74.
Ďakujem. No, budem pokračovať asi v duchu mojich predrečníkov. Tento, ťažko to nazvať nejakým prejavom alebo vystúpením, bol zvrhlý, zvrátený, bol rasistický, rovnako ako je zvrhle zvrátená, ako je zvrhlá a zvrátená celá vaša fašistická ideológia. Rovnako ako ste popletená, pani Grausová, celé štyri roky v parlamente vy, možno ani netušíte, o čom vlastne slovenský parlament je. Máte v rámci svojej ideológie nejaké predstavy, jasne máte vytýčených nepriateľov, čo sú teda evidentne všetci okrem znôšky ľudí, ktorá sa tu hlási k extrémizmu, nenávisti, fašizmu, netolerancii a podobne.
Je to veľmi smutné, že v 21. storočí sa niekto ako vy objavil v slovenskom parlamente. Slovensko považujem za nádhernú, vyspelú krajinu a pevne verím, že toto bude aj mementom pre všetkých citlivých, zdravo uvažujúcich mladých ľudí a ostatných ľudí. Ste hrozbou, ale zároveň ste aj veľkým výsmechom. Pevne verím, že s vami sa parlament rozlúči a že budete naozaj raz slúžiť, tak ako Fellini kedysi povedal, že nemčina počas druhej svetovej vojny mu pripomínala štekot psov, ktorým ste ani nepotrebovali rozumieť, boli to len psy, ktorí boli nahuckaní. Tak možno dnes by nejaký, alebo raz vás bude definovať nejaký film... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
70.
Ďakujem. Dovoľte mi, milé kolegyne a kolegovia, aby som vás čo najsrdečnejšie pozvala na stretnutie s nositeľom Sacharovovej ceny Olegom Sencovom, ešte donedávna väzneným ukrajinským režisérom, dnes o 16.00 hod. v slovenskom parlamente. Ďakujem.
|
58.
Pán kolega Beblavý, áno, absolútne súhlasím, že priniesť akúkoľvek zmenu dôchodkového systému, musí byť táto zmena dokonale pripravená, musí byť veľmi zrozumiteľná a hlavne uveriteľná a uveriteľný musí byť aj celý proces a úmysel. Čo je veľmi dôležité, je však, že priniesť niečo, čo nepomôže tým najchudobnejším, ale, naopak, poškodí to celú našu krajinu, je to veľmi nezodpovedné a zvlášť, ak to ide bez diskusie, bez pripomienkovania, opäť takýmto pokútnym spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní, je to podozrivé a nebezpečné.
Ďakujem.
|
54.
Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že nám ide v strane SPOLU hlavne o transparentné financovanie, o nezávislé fondy, o nezávislosť a o to, aby sa posunula krajina.
Pán Jarjabek, o tom tečení do topánok, no, veľmi ste ma pobavili hlavne po Threemach, po mafii, po Vazovovej, po Coca-Cole. Po tom, že váš kolega Fico bol na Vazovovej ulici, ste naozaj, by som povedala, veľmi dôsledný v tom, že najlepšia obrana je útok. S tým sa ale nedá nič robiť.
A ja by som vám teda už začala odporúčať možno aj tie gumené čižmy na to všetko, čo všetko sa prevaľuje v tejto krajine.
Ďakujem pekne.
|
50.
Vážený pán - čerstvý - predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, áno, my máme obrovský dlh voči kultúre, a to nielen, čo sa týka financovania. Ale v súčasnej dobe takýmto spôsobom vytvárať obraz dobrého Jánošíka, teda teraz v ženskej podobe, v ženskom prevedení, ktorý priehrštím rozdáva, bohatým berie, no bohatým, no najbohatší dneska to tej Threeme a po tých všetkých udalostiach a podpory mafie práve vládnou koalíciou, tak bohatým neberie, ale teda berie nám všetkým a rozdáva v chudobných regiónoch. Lenže tie chudobné regióny sú chudobné práve vďaka bašovaní ľudí súčasnej vlády, tej predchádzajúcej vlády. Títo sú priamo zodpovední za to, v akej situácii sa tieto regióny nachádzajú. V akej situácii sa nachádza kultúra! A potom si tesne pred voľbami takýmto odsúdeniahodným, poľutovaniahodným, netransparentným spôsobom idú kupovať hlasy ľudí z tých regiónoch (regiónov, pozn. red.), ktorých roky ožobračovali.
Pán kolega predkladateľ napísal pre Tlačovú agentúru: "Blíži sa koniec volebného obdobia, chceme to ešte, pochopiteľne, stihnúť. Keby návrh predkladalo ministerstvo kultúry, muselo by to prejsť pripomienkovými konaniami, čo v podstate tento návrh prešiel, lebo sa o ňom diskutuje všade." Zvláštny spôsob o predstave, ako má vyzerať medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže takýto proces urýchľujeme.
Nuž, som hlboko presvedčená, že my máme vo všetkých regiónoch kreatívnych, tvorivých ľudí, ktorí si vo všetkých oblastiach zaslúžia podporu, a práve preto vznikol transparentný nezávislý fond. Teda za najväčší problém predkladanej novely považujeme aj jej podanie formou poslaneckého návrhu, ktorý neumožnil štandardné pripomienkové konanie, a teda zakladá podozrenie, že ide o čisto účelové opatrenie, ktoré naozaj súvisí s blížiacimi sa parlamentnými voľbami.
A musím povedať, že so svojou poslaneckou kanceláriou cestujem po regiónoch, špeciálne po zaostalých regiónoch, po obciach, po dedinách, navštevujem knižnice, osvetové centrá, ľudí, ktorí tam na úkor svojich, osobného času, financií venujú kultúre pozornosť a roky neboli podporovaní. Myslím si, že na toto treba si sadnúť a riešiť to koncepčne. Treba sa rozprávať so zástupcami samospráv. Tam sú podporované knižnice jednak z miestnych samospráv. Veľa knižníc je mestských. Ja viem, že aj u nás vo vyššom územnom celku podporujeme. Takže tuto treba, aby nastal dialóg, aby sa začalo rozprávať, aby sa začalo komunikovať a spolupracovať na tom, aby sme pomohli Slovensku v oblasti kultúry, ale nie nezmyselnými zákonmi.
Práve v dôvodovej správe chýbajú argumenty, ktoré by takúto novelu legitimizovali, a to teda z viacerých dôvodov. Tento zákon duplikuje súčasnú činnosť už spomínaného Fondu na podporu umenia. Nevidíme dôvod, ak chce ministerstvo naozaj pomôcť a zvýšiť podporu - tak nestačí dať viac financií tejto inštitúcii? Veď ona má presne vytvorené schémy. Sú transparentné a sú presne na to. Toto je už stará doba. Sme v 21. storočí. Hovoríme o otvorenej občianskej spoločnosti a tu neustále vytvárame dojem nejakého vševládcu, ktorý niekde do vrecka zoberie a rozdá. Ale takto to nefunguje. A ľudia nie sú hlúpi, aby sa dali kúpiť za váš lacný groš.
Výsledkom bude ešte väčší chaos u žiadateľov, pretože nebudú vedieť, kde majú žiadať. Či majú žiadať na fonde, či majú žiadať priamo u pani ministerky, nebodaj sa u nej ohlásiť a prosíkať, ako to bolo roky zvykom.
Ide teda o neefektívne vynakladanie verejných zdrojov na duplicitnú administráciu rovnakých schém. Opatrenie nemá vyčíslený dopad na štátny rozpočet, ako tu spomínala aj moja predrečníčka. Z čoho zoberiete? Kde zoberiete? Odkiaľ a koľko?
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá na seba prevzala teda naozaj väčšiu časť dotačného systému, ktorý pôvodne fungoval pod ministerstvom kultúry. A práve jeho dôvodom bolo zvýšenie transparentnosti vynakladania verejných zdrojov v oblasti kultúry. A takto sa nám zvýšila aj flexibilita, odbornosť, efektivita pri poskytovaní dotácií pre kultúru a kreatívnu činnosť.
Nuž, musíme povedať, že ministerstvo kultúry sa pod vedením novej ministerky netají tým, že im transparentný a od ministerstva oddelený spôsob poskytovania dotácií nevonia. A že by chceli doňho viac politicky vstupovať. A sústredili sa teda prevažne na oblasť tradičnej kultúry a folklóru, kde v spolupráci s premiérom navyšovali dotácie spôsobom, ktorý kritizovala samotná odborná obec.
Našou snahou, našej koalície Progresívne Slovensko, SPOLU - občianska demokracia, je posilniť činnosť nezávislých kultúrnych fondov, rozšíriť ich pôsobnosť v oblasti financovania kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku.
Ďakujem.
|
36.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegyňa, áno, problematiku knižníc treba riešiť koncepčne, nie takýmto návrhom, ktorý vnímam ja zo strany ministerstva aj kolegov ako čisté politizovanie pred voľbami a obchádzanie transparentných dotačných procesov. Takže ďakujem a súhlasím s tebou.
|
86.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k nami opätovne predkladanému návrhu zákona, ktorý spolu s Miroslavov Beblavým predkladáme.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu spočívajúcemu najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či vypracovaní záverečnej práce inou osobou. Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti bude následne strata príslušného akademického titulu.
V strane SPOLU - občianska demokracia máme za to, že existuje významný spoločenský dopyt po vyriešení problému podvodného získania vysokoškolského vzdelania a je v záujme Slovenskej republiky prijať opatrenia, ktorými sa zabráni opakovaniu verejne známych excesov. Problém má závažné dopady nielen na kredibilitu vysokoškolského štúdia v očiach mladých ľudí odchádzajúcich zo Slovenskej republiky práve často za lepším vzdelaním, ale aj negatívne dopady na verejné financie, pretože pri podvodne získanom vysokoškolskom vzdelaní nemožno považovať ich vynaloženie za súladné s princípom hodnota za peniaze. Už vláda Slovenskej republiky, ktorá vzišla z výsledkov volieb uskutočnených 12. júna 2010, sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov, ktorý bude riešiť individuálne aj systémové zlyhanie.
Hoci počas skráteného volebného obdobia v rokoch 2010 až ’12, parlament schválil antiplagiátorskú novelu vysokoškolského zákona, pre krátkosť volebného obdobia sa parlament nezaoberal paragrafovým znením návrhu zákona, ktorý by tento mechanizmus vytvoril, a ani v súčasnosti takýto mechanizmus neexistuje. V rámci prípravy návrhu zákona predkladatelia zvažovali dva spôsoby predmetného problému. Prvý predstavoval paragrafové znenie návrhu zákona predložené práve v týchto rokoch do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo školstva. Tento návrh vychádzal z konštrukcie, podľa ktorej by súd určil napríklad vypracovanie záverečnej práce inou osobou ako autorom a až následne by došlo k vydaniu administratívneho právneho aktu rektorom vysokej školy o neplatnosti riadne ukončeného štúdia.
Druhý spôsob predstavuje právna úprava prijatá v Českej republike o vysokých..., v zmysle zákona o vysokých školách od 1. septembra 2016. Podľa nej uskutočňuje osobitné konanie o vyslovení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, rigoróznej skúšky či obhajoby dizertačnej práce rektor príslušnej vysokej školy. Rektor tu vyslovuje neplatnosť osobitným administratívnym aktom napadnuteľným v rámci správneho súdnictva, pričom správna žaloba má odkladný účinok. Predkladatelia sa rozhodli predložený návrh zákona postaviť na českom vzore, a to z dôvodu výhrad k prvému spôsobu vyslovených už v roku 2011 Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Všetky dôležité otázky je totiž potrebné riešiť najprv v správnom konaní na úrovni vysokej školy až po vydanie administratívneho právneho aktu, pretože práve vysoká škola má k prípadu najbližšie a vie v rámci správneho konania náležite zistiť skutkový stav. Súd by mal funkciu iba ako správny súd rozhodujúci o zákonnosti konania orgánov vysokej školy. Z dôvodu zákazu spätného pôsobenia práva v neprospech dotknutých subjektov bude možné použiť nové konanie na štátne skúšky či rigorózne skúšky uskutočnené po nadobudnutí účinnosti zákona.
Preto veríme v strane SPOLU - občianska demokracia, že nami navrhovaná novela zákona pomôže aj týmto zvýšiť úroveň akademických titulov.
Ďakujem.
|
42.
Ďakujem pekne. Pán kolega Farkašovský, koľkokrát, veď asi viete koľkokrát, takže zrejme tie čísla viete, ja som myslela, že ich poviete, konkrétne koľkokrát, lebo ja mám veľmi jasné stanovisko Asociácie vydavateľov tlače.
Čiže ak hovoríme aj o odbornej diskusii na túto tému, ja som veľmi jasne povedala, že je treba počúvať argumenty odbornej verejnosti a tie argumenty boli veľmi jasné, sám ste vraveli, že ste na diskusiách boli, myslím si, že práve tá odborná verejnosť sa dožaduje naozaj kvalitných, pravdivých informácií. A to právo na opravu, ktoré ste tu spomínali, ako uviedla aj tá Asociácia vydavateľov, že pri súčasnej platnej legislatívne nevie teda o prípade, že by politici nedostali relevantný priestor. A to je, to je veľmi jasné stanovisko.
A myslím si, pán kolega, že tá diskusia nemá viesť desať mesiacov, tá diskusia tu má byť prosto dlhé roky. A to, čo sa dá zlepšiť na kvalite mediálneho prostredia, je veľmi jasne zadefinované a myslím si, že práve ľudia s mediálneho prostredia, sám z neho pochádzate, to vedia veľmi jasne zadefinovať a vy viete veľmi dobre, že práve toto právo na odpoveď do tejto skupiny vecí, ktoré by v novinárskej práci pomohli, nepatrí. Viete to lepšie ako ja, ste z toho prostredia.
Takže asi toľko. Ďakujem.
|
38.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mrzí ma, že predkladatelia návrhu novely tlačového zákona nevypočuli argumenty jednak nás poslancov a jednak odbornej verejnosti, ktoré po prvom čítaní zazneli, a to aj napriek kontroverznosti, ktorý návrh vyvolal vo vašej vlastnej koalícii a vášmu neustálemu posúvaniu pokračovania v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ste si z toho zjavne nič nevzali a návrh ste z rokovania nestiahli. Mrzí ma to a poviem aj prečo.
Viete, o práve na odpoveď sa za určitých okolností môžeme začať rozprávať a viesť odbornú debatu, ale tá odborná debata by nemala začať viesť tu v pléne, ale za múrmi tohto pléna, a to hlavne s ľuďmi z praxe, v diskusiách o fungovaní mediálneho prostredia na Slovensku a hlavne pri hľadaní príčin, pre ktoré médiá na Slovensku nemôžu fungovať na najvyššej profesionálnej úrovni. Toto však vás predkladateľov zjavne nezaujíma. Rozhodli ste sa vytiahnuť úplne priamy nástroj, ktorý vo vašich očiach rieši situáciu, ktorá sa vám nepáči. No a to bez ohľadu na následky. Bez ohľadu na fakt, že vo verejnosti tým vyvoláte len ďalší pocit z arogancie moci. Neštítite sa pritom spojiť pri pretláčaní tejto novely s fašistami, veď účel svätí prostriedky.
Navrátenie práva na odpoveď pre politikov je podľa môjho názoru len zlepšovákom pre politikov, ktorí sa vyhýbajú hovoriť médiám pravdu, ktorí sa vyhýbajú otvorenej komunikácii so svojimi voličmi. Pretože ak by sa tomu nebránili, s médiami je možné pracovať tak, aby vašu informáciu, vaše posolstvo niesli v jasnej podobe. Áno, v dnešnom pretlaku informácií sa v médiách vyskytnú aj iné informácie. My politici sme ale vystavení oprávnenému verejnému tlaku a pozornosti a na toto musíme a mali by sme byť pripravení. Na oplátku sa nám dostáva prirodzenej mediálnej pozornosti, ktorú ale pri otvorenej a správnej komunikácie (pozn. red.: správne "komunikácii") môžeme využiť na sprostredkovanie informácií priamo voličom. Úplne prirodzene v slobodnom mediálnom prostredí, a to hlavne bez umelých regulačných nástrojov. A to nehovorím o tom, že na Slovensku máme platné právo na opravu, a teda platí, že na opravu nepravdivých uverejnených tvrdení tu máme nástroj.
Aj Asociácia vydavateľov tlače sama vo svojom stanovisku uviedla, že aj pri súčasnej platnej legislatíve nevie o prípade, kedy by politici nedostávali relevantný priestor na svoju reakciu. Naopak, poukazujú na to, o čom sa snažím od začiatku prerokovania tohto návrhu hovoriť aj ja, stačí, aby sme my politici boli otvorení, aby volení funkcionári boli otvorení, aby sme dôsledne a trpezlivo odpovedali na novinárske otázky, vysvetľovali veci a hlavne pomenovávali ich pravým menom. Som presvedčená, že je to tá najlepšia cesta, ako zabrániť dezinformáciám, šíreniu dezinformácií, ktoré sa týkajú vecí verejných.
Lenže zatiaľ sa deje opak. Najvyšší predstavitelia niektorých strán, nielenže nie sú ochotní odpovedať na otázky novinárom, ale priamo na nich útočia. Iní si robia čierne zoznamy novinárov, ktorých vôbec nepustia na tlačové konferencie. Niektorí primátori, starostovia, dosadení nominanti v úradoch či v štátnych firmách pri problémoch zabuchnú dvere priamo pred novinármi. No, toto nie je cesta, ako pomôcť kvalitným informáciám, toto nie je cesta, ako zlepšiť a skvalitniť mediálne prostredie na Slovensku.
Tu na tomto mieste musím pripomenúť, že sme spolu s kolegami zo strany SPOLU - občianska demokracia za posledný rok hneď dvakrát predložili sériu návrhov na posilnenie novinárskeho prostredia, médií i postavenia novinárov či práve zavedenia povinnosti verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Táto naša snaha o otvorenie tohto pohľadu na vec sa však so žiadnou odozvou na vašej strane nestretla. Pre nás je ale toto cesta, ktorú sa budeme snažiť presadzovať, a určite nie takéto direktívne opatrenie, ktoré, a ešte raz to zopakujem, sú najmä ďalším dokazovaním arogancie moci.
Ďakujem za pozornosť.
|
84.
Ďakujem. Ja iba, pán kolega Antal, áno, ja som bola pozrieť tú lokalitu, myslím si, že ten problém je širší a to hľadanie riešení je aj pomenovávané. Ak naozaj správa národného parku alebo prosto začneme sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí to budú mať aj v kompetencii, budú dokázať riešiť tú situáciu a budú mať aj právomoci. Zatiaľ, ak sa rozprávame, odpoviem aj pánovi Martinákovi rovno, že mám taký pocit, že z toho lykožrúta, mohli by ste si ho dať do erbu, ako teraz sa tak všetko skrýva za nejakého lykožrúta a to je ako keby jediný argument proti naozaj drancovaniu a ťažbe, ktorá je, je masívna, to je nepopierateľné. Nakoniec, ak si zoberieme kampaň My sme les, bola to jedna z najväčších kampaní, do ktorej sa zapojilo také množstvo ľudí, ktorí už v tejto súčasnej situácii vnímajú, že slovenské lesy, národné parky treba chrániť. To nie je tu nejaká politická debata medzi nami dvomi, tromi a o tom, či, a debata o hlucháňovi. Vravím, lykožrúta dajte si do erbu, super, ale poďme zachraňovať to, čo sa drancuje, na čo naozaj kompetentní ľudia majú dosah a ešte raz opakujem, tento zákon to nerieši. Je to iba dymová clona, snažíte sa zase jemne zahmliť a urobiť niečo, ako prekryť to, aby sa mohlo pokračovať v diele skazy. A opäť opakujem, ľudia o tom vedia. Tak široká verejnosť, ako sa zapojila do tejto kampane, je pre, by mala byť pre vás dostačujúcim argumentom a dôkazom. A ešte raz, ja som pomenovala aj tie riešenia, čiže áno, ak chcete, poďme to riešiť, poďme sa rozprávať o konkrétnych riešeniach, ja som za, ale poďme sa rozprávať o veľmi konkrétnych riešeniach a poďme hľadať teda naozaj to, ako zachrániť, čo sa zachrániť dá.
|
78.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v úlohe ministra životného prostredia ste už tretí rok. Za ten čas sa v našich najcennejších národných parkoch vyrúbali stromy, zničili sa vzácne biotopy a ešte viac sa ohrozili populácie vzácnych druhov, vrátane hlucháňa hôrneho. Za celú tú dobu sa vám nepodarilo zachrániť takmer nič. A to ste mali potrebné, na potrebné reformy silnejšiu podporu verejnosti, ako ktokoľvek pred vami, a najmä vďaka iniciatíve My sme les.
Aj keď sa niečo malé podarilo, bolo to skôr na súkromných, nie na štátnych pozemkoch. Tam na štátnom sa ešte aj v týchto dňoch rúbu posledné staré lesy v srdci Národného parku Nízkych Tatier. Vaša vláda tak ukázala svoju pravú tvár. Svojimi skutkami za uplynulé roky ukazujete, ako vám nezáleží na životnom prostredí a hlavne v chránených územiach. Po viac ako troch rokoch vládnutia to musia byť skutky, nie reči a sľuby, ktoré by sme mali hodnotiť.
Obávame sa, že nový zákon o ochrane prírody pokračuje v dávaní sľubov namiesto reálnych činov. Ciele na dosiahnutie 50 % jadrových zón už do šiestich rokov sú pekné, no v zákone chýba spôsob, ako by k tomu malo dôjsť. A samozrejme, ak tieto ciele nenaplníme, nik nebude potrestaný. Možno by ste do zákona mali napísať, že národný park, ktorý tento cieľ nesplní, stratí v roku 2026 status národného parku. Lenže ani na to nemáte odvahu. Viete, že tieto ciele by sa nenaplnili a naše národné parky by zanikli aj na papieri, keďže v realite ich devastujeme už dlho.
Experti aj zo strany SPOLU - občianska demokracia sa venujú ochrane prírody a pomenovávajú hlavné piliere, na ktorých majú byť postavené národné parky. Tu sú aspoň niektoré z nich.
Správa národného parku reálne spravuje územie. Nemôže to byť tak ako u nás, kde Štátna ochrana prírody prakticky nič nespravuje. Namiesto toho tam ťažia stromy Lesy Slovenskej republiky alebo súkromní vlastníci. Ochrana prírody je pre nich len drobnou nepríjemnosťou, nijako im však nedokáže zamedziť v ťažbe. Svedčia o tom obrovské rúbaniská v našich národných parkoch. Ako prvý krok by preto malo byť odovzdanie štátnych pozemkov v národných parkoch rezortu životného prostredia a správam národných parkov. Inak nevieme zabezpečiť ochranu ani na štátnych pozemkoch. Tento kľúčový bod reformy národných parkov zákon neobsahuje. Správy národných parkov by mali reálne rozhodovať o tom, čo sa v ich území robí. Musia byť teda orgánom štátnej správy, ktorý nebude dávať len stanoviská, ale bude reálne rozhodovať o tom, či v lese bude alebo nebude prebiehať ťažba dreva, poľovačky, výstavby hotelov či regulácie potokov. Dnes o tom nerozhodujú a aj preto sú naše parky tak zničené. Ani tento bod však zákon nerieši. A rozhodovacie kompetencie ponecháva naďalej rôznym iným úradom.
Po tretie. Hlavným zmyslom národných parkov je okrem ochrany prírody aj sprostredkovanie zážitku v divokej prírode a envirovýchova, čo by malo byť nadviazané na rozvoj regiónov. Národné parky by mali mať kompetencie a financie na budovanie potrebnej infraštruktúry a manažment rozvoja prírodného turizmu. V tomto sú dodnes príliš pasívne a nový zákon to nijako nezlepší.
Bod 4. Dodnes, tridsať rokov po Nežnej revolúcii, nemáme na väčšine území dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov, ktoré tvoria asi polovicu území národných parkov. Štát im nedokázal dať ponuku a dlhodobé garancie, ktoré by boli schopní akceptovať. V zákone sa síce nachádza inštitút majetkovej ujmy, tak ako to bolo doposiaľ, no je málo proaktívny a ambiciózny. Štát by sa mal snažiť o výkup, prenájom či výmenu všetkých pozemkov v národných parkoch a k tomu by mal mať alokované aj príslušné finančné prostriedky. Ak má byť hlavným zmyslom novely zákona lepšia ochrana národných parkov, ako to bolo prezentované v médiách, opäť raz nič nedosiahnete. Miernené zvýšenie kompetencií orgánov štátnej správy neznamená, že budú aktívne zakazovať činnosti na pozemkoch, ktoré sami nespravujú. Aj doteraz mali úrady možnosti konať, mohli na to využívať súčasné právomoci, no nevyužili ich.
Rovnako mohol rezort životného prostredia už schváliť ambiciózne zonácie národných parkov, veď by predsa stačila dohoda so Štátnymi lesmi. Dobré zonácie nemáme, pretože vláda ich v skutočnosti nechce. A ak sa prijme nový zákon, budú sa možno presadzovať ešte ťažšie, pretože návrh predpokladá vyplácanie majetkovej ujmy aj na štátnych pozemkoch, čo doteraz nebolo. Pridali sme tak ďalší dôvod na nerozširovanie bezzásahových zón. Oponenti budú hovoriť, že je to príliš drahé.
Tento zákon je teda len dymovou clonou, ktorá začne platiť tesne pred voľbami asi začiatkom roku 2020. Nik si už nemá všimnúť, že realita je rovnako zlá ako predtým. Pár kozmetických úprav na podstate zlého, nefungujúceho systému, ktorý drancuje naše národné parky, nič nezmení a v takejto podobe ho nemôžeme podporiť.
Ďakujem.
|
40.
Ďakujem veľmi pekne.
No, to sa stáva, pani kolegyňa, že keď človek chce povedať strašne veľa, tak nepovie vlastne nič, pretože má málo času a za to si ešte naozaj môže sám, ako povedala pani kolegyňa.
Nuž, pani kolegyňa, je veľmi dôležité, že dnes takáto správa tu vôbec zaznieva a my môžeme ďakovať Európskej komisii a Európskej únii, že vlastne aj Slovensko je dotlačené k takýmto, takýmto správam na pôde parlamentu. Ja si pamätám, nakoľko teda musím povedať, že som zakladala Divadlo z pasáže s ľuďmi s mentálnym postihnutím pred dvadsiatimi, viac ako dvadsiatimi rokmi a vtedy niečo takéto nebolo možné.
Trošku sa musím aj pousmiať nad vaším výrokom o treťom sektore, vidieť, že ste v tejto oblasti ešte taká nepobozkaná, taká panenská. Viete, ten tretí sektor sem priniesol, priniesol chránené bývania, agentúry podporovaného zamestnávania, chránené dielne, priniesol vlastne všetko, na čom vlastne dnes stojí aj táto správa. A čo je veľmi dôležité, je naozaj, že tie samosprávy majú veľmi blízko k týmto ľuďom. Nuž poviem vám taký príklad, keď som založila Divadlo z pasáže, tak sme tam mali herca, ktorému zomreli rodičia, a istý pán holohlavý ho obral, tohto herca, o majetok, dokonca s pánom sudcom ho pripravil aj o to jediné a najcennejšie, čo v tom byte zostalo, fotky matky, televízor, ktorý mu matka pred smrťou mesiac kúpila za posledných 300 euro, a my sme mali absolútnu nevymožiteľnosť, pretože na Slovensku neplatilo niečo ako vymožiteľnosť pre ľudí s mentálnym postihnutím. Oslovila som asi piatich právnikov. Vraveli, že toto je veľká čierna diera.
Vy ste vtedy vládli, vy ste boli tá vedúca sila, vedúca osobnosť, pani kolegyňa, ale teraz už chápem, že teda nepobozkaná v tejto oblasti a nemôžete teda tomu rozumieť, pretože vám chýbajú tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
121.
Ja sa chcem poďakovať pani kolegyni Milanovej teda za podporu. A áno, náš návrh, tento celý balík zákonov, ktoré sme pripravili na podporu investigatívnej žurnalistiky a všeobecne na podporu pre novinárov, vlastne začalo to v tom období, ktoré nie je tak veľmi dávno, a keď ešte bývalý premiér sa rozhodol, že nebude odpovedať, nebude odpovedať na otázky novinárom. A viem, že aj Tlačová rada vtedy vyjadrila vážne znepokojenie nad tým aj nad postupom úradu vlády, ktorý odmietal vtedy odpovedať, konkrétne Denníku N, denníku Sme, a považoval to, Tlačová rada to považovala za porušenie slobody tlače obmedzením prístupu novinárov k informáciám. A ja si myslím, že to je práve aj tá služba pre verejnosť, že ľudia majú právo a potrebujú informácie práve v tejto dobe a v tomto čase. A s tým súvisí potom aj tá ochrana novinárov, o ktorej kolegyňa rozprávala, že áno, v tejto dobe a v tomto čase tá ochrana novinárov, vidíme tie útoky na novinárov a hlavne zvlášť novinárov, ktorí sa venujú korupciám, korupčným aféram, a v tejto spoločnosti je naozaj veľmi potrebná. Novinár je ohrozený v súčasnosti a my si myslíme, že, že toto je práve ten spôsobom, ako, ako ich chrániť.
Ďakujem.
|
115.
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie povinností orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržiavanie povinnosti bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám. Takýto návrh je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.
|
111.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorú by štát podporil sumou 1 mil. eur ročne. Pôjde najmä o projekty zamerané na verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú, expertnú a edičnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce, alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadateľmi budú môcť byť nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby, ktoré budú založené samotnými médiami. Pôjde o konkrétny príspevok štátu smerom k zdôrazneniu úlohy investigatívnej žurnalistiky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.
|
107.
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem novinár nebude zahŕňať iba redaktorov v printových či elektronických médiách, televíziách alebo v rozhlase, ale napr. aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tým odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácií, ktorou je napr. organizácia Article 19, už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy alebo na pridruženie k spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. Na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, to znamená, žurnalistika ako aktivita, ktorá môže byť, byť vykonávaná bez prekážok.
Za strážnych psov demokracie považuje blogerov popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva. Postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
|
101.
Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorý predkladáme, je v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu. Je to, cieľom tohto projektu, pardon, cieľom tohto zákona je ustanovenie povinnosti verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. K tejto povinnosti sa pridáva aj adekvátne finančné krytie, a to najmenej percento z rozpočtovaných výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska a 2 % z rozpočtovaných výdavkov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie.
Návrh zákona zároveň demonštratívnym spôsobom ustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom investigatívna žurnalistika. Ide napríklad o verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú a expertnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či o zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce alebo majetkom subjektov podliehajúcich zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.
|
99.
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými týždňami sme opoziční aj koaliční poslanci, či dokonca predseda vlády vyjadrovali svoje rozhorčenie nad tým, že slovenskí novinári boli sledovaní Kočnerovým komandom. A to nehovorím už o podozreniach, že pri zbieraní informácií pomáhali mafii policajné zložky. Súhlasím s tým, že je dôležité vec poctivo vyšetriť a urobiť všetko pre to, aby sa niečo také na Slovensku už nemohlo nikdy zopakovať. Som veľmi rada, že pán policajný prezident už v tomto smere prijíma veľmi konkrétne opatrenia.
My poslanci Národnej rady však vieme urobiť oveľa viac, aby sme posilnili ochranu novinárov, vydavateľov a podporili investigatívnu žurnalistiku, pretože vyjadrovať rozhorčenie to už dnes nestačí. To je veľmi málo. Ak nám záleží na tom, aby mali ľudia na Slovensku prístup ku kvalitným informáciám, aby sme mali dostatok špičkových a odvážnych novinárov, ktorí budú odhaľovať aj nepríjemnú pravdu o tom, čo sa v našej krajine deje, musíme nielen rečniť, ale najmä konať. Preto si dovolím predstaviť náš návrh zákonov, ktoré predkladáme Národnej rade za stranu SPOLU - občianska demokracia, pretože sme presvedčení, že ide o potrebné opatrenia. Môžu prispieť k pozitívnym zmenám v mediálnom prostredí, ale zároveň môžu zmeniť aj kvalitu informácií, ktoré ľudia dnes na Slovensku dostávajú. Je to dôležité práve v dnešnej dobe, v dobe dezinformácií a propagandy, ktorá sa šíri sociálnymi sieťami. Veľmi citlivo a s veľkými výhradami vnímam návrhy zákonov, ktoré zavádzajú reštrukcie pre normálne médiá. V Národnej rade riešime návrh koaličných poslancov na znovuzavedenie práva na odpoveď. Od predstaviteľov vládnej väčšiny počúvame o snahách o ďalšie regulácie. Motiváciou týchto pánov kolegov v parlamente je podľa ich slov nespokojnosť s tým, ako mediálne prostredie a novinári fungujú. Ja som apelovala na kolegov z koalície, že ak chcú zmeniť mediálne prostredie na Slovensku, ktoré sa im tak veľmi nepáči, tak aby začali najskôr sami od seba. Mali by začať odpovedať na konkrétne otázky novinárov úplne a pravdivo. Áno, médiá formujú verejnú mienku, majú moc a pravidlá sú preto veľmi dôležité. Ale rovnako dôležité je, aby mali novinári podmienky na túto kvalitnú prácu. Na rozdiel od kolegov z koalície je podľa nás regulácia médií cez súčasný tlačový zákon dostatočná. Sme presvedčení, že Slovensko má veľké nedostatky pri podpore dobrej a poctivej novinárčiny či mediálnej výchove. Ak chceme posilniť kvalitu médií na Slovensku, ak chcem posilniť tvorbu kvalitnej žurnalistiky vo verejnom záujme, čo by malo byť vlastne naším cieľom, tak musíme hľadať nástroje pozitívnej motivácie. Musíme hľadať nástroje ako podporiť vydavateľov, aby sa zamerali na kvalitné novinárske projekty. Musíme hľadať nástroje, ako podporiť prácu novinárov, ich právnu istotu nehovoriac o ochrane pri organizovanom zločine, pred organizovaným zločinom.
Verejná kontrola výkonu verejnej moci, analytická, expertná, edičná činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyšších územných celkov, majetkom obcí alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informácií, či si jednoducho zaslúžia našu plnú podporu.
Konkrétne ku návrhom. Navrhujeme ustanovenia povinnosti verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. K tejto povinnosti navrhujeme aj adekvátne finančné krytie. A to najmenej 1 % z rozpočtovaných výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska a 2 % z rozpočtovaných výdavkov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie. Zároveň navrhujeme zavedenie systematického grantového systému podporovaného sumou minimálne 1 mil. eur ročne na vytvorenie podmienok a podporu projektov investigatívnej žurnalistiky, v ktorých by sa o podporu mohli uchádzať nadácie alebo neziskové organizácie, ktoré budú založené samotnými médiami.
Novinári sa v modernej slovenskej spoločnosti ukázali ako strážcovia demokracie, pričom postavenie ich samotných je často v našej spoločnosti dehonestované. Nie každý, kto o sebe povie, že je novinár, no každý seriózny novinár si zaslúži adekvátne postavenie a ochranu. V tejto súvislosti navrhujeme hneď niekoľko opatrení.
Prvým týkajúcim sa práce novinárov je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov ďalšími prvkami posilňujúcimi ich postavenie, znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy, a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná, podľa britského vzoru. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité. Posledným je návrh na zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Samozrejme, vychádzame z prípadov, ktoré postupne poodhalili vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dozvedáme sa postupne nielen o vyhrážkach, ale aj o systematickom sledovaní novinárov. A to je niečo, na čo musíme okamžite reagovať.
Tieto návrhy považujeme určite za prvý krok v rámci celej koncepcie kultúry a mediálnych opatrení, na ktorých sme už pracovali v rámci pracovnej programovej skupiny strany SPOLU - občianska demokracia v oblasti kultúry aj v oblasti médií. Otvárame v tejto súvislosti aj diskusiu s kolegami z Progresívneho Slovenska, aby sme ďalej koordinovali naše navrhované opatrenia, ak sa nám tieto návrhy nepodarí presadiť už teraz, aby sme po prípadnej šanci presadzovať naše návrh v budúcej vláde boli pripravení okamžitými krokmi pozitívne podporiť mediálne prostredie na Slovensku.
Ďakujem.
|
95.
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Viera Dubačová a Miroslav Beblavý.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý z balíkov opatrení, ktorý má tri základné ciele: ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky. Investigatívna žurnalistika nemá na Slovensku výslovného nepriateľa, na druhej strane predkladatelia vnímajú realitu. Za posledné roky je investigatívna žurnalistika na ústupe ako z elektronických médií, tak aj z printových médií. Je potrebné sa zamerať na príčiny tohto stavu. Predkladatelia ich vyhodnotili tak, že príčiny existujú aj v oblasti súdnych žalôb.
Cieľom predloženého zákona je tak znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma pôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu zákona už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
|
133.
Ďakujem veľmi pekne aj za odpoveď, lebo vy ste mi vlastne potvrdili to, prečo v podstate to ministerstvo školstva neakceptovalo tie pripomienky Vysokej školy múzických umení. Lenže to je zase diskriminácia Vysokej školy múzických umení, že akceptujú len pripomienky konzervatórií. Pretože študent, ktorý končí a sa rozhodne sám, že teraz ukončím skúšku maturitou a chcem ísť na vysokú školu, je diskriminovaný, a pritom je to jeho slobodné rozhodnutie.
A ja by som chcela povedať napríklad za odbor dramatickej, dramatického vzdelávania, že, viete, herečky nútime, že už aj tá vysoká škola je pre ne dosť veľa a vy ich ešte chcete prinútiť, aby ešte dva roky na to v podstate sa vzdelávali. Ono nie je to fér a myslím si, že by to bolo dobré, možno si potom aj odkomunikovať aj s pánom kolegom Jarjabkom, ktorý teda práve o Akadémii umenia v Banskej Bystrici tvrdí, že oni majú tento záujem a že tí študenti práve v tomto, že sú pedagógovia na tých svojich, v tých svojich regiónoch, v tých, Veľkom Krtíši, v Pliešovciach, že môžu, môžu učiť na základných, na základných umeleckých školách, tak toto práve absolútne vyvraciate.
Čiže ja by som len chcela povedať, pán kolega Petrák, že naozaj ste mi potvrdili, že, že akonáhle my chceme byť spravodliví, tak musíme komunikovať aj s tou Vysokou školou múzických umení, musíme tie pripomienky zahrnúť, musíme riešiť ten stav a nie na základe jedných diskriminovať druhých. Pretože v tom prípade v podstate my diskriminujeme aj tých študentov, ktorí sa rozhodli ísť po strednej škole si doplniť, ísť na vysokoškolské vzdelanie. To je taký trest za to, že išli na vysokú školu, ako to je trošičku, trošičku absurdné. No, ale, bohužiaľ, zrejme to na ministerstve školstva takto postačuje. A vravím, je to naozaj, naozaj veľmi jednostranný pohľad.
|