Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
26. 4. 2022 15:55:00 - 16:10:20 65. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
67.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná reforma územnoplánovacej a stavebnej legislatívy vzbudila zaslúženú pozornosť či už v tomto pléne, ale aj zo strany odbornej verejnosti a, samozrejme, aj zo strany občanov, ktorí s ňou budú v budúcnosti dotknutí.
Samozrejme, súhlasím s predkladateľmi, že reforma v tejto oblasti je potrebná, na druhej strane v prvom čítaní sme spolu s viacerými kolegami a kolegyňami z nášho poslaneckého klubu a tiež z radov odbornej verejnosti prezentovali k týmto návrhom množstvo závažných výhrad a pripomienok. Po schválení týchto návrhov zákonov v prvom čítaní tu bola jedinečná šanca zásadným spôsobom predložené návrhy do druhého čítania vylepšiť tak, aby hlavné ciele reformy bolo možné dosiahnuť.
Môžem konštatovať, že túto šancu na zlepšenie sme vďaka enormnému nasadeniu viacerých kolegov, kolegýň, na prvom mieste, samozrejme, tiež musím poďakovať tu prítomnej pani poslankyni Zite Pleštinskej, ale aj mnohí ďalší, či už z úradu pána podpredsedu vlády, z nášho poslaneckého klubu, alebo aj z ministerstva životného prostredia a ďalších inštitúcií. Tak túto šancu sme skutočne využili a aj keď možno nie na celých 100 %, ale určite aspoň na takých 80, 90, čiže naozaj teraz máme pred sebou finálny návrh zákona na hlasovanie, o ktorom už sa dá, o ktorom už sa dá hlasovať.
Chcel by som len veľmi stručne zrekapitulovať, keďže už to tu bolo predrečníkmi podrobnejšie rozobrané, z môjho osobného pohľadu, čo sa podarilo zmeniť medzi tým prvým a druhým čítaním.
V zákone o územnom plánovaní určite významnou zmenou oproti pôvodnému návrhu bolo, že zadanie územného plánu sa podarilo vrátiť do zákona, inštitút zadania územného plánu ako rámcového dokumentu, ktorý vytvára pravidlá a smerovanie rozvoja obcí a ktorý je záväzný aj pre všetky nové zmeny a doplnky územného plánu. Takisto bola zrušená navrhovaná možnosť obstarávať zmeny a doplnky všetkým právnickým a fyzickým osobám. To znamená, že územnú plánovaciu dokumentáciu, územnoplánovaciu dokumentáciu – tak ako doteraz – bude môcť obstarávať len obec. Podnety však môže naďalej zasielať ktokoľvek.
Z hľadiska životného prostredia zásadné dokumenty – ako krajinný plán, zásady ochrany pamiatkového územia, mapy povodňových rizík, ako aj dokumentácia ochrany prírody a krajiny – sa stávajú záväzným podkladom pri vypracovaní územných plánov a ich zmien. Takisto posúdenie strategického dopadu z hľadiska hodnotenia vplyvov na životné prostredie a k tomu primerané návrhy opatrení sa stávajú záväzným dokumentom.
Predseda stavebného úradu bude odvolateľný aj bez udania dôvodu. Takisto bola zrušená navrhovaná finančná kompenzácia majiteľovi pozemku v prípade vyhlásenia stavebnej uzávery. Podnet stavebníka na záväzné stanovisko obce, s ktorým prípadne nesúhlasí, bude namiesto stavebného úradu posudzovať ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vydať aj nové stanovisko. V prípade, že ministerstvo životného prostredia vydá záväzné stanovisko, ktorým nahrádza stanovisko obce ako územnoplánovacieho orgánu a obec s týmto stanoviskom nesúhlasí, môže obec podať žalobu, ktorá má odkladný účinok. Takisto došlo k spresneniu lehôt na vyjadrenie, tak aby dotknutý orgán mal dostatok času doručiť svoje stanovisko. V procese vydávania záväzných stanovísk došlo k zvýšeniu právnej istoty. Bude toto záväzné stanovisko vždy platiť dva roky, bez ohľadu na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, tak aby občania mali právnu istotu, že keď majú vydané záväzné stanovisko, tak jeho časová účinnosť bude tieto dva roky. Takisto sa nám podarilo dotiahnuť množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia zohľadnenie prakticky všetkých, alebo veľkej väčšiny chránených záujmov v procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie.
Pokiaľ ide o zákon o výstavbe, takisto sa nám podarilo viacero pozitívnych zmien oproti pôvodnému návrhu, napr. ponechanie definície, súčasnej definície rodinného domu a bytového domu, aby sa zachovala právna istota zmeny v postavení projektanta v navrhovanom postavení, tak aby nemohol vykonávať projektant žiadnu stavebnú exekutívu a musel predkladať transparentnú správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Za zmenu účelu stavby sa napríklad považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie, a takisto je potrebné na to povolenie. Zamedzila sa navrhovaná dodatočná legalizácia stavby v prípade odklonu od projektu a stavebného povolenia. Takisto sa zabezpečilo, aby proces povoľovania stavebných prác a stavebného konania nebolo možné žiadnym spôsobom obchádzať. Je tu prísna kontrola odchýlok od projektu stavby a stavebného zámeru, tak aby sa opätovne mohli dotknuté orgány v prípade potreby vyjadriť.
Za veľmi významnú zmenu z hľadiska životného prostredia považujem, že všetky stavby, ktoré z hľadiska ich predpokladanej významnosti vplyvu na životné prostredie je potrebné posúdiť, bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, prípadne iné orgány v jeho pôsobnosti. Následne bude ministerstvo životného prostredia tieto stavby aj overovať a kolaudovať. Upravilo sa, posilnilo postavenie účastníka konania tak, aby bol informovaný aj o overení projektu stavby, povolení skúšobnej prevádzky, povolení predčasného užívania stavby, aj o vydaní kolaudačného osvedčenia. Účastník konania, pokiaľ je spokojný, môže podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby, kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby. Takisto aj tu došlo k spresneniu lehôt, tak aby mal dotknutý orgán dostatok času doručiť svoje stanovisko. Došlo k navráteniu pôvodného a už zaužívaného pojmu "rozhodnutie o povolení stavby". Bola zabezpečená účasť dotknutej verejnosti, pokiaľ je stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny. K významným zmenám došlo aj v navrhovaných prílohách, najmä pri drobných stavbách, tak aby nehrozilo riziko, že na Slovensku vznikne nejaký stavebný ošiaľ, a zabezpečuje sa tak relatívne vysoko transparentný a poctivý proces, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť a dotknuté orgány.
Z hľadiska životného prostredia a adaptácie na zmenu klímy významnou zmenou je, že sa uľahčilo povoľovanie realizácie vodozádržných opatrení v extravilánoch. Takisto boli doplnené pokuty pri čiernych stavbách, a dokonca tu máme aj možnosť prepadnutia stavby do vlastníctva štátu, ak by odstránenie stavby nebolo účelné.
Čiže ako som povedal, zákony v navrhovanom znení, tak ako ich máme teraz, nie sú možno dokonalé, ale naozaj myslím si, že budeme s nimi vedieť žiť, ako už viacerí predrečníci povedali, že prípadné nedostatky, ktoré sa ukážu pri zavádzaní zákonov do praxe, že budú sa dať priebežne odstraňovať a riešiť.
Ešte raz ďakujem.
16. 2. 2022 15:13:52 - 15:18:41 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 787 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k predloženému návrhu prednesiem pozmeňovací návrh, ktorého hlavným zmyslom je zadefinovať novú výnimku zameranú na opatrenia starostlivosti o chránené územia. K tomu by som uviedol toľko, že ako iste viete, na Slovensku je množstvo chránených území, ktoré v zásade sú v dvoch takých základných režimoch. Jednak sú to tie známe a mnohokrát diskutované tzv. bezzásahové chránené územia, kde vlastne chránime tie prirodzené procesy a prírodné spoločenstvá v tom stave, v akom sa nachádzajú, resp. tie vývojové procesy, aké tam prebiehajú. Čiže zmyslom a súčasne nástrojom tej ochrany je nezasahovanie do tých procesov.
Na druhej strane máme tu množstvo chránených území v rôznych kategóriách, ktoré sa vytvorili počas dlhodobej, zvyčajne mnoho stáročí trvajúcej ľudskej prítomnosti a takého tradičného využívania týchto území. Ide najmä o rôzne typy nelesných spoločenstiev. A vďaka tej dlhodobej starostlivosti a využívaniu týchto území sa v nich vytvorili spoločenstvá a podmienky pre mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov (k rečníkovi pristúpil minister životného prostredia a na krátky okamih prerušil jeho vystúpenie), ktoré, ktoré jednoducho, jednoducho potrebujú tie vklady dodatkovej energie a tú starostlivosť, tú starostlivosť v tom dnešnom slova zmysle.
Čiže sú na to k dispozícii, samozrejme, značné finančné prostriedky či už zo štátneho rozpočtu alebo z rôznych eurofondov a zmyslom tejto výnimky je, aby sa nemuseli obstarávať tieto práce súvisiace so starostlivosťou o chránené územia v príliš veľkých objemoch, ale naopak, aby bolo možné objednať ich, obstarať na lokálnej úrovni, na úrovni tých jednotlivých regiónov tak, aby úspešne tieto zákazky mohli získavať a realizovať najmä miestni dodávatelia.
Čiže to, čo sme diskutovali aj v tej dlhotrvajúcej diskusii okolo reformy národných parkov, aby sa dostupné financie na starostlivosť o chránené územia a chránené druhy rastlín a živočíchov dostávali bližšie do regiónu, bližšie k ľuďom, ktorí tam žijú, ktorí tam hospodária, tak presne toto sledujeme týmto pozmeňujúcim návrhom.
Pozmeňovací návrh teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Tomáša Šudíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 787.
1. V čl. I sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie, citujem:
„2. V § 1 sa odsek 13 dopĺňa písmenom aa), ktoré znie:
„aa) kosenie trávnych porastov, mulčovanie, odstraňovanie náletových drevín, odstraňovanie inváznych a nepôvodných druhov alebo pasenie a s tým bezprostredne súvisiace činnosti, ak ide o služby poskytované na účely starostlivosti o chránené územie,25g)."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 25g) znie, citujem:
25g) § 17 ods. 1 a § 28 zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 31. 3. 2022 z dôvodu zosúladenia účinnosti so zákonom č. 395/2021 Z. z., čo sa premietne do článku II upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
16. 2. 2022 14:30:10 - 14:31:04 55. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 787 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážené dámy, vážení páni, tak ako som prezentoval už v prvom čítaní účelom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je zaviesť výnimku z tohoto zákona pre starostlivosť handicapované živočíchy v záchranných staniciach a podobných zariadeniach pokiaľ ide o starostlivosť o tieto živočíchy, o obstarávanie krmív. Prípadne veterinárnej starostlivosti tak, aby toto nebolo predmetom verejného obstarávania a mohli sme týmto v mnohých prípadoch ide o vzácne a chránené živočíchy, mohli sme týmto živočíchom poskytnúť najvyššiu možnú úroveň starostlivosti akú potrebujú. Ďakujem.
9. 2. 2022 14:51:30 - 14:52:20 55. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 832 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pán poslanec. No určite mi nejde o zachovanie súčasného stavu, ak ste pozorne počúvali moje vystúpenie, tak v záverečnej časti som navrhol minimálne 5 alternatív ako ten problém, ktorý samozrejme treba riešiť, je možné riešiť iným spôsobom, takže ešte raz môžte spochybňovať, že aký záujem občanov hájim ja a aký hájite vy alebo niektorí z našich kolegov, ale určite nie som za zachovanie súčasného stavu. Súhlasím s vami, aj s pánom predkladateľom, že súčasný stav nie je vyhovujúci a treba ho reformovať. Nesúhlasím celkom s tým aký spôsob si pre to pán predkladateľ zvolil. To je všetko.
9. 2. 2022 14:44:28 - 14:50:23 55. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 832 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené pani poslankyne, vážení páni , vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, navrhovaný zákon ustanovuje model, ktorý je v našich podmienkach pomerne neobvyklý, k desiatim ústredným orgánom štátnej správy, ktoré už máme, má byť pridaný jedenásty, ale jeho predseda na rozdiel od ostatných vedúcich funkcionárov orgánov štátnej správy má byť prakticky neodvolateľný a to ani vládou, ani Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda navrhovaného úradu sa podľa § 8 zákona o územnom plánovaní volí na 5 rokov a je v zmysle odsekov 6 a 7 prakticky neodvolateľný. Kontrolu správnosti pôsobenia tohto vedenia úradu nevykonáva žiadna rada, ani iný vnútorný alebo vonkajší kontrolný úrad. Rada, ktorá je v zákone zmieňovaná, je ustanovená, odvolávaná samotným predsedom úradu. V rozpore s tým, že napríklad úrad geodézie , kartografie a katastra Slovenskej republiky ten predseda je volený vládou a môže byť aj odvolaný a to aj bez udania dôvodu. Táto forma neodvolateľnosti, ktorá sa tu navrhuje v tomto návrhu zákona fakticky úplne oddeľuje riadenie štátneho orgánu od vplyvu vlády a Národnej rady Slovenskej republiky a robí ho fakticky nekontrolovateľným. Pritom na oddelenie stavebného úradu spod vplyvu vlády a Národnej rady Slovenskej republiky neexistuje žiadny ústavný dôvod a je ťažko pochopiteľné čo ním predkladateľ zákona vlastne sleduje. K tomuto nie je v súčasnosti ani žiadna spoločenská objednávka, ani žiadny iný známy dôvod. Kompetencie predsedu tohto úradu ustanoveného na pomerne dlhé obdobie 5 rokov sú až zarážajúce. Napríklad podľa § 24 ods. 10 zákona o výstavbe, návrhu zákona o výstavbe, by mal tento predseda úradu kompetenciu prebyť akékoľvek záväzné stanovisko územnoplánovacieho orgánu, čím by sa umožnila výstavba prakticky kdekoľvek a to aj napriek odporu samotných obcí. Ani úspešné podanie žaloby, ktorej vyriešenie na súde mohlo trvať v našich podmienkach roky, by nijako neumožňovala odstránenie už prípadne postavených budov. Tak isto predseda úradu bude aj odvolacím orgánom proti, pri rozhodnutí o stavebnej uzávere, čiže môže tak isto napriek rozhodnutiu obce zrušiť. Tento úrad bude tak isto odvolacím orgánom pre vlastné detašované stavebné úrady, čím nie je zabezpečená potrebná nezávislosť. Odvolaním bude centrálny úrad rozhodovať o napadnutom vydanom rozhodnutí ako keby sám sebe. Pre Bratislavu, Košice bude úrad určovať kam až siaha ich metropolitný územný plán, to znamená funkčný región v tomto území budú mať kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Vytvorenie novej štátnej správy navrhovanej sa deje bez dostatočného porovnania dopadov a bez dostatočného vyčíslenia nákladov. Náklady pokiaľ sú vyčíslené, nie sú vyčíslené kompletne, niektoré náklady sú vynechané napríklad na informačný systém a pritom je predpoklad, že niektoré z tých nákladov budú vyžadovať rádovo mnohonásobne vyššie položky. Predpoklad, že pracoviská tohto úradu budú dostatočne funkčné v krajských mestách vychádza z predpokladu plne digitalizovanej krajiny, takou však, žiaľ, Slovensko nie je ani v súčasnosti a žiaľ, pravdepodobne nebude ani v najbližších rokoch, kedy už by zákon mal byť v platnosti. Z tohto dôvodu myslím, že bolo by viac ako žiadúce zvážiť aj iné alternatívy riešenia vrátane porovnania nákladov jednotlivých alternatív pri rôznych formách transformácie, ktoré prichádzajú do úvahy, minimálne týchto 5 alternatív by sa malo porovnávať a to reforma súčasného stavu pri zachovaní stavebných úradov na úrovni samosprávy, druhá alternatíva reforma s prenesením výkonu na existujúce okresné úrady, to znamená obnovenie de facto stavu pred rokom 2011, tretia alternatíva prenos kompetencií na už existujúci ústredný orgán štátnej správy úrad geodézie, kartografie a katastra a na jeho už existujúce pobočky. Štvrtou alternatívou by mohlo byť vytvorenie nového špecializovaného systému štátnej správy so začlenením do ministerstva dopravy a výstavby alebo ministerstva životného prostredia, podľa toho, čo by sa javilo vhodnejšie a piatou alternatívou by bolo vytvorenie špecializovanej štátnej správy s vlastným novovytvoreným úradom ako ústredným orgánom štátnej správy.
Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré som vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach k stavebnému zákonu a územnoplánovaciemu zákonu navrhujem vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
8. 2. 2022 10:09:21 - 10:09:54 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Muňko, ten generálny prokurátor samozrejme to bolo len také prirovnanie. Chcel som tým naznačiť, že naozaj predseda novovytvoreného centrálneho úradu bude menovaný vládou na päť rokov, čiže nebude volený a bude prakticky neodvolateľný počas toho obdobia, alebo len veľmi ťažko odvolateľný. Takže sú tam isté paralely so súčasnou pozíciou generálneho prokurátora, len toľko.
8. 2. 2022 9:51:34 - 10:04:03 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja samozrejme pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody, s tým súvisí samozrejme aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času naozaj vás tu nemienim nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom v novom návrhu zákona, obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo so mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novo vytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania.
Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet. Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov, vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery. Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného, mal by som hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre metropolitiný územný plán, pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem metropolitný územný plán, no čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napr. od Bratislavy až
====
8. 2. 2022 9:51:33 - 10:04:03 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
8. 2. 2022 9:51:33 - 10:04:03 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
8. 2. 2022 9:51:33 - 10:04:03 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
8. 2. 2022 9:51:33 - 10:04:03 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 3 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj ST 8-ička aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za, vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme ZMOS má svoju ako by rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj, že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na, na veci, alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". No čo to vlastne znamená. Ak to správne čítam znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisov ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahu žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu.
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov, alebo developerov ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár. V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte veľa vášho domu sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania, ako rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona, na rozdiel od súčasného znenia, umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne.
No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu. Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem s návrhu § 27 ods. 2. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov.
§ 27 ods. 3. Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch: a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk ktoré dostávame, či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
8. 2. 2022 9:28:47 - 9:29:14 55. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia 2 Tlač 830 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Borguľa, no ja keď som vás počúval, ja som mal pocit, že hovoríte o nejakom inom zákone ako tu máme pred sebou. Ale dobre, no, neberem vám právo na váš názor. Podľa môjho názoru tento zákon, jeho hlavných cieľom je uľahčiť život a výstavbu developerom a pre radových občanov to nejako veľmi neuľahčuje, skôr naopak. Takže beriem tento váš názor, vnímam to asi koho záujmy zastávate v tomto parlamente a viac poviem vo svojom riadnom vystúpení.
14. 12. 2021 22:21:18 - 22:25:24 51. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní 2 Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
125.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sľubujem, že budem vzhľadom na pokročilú hodinu (ruch v sále, zaznievanie gongu) stručný, obmedzím sa na niekoľko poznámok.
Mňa osobne veľmi teší, že ochrana prírody, tá skutočná ochrana prírody v tomto parlamente, sa jej dostalo takej pozornosti, akej, trúfam si povedať, ešte v histórii tohoto parlamentu sa tak intenzívne, tak dlho a tak búrlivo o ochrane prírody nediskutovalo. To vnímam naozaj ako pozitívum.
Na druhej strane mi je trochu ľúto, že tí, čo najviac vykrikujú a strašia nás tu, že aké katastrofické dôsledky pre Slovensko, slovenský vidiek, slovenskú prírodu spôsobí táto vcelku nevinná reforma, lebo touto reformou vlastne len posúvame správu štátnych pozemkov tam, kde vo väčšine civilizovaných krajín v Európe a vo svete je, to znamená na organizáciu, ktorá je na tento účel explicitne zriadená, a tou je správa národného parku. Takže nič také hrozné, negatívne by sa nemalo stať. Ale mňa najviac fascinuje, že proti tejto reforme najviac vystupujú na, až na niekoľko výnimiek kolegovia z opozície, ktorým chýbajú elementárne poznatky či už zo zoológie, botaniky, ekológie, biológie, nehovorím už ani o ochrane prírody.
Takže ja budem veľmi rád, nebudem teraz s nimi polemizovať, ale budem veľmi rád, keď o týchto otázkach, či už na pôde parlamentu, alebo mimo neho, budeme sa ďalej baviť, a kolegov by som poprosil, aby aspoň tie základné vedomosti z oblasti ochrany prírody, z oblasti legislatívy, či už sú to smernice Európskej únie, alebo je to národná legislatíva, zákon o ochrane prírody č. 543/2002 a nadväzujúce právne predpisy, keby si ich doplnili, aby naozaj tá diskusia mohla prebiehať na potrebnej odbornej úrovni.
A možno jeden konkrétny príklad. Pán Štefan Kuffa, pán poslanec tu spomínal, že aké je to hrozné, keď ľudia z Bratislavy a zo západného Slovenska sa chodia rekreovať na východné Slovensko a že tam z toho chceme spraviť nejaký skanzen, tak v skutočnosti je to takmer presne naopak a môžem vám zodpovedne povedať, keďže som bol pri tom, a venujem sa tej problematike dlhé desaťročia, tak Bratislava svoj národný park už má. Jediný problém, že to nie je oficiálny národný park, volá sa to Mestské lesy v Bratislave. Ale na území Mestských lesov v Bratislave tu, to sú lesy nás Bratislavčanov, máme na ploche približne 3 200 hektárov 54 % v bezzásahovom režime. A všetci sú, čuduj sa svete, spokojní. Tu naozaj sme dali (zaznievanie gongu) na prvé miesto, pred ťažbu sme dali ochranu prírody a rekreáciu, ale máme tu aj lesníkov, máte tu aj drevorubačov, máme tu, samozrejme, rekreantov, desaťtisíce ľudí sa sem chodia rekreovať, a máme tu aj ochranu prírody. A tento model, si myslím, že môže fungovať úspešne v ktoromkoľvek národnom parku a určite bude fungovať lepšie, keď správa národného parku bude mať možnosť spravovať aspoň štátne pozemky na svojom území.
Takže je to presne naopak, pán Štefan Kuffa. Ľudia z celého Slovenska chodia do Bratislavy a sú veľmi prekvapení, keď prichádzajú z takých odľahlých regiónov a myslia si, že v Bratislave žiadne lesy nie sú, a pritom naše lesy sú naozaj jedny z najkvalitnejších na Slovensku, pokiaľ ide o všetky parametre, či už to hodnotím z hľadiska lesníctva alebo ochrany prírody.
Takže verím, že aj tento úspešný model uplatníme po schválení tejto reformy aj v ostatných národných parkoch, v tých oficiálnych, na Slovensku a verím, že túto navrhovanú reformu dnes schválime.

-----------------------------------------
14. 12. 2021 14:36:10 - 14:39:35 51. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní Tlač 813 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada uznesením č. 1186 z 10. decembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 813), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 423 zo 14. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 275 z 10. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 179 z 10. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 180 zo dňa 14. decembra 2021.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
10. 12. 2021 16:30:32 - 16:31:56 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 813 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu  
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 813. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
10. 12. 2021 15:52:37 - 15:54:00 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 812 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu  
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 842 z 9. decembra 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 812) na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 66. schôdzi a uznesením č. 177 zo dňa 9. decembra 2021 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
9. 12. 2021 15:27:28 - 15:28:20 51. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 685 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Chcel by som sa len poďakovať pánovi ministrovi a kolegyniam a kolegom priamo z ministerstva životného prostredia, ako aj z rezortných inštitúcií, a to najmä zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľali na príprave tohoto návrhu zákona a vďaka ktorým ho verím dnes budeme môcť schváliť. Týmto sa zaradíme medzi tie civilizovanejšie krajiny Európy kde naozaj zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených živočíchov, či už živých, mŕtvych alebo časti ich tiel bude na primeranej úrovni. Ďakujem.
25. 11. 2021 16:37:32 - 16:37:50 51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 690 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
117.
Ďakujem pánovi poslancovi Suskovi za prednesené pripomienky ohľadne nastavenej účinnosti zákona. Verím, že ak posunieme návrh do druhého čítania, v rámci druhého čítania bude dostatočný priestor pomocou doplňujúcich a pozmeňovacích návrhov tieto legislatívno-technické záležitosti upraviť tak, aby to bolo v poriadku.
Ďakujem.
25. 11. 2021 16:23:28 - 16:29:26 51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 690 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
111.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni poslanci a poslankyne Šíbl, Halgašová, Čekovský, Ševčík, Šudík, Pleštinská, Pročko, Majorová-Garstková, Kozelová, Brisudová, Tabák, Šipoš, Liba a Vons.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice a zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Predmetná legislatívna zmena je potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív pre tieto zvieratá, rovnako ako napríklad pri zabezpečovaní potravín, je problematické niekedy správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk. Kritériom by totiž nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, najmä kvalita, ktoré pri obstarávaní krmív sú objektívne problematicky definovateľné.
Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zvieratá v zoologických záhradách, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by preto nemalo podliehať verejnému obstarávaniu. Často sa v týchto zariadeniach nachádzajú kriticky ohrozené druhy, napr. mimoriadne vzácne dravce, ktorých početnosť na území Slovenskej republiky vo voľnej prírode sa ráta na niekoľko desiatok kusov, vo výnimočných prípadoch len na niekoľko kusov pri niektorých druhoch. Čiže je spoločenským záujmom, aby naozaj, keď už sa dostanú tieto jedince do rehabilitačných staníc, aby mali zabezpečenú maximálnu možnú úroveň starostlivosti a opatery.
Rovnako sa táto zmena týka doplnenia, obstarávania, zabezpečovania starostlivosti o tieto nájdené hendikepované chránené živočíchy. Je to potrebné z toho dôvodu, že v zmysle platného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať len chovná alebo rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona, pričom často zabezpečenie starostlivosti konkrétnou stanicou závisí aj od jej kapacít, dostupnosti a iných subjektívnych skutočností. Navyše získanie štatútu chovnej alebo rehabilitačnej stanice podlieha správnemu konaniu a úhrada výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o hendikepované živočíchy sa riadi jednotným cenníkom, ktorý stanovuje odborná organizácia ochrany prírody po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Druhým dôvodom navrhovanej úpravy je potreba riešiť situácie, ktoré niekedy vznikajú v dôsledku namietania niekoľkých skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Riešenie takýchto situácií v prípade, že vzniknú, v súčasne platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní absentuje. V praxi tak môže pri takýchto situáciách vzniknúť potreba vydať rozhodnutie s kombinovaným výrokom, a to z dôvodu, že časť namietaných skutočností je opodstatnená a časť nie. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie s kombinovaným výrokom, teda v časti podaným námietkam vyhovie a v časti námietky zamietne. Pre tieto situácie, kedy má navrhovateľ sčasti úspech v konaní, navrhovaná úprava vo vzťahu ku kaucii upravuje pravidlo, podľa ktorého sa bude navrhovateľovi vracať 50 % zo zloženej kaucie a zvyšná časť kaucie prepadne. Navrhovaná úprava uplatňuje rovnaké pravidlo aj na situáciu, ak kontrolovaný na základe podaných námietok urobí v priebehu konania sčasti autoremedúru a v časti úrad námietky zamietne. V tejto situácii vzniká potom kombinácia meritórneho a procesného výroku, pričom aj v tejto situácii možno konštatovať, že navrhovateľ bol na základe podaných námietok sčasti úspešný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
10. 11. 2021 17:35:10 - 17:48:43 48. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní Tlač 732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
109.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dielne Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prichádza návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako výsledok dlhodobého sledovania vývoja obchodu s vybranými živočíchmi a potreby jeho regulácie.
Na úvod by som len krátko pripomenul, z akého medzinárodného dohovoru tento zákon vychádza. Je to dohovor známy pod anglickou skratkou CITES a v preklade do slovenčiny to znamená dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov. Tento medzinárodný dohovor, k nemu Slovenská republika pristúpila sukcesiou a dotýka sa živočíchov, ktoré sú uvedené v prílohách k tomuto dohovoru, a explicitne sú tieto živočíchy a aj rastliny, ktoré sú v prílohách tohto dohovoru, ohrozené z dôvodu medzinárodného obchodovania s týmito druhmi živočíchov.
Možno nie všetci z vás si to uvedomujú, ale medzinárodný obchod s ohrozenými živočíchmi a rastlinami je veľmi lukratívne odvetvie v rámci medzinárodného obchodu a často sa tieto aktivity dejú ilegálne a častokrát medzinárodný obchod je jedným z hlavných dôvodov kritického ohrozenia, v najhorších prípadoch až vyhubenia týchto živočíchov alebo rastlín. Popri, samozrejme, hlavnými, hlavným dôvodom ohrozenia týchto druhov sú strata biotopov, devastácia ich prirodzeného prostredia, zavlečenie napríklad inváznych druhov živočíchov a rastlín do týchto pôvodných prirodzených ekosystémov, ale obchod je jedným z najvážnejších faktorov ohrozenia.
Tento náš zákon č. 15/2005 sa predkladanou novelou upravuje a to tak, že táto novela prináša zákaz držby živých živočíchov, a to zo skupiny veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov, po slovensky aj opice. Sú to najmä tigre, leopardy, levy, gepardy, jaguáry, rysy, pumy, medvede a už spomenuté primáty, napríklad tamaríny, kosmáče, levíky či lemury.
Význam novely je predchádzať najmä nelegálnemu obchodu s držanými exemplármi v zajatí a tak isto nelegálnemu obchodu s produktami z týchto živočíchov, ktoré už, ako pán minister spomenul, často končia najmä ako suroviny v tradičnej ázijskej medicíne. Napríklad nedávno v Českej republike bol odhalený prípad organizovanej trestnej činnosti práve v súvislosti s nelegálnym obchodovaním s rôznymi časťami z usmrtených tigrov, pričom zvlášť, zvlášť teda nepríjemné bolo, že mnohé z týchto tigrov pochádzali z nelegálneho obchodu z územia Slovenska. Celkom každá časť sa dokáže, dokážu títo spracovatelia spracovať a zhodnotiť vo forme bujónov, polievok, vína, rôznych extraktov a veria, že tieto výrobky pomáhajú či už pri zlepšovaní potencie, alebo pri rôznych iných chorobách a zdravotných ťažkostiach, pričom v súčasnosti v prírode registrujeme už len okolo 3 900 voľne žijúcich tigrov.
Na tradičnú čínsku medicínu sa takisto využívajú takto spracované exempláre primátov a medveďov, pričom tieto produkty zo živočíchov sú čoraz viac vyhľadávané na trhu a vytvára to následne dopyt po ich zvýšenom chove v zajatí na komerčné účely.
V predkladanej novele navrhovaný zákaz držby má teda prispieť k zamedzeniu množenia, resp. iného nadobúdania jednotlivých zvierat. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že tento obchod s exemplármi ohrozených živočíchov vykonávajú častokrát organizované skupiny, ktoré sú v rámci celej Európskej únie prepojené. Nie je to len izolovaná záležitosť na území Slovenskej republiky. A práve exempláre pochádzajúce aj z územia Slovenskej republiky často bývajú zdrojom nelegálneho obchodu aj v iných členských krajinách Európskej únie.
Účinnosť tohto zákazu, ktorý vyplýva z navrhovanej novely, sa nebude vzťahovať na exempláre vyššie uvedených druhov, ktoré boli držané ešte pred nadobudnutím účinnosti novely. To znamená, že chovatelia si budú môcť tieto exempláre ponechať na dožitie. Takisto sa zákaz držby nebude vzťahovať ani na exempláre uvedených druhov, ktoré boli nadobudnuté vlastným odchovom u chovateľa v období od 1. januára 2002 do 30. septembra 2022, pardon, s cieľom zabezpečiť, aby mláďatá narodené v stanovenom prechodnom období, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou počaté ešte pred nadobudnutím účinnosti toho zákazu držby, aby tieto mláďatá neboli považované za držané v rozpore s týmto zákonom. Takisto, ako už pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, zákaz držby sa nebude vzťahovať na licencované zoologické záhrady, oficiálne chovné a rehabilitačné stanice pôvodných druhov živočíchov, záchytné strediská, zariadenia prevádzkované osobami zapojenými do programov starostlivosti o predmetné druhy ani pre zariadenia pre živočíchy používané na vedecké účely, veterinárne ordinácie a kliniky.
V súčasnosti máme na Slovensku viacero subjektov i fyzických osôb, ktoré držia, rozmnožujú a obchodujú s exemplármi vyššie uvedených druhov, či už ide o fyzické osoby, jednotlivcov alebo zariadenia, ktoré vystavujú exempláre a ponúkajú verejnosti služby, ako sú napríklad hladkanie mláďat mačkovitých šeliem, fotenie sa s nimi a podobne, alebo sa zameriavajú čisto len na rozmnožovanie a následný predaj tých vypestovaných exemplárov.
Ďalšou skupinou sú súkromné osoby, ktoré si držia exempláre, najmä primátov, ako tzv. domácich miláčikov. Tu považujem za veľmi dôležité pripomenúť, že nejde len o samotnú literu zákona a medzinárodného dohovoru CITES, ale ide aj o špecifickú ekológiu a etológiu týchto jednotlivých druhov, ktoré častokrát chovom v zajatí neprimerane trpia. Treba si uvedomiť, že častokrát ide o vrcholové predátory alebo všežravce na vyšších úrovniach potravinových reťazcov, ktoré prirodzene, vo svojich prirodzených podmienkach obývajú obrovské areály desiatok a stoviek kilometrov štvorcových a naozaj ich chov, hocijako sa tí chovatelia snažia im to prírodné prostredie vynahradiť, tak im spôsobuje viac alebo menej zjavné utrpenie.
Pritom okrem vyšších, vyššie spomenutých hrozieb pre ohrozené druhy živočíchov na Slovensku registrujeme v rámci držby týchto živočíchov presne tieto problémy s tým, že chovatelia ich držia v nevhodných podmienkach a v takýchto nevhodných podmienkach sa, samozrejme, aj prudko zvyšuje riziko prenosu chorôb zo zvierat na človeka. Treba si uvedomiť, že sú to všetko teplokrvné živočíchy, ktoré sú nám evolučne dosť príbuzné a to riziko je, samozrejme, oveľa vyššie ako napríklad pri niektorých studenokrvných živočíchoch.
A takisto v nemalej miere je tu vysoké riziko nebezpečenstva, samotného nebezpečenstva týchto zvierat pre človeka v prípade nejakého konfliktu, či už ide o nejaké zranenie, útoky a podobne. V tejto súvislosti by som spomenul možno len niektoré medializované prípady, kde došlo nejakým zanedbaním alebo nešťastnou náhodou k úniku takýchto v podstate predátorov v prípade mačkovitých šeliem do prírodného prostredia. Zvlášť poľutovaniahodný bol prípad z Českej republiky nedávno, bolo to spomenuté v tlači, kedy tigre vypestované a nelegálne predané zo Slovenska do Českej republiky boli správcom poľovného revíru voľne vypustené do revíru a bola zorganizovaná poľovačka, samozrejme, za peniaze a mali títo lovci pozvaní na poľovačku možnosť uloviť si tigra v českej divočine. Našťastie k tomu nakoniec nedošlo, lebo ten majiteľ tigrov dostal výhodnejšiu ponuku a predal ich niekomu inému, ale bolo to naozaj dohodnuté už do posledných podrobností. Takže ak by ste náhodou niekedy, prechádzajúc sa po lese, či už na Slovensku, alebo v Českej republike, stretli tigra alebo jaguára, tak nemusí ísť len o nejaký náhodný únik zo, z chovnej stanice, ale môže ísť aj o úmyselné vypustenie s takýmto dubióznym účelom.
Takže uvedenú problematiku welfareu, čiže priaznivých podmienok v rámci chovu týchto zvierat, má v gescii Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, presahuje to kompetencie ministerstva životného prostredia, a treba jej ale v tejto súvislosti takisto venovať pozornosť.
Zavádzajú sa aj niektoré ďalšie povinnosti najmä s cieľom stotožnenia držaných neživých exemplárov alebo výrobkov z nich a s cieľom minimalizovať nejako možnosť vydávať tieto nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté. Takže zavádza sa povinnosť vyhotovovania fotodokumentácie pri neživých exemplároch vybraných druhov mačkovitých šeliem; ide o druhy, ktoré majú kožu, resp. srsť s jedinečným vzorom. Ide o spracovanú kožu alebo dermoplastický preparát, tzv. vypchaninu. Možno je pre vás nová informácia, že niektoré tieto živočíchy s týmito charakteristickými vzormi farebnými, tieto vzory sú pre nich rovnako charakteristické ako DNA alebo pri ľuďoch odtlačky prstov. Čiže je možné pri dobre vedenej fotodokumentácii aj po rokoch identifikovať pôvodného nositeľa tohoto kožucha.
Predmetom návrhu novely, a to je veľmi významné, je aj posilnenie kompetencií a oprávnení orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany týchto exemplárov, živočíchov pri výkone štátneho dozoru, pričom ide najmä o Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Takisto vzhľadom na rastúci trend využívania online prostredia, internetu pri obchodovaní s exemplármi citesových druhov návrh zohľadňuje aj túto skutočnosť a posilňuje, resp. zefektívňuje kontrolnú činnosť týchto orgánov a vymáhanie práva.
Na záver svojho krátkeho vystúpenia by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za predloženie toho návrhu a takisto všetkým kolegyniam a kolegom či už z ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľajú na uplatňovaní dohovoru CITES v neľahkých podmienkach v rámci Slovenskej republiky a ktorí sa takisto podieľali na príprave tejto novely.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválime do druhého čítania.
Ďakujem.