82.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o obecnom zriadení a o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1733). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
160.
Pekne, ja len veľmi naozaj stručne a krátko, že máte pravdu, pán poslanec Dostál, je to čisto praktická vec, nie politická. A určite by si to zaslúžilo tú podporu aj vládnej koalície, ale tak vieme, ako to tu chodí, ale teda určite je to praktická vec a je to už prežitok tejto doby, čo, ako, ako to funguje. Takže je to určite veľmi dobrý návrh. Ďakujem pekne.
|
156.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších celkov, tlač 1643. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
146.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1641).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
30.
Pán poslanec, nemôžem súhlasiť s tým, že ja som nič neurobila. Práve naopak, ja si myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? Takže ja myslím, že každý, kto situáciu pozná, vie, že som urobila. V tomto pravdu teda určite nemáte.
|
22.
Dobrý deň. Takže, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja teda možno predostriem taký trošku iný pohľad, ktorý zodpovedá tej pozícii, v ktorej sa ja nachádzam, keďže som primátorka mesta Prievidza, a v našom meste teda žije veľa baníkov, veľa rodín je spätých s baníctvom a naozaj majú k tomuto veľmi silný vzťah.
Ja som v máji 2017 u nás v regióne otvorila diskusiu, ktorú som nazvala pracovne Vyfárajme z neistoty, a vtedy som začala hovoriť o tom, že bude treba riešiť, čo bude, keď skončí ťažba uhlia. Bola to veľmi ťažká situácia, pretože u nás ľudia boli zvyknutí stále na to, že tie bane tu boli, a mali takú predstavu, že snáď budú navždy a nechceli počuť tú pravdu, že tá ťažba raz skončí, či už to bude z dôvodu toho, že uhlie je neobnoviteľný zdroj energie, alebo z dôvodu aj európskej legislatívy. Už vtedy som upozorňovala na to, že túto situáciu treba riešiť, pretože je to len otázka času, a v náväznosti teda na tú prvú aktivitu som v októbri 2017 usporiadala okrúhly stôl, kde som teda pozvala aj zástupcov vlády, zástupcov zamestnávateľov rôznych organizácií občianskeho sektora, aby sme spoločne začali diskutovať o tom, čo treba na Hornej Nitre urobiť. Bohužiaľ, v tom období predstavitelia vlády neprijali pozvanie a neboli ochotní diskutovať na túto tému, pretože ja ako primátorka mesta som pre nich nebola partnerom.
V neskoršom období som s touto témou vystúpila na stretnutí Združení miest a obcí Hornej Nitry, kde teda som túto tému otvorila, a postupne vznikol taký úzus, že sa združenie teda pridalo k týmto aktivitám a začalo sa o tejto veci teda otvorene na Hornej Nitre diskutovať. V ďalšom období sme sa stali ako Prievidza a Horná Nitra súčasťou platformy pre uhoľné regióny, kde teda uhoľné regióny v procese transformácie, čo, samozrejme, pre náš región je dobrá správa, pretože sa dá predpokladať, že bude k nám smerovať pomoc z Európskej únie. Zatiaľ však môžme stále hovoriť len o nejakých predpokladoch, pretože žiadne ešte konkrétne informácie ani teda prostriedky región nedostal, takže sme naozaj len zatiaľ pri riešení celej tejto veci.
Neskôr teda vznikol Akčný plán rozvoja Hornej Nitry, ktorý spočiatku teda sa rodil ťažko, neskôr však, treba povedať, že naozaj bol otvorený a mali do tohto procesu právo vstúpiť všetci, ktorí teda mali o túto tému záujem, ktorí chceli diskutovať, a vznikol akčný plán, ktorý dokonca teda schválila vláda uznesením č. 336/2019, a vláda súčasne uložila ministerstvu hospodárstva a ministerstvu práce, sociálnych vecí, aby pripravila vlastne zákon, ktorý by riešil kompenzáciu pre baníkov.
Z tohto je teda zrejmé, že tento zákon mal byť pripravený ako vládny, dnes je predložený ako poslanecký, čo aj ja teda vnímam čiste ako politickú aktivitu, pretože keď teda sa to už išlo riešiť aj na úrovni poslancov, tak som sa mohla zapojiť napríklad aj ja, pretože kto iný má na tom záujem, aby sa to tam riešilo, keď nie ja. Takže vnímam to ako politickú aktivitu pred voľbami, ale treba povedať, že naozaj ten zákon, ktorý je pripravený, má viaceré nedostatky.
V prvom rade chcem poukázať na to, že rieši pomoc pre baníkov, ktorí pracujú v podzemí a napr. sa nezaoberá ľuďmi, ktorí pracujú na povrchu, častokrát títo ľudia boli práve že preradení na pracovisko z dôvodu nejakého zdravotného stavu zhoršeného, čiže pomoc pre týchto ľudí nerieši. Na rozdiel od kolegu teda Karola Galeka ja mám trošku iný názor, ja si myslím, že tí ľudia si tú pomoc zaslúžia, že majú právo na to, aby ten kompenzačný príspevok dostali, pretože naozaj mnohí teda majú rôzne zdravotné obmedzenia. Tá práca je dosť, je dosť taká, ťažšie sa budú z tejto práce ľudia rekvalifikovať na, na iné pracovné profesie, a teda je predpoklad, že dosť veľká časť tých ľudí, ktorí tam pracujú, naozaj bude mať s týmto problém, čiže tento krok ja, možno nie je systémový, ale považujem ho za riešenie tej situácie a ja ho v zásade teda podporujem, aj keď teda poviem ďalšie výhrady k tomu, ktoré mám.
Treba povedať, že máte pravdu v tom, že rieši podporu pre baníkov a sú tam aj iní zamestnanci iných odvetví, ktorí trebárs budú dotknutí tou ťažbou, napr. aj zamestnanci v elektrárňach niektorí, ktorí teda pracovali, a naozaj sa to týka len teda zamestnancov baní.
Ďalšia vec je, že treba povedať, že už v súčasnosti sa tam ľudia prepúšťajú, tá situácia je taká, že dnes rádovo v desiatkach ľudí ľudia už odchádzajú, a na druhej strane ja môžem povedať, že práve už aj tí, čo boli prepustení, tak tí tú kompenzáciu nedostanú a dostanú teda kompenzáciu tí, ktorí, ktorí budú, ak teda ten zákon bude schválený.
Musím súhlasiť s vami, že nemá úplne logiku to, že kompenzáciu budú dostávať aj mladí ľudia, ktorí teda tam robia minimálne po dobu troch rokov, nie päť rokov, ako včera hovoril pán Baška, je to tri roky, a teda títo ľudia takisto získajú nárok na kompenzačný príspevok a je to aj také, by som povedala, nespravodlivé voči tým ľuďom, ktorí tam naozaj robia 15 a viac rokov, že vlastne budú mať rovnaké, alebo teda to zvýhodnenie tam, teda ten príspevok je nižší, je po kratšiu dobu, ale teda budú ho tiež poberať.
Treba ďalej hovoriť o tom, že nie sú, pokiaľ hovoríme o nejakých ďalších podporných schémach, tie zatiaľ teda nemajú žiadnu konkrétnu podobu. Pokiaľ hovoríme o nejakom odstupnom, tak to je zákonný nárok zamestnancov, ktorí oni získavajú. Viem, že bola otvorená debata, čo sa týka odstupného, že by teda dokonca z Európskeho globalizačného fondu sa malo žiadať tie finančné prostriedky na odstupné, čo tiež považujem teda za značne diskutabilné, lebo naozaj, pokiaľ sa jedná o odstupné, to by malo vyplácať Hornonitrianske bane, a nie teda používať na to prostriedky Európskej únie. Treba povedať, že ale o tejto veci nie je rozhodnuté, je to v procese, a teda dnes ťažko predpokladať, ako to ešte celé vlastne dopadne.
Čo je nedostatkom tohto zákona, je, že teda v dôvodovej správe je uvedené, že by mal predkladateľ zámer, aby bolo, boli títo poberatelia oslobodení alebo dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, ale nerieši sa tam vlastne zdravotné, nerieši sa tam teda zdravotné poistenie, či bude prispievať, alebo nie, a ďalej sa tam nerieši ani to, či bude oslobodený od dane z príjmu, alebo nebude. Rovnako je pravdou, že v zákone je vlastne, teda k zákonu, čo sa, bolo priložené vlastne vyjadrenie, stanovisko ministerstva financií, že teda nie je zabez..., nie je jasne zrejmé, odkiaľ teda tie finančné prostriedky na to budú, a toto, táto otázka teda nie je vyriešená, čo je chybou, a myslím, že to je aj práve dôsledok toho, že to neprešlo tým riadnym procesom v rámci medzi..., medzi..., teda pripomienkového konania, takže to je, myslím, ten dôsledok toho, ktorý tam nastal.
Čo sa týka tých rekvalifikácií, v podstate podľa tých informácií, ktoré máme, na rekvalifikácie by mali byť vyčlenené finančné prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje. Čo sa týka týchto finančných prostriedkov, naozaj budeme, bude treba skutočne zvážiť, pretože, poviem to veľmi zjednodušene, podľa tých informácií, ktoré zatiaľ máme, že ľudia by mali dostávať, 6 až 8 mesiacov by mala byť refundovaná mzda, pokiaľ budú v procese rekvalifikácie, a na druhej strane je fakt, že tie prostriedky sa vynaložia, keď ten zamestnanec skončí ten pracovný pomer, akú bude mať motiváciu ísť do práce, keď bude môcť získať zase kompenzačný príspevok, keď sa zaeviduje na úrade práce. Čiže toto je otázka, ktorá tu legitímne podľa mňa vzniká, a treba tiež teda sa ňou zaoberať.
Ja tento zákon do druhého čítania podporím. Ja verím, že v tom druhom čítaní sa odstránia tie nedostatky, o ktorých som hovorila, z hľadiska teda toho poistného, a teda hovorím, i keď to riešenie systémové nie je, ale je to pomoc pre tých ľudí, ktorí tam odpracovali roky, a myslím, že si to zaslúžia.
Ďakujem pekne.
|
198.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať svojmu kolegovi Jožkovi Mihálovi za podľa mňa veľmi objektívne zhrnutie tejto situácie, pretože naozaj nie je čiernobiela. Treba vidieť, že naozaj treba znižovať dane ľuďom, ale na druhej strane, pokiaľ hovoríme o obciach a mestách, tak nehovoríme o peniazoch pre starostov a primátorov, ale pre ľudí.
A pán poslanec Antal, nemôžem súhlasiť s tým, že hovoríte, že tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy majú prebytok peňazí. Treba povedať, že práve teraz, a však ste primátor, viete, aké všetky povinnosti na mestá sú, takže neprichádza to v čase, keď, kedy sú obce v nejakom čase blahobytu, ale kedy musíme znášať všetky opatrenia alebo teda vládne návrhy, ktoré tu boli prijaté, riešime minimálnu mzdu, z toho súvisiace zvyšovanie ostatných miezd, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, toto všetko vlastne samosprávy znášajú. A teraz máme tu signály o blížiacej sa nejakej hospodárskej kríze a tento návrh prichádza v tomto čase. Takže ja si nemyslím, že to je obdobie teraz, ktoré bude, blaha a rozkvetu.
Ďakujem pekne.
|
117.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, má za cieľ umožniť obciam zavedenie vyššej dane z nehnuteľnosti pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré sú buď dlhodobo neudržiavané či nevyužívané, a znížiť daň z nehnuteľností pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré vlastník dá do nájmu alebo výpožičky na verejnoprospešný účel.
Uvedenú úpravu považujeme za nevyhnutné prijať z dôvodu, že na Slovensku sa nachádza veľké množstvo schátraných budov, ktoré majú vysoký architektonický význam, ale ktoré ich vlastníci nechávajú cielene schátrať. Dôvodom takéhoto konania je skutočnosť, že náklady na zbúranie stavieb sú častokrát nižšie ako náklady na jej rekonštrukciu. Okrem toho, že v mestách a obciach takto dochádza k znižovaniu kvality verejného priestoru, mestá prichádzajú o hodnotné architektonické diela, lebo výsledkom pasivity vlastníka býva to, že sa stavba dostane do tak zlého technického stavu, že vlastník získa povolenie na jej odstránenie.
Takto na Slovensku chátra napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, kúpele v Korytnici. Návrhom zákona chceme dosiahnuť, aby obce mohli ako správcovia dane prostredníctvom prijatia všeobecne záväzného nariadenia zvýšiť ročnú sadzbu dane z pozemkov pri pozemkoch nachádzajúcich sa v jednotlivej časti mesta alebo v jeho jednotlivom katastrálnom území, ak ich vlastník alebo nájomca neudržiava v stave primeranom ich funkčnému využitiu, a zvýšiť ročnú sadzbu dane zo stavby nachádzajúcu sa v jednotlivej časti mesta alebo jednotlivom katastrálnom území, ak vlastník buď ju neudržiava v dobrom stavebnom stave, najmä ak dochádza k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, v prípade ak vlastník stavbu riadne neudržiava a stavebný úrad mu vo verejnom záujme nariadil, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu alebo stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby.
Výška ročnej sadzby je ohraničená hornou hranicou, nesmie presiahnuť desaťnásobok ročnej sadzby dane zo stavieb a pozemkov určenej správcom dane pre stavby vymedzené v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Okrem uvedeného je cieľom zákona podporiť aktivity tých osôb, ktoré dajú do nájmu alebo výpožičky neudržiavaný pozemok alebo stavbu na verejnoprospešný účel. U týchto osôb by zákonodarca prijatím novely zákona umožnil obci prostredníctvom VZN oslobodiť od dane vlastníka takéhoto pozemku, alebo mu daňové zaťaženie znížiť.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k skvalitneniu verejného priestoru v obciach a mestách a pomôže zachovať chátrajúce, architektonicky významné diela. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem.
|
113.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk k investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti. Posúdenie, či dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu je dnes vo všeobecnosti ponechané na zodpovednosť developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém vytvára konflikt záujmov pri schopnosti posúdiť predpokladanú dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne. V rámci záväzných stanovísk, kde sú schválením zákona dopravné posúdenie, vydávané mestá a obce, neobstarávali by ho teda samotní developeri.
Zmenou oproti doterajšej právnej úprave by bola možnosť obce vydanie záväzného stanoviska spoplatniť, ak sa bude týkať investičných projektov s predpokladanou zastavanou plochou presahujúcou 500 metrov, čo sa v návrhu označuje ako záväzné stanovisko k investičným projektom. Výška úhrady by bola zákonom ohraničená a k jej ustanoveniu a zmene by mohli pristúpiť obce len s účinnosťou k začiatku kalendárneho roka. Pravidlá spoplatňovania by tým boli jasne dané počas celého roka.
Okrem dopravného posúdenia by sa obec v záväznom stanovisku vyjadrovala aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ku ktorým si žiadateľ záväzné stanovisko vyžiada. Zákon v tejto súvislosti zakotvuje pevné lehoty pre vydanie stanoviska a za nedodržanie termínu zavádza povinnosť vydať záväzné stanovisko k investičným projektom bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu.
|
107.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, vizuálny smog trápi mnoho miest a obcí. Problémom sú vlastnícke práva, kedy mesto nemá dostatok nástrojov na reguláciu výskytu reklamy, ktorá je umiestnená na súkromných stavbách či pozemkoch.
Návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou, môže pomôcť obciam efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je umožniť obciam šírenie vonkajšej reklamy zdaňovať.
Novela stavebného zákona, ktorá zaviedla nové procesné podmienky umiestňovania reklamných stavieb, neodstránila problémy, ktoré obce neustále s narastajúcim šírením vonkajšej reklamy majú, a v praxi často nastávajú práve tieto situácie. Mestá nemajú dosah na vonkajšiu reklamu, ktorá nespĺňa náležitosti definície reklamnej stavby v zmysle stavebného zákona, ako sú rôzne voľne položené pútače, áčka, reklamné plachty a podobne. Mestá nemajú nástroj, nástroje, ako vlastníka reklamného zariadenia regulovať a usmerniť pri umiestňovaní vonkajšej reklamy na súkromnom pozemku. Mestá nemajú dostatočné nástroje na to, aby reklamné stavby a pútače odstránili v prípade, že už využívané nie sú.
Je bežnou praxou a obštrukciou zo strany vlastníkov bilbordov, že aj keď mesto rozhodne v zmysle stavebného zákona o odstránení bilbordu, počas konania sa zmení jeho vlastník a celé konanie musí prebehnúť odznovu. Vlastníci budov a pozemkov, na ktorých je vonkajšia, tvrdia, vonkajšia reklama, tvrdia, že reklamné zariadenia nie sú ich a nemôžu ich odstrániť. Toto sú tie problémy, ktoré nastávajú najčastejšie.
Na základe pretrvávajúcich problémov pri aplikácii stavebného zákona v oblasti regulácie vonkajšej reklamy za najvhodnejšiu cestu na riešenie problému neustáleho narastania vizuálneho smogu považujeme zavedenie daňovej povinnosti pre osoby, ktoré sú vlastníkmi vonkajšej reklamy alebo stavieb a pozemkov, na ktorých sa vonkajšia reklama nachádza. V súčasnosti majú obce a mestá možnosť zdaňovať a regulovať výskyt vonkajšej reklamy totiž len v prípade, keď sú umiestnené na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve mesta. V prípade umiestnenia reklamy na súkromnom pozemku sú však samosprávy bezzubé a sú nútené prizerať sa na to, ako vonkajšie reklamy na súkromných pozemkoch a stavbách neustále pribúdajú.
Túto prekážku odstraňuje náš návrh zákona, keď pri identifikácii daňovníka vychádza z princípu vlastník zodpovedá. Určenie, že daňovníkom dane za šírenie vonkajšej reklamy môže byť aj osoba, ktorá nie je vlastníkom reklamy, ale je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom sa reklama nachádza, odstráni problém s neustálym pátraním po vlastníkovi reklamy a zbavovanie sa zodpovednosti vlastníkov pozemkov za to, čo sa na ich nehnuteľnosti nachádza.
Uvedomujem si, že daňovníkom so zmluvami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti novej úpravy, ktorých predmetom je šírenie vonkajšej reklamy, môžu po zavedení miestnej dane vzniknúť dodatočné náklady. Ak sa vlastník stavby a pozemku stane daňovníkom, vznikne mu povinnosť platiť daň, pričom náklady na daň nebude mať zohľadnené v odplate, ktorú mu za poskytnutie stavby alebo pozemku uhrádza vlastník reklamného zariadenia. S týmito nákladmi pri uzatváraní zmluvy nemohol daňovník počítať, a preto novela zákona pamätá aj na tieto prípady. V prechodných ustanoveniach zakotvuje právo daňovníka odstúpiť od zmluvy, ktorú má daňovník uzatvorenú s vlastníkom reklamy. Toto právo na odstúpenie od zmluvy mu vzniká dňom povinnosti, vzniku daňovej povinnosti, pričom zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia inému účastníkovi zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy daňovníkovi zaniká pätnástym dňom po vzniku daňovej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k tomu, aby mohli eliminovať vizuálny smog na svojom území. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem pekne.
|
103.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a má za cieľ umožniť obciam zdaňovať vonkajšie šírenie reklamy. Kým v minulosti bol tento nástroj zakotvený v zákone č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch ako poplatok z reklamy, my navrhujeme jeho zakotvenia v podobe miestnej dane.
Dôvodom, prečo sme sa rozhodli návrh zákona predložiť, je tá skutočnosť, že mestá dlhodobo bojujú s vizuálnym smogom a nemajú v rukách efektívny nástroj, ako proti nemu bojovať. Cieľom návrhu je umožniť obciam zdaňovať šírenie vonkajšej reklamy, ak sa jedná o umiestnenie reklamnej stavby, reklamného zariadenia alebo iného reklamného pútača bez ohľadu na právny vzťah k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú, za podmienky, že sú viditeľné na území obce. Obec bude môcť vo svojom všeobecne záväznom nariadení určiť najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane v závislosti od typu reklamy, náležitosti oznamovacej povinnosti a možnosti oslobodenia od dane, prípadne jej zníženie. Zavedenie takejto miestnej dane za šírenie vonkajšej reklamy je formulované fakultatívne, to znamená, že nepôjde o povinnú daň, ale bude na každej obci, či takúto daň na svojom území zavedie, alebo nie.
Daňovníkom je v zmysle predkladanej novely vlastník reklamnej stavby, ak je reklama reklamnou stavbou v zmysle stavebného zákona. V prípade reklamných pútačov je daňovníkom vlastník stavby alebo pozemku, na ktorom sa reklamný pútač nachádza. Takéto určenie daňovníka v prípade reklamných pútačov odstráni problém s identifikáciou daňovníka pri reklamách, ku ktorým sa nikto nehlási, t. j. sú bez vlastníka a to z dôvodu, že vlastnícke právo k stavbe alebo k pozemku je vo všeobecnosti zrejmé z katastra nehnuteľností.
Výber dane sa bude uskutočňovať obdobným spôsobom, ako je výber dane z nehnuteľností. Daňovník bude povinný oznámiť svoj zámer, umiestniť reklamný pútač a výmeru plochy reklamného pútača v metroch štvorcových správcovi dane najneskôr v deň jeho umiestnenia. Na základe poskytnutých informácií správca dane vyrubí daň. Dani za šírenie vonkajšej reklamy však nebude podliehať označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkárne alebo organizačnej zložky právnickej osoby, alebo fyzickej osoby obchodným menom a ani označenie vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018. Ďalšie podrobnosti k uvedenému zákonu uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.
|
99.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk v investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti. Posúdenie, či súčasná dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu, je dnes vo všeobecnosti ponechané na zodpovednosť developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém vytvára konflikt záujmov pri schopnosti posúdiť predpokladanú dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne. V rámci záväzných stanovísk by po schválení návrhu zákona dopravné posúdenia vydávali mestá a obce, neobstarávali by ho teda samotní developeri.
Zmenou oproti doterajšej právnej úprave by bola možnosť obce vydania záväzného stanoviska spoplatniť, ak sa bude týkať investičných projektov s predpokladanou zastavanou plochou presahujúcou 500 m2, čo sa v návrhu označuje ako záväzné stanovisko k investičným projektom. Výška úhrady by bola zákonom ohraničená a k jej ustanoveniu a zmene by mohla obec pristúpiť len s účinnosťou k začiatku kalendárneho roka. Pravidlá spoplatňovania by týmto boli jasné počas celého roka.
Okrem dopravného posúdenia by sa obec v stanovisku vyjadrovala aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ku ktorým si žiadateľ záväzné stanovisko vyžiada. Zákon v tejto súvislosti zakotvuje aj pevné lehoty pre vydanie stanoviska a za nedodržanie termínu zavádza povinnosť vydať záväzné stanovisko k investičným projektom bezplatne.
Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o podporu návrhu tohto zákona.
|
93.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
81.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z legislatívno-právnej a formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
42.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi, pánovi poslancovi Dostálovi za veľmi kvalitné vystúpenie. Ja ako primátorka sa teda tiež stretávam s týmito problémami a teda v samospráve, však aj predkladateľ. Pán poslanec Dostál veľmi dobre zhrnul a poukázal na tie problémy, ktoré naozaj s týmto zákonom sú a zostávajú aj po tejto navrhovanej zmene. Predovšetkým aj ja chcem zdôrazniť tú vymožiteľnosť práva, pretože keď k takému priestupku aj dôjde, tak pokiaľ tam prídu mestskí policajti, tak buď sa tam tí obyvatelia už, tí občania, ktorí to urobili, nenachádzajú alebo veľmi ťažko sa identifikujú. Takže naozaj by sa bolo treba zamyslieť nad tým, že ako toto zabezpečiť.
Ďalšia vec je, že presne aj u mňa vznikla tá otázka, že keď bude teda starosta povoľovať tie ohňostroje, tak ak ozaj povolí, kde si to tí ľudia potom kúpia, keď ten predaj nebude povolený, že vlastne kam tých ľudí smerujeme, že asi to je tiež taká otázka, ktorá zostáva nevyriešená.
A potom, aj keď teda ja sama som primátor a mohla by som v podstate teda svojvoľne rozhodovať, tiež si myslím, že by bolo treba dať určité limity, kedy ten orgán samosprávny, v tomto prípade primátor alebo starosta bude môcť povoliť, ja neviem, že to nebude v rozpore s niečím, alebo v nejakom teda rozsahu, akej techniky a kedy nie, aby naozaj tam bol určitý ten legislatívny rámec.
Ale určite inak je fajn a ja určite tento návrh zákona podporím, je dobre, že sa to rieši, len teda treba ešte doplniť tieto veci. Ďakujem veľmi pekne.
|
78.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutých gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
52.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidiel tvorba, tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 13. marca 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
163.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte aj mne sa podeliť o praktické skúsenosti so zapájaním verejnosti do dobrej správy vecí verejných. Ako primátorka mesta Prievidza prakticky každý mesiac vediem zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom už priestor pre verejnosť považujeme za samozrejmosť. Už pred mojím nástupom do funkcie bol takýto priestor verejnosti poskytovaný a nevidela som žiadny dôvod niečo na tom meniť a navrhovať zastupiteľstvu zmeny.
V programe riadneho mestského zastupiteľstva v Prievidzi, mávame pre obyvateľov vyčlenenú celú hodinu, od 10.00 hod. do 11.00 hod. O tom, že o túto formu kontaktu je zvolenými, so zvolenými zástupcami je záujem, svedčí aj o tom, že sa v Prievidzi do diskusie obyvatelia zapájajú skoro na každom zasadnutí. Možnosť verejnosti aktívne komunikovať s mestským zastupiteľstvom aj priamo na jeho zasadnutí považujem za veľký prínos. Obyvatelia sa takýmto spôsobom môžu na nás priamo obrátiť so svojimi problémami. Často tiež poskytnú svoje stanovisko k nejakej veci a vyslovia svoj názor.
Samozrejme, všetko dobré, čo je, je možné aj zneužiť. Výnimkou nie je to, ak verejnosti poskytneme priestor na vystúpenie v rámci krajského zastupiteľstva. Aj o tomto môžme hovoriť, ako to funguje a aké skúsenosti z mesta Prievidza. Stretli sme sa napr. aj s tým, že diskutujúci počas zasadnutia poslancov urážal alebo vystupoval opakovane s rovnakými príspevkami. Takisto sme sa stretli s tým, že sa zneužíval tento priestor na podávanie žiadostí o informácie podľa tzv. infozákona, kedy bolo sporné, či vôbec takúto možnosť infozákon pripúšťa. Našťastie v takýchto situáciách existuje nástroj, ktorý je možné primerane využiť na to, aby bola diskusia vecná, slušná a prínosná. Aj zákon o samospráve vyšších územných celkov dáva zastupiteľstvu právomoc rozhodovať o rokovacom poriadku zastupiteľstva. V ňom je možné upraviť všetky detaily, napr. dĺžku vystúpenia, aby priestor mohlo využiť čo najviac občanov. Ale aj procesný postup toho, ako sa postupuje, ak je vystupujúci vulgárny a uráža poslancov. Ak teda argumenty, že diskusia nebude pod kontrolou, preto nie sú, tieto argumenty nie sú opodstatnené.
Aké sú možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní v našich krajských zastupiteľstvách, skúmala organizácia Transparency International v rámci hodnotenia Otvorená samospráva v tomto roku. Oproti samosprávam, kde sa priestor pre verejnosť čoraz častejšie stáva bežnou a samozrejmou súčasťou zasadnutí, je v krajoch situácia podstatne odlišná. Až v štyroch krajských zastupiteľstvách musí s vystúpením verejnosti súhlasiť nadpolovičná väčšina poslancov. Tri krajské zastupiteľstvá takúto možnosť v rokovacom poriadku ani neriešia. Len v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa vystúpeniu občana prekážky nekladú, ale iba ak nerátame nutnosť prihlásiť sa do rozpravy vopred, pred začatím zasadnutia. To podľa môjho názoru, nie je dobrá vizitka. Možno aj v tom môžeme nájsť priestor na priblíženie krajskej samosprávy občanovi. Čím viac dokážeme občanov zapojiť do politiky, tým viac budú mať pocit, že sa ich priamo dotýka a dokážu ju ovplyvňovať. Možno aj vďaka tomu sa nám podarí zvýšiť záujem o regionálnu politiku a volebnú účasť v krajských voľbách, ktorá je stále veľmi nízka.
Ak by sa teda aj stalo, že náš návrh opozičný nebude podporený, rada by som ešte z tohto miesta apelovala na všetkých novozvolených predsedov samosprávnych krajov, ale aj poslancov v krajských zastupiteľstvách, aby boli v tejto oblasti iniciatívni. Aj nad rámec zákona o samospráve vyšších územných celkov totiž môžu navrhnúť, aby sa do rokovacích poriadkov zahrnulo povinne poskytovať priestor pre verejnosť.
Verím, že je v záujme demokraticky uvažujúceho politika počúvať, čo hovoria obyvatelia a firmy, ktoré v krajskom zastupiteľstve zastupujú. Možnosť, ako počúvať aktívnejšie, je aj poskytnúť im príležitosť hovoriť na krajských zastupiteľstvách bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a som jednoznačne za to, že túto možnosť je potrebné využiť.
Ďakujem pekne.
|
52.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, venovať zvláštnu pozornosť najmenej rozvinutým okresom a snažiť sa podporiť rozvoj je naozaj nevyhnutná potreba. Ja by som si dovolila predniesť svoj príspevok, ktorý je viac vecne zameraný, k predloženej, k predloženému návrhu zákona.
Odhliadnuc od toho, že spúšťanie nového systému podpory bolo spojené s politickým marketingom a nesystémovými výjazdami, výjazdovými rokovaniami vlády, ja osobne som tomuto projektu držala palce. Na konci totiž mal byť dobrý výsledok, ktorý menej rozvinutým regiónom pomôže. Verila som, že tvorba akčných plánov, pri ktorých sa kladie dôkaz na iniciatívu priamo z regiónov, bude mať reálny dopad a prínos pre rozvoj regiónov. Som totiž presvedčená, že pri plánovaní regionálneho rozvoja treba čo najviac stavať na návrhoch tých, ktorí región najlepšie poznajú. Všetko nasvedčovalo tomu, že výsledkom budú preinvestované milióny eur na projekty, ktoré sú v regiónoch potrebné.
Žiaľ, správy, ktoré sa objavili v septembri tohto roka, ma naplnili zmiešanými pocitmi. Na jednej strane tu bol dobrý pocit práce, ktorý urobil so svojim tímom splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin v spolupráci s ľuďmi z regiónov. Akčné plány dobre pomenovávajú problémy a ponúkajú aj veľmi konkrétne návrhy pre riešenie najmenej rozvinutých okresov. Ďalším krokom malo byť poskytnutie regionálnych príspevkov na projekty, ktoré sa v nich spomínajú. A práve tu je kameň úrazu, z ktorej, z ktorého mám zmiešané pocity.
Zaznela totiž informácia, že približne z 20 mil. eur, ktoré boli vyčleňované, vyčlenené na poskytovanie regionálnych príspevkov na rok 2016 a ’17, bolo v septembri takmer 17 mil. eur nevyčerpaných. Ak sa pozrieme na zoznam uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku, ktorý je dostupný na www.uradvlady, je jasné, že od septembra tohto roku sa tempo vôbec výrazne nezvýšilo.
Od začiatku septembra do 27. novembra bola podľa publikovaného zoznamu zazmluvnených len 12 projektov za necelých 1,2 mil. eur. Ak bude Úrad vlády poskytovať príspevky takýmto tempom aj v decembri, na konci roka nám ostanú milióny eur, ktoré sme nedokázali poslať tam, kde sú potrebné.
Splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy už v septembri upozorňoval na to, že podľa jeho názoru by sa spôsob vyplácania regionálneho príspevku v najmenej rozvinutých okresoch mal urýchlene zjednodušiť. To videl ako jedinú šancu na dosiahnutie čo najskoršieho reálneho očakávania doručenia finančnej podpory do regiónov. V najmenej rozvinutých regiónoch s napätím čakajú na to, že v súčasnej situácii výrazne pomôže práve táto predkladaná novela zákona, o ktorej rokujeme.
Po tom, ako som si ju preštudovala, mám pocit, žiaľ, že prináša len veľmi málo zmien, ktoré reálne urýchlia čerpanie finančných prostriedkov. To, že sa bude tvoriť dokument ročných priorít a akčný plán úradu, možno systém trochu vzpruží, lebo vďaka nim sa nebude pri každom jednom projekte posudzovať, či je formálne odporúčaný vládou. Takisto pomôže aj to, že bude možné z dôvodu hodného osobitného zreteľa poskytnúť príspevok aj vtedy, keď nesplní niektoré určené, určené podmienky.
No zároveň do zákona vláda vkladá ohľadom regionálneho príspevku a jeho oprávneného prijímateľa podstatne viac podrobností, ktoré bude potrebné kontrolovať. Reálne tak ostane na pleciach Úradu vlády prakticky rovnaké množstvo administratívnej práce a komunikácie s prijímateľmi regionálnych príspevkov.
Návrh novely zákona zavádza tzv. ročné priority, to je dokument zameraný na realizáciu cieľov akčného plánu v príslušnom roku, ktorý má obsahovať zoznam aktivít a projektov financovaných alebo spolufinancovaných z regionálneho príspevku. Okresný úrad bude pri tvorbe návrhu ročných priorít postupovať v zmysle metodiky vydanej a schválenej úradom vlády.
Treba však dôrazne upozorniť na to, že od plánovaného nadobudnutia účinnosti zákona k 1. aprílu 2018 budú do prvého predloženia ročných priorít ostávať len dva mesiace, pretože podľa prechodných ustanovení sa majú predložiť do 1. júna 2018. Je preto nevyhnutné, aby sa okamžite po schválení zákona začalo pracovať na metodike, podľa ktorej sa majú tvoriť návrhy ročných priorít, a to tak, aby bola k dispozícii súbežne s termínom nadobudnutia účinnosti zákona. Ak bude metodika meškať, bude to ďalší priestor na zbytočné zdržania. Samozrejme, treba hľadať aj riešenie na urýchlenie vyplácania príspevku podľa zákona, ktorý bude platiť od úvodu apríla, pretože už teraz je jasné, že nová metodika ani nové pravidlá minimálne do apríla, kým bude nový, účinný zákon, vyplácanie príspevkov neurýchlia.
Riešením je podľa môjho názoru operatívne prehodnotiť požiadavky na detailnosť rozpočtov a kontrolu verejného obstarávania, ktorá podľa mojich informácií často ide nad rámec zákona o verejnom obstarávaní. Návrh novely zákona podmieňuje poskytnutie príspevku preukazovaním, či prijímateľ nie je v likvidácii, či neporušil zákon nelegálneho zamestnávania, či nemá nedoplatky na poistnom. Kto bude všetko toto povinný preukazovať? Prijímateľ? Alebo bude situácia taká ideálna, že úrad vlády s dokladovaním podrobných náležitostí nebude príjemcu zaťažovať a preverí si ich operatívne prostredníctvom orgánov štátnej správy a verejne dostupných registrov? Obávam sa, že táto zvýšená administratívna záťaž zostane na pleciach prijímateľa, ktorý bude musieť najprv posielať listy na súdy, inšpektoráty, poisťovne, aby získal požadované potvrdenia.
Kto niekedy kolotoč získavania dokladov k žiadosti absolvoval, vie, o čom hovorím. Text zákona znie, ako by vypadol zo štandardného manuálu niektorého poskytovateľa dotácie, napr. ministerstva. Nebudí dojem toho, že je riešením, vďaka ktorému sa poskytovanie regionálneho príspevku zjednoduší. Zdôrazniť treba, že ide o riešenie pre najmenej rozvinuté regióny, v ktorých je hľadanie personálnych kapacít na prerokovávanie, prekonávanie byrokracie ešte väčším problémom ako kdekoľvek inde.
Čerešničkou na torte v návrhu novely je ustanovenie o tom, že z dôvodu hodného osobitného zreteľa je možné poskytnúť príspevok aj vtedy, ak prijímateľ nesplní zákonom určené podmienky. Teda výsledkom skúmania doručenej žiadosti bude, že síce príjemca niektorý z bodov nespĺňa a má na to aj potvrdenie, ale že vlastne až to tak nevadí. Ukladá potom nejaký predpis, aby príjemca spĺňal všetky požadované náležitosti, ak zákon pripúšťa poskytnutie dotácie aj v tom prípade, že ich nesplní? Na čo tam potom takéto podmienky dávame?
Áno, práve v najmenej rozvinutých okresoch by sme mali, ak je možné, hľadať také riešenia, ktoré pomôžu aj tým, ktorí v minulosti mali nejaké problémy. Niektoré chyby z minulosti sa jednoducho opraviť nedajú. Otázka je, kto bude rozhodovať o tom, komu bude udelená výnimka zo zákona. To je nový priestor na voľnosť v rozhodovaní a vytváraní rôzneho prístupu k príjemcom, čo uberá na transparentnosti procesu. Minimálne to, kto bude o tom rozhodovať, čo je a nie je dôvod hodný osobitného zreteľa, by v zákone určite v zákone uvedené byť malo.
Myslím si, že ak budú chcieť úradníci všetko, čo sa uvádza ohľadom prijímateľa príspevku, detailne skontrolovať ešte pred jeho poskytnutím, na tom, ako dlho potrvá poskytnutie príspevku sa, bohužiaľ, veľa nezmení. A keďže vyplatenie príspevkov rádovo v hodnotách niekoľko tisíc eur je pre prijímateľov behom na dlhé trate, je jasné, že strácajú motiváciu a strácajú záujem. Prestávajú veriť, že táto forma podpory bude fungovať.
Myslím si, že toto sme na začiatku tohto procesu určite nechceli. Určite nie je dobré, ak regióny, ktoré dostali impulz a začali veriť v zmenu, vo finále demotivujeme prebujnelou byrokraciou a tým, že príspevok, ak vôbec dostanú, tak ho dostanú po veľmi dlhej dobe. Nehovoriac o prirodzenom strachu, že ak sa im niečo nepodarí a ak nebude všetko, ako je na papieri, budú to musieť komplikovane meniť a absolvovať komunikáciu s úradom vlády znovu.
Bolo by preto dobré v rámci legislatívneho procesu ešte raz zodpovedne prehodnotiť, či nedokážeme byrokraciu a detailné podmienky zjednodušiť a nájsť taký spôsob vyplácania príspevku, aby sme urobili to, čo žiadajú v najmenej rozvinutých regiónoch. Aby sme zároveň presne vedeli, na čo sa má regionálny príspevok použiť, no zároveň aby poskytnutie niekoľko tisíc eur na menšie projekty netrvalo niekoľko mesiacov. A tiež aby sme našli dostatočne flexibilné riešenie, ktoré umožní realizovať aj mierne pozmenené projekty bez ďalšej obrovskej úradníckej tortúry.
Ešte v septembri splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin uviedol, že má v návrhu zákona tri oblasti, ktoré považuje dôležité, za dôležité. Prvou je, bolo zníženie koeficientu z 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na 1,5-násobok. To tu je zahrnuté a vďaka teda tejto predkladanej, predkladanému návrhu zákona by sa počet okresov, ktorým sa bude venovať zvýšená pozornosť, zvýšil. To je možné vnímať pozitívne.
No treba upozorniť aj na potrebu primerane navýšiť kapacity a kompetencie pre prípravu a realizáciu akčných plánov. Je pomerne, je treba povedať, že kapacita je momentálne veľmi malá. Niekoľko ľudí na sekcii regionálneho rozvoja, pár ľudí na sekretariáte splnomocnenca, pár špičkových odborníkov, to je všetko. Chýbajú kapacity, ale aj spolupracujúci na ministerstvách, ktorí tému regionálneho rozvoja berú ako niečo cudzie. Posilnenie kapacít je zásadná otázka pre akékoľvek uvažovanie o urýchlení vyplácania príspevkov.
Druhým dôležitým bodom novely podľa pána splnomocnenca bolo, aby sa príjemcami regionálneho príspevku mohli stať aj fyzické osoby podnikatelia. Aj toto je v návrhu novely zahrnuté a vnímam pozitívne, že po schválení bude môcť takýmto spôsobom získať podporu napríklad samostatne hospodáriaci roľník či živnostník. Koniec koncov išlo o požiadavku práve z regiónov a niektoré riešenia stáli na tom, že táto podpora doposiaľ, podľa doposiaľ platného zákona teda možná nebola.
Tretím dôležitým prvkom novely, o ktorom v septembri hovoril pán Marcinčin, bolo zásadné zjednodušenie poskytovania príspevku. Ako som už uviedla, v tejto oblasti vidím veľký priestor na tom, aby sme v ďalšom legislatívnom procese tento návrh ešte dopracovali. Treba sa na vec podľa mňa pozrieť koncepčne, vecne a skutočne do druhého čítania pripraviť návrh, ktorý tento problém bude riešiť.
Takže na záver ja si myslím, že regióny si zaslúžia zvláštnu pozornosť a hlavne prioritnú pomoc. Bohužiaľ, mám pocit, že súčasná vláda toto nepovažuje za svoju prioritu a za to si zaslúži kritiku. Na druhej strane si myslím, že ostatní – aj teda vládni, aj opoziční poslanci – by sme sa mali spojiť a skutočne bez ohľadu na politickú príslušnosť hľadať riešenia pre regióny a navrhovať riešenia, ktoré týmto regiónom pomôžu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
160.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela teda podporiť návrh pána Žarnay, ktorý podľa mňa je veľmi dobrý, pretože aj ja sa stretávam zo skúseností s tým, že v niektorých obciach naozaj obyvatelia ten priestor nedostávajú a možno ja by som chcela uviesť taký pozitívny príklad. U nás v Prievidzi, teda nie sme veľké mesto, sme takmer 50-tisícové mesto, ale teda máme pevne určený čas, priestor pre diskusiu obyvateľov, ktorý je na jednu hodinu. Tento priestor spravidla vôbec nie je vyčerpaný, obyvatelia to teda nezneužívajú a preto by som chcela povedať, že naozaj nevidím v tom nejaké ohrozenie chodu toho zastupiteľstva. Práve naopak si myslím, že treba v týchto veciach urobiť poriadok a určite to mnohým obyvateľom pomôže, keď takto to bude stanovené a budú mať právo demokraticky vyjadriť svoj názor. Ďakujem veľmi pekne.
|