie, aj ľudia, aj občania, aj vaši voliči chcú a preto budete pretláčať nezmyselné zákony stále ďalej a ďalej a iba to pôjde celé dole kopcom. Tak, ako sme hovorili o prvej konsolidácii priamo vtedy ministerke Sakovej, aj potom rôznym tajomníkom v rôznych diskusiách, že toto neskončí, že táto konsolidácia prvá, čo bola, že to bude ešte len väčší bordel. Všetko sa tu mení, nikto nevie, čo tu bude a ešte to bude len horšie a horšie, horšie a znova to bude iba SLK-čkami robené a rýchlo, rýchlo bez debaty. A presne to sa potvrdzuje a myslím si, a to, čo najviac ľuďom vadí ani neni to, že dobre, tak teraz už to tu prišlo, posledná konsolidácia, teraz akože tu všetci budeme trpieť, bude nám zle a bude už finito a potom na druhý deň vyjde slnko. Ale to, čo všetkým vadí je to, že tuto neni konca tohto a stále znova, aj ďalšiu schôdzu bude ďalšie SLK nezmyselné bez diskusie a ďalší bordel a znova naša krajina pôjde len horšie a horšie. Ja verím, že toto sa už po ďalších voľbách zmení. Naozaj, a myslím si, že to vidíte už aj vy, aj cítite to aj vy, ako to povedal aj kolega Lackovič, že už o tom rozprávajú aj starostovia, aj zvolení za stranu SMER aj HLAS, že proste nie sú spokojní ľudia.
Ja taktiež, ja som z Kysúc z Progresívneho Slovenska. Niekedy tam neni úplne ľahké chodiť, ale v poslednej dobe sa mi tam celkom ľahko chodí. Pretože aj ľudia, ktorí sú z Kysúc a sú možno, by ste povedali, vaši voliči, dôchodcovia, ja neviem, robotníci, takí, ako to nazvať, ľudia normálne že z tej dediny, ktorí nie sú nejakí že bratislavská kaviareň, ako to vy často hovoríte, tak kedysi, keď som tam prišiel a sme tam spolu opekávali alebo dávali nejaké pivko, tak všelijaké veci som sa s nimi musel rozprávať, ale teraz sme našli krásnu spoločnú tému. A to je to, že týchto ľudí reálne ožobračujete a oni to reálne vidia a reálne sa boja. Takže preto ja viem, že toto už dopadne tak, že ako to povedal predo mnou predrečník, neviem, ktorý to bol, že dúfam, že čoskoro sa naša krajina bude môcť nadýchnuť.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Dobrý podvečer. Ja sa budem snažiť venovať v tomto mojom príspevku naozaj iba tomu SLK-ačku, však na to má aj má byť tento vstup a potom tu obsahovú kritiku konsolidácie si nechám na prvé a na druhé čítanie.
Ale trošku mi to príde také, nieže zbytočné, však treba diskutovať, ale možno aj nejaké ironické alebo smiešne v tom, že sa tu bavíme o tom, že táto koalícia spravila z konsolidácie SLK. Pretože keby som sa spýtal, že zdvihnite ruky v tejto sále, všetci poslanci, ktorí si mysleli, že SLK ku konsolidácii nebude, že prebehne normálnym štandardným procesom, tak by presne ako teraz nikto aj ruky nezdvihol, pretože všetkým bolo totálne jasné, že SLK aj k tejto tretej konsolidácii je úplná samozrejmosť. Pretože to videli na tom, ako táto vláda funguje, že ona sa s nikým naozaj neradí a nebaví a všetko berie rýchlo a používa SLK naozaj stále.
To, prečo to používa celkom dobre rozobral náš predseda ráno. Hovoril o viacerých dôvodov, že používajú SLK kvôli tomu, že to nevedia poriadne robiť, že sú neschopní. Používajú SLK preto, že sú arogantní, že si myslia že to nemusia diskutovať s nikým. Používajú SLK aj preto, že sa boja svojich voličov, aby nevideli reálne čo sa na nich chystá. Ja som hovoril, že používajú SLK aj preto, že reálne klamú. Ale najhorší problém je to, že používajú SLK a že sa vlastne k takýmto ťažkým, alebo veľmi naozaj že a ťažkým opravám a konsolidácia zákonom stavajú takto rýchlo je v tom, že túto našu krajinu vedú do naozaj že takej smrteľnej špirály. Jedna tá smrteľná špirála je aj ekonomická, ale potom aj trošku politická. Ja si pamätám, že my pred voľbami 2023, keď vyhrala táto koalícia, sme sa stretávali so zástupcami všetkých združení ktorých sa dalo. Stretli sme sa, neviem, s Eruze, so zástupcami automobilového priemyslu, so zástupcami živnostníkov, so zástupcami všetkých možných, so zástupcami mäsiarov, rôznych potravinárov, so zástupcami dopravy, kamionistov, rôznych všetkých združení sme sa stretali a pýtali sme sa na ich problém a snažili sme sa že pochopiť ako našu ekonomiku naštartovať a priam ľudí, ktorí zažívajú bežné problémy so zákonmi z praxe, že ako to tu opravíme. A každý si hovoril svoje a kopec vecí, ale jednej veci, alebo a také že dve, tri veci boli spoločné, všetci, všetci hovorili to isté. Najskôr to boli také, sa hovorí, že také softové, softové veci čo žiadali. A hovorili, že prosím vás, keby náhodou ste v tej vláde, hovorili, že to je 23, po vláde Igora Matoviča a po všetkých tých krízach, všetci nám hovorili, že jedinú vec čo chceme najdôležitejšie je, prosím vás, že rozprávajte sa s nami, že normálne diskutujte s nami. To teraz robíte, ale nezabudnite na nás keď tam budeme potom. Lebo všetci sa s nami bavia v kampani, ale keď zrazu prídu do vlády tak už na nás kašlú, že to je prvá vec.
Druhá, prosím vás, keď sa už aj nebudete baviť, nerobte chaos, urobte niečo raz za rok. Nech sa nemení všetko vkuse každú chvíľočku, nech to aj dopredu vieme, nech a vieme na to nachystať. To boli také dve hlavné požiadavky čo každé jednu združenie malo, normálne každý jeden toto povedal.
A tá tretia, teraz taká technickejšia, že ekonomickejšia bola, že keď sme sa ich pýtali. Každý má svojich x opatrení, ale tú tretiu čo bola všade bola, že potrebujeme znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce. Čiže znížiť odvody. Na to aby sa tu lepšie, ľahšie zamestnávali ľudia, pretože máme problémy so zamestnávaním kvalitných ľudí, kvalitnej pracovnej sily aj zo zahraničia, aj zo Slovenska na to, aby sme mali potom viac peňazí vo firmách, najlepšie investície a nárast. Toto bola požiadavka od združenie mäsiarov až po združenia automobilového priemyslu. A všetkých medzi tým toto isté hovorili.
No a čo ste vy urobili aj vďaka SLK, alebo v tejto konsolidácii? Všetky tieto tri podmienky ste porušili. Nediskutovali ste s nikým, to nehovorím ja, to hovoria zástupcovia týchto združení do médií. Robíte chaos, nikto nič nevedel, zo dňa na deň sa aj tu predpokladám budú meniť veci tak ako sa menili pri prvej a druhej konsolidácii. A tú tretiu technickú vec, ktorú chceli od vás, tak ešte aj tú aj tam ste zvýšili vlastne odvody a zvýšili ste daňovo odvodové zaťaženie práce. Všetky tieto tri veci ste porušili a to bude mať siahodlhé dôsledky aj pre našu ekonomiku, ako som povedal, ale aj pre vás ako politikov, pretože podľa mňa ste to už aj videli vy vtedy v tých voľbách 23, po všetkých tých krízach keď tu vládol Igor Matovič, potom Heger a ako to bolo naozaj. Veľmi veľa ľudí to aj vnímalo ako chaotické obdobie. Vy sa často na to odvolávate a my aj často hovoríme, že vy robíte ešte horšie veci. Dnes vám ráno to povedal kolega Štefan Kišš, ktorý povedal, že za Igora Matoviča, v tých najväčších krízach pandémie a vojny na Ukrajine, energetickej krízy sa vyrobil dlh 14 miliárd. Ale vy ste za dva roky urobili dlh 15 miliárd a pritom nemáte takého, takéto krízy a mohli ste konsolidovať oveľa, oveľa ľahšie a jednoduchšie, podobne ako tu predo mnou povedal kolega Galek, keby bola efektívnejšia energopomoc, tak nemusela byť konsolidácia takáto. My sme vám napríklad rozprávali o našom príspevku na bývanie, ktoré sa dalo spraviť v rámci energopomoci. Nemuseli ste rozhádzať miliardy aj na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, aby bol zvolený, a na všetky tieto veci. Ale hovorím, že o tom sa budeme baviť až potom v prvom čítaní. Ja chcem poukázať na to, že aj vďaka takémuto spôsobu vládnutia táto vláda, aj naša krajina spolu s ňou aj táto vláda, tieto strany dopadnú veľmi zle. Lebo už to je pomaly citeľné medzi ľuďmi a na uliciach. To je možno znova taký príklad, ktorý keďže som bol priamo účastný pred voľbami v tom 23, bol som na diskusii na živnostenskom zväze, bol tam aj zástupca HLAS-u, myslím že tam bol vtedy ešte terajší minister zdravotníctva a boli tam ešte rôzne iné strany, ale bol tam pán Andrej Danko. Bol tam, dá sa povedať, za najväčšiu hviezdu, pretože tak tam sľuboval tým živnostníkom, že ako všetko bude v poriadku, ako im zabezpečí to, aby mali nízke dane, nízke odvody. Nasľuboval im tam taká veci. Ešte ja keď som rozprával napríklad o našom návrhu na mikropodnikanie, že kde do 10 tis. eur nemusí potom človek platiť odvody keď si chce vyskúšať podnikanie a ešte nemá ho celé rozbehnuté, tak to hovoril, že to je super nápad ešte aj takúto vec pomôžeme presadiť. To som zvedavý keď to bude v parlamente ako bude za to hlasovať. A tento človek, to ja ho vyberám iba preto, aby to bol ako keby príklad toho, ako táto vláda funguje, lebo takýchto politikov v tejto vláde je oveľa viac. Ale tento človek, najväčšia hviezda naša predvolebnej diskusie živnostenského zväzu ich zradí tak, že zabije takmer všetkých živnostníkov na Slovensku vysokými odvodmi a celou konsolidáciou ktorá na to vplýva. A toto robíte v každom, v každom odvetví a naozaj uvidíte, že sa tým otvára veľká ekonomická smrteľná špirála našej ekonomiky kde bude menej rásť naša ekonomika, tým pádom bude menej daní, tým pádom bude menej z čoho platiť aj veci ktoré štát reálne potrebuje platiť.
A teraz na záver by som len možno sa aj priamo spýtal ministra financií, ešte je tu, že a oceňujem to, že ako on vystupuje v tejto rozprave. Tak by som bol rád, keby iba možno k tomuto sa potom vyjadril na chvíľočku, lebo fakt ...
=====
|
Pán minister, mňa vždy prekvapí, keď vy pri svojich témach vystupujete v parlamente veľmi často. Vnímam to pozitívne, ako jeden z mála ministrov, že ste aktívny v rozprave. Niekedy až tomu nerozumiem, že máte takú chuť stále, stále rozprávať a opakovať tie svoje veci. Ale nerozumiem tomu práve preto, že prečo sa potom nebavíte rovnakým, možno zápalom ako tu v parlamente, prečo sa nebavíte zo združeniami a zástupcami občanov, ktoré majú čo povedať práve aj ku konsolidácii, kedy ste sa aj v rámci, či už SLK, alebo možno aj keby SLK nebolo, keby ste sa bavili s RÚZ, so Zväzom živnostníkov, ja neviem s odborármi. Všetci títo rozprávajú, verejne to hovoria, že ste ich nepočúvali. Zväz živnostníkov, na ktorých sa pán Danko vykašľal, o ktorých hovoril, ako on zastupuje ich záujmy, tak teraz sa na nich vykašľal. A vy ste s nimi vôbec nekomunikovali. Keby ste namiesto toho, že sa tu snažíte opakovať svoje message a to, alebo to, čo máte naučené a vyhovárať sa na svojich predchodcov. Keby ste namiesto toho radšej sa išli postretávať a porozprávať so zástupcami týchto združení, aby ste vedeli, čo naozaj trápi Slovákov. Tak si myslím, že reálne tá konsolidácia by sa dala spraviť aj spolu s nimi. Dokázali by ste nájsť reálne riešenie, kde každý by si trošku utiahol opasky, každý by trošku dal krok späť a vedeli by ste reálnu konsolidáciu urobiť, aby bolo oveľa menej nepokojov a aby ľudia, aj keď by to bolo možno ťažké pre nich, ale boli by oveľa spokojnejší, lebo by videli, že je zmysluplná, že o pár mesiacov, možno o pár rokov sa to celé opraví a budeme mať znova nejaký ekonomický rast. Namiesto toho vy nám asi v nejakom svojom kancli a so svojimi politickými suputníkmi ste vymysleli také opatrenia, ktoré vyzerajú, aby ste, že ich robíte tak, aby ste nahnevali všetkých. A najhoršie na nich je, že vlastne ekonomike vôbec nepomôžu.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Ty si povedal také tri dôvody vo svojom príhovore, že prečo vlastne robia konsolidáciu v skrátenom konaní, že to je ich neschopnosť, arogancia a aj strach z voliča. Ja si myslím, že v skutočnosti prečo robia skrátené legislatívne konanie, je štvrtý dôvod, a to je, že jednoducho nie sú úprimní, že proste klamú. Je také anglické slovo, ale už aj slovenské, že to fejkujú a keby sme neboli teraz v Národnej rade a nebol by tu taký prísny podpredseda, ktorý dohliada na pokoj tejto schôdze, a keby som to chcel povedať, a čo by vám povedali voliči v krčme, v továrni, tak by som povedal, že každý si viete domyslieť, aké slovo je tam, a to je ten dôvod, prečo SLK. A napríklad krásny dôkaz bola transakčná daň, ktorú ste zaviedli preto, lebo ste nechceli reálne dvíhať dépeháčku alebo nejakú daň o pár bodov vyššie, lebo vám to nevychádzalo kvôli tomu, ako vládnete, a mysleli ste si, že si to nikto nevšimne, že schováte niekde transakčnú, transakčnú daň a nikto si neuvedomí, že tých ľudí znova zdierate alebo zo zadného vačku im vyťahujete peniaze, o ktorých nevedia. Ale aj vďaka tejto opozícii, aj vďaka iným odborovým organizáciám a aj ľuďom na Slovensku takéto fejkovania vám neprejdú, aj keď sa to snažíte robiť cez SLK, pretože stále je dostatok času na to to poriadne pozrieť a povedať a ukázať vašim voličom, že ako ich vlastne v skutočnosti klamete. A najhoršie na tom je, že sa to presne ukáže o pár mesiacov. Tak jak sme hovorili pri prvej konsolidácii, že to bude vidno, tak to uvidíme aj pri tejto konsolidácii a, žiaľ, pocítia to všetci a pocítia to aj vaše deti, aj vaši priatelia, aj vaši známi.
|
98.
Dobrý večer. Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Som veľmi rád, že môžem vystúpiť k takému veľmi dôležitému zákonu, ktorého predkladatelia, hlavní politickí reprezentanti tu nie sú a mohli by byť, keď im na tom tak strašne záleží, na všetkých podnikateľoch a na všetkých živnostníkoch. Tak toto je pekne v praxi vidno, že či to naozaj tak je, alebo sú to znova, ako sme zvyknutí pri tejto vláde, len reči. Lebo koaliční poslanci sa aj predbiehajú v tom, že kto bude viac kritizovať transakčnú daň, kto o nej povie, že je hlúpa, že je to nepodarený experiment, že je to Dankova daň, že je Ficova, teraz už aj Matovičova daň. Ale je to čistý alibizmus a pokrytectvo. Pretože transakčná daň by nikdy nebola na Slovensku realitou, keby ju samotná SNS hlavne tiež neodsúhlasila, ktorá teraz predkladá tento zákon. Ale keď tejto vláde, týmto politikom ide o fleky a ministerstvá, tak sa vedia aj pekne búriť, aj blokovať parlament. Ale keď ide naozaj o podnikateľov a ich zamestnancov a o slovenskú ekonomiku, tak sa len krútia, vymýšľajú výhovorky a ani len nechodia do práce.
Tak poďme si povedať pravdu. Aj tento slabučký a obmedzený návrh je tu dnes iba preto, že sme naň alebo na tú transakčnú daň tlačili ako aj opozícia a zároveň že naozaj rozhnevá všetkých podnikateľov na Slovensku. Najhoršie na tom, že aj na poslednej schôdzi, ktorú sme mali, tak bolo veľmi krásne vidno túto faloš, pretože na tej poslednej schôdzi sme im dali šancu, predložil som ja návrh, kde k 1. máju mohla byť táto transakčná daň celá zrušená, ale títo politici znova iba rozprávali a čin nebol žiaden. Už mesiac mohol byť tento nepodarený experiment minulosťou a mohli sme sa venovať zlepšovaniu našej krajiny. Toto pokrytectvo je obrovská zrada voči všetkým podnikateľom a živnostníkom, ktorých špeciálne SNS alebo Andrej Danko sa snaží tváriť, že mu na nich záleží.
Poďme ale k tomu najpodstatnejšiemu, čo vám chcem dnes povedať, lebo súhlasím aj ja s mojím kolegom Kiššom, že ten, kto nevie šetriť čas, nevie šetriť ani peniaze, tak ja rovno dám návrh. Andrej Danko keď sľuboval zrušenie transakčnej dane, že to napáli do parlamentu a bude mu jedno, kto to podporí, a teraz prišiel s takým návrhom, ktorý je veľmi limitovaný a slabý. A čo je ešte horšie, SNS chce schvaľovať tento ich návrh alebo naťahovať schvaľovanie tohto návrhu až do jesene, v septembri, v októbri, uvidí sa, predpoklad je, že sa to neuvidí nikdy, ako ich poznáme. A preto napriek tomu, že ten návrh SNS je slabý a my v PS-ku sme presvedčení, že túto hlúpu daň musíme kompletne zrušiť, je to stále lepšie ako nič. A úplne oficiálne a verejne tu teraz opakovane dávam Andrejovi Dankovi a SNS túto ponuku: Progresívne Slovensko vám dodá podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, aby podnikatelia nemuseli čakať na druhé a tretie čítanie až do októbra. Za všetkých živnostníkov a malých podnikateľov na Slovensku vás vyzývam, poďme na to, poďme to spraviť už teraz, aby to bolo oveľa skôr.
A prečo je tak strašne dôležité, že aj tento slabý návrh, ktorý je zameraný len na špecifickú skupinu podnikateľov, prečo by mal byť schválený už pred letom? Pretože leto je pre veľmi veľa aj malých podnikateľov a predovšetkým to, na čom SNS a Andrejovi Dankovi, o čom hovorí, že im na tom záleží v cestovnom ruchu, v poľnohospodárstve alebo aj v potravinárstve, to leto je kľúčové obdobie, vtedy sa najviac produkuje a zarába, aj sa najviac zamestnávajú ľudia kvôli sezónnym prácam, mnohí počítajú s tým, že tržby z leta im vykryjú straty z iných období v roku. To vie úplne každý, kto vie o tomto druhu v podnikaní aspoň minimum. Ak sa teda tvárite, že vám záleží na cestovnom ruchu a vidieku, tak vám musí byť jasné, že pokaziť všetkým podnikateľom v tomto sektore ich najdôležitejšie obdobie v roku hlúpou transakčnou daňou, je pre nich katastrofa. Hlavne vtedy, keď máme tak blízko na dosah jej zrušenie alebo teda aspoň jej osekanie.
Opakujem preto ešte raz našu výzvu Andrejovi Dankovi a SNS, poďme to schváliť ešte pred letom, my vám v záujme slovenských podnikateľov a zamestnancov pomôžeme. Ak to chcete naťahovať do konca roka, tak bude každému absolútne jasné, že toto nie je skutočná pomoc pre podnikateľov, ale len alibizmus a politická výhovorka pre SNS.
Ďakujem veľmi pekne.
|
84.
Ďakujem pekne ešte raz. Môj zákon sa týka preddavkov. O preddavkoch sme sa tu bavili celý minulý týždeň, keď sme tu rozoberali preddavky samosprávam a my sme dali pozmeňujúci zákon na zrušenie transakčnej dane, tak som rozmýšľal, či toto nevyužijem na ďalšiu obštrukciu a budeme sa baviť o zrušení transakčnej dane. Ale jednak som nechcem, aby ma tu predsedajúci zrušil, ale zároveň si myslím, že budúci týždeň podľa toho, ako vyzerá situácia, tak sa o nej ešte budeme celkom dosť baviť.
Preddavky sú pre podnikateľov veľmi dôležitá téma. Neviem, či niekto úplne vie presne, kto nie je podnikateľ, že o čo sa jedná. V zásade ide o to, keď máte firmu a darí sa vám nejaký jeden rok a máte aj zaujímavý zisk, zaplatíte daň a potom tú istú sumu tej dane musíte aj ďalší rok platiť každý jeden mesiac, čo vytvára častokrát pre podnikateľov veľký problém, pretože môže sa vám jeden rok dariť, môžete mať napríklad obrovský zisk, poviem príklad, to je jedno akýkoľvek a z toho musíte zaplatiť aj nejakú daň. Poviem príklad, zaplatíte daň 100-tisíc eur, 80-, 90-tisíc, 10-, 20-tisíc. Vy potom jednak túto daň zaplatíte, ale jednak potom ďalší ten nasledujúci rok musíte po mesiacoch platiť preddavky, ktoré sú zhruba dvanástina tejto dane. Čiže vy na jeden rok zaplatíte, dajme tomu, 100-tisíc a potom, zaokrúhlime, cca 10-tisíc ďalší mesiac musíte platiť preddavky. Ale takto lineárny svet nie je ani v podnikaní, častokrát jeden rok sa vám darí veľmi dobre a potom, keď sa vám darí veľmi dobre, tak chcete tie peniaze reinvestovať, aby sa vám darilo ešte lepšie. Ale zrazu zistíte, že vy tie peniaze na investície nemáte, lebo ich musíte platiť do preddavkov. Takže najväčší problém pre podnikateľov pri preddavkoch je práve cash-flow.
Firmy v zásade vedia skrachovať iba na jednu jedinú vec, a to je proste nedostatok peňazí. A hlavne takýto problém s preddavkami brzdí predovšetkým rast tých firiem, pretože musia s tým počítať. Áno, v dnešnej dobe sa tieto preddavky vedia riešiť, keď nastane takáto výnimočná situácia, vy môžete napísať na finančnú správu, dodať nejakú analytickú správu o tom, že prečo ste mali taký výnimočný rok a prečo už ten ďalší taký nebude, aby vám odpustili alebo nejak zmenili preddavky. Toto sa dá robiť, ale je to byrokratické peklo častokrát a častokrát to malí a strední podnikatelia ani len o tom nevedia a hlavne si to nevedia spraviť. Musia potom kontaktovať svojich účtovníkov, ktorí to za nich spravia. Problém toho je ale, že vy sa neviete spoľahnúť na tú finančnú správu. Veľakrát to prejde úplne bez problémov, ale veľakrát nie. Aj teraz boli prípady, keď sa podávali marcové daňové priznania, ozývali sa nejakí podnikatelia, že im finančná správa neschválila zníženie alebo vymazanie preddavkov a im to robí reálny problém.
Čo my teda navrhujeme urobiť, aby takýto problém nevznikal a aby sme tu mali o to silnejšie, lepšie, výkonnejšie, lepšie zainvestované slovenské firmy. Ja navrhujem, aby podnikatelia tieto preddavky dostali pod svoju kontrolu podľa hesla moje preddavky, moje rozhodnutie. Aby si mohli sami rozhodnúť, či ich chcú platiť znížené, keď sa im darí menej, alebo ich vôbec neplatiť, ak dokonca očakávajú, že v aktuálnom roku budú v strate. Jednoducho štátu to iba oznámia, ako sa sami rozhodnú. Žiadna žiadosť, žiadne schvaľovanie, bolo by to automatické.
Tento návrh má tri parametre. Zmenu by mohli urobiť raz za kalendárny štvrťrok, aby mohli teda reagovať flexibilne na vývoj situácie. Bude to platiť pre firmy, pre ktorých daňová povinnosť v predchádzajúcom roku nebola vyššia ako 100-tisíc eur. Ten dôvod je preto taký, pretože keď už nejaká firma platí dane vyššie ako 100-tisíc eur, väčšinou už má aj rôznych daňových aj finančných poradcov, účtovníkov a už pre nich nie je problém si tento cash-flow nejakým spôsobom manažovať. Problém je to práve pre tie menšie firmy.
Ale čo je podstatné, aby štátu nevznikla nejaká veľká ujma, tak v prípade, ak to podnikateľ odhadne príliš pesimisticky a využije túto možnosť a zníži si preddavky, no po podaní daňového priznania sa ukáže, že mu vznikol vlastne nedoplatok, to znamená, že jeho skutočná daňová povinnosť je vyššia ako tá suma zaplatených preddavkov, tak tento nedoplatok musí zaplatiť s malým úrokom. Ja navrhujem efektívny úrok 3,5 %. Ak to podnikateľ odhadol správne, tak v zásade sa nič nedeje a systém funguje presne tak, ako má. Neposielajú sa žiadne peniaze hore - dole a podnikateľ ich môže pekne využiť na rast svojej firmy.
Prečo vlastne tam má byť nejaký úrok a prečo je to 3,5 %. Pretože štát si musí na poskytnutie výpadku daňových príjmov v priebehu roka, ktorý mu takto vznikne, požičať a dnes si požičiava v priemere zhruba za 2,5 %.
Zároveň ak by si podnikatelia namiesto zníženia preddavkov chceli požičať nejaké peniaze v banke, tak by museli platiť oveľa viac ako 3,5 %, pokojne niekedy aj dvojnásobok a viac. Nakoniec je toto teda win - win riešenie. Podnikatelia dostanú rýchly, jednoduchý a nenákladný spôsob, ako si môžu pomôcť v ťažkých časoch alebo ako si môžu pomôcť práve aj v raste. A verejné financie na tom v konečnom účtovaní nebudú nijako strácať.
Toto nám potvrdila aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej sme poslali tento náš návrh, ktorá ukázala, že tento po prvom roku nebude mať žiaden negatívny dopad, tento návrh, na štátny rozpočet. Takže aj vzhľadom na toto je to pekné win - win riešenie, znova pekné technické riešenie. Keď sa tu bavíme o tom, ako tu máme veľkú obchodnú vojnu s Amerikou, ako potrebujeme diverzifikovať našu ekonomiku a ako tým pádom potrebujeme podporovať našich malých, stredných podnikateľov, slovenské firmy, tak toto je jeden z malých, pekných, efektívnych nástrojov. Keď sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa alebo účtovníka, čo si o tomto myslí, tak každý jeden vám povie, že toto už malo byť dávno a že je to super riešenie a veľmi by ich, veľmi by ich potešilo.
Budem veľmi rád, keď zvážite neideologicky, nekoalično-opozične tento návrh a skúsite pomôcť takto nie nám, nie Progresívnemu Slovensku, nie opozícii, ale slovenským firmám, a tým pádom aj slovenským občanom v týchto ťažkých chvíľach.
Ďakujem veľmi pekne.
|
80.
Dobrý deň, ďakujem, pán predseda. Budeme sa dnes rozprávať o mojom návrhu o preddavkoch. To je na úvod všetko a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
|
165.
Vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Što... Stohlovej (vyslovené: „Stólovej“, pozn. red., povedané so smiechom), Ivana Štefunka (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Vidíte, jak je to nákazlivé, tak a... (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Smiech v sále.) A Lubo je, Lubo je... Čo je správna verzia vlastne? Prečo si tu bez mäkčeňa?(Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Prečo si tu bez mäkčeňa? ... Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona (povedané so smiechom), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
32.
Ďakujem pekne.
Ja si tiež myslím, že v skutočnosti ten prístup k tomu, že DSS-ky môžu byť trošku flexibilnejšie vo svojom investovaní, a je dobrý, taktiež ako spomínal aj kolega Štefunko, že by mali investovať predovšetkým do slovenských, na Slovensku, teda ale ja si oveľa viac myslím, že skôr práve do slovenských firiem, pretože, keď si poviete, položte si možno takú otázku, že kto z vás by chcel, aby vaše dôchodky boli investované do diaľnice do Košíc? To je, to je presne, že akú by ste tam mali návratnosť, pokiaľ by ste neboli nejaký kamarát so Širokým, alebo s niekým, ktorí asi na tom veľmi veľa zarobili, alebo možno iní, viacerí stavbári a ďalšie spriaznené firmy? Málokoho by ste asi namotivovali na to, že poďme teda investovať do týchto diaľnic, ktoré budete tam mať obrovské návratnosti, takže ja by som sa na to pozrel takto.
Vo všeobecnosti, ako hovoril aj kolega Štefunko, ten zákon má nejaké parametre a filozofiu asi dobrú, ale tak ako všetko aj s tou vládou, neskončí dobre.
Ďakujem pekne.
|
93.
Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, avizujem, že na konci mojej rozpravy budem aj čítať pozmeňujúci návrh.
Táto vláda robí úplne absurdné opatrenia, ktoré si vnútorne odporujú. Na jednej strane musí v skrátenom legislatívnom konaní zachraňovať rozpočty samospráv, ale na druhej strane poškodzuje tie isté samosprávy transakčnou daňou, ktorá už niekoľko dní platí, určite ste si to aj všetci všimli. Plný internet je toho, ako podnikatelia a živnostníci, ktorí častokrát aj pracujú za veľmi, veľmi málo peňazí, dávajú na internet screenshoty toho, ako im boli v niektorých prípadoch až stovky eur denne zobraté na transakčnej dani. Kým sa teda dostanem k špecifickým dopadom na samosprávy, expresne ešte zrekapitulujem, prečo je tá transakčná daň vo svojej podstate tak strašne zlý nápad.
Transakčná daň nedáva žiadny hospodársky ani sociálny zmysel. Nedáva žiaden zmysel, aj keď som rozmýšľal, že z ktorej strany tú transakčnú daň kritizovať, tak bez toho, aby som bol vulgárny, tak som zistil, že to sa pomaly ani nedá, lebo človek by chcel len povedať, že je to jedna veľká... ale po včerajšom grémiu to tu nemôžem rozprávať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
Musel by som zobrať slovo pánovi poslancovi.
Truban, Michal, poslanec NR SR
Je to daň, bez ohľadu, čo je najhoršie na tejto dani, je, že táto daň sa nepozerá ani na zisk, ani na stratu, ani na nejaké obdobie, v akom sa nachádza tá firma, proste tá daň vás zdaní a ešte ste ani len nič nezarobili, tá daň vás zdaní z prevodov. Je to dokonalý nástroj na dusenie našej ekonomiky, na znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie totálne, totálne všetkého. Takáto forma zdanenia je len v krajinách, ako je Venezuela alebo v Orbánovom Maďarsku. A nevyužíva ju ani jedna krajina eurozóny a nie je to náhoda. A táto daň má ešte aj ďalší taký aspekt, o ktorom sme sa rozprávali dávnejšie, že či nás táto vláda ťahá von z Európskej únie. A tým, že táto daň nie je takmer nikde v Európskej únii, resp. v Maďarsku je, ale nie v krajinách, ktoré majú euro, tak nás naozaj vyťahuje von a stáva sa zo Slovenska čierna diera práve preto, že keď sa na našu krajinu pozerajú teraz investori, ktorí by tu radi investovali, a pozrú si niečo o transakčnej dani, tak sa jednoznačne rozhodnú, že do takejto čiernej diery, ktorou Slovensko spravila táto vláda, investovať nebudú. A čo je ešte horšie, že z takejto krajiny rozmýšľajú slovenskí podnikatelia, slovenskí mladí ľudia, že aj kvôli takejto veci odídu.
Ale okrem toho, že táto daň je hlúpa, tak bolo celkom zaujímavé sledovať, akým babráckym spôsobom sa zavádzala. Videli ste a videli sme všetci dlhé rady pred klientskymi centrami, keď podnikatelia nevedeli, či si majú niečo založiť, čo si majú zrušiť. Namiesto toho, aby sa podnikatelia mohli venovať rozvoju svojich firiem, zamestnávaniu, rozmýšľaním nad nejakým, inováciou, nad tým, ako svoju firmu, našu krajinu posunúť dopredu, tak museli riešil ďalšie byrokratické peklo. Najprv si museli vybavovať rôzne potvrdenia na úradoch a potom aj nové účty a zbytočné účty v bankách. A pretože táto daň ani nebola poriadne premyslená, tak v sporných prípadoch používali banky rôzny výklad zákona. Niekde žiadali pre zriadenie podnikateľského účtu rôzne potvrdenia a niekde nie. Niekde boli spoplatnené, niekde nie. Niekde tie banky strhujú transakčnú daň ihneď, niekde ju strhujú až po mesiaci. Čo napríklad podnikateľom tiež robí trošku cashflowý problém, pretože keď vám niekto po mesiaci strhne, teda strhne vám tú transakčnú daň, ale vykáže ju až po mesiaci a vlastne mesiac ju majú banky na svojich účtoch a môžu, môžu s ňou operovať.
Štát tu proste jednoducho zlyhal, svoje povinnosti prehodil na podnikateľov, pardon, na podnikateľov aj na banky a vytvoril tým kopec chaosu a neistoty, čo sme pri tejto vláde už celkom zvyknutí. A čo je ďalší problém, že podnikatelia sa aj dnes reálne boja, že vďaka tomuto chaosu niečo nesprávne pochopili, niečo nestihli urobiť, niečo zle vykážu a potom sa kvôli tomu dostanú napríklad na zoznam neplatičov alebo ich navštívi finančná správa a môžu dostať pokutu. Toto vôbec nie sú vtipné situácie pre ľudí a pre podnikateľov, práve naopak.
Ďalšia vec podľa mňa, ktorá je nepríjemná na tejto dani, že napriek tomu, aký obrovský chaos to urobilo, akú dieru to zo Slovenska urobilo, ako tomu nikto nerozumie, ako sme tu xkrát mali rôzne doplňujúce návrhy a sami predkladatelia si vôbec dopredu nedomysleli, čo všetko táto daň bude znamenať, je, že ja si myslím, že tej dane sa nevyberie tak veľa, ako si predkladatelia mysleli. Hovorila to už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to vôbec nebude tak veľa a tým, že to aj zadusí ekonomiku, že ľudia začnú rozmýšľať, počul som už množstvo prípadov, ako ľudia začali, malí podnikatelia, remeselníci kade-tade po Slovensku radšej platiť peniaze znova kešom. Takže tu máme znova dobu kešu a vôbec nevyberieme veľa.
Ja si myslím, že, a nemyslím si, bolo to aj na hospodárskom výbore, sme sa trošku o tom bavili, že prečo vlastne vzniká takáto transakčná daň, a môj dohad alebo myslím si, že až správny odhad, prečo vznikla, bolo to, že jednoducho táto vláda nechcela daň zvýšiť, napríklad dépeháčku ešte vyššie, ako potrebovala, kvôli svojej konsolidácii, alebo daň z príjmu nechcela až tak zvýšiť, tak si vymysleli takúto transakčnú daň a mysleli si tým, že, Ježiš, to všetkých akože zmätieme, oklameme, oni nebudú vôbec vedieť, že sú tu nejaké ďalšie dane, však to sa bude nejak na pozadí, nejaké transakcie niekde brať a opak sa stal pravdou. Z transakčnej dane sa stal symbol a hanba konsolidácie a hanba aj tejto vlády a naopak docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň vidia, ako im strhla, ako im táto vláda strhla peniaze, ktoré im stŕhať nemala.
Poďme ale naspäť k samosprávam, myslím, si, že o transakčnej dani už bolo toho dosť povedané a ešte bude. Obce a mestá, kraje síce nemajú povinnosť platiť z finančných transakcií daň, avšak táto daňová povinnosť sa netýka akciových spoločností alebo eseročiek, ktoré tieto samosprávy zakladajú, aby cez ne, prostredníctvom nich poskytovali verejné služby. A nie sú to vôbec žiadne maličkosti alebo maličké firmy, jedná sa o bytové družstvá, dopravné podniky, regionálne správy ciest, lesné podniky, komunálne alebo technické služby. A každý jeden finančný pohyb v týchto spoločnostiach bude zdanený a o to menej peňazí zostane v samosprávach, ktoré ich zriadili. Asi by pán minister Kamenický mohol znova zrazu nabehnúť s desiatimi stranami výnimiek, v ktorých by sa už naozaj že nikto, nikto nevyznal, ale my sme sa rozhodli spraviť ešte jeden pokus, aby sme mu to uľahčili.
K tomuto návrhu podávame pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme transakčnú daň úplne a pre všetkých zrušiť k 1. máju 2025. Jej výnos za apríl (potlesk), ďakujem, ďakujem a nie kvôli sebe, ale verím tomu, že keby sa podarilo túto daň zrušiť, naozaj že aj táto vláda keby ju zrušila, tak by obrovské množstvo podnikateľov, ale aj ľudí, pre ktorých v konečnom dôsledku bude všetko oveľa drahšie, tlieskali a netlieskali by len päť minút, ale tlieskali by podľa mňa niekoľko dní vkuse. Taký obrovský problém je táto transakčná daň.
My ju chceme teda zrušiť, keď sa dostaneme niekedy a bude nám umožnené, že ju budeme môcť zrušiť, tak ju určite zrušíme. Ale teraz využívame ešte jeden ďalší pokus, aby sa táto vláda vrátila z kratšej cesty a zrušila ju aj vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Jej výnos za apríl bude potom jednotlivým daňovníkom započítaný do celkovej daňovej povinnosti alebo budú môcť požiadať o jej vrátenie. Radšej neskoro ako nikdy a treba tento nevydarený a zlyhaný experiment odpískať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, aby som prečítal svoj pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím vás, zastavte čas. Nech sa páči, pán poslanec.
Truban, Michal, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a dopĺňajúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií90ad)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011
Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 z. z., zákona č. 369/2019 z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 z. z., zákona č. 296/2020 z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 z. z., zákona č. 421/2020 z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č, 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto:
V poznámke pod čiarou k odkazu I sa vypúšťa citácia: „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”
Čl. IV
Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 1 až 13 sa vypúšťajú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 31 sa vypúšťajú.
2. Za § 13 vkladá 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2025
Daň odvedenú podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Na postup správcu dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.1) Prvá veta sa nepoužije, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa osobitného predpisu.2)”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:
„1) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) § 55 ods. 6 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Doterajší článok II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
|
199.
Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, tlač 573.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 598 z 30. októbra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 25. novembra 2024. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
79.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
4.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
84.
Ďakujem Veronike za vystúpenie a keďže aj o peniaze, o ktoré sa aj ona zaujíma, rieši Sociálna poisťovňa, tak ja by som sa chcel rovnako spýtať aj pána ministra na to, čo tu pán Hlina hovoril. Lebo ja sám som implementoval v rôznych firmách viacero platobných brán a viem si predstaviť, že tie percentá sú aj od jednej do troch percent, ale viem si predstaviť, že pri takých obrovských objemoch, ako to má aj Sociálna poisťovňa, to môže byť dohodnuté aj na nule alebo na veľmi blízkej hranici toho.
Tak ja by som veľmi rád počul, keďže pán minister ide aj vystúpiť, že by povedal, ako to je nakoniec dohodnuté, že či to je na nule, či sa niečo dohodlo, alebo sú tam nejaké percentá. Pretože naozaj ak tam sú, tak tie peniaze môžu byť veľké, ktoré potom odchádzajú z dôchodkov.
Ďakujem pekne.
|