Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
5. 5. 2022 10:48:54 - 10:50:29 65. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 993 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Ste v polovičke vášho vládnutia a výsledku sú katastrofálne. Myslím si, že ste úplne mimo reality. Robíte problémy, konfabulejete a zabudli ste na podstatné prečo ste tu. To, že ten opozičný návrh predkladajú opoziční teda poslanci, to predsa nie je dôvod, aby ste ho nepodporili. Ak je akýkoľvek návrh dobrý a môže prospieť občanom, dôchodcom ktorí vybudovali túto krajinu, tak ja nerozumiem prečo takýto návrh zákona nepodporíte. Keď máte bez problémov, odsúhlasíte miliardy na zbrojenie. Bez problémov odsúhlasíte stámilióny pre pomoc utečencom z Ukrajiny, v pohode. Ale sú tu aj pôvodní obyvatelia Slovenska a ktorých úplne ignorujete. Úplne mimo reality. Ja chápem, že z poslaneckého platu sa dá úplne parádne vyžiť, ale tu máte státisícoch ľudí, ktorí naozaj rátajú každé euro, a vy len preto pre tú svoju ješitnosť nepodporíte niečo čo je naozaj dobré.
Včerajšie hlasovanie OĽANO naozaj ukázalo, že ste len obyčajná sekta. Akonáhle má niekto iný názor, tak ho radšej vylúčite, vyhodíte z klubu. Ja nerozumiem potom načo chodíte 50 do pléna tuto hlasovať. Stačí keď príde možno pán Šipoš a ten zahlasuje za vás všetkých ako má správne ako dostane pokyny. Naozaj stačí keby tu chodili len predsedovia strán vládnej koalície a tí by jednofarebne hlasovali za všetko. Úplne absurdné. Ďakujem.
4. 5. 2022 11:49:49 - 11:56:47 65. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1001 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
116.
Ďakujem za slovo. Budem stručný, nechcem zdržovať pána ministra, myslím, že roboty má dosť. Tento návrh zákona o podmienkach zmeny úhrady liekov, dietetických potravín a podobne vnímam globálne pozitívne. Ja by som len chcel poukázať na isté úskalia tohto návrhu zákona. Inovatívne lieky, extra drahé, sú teraz hradené vo výnimkovom režime, to znamená, že liek doporučí lekár, ale musí to nakoniec schváliť poisťovňa. Sú tam tie rozhodnutia, poisťovne, aj rôzne, závisí to teda od jednotlivej poisťovne, niektoré súhlasia, niektoré nesúhlasia. Tým, že odpadne na základe tohto návrhu zákona tá nutnosť, aby tá poisťovňa schválila tento liek, budú tie lieky dostupnejšie, lenže treba si uvedomiť, že množstvo tých liekov je to finančne náročná liečba, a ja si myslím, že v dnešnej dobe, keď naozaj sme limitovaní, či tá prísna kontrola, ktorá bola doteraz zo strany poisťovne bola do istej miery dobrá. Poisťovňa si dokázala odsledovať, či pacient chodil na kontroly, či užíval lieky v pravidelných intervaloch celý rok, či vybral toľko balení, koľko mal.
Na základe tejto, tohto návrhu zákona táto kontrola poisťovne odpadá, a tým pádom môže dôjsť aj do istej miery k obídeniu indikačných obmedzení, môžu sa tie lieky vo väčšej miere predpisovať, pretože samotný lekár nemá tú možnosť ako odkontrolovať, že pacient užíval pravidelne lieky, že dodržiaval nejaké režimové opatrenia a pod. V tomto vidím teda úskalia, že tie lieky sa budú viacej predpisovať a bude to dosť finančne náročné, lekári môžu aj obchádzať do istej miery tieto obmedzenia. A v tomto prípade vidím, že je tam, že mal by byť väčší priestor aj na kontrolu samotných lekárov, aj na prípadné sankcie lekárov, nakoľko nebudú kontrolovaní poisťovňou, čím môže dôjsť vlastne k obídeniu tých indikačných kritérií. Vítam teda aj návrh, čo sa týka generík. Do roku 2025 predpokladáte, že sa ušetrí okolo 100 mil. eur na týchto generikách, to je fajn, len nie každé generikum sa dá porovnávať s tým originálom. Neviem, či vypadla z tohto návrhu zákona testovanie farmakokinetiky, množstvo účinnej látky v generikách, lebo podľa tých kritérií terajších, generikum môže obsahovať 80 až 120 % účinnej látky, pri origináloch je to 100 %. Čiže nie vždycky to generikum je ekvivalent toho originálu. Je to do istej miery ako keby sme porovnávali Mercedes originál alebo teda nejaké japonské auto verzus čínske auto. Navonok vyzerajú rovnako, ale nemusí to celkom tak byť. Čiže z tohto pohľadu, áno generiká, ale ešte by som poukázal na to, že ak už viacej umožníme ten trh, rozšírime pre tieto generiká, mali by sme aj obmedziť, alebo zmeniť indikačné obmedzenia a dať väčší priestor praktickým lekárom.
Kopec, veľa liekov sa píše, musia písať špecialisti. Ak by sme obmedzili tie indikačné obmedzenia a posunuli liečbu bežných ochorení ako je vysoký tlak, diabetes teda cukrovka na praktických lekárov a indikačné obmedzenia pri bežných liekoch by sme vlastne anulovali, tým pádom by sme odbremenili špecialistov, ktorých je málo. Čiže z tohto pohľadu, si myslím, že aj týmto smerom by sme mohli ísť, čo sa týka tých generík, indikačných obmedzení, v praxi to vyzerá tak, napríklad že pacient užíva lieky na vysoký tlak päť liekov, štyri môže napísať praktický lekár, piaty nemôže napísať, lebo je tam indikačné obmedzenie, liek stojí možno päť euro, a kvôli tomu jednému jedinému lieku musí navštevovať odborného lekára a ten musí predpisovať pravidelne teda tie lieky podľa predchádzajúcej novelizácie.
Ešte by som aj spomenul, v bode 5 sa píše, že do zoznamu kategorizovaných liekov môže byť zaradený liek, ak sú splnené všetky nasledovné podmienky a v bode F sa hovorí, musí byť zabezpečená finančná stabilita systému verejného zdravotného poistenia. Tá finančná stabilita toho nášho systému naozaj je problematická, ak nedôjde k zlepšeniu financovania, tak potom tie lieky, naozaj bude problém zaradiť nový liek, inovatívny do kategorizácie, ak bude problém, aby sa ten liek dostal teda medzi pacientov. Zaujímavý stať hovorí o liekoch, o prahovej hodnote posudzovaného lieku. Na jeden získaný rok života je príslušný násobok hrubého domáceho produktu, ktorý nesmie byť vyšší ako 3, ak ide o ojedinelé ochorenia, alebo viac ako 10, ak ide o inovatívnu liečbu. Ak som to správne pochopil, takže tá liečba sa bude odvíjať od hrubého domáceho produktu per capita, ktorý je asi teraz 20 tisíc eur. Čiže tá liečba by mala byť pri ojedinelých ochoreniach hradená do výšky 60 tisíc eur a pri inovatívnej liečbe do 200 tisíc eur. Mňa by zaujímalo, ak tá liečba finančne náročná by prekročila tieto limity, že či si to pacient môže doplatiť, či bude schválená, či sa to dá ešte zvlášť doplatiť. Ja myslím, že tie limity sú vysoké. Bohužiaľ, zdravotníctvo je extrémne náročné finančne, takže toto by ma zaujímalo.
Keď si to človek zoberie do praktického pohľadu, ako to je v súčasnej dobe, tak podľa tohto návrhu zákona by ste nemohli napríklad dávať pacientom lieky, ktoré sú bežne používali na Covid, pretože nespĺňajú tie kritériá ako sú tu už spomínané, že nezlepšovali kvalitu života o 30 %, nepredlžovali život o viac ako 30 %. V súčasnosti sa lieky indikujú na základe odporúčaní odborných spoločností a sú zakategorizované do istých tried a do, podľa úrovne medicíny dôkazov, do tried I, II a IIb, III. Potom tá úroveň A, B, C, že či aj toto budete zohľadňovať keď budete lieky zaraďovať to tých jednotlivých kategórii a že budú uhrádzané. Čiže vítam tento návrh zákona, ktorý môže zlepšiť dostupnosť, čo sa týka tejto liečby. A ďalším krokom by malo byť zabezpečiť nielen liečbu, ale aj adekvátnu zdravotnú starostlivosť podľa odporúčaní európskych, aby pacient dostal nielen liečbu, ale aj tú zdravotnú starostlivosť na čas, v danom termíne, aby boli dostupní špecialisti. Ďakujem.
3. 5. 2022 15:32:15 - 15:33:39 65. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1010 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Ďakujem za slovo. Nikdy v histórii neboli na strane pravdy tí, ktorí likvidovali opozíciu a tí, ktorí zavádzali cenzúru. Slovensko sa mení na militaristický totalitný štát, kde vládnuca trieda s pomocou médií a ambasád si upevňuje moc a likviduje opozíciu. Samozrejme súhlasím, že politici by nemali byť nepostihnuteľní. Majú byť súdení a môžu byť aj odsúdení, ale nech je to v rámci práva a spravodlivosti, nie politickým procesom. Dneska to môže byť odsúdený, zavretý do kolúznej väzby pán Fico, zajtra to môžem byť ja, lebo nezdieľam vaše názory vládnucej triedy, nie som, ´Sláva Ukrajine´ nekričím každý deň, takže môžme čakať aj to, že bude zrušená neskôr aj strana, hnutie REPUBLIKA.
Vládnuca trieda zlyháva vo všetkom, do čoho sa pustila. Stačí spomenúť epidémiu, katastrofálne výsledky, najhorší na svete, teraz sme tu, pridali sme sa na stranu, podporujeme vojnu na Ukrajine vojenskými dodávkami, ignorujeme požiadavky a narastajúcu chudobu spoločnosti a do toho si vládna koalícia zinscenuje takýto proces, v ktorom sa snaží zlikvidovať najsilnejšiu vlastne opozičnú stranu.
Ďakujem.
27. 4. 2022 16:14:21 - 16:16:09 64. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1009 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
42.
Ďakujem za slovo.
Mňa zaujala tá poznámka o duševnom zdraví istého pána premiéra, teraz myslím si, že tieňového stále premiéra. Vo všeobecnej populácii trpí osobnostnou poruchou alebo psychopatiou asi jedno percento obyvateľstva a medzi politikmi je to dva až štyri percentá. Čiže je to celkom reálne, že naozaj v tejto vláde sú ľudia, ktorí majú osobnostné poruchy, poruchy duševného zdravia, psychopati. A takíto ľudia by určite nemali vládnuť v takejto krajine.
To, že pána Mikulca nechcete odvolať, to dá rozum. Kto by nahradil takéhoto človek skorumpovaného? Nemáte žiadne už kádre, žiadne persóny, ktoré by sa chceli namočiť do toho skorumpovaného blata, v ktorom plávate všetci spolu. Rozdelili ste spoločnosť a ja neviem, kam to speje všetko. O dva roky budú voľby, možnože už skôr, dúfam, že aj skôr a potom čakáte revanš.
Všetko to, čo robíte, sa môže obrátiť nakoniec voči vám. Neviem, máme iné problémy. Čelíme chudobe, energetickej kríze, máme problém v zdravotníctve. A riešite takéto veci. Pred týždňom umrel novorodenec v hniezde záchrany v Národnom ústave detských chorôb. Snažíte sa to nejako ututlať, neriešite to. Ale ten obraz, že zomrie dieťa, nebola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ako by mala, to je presne obraz našej spoločnosti, ako to vyzerá. Všetko v totálnom rozklade.
V máji či v júni podávajú lekári výpovede vo veľkom. Nerieši sa to. Nikto nekomunikuje s odborovým združením. Všetko sa to bere len tak na ľahkú váhu, odsúvajú sa tieto problémy. Ja myslím, že toto neskončí dobre.
Ďakujem.
27. 4. 2022 10:25:01 - 10:26:44 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za faktické poznámky. Toho Jánošíka sme vám už odpustili, to je v poriadku. Ja to akceptujem, len Mikuláš okres má 75 000 ľudí, Ružomberok asi 55. Tie mestá sú vzdialené po diaľnici pätnásť minút. To neni problém, je to v podstate ako keby nejaké súmestie alebo čo. Ale z hľadiska toto tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tritisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal ...
===== ... tie mestá sú vzdialené po diaľnici 15 minút. To neni problém. Je to v podstate ako keby dáke súmestie alebo čo, ale z hľadiska to ten tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tri tisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal aj Mondi SCP veľká fabrika, veľký exportér, je tam univerzita, je tam vojenská nemocnica. Ružomberok bolo do tej 2. svetovej vojny centrom, ja viem, že sa nemusíme k tomu vracať, ale je tam trebárs aj vytvorená tá budova, ten justičný ako keby palác je prepojený je to obrovský priestor, je tam aj ústav na výkon, výkon ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je to všetko to je poprepájané. Bola by škoda, ak by to bola len pobočka Liptovského Mikuláša, lebo ja si myslím, že do budúcna nebude sa investovať do týchto pridružených súdov a nakoniec to skončí, že tieto súdy zaniknú. A takisto dôjde časom možno aj k zrušeniu okresného úrad, okresného sídla polície v Ružomberku a pod. Ja si myslím, že to je len taký začiatok a tým, že ten Ružomberok príde o okresný súd takto reálne a že to bude len nejaká pobočka, tak časom pokiaľ sa tam nebude investovať, tak tá budova bude nebude prevádzky schopná a táto pobočka bude zrušená. To je podľa mňa, podľa môjho názoru, že to tak nakoniec skončí.
Ďakujem.
27. 4. 2022 10:25:01 - 10:26:44 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za faktické poznámky. Toho Jánošíka sme vám už odpustili, to je v poriadku. Ja to akceptujem, len Mikuláš okres má 75 000 ľudí, Ružomberok asi 55. Tie mestá sú vzdialené po diaľnici pätnásť minút. To neni problém, je to v podstate ako keby nejaké súmestie alebo čo. Ale z hľadiska toto tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tritisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal ...
===== ... tie mestá sú vzdialené po diaľnici 15 minút. To neni problém. Je to v podstate ako keby dáke súmestie alebo čo, ale z hľadiska to ten tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tri tisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal aj Mondi SCP veľká fabrika, veľký exportér, je tam univerzita, je tam vojenská nemocnica. Ružomberok bolo do tej 2. svetovej vojny centrom, ja viem, že sa nemusíme k tomu vracať, ale je tam trebárs aj vytvorená tá budova, ten justičný ako keby palác je prepojený je to obrovský priestor, je tam aj ústav na výkon, výkon ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je to všetko to je poprepájané. Bola by škoda, ak by to bola len pobočka Liptovského Mikuláša, lebo ja si myslím, že do budúcna nebude sa investovať do týchto pridružených súdov a nakoniec to skončí, že tieto súdy zaniknú. A takisto dôjde časom možno aj k zrušeniu okresného úrad, okresného sídla polície v Ružomberku a pod. Ja si myslím, že to je len taký začiatok a tým, že ten Ružomberok príde o okresný súd takto reálne a že to bude len nejaká pobočka, tak časom pokiaľ sa tam nebude investovať, tak tá budova bude nebude prevádzky schopná a táto pobočka bude zrušená. To je podľa mňa, podľa môjho názoru, že to tak nakoniec skončí.
Ďakujem.
27. 4. 2022 10:25:01 - 10:26:44 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za faktické poznámky. Toho Jánošíka sme vám už odpustili, to je v poriadku. Ja to akceptujem, len Mikuláš okres má 75 000 ľudí, Ružomberok asi 55. Tie mestá sú vzdialené po diaľnici pätnásť minút. To neni problém, je to v podstate ako keby nejaké súmestie alebo čo. Ale z hľadiska toto tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tritisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal ...
===== ... tie mestá sú vzdialené po diaľnici 15 minút. To neni problém. Je to v podstate ako keby dáke súmestie alebo čo, ale z hľadiska to ten tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tri tisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal aj Mondi SCP veľká fabrika, veľký exportér, je tam univerzita, je tam vojenská nemocnica. Ružomberok bolo do tej 2. svetovej vojny centrom, ja viem, že sa nemusíme k tomu vracať, ale je tam trebárs aj vytvorená tá budova, ten justičný ako keby palác je prepojený je to obrovský priestor, je tam aj ústav na výkon, výkon ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je to všetko to je poprepájané. Bola by škoda, ak by to bola len pobočka Liptovského Mikuláša, lebo ja si myslím, že do budúcna nebude sa investovať do týchto pridružených súdov a nakoniec to skončí, že tieto súdy zaniknú. A takisto dôjde časom možno aj k zrušeniu okresného úrad, okresného sídla polície v Ružomberku a pod. Ja si myslím, že to je len taký začiatok a tým, že ten Ružomberok príde o okresný súd takto reálne a že to bude len nejaká pobočka, tak časom pokiaľ sa tam nebude investovať, tak tá budova bude nebude prevádzky schopná a táto pobočka bude zrušená. To je podľa mňa, podľa môjho názoru, že to tak nakoniec skončí.
Ďakujem.
27. 4. 2022 10:25:01 - 10:26:44 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za faktické poznámky. Toho Jánošíka sme vám už odpustili, to je v poriadku. Ja to akceptujem, len Mikuláš okres má 75 000 ľudí, Ružomberok asi 55. Tie mestá sú vzdialené po diaľnici pätnásť minút. To neni problém, je to v podstate ako keby nejaké súmestie alebo čo. Ale z hľadiska toto tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tritisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal ...
===== ... tie mestá sú vzdialené po diaľnici 15 minút. To neni problém. Je to v podstate ako keby dáke súmestie alebo čo, ale z hľadiska to ten tie podľa mňa tie čísla nie sú až také rozhodujúce, že či máte o tri tisíc obyvateľov viac, ale v Ružomberku sídlia, ako som spomínal aj Mondi SCP veľká fabrika, veľký exportér, je tam univerzita, je tam vojenská nemocnica. Ružomberok bolo do tej 2. svetovej vojny centrom, ja viem, že sa nemusíme k tomu vracať, ale je tam trebárs aj vytvorená tá budova, ten justičný ako keby palác je prepojený je to obrovský priestor, je tam aj ústav na výkon, výkon ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je to všetko to je poprepájané. Bola by škoda, ak by to bola len pobočka Liptovského Mikuláša, lebo ja si myslím, že do budúcna nebude sa investovať do týchto pridružených súdov a nakoniec to skončí, že tieto súdy zaniknú. A takisto dôjde časom možno aj k zrušeniu okresného úrad, okresného sídla polície v Ružomberku a pod. Ja si myslím, že to je len taký začiatok a tým, že ten Ružomberok príde o okresný súd takto reálne a že to bude len nejaká pobočka, tak časom pokiaľ sa tam nebude investovať, tak tá budova bude nebude prevádzky schopná a táto pobočka bude zrušená. To je podľa mňa, podľa môjho názoru, že to tak nakoniec skončí.
Ďakujem.
27. 4. 2022 10:09:56 - 10:19:38 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849). V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnenie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných odvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej Sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územnom správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20 000 obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12 000 a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadiam politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 01.01.1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať vzhľadom na krátkosť času od znovu konštitúcie mesta Ružomberok, môžme mať teda o tejto štúdie pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ - východ, aj sever - juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcii, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzea, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex, tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti, v prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom veci na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 01.07.2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto tipe agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov.
V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš, Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody za b) Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods.1 písm. j):
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie. Ďakujem.
27. 4. 2022 10:09:56 - 10:19:38 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849). V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnenie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných odvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej Sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územnom správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20 000 obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12 000 a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadiam politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 01.01.1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať vzhľadom na krátkosť času od znovu konštitúcie mesta Ružomberok, môžme mať teda o tejto štúdie pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ - východ, aj sever - juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcii, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzea, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex, tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti, v prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom veci na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 01.07.2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto tipe agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov.
V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš, Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody za b) Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods.1 písm. j):
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie. Ďakujem.
27. 4. 2022 10:09:56 - 10:19:38 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
24.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849). V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnenie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných odvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej Sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územnom správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20 000 obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12 000 a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadiam politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 01.01.1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať vzhľadom na krátkosť času od znovu konštitúcie mesta Ružomberok, môžme mať teda o tejto štúdie pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ - východ, aj sever - juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcii, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzea, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex, tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti, v prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom veci na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 01.07.2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto tipe agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov.
V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš, Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody za b) Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods.1 písm. j):
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie. Ďakujem.
27. 4. 2022 10:09:56 - 10:19:38 65. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 849 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
24.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849). V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnenie.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec.

Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných odvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej Sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územnom správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20 000 obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12 000 a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadiam politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 01.01.1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať vzhľadom na krátkosť času od znovu konštitúcie mesta Ružomberok, môžme mať teda o tejto štúdie pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ - východ, aj sever - juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcii, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, Fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzea, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex, tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti, v prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom veci na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 01.07.2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto tipe agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov.
V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš, Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody za b) Okresného súdu Ružomberok. Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods.1 písm. j):
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie. Ďakujem.
30. 3. 2022 17:18:14 - 17:19:42 63. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 962 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, zaujala ma vaša úvaha, že skutočne naši vládni predstavitelia eventuálne armádni predstavitelia vedeli o intervencii Ruska na Ukrajinu skôr vďaka spravodajským službám. Ja som tie informácie nemal, ja som s tým konfliktom naozaj nerátal ale ak vedeli a tie naozaj indície sú a nepripravili sa na migračnú krízu, tak je to absolútne zlyhanie. je to zlyhanie ministerstva vnútra, ministerstva obrany a všetkých zložiek. A zodpovednosť aká zodpovednosť plynie per túto vládu, absolútne žiadna. Nič, ticho. A ešte si ministerstvo vnútra spraví zmluvy s externou firmou, ktoré sú absolútne netransparentné, počuli sme to sú zlé a zase nič. ja neviem či si táto vláda vôbec a vládni predstavitelia alebo poslanci uvedomujú, že týmto svojim arogantným správaním a krytím korupcie vlastne spochybňujú to, čím sa najviac oháňajú demokraciu. To je vaše, demokracia vláda ľudu. A to spochybňovanie vôbec týchto pravidiel krytie korupcie, zasa len v spoločnosti narastá nedôveryhodnosť politikom. Ľudia vám neveria nikomu z politikov, je to už pomaly hanlivé označenie a táto frustrácia obyvateľov nakoniec povedie k tomu, že ľudia absolútne prestanú veriť nejakej v demokratické inštitúcie. Ďakujem.
30. 3. 2022 16:01:17 - 16:02:52 63. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 962 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Všetky indície čo spomínal predrečník, ale aj všetky články, ktoré boli spomínané v mainstreame, v Denníku N, svedčia o tom, že táto vláda je jednoducho skorumpovaná. Skorumpovaná a nie je schopná zvládať krízu. Ja sa naozaj čudujem nášmu národu slovenskému, že absolútne ignoruje tieto prešľapy vládnej koalície. To ak sa niečo takéto stane vo vládnej koalícii, ľudia zatvárajú oči a tvária sa ako keby sa nič nestalo. Ako spomínal, keby sa niečo takéto dialo za predchádzajúcej vlády, tak Matovič by šalel pred Bonaparte. Vyskakoval by tri metre od zeme. Spomínal si aj Matovičove vyjadrenia a nadávky, absolútne primitívne ako nadávať opozičným politikom do buzerantov, veď vy ste dúhová koalícia a idete nadávať takéto vyjadrenia. Mne zastáva rozum, takto sa vyjadrovať. Ja myslím, že dosť členov vládnej koalície by si zaslúžilo ústavnú liečbu, naozaj. To čo ako sa správate, absurdné. Nezvládli ste COVID, to vieme. Nezvládate migračnú krízu, však to vidíme. A čo si my myslíme, ako budete riešiť energetickú krízu, infláciu, zdražovanie, zhoršovanie životnej úrovne. Takisto ako tie predchádzajúce problémy, ste absolútna neschopná banda diletantov. Ďakujem.
22. 3. 2022 15:10:56 - 15:12:44 60. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 948 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Máme tu vojnu ako výsledok zlej impotentnej diplomacie Európskej únie a ja oceňujem váš pragmatický postoj pán minister. Naozaj ste povedali správne, ukradneme Ukrajine vzdelaných mladých ľudí a deti, len čo bude potom s budúcnosťou Ukrajiny. Ja by som skôr uprednostňoval pro rodinnú politiku na Slovensku, aby sa na Slovensku rodilo viacej detí, lebo ten dosah tej vojny bude mať, bude veľmi katastrofálny pre život na Ukrajine. Ja by som chcel, ešte mám slovo aj poďakovať za váš naozaj racionálny prístup ako jedného z mála z vládnej koalície, ktorý badám ako bol spomínaný nákup jadrového paliva aj váš postoj k ruskej rope a plynu. To naozaj oceňujem. ja mám strach, ak by na vašom mieste sedel nejaký rusofóbny nevzdelaný človek, ktorý by popretŕhal všetky kontakty a vzťahy s ruskou federáciou a čo by viedlo ešte k horším katastrofálnym následkom. Jeden rok sme tuná počúvali, lebo Fico, druhý rok počúvame lebo COVID, teraz budeme zase počúvať tretí rok lebo Ukrajina, lebo vojna, ale naozaj treba myslieť na to, že okrem týchto závažných problémov, ktoré sme mali na Slovensku žije veľmi veľa ľudí, ktorí žijú naozaj od výplaty k výplate. Nemajú žiadne rezervy a treba aj na týchto ľudí myslieť. Samozrejme podpora Ukrajiny ako sa dá, v čom môžme treba pomáhať, ale netreba zabúdať, že aj na Slovensku žijú ľudia, aby aj zo Slovenska neprchali ľudia za lepším životom do západnej Európy. Viem, že sa to zastaviť určite nedá, ale treba myslieť aj na tých ľudí, čo tú chcú žiť a pracovať. Ďakujem.
22. 3. 2022 14:46:20 - 14:48:18 60. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 948 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Myslím, že predrečník Milan Mazurek to povedal celkom zrozumiteľne. My to zvládneme, určite. Poslanci aj vládni predstavitelia to zvládnu s našimi príjmami. Nám naozaj 100, 200 euro navyše mesačne nebude pre nás nič v podstate znamenať. Ale čoskoro príde dezilúzia medzi obyvateľmi Slovenska. Zdražovanie a riešenia. Ľudia sa budú pýtať čo robíme pre obyčajných ľudí, ktorých sa táto kríza dotkne najviac. A tá vojna môže trvať mesiace, možno že aj partizánska vojna aj roky. Čo s tým ďalej.
Máme tu kopec nástražných bômb, dá sa povedať, ako kolabujúce zdravotníctvo, ktoré sa ťahá problematika táto už celé roky a odpovede stále neprichádzajú. Ja by som len, chcel by som sa opýtať, pri predpoklade, ak tu budeme mať 40 tisíc migrantov ako je v dôvodovej správe, tak nás zdravotná starostlivosť bude stáť okolo 27 mil. eur ročne, minimálne. Ak tých utečencov bude viac, tak to budú násobky, bude to možno 100, 200 mil. eur ročne. Je to plánované pokryť z rozpočtu Slovenskej republiky alebo nám k tomu pomôže, alebo prispeje nám na tieto výdavky nečakané aj Európska únia, keď už sme teda takíto možno povedať rozšafní?
Myslím, že v tom návrhu zákona je kopec dobrých vecí ako možnosť pracovať pre zdravotníkov z Ukrajiny, ktorí budú môcť pracovať po čestnom vyhlásení, pod nejakým odborným dozorom ako to akceptujeme. Je to v poriadku, ale naozaj ten čl. 1, ktorý tam naozaj nemusel byť ako ponechať velenie niektorým jednotkám Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velením NATO, to naozaj nepovažujem za nevyhnutné, že by to tam naozaj muselo byť. Pokiaľ to tam je, tak takýto zákon nemôžem podporiť. Ďakujem.
17. 3. 2022 15:31:09 - 15:32:15 60. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 947 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho  
Ďakujem za slovo. Veľmi rád by som tento návrh zákona podporil, naozaj. Ak máme pomôcť utečencom z Ukrajiny, v pohode. Ale prečo do toho naozaj pletiete to NATO. Prečo by mali byť časť jednotiek ozbrojených síl Slovenskej republiky by mala spadať pod, do pôsobnosti veliteľa NATO. Na čo to ste tam dali? Prečo to nemohol byť iný návrh zákona? A čo spomínal kolega pán Suja, v tom návrhu zákona je spomenutá neodkladná zdravotná starostlivosť pre utečencov, ktorá nie je ďalej bližšie definovaná. Čiže aj on sám mal tie problémy ako budú ošetrené deti ukrajinské, či majú naozaj nárok na medikáciu, či môžu dostať tí ukrajinskí utečenci napríklad onkologickú liečbu kompletnú diagnostickú, terapeutickú alebo je to len neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá sa týka len bezprostredne ohrozenia života. Načo tam dávate to NATO? Bol to zámer, určite to bol zámer, aby to prešlo. Bohužiaľ, takýto návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem.
16. 2. 2022 16:23:47 - 16:25:36 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 871 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
(Prosím, vymazať rámček.)
16. 2. 2022 16:15:29 - 16:16:51 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 871 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR -  
Ďakujem za slovo. Tie dva roky epidémie sme sa učili ako s COVID-om existovať, ako fungovať v tejto spoločnosti a bohužiaľ, úrad verejného zdravotníctva takisto aj to konzílium odborníkov sa učili, čo ja som videl problém v tom, že tie rozhodnutia naozaj neboli šťastné, boli zle odkomunikované a mnohé, mnohé skutočnosti, ktoré sme vedeli, alebo ktoré sme mohli postretnúť aj z iných krajín, sme reagovali dosť neskoro, a potom naozaj to vytváralo chaos, chvalabohu už tá epidémia, dúfam, že už je na konci, takže z tohto pohľadu si naozaj myslím tiež, že úrad verejného zdravotníctva svojimi vyhláškami nerobil vždy správne rozhodnutia, dá sa to takto. Teraz už po vojne je každý generál áno, ale tak do budúcna by sme mali sa pripraviť, že jak tá epidémia znova prepukne na jeseň, alebo dakedy o rok, alebo pod., aby sme tie právomoci nedávali úradu verejného zdravotníctva až v takomto rozsahu, aby sme sa z týchto nesprávnych práve rozhodnutí aj z toho konzília odborníkov ponaučili a aby sme takéto zásadné veci prerokovávali v parlamente, kde si myslím, že by taká diskusia, aby bola naozaj založená na nejakých argumentoch, faktoch, by mohla prejsť, prispieť k nejakému konsenzu aj opozície, aj koalície, aby tie rozhodnutia sme vedeli odkomunikovať aj voličov, aj opozičných, aj koaličných, a v takom prípade by, myslím, že aj tú epidémiu by sme zvládli určite lepšie ako, keď sa to komunikovalo takým spôsobom ako to bolo.
Ďakujem.
16. 2. 2022 16:07:21 - 16:09:54 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 870 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Urban, Miroslav (-) - poslanec NR SR -  
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, tlač 871.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.