Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
5. 5. 2022 10:03:16 - 10:04:50 65. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 993 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Pán poslanec Erik, začnem reakciou na tvoje vystúpenie tým čo si končil, táto vláda peniaze má ale dôchodcom ich nechce dať. Pretože okrem daňových nadpríjmov okrem rekordných zadlžovania Slovenska teda 15 miliárd, ktoré naviac majú a míňajú a nikto nevie načo, robila tu predsa aj celosvetové experimenty ako testovanie za 800 miliónov, rozličné bonusy. Ale keď ide o seniorov keď ide o 1,1 milióna ľudí tak im nechce dať nič. Ja som veľmi zvedavý ako bude reagovať minister práce pretože tvrdil, že pokiaľ by sa naozaj situácia vyvíjala tak, že seniori nebudú mať peniaze, že si vie predstaviť nejakú podporu, tak ja mu už teraz rovno odkazujem, že si neviem predstaviť akoby tento zákon on ako minister práce a sociálnych vecí mohol nepodporiť. Pretože rast cien potravín, ktoré teda naozaj idú do rekordných výšok, ceny energií, ceny bežných životných nákladov rastú a budú rásť aj naďalej. Takže toto je zákon nie o pomoci dôchodcov ale toto je zákon, ktorý môže zachrániť dôchodcov, aby prežili aspoň na tej úrovni, ktorú teraz majú, čiže nie je to žiadna extra pomoc, je to záchranné koleso preto, aby zvládli to čo sa na nich zo všetkých strán valí. Ďakujem pekne.
5. 5. 2022 9:27:36 - 9:29:37 65. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 963 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne, pán poslanec, pán primátor, aj navrhovateľ, aj spravodajca sú primátori miest okresných a naozaj tento zákon je čisto apolitický, je len o obsahu. Fakt je, že to riešenie sa hľadalo dlho, pretože tento problém je tu už naozaj mnoho rokov, môžem povedať niekoľko desiatok rokov a toto je riešenie, ktoré je najjednoduchšie a ktoré je prvým krokom, lebo tých problémov s pozemkami majú mestá a obce veľa. Máme približne 2 900 miest a obcí na Slovensku a tento problém, problém pozemkov v intraviláne obcí, ktoré patria štátu sa dá vyriešiť najjednoduchšie, lebo štát to dá štátu, ktorý stelesňujú v našich regiónoch mestá a obce. A bolo tu spomenuté aj jedno z košických sídlisk. Naozaj najmä výstavba, ktorá sa uskutočňovala na prelome okolo roku 89, po roku 89, vybudovali sa mnohé sídliská, mnohé investície, mnohé investície na majetku miest a obcí a tieto ostali na pozemkoch štátu. Sú to, ako tu boli spomínané, investície, ktoré chcú obce robiť, ktoré nemôžu robiť na pozemkoch, ktoré im nepatria. Je to zároveň obrovská záťaž v súčasnosti aj na obce, aj na štát, pretože sa musia vybavovať povolenia. Tá komunikácia a mnohé investície, ktoré by mohli ísť do našich miest a obcí sa takto brzdia. Čiže je to riešenie, ktoré neprinesie nikomu žiadnu stratu, ktorú prinesie obyvateľom miest a obcí obrovský benefit, ktoré nezaťaží mestá a obce finančne, pretože vieme, že v budúcom roku, pokiaľ prejde navrhovaná legislatíva z dielne ministra financií, budú mať mestá a obce obrovský problém prežiť, aj keby sa im zrovna zachovali ich rozpočty, pretože tie náklady, ktoré majú na energie a na prevádzku výrazne narastajú. Takže je to riešenie, ktoré nie je dôvod nepodporiť.
3. 5. 2022 10:09:23 - 10:11:23 65. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1010 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda, keď mám zhrnúť tvoj prejav, tak v tomto procese sú iba pochybnosti, pochybnosti a pochybnosti. A keď sa tu toľko hovorí o chlebe a hrách, tak keď táto vláda nevie dať ľuďom chlieb, tak im podhodila špinavé politické hry. Naozaj sa nachádzame v situácii, keď toto rokovanie Národnej rady, tento proces, lebo to je proces, čo sa tu chystá, a rozhodovanie, ktoré má byť urobené čisto politicky, nesie všetky známky politického procesu, kde nie je zaručená žiadna spravodlivosť. A v tomto procese a v tomto období a v tomto čase, keď sa nedá vôbec hovoriť o tom, že by sa tu pristupovalo k riešeniu problémov lege artis, nemôže mať nikto istotu, že hlasovanie v Národnej rade bude spravodlivé.
A tak ako si povedal, že nejde len o opozičných poslancov, aj keby sa to dialo koaličnému poslancovi, tak v tomto čase by nikto z nás nemohol zahlasovať za vydanie pred súd, ktorý má rozhodovať o väzbe.
Naozaj táto vláda nezvláda riadenie štátu, nezvláda riešenie základných problémov ľudí, rekordné zdražovanie, blížia sa nám sociálne nepokoje, keď ľudia nebudú, zvládnuť, nedokážu finančne zvládnuť ani bežný chod vlastného života. A v tomto čase je jediné riešenie, ktoré táto vláda vie dať, zaútočiť na opozíciu. Ale ja verím, že aj toto hlasovanie, že vyhrá zdravý rozum aj u niektorých koaličných poslancov, ale bojím sa toho, čo príde, keď sa to raz zmení. Porušujú všetky pravidlá a nastavujú situáciu, na ktorú musia doplatiť. Ako sa hovorí, revolúcia požiera vlastné deti. Myslím si, že toto by malo byť memento aj pre všetkých koaličných poslancov.
30. 3. 2022 14:59:35 - 15:01:36 63. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 962 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Milá Denisa, minister Mikulec ešte v piatok tvrdil, že bude hrdo čeliť odvolávaniu. Myslím, že ho všetci vidíte ako tu hrdo stojí, sedí a čelí. Nebudem sa venovať tomu, ako nezvládol utečeneckú krízu, to každý vie, ako ju zaregistroval až po niekoľkých dňoch, pretože v prvých dňoch sme ho ani nevideli tak ako väčšinou času počas jeho pôsobenia na poste ministra a nebudem riešiť ani to, že jeho štátny tajomník teda išiel krízu riešiť dištančne z dovolenky na Mauríciu, hoci obaja mali byť na hraniciach od prvých dní. Mňa zaujala zmluva na nákup poschodových postelí a matracov, päťsto poschodových postelí a tisíc matracov pre utekajúcich občanov z Ukrajiny, ktorú zverejnil takmer mesiac po tom, čo kríza začala. Čiže mesiac napriek tomu, že tu prichádzali tisíce občanov, nerobil nič. No a keď ju už zverejnil, tak sa zistilo, že to čo zverejnil, bolo absolútne predražené. Posteľ, ktorú si každý nájde v Googli. Poschodovú posteľ za 139 alebo za 177 eur minister Mikulec objednal za 246 eur a keď sme ho na to upozornili, tak nás obvinil, že klameme, lebo nevieme čítať zmluvu, pretože musí ísť o posteľ, ktoré sa dá rozložiť na dve jednoposchodové postele, a keď si tú zmluvu pozriete, nič také sa tam nepíše. Na jednej obyčajnej objednávke urobil predražený nákup o 50 percent a dokonca ešte ani to neurobil, pretože napriek tomu, že využil situáciu a povedal, že treba konať na priamo a urobiť to rýchlo, tak doteraz dokonca ani tie postele, ani tie matrace neobjednal. Toto odvolávanie je len vyvrcholením zlyhania ministra vnútra na jeho poste od jeho prvého dňa po posledný vo všetkom, na čo siahol aj na to na čo nesiahol a mal.
3. 2. 2022 10:52:28 - 10:56:52 55. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 854 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
70.
Ďakujem veľmi pekne. Ctený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý pripravil Peter Pellegrini spolu s nami a je to zákon, ktorý sa dotýka gastronomického odvetvia, ktoré je jedným z najviac zasiahnutých.
Myslím si, že nikto nepochybuje o tom, že gastroodvetviu treba pomôcť, aj návrh zákona, ktorý predkladáme, hovorí o tom, čo každý z vás či v kuloároch, či médiám potvrdil, že gastru musíme pomôcť a máme nástroj, ako mu pomôžeme, pretože ďalšiu vlnu, aj túto končiacu vlnu nemusí, nemusia naše gastropodniky prežiť. Podľa prieskumov 9 % podnikov po druhej vlne sa už neotvorilo. Vyše 60 % podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pristúpilo k prepúšťaniu. Viac ako 80 % podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre 40 % podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb, až 90 % podnikateľov v tomto priemysle deklaruje zlú finančnú situáciu. Podľa prieskumu by vyše 50 % gastropodnikom pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu a to, čo môže ešte gastropodnikom pomôcť, je zníženie DPH pre celý sektor. Preto navrhujeme, aby sa dokázali tieto dôležité prevádzky vyrovnať s touto situáciou, aby sa znížila daň z pridanej hodnoty dočasne na 5 % do konca roku 2022 a potom aby bola na úrovni 10 %, tak ako je to napríklad pri dani z pridanej hodnoty na ubytovanie. Myslím si, že nikto nenamieta, že toto odvetvie je jedným z najviac zasiahnutých pandémiou, v prvej vlne podľa zoznamu údajov zaznamenaných v e-kase bol prepad o vyše 80 % tržieb. V druhej vlne údaje cez e-kasu prepad o 70 % tržieb a tretia vlna a obmedzenia, ktoré boli zavedené v druhej polovici roka 2021, znamenajú, že podnikatelia sú v bezprecedentnej kríze a mnohí nemusia prežiť. Zároveň sa prevádzkam zvýšili náklady s dodržiavaním hygienických opatrení, zvyšujú sa im náklady aj teraz kvôli vstupom, zvýšeným vstupom cien energií, kvôli zvýšeným cenám potravín, teda všetkého, čo potrebujú na svoj život.
Gastroodvetvie nie je len o tom konečnom užívateľovi, ktorým je zákazník v týchto predajniach. Je to aj o celých subdodávateľských reťazcoch, o všetkých, ktorí pomáhajú gastru, ktorí im dodávajú, ktorí im vyrábajú základné produkty, ktorí čistia, ktorí robia rozvozy, čiže je to naozaj obrovská, obrovská vlna, ktorá, obrovská, obrovská skupina, ktorá má súvis aj s turizmom na Slovensku. Čiže ide o jedno odvetvie, ktoré zamestnáva primárne, sekundárne aj terciálne stovky tisíc ľudí na Slovensku.
Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH a Slovensko s 20-percentnou sadzbou má štvrtú najvyššiu DPH na gastroslužby v EÚ, zníženú sadzbu DPH na tieto služby od, v úrovni 5 až 13 % aplikuje 19 štátov Európskej únie. A toto opatrenie, ktoré navrhujeme, je jedným z krokov, ktoré odporúča aj Európska komisia pre členské štáty Európskej únie na elimináciu dopadov pandémie na gastrosektor.
Ctené dámy, vážení páni, tak ako to tu už odznelo, ide o opozičný návrh, ale proti ktorému sa nevyjadril vôbec nikto a znova ponúkame, pokiaľ vám vadí, že je to opozičný návrh, kľudne si ho osvojte v svojom znení, predložte ho a my ho veľmi radi podporíme. Je to opatrenie, ktoré môže mať okamžitý pozitívny účinok práve na to, aby náš gastrosektor mohol prežiť a aby náš gastrosektor sa mohol v budúcnosti po prekonaní pandémie naďalej rozvíjať a ponúkať nielen pôžitok a úžitok, ale ponúkať aj pracovné miesta.
Ďakujem pekne.
3. 2. 2022 10:50:32 - 10:51:24 55. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 853 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Ďakujem pekne. Na záver len veľmi krátko, ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave, či boli viac alebo menej emotívne, ale hovorili o tom istom probléme. Chcel by som vás poprosiť, aby sme tento návrh zákona nebrali ako opozičný návrh, ako návrh, ktorý predkladáme za HLAS, ale ako návrh, ktorý dávajú zdravotníci a pacienti. Aby ste tento návrh zákona brali ako výzvu, ako výzvu, ako prosbu a ako upozornenie a zdvihnutý prst od všetkých, ktorí v tomto sektore zdravotníctva robia a ktorí iné riešenie ako zvýšenie platov práve preto, aby nemuseli odísť od našich pacientov do zahraničia, aby sme ho prijali a aby sme našich lekárov, sestry, záchranárov, zdravotníkov, všetkých ostatných udržali v našich ambulanciách, pri našich lôžkach, pri našich známych, blízkych, rodičoch, deťoch, pri našich slovenských pacientoch.
Ďakujem pekne.
3. 2. 2022 10:36:27 - 10:38:08 55. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 853 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
52.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Baláž, možno nie všetci vedia, že okrem poslanca Národnej rady si asi jeden z najlepších odborníkov, operatérov na urológiu na Slovensku, ak nie vôbec najlepší, a aj keď ťa komentoval pán doktor Urban, on je tiež aktívny vedúci lekár, špičkový odborník, čiže aj preto tento apel dávame ako apel zdravotníkov a všetkých, ktorí môžu o tom rozhodnúť, aby toto naše zdravotníctvo prežilo. A aj na zdravotníckom výbore, kde sme s pánom doktorom Balážom sedeli, aj kde sedí aj pán doktor Urban, všetci vidia jedinú možnosť, všetci, bez ohľadu na to, či sú koaliční alebo opoziční, v tom, aby sa prostriedky presunuli z rezervy vlády a aby sa našiel systém na to, aby sa tieto prostriedky dostali ku zdravotníkom a ku pacientom, pretože tu ide aj o financie, ktoré sú potrebné na liečbu a chod nemocníc a ambulancií, pretože aj kvôli nárastu cien energie a potravín musia nemocnice tieto peniaze realokovať v rámci vnútorných rozpočtov a potom chýbajú, keďže musia platiť za energie, za potraviny pre pacientov, potom chýbajú na liečbu, diagnostiku, na nové prístroje. Takže naozaj je to apel, ktorý je na všetkých.
A keď je, tak ako povedal pán doktor Baláž, jediným problémom, že to predkladáme my ako opoziční poslanci, radi sa tohto návrhu vzdáme, nech ho predloží vláda v skrátenom legislatívnom konaní, ale hlavne nech sa to vyrieši čím skôr, kým nám zdravotníci neodídu od lôžok a z ambulancií našich slovenských pacientov.
Ďakujem pekne.
3. 2. 2022 10:24:52 - 10:29:13 55. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 872 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Ďakujem pekne, ctený pán predsedajúci. Vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, spolu s kolegami zo strany HLAS – sociálna demokracia predkladáme novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorá pomôže slovenskému zdravotníctvu práve dnes, v súčasnosti lekárom, sestrám, zdravotníkom, sanitárom, záchranárom, ale aj ostatným ľuďom, ktorí pracujú v zdravotníctve, a najmä pacientom, pretože prinesie do tohto rezortu viac financií.
Spolu s kolegami poslancami sme predložili novelu, ktorá nebude zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, ktorá nebude zadlžovať krajinu viac, ako je to navrhnuté v štátnom rozpočte alebo zdravotníctve a prídu financie, ktoré presunieme z rezervy vlády. Budeme mať tak istotu, že peniaze sa dostanú k zdravotníkom a k pacientom na ich liečbu a neskončia ako PR projekt niektorého z vládnych predstaviteľov.
Takmer všetky organizácie a združenia pôsobiace v zdravotníctve upozorňujú na to, že slovenské zdravotníctvo je podfinancované. Zdravotnícke združenia a organizácie sa mesiace snažia stretnúť s predsedom vlády a ten, hoci vyhlásil, že im dá termín, termín neprichádza. Minister zdravotníctva tvrdí, že s ministrom financií vedie korektnú diskusiu o zvyšovaní platov sestier, záchranárov či ostatných zdravotníkov. Ale z tejto korektnej diskusie nie sú žiadne závery a neprišlo ani jedno euro a naši zdravotníci sa z tejto diskusie nenajedia, nekúpia svojim deťom obedy v školách, ktoré musia platiť, lebo ste ich zrušili. A mimochodom, ako vyzerá korektná diskusia s ministrom financií? Myslím si, že si to vie každý predstaviť.
O tom, že zdravotníctvo je podfinancované, nehovoria len zdravotníci a opozícia, ale aj Najvyšší kontrolný úrad. Na tento rok je pre zdravotníctvo schválený menší objem finančných prostriedkov, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2021, takže navrhovaný rozpočet nepočíta s medziročným rastom zdrojov oproti reálnym výdavkom. Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že v celkovej rozpočtovej sume sú zahrnuté prostriedky z plánu obnovy a odolnosti vo výške takmer 220 mil. eur, ale vzhľadom na nepripravenosť projektov, ktoré majú byť touto formou financované, vzniká riziko, že sa ani tieto prostriedky nepodarí v roku 2022 vyčerpať.
Ďalej citujem Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tvrdí, že plán obnovy a odolnosti má byť dodatočným zdrojom prostriedkov na uskutočnenie reforiem a jeho zahrnutím do celkových výdavkov na zdravotníctvo pri porovnaní s hodnotami z minulých rokov dochádza iba k skresleniu.
Ďalšou rizikovou položkou vstupujúcou do celkových výdavkov na oblasť zdravotníctva je rezerva vo výške 220 mil. eur, pri ktorej nie je isté, či vôbec a za akých podmienok sa do zdravotníctva môže reálne dostať. Po zohľadnení týchto faktorov sa ukazuje, že navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva. Toto riziko podčiarkuje aj skutočnosť, že kým ministerstvo zdravotníctva odhaduje potrebu platieb za poistencov štátu na rok 2022 vo výške viac ako 1,5 mld. eur, rozpočet počíta s hodnotou 1,1 mld. eur. Chýbajú v ňom peniaze nielen na výraznejší rast platov zdravotníkov, ale aj na lieky, na prevenciu, na chod našich nemocníc a ambulancií.
Preto vás chcem poprosiť, toto naozaj nie je o politike, toto je o záchrane života občanov Slovenska. Každý z nás alebo z našich blízkych môže ochorieť, dostať sa do nemocnice, potrebovať lieky, potrebovať ambulantnú starostlivosť, a preto je potreba schváliť tento zákon ako minimum pre to, aby naše zdravotníctvo aj v tomto ťažkom pandemickom roku zvládlo čo najviac pacientov a aby aj o našich pacientov sa mal kto starať, aby naši zdravotníci boli pri lôžkach a na ambulanciách našich slovenských pacientov.
Ďakujem pekne.
2. 2. 2022 10:26:55 - 10:37:57 55. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 822 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Príjemný dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil s tým, s čím sme najčastejšie dotazovaní zo strany zástupcov vysokých škôl a našich univerzít a čo cítia ako problém pripravovanej novely zákona o vysokých školách.
Autonómia a samospráva vysokej školy je na Slovensku viac ako tridsať rokov a je výdobytkom Nežnej revolúcie z roku 1989. Zavedená bola po vzore vyspelých demokratických krajín a zohľadňuje aj špecifickú historickú skúsenosť, keď mnohé desiatky rokov žili obyvatelia Slovenska v totalitných režimoch ovládaných politikmi, ktorí sa tvárili, že jediní vedia, čo je správne. Súčasný model bol nastavený na prelome milénia a vzťah politikov a výkonnej moci na jednej strane a akademického prostredia na strane druhej sa postavil na princípoch nezávislosti vysokých škôl od politickej moci, vysoké školy sú riadené cestou financovania, najmä cestou akreditácie.
Plán obnovy, ktorý, v ktorom sa nachádza aj reforma vysokých škôl, bol podľa samotných zástupcov vysokých škôl schvaľovaný bez ich účasti. Reformné ciele boli formulované na ministerstve financií a ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl upozorňoval na problémy pri nastavovaní plánu obnovy pre vysoké školstvo. Od jeho nastavenia na oklieštenie autonómie samosprávy vysokých škôl až po to, že nerieši skutočné problémy vysokých škôl. Napríklad stanovisko prezídia Slovenskej rektorskej konferencie z konca januára hovorí, že súčasné znenie novely vysokoškolského zákona, zákona o vysokých školách sa síce opiera o plán obnovy, zachádza však ďalej aj do riešení, do ktorých z hľadiska plánu obnovy ísť nemusí. A ministerstvo školstva tvrdia, že zneužíva tento plán obnovy na ovládnutie vysokých škôl. Myslím si, že v dnešnej dobe, v dobe demokracie sú toto veľmi silné slová od zástupcov slovenských vysokých škôl a univerzít a malo by sa aj ministerstvo školstva, aj predkladateľ nad nimi zamyslieť.
Vysoké školy, a to potvrdil aj pán rektor pred vystúpením predo mnou, sú v princípe za reformy. V súčasnosti sa realizuje najhlbšia reforma za uplynulých dvadsať rokov, a to reforma zabezpečenia kvality vzdelávania. To je reforma, ktorá má potenciál skvalitniť vysoké školy, a to najmä z pohľadu medzinárodnej akceptácie vysokoškolského vzdelávania, ako aj z pohľadu posilnenia vzťahu vysokoškolského prostredia a prostredia praxe, ktorá, tá prax, ktorá je koncovým odberateľom absolventov vysokých škôl.
Slovenské vysoké školy majú mnohé aj v dnešnej dobe značnú kvalitu. Chcú však byť ešte kvalitnejšie a chcú zvýšiť svoj medzinárodný impact a preto treba zdôrazniť, že túto reformu vysoké školy, reformu zvyšovania kvality uskutočňujú a mali by ju uskutočňovať v prostredí radikálneho znižovania štátnej dotácie. To je niečo, čo hrozí vysokým školám. A čo je realitou, v roku 2021 bola znížená dotácia o 18 miliónov eur, v roku 2022 o 27 miliónov eur oproti predchádzajúcemu roku a ďalších 18 miliónov je viazaných na excelentné pracoviská. V roku dvadsať, 2023 má byť vraj ďalšie škrtanie tejto dotácie. No a, samozrejme, znižovanie financovania vysokých škôl mnohých kvalitných ľudí odrádza, aby po skončení štúdia zostali pracovať na našich vysokých školách, odchádzajú nám etablovaní učitelia tam, kde ich zaplatia lepšie.
Aj posledná správa OECD, ktorá prepočítava investície na, a zdôrazňuje z, teda z, berie do úvahy aj veľkosť krajiny, počet obyvateľov, hovorí o prepočte financií na výskum na osobu v eurách. Na Slovensku podľa štatistiky OECD o vzdelávaní za rok 2021 sa investuje do výskumu rovných 66 eur na osobu, v Českej republike, kde nám utekajú mnohí mladí, je to 128 eur, v Rakúsku 369. Čiže aj toto je jedným z dôvodov, pre ktorý je problém zvyšovať kvalitu vysokého školstva tak, ako by sme si to priali a jednoducho pri súčasnej dobe, keď sa znižuje objem financií do vysokého školstva, sa nám dosahované požiadavky a dosahované ciele, ktoré si zadefinovali samotné univerzity a vysoké školy, nemôže podariť (zaznel gong) dosiahnuť.
Nie je pravda, že novela zákona o vysokých školách bola pripravená v úzkej spolupráci s vysokými školami. Bola tu už spomínaná tzv. kontaktná skupina. Áno, v kontaktnej skupine boli aj zástupcovia reprezentácií vysokých škôl, ale napriek tomu, že mali niektoré zásadné otázky, väčšina členov formulovala spôsob riešenia, ktorý sa, a naformulovali spôsob riešenia, ako sa má táto novela vysokoškolského zákona urobiť. Ten sa však do návrhu novely vysokoškolského zákona nepremietol. A komisia po časovej existencii nevidela ani jeden odsek pripravovanej novely.
Je diskutabilné, či reforma skutočne sleduje ciele verejne deklarované predstaviteľmi ministerstva. Zástupcovia vysokých škôl sa pýtajú, ktoré navrhované zmeny prispejú k tomu, aby občania Slovenskej republiky húfne neodchádzali za štúdiom do zahraničia. V rámci novely sa okrem skrátenia externého štúdia nenachádzajú ustanovenia, ktoré by boli spôsobilé riešiť tento problém.
Financovanie vysokých škôl podľa kvality. Samozrejme, to, za to sú určite aj vysoké školy a univerzity, ale treba jasne formulovať, čo sa považuje za kvalitu, najmä kvalitu v rámci štúdia, pretože tá doteraz nikde vyjadrená nebola. Zase jeden veľký problém. Vysoké školy zásadne nesúhlasia s politizáciou a obmedzovaním autonómie vysokých škôl. Už to tu odznelo. Nejde tu iba o voľbu rektora a dekana, ako sa to niekedy verejnosti podsúva, aj keď je pravda, že sú to mimoriadne dôležité osoby, ktoré rozhodujú často o osudoch študentov a učiteľov a reprezentujú vysoké školy navonok, takže ich silné postavenie odvodené od členov akademickej obce zaručuje, že budú zastávať skutočné záujmy študentov a že budú dôstojnými partnermi aj pre zástupcov podnikateľského sektora verejných i súkromných inštitúcií.
Teda nejde len o voľbu rektora a dekanov, ide aj o rušenie samosprávy vysokých škôl a totálne podriadenie riadenia a hospodárenia vysokých škôl rozhodnutia správnej rady, ktoré s výnimkou jedného študenta nebude nikto z danej verejnej vysokej školy. Správna rada, teda orgán, ktorého polovicu budú tvoriť ľudia menovaní ministrom školstva, bude podľa návrhu novely zákona o vysokých školách rozhodovať o rektorovi, o dekanoch, ich prostredníctvom o každom študentovi a zamestnancovi, o spôsobe využitia finančných prostriedkov. Minister si silne posilňuje právomoc rozhodovať aj o kritériách výberových konaní na učiteľov vysokých škôl. Zavádza sa systém výkonnostných zmlúv, výkonnostných parametrov, ktorý je nastavovaný pre každú školu individuálne, aj keď budú mať rovnaké odbory či porovnateľné podmienky. Čiže zavádza sa tu spôsob, ktorý môže priniesť aj istú mieru alebo možno aj veľkú mieru subjektívneho názoru.
Podľa vyjadrenia vysokých škôl nie je pravda, že ide o posilnenie pozície rektora či manažérskeho riadenia vysokých škôl v tejto novele. Tvrdia, že opak je pravdou, že zámerom je oslabenie samosprávneho riadenia a zavedenie aj nútenej správy vysokých škôl, keď to bude potrebné.
Čo sa môže stať po prijatí predmetnej novely zákona? Môže dôjsť ku, aj k rozpredávaniu majetku vysokých škôl, verejný majetok slúžiaci pre výchovu našich mladých ľudí, vrátane študentských internátov, ktoré sú často v lukratívnych častiach. Môže byť problém aj s interpretáciou výsledkov vedeckého bádania. Takisto to vnímajú, že niektoré výsledky pri odstránení samostatnosti vysokých škôl, ako je tomu teraz, môžu byť interpretované tak, ako sa to bude hodiť. Môže sa znížiť kvalita absolventov štúdia. A znižovaním dotácie verejným vysokým školám a schvaľovaním prerozdeľovania správnymi radami, ako aj finančnou podporou, výrazne vyššou, súkromných škôl môže dôjsť aj k cielenému oslabovaniu verejných vysokých škôl. (Zaznievanie gongu.)
Zástupcovia vysokých škôl zadefinovali niekoľko zásadných nesúhlasov v tejto novele. Tým prvým je nesúhlas s ustanoveniami novely, podľa ktorých voľba kandidáta na rektora prebieha na spoločnom zasadnutí akademického senátu a správnej rady. Takéto riešenie posúva voľbu kandidáta na rektora do rúk správnej rady pri vyrovnaných voľbách, čo môže byť častý jav a rozhodujúce slovo bude mať správna rada a ministrovi nominanti v nej.
Tým druhým nesúhlasom, zásadným, je okresanie akademickej samosprávy fakúlt tým spôsobom, že sa zrušia orgány akademickej samosprávy fakulty a ponechá sa na ľubovôľu, či vysoká škola takéto orgány ponechá, pričom však zákon stanovuje, že dekan už nebude volený akademickým senátom fakulty ako zastupiteľským reprezentantom akademickej obce, ale bude kreovaný na základe výberového konania.
Ďalšou zásadnou pripomienkou je nesúhlas s odstránením kompetencií akademického senátu vysokej školy, ktorými sú súhlas s nakladaním majetku, schvaľovaním rozpočtu verejnej vysokej školy či schvaľovaním rozdelenia štátnej dotácie na verejné vysoké školy, pretože odstránenie týchto kompetencií môže viesť naozaj k narábaniu s majetkom na vysokých školách, ktoré nebude v prospech vysokých škôl.
Štvrtým zásadným nesúhlasom je stanovenie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom školstva. Týmto možno priamo cenzurovať, kto môže a kto nie pôsobiť na vysokej škole a kritériá, predmetné kritériá vysokej školy sú predsa predmetom akreditácie, vnútorného systému kvality zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Tým piatym nesúhlasom je nesúhlas s odďaľovaním procesov akreditácie, habilitačného a inauguračného konania. Pôjde len o ďalšie byrokratické zdupľovanie procesov vedúce k ďalšiemu navýšeniu už aj tak neúmernej byrokratickej záťaže. No a, samozrejme, je tu aj nesúhlas zo strany verejných vysokých škôl s financovaním súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.
1. 2. 2022 13:15:34 - 13:16:32 55. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predkladám procedurálny návrh v nasledujúcom znení: Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva, aby počas trvania tejto 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložil informáciu o pripravovaných krokoch, ktoré budú viesť k stabilizácii zdravotníckeho personálu na Slovensku, aby sa zabránilo avizovaným výpovediam a odchodu zdravotníckeho personálu do zahraničia. Ide o informáciu a riešenie témy, ktorá je v dnešnej dobe mimoriadne citlivá a mimoriadne dôležitá. V rámci celej Európy prebieha boj o zdravotníka. Okolité štáty výrazne zvyšujú mzdové ohodnotenia zdravotníkov a je potrebné, aby aj naša vláda, naše ministerstvo zdravotníctva urobilo všetko pre to, aby tento trend nepokračoval. A preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme o tom boli informovaní aj my poslanci Národnej rady počas tejto schôdze priamo tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.
10. 12. 2021 12:56:02 - 13:03:19 51. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Príjemný dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctený pán minister, vážený pán predseda výboru, ctené dámy, vážení páni, pokúsim sa vrátiť rozpravu opäť k rozpočtu rezortu zdravotníctva a začal by som tým, čo je úplne aktuálne a čo bolo prednesené včera. Je to správa NKÚ, ktorá jednoznačne konštatuje, že v rezorte zdravotníctva navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva. Opakujem, NKÚ tvrdí, že tento rozpočet znamená výrazné podfinancovanie riadneho chodu zdravotníctva, vznikajú riziká vo financovaní verejného zdravotného poistenia, odloženie zdravotníckych zariadení a hlavne ako vážny a nedostatočne riešený sa ukazuje problém odchodu zdravotníckych pracovníkov zo slovenského zdravotníctva. A aj to, že tento rozpočet neponúka žiadne riešenia v oblasti prevencie. Okrem správy NKÚ je tu pomerne jasná výzva zo strany Komory sestier, ktorá hovorí, že tento návrh je ďalším signálom, že súčasná vláda nemá záujem na spravodlivom ohodnotení práce a Komora sestier sa obáva odchodov do zahraničia. Je tu reakcia záchranárov, ktorí tvrdia, že pri takomto financovaní, ktoré bolo navrhnuté, dôjde k odchodu mnohých ľudí a v záchrankách bude jazdiť menej kvalifikovaný personál, teda sanitka príde načas, citujem, ale s horším výsledkom. Je tu jasná výzva Lekárskeho odborového združenia, Poskytovateľov ambulantnej starostlivosti všeobecnej či špecialistov. Čiže naozaj z hľadiska návrhu rozpočtu sa našla úplný súzvuk v tom, že rezort zdravotníctva by dofinancovaný mal byť a aj v tomto rozpočte a preto podám pozmeňujúci návrh, ktorý práve toto umožní. Totiž keď sa pozreme na rozpočet na očakávanú skutočnosť v roku 2021 a návrh rozpočtu na rok 2022, tak rozdiel je mínus 21 miliónov eur. To znamená, že to čo dôjde v tomto roku a to čo sa uvádza očakáva v budúcom roku do zdravotníctva je pokles celkových zdrojov. V rámci férovosti treba povedať, že to najdôležitejšie čo sa týka nemocníc, ambulancií a teda pacientov sú výdavky na verejné zdravotné poistenie, ale aj tu sa navýšenie predstavuje menej ako jeden miliónov eur. A keď si vezmeme očakávanú skutočnosť v roku 2021 s návrhom na rok 22, tak to navýšenie je viac ako sto miliónov eur, ale analytici a všetci upozorňujú na to, že tento nárast má byť aj kvôli úsporám a tie úspory v tomto roku boli na objeme možno 30-40 miliónov eur a vyššie zrejme nebudú ani v budúcom roku. Teda navrhované úspory v objeme takmer 250 miliónov eur sú nereálne.
V pozmeňujúcom návrhu krátkom, ktorý teraz prečítam, sa rezervy štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zníženia rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 a použitia na platbu za poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia vo výške 500 miliónov eur a výdavky kapitoly zdravotníctva a kapitoly všeobecná pokladničná správa sa tak isto menia z dôvodu krytia zvýšených výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva, zvyšujú sa o 500 miliónov eur a tieto zmeny sa premietajú aj do prílohy 4.
Teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Róberta Puciho a Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, tlač 632.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
"1. V § 1 ods. 6 sa suma 1 753 794 422 znižuje o sumu 500 000 000 eur.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom 1 606 465 468 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti 1 421 919 905 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č. 3 všeobecná pokladničná správa suma výdavkov celkom 6 254 921 704 znižuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti 6 204 616 267 sa znižuje o sumu 500 000 000 eur.
3. V prílohe č. 4 v časti 21 Ministerstvo zdravotníctva sa suma výdavkov spolu za kapitolu 1 606 465 468 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur, suma výdavkov na program 07A Zdravotná starostlivosť 1 346 056 173 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur a suma výdavkov na podporu programu na podprogram 07A01 poistné za poistencov štátu 1 102 969 007 sa zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.
V prílohe časť 4 v časti 48...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len sa chcem spýtať ako dlho. Myslím si, že dokončíme a už keď ste začal. Nech sa páči.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Minúta, jedna minúta. Ďakujem pekne. Tri riadky.
V prílohe č. 4 v časti 48 všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu 6 254 921 704 znižuje o sumu 500 000 000 eur.
5. V prílohe č. 6 sa v riadku rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 suma 717 440 826 znižuje o sumu 500 000 000 eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku spolu.
6. V prílohe č. 7 sa v riadku celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie suma 1 102 969 007 zvyšuje o sumu 500 000 000 eur.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. To je koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.
9. 12. 2021 19:20:55 - 19:22:55 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, čo dali poznámky. No myslím si, že aj na obsahu tých faktických poznámok vidno, že ich dávali ľudia, ktorí nežijú v Bratislave či Jaro Baška, Štefan Kuffa alebo pán poslanec Šefčík. Ale hlavne ste videli, že rozprávajú ľudia, ktorí sa s tými problémami stretávajú, lebo žijú v regióne. A pán poslanec Baška povedal, že aj SK8-čka, keď si vezmete SK8-čku, tak okrem Jaroslava Bašku tam naozaj nie je nikto, ktorý by bol nominantom súčasnej opozície. Sú tam župani, ktorí boli zvolení s podporou súčasných koaličných strán a sú proti tomu, lebo to nie je urobené tak ako to robené má byť. Do regiónov chodím preto, že ma tam volajú a navštívil som asi len sedem nemocníc, mám pozvania skoro zo všetkých nemocníc, aby som tam išiel, lebo ľudia chcú, aby mohli niekomu povedať, ako sa čo tam je, čo je problém, v čom sú výnimoční a v čom sú špecifiká nemocnice aj regiónu. Takže ja tam nechodím rozoštvávať, ja chodím počúvať, pán poslanec Šefčík, a čo počujem, tak to potom hovorím ďalej a to ešte vám musím povedať, že napriek tomu, že som opozičný poslanec, tak moje výstupy sú slabým odvarom toho, čo dáva ako výstup pán predseda parlamentu Kollár, ktorý je ešte zatiaľ koaličným predsedom parlamentu. Takže, ale možno aj tá vaša faktická poznámka o tých gynekológiách hovorí o tom, že vy to o tých pôrodniciach väčšinou sú to gynekologicko-pôrodnícke oddelenia, hovorí o tom, že vy tiež nemáte argumentáciu na podporu tohto zákona a mimochodom, keď sme, keď som niečo zverejnil, tak to bolo len zoznam, ktorý bol medializovaný v denníkoch, čiže žiadne vlastné tvorby sme nerobili, ale zverejnil som to, čo bolo v médiách.
9. 12. 2021 19:01:00 - 19:13:54 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť. Pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú a videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútro koaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný. Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické a bol tu a je tu plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach a je to približne 38 %. Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví. myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave bola s tými, ktorých sa to dotýkať má. Pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc a krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú ak nie väčšinou takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré už teraz majú relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové. A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojim spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne. Preto, keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a samozrejme aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach. Pretože, či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov mi nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla a číslo 40 % je v pláne obnovy napísané. A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor a aj preto napriek tomu, že v pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A sa povie aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone posunie až po komunálnych voľbách, teda až na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie chirurgia, interné, gynekológia, pediatria akékoľvek neurológia, akýkoľvek odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, 18, 19 eurofondy a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými postupnými zmenami tak, aby sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si mal dostať viac priestoru je teda plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka, meniť na chronické, doliečovacie, či rehabilitačné bude až koncom roka 2022. Tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v pláne obnovy posúva. Lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby a až keď bude jasné, čo sa bude rušiť sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať a hovorím to preto, lebo som presvedčený, že v pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si plán obnovy prečítate zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartály 2024 a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo, že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním teda, že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené. Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11 tisíc akútnych lôžok a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4 - 5 tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov. Opakujem je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať bude len zvyšovať.
Druhý problém...

===== ... tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, tá veľká reforma stratifikácia by sa mala robiť od základov. Opakujem. Je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať. Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne, aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo opakujem. Žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť a keby pretože sme sa tu zaviazali v pláne obnovy a keď nepristúpime k revízii plánu obnovy, tak tie peniaze buď to urobíme na silu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5 000 kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý bohužiaľ ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže, ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi alebo keby sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné alebo nie. Možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra do toho, poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má. Ďakujem pekne.
9. 12. 2021 19:01:00 - 19:13:54 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť. Pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú a videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútro koaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný. Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické a bol tu a je tu plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach a je to približne 38 %. Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví. myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave bola s tými, ktorých sa to dotýkať má. Pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc a krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú ak nie väčšinou takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré už teraz majú relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové. A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojim spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne. Preto, keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a samozrejme aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach. Pretože, či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov mi nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla a číslo 40 % je v pláne obnovy napísané. A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor a aj preto napriek tomu, že v pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A sa povie aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone posunie až po komunálnych voľbách, teda až na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie chirurgia, interné, gynekológia, pediatria akékoľvek neurológia, akýkoľvek odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, 18, 19 eurofondy a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými postupnými zmenami tak, aby sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si mal dostať viac priestoru je teda plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka, meniť na chronické, doliečovacie, či rehabilitačné bude až koncom roka 2022. Tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v pláne obnovy posúva. Lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby a až keď bude jasné, čo sa bude rušiť sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať a hovorím to preto, lebo som presvedčený, že v pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si plán obnovy prečítate zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartály 2024 a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo, že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním teda, že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené. Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11 tisíc akútnych lôžok a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4 - 5 tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov. Opakujem je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať bude len zvyšovať.
Druhý problém...

===== ... tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, tá veľká reforma stratifikácia by sa mala robiť od základov. Opakujem. Je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať. Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne, aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo opakujem. Žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť a keby pretože sme sa tu zaviazali v pláne obnovy a keď nepristúpime k revízii plánu obnovy, tak tie peniaze buď to urobíme na silu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5 000 kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý bohužiaľ ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže, ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi alebo keby sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné alebo nie. Možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra do toho, poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má. Ďakujem pekne.
9. 12. 2021 19:01:00 - 19:13:54 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť. Pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú a videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútro koaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný. Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické a bol tu a je tu plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach a je to približne 38 %. Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví. myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave bola s tými, ktorých sa to dotýkať má. Pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc a krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú ak nie väčšinou takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré už teraz majú relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové. A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojim spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne. Preto, keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a samozrejme aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach. Pretože, či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov mi nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla a číslo 40 % je v pláne obnovy napísané. A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor a aj preto napriek tomu, že v pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A sa povie aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone posunie až po komunálnych voľbách, teda až na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie chirurgia, interné, gynekológia, pediatria akékoľvek neurológia, akýkoľvek odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, 18, 19 eurofondy a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými postupnými zmenami tak, aby sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si mal dostať viac priestoru je teda plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka, meniť na chronické, doliečovacie, či rehabilitačné bude až koncom roka 2022. Tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v pláne obnovy posúva. Lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby a až keď bude jasné, čo sa bude rušiť sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať a hovorím to preto, lebo som presvedčený, že v pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si plán obnovy prečítate zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartály 2024 a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo, že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním teda, že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené. Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11 tisíc akútnych lôžok a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4 - 5 tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov. Opakujem je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať bude len zvyšovať.
Druhý problém...

===== ... tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, tá veľká reforma stratifikácia by sa mala robiť od základov. Opakujem. Je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať. Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne, aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo opakujem. Žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť a keby pretože sme sa tu zaviazali v pláne obnovy a keď nepristúpime k revízii plánu obnovy, tak tie peniaze buď to urobíme na silu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5 000 kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý bohužiaľ ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže, ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi alebo keby sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné alebo nie. Možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra do toho, poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má. Ďakujem pekne.
9. 12. 2021 19:01:00 - 19:13:54 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť. Pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú a videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútro koaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný. Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické a bol tu a je tu plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach a je to približne 38 %. Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví. myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave bola s tými, ktorých sa to dotýkať má. Pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc a krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú ak nie väčšinou takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré už teraz majú relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové. A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojim spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne. Preto, keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a samozrejme aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach. Pretože, či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov mi nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla a číslo 40 % je v pláne obnovy napísané. A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor a aj preto napriek tomu, že v pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A sa povie aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone posunie až po komunálnych voľbách, teda až na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie chirurgia, interné, gynekológia, pediatria akékoľvek neurológia, akýkoľvek odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, 18, 19 eurofondy a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými postupnými zmenami tak, aby sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si mal dostať viac priestoru je teda plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka, meniť na chronické, doliečovacie, či rehabilitačné bude až koncom roka 2022. Tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v pláne obnovy posúva. Lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby a až keď bude jasné, čo sa bude rušiť sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať a hovorím to preto, lebo som presvedčený, že v pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si plán obnovy prečítate zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartály 2024 a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo, že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním teda, že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené. Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11 tisíc akútnych lôžok a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4 - 5 tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov. Opakujem je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať bude len zvyšovať.
Druhý problém...

===== ... tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, tá veľká reforma stratifikácia by sa mala robiť od základov. Opakujem. Je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať. Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne, aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo opakujem. Žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť a keby pretože sme sa tu zaviazali v pláne obnovy a keď nepristúpime k revízii plánu obnovy, tak tie peniaze buď to urobíme na silu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5 000 kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý bohužiaľ ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže, ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi alebo keby sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné alebo nie. Možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra do toho, poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má. Ďakujem pekne.
9. 12. 2021 18:25:12 - 18:26:37 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 705 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
znižovania cien liekov, robíme referencovanie a keby sme túto záruku nejako zmluvne alebo zákonne podchytenú nemali, tak sa môže stať, že sa oplatí tomu vývozcovi lieku tú plazmu predávať ďalej. A keď nebudeme mať, keď nebude nútená dodať liek z plazmy na Slovensko tak sa mu to biznisovo vyplatí v iných krajinách oveľa viac.
Takže je to taký naozaj vyslovene odborný, odborný dotaz a žiadosť, aby sa na to myslelo alebo keď sa to dá legislatívne upraviť, aby sa to legislatívne upravili, aby keď plazmu, ktorej tu máme viac ako vieme spracovať a spotrebovať vyvážame vonku, a teda dávame hocikomu kto ju môže vyviesť mimo Slovenska a predať, spracovať, aby sme mali záruku toho, že budeme vedieť zohnať lieky z plazmy pre našich pacientov za ceny, ktoré sú tu dané, ktoré nie sú tak atraktívne napriek tomu, že biznisovo sa to tomu vývozcovi s dohodou oplatí inde, hej. Čiže naozaj ide o tom, aby sme si nevytvorili stav, keď nebudeme môcť dať lieky z plazmy od našich pacientov našim pacientom. Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
9. 12. 2021 18:22:25 - 18:26:24 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 705 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctení pán minister, kolegyne, kolegovia, ide o príspevok do rozpravy ktorý má, má čisto odborný charakter a poviem to aj preto, lebo tento zákon bol pripravovaný relatívne dlho, je to naozaj odborný zákon a napriek tomu sa bolo potrebné dnes ešte dávať množstvo pozmeňujúcich návrhov, čo je vždy riziko ešte keď sa pozmeňujúci návrh dáva do v pléne, že sa nestihne skontrolovať poslancami v parlamente a vždy je riziko toho, že sa tam niečo vyskytne, čo potom môže celému zákonu, v celom zákone urobiť problém. Videli ste pani poslankyňa Kavecká tu čítala návrh zákona, pozmeňujúci návrh, ktorému teda naozaj nemohol rozumieť vôbec nikto.
Ale prejdem k tomu čo považujem za problém a čo verím, že ma potom ešte pán poslanec Krajčí doplní a nejako to vyriešime. Bol som oslovený odborníkmi, ktorí robia v oblasti transfuziológie, že zákon vytvára stav, ktorý môže spôsobiť problém v Slovenskej republike. V súčasnej dobe keď Slovensko vyváža plazmu dohodnutému spracovateľovi, tak tento je povinný mať zakategorizovaný liek v Slovenskej republike, čo v preklade znamená, že teda má súhlas k tomu, aby liek na Slovensku dodával, ten liek má danú úhradu a indikácie na diagnózy, ktoré má mať. Možno je to komplikované, ale naozaj je to dôležité preto, aby ten kto slovenskú plazmu, ktorá je nadbytočná na Slovensku, vyváža preč za účelom ďalšieho spracovania a predaja aby lieky, ktoré z plazmy sa vyrábajú aby sa na Slovensko reálne aj dodali. Okrem toho, že má ten liek registrovaný má v zmluve aj podmienku, že na požiadanie Slovenskej republiky môže, respektíve musí tento liek, ktorý sa vyrába z plazmy a je kategorizovaný u nás dodať.
Bol som upozornený, že v tomto návrhu zákona ustanovenie, alebo respektíve, že tento zákon nepojednáva o tom, ako toto môže Slovenská republika zabezpečiť do budúcnosti. A teda že v prípade, že ktokoľvek dostane a bude mať zmluvu o vývoze plazmy zo Slovenskej republiky že chýba nám záruka toho, že bude mať aj liek z plazmy na Slovensku kategorizovaný a teda chýba nám záruka toho, že v prípade potreby lieku v Slovenskej republike nám ho dodá. A je to najmä preto, že lieky v Slovenskej republike keď ich porovnáme s ostatnými krajinami Európskej únie sú výrazne lacné. Máme špeciálny systém znižovania cien liekov, robíme referencovanie a keby sme túto záruku nejako zmluvne alebo zákonne podchytenú nemali, tak sa môže stať, že sa oplatí tomu vývozcovi lieku tú plazmu predávať ďalej. A keď nebudem mať, keď nebude nútený dodať liek z plazmy na Slovensko tak sa mu to biznisovo vyplatí v iných krajinách oveľa viac.
=====
27. 10. 2021 16:42:51 - 16:44:51 48. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
71.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kočiš, áno, to sú fakty, čo hovoríte, vek, infraštruktúra, však to sú absolútne limitujúce faktory dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Máme okresy, kde nie je ani kilometer diaľnic, ani kilometer ciest I. triedy a nie je ani železničné spojenie. A sú to tranzitné koridory, ktoré prepájajú našu republiku so susedmi.
Vladko Faič, áno, zdá sa, že už to začína celá republika chápať, len vláda nie, lebo vidíme, že ten odpor je apolitický, ten odpor je z celého Slovenska z terénu, tak verím, že nie celé Slovensko sa mýli a ministerstvo má pravdu, ale že je to naopak, že nie je to, ako keď niekto ide v protismere na diaľnici. Zabudol som spomenúť Mikuláš, ja verím, že Mikuláš sa do tých nejakých zoznamov, čo vznikli na ministerstve, dostal úplne omylom. To je ako nonsens, aby sa jedno centrum turistického ruchu, kde druhé, druhý najväčší počet turistov za rok sa nachádza, že táto nemocnica by sa mala nejako meniť.
Pán poslanec Lehotský, vypočujte si to ešte raz, lebo ten základný problém je, že sa to robilo zhora dole bez toho, aby sa to komunikovalo s tými, na ktorých tá zdravotná starostlivosť má ostať. A keď som hovoril o počte operácií na chirurga, hovoril som o tom preto, aby si uvedomili aj, aj vy, aj my, poslanci, ale aj ľudia, že áno, absolútne číslo niečo znamená, ale keď je dostatočný počet napr. kvalifikovaných chirurgov, a to vám ako chirurg môžem povedať, tak keď je väčšia zručnosť, neznamená, že chirurgia, ktorá robí tisíc operácií s piatimi chirurgami, ich robí horšie ako oddelenie, ktoré robí 2-tisíc operácií s 15 chirurgami. Tak to, na to stačí aj sedliacky rozum, možno keby ste niekedy v nemocnici v živote boli, tak to pochopíte.
A, pani poslankyňa Horváthová, viete, áno, nikto nespochybňuje nič, len keď asociácia nemocníc tvrdí, že 4-tisíc je realita a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
27. 10. 2021 16:15:02 - 16:33:24 48. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 706 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Raši, Richard (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
59.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, pán druhý minister, pani predsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v téme stratifikácie alebo OSN-ky, ako sa týmto zmenám, ktoré by mali nastať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v systéme organizácie zdravotníctva na Slovensku, je veľa emócií. Tá emócia vychádza z terénu. Politici k nej prispievajú možno menšou časťou, ale tá najsi... tá emócia a ten strach ide z terénu. Ale dovoľte mi, aby som uviedol svoj pohľad, ktorý sa budem snažiť držať úplne racionálne bez emócií a skôr hovoriť o tom, v čom si myslím, že pripravovaný materiál nie je v poriadku a prečo je možno taký odpor v teréne, a možno ako by sa malo postupovať, aby sa, keď je zámer pomôcť pacientovi dosiahnuť čo najideálnejšiu cestu diagnostiky a liečby, ako by to malo vyzerať.
Myslím si, že nikto nespochybňuje cieľ, pretože ten cieľ je vlastne, ten finálny cieľ je podobný, ako bol už v jednej stratifikácii, ktorú teda pripravila pani ministerka Kalavská, a to je to, aby sme optimalizovali cestu pacienta. To asi nikto nespochybňuje. Každý chce, aby tá cesta pacienta v daných podmienkach bola čo najoptimálnejšia, čiže diagnostika, liečba aby prebiehala v čo najkratšom čase, na primeranej kvalitatívnej úrovni alebo čo najkvalitnejšie.
Problémom tohto návrhu zákona, resp. ako sa vytvoril a ako bol prezentovaný, je spôsob a forma. A, pán minister, aj vy vidíte, ja vás, keď aj chodím po regióne, ja vás nespomínam. Ja spomínam ľudí, ktorí to pripravili a ktorí to mali dotiahnuť do konca po všetkých stránkach, lebo neurobili to dobre, doslova to urobili zle a urobili to tak, ako sa to robiť nemá, teda od zhora nadol, od zeleného stola, opakovane hovoríme, začali stavať dom od strechy, nie od základov.
Druhá vec je, že ten, tá špička toho tímu bola určite vybavená výborne analyticky, ale neboli to ľudia, ktorí by mali nejakú reálnu skúsenosť od lôžka pacienta. Šéf reformného tímu pán Dvořák alebo pani Szalayová, ktorá je síce lekárka, ale v zdravotníctve aktívnom nepracovala. Čiže určite to analyticky sedí, určite všetky čísla vychádzajú, ale chýba, chýba tomu možno ten kontakt s praxou, ktorý by vedel, ktorý by vedel priniesť aj tú realitu života v regiónoch, v ktorých sa má transformácia, teda rušenia akútnych a zmena akútnych lôžok na chronické meniť.
Chyba sa stala hneď na začiatku, keď v oficiálnom dokumente, ktorý bol prezentovaný na ministerstve zdravotníctva pre zástupcov nemocníc a ostatných asociácií, sa zjavilo číslo 10 729, čiže bol to plán redukcie akútnych lôžok. V tej tabuľke, v tom grafe bolo uvedené, že sa má zredukovať 10 729 lôžok, teda 38 % všetkých akútnych lôžok sa má zmeniť na lôžka chronické, a to bolo oznámené tým, ktorých sa to týka, pričom to bolo pre nich prekvapivé, a na základe ďalších a ďalších informácií, kde nikto nespochybňuje, vraciam sa k tomuto, aby pacient bol riešený najlepšie, prišli už výtky, napríklad zo strany Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje takmer 80 nemocníc, ale združuje všetky nemocnice, ktorých sa zmena akútnych lôžok na chronické, teda rušenie akútnych lôžok má týkať, tvrdili, že oni tiež nie sú proti tomu, aby sa niečo zmenilo, ale že ten počet by mal byť možno nie skoro 11-tisíc, ale možno 4- až 5-tísíc lôžok, kde si to vedia predstaviť.
Čiže aj ten terén, a je to jedno, či je to Asociácia nemocníc Slovenska alebo ambulantní poskytovatelia, alebo špecialisti, alebo zástupcovia pacientov, nespochybňuje to, že ten pacient má byť liečený lepšie a ideálnejšou cestou, len si myslí, že by do prípravy toho materiálu, že mal byť zakomponovaný od začiatku a mal ho od začiatku pripomienkovať a tú ideálnu cestu zákona od začiatku hľadať.
Ďalšou skupinou ľudí, ktorí boli obídení, sú starostovia a primátori alebo župani. Vidíme to na reakciách a naozaj nezáleží na tom, z akého politického spektra je starosta, župan alebo, alebo primátor. Takisto niečo dostali na stôl alebo niečo, o niečom sa hovorí, o čom netušia, a tvrdia a sú presvedčení, a ja im verím, že aj oni majú množstvo reálnych faktických pripomienok k tomu, prečo sa niektoré veci možno nedajú urobiť tak, ako boli prvotne prezentované.
Čiže keby sa tá analýza, ktorá vyšla z nejakých čísiel, z nejakých počtov, konfrontovala a bola pripomienkovaná od začiatku v teréne poskytovateľmi ambulantnej, nemocničnej starostlivosti, primátormi, starostami, tak možno by tento krok nemusel vyjsť do takých dramatických výstupov, ako v regióne sú, a opakujem, naša práca, práca opozičných politikov je, samozrejme, kritizovať, keď si o niečom myslíme, že nie je správne, ale vidíte, že veľkým oponentom je aj koaličný, koaličná strana a váš koaličný partner.
Hovoríme to aj preto, lebo analýza, táto transformácia nemocníc v teréne je vnímaná ako rušenie nemocníc. Nejde o rušenie nemocníc, ide o rušenie akútnych lôžok a ich zmenu na chronické lôžka. Vytýkané býva aj to, že hovorí sa o tom, že 90 % obyvateľstva by teda malo mať dostupnú zdravotnú starostlivosť do 30 alebo 45 minút a 10 % obyvateľstva teda nie. Tých 10 % obyvateľstva je zhruba 550-tisíc ľudí, a sú to práve okrajové regióny Slovenska, kde už teraz je problém udržať ľudí, aby tam, aby tam ostali žiť. Ide väčšinou o regióny, ktoré sú zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy. Teda ide o okresy, kde je vytvorený špeciálny program na to, aby sa tam vytvárali pracovné miesta, aby sme tam udržali nielen staršiu generáciu, ktorá tam už aj dožije, ale aby sa tam udržali aj mladí ľudia. Nemocnica je vnímaná vždy aj ako silný stabilizačný prvok. V mnohých okresoch to býva najväčší zamestnávateľ, a tak ako je súd, nemocnica, okresná prokuratúra alebo okresné riaditeľstvo Policajného zboru, tak nemocnica v tomto hrá mnohokrát prím, a ako som už povedal, z hľadiska zamestnanosti je to v mnohých regiónoch absolútne kľúčový a najväčší zamestnávateľ.
Druhým problémom je, že vznikol vôbec nejaký zoznam, ktorý sa dostal navonok. Keď vzniklo číslo 10 729, tak zrejme tomuto číslu zodpovedali aj nemocnice a pravdepodobne to boli práve tie nemocnice, ktoré teda unikli v nejakom zozname prvých 22 nemocníc, potom unikol ďalší a ďalší zoznam, tie už unikli niekde do médií. V denníku SME vyšli o tom dva veľké články s veľkými mapkami, že teda počet nemocníc, ktoré sa má transformovať, teda majú sa v nich zrušiť akútne lôžka, má byť dokonca 33 až 50. Boli tam nemocnice, ktoré sa z komunitných stávajú regionálne, z regionálnych komunitné, ale v princípe slabá informovanosť tiež prispela k tomu, že ten nepokoj stále rastie a rastie a zároveň máme nejaký časový stres kvôli Plánu obnovy.
Som presvedčený, že tá zmena sa urobiť dá, len musí byť urobená opačne. Ten začiatok musí byť v ambulantnej sfére, v sfére všeobecných lekárov, v sfére ambulantných špecialistov, teda špecializovanej ambulantnej starostlivosti a, samozrejme, záchranného zdravotného systému. Keď sa, keď sa nám toto podarí nasaturovať v regióne, tak teraz máme problém udržať akéhokoľvek lekára, tak potom ten B krok môže byť, že dôjde k nejakej zmene v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti, ale tu sa toto neudialo a lôžková zdravotná starostlivosť je to, čo teraz ten terén tlačí napriek tomu, že z hľadiska ambulantnej sféry nie je nijako pripravený a kvôli Plánu obnovy sme v časovom strese a nemáme čas.
Zmeny lôžok už reálne v praxi prebiehajú. Príklad Kežmarok. Kežmarok zavrel pred rokom asi chirurgické lôžkové oddelenie. Má len jednodňovú ambulantnú starostlivosť, čiže nejakú transformáciu lôžok urobil, podporil chronické lôžka, čerpal eurofondy. Čiže bolo to na základe dohody, na základe dohody s okolitými nemocnicami, aby týchto lôžkových pacientov prebrali. Čiže ono sa to reálne deje v regióne, ale deje sa, to, čo sa udialo a čo prebehlo, sa udialo tak, že to bolo odkomunikované. Tu sa toto nestalo.
Ľudia vnímajú zmenu akútnych lôžok na chronické za zásah a za stratu svojej nemocnice, pretože akútne lôžko je naozaj to, na čo sú všetci zvyknutí, chirurgické, internistické, gynekologické, pôrodnícke, neurologické, pediatrické, neonatologické, čiže všetko, čo v svojom teréne tí ľudia chcú mať a čo aj oceňujú, pretože vidno to na petíciách, ktoré boli doručené do parlamentu alebo na ministerstvo zdravotníctva, že v tých okresoch, keď sa týka petícií za záchranu nemocnice, tak tá účasť je naozaj masová a tí ľudia tú svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú teraz, nechcú stratiť.
No a teraz poviem pár konkrétnych príkladov z nemocníc alebo z okresov, kde som bol.
Svidník. Včera bola doručená petícia na ministerstvo zdravotníctva. Pri argumentácii, keď sa boli zástupcovia okresu pýtať, im bolo povedané, že sa posilní záchranná zdravotná služba, že sa posilní letecká záchranná služba. Tak pokiaľ ste niekto do Svidníka išli po tých kľukatých cestách, tak viete, že keď tam sú kamióny, tak môžete mať sanitiek hocikoľko, jednoducho do toho mesta sa skôr nedostanete. Svidnícky okres - špecifický, podľa údajov z okresu z 360 dní je iba 60 letových, čiže nevyriešite to ani záchrannou, ani leteckou službou.
Vranov - ďalšia nemocnica, ktorá sa na nejakých zoznamoch opakovane vyskytovala, je tam nové zrekonštruované gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, krásne operačné sály, chodia tam rodičky z celého kraja, takisto to vnímajú ako veľkú nespravodlivosť, že by mohli o túto svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú, a funguje dobre, prísť.
Krompachy, Kežmarok, Trebišov - veľmi silná populácia marginalizovaných komunít. Od 50 do 75 pôrodov sú pôrody mamičiek z marginalizovaných komunít. Okolité nemocnice nie sú nijako pripravené na to, aby celú túto obrovskú skupinu ľudí prijali, a okrem toho všetky tieto nemocnice sú väčšinou na tom aj ekonomicky dobre, teda nie sú to podniky v strate alebo nemocnice, ktoré by vytvárali permanentné zadlženia.
Trebišovská nemocnica - takmer 450 lôžok. Jedna z najväčších okresných nemocníc na Slovensku. Asi najväčšia v Košickom a v Prešovskom kraji. Aj s nadregionálnou pôsobnosťou z hľadiska očnej... oftalmológie alebo z hľadiska tuberkulózy a respiračných chorôb. Takisto boli uverejnené, teda to hovorím o zoznamoch, ktoré vyšli v denníkoch, čiže nie je to, čo som kedysi dávno dostal ja. A zase chýba tam absolútne ratio toho, prečo by sa tá nemocnica mala na ten zoznam dostať. Áno, ministerstvo tvrdí, že tie zoznamy nie sú definitívne. Ale keď raz vzniklo číslo 10 729, tak to číslo, predpokladám, že bolo niečím naplnené. A keď tvrdia zástupcovia nemocníc, že zmena lôžok sa dá urobiť možno v 40 % rozsahu, tak, tak niekto pri tomto, pri týchto analýzach urobil chybu. Chýbajú možno zdôvodnenia aj dostupnosti pre pacientov, ale aj pre zdravotníckych zamestnancov. My keď za ideálneho času sa dostaneme niekde za 30 minút, tak to neznamená, že sa tam dostaneme v zime alebo napríklad pri oprave mostov, ktoré teraz prebiehajú v krajoch. Viete, že z analýz vyšších územných celkov sú stovky a stovky mostov v krajoch v havarijných stavoch a musia sa meniť. To cestu pacienta zásadne komplikuje a zásadne komplikuje aj jeho dostupnosť. A sa isté týka aj zdravotníckeho personálu. Nie je pravda, že zrušením nemocnice sa všetci zdravotníci presunú do najbližšej nemocnice. Keď teraz chodia ľudia niekde v trebišovskom okrese od Borše do Trebišova 45 minút dopravou hromadnou, tak keď budú chodiť do Michaloviec, tak to bude ďalších 45 minút. Čiže mnohí z tých ľudí v tom zdravotníctve ani neostanú. Ako povedala, myslím, že riaditeľka zvolenskej nemocnice, zdravotník nie je vrece zemiakov, ktorý sa preloží z jednej nemocnice do druhej. Čiže ďalší reálny problém, ktorý v analýze nebol, lebo keby bol a keby tá analýza bola robená tými, ktorí to robili aj v teréne s konzultáciou špecifík regiónov, tak nemôže žiaden podobný zoznam, aké boli uverejnené, vzniknúť.
Ako som povedal na začiatku, už ministerka Kalavská predstavovala teda stratifikáciu s cieľom zoptimalizovať diagnostiku a liečbu pacienta, určite tiež tam bolo, boli pripomienky, ale hovorilo sa o tom, že sa tá analýza bude robiť aj s tými, ktorých sa v teréne priamo dotýka. A to sú nielen nemocnice, to je ambulantný sektor, všeobecní lekári, špecialisti, primátori, starostovia, župani. A toto, toto sa, bohužiaľ, neudialo, a preto sme v stave takom, že je takmer nemysliteľné, aby mohla táto stratifikácia v takom návrhu, ako sa tu dostal, priniesť, aby teda mohla byť schválená.
Častokrát sa hovorí, že vlastne to je len to, čo tu už raz bolo, ale aj pani Ježíková, ktorá teda bola odídená, tvrdila, že ich stratifikácia je iná, je ich vlastná, pán Dvořák hovoril, že vychádzali z vlastných dát, medzitým sme tu mali druhú vlnu pandémie, keď boli všetky nemocnice plné a čelili sme tomu, že už nemáme kde tých pacientov dávať, keď sme mali 4 000 akútnych covidových pacientov v nemocniciach a keď sa majú rušiť lôžka, sa nezrušujú lôžka akútne a to sú presne tie lôžka, kde tí pacienti, mnohí z týchto pacientov ležali.
Máme tu európske fondy. V rokoch 2018, 2019 aj 2020 predsa nemocnice čerpali európske fondy a ich stále čerpajú. Tie fondy čerpajú najmä na akútne lôžka, na operačné sály, ale aj na lôžka, kde ležia pacienti, chirurgické a internistické. Klasické akútne nemocničné lôžka. Zase nikto nemocniciam nevysvetlil. Čo bude s fondami, budú ich vracať, nechá sa to dobehnúť a po 5 rokoch po trvalej udržateľnosti sa tie lôžka zrušia?
Plán obnovy. My sme si stanovili, my, Slovenská republika v Pláne obnovy, že do konca roku 2021, teda do 31. 12. prijmeme legislatívu, ale zároveň tam je napísané, že súčasťou prijatej legislatívy bude aj, aj zoznam nemocníc, ktoré majú prejsť transformáciou. My už tento cieľ s týmto míľnikom nijako nestíhame. Je návrh, aby sa to posunulo na koniec roku 2022, budú komunálne voľby v novembri, asi nikto z primátorov a starostov by neprešiel, ktorý podporuje toho, kto túto reformu navrhuje, ale keď sa to zas o rok posunie, tak už nemôžme stihnúť ďalší míľnik a to je mať pripravené verejné obstarávanie a začať s realizáciou dostavby, výstavby nových nemocníc alebo prestavby existujúcich, lebo miesto dvoch rokov už ostane iba jeden. Aj preto sa zrejme pán líder najsilnejšej koaličnej strany vyjadril k tomu, že Plán obnovy sme si síce pripravili, ale budeme ho musieť zmeniť. Ináč o tie peniaze prídeme tak či tak.
Ďalší argument, ktorý, diskutovali sme o tom niekoľkokrát, počty jednotlivých výkonov. Nie je, aj keď sa to zdá, že tam urobia 2 000 operácií, tam sú vyoperovanejší chirurgovia ako na pracovisku kde je 1 000 operácií, ako je to argument, ktorý vyzerá zdanlivo logicky, ale treba brať aj do úvahy, aké sú veľké tímy. Keď urobí 1 000 operácií 5 chirurgov, tak na jedného vychádza 200. Keď urobí 2 000 operácií 15 chirurgov, tak na jedného vychádza 133 operácií. Čiže to sú všetko fakty a poznatky z terénu, ktoré naozaj nabúravajú celý ten ani nie koncept, možno ten obsah, tú prezentáciu a tú formou, akou je to, akou je to robené. Myslíme si, že, a som o tom presvedčený, že je šanca zachrániť peniaze z Plánu obnovy, že tá miliarda a pol, z toho zhruba miliarda alebo niečo viac ako miliarda do nášho zdravotníctva na stratifikáciu alebo na zmeny vieme zachrániť, ale nie v tejto forme, ako je to teraz, treba to zmeniť, ešte stále je čas, treba sa zaoberať primárne veľkým posilnením ambulantnej sféry, motivačnými a inými technikami dostať ľudí do terénu, využiť európske peniaze, po dobudovaní silnej ambulantnej sféry pristúpiť k reorganizácii nemocníc aj starostlivosti tam, kde je to možné, kde s tým budú súhlasiť poskytovatelia ostatní, ale aj zástupcovia ľudí, primátori, starostovia, VÚC-ky a ostatní, takže aj z tohto dôvodu sme rozhodnutí tento materiál nepodporiť, a myslíme si, že tak ako je pripravený, ohrozí sa aj čerpanie eurofondov, lebo sa to jednoducho nestihne, a tie peniaze, ktoré sú na to určené, vyjdú nazmar.
Ďakujem pekne.