149.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi poďakovať vám za spoluprácu, zažila som tu sedem, myslím, že dostatočne inšpirujúcich rokov, načerpala som skúsenosti, ktoré chcem zúročiť v Žilinskom kraji a verím a prajem vám veľa múdrych politických rozhodnutí v tomto parlamente. (Potlesk.)
|
106.
Ďakujem pekne.
Jofo, my ťa máme radi. Neboj sa ty nič, nedaj na plané reči. Jozef, je to také symbolické, že aj ty, aj ja sme sa rozlúčili v parlamente svojimi príhovormi práve v témach, ktorým sa naozaj reálne venujeme celý čas, ako sme v parlamente. Som rada, že si zostal verný tým svojim zásadám, s ktorými si išiel aj do parlamentu, aj čo sa týka tohto zákona. Pretože práve tento zákon teba aj ďalších piatich županov posunul na miesto predsedu samosprávneho kraja, aj keď bol teda šitý proti opozícii. Sme to tak všetci vnímali. Verím, že aj poslanci vládnej koalície, keď ho pred časom prijímali, pevne verili a dúfali, že im to pomôže utvrdiť svojich nominantov vo svojich postoch. Opak sa stal pravdou. Tento zákon sa im stal vlastne takou pascou, do ktorej sa sami chytili. A naozaj je také až symptomatické, že aj Martin, aj ty si vlastne vystupoval, že môže, že proste je to nesprávna voľba, ničí to demokratický výber, a naozaj sa im to stalo osudným. A všetko dobré ti prajem na trnavskej župe.
|
74.
Ďakujem pekne. Využijem teda posledných pár minút na to, aby som aj poďakovala za faktické poznámky a vrátila sa teda k zákonu.
Naozaj vás prosím, panie poslankyne, páni kolegovia poslanci, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. Je najvyšší čas, aby sme po dvadsiatich ôsmich rokoch podporili úsilie ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. Nezľahčujme to! Tí ľudia naozaj trpeli. Viac ako 200-tisíc ľudí, viac ako 200-tisíc ľudí bolo perzekvovaných. Takmer tisícka bola zabitá režimom. Naozaj boli ľudia, ktorí boli zabití týmto režimom, komunistickým režimom.
Ak sa budeme baviť o číslach, koľkých, koľko ľudí sa tento návrh zákona dotkne, aké bude mať finančné dopady, ak ste si prečítali dôvodovú správu, tak zistíte, že v podstate žiadny dopad na finančný, žiaden finančný dopad nebude mať, pretože to, o čo sa ukráti dôchodok, zhruba trom tisícom, štyri tisícom priamym zamestnancom, teda tým, ktorí páchali dobro, sú presne vyšpecifikované, tie zamestnania, o ktoré ide, lebo tie správy sú presne zistené, vymenované priamo v prílohe. To bola jedna z vecí, ktorú ste nám napádali, keď sme to predkladali prvýkrát, tak ešte vlastne peniaze z toho zostanú, lebo ľudí, ktorých budeme odškodňovať, je zhruba možno do dvetisíc ľudí, je ľudí, ktorí sa dožili týchto dní. Vieme, že s každým dňom ten počet ľudí klesá. Takže doprajte im, ak dokážeme dopriať a chvalabohu, že dokážeme dopriať protifašistickým bojovníkom, ktorých tiež rapídne ubúda a takisto ktorí boli, aj oni boli perzekvovaní minulým režimom, mnohí z nich. Niektorí na ňom vyrástli, ale niektorí boli aj tí protifašistickí bojovníci perzekvovaní. Dokážeme im teraz vynahradiť aspoň v skrátenej forme príspevok ku dôchodku. Urobme konečne veľké gesto a pomôžme aj obetiam komunistického režimu.
Máme druhé čítanie na to, máte druhé čítanie na to, aby ste zmenili to, čo sa vám nezdá správne. Zákon je nastavený podobne, ako je to v okolitých krajinách. V Poľsku postupovali podobným spôsobom, dokonca existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa obrátili práve ľudia, ktorí boli postihnutí, tí, krátením dôchodkov v Poľsku. Európsky súd uznal práva obetí za opodstatnené a neuznal práva práve tých zamestnancov. Takže v žiadnom prípade neberiem takú argumentáciu, že toto sa malo robiť do desiatich rokov. Je to nutné urobiť teraz, konečne teraz po dvadsiatich ôsmich rokoch.
Ďakujem vám za ústretovosť, všetko dobré. (Potlesk.)
|
56.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v tejto sále predniesť svoj posledný príhovor k návrhu zákona, ktorý tu predkladáme už štvrtýkrát v sieni Národnej rady, štvrtýkrát. Prvýkrát sme ho predkladali úplne symbolicky k 25. výročiu Nežnej revolúcie, čo považujeme stále aj dnes za medzník, ktorý mal zabezpečiť prechod od totalitného režimu k demokracii. Vieme, že sčasti sa to podarilo, a vieme, že stále je čo naprávať. A jednou z tých vecí, ktorú treba naprávať a mali by sme naprávať, hlavne nemali by sme sa k tomu stavať chrbtom a odmerane, je práve väčšia vážnosť k ľuďom, ktorí o zmenu režimu, ktorí sa o zmenu režimu zaslúžili a zároveň boli režimom – a to chcem podčiarknuť – perzekvovaní, utláčaní, postihlo to ich rodiny, ich blízkych, ich partnerské vzťahy, zväzky, zdravie a i celý ďalší, nasledujúci život.
Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite finančne vyčísliť nedajú. Neexistuje ani suma, ktorá by ľuďom, ktorí sa angažovali v komunistickom odboji, dokázala, ktorá by im dokázala vrátiť ich sny, nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a ich najbližších napáchali. Náš zámer ani zďaleka nenahrádza hodnotu ľudského života, ktorý bol počas rokov komunizmu utláčaný.
Je mi len ľúto, že dnes dokážeme odškodňovať aj verejných činiteľov za to, že ich niekto urazil na cti, za to však, že niekto urážal a lynčoval svoje obete, nedokázali sme sa zosúladiť v tom, že títo ľudia si zaslúžia odškodnenie. Sú to ľudia, ktorí boli utláčaní minulým režimom, a je mi to strašne ľúto.
Európa nebude zjednotená, kým nebude schopná nazerať na svoju históriu jednotne, kým neuzná nacizmus, stalinizmus a komunistické režimy za spoločné dedičstvo a nerozprúdi otvorenú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch. Komunisti sa dopustili v našej krajine zločinov proti ľudskosti a odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov bolo v našej krajine veľmi neuspokojujúce. Nemôžeme žiť v krajine, respektíve v priestore, kde žijú obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenie, a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si užívajú prostriedky získané skutočne odsúdeniahodným spôsobom. Navyše je nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby mali prisluhovači režimu a páchatelia zločinov vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete. Komunistická ideológia, komunizmus sa ako taký prieči Európskemu dohovoru o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie, ako aj všetkým všeobecne uznávaným ľudskoprávnym dokumentom.
Aj tento návrh je spôsob, ako sa vysporiadať z minulosťou, ako prekonať hlboké rozpory, uctiť si pamiatku obetí, odsúdiť vinníkov a položiť základy k zmiereniu vychádzajúcemu z pravdy a pripomínaním minulosti.
Chcem pripomenúť, že Slovenská republika podpísala 23. augusta ešte v roku 2011 Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, že zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že budeme podporovať obete totalitných režimov a potrestá vinníkov. K tomuto sa naozaj zaviazala Slovenská republika. A chcem povedať, že v žiadnom prípade nechceme zostať len pri odškodnení alebo krátení dôchodkov. Našou ambíciou nebolo v žiadnom prípade len trestať, ale odškodniť obete minulého režimu nielen finančne, ale aj morálne. A netreba naozaj zostávať len pri tomto. Treba ísť aj ďalej. Potrebujeme hovoriť o zločinoch komunizmu, potrebujeme naše deti v školách učiť, že to, čo sa dialo počas 40 rokov komunistického režimu, sa nikdy viac nesmie zopakovať a takéto hrôzy sa už nesmú dopustiť.
Mladí ľudia, ktorí sa narodili do slobodnej spoločnosti ako hrdí občania používajú výsadu ľudských práv. Nikdy nesmú zabudnúť, že kedysi na tomto území, v krajine, ktorú máme radi a ktorá je našou domovinou, sa odohrala jedna z najväčších tragédií v našich dejinách, ktorá zničila životy mnohých ľudí, mnohým generáciám a v našej historickej pamäti vyryla krvavú brázdu.
Prednedávnom, práve v dňoch, kedy sme si pripomínali 17. novembra, pripomienky tejto udalosti, som sa zúčastnila aj spolu s ostatnými, aj s kolegyňou Jankou Šípošovou, s ktorou sme túto tému vlastne ťahali úplne od začiatku, na Devíne pri Bráne slobody veľmi peknej pietnej udalosti. Je organizovaná každoročne. Tejto udalosti sa však zúčastňujú najmä starší ľudia, staršia a stredná generácia a musím povedať, že práve keď si pomyslím, v akom množstve sa jej zúčastňovali pred pár rokmi a teraz, tak nastáva nesmierny posun. Jednoducho títo ľudia, obete totalitného režimu postupne umierajú. Živí pamätníci umierajú.
Zákon, ktorý som predstavila teda pred niekoľkými dňami, možno pred týždňom, sa na jednej strane týka odškodnenia, jednorazového odškodnenia vo výške tisíc eur pre obete režimu, na druhej strane sa týka krátenia výsluhových dôchodkov príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a všetkých správ, ktoré sú teda presne popísané v samotnom zákone. Toto krátenie dôchodkov považujem naozaj za minimum toho, čo môžeme urobiť ako morálne odškodnenie práve obetí.
Je mi strašne ľúto, keď počujem vyjadrenia našich kolegov, aj pána Číža, aj pána Hrnka, ako v duchu takom, nepamätám si to presne, ale skrátka že už sa neobzerajme dozadu, malo sa to riešiť do desiatich rokov, teraz už je neskoro. Proste treba si uvedomiť, že ak my dokážeme teraz riešiť a odškodňovať obete druhej svetovej vojny, protifašistických bojovníkov, kde teda už prešla úctyhodná doba 70 rokov, v podobnom duchu a možno s o to väčšou vážnosťou a dôstojnosťou by sme mali riešiť aj súčas; alebo najbližšie obete komunistického režimu.
Je mi strašne ľúto, že tento zákon vraj leží na ministerstve vnútra niekde v šuplíku. Pán minister Kaliňák nám o tom osobne hovoril, že má pripravené niečo lepšie. Tak ho vyzývam a spolu aj vás, kolegov z vládnej koalície, aby ste pána ministra požiadali, aby v druhom čítaní to, čo sa mu nezdá správne na spracovaní nášho zákona, lebo to nám doteraz nebolo povedané, aby ste dali pozmeňovák v druhom čítaní, ktorý tento náš návrh zákona vylepší.
Návrh zákona je oproti prvej verzii už teraz vylepšený, obsahuje naozaj mnohé špecifikácie, ktoré mu boli vyčítané, a budem veľmi rada, že sa hádam dočkáme aj posunutia zákona do druhého a tretieho čítania a dôjde tak k skutočnému aj morálnemu, aj finančnému odškodneniu obetí komunistického režimu. Chodíme k pamätníkom pri rôznych udalostiach, k pamätníkom, ktoré nás upozorňujú na obete rôznych režimov. Urobme niečo, prosím vás, pre živých, pre tých, ktorí tie hrôzy prežili a ktorí chcú a zaslúžia si, aby sme ich odškodnili, aby sme sa na ne pozerali naozaj ako na obete. Takže týmto vás vyzývam k tomu, aby ste hlasovali za tento návrh zákona.
Hovoríme o ľudských životoch, ani nie o písmenkách, ani nie o bábkach, ale o ľuďoch, ktorí prežili hrôzy minulého režimu. A tí, ktorí sa tvárite, že vlastne nič sa nestalo, že mali sme predsa mlieko za dve koruny a bolo nám všetkým dobre, tak prosím vás, zamyslite sa nad sebou a možnože si prečítajte knihy niektorých ľudí, ktorí tieto hrôzy sami zažili. Pripomeniem životy takých ľudí, ako bol Anton Srholec, Titus Zeman, ale možnože aj rodičia kolegyne Janky Šípošovej, ktorí si zažili naozaj ťažké a krušné chvíle. Odporúčam vás, tí, ktorí stále neveríte, aby ste si našli, vyhľadali literatúru o ľuďoch, ktorí zažili tieto hrôzy, a možnože sa potom, si aj premyslíte aj spôsob hlasovania o tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám všetkým kolegom poďakovať, popriať vám všetko dobré do konca volebného obdobia a beriem to už ako takú malú tichú rozlúčku aspoň s časťou pléna. Ďakujem vám. (Potlesk.)
|
189.
Ďakujem veľmi pekne. Tak pravdepodobne, ďakujem pekne, pravdepodobne toto je posledný návrh, ktorý budem v tomto pléne predkladať, tak by som si to rada užila, tak, prosím vás, nevykrikujte, pani kolegyňa.
Je to opäť návrh zákona o protikomunistickom odboji, ktorý tu nepredkladáme prvýkrát. Vždy je to smutný príbeh, pretože už je 28 rokov odvtedy, ako sa Slovensko malo vysporiadať s komunistickým režimom. Bohužiaľ, dodnes sa tak neudialo a je mi smutno z toho, keď počujem niektorých aj našich kolegov v parlamente, ktorí hovoria, však už sa nepozerajte dozadu, pozerajte sa len dopredu. Nepozerajte sa na to, čo sa udialo, žite z budúcnosti, nepozerajte do minulosti. Je mi zle z týchto slov, pretože ak sa my nedokážeme poučiť z toho a nedokážeme sa naozaj poriadne vyrovnať s tým, čo sa udialo, v naozajstnej forme vyrovnať s tým, čo sa udialo, to znamená, označiť to, čo je považované za zlo, označiť to zlom, odstrániť zlo, ktoré sa páchalo, tak sa to vyrovnanie neudeje nikdy.
Nedávno sme si pripomínali pri 17. novembri výročie Nežnej revolúcie a tak veľmi vždy dúfam, každý rok dúfam, že keď predkladáme tento návrh zákona, je to už štvrtýkrát, tak stále dúfam, že tá sieň Národnej rady raz dospeje k tomu. A teraz v to opäť dúfam, že prijme zákon, ktorý bude zadosťučinením pre všetky obete komunistického režimu, a dôjde zároveň aj k odškodneniu tých obetí. Tak mi bolo opäť ľúto, keď nedávno, naozaj pred pol rokom sa prijímal zákon, úprava zákona o protifašistickom odboji a veľmi som priala aj týmto ľuďom, aby sa tá satisfakcia pre nich vybojovala, aj sa vybojovala. Doprialo sa im aj to málo, viem, že každému by sa možno, že patrilo aj viac pridať, ale im sa pridalo. Budem rada, ak sa Národná rada uzhodne a rozhodne vysporiadať sa aj s komunistickým zlom. Deliace čiary možno nie sú zaujímavou témou, ale mali by sa stať hlavne preto, aby sa udalosti, ktoré by mali byť nazvané zločinmi, tak aj označovali.
Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky, a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky.
Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu vzhľadom na to 50-percentné zníženie výsluhových dôchodkov, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur. Je to návrh zákona, ktorý tu už bol prednesený viackrát. Zakaždým sme do neho pridali niečo, čo nám, na vylepšenie alebo na zlepšenie, tak sa udialo aj teraz. K samotnému návrhu sme pripojili prílohu, ktorá obsahuje všetky správy, ktoré by sa mali dotknúť práve 50-percentného plošného zdanenia výsluhových dôchodkov. Je presne popísaný systém a spôsob, akým by sa identifikovali ľudia, ktorí boli nielenže spolupracovníci, ale zamestnanci, nám nejde o tých spolupracovníkov, ale zamestnancov, ktorí vyslovene páchali zlo.
Na druhej strane odstránenie nespravodlivosti vo forme jednorazového príspevku, ktorý už dnes zastihne možno tritisíc, štyritisíc priamych účastníkov alebo politických väzňov alebo obete politických čistiek, uznáte, že je naozaj veľmi malá suma, ktorá nezruinuje, už vôbec nie, nezruinuje štátny rozpočet, pretože tie prostriedky sa budú získavať vlastne zo zdanenia výsluhových dôchodkov tých, ktorí si to určite dnes nezaslúžia. Každoročne ľudí, tých obetí politického komunistického režimu ubúda. Je naozaj čas, aby sme sa postavili priamo k ich odškodneniu, k uznaniu nemorálnosti bývalého režimu. Verím, že oni sú tí, ktorí si to práve aj v tejto chvíli zaslúžia. Preto vás žiadame o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
|
187.
Ďakujem pekne. Chcela by som podporiť stanovisko kolegyne Gaborčákovej, že veľmi dôležité je pre štát, aby začal rozvíjať aj domácu opatrovateľskú starostlivosť. A preto, že aj keď sme mali teraz na poslednej, vlastne teraz sme hlasovali o novele zákona o sociálnych službách, tak tá ošetrila, finančne ošetrila pobytové služby v sociálnych zariadeniach. Áno, konečne došlo aspoň k tomu, že sa zachránila, alebo možno že trošku sa im uvoľnil ten stiahnutý opasok alebo stiahnutá kravata okolo krku a bude sa im trošku dýchať lepšie. Tým, ktorí organizujú pobyty v zariadeniach sociálnej starostlivosti, alebo v zariadeniach u seniorov, starostlivosť o seniorov. A na druhej strane zákon nijakým spôsobom neošetruje práve ambulantné služby a krízovú intervenciu. Nechcem o tom teraz rozprávať, to nie je celkom témou, ale robme všetko pre to, alebo štát by mal robiť všetko pre to, aby rozširoval možnosti zostať ľuďom čo najviac vo svojom prirodzenom prostredí, t. j. v domácej starostlivosti. Existuje na to prostriedok, príspevok na opatrovanie, ktorý je jedným z foriem kompenzácie pri ťažko zdravotne postihnutých ľuďoch. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí sa starajú, ktorí majú možnosť poberať opatrovateľský príspevok, starajú sa o svojich ťažko chorých príbuzných, tak veľmi často sa dostávajú na hranicu chudoby. Sú to ľudia, ktorí ledva vyžijú, a štát im nepodáva, alebo teda on, štát si myslí, že im podáva pomocnú ruku vo forme príspevku, ktorý je však taký nízky, že ich ťahá na dno. Rodina, ktorá má, nemá dostatočný zdroj príjmov, je odkázaná na opatrovateľský príspevok, pretože si chce zachovať tú morálnu povinnosť postarať sa o svojich blízkych, naozaj živorí.
Už sme to aj zo strany vládnych predstaviteľov počuli, že uvažujú o tom, že zvýšia tento príspevok na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, preto je tu možnosť, a vyzývam poslancov koaličných strán, aby zahlasovali za túto novelu zákona, ktorá vlastne ide v idei vašich predstaviteľov. Chceme, aby opatrovateľský príspevok dosiahol výšku minimálnej mzdy. Výšku minimálnej mzdy dvíhate na 480 eur v hrubom, to je zhruba 403 eur v čistom. Doprajte aj tým, ktorí robia 24-hodinovú službu 365 dní v roku. Máte šancu. Štát to stojí 56 miliónov, zhruba 56 miliónov ročne. Uznáte, že toto sa naozaj vyplatí. Ak by sme si pozreli, že do roku 2019 by mal pribudnúť počet ľudí nad 65 rokov myslím o 200-tisíc, keby sme len rátali, že 10 % z tejto sumy, z tohoto množstva budú odkázaní na starostlivosť, tak uznáte, že štát nie je schopný pojať týchto ľudí do svojich zariadení. V zariadeniach je dnes okolo 16-tisíc ľudí. Mnoho ľudí je už dnes v poradovníku. Takže jediná možnosť ako zachrániť týchto ľudí od toho, aby sa mal kto o nich starať bez toho, aby utrpel ujmu na svojich rodinách, je dať im slušný opatrovateľský príspevok.
Preto vás žiadam, aby ste zahlasovali za tento návrh zákona. Zopakujem, že ide v ňom o navýšenie príspevku na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, čo bude od nového roku necelých 403 eur, a ide zároveň aj o úpravu ochrany príjmu z 1,7 násobku životného minima na 1,8 násobok životného minima. Priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov, teda hovoríme o príjme opatrovaného, priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov bola k 31. augustu 2017 podľa štatistík Sociálnej poisťovne 360,33 eur mesačne. Pre zabezpečenie deklarovanej výšky príspevku na opatrovanie v sume čistej minimálnej mzdy bolo potrebné nastaviť koeficient tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku. Nižší koeficient, ako je 1,8, by neprimerane finančne znevýhodnil tých opatrovateľov, ktorí z hľadiska výšky priznaného invalidného dôchodku opatrujú lepšie zabezpečené ťažko zdravotne postihnuté osoby. A takto nastavený koeficient by mal ochrániť príspevok na opatrovanie práve najpočetnejšej skupine opatrovateľov.
Takže žiadam vás týmto, panie kolegyne, páni kolegovia, o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem pekne.
|
181.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť opäť návrh zákona, ktorý v tejto sieni Národnej rady nepredkladáme prvýkrát. Je výsledkom našej snahy o zlepšenie situácie ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných, sú opatrovateľmi na 24 hodín denne, 365 dní v roku. Šetria náklady štátu, pretože sa rozhodli istým spôsobom sa aj obetovať pre svojho blízkeho člena rodiny. Viem, že možno niektorí by povedali, že veď vláda už prijala opatrenie, že zvýšila tento príspevok na opatrovanie o istú sumu. Zvýšila ju maximálne o sumu 27 eur, čo uznáte pri tom, ak vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda opäť od 1. januára 2018 na sumu 480 eur v hrubom, tak zvýšenie opatrovateľského príspevku v tejto chvíli sa môže zdať až smiešne. Zopakujem, že títo ľudia sa starajú o svojich blízkych príbuzných 24 hodín denne a 365 dní v roku bez nároku na nemocenskú, bez nároku na dovolenku. Odľahčovacie služby, ktoré sú síce uvedené v zákone, ak sa týmto veciam venujete, tak viete, že v podstate môžme povedať, že neexistujú.
Preto vás žiadam o podporu takéhoto návrhu zákona, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky opatrovateľov, ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných a chceme, aby tento príspevok na opatrovanie sa zvýšil na sumu čistej minimálnej mzdy.
Toto zvýšenie sumy príspevku na opatrovanie významne prispeje aj k zvýšeniu životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa vzhľadom na prípadné rodinné väzby medzi opatrovaným a opatrujúcim nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb. To je jedna časť návrhu.
Druhá časť návrhu sa týka ochrany príjmu, kde chceme, aby sa zvýšila ochrana príjmu z 1,7-násobku na 1,8-násobku sumy životného minima, o ktorý je vlastne chránený alebo chránené zníženie príspevku na opatrovanie, pokiaľ poberáte invalidný, pokiaľ opatrovaný poberá invalidný dôchodok. Určite má logiku, pokiaľ chceme zvýšiť výšku opatrovateľského príspevku, aby sme navýšili aj práve túto hodnotu násobku mzdy na 1,8-násobok, aby sa tá suma, zvýšená suma týkala zmluvného počtu ľudí.
Na úvod toľko. Ďakujem, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim a do rozpravy.
Ďakujem.
|
212.
Ja budem pokračovať tam, kde skončila kolegyňa Gaborčáková. Dokonca celá suma zmien, ktoré boli potrebné na dofinancovanie ambulantných služieb, kde išlo aj o nocľahárne, útulky, krízovú intervenciu všeobecne, aj včasnú intervenciu plus aj to prefinancovanie alebo zlepšenie financovania pre zdravotne ťažko postihnuté deti v tom zahrnuté, celý tento balík by nebol vyšiel viac ako 9 mil. To je jedna odmena. Naozaj toto je hanba, čo tu všetko počúvame, a hlavne ešte väčšia hanba pre terajšieho ministra hospodárstva.
Pán minister Žiga, o tomto to je, že tunák sa vytiahla jedna zmluva, na ktorej víťazoslávne ukazujete, čo ste urobili, ako ste sa snažili o jej zníženie, neviem čo. Koľko je, prosím vás, takých zmlúv ešte?! Jednu vytiahol pán poslanec Grendel. Koľko ich máte ešte v šuflíku? Verím tomu, že prekutrete všetky tie vaše šuflíky a vytiahnete ich a rovnako víťazoslávne znížite tie horibilné hrozné sumy, ktoré idú nikomu inému, len vašim spriaznencom, vašim kamarátom, vašim kunčaftom.
|
96.
Ďakujem pekne kolegom za povzbudivé slová. Aj ja som chcela hlavne v tom príspevku naozaj riešiť len tie dve oblasti, to je spôsob valorizácie, čo považujem za nie dobré, že každý rok, teraz na štyri roky, ale naozaj od roku 2014 sa stále mení spôsob valorizácie. Nerozumiem, že prečo nemá to ministerstvo zadanú jasnú úlohu vytvoriť taký spôsob valorizácie, ktorý by nastavil systém, ktorý by viedol k väčšej stabilite a ochrane dôchodkov, vlastne ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Všetci, ako tu sedíme, teda verím, aj tí, ktorí tu nesedia, že majú záujem na tom, aby sa dôchodcom žilo v našej krajine dobre, aby žili slušne, aby z dôchodkov, ktoré vieme, že už dnes spôsobujú veľký problém v rozpočte, rátame s tým, ale za tú cenu, aby sa im žilo aspoň slušne. Aby naozaj nemuseli živoriť, pokiaľ odvádzali väčšiu časť svojho života odvody na sociálne poistenie.
A hovorila som o tom, že takýto prístup k valorizácii môže spôsobiť aj ústavný chaos. Preto som sa snažila vysvetliť, že možno jediné riešenie ako to zmeniť bude aj práve podanie na Ústavný súd. Ten nám dá jasné stanovisko, že či takýto spôsob prípravy zákonov je v poriadku, alebo nie. Je to podľa mňa hazardovanie s dôverou v náš systém.
Druhú oblasť, ktorú som riešila, sú dávky v nezamestnanosti. A tak ako som bola príjemne prekvapená alebo teda uvoľnením toho testovacieho obdobia na štyri roky, zarazilo nás, že ste neupravovali aj k tomu určenie vymeriavacieho základu pre dávky v nezamestnanosti, denného vymeriavacieho základu.
|
90.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho poistenia, a to je problém valorizácie dôchodkov a úprava podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Veľmi kvitujem, že novela bude aj upravovať alebo teda pozmeňovákmi budete aj, upravovať aj oblasť, ktorú sme sa snažili už aj my viackrát predkladať, ani nie viackrát, ale už aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi, týkalo sa to odpustenia, ak sa človek zabudol prihlásiť alebo z nevedomosti neprihlásil. Som veľmi rada, že ministerstvo prišlo na úpravu, na takúto úpravu vzniknutej nepríjemnej situácie najmä pre poistencov.
Predkladateľom novely asi nemusím pripomínať vážnosť týchto tém. Predovšetkým z môjho pohľadu vážnosť témy zvyšovania dôchodku, ku ktorej zodpovední politici nemôžu pristupovať inak ako v celom kontexte fungovania dôchodkového systému. Lebo ak je niečo nebezpečné pre dôchodkový systém a jeho stabilitu a akceptovateľnosť širokou laickou verejnosťou, tak je to prístup – zvyšujeme tento rok tak, na rok inak. Teraz je to naozaj na štyri nasledujúce roky, čo tak isto veľmi nezvyšuje tú stabilitu systému. Takže budem sa zoberať teda dvoma oblasťami, a to nároku, vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a valorizáciou.
Takže zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Slovenská republika má jeden z najprísnejších podmienok, jedny z najprísnejších podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Napríklad v Českej republike je nárok na podporu v nezamestnanosti podmienený trvaním dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti po dobu jedného roka v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Podporná doba je od päť do desať mesiacov. V Poľsku je rozhodujúcim obdobím posledných osemnásť mesiacov pred zaradením do evidencie a vyžaduje sa dvanásť mesiacov poistenia, podporná doba je až jeden rok. A napríklad aj Rakúsko má ďalej ďaleko benevolentnejší prístup k podpore v nezamestnanosti, ako je tomu u nás.
Predložený návrh predstavuje zmäkčenie podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, čo vítam, a to najmä v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, kde sa i tento rok očakáva pokles výdavkov na dávky v nezamestnanosti. To vláde naozaj umožňuje takú veľkorysejšiu sociálnu ochranu zamestnancov v období straty príjmu v dôsledku vzniku nezamestnanosti.
Návrh ministerstva práce zvyšuje počet rokov rozhodujúceho obdobia na zistenie obdobia poistenia v nezamestnanosti, tak nazvem to testovacie obdobie, tak sa to používa, z troch na štyri roky pred zaradením nezamestnanej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je pozitívna zmena, v rámci ktorej sa bude zisťovať, či poistenec získal dva roky poistenia v nezamestnanosti v štyroch posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie namiesto dnešných troch rokov. Čo je ale menej pozitívne, je skutočnosť, že sa neupravuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. A tak sa ocitneme v situácii, v ktorej rozhodujúce obdobie na zistenie počtu dní poistenia budú štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu budú vždy posledné dva roky pred zaradením do evidencie. Z toho budú vznikať neopodstatnené rozdiely v nárokoch práve na sumu dávky v nezamestnanosti. Takže príde mi to tak, že ministerstvo zlepšilo podmienky alebo zmäkčilo podmienky na testovanie, ale akoby, neviem, či zámerne, alebo opomenulo upraviť aj výpočet toho denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Uvediem zopár príkladov. Ak zamestnanec rok pred zaradením do evidencie nemal vymeriavací základ na poistné, bol napríklad na péenke alebo na rodičovskej dovolenke, rok pred týmto rokom vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí a prvé dva roky rozhodujúceho obdobia bol zamestnaný na Slovensku, nebude mať podľa navrhovaného stavu v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie žiaden vymeriavací základ, hoci nárok na dávky v nezamestnanosti mu vznikla. Dávka bude vymeraná teda z minimálneho vymeriavacieho základu. Použije sa vlastne platná výnimka. Ak ale ten istý poistenec vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí v druhom roku rozhodujúceho obdobia a v treťom by vykonával zárobkovú činnosť na Slovensku, dávka v nezamestnanosti by sa vymerala z denného priemeru za tretí rok rozhodujúceho obdobia. Vzniknú rozdiely v dávkach v nezamestnanosti a že nejde o malé sumy, uvediem na príklade. Ak by sa poistné platilo na Slovensku z vymeriavacieho základu 800 eur, prvému poistencovi by patrila mesačná dávku zhruba 228 eur a druhému 450 eur. Uznáte, že to je naozaj značný rozdiel. Je to vlastne polovičný rozdiel, alebo tá prvá situácia spôsobí, že človek príde o polovičku dávky.
Oveľa jednoduchšie by sa to bolo ukázalo naozaj na priamom príklade, ktorý vám ale, bohužiaľ, nemôžem ukázať, takže ste odkázaní len na to, čo vám vypoviem. A verím, že z toho, čo som povedala, máte chaos. Ale tým som chcela demonštrovať, že naozaj existuje možnože taká nespravodlivosť, ktorá, verím, že nebola len, že ste si ju nevšimli na ministerstve a ktorá by sa dala vylepšiť alebo zjednodušiť situáciu tým ľuďom, ktorí sa stanú nezamestnaní. Obaja títo poistenci zaplatia v rozhodujúcom období štyroch rokoch pred zaradením do evidencie rovnakú sumu poistného, ale dávky v nezamestnanosti by vykazovali viac ako 50-percentnú odchýlku, čo podľa môjho názoru nielenže nie je v poriadku, ale môže mať aj kolíziu s princípom rovnakého zaobchádzania. Považujem za potrebné navrhnutý stav doplniť a upraviť tak, aby sa takéto prípady diskriminácie odstránili. Preto práve k tomuto bodu prinášam aj pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem úpravu práve vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti, teda úpravy rozhodujúceho obdobia, rozhodného obdobia, v ktorom sa mení, určuje vymeriavací základ. To je k tej prvej oblasti dávky v nezamestnanosti.
A druhý návrh na dočasný systém zvyšovania dôchodkov. To znamená, v tejto časti sa budem viac venovať, nie že viac, ale jedine venovať zvyšovaniu dôchodkov, to znamená, valorizácii dôchodkov. Pre posúdenie návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dočasný systém zvyšovania dôchodkov je potrebné najmä určiť nejaké hodnotiace kritériá. A už to samotné vidím ako problém, lebo samostatným problémom je už aj dočasnosť uvedenej valorizácie alebo metódy valorizácie. Ide totiž o dočasnosť trvajúcu už od roku 2013, ktorá sa má predĺžiť do konca roku 2021. Teda od účinnosti zákona 461/2003 do konca roku 2021 sa budú podľa tohto návrhu, to znamená, z osemnástich rokov platnosti zákona valorizovať dôchodky v osobitnom režime počas ôsmich rokov, čo je podľa mojej mienky vážnym narušením ústavného princípu právnej istoty a tiež ochrany aj takzvaných legitímnych očakávaní poistencov.
S problémom dočasnosti valorizácie dôchodkov sa Ústavný súd už zaoberal v roku 2006. A pre posúdenie navrhovanej právnej úpravy je potrebné si pripomenúť jeho nález, Ústavného súdu 16/06, a z ktorého citujem. "Podľa názoru Ústavného súdu opakované novelizácie zákona urobené s cieľom vylúčenia uplatňovania všeobecného zákonom ustanoveného systému zvyšovania dôchodkových dávok je v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny. Preto mám problém vysporiadať sa s predloženým návrhom na predlžovanie dočasnosti metódy valorizácie, a buď nám pán minister tu objasní, ako sa ministerstvo vysporiadalo s takýmto nálezom Ústavného súdu, alebo sa s týmto problémom, ako aj s problémom, ktorý ďalej uvediem, budeme musieť poslanci obrátiť opätovne na Ústavný súd. Lebo nie je možné permanentne a ad hoc meniť valorizáciu dôchodkov. O tom nález Ústavného súdu hovorí jasnou rečou.
Druhá časť toho, s čím sa neviem celkom stotožniť, je zvolená metóda dočasnej valorizácie. V roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla valorizovať dôchodky diferencovane podľa sumy vyplácaného dôchodku a dôchodky vyplácané nad určitú sumu sa nevalorizovali vôbec. Dnes sme pred posúdením návrhu, v ktorom sa nižšie dôchodky majú valorizovať jedným spôsobom, vyššie, odlišným spôsobom. Podľa vyjadrení ministra práce ide o zavedenie dočasného hybridného diferencovaného systému valorizácie a ide o podobný problém, aký vznikol v roku 2006. Otázka neznie, či viac pridať dôchodcom, alebo nie, otázka je, či je ústavne korektná diferenciácia zvyšovania dôchodkov podľa vyplácanej sumy. Lebo nález Ústavného súdu v tejto veci celkom jednoznačne hovorí, opäť citujem: "Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe osobnej participácie premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať." Pritom primeranosť hmotného zabezpečenia Ústavný súd nedefinuje kvantitatívne, ale vo vzťahu k príjmu pred dôchodkovým vekom.
No a vo vzťahu k nášmu problému je najdôležitejšie nasledujúce stanovisko Ústavného súdu: "Podľa názoru Ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie zásluhovosti na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritérií zásluhovosti."
Ja som presvedčená, že dôsledkom tohoto nálezu Ústavného súdu je vylúčenie možnosti diferencovaného zvyšovania dôchodkových dávok, jedným pevnou sumou, iným percentom z vyplácaného dôchodku. To je možnože taký ten hlavný dôvod nespokojnosti so spôsobom valorizácie podľa vyplácanej sumy starobného dôchodku, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nivelizácii dôchodkových dávok. Čím nie som si istá a hovorím to verejne, či garancia minimálneho zvýšenia dôchodkov spadá alebo nespadá
medzi nástroje diferencovaného zvyšovania dôchodkov, či nízka inflácia je alebo nie je akceptovateľným dôvodom na porušenie zásady proporcionality. Aj v tejto veci by mal dať definitívne stanovisko asi už len Ústavný súd, pretože tu ide o špeciálny prípad dočasného zavedenia minimálneho zvýšenia starobného dôchodku, ale ktoré vedie k nivelizácii dôchodkov.
Len pre zaujímavosť. Päť rokov zvyšovania starobných dôchodkov pevnou sumou spôsobilo napríklad aj takýto efekt: Všetky dôchodky priznané v roku 2006 a vyplácané v roku 2006 vykazovali nárast o 5,6 % voči priznaným dôchodkom, lebo v tomto roku sa dôchodky zvyšovali o 5,6 percenta, v priebehu nasledujúcich rokov sa valorizovalo aj pevnými sumami a úhrnné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných v roku 2006 sa do roku 2017 pohybuje od cca 41,5 % pre najvyššie dôchodky do 54 % pre najnižšie dôchodky. Z toho je zrejmé, že princíp proporcionality nebol uplatňovaný a sme v kolízii s nálezom Ústavného súdu.
Z doteraz uvedeného vyplýva takýto záver, že zákonodarca nemá úplnú voľnosť pri metóde valorizácie, pretože Ústava Slovenskej republiky aj nález Ústavného súdu vyžadujú, aby existoval stabilný dlhodobo platný spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý udržiava princíp proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou v rovnakej miere, aká platila pri priznaní starobného dôchodku. Predložený návrh určite nezodpovedá požiadavke dlhodobej stability metódy valorizácie a pravdepodobne je aj v kolízii s požiadavkou udržiavania proporcionality a vedie k postupnej nivelizácii dôchodkov.
Všetci chceme, aby sa dôchodcom zvyšoval ich príjem, ale musíme to robiť ústavne a konformným spôsobom. Verím, že ministerstvo práce nemá záujem na porušovaní ústavnosti a bolo by vhodné, aby minister vo svojom návrhu minimálne zmenil trvanie takéhoto dočasného režimu valorizácie dôchodkov na kratšiu dobu, opäť radšej na budúci rok, a ministerských úradníkov zaviazal k tomu, o čo sme ho žiadali každý rok, aj v prvom vystúpení k tomuto návrhu, aby sa témou valorizácie dôchodkov zaoberal skutočne zodpovedne a aby išlo o stabilné, ústavné a najmä dlhodobé riešenie. Je neúnosné, aby sa pri existujúcich tempách rastu priemernej mzdy aj mimoriadne nízkej inflácii dôchodcovia prepadávali v príjmovej škále obyvateľstva na nižšie a nižšie pozície.
OĽANO podporí predložený návrh valorizácie na rok 2018 s tým, že budeme uvažovať a vyzývame aj ostatné politické strany k spoločnému podaniu podnetu na preskúmanie ústavnosti. O tom budeme ešte hovoriť.
Valorizácia dôchodkov, ktorá sa dotýka viac ako milióna občanov, a potrebujeme jasne vymedzené hranice zásahov do cieľovej metódy valorizácie tak, aby sa neopakovala situácia posledných rokov. Naozaj mali sme tu viackrát nastavenie valorizácií, alebo sme nastavovali každý rok nejakým spôsobom valorizáciu. Teraz je to nastavenie v podobnom duchu ako minulý rok na ďalšie štyri roky, ale nepovažujem to za trvalé riešenie. Myslím, že ani pán minister, keďže určil dočasnosť takejto valorizácie. Ale je to veľký problém. Naozaj dbajme na to, aby aj tie zmeny, ktoré prijímame, boli ústavné, aby nespôsobovali aj právny chaos.
Dôležité je podľa mňa aj vymedzenie cieľa valorizácie dôchodkov. Pokiaľ pri určení metódy valorizácie dôchodkov obmedzuje zákonodarcu ústava a nálezy Ústavného súdu, rozsah zvyšovania starobných dôchodkov je už potom len čisté politikum obmedzené zdrojovými možnosťami štátu. Skrátka, o koľko sa majú dôchodky zvyšovať, závisí od vôle parlamentnej väčšiny, ale aj tu by mali fungovať isté pravidlá vychádzajúce z určenia, čo sa má valorizáciou dosiahnuť alebo aký je cieľ samotnej valorizácie. Na danú vec sú rôzne názory a pokiaľ si nevyjasníme pozície, z ktorých vychádzame pri prenastavení zvyšovania dôchodkov, budeme sa stále hompáľať stále od riešenia jedného aktuálneho problému k druhému. Raz to bude deflácia, inokedy inflácia prevyšujúca rast miezd alebo nejaký zástupný problém, ako napríklad blízkosť termínu volieb.
V akýchkoľvek úvahách o dôchodkovom systéme sú vždy prítomné minimálne tri protichodné záujmy, a to je záujem poistencov na čo najvyšších starobných dôchodkov, záujem zamestnávateľov na čo najnižších sadzbách poistného a záujem štátu na čo najnižší dopad dôchodkového systému na štátny rozpočet. Každý si háji tú svoju pozíciu. Dôchodkový systém, ktorý by plne pokrýval záujmy zúčastnených strán, nie je možné skonštruovať, lebo jednoducho lacný dôchodkový systém, ktorý poskytuje vysoké dôchodky bez účasti štátu na ich financovaní, naozaj neexistuje. Skrátka, ideálny dôchodkový systém neexistuje a jedine politici majú oprávnenie určiť, čí záujem má byť uprednostnený pred záujmom iných aktérov dôchodkového zabezpečenia, a tiež o tom, či a nakoľko sa majú dôchodcovia podieľať na raste bohatstva spoločnosti, či a nakoľko majú dôchodcovia právo zadlžiť budúce generácie deficitmi dôchodkového systému.
Teda zásadnou otázkou, pred ktorou politici stáli a stoja aj dnes pri rozhodovaní o zvyšovaní dôchodkov, je otázkou, aký má byť cieľ valorizácie dôchodkov. Čo má byť obetované, resp. koľko zo záujmov každej skupiny aktérov dôchodkového zabezpečenia má byť obetované v prospech inej skupiny. Pri rozhodovaní o metóde zvyšovania dôchodkov sú rozhodujúci dvaja aktéri, a to dôchodcovia, ktorí cez volebné preferencie ovplyvňujú politikov sľubom o vysokých valorizáciách, a ekonómovia, ktorí berú do úvahy výlučne rozpočtové dôsledky zvolenej metódy valorizácie.
Niet ani zamak pochybností, že minimálne zvýšenie dôchodkov musí byť naviazané na infláciu. Tá zabezpečuje udržiavanie kúpnej sily dôchodcov na úrovni roka, v ktorej bol dôchodok priznaný. Ekonómovia, naopak, budú vždy tvrdiť, že takáto valorizácia je postačujúca. Lenže ekonómovia, s prepáčením, sú technokrati, ich prioritou sú rozpočtové dopady valorizácie najmä tie dlhodobé, ale sociálne dopady reštrikčných opatrení sú v ich kalkuloch takým mizivým, veľmi drobným, marginálnym problémom, a tie musia riešiť práve takéto, no sociálne aspekty musia riešiť politici a vláda.
Preto témou dneška je opäť stanovisko k otázke, či a nakoľko sa majú dôchodcovia cez zvyšovanie dôchodkov podieľať na raste obyvateľov, na raste bohatstva obyvateľstva a či majú dôchodcovia právo zaťažovať budúce generácie schodkami verejných financií.
Môžem teda tlmočiť samozrejme len naše stanovisko. My vidíme vec nielen v dimenziách verejného dlhu generovaného dôchodkovým systémom, aj keď si tento problém s plnou vážnosťou uvedomujeme, no pri valorizácii dôchodkov sa nevyhýbame ani jej sociálnemu rozmeru. A máme za to, že dôchodcovia majú mať právo účasti na raste bohatstva obyvateľstva, meraného samozrejme rastom miezd. Preto preferujeme a aj do budúcnosti budeme preferovať systém valorizácie dôchodkov, ktorý bude trvalo naviazaný istým percentom aj na rast miezd tak, aby do valorizácie bolo vždy premietnuté najmenej 30 % rastu miezd. Teda nie celý rast miezd, pretože chceme rozložiť dopady nepriaznivého demografického vývoja na viac generácií. A zásadne odmietame zaťažiť dopadmi len generáciu súčasných dôchodcov.
A tiež pripomínam, že treba začať s masívnejšou pronatalitnou politikou. Tu zvýšenie rodičovského príspevku o pár eur naozaj nestačí. To znamená, to, čo hovoríme takmer pri každom sociálnom zákone, pán minister, prorodinná politika štátu nám tu chýba. Prekvapujúce je, že sociálnodemokratická vláda to vidí v cieľom stave rovnako ako technokrati. Alebo nie, ak ide od výnimky k výnimke?
Pán minister, by som potrebovala zodpovedať pár otázok. Je oficiálnym stanoviskom tejto vlády, že cieľovým stavom valorizácie je valorizácia infláciou? Naozaj si myslíte, že dôchodcovia by sa nemali cez rast dôchodkov podieľať na raste bohatstva obyvateľstva? Lebo navonok pôsobia postoje vlády k valorizácie rozpačito a na jednej strane sa deklaruje cieľ dosiahnuť valorizáciou výlučne cez dôchodcovskú infláciu a na druhej strane rok čo rok výnimka. Takže ako to v skutočnosti je, pán minister?
Ak sa bude valorizovať iba cez infláciu a rast mzdy, dostavuje sa efekt, pri ktorom sa zvyčajne prepadávajú starší dôchodcovia na životnej úrovni voči svojim mladším kolegom a dlhodobo vzniká problém starodôchodcov a novodôchodcov. To znamená, že z rovnakého výkonu sa dosahuje rôzna životná úroveň dôchodcov, čo nepovažujeme za správne. Tak je to to dlhodobým zámerom vlády?
No a posledná poznámka pred tým, ako prečítam pozmeňovací návrh. Čo ostáva v návrhu záhadou, je dôvod naviazania valorizácie dôchodkov na priemerný vyplácaný dôchodok. V podstate ide o rekurzívnu procedúru, ktorej valorizačná suma závisí nielen od rastu miezd, ale aj od početnosti nastupujúcej skupiny dôchodcov, nesystémové zvyšovanie starobných dôchodkov a tiež na raste životného minima. To nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a spolu s diferencovaným zvyšovaním dôchodkov vedie len ku chaosu v dôchodkovom systéme. Takže toľko k pripomienkam k valorizácii.
Otázka je, že či naozaj má ministerstvo riadne zodpovedané hlavne cieľ valorizácie, že či sa nehráme na zajaca vo vreci, na mačku vo vreci, že či ste si istý, že to, čo aplikujete teraz každoročnou novelizáciou alebo zmeny valorizácie, a prečo, ak to je vaším cieľom, tak prečo z toho neurobíte trvalý mechanizmus? A nerozumiem teda naozaj tej dočasnosti metódy valorizácie. A možno ak by ste mi zodpovedali aj ten spôsob valorizácie, tak budem veľmi rada, teda hlavne tie otázky, ktoré som položila v závere.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka určenia výšky vymeriavacieho, denného vymeriavacieho základu pre určenie dávky nezamestnanosti. A tiež vás prosím, pán minister, aby ste sa pozreli na ten pozmeňovací návrh, a verím, že ak si to prejdete so svojimi ľuďmi, tak že nájdeme nejaký prienik spoločný tohto pozmeňovacieho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za doterajší bod 31 vkladajú nové body 32 až 36, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje inak."
"33. V § 108 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základe je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku."."
34. V§ 108 ods. 3 tretia veta znie: "Ak poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti ani v rozhodujúcom období podľa druhej vety, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor."
35. V § 108 ods. 4 sa slová druhej vety nahrádzajú slovami tretej vety.
36. V § 108 ods. 5 sa slová tretej vety nahrádzajú slovami štvrtej vety.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. To je celý pozmeňovací návrh.
Pán minister, verím, že sa ním budete zaoberať. A naozaj na záver už len, návrh, ktorý ste priniesli do parlamentu, tak ako sme ho podporili v prvom čítaní, podporujeme ho aj teraz v druhom čítaní. Dala som vám niekoľko otázok, ktoré súvisia so spôsobom valorizácie. Upozorňujem na to, že naozaj od roku 2013, aj keď novela teda prišla alebo teda zákon o zdravotnom poistení prišiel do platnosti v roku 2004, tak od roku 2013 sa každoročne mení ten systém valorizácie dôchodkov. Ak ste presvedčený o tom, že naviazanie len na dôchodcovskú infláciu nie je ten správny model, prečo ste nedali pokyn, aby sa naozaj ustanovil model, ktorý zahŕňa aj ten rast bohatstva obyvateľstva alebo teda nejaké naviazanie na rast priemernej mzdy, ktorá v súčasnosti rastie. Bolo by to možno lepšie, čestnejšie aj pre ľudí priehľadnejšie určenie alebo taká garancia, že vám ide naozaj o to, aby tá stabilita dôchodkového systému aspoň pri valorizácii bola zachovaná a ľudia by si boli istí, že neprídu o zhodnotenie svojich predtým dávaných úspor, nie úspor, ale sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne.
|
80.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že vôbec som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo myslím, že všetko, čo bolo potrebné z našej strany, vysvetlila kolegyňa Soňa Gaborčáková, ktorá odborne, kompetentne predniesla problémy, ktoré neboli doriešené v našom pozmeňováku, aj tie, ktoré nakoniec teda vládna koalícia sa rozhodla prijať.
Ale poviem vám ten dôvod inšpirácie vystúpiť. To bolo vaše, nie vaše, ale nekompetentné poslanie mailu pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Prišlo mi až zle, pán minister, keď som si ho prečítala, a prosím vás, urobte si na ministerstve s pánom štátnym tajomníkom poriadok. To vám odporúčam, lebo vám prerastie za chvíľku cez hlavu. Bolo mi zle z toho, keď viem, aké úsilie kolegyňa Gaborčáková venovala tejto oblasti. To viete si zdokumentovať už od prvého čítania, čo všetko absolvovala, ona vlastne toto vo svojej reči povedala a rozprávala, snažila sa niekoľkokrát stretnúť s pánom ministrom, bola odkázaná na štátneho tajomníka a pán štátny tajomník jej ako odpoveď na vaše odporúčanie, aby sa s ním stretla, dnes ráno pošle mail, v ktorom jej vysvetľuje na A-štvorku, podľa mňa to muselo byť určite na A-štvorku veľmi husto písané, prečo by nemala takýto pozmeňovák predložiť. Lebo je to zbytočné a na čo, že otvára vykopnuté dvere. Úplne choré. Pán minister, radím vám, urobte si s pánom štátnym tajomníkom poriadok!
Úplným klincom bol záver, kde hovorí, píše, ale chápe teda, že to podáva aj napriek tomu všetkému, čo jej on napísal, koniec koncov pre mňa to nebolo dostatočné vyargumentovanie, prečo by nemala podávať aj tie časti pozmeňovacieho návrhu, s ktorými sa nestotožňuje, ale úplným klincom bolo to, že v závere teda, že chápe, že to podáva, lebo Jurinová. Ja už neviem presne tie slová, ktoré použil, ale proste, lebo Jurinová kandiduje a musí, hej, aby sa prezentovala alebo čo. Prosím vás, odkážte vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi, že či je hluchý a slepý, keď nevie, že ja sa k takýmto zákonom vyjadrujem pravidelne. Som veľmi rada, že v našom tíme je Soňa Gaborčáková, ktorá to chytila úplne špecificky, odborne. Odborne, jedine odborne. Teraz ja vystupujem len politicky a len preto, lebo váš štátny tajomník si dovoľuje písať pani Gaborčákovej také veci, ako jej napísal, hanbou parlamentu, normálne. Hanbou vlády by som povedala, že je.
Takže, pán minister, predkladali sme sedem bodov, ktoré sa týkali pozmeňovacích návrhov. Ja to vymenuje pre istotou. Išlo o zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť, kedy myslíme, že je potrebné viazať ich na zvyšovanie minimálnej mzdy. Stopercentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent. Už pri novele zákona o sociálnych službách, ktoré sa týkali vyslovene stacionárov alebo v ambulantných službách, sme upozorňovali, že také zníženie, aké vtedy prebehlo, naozaj nepomôže nijakému ani začleňovaniu, ani zlepšeniu stavu, najmä zdravotne ťažko postihnutých detí. Preto opätovne v podobnom duchu, toto bola pripomienka socie, prevzali sme to, podali sme to.
Ďalší bod, zvýšiť príspevky na krízové zaradenie, naviazať ich na minimálnu mzdu. Rovnako, o krízovej intervencii už hovorila aj kolegyňa Anka, hovorila Anka Verešová. Hovorila o tom, akým spôsobom organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú takýmto činnostiam, ledva prežívajú. Opäť je to len znak toho, že vás tie ambulantné služby a krízová intervencia nezaujíma.
Ďalší bod. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie, minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur. Je to suma, ktorá je naozaj postavená na minimalistických požiadavkách pri dodržaní štandardov, aké nastavila vláda, na 16,7 eur. Inak môžeme povedať, že táto včasná intervencia bude pochovaná a vy si budete môcť povedať, že budete hrobárom tejto včasnej intervencie, ktorá je v zákone, ktorá sa pomalinky rozbieha. Tie ženy, s ktorými som sa stretla, tak ledva prežívajú, nevedia, ako budú fungovať a predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej, opäť zavrú. To vám nevadí, že sa nebude mať kto reálne starať o tie deťúrence?
Piaty bod. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydanie rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely, zbytočne dlhé. Zo 60 dní na 30, a z 30 dní na 10. To znamená, že nie, že my sme chceli ísť trošku ďalej ešte, ako je to v pozmeňovacom návrhu, ktorý prejde plénom, ale budiš, tešíme sa, že aspoň ste ustúpili z tých pôvodne navrhovaných lehôt.
Šiesty bod. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby. Takisto, hovorí sa o ekonomicky oprávnených nákladoch, ale viete, že v skutočnosti sa tam nezahŕňajú naozaj náklady, alebo VÚC-ka nie je ochotná akceptovať niektoré náklady, ktoré sú reálnymi nákladmi v zariadeniach.
Siedmy bod. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľa o príspevok. Som takisto veľmi rada, že ministerstvo prijalo a ustúpilo z takejto chorej požiadavky, podľa mňa. Takže takisto kvitujem, že vláda sa rozhodla v tomto konať.
Takže z týchto siedmich bodov, dva registrujem, že boli teda podané v pozmeňovacích návrhoch, ostatné sa týkali iných vecí. Väčšinu z nich podporíme. Jeden myslím, že nie sme si celkom istí, či, či bude podporený, ale všetky ostatné radi podporíme.
A samostatný pozmeňovák sme dávali, ktorý sa týkal posúdenia odkázanosti, aby ľudia naozaj neboli odkázaní na to, že budú musieť sa chodiť posudzovať, alebo teda že mesto neakceptuje posúdenie vyššieho územného celku, alebo opačne, alebo samospráva a podobne. Takže toto bolo osem pozmeňovacích návrhov alebo osem bodov pozmeňovacieho návrhu, ktoré predniesla kolegyňa Gaborčáková. Ja vás prosím, aby ste naozaj uvažovali o tom, keď, je mi jasné, že teraz ich neprijmete, z toho, čo písal pán, možno, že váš blízky nasledovník, možnože čochvíľa minister, neviem, ale teda správa sa tak, ako by už bol ministrom, tak nám jasne vysvetlil, že nebudú podporené, že ich vlastne Soňa Gaborčáková úplne zbytočne predkladala.
Ja vás uisťujem a garantujem vám, že nič, žiadne jedno slovo, ktoré hovorí Soňa v prospech ľudí odkázaných na pomoc iných, nie je stratené. Oni to veľmi dobre vnímajú a veľmi si to pamätajú. Takže toľko k vystúpeniu.
Na záver už iba, táto novela mala za cieľ odstrániť diskrimináciu verejných a neverejných poskytovateľov. Naozaj sa jej to nepodarilo a keď sa jej to podarilo, len v úplne malinkej, minimalistickej časti. To, čo by malo byť cieľom, je navrhnúť štátnu dávku v odkázanosti, ktorá pôjde za klientom a ktorá bude odovzdaná klientovi, nie zariadeniu. To je cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť. Toto je opäť len záplata na veľkú dieru, ktorá istým spôsobom ochraňuje pobytové služby. Tam došlo k dohode, ale tým, tak neviem, kto to už hovoril, ale reagovala som tam, že presne týmto ste dali, vrazili taký kôl a rozpoltili všetkých, ktorí poskytujú akékoľvek sociálne služby, na tých, ktorí poskytujú pobytové služby, a tých, ktorí poskytujú ambulantné služby. Chvalabohu, že možno zastabilizujete pobytové služby, ale ani v tom nevidím, keďže vidíme ten nárast potrieb odkázaných ľudí, aká je príprava na budúcnosť, na blízku budúcnosť v poskytovaní aj pobytových služieb. Brala by som, že štát sa bude snažiť o to, aby ľudia čo najdlhšie zostali vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojich domovoch, ale z tejto novely to nijakým spôsobom nie je vidno, pán minister, vôbec. Zastabilizovali ste teraz pobytové služby, možno na chvíľku. Problém to vôbec ale nevyriešilo ani s tou diskrimináciou. Budem rada, ak táto novela aspoň niekomu pomôže, ale ja vás žiadam a prosím o to, aby ste naozaj ďalej pokračovali v hľadaní riešenia pre sociálne služby, ktoré sú týmto zákonom spracované nie tak, ako by sa patrilo na dnešné časy. Preto aj celú novelu nebudem môcť podporiť.
Ďakujem.
|
30.
Ďakujem pekne. Som zhodná v myšlienkach s tým, čo hovorila kolegyňa Gaborčáková. Jednoznačne mám pocit z tejto novely aj z upravenej novely a teda aj s tým, aké pozmeňováky ešte prídu, že pán minister a jeho úradníci sa snažili zahojiť poskytovateľov pobytových služieb. Chvalabohu, že aspoň im sa vyšlo čiastočne v ústrety. Len ma naozaj srdce bolí nad tým, že sa tvárime, že tie ambulantné služby, jak keby nepatrili do systému sociálnej pomoci našim občanom. Je mi ľúto z toho, že žiadne z požiadaviek, lebo minimum požiadaviek práve poskytovateľov ambulantných služieb, krízovej intervencie, včasnej intervencie boli prijaté ministerstvom. Takže mám taký pocit, akoby sa ministerstvo snažilo možno aj priniesť taký klin medzi jednotu, ktorú už spomínala aj pani Bašistová, medzi jednotu poskytovateľov sociálnych služieb ako takých. Rozdelila ich na poskytovateľov pobytových služieb a ambulantných služieb a toto je nebezpečná situácia. Naozaj treba rovnako pristupovať práve k obidvom druhom služieb. Obzvlášť, ak vieme, že Európska únia sama preferuje inklúziu ľudí, a teda aj náš štát by sa mal snažiť o to, aby bola preferovaná možno aj práve tá domáca starostlivosť, poskytovanie intervencie, krízovej intervencie a snaha o zaradenie ľudí do spoločnosti.
|
128.
Ďakujem pekne. Ešte raz, ale veľmi krátko. To, čo som nepovedala, sú nároky, finančné nároky, ktoré by takýto návrh zakladal.
Uvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak berieme priemerne, že ročne sa narodí okolo 55-tisíc detí, 55-tisíc ročne, do každej rodiny alebo rodičovi, tak za tri roky je to zhruba 165-tisíc detí, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, to som povedala, teda necelých 140-tisíc, tak vidíme, že ide zhruba o nárast rodín, ktoré majú zrejme dve maloleté deti, je asi o 25-tisíc. No ak by sme to prerátali, tak, tak nárok, finančný nárok práve na toto finančné zabezpečenie zhruba 25-tisíc rodín, ak by sme brali, že ide zväčša naozaj o starostlivosť o dve deti, to znamená o 25 % navýšenie, vychádza okolo 15 mil. ročne zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva práce, tak ako je to dnes nastavené alebo zadefinované. Toľko teda k finančným nárokom.
Zopakujem, nášmu štátu, Slovenskej republike, chýba rodinná politika. Po tom voláme dávno, hovoríme o tom už veľmi dlho. Celé volebné obdobie hovoríme o tom, že náš štát nemá zadefinovanú rodinnú politiku, to znamená komplex opatrení, ktoré by pomohli zvrátiť demografickú katastrofu, ktorá na Slovensku o chvíľku nastane. Aj preto veríme, že náš návrh podporíte, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, nášho Slovenska. Zároveň by som ešte chcela pripomenúť, že tak ako tu teraz bojujem za rodiny s viacerými maloletými deťmi do troch rokov a navýšení príspevky, rodičovského príspevku pre ne, tak v roku 2011, 2010 sme stáli spolu s Igorom Matovičom a aj Natáliou Blahovou vtedy pri predloženej zmene, ktoré práve určovala navýšenie rodičovského príspevku pre dvojčiatka a trojčiatka. Takže pokračujeme v pozitívnych zmenách pre rodiny, vtedy toto bolo najpálčivejšie, že tie rodiny, ktoré sa starali o dvojčatá, trojčatá a pociťovali veľkú nespravodlivosť otcov a matiek. Veľmi často nám vysvetľovali, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, aj keď sa starajú o viac detí ako iné rodiny.
Takže pokračujme, prosím vás, spoločne v odstraňovaní nespravodlivosti nášho systému. A opäť volám po vytvorení koncepcie rodinnej politiky, ako to náš štát s tou rodinou v skutočnosti myslí, a ďakujem veľmi pekne za podporu nášho návrhu, našej novely.
|
124.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť našu novelu, ktorá sa týka zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh nepredkladáme prvýkrát alebo neprichádzame s ním prvýkrát. Prednášame ho už opakovane a veríme, pretože sme presvedčení o tom, že má zmysel podporovať matky, ktoré sa starajú, matky aj otcov, ktorí sa starajú o svoje maloleté deti v čo najvyššej miere. Návrh, ktorý predkladáme, odstraňuje pre nás nespravodlivosť v tom, že aj keď je v ňom zadefinovaný rodičovský príspevok ako náhrada príjmu, existuje už dnes výnimka pre rodičov, pre rodičov dvojčiat, trojčiat, ktoré ustanovujú výšku rodičovského príspevku oproti základnej sume pri starostlivosti zhruba tých 203 eur, tento rok bolo prvýkrát po viacerých rokoch zvýšené, pretože je to suma, ktorá sa viaže na životné minimum, tak ustanovuje aj výnimku pre dvojčatá, trojčatá, kedy tento príspevok sa zvyšuje o 25 % pri dvojčatách a o 50 % pri trojčatách.
Analogicky podobná situácia môže nastať aj pri starostlivosti u rodičov, ktorí majú deti porodené v reťazových pôrodoch. Stáva sa a je to naozaj vôbec nie neobvyklý jav, je to skôr bežná prax, pokiaľ sa matka chce čím skôr zaradiť do pracovného procesu, že sa s partnerom, s manželom dohodnú, že deti budú proste v krátkom časovom období, a tak sa naozaj stáva, že mladé rodiny sú radšej, keď majú deti narodené v krátkosti po sebe. A vtedy nastáva tá diskriminácia, že aj keď sa matka reálne stará o dve maloleté deti, poťažmo tri maloleté deti do troch rokov, nikde tá jej zvýšená starostlivosť, ale aj zvýšené finančné náklady nie sú zohľadnené.
Preto navrhujeme, aby v takýchto prípadoch, keď deti vzídu z reťazových pôrodov, bol posudzovaný rodičovský príspevok na zvýšenie, pokiaľ sa žena stará o dve alebo tri deti do troch rokov, podobne ako pri dvojčatách a trojčatách. Jednoducho povedané, aby mali zvýšený rodičovský príspevok, ak sa starajú o dve deti do troch rokov, o 25 %, podobne ako je to pri dvojčatách, a o 50 %, podobne ako je to pri trojčatách.
Ak sa starajú o tri deti, samozrejme, týchto situácii je oveľa menej, alebo teda takáto situácia môže, môže trvať veľmi krátky čas úplne z biologických dôvodov. Deväť mesiacov vynosenie a proste netreba to rozoberať, ale starostlivosť o tri deti je naozaj v praxi veľmi málo využívaná, pokiaľ to nie je kombinácia, že dvojčatá plus jedno dieťa a podobne.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vás prosím o posunutie tohto návrhu zákona, ktorý odstraňuje dosť dôležitú diskrimináciu našich mladých rodičov, ktoré sa starajú o dve-tri deti do troch rokov, na odstránenie tejto diskriminácie a posunutie teda zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
|
10.
Ďakujem pekne. Pán premiér, podstatou je to, že zmluva bola uzavretá na sumu, akú bola, podstatou je, že ak by sa nevytiahla táto kauza na povrch, tak by bola vyplatená suma, z ktorej sa niekomu teší..., točí hlava, podstatou je, že za takú sumu by sa mohli napríklad zlepšiť poskytovanie sociálnych služieb alebo zariadiť oveľa lepšie nemocnice, a to je najväčšou podstatou, že takýchto zmlúv je oveľa viac ako len táto jedna, ktorá bola teraz vytiahnutá.
A ja vás naozaj prosím, aby ste prešli zmluvy, aby sa takto neplytvalo majetkom všetkým. Je krásne, že sa dostala späť elektráreň. Ja som tu vtedy nebola, bola som naozaj ešte príliš mladá na to, aby som sa venovala takýmto veciam a organizovaním mítingov v tomto duchu. Každopádne podstatou je dnes, že tá suma je nehorázna, konečne, až po prevalení tejto kauzy začal minister Žiga konať a na druhej strane stále hovorí o tom, ak si prepočítame tie percentá, ktoré uvádzala, ktoré by mohli byť, ešte stále sa mi to zdá viac ako spomínaná Brazília, ktorej sa vyplatila oveľa nižšia suma.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegyni Edite Pfundtner. Od začiatku, keď sa zákon pripravoval, tak bolo veľmi dôležité pre nás, aby obsahoval oblasti: poskytovanie služieb, financovanie, odškodňovanie a vzdelávanie. To boli také základné štyri body.
Vieme, že tri body sú relatívne v zákone vsunuté alebo do zákona vtiahnuté. Služby, veľmi dobre, financovanie, je sľúbený balík peňazí, nevieme ešte, akým spôsobom sa teda dostane a pretaví do tých služieb, a odškodňovanie, k tomu som sa aj tak zabudla trochu vyjadriť, ale mi to pripomenula, ako rozprávala, pani kolegyňa Pfundtner, ak, ak sa nám podarí dosiahnuť, že tí sudcovia sa budú zaoberať aj odškodňovaním priamo už v trestnom konaní, že to nebudú odsúvať na občianskoprávne konanie, tak to bude tiež veľká vec alebo aspoň viac prípadov, ktoré rovno odškodnia, to bude úplne úžasná vec a aj toto sa dá, podľa mňa, dosiahnuť práve tým vzdelávaním, ktoré v zákone riešené nie je.
Ďakujem pekne.
|
14.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pár slov už iba k zákonu o obetiam.
Zopakujem, som nesmierne rada, že po toľkých rokoch uzrela svetlo sveta vládna novela. Mali sme ambíciu, ak by sa ministerstvo nebolo, ani toto ministerstvo, ani, alebo v tomto čase ministerstvo nepodujalo, určite sme už mali začaté aj vlastný, vypracovanie vlastného samostatného zákona, čo viete, že v podmienkach poslancov je to neporovnateľné s tým, aký aparát do toho dokáže vložiť ministerstvo.
Takže znova zopakujem, vďaka pani ministerke Žitňanskej sa podarilo túto tému dostať na úroveň ostatných tém na Slovensku, lebo mnohokrát ministri neprejavovali záujem nielen o tému, ale ani o samotnú ochranu obetí.
Je faktom, že tento zákon je maximom možného, čo sa dalo vyrokovať. Je to veľmi dobrý základ, na ktorom sa má stavať, a verím, že bude stavať. Je tam naozaj minimum sporných vecí. Sami sme predkladali aj do, do, sami sme predkladali na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny pozmeňovací návrh, ktorý možno pre niekoho upravoval nie veľmi zásadné veci, ale pre tých, ktorí už majú skúsenosť s prácou v organizáciách, ktoré pomáhajú obetiam, to bolo dosť zásadné. Išlo o vyprecizovanie a zrozumiteľnosť dikcie zákona, aby nedochádzalo k chybnému pochopeniu sporu alebo rozporu v aplikačnej praxi. Zamerali sme sa teda iba na toto, v celom zákone sme nenašli nič vážnejšie, ako doopraviť, vyprecizovať znenie zákona tak, aby bolo jasné, že každá odborná pomoc bude poskytovaná vo forme poskytnutej služby. Sami uznáte, že ako opozičná poslankyňa, keďže nemám väčšie, náročnejšie nároky a spolupracujem vyslovene s najväčšími odborníkmi na Slovensku v tejto téme, tak opäť, možnože je to prehnané, ale ďakujem ministerke Žitňanskej, že ho takto, do takejto formy dostala.
Je veľmi dôležité, že obeť má právo na individuálny prístup, a to je týmto zákonom naozaj nastavené tak. Odborná pomoc sa poskytuje akoby všeobecná odborná pomoc a špecializovaná odborná pomoc. Aj to je veľmi pozitívne, že tá špecializovaná odborná pomoc je pripravená pre obzvlášť zraniteľné obete, teda je zadefinovaná skupina obzvlášť zraniteľných obetí, ktoré majú svoje špecifické požiadavky, potreby, a v rámci tohto zákona si nájdu to svoje aj oni, alebo teda, lepšie povedané, aj ľudia, ktorí poskytujú týmto, v sťažených podmienkach práve pre tieto ťažšie skupiny, to budú môcť robiť bez obavy, že by robili niečo, niečo navyše alebo proste nad plán. Naozaj aj táto skupina, je výborné, že aj táto skupina a služby pre túto skupinu zadefinované.
Možno trošičku... Nie, ešte, ešte jedna veľká, veľké ocenenie, tento návrh zákona, nový návrh zákona upravuje v ďalších..., v ďalších nie odstavcoch, ale ani paragrafoch, ale proste upravuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok. Možno viacerí viete, akým spôsobom sme sa snažili dostať do Trestného zákona premlčateľnosti trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, týrania blízkej a zverenej osoby, detskej pornografie, a teraz sa to podarilo. Je pravdou, že sami sme to možno si nie dostatočne uvedomili v tom prvom čítaní, ale tak aj toto je veľká vec, ktorú vnímam ako veľké pozitívum, že cez nový zákon o obetiach trestných činov sa upravuje aj Trestný zákon, kde sa upravuje premlčateľnosť trestných činov sexuálneho znásilnenia alebo sexuálneho násilia od 15 rokov. To znamená, že my sme boli, my by sme boli veľmi radi, keby tam bola bez preml..., nemožnosť premlčateľnosti, ale veľmi vítame takúto právnu úpravu, ktorú ministerstvo zvolilo.
Takže celkovo aj úpravu toho Trestného zákona a Trestného poriadku vnímam ako civilizačný krok vpred, ako veľké plus v tom, ako sa civilizácia začala stavať, resp. naša spoločnosť začala stavať k právam obetí. Je všeobecne známe, že doteraz väčšie práva mali páchatelia ako obete. Ono sa to hovorilo, ale v skutočnosti najsmutnejšie je, že to bola naozaj aj prax.
Jediná vec, ktorú, ktorá vo mne zarezonovala možno nie celkom pozitívnym spôsobom, bolo, bola, bolo zavedenie pri odbornej spôsobilosti, určenie, že právne služby alebo právnu pomoc môže poskytovať len, v pôvodnom znení bolo bakalár práva a pozmeňovacím návrhom na výbore sa tam dostalo, že túto odbornú pomoc môže poskytovať len teda právnik, resp. advokát. Pani ministerka mi to vysvetlila ako naozaj taký kompromis. Áno, áno, je tam jasne napísané, že písm. a), b), to znamená podávanie informácie, ktoré súvisia aj s právnym, s právnou pomocou, môžu, môžu poskytovať aj teda ľudia s nižším vzdelaním ako advokáti.
Len stále sa mi tam vynára tá otázka, už som sa s tým tak uspokojila na jednej strane, ale na druhej strane stále sa mi vynára tá otázka, že či by naozaj nebolo dobré uvažovať, tak ako majú páchatelia možnosť požiadať štát o zastupovanie, o právne zastupovanie, že či by neexistovalo otvoriť aj diskusiu na túto tému, že aj tá obeť, ktorá je poškodená práve konaním páchateľa, by mala možnosť požiadať štát priamo, akoby ex offo, o advokáta. Tým by sa možno vyhlo, lebo súčasná prax je taká v tých organizáciách, že nie je nikde, doteraz nebolo napísané, že takúto právnu pomoc poskytujú len advokáti, a vieme, že mnoho prípadov im pomohlo zlé slovo, že zvíťaziť, ale pozitívne pomôcť, aj keď to boli ľudia, ktorí sa aktívne roky už venovali pomoci obetiam. Takže týmto, samozrejme, vždy, vždy, platilo, že ak našli právnika, ktorý mal ochotu pomáhať za veľmi nízku finančnú sumu alebo za žiadnu, tak vždy využili jeho služby. Tak aj keď je to vyprecizované tak, že týka sa to naozaj len priamo poskytnutia právnych služieb už, jednoducho povedané, na súde aj tak sa mi to zdá možnože ešte, že ešte nad hranicu. A tým vôbec nechcem degradovať prácu, prácu advokátov, je to dôležitá práca, ale keď som počula, akým spôsobom sa vyjadril bývalý minister, minister spravodlivosti pán Borec, ako obhajoval, že teda advokáti musia poskytovať tieto služby, tak mi bolo veľmi ľúto, pretože práve on bol takým brzdiacim článkom v príprave samotného zákona o obetiach.
Na záver už len, už len poviem, že je dobré, že týmto zákonom je garantovaný individuálny prístup k obetiam, že služby sú nie poskytované hromadne, ale naozaj veľmi sa dbá, niťou celého zákona sa vinie práve ten individuálny prístup k obeti. Som veľmi rada, že takúto ochranu budú mať obete trestných činov už aj na Slovensku, a verím, že toto naozaj bude slúžiť ako taká základná platforma, z ktorej sa budú odvíjať ďalšie, možnože aj lepšie, alebo precíznejšie vydefinované špecializované služby pre obete, a že tak, ako pani ministerka sľúbila, tak aj to vzdelávanie pomáhajúcich profesií bude nejak koordinované, aj keď cez jednotlivé ministerstvá, ale že sa bude, vytvorí taký koordinovaný postup v informovaní a vo vzdelávaní hlavne pomáhajúcich profesií, lebo častokrát tá pomoc obetiam zlyháva práve na tom, že samotné pomáhajúce profesie, policajti, prokurátori, sudcovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne.
|
48.
Tiež by som chcela požiadať všetkých poslancov, aby schválili pripomienky prezidenta, pretože sú správne, tak ako kolega Dostál povedal. Tieto pripomienky odstránia to najhoršie, čo v novele zákona bolo schválené. Takže len výzva: Schváľte, prosím vás, tie pripomienky prezidenta. Ale najlepšie by bolo, keby celú novelu poslanci, ktorí ju predkladajú, úplne stiahli.
|
40.
Dobre, druhýkrát ruším. Ďakujem pekne za slovo.
Pán Hrnko, samozrejme, ja sa nemôžem k ničomu vyjadrovať, ale vy máte patent na všetko! Ja som predsedníčka ľudskoprávneho výboru, ktorý má v gescii Ústav pamäti národa. Na to ste pozabudli. Vy, keby ste boli hrdina, tak sa tam napíšete medzi predkladateľov a hanbíte sa spolu s ostatnými, ktorí predkladajú takúto novelu zákona! Jednoducho vašou snahou je ovládnuť, ideologicky ovládnuť Ústav pamäti národa. A doplatia na to tí, ktorí boli obeťami minulých režimov. Lebo im nejde o to prekladanie alebo o ten historický, aby z toho bol historický ústav, ktorý robí iba reálnu odbornú činnosť. Im nejde o to, aby robil iba reálnu odbornú činnosť, čo sa týka sledovania histórie. Na to máme Historický ústav Slovenskej akadémie vied. Im ide o to, aby bola živá pamäť národa, aby ste si pamätali to, čo sa udialo ľuďom, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo. Ale vám to je úplne jedno!
Mnohým vadí naozaj, akým spôsobom ústav funguje. A teraz nehovorím, že tam problémy, medziľudské vzťahy fungujú dobre. K tomuto sa nevyjadrujem. Hovorím o fungovaní Ústavu pamäti národa. A mne to príde tak, že možnože si vravíte, že aspoň nebude mať kto pripomínať tú červenú alebo hnedú minulosť. Aj niektorých tunák z pánov poslancov. A toto mi je strašne ľúto. Ničíte ústav tým, ako meníte jeho štrukturálne nastavenie. Hanba! (Potlesk.)
|
34.
Vážené kolegyne, kolegovia, do tretice sa budem vyjadrovať k novele zákona o Ústave pamäti národa, ktorý teda ako od začiatku o tom hovoríme, podľa mňa je vysoko neprofesionálny a zle spracovaný. Zle spracovaný najmä v tom, že dôjde k utlmeniu činnosti, som presvedčená o tom, že dôjde k utlmeniu činnosti a – čo je horšie – k presmerovaniu hlavných činností. To, čo má otvárať ľuďom oči, to, čo má udržiavať pamäť národa, bude utlmené a prekladanie dokumentov, tak to poviem, možnože trošku expresívnejšie, prekladanie dokumentov v archívoch sa stane prioritou. Považujem to za zlé, neprofesionálne, neodborné a bojím sa, že nakoniec výsledkom bude to, že Ústav pamäti národa pôjde pomaly, ale iste do stratena.
O novele zákona o Ústave pamäti národa už bolo povedané veľmi veľa konkrétnych vecí, ktoré vadili v novele, boli ponúknuté aj riešenia, aj keď pán podpredseda Glváč na výbore ešte včera hovoril, že mu vadilo, že mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí spisovali petíciu, nepodali nič konkrétne. Oni nie, oni na to nemali ani páky, ani možnosti, aby spracovali legislatívne návrhy, ale tu v parlamente, v Národnej rade, boli podávané pozmeňovacie návrhy, ktoré tie najhoršie state vypúšťali a celú novelu upravovali tak, aby funkčnosť Ústavu pamäti národa bola zachovaná.
Napriek tomu, napriek všetkým tým výčitkám kolegov, ktorým leží na srdci správnosť fungovania Ústavu pamäti národa, neprešla žiadna pozitívna zmena v rámci tejto novely predkladanej koaličnými poslancami. Doteraz sme sa nedozvedeli odpovede na otázky, akým spôsobom neplní svoje úlohy stanovené v zákone Ústav pamäti národa. Doteraz sme sa ani nedozvedeli, akým spôsobom táto novela bude zabezpečovať plnenie bežných prevádzkových úloh, akým spôsobom bude štatutárny orgán tvorený deviatimi ľuďmi v skutočnosti fungovať.
Hovorili sme o deväťhlavej vydre, ktorá by mala fungovať ako riadiaci článok ústavu. Je to naozaj najmenej funkčný model, ktorý prinesie oveľa viac problémov ako riešení. Toto všetko ma veľmi znepokojuje. A vychádzajúc z pripomienok prezidenta republiky, zdá sa, že aj jeho. Zmena formy vedenia ústavu nie je vôbec jednoduchá vec, ako to na prvý pohľad môže vyzerať pre tých, čo nemajú skúsenosti s riadením pracovných kolektívov. Preto si myslím, že je hazardom urobiť zmenu a čakať, ako to dopadne. Lebo tak ako je novela postavená, je to hazard na Ústave pamäti národa.
Minule som hovorila o tom, že Ústav pamäti národa alebo tie zmeny sú vyprovokované tými štyrmi slovami, ktoré som rozviedla v rozprave. Ja ich iba zopakujem, už nebudem opakovať celé to pozadie, ale ide hlavne strane SMER a SNS o pozície, peniaze, pomstu a politiku. Štyri "p". Trvám na tom, že tak ako ste nastavili fungovanie Ústavu pamäti národa, bude viesť postupne k jeho likvidácii a k zmene nastavenia nie medziľudských vzťahov, tie žiadnym zákonom neopravíte, ale bude viesť k utlmeniu aktivít, ktoré majú oživovať pamäť národa. Je to hazard, ak by ste chceli k tomu pristupovať zodpovedne, postupovali by ste tak, keď ako sa robila príprava zhruba pred piatimi rokmi zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Zavolali by ste odborníkov, ktorí sa podieľali aj na správe ústavu, aj majú historickú skúsenosť, aj sú odborníkmi. Ale nie, vy ste si povedali, že páni, päť pánov poslancov má patent na rozum, z toho vieme, že v pozadí toho sú aj tak iní páni, ktorých ja veľmi rada pomenujem: pán podpredseda Glváč, pán poslanec Hrnko, to sú hlavní iniciátori zmien, ktoré sú nastavené v Ústave pamäti národa.
Takže zákon je naozaj zle riešený, s tým sa stotožňuje aj sám prezident Slovenskej republiky. Popisuje presne dôvody, ktoré sme uvádzali aj my vo svojich rozpravách a vo svojich odôvodneniach, že spoločný kolektívny orgán neprinesie pozitívne riešenie problémov, ktoré v Ústave pamäti národa existujú. Rovnako pokrivkávajú aj práva pri odvolávaní členov správnej rady.
Tu by som sa možno pristavila pri pozmeňovacom návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Edita Pfundtner. Umýva si ruky nad všetkým, pretože dala zlepšujúci pozmeňovací návrh a teší sa z toho, že ho podporilo 124 poslancov. Pani poslankyňa, škoda, že tu nie ste. Som rada, že ste aspoň takýto pozmeňovací návrh podali, ale všetci jednoznačne sme hovorili, že to nerieši to hlavné zlo, ktoré prinášate v tejto novele. Rovnako som rada, že ste vystúpili z...; nie ste už členkou tímu predkladateľov, že ste stiahli svoj podpis, lebo si tiež uvedomujete, že asi až tak celkom s kostolným poriadkom to nie je. To som rada. Ale prosím vás, neumývajte si ruky z toho, že podporujete takýto návrh len preto, lebo ste dali pozmeňovací návrh, ktorý vo veľmi malej miere zlepší podmienky fungovania alebo odvolávania členov správnej rady. Tak ako to v niečom možnože pomôže, v iných veciach to ešte aj priťaží členom správnej rady.
Zákon je naozaj zlý a som presvedčená, že doplatí na to svojou funkčnosťou. Je, malo by byť pre nás dôležité, aby sa z toho nestal uzatvorený ústav, historický ústav, ale aby pripomínal zverstvá minulých neslávnych dôb – fašistickej aj komunistickej. Preto je zákon zlý. O pozmeňováku, ktorý sme dávali, som hovorila. Neboli ste ochotní ani debatovať o ňom, ani ho nejakým spôsobom podporiť.
Ústav pamäti národa má oživovať a udržiavať živú pamäť, nie sú dôležité papiere v archívoch, dôležití sú tí ľudia, ktorí mali životnú skúsenosť a ktorí stále čakajú, že sa o nich niekto obzrie. Je to napľutie do tváre obetí a ich rodín, ktoré vás prosili, aby ste to nerobili. Nejde o nás, ide o tých, ktorí mali skúsenosť s bývalými a minulými režimami. Preto boli vytvorené petície na nepodporu vami navrhovaného zákona, petície dcér politických väzňov, petícia mladých ľudí, ktorí sa nemohli pozerať na to, čo idete s ústavom urobiť. Úplne ste odignorovali ich hlasy. Odignorovali ste ich možno, pán Glváč sa veľmi tvrdo vyjadroval k tomu, že on sa stretol s nimi. Dôležité nie je, že len sa stretol, dôležité je, že nepohol ani prstom v tom, aby prijal niektoré ich výčitky a pomohol ich vyriešiť. Nemal, nemali ste nikto z vás ani ochotu.
Jeden učiteľ hovoril, že dejepis je ideológia prepojená na minulosť a dnes sme v situácii, kedy si vládna moc ide uzurpovať, aplikovať svoju ideológiu na minulosť Slovenskej republiky. Idete si uzurpovať ovládnutie Ústavu pamäti národa a jeho nasmerovanie tak, ako to vyhovuje niektorým ideologickým prúdom vládnych strán. Je mi to nesmierne ľúto. Preto vás chcem vyzvať, už len vyzvať predkladateľov novely poslaneckej, aby ste tento návrh naozaj stiahli, aby ste ho vrátili späť tam, kde patrí, na odbornú úroveň a spoločne s ľuďmi, ktorí sa tomu rozumejú, nielen s poslancami a politikmi, ktorí naozaj mnoho vecí vidia len zvrchu, len obalene, riešili problémy tak, ako sa patrí, dostatočný čas a na dostatočnej odbornej úrovni.
Stotožňujeme sa s pripomienkami prezidenta, ktoré boli veľmi podrobne popísané, budeme určite hlasovať za tieto pripomienky prezidenta a som presvedčená o tom, že takto vrátená novela, teda taká novela, ktorá bola prijatá Národnou radou, by nemala mať miesto na schvaľovanie vôbec.
Ďakujem pekne.
|