65.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Len by som chcel upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie máme dnes o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
116.
Ďakujem pekne. Len by som chcel upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je teraz o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
114.
Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa reagovať na troch predrečníkov. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Svrček, začnem tým, že my dvaja máme veľmi podobné videnie sveta. Ak Ruská federácia porušuje medzinárodné právo, musí, samozrejme, znášať následky. Ale poviem príklad. Keď vybuchol Nord Stream 2, nikto nečakal na nejaké relevantné dôkazy. Označili sme za vinníka Ruskú federáciu. Dnes je každému jasné, že Ruská federácia na to, aby zastavila Nord Stream, stačilo, aby zatiahla kohútikom. To znamená, výbuch spôsobil niekto iný. Zničenie Kachovskej priehrady. Nečakáme na nejaké relevantné dôkazy a opäť prstom ukážeme na Ruskú federáciu. Takýmto spôsobom sa na tom ja nemienim podieľať.
Pán poslanec Stančík, no už som čakal, že zájdete ešte ďalej a poviete, že asi to bol Marián Kéry, ktorý bol v Moskve prebrať ten kufrík s peniazmi určených na manipuláciu volieb v prospech strany SMER – slovenská sociálna demokracia. Pán Naď, bývalý minister, musí byť na vaše vystúpenie hrdý. Viete, čo? Váš bývalý šéf pán Káčer toľko zla narobil v rámci dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi ako nikto. Hovoriť bezdôvodne o tom, že v prípade vojenského víťazstva Ruskej federácie Maďari si budú robiť nároky na časť nášho územia, to sú také nezmysly a také prilievanie oleja do ohňa v rámci dobrých slovenských vzťahov, že jednoducho je to bezprecedentné.
Pán poslanec Mičovský, zhodneme sa na tom, že Červená armáda priniesla najväčšie obete na to, aby bol porazený nacizmus a fašizmus, rovnako sa zhodneme na tom, že západní spojenci veľmi významným spôsobom dali pomoc, materiálnu, Sovietskemu zväzu, ale bolo to až po tom, ako o tom rozhodli Churchill a Roosevelt, že bude Nemecko vojensky zničené. Pýtam sa, prišlo k rozhodnutiu, že Ruská federácia má byť vojensky zničená?
|
98.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod začnem takou polemikou. Vedel by som si predstaviť, že by sme tu mali vládu Zuzany Čaputovej, respektíve úradnícku vládu vtedy, keď vláda Eduarda Hegera skončila, bola jej Národnou radou Slovenskej republiky vyslovená nedôvera. Takáto vláda mala vzniknúť hneď niekedy v januári s jediným cieľom, aby pripravila Slovenskú republiku a doviedla ju k predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa mali konať najneskôr niekedy v júni, teda v mesiaci, ktorý tu máme teraz. Ale ona sa teraz snaží získať dôveru a voľby tu máme až 30. septembra, takže toto je veľmi nelogický krok.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať zahraničnej politike. Mrzí ma, že tu nie je pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, pán Wlachovský, na druhej strane oceňujem, že sme zviedli veľmi kvalitnú diskusiu na rokovaní zahraničného výboru. Začnem tým, čo máme spoločné, a to je určite naša účasť, naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Dokonca v našom programe, ktorý sme nazvali Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky, hovoríme o tom, že členstvo v Európskej únie si zaslúži osobitnú ochranu. Nikdy sme neskĺzli na tému populizmu, že by sme sa snažili získať nejaké politické body tým, že by sme nabádali na vystúpenie Slovenskej republiky či už z Európskej únii alebo Severoatlantickej aliancie, ale na druhej strane, dámy a páni, v prípade, že na pôde Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancii sú prijímané rozhodnutia, ktoré jasným spôsobom idú proti našim národným, dokonca národnoštátnym záujmom, tak našou povinnosťou je ohlásiť sa a nebyť ticho. A minulá vláda Eduarda Hegera bola jasným dôkazom toho, že sme so sklonenou hlavou prijímali viacero rozhodnutí, ktoré boli proti našim národným záujmom.
Pre Slovenskú republiku ako malý štát počtom obyvateľov i rozlohou je veľmi dôležité dodržiavanie či nedodržiavanie medzinárodného práva. Áno. Zhodujeme sa v tom, že 24. februára 2022 Ruská federácia vojenskou agresiou voči Ukrajine hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Ale na druhej strane my hovoríme, že príčiny a prapôvod tohto konfliktu treba hľadať v roku 2014, kedy bol legitímne zvrhnutý prezident Janukovič, ktorý si musel zachrániť holý život tým, že musel utiecť z krajiny a že tam začali ďalšie problémy voči rusky hovoriacej menšine, ale nechcem odbočiť. Chcem sa venovať porušeniu medzinárodného práva. Viete, len mne sa zdá, že my na Slovensku máme selektívny prístup k dodržiavaniu a nedodržiavaniu medzinárodného práva. Spomeňme si na inváziu koalície Spojených štátov a Veľkej Británie do Iraku. Čo tvrdili? Že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. To bola hlavná zámienka na inváziu. A čo sa stalo? Žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Takže išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva. Takisto bombardovanie bývalej Juhoslávie bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a následne vznik Kosova boli v rozpore s medzinárodným právom. Tí, ktorí dneska kritizujú Ruskú federáciu za Krym, za to, ako anektovala Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson, sa môžu hanbiť, pretože prapôvod treba hľadať pri vzniku Kosova. A koniec-koncov, či sa to niekomu páči alebo nie, ja som nedávno navštívil Irán a aj teroristický útok na generála Solejmániho, ktorý sa odohral na území Iraku zo strany Spojených štátov, bol takisto hrubým porušením medzinárodného práva. My musíme mať rovnaký prístup bez ohľadu na to, či medzinárodné právo porušuje Ruská federácia, Spojené štáty alebo Čína. Lebo selektívny prístup je veľmi a veľmi zlý.
Čo sa týka povinných kvót. Poviem len toľko, že v minulosti, keď bol Robert Fico predsedom vlády, tak sa mu podarilo, že spojil predsedov vlád Vyšehradskej štvorky a jednoducho k povinnému prerozdeľovaniu migrantov nikdy nedošlo. Ako si predchádzajúca vláda vážila členstvo vo Vyšehradskej skupine? Začal to pán minister Korčok a absolútne v tom pokračoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Káčer. My sme zvolili absolútne deštruktívny prístup k Vyšehradskej štvorke len kvôli tomu, že Maďarsko malo iný pohľad na vojnový konflikt na Ukrajine. Ale veď sú tak dôležité témy, ktoré nás spájajú, že je veľmi dôležité, aby sme pokračovali a prehlbovali túto spoluprácu. Veď my sme predsedajúcou krajinou V4 a stalo sa, že okrem toho deštruktívneho prístupu a prístupu útlmu sa stalo to, že predsedovia vlád Vyšehradskej štvorky sa prestali stretávať pred zasadnutiami samitov Európskej únie. Toto je veľmi zlá cesta a poprosil by som pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Wlachovského, aby zvážil, ako sa Slovensko postaví k spolupráci k V4, je na veľmi zlej ceste momentálne a verím, že už to ani horšie nemôže byť a že sa z tejto cesty Slovenská republika otočí.
Viete, čo nás najviac v strane SMER – sociálna demokracia odlišuje od súčasných postojov novovzniknutej vlády alebo aj tej predchádzajúcej, je náš konzistentný postoj k dodávke zbraní na Ukrajinu. My sme za to, aby sme pomáhali humanitárne. Postarali sme sa o utečencov, ktorí potrebovali našu pomoc a prišli na územie Slovenska. Viacerí tu aj zostali. Ich deti môžu chodiť do školy. Pomáhali sme viacerým nájsť si prácu. Toto všetko vítame. Dokonca hovoríme áno aj európskym ambíciám Ukrajiny, ale tu sa pristavím a poviem, že doba, kedy štáty boli prijímané do Európskej únie z politických dôvodov, je dávno za nami. Dneska musíte splniť tvrdé kritéria. Akoby k tomu došli trebárs štáty západného Balkánu, ktorí, ktoré roky čakajú a chceli by byť súčasťou Európskej únie. Takže môžme pomôcť Ukrajine, ale zároveň im nedávajme falošné nádeje, pretože musí nám byť všetkým jasné, že Ukrajina ešte dlhé roky nemôže vstúpiť pre tieto tvrdé predvstupové kritéria.
A čo nás opäť veľmi rozdeľuje, je názor, že treba Ukrajine pomôcť aj v ambíciách vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja som teraz dostal list, ktorý vyzýva predsedov zahraničných výborov, aby svojím podpisom podporili ambície Ukrajiny byť súčasťou Severoatlantickej aliancie. Som veľmi rád, že tam nie sú podpisy predsedov zahraničných výborov z Maďarska, ale napríklad ani z Rakúska. To, že to podpísali českí a poľskí predsedovia zahraničných výborov, ma neprekvapuje. Môj podpis tam nenájdete. Jednoducho ak Ukrajina by vstúpila do Severoatlantickej aliancie, tak je to prilievanie oleja do ohňa eskalácia napätia, dokonca si dovolím tvrdiť, že sa v tej chvíli ocitneme v tretej svetovej vojne, pretože viete, čo hovorí článok 5 o tom, ak je napadnutý jeden, jedna z členských krajín Severoatlantickej aliancie, že jej ostatní kolegovia musia prísť na pomoc. Toto absolútne odmietam, toto sú dve zásadné témy, ktoré odlišujú SMER – slovenskú sociálnu demokraciu od názorov v drvivej väčšine politických strán na Slovensku vrátane HLAS-u, sociálna demokracia. Sme proti dodávkam zbraní a problém riešenia na Ukrajine treba hľadať naozaj diplomatickou a mierovou cestou.
Chcem ešte načať jednu tému, a to je naša zahraničná služba. Chcem povedať, že Slovensko má veľké množstvo veľmi kvalitných diplomatov. Žiaľ, naša zahraničná služba je dlhodobo poddimenzovaná, či už finančne alebo personálne. Ekonomická diplomacia sa nemôže porovnávať so štátmi ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Treba v tomto naozaj zvýšiť dynamiku.
A posledná vec. Povedal som, že máme diplomatov veľmi šikovných, ale na druhej strane máme rovných a rovnejších. Bývalo zvykom, že diplomati sa nevyjadrovali k domácej politickej scéne a tomu, čo sa deje, ale dve výnimky a veľmi veľké výnimky boli či to bol, či to bol veľvyslanec Káčer, ktorý pôsobil v Budapešti alebo v Prahe, alebo pán Ondrejčák, ktorý teraz pôsobí v Spojenom kráľovstve. Myslím si, že diplomati sa nemajú čo venovať domácej politickej scéne a nemajú mať politické vyjadrenia. O to chcem poprosiť pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Wlachovského.
Ďakujem za pozornosť.
|
20.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že dnes v miestnosti č. 149 13.05 h bude pokračovať prerušená schôdza výboru. Ďakujem.
|
114.
Ďakujem pekne. Chcel by som upriamiť pozornosť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12.05 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
111.
Ďakujem za slovo pán predseda. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
116.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
130.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Je mi veľkou cťou, že na mňa reagoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Škoda len, že, pán predseda, ste si len z môjho desaťminútového vystúpenia vybrali doslova takú marginálnu tému. Ja som len pre zaujímavosť povedal, že 30. septembra 2023 chcete, aby sa konali predčasné voľby, že je to taká paralela, že 30. septembra v roku 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda. Ale čo sa týka tej agresie Ruskej federácii na Ukrajine, samozrejme, že ju odmietam, ale na druhej strane sa mi nepáči, že nielen na Slovensku ale v celej Európe, v celom svete je zakázané hovoriť, že čo sa dialo od roku 2014 od Majdanu do roku 2022 a hovoriť aj iné pohľady ako sú tie mainstreamové.
Čo sa týka pána poslanca Kyselicu. Pán Pellegrini mohol hovoriť o zmene volebného systému, ale ja som predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia. A preto opäť zdôrazňujem, že v našej strane nebola na túto téma žiadna diskusia, nieto na programe dňa.
Pán poslanec Vetrák, čo sa týka kvóra, vy tu darmo argumentujete tým, že prinesiete na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zákon, kde chcete upravovať kvórum a zníženie platnosti kvóru na referendum z 50 % na nejaké menšie číslo. My sme to nikdy svojim voličom nesľubovali, a preto nie sme viazaní týmto sľubom. A vy s tým prichádzate až teraz, aby ste zalepili oči svojim fanúšikom.
A čo sa týka pána poslanca Svrčeka. No obávam sa, že keby sme prišli opäť s iniciatívou referenda o skrátení volebného obdobia, tak pani prezidentka sa obráti na Ústavný súd a ten povie, že to nie je v súlade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
118.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že v poslednom období dostávam veľmi veľa otázok, že prečo keď strana SMER - sociálna demokracia bola súčasťou vlády, prečo sme neriešili Ústavu Slovenskej republiky a ani samotné referendum, ale otázka, teda odpoveď je veľmi jednoduchá. Dovtedy nikto nevyslovil pochybnosť o tom, že je možné skrátiť volebné obdobie či už prostredníctvom referenda, alebo prostredníctvom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Veď uvediem konkrétne príklady.
Od roku 1993 sa trikrát stalo, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla skrátiť volebné obdobie, čo viedlo k predčasným parlamentným voľbám, či išlo o vládu Vladimíra Mečiara, alebo druhú vládu Mikuláša Dzurindu, alebo koniec-koncov naposledy to bolo v roku 2011, kedy predčasne skončila vláda Ivety Radičovej. Dokonca, ak sa nemýlim, tak sa v histórii uskutočnili dve legitímne referenda, ktoré mali za cieľ skrátiť volebné obdobie. Boli legitímne, aj keď neboli úspešné, pretože sa ich nezúčastnil dostatočný počet ľudí. Ten bod zlomu nastal až vtedy, keď strana SMER iniciovala referendum a pani prezidentka Čaputová sa obrátila na Ústavný súd, aby sa vyjadril, či tie otázky, ktoré mali byť v referende, či boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože otázky nemali normotvornú povahu a zároveň odporučil zákonodarcovi, aby explicitne dal do Ústavy Slovenskej republiky možnosť, ako sa dá skrátiť volebné obdobie, čo by viedlo k predčasným parlamentným voľbám. To znamená, buď uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, alebo referendum. A čo sa stalo včera? Inak musím povedať, že som presvedčený o tom, že keby vláda Eduarda Hegera nebola v demisii a keby sa nebolo konalo v sobotu referendum, tak táto Národná rada v tomto volebnom období by nikdy nepristúpila k novelizácii ústavy.
A čo sa stalo včera? Včera Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že tým, že novelizovala Ústavu Slovenskej republiky, že môžeme, Národná rada sa môže uzniesť na skrátení volebného obdobia, ak za to bude hlasovať 90 poslancov, teda ústavná väčšina. Ale nechápem jednej veci, dámy a páni z bývalej vládnej koalícii, prečo ste vyhodili z tejto ústavy možnosť, aby o skrátení volebného obdobia nás poslancov rozhodlo referendum. Veď nechcem to tu pripomínať, už viackrát to tu zaznelo, moji predrečníci to povedali, že predsa vláda ľudu je v tom, že má buď priamu, alebo nepriamu formu. Tá nepriama je cez nás volených zástupcov a jeden z inštitútov priamej demokracie je práve referendum. Čoho sa tak bojíte? Tak naozaj ja som včera vo svojom statuse označil toto hlasovanie, ktoré sme my poslanci SMER-u sociálna demokracia nemohli za týchto okolností podporiť, že ide o čierny deň slovenskej demokracie a za týmto mojím názorom si stojím.
Dámy a páni, teraz ešte k referendu pár poznámok. V predvolebnom období to bolo práve hnutie OĽANO, ktoré sa oháňalo týmto inštitútom a hovorilo, že viacero zákonov by sa malo prijímať cez inštitút referenda, dokonca hovorili tom, že potrebné kvórum by sa malo znížiť z 50 na 25 %. A realita je úplne iná. Veď vy ste zobrali možnosť ľuďom legitímne rozhodnúť o skrátení volebného obdobia poslancov Národnej rady cez tento dôležitý inštitút. Navyše zavádzate aj tým, že sme v nejakom predvolebnom období, že strana SMER spolu s HLAS-om a s Republikou majú záujem meniť volebný systém. Opäť to tak nie je. To váš šéf Igor Matovič to hodí do verejnosti a my sa máme brániť pred niečím, čo vôbec nie je založené na nejakých reáliách.
Opäť. Pred voľbami do Národnej rady poslednými to bol práve Igor Matovič a jeho kolegovia, ktorí tvrdili, že jeden volebný obvod je prežitok, že treba ustanoviť minimálne osem volebných odvodov a niektorí išli tak ďaleko, že hovorili o 75 volebných obvodoch. Tak prosím vás, neobviňujte nás z niečoho, s čím nemáme absolútne nič spoločné a navyše keď ste túto polemiku voviedli do spoločnosti práve vy.
A teraz sa dostávam k meritu, a to je dátum predčasných parlamentných volieb. Nuž ja si neviem dobre predstaviť, že vláda Eduarda Hegera, ktorá je tu v demisii od decembra minulého roku, má vládnuť do 30. septembra, dokonca to je len dátum volieb, ale ona bude vládnuť ešte ďalej. Myslím si, že niekedy na prelome októbra a novembra, pretože najprv sa musí kreovať vláda, potom vláda musí predstúpiť pred Národnú radu a získať, získať mandát. To znamená, je to pre mňa nepredstaviteľné a ja osobne si myslím, že buď 27. máj, alebo 24. jún to sú reálne termíny, kedy by sa mali predčasné parlamentné voľby uskutočniť. No a tie dôvody, pre ktoré torzo vládnej koalícii hovorí o tom 30. septembri, sú také zvláštne a pri niektorých mi až behá mráz po chrbte. To, že vy máte problémy, to nás nikoho nezaujíma, ani občanov Slovenskej republiky. To nie je výhovorka, že potrebujete čas, aby ste sa nejakým spôsobom skonsolidovali a opäť pospájali, ale to, čo ma vyrušuje, je, že ľudia, ktorí sa hrajú na demokratov, ale len vtedy, keď sú v opozícii, sa neštítia hovoriť o tom, že 30. september má byť preto, aby orgány činné v trestnom konaní mali dostatok času na to, aby uzatvorili rôzne kauzy, politické kauzy a pozatvárali predstaviteľov opozície. A akým spôsobom? Ani to vám nevadí, že sú to vymyslené výpovede ľudí, ktorí v minulosti páchali závažnú trestnú činnosť, že týmto ľuďom za túto závažnú trestnú činnosť hrozia prísne tresty a oni len preto, aby sa vyvinili, tak sú schopní povedať čokoľvek na kohokoľvek. Už sme tu boli svedkami vydávania šéfa SMER-u sociálna demokracia, lídra opozície do väzby. Neprešlo to len tesnou väčšinou a obávam sa, že to do toho septembra budete chcieť opäť zopakovať. A stále tu máme angažovaných policajtov, elitných vyšetrovateľov, aj prokurátorov, aj sudcov, ktorí sú ešte schopní stále vám k tomu asistovať.
Pán Matovič, prosím vás, ak ma počúvate, tak sa obráťte z kratšej cesty, veď Slovensko sa nachádza v ťažkej ekonomickej situácie a treba riešiť tieto veci. Je tu vojna. Nikto z nás nechce vojnu, ale ja legitímne, to je podľa mňa legitímny názor, keď budem hovoriť, že som proti tomu, aby Slovenská republika zásobovala Ukrajinu zbraňami. Som proti tomu. Môžete ma označovať ako prisluhovača Kremľa. Nie je to tak, pretože ja som vojnu a agresiu Ruskej federácii viackrát odsúdil a nemal som s tým problém. Ale nehájime záujmy Slovenskej republiky. Aj preto si myslím, že ten dátum chcete čo najviac predlžovať.
A ešte keď som sa dotkol pána bývalého predsedu vlády a bývalého ministra financií Matoviča, tak mi napadá také prirovnanie z obdobia Francúzskej revolúcie s Máriou Antoinettou, tá na rozdiel od pána Matoviča bola aspoň pekná, ale nebola príliš rozumná. Hovorilo sa jej Madame Déficit, pretože rozvrátila absolútne financie a skončila pod gilotínou. Ja neželám nikomu nič také, ale želám predstaviteľom OĽANA, aby si ten hnev od ľudí vyžrali a aby tú politickú gilotínu v tých predčasných parlamentných voľbách zažili.
Dámy a páni, pevne verím, že ešte stále je tu možnosť, aby sme sa rozhodli pre skorší termín predčasných parlamentných volieb a nie 30. septembra. A tento dátum je taký zaujímavý, pretože 30. septembra v roku 1938 bola Mníchovská dohoda, kedy Briti a Francúzi nechali napospas Československo Adolfovi Hitlerovi. Nedovoľme, aby sa takýto dátum s takým koncom zopakoval v novodobých dejinách Slovenska.
Ďakujem.
|
42.
Pán predseda, ty si veľmi trefne zdôraznil, že táto vládna koalícia, presnejšie torzo tejto vládnej koalície sa bojí demokracie a hnevu ľudí ako čert kríža. Vôbec si títo ľudia uvedomujú, že ľuďom berú niečo, čo je v demokracii absolútnou samozrejmosťou, a to, že keď sa ľudia domnievajú, že politici nezvládajú svoju úlohu pri riadení štátu a nezastupujú ich záujmy, že ich môžu zbaviť moci? A o tomto je vlastne zmysel referenda. A touto zmenou ústavy sa títo ľudia, ktorí sa hrajú na demokratov, zoberú ľuďom túto vymoženosť.
Pri tom, čo si rozprával, tak ma napadla taká paralela medzi referendom a ostrakizáciou, pretože v starovekom Grécku bolo úplne normálne, že prostredníctvom ostrakizácie mohli zbaviť kohokoľvek svojej funkcie, a ešte dokonca musel odísť na niekoľko rokov do vyhnanstva.
A posledná vec, keď sa pozerám na poslancov vládnej koalície, tak ma napadá výrok Tomáša Garriqua Masaryka, ktorý raz povedal, že keď už máme tú demokraciu, zišlo by sa ešte niekoľko demokratov. Ale tých je pri pohľade na torzo vládnej koalície, žiaľ, ako šafránu.
|
101.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie výboru je o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
26.
Náš pán predseda Robert Fico skonštatoval na adresu ministra Mikulca, že je neschopný minister, potom čo som si ja vypočul jeho vystúpenie, tak musím dodať, že nielenže je neschopný, on je dokonca schopný všetkého, čo je ešte nebezpečnejšie.
Pán minister, to nemôžete myslieť vážne, keď tvrdíte, že členské štáty Únie patriace do schengenského priestoru nemajú právo kontrolovať vnútorné hranice schengenu. Chcete presvedčiť slovenskú verejnosť, že tak Česi, ako aj Rakúšania porušujú zákon? Určite nie. Všetci vieme, že vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou sú dlhodobo na vynikajúcej úrovni, tak ako nám chcete vysvetliť, že tá česká strana prišla ku krajnému riešeniu, ako je kontrola hranice medzi Českou a Slovenskou republikou? Veď po 15 rokoch schengenu, obyvatelia Slovenska stratili komfort, ktorý považovali za úplne samozrejmý.
A vrcholom všetkého je vaše alibistické vyjadrenie, nad ktorým sa smejú v Českej republike, lebo tvrdíte, že česká strana vracia väčšie množstvo migrantov na slovenskú stranu, ako prejde zo Slovenska do Čiech. Ako to môžete vedieť, keď slovenská hranica je deravá ako ementál.
Pán minister, želám vám šťastnú cestu do Rumunska a chcem vám odkázať to okrídlené vyjadrenie z jedného českého kultového filmu: „Ministro Mikulec, metelesku blesku!“
|
59.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.05 h v miestnosti výboru pre európske záležitosti.
|
92.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes o 12.05 hod. v miestnosti č. 148, a ocenil by som, keby sme dnes boli uznášaniaschopní. Ďakujem.
|
135.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že zasadnutie je dnes o 12.05 h v miestnosti č. 149.
|
94.
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Začnem pánom poslancom Šudíkom. Pán poslanec, vo vašom prípade po tejto faktickej poznámke platí, že hovoriť striebro, mlčať zlato.
Pán poslanec Kollár, vy ste mali, myslím si, že takú najviac k veci faktickú poznámku. No, viete, o dodržiavaní či nedodržiavaní medzinárodného práva by sme sa mohli baviť hodiny. A ja som aj v minulosti povedal a zopakujem to znova. Veľmoci, ako je Ruská federácia, Spojené štáty a ďalšie, z času na čas urobia rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom, ale sú to veľmoci a dovolia si to urobiť. A mňa len mrzí, že nemáme rovnaký meter pri posudzovaní nedodržiavania medzinárodného práva. Lebo je veľa príkladov aj z minulosti, kedy to medzinárodné právo porušili aj Spojené štáty, tá mäkká demokracia. A ja nechápem niekedy vás aj viacerých kolegov, ktorí sa mi snažia podsúvať to, že ja som nejaký proruský. Vy ste počuli v tomto mojom vystúpení, že by som sa zastal vojenskej agresie Ruskej federácie alebo anexie Krymu, alebo niečoho iného? Veď vôbec nič také som nepoužil. Ale na druhej strane prečo by som nemal upozorňovať na problémy a úskalia, ktoré sú založené na reáliách? To, že sa niekto voči tej ruskej menšine na Ukrajine správal zle, je pravda. To nie sú naše výmysly ani sú to neni nejaké podsúvania nejakých hoaxov z ruských webov alebo nejakej, alebo, alebo z veľvyslanectva, jednoducho je to holý fakt a mrzí ma, že sme neni schopní sa k tomu postaviť čelom. Tak ako odmietame ruskú agresiu, tak by sme mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ja poviem sám za seba, že v tom čase som bol na ceste do Prahy. Večer som okrem iného navštívil futbalový zápas Slávia Praha – Fenerbahce Istanbul a od rána mi zvonili telefóny od novinárov, ktorí sa ma pýtali, že čo hovorím na tú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Samozrejme, že som to odmietol a povedal som, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Ale na druhej strane a to neberiem, neberte ako ospravedlnenie tejto vojny, táto vojna je neospravedlniteľná, ale prečo sme si zatvárali v Európskej únii oči pred tým, čo sa dialo v rokoch 2014 až v rokoch 2022 na Ukrajine, ako sa nepekne chovala tá radikálna časť ukrajinských občanov voči rusky hovoriacej menšine na Ukrajine? Ako by zareagovali Európska únia, keby sme maďarskej alebo nejakej inej menšine na Slovensku zakázali používať ich jazyk napr. na školách? A to sa na Ukrajine udialo a dialo. A to nie sú výmysly, že tam zahynulo veľmi veľa nevinných civilistov vrátane detí v Luhansku a Donecku. Takže, prosím vás, ak hovoríme o vojenskej agresii, tak musíme brať do úvahy aj to, čo sa udialo pred tým. My sme neodsúdili to, že na Ukrajine stavajú pomníky Stepanovi Banderovi, regulárnemu fašistovi. Prečo sa Európska únia, prečo si zatvára oči pred týmto?
Na záver chcem povedať, tak ako povedal pán predseda Robert Fico, predseda našej politickej strany, nebudeme dávať nohu do dverí a ja naozaj nevidím, prečo by sme mali brániť Švédsku a Fínsku vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. A na druhej strane chcem jedným dychom dodať, že to nie je všeliek, pán minister, na riešenie súčasných globálnych problémov.
Ďakujem za pozornosť.
|
80.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Pán minister, aj keď máme niekedy vzdialené názory, kľudne si môžete sadnúť vedľa mňa, verím, že dokážete počúvať moje vystúpenie aj z miesta po mojej ľavej ruke.
Dámy a páni, na úvod chcem povedať, že som sa nechcel zapojiť do diskusie, pretože som trošku hlasovo indisponovaný, ale nedá mi ako predsedovi zahraničného výboru, aby som sa nevyjadril k takej dôležitej téme, ako je vstup Švédka a Fínska do Severoatlantickej aliancie.
Ja môžem povedať, že náš pán predseda Robert Fico povedal veľmi komplexný príhovor. A povedal veľmi na rovinu, že strana SMER – sociálna demokracia nebude dávať nohu medzi dvere. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali demokratickým štátom, ako je Švédsko a Fínsko, brániť ich slobodnému rozhodnutiu stať sa súčasťou v Severoatlantickej aliancii. Ale ja dodávam, pán minister, že naozaj na Slovensku stúpajú prívrženci ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, a my naozaj riskujeme stratu politickej desiatky. Ale jednoducho nikdy sme nekritizovali naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii ani sme nevyzývali k tomu, aby sme vystúpili z týchto dôležitých inštitúcií. Vy ste vo svojej úvodnej reči povedal, citujem, že štát má viacero funkcií. Jedna z nich je aj teritoriálna celistvosť, teda integrita. Ja súhlasím, ale dodávam jedným dychom, pán minister, ale môžete smelo povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá má na starosti aj iné funkcie, ako je územná celistvosť, že si dobre robí úlohu, čo sa týka sociálneho štátu alebo ochrany právneho štátu? Ja si myslím, že nie, ale to by som odbočoval od témy.
Ďalej ste povedali, budem vás citovať, že najlepšie rozhodnutie, čo sme mohli urobiť, bol vstup do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko má oveľa viacej míľnikov, za ktoré môžeme byť oveľa viacej hrdí, a ten najdôležitejší je 1. január 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Ďalej sú to dva významné dokumenty, ktoré prijala vtedajšia Slovenská národná rada v roku 1992, či už deklaráciu, alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Rovnako dôležité a možnože oveľa dôležitejšie, nie možno, ale určite dôležitejšie, je náš odkaz na Slovenské národné povstanie alebo na cyrilo-metodskú tradíciu.
Je zaujímavé, že keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa tak uskutočnilo na základe platného referenda, ale takéto referendum absentovalo pri vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancii. A viete prečo? Lebo v roku 1999, bolo to presne 24. marca, začalo bombardovane bývalej Juhoslávie, územia dnešného Srbska, bombardérmi Severoatlantickej aliancie. Pripomínam, bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že čo to bombardovanie znamenalo. Zahynulo 2 500 civilistov vrátane 89 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov. Zranenia utrpelo ďalších 12 500 ľudí. Letecké útoky nevyriešili problémy Kosova, nepomohli nastoliť mier a rešpektovanie zákonov. Naopak, vyvolali etnické čistky, obrovské porušovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a tiež nové napätie, povedal ešte v roku 2009 vtedajší srbský premiér Cvetković. Aj preto sa vtedajší vládni politici rozhodli ustúpiť od referenda, pretože v slovenskom obyvateľstve postupne začala klesať podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie. A vrchol všetkého bolo, že toto bombardovanie si niekto dokázal nájsť tú odvahu a nazvať ho, že to bolo humanitárne bom-bar-do-va-nie. Takýto oxymoron naozaj musel vymyslieť génius.
Druhá vec, na čo budem reagovať, je vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že Švédsko sa vzdáva svojej 200-ročnej neutrality. No musím povedať, že keby tu bol Olaf Palme, vynikajúci švédsky politik, tak by asi nebol nadšený z tohto rozhodnutia, ale to je presný obraz dnešnej doby. Aj v Európskej únii, aj v Severoatlantickej aliancii sme sa začali správať stádovito. Absolútne bez toho, že by sme sa niekedy zamysleli, či je to pre nás výhodné alebo nie, tak prijímame so sklonenou hlavou takéto rozhodnutia.
Pán poslanec Osuský hovoril aj o napadnutí Sovietskeho zväzu, ktoré napadlo Fínsko v roku 1939. Áno, treba mať historickú pamäť. Dámy a páni, ale keby som mal reprodukovať a správať sa podľa toho, tak si musím predsa pamätať aj to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny na Slovensku. A my na to nezabúdame, na tých 120 vypálených obcí, na tie masakre a vyvražďovania civilného obyvateľstva v Tokajíku, v Kališti, v Kľaku, v Nemeckej, v Kremničke, ale to neznamená, že dnes budem pociťovať nenávisť voči Nemcom. Veď oni predsa nemohli za to, čo urobil Hitler. A my máme s Nemcami naozaj veľmi dobré a nadštandardné vzťahy. Aj preto si nemyslím, že Fíni by mali mať podľa návodu pána poslanca Osuského krvavé oči voči dnešnej Ruskej federácii za to, čo urobil Stalin. Takisto nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Navyše paralela v roku 1968, keď nás napadli spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, tak sám prezident Vladimír Putin sa v Prahe za toto Českej a, samozrejme, aj Slovenskej republike ospravedlnil.
Nemôžem nezareagovať ani na pána poslanca Šefčíka, ktorý vyplakával nad tým, že čo sme všetko urobili po tom, čo poslanci vládnej koalície hlasovali za zmluvu so Spojenými štátmi. Nuž, pán poslanec, vy ste sa po prijatí tuná objímali, skákali ste, veselili ste sa a potom ste boli prekvapení niekedy z veľmi prehnanej reakcie obyvateľov. Ja som vždy povedal, že prosím vás, rodinných príslušníkov neťahajme, pretože mnohí mali záujem a vyhrážali sa najbližším rodinným príslušníkom. Ja som to odmietol. Na druhej strane, pán poslanec Šefčík, to, že ste hlasovali za túto zmluvu, to bude navždy zapísané vo vašom politickom curriculum vitae. Toho sa jednoducho nezbavíte a pôjde to s vami celý politický život.
Pán podpredseda Národnej rady Grendel hovoril o tom, že každý si musí položiť otázku, čo robil 24. februára a aký bol jeho postoj.
|
Pán predseda Fico, na úvod sa ti chcem ospravedlniť za mojich viacerých predrečníkov, pretože oni reagovali na to, čo si ty vôbec v rozprave nevyslovil. A ja sa na rozdiel od nich budem držať témy a vyberiem dve pasáže, ktoré si spomenul.
Prvá vec je, že napriek tomu, že sa viacerí lídri Európskej únii správajú stádovito a nepozerajú v prvom rade na záujmy nás Európanov, tak my v SMER-e – sociálna demokracia sme sa neznížili k spochybňovaniu nášho členstva v Európskej únii napriek tomu, že silnejú hlasy aj na Slovensku za vystúpenie z Európskej únie a my riskujeme stratu politickej desiatky. A nadviažem na to tým, že tento euroskepticizmus sa môže zvýšiť po tom čo tie najsilnejšie štáty sa rozhodnú prijať kvalifikovanú väčšinu. To znamená, že nebude treba na prijímanie vážnych rozhodnutí nejaký konsenzus, ale iba hlasy tých najsilnejších. To je cesta do pekla a veľmi ma mrzí, že k slovám nemeckého kancelára sa pridala naša pani prezidentka Čaputová.
A druhá vec, ktorú chcem vo faktickej poznámke nadviazať na tvoje vystúpenie, nielenže v slovách a vo vystúpení predsedníčky Európskej komisie si nepočul slovo mier, toto slovo sa vytratilo z jazyka popredných európskych lídrov a všade počúvame len o sankciách, o dodávke zbraní, o mieri nič. A to ma mrzí, pretože len mierové rokovanie a diplomacia na základe ústupku a kompromisov môžu priniesť ten vytúžený mier.
|