63.
Ďakujem pekne obom kolegom a ako som už povedal, ďakujem nielen signatárom, ale tí, ktorí si osvoja posolstvo tohto uznesenia a áno, tá hrozná podoba textov, ktoré písal ideológ Tretej ríše Alfred Rosenberg, ktorý po zásluhe odvisol v Norimbergu na šibenici, o tom, ako títo podľudia budú smieť, ak budú vybratí, pracovať na nemeckých gazdov v obilnici Európy, budú sa smieť naučiť tlačené písmená ich detí, nie písané, a budú smieť vedieť rátať do päťsto. To bol normálny plán. A, samozrejme, išlo o to, že to nie je žiaden národ, že je to podnárod. A keď človek počúval v prvých týždňoch agresie proti Ukrajine tie reči o tom, že to nie je žiaden národ, tak sa mne v pamäti vynoril Alfred Rosenberg. A je skutočne dobré poznať vlastnú históriu a je možno aj dobré, a to nechcem robiť teraz ani literárne okienko, ani povinné čítanie, ale často na malých novelách veľkých autorov si uvedomíme obludnosť tých čias. Vrele odporúčam prečítať si útlu knižočku Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna a ešte kratšiu poviedku Príhoda na stanici v Krečetovke, toho istého autora. Je to malý kúsok literatúry s obrovským obsahom a dosahom. Tomu sa vyvarujme.
|
57.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milý Tomáš, chcem ti poďakovať za tvoj prierez smutnými dejinami zločineckého režimu Sovietskeho zväzu, na ktorý, žiaľbohu, nadviazal stále vo väčšom rozsahu nacista sediaci v Kremli. Tie tri zástavy, ktoré vejú v Peterburgu, ktoré si zmienil, sú skutočne nehoráznosťou a tá nehoráznosť vznikne vtedy, keby pred Reichstagom v Berlíne, teda pred sídlom dnešného Bundestagu, viala zástava cisárskeho Nemecka, potom zástava s hakenkreuzom, ktorá bola oficiálnou zástavou Tretej ríše, a zástava Spolkovej republiky Nemecko.
Pravda je, že sa tie režimy od seba učili. Pravda ale je, že keď sa nad tým zamyslíme, tak tá neuveriteľná perverznosť boľševického stalinistického režimu, ale i Leninovho režimu, i toho poststalinistického je v tom, že on ten režim v zásade nosne škodil a genocidoval vlastných občanov. Toto sa o Hitlerovi povedať nedá. Ten vraždil, kade chodil. Ale tak ako boľševický režim vraždil v Estónsku, Litve, Lotyšsku, ako vraždil všade, kam prišiel, tak tak vraždil aj Hitlerov režim. Ale to, čo robil boľševický režim s vlastnými občanmi, je donebavolajúce.
My si môžme vyvolať, ktorí sa tomu venujeme, z vlastnej pamäti, tí, ktorí by si to chceli prečítať, tak stačí dnes v Googli naklepkať meno Pavlik Morozov. Legenda, ktorý udal vlastného otca, ktorý zachránil trochu pšenice. Vtedy existoval v boľševickom Sovietskom zväze hrozný kláskový zákon. Za zbieranie vypadnutých kláskov na požatom poli boli neuveriteľné desaťročia trvajúce tresty. Ešte tá perfídnosť vynikne v tom, a to sa zopakovalo i v Československu vo februári, že jedna z takých hlavných sľubových, sľubotechnických prísľubov boľševického Leninovho režimu bol ´dikrét o zemlje´, tak ako ´dikrét o míre´ sľuboval mier, tak tento sľuboval roľníkom pôdu, veľkostatkársku pôdu. Trvalo necelé desaťročie a ten režim kolektivizoval a zabíjal tých, ktorých lákal na prísľub pôdy.
A my keď si spomenieme na Ďurišovu pozemkovú reformu, ktorá, nedali si komunisti v Československu toľko času na čakanie, za päť rokov, za štyri prerástla do teroru, ktorým sa vstupovalo do jednotlivých, jednotných roľníckych družstiev. Teda najprv vlákame: dostaneš pôdu, a potom ťa násilím zlikvidujeme a zjednotíme.
Samozrejme, s perfídnosťou jemu vlastnou Stalin sa ako Pontský Pilát dištancoval od obrovských zločinov tým, že ich okomentoval v nosnom článku, všetko sa dá nájsť na webe, ktorý bol nazvaný Závrat z úspechu. Hovoril o obrovskom úspechu kolektivizácie, ktorý stál na mŕtvolách miliónov ľudí, ktorý stál, to si predstavme a akokoľvek nie je svet plný blahobytu, na kanibalizme. Tie zúfalé rodiny jedli svojich príslušníkov na Ukrajine. Predstavme si toto. To znamená, k tomuto sa dopracoval režim, ktorý začal ´dikrétom o zemlje´. A v tom je celá tá hanebnosť a perfídnosť a repríza historická.
Nedá mi nespomenúť si na Jána Langoša a jeho obľúbený citát o tých, ktorí nepoznajú svoju históriu a budú ju nútení opakovať. My by sme mali poznať históriu, v akej boli dedovia dnešných občanov, pradedovia hnaní do družstiev. Mali by sme poznať všetko to, čo sa napáchalo i v našej réžii, i keď inšpirované boľševickým režimom. Preto si myslím, že prijatie takéhoto uznesenia je prihlásením sa k historickej pravde a k tomu, že ju musíme poznať, aby sa neopakovalo to, že niekto mocný bude rozhodovať o tom, čo smieme a čo nesmieme, kam smieme patriť a kam patriť nesmieme, s kým sa máme združovať a s kým sa nesmieme, proste všetko to, čo dnes aplikuje zločinecký nacistický ruský režim na Ukrajincov, mohol a tiež sa pokúšal aplikovať i na nás. A je našou povinnosťou stáť na strane slabšieho, je našou povinnosťou pomáhať mu, aby konečné víťazstvo bolo v súlade s vôľou ľudu Ukrajiny, ktorý prežil ´holodomor´, ktorý prežil hrozné veci od boľševikov i od nacistov a ktorý dnes prežíva, žiaľ, ich reprízu.
Sláva Ukrajine!
Prosím o vašu podporu a ďakujem signatárom i všetkým tým, ktorí toto uznesenie podporia.
|
45.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, uplynulo už 90 rokov od tragických udalostí holodomoru na Ukrajine v rokoch ´32/´33 minulého storočia. My v náväznosti na uznesenie Národnej rady z roku 2007 o Deklarácii Národnej rady o hladomore, na základe výzvy Najvyššej rady Ukrajiny zo 16. novembra roku 2022 adresovanú parlamentom celého sveta, pokiaľ ide o uznanie holodomoru za genocídu ukrajinského ľudu, a tiež s ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra minulého roku, v ktorom bolo uznané masové zabíjanie vyhladovaním za genocídu, sa Národná rada Slovenskej republiky má a môže týmto uznesením pripojiť k podobným vyjadreniam, uzneseniam Kongresu Spojených štátov, nemeckého Bundestagu, belgického parlamentu, českého parlamentu, poslaneckej snemovne i senátu Českej republiky a francúzskeho Národného zhromaždenia, medzitým k uvedeným pribudol i britský parlament.
A preto sme predložili toto uznesenie, ktorým uznávame, že umelo vyvolaný hladomor v rokoch ´32/´33 bol výsledkom zámernej politiky sovietskeho režimu na čele s Josifom Vissarionovičom Stalinom ako akt genocídy ukrajinského ľudu, ktorý, povedané jednoducho, mal zlomiť chrbticu Ukrajincov, ktorí boli i historicky, v časoch cárskeho Ruska, i potom obilnicou Európy a ktorých nosnú zložku boľševický režim prehlásil za kulakov a zlikvidoval ich. A navrch všetkého spôsobil umelý hladomor, aby totálne rozvrátil nosnú štruktúru ukrajinského ľudu.
Je smutnou realitou, že obilie v tom istom čase, keď na Ukrajine zomierali státisíce ľudí, často detí, hladom, sa z boľševického Sovietskeho zväzu vyvážalo a používalo sa teda ako dvojitý prostriedok. Prostriedok genocídy tých, ktorých sme chceli zlomiť, a prostriedok budovania režimu, ktorý toto všetko spôsoboval. A je smutnou realitou, že obilie ako zbraň zla sa využíva po deväťdesiatich rokoch znovu. Že sa blokujú prístavy, že sa robí všetko možné pre to, aby sa nielen sťažovala a lámala sila ukrajinskej ekonomiky, ktorej silnou zložkou je poľnohospodárstvo, ale spôsobuje sa tiež ohrozenie hladom krajín, ktoré sú roky rokúce odkázané na ukrajinské zbožie, na ukrajinské nie drahé obilie.
Zhodou okolností sme dnes prijali v parlamente delegáciu arménskeho parlamentu a Arménsko je tiež krajinou, ktorá roky žije z ukrajinského obilia. Preto si myslíme, že sa máme pripojiť k parlamentom demokracií, ktoré uznali hrozný zločin cielenej likvidácie ľudí práce sovietskym stalinistickým režimom za genocídu, tak ako demokratické parlamenty uznali osudy Musa Daghu a hnaných Arménov v 20. rokoch 20. storočia za genocídu arménskeho ľudu.
Verím, že náš parlament sa pridá k demokratickým zastupiteľským orgánom Európy a sveta a toto uznesenie prijme. Prosím vás preto, ctení kolegovia, aby ste podporili svojím hlasovaním toto uznesenie.
Ďakujem.
|
58.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Taraba, skutočne už to tu zaznelo, ale nedá mi to a je možno dobré, keď sa za tú vec postavím ja, ako sám kolega Benčík. Úplne hladko bez mihnutia brvou ste ho oslovili ako eštebáka. Skúste si predstaviť, že by som ja začal svoje vystúpenie tým, že reagujem na pedofila Tarabu, ktorý je drogovým dílerom. A keď sa teraz zamyslíme nad tým pojmom vážiť slová, ktoré adresujete prof. Šuchovi a vy s plechovou tvárou začnete svoje vystúpenie slovami eštebák Benčík. Jako normálnemu človeku by zostal špeciálne v tomto kontexte, na tejto schôdzi s týmto bodom rozum stáť.
|
48.
Ďakujem pekne. Na tému prepisovanie rozprávok si dovolím zacitovať z klasiky ľudovej hudby. "S jedným budem ženu bíti a s tým druhým deti, deti, deti a s tým tretím kyjačiskom pôjdem na zálety." Toto by ste mohli spievať ako hymnu tých hrdinských bojovníkov proti Istanbulskému protokolu, lebo toto zrejme akokoľvek to budeme popierať, kdesi vo vás je.
|
6.
Ďakujem pekne. Nebudem sa šíriť a zdržiavať toto ctené dvanásťčlenné grémium. Chcem len povedať, že s výrokmi je to niekedy problém. Kolega, poslanec, predkladateľ zmienil štúrovcov a z historickej pamäti vyplýva legenda hry, aj keď možno nie celkom široko známy výrok Jozefa Miloslava Hurbana zvlášť statočného vynikajúceho predstaviteľa štúrovskej generácie, ktorý v ťažkých rokoch meruôsmych povedal nasledovné hodnotenie svojich spolurodákov. Povedal, že sú kože otrocké. A ja sa teraz pýtam, zbúrame jeho bustu vo foyer Národnej rady. Urazil generáciu svojich rodákov? Potupil Slovákov? Je dôstojné mať jeho sochu vo foyer Národnej rady?
Na adresu Žilinčanov sa v kritickych dňoch meruôsmych, keď sa formovali dobrovoľníci, vyjadril ešte oveľa horšie, ale nebudem kvôli tomu volať, že sa urážlivo dotkol nás na tisíc rokov dopredu a na tisíc rokov dozadu a nebudem volať po zbúraní jeho busty vo foyer Národnej rady.
|
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ide o rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu voči slovenskému národu a výzve Európskej komisie na jeho odvolanie, tlač 1722. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1793 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore pre európske záležitosti.
Predseda Národnej rady uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti. Výbor uvedený materiál prerokoval a prijal uznesenie č. 149 z 19. mája 2023, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s vynechaním slov.
Po prvé. V názve návrhu vynechať slová: "a výzve Európskej komisie na jeho odvolanie."
Po druhé. V bode B vynechať slová: "a vyzvať na odvolanie Vladimíra Šuchu z pozície vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku."
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim prvý.
Ďakujem.
|
56.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Začal by som a venoval svoje vystúpenie presne tomu, s čím začal kolega Lehotský, a to jest naplneniu i v tejto diskusii pravidlá, keď chceme psa biť, palicu si nájdeme. Tu sa na adresu ľudí s istým názorom vytiahne slovenská demografia a jej prognózy. Ja sa priznám, že ctím slobodu názoru svojej kolegyni Anky Záborskej, ctím slobodu názoru kňaza, rabína aj imám, ale zaťahovať do takejto diskusie ako úplnú podpásovku demografický vývoj, ma vedie k nasledovnej úvahe. Kresťania by sa mohli a mali riadiť biblickým ´milujte sa a množte sa´. A tak sa pýtam, na kresťanskom Slovensku, na dominantne rímskokatolícky kresťanskom Slovensku zabudli kresťania na toto biblické? Zabudli, že by bolo hádam ich povinnosťou v rámci tej demografie, ktorú kresťan na SaS vyťahuje, mať povedzme štyri deti ako štandard, ako východisko. Iste by ste povedali, že to musí byť nechané na ich slobodnom rozhodnutí. Ajhľa, obrana slobodného rozhodnutia. Ja mám štyri deti, ale nebijem sa v prsia, len to konštatujem z hľadiska demografického vývoja. Keby mali všetky kresťanské páry štyri deti na Slovensku, tak by sme hladko na jednej nohe preskákali demografický vývoj. Preto by bolo veľmi dobré nevyťahovať podpásovky a zamiesť si pred vlastným prahom.
|
31.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa ospravedlňujem, že vystupujem k tejto téme ako muž. No už to tak je. Ešte aj ako lekár. Vopred, podobne ako Ondrej Dostál, môžem povedať, že nie som priateľom zabíjania detí. A rozhodne sa domnievam, že život začína počatím. Napriek tomu ale si dovolím oponovať takému vyčítavému názoru, že k téme teraz za SaS vystupujú muži. No nepochybne by vystúpila i Jana Bittó Cigániková a ďalší. Niet pochyby, že SaS nemá tento názor genderovo nevybalansovaný. Ale na tému vystupovania muži k tejto téme by som dovolil sa spýtať, či predkladateľom a tým, ktorí nám vyčítajú vystupovanie mužov, neudrelo akosi do mysle, že sa k tejto téme dlhodobo, trvalo, takmer ex offo vyjadruje rímsko-katolícka cirkevná hierarchia. Ja nemám pocit, že by v Konferencii biskupov Slovenska boli nadmerne zastúpené ženy, že by artikulované názory Konferencie biskupov Slovenska reprezentovali aj ženský názor. Takže od rímskeho pápeža až po duchovného Kuffu sa k tejto téme vyjadrujú muži v rímsko-katolíckej cirkvi a nespomínam si námietku nikoho, že by sa k tomu vôbec nemali vyjadrovať, lebo o tom nemajú dumstu, nemajú deti, nemajú nijakú súvislosť s touto tematikou, okrem ideológie. Tak potom merajme rovnakým, keď ideme vyčítať SaS, že sa vyjadrujeme my.
|
74.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, záverom by som len povedal jednu zásadnú oponentúru voči názoru, ktorý tu zaznel. Jeho autor je zhodou okolností opäť práve preč, ale áno. Vojna prináša utrpenie, ale nie je pozícia každej strany v tej vojne úplne rovnaká. Ak teda Osmanská ríša chcela dobyť Európu, tak by priateľ mieru prijal turban, prijal by klaňanie sa smerom k Mekke a polmesiac nad hlavou. Bolo by to mierové. Sobieski by nemusel prísť pred Viedeň a dedičia veľkých tureckých dobyvateľov by tu mohli vládnuť. Presne tak mohli vyhrať centrálne mocnosti - Nemecká ríša, Rakúsko-Uhorsko, Turecko v prvej svetovej vojne.
Maďari by nás možno nevyhladili, stačilo by, aby sme sa stali Maďarmi. Nemali genocidalne úmysly, len chceli jednotný maďarský národ. Nebolo hádam treba viesť vojnu, mohli sme sa ticho podrobiť a dnes by sme tu v krajinskom sneme, ak by nám taký povolili, mondokovali. A mohli sme tu, tak ako naši hrdinský predkovia v aule Univerzity Komenského, ticho hajlovať, pripojiť sa k veľkému vodcovi tisícročnej Tretej ríši a neviesť vojnu. Ale len hlupák sa môže domnievať, že vojna vedená kýmkoľvek je stále rovnaká vojna. Ešte aj kresťanská náuka pozná spravodlivé vojny. A treba povedať, že naši legionári a spojenci viedli v prvej svetovej vojne spravodlivú vojnu, ktorej výsledkom bolo oslobodenie našich národov. A pripusťme, že demokratickí spojenci viedli proti Hitlerovi spravodlivú vojnu a nebola to teda rovnaká vojna zo strany napadnutých a zo strany napádajúcich.
A presne tak je to aj na Ukrajine. Ukrajina nenapadla Rusko. Ukrajinskí vojaci neznásilňujú a nezabíjajú ruských civilistov. Ukrajinskí vojaci neznásilňujúc ruské ženy a ruských mužov a neberú ruské deti po preosiatí na výchovu. Summa summarum, keď dvaja niečo robia, nie je to to isté. Bojujúci slovenský vojak a partizán proti pohotovostnému oddielu Hlinkovej gardy nie je taký ako ten gardista. Inými slovami, len úplný hlupák alebo agent agresora a vraha môže v tomto bode prísť k ačohentizmu a k tomu, že všetko je to rovnaké. Nie, nie je to rovnaké.
Keď začali na Londýn padať v bitke o Anglicko bomby Luftwaffe, potom, keď tam neskôr padali v Peenemünde vystreľované rakety Fau-1 a Fau-2, teda zbrane vergeltung, odplata, tak britský kráľ George VI., jeho manželka kráľovná Mary a jeho deti, vtedy už dospievajúca Alžbeta, neskôr druhá toho mena ostali v Londýne. Tak ako tam ostali milióny Londýnčanov. A Zelenskyj s manželkou neodleteli lietadlom do exilu, pretože pochopil, že v tejto spravodlivej vojne je jeho miesto tam, kde je. A márne teda tu budú bľabotať neonacisti a boľševici o tom, že všetko je nespravodlivosť. Nie. Nie je všetko nespravodlivosť. Obrana svojich domovov, ktorí ruskí vrahovia rozstreľujú raketami, obrana škôl, obrana miest je spravodlivá vojna. A len úplný odpad, úplný ľudský odpad môže tvrdiť opak.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
60.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No všetka česť vám, milé dámy, že ste išli na Ukrajinu, že ste videli opáskované mínové polia na ukrajinskom území, mínami položenými ruskými vrahmi, že ste stretli obete a len tie, ktoré prežili, lebo tie, ktoré boli v masových hroboch, tie ste stretnúť nemohli. A na to povie ten hlupák, ktorý tu teraz nie je, ale iste je jasné, o kom hovorím, ktorý je militaristický génius a geopolitický veleduh, že tam zrejme nebola vojna, keď ste tam boli. No keď 12. decembra 1943 prišiel Edvard Beneš do Moskvy podpísať zmluvu o spojenectve so Sovietskym zväzom, tak tam zrejme tiež nebola vojna, keď sa Beneš mohol, ako by povedal ten truľo, ponevierať po Moskve. Ale v tom čase umierali od hladu ľudia v blokovanom Leningrade, už boli hory mŕtvych okolo Stalingradu a všelikde, ale hlupák by povedal, že zrejme tam nebola vojna.
Áno, povedala si pekne, Anka, že nepočúvali reprezentantku ukrajinského parlamentu, volenú zástupkyňu hrdinského ukrajinského ľudu. Nie. Nacisti ani Putinovi prisluhovači a zradcovia tu neboli. Tak to proste je. Ale je dobré, že o nich vieme a musíme s tým počítať, pretože i oni sú súčasťou slovenského národa, ktorého majú veľmi často plnú hubu.
|
48.
Beží mi čas... Takže tá analógia, ktorú zachytil vo svojej básni Turčín Poničan, slovenský poet, je, samozrejme, z dôb turecký vojen. Svet od tej doby hádam trošku civilizačne pokročil. Ale to, čo predvádza Putinov nacistický režim, má aj bližšiu historickú analógiu. Po obsadení Lidic nemeckým vojskom boli odňaté niektoré deti matkám a boli poslané na preskúmanie, ako hovorila pani poslankyňa Kozelová, na preosiatie. Niektoré z nich bolo vybratých hneď tri, sedem ďalších bolo poslaných do nemeckého sirotinca a potom odovzdaní nemeckým rodinám na prevýchovu. Ostatní neboli uznaní za súcich. A skončili v Chelmne vo vyhladzovacom tábore. Samozrejme, od tej doby uplynulo takmer 80 rokov a svet by mal znova pokročiť. Ale tak ako KGB viazalo poľským dôstojníkom drôtom ruky za chrbtom a strieľalo ich ranou do zátylku. Strieľali v Buči a inde ruskí vrahovia Ukrajincov takisto. A presne tak, ako preosievali lidické deti nacisti, preosievajú ruskí nacisti ukrajinské deti. Ako keby ich jedna mater mala.
|
44.
Ďakujem pekne. Kolega Faič, my sme to tam necapli. My sme boli na výbore, kde ste vy predkladali svoj návrh a vaši kolegovia neboli na výbore. Mohli si tam capnúť na zadok a vypočuť si to a vyjadriť sa. Oni neboli. Takže o cápaní je v tomto zmysle zbytočné hovoriť. Ja som neodišiel a nechal som vás predniesť váš, takže to môžem absolútne spoľahlivo porovnať a potom tento výborný argument, že toto je lokálna vojna. No viete, keď vás zavraždia s rukami zviazanými drôtom za chrbtom, ako mali obete v Katyni, obete sovietskej KGB, v ktorej je Putin ukážkovým výhonkom po mnohých desaťročiach, tak je tej obeti úplne jedno, či ju znásilnia a zabijú naprostred ulice v Buči v lokálnom konflikte alebo v svetovom konflikte. Mŕtvi totižto nie sú iní, ak ich zavraždí niekto v lokálnej vojne, lebo vypálenie Kľaku a Ostrého Grúňa ani Kremnička a jej vápenka neboli svetovými konfliktmi. To bolo lokálne účtovanie Edelweissu, pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a podobných zločincov a nemeckých hrdlorezov s lokálne občanmi podporujúcimi partizánov. Tiež to nebol žiaden svetový konflikt. Takže to porovnanie je absolútne na mieste. Znásilnená žena, unesené deti sú živí, jednotliví ľudia a nedodávať zbrane je fajn, mohli mať Nemci Lebenstraum až po Moskvu. Nedodávali by sme zbrane.
|
36.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ctená snemovňa, celkom reálne konštatujem, že nosným dôvodom pre prijatie tohto textu je okrem toho, že je, dá sa povedať, principiálne absolútne správny, že veľmi dôvodne vychádza zo zmienených skúseností nás malej krajiny Československa, ktoré v ilúzií výmeny obete iného za mier pre Európu obetovali signatári Mníchovskej dohody. Dôvodom, prečo takéto uznesenie predkladáme, je tiež nedokonalé znenie istého článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pri ortodoxne gramatickej interpretácii môže viesť k dezinterpretácii zdravého rozumu. Naši poslaneckí kolegovia zo strany SMER predložili vo výbore pre európske záležitosti svoje uznesenie, ktoré sa líši od tuná predloženého uznesenia nosne v jednom hlavnom bode, a to je v tom, že sa v ňom snažili zaviazať vládu Slovenskej republiky neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Inými slovami, neposkytovať tomu slabšiemu, tomu, ktorý je obeťou agresie silnejšieho a lepšie vyzbrojeného súpera, to jediné, čo môže umožniť statočne bojovať s nádejou na víťazstvo s presilou, a to je vojenskú pomoc. I preto sme predložili toto uznesenie a veríme, že tak ako a za to patrí všecká česť vláde Slovenskej republiky a jej zodpovedným ministrom v týchto oblastiach, že od samého počiatku agresie sa zaradila medzi špičkovo principiálne stojace exekutívy členských štátov NATO a Európskej únie a podporovala Ukrajinu okrem pomoci humanitárnej i v tom, čo je pre bojujúcu krajinu najdôležitejšie.
Ja som to spomínal aj na výbore, keď sa pod heslom mierotvorstva predkladala alternatíva nepomáhať vojensky Ukrajine a znižovať tak počty obetí. Nedá mi než nezopakovať nepriestrelný argument, že keby sa rozhodli svetové demokracie v decembri alebo v novembri roku ´41, keď stála Wehrmacht 70 kilometrov od Červeného námestia zachovať blahosklonnú neutralitu a nechať to bývalých spojencov, spojencov, ktorí začali agresiou voči Poľsku druhú svetovú vojnu, t. j. Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina, aby si to vybavili medzi sebou, tak by možno svet dnes vyzeral inak. A tí z nás, ktorí by tu boli a neboli by v zmysle riešenia pod ľudí vybavení v konečnom riešení, tak by tu možno hajlovali. No nedopadlo to tak okrem iného preto, že konvojmi v ľadových vodách severného mora pumpovali demokratické veľmoci do Sovietskeho zväzu zbrane, benzín, nákladné autá, všetko, čo potrebovala bojujúca Červená armáda. Z pohľadu dnešných mierotvorcov tak vlastne podnecovali vojnu, tak vlastne prispievali k ďalším a ďalším obetiam, pretože keby nebolo zbraní, keby nebolo benzínu, keby nebolo 150-tisíc two the back row nákladných áut, ktoré v tomto počte dodali Spojené štáty Červenej armáde za vojny, tak by možno sa začas hajlovalo aj vo Vladivostoku. Preto sa domnievam, že hovoriť o mierotvorstve a znižovaní obetí by mohli dnešní mierotvorcovia poradiť spojeneckým dodávateľom zbraní partizánom a vojakom bojujúceho Slovenského národného povstania.
Pretože keby im nedali zbrane a nedodali ďalšie zbrane, no tak by, samozrejme, zrejme asi s nemeckými vojskami nemohli ďalej bojovať, možno by mnohí z nich nepadli, možno by nevyhoreli obce na strednom Slovensku proste bol by mier. No ak je toto cesta, tak to je presne tá cesta, na ktorú nás dnes mierotvorcovia všetkých typov a kategórií posielajú.
My si myslíme, že tak ako sa mali krajiny brániť Hitlerovskej agresii, tak sa má Ukrajina brániť Putinovej agresii a aby sa mohla brániť, tak môžem len zopakovať to, čo som povedal na stretnutí OBSE vo Viedni, rovnako ako to povedal môj ctený kolega Mark Pritchard, vedúci britskej delegácie: weapons, weapons and weapons. Zbrane, zbrane a zbrane. Statočnosť Ukrajina už ukázala a hoci menšia a slabšia ukázala Európe niečo, čo Európa od Normandie, dobýjania Berlína a bitky v Ardenách nezažila. Statočnosť menšieho a slabšieho v boji so silným agresorom. Preto trváme na nosnom posolstve tohto uznesenia a zaväzujeme vládu Slovenskej republiky, aby v jeho duchu pokračovala vo svojej doterajšej jednoznačnej vojenskej, hmotnej, politickej a humanitárnej podpore bojujúcej Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.
|
32.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s návrhom skupiny 34 signatárov tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny v kontexte vojenskej agresie Ruskej federácie.
Dovolím si vás s nim oboznámiť stručne a konštatujem, že Národná rada na základe tohto schvaľuje stanovisko Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny podľa č. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
To nosné nasleduje teraz: Slovenská republika podporuje poskytovanie všestrannej, t. j. politickej, vojenskej, humanitárnej, materiálnej a makrofinančnej pomoci a podpory Ukrajine, ktorá má na základe čl. 51 Charty Organizácie Spojených národov neodňateľné právo na sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku. Slovenská republika dôrazne odsudzuje ničím nevyprovokovanú a neobhájiteľnú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
Slovenská republika je vedená trpkou historickou skúsenosťou Mníchovského diktátu z roku ´38 a ja na tomto mieste dodávam aj Viedenskej arbitráže z toho istého roku a silne podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ako aj suverénne právo Ukrajiny jej vlády a občanov rozhodovať o kľúčových otázkach svojej budúcnosti a národného záujmu, vrátane spôsobu a modalít urovnania vojnového konfliktu a dosiahnutia komplexného, spravodlivého a trvalého mieru v súlade s princípmi Charty OSN.
Kompletné znenie je, ako bolo uvedené pánom predsedajúcim, ako tlač 1533 a jeho súčasťou je aj zdôvodnenie.
Toľkoto na úvod a prosím pána predsedajúceho, aby následne otvoril rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.
|
157.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážených dvanásť statočných, ďakujem, že ste vydržali. Po prvých pár vystúpeniach oponentov tejto rezolúcie som hovoril, že to, čo vidím, je festival ačohentizmu. Musím povedať, že keď, ako ma správne vyzval pán predsedajúci, že mám zbilancovať, tak už musím hovoriť o ohňostroji ačohentizmu. Skutočne sme sa nedostali k dobitiu ríše Aztékov, ani ríše Inkov a k vinníkom a k tomu, že sme ich nezahrnuli do tejto rezolúcie. A to, že sa ako argument vytiahne čokoľvek, zaznelo tu Somálsko. Dokonca tu zaznela americká agresia v Sýrii. Pričom ten, kto má úplne vymetenú hlavu, vie, kto dostal Aleppo a jeho civilov do stavu, v ktorom ho dneska nachádzame.
Nehovoriac o tom, že keď niekto hovorí o nehoráznostiach, ktorým trpeli rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny niekde na Donbase a ako je to strašné, ako sa tá Ukrajina k nim chovala, je strašne pozoruhodné, že nikto z týchto gerojov tu nevystúpil a nepripomenul to, čo predviedla ruská armáda na svojich spoluobčanoch v Groznom. Pohľad na zbombardované Grozny, ktoré sa podobá na zbombardované Drážďany, nebolo dielo amerických imperialistov platených zloduchmi z Wallstreetu. Nie. To bolo dielo ruskej armády riadenej a vedenej Putinom, pričom je drobná otázka, či vyhodenie tých činžiakov, ktoré sa stalo a stalo sa zámienkou k tomuto mierotvornému podujatiu, nebolo tiež dielom jeho bývalých kolegov z KGB.
Ale dosť na tom a na tom ačohentizme, lebo by sme sa mohli dopracovať k momentu, že tí Pershingoví dobrovoľníci, teda americkí dobrovoľníci, nie narukovaní povinne, ktorí prišli pod vedením generála Pershinga urobiť obrat v prvej svetovej vojne, prekazili to, že sme dodnes mohli tuná pekne mierovo mondokovať vo Felvidéku a byť radi, že sme pod svätoštefanskou korunou. Ale aj to by sme hádam vytkli, lebo tí Američania furt robia len zle. Ale dosť na tom a na týchto všetkých strašných zločinoch, ktorých sa dopustili títo hrozní agresori, na rozdiel od mierového Ruska, ktoré bolo donútené. Pravda je, že jedným z tých pozitív v tejto strašnej veci je, že sa vykoval ukrajinský národ. Ukrajinský národ presne vie, kde sú jeho nepriatelia a kde sú jeho priatelia.
Pre nás je vecou cti byť priateľom hrdinsky bojujúceho ukrajinského ľudu, pretože si od, dá sa povedať statočného nasadenia Royal Navy pri Falklandoch nepamätám na to, že sa nejaká krajina rozhodla rázne a jasne čeliť zlu. V tomto prípade v chunte v Buenos Aires, ktorá si chcela zlepšiť profil obsadením tzv. Malvín, čiže Falklandských ostrovov.
Toto dnešné dlhé posedenie, samozrejme, prinieslo i také veci, ktoré ma vedú k potešeniu, že som bol nosne, ale aj iní kolegovia tuná tzv. komunista Dostál, ktorý nikdy v žiadnej strane na rozdiel od predsedu strany, ktorý, ktorého hlasná trúba to tu vykrikovala, v strane nebol. No a ja som, ako som sa dozvedel, som vyštudoval za peniaze komunistov. Proste bolo to veľmi k veci, bolo to skutočne primerane vyargumentované, pravdivé, nepriestrelné a tak ďalej.
Keďže je záver, tak by bolo primerané poďakovať. Rád by som poďakoval, aj keď mi to neprisluší, lebo oni sa na tom najmenej tak, tuná Janko, Ondro, ostatní signatári, podieľali . Ďakujem aj pozitívnemu vkladu ministerstva zahraničia, aj bez neho by sme to predložili, ale i tak ďakujeme. A nezabudnem poďakovať i napríklad Slávke Henčekovej, ktorá nie je členom parlamentu, ale ktorá urobila pre tento projekt veľkú prácu. Je pekné, že tu zaznelo meno našej milej kolegyne Vierky Dubačovej a ona v podmienkach bojujúcej Ukrajiny koná dobro a nerieši tu to, čo rieši druhý breh. To, kto si čo zaslúžil, kto, kto v Minsku ako oklamal a podobne. Pretože ako správne povedal Ondro Dostál, zrada nastala na budapeštianskom memorande. Presne tak ako v Mníchove. A tam tí Mníchovania, ktorí chceli v tomto parlamente prijať zákon o pamätnom dni mníchovskej zrady, by pri zajtrajšom hlasovaní mohli prispieť do dejín slovenského parlamentarizmu svojím osobným menovitým mníchovanstvom. Pretože zajtra to hlasovanie bude verejné a nastane pri ňom to, čomu sa hovorí triedenie duchov. Bude to ako katióny a anióny. Každý ión pôjde k svojej elektróde. A dejiny si to zapamätajú.
Takže i v tom je cena tohto predloženého materiálu a myslím si, a to tu už tiež zaznelo, čiže slúži ku cti slovenskej vládnej exekutíve, že v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti hodnotovej zahraničnej politiky má jasno. Škoda, že to nebolo aj mnohých iných oblastiach a rezortoch. Ale komu česť, tomu česť, toto treba aj exekutíve uznať.
Tak na záver mi neostáva už povedať nič iné a možno budete vedieť, ako môžte reagovať na toto: "Sláva Ukrajine." (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.
|
143.
Ďakujem pekne.
Pán kolega, vám skutočne musím znova zopakovať to, že vaša strana zdobí parlamentné lavice už najmenej od roku 2016. Za tú dobu sa odohrali niektoré konflikty, ktoré zmieňujete. Čo vám bránilo navrhnúť uznesenia, že teraz, keď je reč o tomto uznesení a o tomto konflikte, tu prebieha skutočný festival ačohentizmu tam to, mohli by sme sa teoreticky vrátiť aj k dobytiu ríše Aztékov, ale znova. Nič vám nebránilo konať, ak ste mali pocit, že vaša vec je spravodlivá.
Pokiaľ ide o tej vode na Krym, no je skutočne chorá predstava, že niekto anektuje moje územie a ja mu budem umožňovať, aby mu to tam pekne fungovalo dodávkami čohokoľvek. Sovietsky zväz ešte o druhej v noci 22. júna 1941 posledným vlakom prekročil hranicu Veľkonemeckej ríše, keď plnil svoje záväzky k Adolfovi Hitlerovi. Ale iste uznáme, nech si o Stalinovi, vrahovi, myslíme, čo chceme, že asi dvadsiateho tretieho už nijaký vlak neprešiel. Takže diviť sa nad tým, je tak ako diviť sa nad tým, že Putin je dojatý, že sa Rusi ocitli mimo hraníc. No presne to hovoril Horthy: "Nem, nem, soha!" Vrátiť sa, visszajött. A to isté hovoril Hitler: "Heim ins Reich." Sudeckí Nemci neboli sudeckí Česi ani Maďari na Slovensku neboli slovenskí Maďari, boli to tí, ktorých chcel Horthy a Hitler naspäť do ríše. No ak tomu dáme za pravdu a považujeme za tragédiu, že tak nie je, tak sa nad tým zamyslite.
|
123.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Hovoríte, že predsa súhlasíte s tým, že si krajina má možnosť vybrať, napriek tomu z vystúpení z vášho brehu zaznelo, že NATO dalo prísľub o nerozširovaní. Za prvé, je to blaf a za druhé, oveľa dôležitejšie je to, že za mňa, za občanov Slovenskej republiky ani za kohokoľvek druhého nemôže ktokoľvek dávať nejaké sľuby, čo ja budem chcieť. Samozrejme, mohli nás nevziať, vziať len niektorých, urobiť to akokoľvek, ale neexistuje, aby sa niekto zaviazal, že tam tých neprijme za nás. Čo to je? To sme čo? Podriadení otroci, nemáme nárok? Toľkoto k tomu právu na vlastné rozhodnutie.
Pokiaľ ide o to, že vám chýba ohodnotenie Saudskej Arábie vojny v Jemene alebo čohokoľvek, preboha, dneska ste doniesli uznesenie o Michalovciach, čo vám tri roky bráni priniesť rovnako dobré alebo zlé uznesenie o Jemene, prečo to chcete od nás? Nemáte plné práva poslancov predkladať uznesenia, to je úplne smiešne.
A posledná vec, ktorú naznačil Ondrej, viete ja som bol pozorovať ostatné zatiaľ parlamentné voľby na Ukrajine. Neonacisti, o ktorých sa tak hovorí, tam ostali dve aj niečo desatín percenta a ostali pekne pred dverami parlamentu na mraze na rozdiel od Slovenska. Takže keď Slovensko hovorí o Ukrajine ako o štáte neonacistov a skorumpovanom, tak nech sa Slovensko pozre do zrkadla a to len uvidí veci.
|
102.
Ďakujem pekne.
Kolegovi Sujovi odpoviem hlavne na jeden jediný bod a síce na obľúbenú tému všetkých ľudí z vášho brehu - moju americkú hymnu. Ku cti hymny Sovietskeho zväzu, a tým pádom aj Ruskej federácie, kde sa zmenili len slová, musím povedať, že je to krásna hymna a patrí hudobne k jedným z najkrajších. Keby som teda postupoval čisto esteticky, mohol by som mať ako zvonenie aj ruskú hymnu. Samozrejme, iste uznáte, že mám právo urobiť si aj istý emotívny, nielen estetický výber. A keď si pomyslím, že prvú svetovú vojnu výrazne rozhodli Pershingovi dobrovoľníci, ktorí prispeli k porazeniu centrálnych mocností oslobodenia Čechoslovákov od habsburského útlaku, tak to je prvý bod, kde sa lámal osud našich národov vďaka Američanom. Keď potom skončila druhá svetová vojna a v Normandii krvácal Private Ryan, tak to boli opäť Američania, ktorí prišli riešiť konflikt v Európe. Nemuseli, mohli sa postarať o svoje a nechať nás tak. Nie, prišli a pomohli poraziť nacizmus. A potom tu boli roky, 40 rokov života za ostnatým drôtom. A vtedy prišiel americký prezident Donald Regan a povedal, že to je ríša zla a budeme sa k nej chovať primerane. Tú ríšu zla uzbrojil a dneska môže pán poslanec Mizík používať Facebook, hlásať to, čo hlása, a dokonca aj počítač, ktorý tí hnusní Američania vymysleli. Ja som si pre to všetko vybral americkú hymnu.
|
90.
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ďakujem vám pekne za prednesenie pozmeňovacieho návrhu i za jeho podporu a áno, ste nielen mierna, ale ste aj krásne predniesli a zasluhujete si v tejto vykrikujúcej pánskej spoločnosti primeraný obdiv a úctu.
Chcem ja len za seba povedať, že keď tu nado mnou stojí pán poslanec Mazurek a vrieska, tak aj nemá problém so zvýšením hlasu a opäť celý svoj život sa domnievam, že zlu sa má čeliť. A táto rezolúcia je o čistom zle a čeliť sa mu má primerane nahlas, aby nevyzeralo, že sa dáme prekričať. Tak ako sa tu dozvedáme teda o tom ako pár desiatok ľudí, ja sa stále pýtam, prečo Vladimír Putin nebubnoval o tých tisícoch, o ktorých hovoríte, obetí. Podotýkam, že tí zelení mužíci, ktorí prišli dovolenkovať zrejme aj do Luhanska a Donecka, všetci tí girkinovia, strelkovia a podobní, ktorí tam boli na dovolenke, tam začali občiansku vojnu proti vlastnému štátu. To znamená, že to nebolo tak, že akýsi Azov z ničoho nič vpálil kamsi a začal kohosi mordovať. Tam začalo regulérne podrývanie štátnej autority krajiny a je pomerne štandardné, ak sa s bratom tuná Slovanom nezdá, tak sa skúste zamyslieť, čo predviedol Putin v Čečensku. Čo predviedol na území Ruskej federácie Vladimír Putin, ženám a deťom v Groznom. Videli ste fotografie v Grozného? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|