158.
Ja len veľmi konkrétne. Pán kolega, keď nechcete rozumieť, tak alebo nie ste schopný, alebo neviete, ja sa v tom nechcem rýpať, to je váš problém. Zákon napríklad nehovorí o tom, koľko hodín má RTVS vysielať a na koľkých programoch. Či to bude jeden, dva alebo štyri. Viete veľmi dobre, že tá RTVS musela teraz jeden konkrétny, konkrétny kanál zrušiť, preto hovorím ešte raz, zákon nehovorí o tom, na koľkých kanáloch tá RTVS teda musí vysielať, a to by sme si práve mali pomenovať, že až pokiaľ alebo koľko, alebo s akou problematikou, alebo ako majú byť zamerané tie kanály, viete, toto sú veci, ktoré som mal na mysli. Pán kolega, nuž, čo už s vami, doštudujte si to.
|
154.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlho, lebo bolo tuná naozaj povedané v rámci, v rámci tejto problematiky veľmi veľa múdreho. Ja som veľmi rád, že padajú tuná aj isté otázky na to, aby sme si isté veci vysvetlili a že na tie otázky si navzájom teda odpovedáme viac či menej odborne alebo neodborne. Čo je zaujímavé na tejto celej situácii je to, že my sa znovu z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie dostávame k nejakému bodu nula a riešeniu úplne novej problematiky úplne novými formami, lebo to financovanie je zatiaľ taká vec, ktorá je neodskúšaná, nevieme, čo nám to prinesie, je tuná množstvo neznámych a trošku začíname od konca po tom nešťastnom zrušení koncesionárskych poplatkov, preto lebo my sme si predsa najskôr mali povedať, ale na to nebol čas, tá diskusia tuná neprebehla preto, lebo to zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo, ja sa k tomu nebudem vracať, ale bolo to spravené nie že neštandardným, ale dosť nešťastným spôsobom bez vedomia zainteresovaných aktérov, čo je teda najväčšia chyba. Nikto to nepredpokladal a nikto sa na to nemohol dostatočne pripraviť.
Dnes namiesto toho, aby sme teda boli v situácii, keď si pomenujeme, čo verejná služba obnáša, čo chceme od verejnoprávnej televízie, aby nám v budúcnosti priniesla, za koľko peňazí, na koľkých programoch a čo všetko sa tej verejnej služby týka, hovoríme o peniazoch. Hovoríme o peniazoch a viac či menej licitujeme, opäť licitujeme tak, že len sa domnievame. A my sa môžeme domnievať. Zase máme niekoľko princípov. Ten princíp zvýšenia koncesionárskeho poplatku, toho domnelého zvýšenia koncesionárskeho poplatku, čo sa kompenzovalo zmluvou so štátom, zhruba vieme odhadnúť. Zhruba vieme odhadnúť aj to, kde tá RTVS v súčasnosti stojí z hľadiska slovenského mediálneho priestoru, ktorý je jedine porovnateľný zhruba, aj to veľmi krívajúc na obidve nohy, s tým českým mediálnym priestorom z toho dôvodu zase, že teda vysielacia hodina vo verejnoprávnej alebo teda v mediálnom priestore je porovnateľná zhruba s Českou republikou, s Českou televíziou, hovorím o vysielacej hodine vysielacieho času, teda podľa tohoto sa môžeme nejako odvinúť, koľko tých finančných prostriedkov by sme potrebovali. Ako to už, ja neviem, ktorá z kolegýň, myslím, že Monika to hovorila o tom, že čo znamenajú tie čísla 12, 15, 17, 19 a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj tá, to 0,19 je podľa týchto výpočtov, ktoré platia dnes a nemusia platiť zajtra, je istým predmetom aj teda možnosťou istého rozvoja tej televízie, keď už teda vychádzame z tých dnešných reálií. Ale má to znovu jedno nebezpečenstvo, o ktorom by sme si teda mali povedať čosi.
Nie je to, nie je to, nie je to tak dávno, keď zase bolo uzákonené percento, to bol ten bývalý fond Pro Slovakia, kde, kde bolo uzákonené, že 1 % z rozpočtu malo ísť do fondu Pro Slovakia, celého rozpočtu, a z toho mala byť financovaná kultúra. Dámy a páni, nikdy sa tak nestalo, nikdy sa tak nestalo od existencie toho fondu, od existencie toho zákona, hoci teda to bola vtedy veľká sláva a všetci sa tešili, že tá kultúra konečne dostane patričné tie finančné prostriedky, ktoré mala mať. Nestalo sa tak, no a proste vláda si nesplnila svoje povinnosti, v tom rozpočte to nikdy takto nebolo deklarované. Máte pocit, že nejaká vláda bola trestnoprávne alebo inak stíhaná za to, že porušila zákon? Nikdy sa to nestalo. A ja sa pýtam, čo keď sa dostaneme do takej situácie, že budú iné priority tej nejakej vlády, akejkoľvek, ktorá vznikne po voľbách, tých vlád, ktoré vzniknú po voľbách, že bude riešiť, že bude treba riešiť iné veci a bude sa hovoriť, tak pozrite sa, tak tá RTVS musí dostať menej finančných prostriedkov ako je v zákone, preto lebo vám zdôvodníme, prečo tie finančné prostriedky musia ísť niekde inde. Toto je to hlavné nebezpečie, toto je ten problém, ktorý by sme si teda mali uvedomiť, že teda aj do tohoto ideme prijatím tohto návrhu zákona, do tohto, do tohto riskantného procesu, a to je už riskantný proces nielen RTVS, ale to je risk celej spoločnosti.
Nehovoriac o tom, že to nešťastné zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré bolo kompenzované zmluvou so štátom, inak by tá zmluva so štátom nevznikla, keby chýbala politická odvaha, nazvime to takto, ako to je, zvyšovať koncesionársky poplatok aspoň o ten inflačný koeficient, hej? Na to tá politická odvaha naozaj chýbala všetkým tým vládam za tých iks rokov a tie návrhy mohli byť akékoľvek. No ale bolo to kompenzované zmluvou so štátom. Čiže bolo jednoduchšie zvýšiť zmluvu so štátom ako navýšiť koncesionársky poplatok. Nebolo to také citlivé, hej, vtedy. No hovorím, tá televízia si prebehla strašnými vecami a nehovoriac o privatizácii, o návrhu na privatizácie druhého programu a to už sú teda veci teda dávno minulé, ale ja som, v skutočnosti sa strašne teším, že tá RTVS vlastne ešte existuje, že vysiela, že vysiela ten program, ktorý vysiela. A teraz hovorme o tej programovej štruktúre, nehovoríme o kvalite toho programu. A myslím, si, že ten zákon z hľadiska tých kontrolných mechanizmov je nastavený dobre. A zase sa bavme o tom, že či sa dodržiava, alebo nedodržiava a čo treba spraviť preto, aby sa dodržiaval viac. A opäť nehovoríme o tom, že či tá RTVS je dobrá, alebo zlá.
Vznikajú tu veci ako keby, my sa čudujeme a pýtame sa, ja neviem, na čo je orchester, na čo je vydavateľstvo v rozhlase. No tak to treba teda povedať normálne, že je súčasť verejnej služby a že ten orchester je tam preto, aby nahrával veci, ktoré sú nekomerčného charakteru, to je tá pôvodná slovenská tvorba, ja neviem, to je ten Suchoň, Cikker, Moyzes, Andrašovan, no tak ďalej a tak ďalej, Holoubek, mohol by som tuná rozprávať donekonečna o tých autoroch, a to nielen, to nie je len toto. To je mnoho inej muziky, ktorá je nekomerčná, a to vydavateľstvo je tam zase na to, aby vydávalo tú muziku, ktorý ten orchester nahrá. Už keď to mám takto jednoducho povedať. Takže ako to všetko má, všetky veľké mediálne inštitúcie majú svoj orchester a svoje vydavateľstvá, a kvalitné. Preto sa nečudujme, že to existuje aj na Slovensku a že to fungovalo, lebo je, to je zlatý poklad, čo dnes existuje v rozhlase. Opäť to kolegovia hovorili. Tak ako my teraz nechcime tieto veci, a tým netreba, a tým netreba.
My len vytvorme také podmienky, aby to mohlo fungovať aspoň tak, ako to štandardne fungovalo, a dúfajme, že teda aj tá verejnosť pochopí a bude komfortná s tým tvrdením, že skutočne tá verejnoprávna inštitúcia je veľmi dôležitá aj z hľadiska toho duálneho systému. A opäť sa nebavme o tom, či sme s ňou úplne spokojní, alebo nespokojní. Každý z nás akoby vedel rozprávať o množstve vecí, ktoré tam v tom verejnoprávnom rozhlase alebo televízii chýbajú, čo by tam malo byť iné a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale v prvom rade to vedenie, nech je už akokoľvek, musí mať isté finančné prostriedky, aby sa s týmto vedelo vysporiadať. A my potom kritizujme, či sa s tým vysporiadalo dobre, alebo zle.
Ale hovorím, to sú veci, to sú veci do budúcnosti, o ktorých sa určite budeme v tom parlamente baviť, no a najdôležitejšie z toho všetkého je, aby sme si vedeli pomenovať, čo som povedal na začiatku, čo je verejná služba, čo od tej verejnej služby chceme, čo je dôležité z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie z pohľadu duálneho mediálneho systému, ktorý všetci chceme, no a aby sme trošku ako boli aj veľkorysí v tejto chvíli finančne, lebo nechcem to parafrázovať, ale tak objednajme o tri tanky menej, no a dajme tie finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom nám zostanú z tých troch tankov, do tej kultúry alebo do médií, alebo do televízií, alebo do rozhlasu a myslím si, že budú zhodnotené oveľa lepším a prijateľnejším spôsobom ako keď kúpime tri tanky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Prajem pekný víkend.
|
140.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja by som to skrátil a v krátkosti by som nazval tieto novely jednou vetou, dajme zbohom fondom. Asi tak. Ten, ten prvý pozmeňujúci návrh, to je tá kompenzácia, ak som to dobre pochopil, za koncesionárske poplatky, ktoré hovorili o sume, teda toho odštepu z koncesionárskych poplatkov, ktoré hovorili o sume niečo medzi 800 a 900 miliónov. To nahrádzate vo vašom návrhu sumou 450 miliónov, že? Ak som to teda dobre počúval. No a v tom druhom prípade hovoríte o, a to je, to je teda niečo okolo 2 miliónov, to sú tie, to sú tie kompen... to sú tie sumy, ktoré získavame alebo získavajú fondy z hľadiska tých 2 % z umeleckej činnosti, tak to meníte na dobrovoľnú, dobrovoľný odvod a ten dobrovoľný odvod sa bude rovnať koľko? Nule, alebo ja neviem koľko. To je proste nevyčísliteľné, čiže vlastne tuná v tomto prípade kompenzácia štátu vlastne neexistuje z toho vašeho pohľadu. Ja teraz ako nehovorím, že teda tie dve percentá, že to je ideálne, samozrejme, hoci je to teda položka, ktorá, ktorá doteraz existovala. Ja sa pýtam, kde je kompenzácia štátu, aby tie fondy mohli existovať za ten druhý váš pozmeňujúci návrh, ktorý dávate.
To je všetko, ďakujem pekne.
|
122.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nikdy som si nemyslel, že v mnohom, čo pani Remišová povie, s ňou budem súhlasiť, ale takisto povedala niektoré veci, ktoré musím doplniť z hľadiska histórie, ktorú si tiež pamätám. Ja si tiež pamätám na koncentračné stredisko, ktoré bolo vytvorené na 28. poschodí v RTVS, kde boli všetci tí nepohodlní novinári, aj ten novinár, ktorý sa volal Kapusta, sústredení a pod zbraňou strážení jedného uja v takej šedej uniforme, ktorý mal zbraň pri sebe. Títo ľudia sa museli legitimovať, keď išli na záchod, títo ľudia sa museli legitimovať, keď chceli čo len tú miestnosť opustiť na pár minút. Takže toto je tiež história RTVS, pani kolegyňa, len aby sme si teda, teda porozumeli.
Samozrejme tie ostatné veci, pokiaľ ste nehovorili o politike a ja tu o tej politike vôbec nechcem hovoriť teraz, preto lebo riešime tu úplne iné záležitosti a je škoda strácať čas politikou, a hoci k tomu tá predvolebná kampaň núti, ja chápem, ale bavme sa o tom meritu veci a to s vami, čo sa týka toho financovania a dofinancovania, naozaj súhlasím a som veľmi rád, že v týchto profesných veciach môžem povedať, že sa zhodneme.
Ďakujem pekne.
|
116.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len jednu úvahu, ak dovolíte, a teraz rozmýšľam skutočne veľmi dopredu a zvažujem, zvažujem skutočne, čo poviem, aby ste ma pochopili správne. A zvažujem vôbec o tom, aby nejaká takáto suma, akákoľvek, bola v ústave. Kolegovia, keď sa ukáže behom nejakého času, kratšieho alebo dlhšieho, že tá suma je nevyhovujúca, respektíve že tá televízia, teda RTVS potrebuje inú sumu, my budeme vždy meniť ústavu? Uvedomujete si, aké to je nebezpečné dať takéto niečo do ústavy, nejaké konkrétne číslo? Čo keď sa stane, že, a doba pôjde smerom, že teda budeme potrebovať nie 17, nie 19, ale budeme potrebovať úplne iný spôsob financovania, budeme znovu meniť ústavu a povedať, že teda 21 alebo 22, alebo ja neviem, aké číslo si vymyslíme. Veď to je nezmysel takéto niečo dávať do ústavy. Tým pádom ako keby sme si zatvárali dvere z hľadiska toho ďalšieho finančného vývoja, ktorý nikto z nás nepozná. Takže prosím veľmi pekne, aby sme boli opatrní, ja s tým absolútne nesúhlasím, ani s týmto ústavným návrhom, jednoducho si zatvárame dvere sami sebe, respektíve zatvárame dvere tej, televízii zatvárame dvere, verejnoprávnej.
Prosím vás pekne, toto keby ste zvážili pri tom, ako budete rozmýšľať, ako budete hlasovať v rámci tohto ústavného zákonu. Ja určite zaňho hlasovať nebudem. Ďakujem za pozornosť.
|
110.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Aj ja sa pridávam k podpore tohto návrhu pani poslankyne Laššákovej. Takisto podporujem to, čo hovorila pani poslankyňa Kozelová, mohol by som hovoriť v tom istom, v tej istej atmosfére. To, o čom hovorila pani poslankyňa Laššáková, to by mala byť vlastne vízia riaditeľa RTVS, všetky tie záležitosti, ktoré spomínala aj ohľadne regionálnych štúdií Košice alebo Bystrice. To, hovorím, toto je, o tomto by sa dalo rozprávať nie v skrátenej forme 10 alebo 15 minút, ale o tomto by mohla byť vlastne konferencia. Čo všetko by tá televízia mala robiť a nerobí, respektíve aké predstavy sú o verejnej službe, čo tá verejná služba stojí a koľko peňazí na základe toho, čo stojí, keďže niečo od nej chceme, by potrebovala. To je asi to najdôležitejšie, o ktorom by, ale hovorím, to tuná my nevyriešime, to by mala byť špeciálna konferencia, ktorá by hovorila o verejnoprávnosti, na čo narazila pani ministerka kultúry v tejto chvíli a čo my vlastne ideme len podporiť nejakou sumou peňazí a, povedzme si otvorene, že mierne strieľame od boku. Preto, lebo nevieme, či to bude dostačujúce ani v tejto forme, ale ja o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení, do ktorého sa prihlásim, kde teda si trošku ako môžeme zafilozofovať o tom, čo vlastne, čo je to tá verejná služba, čo od nej chceme a čo teda by sme chceli, aby tá televízia spĺňala.
Ďakujem pozornosť, ďakujem za pozornosť, podporujem to, čo, samozrejme, obidve panie poslankyne a hlavne teda pani poslankyňa Laššáková hovorila.
|
8.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa chcem poďakovať pánovi Suskovi a hlavne sa mu chcem poďakovať za jednu stať, ktorá ma zaujala, a to je ten problém informácie a dezinformácie, o ktorom by sme sa v tomto parlamente naozaj mali baviť, lebo toto je tu pôda presne, aby sme si isté veci pomenovali. Dnes v období cenzúry a samocenzúry, keď chcete, často my nevieme rozoznať, čo je informácia a čo je dezinformácia, respektíve informácia má často takú istú silu ako dezinformácia a opačne. Toto by sme si mali teda pomenovať, o tomto by sme sa mali baviť. Tu by sme sa mali baviť aj o tom, prečo tie mainstreamové médiá strácajú na svojej dôveryhodnosti a toto je, presne toto je pôda parlamentu, aby sme sa o týchto veciach bavili, lebo žijeme, hovorím ešte raz, žijeme v čase cenzúry.
Jediným liekom na toto obdobie a na toto všetko je zrušiť tie podiel anonymity, ktoré, ktorý sa, s ktorým sa stretávame skoro každý deň, hlavne teda ako v tom internetovom svete, zrušiť anonymitu na informácie a na dezinformácie a hlavne pomenovať v tomto prípade zodpovednosť. Aj za jedno, aj za druhé. To je to najdôležitejšie a myslím si, že keby sme toto nejakým spôsobom vedeli riešiť a boli ochotní sa o tomto probléme baviť, predišli by sme mnohým problémom, s ktorými sa stretávame každý deň a dokonca aj v tomto parlamente, keď často dezinformácie sú kladené ako informácie, na tú istú úroveň informácie ako dezinformácie.
Čiže ešte raz, pán kolega Boris, ďakujem ti veľmi pekne.
|
57.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér, ja sa ospravedlňujem, že budem rozprávať podobným spôsobom, ako som rozprával v tej prvej faktickej poznámke, ale vy ma k tomu stále provokujete, preto lebo aj teraz ste si položili prvú otázku a pýtali ste sa sám seba, vašich priateľov vo vláde, prečo ste vlastne tu. No, vy tu nie ste preto, lebo zlyhal parlament, ako ste to potom povedali v tom pokračovaní. Vy tu nie ste preto, že zlyhali predchádzajúce vlády. Vy ste tu preto, že zlyhali konkré... že zlyhala konkrétna vláda, keď chcete vlády, konkrétni premiéri, konkrétni ministri, konkrétni ľudia, ktorí sú zodpovední za mnohé svinstvá. Ale oni sú zodpovední aj za to, že ste tu. Preto vy ste tu, preto my sa teraz v tejto chvíli bavíme, preto lebo keby ste tu vy neboli, ten rozvrat tohto štátu bude pokračovať šialeným spôsobom a vy to veľmi dobre viete, pán premiér. Ja som o tom presvedčený. Takisto ako to vedia vaši kolegovia vo vláde, vaši ministri, všetci to viete veľmi dobre. Prečo kladiete tieto otázky, ktoré sú podľa môjho názoru, nehnevajte sa, že to poviem, z vašej strany neúprimné? Vy veľmi dobre viete, čo je vašou úlohou, prečo ste tu, koho zastupujete a akým spôsobom sa máte správať do konca volieb. Prečo sa pýtate, že neviete, prečo ste tu? Tomuto ozaj nerozumiem.
|
31.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo hovoril pán predseda Fico, by som chcel tiež povedať jednu vec.
Pán premiér, vy tu z nejakého dôvodu sedíte. Vy tu nesedíte len tak. Vy tu sedíte z toho dôvodu, že pred vami boli nejaký Matovič, Naď, nejaká Remišová, nejakí iní, ktorí sú zodpovední za tento marazmus, o ktorom vy hovoríte v programovom vyhlásení vlády a ktorého sa dotkol aj pán predseda Fico. Vy nemôžete sa tváriť, že ste spadli z neba, že teda chcete riešiť teraz čosi, čo sa tuná neriešilo ix rokov, tri a pol. Vy ste tu predsa z tohto dôvodu, že naozaj táto vláda, ktorá bola pred vami, bola najhoršou v histórii Slovenska a to ešte bude mať pokračovanie v tom ďalšom volebnom období, keď vyjdú najavo neuveriteľné veci, neuveriteľné veci politických podvodníkov, ktorí sú za to zodpovední. Vy tu kvôli tomu sedíte, že to oni takto domrvili. Toho ste sa ani raz nedotkli. O tom hovoril pán predseda Fico, o tom hovorí, každý z nás o tom bude hovoriť, preto lebo...
Viete, paradoxná bola debata u nás na výbore pre kultúru a médiá, my sme, ja som mal pocit, že v tejto snemovni sedí 150 opozičných poslancov. My sme všetci kritizovali bývalú ministerku kultúry a najviac ju kritizovali práve tí poslanci, ktorí boli v opozícii, no veď toto, ako veď, toto skutočne ako, toto je cirkus alebo čo sa to tuná deje? Vy ste tu skutočne preto, aby ste zosumari... zosumarilo... zosumarizovali všetko to, čo sa tuná zlého spravilo, čo by ste chceli vylepšiť, akým spôsobom to chcete spraviť a hľadať pre to u nás nejakú teda podporu, preto lebo naozaj každý rezort je v koncoch. Vy ste to sám, pán premiér, ako tuná bolo povedané, niekoľkokrát skonštatovali, že ste v hroznej situácii, v hroznej. A v každom rezorte. Ten každý rezort kríva nie na jednu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
36.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Monika, všetko, čo si povedala o tej televízii, o jej vývoji, alebo teda skoro všetko, s tým, samozrejme, sa dá súhlasiť, hej, aj s tou situáciou, ktorá v tej RTVS je, samozrejme áno. My sa ale teraz nebavme o tej RTVS, či sme s ňou spokojní, alebo s ňou spokojní nie sme, tá situácia v RTVS je v súčasnosti taká, aká je. Zrušením koncesionárskych poplatkov televízia prišla o nejakých 76 miliónov zhruba, ale to nie je všetko. Vy všetci tí, ktorí ste hlasovali, vy ste vlastne tú RTVS zničili doslova a do písmena. Spravili ste jedným kliknutím z verejnoprávnej televízie štátnu a teraz neviete, ako z toho von. To je ten problém aj tohto zákona. Tu si nikto neuvedomuje napríklad aj to, že tie koncesionárske poplatky ako trošku, ako aj dopĺňali finančne tie tri fondy, ktoré ste sa stále snažili zrušiť. To je ten literárny, výtvarný a hudobný. Z televízie z hľadiska fondovej činnosti, fondového zákona išlo, išlo na podporu týchto fondov zhruba 800-tisíc, cca, na všetky, hej? Bola taká dohoda, že tá televízia to platila z koncesionárskych poplatkov. Ja sa pýtam, z čoho to tá televízia bude platiť teraz, keď to v zákone stále platí. Ale toto vy vôbec neriešite. Toto je pre vás šumifuk. Tu vás jeden Sulík zo SaS-ky vydieral, proste ste chceli rozpočet, tak ste sa obetovali, zrušili ste koncesionárske poplatky, tým nám vznikla grča peňazí, 76 miliónov, ktorú neviete, ako máte nahradiť. Toto, čo tuná navrhujete, môže byť a nemusí, to vám nezaručí žiadna vláda, že to tak bude. A keď to tak nebude, čo budete robiť? Budete sa súdiť s vládou?
Proste vy ste tú televíziu zničili, to si treba povedať a okrem toho toto, čo tuná dávate, nejaké zníženie kontroly, práve naopak, bavme sa o štátnej televízii a keď je to štátna televízia, o to musí byť tá kontrola v tej televízii silnejšia. O tomto sa bavme, nie o tom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
47.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
No, dámy a páni, v prvom rade je mi veľmi ľúto, že k tomuto problému nevystúpila, nevystúpila žiadna pani poslankyňa ani pani poslankyňa Laššáková, ani poslankyňa Vaľová preto, lebo o čo viac k tomuto problému nevystúpili, o to viac o tomto probléme hovorili mimo výbor spolu so mnou, preto som to takto predložil a boli to hlavne veci, ktoré sa týkali ich, keď som hovoril o šikanovaní. A hovorím, škoda, že sa im nepodarilo vystúpiť, lebo iste by mnoho vecí boli objasnili.
Ja som veľmi rád, že vystúpil pán poslanec Taraba. To, čo povedal, je absolútne pravda a to je podstata celého problému, ktorý na tom výbore je.
Totižto, pán kolega, pán predseda výboru, viete, my sme chceli takýmto spôsobom v prvom rade poukázať na vašu absolútnu nevyzretosť, na vašu absolútnu nevzdelanosť a nekompetentnosť. Vy ste proste nie dostatočne vyzretý, aby ste takúto funkciu mohli vykonávať. To je pravda. Možno po dvoch rokoch, po troch, po štyroch budete iný, ale vy naozaj do dnešného dňa nepoznáte rokovací poriadok, lebo vlastne ani neviete, akým spôsobom má reagovať faktická poznámka na to, čo sa v tom výbore povie. Keď som sa vás naposledy pýtal, že podľa čoho vyvolávate ľudí, aby nejakým spôsobom reagovali na to, na predrečníka, tak ste povedali, že podľa abecedy. No a v tej chvíli som, už som sa nepýtal viacej, lebo to je, to je skutočne, to už, to už nemá komentár. To odôvodnenie je síce veľmi krátke a to odôvodnenie je možno niekoľkoslovné, len v tých niekoľkých slovách je obsiahnutá absolútna hutnosť toho zdôvodnenia, absolútny zmätok, ktorý vy robíte na tom výbore. Aký to rozdiel, keď pani podpredsedkyňa vedie ten výbor, aký to rozdiel, keď ho vediete vy. Je to často čosi, za čo sa my všetci ostatní musíme hanbiť. Nie politicky, ale ľudsky. Pretože naozaj manipulujete ten výbor, zneužívate ten výbor, hovoríte o veciach, ktoré na ten výbor vôbec nepatria a zneužívate právomoc predsedu výboru. Niekoľkokrát ste to dokázali, a preto toto zdôvodnené takýmto spôsobom, a mohol by som o tom hovoriť strašne dlho, ale je mi to za vás trápne, pán predseda. Preto vám hovorím, je mi to naozaj trápne a vôbec že sa o tom takýmto spôsobom bavíme. A naozaj nechcem byť osobný, ale ste totálne nevyzretý a niekoľkokrát ste to dokázali, aby ste mohli takúto funkciu vykonávať.
To je všetko a vôbec nemám ani ďalej chuť o tom hovoriť.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ešte malý dovetok, pán predseda, ak dovolíte, hlasovanie o tomto probléme by som si dovolil navrhnúť na sedemnástu.
Ďakujem za pozornosť.
|
39.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dámy a páni, v mene opozičných poslancov vo výbore pripadla mi taká nevďačná úloha, aby som predložil návrh na odvolanie pána predsedu výboru. Mám na mysli ale opozičných poslancov tých, ktorí boli opozičnými poslancami po riadnych voľbách, nie iných opozičných poslancov, preto lebo v súčasnosti tá situácia vyzerá asi tak, že máme samých opozičných poslancov. A za tieho onieho nemôžeme nájsť niekoho, kto je ten koaličný poslanec zodpovedný za to všetko, čo sa tu tie tri roky dialo. To je problém.
Takže v mene tých všetkých opozičných poslancov povolebných, dovoľte, aby som prečítal alebo teda zdôvodnil návrh na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu výboru pre kultúru a médiá pána Kristiána Čekovského z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Je mi to veľmi nepríjemné. V podstate táto situácia je neštandardná a som presvedčený na 70 %, že pán Kristián Čekovský aj tak nebude odvolaný. Ale treba tu isté veci povedať, aj tie ktoré boli pomenované na výbore.
Čiže poslanec Kristián Čekovský podľa našeho názoru, tých predkladateľov, ktorých tuná reprezentujem, nespĺňa základné odborné, ani osobnostné predpoklady pre výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Ďalšou pravdou je, že do dnešného dňa neovláda alebo predstiera, že neovláda rokovací poriadok. A na základe toho zneužíva právomoci funkcie predsedu výboru. Prišlo k šikanovaniu poslankýň. To šikanovanie poslankýň malo za následok nie príjemné rozpravy a debaty, ktoré na tom výbore boli. Išlo tam o dokazovanie, resp. nedokazovanie dochádzky napríklad poslankýň, ktoré boli aj v dvoch výboroch. Preto museli ten čas nejakým spôsobom deliť, čo nebola ich vina.
No a v neposlednej rade ani z hľadiska výsledku posledných volieb post predsedu výboru už nezodpovedá výsledkom volieb, pretože pán poslanec už nie je vlastne členom OĽANO, ktorá ho na tento post nominovala. Je členom platformy, ktorá ako sa vyhraňuje voči tejto domovskej strane. No a podľa nepísaných pravidiel, aj nejakej slušnosti tohto parlamentu sa tohto postu mal pán poslanec vzdať sám. Toľko v krátkosti. Veľmi jednoducho všetko to, čo sa na tom výbore udialo, o čom teda môžu aj ostatní svedkovia podať dokument, ak by mali záujem.
Ďakujem pekne.
|
181.
Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Pani Kozelová, všetko, čo je, pani poslankyňa Kozelová, všetko, čo je v parlamente, je spolitizované preto, lebo je to v parlamente, ale to ešte neznamená, že by v tom parlamente takýmto spôsobom nemohli byť, v spolitizovanom parlamente nemohli byť aj autority plne rešpektované vo verejnosti. A okrem toho, keď ich parlament potvrdí, majú svoju autoritu. Môžete na parlament nadávať akokoľvek, ten parlament a tí ľudia, ktorí boli zvolení v parlamente, majú svoju autoritu, hej.
Pán Potocký, máte pravdu, ale to je práve to, čo vy hovoríte, že teda áno, treba si povedať, čo od tej televízii chceme, a potom to financujeme. Len ja hovorím stále, že toto je opačne. A keď hovorím o tých koncesionárskych poplatkoch, opať... opäť tam narazíme preto, lebo to je v súčasnosti tuším 74 mil., ak sa nemýlim, hej. No a viete, je nejaké, sú nejaké vo verejnosti nejaké demonštrácie za zrušenie koncesionárskych poplatkov? Ak by boli, by som to chápal, ale v tejto chvíli nie sú, preto hovorím, že je to vytvorený umelý problém v tejto chvíli, ktorý neexistuje.
No a, pán Čekovský, vy ste hovorili o pani riaditeľke Zemkovej. Tak ten fakt je taký, že to všetko, čo išlo na Ústavný súd, lebo to bolo na Ústavnom súde, Ústavný súd potvrdil legitimitu odvolania pani Zemkovej, pani generálnej riaditeľky Zemkovej. A my sme sa nerozišli v zlom. Ale to vy nemôžete vedieť, lebo vy ste sa tuším vtedy práve narodili, hej.
Takže chcem vám len povedať jednu vec a nechcem hovoriť o tých ďalších veciach a o tých vzťahových veciach v RTVS. Ja naozaj, čo sa týka mojej osoby, ja som strašne, ako je pre mňa je strašne dôležité, aby tá televízia a rozhlas existovali a aby neboli zničené. A toto všetko, čo hovorím teraz, je len z toho dôvodu, že sa bojím, že touto vašou reformou by RTVS bola úplne zničená, lebo nemáte vyriešené financovanie v prvom rade. To je to najdôležitejšie pre mňa.
A tie ostatné veci až potom, v tejto chvíli nie sú podstatné.
|
171.
Príjemný, dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť maximálne stručný a vecný v rámci prvého čítania a budem hovoriť možno okrajovo o tom, čo je predmetom v rámci konkrétnych paragrafov tohto zákona, a budem hovoriť o tomto zákone ako o téme, ktorá je predkladaná do tohto parlamentu.
V prvom rade si myslím, že je to dosť nešťastné, že takýto návrh zákona predkladá poslanec Národnej rady, preto, lebo myslím si úplne úprimne, že v rámci tej situácie, v akej je vláda, v akej sú niektorí ministri, by ministerstvo kultúry ani tento návrh zákona vlastne predkladať nemohlo vzhľadom na to, že tento zákon ovplyvňuje vyslovene pozíciu a celý mediálny priestor v rámci duálneho vysielania, v ktorom tá RTVS hrá veľmi dôležitú rolu.
Čiže neviem, nechcem nikoho upodozrievať, ale keďže ministerstvo kultúry zrejme nemalo odvahu predložiť takýto návrh zákona z týchto dôvodov, tak tento zákon, ktorý je z dielne ministerstva kultúry, ako teda aj to podotkol pán predkladateľ, predkladá pán poslanec, aby sa vlastne vyhol tej kritike rezortnej, či teda by sme sa dostali do situácie zvažovania, či vôbec takýto návrh zákona môže osem mesiacov pred voľbami v rámci tej situácie, v ktorej je vláda a jednotliví ministri, byť predložený. Ja osobne si myslím, že nie.
Samotný ten návrh zákona, mne sa tuná pletú dve veci. Ja si myslím, že aj ten návrh zákona vrátený prezidentkou, kde budeme hovoriť o koncesionárskych poplatkoch, kde tie koncesionárske poplatky alebo teda zrušíme, alebo nezrušíme. Keď ich zrušíme, musíme si otvorene povedať, že ideme vyrobiť štátnu televíziu. To je čestné. Bez koncesionárskych poplatkov musíme si definovať, čo od tej štátnej, aj to sa dá, to nie je ako nič, čo by sa nedalo spraviť, ale musíme si to definovať, že už ideme vyrobiť štátnu televíziu. Ale to v tejto chvíli nie je podstatné, preto, lebo o tomto sa iste budeme baviť pri predložení, teda pri tom návrhu zákona, ktorý nám vrátila pani prezidentka.
Ja osobne si myslím, že dnes sme v situácii, a nielen my, aj iné krajiny, kde by sme si v prvom rade vzhľadom na to, čo všetko sa v tom mediálnom priestore deje, mali povedať, že čo od tej RTVS my vlastne chceme, ako ju zaplatíme, a potom na základe toho, na čom sa dohodneme, predložiť návrh zákona se vším všudy.
Ale my to robíme presne opačne. My, teda pán predkladateľ, hej, čo teda my počúvame, pán predkladateľ predložil návrh zákona, kde je podrobne všetko napísané ohľade rád vrátane etickej rady, vrátane toho, ako sa táto rada súčasná bude meniť z tých deviatich členov na pätnásť, ako sa bude meniť voľba riaditeľa, ktorá je v tejto chvíli podľa pána predkladateľa prekonaná, a teda je najvyšší čas, aby sa televízia odpolitizovala. Lenže viete, kedy sa opäť zaviedla táto voľba? Ten, ten riaditeľ sa nevolil v pléne, táto voľba sa v roku 2006 za, za vlády riaditeľ... za vlády pani premiérky Radičovej, vtedy sa vlastne dostala táto, táto voľba generálneho riaditeľa do parlamentu. Tak to si treba vlastne toto všetko uvedomiť, že ako už tu všetko bolo, už tu všetko naozaj bolo.
Myslím si, že nemusíme sa ani pozerať ani na to, ako je to v Španielsku, ako je to niekde v inej, v inom, hovorím o tom Španielsku preto, lebo pán predkladateľ spomenul Španielsko, ani ako je to v Nemecku, ani ako je to v iných krajinách, dokonca ani v Česku, preto, lebo tam ten mediálny trh, samozrejme, je dvakrát taký väčší koncesionársky ako na Slovensku. Mali by sme na základe tých skúseností, ktoré máme my, a tu už naozaj bolo všetko aj v rámci rád, aj v rámci voľby, aj v rámci generálneho riaditeľa, my máme bohaté skúsenosti a môžeme porovnávať, čo bolo výhodnejšie z hľadiska histórie tej toľko skúšanej televízie a rozhlasu, ktoré prešli naozaj jedným neuveriteľným obdobím, a je veľkým šťastím, že tieto inštitúcie, aj rozhlas, aj televízia, hoc doráňané, hoc doráňané, hovorím to ešte raz, ešte vlastne existujú, že sa ich nepodarilo privatizovať, že ten, že ten, proste tá programová ponuka, a hovorím, nebavme sa v tejto chvíli o programe RTVS, iste, s tým programom mnohí budeme nespokojní, mnohí budeme mať obrovské výhrady, nebavme sa ani o organizačnej štruktúre, bavme sa, úplne sme na začiatku a bavme sa o tom, čo od tej RTVS chceme.
Práve naopak, ja si myslím, že v tejto chvíli vôbec netreba predkladať žiadny návrh zákona, treba vyvolať opäť jednu celospoločenskú diskusiu v rámci aj okrúhlych stolov, či už v rozhlase, alebo v televízii, a opäť zistiť a uzrejmiť si, ako chceme tú televíziu budovať organizačne a hlavne ako ju chceme zaplatiť, ako ju chceme budovať, čo od nej chceme, na základe toho zistíme istý finančný prísun, resp. isté financie, ktoré tá televízia a rozhlas potrebujú na svoju existenciu, a na základe toho vyrobíme zákon a to už potom, či tá voľba bude riaditeľa v parlamente, alebo v rade, to v tejto chvíli už je naozaj nepodstatné, lebo budeme mať organizačnú štruktúru tohto molochu, ktorý akoby mal prejsť istou, istou reformou.
A treba si v prvom rade ako vyhodnotiť, keď sa budeme baviť o RTVS, či splnili očakávania, či sa splnilo očakávanie spojením rozhlasu a televízie. O tom sa treba baviť. To je dôležité. Lenže toto ten zákon nerieši, hej.
Ten zákon proste mení sa deväť členov na pätnásť, hovoríme o tom, že, hovoríme o tom, kto všetko by tam mali, mali byť členom tej rady, viete, a mne to pripadá ako voľba generálneho riaditeľa Národného divadla onehdá, keď bola ako vytvorená úplne alibisticky komisia, ktorá mala túto voľbu generálneho riaditeľa potvrdiť, a v tej komisii bolo skutočne všetko, nechcem teda nič zhadzovať, ale od riaditeľa hasičov, po, po, po, ja neviem, aké inštitúcie, ktoré s tou, s tým, ktoré s tým divadlom nemali nič spoločného. A tak to aj vyzerá. Generálnym riaditeľom sa stali často ľudia, ktorí tam boli na chvíľu, a potom ich proste odvolali a išli preč. Lenže pamätá si niekto, pamätá si niekto, kto bol členom výberovej komisie, ktorá volí generálneho riaditeľa? No nepamätá. Ani to nie je podstatné. Hej?
Niečo podobného sa deje tuná, ja to tak čítam, tak keď som si prebehol tento návrh zákona, toto všetko sa udeje v rámci tej veľkej komisie 15-člennej, ktorá bude teda šéfovať okrem iných podkomisií, alebo teda komisií ďalších dvoch tejto televízii. No, to, že tam bude nejaký predstaviteľ Slovenskej akadémie vied, to je všetko fajn, ako klobúk dole, samozrejme, len ja sa pýtam, čo predstaviteľ Slovenskej akadémie vied má spoločného s RTVS. Prečo tam potom nie je zástupca, ja neviem, Jednoty dôchodcov, prečo tam nie je zástupca iných spoločenských organizácií, načítali by sme ich istotne veľmi veľa. Prečo práve tieto inštitúcie, ktoré s tou televíziou častokrát nemajú nič spoločného? Zástupca novinárov. Ktorých? Ako budeme, ako budeme hovoriť, že teda ktorej novinárskej obce? Aký, dohodnú sa novinári na svojom jednom zástupcovi? Kto ho akým spôsobom určí, že ty si ten pravý? Hej. A okrem toho, ako toto všetko bude, keď vlastne my ani povolanie novinára nemáme definované nikde zatiaľ, a už sa o to snažíme teda poriadne dlho.
Toto sú veci, ktoré sú neriešené, toto sú veci, ktoré prídu len, ktoré prinesú len isté konflikty do celého tohto boja o RTVS. Ale hovorím, ja chcem byť vecný.
Nehovorme, lebo stále každý hovorí: „A spolitizovaná RTVS...“ Prosím vás pekne, komu tá spolitizovaná, tzv. spolitizovaná RTVS niekedy pomohla? Práve naopak. Veď proste tí ľudia nie sú hlúpi, a keď vidia, že niečo im nasilu imputujete, tak sa práve naopak postavia proti tomu. Nikomu nikdy nepomohla, kto chcel RTVS zneužiť. Práve naopak, postavila sa proti nemu.
Toto nie je cesta a toto nie sú ani argumenty, preto ja budem všetko robiť preto, hovorím to úplne úprimne, aby tento návrh zákona neprešiel. Preto, lebo si myslím, že začali sme zle, začali sme zle. Mali sme si najskôr pomenovať to, čo som povedal na začiatku, čo od tej RTVS chceme, na základe toho vytvoriť istý organizačný systém znovu, porovnať to, čo je, to, čo bude, resp. to, čo by sme chceli, s čím máme skúsenosti, vymyslieť financovanie, preto, lebo to financovanie RTVS, nakoniec pán predseda výboru to povedal úplne jasne v tom svojom príhovore, to nie je vymyslené.
Do dnešného dňa my nevieme, akým spôsobom tá RTVS bude financovaná. A to keď vy hovoríte, že by to malo byť nejakou stálou čiastkou, hovorím o tom financovaní, ktorá mala byť zo zákona, no, kolegovia, nebude to tak. Preto, lebo keby to tak náhodou bola napísané, nič nezaväzuje akúkoľvek vládu, aby to takýmto spôsobom aj dodržala. Už to tu raz bolo. Starší si budú pamätať, že v kultúre existoval, existovala akýsi fond Pro Slovakia a do tej Pro Slovakie malo ísť jedno percento z rozpočtu do kultúry... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
172.
Pán poslanec, posledná veta.
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
173.
Posledná veta je asi taká, ospravedlňujem sa, posledná veta je taká, že bolo to v zákone, žiadna vláda to nedodržala a nikto tú vládu za to, že to nedodržala, neodsúdil a neišla si sadnúť za porušenie zákona. A takto to bude aj s RTVS (povedané so smiechom), ak takéto niečo prijmeme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
96.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, keby ste boli taký láskavý, mohli by ste mi vysvetliť, prečo jednak aj z vašej strany, z vašich úst to teraz čiastočne zaznelo, ale aj z úst vašich kolegov, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska toho tzv. populizmu, prečo dávate na jednu rovinu koncesionárske poplatky, resp. zrušenie koncesionárskych poplatkov a obedy zadarmo. Už vôbec to, a teraz z toho hľadiska populistického akože, hovoríte o tom mnohí. Hej, vy ste to spomenuli, pán kolega, teraz tiež, keď ste hovorili o obedoch zadarmo. A vôbec to slovo populistický, mne to, viete, mne to nejako nesedí. Populistický, per popolo, to znamená pre ľudí, hej, to všetci vieme. A keď je niečo populistické, prečo by to malo byť zlé? Keď je niečo falošne populistické, by to malo byť zlé, ale toto sa z vašich úst neobjavuje takýmto spôsobom ani mnohých iných. Proste ak je niečo per popolo, tak je to pre ľudí. A od toho sme tu predsa všetci a od toho pre tých ľudí, per popolo, a populisticky prijímame akýkoľvek zákon potom. Hej, čiže nemá to elementárnu logiku, to, čo hovoríte, a to slovo populistický teba vysvetliť iným spôsobom a určite nie takýmto.
Ale hovorím, zaujíma ma najviac, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska zdôvodnenia, takéhoto zdôvodnenia, falošného zdôvodnenia, koncesionárske poplatky s obedami zadarmo. Nemá to nič spoločného, ani ten dôvod, ani ten cieľ nie je ten istý. Takže poprosím o vysvetlenie.
|
30.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dve poznámky k tomu, čo hovoril pán predseda Fico. Prvá poznámka o referende, ak dovolíte. Vy ste zrušili referendum dva dni po referende, napľuli ste občanom Slovenskej republiky do tváre úplne jednoznačne, každý to tak vníma a vy ste vôbec nerozmýšľali nad tým, že by ste to referendum napríklad mohli zmeniť, ako je to v iných demokratických krajinách. Referendum je napríklad povinné v demokratických krajinách, ako je, ja neviem, Belgicko alebo Austrália. Vôbec ste o tom nehovorili. Alebo prečo ste nerozmýšľali o zmenení kvóra napríklad. Predstavte si, že by kvórum neexistovalo a že by 25-30 percent ľudí podľa týchto informácií rozhodlo o tom, rozhodlo o referendovej otázke. Tí iní ľudia by museli do toho referenda ísť už len kvôli tomu, z hľadiska obsahu toho referenda, aby sa dostali do protirečenia s tými ľuďmi, ktorí toto referendum hodnotili kladne.
Prvá poznámka. Čiže vy ste na týmto vôbec nerozmýšľali. Vám to referendum jednoducho nevyhovuje, preto ste ho zarezali a zarezali ste tak aj občanov Slovenskej republiky v tomto zmysle.
Druhá poznámka. No prečo ten 30. september. Prečo ho vy tak preferujete? No preto, lebo máte rozbehnutú volebnú kampaň už dnes. Ešte, samozrejme, musia byť v kinách, v distribúcii, do distribúcií kín v sieti napríklad filmy, vražda novinára, ktorý máte pripravený, ktorý má premiéru v marci. Toto všetko treba realizovať. Preto ten 30. september, lebo ešte vy ste nedokonali toto svinstvo, čo ste urobili na Slovenskej republike a občanoch Slovenskej republiky.
|
52.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len sa vrátim k tomu začiatku, o ktorom hovoril môj kolega, keď traja ústavní činitelia povedali unisono nie referendu, premiér, prezidentka, predseda parlamentu.
No ono toto, dámy a páni, nie je prvý raz a mňa to napadlo v súvislosti s tým, s tými novými ľuďmi, ako je teda Mikuláš Dzurinda, ktorý sa chce vrátiť do politiky, on bol ten, ktorý prvý povedal po jednom takomto zmarenom referende tú povestnú vetu, ktorú teda si veľmi pamätám: „Ďakujem vám za aktívnu neúčasť.“ Ďakujem vám, voliči, za aktívnu neúčasť, keď takisto to referendum nesplnilo svoj účel v podstate preto, lebo sa ho zúčastnilo pod 50 % ľudí. Tuná prvý raz zaznelo to, že to referendum sa dá takýmto spôsobom zmariť. Dovtedy to nikoho nenapadlo. A vy teraz ste vlastne pokračovatelia tejto dzurindovskej éry v tom najhoršom slova zmysle, keď tiež ako tie zmarené referendá... Však koľko ich bolo? Osem zmarených? Osem, nie? Jedno z tých deviatich bolo úspešné. Toto všetko, tam sú niekde korene. A toto sú ľudia, ktorí sa v súčasnosti chcú vrátiť do slovenskej politiky. A hovorím to len preto, aby sme si všetci uvedomili, že toto tu už raz bolo. A toto je návrat vlastne týchto starých skúsených harcovníkov, ktorí si myslia, že ľudia zabudli. No nezabudli. Ďakujem vám za aktívnu neúčasť. Ešte raz to hovorím, Mikuláš Dzurinda, autor, rok by som si musel spomenúť niekde.
No a hovoril si o tých fašistoch. No, ja si myslím, že o tých novodobých fašistoch ešte budeme veľmi veľa počuť v rámci tohoto, tohto chcenia novodobého rozdelenia sveta.
Ďakujem za pozornosť.
|
36.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám len jednu jedinú otázku, viete, po týchto všetkých slovách, ktoré tuná padli.
Vážená, milá sektárska koalícia, čo treba ešte spraviť, aby ste už konečne išli do čerta? Čo treba spraviť? Ľudia vás nechcú. V referende vám to dali úplne jasne najavo, aby ste išli konečne do preč. Prezidentka vás nechce, čo je čo povedať, lebo jej vadíte, a už sa vám vyhráža ja neviem čím všetkým, aby ste už konečne išli preč. Vaši vlastní voliči vás nechcú, ktorí vám to úplne jasne dali najavo a dávajú najavo stále.
Čo ešte treba spraviť, aby ste išli do čerta? Vy naozaj si myslíte, že tu budete na veky vekov amen, skutočne? A že v tých ďalších voľbách tuná ešte zohráte nejakú rolu? No nezohráte. Pokiaľ tie voľby prebehnú normálne, tak nezohráte. Nemáte ako po tých všetkých prúseroch, ktoré ste tu napáchali.
Ďalšia vec je, čo ešte chcete všetko pokaziť. Načo vám je ten september? Čo ešte chcete urobiť, aby ste skutočne dokonali toto vaše dielo ničenia Slovenska? Skutočne vám to ešte nestačilo? Naozaj vás treba nakopať?
|
117.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, na začiatok asi ste chceli povedať, že vrátiť predkladateľovi na prepracovanie, lebo povedali ste, že na prerokovanie, hej. Pozrite si záznam, ste sa asi pomýlili, ale hovorím, ak teda predseda splní to, čo povedal, tak by to malo byť jedno, samozrejme. Ja by som sa vrátil k tým veciam, čo ste hovorili o tom svojom kolegovi, ktorý sa vám vyhrážal. Povedzte nám meno toho hajzlíka, veď ako treba jednoducho týchto ľudí ukázať na nich prstom, lebo tých hajzlíkov je tuná veľa. Tak treba jednoducho na nich ukázať prstom, aby ich bolo menej. Pokiaľ ho budete tajiť, tak sa k ničomu nedopracujeme a nikde sa nepohneme. Treba naňho ukázať prstom preto, lebo to sú naozaj bezcharakterní hajzlíci, ktorí žijú v tomto svete, ktorí si užívajú túto atmosféru a ktorí udávajú v rámci tejto atmosfére, preto vám budú udávať o to viacej, o čo budú blížiť viacej tie kandidátske listiny, viete po tých predčasných voľbách, teda k tým predčasným voľbám, ktoré pevne verím, že budú.
No a tento zákon, o ktorom ste hovorili, ten zákon sa dá nazvať iba zákon o slobodnej cenzúre. To je všetko. Toto je zákon o slobodnej cenzúre, o ničom inom, preto lebo tá cenzúra už tuná naberá také neuveriteľné rozmery, že súdruhovia v 50. rokoch, podľa toho, čo si máme možnosť prečítať, by boli nadšení, akým spôsobom my tuná dostávame papať, napapať istých informácií, ktoré sú teda perfektne spracované a ktoré sú nám takto podkladané, len, preboha, aby sme nešírili niečo iného a nebodaj, aby sme si nemysleli niečo iného. Čiže áno, máte pravdu a preč s takýmito zákonmi.
|
99.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán doktor, pán špeciálny prokurátor, ak dovolíte, ja by som sa na to pozrel trošku ako z iného pohľadu, teraz toto všetko z pohľadu neprávnického a z pohľadu istej, ten váš problém a problém objektivity vašej profesnej dôveryhodnosti vlastne spočíva v tom, že vy ste politik. Poznáme sa dosť dlho na to, aby som mohol povedať, my sme boli politickí rivali. Vy sa na to pamätáte veľmi dobre. Sedeli ste v parlamente, potom ste boli vo vláde. Vytiahol vás doktor Čarnogurský, ak si spomínam, do politiky a odvtedy ste začali byť politikom. Presne vyhraneným politikom s presne vyhranenými názormi, s presným zafarbením. Ako vám ja ako politik môžem dôverovať, kedy ste profesne objektívny a kedy nie ste profesne zafarbeným politikom. Lebo vy ste politik a vy ste stále politik. A tu je to nebezpečie, že vám sa tie vaše politické názory zmiešavajú s tou vašou profesnosťou. A tá profesnosť je politická, pán doktor. Toho sa proste nezbavíte, to je vaša minulosť, toho sa proste nezbavíte, pre toto sú vaše činy a vaše konania, ktoré ste v rámci tej svojej politickej kariéry robili.
Vy ste predsa robili, ak sa pamätám, to tzv. referendum aj proti vzniku Slovenskej republiky pre rokom 1993. Ja som bol na druhej strane vtedy ako vy a som to vnímal veľmi citlivo. Ako ja vám, keby som sa náhodou dostal, nedajbože, do vašich rúk pre čosi, môžem dôverovať, že budete vy voči mne objektívny, keď ste boli vlastne môj, a nielen môj, politický rival. To je problém vašej funkcie, vy ste do tejto funkcie podľa môjho názoru nikdy nemali vojsť preto, lebo nech budete akokoľvek objektívny, sú ľudia, ktorí túto objektivitu jednoducho budú pociťovať inak a nie vlastnou vinou. Vašou vinou, lebo vy ste politicky zafarbený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|