190.
Monika, chcela si ešte ty otvoriť? Dobre. Ty už nič. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie si. (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý naozaj výrazným spôsobom zvýši energetickú bezpečnosť Slovenska.
|
188.
Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, tento návrh zákona, ako som už spomínal, bol v Národnej rade, vtedy, bohužiaľ, sme o ňom nemohli hlasovať, pretože odvolaný minister odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, teda vrátiť do druhého čítania, a, a pokiaľ by sme zaňho hlasovali, takýto zákon by bol retroaktívny.
Ale máme tu teda opätovne tento zákon, zdokonalený, zdokonalený, v zdokonalenej verzii s tým, že bol vydiskutovaný aj s ministerstvom hospodárstva. Paradoxne súčasné vedenie ministerstva hospodárstva naozaj tam s týmto návrhom už nemá problém. Takisto bola vydiskutovaný aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorých pripomienky sme zapracovali do pozmeňovacieho návrhu, ktorý na záver prečítam, ale takisto sme sa zhodli na tom, že aj ten, takýto návrh zákona môže významne pomôcť. Tento návrh zákona prešiel aj teda v... vo výbore, z prítomných poslancov pán poslanec Vons a pani Sulanová boli na tom rokovaní a takisto podporili tento návrh, čiže naozaj mali sme tam iba jedno zdržanie od poslanca zo strany SMER.
Preto vás prosím, naozaj zamyslite sa veľmi dobre nad tým, ako veľmi to myslíme tu v Národnej rade práve s ochranou spotrebiteľov a so zabezpečovaním našej energetickej bezpečnosti, pretože sme tu my v Národnej rade, sú to ministerstvá, je tu pani prezidentka, my prijímame zákony na ochranu záujmu všetkých občanov, všetkých. Opakujem, domácnosti, podnikateľov, jednoducho každého jedného, kto odoberá plyn v tejto republike.
Potom sú tu, samozrejme, aj záujmové združenia, ktoré chránia záujmy vymedzenej skupiny svojich členov. Tu narážam na list, ktorý prišiel od Združenia dodávateľov energií, ktorému sme sa venovali aj na samotnom výbore, a naozaj veľmi detailne som vysvetlil, prečo v tých jednotlivých bodoch sa práve členovia tohto združenia mýlia, a tento list je iba zhrnutím akýchsi lobistických záujmov a tvrdení, ktoré nemajú nič spoločné s tým, že tu chránime našu energetickú bezpečnosť a záujmy a toho spotrebiteľa, dávame na to prvé miesto.
Súčasne tento list považujem za ten najlepší dôkaz toho, že takýto zákon jednoducho potrebujeme ako soľ. Každý jeden bod, ktorý je tam uvedený, je ľahko vyvrátiteľný. Hovorím, kto má záujem, nech si pošle... pozrie moje vystúpenie, alebo si kľudne s ním, k tomu sadnem, ale teraz by som sa naozaj skôr povenoval tomu, čo prináša tento zákon jednotlivým nielen odberateľom, ale aj tým dodávateľom.
Pochopiteľne tí odberatelia v domácnostiach, ako aj podnikatelia, budú mať garantované dodávky, ako aj ceny plynu v krízovom období minimálne na tých 20 %, ktoré budú uskladnené v tých slovenských zásobníkoch. Pre dodávateľov toto bude znamenať zase benefit, že 20 % dodávok plynu na území Slovenska budú mať uskladnené za regulovanú cenu, regulovanú cenu, ktorá je výrazne nižšia, ktorá bude výrazne nižšia, ako platia dnes za štandardné skladovanie, ktoré... ktorého cena vzíde z nejakej súťaže. Takisto sa im to oplatí omnoho viacej, ako keby si nakupovali tento plyn a zabezpečovali na burze, kde platia tzv. marginal cost, to znamená nejaké poplatky za to, že vôbec si takýto plyn na tej burze nakupujú, a takisto sa im to oplatí viacej, ako dohodnúť si nejakú zmluvu s iným dodávateľom, ktorý takéto poplatky, či už skladovacie, alebo burzové, musí zaplatiť.
Takže jediný, komu takýto zákon nemôže vyhovovať, sú skôr dodávatelia typu Slovakia Energie, to znamená naozaj tí špekulanti, ktorí fungujú iba na báze, že dobre, mám nejakého odberateľa a ponúknem mu nejakú cenu, ale ten plyn mu nijako nezabezpečím a budem mu ten plyn zabezpečovať až v tom momente, keď má dôjsť k dodávke, keď ten plyn odo mňa odoberie. Ale čo keď v tom čase bude ten plyn omnoho drahší, alebo jednoducho na tom trhu nebude k dispozícii? No nič. Nemám zodpovednosť, položím licenciu, odovzdám ju a pekne-krásne, dodávateľ poslednej inštancie, staraj sa. Krásny príklad dodávateľa poslednej inštancie, a to sú presne tí, ktorí aj nejakým spôsobom dávali dokopy tento list, ktorý prišiel zo Združenia dodávateľov energií.
Napríklad také SPP, ktoré už dnes drží viac ako 20 % svojej dodávky vo svojich zásobníkoch, s tým nemá najmenší problém. Oni, naopak, na tomto budú benefitovať, pretože 20 % budú mať uskladnené za regulovanú cenu. No a, samozrejme, regulovaná cena nebude vyhovovať komu? Tomu, kto je tým skladovateľom, pretože bude musieť poskytnúť 20 % priestoru toho skladu, toho zásobníka práve za regulovanú cenu a bude to musieť poskytnúť dodávateľom, ktorí dodávajú na Slovensku. Čiže nie nemeckým, ktorému mu to predám za 10 euro alebo 20 euro za MWh, ale za dve eurá. Takže áno, nejakým spôsobom bude obmedzený vo svojom podnikaní, ale zase bavíme sa o spoločnosti, kde má aj štát svoj podiel.
Druhý, druhý časť toho významnejšieho má tá finančná skupina EPH, ale pozrime sa aj na to, o čo vlastne budú ukrátení. V roku 2021 v nej mali výnos práve z poskytovania tejto služby za skladovanie v objeme 180 mil. eur a ich čistý zisk 90 alebo 81, presne si to nepamätám, jednoducho zhruba polovica. Takže takto, prosím pekne, sa vynášajú peniaze zo Slovenska, vynáša ich firma, ktorá podniká na zásobníkoch, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre na území Slovenska. Tie zásobníky, to sú nejaké štruktúry geologické po vyťažení uhľovodíkov, ktoré by podľa správnosti mali patriť a patria v podstate Slovenskej republike, len na nich podniká práve firma Nafta. Takže toto je jediný, kto môže v konečnom dôsledku povedať, že ich to nejako ovplyvní, ale naozaj v tomto prípade dostanú všetko, čo im patrí, a to je, to sú oprávnené náklady a primeraný zisk.
A teraz by som prešiel k tomu, čo teda bolo na začiatku takéhoto návrhu. To bolo, to bola tá zima ’21/ ’22, na ktorú reagovala aj Európska komisia, 30. júna 2022 bolo publikované nariadenie Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o povinné zásoby plynu. Cieľom takéhoto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, no a toto na základe tej zimy z ’21/’22, kedy naozaj sme čelili tomu, že tu nebol dostatok plynu a že boli vysoké ceny.
Po zime, áno, po tejto poslednej nastala situácia, kedy máme pomerne plné zásobníky. Na konci zimy to bolo 60 %, k dnešnému dňu je to takmer 90. Ale - a toto je dôležité a toto veľmi dobre počúvajte - táto kapacita zásobníkov, to sú parkovacie miesta a môže ich využiť ktokoľvek. Využíva ich SPP na Slovensku, štátna firma, kde teda pokiaľ ich využívajú viac, ako majú, tak sa na to skladáme vo forme štátneho rozpočtu, pretože o to menej odvedú na tej dividende. A ten zvyšok, hádajte, kto, kto si tam tlačí ten plyn? Kto je najväčší odberateľ plynu v Európe? Ktorá krajina? No sú to Nemci. A Nemci, čuduj sa svete, majú ešte prísnejší návrh, ako máme my, ktorí hovoria o jasnej krivke, ktorá je na to čerpanie z tých ich zásobníkov, a pokiaľ túto krivku nedodržia, pokiaľ budú mať v zásobníku menej, ako je predpísané, tak sa stane to, že jednoducho im tú kapacitu zoberú a ešte budú platiť pokuty.
Takže čo robia Nemci? Natlačia si tie európske zásobníky a následne, teda svoje zásobníky, nemecké, a zvyšok umiestnia mimo Európy. A potom príde tretí, štvrtý kvartál tohto roka alebo prvý kvartál budúceho roka, kedy sa začne využívanie toho plynu, a ten plyn odkiaľ začnú odťažovať? Zo zásobníkov v Nemecku? No nie. Zo zásobníkov na Slovensku, zo zásobníkov v Rakúsku, v Čechách, jednoducho zrazu my sa budeme iba čudovať, ako ten plyn proste fičí cez Baumgarten do Nemecka a jednoducho nám budú rapídnym spôsobom klesať tie zásoby, ktoré sme si mysleli, že máme dostatočne v našom zásobníku, a zrazu tam nebudeme mať nič okrem toho SPP.
A pritom naozaj aj týmto návrhom zákona nechceme dosiahnuť nič iné, iba to, aby ten, kto podniká na Slovensku, dodáva plyn na Slovensko, tak aby si tých 20 % držal. Máme tu tridsať ďalších dodávateľov. A teraz taká pikoška, niekto tvrdí, že toto spôsobí zvýšenie plynu pre, plynu pre odberateľov. Tak sa skúste pozrieť na cenník, neregulovaný cenník dodávateľov plynu, konkrétne Stredoslovenskej energetiky, ktorí v ňom si účtujú pre neregulovaných odberateľov tzv. poplatok za skladovanie plynu. Tam to vychádza asi na 4,20 eur. Ale paradoxne, keď si pozriete ich závierku za rok 2022, tak tam je uvedené, že k dispozícii k 31. decembru 2022 mali nula, ešte raz, nula megawatthodín plynu v zásobníkoch, čo znamená, a toto si pomôžem slovami jedného z vysokých manažérov, že mali prázdny zásobník, nemali... mali nula MWh v zásobníkoch v čase, slová manažéra spoločnosti Stredoslovenská energetika, v čase najkritickejšej zimy. A teda ale od ľudí vybrali, od tých odberateľov vybrali 4,20. A my hovoríme, my im to poskytneme dokonca za regulovanú, čiže tam tie ceny dokonca môžu klesnúť. Áno, môžu stúpnuť v prípade tých regulovaných, kde sa to prejaví v tej regulovanej cene, ale naozaj my sa bavíme o tom, že v tom najkritickejšom období minulého roka sa plyn obchodoval za 340 eur za MWh. A čo sú to dve eurá v porovnaní s tým, keď ten plyn nebudeme mať a budeme si potom sa škrabať za hlavou, že kde ho vlastne zobrať?
Zapamätajte si, najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme v čase, keď ho reálne potrebujeme.
Aktuálne je pritom spotová cena plynu na úrovni 39 eur za MWh, to znamená 39 plus uskladnenie za dve eurá, sme na 41. Ak ale niekto ide na burzu, tak to nakupuje v IV. kvartáli za 53 alebo v I. kvartáli dokonca, v I. kvartáli ’24 za 57 eur. To znamená, opäť týmto dodávateľom sa to musí oplatiť omnoho viacej, uskladniť si ten plyn na Slovensku, ako si ho zabezpečovať na burze. Jeden, jediná nevýhoda, ktorá z tohto môže vyplynúť, je, že musia mať cash, cash k dispozícii, kedy za to zaplatia, ale, preboha, my chceme mať dodávateľov, ktorí nemajú cash, aby si nakúpili tento plyn dopredu dokonca za lepšie ceny a uskladnili si ho za regulované? Tak ja sa pýtam, a budú mať cash nákup tohto plynu vtedy, keď ho budú potrebovať dodať dodávateľom? Takže tuto vzniká naozaj to, tá, tá otázka a to riziko, ktorému sa chceme aj týmto návrhom zákona vyhnúť.
Všetky ostatné veci, ktoré sú uvedené aj v tomto dvojstranovom zhrnutí, dám vám ho potom určite k dispozícii, narážajú aj na to, že týmto zákonom ten plyn, ktorý bude uskladnený, bude určený pre odber, nie na trading, bavíme sa o 20 % tohto odberu, táto povinnosť ochráni odberateľov a bude nútiť dodávateľov, aby nešpekulovali. No a takisto zavádzame trajektóriu plnenia. To znamená, 20 % nebude musieť byť držaných po celú dobu. To bude iba k tomu začiatku vykurovacej sezóny. Na konci vykurovacej sezóny to bude nula a následne tá trajektória postupne stúpa až k tým 100 % z tých 20 %.
No a pokiaľ nejaký dodávateľ si nebude vedieť zabezpečiť túto skladovaciu povinnosť, vie ju preniesť aj na iného dodávateľa, pochopiteľne, to už bude na dohode medzi nimi, či to bude za odplatu alebo či to bude na základe nejakej inej dohody.
Takže toto by bolo k tomu samotnému návrhu zákona, ktorý významným spôsobom zvýši našu energetickú bezpečnosť. Slová, že my dnes nepotrebujeme takýto zákon riešiť, sú úplne neopodstatnené. Nemci samotní upozorňujú veľmi výrazným spôsobom na to, že nás čaká veľmi kritická zima, ak dôjde ku konjunktúre, ak dôjde k boju s Áziou o LNG, alebo ak dôjde k skorému nástupu zimy, tak jednoducho naozaj sa stane to, že ten plyn tu nebude, a keď bude, tak bude veľmi drahý. A z tohto pohľadu riziko nemáme preceniť, nemáme ho ani podceniť, ale jednoducho máme ho nadceniť a toto sa veľmi krásne dá urobiť.
A takisto na záver tohto vystúpenia, predtým ako prečítam doplňu... prečítam pozmeňujúci návrh, prečo zavádzame tento návrh zákona, je to veľmi podobné, ako je to s povinnosťou mať zimné pneumatiky. Zimné pneumatiky na aute nemáme preto, že bude sneh, ale preto, že sneh môže byť.
Ďakujem pekne za vypočutie si a teraz prejdem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý vzišiel z diskusie s regulačným úradom, kde sme reflektovali napríklad na to, že regulačný úrad vie tie ceny stanoviť aj na základe iného, ako iba priamej regulácie, ale môže to byť aj benchmark, opravili sme tam jednu dobu platnosti.
Takže prechádzam k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu poslancov Karola Galeka a Petra Kremského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1606).
1. V čl. I bode 4v § 12 ods. 13 sa vypúšťajú slová „písm. b) alebo písm. d)“ a dopĺňajú slová „a 2“.
2. V čl. I bode 7 sa slová „§ 11 ods. 2 písm. a) až d) a f) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 2 písm. a) až d), f) až h)“.
3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 41 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) preskúmavanie námietky vznesenej dodávateľom plynu alebo užívateľom distribučnej siete podľa § 9 ods. 1 písm. p),“.
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
4. V čl. I bode 8 v § 45k sa slovo „októbra“ nahrádza slovom „decembra“.
5. V čl. II bode 5 § 22a ods. 4 znie:
„(4) Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi do 1. marca príslušného kalendárneho roka ministerstvu, úradu, dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, výpočet a veľkosť ich skladovacej povinnosti na obdobie od 1. apríla príslušného kalendárneho roka do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Dodávateľ plynu a užívateľ distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, majú právo v lehote piatich pracovných dní vzniesť námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti sa predkladá prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, ministerstvu a úradu. Výpočet skladovacej povinnosti potvrdí alebo zmení úrad podľa odsekov 11 a 12. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi prevádzkovateľom zásobníkov veľkosť skladovacej povinnosti na nasledujúce obdobie v členení podľa jednotlivých dodávateľov plynu a užívateľov distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi dodávateľovi poslednej inštancie výšku celkovej skladovacej povinnosti podľa odseku 3.“
6. V čl. II bode 5 § 22a ods. 6 písm. b) sa číslovka „2022“ nahrádza číslovkou „2024“.
7. V čl. II v bode 5 § 22a ods. 9 znie:
„(9) Dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete môže na základe zmluvy preniesť svoju skladovaciu povinnosť alebo jej časť na iného dodávateľa plynu. Ak dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete prenesie splnenie svojej skladovacej povinnosti alebo jej časti zmluvou na iného dodávateľa plynu, jeho povinnosti podľa § 22a sa považujú za splnené. Dodávateľovi plynu, ktorý prevezme zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti podľa prvej vety, sa o príslušné množstvo plynu navyšuje jeho skladovacia povinnosť alebo mu táto povinnosť vzniká. O prenesení skladovacej povinnosti podľa prvej vety informuje dodávateľ plynu, ktorý prevzal zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti, úrad a prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do 15. februára príslušného kalendárneho roka. Ak užívateľ distribučnej siete zabezpečuje distribúciu plynu prevažne na vlastnú spotrebu, je dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn takémuto užívateľovi distribučnej siete povinný prevziať skladovaciu povinnosť v rozsahu vyplývajúceho z objemu jeho dodávky plynu, ak ho o to takýto užívateľ distribučnej siete požiada.“
8. V čl. II bode 5 § 22a ods. 10 sa za slovo „povinnosti“ dopĺňajú slová „v rozsahu cenovo regulovaného prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu“.
9. V čl. II bode 5. § 22a sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
„(11) Uplatnenú námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti preskúma úrad v lehote do 30 dní odo dňa jej doručenia. Úrad je oprávnený na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti overovať a kontrolovať podklady na výpočet skladovacej povinnosti sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby, ako aj nahliadať do účtovných kníh a záznamov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Úrad je oprávnený písomne požiadať dodávateľa plynu a užívateľa distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, o predloženie údajov na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti, a to v určenej lehote, nie kratšej ako jeden deň odo dňa doručenia.
(12) Ak úrad zistí, že námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti je opodstatnená, uloží prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, vykonať nápravu do desiatich dní od skončenia preskúmavania námietky. Ak úrad zistí neopodstatnenosť námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti, písomne to oznámi dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do piatich dní od skončenia preskúmavania námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti.“
Skončil som, ďakujem.
|
184.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, k tomuto zákonu prebehla aj diskusia priamo na výbore, tento zákon už bol aj v minulosti predložený do Národnej rady ešte ako vládny zákon, bohužiaľ, vtedy najmä kvôli tlaku lobistov, ktorým podľahol odvolaný minister Hirman, a ten, o tomto zákone nebolo umožnené v konečnom dôsledku hlasovať tu v Národnej rade.
Následne tento zákon som predložil ešte raz ako poslanecký, získal takmer plnú podporu na výbore v podstate okrem jedného poslanca, ktorý sa zdržal, všetci pochopili, že dnes je naozaj ten moment, kedy sa treba baviť o tom, ako budeme riešiť našu zimnú sezónu, a to nielen tú najbližšiu, ale aj všetky ostatné, aby sme sa vyhli situácii z rokov 2021, 2022 alebo z tejto zimy, aby sme naozaj neboli vystavení tým obrovských cenovým a takisto aj množstevným šokom, kedy zrazu ten plyn na trhu nebol.
Dám k tomu iba také krátke úvodné slovo, a potom by som sa rád prihlásil do rozpravy a troška detailnejšie ho predstavil. To, čo sme si prebrali na výbore, tomu sa už bližšie venovať nebudem. Pripravil som aj taký dvojstránkový sumár, ktorý som rozdal tým, ktorí sa o toto zaujímali, a takisto som pripravený aj na ďalšiu diskusiu, či už tu v pléne, alebo ešte kým dôjde k samotnému hlasovaniu.
Ale teda to, čo týmto zákonom zavádzame, je tzv. skladovacia povinnosť, to znamená, aby dodávatelia, ktorí majú odberateľov plynu na Slovensku, držali v zásobníku na začiatku vykurovacej sezóny 20 % z tohto objemu, ktorý majú týmto slovenským odberateľom dodať. Toto je najmä kvôli tomu, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európe po tom, ako došlo k diverzifikácii dodávok plynu. To znamená, že dnes sa dostávame najmä k dodávkam plynu vo formem, alebo teda predtým vo forme LNG, alebo teda nórskeho plynu, tak sme sa dostali na koniec všetkých ostatných potrubí a teraz sme súčasne aj najzraniteľnejšou krajinou, naozaj najzraniteľnejšou, a teda musíme využiť v plnej miere to, čo nám poskytuje Európska únia, Európska komisia, keď prišla s nariadením o naplnení zásobníkov plynu v Európe.
No a v neposlednom rade je to aj o tom, že na Slovensku máme na to dostatočné kapacity, aby sme si maximalizovali našu energetickú bezpečnosť, pretože naše plynové zásobníky, ktoré máme na Slovensku, vedia pokryť až 45 % našej celoročnej spotreby plynu alebo takmer 100 % našej zimnej.
No a v neposlednom rade, toto je nová informácia, a myslím, že veľmi dôležitá, a naozaj takisto táto skladovacia povinnosť do značnej miery porieši aj to, aby sme sa vyhli akýmkoľvek komplikáciám, ktoré z toho vzniknú, a to je to, že kontrakt medzi Nemeckom a Gazpromom na prepravu plynu, resp. na dodávku plynu končí v roku 2024. A kvôli prebiehajúcemu konfliktu vojny na Ukrajine to vyzerá tak, že tento konflikt, tento kontrakt predĺžený jednoducho nebude, a teda tá rúra, ktorá ide cez Slovensko, cez Ukrajinu, definitívne vyschne. Jednoducho ten ruský plyn, naňho potom v roku 2024 skrátka môžeme zabudnúť.
Preto sa musíme na toto dostatočne pripraviť a toto rieši aj samotný návrh zákona, ku ktorým sa následne vyjadrím aj v rozprave.
|
12.
Marek, no zatiaľ som sa v tejto rozprave dozvedel, kto hlasoval za tento zákon v prvom čítaní. Dozvedel som sa, že Janka má tetovanie na zadku, že Penta platí kampaň HLAS-u a SaS-ke, že je to zlo rovnaké ako Fico a spol., ale stále neviem, v čom sú tie konkrétne výhrady voči tomuto zákonu.
Janka teraz dala konkrétne čísla, zdôvodnila, prečo je tento zákon prospešný. Ak teda budeš reagovať v tej faktickej, tak skús sa sústrediť na tieto konkrétne veci. A tento zákon navyše už raz prešiel vládou, v ktorej ešte aj ministri za OĽANO hlasovali za tento. Tak ja neviem, v čom je iná situácia oproti tomu, keď to raz bolo na vláde, a teraz, keď je to v parlamente.
Ďakujem.
|
73.
Igor, to, čo si nám predviedol vo svojom vystúpení, sa volá odborne psychotická epizóda. Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokrivený pohľad na svet, trpia falošnými predstavami alebo halucináciami a bývajú dezorientovaní vo vzťahoch, pocitoch iných a niekedy sú bezdôvodne podozrievaví alebo práve naopak, príliš dôverčiví. No vedz, že týmto vystúpením si neponížil Janku, ale naopak, sám seba. Plus zbabelo krytý imunitou na výroky v parlamente si hovoril aj o korupcii. Ale ja sa chcem opýtať, či si toto už oznámil, pretože aj neoznámenie korupcie je trestným činom. No obávam sa, že toto všetko sú iba plané reči, ktoré si predviedol v pléne, aby si sa predviedol rovnako, ako keď sme odišli z vlády a ty si hovoril o korupcii Richarda Sulíka. Neviem vôbec, či si v tomto nejak ďalej konal. Takisto pred voľbami si si natočil video pred vilou v Cannes a hovoril o tom, že táto bude vlastníctvom Slovenskej republiky. Neviem o tom, že by sa takto stalo.
A ešte mám jednu, myslím, že asi najdôležitejšiu otázku. Aspoň na túto by som si poprosil odpoveď. Čo konkrétne si nám povedal k návrhu zákona, o ktorom rokujeme? Ďakujem.
|
12.
Ondrej, ďakujem pekne za toto vysvetlenie aj obsahu samotného návrhu. Pre mňa stále tento návrh ale nie je žiadnym spôsobom vysvetliteľný, keďže naozaj máme pred sebou, máme už bežiacu poslednú schôdzu. Takže to, čo si aj ty hovoril, že skôr ide o nejaké zviditeľnenie sa, ako Vlaďka povedala, tak toto ani nedáva jedinú logiku. No aj samotná argumentácia, to, čo je v tom návrhu aj to, čo pani poslankyňa Tabák s dlhým á predniesla, tak mi prišlo veľmi jednostranné, založené skôr na nejakých vlastných dojmoch a názoroch, lebo keď sa stretnete s nejakými zástupcami európskej inštitúcie, s veľvyslancami, politikmi iných európskych krajín, tak ja som sa nikdy nestretol s nejakou kritikou, ktorá by zaznievala zvonku na jej adresu, naopak, vždy to bola chvála, vždy to boli naozaj pozitívne odozvy, ktoré Vlaďka nejakým spôsobom prezentuje a prezentuje dobre túto krajinu. Takže za mňa tento návrh absolútne je nepochopiteľný a je to skôr iba nejaký jednostranný a možnože osobný útok voči jej osobe.
|
44.
Anka, ďakujem veľmi pekne za prečítanie toho pozmeňovacieho návrhu, ja iba možno vysvetlím to pozadie. Prišiel nám podnet od SK8, ktorá upozornila na dve tieto oblasti, ktoré by ich mohli finančne poškodiť, následne sme otvorili diskusiu aj s ministerstvom dopravy, kde sme naozaj našli veľmi ústretový prístup, za ktorý chcem veľmi pekne poďakovať, a spoločne sme doladili tieto dva pozmeňujúce návrhy tak, aby vyhovovali obom stranám, to znamená aj ministerstvu dopravy, aj SK8. Takže ešte raz veľká vďaka a takisto všetkým za podporu tohto návrhu.
|
155.
Ja by som chcel len reagovať na tú prvú poznámku pána premiéra, a teda to, čo Igor Matovič odsúdil, že s ním sa nikto nebavil o konkrétnych bodoch programového vyhlásenia vlády. Tak to naopak, my v SaS-ke oceňujeme, a teda som rád, že to hovoríte takto veľmi otvorene, že tak ako ste odmietli, nieže odmietli, ale nebavili ste sa s nami, tak ste sa naozaj nebavili s nikým. A ja si myslím, že toto je práve základný princíp úradníckej vlády, ktorá má byť nadstranícka, ale ako sme, ako som aj ja povedal vo svojom vystúpení, určite budeme veľmi radi, ak tá spolupráca s parlamentom a každou jednou stranou bude v budúcnosti fungovať v tých najbližších mesiacoch. A to že to nefungovalo v programovom vyhlásení vlády, je to vaše programové vyhlásenie vlády a my sa s ním môžme len stotožniť alebo ho môžme odmietnuť, tak ako to doteraz zaznievalo aj v rámci rozpravy.
|
151.
Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali. Už som sa naučil, že odpovedať všetkým nie je možné, ale teda dovolím si reagovať najmä na pána Faiča.
Áno, demokratická vláda vzíde z demokratických volieb. Ja som možnože zabudol dodať jeden dovetok, že táto demokratická vláda musí demokratickou aj ostať. A bohužiaľ, zažili sme to aj v histórii Slovenska, že to, čo sa na prvý pohľad javilo ako demokratické, v konečnom dôsledku skončilo ako korupčné, skončilo mnohými škandálmi, skončilo častokrát populizmom a obyčajnou polarizáciou spoločnosti. Takže nie všetko, čo je na prvý pohľad demokratické a čo teda si spoločnosť vyberie, nakoniec tak aj musí byť. No a potom už je neskoro, samozrejme, búchať si hlavu o stôl.
Čo sa týka, keď ste spomenuli ten rozpor medzi tou pravicovosťou a ľavicovosťou v rámci programového vyhlásenia vlády, toto nemá stranícku príslušnosť. Strana môže byť buď pravicová, alebo ľavicová, ale to je orientácia. To znamená, že to nie je o SaS-ke, to nie je o OĽANO, to nie je o SMER-e, to nie je o HLAS-e, je to o tom, ktorá strana je ako orientovaná. My sme orientovaní pravicovo, vy ste orientovaní ľavicovo, a teda asi v tom programe nenachádzate také veľké množstvo tých rôznych opatrení, ktoré by ste vy si vedeli predstaviť, alebo ktoré by ste si tam priniesli. A ešte, ja som to aj povedal, to je úplne v poriadku, pretože v tomto je ten náš rozdiel, a preto my sme pripravení toto programové vyhlásenie podporiť, pretože je v súlade s našou orientáciou. Nie s tým, že my sme SaS-ka, ale s tým, že sme pravicovo orientovaní a že tieto hodnoty aj vyznávame.
Ďakujem.
|
133.
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda vlády, vážené pani ministerky, páni ministri, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rozdiel od viacerých mojich predrečníkov by som chcel v mojom vystúpení oceniť obsah programového vyhlásenia vlády, ktoré sme pripravení podporiť a to určite nie je kvôli tomu, že by sme k tomu mali nejaké dohody, ako to tu bolo naznačované či už pánom poslancom Pollákom, alebo pánom poslancom Pročkom. Chápem, že je omnoho jednoduchšie súdiť druhých podľa seba, ale to, čo my uprednostňujeme v našej strane, je naozaj odbornosť a aj obsah. A toto naozaj v tom programovom vyhlásení vlády vidieť, aj keď nehovorím, že je dokonalé.
Na vláde bolo schválené včera, k nám do parlamentu sa dostalo pár minút po tom. Dnes sme si to prešli na jednotlivých výboroch. Áno, niektorí poslanci môžu namietať, že mali málo času na to pozretie, ale teda keď som hovoril o tej odbornosti, tak v SaS-ke máme jednotlivé tímy expertov. Tímy kopírujú jednotlivé ministerstvá a tí experti majú na starosti špecifické oblasti nášho ekonomického alebo spoločenského života, takže sme si to rozdelili, a teda veľmi rýchlo sme vedeli vyhodnotiť tú-ktorú časť tohto programového vyhlásenia vlády. A tak ako vláda dokázala v priebehu víkendu naozaj dať dokopy tento ucelený 28-stranový dokument, tak my sme dokázali v priebehu noci a dnešného dňa sa zodpovedne vyjadriť aj k programového vyhláseniu vlády ako celku.
Uvedomujeme si v prvom rade, že úlohou tejto vlády je doviesť našu krajinu do predčasných volieb, a nikto od vás nečaká žiadne dlhodobé ambiciózne ciele, pretože na to naozaj tri a pol mesiaca je veľmi málo. Avšak aj tá samotná cesta môže byť cieľom, a preto ja by som sám za seba, ale myslím, že aj za kolegov veľmi ocenil práve tie štafety, ku ktorým ste sa zaviazali, teda pripraviť také riešenia, na ktoré bude môcť vedieť nadviazať akákoľvek demokratická vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, a naozaj zdôrazňujem slovo demokratická.
Oceňujem tiež všetky, mnohé návrhy a riešenia, ktoré buď nadväzujú na našu prácu a výsledky, ktoré sme zanechali na ministerstve hospodárstva, spravodlivosti, zahraničných vecí a školstva, no a iné zase v mnohých oblastiach kopírujú náš návrh programu, ktorý v súčasnosti predstavujeme, a preto sa s nimi vieme aj stotožniť.
Ale ideálne veci naozaj neexistujú, takisto nie je dokonalé ani programové vyhlásenie vlády a akceptujem, a teda určite každý z nás si je vedomý toho, že každý politik aj s ohľadom na svoju orientáciu a politické presvedčenie môže mať iný názor, tak ako ukázali aj mnohí moji predrečníci. Dokonca pán Podmanický vo svojej faktickej poznámke hovoril o spáse, ktorú má priniesť vaša vláda pre Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ale s tým nesúhlasím, ani jedného z nich sa nejdem zastávať, hoci obzvlášť s Igorom sme si naozaj toho vytrpeli a užili viac než dosť.
Spásou by vaša vláda ale, naopak, podľa mňa mala byť pre našu spoločnosť. Ja v nej vidím nádej, že dokážete ukázať Slovákom, že pravicová politika zbavená populizmu a nerealizovateľných lacných predvolebných sľubov, na ktoré, chvalabohu, nie ste odkázaní, vie nielen zaujať, ale aj fungovať. Preto máte našu podporu, a to nielen okrem do veľkej miery kompatibilného programového vyhlásenia s naším programom, ale aj práve preto, že vo vás vidíme spojenca, ktorý vie zastaviť najväčšie ohrozenie našej krajiny, a tým je Robert Fico.
Keď som hovoril o tom, že sme naozaj rozobrali do detailu programové vyhlásenie vlády, máme tam definovaných celkovo 17 oblastí, ktoré sme dnes prezentovali a možno podrobili kritike, čiastočne aj možno nejakej chvále z pohľadu toho obsahu, tak si dovolím možno vytiahnuť tie najdôležitejšie momenty, ktoré sú pre nás kľúčové, kde vidíme tie silné stránky a kde vidíme možnože aj priestor na nejaké zlepšenie a diskusiu aj s Národnou radou.
Začnem eurofondami. Tu naozaj vláda venuje značnú pozornosť problematike európskych fondov a priznáva, že sú ohrozené miliardy, ktoré je potrebné vyčerpať do konca roku 2023. V tých krátkodobých prioritách zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívne využívanie európskych finančných prostriedkov, aby sa minimalizovalo ich prepadnutie. Konečne to vláda priznala a reálne zhodnotila súčasný stav eurofondov na Slovensku. No a jednou z tých troch strednodobých priorít je napríklad aj efektívne využitie európskych peňazí. Nemyslí sa pritom len na pokračovanie implementácie plánu obnovy a odolnosti, ale hlavne na rozbeh nového programového obdobia, ktoré nás čaká až do roku 2027.
Cieľom vlády je zefektívniť a zjednodušiť procesy v rôznych fázach implementácie a využívať zjednodušené vykazovanie výdavkov, čo plne korešponduje aj s naším programom. Na to nadväzujú samotné verejné financie, kde naozaj oceňujeme, že jednou z troch základných krátkodobých priorít vlády je príprava zodpovedného štátneho rozpočtu na rok 2024.
Vláda deklaruje, že Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie verejných financií, a zaviazala sa pripraviť konkrétny strednodobý plán na ozdravenie verejných financií.
Vláda tiež hovorí o krátkodobej a strednodobej pomoci ohrozeným a zraniteľným skupinám, chce prehodnotiť plošné pomoci, ktoré majú extrémne negatívny dopad na rozpočet, len limitovane pomáhajú ohrozeným zraniteľným. Toto sme takisto deklarovali ako SaS-ka, kde sme naozaj kritizovali tú vrtuľníkovú pomoc, ku ktorej tu neadresne a úplne zbytočne dochádzalo, keby tí, ktorí potrebovali veľa, dostali málo, a tí, ktorí nepotrebovali vôbec, dostali takisto.
Vláda sa zaväzuje pripraviť tiež opatrenia smerujúce ku zjednodušeniu a modernizácii daňového systému. Čo nám chýba, je možno deklarácia, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa nebude zvyšovať.
V prípade dlhodobej brzdy vláda chce pre nasledujúcu vládu pripraviť a predrokovať novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto podporujeme, ale žiadame zapracovanie daňovej brzdy ako ďalšieho piliera zodpovedného riadenia verejných financií.
Keď sa bavíme o ekonomike, u nás je to dominancia práve Janka Oravca, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Naozaj v tejto oblasti sa pohybuje roky, ak nie desaťročia, dúfam, že som ti teraz nepridal na veku, ale teda tá kritika, ktorá možno je v tejto oblasti smerovaná tomu programovému vyhláseniu vlády, je, že sú tam venované tomu podnikateľskému prostrediu iba dva odstavce, konkrétne päť viet, hoci ako sme sa aj dnes na výbore bavili o tom, že v tých poznámkach sú rozpracované aj nejaké konkrétnosti, čo naozaj oceňujeme. To, čo sa tam píše, je, že regulačné zaťaženie podnikania je potrebné ďalej znížiť aj v budúcnosti. Toto je pomerne všeobecná a vágna definícia, ale verím, že v priebehu tých nasledujúcich mesiacov sa dočká aj konkrétnych krokov.
Pre zlepšenie podmienok pre podnikanie vie ale aj vláda už teraz urobiť viacej, hoci má na to iba niekoľkomesačný mandát, napríklad posunúť do legislatívneho procesu návrh viac ako 300 opatrení, tento sme naozaj nechali hotový na ministerstve hospodárstva. Chápem, že máme poslednú schôdzu alebo minimálne jednu z posledných, lebo sa hovorí aj o mimoriadkach, ale takisto, ak sa vláda zaviazala k tomu, že minimálne pripraví tú štafetu pre tú ďalšiu vládu, ktorá vzíde v septembri, tak aj toto je, myslím, že dosť veľký a ambiciózny cieľ. V prípade zníženia, teda tento balík sa týka najmä zníženia administratívnej záťaže a bol predstavený ešte v roku 2022.
V programovom vyhlásení vlády sa tiež píše, že spoločnosť vie byť len taká silná a odolná, ako jej najzraniteľnejšie skupiny. To je však len jedna strana mince. Tou druhou je, že spoločnosť musí mať silnú a odolnú ekonomiku, na ktorej vieme stavať.
Na strane 10 sa venuje programové vyhlásenie vlády energetike, teda mojej srdcovke. Tam sa zameriava na energeticko-efektívne obnoviteľné zdroje, ktoré považuje naozaj za jednu z kľúčových oblastí v rámci energetiky, a teda hovorí aj o nastavení čerpania fondov v rámci Európskej únie a plánu obnovy práve do tejto oblasti, čo naozaj aj ja osobne veľmi oceňujem a vždy som tvrdil, že tou najlacnejšou, najbezpečnejšou energiou je tá, ktorú nespotrebujeme. Rovnako má vláda ambíciu zosúladiť ambície v oblasti klimatických zmien a špecifík slovenskej energetiky. Toto je pre nás obzvlášť dôležité, lebo za tým vidíme potvrdenie toho, že jadro a obnoviteľné zdroje budú aj pre túto vládu tým ideálnym energetickým mixom. V prehodnotení systému kompenzácií cien energií je pridaním sa k našej kritike toho vrtuľníkového systému kompenzácií, ktorý som už spomínal, a teda naozaj sa poukazuje na to, že táto pomoc bola málo efektívna a zbytočne zaťažujúca verejné financie.
Na druhej strane to, čo ja by som vytkol tomuto programovému vyhláseniu vlády, že sa málo sústredí na energetickú bezpečnosť štátu. Ale ja by som tu chcel vypichnúť napríklad našu podľa mňa nedostatočnú pripravenosť na najbližšiu vykurovaciu sezónu, kde síce v zásobníkoch máme veľa plynu, ale málo z tohto plynu je určeného pre našu domácu spotrebu a Slovensko ako krajina odkázaná práve na ten skvapalnený zemný plyn, ktorý k nám pritečie potrubiami inými, ako sme doteraz boli zvyknutí, je na konci všetkých týchto systémov a sme teda jedna najzraniteľnejšia krajina.
To, čo sa v programovom vyhlásení explicitne síce nespomína, ale viem, že pán minister Dovhun si to zobral za svoje, je dokončením implementačnej zmluvy so Slovenskými elektrárňami, aby naozaj tie domácnosti v ďalšom období mali zabezpečenú tú elektrinu za tie nízke ceny, za tých 61 eur, pretože, bohužiaľ, práve tá odvolaná vláda pod vedením odvolaného ministra pána Hirmana toto zásadným spôsobom ohrozila.
V prípade sociálnych vecí pozitívne hodnotíme najmä záväzok vlády rozšíriť a skvalitniť služby ranej starostlivosti pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia a záväzok prehodnotiť účelnosť nastavených programov a reforiem v rámci plánu obnovy a odolnosti. V SaS-ke si myslíme, že reforma financovania sociálnych služieb by určite nemala ostať posledným míľnikom v rámci komponentu dostupná a kvalitná dlhodobá sociálna a zdravotná starostlivosť. Rovnako pozitívne hodnotíme deklarovanú snahu zvýšiť finančný príspevok pre poskytovateľov sociálnych služieb a ohodnotenie osobnej asistencie a opatrovateľstva.
V prípade marginalizovaných rómskych komunít je z programového vyhlásenia zrejmé, že práve v prípade pomoci slabším a týmto komunitám sa jedná o potrebu koncepčných a nie jednoduchých opatrení, ktoré presahujú pôsobenie úradníckej vlády. Je preto veľmi pozitívne, že v tejto téme aj tomuto patrí popredné miesto v rámci programového vyhlásenia vlády popri témach, ako sú vyspelá občianska spoločnosť a inkluzívna spoločnosť, ktorých hodnotové uchopenie a definovanie prístupu sú v plnej súhre s celoživotným hodnotovým nastavením nášho tímlídra a vôbec nášho programu, tak ako ho máme koncipovaný. Že sa vláda tejto téme pravdepodobne podrobne a odborne venovala, svedčí aj fakt, že téma marginalizovaných rómskych komunít sa objavuje naprieč celým programovým vyhlásením vlády, napríklad v prípade zvyšovania dostupnosti kvalitného vzdelávania, podpory zamestnanosti a iných.
Zdravotníctvo. Tak toto je naozaj taká boľačka našej spoločnosti, nášho systému. V rámci krátkodobých cieľov vyzdvihujeme snahu udržať kľúčové projekty z plánu obnovy a odolnosti pokračovať v implementácii DRG systému, teda platobného mechanizmu, a aktivít s cieľom zlepšenia fungovania NCZI a zdieľania údajov medzi zdravotníkmi. V krátkodobých cieľoch však chýbajú adresné opatrenia na zabránenie zhoršovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti a niektorých kľúčových liekov, ako je riešenie zlého stavu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Navrhované strednodobé opatrenia sú všeobecné, nekonkrétne a ťažko si predstaviť ich výstupy. Navyše nie je celkom zrozumiteľné, prečo sa kladie dôraz na medzinárodnú spoluprácu, vedu a výskum, ktoré sú síce dôležité, no v najbližších rokoch naše zdravotníctvo bude čeliť iným problémom, najmä personálnym a nedostatku liekov.
Čo sa týka školstva, tak v programovom vyhlásení vlády sa navrhuje pokračovať v reformách, ktoré aj SaS-ka začala na ministerstve školstva. Vítame záväzok pokračovať v reforme obsahu vzdelávania, otvoriť ďalšie mentorské centrá, digitálne transformovať učebnice, podporiť žiakov so špeciálnymi potrebami či spustiť výkonnostné zmluvy, ktoré SaS-ka na ministerstve priniesla a ktoré boli súčasťou reformy vysokých škôl. Vytknúť možno iba niekoľko vecí. Do septembra 2023 môžu špeciálne, špeciálne školy prísť o asistentov a podporný personál, pretože nemôžu využívať eurofondy. Vláda by mala priniesť konkrétne riešenie a vyčleniť financie na špeciálne školy na asistentov a podporné tímy. Rovnako je vhodné konkretizovať opatrenia na podporu talentov a pri podpore výskumu nevytvárať paralelné štruktúry, ale využiť tie existujúce.
V prípade informatizácie sa programové vyhlásenie vlády zameriava na zvýšenie kvality služieb pre občanov predovšetkým lepšou implementáciou projektov finančných, pardon, projektov financovaných zo štrukturálnych fondov, zjednodušením a sprehľadnením elektronických služieb štátu. Prioritou je taktiež zabezpečenie kybernetickej informačnej bezpečnosti štátnych inštitúcií. Všetky tieto ciele hodnotíme pozitívne a sú aj v súlade napríklad s naším programom.
Pôdohospodárstvo. Jarka Halgašová. V tejto časti programové vyhlásenie reaguje na situáciu vzniknutú pandémiou COVID-19 a aj vojnou na Ukrajine. Vyzdvihujeme, že sú určené priority zamerané na ochranu zdravia spotrebiteľa, audit testovaných kapacít rezortu a zabezpečenia technického vybavenia laboratórií s cieľom zefektívnenia a urýchlenia analýz potravín, manažmentu rizík vrátane odškodňovania škôd spôsobených zverou, ochrany pôdy a vody. V programovom vyhlásení vlády ale nepovažujeme za správne opatrenie, ktorým sa stanovuje výnimka pri zaberaní poľnohospodárskej pôdy v prípade výstavby nájomných bytov.
Keď sa bavíme o kultúre, tak tu už vnímame jasnú programovú zhodu prakticky vo všetkých prioritách, či už je to stabilný model financovania RTVS, optimalizácia dotačných systémov, investície do digitalizácie, modernizácie a obnovy budov až po stratégiu verejnoprávnych dotačných fondov, zásad podpornej činnosti. Len kultúrna a vzdelaná spoločnosť dokáže odolávať nenávistným prejavom, dezinformáciám a intolerancii. Toto, bohužiaľ, častokrát vidíme aj v našom parlamente.
Oceňujeme udržateľné využívanie národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Efektivita financovania kultúry a podpora viaczdrojového financovania je v súlade s našimi riešeniami. Podporujeme iniciovanie diskusie o zákone o kultúre, prípravu štatútu umelca a vyrovnávanie podmienok pre zriaďovanú a tzv. nezriaďovanú kultúru. Programové vyhlásenie poverenej vlády je plne kompatibilné teda aj v tomto s naším programom.
To isté sa týka dopravy, kde sa aj to, ten, tento návrh, alebo v programovom vyhlásení, ktoré máme na stole, prekrýva s naším programom, sme pripravení preto podporiť aj túto časť ako súčasť samotného dokumentu. Uvedomujeme si ale, že pre krátkosť času, ktorý úradnícka vláda má, práve doprava a stavebníctvo si síce vyžadujú dlhodobú stratégiu, ale toto určite nebude možné nejak veľmi pretaviť do konkrétnych návrhov. Obzvlášť nás teší ale, že medzi prioritami je okrem predvídateľného financovania dopravy aj obnova mostov, pretože mostný program považujeme za jeden z pilierov našej, našej ekonomiky a takisto ho máme veľmi detailne riešený aj v našom programe.
Životné prostredie. Tak tu má vláda ambíciu zlepšiť podmienky pre dočerpanie eurofondov a financií z programu Slovensko či modernizačného fondu. Nie je uvedené ako, ale cieľ je správny. Vláda podporuje účasť verejnosti na spolurozhodovaní vo veciach životného prostredia. V programovom vyhlásení vlády sa vláda hlási k pokračovaniu a finalizácii návrhu klimatického zákona, avšak bez zadefinovania rámca. Verzia, ktorá bola predstavená minulou vládou, bola pre nás neprijateľná. Vláda má ambíciu prijať kroky k zrýchleniu odstraňovania environmentálnych záťaží, škoda, že nie je v programovom vyhlásení vlády uvedené ako. S tým súvisia aj opatrenia na ochranu zdrojov pitnej vody. V tejto súvislosti oceňujeme schválenie akčného plánu chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov v jeden deň spolu so schválením programového vyhlásenia vlády. V ochrane prírody a v starostlivosti o chránené územia oceňujeme ciele transparentnejšej a predvídateľnejšej podmienky pre vlastníkov a ďalšie subjekty.
Ako nedostatočné je možno spomenúť pokrytie problematiky odpadového hospodárstva, čo aj v súvislosti s infringementami v Slovenskej republike malo byť práve v tomto programovom vyhlásení vlády podrobnejšie rozpísané.
Oblasť spravodlivosti je ďalšou oblasťou, kde sa vieme zhodnúť, že prioritou reforiem v justícii je navrátenie dôveru v ňu samotnú. Pozitívne vnímame, že vláda bude pokračovať v nami začatých reformách v súdnej mape, v reforme rodinného súdnictva, v rekodifikácii Občianskeho zákonníka. Je škodou, že sa nespomínajú zmeny trestného procesu, kde už bolo vykonaných množstvo prípravných prác. Práve zdĺhavosť vo vyšetrovaní trestných činov prispieva k nedôveryhodnosti systému. Súhlasíme, že kľúčom ku kvalitnej službe v justícii sú ľudské zdroje, primeraná odmena a kariérny rast. Z vyhlásenia vlády však nie je zrejmé, z akých zdrojov by sa mala požiadavka naplniť.
Výhradu máme k opomenutiu humanizácie väzenstva, osobitne výstavby väznice pre matky s deťmi.
Zahraničná politika. Tak tu oceňujeme zdôraznenie a potvrdenie proeurópskej a prozápadnej orientácie našej zahraničnej politiky, členstvo v NATO a v Európskej únii vnímame ako základné piliere, o ktoré sa opiera zahraničná aj domáca politika Slovenska. Jediným riešením ruskej agresie na Ukrajine je bezpodmienečné stiahnutie ruských okupačných vojsk z Ukrajiny, miera a potrestanie páchateľov vojnových zločinov, SaS-ka sa dokáže podpísať pod túto časť programového vyhlásenia vlády rovnako.
V prípade obrany, alebo v časti Obrana v programovom vyhlásení vlády neprinieslo žiadne veľké prekvapenia, pretože vláda bude pokračovať v plnení dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany. Oceňujeme, že priorita je kladená na rozvoj hlavných cieľov spôsobilosti. Rovnako oceňujeme pokračovanie pevného postoja k pomoci Ukrajine. Chýba nám však dôraz na úsporné opatrenia v prevádzke rezortu ozbrojených síl, ktoré by umožnili zvýšenie podielu investícií a zrýchlenie tempa modernizácie. Tiež nám chýba ambícia vypracovať chýbajúci dlhodobý plán financovania rezortu obrany. Rozumiem však, že úradnícka vláda sa nepúšťa do úloh, ktoré potrebujú na realizáciu dlhšie obdobie a silnejšiu politickú podporu, ako má k dispozícii.
No a posledná oblasť, ktorú by sme chceli vyzdvihnúť, je vnútro, kde v programovom vyhlásení vlády obsahuje krátkodobé a strednodobé návrhy odporúčaní, ktoré plánuje vláda pána Ódora zanechať nasledujúcej vláde. Vzhľadom na predpokladanú dobu trvania úradníckej vlády časť venovaná vnútornej bezpečnosti štátnej a verejnej správy, štátnej a verejnej správe obsiahla väčšinu oblastí, ktoré sú problematické, dlhodobo neriešené alebo je potrebné im venovať prioritnejšie pozornosť. Jedna oblasť, ktorá v programe pre vnútro absentuje, je zameranie sa na zlepšenie čerpania eurofondov na ministerstve vnútra, ktoré bolo posledné roky priam systematicky zanedbávané. Jeho efektívne čerpanie by prispelo k zlepšeniu fungovania verejnej a štátnej správy, ako aj bezpečnosti občanov.
Toľkoto vystúpenie za klub strany SaS. Dovolil som si v rámci jedného vystúpenia zhrnúť naozaj všetky oblasti, aby sme možno častokrát zbytočne nenaťahovali rozpravu, nevylučujem, že niektorí moji kolegovia sa ale aj samostatne ešte vyjadria k niektorým týmto bodom. Každopádne za nás platí, že sme pripravení podporiť programové vyhlásenie vlády, vyjadriť dôveru tejto vláde, a to bez akýchkoľvek dohôd, ako tomu bolo tu v sále naznačované.
Takže, dámy a páni, držíme vám palce a ďakujem za pozornosť a ak bude nejaká reakcia na niektoré pripomienky, prípadne výtky, ktoré zazneli v mojom prejave, tak sme určite pripravení sa s vami o tom aj ďalej baviť a diskutovať, nielen na pôde parlamentu, ale kľudne aj na ministerstvách, pretože tak ako za nás boli dvere otvorené, tak verím, že to bude aj vo vašom prípade.
Ďakujem pekne.
|
151.
Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.
Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.
Kollár, Boris, predseda NR SR
152.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 65, proti 15, zdržalo sa 45, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili.
Otváram... ospravedlňujem sa, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.
Pýtam sa, či sa chce, či chce niekto podať návrhy podľa § 85. Máte tam návrh pán poslanec? Áno. Otváram, teda chcem sa pýtať, či chce niekto podať návrh podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.
|
23.
Ďakujem pekne. Prekvapuje ma táto debata, prekvapuje ma, s akou intenzitou sa tieto návrhy vracajú do parlamentu a je pre mňa nepochopiteľné, že naozaj celý svet bojuje za práva žien, za zvyšovanie toho povedomia o tom, kde sa majú ženy posunúť do budúcnosti a my to ideme opäť raz okliešťovať. Z toho, čo povedal aj Peťo Cmorej, prečítal tých 17 bodov, sú tam zákazy, rôzne obmedzenia, príkazy na kontroly, tento návrh prináša zvyšovanie byrokracie, je tam spomenuté alebo je tam schované aj zvyšovanie vplyvu cirkvi a náboženských spoločností, no hlavne ide o presadzovanie vlastných názorov alebo názorov, dovolím si povedať, menšiny na úkor zvyšku spoločnosti.
Pred chvíľkou to spomenul aj Juraj Krúpa ten prieskum, ktorý naozaj hovorí o tom, že my máme dnes v spoločnosti iba 7,9 % ľudí, ktorí majú záujem na tom, aby sa interrupčné zákony, tak ako sú dnes nastavené, menili. Máme tu omnoho urgentnejšie témy, je to klesajúca životná úroveň, je to zadlženosť, je to vojna na Ukrajine, je to energetická kríza a my riešime na predposlednej schôdzi parlamentu, ako zasiahnuť ženám do ich práv.
Peťo Cmorej hovoril o 17 bodoch, ktoré sú v rozpore so slobodou, s racionálnym prístupom, a dovolím si povedať, že k nadpolovičnej väčšine alebo nadpolovičnej časti tejto spoločnosti.
Celé je to pod rúškom pomoci tehotným ženám, ale dovolím si zopakovať, že tá dobrá, ten dobrý úmysel je zväčša práve dláždený, cesta do pekla je dláždená práve častokrát dobrými úmyslami. A netreba zabúdať na to, že na každú vec sa treba alebo dá sa vždy pozrieť z dvoch strán. Niekto hovorí tomu pomoc, my hovoríme o obmedzovaní.
|
211.
Nemám ani ja záujem o záverečné slovo a ohlasujem hlasovanie o tomto návrhu zákona v utorok o 11.00 hod., ak sa nerozhodneme inak.
|
207.
Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. marca 2023 č. 2102 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov na vydanie zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov na vydanie zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takéto stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 721 z 26. apríla 2023, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 457 z 25. apríla 2023, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 214 z 27. apríla 2023 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedených... o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu poslancov na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol aj gestorským výborom, z 2. mája 2023, č. 223. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, skončil som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
|
180.
Termín hlasovania bude na najbližšom, ktoré je zatiaľ naplánované... (Reakcia predsedajúceho: „To je utorok.“) ... na utorok o 17.00 hod., pokiaľ sa snemovňa nerozhodne inak.
|
132.
Ďakujem pekne Karol ako Karol.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. februára 2023 č. 2021 sa uzniesla prerokovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 10. marca 2023 prerušil rokovanie o návrhu zákona a pokračoval v rokovaní o návrhu zákona 2. mája 2023. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona 4. mája 2023. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslancov na vydanie zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 7. marca 2023 o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 13. marca 2023 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport o návrhu rokoval 10. marca 2023 a 2. mája 2023 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 693 z 8. marca 2023 odporúčal návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 37 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku k návrhu zákona neprijal návrh odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, to je gestorský výbor, zo 4. mája 2023 č. 227.
Týmto uznesením ma výbor ako náhradníka poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
68.
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, každý zákon je rovnako dôležitý, ja budem hovoriť o zákone o energetike, a teda o zákone, ktorý nám má zabezpečiť, aby sme v najbližšej vykurovacej sezóne a všetkých sezónach potom mali dostatok plynu v našich zásobníkoch a ktorým zavádzame určité povinnosti pre tých dodávateľov. Pretože zažili sme tu naozaj ťažké časy, obzvlášť v tej poslednej vykurovacej sezóne a takisto aj tej sezóne predtým.
A tento zákon nie je nový, tento zákon bol pripravený na ministerstve hospodárstva ešte za éry Richarda Sulíka, následne ho Karel Hirman predložil do prvého čítania, kde ho ešte stále podporoval, bol vedený pod číslom tlače 1111. No ale následne akýmsi záhadným spôsobom pán Hirman ustúpil tlaku, dovolím si povedať, tých, na ktorých sa má tento návrh vzťahovať. A tento zákon prekladal od septembra, pretože prvé čítanie bolo 21. 9., a následne listom zo 14. októbra, 25. októbra, 27. marca takto poprekladal tento zákon trikrát až kým na tejto schôdzi neodmietol, alebo odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, ktorým by sa posunula účinnosť takéhoto zákona, a jednoducho tento zákon, bohužiaľ, potopil. Čakal som, že teda pán minister, ktorý koná v prospech lobistických skupín, tento zákon asi bude chcieť nejakých spôsobom zmiesť zo stola, ale tým, že od toho posledného hlasovania ubehlo viac ako pol roka, tak som tento zákon predložil opätovne na túto schôdzu, aby sme mali ešte naozaj tie dve čítania k dispozícii. Pretože je naozaj mimoriadne dôležitý práve pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Tento zákona je postavený najmä na východiskách, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, to znamená, naozaj ten plyn je dovedený, dotiahnutý, tá rúra, prakticky do každého miesta, ktoré si viete iba predstaviť. Jednoducho naozaj plynu na Slovensku, plyn na Slovensku predstavuje jeden z najvýznamnejších energetických nosičov nielen na vykurovanie, ale napríklad aj na, v priemysle na výrobu napríklad dusíkatých hnojív.
Takisto vďaka diverzifikácii dodávok plynu a prechodu na skvapalnený zemný plyn, takzvaný LNG, sa Slovensko dostáva na koniec reťazca všetkých plynárenských potrubí v Európskej únii, čo z nás robí tú najzraniteľnejší krajinu z hľadiska rizika dostatku komodity, ale aj výšky nákladov na zabezpečenie plynu. To znamená, kým k nám išiel ten plynovod cez tú Ukrajinu a neboli, nebolo, nebola vojna na Ukrajine, tak sme toho plynu mali dostatok, vedeli sme sa spoľahnúť na tú rúru, takisto ten plyn prúdil do Európy cez Nord Stream alebo cez ďalšie plynovody ako bol napríklad Jamal. Ale, bohužiaľ, potom ako sa spustila vojna, tak tieto dodávky sú krátené, došlo k diverzifikácii a Slovensko kým predtým bolo na začiatku tej rúry, tej, čo prichádzala z Ruska, zrazu sme na konci všetkých ostatných rúry, ktorými vieme tento plyn na Slovensko dostať.
No a takisto je dôležité povedať, že z hľadiska veľkosti zásobníkov k spotrebe plynu má Slovensko na svojom území tretiu najvyššiu kapacitu v Európskej únii. A toto je naozaj niečo, na čom vieme stavať a na čom vieme zvyšovať tú energetickú bezpečnosť. Totižto vieme si uskladniť až 45 % našej ročnej spotreby, no a to... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) naozaj znižovať riziká maximálnym využitím zásobníkov pred vykurovacou sezónou. Ten zásobník si naozaj treba predstaviť ako nejakú geologickú štruktúru po vyťažení uhľovodíkov, ktorá je uzavretá, keď tam ten plyn natlačíme, tak ten jednoducho neunikne. Pred nami sú iba dve krajiny v Európe, ktoré majú vyššiu kapacitu, ale naozaj mali by sme si toto ceniť a využívať nielen na to, že nejaká spoločnosť, za ktorú opäť zrejme lobuje pán Hirman, bude musieť poskytnúť takýto 20-percentný objem tohto zásobníka pre domácich dodávateľov za regulované ceny a že nebude to zneužívať iba na to, aby si generovali ďalšie a ďalšie zisky tým, že tam bude ukladať plyn pre akýchkoľvek iných dodávateľov zo zahraničia, ale naozaj to poskytne práve pre ten slovenský trh.
A teraz, prečo vznikol tento zákon vôbec ešte na ministerstve hospodárstva. 31. júna 2022 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie publikované nariadenie Európskeho parlamentu, a toto hovorilo práve o tých povinných zásobách. Cieľom tohto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov plynu v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, teda na tú poslednú sezónu, ktorú sme, našťastie, prežili. Toto nariadenie vzniklo na základe skúseností zo zimy ´21 a ´22. To, že dnes po zime ´22, ´23 máme dostatočnú zásobu, ktorá bola, ktorá sa odráža aj vďaka, aj v tom, že tá zásoba bola vytvorená pred tou sezónou dostatočne, tak tomu vďačíme najmä tomu, že bola mierna zima a že tu boli aj úspory a takisto niektorý priemysel ukončil svoju činnosť, tak tá naplnenosť nám stále ostala na úrovni 60 %. Takže pred sezónou sme boli na nejakých 92 a dostali sme sa na úroveň 60. Žiaľ, niekto práve takúto vysokú naplnenosť, a je to opäť končiaci minister, ktorý za pár dní ukončí svoju politickú kariéru, pán Hirman, tak on hovoril, že vďaka tejto naplnenosti týchto zásobníkov sa nemusíme už o nič starať. Jednoducho sme perfektne pripravení na sezónu. Ale, bohužiaľ, nie je to tak. Totižto komunikovať už teraz pripravenosť na zimu, ktorá príde o osem mesiacov, je z pohľadu, šesť mesiacov, je z pohľadu riadenia rizík skutočne veľmi predčasné a neodborné. Ale teraz si dovolím porovnanie.
9. mája 2020 sme mali v našich zásobníkoch uskladnených 33 terawatthodín plynu, čo predstavuje 3,1 mld. kubíkov, a to bez započítania objemu zásobníka v českých Bojanoviciach, čo je zásobník, ktorý vlastní Slovensko, ale je lokalizovaný v Českej republike s priamym napojením na našu sústavu. Toto množstvo je alebo bolo približne o miliardu kubíkov viac, ako máme dnes. Takže hovoriť o tom, že máme úžasne naplnené zásobníky a pritom naozaj v roku 2020 sme na tom boli omnoho lepšie, tak je veľmi, veľmi predčasné. Tok plynu v potrubiach máme síce diverzifikovaný, ale stále tých istých 70 % objemu prichádza od Gazpromu a toto je ako v lete 2022.
No a plán na zimu 2023 môže byť postavený na dokopoch napríklad spotového objemu na burze, ale pokiaľ sa nespoliehame na Gazprom, ktorý dodávky už v minulosti krátil, potom je na mieste dodať nasledovné. Keďže sme súhlasili so zavedením európskeho cenového stropu na plyn, ako vnútrozemská krajina musíme takýto plyn ešte aj prepraviť k nám, a to je to riziko, o ktorom som hovoril, že sme na konci všetkých rúr. Cena prepravy však tento strop nezohľadňuje. Preto je vysoko pravdepodobné, že obchodníci s LNG, skvapalneným zemným plynom, ho budú predávať predovšetkým pobrežným krajinám, čím sa vyhnú rizikám spojených s prepravou plynu. No a kapacita v tých zásobníkoch, ktoré som spomínal, je k dispozícii pre kohokoľvek, kľudne aj pre dodávateľa či tradera, teda toho obchodníka, bez akýchkoľvek obchodných aktivít na Slovensku, tak z toho vyplýva aj to, že keď hovoríme o tej naplnenosti 60-percentnej, iba časť z tohto objemu je určená pre slovenských odberateľov. Väčšinu z tohto plynu, a tu si dovolím ešte jednu poznámku, významná časť plynu v zásobníkoch na Slovensku je, má pravdepodobne status tradingový, to znamená obchodný, a nejde o plyn určený pre koncové portfólio zákazníkov. Spôsobuje to síce vysokú efektivitu zásobníka z pohľadu operátora, avšak s otáznym dopadom na bezpečnosť dodávok plynu potrebných v zimnom období pre koncových odberateľov.
No a keď už som povedal, že väčšinu z tohto plynu určených pre slovenských odberateľov nemáme pod kontrolou, respektíve máme, ale časť z neho má iba SPP, čím sa akákoľvek zodpovednosť v prípade problémov iných dodávateľov automaticky prenáša na túto štátnu firmu, a tieto sa teda vlastne riešia na úkor štátneho rozpočtu. Dnes v podobe zvýšených kompenzácií, v budúcnosti v podobe zvýšených, znížených dividend štátu z hospodárenia SPP. Inými slovami, všetko, čo sa udeje, pokiaľ by nebol dostatok plynu, tak všetko sa prenesie na štátny podnik SPP, a teda v konečnom dôsledku tým utrpí náš štátny rozpočet, pretože uvidí menej dividend. No a zvyšní dodávatelia plynu, ktorých je na Slovensku viac ako 30, v slovenských zásobníkoch nemajú uskladnený prakticky žiaden plyn alebo iba minimum a fungujú iba na báze dodávky v reálnom čase. To znamená, že náklady zabezpečenia dostatku plynu znáša už zmienené SPP aj za ostatných dodávateľov.
No a hoci končiaci poverený minister hospodárstva už teraz deklaroval tú pripravenosť, z pohľadu riadenia rizík sú takéto vyhlásenia veľmi predčasné a naozaj neodborné a existujú indikácie, teda že ten plyn vôbec v tých zásobníkoch nie je určený pre nás.
Vzhľadom aj na trhové signály, ktoré hovoria o tom, že príde tá údržba plynovodu Turkish Stream, tam je plánovaná údržba, takisto je plánovaná septembrová údržba a odstávka nórskeho plynovodu, aby sme predišli opakovaniu situácie z roku 2022, navrhujeme takzvanú skladovaciu povinnosť každému dodávateľovi plynu, ktorý dodáva plyn odberateľom na Slovensku. Táto povinnosť spočíva v uskladnení plynu len v slovenských zásobníkoch v objeme vypočítanom ako súčin jeho trhového podielu za predchádzajúci rok a celkovej skladovacej povinnosti. Celková skladovacia povinnosť predstavuje 20 % priemernej ročnej spotreby plynu za predchádzajúcich päť rokov. Pretlmočené do ľudskej reči, keď raz na Slovensku funguje nejaký dodávateľ plynu a má už nejaké známe dodávky z predošlého obdobia práve tých piatich rokov, vypočíta sa, koľko je tých zákazníkov na Slovensku, aký je ich objem, aký je ich trhový podiel a povie sa, dobre, z tohto objemu, ktorý vám prináleží a ktorý máte zazmluvnený, tak budete musieť v slovenských zásobníkoch si držať 20 % plynu. Ak by niekto otočil tým kohútikom, ak by sa čokoľvek stalo, jednoducho 20 % plynu je to, čo máte mať pred začiatkom vykurovacej sezóny fyzicky držané v slovenskom zásobníku. Totižto plyn sa na rozdiel od elektriny dá skladovať. A keď máme tie kapacity, tak by sme ich rozhodne mali aj takto relevantne využívať. Toto opatrenie zvyšuje energetickú bezpečnosť Slovenska a hoci tu boli rôzne reči o tom, že to zaťaží neprimerane tých dodávateľov, no alebo tak koho zabezpe... zaťaží? Dodávateľov, alebo to necháme všetko naozaj na ten štátny SPP?
Boli tu rôzne snahy o zavedení „poplatku", v ktorom by sa kumulovali nejaké zisky a slúžili by práve na uskladnenie takéhoto plynu, ale toto by sa opäť prenieslo iba do koncovej ceny plynu. Naším riešením sa to síce tiež prenesie, ale iba do regulovanej časti odberateľov, v neregulovanej časti to bude predmetom súťaže, to znamená, ak dodávateľ si bude vedieť v rámci súťaže alebo bude chcieť v rámci súťaže nejakým spôsobom zvýhodniť práve tú svoju ponuku, tak takýto náklad jednoducho na to skladovanie neprenesie. Navyše sa bavíme približne o jednom eure dvadsať, jedno euro dvadsať pri cenách plynu, ktoré naozaj v tom najnevhodnejšom období 25. augusta minulého roku sa pohybovali na úrovni 330 eur na megawatthodinu. Ja sa pýtam, aká je najdrahšia energia? No jednoducho tá, ktorú nemáme. Takže ja si myslím, že naozaj to euro dvadsať, ktoré bude takýmto spôsobom prenesené do nákladov, za tú energetickú bezpečnosť stojí.
A naozaj úplne na záver to, čo je dôležité povedať, tých 20 % nie je potrebné, aby držal ten dodávateľ celý čas, ale iba pred začiatkom vykurovacej sezóny. V návrhu zákona je nastavená konkrétna trajektória, kedy sa začína 1. apríla, kedy je požiadavka na nula percent, 1. mája 4 % z toho objemu 20 %, 1. júna 15 %, 1. júla 29 %, 1. augusta 52 %, 1. septembra 74 %, 1. októbra 90 % a 1. novembra 100 %. To znamená, aby sme naozaj v tom čase mali tento plyn tých 20 %, nie my, ale teda tí dodávatelia k dispozícii.
Toto, čo som tu dnes prečítal, mám zhrnuté aj vo forme one pageru, ktorý dám k dispozícii určite rád komukoľvek, kto má o túto tému záujem. Všetkých vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože naozaj je to o energetickej bezpečnosti Slovenska. Je to o tom, že odchádzajúci minister nehovorí pravdu, keď hovorí, že sme perfektne pripravení na tú budúcu vykurovaciu sezónu a práve takýmto opatrením si vieme naozaj zabezpečiť aspoň to, že tých 20 %, ktoré dodávatelia majú dodať tým slovenským odberateľom, bude na Slovensku, bude v našich zásobníkoch, bude k dispozícii pre prípad akejkoľvek krízy, ktorá môže nastať.
Ďakujem veľmi pekne.
|
62.
Ďakujem pekne. Naozaj iba krátko uvediem návrh zákona a potom v rámci rozpravy, do ktorej sa súčasne hlásim ako predkladateľ, by som o tom povedal viac.
Ide o návrh novely zákona č. 250/2012, je to zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý prináša zmenu vo forme rozšírenia cenovej regulácie v plynárenstve pre plnenie skladovacej povinnosti a súčasne rieši spôsobom vykonávania cenovej regulácie pre prístup do zásobníka v súvislosti so skladovacou povinnosťou. Súčasne sa novelizuje aj zákon o energetike č. 251/2012. A ten zase prináša zmenu vo forme právnej úpravy skladovacích povinností. To znamená uskladnenie určitého množstva plynu v zásobníkoch na vymedzenom území príslušnými účastníkmi trhu s plynom. Takisto právnu úpravu výkonu kontroly nad skladovacou povinnosťou, právnu úpravu sankcií pre prípad neplnenia skladovacej povinnosti.
Tento návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyv, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Aj je v súlade so všetkým, s čím má byť.
|
122.
Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov – SaS, OĽANO a SME RODINA – podávam týmto procedurálny návrh, aby sa tretie čítanie o bode 12, to je zákon z 28. marca 2023 vrátený pani prezidentkou, novela zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, tlač 1703, presunulo na júnovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a to na jej záver.
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 3. 5. nenašiel zhodu na riešení vzniknutej situácie, je potrebné vzhľadom na jej zložitosť získať časový priestor.
Ďakujem.
|
54.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem aj za strpenie a všetkým kolegom za podpisy, ktoré mi takto na poslednú chvíľu dodali. Mali sme jeden pozmeňovací návrh, ktorý posúva účinnosť, ale pán Kralovič ma ešte upozornil, že naozaj máme tam nesprávnu textáciu, tak teraz sme to doplnili a opravili, takže už je to podané správne. Tento prečítam potom na záver vrátane odôvodnenia, ale chcel by som sa teda vyjadriť najmä k tým dôvodom, pre ktoré pani prezidentka tento zákon vrátila a vyvrátiť niektoré argumenty, keďže sme sa im venovali aj v priebehu prípravy tohto samotného zákona ešte pred druhým čítaním alebo teda pred prvým čítaním, následne aj pred druhým čítaním. Pôjdem tak postupne, možnože povyberám tie z môjho pohľadu tie najzávažnejšie, možnože najzavádzajúcejšie, pretože, žiaľ, tak ako bol, ako bola táto argumentácia z Kancelárie Národnej, pardon, z kancelárie pani prezidentky pripravená, tak sa nejedná o nič iné ako o argumenty copy paste, ktoré už zaznievali naozaj či už pred samotným prvým čítaním, alebo aj pred tým druhým čítaním. Ja si myslím, že zodpovedne sme si ich prebrali aj so všetkými aktérmi.
Jedna z tých pripomienok sa týka tých legislatívnych zásahov, ktoré majú byť náležite zvážené najmä z odbornej stránky a z hľadiska dopadu na široký okruh spotrebiteľov, na strane druhej potreba prihliadnuť na skutočnosť, že legislatívny proces v prípade poslaneckého návrhu zákona, akým bol aj schválený zákon, poskytuje výrazne užší priestor na participáciu odbornej verejnosti, čo je na úkor vyčerpávajúcej odbornej diskusie, aká by bola nepochybne pri zmenách v tepelnej energetike žiadúca. A tu naozaj treba povedať, že tú domácu úlohu sme si splnili do bodky, nejedná sa o žiaden nový návrh. Opiera sa o samotné, samotné programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo prijímané, ktoré naozaj hovorilo práve o otváraní možností v samotnej tepelnej energetike, zákon v tomto znení bol už súčasťou iného zákona, bol následne ministrom Hirmanom stiahnutý, no a v neposlednej rade tak ako bol predložený, bol prerokovávaný aj so všetkými dotknutými osobami. Bol dokonca predmetom MPK – medzirezortného pripomienkového konania, do ktorého ho dal sám zastupujúci, teda pardon, poverený minister, z odbornej verejnosti bol prerokovaný aj s riaditeľom MH Teplárenského holdingu, ktorý, ktorého pripomienky alebo časť z nich boli takisto zapracované a zohľadnené. Takisto som zohľadnil s Tomášom Šudíkom aj pripomienky, ktoré prišli napríklad z mesta Košice.
Celkovo sme mali v druhom čítaní päť pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňovacie návrhy som dával jednak ja, jednak to bol Peťo Kremský a takisto aj Milan Vetrák, skrátka ľudia, ktorých si dovolím označiť, teda nechcem hovoriť za seba, ale hlavne za Peťa Kremského a za Milana Vetráka, ktorí sa tej energetike venujú, a obzvlášť tej tepelnej energetike. Obzvlášť práve takéto otvorenie teplárenstva bolo aj takou srdcovkou súčasného zastupujúceho premiéra Eda Hegera, ktorý takisto v rámci kampane sa zasadzoval práve za liberalizáciu aj tohto trhu. Čiastočne sa nám to podarilo v rámci implementácie zimného energetického balíčka, ktorý sme presadili alebo pripravili ešte na ministerstve hospodárstva, tento proces nám naozaj trval dva roky, ale teda tých zákonov celkovo sme menili päť, pardon, štyri alebo päť, zákon o tepelnej energetike, energetike, regulácii, o podpore obnoviteľných zdrojov, no a táto tepelná išla, išla ako posledná. V pozmeňovákoch sme tento návrh zákona ešte dobrusovali, vypúšťalo sa napríklad slovíčko priamo. Viem, že teraz vám to nič nepovie, ale možno v kontexte samotného návrhu zákona sa tam pridali ako zúčastnené osoby v rámci cenového konania všetci v rade, nielen priamo dotknutý, to znamená dodávateľ, ale naozaj všetci, ktorí sú aj za ním, cez distribúciu, cez výrobcu. Toto bola napríklad jedna výtka práve od teplárenského holdingu.
Takisto bola vypustená časť, ktorá hovorila o tvorbe koncepcií tepelnej energetiky na úrovni mestských častí. Takisto sme si povedali, dobre, nebudeme to teraz lámať cez koleno, vieme sa tomu povenovať aj neskôr a nestojí na tom celý návrh zákona alebo teda jeho podstata. Tá podstata naozaj, ktorá je postavená v tomto návrhu, je na ekologizácii toho teplárenstva. Argumenty, ktoré teda nakoniec sa objavili aj v odpovedi alebo teda v zamietnutí pani prezidentky, časť z nich bola zaslaná dokonca aj do prezidentskej kancelárie, jej traja poradcovia ich obdržali s tým, že pokiaľ budú mať ďalšie otázky, nech ma kontaktujú. No, bohužiaľ, ten kontakt bol na úrovni nula, žiadna spätná väzba, naopak, ako som sa neskôr dozvedel, bol to práve poverený minister Hirman, ktorý telefonoval pani prezidentke, že má tento návrh zákona nepodpísať.
Dokonca pán minister prišiel na výbor pre hospodárske záležitosti, kde si so sebou priniesol riaditeľa Slovenského zväzu výrobcov tepla, čo bol čistý lobing naozaj za to, aby títo dodávatelia, výrobcovia tepla mali zachované svoje postavenie a súčasne aj isté zisky. Ja si nemyslím, že my tu v Národnej rade, ani minister na ministerstve, ani prezidentka by sme mali zastupovať nejakých lobistov alebo ich záujmy alebo ich zisky, alebo ich postavenie. Naopak, my sme tu pre občana, my sme tu pre spotrebiteľa a keď pre nich vieme niečo urobiť, tak by sme to určite mali prijať. Tie nedostatky, ktoré boli vytýkané aj pani prezidentkou, neboli určite odborné, boli to názorové a to aj zaznelo dneska na samotnom výbore, boli to rozdiely, kde mám možnože rozdielny názor na fungovanie tepelnej energetiky ja voči zastupujúcemu, poverenému ministrovi Hirmanovi a, bohužiaľ, musím skonštatovať, že ten konflikt už vôbec nie je odborný, ale naopak osobný a toto sa naozaj prejavilo viackrát aj v komunikácii s ministerstvom.
A teda prečo je tu opätovne tento zákon a prečo vás chcem požiadať o jeho opätovnú podporu. V prvom rade už som spomenul, že tento návrh zákona zavádza vyššiu ekologizáciu teplárenstva. To znamená, že ochrana vo forme práva veta, to znamená, v nejakom úplne finálnom odvolaní alebo vyjadrení sa toho dodávateľa, ktorý takisto sa môže vyjadriť k nejakému novému zdroju, ktorý vzniká, bude už iba pri účinnom centrálnom zásobovaní teplom vyrobeným z obnoviteľných zdrojov energie. A toto je ten rozdiel, ktorý dnes máme definovaný aj v samotnom zákone, pretože máme dve účinné centralizované zásobovania teplom. Tým, to prvé je to, kde sa zabezpečuje rozvod aspoň 50 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov a 50 % odpadového tepla, 75 % využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou, to je tzv. kvet, alebo 50 % tepla vyrobeného ich kombináciou. Toto je to prvé. To sú tie klasické plynové kotolne, ktoré vyrábajú najmä teda elektrinu a teplo, no a potom máme CZT z obnoviteľných zdrojov. CZT je centrálne zásobovanie teplom. A tam už sa bavíme o tom, že sa musí jednať o rozvod, ktorý zabezpečuje aspoň 75 % tepla vyrobeného práve z obnoviteľných, práve zo zelených zdrojov. No a je tam, samozrejme, prechodné ustanovenie do 31. decembra 2025, ktoré toto znižuje na 65, a preto všade hovoríme o 65 %, ktoré musia byť dnes dodržané.
Druhý moment je posilnenie právomocí obcí pri vydávaní osvedčení a aj v rámci samotného cenového konania. Ešte sa tomu neskôr detailnejšie povenujem, no a v neposlednom rade ide aj o zníženie cien tepla. To znamená, aby sme vniesli viac konkurencie do samotnej tepelnej energetiky a nielen konkurencie, ale aby sme možnože aj motivovali tých existujúcich dodávateľov, ktorí nemajú potrebné obnoviteľné zdroje alebo potrebný podiel, aby sme ich motivovali k investíciám, ktoré môžu sami realizovať a nemusia čakať na nejakú konkurenciu.
To, čo bolo následne asi na dvoch stranách argumentované, bolo zhrnuté v jednom odstavci alebo v jednej vete, kde bolo povedané, že schválený zákon zužuje právnu úpravu nevydania osvedčenia len na nové zdroje tepla, ktoré využívajú prevažne fosílne palivá. Ale toto nie je pravda. Toto vôbec nie je pravda. Tu sa neuprednostňujú obnoviteľné zdroje pred plynom, iba sa odstraňuje možnosť pre plynové zdroje vetovať obnoviteľný zdroj. To znamená, ak príde investor s nejakou zelenou technológiou, ktorú bude chcieť pripojiť či už na výrobu alebo na ako dodatkové teplo vo forme tzv. prosumera, tak jednoducho ten plynový zdroj, ak nebude spĺňať stanovené kritériá, to znamená 65 % obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla, tak v tom prípade zbehne celý proces povoľovania. Tento bude mať v rukách obec alebo samospráva, v prípade ak sa jedná o zariadenie s inštalovaným výkonom do 10 megawattov, alebo nad 10 megawattov to bude ministerstvo hospodárstva. Toto všetko bude platiť do bodky vrátene posúdenia vplyvov na existujúcich odberateľov, na množstvo odberu, na cenu, na emisie, všetko ostáva zachované, akurát pokiaľ ten existujúci dodávateľ nebude mať splnené 65-percentný podiel z obnoviteľných zdrojov alebo z odpadového tepla, tak si neuplatní právo veta. To, čo bolo doteraz tak často zneužívané.
Takisto si treba povedať, že týmto zákonom znižujeme závislosť Slovenska na nielen fosílnych palivách, ale aj na dovoze takýchto palív zo zahraničia, najmä z tretích krajín. Veď Slovensko bola štvrtá najzávislejšia krajina podľa štatistík, ktoré boli nedávno zverejnené, práve na dodávkach z Ruska. Nebavíme sa iba o plyne, bavíme sa aj o rope, bavíme sa aj o uhlí, hoci uhlie my ako Slovensko z Ruska nedovážame žiadne. Ale tu nejde iba o Rusko. Tu ide o akúkoľvek inú krajinu. My dnes sme na konci všetkých prepravných rúr, ktoré na Slovensku, na Slovensko smerujú, predtým sme boli na začiatku, lebo tá rúra k nám prichádzala z Ukrajiny, pokračovala cez Slovensko, rozvetvovala sa do Maďarska, do Čiech, do Rakúska, po novom dokonca do Poľska, ale teraz sa situácia otočila. Jednoducho ak chceme naozaj ostať energeticky bezpeční, tak rozhodne sa musíme orientovať práve aj na tieto obnoviteľné zdroje a čo najviacej ich v tomto smere podporovať.
Ďalšia výhrada sa týkala vydávania osvedčenia, ktoré by malo získať, ktoré by mohla získať aj domová kotolňa s projektovanou spotrebou zemného plynu vo výšte do 50 % z celkového výkonu, pričom ide o projektované údaje, ktoré sa v reálnej prevádzke môžu výrazne líšiť, a tým má za následok využívanie prevažne fosílnych palív alebo elektrickej energie. Opäť absolútne nezmyselný argument, ktorý bol opäť iba skopírovaný z argumentácie povereného ministra Hirmana. Pretože to, čo sa deje samotným návrhom zákona, je, že osvedčenie bude mať v rukách, v prípade zariadenia do 10 megawattov obec, nad 10 megawattov ministerstvo hospodárstva. Pretože zvyšujeme ich právomoci, a teda bude to otázka na povoľovacie konanie, kedy ten investor bude musieť presvedčiť stavebný úrad, že to tak nebude, že nebude zneužívať napríklad nejakú etapovitú výstavbu, a toto už sú konkrétne skúsenosti z praxe. To znamená, my ako keby sme išli spochybňovať to, že odborníci, ktorí sedia dnes na tých stavebných úradoch, jednoducho budú sa správať inak ako v záujme spotrebiteľov, ako v záujme koniec koncov tých voličov, ktorí volia napríklad toho starostu alebo primátora na stoličku, na ktorej sa nachádza.
Takisto bolo argumentované, že narušenie efektívneho fungovania existujúcich účinných centrálnych zásobovaní teplom môže mať za následok aj negatívny dopad na zvýšenie cien tepla pre odberateľov bez možnosti odpojenia sa najmä z dôvodu technických a ekonomických obmedzení. Ale toto je predsa presne tá istá situácia, ako keď v rámci odberateľov v rámci toho celého bazéna dôjde k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Niekto si zateplí dom, niekto si vymení okná, niekto si zateplí strechu. Jednoducho takisto dochádza v tomto prípade k zníženiu odberu tepla. A ide niekto zakazovať zvyšovanie energetickej efektívnosti? No asi ťažko, pretože toto od nás požaduje nielen Európska komisia, ale aj zdravý sedliacky rozum. Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme, ktorú jednoducho nepotrebujeme odobrať, a toto isté platí aj v prípade zdrojov, ktoré sú postavené na báze obnoviteľných zdrojov energie, či už je to slnko, solárne kolektory. Komu vadia solárne kolektory? Slnko vám účet za to teplo jednoducho nepošle. Áno, môže to byť v prípade tepelného čerpadla, ale v tomto prípade je to predsa o odbere elektrickej energie, a tá opäť môže byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov.
Takže ja si nemyslím, že by tuná niekto mal ísť alebo hovoriť o zvyšovaní cien tepla, v prípade tých ostávajúcich, ktorí ostanú pripojení na tej vetve, opäť, veď v tomto prípade má rovnakú možnosť aj ich existujúci dodávateľ realizovať opatrenia na to, aby investoval, aby znížil dodávku, aby napríklad realizoval opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, jednoducho znížil odber samotného plynu, ktorý dnes je koniec-koncov tým hlavným ťahúňom práve týchto vysokých cien tepla, videli sme to aj v minulom roku. Takže opäť argumentácia, ktorá absolútne, ale že absolútne nesedí. A takisto nikomu z tých odberateľov sa nezakazuje realizovať vlastnú inštaláciu, vlastné, vlastnú realizáciu práve takýchto zdrojov.
No a potom tu máme aplikačnú prax, kedy má schválený zákon neriešiť zastupovania obce v cenovom konaní a v rozsahu jej práv a povinností, lebo druhá časť tohto zákona sa týka práve toho posilnenia tých kompetencií pre samosprávu aj v prípade samotného cenového konania. Aby ste rozumeli, cenové konanie je niečo, čo prebieha, keď sa rieši cena tepla, a chceme, aby sa k tomuto mohla vyjadrovať aj samospráva. Niektoré samosprávy majú vo vlastníctve samotný zdroj, alebo sú dodávateľom, tak tí môžu, pretože sú zastúpení, ale niekde, kde takáto možnosť nie je, tak prečo by nemohli práve tieto obce do toho vstupovať? A nehovorím, že to má byť vo forme účastníka konania, ale zúčastnenej osoby. A opäť ako keby v prezidentskej kancelárii nebolo jasné, čo je zúčastnená osoba a čo je účastník konania. Zúčastnená osoba dostane informáciu o cenovom konaní, vyjadrí sa k nemu, ale nemá možnosť odvolania sa voči samotnému rozhodnutiu. Navyše je tam 60 dní v prípade tepelnej energetiky, kým dôjde k vydaniu cenového, cenového rozhodnutia. Takže žiadne také, že by sme v rámci aplikačnej praxe nevedeli povedať, kto o tom má rozhodnúť. Máme tu predsa zákon o obecnom zriadení, ten povie, že je to starosta alebo primátor, ten môže kohokoľvek poveriť, a takisto nie je pravda to, čo je tam potom neskôr napísané, že môže dôjsť k nejakým rozporom, pokiaľ obcou schválený návrh ceny rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej, bude rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej osoby. To by bola aká schizofrénia?
Čiže na jednej strane mi obec alebo mesto schváli nejaký cenový návrh, odobrí, pošle na regulačný úrad a potom, keď budú zúčastnenou osobou, tak to budú samy napádať. No môže sa to stať možno v nejakom prípade, keď dôjde napríklad k politickej obmene alebo napríklad k zmene názoru dodatočnému informovaniu, ale opäť, nie je to regulačný úrad, ktorý rozhodne, aká bude váha toho-ktorého vyjadrenia? Veď my ako keby sme hovorili týmto zákonom, na jednej strane nevieme alebo nemáme preklopené všetky ostatné zákony, práve zákon o obecnom zriadení, čo vôbec nepotrebujeme, a na druhej hovoríme, že keď tu dôjde k nejakému konfliktu v rámci cenového konania, tak sa s ním nemá kto vysporiadať. No má, je to ten regulačný úrad. Čiže všetky tieto pripomienky mi prišli ako keby napísané len aby niečo na tom papieri bolo.
No a posledný argument sa týkal práve toho boja mesta a mestských častí, ktoré takisto budú môcť vstupovať do toho cenového konania, bolo tam argumentované mestom Košice, že ony sú proti tomu. No ale zase mestské časti sú za to, takže teraz si vezmime, že koho ideme obhajovať? Mesto, alebo mestské časti? Alebo ideme naozaj zvýšiť tú verejnú kontrolu? A jednoducho dať ten nástroj tým politikom, ktorí sú volení tými ľuďmi, ktorí odoberajú a platia za toto teplo. Takže naozaj v tej argumentácii som nenašiel jeden jediný relevantný argument okrem obhajoby dodávateľov, ktorí lobujú za svoje postavenie a za svoje zisky. Ja som preto presvedčený a dúfam a chcem vás z tohto miesta presvedčiť, aby sme toto nezmyselné veto prelomili.
Som aj sklamaný z postoja pani prezidentky, ktorá hovorí častokrát o zelených témach, ale vo chvíli, keď to aj reálne môže dokázať, tak podľahne nezmyselným argumentom lobistov bez vypočutia si tej druhej strany.
A ešte raz opakujem, máme ešte minútu pätnásť, celý zákon je v záujme spotrebiteľov. Otvárame trh a vytvárame konkurenciu a vieme tým dosiahnuť nižšie ceny tepla. Je v záujme samospráv, pretože zvyšuje verejnú kontrolu a je v záujme životného prostredia, pretože plyn už nebude môcť vetovať inštalácie na báze obnoviteľných zdrojov. Takže touto cestou ešte raz by som vás chcel všetkých v sále poprosiť o podporu tohto zákona o prelomenie veta pani prezidentky, ktorý naozaj nebol postavený na odborných argumentoch, ale na faktoch a dojmoch, bohužiaľ, povereného ministra, ktorý už boj v rámci takýchto zákonov neberie vôbec odborne, ale, žiaľ, osobne voči mojej osobe.
A dovolím si (reakcia z pléna), prosím? A dovolím si teda predniesť ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka naozaj iba posunutia účinnosti. Takže je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k zákonu z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1703).
Zákon z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátaný prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vráteného zákona, sa mení takto:
1. V čl. III sa slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
V tejto súvislosti sa v čl. I v 6. bode v § 38af v nadpise a v čl. II v bode 2 v § 45k v nadpise slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023" a v čl. I v bode 6, v 6. bode v § 38af sa slová „30. apríla 2023" nahrádzajú slovami „31. mája 2023".
Ďakujem pekne.
|