Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
4. 4. 2019 11:53:07 - 11:55:35 43. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1350 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
81.
Fu, popísala som si veľa, dúfam, že sa v tom vyznám.
Mám tu vyjadrenie psychológov k jednotlivým posudkom, o ktorých je tu reč. "Je neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k niekomu, koho nevidel. Pre diagnostiku je napríklad absolútnym základom osobná prítomnosť všetkých zúčastnených, teda oboch rodičov a aj samotného dieťaťa, a to sa pri dnešnej legislatíve, žiaľ, nedeje."
Pán Dostál, k tomu, čo navrhujem, ja som uviedla pár príkladov a mám ich tu z praxe naozaj oveľa viac, a to, čo ste tvrdili, že sa natiahne konanie, tak to vôbec nie je pravda. Skôr naopak, to konanie sa vôbec nenatiahne a tento zákon práveže dáva možnosť obrany brániť sa.
Pani Blahová, v najbližších dňoch na vás podávam trestné oznámenie. Toto na vás nepodávam za výroky tu v pléne, lebo tu máte imunitu, ale za klamstvá a šírenie poplašnej správy na sociálnych sieťach a v médiách. Obviňujete ma zo spolčenia sa s akýmisi ľuďmi so zlými úmyslami. Pritom pravda je taká, že to vy s pánom H., nebudem hovoriť meno, ste vytvorili organizovanú medzinárodnú skupinu, kde lobujete za protislovenské záujmy s ľuďmi s pochybnou minulosťou. Väčšina z tých osôb, s ktorými ste sa spolčili, vrátane spomínaného pána H., ktorý koná na váš pokyn, sú osoby stíhané za rôznu trestnú činnosť, v prípade, á, prípadne osoby odsúdené. Pán H., samozrejme, vy určite viete, kto to je, je odsúdený, podozrivý, vyšetrovaný v niekoľkých európskych krajinách za rôznu trestnú činnosť, skrýva sa na ostrove Man, ktorý nevydáva zločincov, odkiaľ píše vami podnecované e-maily na rôzne inštitúcie. Takýmito osobami sa obklopujete vy, pani Blahová, to je váš mentálny svet, to sú ľudia, s ktorými sa vy rozprávate.
Návrh zákona riešim s právnikmi z praxe plus s ministerstvom práce, s ministerstvom spravodlivosti, s komisárkou pre deti, s psychológmi, ktorí prichádzajú, ktorí sú v praxi a vedia o konkrétnych prípadoch, o ktorých tu dnes hovorím, teda nie od zeleného stola.
Ešte jedna poznámka, prosím, aby sa o tomto bode programu, o tomto návrhu zákona hlasovalo v máji.
Ďakujem.
4. 4. 2019 11:22:01 - 11:34:35 43. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1350 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
65.
Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. CMP. Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu maloletým deťom ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom. Legislatívny návrh vychádza aj z toho, čo vám tu teraz predkladám.
Dôvodom tohto zákona je okrem iného zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa v zložitých súdnych konaniach, v ktorých je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rodičovských schopností oboch rodičov, ich vzťahu k dieťaťu, ako aj vzťahu dieťaťa k rodičom. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania uvedených znalcom vypracovanom v znaleckom posudku súd následne rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to najmä v časti styku rodiča s dieťaťom v jeho zverení do osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké posudky dokladané do konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom často výrazne ovplyvnia výsledok celého konania a dajú súdu odpovede na otázky, ktoré si sám nedokáže z odborného hľadiska zodpovedať.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je teda primárnym účelom znaleckého dokazovania preveriť výchovnú spôsobilosť oboch rodičov a na základe toho definovať, aká postseparačná úprava bude maloletému dieťaťu najviac vyhovovať.
Podľa aktuálnej právnej úpravy normovanej v CSP si môžu dať rodičia vyhotoviť súkromné znalecké posudky, doložiť ich do konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako dôkaz, ktorý má v príprave za splnenia formálnych náležitostí rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom v konaní. Na základe príkladov z praxe sa zákonná úprava súkromných znaleckých posudkov, normovaná v CSP, subsidiárne platiaca pre CMP, ukázala ako nevhodná a celkom zrejme nevyhovujúca.
Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, kedy sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie § 209 CSP, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckému posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. V kontexte súkromných znaleckých posudkov preto často nastávajú situácie, kedy sa súdom nariadené znalecké dokazovania odmieta zúčastniť rodič, ktorý si zabezpečil vlastné súkromné znalecké posudky u znalca, ktorého si sám z rôznych dôvodov vybral, resp. k tomuto znalcovi odmieta priniesť aj dieťa, ktoré má vo svojej starostlivosti. V dôsledku uvedeného súd nemôže znaleckým dokazovaním zabezpečiť jeho primárny účel, rozhodnúť o postseparačnej starostlivosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Zámerom pri koncipovaní procesných kódexov v časti súkromných znaleckých posudkov nebolo, aby bolo produkované v tak závažných a zásadných veciach týkajúcich sa osobného stavu osôb. Znalec má pri súkromnom znaleckom dokazovaní široký priestor na vlastnú úvahu, na základe čoho sa často závery súkromného znaleckého posudku nemusia zhodovať so závermi vyšetrenia, predovšetkým keď je realizované na objednávku jedného rodiča. Je celkom zrejmé, keď si osoba zaplatí za posudok, ktorého výsledky sa majú týkať fyzického stavu, psychického stavu a osobnosti človeka, tak tento posudok si každý vyhodnotí vo vzťahu k jeho výsledkom a na základe toho sa rozhodne, či tento posudok do konania predloží, ak mu vyhovuje, alebo nepredloží, ak mu nevyhovuje. Bohužiaľ, práve ak ide o okolnosti týkajúce sa veľmi ťažko odhaliteľných a preukázateľných vecí, ktorých posúdenie závisí od veľmi náročného a dôsledného odborného vyšetrenia, napríklad sexuálna orientácia a či manipulácia dieťaťa rodičom, je určite krajne nevhodné, aby tieto otázky boli predmetom súkromných znaleckých posudkov. Práve z dôvodu garancie validity výsledkov znaleckého dokazovania v takom odbore komplikovanej veci je nevyhnutné, aby boli tieto otázky predmetom nezávislého znaleckého dokazovania znalcom, ktorý nie je objednaný osobou, ktorá má byť posudzovaná.
Ďalším dôležitým aspektom súkromných znaleckých posudkov je, že druhý rodič o súkromnom znaleckom dokazovaní často vôbec nemá vedomosť alebo sa ho z rôznych dôvodov nezúčastní. V dôsledku uvedeného sú súkromné znalecké posudky často nekompletné, t. j. absentuje tzv. príbeh celej rodiny. Z praxe poručenských súdov navyše evidujeme množstvo súkromných znaleckých posudkov, v ktorých boli vyšetrenia maloletých detí realizované pochybným spôsobom mimo pracovnú dobu znalcov, napríklad cez víkendy, sviatky, v čase, kedy má tento rodič dieťa na styku. Zriedkavý nie je ani benevolentnejší postoj znalca, ktorý napríklad súhlasí so sústavnou prítomnosťou rodiča na znaleckom dokazovaní, čo má priamy vplyv na samotné odvedenie maloletého dieťaťa, opakované kladenie otázok až do momentu, pokiaľ nezíska želanú odpoveď dieťaťa, alebo rôzne formy latentného ovplyvňovania, kedy napríklad dieťa sedí rodičovi na kolenách, udržiava s dieťaťom očný kontakt alebo dieťaťu sľubuje za želanú výpoveď rôzne odmeny alebo hračky, návštevy podujatí alebo ústupky zo strany rodiča. Znalec tiež necháva rodiča rôznym spôsobom zasahovať do vyšetrovania dieťaťa, čo v prípade súdom nariadeného znaleckého dokazovania je skôr výnimka. Veľmi často je tiež prítomný jav, že znalec formuláciu záverov súkromného znaleckého posudku konzultuje s rodičom objednávateľom, pričom nie je výnimkou, že formulované závery obsahujú práve odporúčania, s ktorými prišiel tento rodič za znalcom.
V porovnaní s tým pri súdom nariadenom znaleckom dokazovaní sa toto deje len veľmi výnimočne, príklad: Jeden z rodičov, vplyvný bohatý človek, si dal vypracovať súkromný psychologický posudok na spoločné dieťa bez prítomnosti druhého rodiča. Znalkyňa psychologička si dala za posudok zaplatiť 5-tisíc eur, a to doslova, aby ho ušila na mieru zadávateľovi rodičovi, ktorý je mimochodom vyšetrovaný za rôznu trestnú činnosť. Výsledkom je striedavá starostlivosť, kde dieťa je vystavované permanentnému psychickému nátlaku zo strany rodiča, ktorý si dal tento posudok vypracovať. Rodičovi nejde o dieťa, ale len o zbavenie sa povinnosti platiť výživné a o získanie prostriedku pre pomstu bývalej partnerke, že sa chcela rozviesť.
Stáva sa, že rodič si rôznych odborníkov lustruje a vyberá v závislosti od svojich ambícií získať do konania dôkazy vo svoj prospech, pričom druhého rodiča o psychologických vyšetreniach dieťaťa spravidla neinformuje, ani ich s ním nekonzultuje. Rodič tak s dieťaťom mnohokrát bezcitne navštevuje rôznych psychológov a podrobuje ho opakovaným vyšetreniam. Ak rodič následne nie je spokojný s výsledkami, má navyše tendenciu navštevovať rôznych znalcov a žiadať kontrolné či revízne posudky, prostredníctvom ktorých by vedel zvrátiť výsledok vo svoj prospech. V odborných kruhoch aj medzi jednotlivými advokátmi či sudcami, ktorí sa venujú poručenskej agende a rodinnému právu, sú vyselektovaní znalci na tzv. promatkovských a prootcovských. Na základe toho, aký znalec daný súkromný posudok vypracoval, vedia už vopred zistiť, či je posudok vyvážený, de lege lata sa s ním však súdy každopádne musia vysporiadať a v rozhodnutí vo veci samej si svoj názor odôvodniť, nakoľko je súčasťou spisového materiálu a opačný prístup by zakladal porušenie práva rodiča na spravodlivý súdny proces.
V súčasnosti je rodičmi inštitút súkromného znaleckého posudku v konaniach o UPP veľmi často zneužívaný v tom smere, že rodičia sú často intelektovo zdatní, majú kontakty, čas, finančné prostriedky oslovovať znalcov a je čoraz bežnejšie, že už s podaním návrhu na súd zasielajú rovno aj súkromný znalecký posudok, ktorý deklaruje rodičom želaný a preferovaný výsledok v konaní, ktorý nie je vždy súladný so záujmom dieťaťa.
Súkromné znalecké posudky v konaniach v starostlivosti súdu o maloletých spôsobujú ďalšie problémy, ako napríklad blokáciu psychodiagnostiky maloletého dieťaťa na 6 až 8 mesiacov, nakoľko medzi jednotlivými vyšetreniami musí byť zachovaný časový rozostup, blokovanie ďalšieho dokazovania vo veci, nakoľko rodič, ktorý si súkromné znalecké posudky zabezpečil, sa dokáže poľahky vyhnúť nariadeniu znaleckého dokazovania súdom alebo sa vyhnúť absolvovaniu súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Vyššie uvedené zlepšuje pozíciu rodiča vyhýbajúceho sa znaleckému dokazovaniu nariadeného súdom, pričom je dôležité zdôrazniť, že práve čas je častou taktikou týchto rodičov, stačí ho natiahnuť a druhý rodič to možno vzdá, možno nebude mať dostatok finančných prostriedkov alebo síl, prípadne sa nepriaznivý stav dieťaťa jednoducho konvaliduje.
Poďme na konkrétne príklady. Rodič v dôsledku spornosti a diametrálne odlišných protichodných tvrdení účastníkov navrhol na prvom pojednávaní nariadiť znalecké dokazovanie. Druhý rodič, ktorému z nejakých dôvodov súdom nariadené znalecké dokazovanie nevyhovovalo, v priebehu nasledujúcich týždňov oslovil iného znalca, ktorý mu vypracoval súkromný znalecký posudok vo veci. Druhý rodič na súkromné znalecké dokazovanie pozvaný nebol. Maloleté deti boli vyšetrené bez jeho vedomia a súhlasu a posudok bol zjavne v prospech rodiča objednávateľa. Na základe námietky druhého rodiča zákonná sudkyňa zotrvala na nariadenom znaleckom dokazovaní znaleckým ústavom, rodič objednávateľ sa však znaleckého dokazovania zúčastniť odmietol s poukazom na súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať, a zablokoval tak objektívne a komplexné znalecké dokazovanie. Pre potvrdenie ním želaného výsledku konania v priebehu znaleckého dokazovania nariadeného súdom navyše oslovil jedného zo znalcov tohto znaleckého ústavu a nechal si vypracovať druhý súkromný znalecký posudok. Celkom zrejmý zámer rodiča nabúrať súdom nariadené znalecké dokazovanie bol dokonalý a súd sa v rozsudku so súkromnými znaleckými posudkami musel vysporiadať.
Ďalší príklad. Rodič si pre zabezpečenie želaného výsledku v konaní navštívil 7 znalcov, z ktorých mu napokon 1 vypracoval ním želaný posudok, ktorý predložil do konania. Maloleté dieťa bolo v priebehu jedného roka podrobené opakovaným psychologickým vyšetreniam u rôznych psychológov s cieľom rodiča získať dieťa do svojej starostlivosti.
Ďalší príklad. Rodič si zabezpečil súkromný znalecký posudok, ktorého závery boli v priamom rozpore s výsledkami psychodiagnostiky realizované 46 testovými metódami. Znalec v závere odporučil styk dieťaťa s druhým rodičom uvedením konkrétnych dní a časov, hoci ide o právnu otázku, ktorú znalec nemá v kompetencii určiť, s dodatkom bez prespatia, čo žiadala v konaní presne druhá strana.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu návrhu tohto zákona. Je to návrh v prospech našich detí, zabraňuje predkladaniu súkromných znaleckých posudkov vypracovaných na objednávku rodičov, ktoré sú často účelové, neobjektívne, nakoľko znalec nielenže nemá prístup k celému spisovému materiálu, ale často ani nevyšetrí všetkých účastníkov konania, matka, otec a dieťa, a nemá možnosť objektívne zhodnotiť rodičovské schopnosti oboch rodičov, ako ani vzťahy medzi rodičom a dieťaťom a naopak.
Tento návrh tiež prispieva k odstráneniu prieťahov v konaní, ktoré vznikajú pri vypracovávaní znaleckých posudkov v rozsahu niekoľkých mesiacov, niekedy, žiaľ, až rokov.
Podrobnejšie informácie ohľadom návrhu nájdete v predkladanej dôvodovej správe.
Som toho názoru, že vylúčením možnosti predkladať vlastné súkromné posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa okrem vyššie uvedeného predíde aj zbytočným prieťahom súdneho konania vznikajúcim na základe konania rodiča, ktorý sa snaží vyvrátiť závery skôr vypracovaného znaleckého posudku predkladaním súkromného znaleckého posudku vypracovaného na objednávku rodiča.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem.
4. 4. 2019 11:19:22 - 11:20:32 43. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1350 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
61.
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. CMP.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je okrem iného zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa v zložitých súdnych konaniach, v ktorých je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rodičovských schopností oboch rodičov, ich vzťahu k dieťaťu, ako aj vzťahu dieťaťa k rodičom. Podľa aktuálnej právnej úpravy normovanej v CSP si môžu dať rodičia vyhotoviť súkromné znalecké posudky. Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, kedy sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a snaží sa zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie § 209 CSP, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. A tu vidíme potrebu zákon novelizovať.
Prosím vás, aby ste tento zákon podporili. Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa teraz hlásim ako prvá.
Ďakujem.
29. 3. 2019 10:20:08 - 10:21:22 43. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1409 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
56.
Pán Poliačik, každý sem do tohto pléna prišiel z nejakého prostredia, z bábkového divadla, z obchodu alebo z televízie, ako ste spomínali.
Pani Dubačová, ja osobne pätnásť rokov som pracovala v nadácii pre deti s chorobami srdiečka a venovala som sa aj tomu, čo som vyštudovala, a to je špeciálnej pedagogike.
Pán Baránik, na vás je škoda reagovať, pán pseudoprávnik.
Ale poďme k podstate.
Pán Poliačik, vy si naozaj myslíte, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni násiliu, ktoré je páchané na ženách? Vy si naozaj myslíte, že nejakú zbraň zoberie Istanbulský dohovor z rúk toho násilníka a že sa toto nestane?
Pán Budaj, veď my sme právny štát, boj proti násiliu na ženách je u nás legislatívne ošetrené a všetci to odsudzujeme. Sú orgány na to určené, ktoré toto riešia a majú to riešiť.
A koniec koncov o chvíľu hlasujeme a všetci, ktorí sme tu prítomní, rozhodneme o Istanbulskom dohovore.
29. 3. 2019 10:02:21 - 10:07:11 43. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1409 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Ďakujem za slovo. Jedna z prvých vecí, ktoré ma zarazili, keď som prišla do politiky, bolo to, ako som často narážala na rôzne mimovládne organizácie. Sú všade. V školstve, v sociálnej politike, v ochrane životného prostredia, v zahraničnej politike, v obrannej politike. Uvedomila som si, že majú obrovskú moc a naviac nikým a nijako nekontrolovanú. Svojím lobizmom si nárokujú stále viac kompetencií, lebo však občianska spoločnosť má právo vedieť, dohliadať, kontrolovať. Lenže najpodstatnejšie z tohto všetkého je, že si osobujú právo rozhodovať.
Ja osobne som na rozdiel od niektorých, ktorí sedia v tomto pléne, do politiky nešla preto, aby som plnila nariadenia mimovládok. Vždy budem stáť na strane rodín, matiek a detí, a preto hovorím a tu a teraz a jasne, Istanbulský dohovor je zvrátenosť. Žiaden normálny človek nemôže podporovať a nepodporuje násilie na ženách a som si istá, že aj v tomto pléne každý jeden z nás násilie na ženách odsudzuje.
Vážim si našu kultúru, vytvorila monumentálne diela architektúry, inžinierske zázraky, vymietla choroby z povrchu zeme, zachraňuje životy a v neposlednom rade je to kultúra, ktorá svoje úspechy dosiahla vďaka tomu, že dala a dáva príležitosť každému. Za stáročia sme sa dopracovali k tomu, že každý jedinec je vzácny a potrebný. Preto má každý dostať rovnakú šancu. Tieto úspechy však stoja nielen na právach, ale aj na zodpovednosti. Je to zodpovednosť za seba samu, za deti, za svoju rodinu, za svoju vlasť. Len vtedy, keď sa ľudia spoliehajú v prvom rade sami na seba, keď majú všetci rovnaké práva a šance, spoločnosť môže byť úspešná.
Len sa pozrite okolo seba, žijeme v blahobyte, o akom naši predkovia mohli len snívať. Tečúca pitná voda na otočenie kohútika je pre milióny ľudí vrchol luxusu. Tieto vymoženosti však nespadli z neba. Celé generácie museli tvrdo pracovať, mysliac pritom na budúcnosť svojich detí a rodín. Robili to pre nich. Muži ochraňovali ženy, aby tieto mali príležitosť vychovávať deti podľa vzorov, ktoré viedli k stále väčším istotám a prospechu pre všetkých.
Istanbulský dohovor však túto konštrukciu ničí. Rodiny sú zákonom zbavené vplyvu na výchovu detí, drobnými písmenami je písané, že štát zabezpečí výchovu k inkluzívnosti, k lepšiemu pochopeniu rodovej tematiky a podobne. Garantom celého procesu majú byť mimovládne organizácie, ktoré nik nevolí a ktoré nenesú pred svojimi voličmi žiadnu zodpovednosť. Často sú platené zo zahraničia a presadzujú vízie iných krajín, iných ľudí. Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré zahmlievajú podstatu rodiny ako takej. Rodičia majú stratiť väzbu na svoje deti, ktoré sa tým pádom stávajú akoby majetkom štátu.
Som si istá, že túto budúcnosť nechcem a budem nahlas a tvrdo vystupovať proti niečomu, čo považujem za diverziu budúcnosti našich detí. S Istanbulským dohovorom, definíciami, ktoré zmenia právny stav našej spoločnosti a úlohou mimovládnych organizácií, ktoré ako ideová polícia budú stáť na stráži novej morálky, bude trvať len jednu, dve generácie, kým nastanú nevratné zmeny. Dôsledkom bude vykorenená spoločnosť bez historických väzieb a hlavne plne ovládaná novou elitou, ktorá bude nariaďovať, čo sa môže a čo sa nemôže.
Ďalšia závažná vec, ktorá z Istanbulského dohovoru vyplýva a ktorá je zvrátená, je, že stavia všetkých mužov do pozície násilníkov a predátorov, ktorí ženy utláčajú a páchajú na nich násilie všetkého druhu, psychické aj fyzické. Ženy zas Istanbulský dohovor stavia do pozície obetí.
V skutočnosti je naša spoločnosť spoločnosťou ľudí s rovnakými právami. Ak začneme hovoriť o špeciálnych právach nejakých skupín, na jednej strane ich ponižujeme a práve vtedy vytvárame diskriminačné prostredie. Čo je najhoršie? Keď začneme separovať ľudí na skupiny, nevytvárame nádhernú dúhu, ako to opisujú propagandisti? Vytvárame rozdelenú spoločnosť. Zároveň na nové pravidlá budeme potrebovať peniaze, nové represívne zákony, hordu príživníkov, ktorých jedinou úlohou bude zvyšovať pocit svojej dôležitosti a vymýšľať nové obmedzenia.
A presne o tomto je Istanbulský dohovor. Pripraviť pôdu na atomizáciu spoločnosti pod zámienkou ochrany žien a dať moc do rúk nikým nevoleným úradníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)
28. 3. 2019 15:51:32 - 15:52:18 43. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1409 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
79.
Násilie - akékoľvek - je odsúdeniahodné, či už na ženách, mužoch, deťom alebo na zvieratách. Dohoda o ochrane ľudských práv platí v našej krajine od 8.1.1991. Naozaj si myslíte, pani kolegyňa, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni tomu, čo ste tu hovorili? Naozaj si myslíte, že Istanbulský dohovor násilníkovi, tyranovi vezme z ruky zbraň? Sme štát, v ktorom násilie na ženách je predsa legislatívne ošetrené. A všetci, ktorí tu sme, násilie odsudzujeme. Ale Istanbulský dohovor toto predsa nerieši. Podstata Istanbulského dohovoru je úplne inde. Nie v ochrane žien pred násilím.
Ďakujem.
27. 3. 2019 17:03:53 - 17:04:09 43. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
94.
Áno, už sa počujeme. Žiadam o hlasovanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z., tlač 1270, na utorok o jedenástej hodine.
27. 3. 2019 15:51:10 - 15:55:34 43. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1270 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
60.
Pani kolegyňa Blahová hovorila o prípade, ktorý sme riešili aj na výbore. Bolo to vtedy, kedy sa pasovala do úlohy nie poslankyne, ale sociálnej pracovníčky, takže vieme všetci, o ktorom prípade hovorí a hovorila.
Pri rozhodovaní o návratových konaniach sa pomerne často stretávame s tým, že sa nedostatočne zohľadňuje už spomínaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a preferuje sa len splnenie podmienok pre návrat dieťaťa. Avšak podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa garantuje dieťaťu právo na posúdenie a rešpektovanie jeho najlepších záujmov pri akýchkoľvek postupoch, opatreniach, rozhodnutiach uplatňovaných vo všetkých legislatívnych, administratívnych, súdnych konaniach a rozhodnutiach, ako aj vo všetkých politikách, vnútroštátnych právnych predpisoch, programoch, projektoch relevantných pre deti, s dopadom na deti. V návratových konaniach často dochádza tiež k nedostatočnému posúdeniu vôle maloletého dieťaťa, ak vie samo vyjadriť svoj názor. Vypočutie maloletého dieťaťa má často len formálny charakter a príslušný slovenský súd rozhoduje len na základe kritéria obvyklého pobytu. Ak maloleté dieťa má vôľu ostať na území Slovenskej republiky, jeho názor nebýva zohľadnený, čo spôsobuje najčastejšie psychosomatické problémy maloletého dieťaťa.
Z hľadiska aplikácie Haagskeho dohovoru eliminujúce dôvody návratu maloletého dieťaťa podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z príkazného návratu boli s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Navyše vnútroštátne súdy sa musia uistiť, že krajina návratu sa presvedčivo; poskytované primerané záruky a v prípade známeho rizika sú zavedené aj konkrétne ochranné opatrenia.
Problémom v našich súdnych konaniach v týchto tzv. únosových veciach je ten, že nielenže naša legislatíva neumožňuje obnovu konania, ale rodič má iba šesťtýždňovú lehotu, aby na súde dokázal pravdivosť svojich tvrdení, že vydaním by bol poškodený najlepší záujem dieťaťa, a toto je častokrát nemožné. Každý prípad sa posudzuje individuálne. Veď predsa v našej novele je prípustnosť, čiže to znamená, nehrozia žiadne nezákonnosti. Nehrozí tu ani žiadna lavína nových konaní, pretože nebudú predsa všetky vyhodnotené ako prístupné k novému konaniu. Toto je päťminútová záležitosť, teda súd rozhodne o tom, či otvorí obnovu konania. Návrh podáva advokát a ten vysvetlí svojmu klientovi, či vôbec má zmysel o obnovu konania žiadať. Vidí realitu, vie posúdiť, či sú nové skutočnosti naozaj také a či vôbec sú, aby sa o obnovu konania aj žiadalo.
Problémom je však skôr súčasná legislatíva, že máme tu deti, ktoré chcú ostať na Slovensku, napríklad odkedy sa celá kauza začala, sa zmenili okolnosti, dieťa vyrástlo, zmenilo aj názor, ale my ako štát s tým už nemôžeme nič urobiť a dieťa bude vydané do zahraničia, pretože naša legislatíva nepripúšťa ani za týchto nových okolností nové konania. Už sa raz rozhodlo a síce sa naťahuje čas a dieťa tu ešte nejakú dobu je, ale jedného dňa príde k naplneniu rozsudku a dieťa je vydané do zahraničia, aj keď medzitým je situácia už úplne iná a aj dieťa si želá niečo úplne iné, ostať tu na Slovensku.
Ak má Slovensko vydať dieťa do zahraničia, logické by bolo, aby súd preskúmal aj pomery, do ktorých to naše dieťa má ísť. To sa však, bohužiaľ, nedeje. Naše súdy na toto nemajú kompetenciu. Mohol by asistovať CIPS a myslím si, že asi by aj mal. My ani nevieme, kam to dieťa vlastne posielame, do akých pomerov. A ak sa bavíme napríklad o islamských krajinách a podobne, tak tam je to naozaj, skutočne na zváženie.
Ďakujem za pozornosť a poprosím vás ešte raz, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. Ďakujem.
27. 3. 2019 15:23:10 - 15:35:01 43. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1221 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa je hlavným kritériom a so zreteľom na jeho povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov. Zákon, ktorý predkladám, sleduje presne tento cieľ, teda najlepší záujem dieťaťa. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Podľa slovenského procesného práva a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v konaní o návrat dieťaťa do cudziny sa musí rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí však pozná prípady, keď súd môže odmietnuť návrat dieťaťa. Je to možné aj v prípade, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie; čl. 13 ods. 1 písm. b) dohovoru.
Problém je mnohokrát v tom, že toto musí rodič preukázať dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v cudzine, to je v krajine, odkiaľ dieťa premiestnil s cieľom nájsť útočisko vo svojej domovine, teda na Slovensku. Bremeno dokázať existenciu vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, má rodič, väčšinou Slovák, ktorý dieťa previezol do Slovenskej republiky. Dokázať tieto skutočnosti pre rodiča, ktorý hľadá pre dieťa útočisko na Slovensku, je častokrát naozaj nemožné. Dôvody sú viaceré.
V krajine, odkiaľ dieťa zobral, je často trestne stíhaný a nemôže sa preto vrátiť do krajiny po zabezpečenie si potrebných dôkazov. Musí konať často sprostredkovane a korešpondenčne. Je viac ako nemožné zabezpečiť dôkazy v lehote šiestich týždňov. Často sú to nosné dôkazy na obranu dieťaťa. Napríklad o tom, že dieťa bolo svedkom násilia na rodičovi, v podstate únoscovi, ktorý pre nečinnosť miestnych cudzích orgánov ako jediné východisko vidí útek s dieťaťom do krajiny pôvodu.
Ešte ťažšia situácia je v prípadoch, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny, ktorá má v porovnaní so Slovenskom diametrálne odlišnú mentalitu, kultúru, zvyky či právny systém. Veľká vzdialenosť krajín a predovšetkým odlišnosť civilizácií neraz spôsobujú, že pre slovenského rodiča je priam až nemožné získať a včas zabezpečiť dokumenty a dôkazy vylučujúce tvrdenia druhého rodiča o právnych skutočnostiach pochádzajúcich z krajiny, odkiaľ malo byť dieťa neoprávnene premiestnené. Z praxe uvádzam príklad, kedy sa toto rodičovi podarilo až po desiatich mesiacoch, a to od rozhodnutia súdu, ktoré bolo v tom čase už právoplatné.
Aby som to teda zhrnula. Následkom je, že skutočnosti existujúce v čase rozhodovania súdu spôsobilé vylúčiť skupinu dôkazov predkladaných rodičom cudzincom, ktoré preukazujú vznik oprávneného pobytu dieťaťa, ako napríklad existenciu dohody o zverení dieťaťa tomuto rodičovi alebo existenciu rodičovskej dohody ako takej, nie je možné v čase rozhodovania súdu zabezpečiť. Musíme si uvedomiť, že cudzie súdy v porovnaní s našimi slovenskými nevyšetrujú pobyt rodiča a ani sa nestarajú o to, aby mu návrh toho druhého rodiča doručili.
Následkom týchto krokov oprávneného rodiča, teda toho, ktorý ostal vo svojej krajine, v tomto prípade na Slovensku, nastáva situácia, kedy sa povinný rodič s maloletým dieťaťom jednoducho nemôže vrátiť do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, pretože ešte na letisku by bol zadržaný políciou, išiel by do výkonu väzby a maloleté dieťa by bolo od rodiča, na ktorého je naviazané, násilne odlúčené a odovzdané do starostlivosti druhého rodiča. Ako inak vnímať situáciu ako tak, že týmto by návrat do krajiny obvyklého pôvodu vystavil dieťa fyzickej alebo duševnej ujme? Hrozí, že by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie v súlade s čl. 13 b) Haagskeho dohovoru, čo predstavuje presne ten dôvod, pre ktorý súd návrat dieťaťa nariadiť nemusí.
Ďalej tiež v praxi často nastáva situácia, keď po vydaní rozhodnutia rodič zorganizuje únos a násilné odobratie maloletého dieťaťa. V minulosti boli medializované také prípady, že oprávnený rodič sa rozhodol zobrať výkon rozhodnutia do vlastných rúk a dochádzalo k dramatickým a traumatizujúcim únosom detí.
Aby som sa ale vrátila k lehote, o ktorej som už hovorila, táto prax, s ktorou som konfrontovaná z listov niekoľkých slovenských rodičov, ukazuje, že niekedy sa rodič dostane k dôkazom neskôr, teda v čase, keď už slovenský súd rozhodol o tom, že dieťa sa má navrátiť do cudziny. V rukách má rodič často jasné a hmatateľné dôkazy, ktoré keby stihol predložiť v lehote šesť týždňov, tak by súd nerozhodol o navrátení dieťaťa, ale, práve naopak, by rozhodol, že dieťa sa nemá vrátiť z dôvodu vážneho nebezpečenstva v krajine pôvodu.
Celú situáciu rodičom sťažuje aj to, že slovenské súdy využívajú voči rodičom ustanovenie § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktoré znie: "Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, v ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva na účasti v pojednávaní."
To v praxi znamená, že rodič má nie šesť týždňov, ale niekedy iba pár dní na to, aby zabezpečil dôkazy o existencii vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme. Najväčší problém je, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal v danej veci žalobu na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že rodič už má v ruke presvedčivé dôkazy; a to je vlastne dôvod predkladania tejto novely. Pritom obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má úlohu odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rozhodnutia vo veci. Predsa konania v tzv. únosových veciach sú špecifické svojou povahou, ale aj priebehom, kedy sa v nich vykonáva riadne dokazovanie. Účastníci konania sú predvolávaní na pojednávanie za účelom ich výsluchu, súd spravidla realizuje aj výsluch maloletého dieťaťa, súd si zabezpečuje potrebné listinné a iné dôkazy z dôvodu zistenia skutočného stavu veci a vyzýva účastníkov konania, aby doložili ďalšie dôkazy, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Považujem za dôležité zdôrazniť, že konanie o žalobe na obnovu konania je vždy dvojstupňové. V prvom štádiu súd prejednáva vec v prvej inštancii, rozhoduje o povolení obnovy konania. Podstata spočíva v tom, že súd sa zaoberá iba otázkou, či povolí alebo či nepovolí obnovu konania, teda či sú splnené zákonné podmienky. Výlučne v prípade, ak súd rozhodne o povolení obnovy konania, konanie sa až vtedy dostáva do druhého štádia, v ktorom spravidla rovnaký sudca znova prejedná vec s prihliadnutím na veci, ktoré vyšli najavo v pôvodnom konaní, ako aj s prihliadnutím na nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez vlastnej viny uplatniť.
Povolením obnovy konania sa rozhodnutie oslabuje výlučne o vlastnosť vykonateľnosti, pričom súd návrh prejedná v rozsahu navrhovanom navrhovateľom a môže teda znova rozhodnúť. Inštitút teda nie je možné nijakým spôsobom zneužiť v tomto ani v žiadnom inom konaní.
Návrh sa spravidla dostáva k sudcovi, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii, a on posúdi, či dôkaz je tak zásadný, že je spôsobilý privodiť lepší výsledok vo veci. Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov teda môže dospieť k dvojakým záverom. Buď pôvodné rozhodnutie potvrdí ako vecne správne a návrh na obnovu konania zamietne, čím účinky pôvodného rozhodnutia ostávajú zachované, alebo vydá nové rozhodnutie vo veci, ktoré môže byť opätovne napadnuté riadnym opravným prostriedkom, to je odvolaním.
Ďalšie podnety, ktoré dostávam z praxe, poukazujú na toto: Podľa nariadenia Bruselu IIa platí, že súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, tzv. undertakings alebo safe harbor order, čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Ide o typické opatrenia, ktoré poznajú právne poriadky krajín common laws, spočívajúce v dohode alebo v garanciách zo strany žiadateľa o vrátenie dieťaťa. Do úvahy prichádza napríklad sľub žiadateľa so späťvzatím trestného oznámenia na únoscu dieťaťa alebo prísľub prokuratúry so stiahnutím zatýkacieho rozkazu na únoscu s cieľom umožniť návrat dieťaťa v sprievode s únoscom. Ďalej ide napríklad o prísľub žiadateľa zabezpečiť ubytovanie pre dieťa aj pre únoscu, prípadne i výživu či ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti únoscu do rozhodnutia súdu o opatrovníckom práve.
Prax ukazuje, že po návrate do krajiny pôvodu dieťaťa sa primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate nevykonávajú a neplnia. To znamená, že to, čo sľúbil jeden z rodičov, cudzinec, to už neplatí. Napríklad rodič cudzinec už v krajine pôvodu nezoberie trestné oznámenie späť alebo nezabezpečí ubytovanie pre dieťa tak, ako to sľúbil. Takto klamaný rodič Slovák sa už nemôže domáhať revízie slovenského rozhodnutia a to preto, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje použitie obnovy konania.
Som toho názoru, že v prípade, že by zákonodarca nepovolil žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania a najmä do práv maloletého dieťaťa, nakoľko ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch v priebehu konania vo veci samej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
27. 3. 2019 15:19:35 - 15:20:47 43. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1221 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal vo veci, kde ide o deti, o najlepší záujem dieťaťa, žalobu na obnovu konania. Hlavnou myšlienkou návrhu zákona je, aby sa do nášho právneho poriadku vniesol princíp najlepšieho záujmu dieťaťa v tzv. únosových rodičovských veciach, a teda aby bolo možné v týchto citlivých záležitostiach podať žalobu na obnovu konania. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili. Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
5. 2. 2019 11:53:44 - 11:53:59 40. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
80.
Ja som veľmi rada za názor pána kolegu Pčolinského a pána Kollára a za podporu zo strany SME RODINA tejto novele zákona. Týmto apelujem aj na ostatných kolegov a kolegyne, keďže ide naozaj o najlepší záujem našich slovenských detí, aby ste podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.
5. 2. 2019 11:33:24 - 11:34:34 40. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
74.
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa je hlavným kritériom a so zreteľom na jeho povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov. Tak rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku.
Ako som už spomínala v úvode a pre vysvetlenie, únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa. Podľa slovenského procesného práva a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v konaní o návrat dieťaťa do cudziny sa musí rozhodnúť bezodkladne najneskôr do šiestich týždňov odo dňa začatia konania.
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí však pozná prípady, keď súd môže odmietnuť návrat dieťaťa. Je to možno aj v prípade, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, čl. 13 ods. 1 písm. b) dohovoru. Problém je mnohokrát v tom, že toto musí rodič preukázať dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v cudzine. To je v krajine, odkiaľ dieťa premiestnil s cieľom nájsť útočisko vo svojej domovine, to je v Slovenskej republike. Bremeno dokázať existenciu vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, má rodič, väčšinou Slovák, ktorý dieťa previezol do Slovenskej republiky.
Dokázať tieto skutočnosti pre rodiča, ktorý hľadá pre dieťa útočisko na Slovensku, je častokrát nemožné. Dôvody sú viaceré. V krajine, odkiaľ dieťa zobrali, je často trestné stíhaný a nemôže sa preto vrátiť do krajiny po zabezpečenie si dôkazov. Musí konať často sprostredkovane a korešpondenčne. Je viac ako nemožné zabezpečiť dôkazy v lehote šiestich týždňov. Často sú to nosné dôkazy na obranu dieťaťa, napríklad o tom, že dieťa bolo svedkom násilia na rodičovi, v podstate únoscovi, ktorý pre nečinnosť miestnych cudzích orgánov ako jediné východisko vidí útek s dieťaťom do krajiny pôvodu. Stačí si pre lepší obraz spomenúť na film režiséra Briana Gilberta nakrútený podľa skutočného príbehu Bez dcéry neodídem.
Ešte ťažšia situácia je v prípadoch, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny, ktorá má v porovnaní so Slovenskom diametrálne odlišnú mentalitu, kultúru, zvyky alebo právny systém. Veľká vzdialenosť krajín a predovšetkým odlišnosť civilizácií neraz spôsobujú, že pre slovenského rodiča je priam až nemožné získať a včas zabezpečiť dokumenty a dôkazy vylučujúce tvrdenia druhého rodiča o právnych skutočnostiach pochádzajúcich z krajiny, odkiaľ malo byť dieťa neoprávnene premiestnené. Z praxe uvádzam príklad, kedy sa toto rodičovi podarilo až po desiatich mesiacoch od rozhodnutia súdu, ktoré bolo už v tom čase právoplatné.
Aby som to zhrnula, následkom je, že skutočnosti existujúce v čase rozhodovania súdu spôsobilé vylúčiť skupinu dôkazov predkladaných rodičom cudzincom, ktoré preukazujú vznik oprávneného pobytu dieťaťa, ako napríklad existencia dohody o zverení dieťaťa tomuto rodičovi alebo existenciu rodičovskej dohody ako takej, nie je možné v čase rozhodovania súdu jednoducho zabezpečiť. Musíme si uvedomiť, že cudzie súdy v porovnaní s našimi slovenskými nevyšetrujú pobyt rodiča a ani sa nestarajú o to, aby mu návrh druhého rodiča doručili. Následkom týchto krokov oprávneného rodiča, teda toho, ktorý ostal vo svojej krajine, v tomto prípade na Slovensku, nastáva situácia, kedy sa povinný rodič s maloletým dieťaťom jednoducho nemôže vrátiť do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, pretože ešte na letisku by bol zadržaný políciou, išiel by do výkonu väzby, no a maloleté dieťa by bolo od rodiča, na ktoré je naviazané, násilne odlúčené a odovzdané do starostlivosti druhého rodiča.
Ako inak vnímať túto situáciu ako tak, že týmto by návrat do krajiny obvyklého pobytu vystavil dieťa fyzickej alebo duševnej ujme? Samozrejme, že hrozí, že by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie v súlade s článkom 13b Haagskeho dohovoru, čo predstavuje presne ten dôvod, pre ktorý súd návrat dieťaťa nariadiť nemusí.
Ďalej tiež v praxi často nastáva situácia, kedy po vydaní rozhodnutia rodič zorganizuje únos a násilné odobratie maloletého dieťaťa. V uplynulej dobe boli medializované také prípady, že oprávnený rodič sa rozhodol zobrať výkon rozhodnutia do vlastných rúk. Po dramatickom únose dieťaťa zo školského zariadenia počas vyučovania za použitia násilia a hrubej sily utiekol s maloletým do zahraničia, kde chcel s dieťaťom zotrvať a žiť bez prítomnosti druhého rodiča napriek tomu, že maloletý práve s tým druhým rodičom žil po celý svoj život. Po zalarmovaní miestnej polície povinným bol maloletý do rozhodnutia úradov dočasne umiestnený v zariadení pre maloletých v zahraničí a následne prevezený a zverený do ústavnej starostlivosti na Slovensku. Tieto udalosti, dlhodobé odlúčenie maloletého od rodiča a od známeho prostredia, v ktorom žil, ako aj vystavovanie ho útrapám a fyzickému násiliu počas celého únosu zo strany oprávneného, zanechali na dieťati, samozrejme, stopy, ktoré môžu pretrvávať dodnes.
V inom prípade zase oprávnený zorganizoval únos a násilné odobratie maloletých detí od rodiča takým spôsobom, že zorganizoval akciu s dvomi autami so šiestimi cudzincami, ktorí sa pokúsili uniesť maloleté deti proti ich vôli z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Rodičom poverené osoby voči týmto maloletým deťom aj voči iným prítomným deťom použili hrubé násilie a stalo sa aj, že v školskom areáli sa strhla bitka medzi deťmi a medzi únoscami. Oprávnený rodič celý incident sledoval z okna auta a čakal, kým mu únoscovia odovzdajú jeho deti. Po naložení ich do auta čakajúci rodič vlastné dieťa udrel takou silou do tváre, že dieťa stratilo vedomie. Táto situácia nastala po vyhlásení rozhodnutia ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia.
Aby som sa ale vrátila k lehote, o ktorej som hovorila predtým, táto prax, s ktorou som konfrontovaná z listov niekoľkých slovenských rodičov, ukazuje, že niekedy sa rodič dostane k dôkazom neskôr. Teda v čase, keď už slovenský súd rozhodol o tom, že dieťa sa má navrátiť do cudziny. V rukách má rodič často jasné a hmatateľné dôkazy, ktoré keby stihol predložiť v lehote šiestich týždňov, tak by súd nerozhodol o navrátení dieťaťa, ale, práve naopak, by rozhodol, že dieťa sa nemá vrátiť z dôvodu vážneho nebezpečenstva v krajine pôvodu.
Celú situáciu rodičom sťažuje aj to, že slovenské súdy využívajú voči rodičom ustanovenia § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktorý znie: "Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní." To v praxi znamená, že rodič má nie šesť týždňov, ale, žiaľ, niekedy len pár dní na to, aby zabezpečil dôkazy o existencii vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme.
Najväčší problém je, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal v danej veci žalobu na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že rodič už má v ruke presvedčivé dôkazy. A to je dôvod predkladania tejto novely zákona. Pritom obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok má úlohu odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rozhodnutia vo veci. Predsa konania v tzv. únosových veciach sú špecifické svojou povahou, ako aj priebehom, kedy sa v nich vykonáva riadne dokazovanie, účastníci konania sú predvolávaní na pojednávanie za účelom ich výsluchu, súd spravidla realizuje výsluch maloletého dieťaťa. Súd si zabezpečuje aj potrebné listinné a iné dôkazy z dôvodu zistenia skutočného stavu vecí a vyzýva účastníkov konania, aby doložili ďalšie dôkazy, ktoré im môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Považujem za dôležité zdôrazniť, že konanie o žalobe na obnovu konania je vždy dvojstupňové. V prvom štádiu súd, ktorý pojednával vec v prvej inštancii, rozhoduje o povolení obnovy konania. Podstata spočíva v tom, že súd sa zaoberá iba otázkou, či povolí alebo nepovolí obnovu konania, teda či sú splnené zákonné podmienky. Výlučne v prípade, ak súd rozhodne o povolení obnovy konania, konanie sa dostáva do druhého štádia, v ktorom spravidla rovnaký sudca znova prejedná vec s prihliadnutím na veci, ktoré vyšli najavo v pôvodnom konaní, ako aj s prihliadnutím na nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez vlastnej viny uplatniť v pôvodnom znení a sú spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, resp. vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.
Povolením obnovy konania sa rozhoduje, sa rozhodnutie oslabuje výlučne o vlastnosť vykonateľnosti, pričom súd návrh prejedná v rozsahu navrhovanom navrhovateľom a môže znova rozhodnúť. Inštitút teda nie je možné nejakým spôsobom zneužiť v tomto ani v žiadnom inom konaní. Návrh sa spravidla dostáva k sudcovi, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii, a on potom posúdi, či dôkaz je tak zásadný, že je spôsobilý privodiť lepší výsledok vo veci.
Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov teda môže dospieť k dvojakým záverom, buď pôvodné rozhodnutie potvrdí ako vecne správne a návrh na obnovu konania zamietne, čím účinky z pôvodného rozhodnutia ostávajú zachované, alebo vydá nové rozhodnutie vo veci, ktoré môže byť opätovne napadnuté riadnym opravným prostriedkom, to je odvolaním.
Ďalšie podnety, ktoré dostávam z praxe, poukazujú na toto: Podľa nariadenia Brusel IIa platí, že súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, tzv. undertakings alebo safe harbor order, čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa, ide o typické opatrenia, ktoré poznajú právne poriadky krajín common law, spočívajúce v dohode alebo v garanciách zo strany žiadateľa o vrátenie dieťaťa. Do úvahy prichádza napríklad sľub žiadateľa so späťvzatím trestného oznámenia na únoscu dieťaťa alebo prísľub prokuratúry so stiahnutím zatýkacieho rozkazu na únoscu s cieľom umožniť návrat dieťaťa v sprievode s únoscom. Ďalej ide napríklad o prísľub žiadateľa zabezpečiť ubytovanie pre dieťa aj pre únoscu, prípadne ich výživu či ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti únoscu do rozhodnutia súdu o opatrovníckom práve.
Prax ukazuje, že po návrate do krajiny pôvodu dieťaťa sa primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate nevykonávajú a neplnia. To znamená, že to, čo sľúbil jeden z rodičov, cudzinec, už neplatí. Napríklad rodič cudzinec už v krajine pôvodu nezoberie trestné oznámenie späť alebo nezabezpečí ubytovanie pre dieťa tak, ako sľúbil. Takto klamaný rodič, Slovák, sa už nemôže domáhať revízie slovenského rozhodnutia a to preto, že Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť použitia obnovy konania.
Som toho názoru, že v prípade, že by zákonodarca nepovolil žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania a najmä do práv maloletého dieťaťa, nakoľko ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch v priebehu konania vo veci samej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Je to návrh zákona v prospech našich slovenských detí. Všetky detailné informácie ohľadom tohto návrhu zákona nájdete v dôvodovej správe.
Ďakujem za pozornosť.
5. 2. 2019 11:24:46 - 11:25:04 40. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
70.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok vylučuje možnosť, aby rodič podal vo veci, ktorá je veľmi dôležitá, vo veci, kde ide o deti, o najlepší záujem dieťaťa, žalobu na obnovu konania. Hlavnou myšlienkou návrhu zákona je, aby sa do nášho právneho poriadku vniesol princíp najlepšieho záujmu dieťaťa v tzv. únosových rodičovských veciach, a teda aby bolo možné v týchto citlivých záležitostiach podať žalobu na obnovu konania. Únosové rodičovské veci znamenajú napríklad to, keď slovenské dieťa jeden z rodičov z cudziny premiestni na územie Slovenskej republiky a rodič, ktorý je v cudzine, podá návrh, aby slovenský súd rozhodol o navrátení dieťaťa.
Vysvetlenie k tejto novele a podrobnejšie informácie podám v rozprave, do ktorej sa hlásim, pán podpredseda, ako prvá. Zatiaľ ďakujem.
25. 6. 2018 17:24:05 - 17:24:14 33. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludni Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Prosím opraviť hlasovanie, bod 86 (1032), som hlasovala "za", zariadenie ukazovalo "zdržala sa". Ďakujem.
14. 2. 2018 17:05:42 - 17:06:28 26. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 823 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
159.
Ja chcem povedať, že tento návrh podporím. Myslím si, že má svoj význam a nesie v sebe istú dávku efektivity. Desaťročné funkčné obdobie je zrejme dostatočné na to, aby riaditeľ ponúkol vo svojej práci to najlepšie, čo vie. Tento návrh zákona hovorí o tom, že je transparentný a demokratický, pokiaľ ide o plán pri voľbe riaditeľa školy. To znamená, že ten súčasný riaditeľ školy môže opäť vstúpiť do toho, aby mohol ďalších desať rokov pôsobiť ako riaditeľ, ale bude musieť svoju funkciu obhájiť.
Takže v tomto prípade máte môj súhlas.
13. 12. 2017 9:58:25 - 10:00:09 23. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 787 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Ďakujem pekne za slovo. Pri tejto novele zákona mám – podobne ako pri jasličkovom zákone – pocit, že nejde o službu deťom, ale skôr o biznis pre dospelých. To, že je nedostatok miest v predškolských zariadeniach, v materských škôlkach, tak to všetci veľmi dobre vieme a vieme aj to, že túto situáciu treba riešiť. To posledné ale, čo by sme mali urobiť, je, aby sme starostlivosť o predškolské deti dali do rúk laikov.
Nikde som v tomto vašom návrhu nenašla informáciu o povinnej odbornej spôsobilosti opatrovateľov v takýchto skupinách. Zdá sa, že jediným kritériom je, aby zamestnanci v takomto zariadení dovŕšili vek 18 rokov a boli bezúhonní, čo je pri najlepšej viere v prípade starostlivosti o predškolské deti naozaj žalostne málo. Zriaďovateľ skupiny si vypracuje plán starostlivosti výchovy a vzdelávania a toto otvára obrovské možnosti pre rôzne nebezpečné ideológie. Prečo nie je plán starostlivosti, výchovy a vzdelávania štandardný a štátom schválený, tak ako je to v prípade štátnych zariadení?
V našom školstve, v našom školskom systéme v súčasnosti najlepšie fungujú predškolské, štátne predškolské zariadenia a myslím si, že mnohé štáty nám štátne škôlky aj závidia. Starostlivosť v nich je naozaj na vysokej úrovni. Myslím si, že aj štát v tejto situácii musí konať a bola by som najradšej, aby v tejto situácii konal štát urýchlene.
Ďakujem.
11. 5. 2017 16:24:29 - 16:25:01 17. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
86.
Ďakujem, pani kolegyňa. Asi sa trošku mýlite, lebo mám o tomto vedomosť, pretože naozaj sa stretávam s týmito ľuďmi, a keďže som surdopédiu aj študovala, tak som bola aj v praxi. Práveže naopak, dávam možnosť voľby a myslím si, že každý prípad nepočujúceho a nedoslýchavého dieťaťa alebo dieťaťa s aparátom by mal byť posudzovaný in-divi-duál-ne. Takže skôr naopak, dávam možnosť voľby. Ďakujem.
11. 5. 2017 16:15:38 - 16:21:06 17. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
80.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úryvkom z dôvodnej správy. "Vo vzdelávacom procese u nepočujúcich detí je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom. Ich materinskou rečou. Dôkazom nesprávnej aplikácie zákona o posunkovej reči nepočujúcich je katastrofálny dopad na ich vzdelávanie, keďže boli nepočujúce deti ako tzv. sluchovo postihnuté preradené zo špeciálnych škôl a následne integrované do štandardných tried, teda medzi deti počujúce. V týchto nových podmienkach už nie je nepočujúcim deťom umožnené vzdelanie adekvátne ich zdravotnému postihnutiu tak, ako to vyžadujú dokumenty OSN a iné dokumenty o právach dieťaťa na vzdelanie." Toto je veľmi dôležité a plne sa s tým stotožňujem, pretože považujem snahy súčasných samozvaných odborníkov na problematiku sluchovo postihnutých aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí razia teórie o nie integrácii, ale doslova inklúzii takýchto detí, za až absurdné.
Opäť sa nikto neopýtal samotných recipientov takejto pomoci, či si ju vôbec aj želajú. Pretože ja osobne poznám niekoľko rodín, kde je sluchovo postihnuté dieťa, a mala som niekoľko rozhovorov aj s pedagógmi zo špeciálnych škôl a z týchto jasne vyplynulo, že drvivá väčšina sluchovo postihnutých si neželá navštevovať bežnú základnú školu a ak sa tak aj stane, tak veľmi často príde k návratu do špeciálnej školy. Zdravý kolektív ich totiž vyčleňuje a necítia sa v ňom tieto deti komfortne. Ale na to, aby človek zistil pravdu, by musel počúvať, a to je schopnosť, ktorú dnes mnohí, ktorí rozhodujú, žiaľ, nemajú. Na všetko sa pozerajú len cez svoju vlastnú optiku a v snahe pomôcť narobia niekedy naozaj viac škody ako úžitku.
Sluchovo postihnutí potrebujú mnoho vecí a určite aj pomoc finančnú, pomoc od štátu a pomoc vo vzdelávaní. Inklúzia nie je pre sluchovo postihnutých riešenie. Jediné riešenie je zabezpečiť im kvalitné špeciálne vzdelávanie a v prípade, že majú ambície a schopnosti zaradiť sa do normálnej školy, zabezpečiť im to, čo potrebujú, nie však masovo a radikálne. Napríklad v prípade vysokej školy zabezpečiť im tlmočníka. Rovnako sa to týka aj detí na nižšom stupni vzdelávania. Nepotrebujú asistenta v zmysle, v akom asistentov my dnes vnímame, ale skôr doučovateľa, špeciálneho pedagóga, logopéda, tlmočníka, prípadne niekoho, kto im zapíše hovorené slovo. Peniaze vynaložené na rôznych asistentov pre inkludovaných sluchovo postihnutých by mali byť využité na zlepšenie podmienok v špeciálnych školách, kde by sa správne takíto žiaci rozdelili podľa špecifika ich postihnutia.
Ďalším dôsledkom tých súčasných snáh o integráciu je odliv žiakov zo špeciálnych škôl pre sluchovo postihnutých, no a potom následné finančné problémy takýchto škôl.
Častokrát sú v pomoci ľuďom so sluchovým postihnutím aktívne neziskové organizácie. Ak im tieto neziskové organizácie chcú naozaj pomôcť, nemali by poskytovať pomoc podľa svojich predstáv, pretože tie väčšinou začínajú a končia pri snahe o spomínanú inklúziu, čo podľa mňa naozaj nie je riešenie. Mali by sa snažiť o zriadenie komunitných centier, teda kombinované, chránené dielne, chránené bývanie, kde by sa títo vedeli uplatniť a žiť ako my ostatní, teda aspoň do takej miery, ako sa dá.
V súčasnosti je uplatňovanie sluchovo postihnutých v normálnom živote a pracovných procesoch naozaj veľmi slabé. A pritom by mohli byť pre spoločnosť naozaj veľkým prínosom. Zdravý človek si len veľmi ťažko uvedomí, s akými problémami sa sluchovo postihnutí potýkajú. Faktom je, že štát im neposkytuje financie na zabezpečenie tlmočníka ani tlmočníka samotného. Sluchovo postihnutí si tieto služby zabezpečujú sami. Toto funguje živelne. Musia sa spoliehať na ochotu príbuzných a priateľov, ktorí vedia posunkovať. Ak potrebujú napríklad ísť niečo vybaviť na úrad, dostať sa oficiálne k tlmočníkovi je tak zdĺhavé a komplikované a niekedy až nemožné. Ak chceme veci meniť k lepšiemu, musíme v prvom rade poznať skutočný skutkový stav problematiky. Tlmočenie častokrát zabezpečujú pedagógovia vo svojom voľnom čase po vyučovaní. Samozrejme, bez nároku na odmenu. Sú bez zmluvy.
No a záverom by som povedala, že posunkovanie u takto postihnutých treba podporovať a nie ho potláčať a vytesňovať. Pre mnohých z nich je to skutočne jediný prostriedok ich dorozumievania. Odsúvanie ich jediného komunikačného prostriedku, ale snahami o ich striktnú integráciu sa len prehĺbi ich odsúvanie na okraj spoločnosti, ich osamotenosť a prehĺbi to ich pocit, že v podstate nepatria nikam.
Ďakujem za pozornosť.
7. 4. 2017 11:18:49 - 11:19:47 14. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 468 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
76.
Ďakujem za slovo. Podľa mňa je to veľmi dobrý návrh. Ja osobne poznám konkrétne prípady. Absolútne sa stotožňujem aj s tým, že onkologický pacient v priebehu liečby musí byť stopercentne chránený. Musí byť chránená jeho imunita a vieme, že na Slovensku žije množstvo sociálne slabých rodín, kde sa niekto potýka alebo teda člen takejto rodiny sa potýka s ťažkou chorobou. A títo ľudia nemajú inú možnosť prepravy a skutočne sú odkázaní na to, aby chodili hromadnou dopravou.
A preto otázka znie, kto prepravu zabezpečí, kde sa na to zoberú finančné zdroje a či každá sociálne slabá rodina dostane podporu na kúpu osobného motorového vozidla. Ďakujem.
7. 4. 2017 9:40:04 - 9:40:43 14. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 408 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimkovičová, Martina (-) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem za slovo. Ja by som sa vrátila k predkladanému návrhu zákona, podľa mňa, a to hovorím nielen ako matka troch detí, že ide o naozaj dobrú vec. Je naozaj strašné, ak sa naše ženy dožívajú v plnom zdraví iba 55 rokov.To teda vyplýva z údajov Eurostatu, to je naozaj veľmi smutný údaj, a preto si myslím, aby sme nezvyšovali na Slovensku vek odchodu do dôchodku, ale naopak, aby sme hľadali možnosti ako ho znížiť. Ďakujem.