46.
Ďakujem pekne. No, všeličo bude vidieť v správach, o tom som presvedčený a hlavne (povedané so smiechom) bude vidieť jeden, jedno absolútne protirečenie vaše, pán poslanec Galko, jedno absolútne protirečenie. Vy si protirečíte, keď tvrdíte, tak my to nemyslíme s dôchodkami vážne, a vy za to nehlasujete. Veď toto je taká hovadina, ktorá tu ešte nezaznela v tomto parlamente, skutočne. Toto, to vaše vystúpenie, to bolo vystúpenie jedného hysterického poslanca, ktorý už vie, že nikdy nebude mať možnosť stáť za týmto, za týmto pultom. To je ten váš problém najväčší, hej?
No viete, a prečo skrátené konanie, lebo ste sa aj toho dotkli. Nebudem tu reagovať na kadejaké organizácie zločinecké a podobné úlety z vašej strany, ale najväčším ohrozením tejto republiky, pán Galko, ste vy. Vy a vaši kumpáni, ktorí tam vedľa vás stoja a sedia a kadekde v parlamente, keď hovoríte nejaké blbosti. Vy ste ohrozením tejto republiky. Preto to skrátené konanie, preto, lebo nedajbože, keby sa takí ľudia dostali k moci, ako ste vy, ktorí sú raz v SaS-ke, potom v DS-ke, a takisto ako ste obhajovali nejakú SaS-ku a inú stranu, preto lebo ja som bol v dvoch stranách, v dvoch stranách, vy ste v ktorej už? V tejto. A v ktorej ešte budete, aby ste sa nejakým spôsobom zachránili, aby ste mohli rozprávať tie hlúposti, ktoré rozprávate? Vy a takíto nekoncepční ľudia sú skutočne ohrozením tohto štátu.
Pozrite, a ešte vám jednu poviem, ešte vám jednu vec poviem, lebo vy strašne kričíte. Viete, kto kričí? Ten, kto má strach. Vy musíte mať strašný strach, pán Galko, strašný strach, čo bude po voľbách, čo? Lebo vás nechcú ani tí, ani tí v tej opozícii, ani tí v tej koalícii. Vy ste si sadli medzi dve stoličky a padli ste. A dúfam, že už sa v tomto parlamente nikdy v živote... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
80.
Ďakujem pekne, ja by som tiež chcel pozvať členov výboru pre kultúru a médiá na stretnutie do zasadačky výboru pre kultúru a médiá, čas nonstop.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne. Len krátka faktická poznámka na pána poslanca Maďariča, keď teda spomenul, situácia, ktorá bola na výbore, spomenul pána poslanca Číža. Chcel by som poznamenať, že pán poslanec Číž hovoril o kontrole finančných prostriedkov, ktoré idú do kultúry, už len z toho veľmi jednoduchého dôvodu, či do tej kultúry ozaj idú a či náhodou pod rúškom kultúry sa nefinancujú iné aktivity.
A chcem z tohto miesta povedať, že súhlasím absolútne s opozičnými kolegami vo výbore pre kultúru a médiá, ktorí hovorili v tom zmysle, že tej kontroly je stále málo dodnes. Je nedostačujúca vo fondoch a stále v tých fondoch ten kontrolný mechanizmus neexistuje tak, aby sme mohli s čistým svedomím povedať, že, áno, tieto peniaze skutočne, ktoré sú motivované týmto a týmto, aj ten dôvod tej motivácie spĺňajú.
A čo sa týka tých ďalších vecí. Pán poslanec, ja sa bojím len jednej veci, aby v kultúre nenastal princíp trhového mechanizmu, čo teda tu v takých istých, istých aj náhľadoch existuje, preto, lebo v rámci toho hrubého trhového mechanizmu by sme zrušili vlastne v kultúre všetky menšinové žánre. Už tu bolo toto obdobie a už isté kvarteto musí byť v Skalici, ktoré bolo pod filharmóniou, lebo tu bol jeden taký minister kultúry, ktorý tieto veci takto dehonestoval. Tak toto hádam už nie.
|
58.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za to, čo ste povedali, ale nikdy som si nebol tak istý, ako som si teraz, že nesúhlasím s ani jedným vaším slovom, ktoré ste povedali v tomto vystúpení, čo, samozrejme, nemá byť dôvodom pre to, aby sme boli nejakí nepriatelia.
Ja by som vás chcel len poprosiť o jednu jedinú vec, nezhadzujte žánre, o ktorých tak málo viete, a hlavne nezhadzujte ľudí, ktorí sa tým žánrom venujú. To sú tie hudobné žánre, ktoré ste spomínali. Neviem vôbec, či - zase sa vás nechcem nejako dotknúť -, že či vôbec viete, o čom ste konkrétne hovorili. Proste takto by to asi nemalo vyzerať v rámci tej rozpravy.
Ale ešte raz, som presvedčený, že s ničím, čo ste povedali, nesúhlasím a jednoducho nemôžem súhlasiť a väčšina ľudí určite nesúhlasí. V tom nemáte pravdu, pani poslankyňa.
|
52.
Ďakujeme veľmi pekne. Pani poslankyňa, no, ja len dve vety asi.
V prvom rade škoda, že sme pred voľbami, preto, lebo keby sme neboli, som presvedčený, že aj táto rozprava o takto na prvý pohľad nedôležitých, ale na ten ďalší veľmi dôležitých veciach by bola, bola úplne iná. No v tejto chvíli, viete, keby sme hovorili aj o teplej vode, tak to pre niektorých poslancov bude predvolebná kampaň a populizmus.
Takže čokoľvek o čomkoľvek budeme hovoriť nasledujúcich päť mesiacov, všetko bude predvolebná kampaň, hlavne keď teda niektorým nádejným mladým poslancom a poslankyniam tečie do topánok. Však, pani poslankyňa?
|
34.
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vďaka za vaše niektoré vety, ale aj za niektoré vety nie. Preto, lebo ono to naozaj vyzeralo miestami tak, ako by ste chceli zrušiť kultúru, hoci, samozrejme, teraz preháňam, ale naozaj to, čo ste vtedy, to, čo ste začali hovoriť o tom teda, že teda fondy zrušia a neviem čo všetko, tak to sa nedá.
A s tým budúci ministrom, to ste hádam nemysleli vážne preto, lebo myslím si, že ktokoľvek sa stane ministrom kultúry v budúcom volebnom období, by v prvom rade mal mať vzťah ku kultúre, čo nevylučuje vzťah ku folklóru a ku knižniciam a vôbec k tomu všetkému, čo rieši tento návrh zákona.
Máte pravdu v jednej veci, keby sme boli povedzme na začiatku druhého alebo tretieho roku, tak tento návrh zákona by predkladalo ministerstvo kultúry, s tým sa vôbec netajíme. Predkladáme ho preto, lebo sme v istom záverečnom období tohto volebného obdobia, teda v záverečnom čase tohto volebného obdobia a mám taký pocit, že, a vy ste to, samozrejme, potvrdili aj v tom svojom vystúpení, že problematiku folklóru a problematiku napríklad knižníc treba riešiť. Či ju budeme riešiť takýmto spôsobom alebo onakým, môžete sa vyjadriť k tomu ako v druhom čítaní preto, lebo my v tejto chvíli v prvom čítaní len odobrujeme istú filozofiu toho návrhu zákona. Ja som o tom presvedčený, že nemôžete hovoriť, že máte veľmi dobrý vzťah ku knižniciam a zároveň odmietnuť, že ich chcete prifinancovať, dofinancovať alebo vymyslieť istý systém iného financovania, čo ste teda tam teda naznačili, to je otázka zase pre druhé čítanie.
Viete, no a zhadzovať folklór sa mi nepáči z jedného jediného dôvodu, že vlastne ten folklór stal pri kolíske všetkých ostatných žánrov. Keby nebol folklór, nebolo by Cikkera, nebolo by Moyzesa, nebolo by, ja neviem, Suchoňa, nebolo by Andrašovana, nebolo by novodobých autorov, ktorí žijú. Všetci vychádzajú vždy z folklóru, všetci historicky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
102.
Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte, vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1984 z 10. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností Ústavnoprávnemu výboru NR SR, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností výbory prerokovali a odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 720 z 8. októbra 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 482 z 10. októbra 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 184 z 8. októbra 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona pod tlačou 1597 v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
12.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte kúsok záverečného slova, lebo myslím si, že už všetko bolo povedané, ba možno aj čosi navyše.
V prvom rade, pán poslanec Dostál, nemusíte mať obavy a ja ako neprávnik je smutné, že musím právnikovi povedať, že určite zahlasujeme za tie vaše dva body preto, lebo nemôžeme hlasovať inak, pochopiteľne, preto, lebo o tej istej veci sa dva razy hlasovať nemôže. A to by ste vy ako právnik mohli tiež aspoň tušiť, hoci teda takéto podozrenia voči nám, samozrejme, máte a venovali ste tomu celé štyri minúty. Ja som si to stopol, o tých vašich pochybnostiach, ktoré sú absolútne neadekvátne vôbec procesu legislatívnemu, ktorý predchádza k prijímaniu zákonov.
Ja by som zareagoval, ak dovolíte, na to, čo hovoril pán poslanec Budaj, preto, lebo pán poslanec Budaj má určite s mediálnym prostredím oveľa väčšie skúsenosti vzhľadom na legislatívu, ktorú predkladal ako pán poslanec Dostál, čiže jeho slová skutočne treba brať asi vážnejšie. Dokonca s pánom poslancom Budajom sme predkladali pred niekoľkými rokmi spoločný návrh tlačového zákona. Dostal sa do druhého čítania, len potom prišli voľby. Opäť smola týchto návrhov je taká, že akosi sa často stáva, že táto mediálna problematika sa dostane na pretras dňa v rámci, v rámci záverečných týždňov volebného obdobia, čo pochopiteľne nie je dobré preto, lebo to politikum, ktoré sa tam potom vnáša, by tam vôbec nemalo byť.
Ja som ale, a pán poslanec Budaj mi to určite potvrdí, ako vznikol tento problém, a predložili sme tento návrh do prvého čítania, bol som za ním a úplne otvorene som sa ho spýtal, či nerozmýšľa o tom, že či by sme spolu nerozmýšľali opozično-koalične, durch alebo šrégom, po slovensky povedané, cez parlament o tom, aby v tomto návrhu bola tlačová rada, vzhľadom na tie, na to nerovnaké prostredie pre elektronické médiá a pre printové médiá, ktoré, samozrejme, stále existuje v tomto mediálnom prostredí. No nedohodli sme sa, nedohodli sme sa len preto, že je opäť záver nejakého volebného obdobia a v tomto závere asi by už bol nedostatok času. Preto my by sme sa aj dohodli na tom, že teda tlačová rada by v printových médiách mala byť. Čo by bol problém, o čom by sme teda určite dlho diskutovali, o tom, aké by boli podmienky tých, ktorí by sa do tej tlačovej rady dostali. A to už by asi také jednoduché nebolo vzhľadom na určite tú celospoločenskú mediálnu diskusiu, ktorá by o tomto probléme nastala.
Ďakujem všetkým, že sa zúčastnili na tejto debate. Myslím si, že to, čo som povedal na začiatku, aj keby nebolo prijaté nič, za tých niekoľko mesiacov, čo sme sa bavili o tomto návrhu zákona, vyšlo najavo to, o čom stále hovoríme. Vyšlo najavo to nerovnaké prostredie printové a elektronické, dôkazom čoho sú rôzne reakcie ľudí, ktorí sa v tomto mediálnom prostredí pohybujú. Inak reagujú ľudia z printového, inak reagujú ľudia z elektronického prostredia, mediálneho. Čiže aj keby nebolo nič, tak tá, tak tento návrh splnil svoj účel. Pokiaľ tento návrh prejde za akýchkoľvek okolností aj so schválením tých bodov 2 až 4, určite to prostredie bude oveľa lepšie a oveľa lepšie vyhranenejšie mediálne, kde sa trošku tie rozdiely medzi elektronickými médiami a printovými médiami budú stierať, ako je to teraz.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zúčastnili na tejto debate, a to by bolo z mojej strany všetko.
|
258.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať za to, čo si povedal, preto, lebo máš absolútnu pravdu. Je to predvolebný humbuk. Je to úplne zbytočná schôdza. Je to strata času. Je to otravovanie voličov. A je to predvolebný cirkus na druhú preto, lebo inak by táto schôdza nebola.
Okrem toho už sme tu mali v tejto, tejto sieni teror väčšiny, o ktorom sa hovorilo, teraz tu máme nie že teno..., teror, teror menšiny, ale teror Matoviča. A voči tomuto teroru Matoviča akosi ten rokovací poriadok, ktorý bol robený slušnými ľuďmi, s týmto niečím neráta. Proste tento tabletkový pán z Trnavy si tuná skutočne robí z tohto parlamentu jeden svoj súkromný cirkus. Treba sa na to čím skôr vykašľať, robí si cirkus z koalície, robí si cirkus z opozície, robí si cirkus z nás všetkých, robí si cirkus z celej spoločnosti.
Ešte raz, toto nie je normálne chovanie štandardného poslanca, štandardného človeka, ktorých chce niečo niekomu vysvetliť. Toto je choré! Ako držiteľ tohto skutočne skvelého názvu, myslím si, že lepší ťažko nájdeme, tabletkový pán, ktorý to dokonca ešte ani nechce priznať.
Čiže, páni, to, čo hovoril pán minister, treba sa na to čím skôr vykašľať a treba odtiaľto odísť preč, lebo toto skutočne nemá žiadny význam.
|
188.
Pán Matovič, ja by som sa chcel veľmi úprimne, aby som vás nerozčúlil, veľmi úprimne spýtať pomaly, tak, aby ste tomu rozumeli, povráva sa po tomto parlamente, že beriete nejaké utišujúce lieky. Naozaj, nechcem vás rozčúliť, lebo je to skutočne vo vašom prípade aj trošku nebezpečné.
Pán Matovič, beriete nejaké utišujúce lieky na vaše neštandardné chovanie, podľa môjho názoru, alebo je to pravda, alebo nie je to pravda? Lebo to chovanie je naozaj také, že, ale hovorím, veľmi opatrne to hovorím, aby som vás nerozčúlil, preto, lebo naozaj pozerať sa na vás, ja neviem, my už sme chceli volať pani ministerku zdravotníctva, aby bola taká láskavá a prišla sem, a teda niečo v tomto zmysle poradila aspoň, alebo teda keby ste mi odpovedali, áno, beriem, áno, neberiem, všetko zoberiem na vedomie. Všetko.
A potom druhé by som sa vás chcel spýtať, povedali ste, že pán Marček si vypýta za každé hlasovanie prachy, doslova a do písmena. Mohli by ste to, prosím vás pekne, zopakovať?
Ďakujem.
|
166.
Pán poslanec Heger, celkom vážne. Stále máte pocit, že ste mali vystúpiť? Stále máte pocit, že ste čosi povedali, čo ste chceli povedať, mali povedať alebo opačne?
Ja som mal z toho vašeho vystúpenia pocit jedného nešťastného osemdesiatpätníka, ktorý tuná mentoroval, táral, hovoril hlúposti, o ktorých nevie vôbec nič, lebo ich nezažil. Koľko ste mali rokov v tom ´89. roku, len tak? O čom ste to rozprávali? Na čo ste vôbec vystúpili? A máte pocit, že ste niečo povedali? Lebo podľa toho, čo ste povedali, mal som pocit, že ste tu vôbec neboli.
|
144.
Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak vidíš, Karol, chceš byť zmierlivý, zle je, chceš byť nekonfrontačný, zle je, chceš byť nepolitický, zle je. Tak čo?
Dámy a páni, a teraz celkom vážne. Pravdou je, že tento, tento návrh zákona a nielen vďaka nám, ale aj vďaka nám, prichádza v zlom čase. Je to čas predvolebný, je to cítiť na tej rozprave, u každého je to proste čosi, čo tú situáciu okolo tohto návrhu zákona aj vyhraňuje, hoci určite mi budete zase protirečiť.
Ja som presvedčený, že keby tento návrh zákona bol v inom čase, bol v prvom roku, ja neviem, vlády akejkoľvek, že tá rozprava by bola podstatne iná, podstatne menej vášní by tu zaznievalo, podstatne menej agresivity z niektorých poslancov by trčalo, proste tá rozprava by bola úplne iná.
Dúfajme, že v tom nasledujúcom volebnom období príde k takej tej veľkej zmene toho mediálneho zákona, ktorú všetci očakávame, kde teda budú nielen printové, ale, teda nielen printové a elektronické médiá budú spadať pod jeden veľký zákon, kde bude spadať dokonca aj internet. Aspoň taká je snaha Európskej únie. Uvidíme, zatiaľ to musíme vydržať.
To je všetko.
|
128.
Môžem? Pardon.
Pani Kaščákovej za seba môžem povedať, sporíme sa tuná o tom, ja citujem zase len právnikov v rámci toho § 19. Ja som neni právnik. A je to, ja chápem, že je pre vás istým spôsobom veľmi hlúpe, že vás upozorňujem na to, čo je napísané v ústave, a vy to tam ako právnik nevidíte, pán Baránik, ja to chápem. Ale ja si nemôžem pomôcť, ja sa tiež opieram o právne názory právnikov, ktoré mám dokonca na papieri. A ešte pán Dostál hovorí to isté, ja za to nemôžem. Kolega Číž by mi dal v tejto chvíli za pravdu, ale, bohužiaľ, tu nie je, on je právnik.
Čiže ak máte pocit, že ste jediný právnik, pán Baránik, v tejto republike, ktorého názor nie je rešpektovaný a to je tá chyba, no tak potom je to váš názor, ale dúfam, že nie právny.
No a to hovorím, argumentovať ďalej článkom 19 ústavy je asi v tejto chvíli zbytočné, lebo asi by o tom mali pohovoriť viacej právnici.
Ďakujem za pozornosť.
|
76.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa všetkým, aj pánovi Dostálovi, aj pánovi Farkašovskému, ale vzhľadom na to, že páni už raz rozprávali a prihlasujú sa v podstate do debaty druhýkrát, ja som ešte v tom prvom kole nehovoril, lebo úplne zámerne som si chcel vypočuť všetkých tých, ktorí majú k tomuto návrhu zákona čo povedať.
Dovoľte, aby som len zhrnul trošku situáciu, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, aby sa tá debata nedostala niekde inde, kam ju určite nechceme viesť.
V prvom rade motívom toho, že sme začali hovoriť o tomto návrhu zákona, bola ústava a čl. 19. Ja som ho čítal, môžem ho prečítať ešte raz: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Čl. 19 ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Trojka: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejnením alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe", a teraz to doplním podľa tej reality, ktorá v súčasnosti je, "okrem verejných činiteľov."
Toto bol dôvod, prečo sme vlastne s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá, že v súčasnosti ten stav je protiústavný. A nielen to, ale ten mediálny priestor je dnes v takom stave a to je potvrdené na základe všetkých tých desiatok a desiatok rozhovorov súkromných, profesných, ktoré sme mali s novinármi, vydavateľmi, dokonca s majiteľmi, kde sme sa o tejto problematike bavili, pán Farkašovský, pán Senko, pán kolega Číž a ja, všetci sme konštatovali. Čiže to nie je, to nie je v tejto chvíli náš výmysel, všetci sme konštatovali, že ten mediálny priestor nemá rovnaké pravidlá hry. Iné pravidlá hry sú pre printové médiá a iné pravidlá hry sú pre elektronické médiá. To, čo printové médiá môžu uviesť bez pokuty, za to by elektronické médiá dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ten stav je naozaj takýto a ide o to, aby sme sa aspoň pokúsili preto, lebo ani toto nie je riešenie tohto stavu. Stále je tu nevyvážený mediálny priestor.
Tie debaty boli ešte zaujímavé z hľadiska iných vecí. Sú novinári, ktorí vám iné hovoria súkromne a iné vám hovoria na kameru s tým, že súkromne to povedať nepovedia. Taká je pravda. Inak o tejto téme sa rozprávajú novinári z elektronických médií, inak novinári z printových médií. Kým novinári z elektronických médií nám dávajú prevažne za pravdu, novinári z printových médií, resp. majitelia, to je tiež veľký rozdiel, samozrejme, medzi nimi, nám za pravdu nedávajú, pretože to chápu ako istý nový regulátor tej ich činnosti, ktorú oni prevádzajú.
Samozrejme, je to istým spôsobom regulovanie a to regulovanie bude dovtedy, kým nevznikne rovnaký mediálny priestor aj na jednej, aj na druhej strane, ktorý by vyriešila tlačová rada. Aj o tom sme sa bavili. Veľmi veľa novinárov, veľmi veľa vydavateľov by túto tlačovú radu prijalo, aby vznikla, len opäť bol problém v tom, a ten problém sa nám nepodarilo do dnešného dňa vyriešiť, aké by bolo obsadenie tej tlačovej rady. Kto všetko by v tej tlačovej rade mal byť, kto všetko by nominoval ľudí do tlačovej rady, preto, lebo iste viete, že tlačová rada v podstate na Slovensku jedna existuje. Ale tá tlačová rada je bezzubá, nemá žiadnu autoritu, nikto ju nerešpektuje a sami tí, ktorí ju určili, aby bola taká v obsadení, aká je, ju jednoducho nerešpektujú. Nerešpektujú, nemá žiadnu autoritu, čiže ako keby nebola. Ani nie je, nesankcionuje, len niečo doporučuje, dokonca tie vyjadrenia ani nie je povinnosťou uverejňovať, proste to je taká rada tlačová-netlačová.
Takže niečo, aby to bolo uchopiteľné zákonom, aby to vyhovovalo všetkým, na tom sme sa, na tejto tlačovej rade sme sa do dnešného dňa nedohodli, preto možno aj to zdržanie tohto návrhu zákona. A som presvedčený, že raz príde čas, keď tá tlačová rada naozaj ako v parlamente zasvieti a bude a dohodneme sa na tom, kto všetko do tej tlačovej rady bude nominovaný.
Dámy a páni, keby sme neprijali nič a keby sme neprijali ani čiarku z tohto návrhu zákona, už to, že sme ten návrh predložili, splnilo svoj účel v jednej veci. Nastala debata, ktorá trvá dodnes, vyjadrujú sa k tomu profesné inštitúcie. Nie je pravdou, že tá odozva, preto hovorím, že pani Kaščáková nemá pravdu, keď má toto tvrdenie, že je to absolútne všetko negatívne. Nie je to pravda preto, lebo my máme z týchto debát veľmi pozitívne poznatky. Keby tu bol kolega Číž, mohol by o nich rozprávať úplne konkrétne, úplne konkrétne dokonca o veciach, ktoré mu títo ľudia podpísali, ktoré má na papieri, a samotná snaha o tomto probléme, hovorím, sa hodnotila a hodnotí do dnešného dňa veľmi kladne, preto hovorím, bez ohľadu na to, čo prijmeme alebo neprijmeme, už to, že sa o tom rozprávame, je veľmi dobré.
Keď prijmeme čokoľvek, čokoľvek aj z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tuná boli predostreté, ten stav bude oveľa lepší, ako je ten stav v súčasnosti. Preto považujem skutočne za veľmi pozitívne, že sme s týmto návrhom zákona prišli. A kto rozmýšľa trošku v tejto chvíli, nie zanietene predvolebne politicky, nám musí dať za pravdu.
To je tak zhruba všetko, čo by som v tejto chvíli povedal.
Ďakujem za pozornosť.
|
56.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja sa musím v prvom rade spýtať, že prečo urážate? Prečo urážate niekoho, kto v tomto parlamente už nie je, prečo urážate pána europoslanca Číža, ktorý sa nemôže brániť a ktorý keby tuná bol, určite by vám odpovedal a argumentoval by vám na všetko to, o čom ste rozprávali. Zdá sa mi to také nepatričné a nekorektné preto, lebo naozaj si myslím, že treba hovoriť o ľuďoch, ktorí sú tu a ktorí sa môžu nejakým spôsobom brániť už len odpoveďou.
No a úplne nearogantne vám chcem povedať, že toto vystúpenie vám vo vašej volebnej kampani veľmi nepomohlo, pani poslankyňa. Nepomohlo z toho dôvodu, že klamete. Klamete o rôznych tých stretnutiach, ktoré boli, na ktorých som bol aj ja. Budem o nich hovoriť. Bolo ich množstvo oficiálnych, neoficiálnych s mnohými novinármi, ktorí hovorili niečo úplne iné, ako hovoríte vy. Vy ste to zglajšajtovali všetko, a preto klamete. Nemáte pravdu. A ja sa len pýtam, či to robíte zámerne alebo či nechcete počúvať aj tých, ktorí majú iný názor na tieto veci ako vy, ale chcú sa s vami o tom normálne baviť, a bez urážania. Ale to sa, to sa dá vo vašom prípade? Preto, lebo proste ste neuveriteľne agresívna a úplne zbytočne.
Ďakujem za pozornosť.
|
139.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku uvedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákona č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.
Ďakujem. Toľko v úvodnom slove.
|
84.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím členov výboru pre kultúru a médiá, 12.05 hod. rokovanie výboru. Ďakujem veľmi pekne.
|
68.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, poprosil by som v mene troch poslaneckých klubov, vzhľadom na pracovné zaťaženie pána spravodajcu poprosil by som prehodiť bod č. 54, je to tlač 1290, poprosil by som, aby sme o tomto bode rokovali v utorok 14.00. V mene troch poslaneckých klubov predkladám tento návrh.
|
43.
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, my máme dlhodobý spor v oblasti kultúry, umenia a financovania, ohľadne verejnoprávnej inštitúcii, ohľadne fondovej činnosti. A tak ďalej a tak ďalej. Ja som posledný, ktorý tvrdí, že všetko je v poriadku, ale nemôžete všetko čierno-bielo zhadzovať, lebo potom ste vyslovene nedôveryhodná. Vy nemôžete povedať, že nič sa netočí, všetko, čo sa točí, je zlé, Audiovizuálny fond si neplní svoju funkciu. Vy proste všetko zhadzujete. A to nielen v tomto prípade, to je v prípade funkčnosti Slovenského národného divadla, funkčnosti konkrétne opery, fondov, verejnoprávnej televízie a tak ďalej a tak ďalej.
Pani poslankyňa, nielen Pohoda, trenčianska Pohoda je to pravé orechové, to si uvedomte, sú ešte aj iné druhy kultúry a umenia alebo iné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú kultúrou, a proste musia to byť aj inštitúcie, ktoré musia byť vydotované štátom. A toto je len jedna z mnohých barličiek, aby sa tak stalo. A hovorím ešte raz, nemôžete povedať, že všetko je zlé. (Ruch v sále.) Trošku tej objektivity, vo vašom prejave by som si poprosil, a nielen na výbore, ale aj v pléne, ak by ste boli taká láskavá, nie ten čierno-biely pohľad, ktorý absolútne máte. A potom skutočne neviem prečo. Preto, lebo tá nedôveryhodnosť, ktorá z tohto vyplýva, asi sledujete nejaké iné ciele ako pomôcť skutočne kultúre, ako pomôcť financovaniu kultúry, vedieť, čo je to verejnoprávnosť.
Ja sa znova na vás obraciam, prečo takýmto spôsobom dehonestujete všetko, čo sa v kultúre za tých posledných ix rokov spravilo. Nie je to tak, ako vy hovoríte. A aké, aké ciele vlastne sledujete? Sú to naozaj profesné ciele, ktoré deklarujete, alebo to súvisí s politikou, ktorú predstavujete?
|
54.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím kolegov z výboru pre kultúru a médiá, 13.00 v obvyklej miestnosti výbor. Ďakujem veľmi pekne.
|