Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
21. 2. 2020 13:56:48 - 13:56:57 58. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 1842 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
57.
Ja chcem len poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.
21. 2. 2020 13:49:51 - 13:53:57 58. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 1842 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
51.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, progresívne elity sa snažia presadiť svoju agendu prostredníctvom rôznych medzinárodných zmlúv a nadnárodných inštitúcií. Keď volení zástupcovia ľudu buď z neopatrnosti, lajdáckosti, alebo korupcie takú zmluvu prijmú, nasleduje ďalší krok, ktorým je represia stúpencov tradičných kresťanských hodnôt vykonávaná represívnymi zložkami štátu. Tie si už príslušné paragrafy poohýbajú podľa potrieb progresívcov. Keďže drvivá väčšina obyvateľov tradičnej kresťanskej krajiny progresívne hodnoty nevyznáva tak, liberálom nič iné ako použitie represie voči obyvateľstvu neostáva.
História ocení dnešný statočný postoj otca Mariána Kuffu, ktorý vo veci Istanbulského dohovoru včas otvoril oči mnohým, pevne verím, že aj tu v tejto sále. Asi nik nevystihol dnešnú dobu tak dobre ako otec Marián Kuffa svojou vetou: „Komunizmus tma, liberalizmus hmla.“
Dnes už iste málokto pochybuje o tom, že skutočným cieľom Istanbulského dohovoru je gender a LGBTI agenda. Deklarovaný boj proti násiliu na ženách je len maskovacia sieť prehodená cez skutočný zámer dohovoru. Ak by šlo len o to násilie, tak nebol žiaden problém zaslať oznámenie Rade Európy, že k Istanbulskému dohovoru nepristúpime, lebo to máme dostatočne vyriešené vo svojich zákonoch a naše ženy a dievčatá majú právnu ochranu aj bez tohto dohovoru. Len tu ide práve o tú LGBTI agendu, inak by pani prezidentka Zuzana Čaputová neignorovala uznesenie Národnej rady prijaté ústavnou väčšinou. My na Slovensku máme to šťastie, že už môžme pozorovať, ako LGBTI agenda ovplyvňuje život v západných krajinách. A to je pre občanov Slovenska nielen šťastie, ale aj o to väčšia zodpovednosť pred Bohom. LGBTI agenda neprináša viac slobody, ale práve naopak, prináša jej obrovské obmedzovanie. Uvediem jeden príklad z Veľkej Británie, kde v snahe vyhovieť pocitom pár miestnych transexuálov zakázali všetkým dievčatám nosiť do školy sukne.
Takže, nie viac slobody, že každý môže prísť do školy, ako sa mu chce, transexuál v nohaviciach a ostatné, ak chcú, tak v sukni, ale nastúpil zákaz sukní pre dievčatá, aby svojim oblečením neurážali transexuálov. A nikoho iste neprekvapí, že na dievčatá, čo do školy prišli v tradičnej sukni, bola liberálnodemokraticky poslaná polícia.
Je o mne všeobecne známe, že som veriaci, a ako veriaci kresťan si myslím, že nechať sa zo svojou vierou zatlačiť len do sakrálnych priestorov a nechať zlu voľný priebeh v okolitom svete nie je správne, pretože to svetské zlo presadzované už aj štátom a jeho represívnymi zložkami môže doviesť k večnému zatrateniu ľudí okolo nás. Preto zastavme zlo z Istanbulského dohovoru, kým je ešte čas.
Ďakujem za pozornosť.
28. 11. 2019 10:05:26 - 10:11:54 53. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1814 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v našej kultúre má žena rovnocenné postavenie voči mužovi. Ak v niektorých prípadoch dochádza k násiliu na žene či k domácemu násiliu na žene, je to na Slovensku protiprávny čin riešený v zmysle Trestného zákona. Mám za to, že náš právny poriadok neakceptuje násilie všeobecne, a to bez rozdielu pohlaví. Na Slovensku to máme vyriešené v zákonoch na národnej úrovni a naozaj nepotrebujeme k tomu medzinárodnú zmluvu s jej kľukatými článkami, o ktorých netušíme, kam sa môžu v aplikačnej praxi dostať. Sú totiž vo väčšine prípadov veľmi široko koncipované. Umožňujú rôzne výklady, a preto dnes ešte plne ani netušíme, aké všetky možné nástrahy v sebe skrývajú. Dobre to vystihol už spomínaný otec Marián Kuffa v jednej svoje kázni, kde Istanbulský dohovor prirovnal k sanitke, ktorá navonok má označenie pomoci blížnym, ale osádku sanitky tvoria teroristi vezúci bombu. Tou bombou, obrazne, mal na mysli gender ideológiu.
V súčasnosti ako štát akceptujeme medzinárodné súdy a tak si musíme obzvlášť dať pozor na to, čo sa v mene Slovenskej republiky podpíše, lebo potom nám už žiadne výhovorky typu "my sme si mysleli" alebo "nevedeli sme" nikto neuzná. Sú krajiny, kde by Istanbulský dohovor mohol byť aj užitočný, ako je napríklad Saudská Arábia či iné monarchie na Blízkom východe s ich tradične známym vzťahom k ženám. Tie sa k zmluve iste nepridajú a nik z predstaviteľov Únie nenájde ani len štipku odvahy pomenovať tragické postavenie žien v tamojšom regióne, nie to žeby ich ešte tlačil do nejakej Istanbulskej zmluvy.
Ja ako veriaci kresťan mám s Istanbulským dohovorom rovnaký problém, ako ho má takmer každý tejto problematiky znalý a úprimne veriaci kresťan. Prijatím dohovoru by sme boli tlačení do prehodnotenia definície manželstva, ktoré by stratilo postavenie jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. V konečnom dôsledku môže Istanbulský dohovor ženám viac ublížiť ako pomôcť. V niektorých štátov v Spojených štátoch amerických prijali podobnú definíciu rodu, ako prináša Istanbulský dohovor. A výsledok? Športové súťaže v kategórii žien začali vyhrávať biologickí muži, ktorí sa cítia ako ženy, a ženy, ktoré tvrdo trénovali roky, aby dosiahli na medaily, nemajú proti biologickým mužom žiadnu šancu. Alebo napríklad vo Veľkej Británii sa mladé dievčatá hanbia ísť na spoločné tzv. neutrálne toalety oboch pohlaví. Celé to potom stráca logiku, pretože aké násilie muža na žene, ak si násilnícky muž pred súdom, keď sa pred súdom začne cítiť ako žena? Pokiaľ autori Istanbulského dohovoru nechceli deklarovať, že pojem muž a pojem žena vychádza len a len z ich biologickej podstaty, tak o čom je, prosím vás, takýto dohovor? O čom?
Celý dohovor pôsobí v tom duchu, že tu viac ako o ženy išlo o pretláčanie genderovej ideológie. Istanbulský dohovor je nedokonalo pripravený a asi aj zlomyseľný od samého začiatku. Vo veci Istanbulského dohovoru prebieha momentálne komunikácia medzi Európskym parlamentom a Súdnym dvorom. Proste sa opäť hľadá spôsob, ako nám niečo nanútiť v štýle o nás bez nás. To znamená, že do budúcna je potrebné sa vyhýbať tomu, aby vláda, ministri, prezident či ktokoľvek iný podpísali takéto veci bez predrokovania v Národnej rade a my sme tu potom riešili ako z toho von.
Aký zmysel má zmluva, kde sa Slovensko len k niečomu zaväzuje a dáva do cudziny nástroj kontrolovať, ba až určovať rôzne deje slovenskej spoločnosti? Ako je možné, že vláda a ministerstvo spravodlivosti žiadnym spôsobom nenapĺňa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 zo dňa 29. marca 2019? Je to neschopnosť či úmysel? Prečo musí vo veci opäť, prečo musí do veci vstúpiť Národná rada a veľmi dôrazne a extraktne pripomenúť vláde Slovenskej republiky, ako má v tejto veci konať.
Návrh uznesenia nežiada nič zložité. Vláda má len oznámiť orgánom Európskej únie, Súdnemu dvoru Európskej únie a Rade Európy, že Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru nepristúpi a zároveň vyjadrí nesúhlas Slovenska s tým, že by Istanbulský dohovor sa stal záväzný pre celú Európu bez predchádzajúceho jednomyseľného súhlasu každého členského štátu Európskej únie. Na Slovensku taký medzinárodný záväzok, ktorý nám chcú silou-mocou nanútiť aj napriek platnému uzneseniu Národnej rady, naozaj nepotrebujeme a hlavne ani nechceme.
Ďakujem za pozornosť.
26. 11. 2019 13:12:57 - 13:13:27 53. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Podávam procedurálny návrh, aby návrhy zákonov, bod programu číslo 78 (tlač 1757) a bod programu číslo 79 (tlač 1758) sa prerokovali v zlúčenej rozprave. Ďakujem.
24. 10. 2019 9:30:09 - 9:32:31 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pri hodnotení tohto návrhu zákona je potrebné mať stále na zreteli, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Poslancov vylúčených z klubu sa navrhovaná strata mandátu netýka, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Rovnako sa netýka ani poslancov, ktorým klub zanikol.
Ku dnešnému dňu opustilo poslanecký klub minimálne 35 poslancov. Sú aj takí, ktorým sa podarilo opustiť aj dva poslanecké kluby. Napríklad nastúpili za SIEŤ, pokračovali v MOST-e – HÍD a odišli aj odtiaľ. Samozrejme, nie všetci 35 poslanci odišli z poslaneckého klubu sami. Sú prípady, keď boli zo svojho poslaneckého klubu vylúčení. Problémom sú hlavne tie prípady, keď sa poslanec dostane do parlamentu na kandidátke jednej strany, tú potom opustí z vlastnej vôle a dokonca svoj mandát uplatňuje v mene inej strany, a to aj v strane hodnotovo výrazne odlišnej od tej, cez ktorej kandidátku sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky. Tu už ide naozaj o zradu na voličovi.
Samozrejme, je náročné ostať v klube strany, ktorá robí úplný opak svojich predvolebných sľubov a tým posiela svojho voliča tam, kde chrbát stráca slušné meno. Z roku 2016 poznáme predvolebné heslo S Ficom nikdy! a vieme, ako to potom dopadlo s jeho realizáciou po voľbách, koľko dní má také predvolebné nikdy. Ale riešením pre poslanca nie je zdupkať z poslaneckého klubu a tým si symbolicky umyť ruky ako Pilát Pontský. Poslanec by mal zostať v klube a pôsobiť na ostatných poslancov klubu, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. Buď uspeje, alebo ho z klubu vylúčia, čím sa vyhne pôsobnosti tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
24. 10. 2019 9:10:25 - 9:14:02 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnom právnom poriadku sú obete trestných činov prakticky len bezmocnými štatistami v súdnych procesoch, kde ich zastupuje štát. Ešte viac je to vidieť na dohodách o vine a treste medzi páchateľom a prokurátorom, kde poškodený často výsledok dohody číta s úžasom, či je to niečo také v demokratickom štáte vôbec možné. V dnešných dňoch sa do verejnosti dostávajú nahrávky Gorily, správy z aplikácie Threema a podobné informácie. Nechcem v tejto chvíli citovať z týchto zdrojov a spomínať konkrétne krivdy a konkrétne mená. Nevieme, či sú zverejnené materiály v celom rozsahu pravé, nemáme istotu, či sa tam s niečím dodatočne nemanipulovalo, alebo dokonca aj niečo nevyfabrikovalo úplne od základu. Preto dnes len všeobecne. Ak by takýto alebo podobný návrh zákona bol podaný pred mnohými rokmi, mnohé z tých vecí, kde sa zneužila štátna moc na páchanie krivdy voči občanovi, by sa možno buď ani neudiali, alebo by to mali nepoctiví zástupcovia štátnej moci oveľa ťažšie.
Možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste alebo odvolať sa aj proti rozsudku zvyšuje šancu, že ten, kto prípad bude riešiť na vyššej inštancii, bude odolný voči rôznym vonkajším vplyvom. Nevidím rozumný dôvod, prečo by poškodený mal byť bez práva odvolať sa voči rozsudku, prečo v tejto veci by mal len bezmocne sledovať, či sa prokurátor odvolá alebo nie. Tlaky na ovplyvňovanie policajtov, prokurátorov, sudcov boli, sú aj budú všade na svete. Úlohou nás poslancov Národnej rady je, aby sme vytvorili právne prostredie, v ktorom sa veľmi ťažko bude dať zneužívať štátnu moc alebo robiť nespravodlivé rozhodnutia len z lajdáckosti a pohodlnosti. Doba to naozaj vyžaduje. Niet s čím otáľať a navyše svet sa globalizuje.
Zo zahraničia poznáme prípady páchateľov násilnej trestnej činnosti akože s psychickými problémami, chvíľkovou nepríčetnosťou, vďaka ktorej vyviaznu s malými trestami a dokonca aj bez trestu aj z ťažkých násilných zločinov. Miestna verejnosť to často vníma ako nespravodlivé rozhodnutia, ktoré vznikli vďaka tomu, že tamojší prokurátori a sudcovia podľahli tlaku politických mimovládok, riadených a platených zo zahraničia, či liberálnych politikov. Spomínam to preto, že často vzniká dojem, že len my na Slovensku máme v tejto oblasti problémy a že všetci ostatní sú v tom či onom vpredu a my tu sme nejaký zlý svet. Nie sme. Mnohé problémy sú v zahraničí podobné a mnoho ešte väčšie ako u nás.
Tento návrh zákona je príležitosťou urobiť, síce malý, ale veľmi dôležitý krok k návratu spravodlivosti na Slovensku a tým urobiť náš slovenský právny poriadok o niečo lepší.
Ďakujem za pozornosť.
23. 10. 2019 18:20:15 - 18:27:37 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
133.
Ďakujem. Predložený návrh zákona reflektuje na spoločenskú požiadavku na zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy a na zníženie nákladov na činnosť štátnych orgánov. Táto požiadavka rezonuje v spoločnosti najmä v súčasnom období po tom, ako sa opätovne otvorila diskusia o rozmrazení platov poslancov Národnej rady a o značnom negatívnom dopade tohto rozmrazenia na verejné financie.
V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov má každý poslanec Národnej rady nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne 3 039 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na platy poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie o 9 861 600 eur. Diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca (tzv. paušálne náhrady) vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja (rieši to § 4 ods. 1 zákona), v súčasnosti to je mesačne 1 823,40 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom v Bratislavskom kraji a 2 127,30 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom mimo Bratislavského kraja.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 4 376 160 eur do 5 105 520 eur. Asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie predstavujú počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov spolu 2,7-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne spolu 2 735 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov poslancov Národnej rady a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 6 564 240 eur. Čiže celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno 4-ročné volebné obdobie sumu minimálne 20 802 000 eur.
Zníženie počtu poslancov Národnej rady na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov Národnej rady, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 2 zákona, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov Národnej rady do zahraničia v zmysle § 4 ods. 3 zákona, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca Národnej rady v zmysle § 4 ods. 4 zákona, nákladov na ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 5 zákona a nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady v zmysle § 4a ods. 1 zákona, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, o 50, t. j. o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady. Sto poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný počet na to, aby Národná rada demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky čl. 73 ods. 2 máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady, však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci Národnej rady, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží o danej veci, či o danej veci hlasuje 150 poslancov Národnej rady, alebo len 100 poslancov Národnej rady.
Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo interpelácií. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov iných členských štátov Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov Národnej rady na 100 bude ešte stále šesť štátov s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
23. 10. 2019 18:17:38 - 18:18:26 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
129.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom legislatívneho návrhu je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu. Zatiaľ len toľko.
Hlásim sa do rozpravy ako prvý.
23. 10. 2019 17:59:40 - 18:05:08 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
121.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, žiaden ekonomický subjekt nemôže dlhodobo žiť na dlh, lebo dlh má stále tendenciu narastať. Ten slovenský narastá až príliš. Od roku 2007 vzrástol dlh verejnej správy 2,5-násobne, zo sumy 18 mld. eur v roku 2007 na dnešných odhadovaných 45,7 mld. eur. To nie je možné považovať za zodpovedné riadenie štátu.
Občania sú roky presviedčaní o tom, že Slovensku sa darí ako nikdy pred tým. V čom potom spočíva ten deklarovaný slovenský úspech, či len na raste dlhu? Vo svete máme množstvo príbehov, kam vedie život štátov na dlh. Spomeniem taliansky príbeh, pretože tam sú niektoré aspekty podobné tým slovenským, napríklad veľké regionálne rozdiely.
V prípade Talianska boli aj roky prosperity, ktoré vyvrcholili okolo roku 1963. Jednou z príčin vtedajšieho hospodárskeho rastu bol silnejúci domáci dopyt ťahaný vpred vládnymi výdajmi. Čo je ale hlavné, štát si v tom čase dôsledne udržiaval vyrovnaný rozpočet. Keď ešte navyše prišlo priaznivé obdobie zahraničného dopytu, tak vtedy sa už hovorilo o talianskom hospodárskom zázraku. Taliansko dosahovalo v tom období priemerný hospodársky rast 6,6 %, a to s mierou inflácie 4 %. V roku 1958 bola talianska líra hodnotená ako z najstabilnejších mien sveta, čo bolo dôsledkom toho, že Talianska národná banka veľmi presne dokázala moderovať emisiu peňazí, a hlavne štát si udržiaval pod kontrolou rozpočtový deficit.
Čo potom doviedlo Taliansko pre niekoľkými rokmi k zaradeniu do skupiny krachujúcich štátov Európy? Je to kombinácia rôznych faktorov v podstatnej miere naviazaná na dlh. Do roku 1970 bo dlh Talianska prakticky na nule. V roku 1980 v prepočte okolo 100 mil. eur a dnes sa blíži k 2,5 biliónu eur.
Prvotná príčina takýchto procesov v ekonomike spravidla spočíva v chybných rozhodnutiach vlády. Aj roky talianskeho hospodárskeho zázraku prinášali chybné rozhodnutia, zvlášť v južnej časti krajiny presne ako na Slovensku. Mnohé projekty tam skončili neúspechom a rozkradnutím. Ale čo je hlavné, množstvo a rozsah týchto negatívnych javov bol limitovaný príjmami rozpočtu. Platí to obdobne aj v rodine. Ak si poctivo rodina udržiava súvahu mesačných výdavkov aspoň na nule, môže chybnými rozhodnutiami prísť maximálne o časť mesačnej výplaty jej členov. Ak pri chybných rozhodnutiach použije peniaze z úveru, vtedy sú už straty výrazne vyššie. Na príklade Talianska vidíme, že má dlh. Nie je podmienkou hospodárskeho rastu ani zvyšovania životnej úrovne obyvateľov.
Na druhej strane vidíme, že nechať rozhodovať vládu o väčšom objeme prostriedkov, než prinášajú príjmy štátu, prináša až príliš veľké riziko, že jej rozhodovanie bude poznačené veľkými chybami. Emisie vládnych obligácii sa tak stávajú vstupenkou do ekonomického, sociálneho a spoločenského pekla. Na Slovensku v posledných rokoch dávame pomerne veľké investičné stimuly, a to pri súčasnom zadlžovaní sa Slovenska. Môžeme teda sa na vec pozrieť aj tak, že dávame ako stimuly peniaze, ktoré si štát požičal a ktoré bude musieť vrátiť aj s úrokmi. Mnohé investičné stimuly šli do automobiliek a tie rovnako, ako aj ich subdodávatelia v mnohých prípadoch postavili svoje výroby na lacnejšej pracovnej sile zo zahraničia, čo znehodnotilo očakávaný multiplikačný efekt investície, a navyše, ak by sa odvetvie automobilového priemyslu dostalo do krízy, bol by to obrovský problém pre celú Slovenskú ekonomiku, vtedy by sa preferovanie automobiliek ukázalo ako chybná investícia. Iste, dá sa na to pozrieť aj tak, že to za to riziko stálo a sú iné výdaje štátu, ktoré sú a boli zbytočné, ba aj škodlivé, napr. granty pre rôzne pofidérne zahraničím platené mimovládky. Ľudová múdrosť hovorí, že človek by mal vyskakovať do výšky svojho platu. Platí to aj pre štát. Tiež by ma vyskakovať do výšky svojich príjmov.
Predkladaný návrh zákona zaväzuje vládu Slovenskej republiky, ako aj slovenské samosprávy riadiť Slovensko v štýle tradičnej slovenskej šporovlivosti, a nie v štýle zadlžovania, ktoré stvorilo dnešné problémy Talianska, Grécka, Španielska a ďalších vysoko zadlžených štátov Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
23. 10. 2019 10:01:25 - 10:02:14 51. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1555 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
20.
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Bašistová, ďakujem vám za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ako návrh zákona o obecnej polícii minulú schôdzu stiahli z rokovania Národnej rady predkladatelia, poslanci vládnej koalície. Chcem vám poďakovať v mene nás všetkých obecných a mestských policajtov na Slovensku, že po 27 rokoch odmietania a ignorovania zo strany doterajších vlád sa táto problematika dostala na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky aspoň formou pozmeňovacieho návrhu.
Za poslanecký klub Ľudovej strany naše Slovensko môžem povedať, že váš pozmeňujúci návrh podporíme.
Ďakujem.
22. 10. 2019 9:40:24 - 9:55:43 51. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1604 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
10.
Ďakujem. Pán kolega Baránik, spomínali ste konzultácie so sudcami ohľadom vašich dvoch pozmeňujúcich návrhov. Mňa by zaujímalo, aký názor mali sudcovia na zverejňovanie ich tvárí. Ďakujem.
25. 9. 2019 9:37:35 - 9:38:51 49. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Ďakujem. Pán kolega Poliačik, chcem vám odpovedať na otázku, prečo zasahujeme do súkromia, integrity ženy.
V rozsudku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973 Najvyšším súdom Spojených štátov, vychádzal z tzv. práva na ochranu súkromného života. Avšak to, čo sa deje v intimite maternice, vývoj ľudskej bytosti má mať právo na plnú legislatívnu ochranu. Takýto zásah v lone matky je teda vraždou počatého dieťaťa. Intimita lona matky nemôže dávať oprávnenie na zabíjanie v jej vnútri, takisto ako intimita domu nemôže legalizovať masaker v jeho interiéri. Príkladom tu môžu byť hasiči a príslušníci iných záchranných zložiek, ktorí narúšajú úplne v súlade s právnym, s právom súkromne vlastníctvo preto, aby zachránili život osôb, ktoré sa nachádzajú vo svojich domoch, dokonca i vtedy, keď sa musia vlámať do horiacich budov, aby zachránili životy osôb, ktoré sú v nich zamknuté.
Ďakujem.
24. 9. 2019 17:45:10 - 17:53:33 49. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
98.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale je pravdou, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V poslednom storočí však táto prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou.
Chcem poukázať na absurditu platnej legislatívy ohľadom umelého ukončenia tehotenstva. Momentálne platná legislatíva umožňuje vykonanie interrupcie vlastne na požiadanie, bez udania dôvodu, v zmysle zákona č. 73/1986, čiže reálne v praxi je samotná ochrana ľudského života pred narodením mizivá až nulová. A to aj napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 1 znie: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."
Pri tejto príležitosti spomeniem piate Božie prikázanie – nezabiješ, ktoré by malo byť pre každého slušného človeka a praktizujúceho kresťana záväzné. Ako je potom možné, že za tie roky tzv. demokracie nedokážeme tu v Národnej rade jeden zákon z obdobia predošlého, tzv. nedemokratického režimu zosúladiť so súčasne platnou Ústavou Slovenskej republiky? Pýtam sa, prečo nedokážeme schváliť ochranu ľudského života pred narodením, čo nám v tom bráni? Pod koho vplyvom sme, keď sa tu nevieme dohodnúť na veciach, ktoré by mali byť pre ľudskú bytosť a dôstojnosť samozrejmé? Nie sme náhodou aj my pod vplyvom propagandy propotratových skupín, ktoré aj za cenu medializovaných klamstiev a podvodov vytvárajú v spoločnosti civilizáciu smrti?
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek.
Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa reálnejšie, častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny pokles pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný.
Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku od 15 rokov do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Alojz Chura musel rozplakať. Skrátka, dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Je ešte iný rozmer ochrany života pred narodením, a to rozmer národný. Je tu číslo, ktoré má dramatickú výpovednú hodnotu. Za 52 rokov, od roku 1967 do roku 2019, stratilo šancu sa narodiť milión 250-tisíc občanov Slovenska. Tí ľudia Slovensku chýbajú.
Médiá zverejňujú progresívne postoje, že je treba mať menej detí, lebo planéta je preľudnená. Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott nedávno na vedeckej konferencii o demografii v Budapešti vyslovil vetu, s ktorou sa plne stotožňujem: "Mať menej detí v západných krajinách ťažko zlepší klímu, keď sa rodí toľko detí inde na svete."
Nie je náhodou, že takáto konferencia bola práve v Maďarsku. Maďarské vedenie štátu je vlastenecky orientované na rozdiel od slovenských, tzv. politických elít. Tie nevedia Slovensku prísť ani na meno, ani len nenazvú Slovensko Slovenskom, hovoria o tejto krajine, absolvujú v nej vnútrokrajinné cesty. Niet, tak niet divu, že viac než pôrodnosť a podpora rodičovstva na Slovensku im na srdci leží úspešnosť migračného toku z Afriky.
Maďarsko je iný príbeh. Predseda maďarského parlamentu László Kövér povedal, že mať deti nie je súkromná, ale verejná záležitosť. Vystihol to veľmi dobre, lebo nejde len o radosť, ktorú deti do rodiny prinášajú, deti sú podmienkou prežitia národa. Svébovia, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi a ďalšie národy pobývali pred vekmi na území dnešného Slovenska. Dnes už nestretneme nikoho z nich, tie národy zanikli pod tlakom migračných tokov vtedajších čias. A v akej miere sa na tom podieľal demografický vývoj, to teda netuším. Slovenský národ dnes stojí pred podobnými rizikami, aké svojho času nezvládli oni. A my dnes vieme, že práve demografický vývoj môže byť tým faktorom, čo rozhodne o samotnej existencii slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť.
24. 9. 2019 10:45:29 - 10:49:45 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedného dňa príde čas, keď občania Slovenska budú ľutovať každý hektár znehodnotenej a zastavenej poľnohospodárskej pôdy. Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete stačí jedno úporné sucho a následná neúroda v Spojených štátoch, Číne či v Európe. Veda, klimatológia ani metrológia nedokážu predvídať, kedy k takémuto suchu dôjde. Môže to byť o rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Raz to s istotou príde. Naposledy katastrofálna neúroda hrozila hladom Slovensku v roku 1947.
Toto je len jeden z dôvodov, prečo je potrebný takýto návrh zákona. V princípe preto zákon predovšetkým rieši ochranu súkromného vlastníctva, ktorá by mala byť jedným z výdobytkov zmeny v novembri 1989. A ako vidíme v roku 2019, z novembra 1989 toho zostáva stále menej a menej. Postupne mizne tak sloboda slova, ako aj právo vlastniť a obhospodarovať vlastný majetok.
Je tu ešte iný aspekt, nemenej významný. Štát v zákone č. 220/2004 Z. z. v § 3 ods. 1 výslovne ukladá každému vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy starostlivosť riadneho hospodára. Zákon doslovne vyžaduje, citujem:
"a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, aby bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri."
V súčasnosti v platnom zákone sú § 25 a 26, ktoré sankcionujú porušenie § 3 pokutami, ktorých výška nie je malá a v prípade právnických osôb je horná hranica až likvidačná. Ale ako si má bez súčinnosti polície pomôcť vlastník poľnohospodárskej pôdy v prípade, že mu nehnuteľnosť alebo pôdu obsadia asociálni spoluobčania, ktorí spomínaný § 3 zákona 220/2004 plne ignorujú, takisto ako aj ignorujú vlastnícke práva.
Dnes je s činnosťou Policajného zboru v problémových lokalitách veľký problém. Na Slovensku je Policajný zbor pod obrovským tlakom mimovládnych organizácií a progresívnych politikov, v dôsledku čoho v mnohých prípadoch rezignoval na vynucovanie práva a zákonnosti z dôvodu, aby neboli príslušníci Policajného zboru označovaní za rasistov alebo iných -istov. Je to práve Policajný zbor, ktorý v prípade § 7, pardon, § 3 zákona č. 220/2004 potrebuje podporu, potrebuje jednoznačnú zákonnú povinnosť, na základe ktorej musí konať tak, aby si vlastník poľnohospodárskej pôdy mohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Je veľmi nespravodlivé, ak zákon občanovi hrozí sankciou za neplnenie uložených povinností, pričom občan si tie povinnosti nemôže splniť práve pre nečinnosť orgánov štátu, čím štát dostáva občana do zúfalej, bezvýchodiskovej situácie.
Ďakujem za pozornosť.
24. 9. 2019 10:17:08 - 10:21:23 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, radoví občania Slovenska už veľmi dobre vedia, že nik z tých hore im nedá peniaze len tak pre pekné oči. Ak na Slovensko niekto zo zahraničia euro pošle, tak neskôr chce oveľa viac ako len to euro späť. Tak to proste chodí všade vo svete.
Mimovládne neziskové organizácie politického charakteru sa snažia ovplyvniť, ba až ovládnuť politický život na Slovensku. Svojou propagačnou a agitačnou činnosťou na území Slovenskej republiky podporujú skorumpovaných politikov im poplatných. Dehonestujú, miestami až spoločensky likvidujú politikov im nepohodlných, ktorí nie sú v područí politických mimovládnych neziskových organizácií, a to všetko za podpory s nimi spriaznených médií a dokonca aj štátnych inštitúcií. Svoju skúsenosť s tým má nejeden poslanec Národnej rady. Tým nemyslím len nás poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Len my – na rozdiel od iných strán – sme sa nikdy nepohrávali s myšlienkou, že sa dá s mimovládnymi neziskovými organizáciami politického charakteru dohodnúť alebo spolupracovať.
Dnes má nie jeden poslanec z tohto pléna osobnú skúsenosť s tým, ako mimovládne neziskové organizácie fungujú v politickej sfére. Politické mimovládne neziskové organizácie nikdy nebudú hájiť záujmy slovenských občanov, lebo sú financované zahraničnými oligarchami, sponzormi alebo zahraničnými ambasádami, čo znamená, že musia tancovať tak, ako píska ten, kto ich financuje.
Uvediem príklad, v súčasnosti veľmi aktuálny. Ak je v záujme zahraničného sponzora mať na Slovensku čo najviac ľudí z Afriky, čo v mnohých prípadoch tak iste je, potom spolupráca medzi politikom a danou politickou mimovládnou neziskovou organizáciou je možná len dovtedy, kým ten politik poslúcha a podporuje migračný tok. V opačnom prípade sa politik stáva nepohodlný, koleduje si o mediálny lynč a rýchly koniec politickej kariéry. Tam nie je veľa možností lavírovať. Buď sa politik stane nepriateľom svojich občanov, voličov, alebo bude nepriateľom politických mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tu sa na dvoch stoličkách nedá sedieť.
Takéto problémy sa netýkajú len Slovenska. V susednom Maďarsku reagovali na tento vývoj sériou zákonov, ktoré činnosť mimovládnych organizácií politického charakteru upravili. Dnes vidíme, ako vyzerá spoločenská situácia v Maďarsku, a vidíme, ako to vyzerá u nás. Tu naozaj nejde o to, že by sme chceli zakázať niekomu vykonávať politickú propagačnú a agitačnú činnosť, ide o inú vec. Chceme len, aby verejnosť vedela a bola oboznámená, koho záujmy dotyčná mimovládna nezisková organizácia presadzuje a odkiaľ je financovaná.
Máme detailné zákony, ktoré upravujú, aké údaje musia byť na obale potravinárskeho výrobku. Ako tam musí byť uvedený výrobca alebo distribútor, aké informácie musia byť spotrebiteľovi prístupné pri kúpe výrobku. Tento návrh zákona zavádza niečo tomu podobné do činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tak ako sa občan nevyhne používaniu potravinárskych výrobkov, rovnako dnes ťažko unikne rôznym kampaniam a aktivitám politicky angažovaných mimovládnych organizácií. V oboch prípadoch má občan Slovenska prirodzené právo vedieť, čo v sebe obal skrýva a odkiaľ pochádza.
Plne chápem, že hlasovanie o tomto návrhu zákona u mnohých nie je o tom, či ho pokladajú za správny či nesprávny. Bude o tom, či nájdu odvahu za takýto návrh zákona vôbec zahlasovať. Prajem preto veľa odvahy.
Ďakujem za pozornosť.
24. 9. 2019 10:05:45 - 10:07:16 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
24. 9. 2019 9:52:34 - 9:56:37 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona by sa dal charakterizovať slovami viac peňazí pre našich najmenších, viac rodinnej pohody pre ich mamu i otca. Ešte dôležitejšie je to, že ide o investíciu do budúcnosti Slovenska.
Svetové veľmoci venujú veľkú energiu pre optimalizáciu demografickej krivky svojich krajín. Je známe, koľko energie za týmto účelom venoval prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Trvalo niekoľko rokov, kým sa v Ruskej federácii podarilo otočiť nepriaznivý trend zdedený z čias vlády Borisa Jeľcina. Na Vladimíra Putina sú aj v tomto pléne rôzne názory, ale v jednom sa pravdepodobne zhodneme. Je to pragmatik, ktorý keď niečo robí, tak vie, prečo to robí.
Kým u veľmocí je podpora demografie hlavne vecou geopolitického súboja, krajinám s veľkosťou Slovenska ide o prežitie národa ako takého. To je v dnešnej dobe veľmi dôležitá požiadavka, pretože Bruselom a európskymi progresívcami pretláčaný migračný tok z Afriky má síce potenciál počet obyvateľov veľmi rýchlo zvyšovať, ale migračný tok nezabezpečí prežitie slovenského národa. Demografická krivka ako zdroj sily spoločnosti nie je len o počtoch, ale aj o schopnostiach budúcej generácie. Ak by stačili len počty, tak dnes by Egypt či Bangladéš boli veľmi významnými krajinami.
Je tu ešte jeden aspekt, ktorý je spoločný pre všetky súčasné návrhy sociálnych zákonov. Pokiaľ prejdú, tak tie zákony občanom Slovenska iba do istej miery kompenzujú to, čo im systém v minulosti vzal. Matka a jej malé dieťa musí v súčasnosti pri poberaní rodičovského príspevku vyžiť z 220 euro 70 centov na mesiac. Logicky je tak odkázaná na príjem manžela. Nie každá má manžela úspešného podnikateľa a ako je to s platmi u bežných pracujúcich, to vieme všetci.
Keď sme pri tých platoch, čím to je, že aj poctiví podnikatelia sa sťažujú, že pracovná sila je na Slovensku drahá, a na druhej strane tí pre nich drahí pracujúci nemajú peniaze na slušnú výchovu detí? Všade je drahota a tá drahota je tu preto, lebo máme drahý štát. Všetky tie dane a poplatky končia v cene výrobku pre konečného spotrebiteľa, radového občana. Štát berie príliš veľa peňazí a príliš málo z nich dáva pracujúcim ľuďom späť, pričom vybraným, a to spravidla zahraničným subjektom dane odpúšťa a dáva rôzny stimuly. Dnes preto naozaj platí to, čo pred desaťročiami neplatilo. V dnešnej dobe je menej štátu v záujme pracujúcich. Práve preto v predloženej novele zákona predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky.
Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Venujme mu viac verejných zdrojov našim najmenším. Je ich odkiaľ vziať. Sú tisíce dotácií na veci, ktoré občania Slovenska naozaj až tak nepotrebujú. Dotácie na aktivity, z ktorých má prínos iba pár jednotlivcov alebo uzavretá komunita.
Ďakujem za pozornosť.
24. 9. 2019 9:41:35 - 9:44:46 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, v súčasnosti je internetové spravodajstvo najvýznamnejším spravodajským zdrojom na Slovensku. Podľa údajov zverejnených Reuters Institute v spolupráci s univerzitou v Oxforde využíva niektorú formu online spravodajstva 80 % občanov Slovenska. Spravodajské médiá v papierovej podobe 25 percent. Podiel printových médií každoročne klesá, keďže posledné roky priniesli nástup smartfónov a rozvoj sociálnych sietí. Preto je potrebné, aby internetové spravodajské portály pôsobili v primeranej miere podľa pravidiel definovaných pre printové médiá a tlačové agentúry v súčasnosti platným zákonom č. 167/2008 Z. z.
V návrhu zákona sa v § 10 dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry podľa § 7, § 8 a § 9 sa primerane vzťahujú aj na prevádzkovateľa spravodajstva prostredníctvom internetového obsahu." Prevádzkovateľovi internetového spravodajstva tak pribúdajú nové povinnosti. Tie sú zároveň právami osôb, o ktorých prevádzkovateľ internetového spravodajstva zverejnil nepravdivé skutkové tvrdenie. Je to právo, je to právo na opravu, ktoré dáva možnosť požiadať o uverejnenie opravy. Je to právo na odpoveď, ktoré dáva možnosť požiadať o uverejnenie odpovede. Je to právo na dodatočné oznámenie pre osobu, o ktorej sa prevádzkovateľ internetového spravodajstva informoval, že bola v konaní pred orgánom štátnej moci.
Príklad. Občan bol obvinený, obvinenie sa nepreukázalo a občan má záujem, aby bola o tom verejnosť informovaná rovnako, ako bola informovaná o samotnom obvinení. V serióznej žurnalistike by internetový portál takéto práva dotyčnej osobe poskytol aj bez dikcie zákona. Len koľko percent žurnalistov a médií zo sveta internetu môžeme považovať za serióznych? Preto je dôležité zabezpečiť práva osôb, ktorým môže nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie vážne poškodiť ich profesijný či osobný život. V čase vynesenia rozsudku súdu môže byť poškodenie už nevratné. Dotknuté osoby potrebujú efektívny nástroj, ktorým môžu v reálnom čase informovať verejnosť o tom, že pravda je niekde inde, ako poskytovateľ internetového spravodajstva uviedol.
Ďakujem za pozornosť.
19. 9. 2019 15:05:39 - 15:13:30 49. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Prednesenie interpelácie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nasledujúca interpelácia je určená ministerke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martine Lubyovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V okrese Dunajská Streda sa nachádza 39 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 11 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. V priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje 150 žiakov a v priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevuje 302 žiakov, čo je dvojnásobok. Tento stav vedie k tomu, že rodičia slovenských detí musia denne cestovať desiatky kilometrov.
Ďalším problémom nie je len dochádzanie, ale aj nedostatok voľných miest v týchto školách. Príkladom je Základná škola v Šamoríne, ktorá odmieta prijať deti z okolitých obcí z dôvodu nedostatočnej kapacity. Jedným z riešení by bolo vytvorenie tried s vyučovacím jazykom slovenským na základnej škole v obci Rohovce, ktorá disponuje kapacitou približne 260 žiakov. Túto školu navštevuje iba 90 žiakov, avšak s vyučovacím jazykom maďarským. Viem, že sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zaoberalo týmto problémom, a preto vám chcem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. V akom štádiu riešenia je problém nedostatku základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Dunajská Streda?
A za druhé. Ako plánuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky riešiť obdobné problémy v iných okresoch južného Slovenska?
Nasledujúca interpelácia je určená ministerke vnútra Slovenskej republiky Denise Sakovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V obci Rohovce v okrese Dunajská Streda sa nachádza pobytový tábor pre utečencov, ktorý je v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa dostupných informácií má tábor kapacitu približne 140 osôb. Dlhodobo je málo využívaný a aktuálne je využitý približne na 10 %, čo je neefektívne.
Okres Dunajská Streda je okres, ktorý má problém s nedostatkom základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, dopyt po týchto školách je vysoký, ale je ich málo. Deti, ak chcú navštevovať základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, tak musia dochádzať až niekoľko desiatok kilometrov, čo je veľká záťaž nielen pre samotné deti, ale aj pre rodičov. Obecné zastupiteľstvo v Rohovciach odmietlo vytvoriť triedy s vyučovacím jazykom slovenským v ich základnej škole, ktorá má vyučovací jazyk maďarský, aj keď kapacita školy je využitá približne na 35 percent.
Základná škola v obci Rohovce s vyučovacím jazykom slovenským by bola vhodná z dôvodu vysokého záujmu Rohovčanov, ako aj obyvateľov okolitých obcí, ktorých deti by túto školu s radosťou navštevovali. Na základe vyššie uvedených informácií si vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete využiteľnosť pobytového tábora v Rohovciach na 10 % za efektívny?
Za druhé. Nebolo by v momentálnej situácii efektívnejšie na prechodné obdobie, kým sa postaví plánovaná nová základná škola v obci Macov, poskytnúť areál pobytového tábora v Rohovciach na účel základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským pre deti z okolitých obcí?
Nasledujúca interpelácia je určená predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu.
Vážený pán predseda vlády, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a nutnosť pozdvihnúť zaostávajúce časti štátu nie je len problém Slovenska. Ako príklad zo zahraničia môžem uviesť Taliansko či Španielsko. Štatistické údaje z posledných rokov jasne ukazujú, že slovenským vládam sa v tejto veci nedarí. Kým v roku 2015 sme evidovali ako najmenej rozvinuté regióny 12 okresov so 700-tisíc obyvateľmi, v súčasnosti je to už 20 okresov s 1 150-tisíc obyvateľmi. Investičná pomoc štátu nepomohla najmenej rozvinutým v takej miere, ako by sa od nej očakávalo. Vo výsledku ani jeden okres neopustil zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejnený ku dňu 15. 12. 2015, naopak, odvtedy do zoznamu pribudlo ďalších osem okresov. Jednou z príčin môže byť aj sčasti presun kompetencií v oblasti rozvoja regiónov medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. V roku 2017 to bolo ministerstvo dopravy, potom Úrad vlády, teraz je to Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V praxi na Slovensku tak stále ide o klasické riadenie z vrchu, v princípe opomínajúce slovo regionálny.
Podpora regionálneho rozvoja je aktuálne z národnej úrovne zabezpečená viac-menej iba súťažou projektov. V Českej republike majú tiež problém s rozdielmi medzi regiónmi, ale tie sa im darí riešiť oveľa lepšie. Regionálny rozvoj tam garantuje už od roku 1996 Ministerstvo pro místní rozvoj Českej republiky, pod gesciou ktorého bolo vytvorených niekoľko efektívnych schém a postupov riadenia podpory regiónov. Napríklad v roku 2002 boli vytvorené regionálne rady na úrovni NUC 2, čo predstavuje regióny o veľkosti našich VÚC.
V tejto súvislosti si vám dovolím položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete súčasný systém riadenia regionálneho rozvoja za vyhovujúci?
Za druhé. Kde je príčina neúspechu vládnej politiky v oblasti regionálneho rozvoja?
Za tretie. Aké opatrenia pripravuje vláda na zlepšenie situácie?
Ďakujem za pozornosť.
12. 9. 2019 15:10:54 - 15:14:57 49. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1610 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Drobný, Stanislav (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
52.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to úsmevné, až tragikomické, ak sa v jednom návrhu zákona stretne povinnosť vakcinácie detí, ktoré chcú navštevovať predškolské zariadenia, s umožnením vstupu spoločenských zvierat do priestorov určených na konzumáciu stravy.
Sú choroby, ktoré môžu z jedného dieťaťa prejsť na druhé. Ale zároveň poznáme bohatý zoznam patogénov, teda chorôb, ktoré môžu prejsť zo spoločenského zvieraťa na človeka, napríklad salmonelóza, kampylobaktéria, larválna toxokaróza, rôzne parazity, ako sú napríklad škrkavky, pásomnice. Akokoľvek sa majiteľ o zviera môže výborne starať, hygienické návyky zvieraťa ostávajú zvieracie. Kvôli pachu sa ochotne vyváľa kdekoľvek a skonzumuje čokoľvek. A tak mu hrozia nákazy parazitmi a ak majiteľ nie je zodpovedný a pravidelne ho neodčervuje a neočkuje, potom takmer s istotou predstavuje hrozbu.
V prípade reštaurácií je riziko nakazenia človeka patogénom rádovo vyššie, pretože mnohé z patogénov, hlavne parazity, sa do človeka dostávajú príjmom potravy a nápojov. Kvalitná veterinárna starostlivosť a podávanie potravín reflektujúcich zvýšenú rizikovosť miesta môžu riziko významne znížiť. Ale kým rodičia dieťaťa v predškolskom zariadení budú musieť splnenie očkovacích povinností vydokladovať prevádzkovateľovi, návštevníkom so zvieraťom to v daných reštauráciách zo zákona nevyplýva a dosť ťažko si viem predstaviť, ako by to účinne kontroloval majiteľ reštaurácie.
Vychádzajúc z dôvodovej správy, povolenie vstupu zvierat do reštaurácií má zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Osobne si myslím, že veľa reštaurácií sa na to nedá, lebo – obrazne povedané – jedného zákazníka by získali, ale možno dvoch stratili. Reštaurácia je reštaurácia a zverinec je zverinec. Dalo by sa to zhrnúť aj tak, že prijímame zákon, ktorý by mal akože znížiť riziko prenosu patogéna z človeka na človeka v predškolských zariadeniach, ale na druhej strane aby patogény neboli ukrátené, tak im v zmysle predloženého návrhu zákona uľahčíme v priestoroch reštaurácie možnosť prenosu zo zvieraťa na človeka.
Vážení, vidíte v tom logiku? Často sa stretávam s argumentmi typu, že štát nemá čo zasahovať do prevádzkových činností privátnych spoločností a do slobôd vlastníckych práv. Osobne rovnako nesúhlasím so zásahom štátneho aparátu do podnikania. Ale keď majú zákaz fajčiari, tak logicky aj psíčkari, mačičkári a iní -čkári. Tak ako jedni, tak aj druhí môžu ohrozovať zdravie ostatných vo svojom okolí. V tomto ohľade by som poprosil rovnaký meter, kolegyne a kolegovia. V súčasnosti je in a veľmi módne legislatívne navyšovanie práv zvierat. Ak budeme v tomto smere pokračovať, onedlho dosiahneme bod, že polozamrznutý bezdomovec pred železničnou stanicou bude zvieratám tie práva živej bytosti, ktoré im boli presne takto pred rokom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky schválené, len potichu závidieť.
Ďakujem za pozornosť.