264.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Stiahol som podpis pod mojím pozmeňujúcim návrhom k môjmu návrhu, to znamená, že nie je žiadna 48-hodinová lehota, ktorá je potrebná, takže navrhu... (Reakcie z pléna.) Poprosím, tichučko.
Podľa § 72 rokovacieho poriadku takýto postup je možný, takže podávam návrh, aby sa teraz ihneď ešte prerokoval ten návrh bez toho pozmeňujúceho návrhu, aby sa hlasovalo, aby sa hlasovalo o tomto návrhu bez pozmeňujúceho návrhu.
Chcem povedať ešte odôvodnenie, ak mi dovolíte, vážení kolegovia, že ten návrh bol riadne prerokovaný, bol odhlasovaný v prvom čítaní, ale vy ste rozhodli, rešpektujem to, že táto schôdza bude zarezaná, preto som podnikol kroky, aby mohlo byť o tom hlasované a vyjadriť plénum svoju ešte dnes, takže poprosím vás, by ste zahlasovali za tento návrh.
|
80.
Kolegovia, aby mohli ísť ďalší, tak to uzavrime krátko, dobre. Ja vám ďakujem za rozpravu. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem zopakovať, tento návrh zákona nikomu nič nezakazuje, jedine rodičom dáva právo na kvalifikované informácie a na možnosť sa rozhodnúť. Ja ako rodič, som aj učiteľ, ale ako rodič jednoznačne určite dôverujem školám, do ktorých chodili naše deti a v každom prípade som rád, že sa tam učia aj o sexualite človeka, a ak budem mať o tom informácie, veľmi rád potvrdím, že nech sa len zúčastnia a budem rád, že to preberali a rád si to doma s nimi preberiem. Bohužiaľ, reagovali sme na obavy mnohých rodičov. Bola petícia na výbore, ktorá bola úspešná, bola prerokovaná aj petícia, aj návrh tohto zákona na výbore prešiel absolútnou väčšinou, v pléne ústavnou väčšinou do druhého čítania, ktoré práve končí a naozaj nám nejde o nič iné len dať slobodu tým, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, a to sú rodičia a zabrániť prípadným excesom, ktoré sa dejú.
A poslednú vec, ktorú chcem povedať, že padla otázka, ktorú si kládol jeden liberálny poslanec, že aké chceme mať Slovensko. Tak odpoveď je, že určite nie progresívne. Ďakujem.
|
132.
Pán poslanec Stančík, myslím si, že by si sa mal ospravedlniť pánu poslancovi Čepčekovi. On je na rozdiel od teba rodič a ty nie si ani smiešny, keď sa takto vyjadruješ. Ďalšia vec, my sa nemáme o tom, čo baviť ako budeme vychovávať deti, lebo ty nie si rodič. Máš 28 rokov, môžeš vyjadriť svoj názor, ale nepovažuj si ani s percentami demokratov, ktorí nie sú ani na hranici zvoliteľnosti sa vyjadrovať takto suverénne, ako keby ty si bol nejaký páter familias a rozumel tomu. Názor môžeš mať, ale buď úctivý. Ešte raz ťa vyzývam, aby si sa ospravedlnil pánu poslancovi Čepčekovi.
Ďalšia vec je, čo sa týka škôl, samozrejme, každý jeden rodič, zodpovedný rodič bude rád, ak sa jeho dieťa bude učiť o sexuálnom správaní, o sexuálnom vývine podľa odborníkov, ale my hovoríme o tom, že chceme vedieť, ak to podľa odborníkov napríklad nebude alebo bude to podľa takých kvázi odborníkov, aby sme mohli povedať, že nie a rodič je ten najzodpovednejší za svoje deti a veľmi rád to urobí. Ani by ma nenapadlo, aby sa moje dieťa učilo z porna o sexualite. Rozprávam sa s ním o tom, ako učiteľ som na tému pornografie hovoril často, otvorene a je to veľmi dôležitá téma, pretože to naozaj veľmi vážne ohrozuje vývin detí, s tým súhlasím, ale rodič o to by mal vedieť a má na tom spolupracovať a nie to niekomu prenechať. Pretože prvý, ktorý sa má k tomu vyjadriť, je otec a matka.
Ďakujem veľmi pekne.
|
98.
Ďakujem pekne. Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Tomáša Lehotského. To, čo predvádzal pán poslanec Gröhling, to bolo čisto nejaký politický, proste politické haluze. Ale pán poslanec si prečítal zákon poriadne a išiel po ňom. A ja odpovedám, že áno, prečítal si ho veľmi správne. Nie je to žiadna chyba, je to úmysel. No a? Tu vidieť filozofický stred medzi SaS a Kresťanskou úniou. Lebo pre mňa nie je najdôležitejšia otázka aké Slovensko chceme mať. Ale dôležitejšia otázka je, aké deti chcú rodičia mať. Tá prvá otázka je dôležitá, ale tá druhá je ešte dôležitejšia. A ja sa nebudem prosiť štátu, ani Slovenskej republike, ani žiadnej inej republike alebo monarchii, alebo kráľovstvu, alebo komukoľvek ako ja v najzásadnejších veciach, ktorým verím, to náboženské a filozofické presvedčenie môžme si z toho zobrať slovo presvedčenie, to nie je ideológia presvedčenie. Celý život žijem podľa svojho presvedčenia. Ja sa nebudem prosiť, aby som mohol svoje deti chrániť pred tým, čo je v rozpore s mojím presvedčením. Slovensko a každá jedna spoločnosť je založená na rodine, nie na štátnych štruktúrach, ani na školskom systéme, akokoľvek je školský systém dobrý. Som učiteľ, som rád že som učiteľ a rád učím. Ale absolútne rešpektujem rodičov.
Použil si argument, že ani ty neoperuješ svoje dieťa. Veď to je samozrejmé. My nehovoríme o tom, že rodičia majú učiť svoje dieťa matematiku alebo jadrovú fyziku, alebo odborné biologické veci. Ale aj v zdravotníctve máš informovaný súhlas. My hovoríme o tomto o informovanom súhlase pre naše deti aj v školstve. Lebo sme ich rodičia a máme právo rozhodovať, aké deti chceme mať. A ja tam nevidím žiaden spor, aj keď extrémne prípady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
92.
Ďakujem pekne aj keď, pán predsedajúci, to vysvetlil, tak odpoviem pánu poslancovi Antalovi za pána poslanca Čepčeka, ale trocha tak humorne to využijem, že neviem, či ste boli pri jeho faktickej poznámke pred nejakým časom, ale reagujem naozaj na vašu faktickú. Hovoril o tom, že je veľa okrem toho, že je rodič a je aj riaditeľ školského zariadenia, kde chodí, chodia množstvá ponúk na externé vzdelávanie, napríklad na prednášky. Môžu to byť kľudne prednášky z fyziky, môžu to byť športové prednášky, ale mnohé z nich sa týkajú aj sexuálneho správania a naozaj sa v poslednom čase roztrhlo vrece s takými spôsobmi tejto výchovy vzdelávania, ktoré sú kontroverzné, a prebehlo to aj médiami a mnohí rodičia sa nám ozvali a na základe toho reagujeme, netrápi nás aktuálny, štátny vzdelávací program, ale práve takéto veci, o ktorých rodičia majú právo vedieť a vyjadriť sa, či takýto doplnok k výchove chcú.
Ďalšia vec je, že štátny vzdelávací program sa do budúcnosti môže meniť a vidíme to z krajín napríklad západnej Európy, že sú tam situácie, kde rodičia idú do väzenia, za to, že si dovolia odmietnuť, aby ich dieťa bolo na sexuálnej výchove, ktorá u nás na Slovensku by vyvolala pravdepodobne asi, asi povstanie rodičov, ale tam si rodičia nemôžu dovoliť nesúhlasiť. My chceme slobodu pre tých rodičov.
A čo sa týka chaosu a problémov, ja som aj hovoril vo vystúpení, ja som ako rodič za posledné mesiace podpísal niekoľko informovaných súhlasov napríklad, že kam pôjdu naše deti na exkurziu a keď som si povedal, čo ja viem, ja nechcem, aby išli na takú exkurziu, tak nepôjdu, mám na to právo a nevzniká z toho žiaden chaos. Problémy, ktoré z toho vzniknú, si školstvo vie vyriešiť a má to naučené. Ja úprimne, ale som so všetkými exkurziami súhlasil, takisto ako rodič nemám najmenší problém, aby moje deti sa na škole v rámci školského vzdelávacieho programu učili to, čo je, ale budem rád, keď o tom budem vedieť a budem si o tom môcť s nimi pohovoriť aj ja, pretože je to téma, ktorá je dobré, keď sa rozoberie aj v rodine.
|
76.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán bývalý minister, poslanec Gröhling mal rozsiahle vystúpenie a chcem teda na neho zareagovať, faktická mi nestačila, lebo tam zaznelo veľmi, veľmi veľa vecí a priznám sa, že vyvolalo to vo mne aj emócie z niekoľkých dôvodov. Ale tie najsilnejšie to vyvolalo pre mňa, vo mne preto, lebo som rodič a učiteľ. A ja som nevidel nič škodlivejšie pri výchove a vzdelávaní detí, ako stavať učiteľov a rodičov do protikladu, do rozporu proti sebe. Dokonca aj keď mi deti prišli a niečo frflali, že v škole bolo také a také, vždy som sa to snažil tak, že vypočujem naše deti, samozrejme, a môže sa stať, že objektívne im nejak bolo uškodené, že nejaká krivda sa stala väčšinou asi nechtiac, ale v každom prípade som sa vždy snažil podržať učiteľu... učiteľovi stranu, autoritu učiteľa, autoritu školy. Ale viete, pán minister Gröhling nie je ani učiteľ, ani rodič. Jediný pán poslanec, ktorý ho vo faktickej podporil, nie je ani učiteľ, ani rodič. A čo to znamená? Že chceme nejak odsudzovať alebo povyšovať sa. Nie, nie, nie, len chcem povedať to, že toto je veľmi citlivé.
A teraz by som sa chcel pozrieť na, na deti. Predstavte si dieťa navštevujúce povedzme štátnu školu, rodič je bez vyznania, teda povedzme, že ateista. Ďalší rodič liberál, ktorý si myslí, že by, že registrované partnerstvá sú dobrý nápad, ktorý si myslí, že manželstvo je prekonaná inštitúcia, resp. iba taká alternatíva. Povedzte mi jednu vec, po prijatí tohto zákona, keď ho odhlasuje plénum Národnej rady, keď ho pani prezidentka vráti pravdepodobne už asi išiel lobing tým smerom a my prelomíme to veto, povedzte mi, aká škoda, aký problém sa spôsobí tomuto rodičovi ateistovi alebo rodičovi liberálovi, alebo jeho dieťaťu. O čo príde? Nič, má absolútnu slobodu tak ako doteraz, absolútnu. A ja sa pýtam, aké, o akú slobodu príde učiteľ. Nebude môcť vyučovať, keby sme to rovno prehnali do extrému, že niektorí rodičia sú tak, ja neviem, prudérni, že by, že by zobrali dieťa zo školy, aj keď bude v siedmom ročníku na biológii o rozmnožovacej sústave. Povedzte mi, ako bude obmedzený učiteľ? No bude vyučovať povedzme nie 25 detí o tom, ale 23. A to hovoríme o extrémnom prípade. Nikto, v žiadnom prípade mu títo rodičia nebudú môcť na základe tohto zákona hovoriť, že čo nesmie učiť, alebo čo má učiť. Absolútne.
To znamená, tento zákon slobodu dáva a dáva ju tým, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, a to sú rodičia. A toto je podľa mňa hlavný filozofický spor pri tomto zákone. Nie o tom, a dostanem sa k tomu, či dieťa bude s mobilom na chodbe počas biológie, ale o tom, že či dôverujeme rodine a rodičom vo všeobecnosti viac, ako štátu, ako úradníkom, ale aj ako učiteľom. Ja vám poviem tak, že ja som učiteľ, a to aj keď som neučil už dlhšie obdobie, sa nedá vymazať. Mám veľmi rád vyučovanie a mám veľmi rád mladých ľudí. Ja som teda učil skôr na strednej škole, takže to skôr boli mladí ľudia ako deti, ale keďže som aj rodič, tak asi nie je prekvapením, že svoje mám radšej ako svojich študentov. A to je podľa mňa úplne normálne a úplne bežné. Tvrdiť opak, že učiteľom viac záleží na deťoch, na študentoch, na žiakoch, ako ich rodičom, je podľa mňa neuveriteľné, že vôbec niekto také niečo môže čo len naznačiť, a nieto ešte otvorene tvrdiť.
A znova ak povieme, že áno, ale v rodinách sú aj patologické javy. No áno, Gaussova krivka nepustí a aj v rodinách sú patologické javy, aj rodičia niektorí sú patologickí. Ale prečo tá istá Gaussova krivka myslíte, že neplatí aj v školstve? Len nedávno sme mali napríklad, keď to teda chce niekto rozoberať práve z tejto strany, hovoriť, kde práve organizovali v rámci, neviem, či to bol dejepis, nejaké prednášky, ktoré boli práve zamerané povedzme antisemicky alebo rasisticky. Nebolo by dobré, keby tento zákon bol prijatý, že rodičia sa môžu takto brániť? A robil to učiteľ. A čo teraz? Ja na základe toho poviem, že učitelia sú zlí? V žiadnom prípade. Všetká česť učiteľom, určite školstvu a učiteľom ako-takým patrí dôvera. Ale tá dôvera sa vôbec nijak nenarúša týmto návrhom zákona, ktorý zlepšuje komunikáciu, dáva viac informácií rodičom a ktorý dáva možnosť zatiahnuť ručnú brzdu.
Ja vám poviem, že ja cestujem vlakom rád a dlho. Celý život. Ešte nikdy v živote som nezažil, že by niekto zatiahol ručnú brzdu. Ale v každom kupé je. Na chodbičke je. Čo to znamená? Že tá ručná brzda znamená, že vlaky vôbec nebudú chodiť, to sa vôbec nebude dať, však to bude hocikto zaťahovať. Prečo si myslíme, že rodičia sú na hlavu padnutí a ak bude tento zákon fungovať, tak oni úplne rozbijú vyučovanie, všetci nechajú deti doma, budú chcieť, aby sa všetci učili o plochej Zemi. Áno, je možné, že na každej desiatej škole sa vyskytne jeden prípad, že nejaký rodič toto urobí. Ale ja vám poviem, čo sa stane. Ten rodič na seba upozorní, že je nejaký problém. A môže sa to začať riešiť. Samozrejme, znova nie nejakým progresivistickým spôsobom, že nariadime tomu rodičovi, ale napríklad že normálne povie aha, stretnem sa, triedna učiteľka, s tým rodičom a spýtam sa: pán, pani, prečo, kde je problém, ako sa na to pozeráte? Väčšina vecí v školstve sa vyrieši komunikáciou.
Toto nie je žiadne vytváranie nejakých problémov, ale naozaj riešenie ad hoc toho, čo tu už je a zároveň je to takou záchrannou brzdou do budúcnosti. Len nedávno sme tu rokovali a hlasovali o výrokoch vedúceho zastúpenia Európskej komisie pána Šuchu, ktorý povedal hádam nešťastne, možno sa aj ospravedlnil, ale povedal, že naozaj on a niektorí podobní, a nie je ich málo, majú chuť zmeniť DNA, natlačiť, donútiť. Prepáčte, ja ako rodič, ako vlastný rodič svojich vlastných detí chcem mať právo vedieť o tom, keď niekto, a môže to byť aj učiteľ, ale veľmi často práve nejaký externista chce natláčať môjmu dieťaťu niečo, čo je ideologické.
Keď pán Gröhling začal hovoriť o tom, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Kde v tomto zákone viažeme Slovenskú republiku na nejaké náboženstvo alebo ideológiu? Nie, my hovoríme o individuálnych právach rodičov, ktoré sú priamo aj v slovenskej ústave spomenuté, že majú právo o tomto vedieť a k tomuto sa vyjadriť. A ja nevidím najmenší dôvod, prečo by sme mali rodičov podozrievať viac ako učiteľov. Ja si myslím, že by sme nemali podozrievať ani jedných, ani druhých, ale preto, že vieme, že sa to deje reálne, rôzne programy, o ktorých rodičia nevedeli, kto niekto povedal vo faktickej poznámke, že Slovensko nie je len Bratislava, ale napríklad v jednej obci alebo v malom meste je len jedna štátna škola, nemôžu si vybrať cirkevnú. A pozor, ja vôbec nemám nič proti štátnym školám. Ale také veci sa môžu udiať, dokonca sa môžu udiať aj na cirkevnej škole, aj na súkromnej. Toto nie je škola alebo zákon, ktorý je náboženský alebo cirkevný. Toto nie je pre katolíkov, pre kresťanov, toto je zákon pre rodičov. Toto je liberálny zákon pre rodičov v tom najlepšom slova zmysle liberality, slobody. Lebo kto má najväčšiu zodpovednosť, ten má mať aj najväčšiu slobodu. Kto má najväčšiu zodpovednosť za dieťa? Rodič. A preto má mať aj najväčšiu slobodu.
Jedna z dôležitých vecí. Pán Gröhling hovoril o tom, že školský vzdelávací program kurikulum pripravuje skupina odborníkov. A? Niekto mení niečo na štátnom vzdelávacom programe? Viete čo? Keď niekto straší tým, že on zoberie dieťa, keď napríklad sa bude učiť o holokauste, ale ten, to je stále v programe, to je stále v učebnici a to dieťa z toho bude skúšané. Čo sa stane, keď napríklad dieťa ide k zubárovi a nie je na tej hodine? No musí sa to doučiť a bude z toho vyskúšané. A keď nejaký rodič, keby naozaj si vykreslíme nejakého nezodpovedného, zlého rodiča, ktorý chce škodiť svojim deťom a ešte stále mu neodobrali, neodobrali dieťa, lebo v ústave je aj toto napísané, že ak by bola, je tam taká poistka, ak by bola taká situácia, že rodič úmyselne škodí svojmu dieťaťu, tak existujú zákony, ktoré majú právo odobrať dieťa takémuto rodičovi. A hovoriť to o ostatných rodičoch je vysoko urážlivé, že by chceli škodiť svojmu dieťaťu. Ale keby taký rodič aj bol, tak jeho dieťa má príliš veľa vymeškaných hodín, musí robiť komisionálne skúšky a musí ich zložiť z toho štátneho vzdelávacieho programu, ktorý je daný. A moja otázka znie: prečo by taký rodič, teda keď to už tak strašne chce, si nezaložil domáce vzdelávanie, nezobral dieťa z tej školy? Taká možnosť tu je. To znamená, že je absolútne zbytočné strašiť tým, že niekto bude celoplošne zneužívať tento zákon.
Dieťa na chodbe namiesto toho, aby sa učilo o rozmnožovacej sústave, bude sedieť na chodbe a pozerať si porno na mobile, citujem pána poslanca Gröhlinga. Toto je skoro, preženiem to trochu, na trestné stíhanie. Ak by vedel o takej situácii, že toto robí škola, to sme sa naozaj už zbláznili?! To ideme obviňovať školy, že takto riešia náhradný program pre deti?!
Znova opakujem, mnohí, ktorí sa k tomuto zákonu vyjadrujú, nie sú ani rodičia, ani učitelia. Nikdy v živote neučili a nemajú deti. Takéto veci sa riešia úplne bežne a školy na to majú know-how, ako to spraviť. Takže žiadne dieťa na chodbe. Dieťa musí byť stále pod pedagogickým dozorom a má svoj program. V prípade, že sa dohodnú s rodičmi, áno, rodič ho môže zobrať domov alebo niekde na exkurziu, zostane doma. Toto sú absolútne bežné, každodenné veci v školstve, ktoré sa vyriešia bez nejakých komplikácií.
Mail riaditeľov, ktorý spomínal pán poslanec Gröhling. Ja by som chcel začať s tým, že rodičia, pre ktorých je tento zákon určený, si dali toľko námahy a spravili petíciu, ktorá splnila zákonné požiadavky, aby musela byť prerokovaná na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A títo zástupcovia rodičov boli na výbore a jednoznačne podporili tento návrh zákona. Rodičia, pre ktorých je tento zákon určený, ho podporujú a podporujú ho veľmi aktívne, veľmi intenzívne so všetkými faktami, so všetko lásku ku svojim deťom, lebo to je ich jediný motív. Ešte raz opakujem, ako ja poslanec Richard Vašečka nariaďujem týmto zákonom nejakému rodičovi, ktorý je bez vyznania alebo je liberálneho zamerania, alebo nejakému učiteľovi? Ako mu ja nariaďujem niečo? Vôbec nijak. Ale dávame možnosť tým rodičom, ktorí sa naozaj obávajú s láskou o dobro svojich detí, pretože videli ste mnohé tie tzv. učebnice. A to sú reálne veci. To nie je problém školstva, to je problém niektorých ľudí, ako napríklad naznačil pán Šucha, že chcú vtlačiť túto ideológiu. A to my nechceme. Nesiahajte na naše deti! Keď chcete toto robiť s vašimi deťmi, ak nejaké náhodou máte, lebo mnohí aktivisti práve nemajú, ak si to robte! Ak je to v súlade s vaším svedomím a so zákonmi, tak si to robte. Ale ruky preč od našich detí. My si to neprosíme, nechceme. Nedovoľujte si to! A tento zákon chráni naše deti. Veľmi kultivovane, zákonne.
A preto keď písali riaditelia o tom, aký je tento zákon hrozný, tak Peťo Vons mal takú poznámku, že čo je to demagógia. Bohužiaľ, tí páni riaditelia majú veľa práce a nepredpokladám, že si čítali návrh zákona, tlač 1598. Ale pán poslanec Gröhling si ho mal poriadne prečítať a nie klamať a nešíriť takéto veci! A oni v skutočnosti reagujú na toho čerta, o ktorom hovoril pán poslanec Marcinčin, že namaľoval si čerta na stenu, vymysleného čerta, imaginárneho čerta a s ním bojuje. A straší tým potom aj riaditeľov, ktorí, samozrejme, si hovoria: čo to bude, čo to bude? No, milí riaditelia, nič to nebude, vôbec sa neobávajte. Normálne komuni... tak ako doteraz komunikujete s rodičmi, tak budete s nimi komunikovať ďalej a vaša komunikácia sa zlepší.
Pán poslanec Gröhling povedal, že áno, tak teraz to povedal pán Vašečka, že bude v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením, vzdelávanie, tak to teraz zrazu musí byť. Prepáčte, ale to nehovorím ja, to je Charta práv Európskej únie, to je základný dohovor o ľudských právach Organizácie Spojených národov, to je Ústava Slovenskej republiky, to je zákon Slovenskej republiky o rodine, ktorý hovorí o tom, že majú rodičia právo žiadať výchovu a vzdelávanie v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením. Ja uznávam, že by bol celkom poprask, keby nič také neexistovalo medzinárodne ani slovensky a zrazu nejaký Vašečka príde a ide to zaviesť. Tak to by som povedal, že to by skutočne bol poprask. My to len aplikujeme, aby tieto veci, ktoré dávno sú medzinárodne aj slovensky, aby sme ho uplatnili v školskom zákone, lebo je to potrebné, lebo sa ukázala potreba toho.
Pán poslanec povedal viackrát, že on nerozumie tomu. Súhlasím. On tomu nerozumie a tvrdiť, že tento návrh zákona je protiústavný, tak potom sú, je protiústavná aj tá Charta Európskej únie, aj OSN, aj zákon o rodine je protiústavný, lebo tam to je, je to doslovne citované z týchto dokumentov.
Pani poslankyňa Kavecká hovorila o zdravotníctve. A tu znova vidieť, ako to bolo prekrútené. Pán poslanec Gröhling začal hovoriť o tom, že predstavte si, že lekár by začal postupovať podľa akejsi ideológie. No ale veď my tu hovoríme o tom, že učiteľ, lebo ekvivalent lekára v prípade zdravotnej starostlivosti je učiteľ, že učiteľ začne alebo nejaký externista začne postupovať podľa nejakej ideológie. To nesmie. Viete, ako to platí. Občan môže robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje, ale štát môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje. A preto učiteľ nesmie robiť nič iné, než čo je v tom štátnom vzdelávacom programe, ani žiadni externisti. Ale rodič môže žiadať všetko to, čo mu zákon nezakazuje. A viete o tom, že aj v tom zdravotníctve má rodič právo odmietnuť isté formy liečby, tiež podpisuje informovaný súhlas. Áno. Nesmie ohroziť život a nesmie vážne ohroziť zdravie dieťaťa. Vtedy by toto právo stratil. A naozaj ak by nejakí rodičia tento návrh zákona zneužívali, tak konajú v rozpore s inými zákonmi a v tom prípade by mohla byť na nich podaná žaloba a mohli byť súdení pre porušovanie iných zákonov. To znamená, to, že mu tu vytvára nejaký priestor tento zákon, neznamená, že môže konať protizákonne. Popieranie holokaustu je trestný čin. On nemôže povedať: ja si myslím, že to si všetko vymysleli sionisti a preto nechcem, aby sa moje dieťa o tom učilo. No toto by v žiadnom prípade som mu neodporúčal hovoriť, pretože tým by konal už trestný čin sám o sebe. A my nechceme niekomu, niekoho podporovať v trestných činoch, ale v ochrane dobra svojich detí. A to očakávame od 99 % rodičov, že takto budú postupovať.
A musím povedať, že ako konšpirátor, bohužiaľ, sa skôr predviedol pán poslanec Gröhling v tomto prípade, viacerí ste mu to aj vyčítali, že taká znôška rôznych poloprávd a zavádzaní, to som teda už dávno nevidel. Ja sa nad tým zamýšľam, že prečo. Lebo o čo tu bojujeme? My nikoho nejdeme obmedzovať, naozaj nikoho. Liberáli sa nemusia obávať, ľudia bez vyznania sa nemusia obávať, učitelia sa nemusia obávať. Jedine kto by sa mohol obávať, je, nejakí progresívci, ktorí dúfajú, že po voľbách dostanú ministerstvo školstva alebo že získajú vládnu väčšinu a budú chcieť nanútiť všetkým svoju ideológiu. Vôbec ich nebude zaujímať, že Slovensko sa neviaže na žiadnu náboženskú ideológiu. Oni to urobia veľmi jednoducho. To je veda. Presne ako komunisti. Vedecký svetonázor. Veď si to pamätáme. My nechceme, aby to bolo tak ako za komunistov, nechceme, aby to bolo za progresívcov takto, nechceme ich vládu a ak bude, tak chceme, aby rodič mal právo povedať okej, keď to iní si prajú, my si to neprajeme, lebo to pokladáme úprimne, s najväčšou láskou k našim deťom za škodlivé pre nich. Ja si myslím, že pán poslanec Gröhling by sa mal ospravedlniť rodičom za toto vystúpenie, pretože bolo vysoko podozrievavé, urážlivé voči rodičom ako takým. Jeho názor mu neberiem, to, že nepodporí tento zákon chápem, ale nemal by urážať rodičov a vytvárať nejaké podozrenia voči nim ako by rodičia chceli ublížiť svojim deťom, zatajiť pred nimi nejaké informácie. Viete, keď povie niekto, že a keď nebude mať v škole to vyučovanie, tak bude formovaný len pornom. Ale my si to to dovedieme do konca. To znamená, že rodič je hlúpy, on nevie, že jeho dieťa potrebuje výchovu a vzdelávanie, zabráni mu to, vôbec to nebude riešiť a nechá svoje dieťa napospas pornografii. Pán poslanec, čo si to dovoľujete? Čo si to myslíte a čo to šírite o rodičoch? Drvivá väčšina rodičov si povie super, výborne, budú sa učiť o tom, aké sú nástrahy na internete, o nebezpečenstve zneužívania. Super, viem to, jasné, súhlasím a ešte sa doma o tom s ním porozprávam a môžem použiť nejaké materiály. Ja sám sa vzdelám a budem vedieť, ako to ešte doma lepšie využiť. Toto je zmysel tohto zákona, nič iné.
Ďakujem pekne.
|
52.
Ďakujem za slovo.
Bol som zvedavý, keďže som vedel, že pán exminister a pán poslanec Gröhling sa prihlásil do rozpravy, že ako teda bude tak vecne kritizovať tento zákon. No vecného, takého praktického tam nebolo takmer nič, ale boli tam veci, ktoré sú úplne mimo toho návrhu zákona. Dokonca aj ten list riaditeľov a to ja si riaditeľov extrémne vážim, riaditeľ školy je jeden z najdôležitejších ľudí v slovenskom školstve, pretože je vlastne takým aktérom skoro všetkého, ale ten riaditeľ nereagoval na návrh zákona, ale na také zavádzajúce reči, ktoré šírite vy. Vy ste výrazne týmto vystúpením medzi kolegami, tak ako ich vidím, zvýšili šancu prijať tento zákon. Pretože to ste ich proste naštartovali, už to vidím aj z faktických. Ja sa prihlásim do rozpravy a budem reagovať vecne bod po bode. Ale len jednu vec, že ja si naozaj vážim slobodu a extrémne si vážim slobodu rodičov. A ak si vážim slobodu škôl a vážim si školy, tak viac si vážim rodičov a rodinu a to nijak neznehodnocuje ani školu, ani dôveru k škole.
Ale vy ste priamo povedali niekoľko viet, ktoré sú tak drzé voči rodičom, že to je neuveriteľné. Ja som nič absolútne dehonestujúce voči učiteľom, riaditeľom alebo školám nenavrhol, ani nepovedal. Ale vy ste tak dehonestovali rodičov, ako keby to boli nejakí primitívi, ktorým sa len náhodou pošťastilo mať deti. Veď to sú ľudia, ktorým najviac záleží na tých deťochi. Milujú ich.
A ja sa opýtam poslednú vec a potom to poviem v rozprave. Povedzte mi, akým spôsobom sa dotýka alebo obmedzuje tento návrh zákona dieťa ateistov alebo liberálov? Oni majú absolútnu slobodu pokračovať presne tak, ako to bolo doteraz. Škola nič nezmení na prístupe k ich dieťaťu, ani ich nič iné nebude učiť. Ale rodičia, ktorí majú problém s niektorými nechutnosťami, ktoré sa tlačia aktuálne dnes do škôl aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
42.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegovia len veľmi krátko, aby sme tu nezabudli ten avizovaný pozmeňovák, to nemôžem podať v úvodnom slove, ale len v rozprave.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1598.
Odôvodnenie: Zákonom z 21. júna 2023, ktorým sa dopĺňa tiež školský zákon, tlač 1740, bol do zákona, do tohto školského zákona vložený paragraf s označením § 15a. To bola tá tretia hodina telesnej výchovy. Takže nový paragraf vkladaný návrhom zákona je preto potrebné označiť ako § 15b. Takže teraz prečítam návrh pozmeňujúceho, teda znenie pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I bode 2 úvodná veta znie: "Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:" a § 15a sa označuje ako § 15b.
Súčasne sa v návrhu zákona vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
Ďakujem vám pekne, to je koniec.
|
38.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní tento návrh zákona, ktorý ste schválili v prvom čítaní ústavnou väčšinou a pretože je to podľa mňa úplne normálna vec. Hovorí sa tu o slobode a informovanosti pre rodičov navštevujúcich, deti navštevujúcich školy a vychádza to vlastne z dokumentov, ktoré sú medzinárodne prijaté, ale aj zo slovenských zákonov napríklad zo zákona o rodine. Ja by som v úvodnom slove teda načrtol návrh toho zákona a potom môžme diskutovať.
Tento návrh zákona dopĺňa do § 3 nové písmeno, ktoré znie: Rešpektovanie práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Toto je formulácia, ktorú som nevymyslel ja, ani právnici, ktorí tento zákon písali, ale ktorá je napríklad v Charte práv Európskej únie alebo v základných právach medzinárodných dohôd a takisto ako v spomínanom našom zákone o rodine.
Na základe tohto práva zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením rodičov sa vkladá nový článok XVa. Ja dopredu upozorňujem, že sa bude, podám malinký pozmeňovák, ktorým to upravím na XVb, pretože medzitým sa schválil zákon o telesnej výchove, ktorý bude XVa, takže toto bude musieť byť XVb. To len upozorňujem. Ale to je jedna vetička, ktorú nám pripravili z OLAP-u. Takže čo sa tam ale teda vkladá bez ohľadu na to, ako sa tu bude volať. Po prvé. Škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Po druhé. Rodič má právo, aby mu škola v celku alebo v ním určenej časti vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada. Čiže vo všeobecnosti je tu takáto požiadavka lepšej informovanosti pre rodičov. Na základe komunikácie s OLAP-om sme prijali v spoločnej správe pozmeňovák, kde tak aby to bolo v súlade s GDPR a s ďalšími zákonmi, aby boli presne stanovené aké teda informácie, aby sme teda nemuseli opisovať, písať, že aký má príjem učiteľ alebo nejaké iné informácie, ktoré sú irelevantné a ktoré zároveň chránia súkromie učiteľa. Ide o to, čo sa týka tej výchovy a vzdelávania.
Ďalší bod. Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe číslo 2. Tá príloha takisto bola pozmeňovákom upresnená, aby neboli žiadne pochybnosti, že je to v poriadku v súlade s GDPR aj s ďalšími zákonmi. Tu chcem povedať, že v médiách sa často používa výraz sexuálna výchova, nie je to tak. My nakoniec predmet sexuálna výchova ani nemáme, v rámci slovenského školstva máme predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu, ale používame tu naschvál v tomto zákone formuláciu sexuálneho správania, pretože niektorí, ktorí mne z nepochopiteľných dôvodov túto slobodu, toto právo rodičov by nechceli, aby bolo, aby bolo zaručené, tak hovoria o tom, že niekto bude brániť deťom, aby sa učili o rozmnožovacej sústave. Rozmnožovacia sústava na biológii nie je sexuálne správanie. To je o tom, že sme muži a ženy, to prípadne niekomu môže dokonca dnes už aj vadiť, že sme muži a ženy a o tom teda, že sa pohlavne rozmnožujeme. To je fakt, to nie je sexuálne správanie samo osebe, pretože aj ľudia, ktorí sa sexuálne nejak aktívne nekonajú, stále sú muži a ženy, chlapci a dievčatá. Majú rozmnožovaciu sústavu. Čiže naozaj my nehovoríme o nejakom zatajovaní informácií alebo tabuizovaní témy. Práve naopak, snažíme sa, aby tá komunikácia medzi školou a rodičmi sa zlepšila. To ako učiteľ, ako rodič veľmi vítam, lebo viem, že tam sú často zádrhely. Ale čo je ešte dôležitejšie, aby sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi a ich deťmi. Pretože rodič bude vedieť, že v škole budú preberať túto veľmi dôležitú a potrebnú tému a môže aj vopred alebo aj následne sa so svojimi deťmi o tom porozprávať. Čo môže byť aj pre rodičov dobrá príležitosť povedať si okej. Áno, preberajú to v škole, skutočne je to primerané ich veku, naozaj sa treba s nimi o tom porozprávať a ten rodič buď dostane informáciu, že ideme na základe školského vzdelávacieho programu, máme to v učebnici na strane tej a tej aha. Tak pozrie si fajn, tak toto preberajú. Tak sa o tom porozprávame. Pretože to je veľmi osobná, citlivá téma, ktorá v prvom rade má byť prežitá, prebratá, odkomunikovaná v rodine. Škola tomu môže, samozrejme, výrazne pomôcť. Vieme, že na rozdiel od rodinného prostredia, ktoré je skôr také spontánne, dlhodobé, tak škola postupuje tak systematicky, téma po téme, takže sa to vhodne dopĺňa.
Po štvrté. Rodič má právo požiadať školu, aby dieťa alebo žiak absolvoval výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti, ktorú rodič považuje za dôležitú z hľadiska jeho filozofického a náboženského presvedčenia len na základe jeho predchádzajúceho informovaného súhlasu. To je niečo, čo by som ja nazval, že režim B, to prvé bolo režim A, kde škola má povinnosť každého jedného rodiča informovať vopred v takom rozsahu, ako tam bolo spomenuté, ak ide o výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Tuto naopak škola nemá povinnosť, ale rodič má právo, ak sa zaujíma aj prípadne o iné oblasti, ktoré sa týkajú jeho náboženského a filozofického presvedčenia, aby bol o nich informovaný a prípadne vyžadoval informovaný súhlas aj v týchto oblastiach. Čiže toto nemá škola povinnosť rodičov informovať, ale konkrétny rodič môže povedať, pre nás z hľadiska náboženského a filozofického presvedčenia je aj toto dôležitá téma a chceli by sme byť o nich informovaní. Tak ako pri niektorých zákonoch ľudia používajú argument, ktorý je, by som povedal, že extrémny, tak tu často sa používa napríklad to, som zachytil u mnohých, že niekto bude popierať holokaust a vyžiada si to, že kedy sa jeho dieťa o tom učí a povie, že on nechce, aby sa o tom v škole učil. Niekoľko poznámok. Ak sa nemýlim, tak v našom Trestnom poriadku je popieranie holokaustu trestné, to znamená, že by na seba tento rodič len upozornil a mohol by mať veľké nepríjemnosti nielen z hľadiska trestného, ale sociálneho a ďalšia vec je, je to vec, ktorá je v učebnici. To znamená, to sa nedá preskočiť. Navyše ak je to súčasťou z diela výchovného, teda pardon štátneho vzdelávacieho programu, tak z toho dieťa bude aj skúšané. Navyše nechcem nikomu teda radiť, ale myslím si, že ak by dneska niekto na tom tak strašne trval, tak má niekoľko možností vyhýbať sa takejto téme, ak vie, že dieťa bude také niečo preberať, tak ho môže nechať doma. Dneska rodič nemá problém ospravedlniť dieťa ani na viac dní.
A ďalšia vec je, keď máme problém, filozofický problém s tým, že rodičia majú nejakú možnosť výraznejšie vplývať na výchovu a vzdelávanie svojich detí, tak potom čo domáce vzdelávanie. To už je potom z tohto pohľadu týchto kritikov úplná katastrofa. Lenže podľa mňa to vôbec katastrofa nie je. Pre dobro dieťaťa je výchova a vzdelávanie dôležité a úplne prirodzené. Celé ľudské dejiny a rovnako aj dnes napriek všetkými kultúrami, civilizáciami tí prví, ktorí sú zodpovední za svoje deti, ktorí majú najpozitívnejší vzťah k nim, sú rodičia. Ak poukážeme na to, že aj v rodinách sa prejavujú patologické javy. Prejavujú a v školách nie? Prečo by som mal veriť viac učiteľovi alebo dokonca nejakému úradníkovi alebo nejakému aktivistovi z mimovládky vo všeobecnosti viac ako vlastným rodičom? Preto si myslím, že tak ako podporujeme slobodu v rámci inštitútu domáceho vzdelávania, ktoré sa môže naozaj týkať veľmi širokého spektra. Úplne krížom-krážom, tak nevidím najmenší dôvod, aby to, čo máme skutočne v medzinárodných dokumentoch aj v slovenských zákonoch, aby sme neaplikovali aj do školského zákona. Očakávam od toho naozaj posilnenie úlohy rodičov, posilnenie komunikácie medzi rodičmi a školou aj medzi rodičmi a deťmi.
Po piate. V prípade ak rodič neudelí informovaný súhlas pod ods. 3 a 4 škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť. No tu som tiež počul rôzne náreky, že to ako si prakticky predstavujete. Viacerí tí kritici nie sú rodičia, dokonca ani učitelia, takže nevedia, že sa to deje bežne. Ja som za posledné týždne niekoľkokrát podpisoval našim deťom informovaný súhlas, ktorý sa týkal napríklad exkurzie. Či už v rámci vyučovania nejakej kratšej alebo celodennej. To sa deje úplne bežne. Úplne bežne, keď dieťa nejde, tak sa zabezpečí nejaký náhradný program. Tie možnosti sú rôzne. Môžem ich vymenovať. Jedna z nich je, že ak je v ročníku viacero tried, tak to môže byť v tom istom ročníku v susednej triede dieťa alebo ak je to nejaká činnosť, ktorá je povedzme nejakou externou prednáškou, tak sa môže dať na koniec vyučovania a dieťa môže ísť domov. Je to nakoniec podobné, ako keď je oslobodený od telesnej výchovy.
Ďalšia možnosť je, ak by išlo o menšie dieťa, že si ho rodičia môžu vyzdvihnúť a zobrať domov. Opakujem znova, úplne bežne sa to deje v iných prípadoch, ktoré sú zapríčinené buď pred oslobodením od telesnej výchovy, alebo že z rôznych dôvodov sa dieťa napríklad nemôže zúčastniť exkurzie. Napríklad bolí ho noha, má problém s nohou, tak nepôjde na externú exkurziu a zostane buď v inej triede, alebo zostane doma. Takže s tým nie je žiaden nejaký zásadný problém. O to viac, že takéto veci sa nedejú zo dňa na deň. Tí, ktorí učia, tak vedia, že v auguste, koncom augusta, keď sú pedagogické porady, tak sa pripravuje plán činnosti na celý rok. Ak máme nejaké externé aktivity, prednášky, tak sú zvyčajne naplánované celoročne, prípadne sa to aktualizuje počas školského roka. Čo sa týka vyučovania v rámci predmetov, v prípade sexuálneho správania by to mohla byť možnože aj tá biológia, ale určite občiansky náuka, náboženstvo, etická výchova sú osnovy podľa, ktorých sa postupuje. Vieme, že povedzme prídeme k tomu niekedy v novembri na prelome novembra, decembra, čiže nie je žiadne, že z ničoho nič netušiaci učitelia v panike alebo riaditeľ musí na poslednú chvíľu informovať rodičov. V škole sa veci plánujú, takže s tým nejaký problém nie je.
Po šieste. Práva patriace rodičovi podľa ods. 1 a 5 patria aj iným zákonným zástupcom. To je zrejmé. Teraz ešte niečo z dôvodovej správy. Spomínal som niektoré princípy, ktoré sú aj v medzinárodných dokumentoch. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu ku škole uplatniť. Napĺňa sa tým ustanovenie článku 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. Citujem: "Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením a rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie článku II. dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva bude rešpektovať právo rodičov, zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". By som tu chcel upozorniť na jednu vec, že ono sa to tak nejak posunulo. Je to skôr asi taká pravdepodobne komunistická, marxistická teória, že akosi štát nejak tak preberá detí, že štát je ten zodpovední, že štát vie, čo je najlepšie pre deti. Ja osobne teraz hovorím za seba. Vychádzam z toho, že výchova a vzdelávanie je mojim právom a mojou povinnosťou ako rodiča a ja delegujem na školské zariadenia, prípadne iné organizácie výkon tejto činnosti. Samozrejme, veľmi rád, pretože školám dôverujem. Zvlášť ak si ich môžem vybrať. Čo som rád, že na Slovensku sa to dá a nemyslím tým len rozdiel medzi štátnymi a neštátnymi školami, ale v rámci jednotlivých škôl. Takže tá možnosť tu je. Takisto pre tých rodičov, ktorí majú problémy z rôznych dôvodov, či už nábožensko-filozofických alebo aj praktických, že si môžu zvoliť inštitút domáceho vzdelávania, ktorý som vždy podporoval a podporovali sme ho aj v tomto volebnom období. Takže primárni sú rodičia. Škole to delegujú. Nemôžeme v žiadnom prípadnom prípade pripustiť to, že je primárnym štát. To sme zažili za komunistov, keď doslova rodičia sa museli obávať, že sa náhodou v škole dozvedia, čo si naozaj myslia rodičia. Komunistický totalitný režim nerešpektoval vôbec slobodu rodičov a právo rodičov. Tak si myslím, že toto máme v demokracii za sebou a že slobody a práva rodičov sa nielenže nemusíme báť, lenže máme ich maximálne podporovať. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. IV základných zásad okrem iného uvádza: "rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". Takže ak toto máme v medzinárodných dokumentoch, v ústave, v zákone o rodine je veľmi praktické, aby sme to mali aj v školskom tzv. školskom zákone.
Ďalšia vec je, že toto nie je zákon, ktorý sme si vymysleli preto, že nemáme čo robiť alebo že skúsime niečo zaujímavého prijať, ale reaguje naozaj na prax. Myslím, že o tom všetci viete. Prebieha to médiami, deje sa to aj práve teraz tieto veci. Návrh reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V nedávnej dobe ide napríklad o nevhodné publikácie o tzv. sexuálnej a vzťahovej výchove, ktoré sú ponúkané ako edukačné publikácie na školy. Sú tu vymenované v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť. Niektoré sú autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako učebnice, hoci skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka. Viete tento zákon nehovorí, nezakazuje ani tieto učebnice, ani prednášky vychádzajúce z týchto učebníc. Hovorí len jedno. Rodičia majú vedieť, majú právo, aby o tom vedeli, že niekto s takým niečím prišiel. A ak rodičia súhlasia, že deti majú byť vzdelávané, vychovávané o sexualite takouto formou, tak je to právo ich rodičov.
Ešte raz, prosím vás aj kritici tohto zákona, čo je oprávnené, nezavádzajte a netvrďte, že my zakazujeme niekomu niečo. Vôbec, tento zákon prináša slobodu, rozširuje možnosti rodičov, aby o tom vedeli. Viete, ja tu nemôžem ukazovať obrázky a časti tých učebníc, lebo v rokovacom poriadku sa to nesmie, ale keď som napríklad bol v relácii vo štvrtok TA3, tak tam som na kameru mohol ukázať nejaké veci a myslím si, že niekto povie no a čo, však to je v pohode. Dobre, keď je to pre teba v pohode, veď však svojim deťom to môžeš doma ukazovať. Môžeš kľudne súhlasiť, že nech sa tvoje dieťa zúčastní. Ale keď nejaký rodič hovorí prepáčte, ale ja nechcem ukazovať rôzne tvary pohlavných orgánov a rôzne sexuálne praktiky, ja neviem, svojej 12-ročnej dcére, tak by mohol mať na to právo, milí kolegovia, zvlášť teda progresívneho a liberálneho zamerania. Každé dieťa je individuálne. Pretože pochádzam z viacdetnej rodiny, sám mám 4 deti, tak viem, že deti sa vyvíjajú rôzne a že nedá sa povedať, že všetci šiestaci, všetci siedmaci alebo všetci deviataci sú na tom rovnako. Proste niekto povie, viete čo, naše, naša dcéra, náš syn sú takí detskejší a ešte nepotrebujú sa týmto zaoberať. Veď áno, však, samozrejme, chlapec, dievča, ocko, mamička, to nie je problém, to vieme od malička, ale takýmto spôsobom naozaj nepotrebuje teraz riešiť rôzne veci, ktoré naozaj sú kontroverzné. Ak niektorí rodičia usúdia, že áno, tento zákon im to absolútne nijakým spôsobom nebráni, nezakazuje. Čiže čo hovoríme? Právo a sloboda pre rodičov. Právo na informácie a sloboda zaujať informovaný postoj k týmto veciam. Spomínané publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školu a rodičmi. Primárnou úlohou vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Môžem vám povedať teda znova na rozdiel od viacerých, ktorí sa k tomu vyjadrujú a píšu, či už v rámci politiky, alebo v rámci nejakého mediálneho priestoru, že som rodič, dlhoročný učiteľ a bol som aj triedny učiteľ. Musím vám povedať, že, samozrejme, a to asi vie každý, nie je žiaden objav, že tam, kde rodičia komunikujú so svojim dieťaťom, zaujímajú sa o neho, zaujímajú sa o to, čo sa deje v škole, nielen o to, aké má známky, ale aj čo ste rozprávali, čo ste sa naučili, aké máte vzťahy so spolužiakmi, čo preberáte s kamarátmi. Rodičia, ktorí aktívne prichádzajú do školy, zaujímajú sa, chcú mať informácie, tak tam tie deti dosahujú veľmi solídne výsledky, citeľne lepšie ako deti, kde rodičia z rôznych dôvodov, možno aj objektívnych, sa príliš nezaujímajú, neinformujú a sú radi, že vlastne dieťa donesú ráno do školy a poobede si ho vyzdvihnú, prípadne príde domov samé. Takže toto je naozaj niečo, čo ako rodič, ako učiteľ, ako triedny učiteľ viem vysoko oceniť. Informácie, komunikácia medzi rodičmi a školou. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám. Napríklad aj účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie a naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Chcem tiež podotknúť, ako triedny učiteľ mám skúsenosť, kde naozaj rodičia, ktorí spolupracovali, teda nielen tak akoby bilaterálne, že my, naše dieťa a škola, učiteľ, ale aj rodičia detí v jednej triede a malo to tiež veľmi dobrý dopad na atmosféru v triede, na spoluprácu so školou, na výsledky detí aj na ich vzdelávanie, aj na ich výchovu.
Posledná vec. Nejaké vplyvy. Bez debaty bude mať návrh pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ministerstvo financií nemá žiadne námietky, nebude to stáť nič navyše.
Ďakujem.
|
34.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Naozaj to nechcem naťahovať, ale keďže tu bol nejaký náznak toho, že by sme mali nejakú náklonnosť voči jednej politickej strane na úkor možno iných, tak len pre záznam. Pánovi Vetrákovi sme v súvislosti s daňovým zákonom odpovedali 21. 6. detailnými pripomienkami. Je to tlač číslo 1659. Ďakujem veľmi pekne.
|
59.
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, navrhujem termínovať bod 124, číslo parlamentnej tlače 1598, je to moja novela školského zákona o informovanom súhlase na utorok 27. 6. od deviatej po čísle parlamentnej tlače 1715. Dôvod (Vstup predsedajúceho: „Áno."), dôvod, som jediný predkladateľ, v piatok z objektívnych dôvodov naozaj, ktoré pozná aj Zákonník práce, tu nebudem a je možné, že to vyjde, tak vás žiadam, aby sme to presunuli, v prvom čítaní za to hlasovala ústavná väčšina, že to chce prerokovať v druhom čítaní.
|
58.
Kolegovia, ďakujem, veď sme na jednej lodi, samozrejme, to, čo vnímame ako problém, problém je, že deti a mládež majú málo pohybu, a teda aj my dospelí často. Ja viem, že keď som chodil na základnú školu, tak som prišiel domov zo školy, zakričal som také preventívne: „nemáme žiadne úlohy," nebola to vždy pravda, hodil som tašku do chodby a bežal som von s kamarátmi hrať futbal alebo bicyklovať, alebo len tak behať, alebo sa guľovať, keď bola zima. Naše deti dnes, keď som otec, tak bývame na kraji lesa, pri lúke a ja ich vždycky vyháňam a hovorím, že keď nepadajú sekery, čo robíte vnútri. Padajte von sa hrať. Takže sa snažíme ten pohyb. A treba povedať, že nie všetok pohyb sa má diať alebo deje v škole. Áno, bohužiaľ, ten pohyb v bežnom živote vo voľnom čase, v rodinách je zanedbaný, a preto to prenášame na školu. Takže chceme, všetci chceme viac pohybu pre deti, aj títo predstavitelia týchto školských asociácií, združení povedali a pochválili dobrý úmysel predkladateľov, súhlasia s ním. To vyjadrili úplne jasne. Takže nejde o to, že by to nechceli alebo že by to niekto nechcel. Ide o to, aby sme to urobili dobre a nie zle.
Problém je, že ak sa robia zmeny v školstve na poslednú chvíľku pred prázdninami, niečo, čo má platiť od 1. septembra, je to problém. Pretože ak jeden kolega hovoril, že školy o tom vedeli, ale školy nemôžu vychádzať z toho, čo je navrhnuté, ale z toho, čo je schválené, a to stále ešte nie je. To znamená, že vlastne môžu konať, uzatvárať zmluvy a tak ďalej až potom. Pretože dopredu nevedia, či to bude platiť, nevedia predikovať výsledok hlasovania, ktoré bude pravdepodobne v utorok. Čiže už naozaj v poslednej dekáde júna. Takže ja vám ešte raz chcem všetkým poďakovať. Nie sme v spore, len hľadáme taký dobrý, dobrý spôsob, aby sa dobre aplikoval a aby sme neublížili tým, na ktorých pleciach tá aplikácia bude stáť.
|
48.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, ktorý je novelou školského zákona, ako predseda školského výboru. Tento zákon bol vrátený pani prezidentkou, ktorá vo svojich pripomienkach navrhuje komplexne odložiť účinnosť tohto zákona od, o dva roky, teda nie, aby platil od 1. septembra tohto roku 2023, ale až od roku 2025. Musím povedať na začiatok, že sa s touto pripomienkou stotožňujem práve z dôvodu aplikačnej praxe a uvedenia tejto dobrej myšlienky do praxe. Bezpochyby pohyb a viacej pohybu pre deti a mládež je potrebných nielen pre nich, ja sám sa priznám, že počas týchto rokovaní v Národnej rade by som potreboval tiež viac pohybu a možno aj celkovo vo svojom živote, a preto je určite dobré, aby sme toto podporovali, pohyb, šport, činnosť v živote detí.
Keď sme pripravovali tento zákon, treba povedať, že pán predkladateľ, teraz spravodajca pán poslanec Kučera bol veľmi aktívny a naozaj sme aj na školskom výbore usporiadali niekoľko veľmi dôkladných stretnutí medzi zástupcami navrhovateľov, a to boli teda nielen poslanci Národnej rady, ale boli tam aj zástupcovia či už pedagogických fakúlt, alebo fakúlt, fakúlt telesnej výchovy a športu, ktorí hovorili o, o tej potrebe telesnej výchovy a športovej výchovy v rámci vyučovania. Na druhej strane to boli zástupcovia škôl, nejakých profesných organizácií.
Ako predseda, ako predsedovi školského výboru mi títo ľudia v posledných dňoch adresovali list, krátky list a požiadali ma, aby som prečítal ich stanovisko v rozprave. Bol adresovaný mne ako predsedovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ale na vedomie bol daný aj pánovi predsedovi Národnej rady a takisto aj ministrovi školstva, s ktorým som aj o tom, o tom hovoril. Takže len krátky úvod, aby ste vedeli, že o koho sa jedná.
Vážený pán predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, sme predstavitelia siedmich najväčších profesijných organizácií s dlhoročnou expertízou pôsobiacich v oblasti regionálneho školstva a vzdelávania. Zastupujeme štátne aj neštátne materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy a školské zariadenia. Dovoľte nám, aby sme prostredníctvom vás oslovili poslancov, ktorí budú opätovne rozhodovať o zavedení povinnej tretej hodiny telesnej a športovej výchovy.
A s prianím úcty sú tam podpísaní, budem čítať len priezviská a teda funkciu, pán Damankoš, prezident Asociácie evanjelických škôl Slovenska, pán Škorupa, prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií, pani Ohraďanová, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, pán Dömény, prezident Asociácie stredných odborných škôl Slovenska, pán Sadloň, prezident Zväzu školských asociácií a združení Slovenskej republiky, pán Masarovič, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska a pani Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska.
Ešte pred tým, ako prečítam to stanovisko, chcem povedať, že ja som v tom taký, by som, a snažil som sa v tomto byť taký neutrálny, skutočne nesedel som na jednej alebo na druhej strane na tom výbore, keď sme mali to pracovné stretnutie, alebo tie pracovné stretnutia, lebo nebolo len jedno, ale sedel som na tom mieste predsedu výboru ako medzi koalíciou a opozíciou a snažil som sa veľmi pozorne počúvať obe stránky. Predpokladám, že hlásil sa aj pán navrhovateľ do rozpravy, že zaznie teda stanovisko navrhovateľov, ja by som chcel dať priestor tým, ktorí tu, samozrejme, nemôžu byť, pretože nie sú poslancami Národnej rady, ale ktorých sme prijali na výbore a ktorých slovo veľa zaváži. Pretože pri každej reforme školstva, pri každej zmene v školstve, ale nielen v školstve platí, že ak sa má zmena uskutočniť, treba to nejak zladiť s tými, ktorí to budú uvádzať do praxe. My o tom rozhodneme tu hlasovaním, či to teda prelomíme to veto, neprelomíme, za akých okolností, s akými pripomienkami, ale uplatní to už od 1. septembra, ak neprejdú tie pripomienky pani prezidentky, budú musieť vlastne oni, títo riaditelia, učitelia. Na školskom výbore sme viacerí zástupcovia učiteľov priamo z praxe a rozumieme tej organizácii školského roku.
Na druhej strane úplne chápem to, že navrhovatelia zákona, ktorí majú tento úmysel, a dobrý úmysel, nechcú tieto veci odkladať, pretože vieme, že keď sa veci odkladajú, tak potom často sa neuskutočnia. A treba povedať, že už táto samotná diskusia a z pohľadu škôl hrozba dáva veci do pohybu, ktoré dlhé roky stáli. A stáli aj počas tohto volebného obdobia, my ako školský výbor sme jednoznačne podporovali tú myšlienku, dalo by sa jednomyseľne, zvýšenia pohybu detí, akurát tie formy a metódy, ako sa to urobí, sa rôznia.
Ja chcem ešte jednu vec povedať, že, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať, že v rámci toho návrhu zákona, pôvodného, ktorý prešiel v Národnej rade, už bola výnimka pre tých, ktorí nemajú technické zabezpečenie, teda povedzme že telocvične, že môžu túto vec odložiť o nejaký čas a takisto tam bola jedna konkrétna situácia, kde v štvrtom ročníku je len jedna disponibilná hodina. Ak by sme však schválili pripomienky pani prezidentky, a to by bol všeobecný odklad účinnosti tohto zákona, teda zákon by bol schválený, ale odložený o, jeho účinnosť o dva roky, tak to neznamená, že školy by nemohli mať tretiu hodinu telesnej výchovy. Veď aj dnes ju mnohé majú a tí, ktorí to chceli, tak to schválenie pripomienok pani prezidentky by im nezabránilo, aby tú tretiu hodinu zaviedli. Akurát by sa ten tlak na to, aby sa školy pripravili na tú tretiu hodinu telesnej výchovy, a tam nejde len o telocvičňu, ale v prvom rade o organizačné a personálne zabezpečenie, aby mali čas. Iste, sú tam politické riziká, o ktorých sme sa rozprávali úplne otvorene, áno, keď dáme odklad, tak môže prísť ďalšia vláda a tá to zruší a tak ďalej. Mimochodom, to môže urobiť aj teraz, aj keby, aj keby ten zákon platil, tak to od 1., povedzme, 2024 zruší, ale bude to ťažšie. Takže istejší vrabec v hrsti ako holub na streche, ako by asi kolegovia navrhovatelia povedali, ale v každom prípade je dôležité počúvať hlas tých, ktorí, ktorí budú niesť tú ťarchu toho uplatňovania hoci dobrej myšlienky, ale predsa len komplikovane aplikovateľnej, takže ja prečítam ich stanovisko, tých, ktorých som spomínal.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zavedenie povinnej tretej hodiny telesnej a športovej výchovy na základných školách s načasovaním účinnosti o tri mesiace bez celosystémovej zmeny považujeme za veľmi nezodpovedný krok v rozpore s aktuálne zavádzanou kurikulárnou reformou a naviac, nedostatok pohybu takýmto spôsobom v školách len veľmi ťažko zrealizujeme. Rozumieme zámeru predkladateľov, ale od začiatku procesu opakovane upozorňujeme, že na tento celoplošný zásah do koncepcie doplatia školy, a to nielen pedagógovia, ale aj žiaci. A teraz nasleduje niekoľko odrážok argumentov.
Aktuálne prebieha kurikulárna reforma – povinná tretia hodina telesnej výchovy ju systémovo naruší. Ďalej, možno aj vaše deti prídu domov s tým, že kvôli telesnej výchove budú mať o hodinu obľúbeného predmetu menej, alebo ho nebudú mať vôbec, pretože zmena v niektorých ročníkoch úplne zlikviduje možnosť vlastnej profilácie. Školy sa vrátia o desiatky rokov naspäť. Nebudú sa takmer vôbec líšiť, lebo všade sa namiesto cudzieho jazyka či iného predmetu bude učiť povinná telesná výchova v doterajšej podobe bez zohľadnenia individuálnych potrieb rôzne disponovaných žiakov. Školy sa dostanú do možného rozporu s inými právne záväznými normami, napríklad vyučovanie vonku v každom počasí, vyučovanie na chodbách s nedodržaním základných bezpečnostných noriem a podobne. V školách sa na začiatku letných prázdnin, týchto najbližších, začne prepúšťať a meniť úväzky, a teda aj znižovať platové ohodnotenie s prechodom z odborného vyučovania na neodborné bez príslušnej kvalifikácie, čím sa značne zníži aj miera kvality vzdelávacieho procesu. Napríklad špičkový angličtinár bude namiesto svojho predmetu učiť telesnú výchovu. Pre deti, ktoré sú v súčasnosti oslobodené z telesnej výchovy, pribudne hodina ďalšieho ničnerobenia, pretože sme obsahovo nezmenili predmet telesná výchova. Vytvára povinnosť, ktorú množstvo škôl nie je schopných plniť z dôvodu nedostatočného priestorového zabezpečenia, a to aj v tých školách, ktoré disponujú telocvičňou. Tretinový nárast hodín telesnej výchovy ani tieto školy nie sú schopné zvládnuť. Novela zákona sa odvoláva na splnenie uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2007. Zavedenie povinnej tretej hodiny telesnej výchovy je len jeden zo 62 bodov uznesenia. Toto uznesenie je samotné postavené na komplexnosti a systémovosti. Ako príklad uvádzame niekoľko bodov z tohto uznesenia, ktoré sme pri zavádzaní troch hodín telesnej výchovy neriešili a nevyriešili. Podnecovanie špecifických foriem telesných aktivít vhodných pre predškolskú vekovú skupinu a zvyšovanie povedomia v rámci klubov a združení, aby deti mohli začať s telesnou aktivitou v čo najmladšom veku. Bod štyri. Zmeny v zameraní telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu so zohľadnením zdravotných a sociálnych potrieb a očakávaní detí. Bod deväť. Investície do kvalitných športových zaradení. Bod devätnásť. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Opatrenia, aby sa športové strediská a šport v rámci učebných osnov sprístupnili všetkým študentom, pričom sa bude náležite, náležitá pozornosť venovať zdravotne postihnutým študentom. Bod devätnásť. Poskytovanie stimulov športovým klubom, ktoré majú dohody o spolupráci so školami, výchovnými zariadeniami, mládežníckymi centrami a inými miestnymi alebo dobrovoľníckymi organizáciami zapojenými do projektov celoživotného vzdelávania. Bod devätnásť. Podpora, aj finančná, k vytvoreniu a modernizácii školských športových zariadení a na zlepšenie a diverzifikáciu existujúceho náčinia a zariadení, pretože športové náčinie je v mnohých školách neprimerané alebo vo všetkých ohľadoch opotrebované. Bod tridsaťštyri, to uznesenie. Využitie štrukturálnych fondov Európskej únie na vytvorenie a rozvoj školských a iných športových zariadení v znevýhodnených regiónoch.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladatelia predložili návrh s dobrým úmyslom posilnenia pohybovej činnosti detí a mládeže, s ktorým sa stotožňujeme. Jeho zavedenie do praxe je však príkladom, ako požadovanú zmenu nedosiahneme, pretože sme sa na ňu nepripravili:
a) ani prostredie, teda školy po materiálnej i personálnej stránke a
b) ani obsah, predmet telesná výchova tak, aby bol v plnej miere inkluzívny a zohľadnil deti od mimoriadne športovo aktívnych až po deti s rôznym druhom zdravotného znevýhodnenia, či jeho atraktivitu pre deti, ktoré sú z rôznych dôvodov oslobodené od telesnej výchovy. Je dôležité, aby vzdelávací systém umožňoval prispôsobenie štúdia individuálnym potrebám a schopnostiam žiakov, a na to potrebujeme viac ako jeden mesiac prípravy.
Ste pred rozhodnutím, ktoré mnohým školám môže spôsobiť až existenčné problémy, preto veríme, že budete rozhodovať s plnou zodpovednosťou. Znovu ponúkame dlhoročné praktické skúsenosti našich expertov pri nastavovaní zmien s cieľom ďalšieho rozpracovania navrhnutých opatrení tak, aby viedli k najlepšiemu záujmu každého dieťaťa, čo v konečnom dôsledku bude politickou výhrou celej spoločnosti.
A opäť sú podpísaní, ja vymenujem teraz už len tie združenia, profesné. Takže Asociácia evanjelických škôl Slovenska, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, asociá súkromných, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Zväz školských asociácií a združení Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl Slovenska.
Chcem na záver povedať, že my tu máme nejaký problém, ktorý sme vytvorili my politici. Možno to bolo v komunikácii, ktoré sme vyrobili možno my v nejakej nedostatočnej komunikácii a kooperácii medzi parlamentom, ministerstvom školstva, nejde teraz o to, či by sme mali hádzať vinu na niekoho z nás politikov, ale v každom prípade to, že sa tá myšlienka, ten cieľ zvýšenia pohybu a činnosti detí a mládeže neuskutočnil v rámci nejakej spoločnej dohody aj v rámci koalície, aj v rámci teda vôbec parlamentu, tak to nie je vina škôl. Ale to, že sme to komplexne nedotiahli do konca, budú v plnej miere znášať ony. Iste, v niektorých konkrétnych prípadoch pravdepodobne školy to nejak zvládnu, podvolia sa tej povinnosti a dokážu aj zrealizovať a budú aj povedzme kvalitné tretie hodiny telesnej výchovy. To je určite veľmi pozitívne. A to treba privítať a to bude dobrý výsledok. Ale zároveň je tam veľmi veľa vecí, na ktoré opakovane upozorňovali a upozorňujú školy, hlavne z môjho pohľadu ako učiteľa, ktorý vie, čo sa deje v máji a v júni, aby sa dobre pripravil školský rok, je veľmi nezodpovedné, ak im to naozaj dáme ako povinnosť od 1. septembra 2023.
Môžme sa sporiť o to, či vôbec má byť takto zákonom daná povinná tretia hodina telesnej výchovy bez aktuálnej reformy alebo zmeny rámcového učebného plánu bez, bez zmeny kurikula, bez, bez zmeny počtu hodín, či už navýšenia alebo tých disponibilných, ale v každom prípade je to veľmi náročné až nemožné zrealizovať poriadne a zodpovedne od 1. septembra. Preto ja budem hlasovať za pripomienky pani prezidentky, aby sa táto vec odložila o dva roky, už bude schválená, zároveň bude dostatok času pre všetkých zúčastnených, najmä školy, ale aj ministerstvo školstva, aby tieto veci zapracovalo tak, že potom o tie dva roky už schválená povinnosť, ktorá už bude schválená, bude môcť byť zrealizovaná.
Takže ja chcem poďakovať jednak týmto predstaviteľom združení asociácií, ktoré združujú učiteľov, školy, ale vôbec všetkým učiteľom, všetkým riaditeľom škôl, všetkým, ktorí pracujú.
Ďakujem aj navrhovateľom zákona, že túto tému priniesli a ťahali od začiatku volebného obdobia veľmi, veľmi, by som povedal, cieľavedomo, ambiciózne a pracovali na nej skutočne s odborným backgroundom, nielen, nielen ako nejaká myšlienka, ktorá sa im zazdala zo dňa na deň. Na druhej strane si naozaj myslím, že dobrý kompromis by bol, ak by sme tie školy nepritlačili k múru od 1. septembra tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne.
|
122.
Ďakujem, pán predseda. Navrhujem termínovať bod 227 (číslo parlamentnej tlače 1437), je to novela Zákonníka práce poslancov Vašečku, Čepčeka, Hatrákovej, Lukáča na dnes po 14.00 hod. po čísle parlamentnej tlače 1724. Ďakujem.
|
134.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem sa snažiť byť učený a krátky, keďže je to o učenej spoločnosti, a vecný, tento návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo skupina poslancov Milan Vetrák, Richard Vašečka, Milan Kuriak, Marek Šefčík, Radovan Marcinčin, Mária Šofranko, Marek Krajčí, Anna Záborská, Lukáš Kyselica a Sebastian Kozarec. Čo sa týka dôvodu, ktorý, ktorý viedol k predloženiu tohto návrhu zákona.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie inštitucionálnej nezávislej Učenej spoločnosti Slovenskej republiky združujúce vedecké osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju poznania alebo kultúry a sú morálne bezúhonné. Učená spoločnosť Slovenskej republiky si nebude zriaďovať vlastné výskumné inštitúcie a bude zriadená ako verejnoprávna ustanovizeň.
Na dosiahnutie tohto cieľu návrh zákona upravuje najmä zadefinovanie úloh a členov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, zriadenie orgánov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorými sú valné zhromaždenie, predseda a podpredseda a rada a zadefinovanie ich kompetencií a spôsob voľby. Základné obsahové náležitosti štatútu Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, hospodárenie a financovanie Učenej spoločnosti Slovenskej republiky ako i podmienky hospodárenia s príspevkom štátu. Učené spoločnosti sú prirodzenou súčasťou novovekých dejín európskych národných spoločenstiev. V súčasnosti majú učené spoločnosti v najvyspelejších štátoch významné a nezastupiteľné miesto. Všetky majú spoločný základný cieľ združovať významné tvorivé vedecké osobnosti tak, aby svojím výskumom a tvorbou rozvíjali poznanie a kultúru v prospech národa a spoločnosti.
Vzhľadom na zámer návrhu zákona, aby na Slovensku fungovala len jedna inštitucionálne nezávislá učená spoločnosť, je potrebné vykonať zodpovedajúce úpravy zákona o Slovenskej akadémii vied. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem, pán predsedajúci.
|
122.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať za spoluprácu pani poslankyni Anne Andrejuvovej aj spolupredkladateľovi Jozefovi Lukáčovi za to, že sa do tejto témy pustili. A nie je to tak v prípade predchádzajúceho návrhu, keď hovorila pani poslankyňa Záborská o tom, že Sviečková manifestácia nebola vec len veriacich, tak takisto toto nie je len vec veriacich. Ak cirkvi pomáhajú, tak, samozrejme, poskytujú duchovnú službu, ale poskytujú aj veľa charitatívnej služby, kde, kde pomáhajú ľuďom bez ohľadu na to, aby sa vôbec pýtali o tom, že či sú veriaci-neveriaci, alebo či sú zo Slovenska, alebo z iných krajín. Videli sme to teraz najmä pri pandémii covidu, videli sme to, samozrejme, pri tej utečeneckej kríze, ktorá stále trvá, z Ukrajiny.
Ja si pamätám, ako som volával pánovi bývalému hovorcovi Konferencie biskupov Slovenska a on mi volal späť o nejakých šesť hodín a hovoril, že no mal som službu v nemocnici, lebo išiel dobrovoľne slúžiť proste k tým, k tým covidovým lôžkam. A teraz to nie je o tom, že niekomu máme pomôcť na úkor niekoho. Dorovnajme, urobme akt spravodlivosti a podporme tých, ktorí naozaj nezištne pomáhajú. Takže som rád za to, že môžme byť v tejto fáze, že sme tento zákon mohli predložiť a ja sa tiež prihováram a prosím kolegov veriacich či neveriacich, aby tento návrh zákona pre dobro Slovenska podporili.
Ďakujem.
|
50.
Kolegovia, kolegyne, ďakujem vám veľmi pekne za rozpravu aj za podporu a ja verím tomu, že nie preto, že to je môj návrh zákona, náš návrh zákon, že Kresťanská únia ide s takouto témou, ale pretože vy sami uznávate, že informovaný súhlas dať rodičom do ruky, je veľmi dobrý. Zdôrazním, že sú tam dve veci.
Informovaný súhlas. To znamená nie je to tak ako niektorí sa snažia posunúť, že nejaký zaostalí rodičia chcú zabrániť dieťaťu, aby sa dozvedelo pravdu o sexualite. Nie. Tu hovoríme o tom, že rodič dostane informáciu - vážený pán, vážená pani, o dva týždne pozývame na našu školu, takú a takú organizáciu alebo v rámci vyučovania, v rámci hodín náuky o spoločnosti sa budeme venovať téme sexuálneho správania. Budeme vychádzať z týchto materiálov, budú tam takéto nejaké materiály. Môžte si prísť pozrieť, môžte si ich prečítať, môžte si urobiť kópiu, prípadne vám ju elektronicky zasielame a na základe tohto si rodič povie. Výborne toto je veľmi dobrá organizácia. Áno som rád, že im bude niekto prednášať, ja neviem, o zodpovednom prístupe k manželstvu a rodičovstvu. Ja s tým súhlasím, výborne. Hej. Alebo toto je nejaké čudné, idem sa na to pozrieť do školy alebo pošlite mi to. No v žiadnom prípade nesúhlasím.
Ešte poviem praktickú vec. Ja som to spomínal, niektorí ste prichádzali, že čo sa týka toho náhradného programu, keby teda rodičia nesúhlasili. Sú tam tri jednoduché riešenia, ako učiteľ to viem. No jedna vec je, že môžte to dieťa dať do vedľajšieho ročníka, keď majú paralelky, zakiaľ majú hodinu. Ďalšia najrozumnejšia vec je dať to ako poslednú hodinu a teda tí, ktorí nesúhlasia, môžu ísť domov a tretia to by bola tá najkomplikovanejšia, keby sa to nejak nedalo zariadiť, tak je možnosť dohodnúť sa teda s rodičmi, že si to dieťa zoberú, keď im na tom tak záleží, aby skutočne ochránili to svoje dieťa. Takže možnosti škôl aj rodičov sú rôzne a určite sa jedna z nich dá uplatniť a ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme naozaj túto vec, keď hovoríme o tom, že rodičia majú dostať informovaný súhlas, tak ako to úplne bežne robíme napríklad v zdravotníctve, aby sme to podporili.
Ďakujem.
|
40.
Budem reagovať na pána poslanca Mazureka, ktorý bol v rozprave, niektoré veci upresním. Tieto školy, tieto tzv. učebnice, ktoré sami sa nazývajú učebnice, áno, boli za čias ministrovania ministra z SaS pripravené, ale nedostali doložku a nie sú oficiálnymi učebnicami a existujú.
Čo sa týka napríklad situácie v školách, ktoré opisoval pán poslanec, my ako rodičia našich detí sme naše deti ochránili tým, že sme ich nielen z tohto dôvodu, ale najmä z dôvodu kvality vzdelávania, dali na cirkevné školy. A tam nikdy sme o takom ničom nepočuli a to ja som teda bol aj predseda rodičovského združenia, aj člen rady školy ešte ako neposlanec, lebo som sa aktívne zaujímal o takéto veci. Takže sme, vďakabohu, neboli, neboli s týmto, s týmto konfrontovaní, ani naše deti neboli tým ohrozené. Ale 90 % škôl je štátnych a na týchto školách sa môžu diať také veci so súhlasom riaditeľa alebo nejakého vyučujúceho, a preto dávame týmto rodičom možnosť takto svoje deti ochrániť. Troška taká poznámka k tomu, že na školy chodia aj dobré mimovládky, ktoré hovoria o výchove k manželstvu a rodičovstvu. Viacerí, ktorí majú prednášky, ja sám som mal napríklad prednášky o manželstve alebo o vzťahoch, a to teda veľmi výnimočne, ale chodia niektorí, ktorí sa tomu venujú. To znamená áno, sme slobodná spoločnosť a ak nejaká škola chce pozvať, tak musí s tým súhlasiť, musia s tým súhlasiť rodičia, musia o tom v prvom rade vedieť rodičia, a ak, myslím si, že škola, ak pochopí, že väčšina rodičov takéto niečo odmietne, keď sa o tom dozvie dopredu, tak pochopí, že takých ľudí vôbec nemá na školu pozývať. Ale inak sa to robí bežne v iných oblastiach. Tento náš návrh zákona dáva veľmi silný a jednoduchý, jasný nástroj do rúk rodičov.
|
32.
Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky. Vystihli ste mnohé z tých vecí, ja len chcem pripomenúť kontext, aj niektorí kolegovia teraz prichádzajú, hovoríme o zákone o informovanom súhlase, ktorý rodičia majú dávať v oblasti vzdelávania výchovy v sexuálnej, sexuálneho správania. Ale v krátkom vstupe som uviedol výroky pána Šuchu, zástupcu Európskej komisie na Slovensku, ktorý teda hovorí o nejakom tlaku, hovorí o zmene DNA a to je práve príklad toho, kedy my sme slobodní a môžme si priať alebo nepriať, či takéto niečo chceme, aby tu na Slovensku bolo a o to viac v našich školách a pri našich deťoch.
Ja by som trocha zareagoval teraz tak, tak politicky, že ja naozaj fandím myšlienke, myšlienke Európskej únie, to znamená, že je dobré, že ako Európania spolu rokujeme, že Francúzi a Nemci nevedú vojnu, že môžme cestovať, že máme schengenský systém, že mnohé krajiny majú napríklad euro, čo v niektorých prípadoch pomáha. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím s tými myšlienkami, ktoré dnes niektorí a mnohí nevolení euroúradníci šíria. Ak bolo povedané, ako povedal pán poslanec Šefčík, že je menovaný Európskou komisiou pán Šucha, nie Slovenskom, tak ja by som chcel vyzvať zastúpenie Európskej komisie, Európsku komisiu, aby, aby nám tu nedávala takýchto ľudí, pretože zbytočne odpor a oprávnený odpor voči Európskej komisii, aj voči Európskej únii, keď dáva takýchto ľudí zastupovať seba na Slovensku, ktorí vyslovene urážajú hlúpym spôsobom, zaznelo to tu, keby to pove..., keby sme to povedali na opačnú stranu. Že niekto má choré chromozómy alebo ho treba prerobiť v inom, s inou, s iným hodnotovým nastavením, tak by sa médiá, tie liberálne médiá zbláznili, Európska komisia by sa zbláznila. Ja žiadam, aby zaznelo ospravedlnenie za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
18.
Bude to trocha dlhšie ako faktická, tak som sa prihlásil do rozpravy, ale nebude to dlhé. Ja som si uvedomil pri rozprave pána poslanca Kuffu jednu vec, že tieto tlaky sú tu naozaj, že to nie je nejaké, že nejaká, na neviem, ustráchaná mamička, ktorá to myslí dobre, ale všade vidí bubáka, ako to niektorí liberáli alebo skôr progresívci vykresľujú, nie. Toto je úplne vážne celospoločenské, aj ako tu zaznelo v niektorých faktických poznámkach, aj v rozprave, to sú vážne reálne veci. Včera jeden pán poslanec navrhoval, aby sme sa ako Národná rada vyjadrili k výroku šéfa eurokomisie na Slovensku pána Šuchu, ale teda nebolo to procedurálne nejak dané správne, takže sme o tom nehlasovali. Ale ja to využijem práve ako príklad toho, možno niektorí nevedia, že o čo ide, ale poukazuje to práve na túto oblasť formácie sexuálnej výchovy. Ja si dovoľujem len pár vied z jedného článku, nadpis je: "Šéf eurokomisie na Slovensku: Slováci majú pri rodovej rovnosti pokazenú DNA. Pomôže tlak aj kultúrna zmena." A potom tento pán, teda oficiálne vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha tvrdí: "Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť." A predstavte si, že toto nehovorí nejaký, nejaký človek v nejakej mimovládky exotickej, ktorý úplne extrémne niekde vytlačený na okraj, ale vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. A on tvrdí, že chce naprávať našu DNA a že my sme pokazení ako Slováci. A viete, v čom sme pokazení? Lebo máme kritický postoj k téme rodovej rovnosti. A toto je presne, s čím my bojujeme, že tu je niekto, nejaký človek, nejde o to, že je to vedúci zastúpenia Európskej komisie, to je človek, ktorý kandidoval na vysokom mieste na kandidátke strany Progresívne Slovensko, teda slovenský politik, tak to poviem, ktorý chce vyvinúť tlač, ktorí nás chce donútiť, ktorí chce zmeniť našu DNA, ktorý chce zmeniť náš kritický postoj k rodovej rovnosti.
Ďakujem veľmi, pán Šucha, neprosím si to. A neprosím si to ani pre seba, ani pre naše deti. Ak niekto sa nejakým spôsobom z takej vašej partičky a z ľudí podobného zmýšľania dostane do školy, chcem o tom vedieť a chcem mať právo sa k tomu vyjadriť. Súhlasiť alebo nesúhlasiť. V tomto prípade, ak by to bolo v takomto, a to si dovolím povedať úplne otvorene, hlúpom duchu, no tak jednoznačne budem nesúhlasiť, pretože tam nejde o nejaké objektívne informácie, ale o šialené veci, o sociálne inžinierstvo.
Máme pokazené chromozómy a mali by sme ich napraviť, toto tvrdí vedúci zastúpenia Európskej komisie pán Šucha. A hovorí, že: "Tá zmena myslenia tu musí nastať. A ona musí prísť tak, že do toho budú tí v riadiacich a politických funkciách dotlačení." Normálne poučenie z krízového vývoja po ´68., ako keby som citoval. A skutočne medzi takýmito ľuďmi, medzi progresívcami, Progresívnym Slovenskom a marxistami nie je veľký rozdiel. A to je to, čo my nechceme, neprosíme si, to ďakujeme pekne. Ak sú nejakí ľudia, ktorí si to ako voliči, ako rodičia prajú, nech sa páči, má to nejaký výtlak možno 10 % spoločnosti, okej. Ale nie že niekto, kto má výtlak 10 %, tu bude prikazovať nielenže spoločnosti, dospelým ľuďom, ktorí sa k tomu vedia postaviť už zodpovedne, zhodnotiť či chcem, nechcem, volím, nevolím, ale už deťom na školách budú meniť ich DNA, ich myslenie. A nás, to je priamo útok na nás volených, volených zástupcov, že musia byť dotlačení do toho v tých riadiacich a politických funkciách. Ďakujem veľmi pekne, ja sa nedám, nenechám do toho dotlačiť. Naopak, vidím dôvod, aby sme politicky pôsobili, my ako Kresťanská únia sme jednoznačne v opozícii a v opozičnom postavení voči stranám ako Progresívne Slovensko. Odmietame to a budeme robiť všetko, na čo nám zverili moc naši voliči. A to je napríklad aj návrhmi týchto zákonov, aby sa to nestalo a aby zvlášť deti boli uchránené od takýchto vecí.
Ešte na záver docitujem. Mňa tu na Slovensku šokuje, že úplne bežne sa tieto veci dejú, ten kritický postoj napríklad k transgenderu. Ale tým tlakom, hovorí pán Šucha, ale tým tlakom a kultúrnou zmenou sa to postupne dostane do DNA každého človeka a postupne sa to mení. No ja pevne dúfam, že títo progresívci alebo možno sa nazývajú liberálmi, budú rešpektovať slobodu a v prvom rade slobodu a právo rodičov, aby nikto nerobil tlak na ich deti, indoktrinoval ich ideologicky, ale aby tu bolo naozaj tak, ako hovorí aj Charta Európskej únie, bolo práve rešpektované právo rodičov vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Ak si pán Šucha praje, neviem či má rodinu, deti, ak áno, prajem mu aby sa im celej rodine darilo. Ak on chce svoje deti takto vychovávať je to jeho možnosť to tak robiť. Ale nech ruky dá preč od našich detí, od mojich detí a od rodičov, ktorí si to neprajú. A to, čo on nazýva, že to máme pokazené v DNA, to je prirodzená starostlivosť rodičov o deti ochrana pred zvrátenosťami a to našťastie úplne prirodzene zastávať nielen na Slovensku, ale aj na celom svete.
Drvivá väčšina rodičov my chceme chrániť naše deti, my im nechceme brániť prístup k informáciám, my ich nechceme držať v nejakej nevedomosti. Ale uvedomujeme si, že to je veľmi citlivá vec a, bohužiaľ, mnoho zvrátenosti na extrémnych póloch sa dejú a pred týmto ich chceme chrániť. A preto aj ten informovaný súhlas, informácia a súhlas. A to si myslím, že je niečo, čo by sme mali podporiť. A to že to pán Šucha povedal, tak to je len dôkaz toho, že je to potrebné. Pán Šucha, ako nápravu tohto stavu navrhujem zaviesť kvóty, bez ktorých to vraj nepôjde. Podľa Šuchu je totiž potrebné, aby pomer mužov a žien bol na všetkých úrovniach rovnaký. Ja si nesmierne vážim všetky ženy. Vážim si v prvom rade našu maminu, moju manželku, naše dcéry, kolegyne, kohokoľvek, sestry, ale robiť niečo na základe kvót je vlastne neúcta voči ženám, lebo ich nebereme ako rovnocenných partnerov. A to je to, čo my nechceme.
My chceme hovoriť, áno, chcem hovoriť o úcte a láske. O rovnosti medzi mužom a ženou. Ale nie o tom, že niekto bude blúzniť o nejakých kvótach, ktoré budú úplne choro použité alebo o nejakých veciach, že musíme, my musíme to prijať. Nie, nemusíme, lebo my to nepokladáme za správne, za zdravé a za dobré pre naše deti. A preto tento nástroj týmto zákonom chcem dať v konkrétne v oblasti školstva, školskom zákone našim rodičom. Len toľko.
|