131.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý je takého technického charakteru. Požiadal nás o to pán minister a my sme si teda tento pozmeňovák osvojili. A je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Lukáča, Zity Pleštinskej a Jaroslava Bašku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, je to pod tlačou 1562.
A dovoľte mi najskôr teda prečítať odôvodnenia k tým štyrom bodom, ktoré sú v tomto pozmeňováku. To spoločné odôvodnenie k bodom č. 1, 2 a 3: Na obdobie do účinnosti zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní od 1. apríla 2024 sa navrhuje zachovať terminológiu podľa účinných právnych predpisov a tým zabrániť možnej diskvalifikácii žiadateľov. Títo žiadatelia sú obce do 2 000 obyvateľov pri čerpaní dotácií zo štátneho rozpočtu a doplnkových zdrojov, a to z toho dôvodu, a to z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a bezproblémovej aplikácie ustanovení v praxi.
Dovoľte mi prečítať odôvodnenie k bodu č. 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: tiež v súvislosti s účinnosťou zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní sa upravuje odložená účinnosť ustanovení, ktoré budú zohľadňovať účinnosť novej stavebnej legislatívy.
Teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
„12. V § 7 odsek 1 znie:
„(1) Program rozvoja vyššieho územného celku je strednodobý rozvojový dokument vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie regiónu.".
A nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie:
„23. V § 11 písmeno b) znie:
„b) zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu programu rozvoja vyššieho územného celku a integrovanej územnej stratégie, pravidelne monitoruje a každoročne vyhodnocuje ich plnenie, zabezpečuje súlad s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej stratégii a s územnoplánovacou dokumentáciou,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
„25. V § 12 písm. b) sa za slová „alebo spoločného programu rozvoja obcí" vkladajú slová „a spolupracuje pri príprave integrovanej územnej stratégie územia udržateľného mestského rozvoja," a slovo „ho" sa nahrádza slovami „program rozvoja obce alebo spoločný program rozvoja obcí"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
A posledný novelizačný bod alebo posledná zmena tohto pozmeňováku bod č. 4.
4. Doterajšie body čl. I, XII, XVI, XVII, XIX, XX, XXIII a XXV nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne v článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Toľko. Ďakujem veľmi pekne.
Dúfam, že to, pán minister, pomôže.
|
166.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja chcem poďakovať aj za vaše faktické pripomienky, ktoré ste mali na moje vystúpenie. Ja len v krátkosti chcem povedať, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky deklaruje deficit 4,8 % HDP a Národná banka Slovenska hovorí o deficite iba 3,6. Tá prognóza je že 3,6 %. Čiže ten rozdiel niekde, tých 1,2 % HDP, v tom štátnom rozpočte asi je. A myslím, že tento rozdiel by bolo oveľa lepšie použiť na krytie tohto zákona, ako brať tie finančné prostriedky samosprávam. Ja som len toto chcel povedať. A táto otázka, tú by mal zodpovedať minister financií, čiže ktorá je tá prognóza, ktorý ten deficit ministerstva financií alebo Národnej banky Slovenska je správny, ten odhad toho deficitu, hej? Pretože ak ministerstvo financií to naschvál nadhodnocuje, že je 4,8 % HDP ten deficit, a v skutočnosti bude nižší, 3,6 %, tak potom tie finančné prostriedky v tom rozpočte niekde sú. To som chcel len povedať.
Ďakujem veľmi pekne.
|
158.
Ďakujem, že si mi dal teda päť ešte. Zajtra čo budú pokračovať tie dva zákony, ktoré sú, tak to je päťminútovka, hej? Čiže 9.05 keď tu budete, bude sa pokračovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto vrátenému zákonu z pohľadu samospráv. Ja rozumiem, že každý chceme dať tým rodinám, chceme dať deťom, aby športovali, aby žili lepšie, ale, prosím vás, nerobme to na úkor rozpočtov regionálnych samospráv a samospráv miest a obcí.
Chcem sa hneď na začiatku spýtať, že čo také zlé za to posledné obdobie dvoch-troch rokov samosprávy urobili, keď sú takýmto spôsobom naozaj vytrestané? A sú vytrestané naozaj vo veľmi zlých časoch. Sú potrestané za to, že pomáhali vláde zvládať pandémiu covidu? Obce robili, všetky obce, mestá robili povinné vytieranie, špajchlovanie. Vyššie územné celky sa podieľali na veľkokapacitnej vakcinácii v jednotlivých krajoch, čiže boli naozaj oporou tomuto štátu, tejto krajine. Prišla vojna na Ukrajine tento rok. Kto pomáhal najviac? Najviac zasa pomáhali samosprávy. Mestá, obce, vyššie územné celky. Riešili utečencov a tých riešia ešte stále. Dávali im náhradné ubytovanie, starali sa o to, aby boli aj ošatení, aby mali čo, aby mali čo jesť. Zasa sa ten štát, tá vláda mohla spoľahnúť na tieto samosprávy. A ideme ich trestať práve v tej dobe, keď nám narastajú ceny energií, ceny vstupných komodít pri rôznych obstarávaniach, rastie nám inflácia.
A ešte ďalšia vec, ktorá nás čaká, a nielen teda mestá a obce, ale hlavne teda vyššie územné celky, že budúci rok by sme mali začať splácať pôžičky, ktoré sme si jednak zobrali na investície a jednak tie covidové pôžičky, ktoré sme mali teda od vlády, od štátu v roku 2020. Čiže to bude ďalšie zaťaženie, ktoré musia samosprávy nejakým spôsobom toto obdobie, tento, ale hlavne budúci rok a tie ďalšie roky naozaj zvládnuť.
Narastajú nám ceny, dorábajú sa dodatky k zmluvám o diela, pretože tie stavby nemôžete nechať len tak rozostavané a nedokončené, pretože tie škody by boli oveľa horšie, ak by sa tieto stavby nedokončili, ako keby sa mali podpisovať tieto dodatky k zmluvám o dielo.
Čo musíme ešte urobiť v tomto roku a hlavne do konca budúceho roku, je predsa kofinancovanie eurofondov, ktoré musíme teda minúť do konca roku 2023, inak Slovensko zasa príde o niekoľko stoviek, možno aj miliárd, miliárd eur, ktoré budeme musieť vrátiť do Bruselu. No a, samozrejme, čo sa nás dotklo veľmi v tejto dobe, je aj vrátenie niektorých dotácií, ktoré sme dostali od vlády v minulých rokoch. Nemohli byť čerpané kvôli covidu, aj kvôli covidu sa zmenil zákon, aby tieto dotácie mohli byť dočerpané do konca tohto roku.
Spýtam sa, prečo sú tie samosprávy takýmto spôsobom trestané.
Čo chcem povedať druhú vec, jedná sa o nemalé finančné prostriedky a podľa mňa ten spôsob prerokovania cez skrátené legislatívne konanie takéhoto veľkého objemu finančných prostriedkov je zarážajúce a aj ten dialóg, či už s Úniou miest Slovenska, so samosprávnymi krajmi, s SK8, so ZMOS-om, ten dialóg tu vôbec nebol. A keď sa jedná o takéto veľké zmeny, ktoré naozaj postihnú nielen osem krajov, ale tých dvetisíc, viac ako 2 900 miest a obcí, tento dialóg by mal trvať dlhšie, mali by sa dať nejaké kompenzačné opatrenia a veľa-veľa ďalších vecí. Tento spôsob prerokovania nie je správny, nebol korektný a takto v skrátenom legislatívnom konaní schváliť takýto zákon, ktorý má takýto dopad na samosprávu, či už regionálnu, ale aj miestnu, nie je korektný a je to, takto je to veľmi ťažké a podľa mňa tým pádom sa aj môžu niektoré tie samosprávy cítiť, že na jednej strane teda pomáhali pri tom covide, pri tej Ukrajine, ale na druhej strane im tie samosprávy, teda vláde nestoja za to, aby viedli aspoň ten nejaký konštruktívny dialóg.
Čo to bude znamenať pre samosprávy, pre mestá a obce a pre vyššie územné celky? Bude to znamenať to, že budú mať, a hlavne vyššie územné celky, problém zostaviť vyrovnaný bežný rozpočet. Nehovorím o kapitálových výdavkoch a tak ďalej, ale bude veľký problém zostaviť bežný rozpočet, ktorý teda musí byť plusový, teda minimálne vyrovnaný, a toto bude naozaj veľký problém. Budú musieť byť obmedzené niektoré služby v rámci tých kompetencií, ktoré mestá a obce majú aj samosprávne kraje. Je pekné, že mestá a obce majú svoje miestne dane, poplatky, ktoré môžu zvyšovať, čiže tie financie, ktoré tá rodina dostane do jedného vačku, potom z druhého vačku tie finančné prostriedky musí vydať na zvýšených daniach, poplatkoch jednotlivým mestám, mestám a obciam. A keďže to majú teda dostať do rodiny, ale budú potrestaní, samozrejme, aj dôchodcovia a iné, iní, ktorí nemajú, nemajú deti vo svojej rodine, a tí budú musieť platiť tieto zvýšené miestne dane a poplatky.
Čo to urobí napríklad v rozpočte Trenčianskej župy? Tak na tento rok je ten odhad mínus 3,1 milióna eur, to, čo má teda platiť od 1. júla, a budúci rok to má byť niekde od mínus 15 až do mínus 20 miliónov eur. To je, to je naozaj, to sú strašne veľké, veľké čísla. A ten vyrovnaný bežný rozpočet bude naozaj veľký problém urobiť, pretože automaticky nám pôjdu aj mzdy hore, ďalšie veci, čo budeme robiť? Budeme znižovať počet autobusov pri mestskej autobusovej doprave? To môžeme urobiť. Znížime počet zariadení sociálnych služieb, ktoré máme. To hovorím stále o regionálnych kompetenciách.
Samozrejme, bude menej investícií, niektoré sa budú musieť stopnúť, niektoré sa budú musieť predĺžiť alebo odložiť na ďalšie roky. Ten modernizačný dlh, to je strašne veľký, niekoľko, niekoľko rokov u VÚC-iek určite od ich vzniku ten modernizačný dlh stále pretrváva, určite je to aj u miest, u miest aj u obcí, alebo čo budeme robiť? Budeme zvyšovať poplatky v školských internátoch, v školských jedálňach? Alebo budeme zvyšovať poplatky za umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb? Budeme zvyšovať cestovné pri mestskej autobusovej doprave alebo teda, aby sme vôbec prežili, budeme musieť brať úvery? By sme boli veľmi zlí hospodári, aby sme brali úver na to, aby sme mohli vôbec zostaviť, zostaviť bežný rozpočet.
Takže toto všetko bude čakať mestá a obce a vyššie územné celky. Aj tí ľudia, ktorí idú v súčasnosti kandidovať a sú tu noví, tak nevedia, čo činia, nevedia, do čoho idú, pretože toto všetko sa na nich nejakým spôsobom možno už na konci tohto roka, ale aj v tých ďalších rokoch zosype a budú musieť toto riešiť.
Ešte raz sa spýtam, neviem, čím si to teda samosprávy zaslúžili, že sú takto trestané za to, že pomohli štátu pri covide, pomohli štátu teraz pri vojnovom konflikte na Ukrajine, pomáhajú pri rôznych iných veciach, pri živelných pohromách, a takýmto spôsobom teda sú, spôsobom sú tie samosprávy, tým samosprávam takto poďakované.
Skúste tie peniaze z toho štátneho rozpočtu nájsť niekde inde.
Ministerstvo financií hovorí, že ten deficit je niekde teraz na 4,8 % HDP. Predikcia Národnej banky Slovenska hovorí niečo iné. Hovorí, že ten deficit by mal byť niekde v 3,6 %. Je to rozdiel 1,2 % HDP. Už tam podľa mňa je, sú skryté finančné prostriedky, ktoré má, ovláda, ktoré má štát teraz k dispozícii. Čiže z tohto rozdielu sa dá určite aj tento zákon, ktorý vzišiel z dielne ministerstva financií, o pomoci rodinám, dá sa aj z tohto financovať. Alebo potom zaveďte starý dobrý bankový odvod, ktorý tiež prinesie ďalšie finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. A myslím si, že takto a teraz v tejto dobe trestať samosprávy nie je to dobré a určite ani pred októbrovými voľbami, ktoré budú do samosprávnych krajov a do miest a obcí.
Ďakujem veľmi pekne.
|
126.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vlado, vo svojom vystúpení si sa zameral na to, čo Národná rada je, čo má znamenať pre občanov tejto krajiny, pre občanov demokratickej krajiny a že parlament je naozaj politickým kolbišťom, kde sa majú stretávať rôzne názory, majú sa tieto názory konfrontovať, vysvetľovať a je to aj o tej hodnotovej orientácii, ako si spomenul, že práve ten parlament, to ´parlé´ je teda z francúzštiny, znamená hovoriť. Hovorí aj o tej, o tých hodnotových orientáciách, ktoré majú jednotliví poslanci, a o tomto sa má rozprávať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Je, bohužiaľ, smutné to, že prvýkrát v histórii slovenského parlamentarizmu je v parlamente návrh na väzobné stíhanie poslanca, k tomu teda ešte opozičného poslanca, za to, čo hovoril o bývalých politikoch alebo súčasných politikoch, akými sú Igor Matovič, resp. bývalý prezident Andrej Kiska. To si myslím, že nepomáha tomu alebo nenasvedčuje tomu obrazu pred občanmi našej krajiny, ako má vyzerať tento parlament, akú slobodu parlamentarizmu máme mať. A ja som to hovoril aj v mojom vystúpení, že tento rok si pripomenieme 30. výročie Ústavy Slovenskej republiky a toto výročie bude tým pádom veľmi smutné, že takýmto spôsobom nedovolia opozičnému politikovi si robiť a plniť svoj poslanecký mandát v Národnej rade Slovenskej republiky.
|
144.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážení kolegovia, chcem poďakovať za vaše faktické na moje vystúpenie. Veľakrát v týchto faktických odznelo to, akým spôsobom sú využívaní v našom právnom systéme, trestno-právnom systéme práve tí univerzálni svedkovia, kajúcnici - využívaní, zneužívaní a tak - a veľakrát ste hovorili aj naozaj o tej dôveryhodnosti, o ktorej som hovoril aj ja v mojom vystúpení. Neviem, kedy znova orgány činné v trestnom konaní získajú tú dôveryhodnosť, aby im aj ľudia, občania verili, pretože bolo spomínané už viackrát, 16 rozhodnutí Ústavného súdu, že tí obvinení, ktorí boli, boli im porušené základné ľudské práva a slobody. V šestnástich prípadoch! Generálna prokuratúra sa vyjadrila veľakrát, veľakrát negatívne na tie rozhodnutia a procesy, procesné úkony orgánov činných v trestnom, v trestnom konaní a toto všetko podrýva túto dôveryhodnosť. Hovoril som aj to, že 1. septembra tohto roku si pripomenieme 30. výročie Ústavy Slovenskej republiky, a to som si nikdy nemyslel, že práve pri tomto výročí budeme hovoriť aj o dôveryhodnosti orgánov činných v trestnom, trestnom konaní. A myslím, že to je trošku, trošku na hanbu, že aj Slovenská republika smerom von vyzerá tak, ako vyzerá, a bolo spomenuté aj poslancom Ficom, že to zahraničie nám ani neverí, že nejaké takéto veci sa tu môžu, môžu diať. Predsa sme členmi Európskej únie. Tridsať rokov samostatnosti. A tak ďalej. Ja hovorím, treba z tejto cesty, kedy sa vybavujú účty medzi politikmi, medzi ľuďmi tu v tejto krajine cez orgány činné v trestnom konaní, aby sme z tejto nebezpečnej cesty čo najrýchlejšie dali spiatočku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
100.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť svoj názor na prebiehajúci bod programu, ktorým je umožnenie alebo návrh na vzatie do väzby opozičného politika Roberta Fica.
Do parlamentu, a začnem tak troška z histórie, prvýkrát som do parlamentu nastúpil v roku 2002. Bolo to počas, ako opozičný politik, a bolo to počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Počas tohto volebného obdobia vznikol v parlamente podobný prípad, preto hovorím podobný, pretože sa jednalo o vyjadrenie súhlasu Národnej rady na vydanie na trestné stíhanie jednej koaličnej poslankyne, ktorá teda bola obžalovaná z nejakých spotrebných daní, topné oleje a tak ďalej a vtedy to bolo naozaj a hovorilo sa len o tom, alebo merito veci bolo len v tom, že mala byť vydaná na trestné stíhanie. V tomto prípade a teda, keď sme, čiže ona nejakým spôsobom, vtedy žiadal vyšetrovateľ a prokurátor, aby bola vzatá na toto trestné stíhanie, potom sme zmenili v roku 2012 Ústavu Slovenskej republiky, kde sme si zrušili túto trestnoprávnu imunitu a zostala tam iba v ústave táto posledná možnosť, táto malá posledná barlička alebo táto posledná ochrana ústavnosti a slobody slova v tom, že poslanci môžu rozhodovať už iba o vydaní na väzobné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Tu chcem povedať, že toto je naozaj taká posledná, posledná šanca, posledná barla na to, aby bolo zabránené tomu, aby boli umlčaní politici, aby sa nejakým spôsobom mohol vykonávať mandát poslanca národnej, Národnej rady. Čiže za tie roky, za tých dvadsať rokov sa urobilo veľmi veľa v tom, že poslanci Národnej rady teda už nemajú tú trestnoprávnu imunitu, ale majú iba naozaj imunitu na to, aby ich chránila pred orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní, aby nemohli ísť poslanci do väzby a aby im takýmto spôsobom nemohli byť zapchaté ústa, ako sa, ako sa hovorí.
Už viac dní sa v tejto debate pri tomto bode hovorí o tom, že mali by sme používať rovnaký meter a zaznieva to hlavne teda z úst koaličných poslancov, ale dovoľte mi teda povedať, čo ten rovnaký meter znamená v tomto prípade. Chcem to uviesť na viacerých známych prípadoch, ktoré, ktoré tu boli a ktoré podľa mňa ešte aj, ešte aj budú a začnem asistentom pána poslanca Rajtára, pánom Rybaničom, ktorý nazeral do osobných účtov Roberta Kaliňáka, a keď s tým vyšiel pán poslanec Rajtár na svetlo božie, tak to nebol žiadny trestný čin, nebolo to nič protizákonné, to on je hrdina, on je visiblover, ktorý, ktorý to urobil a mal to urobiť, a dobré, že to urobil pre dobro tejto, tejto spoločnosti.
Potom tu bol alebo ešte predtým to bol teda pán exminister obrany Galko, ktorý zneužil Vojenské spravodajstvo na to, aby mohol odpočúvať a odpočúvať nezákonne, to chcem povedať, nezákonne, ľudí v jeho okolí, ale aj ľudí na ministerstve obrany a dokonca aj novinárov. Bolo to veľakrát dokázané rôznymi dôkazmi, nič sa vtedy, nič sa vtedy neudialo, bolo všetko v poriadku.
Taký ďalší príklad toho rovnakého metra je to, že Imrecze vypovedal jednak na Lučanského, tam to bolo ako v poriadku, to, to, to sme, to sme zadokumentovali, ale keď Imrecze vypovedal proti ministrovi vnútra Mikulcovi, tam to už v poriadku, v poriadku nebolo.
To je ten rovnaký meter, ktorý sa v súčasnosti takýmto spôsobom používa a by som skôr povedal, že sa zneužíva v prospech iba jednej, v prospech iba jednej strany. Viete, toto nazývame u ľudí pokrytectvo, pretože ak kritizujeme niekoho iného v tom, čo sami robíme, je naozajstné pokrytectvo.
Dovoľte mi vyjadriť sa k uzneseniu, ktorým vlastne začali trestné stíhanie a vzniesli obvinenie osobám Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším dvom osobám v Košiciach 19. apríla 2021. Aby to dostal Úrad špeciálnej prokuratúry, tak u Roberta Fica a Roberta Kaliňáka to bolo založenie, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ďalší dvaja obvinení nemajú tento zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, tento zločin majú iba pán Robert Fico a Robert Kaliňák a opakujem, to len preto, aby to naozaj dostal Úrad špeciálnej prokuratúry a nie obyčajná, obyčajná prokuratúra.
Ja som to spomínal aj v faktickej poznámke na môjho predchodcu Petra Pellegriniho, že keď si to tak časovo celé, celé upraceme na časovej osi, tak kedy to uznesenie bolo o začatí trestného stíhania vznesené, 19. apríla 2021. Bolo to len pár dní po tom, kedy vyšetrovateľ znova vzniesol obvinenie bývalému prezidentovi, exprezidentovi Kiskovi a tiež, keď vyšetrovatelia vzniesli obvinenie za krivú výpoveď dvom kajúcnikom, Beňovi a Makóovi.
Čiže má to byť zasa nejaké vybavovanie si účtov navzájom? Myslím, že tá spoločnosť toto nechce. Spoločnosť naozaj má veľa-veľa iných problémov a zneužívať orgány činné v trestnom konaní takýmto spôsobom na vybavovanie si účtov medzi, poviem to takto, medzi určitými ľuďmi, medzi určitými skupinami ľudí tu na Slovensku na úkor celej spoločnosti, si myslím, že nie je korektné a mali by sme z tejto krátkej cesty čo najrýchlejšie sa vrátiť, vrátiť späť. Pretože ak sú takto zneužívané orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti, tak tá dôvera v tieto orgány činné v trestnom konaní tu dlhé, dlhé, dlhé obdobie nebude a bude sa ťažko získavať táto dôvera naspäť. Hovoria to aj ľudia, ktorí sú radoví, radoví občania tejto krajiny, že už sa na to naozaj nemôžu, nemôžu pozerať, to, čo sa deje s orgánmi činnými v trestnom konaní a skôr by sme sa mali naozaj venovať tomu, čo ľudí trápi v tejto spoločnosti, a to je naozaj tá ekonomika, zlá finančná ekonomická situácia obyvateľov, obyvateľov Slovenska.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti prečítať taký komentár alebo úryvok z článku, ktorý vydal Richard Donoghue, ktorý je partnerom medzinárodnej advokátskej kancelárie Pillsbury Winthrop Shaw Pittman a ktorý dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Citujem:
"Pred nástupom do firmy Pillsbury pred niekoľkými mesiacmi som viac ako dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Väčšinu tohto času som pôsobil ako prokurátor na ministerstve spravodlivosti a ako prokurátor som osobne riešil stovky prípadov týkajúcich sa rôznych trestných činov, od obchodovania s drogami a vrážd až po podvody a verejnú korupciu. Okrem prípadov, ktoré som osobne riešil, som počas svojej kariéry dohliadal na tisíce prípadov, ktoré predložilo Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických. Svoj čas na ministerstve spravodlivosti som začal ako bežný prokurátor a časom som postúpil vyššie, až kým v roku 2018, teda osemnásť rokov po začatí mojej služby na ministerstve som bol vybraný, aby som slúžil ako prokurátor pre východný obvod New York. V tejto pozícii som bol vedúcim, federálnym zástupcom zákona v jurisdikcii, ktorá pokrývala väčšinu mesta New York a priľahlých oblastí jurisdikcie pozostávajúcej z viac ako osem miliónov ľudí, teda viac ako celé Slovensko.
V čase, keď som bol americkým prokurátorom, môj úrad viedol sériu významných trestných stíhaní proti notoricky známym zločincom, ako je napríklad El Chapo, FIFA osoby obžalovanej z korupcie a bankári zodpovední za masívny podvod Prvej MDB v Malajzii. Podali sme aj sériu žalôb proti skorumpovaným zvoleným štátnym predstaviteľom a prokurátorom. Po službe v New Yorku som bol povolaný do Washingtonu DC, aby som pomáhal hlavným generálnym prokurátorom a námestníkovi generálneho prokurátora v každodenných operáciách ministerstva spravodlivosti, je to agentúra," to nazýva ministerstvo spravodlivosti, agentúra, "ktorá má viac ako 110 000 zamestnancov a ide o súbežne desaťtisíce trestných stíhaní.
Pred niekoľkými mesiacmi ma kontaktovali ohľadom prebiehajúceho prípadu na Slovensku proti Miroslavovi Výbohovi. Pri prvom pohľade na prípad som pánovi Výbohovi povedal, že neverím tomu, že by som mohol k jeho obhajobe pridať niečo zmysluplné. Aj keď veľmi dobre poznám vyšetrovania a stíhania v USA, ako americký právnik som si nemyslel, že mám dostatok relevantných vedomostí alebo skúseností, ktoré by som mohol uplatniť v prípade podanom prokurátormi na Slovensku. Avšak vzhľadom na moje skúsenosti s univerzálnymi svedkami, čo by sme v Spojených štátoch nazvali spolupracujúcimi obžalovanými, som bol požiadaný, aby som sa pozrel na zaobchádzanie s takýmito svedkami v prípade pána Výboha a všeobecnejšie aj v iných prípadoch, ktoré boli nedávno predvedené na Slovensku.
Pohľad na týchto svedkov a spôsob ich použitia pri stíhaní vyvolal obavy a tieto obavy sú dôvodom, prečo som súhlasil s tým, aby som sa pridal k tomuto obrannému tímu. V tomto bode univerzálnych svedkov alebo, ako je známe, kajúcnikov, musím najprv povedať, že na získavaní svedectiev a iných dôkazov od jednotlivcov, ktorí sa podieľali na trestnom čine, nie je vo svojej podstate nič zlé. Všetci by sme však mali uznať, že spoliehanie sa na obvinenia, ktoré vznášajú proti iným, je vo svojej podstate nebezpečné. Všetci svedkovia majú v sebe zabudovaný motív klamať. Keďže boli prichytení pri páchaní závažných trestných činov a keďže im za tieto zločiny hrozia tresty, majú silnú motiváciu obviniť ostatných v snahe minimalizovať alebo úplne vyhnúť sa vlastnému trestu. Túto skutočnosť uznáva prakticky každá jurisdikcia, ktorá povoľuje použitie takýchto kajúcnikov. Vo väčšine z týchto jurisdikcií sú vyšetrovatelia, či už sú to sudcovia alebo poroty, upozornení, aby svedectvá univerzálnych svedkov vnímali s extrémnym skepticizmom. Podobne by sa na takýchto svedkov mali pozerať mimoriadne skepticky aj prokurátori, ktorých prvoradou povinnosťou nie je obviniť niekoho, ale nájsť pravdu. Chápem, že na Slovensku prebieha verejná diskusia o vhodnom využívaní svedkov či kajúcnikov. To je dobré. Takéto diskusie by mali prebiehať vzhľadom na vážne otázky, ktoré treba položiť. Takýchto univerzálnych svedkov som použil v mnohých svojich vlastných stíhaniach v USA a zakaždým som ich svedectvo vnímal skepticky. Prokurátor nesmie podľahnúť pokušeniu veriť svedkom len preto, že tento kajúcnik hovorí to, čo chce počuť. Aby sme mohli náležite preskúmať ich informácie, ja a ďalší prokurátori kladieme sériu otázok, aby sme zistili, či títo univerzálni svedkovia sú vo svojich obvineniach voči iným pravdiví.
1. Je príbeh univerzálneho svedka kajúcnika vierohodný? Jednoducho dáva to zmysel? Ak to nedáva zmysel, tak to asi nie je pravda.
2. Bol svedok konzistentný, keď rozpráva svoj príbeh v priebehu času? Ak sa ich príbeh časom mení, prečo sa zmenil? Sú rozdiely v ich verziách výsledkom nevinných chýb alebo naznačujú úmyselné lži?
3. Po tretie a to najdôležitejšie je výpoveď svedka potvrdená inými dôkazmi v prípade. Toto je najdôležitejší spôsob, ako môže prokurátor určiť, či svedok hovorí pravdu. V ideálnom prípade by usvedčenie malo vyplývať z dôkazov, ktoré ako také nie sú predmetom manipulácie, akými sú fyzické dôkazy alebo nesporné počítačové alebo finančné záznamy. Ak je potvrdením výpoveď iného svedka, prokurátor by sa mal opýtať: "Sú príbehy dvoch rôznych svedkov konzistentné?" Či sa ich príbehy časovo menia a ak áno, prečo. Či druhý svedok podobne ako prvý má motív klamať a či mali obaja svedkovia príležitosť koordinovať svoje príbehy. Aby sa predišlo možnej koordinácii alebo dohode medzi takýmito svedkami, dvaja univerzálni svedkovia USA, ktorí boli zapojení do rovnakého trestného činu, do rovnakého trestného činu, nemôžu byť zastupovaní tým istým právnikom. Išlo by o jasný konflikt záujmov právnika. Rovnako sa nemohli jednoducho vymeniť právnici medzi sebou, pretože by to poskytlo príležitosť na dohodu.
4. Pýta sa Donoghue: "Je príbeh svedka v rozpore s inými dôkazmi v prípade? Ak áno, aké sú možné dôvody konfliktu? Naznačuje tento konflikt, že svedok nehovorí pravdu?
5. Čo môže svedok získať poskytnutím tohto príbehu? A naopak, čo by svedok stratil, keby poskytol iný príbeh? Len ak zaujmeme takýto skeptický prístup a získame správne odpovede, môžeme ako prokuratúry dôverovať informáciám, ktoré poskytuje kajúcnik svedok. Skepticizmus takýchto zainteresovaných svedkov nie je typický len pre americký systém spravodlivosti. Napríklad v prípade Adamča proti Slovensku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, keď jediným dôkazom na preukázanie viny bolo iba svedectvo kajúcnika, svedka bez ďalších podložených dôkazov. Tamojší súd teda zdôraznil dôležitosť potvrdenia."
Mohol by som čítať aj ďalej, ale myslím si, že práve v tejto debate je veľmi dôležité použiť aj slová práve tohto amerického právnika a jeho názor na univerzálnych svedkov, čiže tzv. kajúcnikov, a aj toto uznesenie sa zakladá voči Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším z veľkej časti práve na takýchto kajúcnikoch, na takýchto ľuďoch. A ja sa (rečník si odkašľal), pardon. Bolo tu už aj dnes spomínané, že veľakrát už aj náš slovenský Ústavný súd, tuším, v 17 prípadoch dal za pravdu tým obžalovaným, že boli porušené ich ľudské práva. Vo veľa prípadoch to skonštatovala aj naša slovenská Generálna prokuratúra, že akým spôsobom sú vedené tie trestné stíhania, trestné konania orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní. Myslím si, že takýchto prípadov ešte bude v slovenskej, v slovenskej justícii a v slovenskej spoločnosti veľmi veľa.
A zasa sa vraciam k tej dôveryhodnosti. Ako majú získať potom orgány činné v trestnom konaní dôveryhodnosť obyvateľov, občanov tejto krajiny, keď Ústavný súd, Generálna prokuratúra a veľa-veľa ďalších organizácií konštatuje takéto porušenia základných ľudských práv a slobôd pri obhajobe, pri obhajobe ľudí, ktorí sú, ktorí sú obvinení, a tobôž pri ľuďoch, ktorí sú aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Ja tam vidím v tomto prípade nič iné, len obmedzenie slobodného prístupu k výkonu mandátu, v tomto prípade pána predsedu Roberta Fica a takýmto spôsobom sa chce naozaj koalícia v tom politickom boji zbaviť jedného dobrého opozičného politika, ktorý sa potom nebude môcť žiadnym spôsobom, spôsobom brániť a nebude môcť kritizovať kroky tejto vlády a hlavne teraz v tomto čase, keď máme sa viac venovať občanom tejto krajiny, pretože naozaj tá sociálna situácia je už teraz veľmi zlá a v najbližších dňoch, mesiacoch bude, bude ešte horšia. Poďme radšej riešiť takéto veci, ako nejakým spôsobom obmedzovať slobodu slova po tridsiatich rokoch, teraz, presne 30 rokov v septembri, 1. septembra budeme oslavovať Deň Ústavy Slovenskej republiky a myslím, že to táto spoločnosť po tridsiatich rokoch teda by nemala zažívať a to je len vidieť, že stále to Slovensko je veľmi mladé a ja to hovorím, že si ešte stále nevieme, nevieme vládnuť.
Pozrime sa do tých okolitých krajín, ako to funguje tam. A bolo to spomínané aj v týchto dňoch v týchto debatách, že aj keď boli stíhaní, trestne stíhaní premiéri, bývalí ministri atď. aj v okolitých krajinách, aj v tých vyspelejších demokraciách, nikdy neboli stíhaní väzobne. Čiže to je jeden z veľkých príkladov a z veľkých rozdielov, ako sa to deje u nás na Slovensku a ako sa to deje vo vyspelých demokratických krajinách.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
88.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Peter, pragmaticky a správne si popísal súčasný stav, akým spôsobom sa zneužívajú orgány činné v trestnom konaní v politickom boji. Myslím, že toto tu ešte na Slovensku takýmto spôsobom nebolo v takomto veľkom, v takomto veľkom rozmere. Veľakrát nám to pripomína aj ´90. roky atď., ale toto tu naozaj ešte, ešte nebolo. Toto sa prenáša aj do spoločnosti, tieto súboje jednotlivých skupín, a ľudia si pomaly, aj susedia, nevedia prísť, prísť na meno. Myslím, že toto nie je dobré, takýmto spôsobom vyhrocovať politický súboj a zneužívať orgány činné v trestnom konaní takýmto, takýmto spôsobom.
Čo sa týka aj toho uznesenia a vznesenia obvinenia Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi a ďalším, kedy prišlo, 19. apríla, bolo to len možno niekoľko dní po tom, ako bolo opätovne začaté vyšetrovanie proti exprezidentovi Kiskovi a akonáhle bolo obvinenie, vznesené obvinenie dvom kajúcnikom Beňovi a Makóovi, a proste toto ako keby bol nejaký ďalší taký revanš, že vy nám robíte takto zle a my vám urobíme ešte takto zle. Ale toto je úplne niečo iné, pretože sa jedná o naozaj o opozičného politika. Dobre, zoberme, to uznesenie je vznesené, uznesením to trestné stíhanie je začaté, ale ešte to urobiť, že dať návrh do väzby opozičného politika, ktorý nemôže potom vykonávať svoj mandát a nemôže kritizovať koalíciu za normálne veci, čiže to je normálny súboj, politický súboj, a takýmto spôsobom to sa, to sa tu na Slovensku ešte nestalo, že zatvoriť ústa opozičnému politikovi tým, že ho zoberie súd, súd do väzby, aby nemohol rozprávať o tom, čo sa tu na Slovensku deje.
|
77.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka aj za tvoje vystúpenie. Chcem poďakovať aj za to, ako si ukázala aj na svojich skúsenostiach, že ako sa dá možno odstaviť slušný človek za pomoci tých rôznych vecí, ktoré si pomenovala počas svojho vystúpenia.
Ja chcem ešte pri tejto príležitosti povedať, že o čo sa jedná v tejto veci, pretože bolo to už viackrát spomenuté, to uznesenie, ktoré vydal vyšetrovateľ, tak schválne tam dali ten zločin založenia, zosnovania, podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, len aby to dostal Úrad špeciálnej prokuratúry, a bolo to tu znova spomínané, že tá kolúzna väzba sa síce znížila na 6 mesiacov alebo obmedzila na 6 mesiacov, ale nie v tomto zločine založenia, zosnovania, podporovania zločineckej skupiny.
Tie skúsenosti, ktoré sú tu teraz za posledné dva roky, jasne ukazujú, že niektorí boli vo väzbe aj 18 mesiacov, rok a pol. A toto teraz máme my očakávať od súdu, od vyšetrovateľov, že opozičný politik má byť teraz za mrežami vo väzbe možno 18 mesiacov, možno aj viac. Tak ako som to hovoril aj včera, to určite vyjde na voľby 2024, aby naozaj opozičný politik nemohol, nemohol nič rozprávať. Tá poistka je jasne stanovená v Ústave Slovenskej republiky, že Národná rada práve kvôli tomuto, aby ten mandát poslanca Národnej rady bol vykonávaný slobodne, aby vôbec mohol byť vôbec vykonávaný, tak je tam táto poistka, že o tom rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. A myslím, že v tomto prípade by nemala o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
229.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja by som na vaše vystúpenie reagoval, na jedno slovo a to je dôveryhodnosť alebo stáť si za tými vecami, ktoré aj vy ste v minulosti hovoril.
Boli ste jedným z protagonistov tých veľkých protestov po vražde novinára a jeho priateľky, kde jeden, jedna z tých požiadaviek bola okrem toho, že má odstúpiť minister vnútra, že má odstúpiť špeciálny prokurátor, bola ja požiadavka, že sa má odpolitizovať voľba prezidenta Policajného zboru. My sme toto urobili, túto novelu sme prijali, a keď ste prišli do vlády v roku 2020, tak ste toto zmenili. A jeden z tých výsledkov tej zmeny je to, že teraz je nominovaný policajný prezident politicky priamo ministrom, ministrom vnútra. A máte možnosť teraz vidieť, akým spôsobom to celé funguje, takže je to o tej dôvere, o tej dôveryhodnosti. A ja by som si proste, keď niečo poviem a niečo žiadam, my sme to aj splnili a potom to zmením, keď sa dostanem k moci, tak potom ako môžeme v ten systém a v tie veci vôbec my dôverovať, dôverovať a veriť. Čiže je to o tom slovíčku dôvera, dôveryhodnosť, ale dôveryhodnosť ako vás ako politikov.
Ďalšia vec, presne bolo to tu spomínané, že ako môžeme teraz stíhať väzobne a dať do kolúznej väzby pána predsedu strany SMER - sociálna demokracia Roberta Fica v roku 2022, keď tieto skutky, ktoré sú v tom uznesení spomínané, sa stali možno niekedy pred siedmimi, siedmimi rokmi. Ako má to vôbec význam túto kolúznu väzbu žiadať a túto kolúznu väzbu robiť.
Ja si myslím, že nie, kolúzna väzba je vtedy, keď sa stanú nejaké trestné činy, pár dní dozadu alebo pár mesiacov, aby sa neovplyvňovali svedkovia, nie teraz.
|
174.
Ďakujem pekne za slovo. Juraj, ďakujem za tvoje vystúpenie k tejto veci. A určite si dobre pamätáš roky 2002 - 2006, keď sme prvýkrát nastúpili do Národnej rady Slovenskej republiky. Bola tu tzv. druhá Dzurindova vláda. A ak si dobre pamätáš, bola tam vtedy žiadosť prokurátora alebo orgánov činných v trestnom konaní na vydanie jednej poslankyne, vtedy koaličnej poslankyne za SDKÚ, na trestné stíhanie, pretože sme mali vtedy ešte trestnoprávnu imunitu, ktorá už teda desať rokov nie je, ale ani vtedy, ani v tom prípade ju nežiadali o to, aby nejakým spôsobom, teda prokuratúra alebo orgány činné v trestom konaní ani vtedy nežiadali na to, aby ju zobrali do väzby, hej. Čiže len vtedy na vydanie proste, aby mohla byť, mohla byť trestne stíhaná.
A toto, čo sa deje teraz po tých 20 rokoch, to tu nemá obdobu, naozaj, že teraz my ideme vydať poslanca, aby bol väzobne, aby bol väzobne stíhaný. To je, to je proste, to je nonsens. A za také činy, ktoré, keď vidím to uznesenie, samozrejme, to prvé, ten prvý bod jedna bol preto, aby sa to dostalo na Úrad špeciálnej prokuratúry, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ktoré sa diali niekedy dávno, veľmi dávno. Tak teraz načo sú vlastne tie väzobné podmienky, načo vlastne teraz tie orgány, Generálna prokuratúra vôbec toto žiada, alebo prokuratúra toto vôbec žiada.
Ja tomu, ja tomuto naozaj nechápem a jediné, čo za to vidím, je to, aby bol naozaj predseda opozičnej strany umlčaný, aby bol vo väzbe, aby nemohol komunikovať tie veci, ktoré má komunikovať ako opozičný poslanec. A keďže máme možnosť vidieť za tie posledné dva roky, koľko ľudia strávili vo väzbe, niektorí tam boli aj 18 mesiacov, tak to akurát tak vyjde do tých volieb 2024, že opozičný politik... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
108.
Ďakujem pekne za slovo. Ľubo, vo svojom vystúpení si hovoril v jednej časti aj o tzv. rovnakom metri a porovnával si niektoré veci, ako sa správa súčasná koalícia, keď bola opozíciou, a porovnával si to s tým prípadom, ktorý sa teraz rieši v parlamente.
Jednou z tých veľmi zlých vlastností ľudí je pokrytectvo. Nemám rád, a je to vidieť aj tu v politike už dlhé obdobie, dlhé roky, že politici niektorí, a teraz je to súčasná koalícia, veľmi radi kritizovali nás za niektoré veci, a myslím si, že robia presne to isté, to, čo kritizovali na nás. Je to vidieť na veľmi veľa prípadoch teraz a aj v rámci tohto prípadu, ktorý má riešiť to, že predseda SMER-u Robert Fico by mal ísť do väzby.
Čiže nemám rád túto zlú vlastnosť a toto pokrytectvo u týchto politikov, pretože akože zlodej kričí, chyťme zlodeja. Toto, toto by nemalo fungovať ani v politike a boli aj v minulosti rôzne prípady, kedy aj tie judikáty rozhodli jasne, že nemohli politici nejakým spôsobom kritizovať na tých druhých politikoch to, čo sami robili. A ľudia to dobre, dobre naozaj vidia. A toto je naozaj ten prípad, ktorý, ktorý to pokrytectvo úplne, úplne definuje.
Spomínal som pána poslanca Rajtára a jeho asistenta Rybaniča, spomeniem napríklad aj bývalého ministra obrany Galka, ktorý odpočúval krížom-krážom a zneužíval Vojenské spravodajstvo na odpočúvanie nielen sekretár... sekretárok, svojich, svojich vodičov, ale aj toho vodiča maďarského kamiónu, a jednu vec, to poviem potom ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
53.
Pán minister, chcem sa len spýtať, či mi ten podklad dáš, či si ho môžem zobrať?
Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
54.
Myslím si, že hej, nemám dôvod. Nech sa páči.
|
49.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení o tom, že sa nechcete zbaviť opozičného politika, ale podľa mňa je to skôr naopak, vy mu naozaj chcete zatvoriť ústa. A nestalo sa ešte v histórii slovenského parlamentarizmu, že by bol stíhaný človek politik za to, že upozorňuje v rámci politického boja na prešľapy svojich politických, svojich politických oponentov. To sa, to sa, to sa ešte nikdy to sa ešte nikdy nestalo.
A dobre ste hovorili, že riešime teraz taký smutný príbeh celého Slovenska, ale ten smutný príbeh celého Slovenska bude naozaj smutný, ak takýmto spôsobom tomu človekovi Robertovi Ficovi budete chcieť zatvoriť ústa, aby nemohol kritizovať naozaj svojich politických oponentov. A to je práveže práca politika, to je, to je jeho, jeho každodenná práca, kritizovať, pozerať na toho, na toho opozič... na toho politika, čo robí zle, ako robí zle, kritizovať jeho prešľapy, veď to je, to je normálna vec, ktorá, ktorá tu musí fungovať.
A hovorili ste aj o rovnakom metri. Tak poďme o tom rovnakom metri porozprávať. Pán poslanec Rajtár a jeho asistent Rybanič nezákonne vytiahli údaje o bankových účtoch Roberta Kaliňáka a vtedy to bolo všetko v poriadku, boli tlačové, tlačové, tlačovky boli a tak ďalej, všetko možné, ako všetci sme im držali palce, že toto odhalili, že to je whistleblowing, to je niečo nad, nad zákon a tak ďalej. Ale teraz, teraz, keď na toto poukazoval Robert Fico, na iných politikov, tak toto je už zlé a za to toho človeka musíme dať do väzby.
Toto, toto nedopadne dobre a je to nič iného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
65.
Áno, tiež chcem vystúpiť s námietkou. Chcem, aby sa hlasovalo o tých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
42.
Ďakujem veľmi pekne.
Ja len teda zopakujem, že v rámci Slovenska v Trenčianskom kraji ostane najmenej okresných súdov, a to iba dva, Prievidza, Prievidza a Trenčín. A dokonca Okresný súd Považská Bystrica bude pracovisko, ktoré bude patriť pod Okresný súd v Žiline. Čiže do úplne do iného, ide úplne do iného, do iného kraja. A dokonca z tých deviatich okresov, ktoré sú v kraji Trenčianskom, čiže Považská Bystrica a Púchov, kde teda bol aj registrový súd v Trenčíne. Tieto, táto registrácia z týchto dvoch okresov, Považská Bystrica a Púchov, bude patriť pod registrový súd Okresného súdu Žilina, čo si myslím, že nie je správne, malo to ostať pod registrovým súdom Okresného súdu v Trenčíne. Takýmto spôsobom ľudia budú mať z toho naozaj, naozaj veľký chaos, že podnikatelia z okresov Považská a Púchov sa budú musieť registrovať na registrovom súde v Žiline.
A ešte to znova porovnám s okresnými prokuratúrami, tých bude päť. Teda tie, ktoré sú aj v súčasnosti, tie ostanú zachované podľa toho návrhu, ktorý dal pán poslanec Luciak, ale naozaj ustanovili iba dva okresné súdy a tie ďalšie súdy okresné, ktoré boli, budú, zostanú len pracoviskami a budú začlenené pod tieto dva okresné súdy.
A ešte raz zopakujem, Okresný súd Považská Bystrica, tam bude pracovisko okresného súdu v Žiline. Čiže tu navrhujem naozaj, aby sa toto ešte, aby sa toto ešte zmenilo, aby naozaj tá dostupnosť k súdnemu systému nejakým spôsobom sa neznížila pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Ďakujem.
|
34.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dobre si povedal, ideme teraz do Trenčianskeho kraja. Ja začnem tak netradične. Janko Blcháč a pán poslanec Urban, dúfam, že teda si nebudete ešte nadávať, hej? Otvorili ste tú debatu, že LM, ako luteráni z Mikuláša a ružomberskí katolíci, hej? Ešte tá téma by nám tu teda naozaj, naozaj chýbala. Ale ja tomu rozumiem. Ste dve mestá blízko seba a každý chce mať teda okresný súd. My taký problém v Trenčianskom kraji nemáme, my chceme mať tiež všade okresný súd.
Takže, vážená pani ministerka, aj tým mojím pozmeňovákom, ktorý chcem predložiť, sa mi ťažko reaguje aj na tie zmeny, ktoré pripravil pán poslanec Luciak, kde teda prekopal úplne vlastne tú súdnu mapu aj tú agendu, aj prerozdelenie celkovo tej agendy, a ja budem vychádzať teda z toho návrhu, ktorý, ktorý prišiel do parlamentu z dielne ministerstva spravodlivosti a vlastne z vlády, a tie pozmeňováky, ktoré teda predložím, tak nie sú úplne totožné, aj keď sa možno v niektorých veciach prekrývajú s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Luciaka, ale potom chcem požiadať aj, pán spravodajca, aby sme o nich potom hlasovali, a ja potom aj poviem, že ako o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho budeme hlasovať.
Samozrejme, máme aj uznesenie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré nesúhlasilo s tým návrhom súdnej mapy, ktorá bola prvotne predložená. Boli sme vlastne aj na rokovaniach na ministerstve spravodlivosti, kde sme povedali svoje, svoje námietky, svoje výhrady. A dovoľte mi teraz zareagovať a najskôr odôvodniť teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý sme pripravili.
Týmto predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa má zachovať status quo okresných súdov a okresných prokuratúr v obvode Krajského súdu Trenčín, resp. v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín. Predkladaný vládny návrh toho zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa stretol naozaj s veľkým nesúhlasom naprieč stavovskými odborovými organizáciami v justícii – hovorím o tom prvom návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva spravodlivosti – a nesúhlas vyjadrilo aj už spomínané zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja.
V zmysle predkladaného vládneho návrhu zákona majú na území Trenčianskeho kraja zostať iba dva okresné súdy a päť okresných súdov – Bánovce, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske... alebo teda štyri, Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a... alebo Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a Považská Bystrica, čiže štyri súdy sa majú zrušiť a majú zostať len pracoviskami, a dokonca aj Považská Bystrica, ktorá je tretie najväčšie mesto v kraji, kde je v súčasnosti okresný súd, má byť pracovisko a toto pracovisko dokonca má prejsť pod Okresný súd v Žiline, čo si myslím, že je, že je nezmysel. Ak by mal Okresný súd v Považskej Bystrici ostať pracoviskom, tak podľa mňa by mal byť pridelený, pretože Okresný súd Banská Bystrica vytvára aj agendu, alebo tvorí aj agendu pre okresný, okres Púchov. A vlastne potom aj Krajský súd v Trenčíne príde o veľa, keď to tak poviem, budúcich, budúcich zákazníkov a títo sa potom presunú vlastne pod Okresný súd Žilina a potom aj tá ďalšia odvolacia agenda na úrovni teda krajov prejde pod Krajský súd Žilina, čo sa týka rodinného práva. A ešte tá odvolacia agenda, čiže ten, druhostupňové, to znamená Krajský súd Trenčín, napríklad z neho berete kompetenciu alebo agendu obchodného práva, ktorá zas prejde napríklad na Krajský súd v Banskej Bystrici. Myslím, že aj to rodinné právo, aj to obchodné právo dobre funguje na Krajskom súde v Trenčíne a takýmto spôsobom to celé rozhádžeme do ďalších, do ďalších súdov, či okresných súdov, ako som spomínal, Považská pod Žilinu, resp. niektorá tá agenda z Krajského súdu Trenčín prejde na krajskú agendu Krajského súdu v Žiline a agendu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Takže ostanú len dva okresné súdy, to je Trenčín, Prievidza, a potom vlastne ostatné súdy budú pracoviská. Nové Mesto, tá pracovnoprávna agenda, ktorá bola pre celý kraj v Novom Meste nad Váhom, prejde na Okresný súd v Trenčíne. Čiže Nové Mesto bude už len pracovisko. To isté Bánovce, Partizánske, Bánovce, Partizánske a spomínaná Považská Bystrica, ktorá naozaj neviem, prečo by mala teda patriť pod okresný súd, Okresný súd Žilina. A dokonca aj tá ďalšia agenda, to je ako registrový súd, ktorý bol v okrese, v okrese Trenčín ostal zachovaný, ale pre podnikateľov v okresoch Považská Bystrica a Púchov toto prejde pod Okresný registrový súd v Žiline. Myslím si, že toto nie je správne a toto by sa malo ešte, ešte prehodnotiť.
Dovoľte mi teraz prejsť k... ešte pred tým, než teda začnem čítať tento pozmeňujúci návrh, tak by som ešte povedal, že ostanú nám na jednej strane dva okresné súdy, to je Trenčín a Prievidza, v dvoch najväčších mestách, ale na druhej strane nám ostane päť okresných prokuratúr, plnohodnotných päť okresných prokuratúr. Čiže neviem, aký to má, aký to má zmysel, mať iba dva okresné súdy a na druhej strane päť plnohodnotných okresných, okresných prokuratúr.
Dovoľte mi teraz prejsť k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Jozefa Habánika a Richarda Takáča k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov:
1. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V bod 4 sa v bode 6 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr vypúšťa:
"f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
3. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 18 vkladá odsek 19, ktorý znie:
"(19) Sídlom Okresného súdu Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
4. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 prvej vete vypúšťa „Považská Bystrica a Púchov".
5. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 mení druhá veta, ktorá znie:
"Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca."
6. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Považská Bystrica,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
7. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. c) vypúšťa „Okresného súdu Považská Bystrica".
8. V čl. II bod 2 sa mení písm. c), ktoré znie:
"c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,".
9. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 15 vkladá odsek 16, ktorý znie:
"(16) Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
10. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 prvej vete vypúšťa „Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
11. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 vypúšťa druhá veta.
12. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
13. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 vypúšťa písm. g).
14. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresná prokuratúra Partizánske".
15. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 27 vkladá bod 28, ktorý znie:
"28. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Partizánske".
17. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Partizánske."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
18. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 16 vkladá odsek 17, ktorý znie:
"17) Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
19. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „a Partizánske".
20. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Partizánske,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
21. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Partizánske."
A ešte tu máme Okresný súd a Okresnú prokuratúru Bánovce.
22. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou".
23. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
24. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Bánovce nad Bebravou".
25. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
26. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 3 vkladá odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
27. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „Bánovce nad Bebravou."
28. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
No a posledný novelizačný bod 29. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou".
Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene o bodoch 1 až 7 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, potom o bodoch 8 až 13 návrhu, ktoré sa týka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o bodoch 14 až 21 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Partizánske, a o bodoch 22 až 29 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou.
Ďakujem veľmi pekne.
|
72.
Maroš, chcem poďakovať za to, čo si povedal vo svojom vystúpení ako predseda zahraničného výboru. A ja som veľmi rád, že táto debata tu v parlamente je naozaj, ako to povedať, veľmi konštruktívna, aj keď niekedy nie. Ale chcem povedať, že slovenská národná rada by mala odsúdiť agresiu Ruskej federácie a som rád, že toto sa v tom návrhu vyhlásenia aj jednoznačne píše. Na druhej strane by sme mali podporiť a byť solidárni s ukrajinským národom. Je to, nielen preto, že je to náš sused, ale takáto agresia sa môže potom týkať aj napríklad našej krajiny alebo iných krajín. Myslím si, že je dobré, ak Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny takýmto spôsobom prijme vyhlásenie Národnej rady k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.
My sme mali včera spoločné rokovanie SK8, čiže županky a županov samosprávnych krajov, práve v Košiciach, kde sme aj počas toho rokovania mali s ministerstvom vnútra, krízovým štábom určité, určité výmeny názorov, aká je tá situácia na tej ukrajinsko-slovenskej hranici. A chcem povedať, že všetky župy sa jednoznačne teda najskôr zhodli na tom, že je to naozaj agresia. Odsúdili sme to a budeme naozaj pomáhať ukrajinskému národu a tým ľuďom, ktorí z Ukrajiny budú musieť utiecť pred týmto vojenským konfliktom, ktorý tam je. Takže určite aj za samosprávny kraj chcem vyjadriť solidaritu s ukrajinským národom a odsúdiť túto agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine.
|
58.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na pána ministra dopravy Slovenskej republiky Andreja Doležala vo veci výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta, Bratislava (ďalej len "NDS") doručila dňa 8. 10. 2019 na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len "MŽP SR") podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zámer navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" (ďalej len "zámer").
Projekt Rýchlostnej cesty (RC) R6 bol vypracovaný v súlade s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2001. Česká a Slovenská republika podpísali v roku 2004 dohodu o prepojení rýchlostnej cesty R6 a prepojenie rýchlostnej cesty R49 na slovensko-českej hranici. Celý ťah R6 - R49 predstavuje prepojenie diaľnic D1 v SR a diaľnice D1 v ČR.
Cestná dopravná infraštruktúra patrí ku kľúčovým faktorom významne ovplyvňujúcim rozvoj hospodárstva a tiež priestorové usporiadanie štátu. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to hlavne v súvislosti so stúpajúcim dopravným zaťažením hlavných cestných ťahov s medzinárodnou dopravou, ale takisto aj ciest II. a III. triedy.
Východiskom tejto zhoršujúcej sa situácie je aj budovanie úsekov rýchlostných ciest, čím sa docieli odstránenie disproporcií v existujúcich dopravných kapacitách a zároveň zlepšenie prepojenia jednotlivých regiónov.
Vybudovanie rýchlostnej cesty R6 v predmetnom úseku výrazne pozitívne ovplyvní rozvoj regiónu, ktoré sa stane po vybudovaní rýchlostnej cesty konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre budúcich investorov. Realizácia rýchlostnej cesty R6 na území Slovenskej republiky a rýchlostnej cesty R49 na území Českej republiky podmieni vytvorenie nového významného dopravného prepojenia medzi Slovenskou a Českou republikou, ktoré sa stane súčasťou základnej transeurópskej dopravnej siete TEN - T.
Táto trasa bude mať pozitívny vplyv na socioekonomický rozvoj, podporí podnikateľské aktivity v záujme obchodovania logistiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou ako aj ďalšími krajinami EÚ. Dobudovanie prepojenia oboch krajín súčasne prepojí priemyselné oblasti týchto krajín.
Dňa 06. 12. 2021, t. j. po viac ako dvoch rokov od doručenia zámeru na posúdenie, bola na ministerstvo životného prostredia listom č. 8654/77501/3100/2021 zo dňa 26. 11. 2021 od NDS doručená žiadosť o späťvzatie zámeru, pričom dôvodom má byť "aktualizácia podkladov pre posudzovanie zámeru".
Rozhodnutím č. 2076/2021 - 1.Z/ac-Rzk (správne 1.7/ac-Rzk, pozn. red.) zo dňa 20. 12. 2021 MŽP SR zastavilo správne konanie vo veci povinného hodnotenia navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" navrhovateľa, ktorým je NDS.
Vzhľadom na vyššie uvedený strategický význam Rýchlostnej cesty R6 a vyše 20-ročnej existencie vypracovaného projektu Rýchlostnej cesty R6 si vám, pán minister, dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké konkrétne skutočnosti uvádzané ako dôvody späťvzatia zámeru sú predmetom aktualizácie podkladov pre posudzovanie zámeru?
2. Akú aktuálnu prioritu má Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov v rámci harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry?
3. Aké sú časové míľníky prípravy a výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem.
|
253.
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, nie som až taký rýchly.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na slová pani ministerky, ktorá uviedla novelu tohto zákona a určite je pravda, že Milan Rastislav Štefánik ako najväčší Slovák nás určite spája tu v parlamente a bol by som rád, aby nás v budúcnosti spájali teda aj iné, iné veci.
Chcem poďakovať, pani ministerka, aj za ten návrh, že ste akceptovali ten pozmeňujúci návrh, že aj Trenčianska župa bude môcť teda financovať cez vašich poslancov na výbore, chcem takto, chcem takto poďakovať, že budem môcť prispieť finančne každý rok na tú údržbu, ale aj na rozvoj, rozvoj Mohyly na Bradle. A dovoľte mi, požiadali ma ešte, ešte aj starostovia, aj pán starosta z obce Priepasné a ďalší. Jedná sa o rozšírenie vlastne, vlastne, čo tá mohyla vlastne tvorila. Je to tá stará, stará cesta, kedy viezli v roku 1919 Milana Rastislava Štefánika na lafete vlastne z Košarísk, teda katastrálne územie Košarísk smerom cez katastrálne územie Priepasné, obce Priepasné, čiže z druhej strany vlastne mohyly. A jedná sa o to, že vytvoríme tým nejaký predpoklad na to, aby aj potom aj tie obce možno aj s Trenčianskou župou, možno aj niečo s ministerstvom kultúry mohli v budúcnosti aj túto cestu, tú poslednú cestu Milana Rastislava Štefánika na mohylu nejakým spôsobom zveľadiť.
Viem, že mali obce aj v minulosti pripravené zaujímavé projekty, aj spoločne s mestom Hodonín, čo je tatíček Masaryk, zasa, hej, a obec Košariská a tak ďalej, že aby, ak by, chcem vás o to poprosiť, že či by ste aj túto vec nemohli akceptovať. Ja by som prečítal teraz ten pozmeňujúci návrh. Je tu výpis z parciel, pán starosta z Priepasného chodil aj s GPS, vlastne to merali a vlastne kade tá cesta v minulosti, v minulosti išla. Čiže ja by som to ešte tak v krátkosti len zdôvodnil.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prílohe dopĺňa do zoznamu parciel vymedzujúcich územie mohyly o parcely, ktoré tvoria tzv. Historickú cestu generála Milana Rastislava Štefánika k Bradlu, ktorou viezli v roku 1919 pozostatky generála Štefánika a troch talianskych letcov do rodného domu, to je vlastne od tej evanjelickej fary v Košariskách na vrchol Bradla. Ideu tohto zvyku osnoval tvorca mohyly architekt Dušan Jurkovič a, samozrejme, túto tradíciu udržujú napríklad aj žiaci Základnej školy z Košarísk s rodičmi už niekoľko rokov.
Teraz by som prečítal vlastne ten pozmeňujúci návrh. Je to zoznam parciel, je to také, no, ale teda prečítam to.
Dovoľte mi, teda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán minister prečítať.
V čl. 1 bode 4 prílohy sa na konci pripájajú tieto slová:
„Historická cesta
k. ú. Priepasné: parcela č. 25148, parcela č. 25147, parcela č. 25146, parcela č. 25145, parcela č. 25144, parcela č. 25143, parcela č. 25142, parcela č. 25141, parcela č. 25140, parcela č. 25170, parcela č. 16507, parcela č. 16508, parcela č. 16509, parcela č. 16510, parcela č. 16524, parcela č. 16524/1, parcela č. 16525, parcela č. 16526, parcela č. 16527, parcela č. 16528, parcela č. 16529, parcela č. 16530, parcela č. 16531, parcela č. 16532, parcela č. 16533, parcela č. 16534, parcela č. 16535, parcela č. 16539, parcela č. 16540, parcela č. 16541" (kýchnutie v sále), na zdravie, to nie je k pozmeňováku.
"Parcela č. 16550/1, parcela č. 16640, parcela č. 16640/1, parcela č. 16641, parcela č. 16740/1, parcela č. 16740/2, parcela č. 16748/1, parcela č. 16747, parcela č. 16863, parcela č. 16865/1, parcela č. 16884, parcela č. 16883, parcela č. 16881, parcela č. 16880, parcela č. 16878, parcela č. 16879, parcela č. 16889, parcela č. 16924, parcela č. 16923, parcela č. 16890, parcela č. 16891, parcela č. 16892, parcela č. 16895, parcela č. 16896, parcela č. 16897, parcela č. 16898, parcela č. 16900, parcela č. 16901, parcela č. 16904, parcela č. 16906, parcela č. 16907, parcela č. 16908, parcela č. 16911, parcela č. 16912, parcela č. 16913, parcela č. 16914, parcela č. 16917, parcela č. 16918, parcela (zaznel gong) č. 18865, parcela č. 18865/1, parcela č. 18866, parcela č. 18867, parcela č. 18868, parcela č. 18869, parcela č. 18870, parcela č. 18871, parcela č. 18872, parcela č. 18874, parcela č. 18875, parcela č. 18879", a sa vbehne do finále, "parcela č. 19172, parcela č. 19182, parcela č. 19183/1, parcela č. 19183/3, parcela č. 19186/2, parcela č. 19190/1, parcela č. 19184. Ďalej k. ú. Košariská: parcela č. 5686, parcela č. 5687, parcela č. 5604, parcela č. 5606.".
Ďakujem veľmi pekne. Toľko náš pozmeňovák. Naozaj myslím, že to nejakým spôsobom doplní vlastne celú túto národnú pamiatku, kultúrnu pamiatku, o ktorú sa teda budú spolu starať nielen tieto tri samosprávy, Trenčiansky samosprávny kraj, ale aj ministerstvo kultúry. A ja dúfam, že sa mi o tých číslach (povedané so smiechom) nebude snívať. Takže nabudúce, keď bude nejaký návrh, dám to radšej cez výbor, teda hej?
Ďakujem veľmi pekne.
|
170.
Ďakujem veľmi pekne. Začnem od pána poslanec Lehotského. My nechceme zachovať žiadne status quo. Ja som tu hovoril aj, aké problémy máme nielen v našom kraji, ale aj v ostatných krajoch, že je nedostatok lekárov všeobecných, tých ambulantných, špecializovaných ambulantných. Naozaj dennodenne nám vyvolávajú ľudia, kde majú ísť, k akému lekárovi. My už máme metre, dlhé metre, to už možno aj polkilometre zdravotných záznamov, ktoré máme na jednotlivých župách, a už si musíme prenajímať, prenajímať ďalšie priestory, pretože tí lekári nám konči a je problém týchto lekárov naozaj, naozaj získať. Nehovorím, že je to teraz za posledné dva roky. To je dlhodobý problém, ktorý, ktorý tu na Slovensku je. Nezapríčinila ho ani táto vláda, ani predchádzajúca. To trvalo dlhé roky. To je naozaj fakt, to je pravda. Ale toto treba v prvom rade riešiť, a nie koľko percent akútnych lôžok prenesieme na chronické a na dlhodobé lôžka. Toto treba riešiť v tých regiónoch, pretože dennodenne nám ľudia volajú.
V tom regióne sa nám hodne deje, čo sa týka zdravotníctva. Však len župa do tých svojich troch nemocníc z vlastných prostriedkov investovala za posledných, ja neviem, päť alebo šesť rokov okolo 30 mil. eur, do týchto našich troch nemocníc. Urgentné príjmy, diagnostické centrum v Považskej Bystrici, nový urgent v Bojniciach a tak ďalej a tak ďalej. Ja by som tiež očakával, že vláda tiež vyčlení nejaké finančné prostriedky práve pre tieto nemocnice. A naozaj dotýka sa to dvoch nemocníc. Tú mapu, ktorú sme videli, je to Nemocnica s poliklinikou Partizánske a naša najmenšia nemocnica Myjava, ktorá je naozaj v odľahlom, v odľahlej časti Trenčianskeho, Trenčianskeho regiónu. A tam sa na to skladajú aj samotné obce, aj mesto prispieva finančnými prostriedkami.
Čiže ja si neviem predstaviť ako by takáto nemocnica tam mala skončiť. Veď tí ľudia, proste, ja neviem, pôjdu do Bratislavy a budú robiť naozaj veľké, veľké, veľké neporiadky. Sami tí ľudia dávajú do toho peniaze, pretože vydrží tá nemocnica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|