Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
11. 5. 2022 11:38:48 - 11:39:00 65. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia 2 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem. Ja som sa troška neskôr prihlásil. Len pre istotu. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že o dvanástej máme dneska výbor.
25. 2. 2022 17:38:21 - 17:38:39 59. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 919 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
182.
Tak ako bolo avizované, ústavnoprávny výbor sa zíde teraz ihneď po prerušení schôdze, tak preto prosím všetkých členov tohto výboru, aby prišli do zasadačky, akonáhle bude prerušená schôdza. Ďakujem pekne.
16. 2. 2022 14:13:25 - 14:23:20 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo. Ja hlavne som sa preto prihlásil do diskusie, aby som mohol prečítať pozmeňujúci návrh, nie ten, ktorý sme avizovali, že nepodáme, teda to zníženie z piatich na tri roky, ale ten, ktorý vylepšuje iné tie ostatné veci o ktorých hovoril vo svojom prvom vystúpení. Tak isto okrem mňa sú tam podpísaní pán podpredseda parlamentu Gábor Grendel a pán poslanec Dostál. Takže mohol to aj Ondrej nakoniec prečítať, ale dohodli sme sa, že to urobí Gábor, ale Gábor tu momentálne nie je. Takže nakoniec to urobím ja. Len pred tým než to prečítam, tak pár poznámok k tomu čo bolo povedané.
No je to tak, žiaľ, že ten názor slovenskej diplomacie je veľmi prísny na to, aby sme sa vedeli niekde v tom priestore hýbať ešte viac smerom k zjednodušeniu nadobudnutia štátneho občianstva alebo určitej väčšej miere tolerancie napríklad u tých osôb, ktoré spomína aj pán poslanec Dostál, čiže u tých potomkoch emigrantov a tak ďalej. Ale môžem potvrdiť, že aj vzhľadom na ústretovosť ministra vnútra a jeho zamestnancov sme urobili maximum čo sme vedeli a myslím si, že aj to maximum, ktoré sa podarí, veľmi zjednoduší práve pre tie osobitné kategórie našich potencionálne slovenských občanov možnosť nadobudnutia slovenského štátneho občianstva. Je pravda, že ani tie tri roky neriešia všetkých. Riešia, teda v zásade už neriešia len tú otázku ktorá súvisí s našimi spoluobčanmi maďarskej národnosti, teda ak sa nemýlim. Lebo priznám sa, že nie som si momentálne vedomý štátov, ktorí mali jeden alebo dva roky, teda keby sme išli do tých troch rokov a samozrejme nerieši tú základnú otázku či vôbec takýto spôsob straty štátneho občianstva nie je, nie je v skutočnosti odnímaním. Ale to musí vyriešiť len Ústavný súd. Pretože o tejto úprave, ktorá platí už niekoľko rokov zatiaľ naozaj ani ten Ústavný súd sa nedokázal zhodnúť či to je tak alebo onak. A uvidíme, či ešte bude teda druhá možnosť, aby o tom rozhodoval. Lebo dnes by už musel rozhodnúť, ako som spomínal, jednoznačne. Čiže už by musel to vyriešiť definitívne.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh ja nebudem teraz opakovať to odôvodnenie. Ja som to odôvodnenie. Ja som to odôvodnenie v zásade povedal vo svojom prvom príspevku. Riešime, len zosumarizujem čo všetko sa tu rieši. Rieši sa tu otázka takzvaných fiktívnych pobytov. Čiže zavádzajú sa tu ustanovenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby si niekto v zahraničí viedol alebo mal uvedený fiktívny pobyt. Dávajú sa právomoci Ministerstvu vnútra pomerne flexibilné na to, aby mohlo overiť, či osoba mala alebo má fiktívny pobyt v zahraničí tak, aby sa slovenské štátne občianstvo neudeľovalo osobám alebo aby ho nestrácali tí, ktorí neboli dobromyseľní, ale sa snažili podvádzať. Ďalej sa tu rieši tá otázka osôb, ktoré majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, aby mohli vo výnimočných prípadoch aj bez podmienky splnenia pobytu získať štátne občianstvo. Riešia sa tu rôzne legislatívno-technické vylepšenia a teda o čo konkrétne ide, tak to teraz na záver svojho vystúpenia prečítam v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, ako som už uviedol, je podaný viacerými poslancami.
Prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 440.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
"1. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: "11. V § 7 odsek 3 znie:
"(3) Žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, 12) možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak
a) má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, alebo
b) má na území Slovenskej republiky povolený pobyt a významne sa zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza, v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tam za tou citáciou boli samozrejme ukončené úvodzovky.
2. V Čl. I bode 11 v § 7 ods. 7 sa slová "možno udeliť" nahrádzajú slovami "sa udelí", slová "30. júna 2021" sa nahrádzajú slovami "31. marca 2022" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa žiadateľ na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.".
3. V Čl. 1 bod 12 znie:
"12. V § 8 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú: "Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 písm. b) posudzuje ministerstvo po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladá ju ministrovi, ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. Proti rozhodnutiu ministra o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa druhej vety a tretej vety nemožno podať rozklad.".".
4. V Čl. 1 sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
"20. V § 8a ods. 5 sa slová "§ 7 ods. 2 až 6" nahrádzajú slovami "§ 7 ods. 2 až 7.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V Čl. 1 sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 8a ods. 10 štvrtá veta znie: "Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov a osoby, ktorým to ich zdravotný stav neumožňuje.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. 1 sa vypúšťajú body 22 a 24.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V Čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa štátny občan Slovenskej republiky na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.".
8. V Čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text: "ministerstvo si vyžiada aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na preukázanie pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu. Ak sa po prijatí oznámenia podľa predchádzajúcej vety preukáže, že podmienka pobytu podľa prvej vety nie je splnená, ministerstvo zašle tomu, kto oznámil nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, písomné oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a o vykonaní záznamu o jeho strate v Ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a v registri obyvateľov Slovenskej republiky.".
9. V Čl. I sa vypúšťajú body 32 a 33.
10. V Čl. I sa za bod 44 vkladajú nové body 45 a 46, ktoré znejú:
"45. V § 16a ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová "ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo".
46. V § 16a ods. 2 tretej vete sa vypúšťajú slová "alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,".".
11. V Čl. II sa slová "1. júla 2021" nahrádzajú slovami "1. apríla 2022".
Ešte by som rád uviedol, že v súvislosti s týmto predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 2 spoločnej správy výborov na samostatné alebo na osobitné hlasovanie. To zdôrazňujem hlavne pre pani spravodajkyňu, aby si to vedela poznamenať, čiže bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ja ďakujem veľmi pekne za pozornosť a rád by som všetkých požiadal, aby podporili jednak tento pozmeňujúci návrh a jednak aj celý návrh zákona. Čakáme na to niekoľko mesiacov, čakajú na to všetci ľudia v zahraničí niekoľko mesiacov, už rokov, dá sa povedať. Lebo však Ficov zákon platí niekoľko rokov a verím, že sa nám to nakoniec dneska podarí. A myslím, že pán minister má rovnaký názor a teda žiadam o to nielen koalíciu, ale aj opozíciu, ak im záleží na našich občanoch žijúcich v zahraničí. Ďakujem pekne.
16. 2. 2022 11:54:02 - 11:55:23 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia aká je presne tá úprava v ich krajinách kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny. No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci, pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže, aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
==== Aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napríklad pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
16. 2. 2022 11:54:02 - 11:55:23 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia aká je presne tá úprava v ich krajinách kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny. No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci, pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže, aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
==== Aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napríklad pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
16. 2. 2022 11:54:02 - 11:55:23 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia aká je presne tá úprava v ich krajinách kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny. No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci, pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže, aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
==== Aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napríklad pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
16. 2. 2022 11:54:02 - 11:55:23 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia aká je presne tá úprava v ich krajinách kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny. No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci, pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže, aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
==== Aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a, ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napríklad pri tých potomkoch a pri, a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
16. 2. 2022 11:36:25 - 11:52:01 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek či už pána Blanára alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer štyritisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon. Tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanovisko Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí...
===== my hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj o vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce. Takže dali sme to len na výnimky. Je to určitý kompromis, už myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov, alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli, alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom, a tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní, alebo horší ako Česká republika, voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. To tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenský a neviem aký, či náhodou tam nemá nejaký záznam a pod. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca, a to je to, čo poslanci OĽANO robili a samozrejme aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som bol férový, to je to čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s úradom hraničnej cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania, a to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra aj s úradom hraničnej cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní tzv. osobitným zreteľom. To znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené, čiže bude ten proces trochu zložitejší ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj video-konferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli je aj pre nich prijateľné tak, aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech za to čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu tých klasických, slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci. Že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí, to si presadila slovenská diplomacia. Ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre je to tam. A potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku, a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá a ja vám chcem teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva. Pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorí názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku. No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou. Analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí, a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko, nie Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády. No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci a Albánsko, Bosna a Hercegovina tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny ako je Kanada, Argentína a Austrália kde vo všetkých týchto siedmich krajinách sveta odhadom, podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240 tis. slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedal si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120 tis. ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12 tis. ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12 tis. ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, Žiaľ, čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami, nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a pod., tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
16. 2. 2022 11:36:25 - 11:52:01 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek či už pána Blanára alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer štyritisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon. Tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanovisko Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí...
===== my hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj o vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce. Takže dali sme to len na výnimky. Je to určitý kompromis, už myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov, alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli, alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom, a tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní, alebo horší ako Česká republika, voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. To tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenský a neviem aký, či náhodou tam nemá nejaký záznam a pod. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca, a to je to, čo poslanci OĽANO robili a samozrejme aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som bol férový, to je to čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s úradom hraničnej cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania, a to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra aj s úradom hraničnej cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní tzv. osobitným zreteľom. To znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené, čiže bude ten proces trochu zložitejší ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj video-konferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli je aj pre nich prijateľné tak, aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech za to čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu tých klasických, slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci. Že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí, to si presadila slovenská diplomacia. Ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre je to tam. A potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku, a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá a ja vám chcem teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva. Pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorí názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku. No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou. Analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí, a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko, nie Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády. No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci a Albánsko, Bosna a Hercegovina tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny ako je Kanada, Argentína a Austrália kde vo všetkých týchto siedmich krajinách sveta odhadom, podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240 tis. slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedal si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120 tis. ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12 tis. ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12 tis. ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, Žiaľ, čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami, nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a pod., tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
16. 2. 2022 11:36:25 - 11:52:01 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek či už pána Blanára alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer štyritisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon. Tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanovisko Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí...
===== my hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj o vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce. Takže dali sme to len na výnimky. Je to určitý kompromis, už myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov, alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli, alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom, a tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní, alebo horší ako Česká republika, voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. To tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenský a neviem aký, či náhodou tam nemá nejaký záznam a pod. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca, a to je to, čo poslanci OĽANO robili a samozrejme aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som bol férový, to je to čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s úradom hraničnej cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania, a to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra aj s úradom hraničnej cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní tzv. osobitným zreteľom. To znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené, čiže bude ten proces trochu zložitejší ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj video-konferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli je aj pre nich prijateľné tak, aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech za to čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu tých klasických, slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci. Že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí, to si presadila slovenská diplomacia. Ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre je to tam. A potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku, a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá a ja vám chcem teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva. Pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorí názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku. No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou. Analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí, a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko, nie Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády. No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci a Albánsko, Bosna a Hercegovina tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny ako je Kanada, Argentína a Austrália kde vo všetkých týchto siedmich krajinách sveta odhadom, podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240 tis. slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedal si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120 tis. ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12 tis. ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12 tis. ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, Žiaľ, čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami, nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a pod., tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
16. 2. 2022 11:36:25 - 11:52:01 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek či už pána Blanára alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer štyritisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon. Tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanovisko Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí...
===== my hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí, alebo aj o vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce. Takže dali sme to len na výnimky. Je to určitý kompromis, už myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov, alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli, alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom, a tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní, alebo horší ako Česká republika, voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. To tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenský a neviem aký, či náhodou tam nemá nejaký záznam a pod. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca, a to je to, čo poslanci OĽANO robili a samozrejme aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som bol férový, to je to čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s úradom hraničnej cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania, a to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra aj s úradom hraničnej cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní tzv. osobitným zreteľom. To znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené, čiže bude ten proces trochu zložitejší ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj video-konferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli je aj pre nich prijateľné tak, aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech za to čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu tých klasických, slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci. Že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí, to si presadila slovenská diplomacia. Ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre je to tam. A potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku, a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá a ja vám chcem teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva. Pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorí názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku. No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou. Analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí, a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko, nie Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády. No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci a Albánsko, Bosna a Hercegovina tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny ako je Kanada, Argentína a Austrália kde vo všetkých týchto siedmich krajinách sveta odhadom, podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240 tis. slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedal si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120 tis. ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12 tis. ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12 tis. ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, Žiaľ, čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami, nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a pod., tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
16. 2. 2022 11:19:12 - 11:19:23 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 734 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Len pripomínam členom Ústavnoprávneho výboru, že ihneď po prerušení tejto schôdze, čiže o dvanástej sa stretneme v zasadačke výboru, bude rokovanie.
16. 2. 2022 10:57:20 - 10:57:32 55. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 440 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Ja som chvíľu nechcel veriť vlastným očiam, lebo teda pána podpredsedu parlamentu Blanára nezvyknem takto registrovať, že sa tam rozhorčuje za tým pultom a tak mi to chvíľu prišlo, že asi by sme nemali ten zákon volať, že Ficov zákon, ale možnože Blanárov zákon. Lebo aj tam bol nejaký protest, že prečo to máme ako Ficov zákon. No nemusíme to volať tak nám povedzte, že kto zo SMER-u tých poslancov, ktorí za to hlasovali a alebo kto teda kto to priniesol v skrátenom konaní, ktoré nespĺňalo ani pravidlá pre skrátené konanie, môže za to, že nakoniec prišlo tých skoro 4-tis. našich občanov o občianstvo. Lebo to tiež nie je žiadna výhra ani, ani sranda, pretože to ovplyvňuje životy tých ľudí, ktorý o to občianstvo prišli.
A teraz k tým ďalším veciam ešte, ktoré boli spomenuté. Nie je to tak, že by iné krajiny nepoznali systém, že by potomkovia, ktorí nemajú žiadnu reálnu väzbu, mohli nadobudnúť občianstvo v iných štátoch. Zoberme si Českú republiku, tá je relatívne blízko, kde dokonca sa ani neudeľuje občianstvo týmto potomkom. Tam stačí, že potomkovia bývalých emigrantov vyhlásia, že sa chcú stať občanmi a sú občanmi Českej republiky. Čiže sú aj iné koncepty, nie len ten, ktorý bol, prijatý za Ficovej vlády. No a potom k tým ďalším veciam, no tuná až dochádzalo k takým výrokom, že by tu mal by sme (Pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené.) nuly a podobne. No tak to si myslím, že bolo za hranou a to som naozaj vás nespoznával, že až takto to osobne beriete tieto veci, lebo dá sa aj odborne o tom diskutovať. Ja sa budem o to snažiť potom vo vlastnom vystúpení a pokiaľ ide o suverenitu, tak suverenita sa podľa mňa nerobí tak, že dojde, dojde k strate občianstva našich vlastných občanov, čím vlastne robíme im škodu a poškodzujeme si aj tým vlastné záujmy. A suverenita sa nerobí tak, že sa robí len na Slovensko a potom keď sa príde do Bruselu alebo inde, tak už zrazu je to úplne o niečom inom a...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
9. 2. 2022 17:14:48 - 17:15:25 55. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 760 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pekne. Ja som to nestihol na začiatku, ale ja som aj podal, mali by ste to mať u seba procedurálny návrh, aby sme na základe návrhu troch koaličných poslaneckých klubov, aby sme tlač PT 440, to je novela zákona o štátnom občianstve, je to bod 74 programu a tlač 827, to je novela zákona o azyle, je to bod 75 programu, aby sme ich prerokovali na tejto schôdzi Národnej rady dňa 16. 2. o 9. hodine. Je to aj s ministrom vnútra takto odkonzultované a odsúhlasené a potrebujeme si tam ešte ujasniť niektoré ustanovenia, aby sme ich mohli schváliť v parlamente tieto zákony.
3. 2. 2022 11:18:09 - 11:18:23 55. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
85.
Áno, chcem len pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že dnešné rokovanie tohto výboru sa uskutoční tak, ako sme sa ráno dohodli, to jest po skončení mimoriadnej schôdze. Ďakujem.
2. 2. 2022 17:58:53 - 17:59:16 55. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pekne za slovo. Ako som avizoval na grémiu, tak by som chcel navrhnúť, aby tlač, parlamentná tlač 781, to je tá novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí bola vypustená z programu tejto schôdze. Odôvodňujem to tým, že by som vás chcel požiadať, aby to bolo presunuté na marcovú riadnu schôdzu Národnej rady.
14. 12. 2021 18:26:41 - 18:26:50 51. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní 2 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
42.
Oznamujem členom ústavnoprávneho výboru, že rokovanie výboru bude dnes v zasadačke výboru o 19.00.
10. 12. 2021 16:55:58 - 16:56:08 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že tak ako sme sa dohodli, tak v utorok o ôsmej budeme mať výbor k skráteným.
10. 12. 2021 15:17:53 - 15:26:33 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené dámy, vážení páni, takisto by som rád prispel k diskusii alebo v rámci diskusie k štátnemu rozpočtu, aj z dôvodu, že na konci môjho príspevku prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes aj podrobnejšie vysvetlený na tlačovej konferencii, ktorú som absolvoval s ministerkou kultúry.
Mali sme o tom diskusiu aj v rámci koalície. Nakoniec aj pán predseda finančného výboru sa podieľal na tom, že tento pozmeňujúci návrh mohol vzniknúť, hoci nie je pod ním podpísaný, ale to na vysvetlenie, že aby sa mu neubralo z toho, že pomáhal takisto a rovnako pán štátny tajomník na ministerstve financií a nakoniec aj pán minister, jednoducho, aby boli s tým všetci spokojní, aby sme neurobili nejakú chybu, keď už meníme to čo je vládou schválené.
Ja som veľmi rád, že je snaha zo strany vlády, aj pána ministra konsolidovať verejné financie a držím palce najmä aj tomu procesu, ktorý mal viesť. Teda k tomu, aby bol nakoniec prijatý aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a bol a budem rád aj ak sa podarí ten projekt, ktorý je na ministerstve vypracovaný a rozpracovaný a týka sa ďalšieho ústavného zákona o stabilite, predvídateľnosti a ďalších parametroch daňového systému.
Verím, že ak sa tento celý balík predpisov nakoniec podarí schváliť, tak táto vláda dosiahne niečo čo sa bývalým vládam na Slovensku nikdy nepodarilo a na čo si myslím, že budeme právom všetci hrdí, že máme tu nejaké pravidlá, máme tu nejaké limity a vieme sa v nich hýbať aj do budúcna. Tak, aby sme nešli povedzme Gréckou cestou alebo nejakými inými veľmi negatívnymi scenármi.
V rámci diskusie o rozpočte sme pri preskúmavaní niektorých položiek a niektorých príloh k návrhu zákona zistili, že máme tu istú dvojkoľajnosť, pokiaľ ide o poskytovanie dotácii v oblasti kultúry a dokonca dvojkoľajnosť aj pokiaľ ide o poskytovanie týchto dotácií na kultúrne projekty, na projekty obnovy pamiatok vrátane pamiatok, ktoré majú status v rámci alebo udelený medzinárodnou organizáciou UNESCO. A táto dvojkoľajnosť nie je vítaná, nie je vítaná ani z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tejto veci dotkol vo svoj, v jednej zo svojich správ, zo svojich kontrol a odporúčal, aby sa celkovo dotačný systém na ministerstve financií upravil, aby sa stransparentnil a a bol viac systémový. A nie tak, ako to bolo počas predchádzajúcich vláda a to nehovorím len o tej bývalej, ale o všetkých vládach smerom dozadu za 30 rokov.
Na záver tejto diskusie sme dospeli teda k tomu, že sa navrhne pozmeňujúci návrh v tom smere, aby sa táto dvojkoľajnosť odstránila, a aby peniaze ktoré boli alokované v rámci dotačného systému na ministerstve financií sa presunuli tam, kam patria, a to do dotačného systému ministerstva kultúry. V dôsledku čoho sa samotný tento dotačný systém na ministerstve kultúry navýši o 2,69 milióna eur ročne. Tento spôsob bude lepší, budeme mať všetky prostriedky na dotácie v oblasti kultúry pokope.
Nakoniec dotačný systém ministerstva kultúry je dlhodobo zavedený, je štandardný, je nastavený systémovo. Je nastavený na tom, na základe toho, že dávate nejaké žiadosti, nejaké projekty, ktoré sú hodnotené z hľadiska kvality a nakoniec musíte tieto projekty a poskytnuté peniaze aj vyúčtovať. To nebolo tak samozrejmé v tom doterajšom systéme na ministerstve financií, čiže aj toto tým vlastne vylepšíme a odstránime nedostatky.
Toto bolo inými slovami vlastne odôvodnené, pardon, tentoraz tie respirátory, ťažko sa v tom dýcha. Toto bolo vlastne odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte vlastne už zverejnený na webovom sídle Národnej rady, a ktorý vám bol aj distribuovaný a teda už nebudem sa duplikovať, aby som čítal oficiálne odôvodnenie pozmeňováku, a nakoniec teda svojho príspevku len prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Kristiána Čekovského a Milana Vetráka, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024)
je to tlač 632.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024) sa mení takto:
(1) V § 1 ods. 5 sa suma 1 647 663 201 znižuje o sumu 2 690 000 a suma 1 140 276 054 eur sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.
(2) V prílohe č. 3 v Kapitole Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur. Suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 číslo, zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti 312 754 735 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie 33 492 610 sa zvýši o sumu 2 690 000 eur). Zároveň sa v kapitole všeobecná pokladničná spáva suma výdavkov spolu šesť milió, 6 254 921 704 zníži o sumy, o sumu 2 690 000, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti 6 204 616 267 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie 1 318 448 740 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.)
(3) V prílohe č. 4 v Kapitole 24 - Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur, suma výdavkov na program 08S tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt 236 903 659 eur sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur a suma výdavkov na podprogram 08S02 - Dotačný systém MK SR 15 996 097 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č...
===== sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur a suma výdavkov na podprogram 08S02 - Dotačný systém MK SR 15 996 097 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov spolu za kapitolu "6 254 921 704" znižuje o sumu 2 690 000 eur.
4. V prílohe č. 5 sa vypúšťa stĺpec "Kapitálové výdavky" a stĺpec „Spolu". Zároveň sa vypúšťa časť A. Dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a časť B. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce sa označuje ako časť A. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce.
To je koniec pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem za vašu pozornosť a takisto za to, ak sa rozhodnete podporiť tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.
10. 12. 2021 15:17:53 - 15:26:33 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené dámy, vážení páni, takisto by som rád prispel k diskusii alebo v rámci diskusie k štátnemu rozpočtu, aj z dôvodu, že na konci môjho príspevku prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes aj podrobnejšie vysvetlený na tlačovej konferencii, ktorú som absolvoval s ministerkou kultúry.
Mali sme o tom diskusiu aj v rámci koalície. Nakoniec aj pán predseda finančného výboru sa podieľal na tom, že tento pozmeňujúci návrh mohol vzniknúť, hoci nie je pod ním podpísaný, ale to na vysvetlenie, že aby sa mu neubralo z toho, že pomáhal takisto a rovnako pán štátny tajomník na ministerstve financií a nakoniec aj pán minister, jednoducho, aby boli s tým všetci spokojní, aby sme neurobili nejakú chybu, keď už meníme to čo je vládou schválené.
Ja som veľmi rád, že je snaha zo strany vlády, aj pána ministra konsolidovať verejné financie a držím palce najmä aj tomu procesu, ktorý mal viesť. Teda k tomu, aby bol nakoniec prijatý aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a bol a budem rád aj ak sa podarí ten projekt, ktorý je na ministerstve vypracovaný a rozpracovaný a týka sa ďalšieho ústavného zákona o stabilite, predvídateľnosti a ďalších parametroch daňového systému.
Verím, že ak sa tento celý balík predpisov nakoniec podarí schváliť, tak táto vláda dosiahne niečo čo sa bývalým vládam na Slovensku nikdy nepodarilo a na čo si myslím, že budeme právom všetci hrdí, že máme tu nejaké pravidlá, máme tu nejaké limity a vieme sa v nich hýbať aj do budúcna. Tak, aby sme nešli povedzme Gréckou cestou alebo nejakými inými veľmi negatívnymi scenármi.
V rámci diskusie o rozpočte sme pri preskúmavaní niektorých položiek a niektorých príloh k návrhu zákona zistili, že máme tu istú dvojkoľajnosť, pokiaľ ide o poskytovanie dotácii v oblasti kultúry a dokonca dvojkoľajnosť aj pokiaľ ide o poskytovanie týchto dotácií na kultúrne projekty, na projekty obnovy pamiatok vrátane pamiatok, ktoré majú status v rámci alebo udelený medzinárodnou organizáciou UNESCO. A táto dvojkoľajnosť nie je vítaná, nie je vítaná ani z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tejto veci dotkol vo svoj, v jednej zo svojich správ, zo svojich kontrol a odporúčal, aby sa celkovo dotačný systém na ministerstve financií upravil, aby sa stransparentnil a a bol viac systémový. A nie tak, ako to bolo počas predchádzajúcich vláda a to nehovorím len o tej bývalej, ale o všetkých vládach smerom dozadu za 30 rokov.
Na záver tejto diskusie sme dospeli teda k tomu, že sa navrhne pozmeňujúci návrh v tom smere, aby sa táto dvojkoľajnosť odstránila, a aby peniaze ktoré boli alokované v rámci dotačného systému na ministerstve financií sa presunuli tam, kam patria, a to do dotačného systému ministerstva kultúry. V dôsledku čoho sa samotný tento dotačný systém na ministerstve kultúry navýši o 2,69 milióna eur ročne. Tento spôsob bude lepší, budeme mať všetky prostriedky na dotácie v oblasti kultúry pokope.
Nakoniec dotačný systém ministerstva kultúry je dlhodobo zavedený, je štandardný, je nastavený systémovo. Je nastavený na tom, na základe toho, že dávate nejaké žiadosti, nejaké projekty, ktoré sú hodnotené z hľadiska kvality a nakoniec musíte tieto projekty a poskytnuté peniaze aj vyúčtovať. To nebolo tak samozrejmé v tom doterajšom systéme na ministerstve financií, čiže aj toto tým vlastne vylepšíme a odstránime nedostatky.
Toto bolo inými slovami vlastne odôvodnené, pardon, tentoraz tie respirátory, ťažko sa v tom dýcha. Toto bolo vlastne odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte vlastne už zverejnený na webovom sídle Národnej rady, a ktorý vám bol aj distribuovaný a teda už nebudem sa duplikovať, aby som čítal oficiálne odôvodnenie pozmeňováku, a nakoniec teda svojho príspevku len prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Kristiána Čekovského a Milana Vetráka, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024)
je to tlač 632.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024) sa mení takto:
(1) V § 1 ods. 5 sa suma 1 647 663 201 znižuje o sumu 2 690 000 a suma 1 140 276 054 eur sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.
(2) V prílohe č. 3 v Kapitole Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur. Suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 číslo, zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti 312 754 735 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie 33 492 610 sa zvýši o sumu 2 690 000 eur). Zároveň sa v kapitole všeobecná pokladničná spáva suma výdavkov spolu šesť milió, 6 254 921 704 zníži o sumy, o sumu 2 690 000, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti 6 204 616 267 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie 1 318 448 740 sa znižuje o sumu 2 690 000 eur.)
(3) V prílohe č. 4 v Kapitole 24 - Ministerstvo kultúry SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu 316 247 110 zvyšuje o sumu 2 690 000 eur, suma výdavkov na program 08S tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt 236 903 659 eur sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur a suma výdavkov na podprogram 08S02 - Dotačný systém MK SR 15 996 097 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č...
===== sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur a suma výdavkov na podprogram 08S02 - Dotačný systém MK SR 15 996 097 sa zvyšuje o sumu 2 690 000 eur.
Zároveň sa v prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov spolu za kapitolu "6 254 921 704" znižuje o sumu 2 690 000 eur.
4. V prílohe č. 5 sa vypúšťa stĺpec "Kapitálové výdavky" a stĺpec „Spolu". Zároveň sa vypúšťa časť A. Dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a časť B. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce sa označuje ako časť A. Dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce.
To je koniec pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem za vašu pozornosť a takisto za to, ak sa rozhodnete podporiť tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.