98.
Pani poslankyňa Vaľová, no, ja skúsim jednu vec. Prečo nám vyčítate, že teda čítame novinové články?Veď teda, keby strana SMER nerobila korupciu, keby každý týždeň čo týždeň nebola zverejnená ďalšia a ďalšia kauza, no, noviny by nemali čo písať a my by sme nemali čo čítať. Ja by som chcel sa trošku zastať novinárov. Oni nemôžu za vaše kauzy. Ja rozumiem, že ste nahnevaná na nich, že o nich píšu. To je jasné, ale za vaše kauzy novinári nemôžu. Nerobte kauzy, nebudú o nich písať.
No, čo sa týka, čo ste hovorili o regióne Humenného, no, na to poviem, že, a ste to povedali vlastne tiež aj vy, no, veď občania vystavia účet. Vystavili ho teda v minulosti vám. Ja si myslím, že aj súčasnému primátorovi, primátorke ho vystavia, ak nebude dobre robiť dobre pre občanov, takže v tomto je tá demokracia spravodlivá. A ďakujem.
|
94.
Ďakujem pekne za slovo. Ku pani kolegynke Gaborčákovej. Áno, tu je vidieť, ako kreatívne vznikal štátny rozpočet pre tento rok, kde sa hovorí o teda 0,49-percentnom schodku a realita, aj ktorú spomína Národná banka, 1,8 percenta. Takže aj toto sú tie veci, kde sa teda tá realita skryla kreatívne.
Kolega Karol Galek, poviem v podstate asi príklad Nemecka, už to tu tiež bolo spomenuté. Áno, pracujme všetci, táto krajina, táto snemovňa na tom, aby sme mali rozpočtový prebytok a potom majme schôdze a hľadajme najlepšie riešenie a kto tie peniaze najviac potrebuje, tomu ich skutočne dajme. Ale dneska rozdeľujete to, čo nemáme.
Janka Kiššová, ďakujem pekne za doplnenie, podpisujem tvoje slová od prvého po posledné, ďakujem.
|
84.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no jedna z vecí, ktorú vyčítame skrátenému legislatívnemu konaniu, je absencia pripomienkového konania a napríklad aj možnosti zapojenia odbornej verejnosti. Čo ak je človek chorý? Navštívi lekára odborníka, aby zistil, čo mu je a našiel sa nejaký návrh liečby. Rovnako ak sú choré verejné financie, tiež je potrebné dať slovo aj odborníkom a teda napríklad ekonomickým analytikom. Ja si dovolím preto teda zacitovať z vyjadrenia klubu ekonomických analytikov, ktorí kritizujú vládou navrhované opatrenia tesne pred voľbami. Myslím si, že je dôležité, aby v týchto vypätých emotívnych časoch zaznel aj takýto odborný, odborný názor odborníkov.
Čiže, pardon, vládou schválený balík opatrení zásadným spôsobom zvyšuje deficit v tomto i v ďalších rokoch. Členovia klubu ekonomických analytikov sú jasne proti jeho prijatiu. Opatrenia sú orientované na spotrebu, bez vplyvu na zvýšenie potenciálu ekonomiky do budúcnosti a sú v ostrom protiklade so schválenými, vládou schválenými výdavkovými limitmi. Bez prijatia adekvátnych kompenzačných opatrení by ekonómovia považovali rozpočet za rizikový až veľmi rizikový. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže deficit slovenských verejných financií presiahnuť 3 % už v roku 2022. Takýto rozpočet by bol mínou pre novú vládu a teda dôvodom na uťahovanie opaskov. Ekonómovia preto apelujú aj na prezidentku, aby v prípade schválenia tieto opatrenia nepodpísala, vrátila naspäť na prerokovanie do parlamentu.
Už súčasný stav verejných financií, teda pred prijatým týchto opatrení, je na míle vzdialený vládnym cieľom. A teda podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je aktuálny odhad schodku na rok 2020 bez dodatočných opatrení na úrovni 1,79 HDP, čo je už teraz podstatne viac ako vládny cieľ 0,49-percenta HDP. Slovensko sa vďaka rýchlo rastúcim výdavkom a minutiu neočakávaných príjmov výrazne odchýlilo z cesty k vyrovnanému rozpočtu už v roku 2018, čo v januári potvrdila aj vláda schválením výdavkového limitu na rok 2020. Rozpočtová rada upozornila aj na to, rozpočtová rada upozornila, že na to, aby sa v roku 2020 splnili vládou schválené výdavkové stropy, budú musieť prijať opatrenia vo výške 1,2-percenta HDP. Tak isto vládny dlh je dnes stále v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a to 49,5-percenta HDP ku koncu 2018. Podľa odhadov rozpočtovej rady je pre Slovensko dlhodobo udržateľný dlh maximálne 40 percent HDP. Európskou úniou akceptovateľná hodnota 60 percent je pre Slovensko kvôli starnutiu populácie nedostatočná.
No a teda na čom sa zhodli ekonomickí analytici, teda čo by bolo treba spraviť, ak sa toto príjme? Zvýšenie deficitu o 0,5 percenta HDP pre tento rok a 0,8 percenta HDP od budúceho roku nepovažujú za ekonomicky odôvodnené v čase, kedy sa prijali výdavkové limity a sme ako krajina výrazne odchýlení od cesty k vyrovnanému rozpočtu. Bez dodatočných opatrení verejný dlh zostane naďalej v sankčných pásmach. Navrhovaný mix opatrení drvivá väčšina ekonómov považuje za orientovaný čisto na spotrebu bez výraznejšieho vplyvu na potenciál ekonomiky. Tieto opatrenia vnímajú v ostrom rozpore so schválenými výdavkovými limitmi a teda v prípade schválenia týchto opatrení pokladajú výdavkové limity za pochované. Nepovažujú za správne prijímať tieto fiškálne zásadné opatrenia doslova pár dní pred skončením volebného obdobia. Myslím, že toto tu viackrát už dnes zaznelo. Po schválení týchto opatrení by väčšina ekonómov považovala stav rozpočtu skutočne za veľmi rizikový. A rozpočet odovzdaný v takomto stave by bol rozpočtovou mínou pre novú vládu a skutočným dôvodom na uťahovanie opaskov.
Následne sa ekonómovia aj vyjadrili vlastne k navrhovaným kompenzačným opatreniam, ktoré by podľa nich boli vhodné, a najviac teda rezonuje, teda čo by nás v realite čakalo, ak prijmeme tieto. Čiže najlepší spôsob je ich teda neaplikovať, ale hneď druhí hovoria, že Slovensku bude hroziť zvyšovanie majetkových alebo environmentálnych daní alebo viazanie výdavkov, alebo zvýšenie spotrebných daní, alebo zvýšenie DPH. Prosím, toto treba občanom povedať, že vždy je to niečo za niečo. Proste trináste dôchodky, na tie peniaze treba niekde zobrať. A toto si aj analytici myslia, proste zoberieme ich, bohužiaľ, do ľudí.
Je tu ešte jedna možnosť a to je tá, že skutočne Slovensko musí prestať, na Slovensku sa musí prestať kradnúť, musí sa znížiť korupcia. A aj to je dôvod prečo čítame kauzy tejto vlády. A budem pokračovať.
5. 5. 2016 názov článku "SAS žiada zastaviť dva tendre rezortu dopravy, zasadne pre ne výbor". Pričom išlo o informačný systém výstavby za 45 miliónov, ktorý je 4-násobne predražený a sprevádzajú ho pochybné okolnosti. Ministerstvo odmietlo zverejniť kompletné poklady k súťaži. Škody 34 miliónov. Rovnaký deň 5. 5., "Zamestnanci píšu ministrovi: v NDS dlhodobo vládne korupcia a tunelovania". Zamestnanci Národnej diaľničnej spoločnosti opisujú rozsiahlu korupciu. Predpokladaná škoda 35 miliónov. 2. 6. 2016, "V obskúrnom tendri Sociálnej poisťovne sú nám pán Mitrík a pán Federič dlžní odpoveď". Kontrolné orgány sa odmietli zaoberať pochybným tendrom Sociálnej poisťovne za 71 miliónov eur. Pravdepodobná škoda 21 miliónov eur. 13. 6., "Vysvetlenie kauzy Bašternák. Sedem základných otázok", zasa názov článku. Bašternák zrejme štát podviedol na DPH a bol krytý vrcholnými predstaviteľmi vlády. Škoda 5,9 milióna. Tu sa na chvíľku zastavím. Toto je jedna z káuz, kde už vieme výsledok a úplne jasný výsledok, že to tak bolo, a pán Bašternák si svoj trest odpykáva vo väzení. 22. 6. 2016, "Eurofondy na zberné dvory mala získať zločinecká skupina s prepojením na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky". Eurofondy na zberné dvory mala získať zločinecká skupina, firma s pochybným pozadím dostala štedré dotácie na štyri zberné dvory a na autovrakovisko, ktoré sú dnes podľa zistení našej bývalej pani poslankyne Nicholsonovej prázdne. Škoda milión 890-tisíc euro. Iba o deň neskôr 23. 6. 2016, "Opozícia: Črtá sa ďalší podvodný obchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka". Pán Kaliňák mal podvodne získať akcie pod cenu a to v čase, keď mal byť na zahraničnej ceste. Škoda na pohľad drobná, asi 37 miliónov, pardon, 37-tisíc euro. O týždeň neskôr 29. 6. 2016, názov článku "Martin Glváč má za ušami". Minister obrany štyri dni pred voľbami podpísal pochybnú tajnú zmluvu na 27 miliónov. Predpokladaná škoda 8,1 milióna eur. 28. 8. 2016, "Slovenská pošta sabotuje Kali špeciál". Štátna pošta sabotovala rozosielanie materiálu o Kaliňákových kauzách. Tu ťažko hovoriť o škode, je to len dokreslenie, ako Slovenská pošta bola poplatná vládnej strane. 10. 9. 2016, "Kauza Čistý deň naberá nové rozmery – subvenčný podvod; nezákonné rozhodnutie ministra práce rieši Generálna prokuratúra". Škoda tak isto nevyčíslená. Stihnem ešte jedno. 30. 9. 2016, "Kaliňák je majstrom tunelárskych schém" znie nadpis v článku. Stotisícovú dotáciu získala spoločnosť, v ktorej je Kaliňákov kamarát a obchodný partner.
Ďakujem za pozornosť zatiaľ.
|
8.
Ďakujem za reakcie. No, pán poslanec Vážny, hovorili sme, že teda sa nám podarilo vyčísliť viac ako šesť miliárd euro, nie stodvadsať miliárd, hej. Šesť miliárd euro, šesť miliárd šesťsto. To, čo čítame, nie je to, že sme si to teraz vymysleli. Všetko sú to články, ktoré boli v médiách, ktoré médiami prebehli, a toľko.
No a čo sme vytvorili? No, pán Vážny, možno to mýto, keď ste ho už spomínali, no možno by bolo lepšie, keby ste ho aj neboli vytvorili, pretože aby väčšia polovica peňazí išla mimo a vo finále len desať percent, aby sa používalo na údržbu a výstavbu ciest, je asi, asi toľko. No ale keď už sme spomenuli to mýto, takže v podstate áno, ak by sa vám podarilo zrušiť zlodejov okolo, okolo mýtneho tendra, tak by sa vyriešili tri problémy. Prišli by dodatočné peniaze pre výstavbu, údržbu ciest. Myslím si, že by bolo menej korupcie v štáte a takisto by bol vyriešený problém dopravcov s ich konkurencieschopnosťou, ktorí nedávno štrajkovali. A táto potom nižšia sadzba by pri prenesene pomohla všetkým obyvateľom Slovenska v nižších cenách za logistiku, ktorá sa prenáša do všetkých proste produktov. A to je v podstate odpoveď asi. Ďakujem.
|
2.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, všade zúri kampaň a mám pocit, že v dnešných dňoch máme asi všetci politici horúčku. Pravdepodobne to asi nebude koronavírus, ale skôr nejaká forma volebnej horúčky. A základné riešenie tejto horúčky je však totožné ako pri rôznych iných chorobách a volá sa to, že karanténa.
Už naši dávni predchodcovia v podstate všade vo svete, vo vyspelom svete prišli na to, že najlepším liekom na volebnú horúčku je, že parlament počas volebnej kampane nezasadá. Pretože tak ako s horúčkou nepodáte kvalitný športový výkon, to isté platí o prijímaných zákonoch. Toto patrí k základným nepísaným pravidlám. Pravidlám, ktoré starí harcovníci poznajú a riadia sa nimi.
Práve preto sa čudujem, že práve najskúsenejší kolegovia zo strany SMER prišli s mimoriadnou schôdzou a takto porušili nepísané pravidlá a tradície. Myslím si, že práve takú tú štátnickosť, skúsenosti, nadhľad nad rozhašterenou opozíciou vaši voliči veľmi kvitovali. Ale časy sa asi menia. Kolegovia zo SMER-u v panike opustili rokmi overené zvyklosti, zliezli z piedestálu a zapojili sa do bitky o voliča. Opustili svoju komfortnú zónu a mne neprisluší hodnotiť, čo im to prinesie. Budem teda hovoriť, čo hodnotiť môžem.
Minimálne posledných tridsať dní pred voľbami sme už určite nemali zasadať. A už vôbec nie s programom, aký máme. Myslím si, že už to tu v rokovacej sále viackrát zaznelo, žiaden bod nespĺňa podmienku skráteného legislatívneho konania. Sú veci, v ktorých sme chtiac-nechtiac všetci spolu, koalícia i opozícia, a myslím si, že jednou z nich je aktuálne to, že sme všetci na smiech celému národu. Ľudia už majú dosť videí, ktoré každú minútu prerušujú ešte aj rozprávky pre malé deti. Ľudia majú dosť plných fyzických aj e-mailových stránok, volebných materiálov a letákov. Ľudia majú dosť špiny valiacej sa skutočne odvšadiaľ. Posledné, čo potrebovali, je vidieť politikov blúzniacich v horúčke v parlamente deväť dní pred voľbami. Doslovne platí okrídlená veta "Slovensko sa trasie, zasadá parlament." Len teraz je možné, že po voľbách ani nebude jasné, či prijaté zákony platia alebo nie, je tristné, aby sme sa my poslanci v takejto veci dostali do stavu, že možno bude musieť rozhodovať Ústavný súd.
Ale môj pohľad je pohľad verejných financií. V rozpočte nevidím peniaze na trinásty dôchodok ani na zvýšenie detských prídavkov. Rozpočet síce koalícia prijala s deficitom 0,5 % HDP, ale myslím si, že ani pán minister financií tomu neverí. Reálny odhad deficitu pre tento rok je podľa Národnej banky Slovenska, a použijem práve odhad Národnej banky Slovenska, ktorú vedie pán Kažimír, je najmenej 1,6 mld. euro deficitu a teda približne 1,6 HDP. Myslím, že už hovorí aj o možno 1,8 HDP. Proste trikrát viac, ako spomína vláda. A to ešte bez započítania takmer 800 miliónov na opatreniach, alebo dobre, budem hovoriť o 500 miliónoch, to číslo tu padá, na opatreniach, o ktorých práve rokujeme. Ak započítame týchto povedzme teda 500 miliónov, sú len dve, no možno tri možnosti, schodok sa zvýši už na vyše 2 % HDP a teda vyše 2 mld. euro. A to stále sme ešte v dobrých časoch, ale blížime sa ku kolapsu verejných financií, ako upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Strana SMER takto pošliape svoj vlastný rozpočet, ktorý pred pár týždňami tuto bol prijatý. SMER poruší výdavkové limity, ktoré si táto vláda doslova pred pár týždňami sama schválila. Hazarduje s celou krajinou, s jej konkurencieschopnosťou a priamo škodí ekonomike, ale aj ľuďom. Lebo sa vyškrtajú, alebo teda ďalšia možnosť je, ak sa vyškrtajú výdavky v rovnakej hodnote niekde inde, problém aj inde vznikne. A tak sa najskôr asi stane to, čo avizoval už minister financií, návrh SMER-u je jednoducho morálnym hazardom, je volebnou korupciou. Použijem priamo slová pána ministra: "Peniaze na tieto opatrenia bude musieť nájsť nová vláda." SMER jednoducho použil taktiku spálenej zeme. A to znamená jediné, nejde im o deti, nejde im o dôchodcov, ide im fakt o seba. O seba a o svoju budúcnosť.
Na to, aby mala dnešná schôdza aký-taký význam, nám chýba jeden základný parameter - rozpočtový prebytok. Mali by sme fungovať ako v Nemecku, kde všetci politici pracujú na tom, aby krajina ekonomicky fungovala, aby sa podarilo zabezpečiť rozpočtový prebytok. A potom, až potom môžme mať politickú alebo povedzme ideologickú schôdzu a debatu v parlamente, ako rozdeliť prebytok. Ale naši vládni politici práve rozdeľujú to, čo nemajú, navyše deväť dní pred koncom volebného obdobia.
Ak budeme fungovať s deficitom, nikdy nebude ľuďom dobre, pretože peniaze budú jednoducho chýbať. A je už len na rozdelení, kde budú chýbať, či v zdravotníctve, v školstve alebo na dôchodky.
No dvanásť rokov ste rozkrádali túto krajinu a teraz fakt rozhodujeme o ďalších peniazoch, ktoré nemáme, takže ja si tiež dovolím prečítať pár káuz, ktoré túto krajinu stáli a nie malé peniaze.
Takže 24. 9. 2013, zmienka v médiách, nadpis článku bol „Paničky si vyrazili do Petrohradu vládnym špeciálom“. A išlo o to, že štyri panie poslankyne SMER-u za takmer 13-tisíc euro išli na služobnú cestu, ktorú si ani nepamätali. Podľa zverejnených informácií na cestu použili vládny špeciál, o oficiálnom programe alebo po oficiálnom programe poslankýň pritom nebolo ani stopy. Približný odhad škody 13-tisíc euro. V rovnaký deň pán, vtedy minister Jahnátek rozdáva funkcie svojim rodákom a príbuzným. Minister pôdohospodárstva dával funkcie svojim príbuzným, známym. Toto nazvime personálny problém, hodnota toho sa vyčísliť nedá. V rovnaký deň poistencov štátu láka zvláštna agentúra, riadi ju brat člena SMER-u. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa vyhla obstarávaniu rozdelením zákazky, všetky jej časti získala bez súťaže firma blízka SMER-u. Odhad škody v tomto prípade asi 13-tisíc eur.
Smerácka starostka obce Jánova Lehota sa obohacovala na eurofondoch. Pani smerácka starostka získala peniaze z eurofondov za vykázanú činnosť na základe sfalšovaných prezenčných listín. Škoda asi 40-tisíc euro. 6. 10. 2013 na oslavu svojich 20. narodenín zaplatila Slovenská pošta cca 80-tisíc euro. Takže škoda asi 80-tisíc. Myslím, že mohli byť aj bez oslavy. 7. 10. 2013 Robert Fico dal dotáciu ľuďom z IBM, aby plat v tejto firme stúpol na 2 700 euro. Firma IBM dostala dotáciu, aby mohla zvýšiť platy informatikov a rôznych špecialistov z 2 350 euro na 2 700 euro. Približný odhad škody je asi 1 600-tisíc euro. 14. 10. 2013 Oracleovský megapodvod v Sociálnej poisťovni. Štát pochybne zaplatil milióny euro firme bývalého poradcu ministerstva financií, štát zaplatí IT Oracle dodatočne milióny eur. Úradníci totiž používali softvér od Oraclu bez platných licencií a naleteli firme, ktorá sa tvárila ako výlučný dodávateľ Oraclu. Približný odhad škody je asi 2 mil. euro.
Zmienka v médiách 28. 10. 2013, pán Čaplovič nakúpil predraženú elektroniku pre školstvo. Ministerstvo školstva, ktoré je skutočne finančne podvyživené, aj vždy bolo, nakúpilo elektroniku oveľa drahšie, ako sa dala v tom čase kúpiť v obchodoch. Ceny, za ktoré sa mala elektronika nakupovať, sú neúmerne vyššie od cien, za ktoré si, si teda ten výrobok môžte kúpiť v obchode. Rezort školstva podľa hovorcu Michala Kaliňáka však uzatvoril zmluvu na najnižšiu cenu. Za najnižšiu cenu tak ministerstvo zjavne považuje napríklad aj fotoaparát za 189 euro, ktorý na internete sa dá kúpiť za tretinu, teda za 60 euro. Odhad škody viac ako 5,5 mil. euro. 31. 10. 2013 firma nominanta SMER-u dodáva služby štátu aj bez súťaže. Povedzme v tomto prípade veľmi malá škoda, okolo 5-tisíc euro. 8. 11. 2013, „Stomiliónový tender na električky v Košiciach prešetria“, tak znel nadpis v článku. Mesto Košice pod vedením Richarda Rašiho zo SMER-u obstarávalo v na mieru ušitom tendri na električky za 96,8 mil. eur. Približný odhad škody 29 mil. euro. 13. 12. 2013 Transpetrol si dáva robiť web za 47-tisíc euro, štátny Transpetrol si dal urobiť päťkrát predražený web firme blízkej SMER-u. Všetky tie úpravy mohli stáť maximálne 10-tisíc eur a ešte stále by to bol dobrý zárobok. Dalo sa to spraviť ešte o pol, zhruba o polovicu až tretinu lacnejšie. Škoda asi 37-tisíc eur. Reklama predaja českých kaprov, možno si spomínate, zo 17. 12. 2013. TA3 získala pochybnú reklamu za 684-tisíc euro na základe prieskumu trhu, v úvodzovkách. Tu je škoda povedzme asi 530-tisíc euro. 10. 1. 201, „Hasiči dostali rebríky, Češi kúpili podobné lacnejšie“. Rebríky pre Slovenských hasičov boli o vyše 600-tisíc euro drahšie ako podobné rebríky v Českej republike. Za každé auto sme zaplatili o 136-tisíc viac ako Češi, keby sme nakupovali za ich ceny, mohli sme mať o jeden viacej. Takže vyčíslená škoda asi 637-tisíc. 29. 1. 2014, „Cargo v tuneli“. Cargo má byť, Cargo má byť veľkými machináciami a veľmi podozrivo čiastočne sprivatizované. Tu sme nedokázali škodu vyčísliť. 2. 2. 2014, „Smerácky poslanec Národnej rady predal hovorcovi obecný byt za 700 euro“. Smerácky poslanec Národnej rady a primátor Žiliny dal hovorcovi obecný dvojizbový byt za 700 euro. Škoda približne 50-tisíc euro, čo bola plus-mínus trhová cena bytu. 13. 2. 2014, „Materiál k privatizácii Telekomu robili na počítači pochybnej firmy“, možno si ešte pamätáte. Škoda ťažko vyčísliteľná, takže číslo tu nemáme. 24. 2. 2014, „Šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne zarába viac ako prezident“. To hovorí samo za seba. Nazvime odhad škody okolo 200-tisíc euro. 27. 2. 2014, vláda chcela nakúpiť plody mora za takmer 300-tisíc eur, pán Fico, našťastie, zmluvu stopol. 28. 2. 2014, štátny podnik dal za jednoduché zriadenie stránky na Facebooku 468 eur, to sa dalo skutočne spraviť nejakým, nejakým referentom za jeho plat. 7. 3. 2014, „Poradcu pre stavbu nemocnice vyberali z jednej ponuky“. Za 22-tisíc euro vybralo ministerstvo zdravotníctva poradcu pre stavbu nemocnice z jednej ponuky, poradca pre výstavbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave bol jasný už niekoľko týždňov pred tým, ako sa skončila verejná súťaž ministerstva zdravotníctva. Škoda asi 22-tisíc euro.
13., 17. 3. 2014, „Za SMER-u čistenie Gabčíkova zdraželo“ znel nadpis článku. Po dosadení nominanta SMER-u čistenie Gabčíkova výrazne zdraželo. Škoda asi 1 mil. 100-tisíc euro. 20. 3. 2014, „Štát nakúpil predražený cukor a obilie“. Štát nakúpil cukor a pšenicu od firmy blízkej J&T a prerobil vyše 650-tisíc euro. Nakupoval totiž od obchodníkov, ktorí mu cukor a pšenicu predali za oveľa vyššie ceny, než keby nakupoval priamo od pestovateľov alebo výrobcov. Škoda asi 650-tisíc euro.
Pán Paška dal v Národnej rade postaviť miestnosť za 40-tisíc euro. Parlament renovoval len jednu miestnosť na tlačovky za 40-tisíc euro. Pri odhade ceny asi 10-tisíc je teda škoda 30-tisíc euro.
14. 4. 2014, „Šéf košickej prokuratúry namiesto odvolania postúpil“. Je to personálny problém, teda bez priamej škody. Pán Fico pred prez..., 18. 4. 2014, pán Fico pred prezidentskými voľbami minul skoro celú rezervu predsedu vlády. Pán Fico vo veľkom rozdával peniaze hlavne teda pred prezidentskými voľbami, rádovo jeden milión dvesto tisíc. Ministrovi Žigovi o prírode radí žena od J&T. Asi skôr personálny problém. 18. 4. 2014, SMER do Donecka poslal na pozorovanie bývalého agenta ŠtB. Zasa personálny problém. 27. 4. 2014, Cargo dalo zákazku na požiarnu ochranu spriaznenej osobe bez súťaže. Cargo dalo zákazku asi za 880-tisíc euro kamarátovi bez súťaže, škoda približne 264-tisíc eur.
7. 5. 2014, „Poórové sklárne dostanú takmer 12-miliónovú dotáciu“. Máme za to, že aspoň 11-tisíc, 11 mil. euro z toho bola, bola škoda. 9. 5. 2014, „Pán Beblavý spochybňuje Kaliňákov nákup nábytku za 9 miliónov 900-tisíc eur“. Pán minister obchádza vlastný zákon. Ministerstvo vnútra nastavilo tendre tesne pod limit, vďaka čomu obišlo vlastný zákon. Ministerstvo vnútra vypísalo veľkú rámcovú súťaž na nákup kancelárskeho nábytku za neuveriteľných 9 mil. 900-tisíc eur, len tesne sa tak ministerstvo vyhlo hranici 10 mil. eur, pri ktorej vznikajú obstarávateľovi ďalšie povinnosti so zverejnením podrobností od dodávateľov. Približný odhad škody, si myslíme, že 5 mil. 800-tisíc euro. Každopádne, nábytok sa dal kúpiť za polovicu.13. 5. 2014, „Scientológov živíme za štátne, vyhrávajú tendre scientológa od SMER-u“. Asi 7-tisíc euro. 14. 5. 2014, nadpis článku „Firmu Bombardier štát pri bratislavskej električke obišiel“. Úrad pre verejné obstarávanie nelegálne ignoroval námietky uchádzača v tendri. Približný odhad škody asi 7 mil. 600 euro.
Môžme... „Dozor na stavbu tunela Višňové vyhrala najdrahšia ponuka. Ako je to možné?“ Národná diaľničná spoločnosť vybrala o 4 mil. drahšiu firmu, lacnejšie ponuky vylúčila pre nízku cenu. Približný odhad škody 4 mil. 200-tisíc, pritom vieme, aká je aktuálna situácia s tunelom, s tunelom Višňové. Korupcia sa dotkla aj pána Fica. Český lobista ho v českom, pred českým súdom spomínal v súvislosti s pánom Výbohom. Je to personálny problém. 5. 7. 2014, autobusová stanica v Michalovciach. Vláda dala pol milióna na autobusovú stanicu s pochybnou cenou, približný odhad škody aspoň 100-tisíc eur. Toľko asi. Toto sú, skutočne x prípadov, kde, kde sa dali peniaze minúť ďaleko lepšie a nemuseli sme tu dneska hľadať, hľadať peniaze na dôchodky.
Ďakujem, ďakujem za pozornosť.
|
100.
Anička, ďakujem za tvoje slová. A že prečo čítame roky 2010 - 2012? Pán minister, preto a práve preto, že tu bola pravicová vláda, ktorá sa snažila tieto kauzy odhaľovať a riešiť. Ak by vaše vládnutie nebolo prerušené vládou pani Ivety Radičovej, o týchto kauzách by sme určite nepočuli. Niežeby neboli, ale nepočuli by sme o nich.
A keď už spomínam vládu Ivety Radičovej, tak napríklad zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v ďalších rokoch zabránil strane SMER, aby verejné, aby sa verejné financie úplne rozpadli, tiež pochádza z tej doby, ale týmto skráteným legislatívnym konaním aj tento zákon trháte na kúsky. Ďalšia z vecí, ktorá pani Radičová a jej vláda vytvorila, bolo povinné zverejňovanie zmlúv. Bohužiaľ, aj s týmto ako, ako vidíme alebo čo počujeme tieto kauzy, ste si dokázali poradiť. Ale našťastie nedokázali a netrúfli ste si povinné zverejňovanie zmlúv zrušiť.
Ďakujem.
|
48.
Pán poslanec Tomáš, ja mám na vás jednu otázku. Prečo po toľkých splnených sociálnych opatreniach sú dôchodcovia, ale aj mladé roviny, rodiny stále v tak zlej sociálne situácii? To je jedna vec. (Ruch v sále.)
A hovoríte, teda prijmem vaše čísla a tvrdíte, že teda deficit rozpočtu je teda 500 mil. euro, no tak tých 430 mil. euro ho zdvojnásobí, to nie sú fazuľky ani drobné, takže zdvojnásobujete vlastný deficit vo vlastnom rozpočte, ktorý ste si tu pred pár týždňami schválili, pričom... Teda teraz reálne čísla. Pán Kažimír, váš pán Kažimír z Národnej banky Slovenska hovorí o deficite 1,8 % HDP pre tento rok, plus ak k tomu pripočítame tieto čísla, budeme cez 2 %.
A ešte posledná vec, kde ste teda nehovorili pravdu. Nie, o dva roky nebude vyrovnaný rozpočet, o dva roky týmto tempom bude deficit 3 % a budeme na hranici toho, čo Európska komisia dovoľuje krajinám mať ako deficit. Ďakujem.
|
60.
Tak, pani kolegyňa, ja len potvrdzujem, že Peťo Pčolinský tu bol celý čas. A vidíte, ako rýchlo dorazil na vašu žiadosť, takže máme ho tu znova.
|
56.
Tak, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, len pripomeniem, rokujeme o teda skoro 32 ton slovenského zlata v hodnote asi 1,3 mld. euro. A debata o slovenskom zlate je relevantná, ale odborná, jednoznačne odborná téma, ktorá vyžaduje dlhodobú a fakt odbornú diskusiu o brexite, o mieste uloženia, o formách obchodovania, ale aj o samotnej úlohe zlata v dnešnej menovej politike.
V žiadnom prípade to nie je aktuálny problém a v žiadnom prípade to nie je téma na, na mimoriadnu schôdzu. Skutočne už to bolo viackrát povedané, ale zvolanie dnešnej mimoriadnej schôdze spadá do schémy odpútania pozornosti od tém nepríjemných strane SMER, ako ich kolega Ondro Dostál pred chvíľkou vymenoval.
Z Londýna, ale aj celkovo z Európy by sme skôr potrebovali stiahnuť desaťtisíce šikovných Sloveniek a Slovákov, ktorí tam pracujú, a to je naše skutočné zlato. Tí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike a sociálnemu systému.
Stranou SMER navrhnuté uznesenie je jasným príkladom ako politika vyhráva nad odbornosťou. A fakt takéto rozhodovanie je vyslovene škodlivé. Nie je predsa normálne, aby sa nikto nepýtal na názor NBS-ky. Áno, dneska ráno teda boli oslovení, aby prišli, ale to je, chcieť po guvernérovi, aby v horizonte pár hodín počas dňa prišiel, je, no, ťažko povedať. Nie je normálne, aby NBS-ka musela vydávať tlačovú správu, kde citujem: "V poslednom čase NBS zaznamenala rôzne úvahy spochybňujúce spravovanie a vlastníctvo investičných rezerv v NBS." A pre zaujímavosť, už to bolo spomínané, ale spomeniem to aj ja, takisto z návrhu uznesenia Národná rada Slovenskej republiky "vníma riziká spojené s predkladanou finančnou krízou". Áno, riziká spojené s prípadnou finančnou krízou by mal vnímať v prvom rade štátny rozpočet. Ale tam sa hovorí o nižšom, ale stabilnom raste ekonomiky. Kríza tam spomínaná nebola.
No, čo by bolo normálne? Otvoriť diskusiu, požiadať NBS-ku o spracovanie komplexnej analýzy existujúcich rizík, existujúci nákladov a výnosov a tiež analýzu prípadného nového stavu, čo by teda stále operácia prevozu, prevozu, kam, aké sú náklady, výnosy a výnosy držby zlata priamo v priestoroch NBS-ky, teda ak by to bolo do Bratislavy, a s presnými dátami, s názormi NBS-ky, ale i nezávislých odborníkov by sme sa potom mohli baviť o politickej rovine a robiť politické rozhodnutia.
No v uznesení sa píše, že žiadame NBS, už bolo povedané, že teda či vôbec môžme. Áno, je otázka, NBS-ka je v menovej politike nezávislá, ako už tak isto kolega Ondro Dostál citoval zo zákona. No tu je ešte, keby sa pobavili právnici, ešte ďalšia možnosť, že kto je vlastne vlastníkom toho zlata, či to náhodou nie je Slovenská republika a Národná banka ho len spravuje. Ale práve preto, ak takúto zásadnú a závažnú vec chceme rozhodnúť, by to v žiadnom prípade nemala byť jedna večerná schôdza a prijatie jednoduchou väčšinou, kde to môže byť fakt veľmi málo poslancov. Takéto niečo a práve aj preto, že to nie je úplne jasné, či teda môžme žiadať, nemôžme žiadať, malo by to byť konsenzom. Za jedno, parlamentu a by som povedal, že aj viac ako ústavnej väčšiny. Za druhé, samozrejme Národnej banky. Ja si neviem predstaviť, že Národná banka má názor, že zlatu je dobre v Londýne, a parlament má názor, že zlatu je dobre v Bratislave. To, keď už nič iné, tak zasa na, rozdelíme spoločnosť na takejto téme a aj to je úplne zbytočné. Čiže fakt, ak chceme takéto niečo, malo by byť, konsenzus odborný, politický, a potom, potom môžme debatovať.
Ďakujem pekne.
|
42.
Ja si myslím, že ktokoľvek, kto zo súkromného sektora proste na nás pozerá, tak sa musí smiať. Proste v akejkoľvek súkromnej firme o ďaleko menej dôležitej téme, než teraz rokujeme, pokiaľ nepríde manažér s analýzami, s podkladmi, s prípravou, tak sa ani nezačne, nezačne debata. Proste pošle ho šéf preč, choď sa pripraviť a keď budeš pripravený, potom začneme aj debatovať. A nie, že my tu bez analýz, bez odborníkov, bez vyjadrenia NBS a chystáme sa rozhodnúť, hej. Skončí debata a my budeme hlasovať. To je proste úplne neuveriteľné.
A teraz trošku nadľahčene. Myslím, že kolega Boris sa vynikajúco pripravil na dnešnú schôdzu, tá kravata sa úplne hodí. (Oživenie v sále.) Ďakujem.
|
26.
Edo, ďakujem za vysvetlenie, povedal si veľmi veľa faktov a veľmi správnych, ja len rozšírim jeden fakt, čo si povedal. Áno, úplne realisticky nám v budúcom roku hrozí deficit 1,3 mld. euro, čo sú teda hodnota našich zlatých rezerv, ktoré Slovensko sto rokov dávalo dokopy. Ale povedzme to ešte kúsok ďalej. Celý štátny dlh Slovenskej republiky je 46 mld. euro, čo je 1100 ton zlata a je to asi jedna, keď to teda predelíme, koľko ročne, tak je to 1,7 mld. ročne. Takže všeobecne nám zlaté rezervy nestačia ani na jeden rok, čo tu dokážeme vyprodukovať dlh. Na toto sa musíme pozerať, tomuto by sme sa mali venovať a o tejto téme by mali byť mimoriadne schôdze. Ďakujem.
|
114.
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 3. decembra 2019 - opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta za člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 82 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za kandidáta číslo 1 Františka Janíčka hlasovalo: za 6 poslancov, proti 45 poslancov a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov,
- za kandidáta číslo 2 Františka Pecha hlasovalo: za 53 poslancov, proti 14 a zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za kandidáta na člena Regulačnej rady zvolený pán František Pecho. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
|
18.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pčolinského, Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. (tlač 1636). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 8 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 2204 z 28. októbra 2019 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký, poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. A návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 82. s chôdzi 25. novembra 2019.
Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Predseda výboru pre financie a rozpočet ma zároveň určil za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
|
14.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1730).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 2190 z 23. októbra 2019 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa schválená uznesením gestorského výboru č. 531 z 20, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 531 z 25. novembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
|
38.
Ďakujem pekne. Pán kolega, prečo sa stále porovnáme pri rozpočte s krajinami, ktoré sú horšie? Jasné, že sú krajiny, ktoré majú ešte, ešte väčšie problémy. Skúsme pozerať vždy na tie lepšie. Veď pozerajme na prvú skupinu, druhú skupinu krajín, toto chcime, aby sme boli v tej, v tej lepšej skupine.
Druhá vec, k výberu DPH. Áno, súhlasím efektivita sa zvyšuje, daňová medzera sa za posledné roky teda znížila, ale zasa v porovnaní s ostatnými krajinami V4 sa znižuje tá daňová medzera najpomalšie, a to tie krajiny začínali s podstatne nižšou medzerou, takže, takže je pre nich ťažšie sa zlepšovať. Takže máme aj tu ešte rezervy, aj keď teda nejaká práca sa spravila. Hrubý dlh bude klesať. Strašne rád by som bol, aby to tak bolo, samozrejme, veď nechceme žiť, čím horšie, tým lepšie, ale obávam sa, že to nebude, nebude také ružové, ale len pripomínam, že zasa aj korekcia európskej..., Európskej komisie, aj celkovo v posledných mesiacoch sa hospodársky rast znižuje najviac na Slovensku zasa zo všetkých krajín V4, takže budeme to mať ťažké.
A ešte možno k tomu rozpočtu alebo provizóriu. No, ako aj kolega Heger povedal, samozrejme, asi ho prijmete, ale ja sa tak trošku bojím, aby nová vláda, nech bude akákoľvek, prišla, aby nenašla práve opačne, že nájde ďaleko viac minutých peňazí, než by v tej danej časti roka, kedy sa posadí niekto do kresla... (Reakcia z pléna.) No, proste rozpočtové provizórium zabezpečuje jednu dvanástinu. Dúfajme, že to nejak tak porovnateľne bude aj s rozpočtom. No.
Ďakujem pekne.
|
26.
Ďakujem za slovo. Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Ja len pár slovami zarámujem to, čo Edo Heger povedal.
Áno, Česko sa za posledné hojné roky pripravilo na krízu, znížilo svoj dlh, urobilo poriadok vo verejných financiách a dnes je pripravené ako malá, otvorená ekonomika s dlhom okolo 30 % na ťažké časy. My nie sme. Slovensko sa nepripravilo, trestuhodne sme tieto časy prejedli a budeme, budeme trpieť.
Ďakujem.
|
20.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zostavovať rozpočet je vždy ťažké. V malých obciach, kde starostovia v rozpočte riešia, či budú vedieť zaplatiť účet za verejné osvetlenie alebo či ho budú musieť, čo ja viem, o jedenástej večer vypínať. Ľahké to nemajú ani mestá, ani VÚC. Riešia iné problémy, ale tiež to majú ťažké.
Pánovi ministrovi a jeho tímu odborníkov na Ministerstve financií treba uznať, že zostavovať rozpočet je náročná a zodpovedná úloha. Každý, kto sa podieľal na zostavovaní nejakého rozpočtu, potvrdí, že vždy sa čelí takmer nekonečným požiadavkám, ale jasne konečnému množstvu dostupných financií. Zostaviť vyvážený, zodpovedný, udržateľný rozpočet je umenie aj v štandardnom prostredí. Najdôležitejší je vždy pravdivý obraz.
My však nežijeme v štandardnom prostredí. Z dostupných finančných zdrojov nám hrubo odhrýzava neefektívnosť, všade-, všadeprítomný klientelizmus a korupcia. Klesáme v rebríčkoch vnímania korupcie. V indexe vnímania korupcie Transparency International sme na chvoste krajín EÚ. Existuje aj výskum, kde Slovensku patrí nelichotivá druhá priečka od konca spolu s Ukrajinou, a predbehlo nás len Moldavsko. Zároveň sa Slovensku nedarí ani v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Toto všetko spolu vytvára fakt veľmi nebezpečný kokteil.
Nie je týždeň, kedy by toto hodnotenie nebolo prízvukované zverejnením nejakej kauzy. Spomeniem slová bývalého ministra financií pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Kauza Lemikon, kauza emisné povolenky a Interblue, dlhodobé nehospodárne nakladanie, či dokonca rozkrádanie eurofondov, karuselové podvody s DPH, tunelovania v rezorte obrany, už možno zabudnuté sociálne podniky, mýtny tender, kauza CT v Piešťanoch, dotácie pre Duslo Šaľa, reštrukturalizácia Váhostavu, teta Anka, predražené IT služby, peniaze v alobale, kauza Bašternák, odmena advokátovi za prípad Vodnej elektrárne Gabčíkovo, spojenia s talianskou mafiou, Pôdohospodárska platobná agentúra či desiatky káuz vychádzajúce na povrch z Kočnerovej Threemy, tento zoznam zďaleka nie je úplný. Ale rokujeme o rozpočte. Všetky tieto kauzy spája jedno, z rozpočtu odchádzajú peniaze, ktoré mohli a mali byť použité v prospech tejto krajiny, nie v prospech jednotlivcov.
Za daného stavu je nemožné zostaviť realistický rozpočet a mať zdravé verejné financie. V sude je navŕtaných príliš veľa dier, aby ho pán minister dokázal naplniť. Napriek vytvoreniu dostatočného priestoru na prerokovanie rozpočtu pánom Ficom, ako už bolo spomínané, stranícki kolegovia nechali pána ministra v danej situácii samého a dva dni tu s dvomi výnimkami diskutuje len opozícia. Je to potvrdenie faktu, že je ťažké obhajovať neobhájiteľné, a SMER chce mať diskusiu čím skôr za sebou. Pán minister to má skutočne veľmi ťažké.
Do schémy odpútania pozornosti od nerealistického rozpočtu spadá aj mimoriadna schôdza ku zlatu. Presun slovenských zlatých rezerv z Londýna je relevantná, ale jednoznačne odborná téma. Z Londýna, ale aj celkovo z celej Európy by sme viac ako zlato potrebovali stiahnuť desaťtisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí, ktorí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike.
Ale vráťme sa ku zlatu. Keď v diskusii budú padať argumenty, je možné hľadať zhodu. Avšak v situácii, keď bolo hrubou silou vyradených viac ako 60 opozičných návrhov z rokovania aktuálnej schôdze, sa jedná o zástupnú tému na zakrytie vášho rozpočtového zlyhania a neschopnosti zodpovedane spravovať verejné financie ani v dobrých časoch.
Keď už spomíname tie zlaté rezervy, poďme chvíľku počítať. Slovenské zlaté rezervy sú približne 31,5 tony, jedna tona je 32 150 trojských uncí. Pri aktuálnej cene približne 1 300 euro za trojskú uncu je hodnota našich zlatých rezerv približne 1,3 mld. euro. Na prvý pohľad je to veľmi veľa peňazí a asi ozaj je, keď potrebujeme okamžite mimoriadnu schôdzu. Urobme ďalší výpočet, aby som bol spravodlivý, urobme priemer relevantných prognóz rozpočtu 2020. Vláda hovorí o 0,5 %, Európska komisia o 1,2 %, NBS: 1,6 a RRZ: 1,8. Priemer je deficit 1,27 %.
Pre jedno-, pre jednoduchosť, hrubý domáci produkt v budúcom roku 100 mld., takže deficit bude asi 1,27 mld., len o málo nižšia suma, ako je hodnota celých slovenských zlatých rezerv, ktoré vznikli za celú históriu od roku 1918. Za jeden jediný rok.
Čiže keď už hovoríme o zlate, naša vláda pod vedením strany SMER hospodári tak zle, že vytvoríme za jeden rok rovnaký deficit, ako sa Slovensku podarilo zhromaždiť zlata za 100 rokov. Možno práve toto porovnanie dokáže otvoriť všetkým oči, v akom zlom stave sú naše verejné financie. Pre toto bijeme na poplach, z tohto dôvodu sme zvolávali mimoriadne rokovania výboru pre financie a rozpočet. Ako všetci viete, boli ignorované. Prečo aj v tomto prípade koalícia okamžite nezvolala mimoriadnu schôdzu, veď je to rovnaká hodnota?
A aký je náš celkový štátny dlh? Približne 46 mld. eur. Povedzme si to v zlate - asi 1 100 ton. Zopakujem, vlastníme 31,5. Počúvame od koalície, že nám štátny dlh klesá, čaro relatívnych čísel. Dlh v posledných rokoch mierne klesá v relatívnom porovnaní s HDP. Ale nebudeme splácať percentá, budeme splácať peniaze. V absolútnych číslach, čuduj sa svete, náš dlh rastie a rastie. Hrubým výpočtom nám každý rok chýbajú jedny zlaté rezervy, je tých sto rokov vytvárané a každá štvorčlenná rodina dneska dlží 33 600 euro.
Skúsme sa pozrieť na Českú republiku. S trochou zjednodušenia môžme povedať, že pred 27 rokmi sme začínali na porovnateľnej alebo rovnakej štartovej čiare. Čo sa týka rozpočtu, Česko má posledné tri roky prebytkový deficit, prebytkový rozpočet, pardon. Naša vláda má stále deficity. Slovensko trestuhodne prejedlo dobré časy. Za povšimnutie stojí aj to, že v roku 2011 bol náš dlh v relatívnom vyjadrení s Českom porovnateľný. Česko malo 39,8 %, Slovensko 43,5. Ale odvtedy sa nožnice otvárajú a rozdiel je každým rokom výraznejší. V roku 2018 má Česko hrubý dlh už len 32,6 %, my máme 49,4. Ešte by to mohlo znamenať, že Slovensko veľa zainvestovalo a v budúcnosti bude zbierať plody. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Môžme to vidieť v školstve, v zdravotníctve i v nedostavaných diaľniciach. Práve naopak, aj v práve prijímanom rozpočte sú naplánované najmenšie verejné investície za posledných desať rokov. Prejedlo sa, a áno, veľa aj zmizlo.
Slovenské verejné financie už predlžovanie existujúcich trendov dlho nevydržia. Nová vláda, nech bude akákoľvek, bude musieť vo svojom programovom vyhlásení vyslať jasný signál, že nasmeruje Slovensko k dlhodobo udržateľným verejným financiám a na rozdiel od predchádzajúcej vlády bude dodržiavať zákon o dlhovej brzde. Naša krajina nepotrebuje uťahovanie opaskov, potrebujeme vyššiu efektívnosť, potrebujeme z každého dostupného eura získať maximum.
Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za predložený rozpočet. Máme za to, že i rozpočtové provizórium je lepším a férovejším riešením ako predložený rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.
|
24.
Ďakujem za slovo. Edo, takisto veľmi pekne ďakujem za realistický, podrobný popis situácie, ale chcem poukázať jednu vec, že práve teraz pri prerokovaní rozpočtu je vidieť, ako, ako aj absurdný zákaz bol používania vizuálnych pomôcok. Všetci sa tu úporne snažíme tie trendy, grafy, čísla prezentovať ústne, pričom možnosť takto ukázať jeden graf by to bolo oveľa jednoduchšie. Tu jednoznačne platí, raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť.Ďakujem.
|
10.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka a rád by som tu videl plnú sálu. Rád by som tu videl všetkých koaličných poslancov. Veď pán Fico svojím vyradením 60 návrhov zákonov z programu schôdze vytvoril veľa priestoru na kvalitné prerokovanie rozpočtu.
Pán Fico, preto vás vyzývam, zaujmite svoje miesto a vráťte sa do lavice. Mali by ste tu sedieť prvý a mali by ste ísť príkladom všetkým koaličným poslancom. Avšak ako vidíme, veľmi vám záleží na kvalitnej debate.
Rozpočet sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky. Štátny rozpočet spolu s komplexným rozpočtom verejnej správy bude počas celého roka 2020 vytvárať základný rámec všetkého, čo sa bude diať vo verejnej sfére. Drvivá väčšina príjmov rozpočtu však pochádza zo súkromného sektora, od firiem, ale hlavne priamo od občanov. Rozpočet je preto zákonom roka aj pre ľudí.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka bol na tento rok pripadol deň daňovej slobody na 27. mája, teda občan robí na štát celých 147 dní, kým si splatí svoj účet na chod verejnej správy a samospráv. Občania sa vzdali takmer polovice svojich potenciálnych príjmov v prospech štátu. Právom od nás všetkých očakávajú pravdivý a kvalitný rozpočet, ktorý bude hospodárne, efektívne, zmysluplne vynakladať financie, ktorých sa museli vzdať. Právom predpokladajú, že rozpočet je pripravený odborne, s využitím všetkých dostupných skúseností a znalostí, rešpektujúci všetky možné riziká a pravdepodobnosti ich vzniku. A, áno, práve aj z tohto dôvodu by som rád videl aj plné lavice nás opozičných poslancov.
Na začiatku schôdze som dal procedurálny návrh, aby sme umožnili vystúpiť predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcel som, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala možnosť odprezentovať svoje hodnotenie rozpočtu. Je to úloha, ktorou ich poverili naši predchodcovia, keď v roku 2011 táto snemovňa prijala hlasmi takmer všetkých poslancov ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Myslím si, že až história ukáže, že prijatie tohto ústavného zákona bolo jedno z najlepších rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti vyznieva tristne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla umožniť vystúpenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je smutné, že poslanci koalície nechcú počuť vysvetlenia a zdôvodnenia, že ich nezaujíma, že obraz verejných financií, ktoré namaľovala vláda, je úplne iný od obrazu, ktorý popisuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten iný znamená riziká v sume asi 1 300 mil. eur, to je fakt veľa peňazí. Preto som sa rozhodol, že časť môjho vystúpenia venujem prečítaniu zhrnutia hodnotenia, ktoré vypracovala RRZ.
Takže citujem zo zhrnutia: „Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, v ktorom odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. Vláda tak v oblasti rozpočtovej politiky nepredpokladá splnenie svojho vlastného cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. Oproti pôvodne rozpočtovanému vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019“, teda tento rok, „odhaduje vláda deficit verejnej správy vo výške 0,68 % HDP. V roku 2020 návrh rozpočtu predpokladá medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v roku 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, pričom vláda v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k jeho dosiahnutiu. Vplyvom nastavenia aktuálneho návrhu rozpočtu by sa deficit mal postupne prehĺbiť k úrovni 1,5 HDP do roku 2022. Podľa prepočtov ministerstva financií by mal návrh rozpočtu v roku 2020 plniť európske a národné fiškálne pravidlá, v ďalších rokoch však je ich plnenie podmienené prijatím dodatočných opatrení.
Návrh rozpočtu predpokladá znižovanie dlhu z úrovne 49,4 % HDP v roku 2018 na úroveň 46,7 % HDP v roku 2022. Výraznejšiemu poklesu dlhu bráni rastúci deficit. Zastavenie znižovania dlhu v kombinácii s klesaním sankčných pásiem ústavného limitu na dlh spôsobí, že v rokoch 2021 a 2022 by sa dlh opätovne dostal do prvého sankčného pásma. V prípade dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2021, 2022 by dlh klesol výraznejšie na úroveň 4,48 % HDP v roku 2022 a zostal by mimo sankčných pásiem počas celého horizontu.
Cieľom stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je poskytnúť nezávislý pohľad na rozpočet a posúdiť, či je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky postačujúce na dosiahnutie stanovených cieľov, a identifikovať prípadné riziká, ktoré by bolo nutné následne dodatočnými opatreniami eliminovať. V súlade so svojím mandátom RRZ poukazuje aj na to, či aktuálny rozpočet vytvára predpoklady pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a plnenie národných fiškálnych pravidiel. S týmto cieľom RRZ poukazuje na nasledujúce hlavné závery svojho hodnotenia."
Ešte raz opakujem, čítam správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rok 2019 je východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022, ak nebudú prijaté do konca roka dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2019 dosiahnuť až 1,27 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom v podobe vyrovnaného hospodárenia aj aktuálnym odhadom vlády, ktorý prezentuje aj pán minister, by to bolo výrazné zhoršenie. Dôležité je, že odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi vlády bude negatívne vplývať aj na vývoj rozpočtu v roku 2020.
V rokoch 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ celkové riziká návrhu rozpočtu každoročne 1,3 % hrubého domáceho produktu za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, tak môže deficit v roku 2020 dosiahnuť až 1, 8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2 % HDP v roku 2021 a až 2,5 % HDP v roku 2022. Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, tak ako to deklaruje vláda, by si vyžiadalo dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % HDP v budúcom roku, 2 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.
Štrukturálny deficit by sa z úrovne 1,6 % HDP v roku 2018 postupne zhoršil na 2,1 % HDP v roku 2022. Takýto vývoj však nie je v súlade s požiadavkami národného pravidla o vyrovnanom rozpočte, na základe ktorého by Slovensko malo v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
Vzhľadom na veľkosť rizík RRZ očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 – 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Bez dodatočných opatrení bude viesť prehlbujúci sa deficit k nárastu dlhu o 6,1 mld. eur v úrovni 50,4 HDP na konci roku 2022. V kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že sa dlh v roku 2022 môže ocitnúť dokonca až v treťom pásme ústavného limitu na dlh.
Bez prijatia dodatočných opatrení sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhorší. Horší vývoj deficitu v porovnaní so situáciou bez prijatých opatrení, tzv. scenár nezmenených politík, prispieva sumou 0,6 % HDP a zavedenie stropu na dôchodkový vek a zvýšenie minimálneho dôchodku sumou 1 % HDP.
Splnenie rozpočtových cieľov môže ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je prehodnocovanie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit, na druhej strane realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení môže riziká ešte zvýšiť.
Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu. RRZ vníma negatívne, že v roku 2019 došlo k výraznému zhoršeniu deficitu a zároveň vláda upustila od prijatia dodatočných opatrení na dosiahnutie pôvodne stanoveného rozpočtového cieľa. Aktuálne riziká identifikované RRZ na roky 2020 až 2022 dosahujú najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení návrhov rozpočtov zo strany RRZ. Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Ako napríklad nadhodnocovanie nedaňových príjmov, podhodnocovanie výdavkov samospráv a zdravotníctva a takisto Správny fond Sociálnej poisťovne, ktorých negatívne vplyvy na hospodárenie sa pred rokom 2019 podarilo kompenzovať neočakávanými dodatočnými daňovými príjmami. Kým však odchýlky pri odhade daní sú zdôvodniteľné ich povahou, chyby, na ktoré upozorňuje RRZ, vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadňovaním metodiky ESA 2010.
Vlády opakovane odsúvajú dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. Napriek negatívnym dôsledkom ekonomickej krízy v rokoch 2008 až 2009 na úroveň deficitu a dlhu Slovenska ekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch poskytoval dostatočné príležitosti na dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Opakované odsúvanie splnenia cieľov znižuje kredibilitu rozpočtových cieľov plánov vlády. V situácii, kedy na dosiahnutie vládou deklarovaného cieľa - vyrovnaného rozpočtu - je potrebné podľa ministerstva financií prijať opatrenia vo výške viac než 1 % HDP a podľa RRZ až 2,5 % HDP, je prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 vrátane hlavných indikátorov pri plnení tohto cieľa (hrubý dlh, štrukturálne saldo, výdavkové saldo) skresľujúce. Tento spôsob prezentácie rozpočtu neodôvodnene vytvára pozitívnejší obraz o návrhu rozpočtu a potláča do úzadia informácie o skutočných rozpočtovaných hodnotách a dôsledkoch pre plnenie európskych a národných fiškálnych pravidiel.
Napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verených financií v dlhodobom horizonte, nie je dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní. Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršujú dlhodobú udržateľnosť o 1 % HDP, čo je suma, ktorá by sa mala premietnuť do kompenzačných opatrení tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. V takejto situácii aj prípadné dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nepostačujúce a v súlade so závermi správ o dlhodobej udržateľnosti verejných financií publikovaných RRZ je potrebné cieľovať prebytkové hospodárenie alebo prijímať iné opatrenia s dlhodobým pozitívnym vplyvom. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je preto v rozpore s touto požiadavkou.
Napriek ekonomickému spomaleniu sa podľa prognózy, z ktorej vychádza návrh rozpočtu, bude ekonomika pohybovať v roku 2020 na úrovni svojho potenciálu a v rokoch 2021 a 2022 mierne nad jeho úrovňou. Z pohľadu ekonomického vývoja ide teda o štandardné ekonomické časy, ktoré výrazne neovplyvňujú hospodárenie rozpočtu ani pozitívne, ani negatívne. Z očakávaného zhoršovania deficitu za týchto ekonomických podmienok vyplýva, že štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy nie je optimálne nastavená z pohľadu udržateľného vývoja verejných financií. Prijímanie opatrení si preto vyžaduje dôslednejšie dopadové analýzy v strednodobom a dlhodobom horizonte. Na strane výdavkov by mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu.
Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP. Z pohľadu RRZ týmto spôsobom plánované zlepšenie hospodárenia verejných financií môže byť len dočasné, nakoľko odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky.
Kvalita a transparentnosť rozpočtového rámca na Slovensku sa dlhodobo nezlepšuje. RRZ opakovane upozorňuje na nedostatočnú záväznosť trojročného rozpočtu a chýbajúce výdavkové limity.
Existencia nezávislého Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy pomáhajú nastaviť realistické očakávania ohľadne daňových a odvodových príjmov," v tom sa skutočne s pánom ministrom zhodneme, „v rozpočte však pretrvávajú nerealistické predpoklady najmä v oblasti nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré takémuto nezávislému posúdeniu nepodliehajú. Bolo by dobré, aby sa posilnili mechanizmy, ktoré by zabezpečili zahrnutie realistických predpokladov do rozpočtu aj v týchto oblastiach.
Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte.
V čase schvaľovania rozpočtu na rok 2019 RRZ identifikovala riziká na úrovni 0,7 % HDP. Podľa aktuálneho odhadu RRZ riziká pre splnenie rozpočtovaného cieľa – vyrovnaného hospodárenia – dosahujú 1,27 % HDP. Minister financií avizoval prijatie úsporných opatrení vo výdavkoch na úrovni 0,2 % HDP, spomínaných 215 mil. eur, ktoré sú už v odhade RRZ zohľadnené. Za predpokladu, že v závere roka nebudú prijaté žiadne ďalšie opatrenia, deficit verejnej správy by v roku 2019 na základe aktuálnych informácií a predpokladov dosiahol úroveň 1,27 % HDP.
Zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja nemá zásadný vplyv na vývoj salda v tomto roku. Daňové príjmy súvisiace s makroekonomickým vývojom sú oproti rozpočtu nižšie o 34 mil. eur. Výpadok na daniach je na úrovni 0,2 % HDP a je spôsobený v plnej miere nerealizovaním, resp. posunom realizácie konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré boli rozpočtované nad rámec prognózy nezávislého Výboru pre daňové prognózy. Jedná sa o posunutie účinnosti e-Kasy, zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov a nezavedenie označovania palív, tzv. nanomarkery.
Deficit odhadovaný vládou len čiastočne zohľadňuje aktuálny vývoj a v plnej miere neodráža existujúce riziká. Zreálnený bol odhad len v časti nedaňových príjmov, výdavkov na sociálne dávky a transfery a výdavkov zdravotníctva. Nad rámec odhadu vlády stále pretrvávajú riziká v oblasti nedaňových príjmov asi v hodnote 208 mil. eur, výdavkov samospráv 200 mil. eur a výdavkov štátneho rozpočtu 350 mil. eur.
Hlavné riziká návrhu rozpočtu spočívajú v podhodnotení výdavkov štátneho rozpočtu samospráv, Sociálnej poisťovne a v zdravotníctve.
Návrh rozpočtu obsahuje v rokoch 2020 – 2022 riziká, ktoré po zohľadnení rozpočtovaných rezerv každoročne dosahujú okolo 1,3 mld. eur. Znamená to, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, deficit podľa RRZ môže dosiahnuť 1,8 % HDP v roku 2020 a následne sa zvýši na 2 % HDP v roku 2021 a už spomínaných 2,5 % HDP v roku 2022."
Tuto pre objektívnosť musím doplniť, že napríklad včera prijatým bankovým odvodom sa riziká v roku 2020 znižujú o cca 15 stotín HDP. Takže prognózovaný deficit klesne na 1,65 HDP.
„V roku 2020 riziká v nedaňových príjmoch dosahujú 231 mld., mil. eur, pardon, a vyplývajú najmä z opakovaní nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek, nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších príjmov z dividend a zatiaľ neschváleného zvýšenia poplatku za správu núdzových zásob ropy. RRZ odhaduje aj nižšie výnosy z daňových príjmov o 90 mil. eur, čo súvisí najmä s rizikom nezave...“ (zaznel gong), aha, „nezavedenia označovania pohonných látok nanomarkermi.
Významná časť rizík v roku 2020 sa koncentruje na strane výdavkov a dosahuje takmer 960 mil. eur:
Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic. Riziko tu dosahuje 443 mil. eur.
Nie sú dostatočne vysvetlené nízke predpokladané investície samospráv. Riziko hodnotenia hospodárenia samospráv dosahuje 215 mil. eur. Úspory vo výdavkoch Sociálnej poisťovne na prevádzku a mzdy 51 mil. eur a nižšie očakávané bežné výdavky Železničnej spoločnosti Slovensko asi 25 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov existujú riziká najmä v sociálnych dávkach v sume 246 mil. eur. Ide najmä o podhodnotené výdavky na nemocenské a dávku v nezamestnanosti bez uvedenia konkrétnych úsporných opatrení, pričom k nárastu výdavkov prispeje aj schválené navyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré návrh rozpočtu neobsahuje." Obsahuje to teda v predloženom pozmeňovacom návrhu.
"Riziká existujú aj v oblasti zdravotníctva v sume 138 mil. eur v dôsledku možných sklzov v implementácii úsporných opatrení, nerozpočtovaných splátok záväzkov súkromnými poisťovňami a z podhodnotenia prevádzkových výdavkov poisťovní. Riziká vyplývajú aj z toho, že po troch etapách oddlžovania nedošlo k stabilizácii oddlžovaných nemocníc, keďže pokračujú v tvorbe záväzkov po lehote splatnosti."
Teraz pozitívne, doteraz to bolo viac-menej skôr o rizikách.
"Riziká vo výdavkoch budú čiastočne kompenzované pozitívnymi vplyvmi v celkovej sume asi 158 mil. eur, ktoré spočívajú najmä v nižšom odhadovanom odvode prostriedkov do EÚ a v úsporách v iných subjektoch verejnej správy.
Pozitívny príspevok makroekonomického vývoja ku zlepšovaniu salda sa výrazne znížil, hospodárenie zhoršujú najmä opatrenia vlády.
Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, štrukturálny deficit dosiahne v roku 2019 podľa RRZ úroveň 1,7 % HDP, v ďalších rokoch by sa štrukturálny deficit kumulatívne zhoršil o ďalšieho 0,4 % HDP a v roku 2022 by dosiahol úroveň 2,1 % HDP. V scenári nezmenených politík RRZ odhaduje zlepšenie štrukturálneho deficitu do roku 2022 o 0,3 % HDP. Čistý príspevok opatrení prijatých vládou k trvalému zlepšeniu salda je preto negatívny, za roky 2020 až 2022 dosahuje celkovo mínus 0,8 % HDP.
Upravené výdavky budú rásť v rokoch 2019 a 2020 rýchlejšie ako potenciálny HDP a budú prispievať k zhoršovaniu štrukturálneho salda, v ďalších rokoch by tempo rastu upravených výdavkov malo postupne spomaliť pod úroveň potencionálneho rastu ekonomiky. Medzi rokmi 2019 až 2022 výdavky prispejú k zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP.
V rokoch 2014 až 2018 sa odhadovaná úroveň neočakávaných pozitívnych vplyvov pohybovala v intervale 0,4 až 2 % HDP. Ak by sa v každom roku tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, ak by sa využili tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, od roku 2014 mohol byť deficit pod hranicou 1 %. Skutočnosť, že tieto pozitíva neviedli k rýchlejšiemu zlepšovaniu hospodárenia verejných financií, je dôsledkom naplnenia významných rizík vopred identifikovaných RRZ, ako aj z realizovania dodatočných opatrení vládou, ktorá využívala priestor poskytnutý týmito pozitívami. V roku 2019, teda tohto roku, sú neočakávané vplyvy blízke nule a z tohto pohľadu nemajú vplyv na aktuálny vývoj rozpočtu. V rozpočte na rok 2020 sa situácia zmenila a neočakávané vplyvy negatívne ovplyvnili rozpočet vo výške 0,5 % HDP najmä v dôsledku nižších daňových príjmov, vyšších výdavkov v sociálnej oblasti a zdravotníctve, pričom saldo sa zhoršilo o 0,6 % HDP.
Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti využívania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov a sociálnych transferov.
Realistickosť makroekonomických predpokladov a daňových príjmov bola posúdená nezávislými výbormi v súlade s ústavným zákonom, negatívom je zvýšenie daňových a odvodových príjmov nad rámec tých, ktoré boli schválené Výborom pre daňové prognózy. Celkovo došlo k navýšeniu príjmov o 180 mil. eur v roku 2020 o", alebo a príde, príde, "o 190 mil. eur v roku 2021 a o 200 mil. eur v roku 2022. Nezahrnutie aktuálnych prognóz a dodatočné zvýšenie prognóz bez ich schválenia nemožno z pohľadu RRZ považovať za dôveryhodné, pričom v minulosti sa takýto krok už viackrát opakoval. Znižuje sa tým zároveň funkčnosť fiškálneho pravidla umožňujúceho navýšenie hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu najviac o 1 %. Po získaní dodatočných informácií je tiež možné skonštatovať, že ministerstvo financií rozpočtuje pozitívny vplyv na rok 2020 zo zavedenia označovania palív, pričom v skutočnosti chýbajú reálne kroky k tomu, aby nanomarkery boli uvedené do praxe v priebehu roka 2020.
V návrhu rozpočtu sa opakovane objavujú nepresné informácie o celkovej výške daňových a odvodových príjmov, návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom skutočne zahrnutým v rozpočte." Toto ale predpokladám, že asi už bolo vyriešené medzičasom.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane poukazuje na to, že návrh rozpočtu v niektorých položkách – emisné kvóty, úrokové náklady dlhu – nie je zostavený v zmysle metodiky ESA 2010. Významným nedostatkom je nezahrnutie schémy dotovania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do návrhu rozpočtu pre roky 2019 až 2022, keďže v rozpočte 2018 zvýšila daňové príjmy a výdavky o 0,7 % HDP. Došlo, došlo tým k skresleniu vývoja výdavkov v roku 2019, pričom zároveň existuje aj riziko negatívneho vplyvu na saldo verejnej správy.
V návrhu rozpočtu opätovne chýbajú informácie o hospodárení podnikov, MH Manažment, zdravotníckych zariadení s majetkovou účasťou ministerstva zdravotníctva. Napriek žiadostiam o dodatočné vysvetlenie neboli poskytnuté vierohodné informácie o predpokladoch pre rozpočtovanie dividend SPP a VSE.
Pozitívom je prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú oblasť, v ktorej je návrh rozpočtu zostavený na základe scenára nezmenených politík na najbližšie tri roky, ku ktorému sú v roku 2020 pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé opatrenia sú zároveň popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na ďalšie roky trojročného rozpočtu, ako aj na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.
Chýbajú transparentné pravidlá pre použitie rezerv zahrnutých v návrhu rozpočtu a povinnosť ich zverejnenia, povinnosť zverejnenia ich skutočného použitia. Veľkosť rezerv štátneho rozpočtu sa v porovnaní s minuloročným rozpočtom znížila, pričom všetky rezervy majú špecifikovaný svoj účel. Z pohľadu miery kontroly Národnej rady nad výdavkami rozpočtu to možno vnímať pozitívne. Na druhej strane aj napriek ich špecifikovaniu môžu byť tieto prostriedky na základe rozhodnutia ministra financií alebo vlády použité na iný účel."
Toľko zhrnutie hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť a budeme pokračovať asi v debate ďalej. Ďakujem.
|
120.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 28. novembra 2019 (nová voľba II).
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 91 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta č. 1
– František Janíček, za 14 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov,
kandidát s poradovým č. 2
– František Pecho, za hlasovalo 43 poslancov, proti hlasovalo 18 a zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhnutých kandidátov. Keďže kandidát na člena Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja nezvolení kandidáti. Navrhuje sa, aby opakovaná voľba bola v utorok 3. 12. 2019 o 17.00.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
|